Zákon o sociálnom poistení 2026

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.¹)

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy^1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,^1b) vojakov mimoriadnej služby^1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,²) ak tento zákon neustanovuje inak.

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis⁴) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu⁷) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,⁷) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Na účely tohto zákona sa za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods. 1 a 2 nevzťahuje.

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,^7b) okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.^23a)

Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.^23a)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.^25a)

Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu,^26a) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky²⁹) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.³¹)

Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína

Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3.

Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,^33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to

Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to

Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia.

Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

Povinne nemocensky poistení sú

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴) alebo povolenie na trvalý pobyt,²⁵) ak nie je povinne nemocensky poistená a

Povinne dôchodkovo poistení sú

Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba podľa

Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu.³⁶)

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴) alebo povolenie na trvalý pobyt²⁵) a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 5 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,³⁸) v štátnozamestnaneckom pomere,³⁹) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,^39a) v služobnom pomere^39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.^39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu^39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.^39e)

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu³⁸) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.^39a)

Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu.^41a)

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy^39e) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,^42c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.^42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy^39e) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.^42e)

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Ak v druhej vete a odseku 4 nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov. Ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa odseku 3, ak za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa príjem posudzuje podľa druhej vety, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nie je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu^42f) platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý bolo podané toto daňové priznanie; to platí rovnako aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nebola povinná podať daňové priznanie, z dôvodu že za zdaňovacie obdobie nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom.^42g) Na účely prvej vety sa príjem posudzuje k 1. júlu alebo k 1. októbru, ak samostatne zárobkovo činná osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,^42h) ktorý predchádza

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby

Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je rozhodujúca pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.

Suma 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sa zaokrúhľuje rovnako ako sa zaokrúhľujú sumy podľa zákona o dani z príjmov.⁴²ⁱ)

Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v

Povinné dôchodkové poistenie zaniká fyzickej osobe uvedenej v

Ak sa fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d), e), h) a i) odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. d), e), h) a i).

Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3 a

Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba určená podľa ich dohody.

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

Ak v tom istom čase súčasne trvajú dôvody podľa odseku 3 alebo odseku 4 písm. a) až c), pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.⁴⁶)

Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis.⁴⁷)

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,⁴⁷) ak tento zákon neustanovuje inak.

Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,⁴⁸) ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou alebo odošle elektronicky.

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ochranná lehota

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

Plynutie ochrannej lehoty na účely nároku na tehotenské sa neskončí z dôvodu vzniku sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.²)

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie⁵⁰) uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

Nemocenské sa poskytuje za dni.

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode v tom istom prípade od iného poistenca po potvrdení ukončenia ošetrovania týmto poistencom, a to najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), najneskôr uplynutím

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní. Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu⁵³) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu⁵⁴) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu⁵³) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.

Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.

Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia

Tehotenské sa poskytuje za dni.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období

Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

Iný poistenec je

Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).

Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b) až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. e) sa považuje za splnenú.

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu^45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu³⁶) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a).

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.^50a)

Materské sa poskytuje za dni.

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského a tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,⁵³) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 6 nepoužije.

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i), § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁵⁵)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.²)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 255 ods. 1 a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) žiada priznať dôchodkovú dávku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).

Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d).

Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa

Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu

Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a odsek 5 tým nie sú dotknuté.

Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Úhrn vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu podľa odseku 1 okrem vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 7 za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) a za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e), g) až i) získané po 31. decembri 2025 je najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, úhrn vymeriavacích základov podľa prvej vety na určenie osobného vymeriavacieho základu za túto časť kalendárneho roka je najmenej súčin 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, a podielu počtu dní tohto obdobia v kalendárnom roku a čísla 365. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia.

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku

Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bez dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu uvedené v § 255 ods. 3, ak tieto obdobia v úhrne nie sú dlhšie ako úhrn období dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b), doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka podľa osobitného predpisu²) okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom; na porovnávané obdobia, ktoré sa prekrývajú, sa neprihliada. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d) a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom uvedené v § 255 ods. 3. To isté obdobie dôchodkového poistenia podľa tretej vety a štvrtej vety z dôvodu starostlivosti o to isté dieťa sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje poistencovi, ktorý má obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu, ak nie je obdobím, počas ktorého bol iným poistencom podľa § 49 ods. 3 písm. d). Priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety až piatej vety sa nepoužije, ak je nižší ako priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety a druhej vety.

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.

Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.

Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

Príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

Ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.

Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov^55aa) je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i), neznižuje, ak v tomto období poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d), sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a priemerného osobného mzdového bodu poistenca použitého na určenie sumy starobného dôchodku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e), g) až i) získaným po 31. decembri 2025, sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a osobného mzdového bodu určeného zo 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal

Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9.

Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.

Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,^55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.

Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom^55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca ktorý

Ak poistencovi uvedenému v odseku 6 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako

Držiteľ oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov^56aa) sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 4.

Ak odsek 7 neustanovuje inak, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.

Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 6 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 7 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.

Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným obdobím obdobie dôchodkového poistenia okrem

Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹) platí § 66 ods. 6 až 9 rovnako.

Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 11 rovnako.

Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz.

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako.

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý

Ak poistencovi uvedenému v odseku 2 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatní.

Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

Na účely určenia sumy invalidného dôchodku sa podmienka pomeru období dôchodkového poistenia ustanovená v § 63 ods. 6 pri určení rozhodujúceho obdobia nepoužije.

Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1.

Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.

Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na

Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom^55c) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak je invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý

Ak poistencovi uvedenému v odseku 5 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela.

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.

Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.

Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ dôchodkovej dávky, ktorý má v decembri príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

Suma 13. dôchodku je priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Suma 13. dôchodku je najmenej 300 eur a najviac priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ak tento zákon neustanovuje inak. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku určenej podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného poistencom podľa tohto zákona a čísla 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴) alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada.

Suma 13. dôchodku, na výplatu ktorého vznikne nárok v decembri príslušného kalendárneho roka, sa zníži o sumu pomernej časti 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c alebo podľa osobitného predpisu.^56ab)

Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu^56ab) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia; nárok na 13. dôchodok podľa tohto zákona, ktorý sa nevyplatil, zaniká. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu^56ab) rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.

13. dôchodok sa vyplatí v decembri príslušného kalendárneho roka, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak. Pomerná časť 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c, sa vyplatí v ustanovenom termíne, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak.

O priznaní 13. dôchodku vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej dávky sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty 13. dôchodku.

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže nariadením vlády ustanoviť, že nárok na ustanovenú pomernú časť 13. dôchodku za príslušný kalendárny rok a nárok na jej výplatu vznikne v ustanovenom termíne poberateľovi dôchodkovej dávky, ktorý má v ustanovenom mesiaci príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu dôchodku uvedeného v § 77a.

Na účely 13. dôchodku sa za príslušný kalendárny rok považuje kalendárny rok, do ktorého spadá kalendárny mesiac, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu.

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú v rozsahu percentuálneho zvýšenia, v ktorom bol v príslušnom kalendárnom roku zvýšený starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, z ktorého bola suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená.

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie^56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.

Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.

Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.

Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.

Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.

Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu^56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu^56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.

Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu^56a) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

Suma minimálneho dôchodku je

Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera⁵⁷) zapísaného do registra fyzických osôb v športe,^57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu⁵¹) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²)

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.

Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien od posledného zvyšovania úrazových rent presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka.

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 až 10 rovnako.

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.

Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9 sa odo dňa zvýšenia úrazovej renty zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej renty.

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu⁵⁸) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.⁵⁹)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.⁶⁰) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.^60a)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt²⁴) alebo povolením na trvalý pobyt²⁵) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²)

U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu²) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.^45a)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Výška dávky v nezamestnanosti je za

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,²) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.²) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 77a a 77c neustanovujú inak.

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu⁶¹) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.⁶²)

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu⁶¹) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu⁶³) a osobitný predpis⁶⁴) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu⁶¹) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni. Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 2 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi, a

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,⁶⁵) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,⁶⁵) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise⁶⁵) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise⁶⁵) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.⁶⁶)

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dávka okrem dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty sa poukazuje

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.⁶⁷) Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁷) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak sa na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky⁶⁷) poukázali splátky dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktoré poberateľovi dávky z dôvodu jeho úmrtia nepatrili, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná na žiadosť Sociálnej poisťovne tieto splátky alebo ich časť vrátiť Sociálnej poisťovni, najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na tomto účte ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne.

Ak príjemca dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

Osobitný príjemca je

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 7 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 7 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

Nárok na dávku nemožno postúpiť.