Zákon o dani z pridanej hodnoty 2023

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

Predmetom dane je

Na účely tohto zákona je

Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,¹) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky²) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň; to neplatí, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“); proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Platiteľom sa stáva aj

Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.

Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

Platiteľ uvedený v odseku 4 je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou.^4a)

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať

Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu,³³) a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu³³) od ktoréhokoľvek člena skupiny.

Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky podľa § 4a, daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná. Platnosť identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je vystupujúcim členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú v deň uvedený v rozhodnutí, ktorý nesmie byť neskorší ako 30. deň odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, zaregistruje pre daň vystupujúceho člena skupiny ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny alebo jeho právny nástupca je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ktorého účinky nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, zaregistruje pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len

Daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zahraničná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, Daňový úrad Bratislava jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom, pričom tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 (ďalej len „bankový účet“), a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom dane alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet zriadil.

Ak okrem bankového účtu oznámeného podľa odseku 1 alebo podľa § 85kk chce platiteľ používať aj iný bankový účet, je povinný tento účet oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie.

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie týkajúce sa bankového účtu oznámeného podľa odsekov 1 a 2 alebo podľa § 85kk, a to bezodkladne odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb, ak ide o iný ako platobný účet⁵) určený na zúčtovanie platobných operácií vedený pre tohto poskytovateľa platobných služieb.

Oznámenie podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „webové sídlo finančného riaditeľstva“), prostredníctvom elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu.^5ad)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva aktualizovaný zoznam bankových účtov platiteľa oznámených podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa odseku 5.

Ak platiteľ oznámi finančnému riaditeľstvu účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý patrí inej osobe, považuje sa tento účet na účely tohto zákona za bankový účet; platiteľ je povinný súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento bankový účet patrí. Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur.

Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

Dodaním tovaru je

Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a, a okrem premiestnenia tovaru

Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala. Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielkach s vlastnou hodnotou^5ac) nepresahujúcou 150 eur prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.

Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.

Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.

Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak

Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.

Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a.

Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu.^5aa)

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Na účely tohto zákona je

Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za jednoúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba, ktorá koná v mene inej zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej zdaniteľná osoba koná.

Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

Predmetom dane je skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom dane.

Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.

Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.

Za dodanie služby sa nepovažuje

Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak

Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu⁶) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi.

Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 6.

Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.

Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je

Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 13.

Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Miestom dodania tovaru,

Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.

Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d).

Na účely tohto zákona sa rozumie

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je v tomto členskom štáte, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c.

Odseky 2 až 4 sa nevzťahujú na dodanie tovaru uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a) až c), ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 66.

Ak zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala podľa § 8 ods. 7, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí k dodaniu uskutočnenému touto zdaniteľnou osobou.

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Na účely odsekov 5 a 6 je

Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto:

Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a miestom dodania pri dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktoré sú dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak

Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa § 16 ods. 14.

Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak

Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov^6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa § 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,^6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie a predaj tovaru na diaľku podľa § 8 ods. 7, a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby.^6abc)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane.

Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

Úrok z omeškania sa vymeria, ak

Na úrok z omeškania podľa odseku 5 sa použijú colné predpisy.

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje^6abd) sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloh na tento obal.

Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu²⁶) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu³⁰) a pri dodaní tovaru nadobudnutého na iný účel ako na ďalší predaj, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 eur vrátane a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, je základom dane zostatková cena, ktorá sa určí ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.

Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté.

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6.

Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.

Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj

Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.

Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.

Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2; hodnota spracovateľských operácií sa do základu dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1.

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví

Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 116 až 121 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 117 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak

Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.

Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

Na účely tohto zákona sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stáva nevymožiteľnou pohľadávkou, ak

Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa odseku 1 najviac vo výške, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2; pôvodný základ dane sa nemôže znížiť o sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2, ak

Právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Doba podľa prvej vety neplynie

Ak po znížení základu dane podľa odseku 3 platiteľ prijme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe; ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa odseku 2. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

Platiteľ je povinný vyhotoviť opravný doklad, ak odberateľ bol v čase dodania tovaru alebo služby zdaniteľnou osobou a

Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), opravný doklad podľa odseku 7 sa nevyhotovuje.

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. a) musí obsahovať

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. b) musí obsahovať

Platiteľ je povinný vyhotoviť a odoslať opravný doklad najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

Platiteľ je povinný uviesť opravu základu dane podľa odsekov 3 a 6 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. i).

Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku 11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.

Na opravu základu dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie osobitných úprav podľa § 65 a 66 z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby, a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2, sa použijú odseky 3 až 6.

Platiteľ je povinný vykonať opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v písmenách a) až c), ak po znížení základu dane podľa odseku 3, z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu,

Opravu zníženého základu dane podľa odseku 15 platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej sume, v akej sa na základe skutočností uvedených v odseku 15 písm. a) až c) nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní.

Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.

Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.

Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa, okrem § 85km ods. 10, uplatňuje na

Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na:

Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.^6b)

Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.⁷) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu⁸) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.

Oslobodená od dane je aj

Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.

Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;¹¹) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.

Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:

Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované

Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.

Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.

Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak

Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.

Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne¹⁷) a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.¹⁸)

Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,¹⁹) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou

Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu;^19aa) služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.

Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome^19a) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.

Oslobodené od dane sú:

Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.

Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.

Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.

Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.²¹)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa § 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu, nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.

Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.

Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu

Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

Odoslanie alebo prepravu tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru a

Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.

Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.

Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.

Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.

Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.

Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží finančnému riaditeľstvu

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane.

Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu,²²) je oslobodený od dane, ak ide o

Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.

Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.

Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.

Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane a ktorého vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, pri ktorom sa daň priznáva podľa osobitnej úpravy podľa § 68c alebo podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 68c, ak je colnému orgánu najneskôr pri podaní colného vyhlásenia poskytnuté identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené

Oslobodený od dane je dovoz tovaru Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak je tento tovar určený na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Ak sa prestali plniť podmienky na oslobodenie od dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 11, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad; colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak

Na účely tohto ustanovenia sa rozumie

Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje

Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.

Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.

Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.

Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.^24aa)

Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Oslobodené od dane je

Ak sú splnené podmienky podľa § 48e, oslobodené od dane je

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.

Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie podľa odsekov 1 a 2 zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal dani.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2, je povinná platiť daň. Ak osoba podľa prvej vety nie je platiteľom, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registráciu sa vzťahujú § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2.

Službami podľa odseku 1 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti I, a službami podľa odseku 2 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti II. Službami podľa odseku 2 písm. b) a d) sú preprava tovaru a doplnkové služby pri preprave tovaru.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. a), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu (ďalej len „prevádzkovateľ colného skladu“) obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

Ak sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa týmto okamihom zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie; oslobodenie od dane na prijaté služby sa nezrušuje, ak sú tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi colného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ colného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3. Ak prevádzkovateľ colného skladu umožní vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Ak prevádzkovateľ colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z colného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z colného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I so skladovacou kapacitou najmenej 50 000 000 l.

Osobitný sklad musí mať na uskladnenie tovaru pevne zabudovanú stacionárnu nádrž používanú ako meradlo objemu, ktorá musí byť vybavená určeným meradlom,^25b) ktoré umožňuje pri príjme a výdaji tovaru merať množstvo pretečeného tovaru.

Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom. Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je technická dokumentácia stacionárnej nádrže používanej ako meradlo objemu, počet určených meradiel, doklad o overení stacionárnych nádrží a určených meradiel a spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí ku dňu podania žiadosti podľa odseku 3 spĺňať tieto podmienky:

Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku na daň daňový úrad určí na základe skladovacej kapacity osobitného skladu, sadzby dane prislúchajúcej k tovaru a poslednej zverejnenej priemernej nominálnej ceny tovaru na webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie, alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti a údaje podľa odsekov 4 až 6, a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bezodkladne.

Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.

Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu

Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá na úhradu dane.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. b), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

Ak sa tovar vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 17 je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ osobitného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa použije na úhradu nezaplatenej dane; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi osobitného skladu. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z osobitného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z osobitného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.^25c)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.^25d)

Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu,^25e) je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu,^25f) a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. b) môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení tovaru alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň podľa odseku 4; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

Ak sa tovar vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. c), ktoré tomu predchádzalo, oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. d), ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby podľa § 48c ods. 2 písm. b) až d) sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu; ak sa z daňového skladu vyjme tovar, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a), bez toho, aby došlo k dodaniu tovaru v daňovom sklade, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ daňového skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9. Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, keď sa tovar vyňal z daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu^24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.^24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.

Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

Pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b), má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25.

Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25 alebo § 68d ods. 8, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu,²⁶) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, a ak ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, platiteľ zníži odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.

Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak

Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.

Pri oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.

Platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom

Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo opravil opravenú odpočítanú daň podľa odseku 4, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d.

Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 a opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j).

Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.

Investičným majetkom na účely tohto zákona sú

Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) platiteľ uviedol do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, v ktorom tento majetok dodá. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

Ak investičný majetok podľa § 54 ods. 2 prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je právny nástupca povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku podľa § 54, § 54a a 54d. Na účely tohto ustanovenia sa za právneho nástupcu považuje aj platiteľ, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa § 10 ods. 1.

Platiteľ, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa § 10 ods. 1, je povinný nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku podľa § 54 ods. 2, údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a 54d.

Ak nadobúdateľ podniku alebo časti podniku nemá k dispozícii údaje podľa odseku 2, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia podniku alebo jeho časti, a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku podľa osobitného predpisu.³¹)

Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2, a vykonávanej platiteľom podľa § 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom uvedeným v § 54 ods. 2 písm. a), upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu^27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51. Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.

Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 21 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51; pri odpočítaní dane je táto osoba povinná zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bola povinná vykonať v tomto období, ak by mala postavenie platiteľa. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.

Zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51; pri odpočítaní dane je táto osoba povinná zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bola povinná vykonať v tomto období, ak by mala postavenie platiteľa. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa.

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa § 65, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty.

Žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c); splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa nevyžaduje.

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:

Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.^27bc)

Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5.

Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte, ak ju nemožno použiť podľa osobitného predpisu.^27bd) Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.^27c)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.^27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.

Na účely § 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.^27e)

Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5.

Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.^27f)

Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.

Finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi finančné riaditeľstvo elektronickými prostriedkami platiteľovi.

Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak

Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1; splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c) a § 58 ods. 5 sa nevyžaduje.

Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu aj za obdobie kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej 1 000 eur, a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane za kalendárny polrok sa podáva najneskôr v lehote podľa odseku 1.

Žiadosť o vrátenie dane za druhý kalendárny polrok sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do žiadosti za prvý kalendárny polrok a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.^27c)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu^27d) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.

Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.

Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

Vrátenie dane sa uplatňuje u

Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 a 6) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa § 59 ods. 4 písm. c), táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 1, 3 a 6) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru colným úradom.

Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom podľa § 59 ods. 5 písm. d).

Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive, ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa § 59 ods. 4 písm. c) sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie sa nevydá.

Poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,²³) a medzinárodné organizácie²⁴) a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

Zahraničnými zástupcami sú

Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom.

Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶) je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.

Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.

Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.

Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.

Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.

Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.

Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,^21a) ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov alebo služieb určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije tovar alebo služby okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane a vráti daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 2 prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Daňový úrad Bratislava.

Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, Daňový úrad Bratislava toto rozhodnutie zruší. Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 len čiastočne, Daňový úrad Bratislava novým rozhodnutím zruší rozhodnutie o vrátení dane a určí sumu dane, na vrátenie ktorej má Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 5 a ak už bola daň vrátená, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť vrátenú daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5; ak bola určená suma dane na vrátenie podľa odseku 5 druhej vety, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť rozdiel medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej má nárok, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5.

Ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.

Ozbrojené sily iného členského štátu majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 alebo odseku 2 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu; ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 z kúpených tovarov a služieb Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, k žiadosti sa musia doložiť aj doklady preukazujúce uvedenie základu dane a dane z týchto tovarov a služieb v daňovom priznaní.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby²⁸) a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť

Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, 19, 22, 25, 26, 49, 50, 53, 55, 74, 77, 78 a príloha č. 1, ak ustanovenia § 65 až 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa odsekov 10 a 11 a podľa § 25a.

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.

Na účely tohto ustanovenia

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

Na účely odseku 3 je

Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní

Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.

Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň