Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon upravuje

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného predpisu.³)

Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis⁴) s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú

Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. a) ustanovuje osobitný predpis⁵) a zabezpečujú sa prostredníctvom daňových úradov.⁶) Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. b) sa zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol na obec alebo vyšší územný celok. Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. c) sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať.

Dotácie podľa odseku 1 písm. b) sa poskytujú na základe osobitných predpisov.⁷) Na úhradu nákladov, na ktoré sa poskytujú dotácie podľa odseku 1 písm. b), možno poskytnúť preddavok.

Ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný celok výkon štátnej správy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému celku uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov prerokúva ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;⁴) súčasne sa prerokúva aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov, prebytku alebo schodku rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov ako súčasti rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní od schválenia limitu verejných výdavkov Národnou radou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴) oznamuje republikovým združeniam obcí a zástupcom vyšších územných celkov limit verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktorý je súčasťou rozpočtu verejnej správy. Na rozpočet obce,¹) rozpočet vyššieho územného celku²) a rozpočty nimi zriadených organizácií a založených právnických osôb sa ustanovenia osobitného predpisu⁴) vo vzťahu k limitu verejných výdavkov nevzťahujú.

Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,⁸) príslušné ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným predpisom môže za tieto obce poskytnúť dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný obecný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy.⁹)

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na území obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj zo zmlúv. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy podľa § 3 ods. 1.

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu,⁴) ako aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií sa vzťahuje osobitný predpis.⁴)

Rozpočet obce obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude obec realizovať z výdavkov rozpočtu obce (ďalej len „program obce"), to neplatí, ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2 000 rozhodne o neuplatňovaní programu obce. Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude vyšší územný celok realizovať z výdavkov rozpočtu vyššieho územného celku (ďalej len „program vyššieho územného celku").

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

Pre potreby vyčíslenia schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku alebo prebytku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy sa uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu. V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným predpisom.¹⁰)

Príjmy rozpočtu obce sú:

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až f). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú:

Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť aj

Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až e). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. j), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. f) až i) môže vyšší územný celok použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

Právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb,¹⁴) všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov,¹⁵) na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí⁸) alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu,¹⁶) alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného predpisu,¹⁶) môže použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu¹⁶) alebo na nadobudnutie majetkových účastí na podnikaní takej právnickej osoby.

V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 a 4 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú zúčtovaniu s rozpočtom obce, ktorého spôsob určuje obec, a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh obce. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^16a)

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je obec, a právnickej osobe podľa odseku 4 možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce len vtedy, ak táto právnická osoba nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia vyššieho územného celku.

Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže vyšší územný celok použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja územia vyššieho územného celku. Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie aj iným obciam alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

Právnickej osobe neuvedenej v odsekoch 2 a 4 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, alebo ktorí pôsobia, vykonávajú činnosť na území vyššieho územného celku, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku, môže vyšší územný celok poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku len na podporu všeobecne prospešných služieb,¹⁴) všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov,¹⁵) na podporu podnikania a zamestnanosti.

Ak vyšší územný celok zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu¹⁶) alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby podľa osobitného predpisu,¹⁶) môže vyšší územný celok na tieto účely použiť rozpočtové prostriedky; rozpočtové prostriedky môže použiť aj na úhradu členských príspevkov.¹⁷)

V rozpočte vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2, 4 a 5 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku, ktorého spôsob určuje vyšší územný celok, a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh vyššieho územného celku. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^16a)

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je vyšší územný celok, a právnickej osobe podľa odseku 5 možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu vyššieho územného celku len vtedy, ak táto právnická osoba nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo vyššieho územného celku, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov obce alebo programov vyššieho územného celku najmenej na tri rozpočtové roky.

Súčasťou viacročného rozpočtu sú aj údaje podľa osobitného predpisu.^17aa)

Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení, v akom sa zostavuje rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku (§ 10 ods. 3).

Príjmy a výdavky rozpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nie sú záväzné.

Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom⁵) a zo schváleného rozpočtu verejnej správy^17ab).

Obec a vyšší územný celok sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa predkladajú na schválenie orgánu podľa osobitného predpisu¹⁸) v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Súčasne sa predkladá na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku.

Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa § 5 ods. 1 alebo príjmy podľa § 6 ods. 1 v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. Obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôže použiť návratné zdroje financovania.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Obec alebo vyšší územný celok sú povinní zostaviť svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu,^17a) nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov. Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový; kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo vyššieho územného celku z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je bežný rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

Obec a vyšší územný celok sú povinní pri zostavovaní rozpočtu postupovať okrem tohto zákona aj podľa osobitného predpisu.^17b)

Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu. Prostriedky rezervného fondu môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok.

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

Ak nie je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov¹⁸) do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5; to neplatí, ak poskytovanie dotácií obcou a vyšším územným celkom ustanovuje osobitný predpis.^17c)

Obec a vyšší územný celok počas rozpočtového provizória schvaľujú rozpočet na príslušný rozpočtový rok najneskôr do 31. decembra bežného roka. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

Obec a vyšší územný celok vykonajú po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane rozpisu výdavkov na programy obce alebo programy vyššieho územného celku.

Obce a vyššie územné celky hospodária s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu¹⁸) a monitorujú a hodnotia plnenie programov obce alebo programov vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu podľa § 10 ods. 9 alebo použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu,^17a) nevyčerpaných v minulých rokoch.

Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky, ktoré je ministerstvo financií oprávnené zverejňovať na svojom webovom sídle. Údaje na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“).
Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať do rozpočtového informačného systému nasledovné údaje v tomto rozsahu a v týchto termínoch:

Ak obec alebo vyšší územný celok neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku vyššieho územného celku sa spravuje osobitným predpisom.¹⁹)

Do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z príslušného účtu obce alebo účtu vyššieho územného celku.

Rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce alebo rozpočte vyššieho územného celku schválené.

Obec alebo vyšší územný celok môže na základe odôvodnenej žiadosti povoliť výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov poskytnutých obcou alebo vyšším územným celkom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s výnimkou rozpočtových prostriedkov z dotácií podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c).

Zmeny rozpočtu vrátane zmeny programov obce alebo programov vyššieho územného celku schvaľuje orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku príslušný podľa osobitných predpisov¹⁸) s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru.

Príslušný orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú

Obec a vyšší územný celok môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d) do 31. augusta príslušného rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok môžu po tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, s výnimkou zmien rozpočtu z dôvodu potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

Obec a vyšší územný celok vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Prostriedky peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka.

Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10 % z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 ods. 6.

Po skončení rozpočtového roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky svojho rozpočtu; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

Obec a vyšší územný celok sú povinní dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.¹⁹) Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež dodržiavanie povinností podľa § 10 ods. 7 a 8, § 16 ods. 12, § 17 a § 19 ods. 1.

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 3 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií; ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho auditu je oprávnený tieto skutočnosti preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.²⁰)

Záverečný účet obce a záverečný účet vyššieho územného celku obsahuje najmä

Ak možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s osobitným predpisom^20a) nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu,^17a) tieto nevyčerpané prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) z tohto prebytku vylučujú. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa prvej vety je zdrojom rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov.

Nevyčerpané prostriedky podľa odseku 6 obec alebo vyšší územný celok prevedie na osobitný účet a v nasledujúcich rozpočtových rokoch ich zaradí do rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako príjmovú finančnú operáciu. Použitie prostriedkov na určený účel je výdavkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

O použití prebytku rozpočtu podľa odseku 6 rozhoduje obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku. Schodok rozpočtu podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) obec a vyšší územný celok v priebehu roka financujú predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania; tento spôsob financovania schodku rozpočtu obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku potvrdzuje pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku.

Pred schválením sa návrh záverečného účtu obce a návrh záverečného účtu vyššieho územného celku predkladá na verejnú diskusiu podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

Ak sa záverečný účet schváli s výhradami, obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku je povinné prijať opatrenia na nápravu nedostatkov.

Návrh záverečného účtu obec a vyšší územný celok sú povinní prerokovať najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

Obec a vyšší územný celok sú povinní pri používaní návratných zdrojov financovania dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.

Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

Pri používaní prostriedkov poskytnutých zo štátnych finančných aktív sa ustanovenie odseku 2 neuplatňuje. Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis.²¹)

Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov^21a), ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru, pôžičky alebo iného dlhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem prevzatia záväzku právnickej osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku ani záruku za úver, pôžičku, alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak

Celkovou sumou dlhu obce alebo vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov^21a) a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

Do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa odseku 7 sa nezapočítavajú záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu,²²) z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania,²³) z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu,^22a) záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia,^22b) záväzky z návratných zdrojov financovania poskytované orgánom podľa osobitných predpisov,^22c) a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou alebo vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu;^23aa) to platí, aj ak obec alebo vyšší územný celok vystupuje v pozícii partnera v súlade s osobitným predpisom^23aa) rovnako, najviac v sume poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Do sumy splátok podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočítava suma ich jednorazového predčasného splatenia.

Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj dlhu a splátok podľa odseku 6. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 50 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec a vyšší územný celok sú povinní prijať opatrenia uvedené v odsekoch 10 a 11, ktorých cieľom je zníženie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku.

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 50 % a nedosiahne 58 %, starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku informáciu, v ktorej zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu vyššieho územného celku do 15 dní odo dňa jej predloženia. V lehote do siedmich dní od predloženia informácie obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku je povinný starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 58 % a nedosiahne 60 %, okrem realizácie postupov podľa odseku 10, obec a vyšší územný celok sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b), pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu^17a) nevyčerpaných v minulých rokoch; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť rovnako z dôvodu použitia prostriedkov peňažných fondov obce alebo prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku.

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 60 % a viac, okrem realizácie postupov podľa odsekov 10 a 11, obec a vyšší územný celok sú povinní uplatňovať postupy podľa osobitného predpisu.^23b) Pokuta za prekročenie dlhu^23b) sa ukladá z podielu celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka; do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa odsekov 7 a 8 sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania podľa § 19 ods. 31 a záväzky obce v nútenej správe alebo vyššieho územného celku v nútenej správe. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu^23b) sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu^23b) sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 10 a 11 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.^23c)

Dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Porušenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania obcou alebo vyšším územným celkom podľa odseku 6 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

Hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku sleduje počas rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Dosiahnutie hranice celkovej sumy dlhu podľa odsekov 10 až 12 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby sú povinní pri uskutočňovaní postupov podľa osobitného predpisu^23a) dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 8.

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby oznamujú ministerstvu financií začatie zadávania koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu^23a) a predkladajú ministerstvu financií návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce pred jej uzavretím.

Vyšší územný celok a ním zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku 2, ak hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu 100 000 000 Sk.

Obec a ňou zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku 2, ak hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu pri obciach

Ministerstvo financií posúdi predložený návrh zmluvy podľa odseku 2 a vydáva k nemu stanovisko z hľadiska dôsledkov realizácie tejto zmluvy na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu zmluvy podľa odseku 2. V odôvodnených prípadoch možno túto lehotu predĺžiť o 30 dní.

Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 má dôsledky na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet hodnoty plnenia z tejto zmluvy za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, súhrn hodnôt plnenia za stavebné práce z už uzavretých zmlúv podľa odseku 2 s finančnými dôsledkami na rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku v nasledujúcich rokoch a celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa § 17 ods. 7 neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. a) a súčet sumy ročného peňažného plnenia z týchto zmlúv a sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. b).

Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 nemá dôsledky na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet sumy ročného peňažného plnenia z tejto zmluvy, sumy ročného peňažného plnenia z už uzavretých zmlúv podľa odseku 2 z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. b).

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby predkladajú na žiadosť ministerstva financií aj ďalšie údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

Dodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a podmienok podľa odsekov 6 a 7 preveruje hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku.

Nedodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a porušenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 je hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

Ustanovenia odsekov 2, 5, 6, 7, 9 a 10 sa vzťahujú na návrh dodatku k zmluve podľa odseku 2 rovnako.

Obec alebo vyšší územný celok môže určiť, že ich subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec alebo vyšší územný celok je povinný zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do konca rozpočtového roka.

Ak obec alebo vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy a výdavky na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení používa obec alebo vyšší územný celok ako doplnkový zdroj financovania. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku k 30. septembru rozpočtového roka strata, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

Obec alebo vyšší územný celok môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu.²⁴) Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

Obec alebo vyšší územný celok uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o združení zo zdrojov, ktoré sú oprávnení použiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy.

Obec alebo vyšší územný celok vyporiada majetok, ktorý získali výkonom činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 3, podľa osobitného predpisu.²⁴)

Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka, obec oznámi túto skutočnosť ministerstvu financií do 3 dní od jej zistenia. Túto skutočnosť obec oznámi na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti ministerstvu financií sa začína monitorovací režim.

Počas trvania monitorovacieho režimu obec každých 90 dní predloží ministerstvu financií správu o hospodárení obce.

Monitorovací režim končí, ak z dvoch po sebe nasledujúcich správ podľa odseku 2 bude vyplývať, že pominuli skutočnosti podľa odseku 1. Dňom ukončenia monitorovacieho režimu je deň doručenia správy ministerstvu financií podľa prvej vety. Do 30 dní od skončenia monitorovacieho režimu predloží obec ministerstvu financií záverečnú správu o hospodárení obce.

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou podľa odseku 14 písm. a). Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.

Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1, obec je povinná do troch dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta obce (ďalej len „starosta“) je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1. Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Dňom doručenia oznámenia ministerstvu financií, že nastali skutočnosti podľa odseku 1, začína plynúť ochranná doba v trvaní 120 dní. Počas plynutia ochrannej doby nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie na majetok patriaci obci; už začaté konania na výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa počas plynutia ochrannej doby prerušujú. Počas ochrannej doby nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci obci.

Starosta je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku 1, predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15 dní od jeho predloženia.

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce. Počas ozdravného režimu nesmie byť poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.

Hlavný kontrolór obce je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Po zavedení ozdravného režimu je obec povinná do troch dní od prijatia uznesenia o zavedení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

Počas ozdravného režimu obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania, po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií, poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa odseku 1; ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije.

V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní, a to aj opakovane. Obec je povinná aj po uplynutí tejto lehoty predložiť ministerstvu financií výsledky plnenia ozdravného režimu v rozsahu podľa prvej vety. Ak pominuli skutočnosti uvedené v odseku 1, obec môže skončiť ozdravný režim aj pred uplynutím lehôt podľa tohto odseku; obec je povinná do troch dní od prijatia uznesenia o skončení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

Obec môže vypracovať ozdravný plán v spolupráci s veriteľmi. Dohodu o ozdravnom pláne schváli obecné zastupiteľstvo a všetci obci známi veritelia. Dohoda o ozdravnom pláne obsahuje najmä:

Schválenú dohodu o ozdravnom pláne je obec povinná predložiť ministerstvu financií najneskôr do 3 dní od jej schválenia a v rovnakej lehote ju zverejniť na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Predloženie dohody o ozdravnom pláne ministerstvu financií a jej zverejnenie je podmienkou jej platnosti.

Schválením dohody o ozdravnom pláne vstupuje obec do monitorovacieho režimu. Počas plnenia ozdravného plánu je obec v monitorovacom režime. Ustanovenia § 18a ods. 3 sa nepoužijú.

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť²⁵) o zavedení nútenej správy, ak

Starosta alebo hlavný kontrolór obce je povinný oznámenie podľa odseku 14 písm. b) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime.

Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho auditu preverí skutočnosti podľa odseku 14 a dôvody neuhradenia záväzku podľa odseku 1, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.²⁰) Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií a oznámi ju obci. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.

Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá

Konanie o zavedení nútenej správy sa začína dňom ukončenia preverenia skutočností podľa odseku 16 ministerstvom financií alebo doručením správy o preverení skutočností podľa odseku 16 Úradom vládneho auditu ministerstvu financií, ak sa týmto preverením preukážu skutočnosti podľa odseku 14. Účastníkom konania o zavedení nútenej správy je obec. Ministerstvo financií rozhodne o zavedení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, oznámi to v tejto lehote písomne obci. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu a číslo preukazu totožnosti. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

Počas nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.²⁷)

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zriadiť v banke a pobočke zahraničnej banky²⁸) osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona. Peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov²⁹). Peňažné prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení. V prípade zavedenia nútenej správy z dôvodu neplnenia ozdravného plánu vypracuje nútený správca v spolupráci s kontrolórom obce správu, v ktorej vyhodnotí, či je možné pokračovať v ozdravnom pláne a za akých podmienok. Uvedenú správu predloží ministerstvu financií v lehote 60 dní od zavedenia nútenej správy.

Pokračovať v plnení ozdravného plánu je možné:

Počas nútenej správy, ak sa pokračuje v plnení ozdravného plánu, sa nepoužijú ustanovenia odsekov 26, 27, 30 a 32.

Nútený správca je oprávnený zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte obce, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu obce, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. V rovnakej lehote je obec povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vedú účty obce, a všetkým svojim veriteľom.

Obec je povinná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je obec povinná schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1.

V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú finančné prostriedky, ktorými sa zabezpečí zníženie záväzkov podľa odseku 1 v súlade s časovým harmonogramom splácania týchto záväzkov. V krízovom rozpočte sa môžu rozpočtovať len nevyhnutné bežné výdavky podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a kapitálové výdavky, ak ich úhrada je zabezpečená finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie, alebo ich úhrada vyplýva zo zmlúv uzavretých pred zavedením nútenej správy. V krízovom rozpočte sa nesmú rozpočtovať výdavky podľa § 7 ods. 2, 4 a 5. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra tohto rozpočtového roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok obec postupuje rovnako ako pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu po zavedení nútenej správy, pričom zvýšenie príjmov na splácanie záväzkov podľa odseku 1 je obec povinná zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní podľa osobitného zákona.¹¹)

Počas nútenej správy obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania po predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa odseku 1; ustanovenia § 17 ods. 2 a 6 sa v takom prípade nepoužijú.

Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách podľa odseku 28 alebo 30, hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ak krízový rozpočet zostavuje nútený správca, je oprávnený vykonať v priebehu rozpočtového roka zmeny krízového rozpočtu rozpočtovými opatreniami uvedenými v § 14 ods. 2.

Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Konanie o zrušení nútenej správy sa začína dňom doručenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo dňom, v ktorom ministerstvo financií zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy, oznámi to v tejto lehote písomne obci a nútenému správcovi. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy obsahuje aj dátum, ktorým sa nútená správa zrušuje a zdôvodnenie jej zrušenia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom obce.

Počas ozdravného režimu a počas nútenej správy môže obec podať na ministerstvo financií návrh na konsolidáciu pohľadávok. Podať návrh na konsolidáciu pohľadávok môže starosta po schválení návrhu na konsolidáciu pohľadávok obecným zastupiteľstvom. K návrhu na konsolidáciu pohľadávok starosta pripojí stanovisko kontrolóra obce, a ak je obec v nútenej správe, aj stanovisko núteného správcu podľa § 19 ods. 23 tretej vety.

Ministerstvo financií rozhodne o návrhu na konsolidáciu pohľadávok obce do 30 dní. Rozhodnutie o návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok zverejní ministerstvo financií v Obchodnom vestníku a obec v obci spôsobom obvyklým. Ak ministerstvo financií vyhovie návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, rozhodne aj o vymenovaní konsolidačného správcu, pričom sa primerane uplatnia ustanovenia § 19 ods. 17 a 18. Ak sa obec už nachádza v nútenej správe, funkciu konsolidačného správcu vykonáva nútený správca.

Dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku, ktorým ministerstvo financií vyhovelo návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, sa začína konsolidácia pohľadávok. Obec je povinná do 7 dní od dňa začatia konsolidácie pohľadávok oznámiť túto skutočnosť všetkým veriteľom.

Pohľadávky splatné ku dňu podania návrhu na konsolidáciu pohľadávok je možné uspokojiť len v rozsahu podľa plánu konsolidácie pohľadávok. Rovnako sa uspokojujú aj pohľadávky podľa § 19b ods. 1 písm. g).

Dňom začatia konsolidácie pohľadávok

Konsolidačný správca v spolupráci s hlavným kontrolórom obce vypracuje do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok plán konsolidácie pohľadávok.

Plán konsolidácie pohľadávok obsahuje najmä:

Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje na obdobie maximálne 20 rokov.

V pláne konsolidácie pohľadávok sa plnenie záväzkov obce rozvrhne tak, aby bolo možné uhradiť celú istinu a príslušenstvo pohľadávok do doby 20 rokov. Pri pohľadávkach, o ktorých prebieha spor na súde alebo rozhodcovské konanie, sa zohľadňuje iba suma istiny spornej pohľadávky vážená percentom pravdepodobnosti neúspechu obce v spore, vždy najmenej hodnotou 20 %. Prostriedky vyčlenené na úhradu spornej pohľadávky obec viaže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pri príprave plánu konsolidácie pohľadávok sa postupuje tak, že obec vyčlení časť vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov a to tak, aby bolo možné v lehote 20 rokov zaplatiť 100 % istiny a príslušenstva, pričom však obec musí vyčleniť najmenej 5 % vlastných príjmov rozpočtu obce. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec musí použiť na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov.

Ak pri vyčlenení 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce rozpočtovaných v roku, v ktorom sa zostavuje plán konsolidácie pohľadávok, po dobu 20 rokov nebude možné uspokojiť 100 % istiny a príslušenstva, pomerne sa uhradia záväzky obce takým spôsobom, aby bola uhradená celá istina a časť príslušenstva, ktorú bude možné uhradiť do doby podľa prvej vety. Vo zvyšku sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.

Ak nebude možné pri postupe podľa odseku 5 uhradiť ani 100 % istiny, postupuje sa tak, že obec vyčlenení viac ako 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov po dobu 20 rokov. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec použije na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov. Po uplynutí doby 20 rokov sa zvyšná časť istiny a príslušenstva pohľadávok stáva nevymáhateľnou.

Celková výška príslušenstva pohľadávky nesmie v súhrne presiahnuť 5 % ročne z istiny. Maximálne sa uspokojuje príslušenstvo pohľadávky v rozsahu neprevyšujúcom 75 % istiny pohľadávky. V prevyšujúcej časti sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.

Plán konsolidácie pohľadávok je konsolidačný správca povinný vypracovať a predložiť obci do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok. Obecné zastupiteľstvo rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok najneskôr do 30 dní od jeho predloženia. Obec predloží plán konsolidácie pohľadávok na schválenie ministerstvu financií v lehote 3 dní od jeho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ministerstvo financií rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok do 15 dní od jeho doručenia.

Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení plánu konsolidácie pohľadávok v Obchodnom vestníku a obec v obci obvyklým spôsobom. Obec zároveň oznámi túto skutočnosť všetkým veriteľom. Počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok sa na obec rovnako vzťahujú ustanovenia § 18a ods. 2.

Dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa konania prerušené podľa § 19b zastavujú. Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa po odpočítaní trov konania vráti obci. Ak bola obec v nútenej správe, dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa nútená správa končí; tým nie je dotknutá možnosť jej opätovného zavedenia pri splnení podmienok podľa § 19 ods. 14.

Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona;³) pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.

Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 33 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,²⁵) a to v lehotách podľa osobitného predpisu.³⁰)

Návrh rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005 sa zostaví s prihliadnutím na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku.

Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

Viacročný rozpočet obce alebo vyššieho územného celku sa po prvýkrát zostaví v roku 2006 na nasledujúce rozpočtové roky, počnúc rokom 2007.

Na zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

Ozdravný režim a nútená správa zavedená nad obcou podľa doterajších predpisov sa skončí dňom účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia tohto zákona o zostavení záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku účinné od 1. januára 2006 sa po prvýkrát použijú na zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2005.

Ak obec, nad ktorou je zavedená nútená správa, zostavila a schválila krízový rozpočet na rok 2006 podľa doterajších predpisov, je povinná krízový rozpočet zosúladiť s § 19 ods. 22 tohto zákona do 31. januára 2006.

Ustanovenia § 4 ods. 5, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 5 písm. g) vo vzťahu k programom obce a programom vyššieho územného celku sa prvýkrát použijú na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na roky 2009 až 2011.

Ustanovenia § 10 ods. 7 a podmienky ustanovené v § 10 ods. 9 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2010; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c). To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2011 až 2013.

Do rozpočtového informačného systému sú obce a vyššie územné celky zapájané postupne, najneskôr do 1. januára 2014. Povinnosť poskytovania údajov do rozpočtového informačného systému sa na obce a vyššie územné celky vzťahuje od 1. januára 2014. Ak je program obce a program vyššieho územného celku na roky 2014 až 2016 schválený do 31. januára 2014, obec a vyšší územný celok poskytnú údaje schváleného programu obce a schváleného programu vyššieho územného celku do rozpočtového informačného systému do 20. februára 2014.

Nútená správa zavedená ministerstvom financií nad mestskou časťou do konca roka 2013 sa skončí najneskôr 31. decembra 2014.

Ustanovenie § 17 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát v roku 2016 na zistenie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2015.

Na právne vzťahy z dodávateľských úverov prijatých obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019, sa vzťahuje doterajší predpis.

Ustanovenie § 17 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije prvýkrát v roku 2021 na zistenie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2020.

Ustanovenia § 7 ods. 6 druhej vety a § 8 ods. 7 druhej vety sa po prvýkrát použijú na dotácie poskytnuté z rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku v roku 2022.

Ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 a ustanovenie § 17 ods. 2 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2023; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2024 až 2026.

Program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce schválený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za plán konsolidácie pohľadávok. Uplynutím 20 rokov od schválenia takého programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia, nie však skôr ako 31. decembra 2024, sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov, na ktoré sa program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce vzťahuje, stanú nevymáhateľnými. Prebiehajúce konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania na majetok patriaci obci začaté na vymoženie týchto pohľadávok sa uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety zastavia.

Ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 obec a vyšší územný celok nie sú povinné vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov uplatňovať do 31. decembra 2024; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2025 až 2027.

Ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov a ustanovenie § 17 ods. 2 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2025; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2026 až 2028.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 535/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I § 1 až 20, § 21 ods. 3 až 5, čl. II bodov 1 až 6, bodu 8, čl. III bodov 1 až 4 a bodu 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.