Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon upravuje doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Doplnkové dôchodkové sporenie podľa tohto zákona je

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem

Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“), možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov. Čakacie obdobie nemôže trvať viac ako jeden rok.

Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu.^1a)

Zamestnanec podľa tohto zákona nie je príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže,^1b) Hasičského a záchranného zboru,^1c) Horskej záchrannej služby,^1d) ozbrojený príslušník finančnej správy,^1e) profesionálny vojak,^1f) vojak mimoriadnej služby,^1g) ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom.^1h)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.²)

Potenciálny účastník je záujemca o uzatvorenie zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (ďalej len „účastnícka zmluva“).

Účastník podľa tohto zákona je

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b). Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný uzatvoriť do 30 dní od začatia výkonu tejto práce účastnícku zmluvu. Ak zanikne účastnícka zmluva zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je tento zamestnanec povinný uzatvoriť novú účastnícku zmluvu do 30 dní.

Odchádzajúci zamestnanec je účastník, ktorý skončil pracovnoprávny vzťah alebo obdobný právny vzťah na území Slovenskej republiky, nesplnil podmienky na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu v inom členskom štáte Európskej únie, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Nórskom kráľovstve.

Poberateľ dávky je fyzická osoba, ktorej doplnková dôchodková spoločnosť vypláca dávku podľa tohto zákona.

Hostiteľský členský štát doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Nórske kráľovstvo a členský štát Európskej únie iný ako Slovenská republika, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť alebo má zámer vykonávať činnosť (ďalej len „hostiteľský členský štát“).

Hostiteľský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti je členský štát Európskej únie, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo a Nórske kráľovstvo, v ktorom nemá táto spoločnosť sídlo, ale vykonáva na území tohto štátu činnosť.

Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu je každý subjekt, ktorý zahŕňa jednu alebo viac právnických osôb alebo fyzických osôb, koná ako zamestnávateľ alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba a má zámer platiť alebo platí príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu alebo platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37d. Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu nie je zamestnávateľ podľa tohto zákona.

Domovský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti je Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Nórske kráľovstvo a členský štát Európskej únie iný ako Slovenská republika, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

Dôchodkový plán je všeobecne záväzný právny predpis hostiteľského členského štátu, zmluva alebo dokument, ktoré sú záväzné pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a upravujú najmä druhy dôchodkových dávok a podmienky ich poskytovania doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu.

Príslušný orgán je orgán členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva, ktorý na území tohto štátu vykonáva dohľad nad činnosťou zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Člen je fyzická osoba, ktorá nie je účastník podľa tohto zákona a ktorej z výkonu činnosti zamestnanca vznikne právo na dôchodkovú dávku po splnení podmienok na jej poskytovanie doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu.

Potenciálny člen je záujemca o zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, ktorý je spôsobilý nadobúdať práva a povinnosti z dôchodkového plánu.

Dôchodkové dávky sú dávky vyplácané alebo poskytované doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, na základe splnenia podmienok na ich vyplácanie alebo poskytovanie vo forme platieb v prípade smrti, zdravotného postihnutia alebo skončenia zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo smrti; dôchodkové dávky sa vyplácajú alebo poskytujú jednorazovo, dočasne alebo doživotne.

Poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba, ktorá nie je poberateľ dávky podľa tohto zákona a ktorej vypláca dôchodkovú dávku doplnková dôchodková spoločnosť na území hostiteľského členského štátu.

Kľúčová funkcia je funkcia vnútornej kontroly, funkcia riadenia rizík a funkcia vnútorného auditu.

Finančná inštitúcia je správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, samosprávny investičný fond, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, zahraničná banka, zahraničná banka so sídlom na území iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, poisťovňa, poisťovňa z iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zahraničná poisťovňa, zaisťovňa, zaisťovňa z iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zahraničná zaisťovňa, centrálny depozitár cenných papierov, zahraničný centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, dôchodková správcovská spoločnosť a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti.

Na zákaz diskriminácie pri výkone doplnkového dôchodkového sporenia sa vzťahuje osobitný predpis,³) ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré súvisia s doplnkovým dôchodkovým sporením, ustanovenia zamestnávateľskej zmluvy, účastníckej zmluvy a štatútu doplnkového dôchodkového fondu sú neplatné, ak sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa nepovažuje určenie rozdielnej výšky príspevkov zamestnávateľa, ktorého cieľom je vyrovnať výšku dávok alebo ich takmer vyrovnať pre obe pohlavia.

Účastníkovi žijúcemu v cudzine sa zachovávajú práva z doplnkového dôchodkového sporenia v rovnakom rozsahu ako účastníkovi, ktorý je na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na účastníka a poberateľa dávky, platia rovnako aj na člena a poberateľa dôchodkovej dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Príspevky platí

Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b). Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky.

Účastník, ktorý je vyslaný na vykonávanie práce v inom štáte, a jeho zamestnávateľ môžu počas vyslania účastníka platiť príspevky podľa tohto zákona.

Príspevky sa platia na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky určený výlučne na účely prijímania platieb od účastníkov a zamestnávateľov do okamihu identifikácie účastníka, ktorého sa platba týka (ďalej len „účet nepriradených platieb“).

Zamestnávateľ je povinný elektronicky zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, v lehote dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve. Ak zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný tieto platby v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a umožní jej osobitnú evidenciu, ako aj označiť obdobie, za ktoré platí príspevky.

Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z

Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, ak tento zákon neustanovuje inak.

Za zamestnanca, ktorý je účastníkom, odvádza príspevky zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol.

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak

Dočasný doplnkový starobný dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

Suma doživotného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový starobný dôchodok. Ak účastník súčasne požiada aj o vyplatenie jednorazového vyrovnania, suma doživotného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka po vyplatení jednorazového vyrovnania a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový starobný dôchodok.

Suma dočasného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude vyplácať. Ak účastník súčasne požiada aj o vyplatenie jednorazového vyrovnania, suma dočasného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka po vyplatení jednorazového vyrovnania, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude vyplácať.

Ak účastník požiada o vyplatenie jednorazového vyrovnania a k tomuto dňu súčasne požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku, na vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku sa použije suma, ktorá nesmie byť nižšia ako 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o vyplácanie tohto dôchodku.

Ak účastník požiada o vyplatenie jednorazového vyrovnania a k tomuto dňu súčasne požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku, na vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku sa použije suma, ktorá nesmie byť nižšia ako 75 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o vyplácanie tohto dôchodku.

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za tohto zamestnanca z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), trvalo najmenej 10 rokov a účastník dovŕšil 55 rokov veku.

Dočasný doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

Suma doživotného doplnkového výsluhového dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový výsluhový dôchodok.

Suma dočasného doplnkového výsluhového dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový výsluhový dôchodok bude vyplácať.

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie z dôvodu

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a v žiadosti podľa § 20 ods. 4 požiada o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a o vyplatenie jednorazového vyrovnania.

Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne podľa § 20 ods. 3, ak účastník súčasne požiada o tento prevod.

Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 25 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu jej vyplatenia, ak účastník súčasne požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku.

Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu vyplatenia, ak účastník splnil podmienky uvedené v odseku 1.

Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí oprávnenej osobe určenej v účastníckej zmluve v prípade smrti účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.

Účastníkovi, ktorý nesplnil podmienky na vyplácanie dávok uvedených v § 15 písm. a) a b) a požiada o predčasný výber, vyplatí sa suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom alebo ním určená časť tejto sumy; podanie žiadosti o výplatu dávok podľa § 15 písm. a) a b) sa na tento účel nepovažuje za podmienku vyplácania dávok.

Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.

Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy, na základe ktorej boli zaplatené príspevky, ktoré sú súčasťou majetku, z ktorého sa má predčasný výber vyplatiť. Ďalší predčasný výber môže byť vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa výplaty posledného predčasného výberu; plynutie lehoty desiatich rokov nekončí prestupom do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom. Účastník podáva žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť do poisťovne,⁷) ktorú si zvolí účastník, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne; táto suma sa znižuje o sumu vyplateného jednorazového vyrovnania, ak účastník žiada o jednorazové vyrovnanie podľa § 18 ods. 3.

Poisťovňa vypláca doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom, a to na základe poistnej zmluvy⁸) uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom. Poisťovňa na účely tohto zákona je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a zahraničná poisťovňa podľa osobitného predpisu.⁷) Poistná zmluva sa môže uzatvoriť najskôr po podaní žiadosti o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

Žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 obsahuje

Žiadosť podľa odseku 4 musí byť účastníkom podpísaná a pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak totožnosť žiadateľa overila osoba poverená doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Ak žiadosť podľa odseku 4 neobsahuje predpísané náležitosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníka do 15 dní od doručenia tejto žiadosti písomne vyzvať na odstránenie nedostatkov. Výzva na odstránenie nedostatkov musí obsahovať odôvodnenie.

Výplatu dávky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zrealizovať v lehote podľa účastníckej zmluvy, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 4.

Dávka sa vypláca aj do cudziny. Ak sa dávka vypláca do členského štátu Európskej únie iného ako Slovenská republika a do Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Nórskeho kráľovstva a Švajčiarska, doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na manipulačný poplatok z dôvodu takého vyplácania dávky.

Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „povolenie“) udeleného Národnou bankou Slovenska.

Správa doplnkového dôchodkového fondu je

Iná osoba ako doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať činnosti podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť s poisťovňou⁷) poistnú zmluvu podľa osobitného predpisu⁸) pre prípad invalidity alebo smrti účastníka alebo môže sprostredkovať toto poistenie, ak jej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa osobitného predpisu.¹²)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Doplnková dôchodková spoločnosť musí byť bezúhonná osoba nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

Na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí okrem náležitostí podľa Obchodného zákonníka obsahovať označenie „doplnková dôchodková spoločnosť“ alebo skrátené označenie „d.d.s.“. Iné fyzické osoby alebo právnické osoby nesmú používať vo svojom obchodnom mene toto označenie ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo cudzom jazyku.

Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur alebo ich ekvivalent v cudzej mene a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 23 ods. 2 v plnom rozsahu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

Zakazuje sa

Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

Žiadosť o udelenie povolenia podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žiadosť o udelenie povolenia podľa odseku 2 obsahuje

Prílohou k žiadosti o udelenie povolenia sú tieto dokumenty:

Ak boli doklady, ktoré sú prílohou k žiadosti o udelenie povolenia, predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním žiadosti o udelenie povolenia, možno ich nahradiť písomným vyhlásením o tom, že tieto doklady sú aktuálne, úplné, pravdivé a nedošlo k žiadnym zmenám v skutočnostiach, ktoré tieto doklady preukazujú, a naďalej spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom s uvedením úradne osvedčených podpisov osôb oprávnených konať za žiadateľa a predložením zoznamu už predložených dokladov s dátumom ich predloženia Národnej banke Slovenska.

Na konanie a rozhodnutie o žiadosti o udelenie povolenia sa vzťahuje osobitný predpis,⁹) ak tento zákon neustanovuje inak. Národná banka Slovenska rozhoduje o žiadosti o udelenie povolenia v lehote do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o udelenie povolenia.

Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok uvedených v odseku 1. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia nesmú byť ekonomické potreby trhu.

Podmienky podľa odseku 1 musia byť splnené nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona je

Za dôveryhodnú fyzickú osobu sa na účely tohto zákona považuje bezúhonná fyzická osoba, ktorá

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, a ak ide o cudzinca alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj dokladom o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava alebo v ktorom má sídlo, nie starším ako tri mesiace. Štátny príslušník iného členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Nórskeho kráľovstva alebo právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Nórskeho kráľovstva môže bezúhonnosť preukázať

Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o bezúhonnosti má žiadateľ aj dotknutá osoba povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje,^15c) ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; tieto údaje Národná banka Slovenska bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa tohto zákona je vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa osobitného predpisu.²⁰)

Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva a prokuristov depozitára sa posudzuje podľa osobitného predpisu.^20a)

Fyzickú osobu, ktorá pôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 11písm. a) až d), môže Národná banka Slovenska v konaní o udelení povolenia podľa odseku 2 uznať za dôveryhodnú fyzickú osobu, ak z povahy veci vyplýva, že z časového hľadiska pôsobenia vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky uvedené v odseku 11 písm. a) až d).

Povolenie sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť splniť pred začatím výkonu povolenej činnosti.

Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu²¹) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie, obsahovať

Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie zmeniť. Na posudzovanie žiadosti o zmenu povolenia platí § 23 rovnako. Zmena údajov uvedených v povolení, ku ktorej došlo udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26, sa považuje za schválenú udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Zmeny povolenia, ku ktorým došlo zmenou mena, priezviska alebo miesta trvalého pobytu fyzických osôb už schválených postupom podľa § 23 alebo § 26, si nevyžadujú súhlas Národnej banky Slovenska. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná túto zmenu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do desiatich dní odo dňa, keď jej táto skutočnosť bola oznámená alebo keď sa o nej inak dozvedela.

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na jej zápis do obchodného registra na základe povolenia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis zmien do obchodného registra na základe zmeny povolenia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene povolenia.

Súčasťou návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra alebo návrhu na zmenu zápisu v obchodnom registri je právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmene.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia alebo jeho zmeny, po jej zápise do obchodného registra.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia alebo jeho zmeny.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia, a o zmenách v skutočnostiach uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až e), g) až l), o) a p).

Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) každé udelenie povolenia.

Povolenie zaniká

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e).

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinný písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnosti uvedenej v odseku 1 písm. d).

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu oznámi vrátenie povolenia podľa odseku 1 písm. c) príslušnému registrovému súdu.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na

Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa

Ustanoveniami odseku 1 písm. a) a e) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.²³)

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podávajú podľa

Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Na konanie a rozhodnutie o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu sa vzťahuje osobitný predpis,⁹) ak tento zákon neustanovuje inak. O žiadosti podľa odseku 1 písm. a) rozhoduje Národná banka Slovenska v lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, v ostatných prípadoch uvedených v odseku 1 rozhoduje Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu.⁹)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadania príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Predloženie notárskej zápisnice podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak sa podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje jej vyhotovenie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Právne úkony, na ktoré sa podľa tohto zákona vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, sú neplatné, ak boli vykonané bez tohto prechádzajúceho súhlasu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať pravidlá obozretného podnikania, ktoré sa vzťahujú na

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť práva účastníka vyplývajúce z jeho doplnkového dôchodkového sporenia a práva poberateľa dávky podľa pravidiel obozretného podnikania.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinný systém organizácie a riadenia primeraný jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Systém organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zahŕňa primeranú a transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska organizačnú štruktúru do desiatich dní po každej zmene.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi predstavenstvom, dozornou radou, prokuristami a vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovednými za riadenie investícií a osobami zodpovednými za výkon kľúčovej funkcie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v stanovách určiť a upraviť zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať záložný plán, ktorý obsahuje primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého uchovania základných údajov a funkcií a na nepretržité poskytovanie jej služieb a výkon činností pri poruche jej systémov alebo, ak to nie je možné, aby bola umožnená včasná obnova týchto údajov a funkcií a včasné opätovné pokračovanie poskytovania služieb a výkonu činností. Doplnková dôchodková spoločnosť využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy a v náležitých prípadoch zriadi a spravuje siete a informačné systémy v súlade s osobitným predpisom.²⁴)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonať a zdokumentovať vlastné posúdenie rizík primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Vlastné posúdenie rizík sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a vykonáva sa najmenej raz za tri roky a bez zbytočného odkladu po každej podstatnej zmene v rizikovom profile doplnkového dôchodkového fondu, ktorý spravuje.

Vlastné posúdenie rizík obsahuje najmä

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť metódy a postupy na identifikovanie a posúdenie rizík, ktorým je alebo by mohla byť vystavená a ktoré by mohli mať vplyv na jej schopnosť plniť si povinnosti voči účastníkom alebo poberateľom dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa jej majetku zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať vnútorné predpisy na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti a na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon jej činnosti a umožnili riadne nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch v prospech a v záujme účastníkov a poberateľov dávok. Doplnková dôchodková spoločnosť preskúma a upraví vnútorné predpisy v súvislosti s každou podstatnou zmenou, najmenej raz za tri roky. Vnútorné predpisy schvaľuje predstavenstvo alebo dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť zoznam zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.

Zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zodpovedný za

Predstavenstvo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti má najmenej troch členov.

Členovia predstavenstva a prokuristi, ktorí spôsobili škodu porušením povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva a prokuristu, zodpovedajú za túto škodu spoločne a nerozdielne.

Osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie je povinná bez zbytočného odkladu informovať predstavenstvo a dozornú radu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak zistí

Ak predstavenstvo a dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti neprijme primerané a včasné opatrenie vo vzťahu k informácii podľa odseku 13, osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie je povinná o tomto bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska. Právo osoby zodpovednej za výkon kľúčovej funkcie nevypovedať vo vlastný neprospech tým nie je dotknuté.

Osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, v ktorej sa kľúčová funkcia vykonáva.

Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb uvedených v § 21 a finančných agentov v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly účastníckych zmlúv, zamestnávateľských zmlúv a zmlúv s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a na účely uvedené v odseku 3 sú účastníci, poberatelia dávok, zamestnávatelia, oprávnené osoby a finanční agenti v sektore doplnkového dôchodkového sporenia aj bez súhlasu dotknutých osôb^24a) povinní pri každom uzatváraní zmluvy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na jej žiadosť

Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb a finančných agentov v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a na účely uvedené v odseku 3 je doplnková dôchodková spoločnosť oprávnená pri každom uzatváraní účastníckej zmluvy, zamestnávateľskej zmluvy a zmluvy s finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia požadovať od účastníkov, zamestnávateľov a finančných agentov v sektore doplnkového dôchodkového sporenia údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b). Účastníci, zamestnávatelia a finanční agenti v sektore doplnkového dôchodkového sporenia sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb a finančných agentov v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly účastníckych zmlúv, zamestnávateľských zmlúv a zmlúv s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, na účel ochrany a domáhania sa práv doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom, poberateľom dávok, zamestnávateľom, oprávneným osobám a finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, na účel zdokumentovania činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na účely výkonu dohľadu nad doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a nad ich činnosťou a na plnenie povinností a úloh doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov^24c) je doplnková dôchodková spoločnosť aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^24a) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať^24d) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1; pritom je doplnková dôchodková spoločnosť oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.

Ak účastník udelil súhlas s poskytovaním údajov o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom účastníka autentifikovanej tretej strane. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné.

Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^24a) sprístupniť a poskytovať^24e) na spracúvanie iným osobám v prípadoch ustanovených osobitným predpisom a Národnej banke Slovenska na účely vykonávania dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, môže doplnková dôchodková spoločnosť sprístupniť alebo poskytnúť do cudziny len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone,^24f) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu, zmiernenie a odstránenie možných individuálnych, opakujúcich sa alebo systémových problémov vrátane potenciálnych právnych a operačných rizík.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná riadne informovať účastníkov a poberateľov dávok o podmienkach a spôsobe uplatnenia sťažností vrátane informácií o tom, kde možno sťažnosť uplatniť.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v ktorejkoľvek svojej prevádzkarni,^24fa) v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Doplnková dôchodková spoločnosť je zároveň povinná prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri uplatnení sťažnosti vydať účastníkovi a poberateľovi dávok potvrdenie o uplatnení sťažnosti. Ak je sťažnosť uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná potvrdenie o uplatnení sťažnosti doručiť účastníkovi a poberateľovi dávok ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení sťažnosti. Potvrdenie o uplatnení sťažnosti sa nemusí doručovať, ak účastník a poberateľ dávok majú možnosť preukázať uplatnenie sťažnosti iným spôsobom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, v odôvodnených prípadoch možno sťažnosť vybaviť aj neskôr; vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia sťažnosti, v zložitých prípadoch možno sťažnosť vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia sťažnosti, pričom doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníka a poberateľa dávok o dôvodoch vybavovania sťažnosti v lehote dlhšej ako 30 dní. Vybavením sťažnosti sa rozumie ukončenie procesu vybavovania sťažnosti vyhovením sťažnosti alebo odôvodneným zamietnutím sťažnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná o vybavení sťažnosti vydať písomný doklad bezodkladne po jej vybavení.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na požiadanie Národnej banky Slovenska predložiť kópiu potvrdenia o uplatnení sťažnosti, kópiu dokladu o vybavení sťažnosti a oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné sťažnosť vybaviť bezodkladne.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť evidenciu o sťažnostiach a predložiť ju na požiadanie Národnej banke Slovenska. Evidencia o sťažnostiach musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia sťažnosti, dátume a spôsobe vybavenia sťažnosti a poradové číslo dokladu o uplatnení sťažnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinnú funkciu vnútornej kontroly. Funkcia vnútornej kontroly obsahuje

Dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je oprávnená požiadať osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly o vykonanie kontroly doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly je povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať dozornú radu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitára a Národnú banku Slovenska o porušení povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutím Národnej banky Slovenska, štatútom doplnkového dôchodkového fondu, vnútorným predpisom a pravidlami činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady alebo prokuristom žiadnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie.

Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly je povinná každoročne do 31. marca kalendárneho roka predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, o zistených nedostatkoch v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť stálu a účinnú funkciu riadenia rizík.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať funkciu riadenia rizík nezávisle od funkcie riadenia investícií v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať primerané opatrenia proti konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík a aby postupy riadenia rizík spĺňali požiadavky podľa § 55 až 55e.

Funkcia riadenia rizík spočíva v zabezpečení najmä týchto úloh:

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť osobe alebo osobám vykonávajúcim funkciu riadenia rizík primerané právomoci a prístup k všetkým potrebným informáciám nevyhnutným na plnenie úloh podľa odseku 4.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinnú funkciu vnútorného auditu primeranú jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.

Funkcia vnútorného auditu je vykonávaná nezávisle a oddelene od iných činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady alebo prokuristom žiadnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť osobe zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu dostatočné právomoci a prístup k všetkým informáciám nevyhnutným na plnenie úloh podľa odseku 3.

Funkciou vnútorného auditu sa na účely tohto zákona rozumie hodnotenie primeranosti a účinnosti

Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie

Doplnková dôchodková spoločnosť za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku.²⁵) Účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkového dôchodkového fondu musí overiť audítor alebo audítorská spoločnosť (ďalej len „audítor") a musí ju schváliť valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra toho istého kalendárneho roka audítora odmietnuť. Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa § 23 v priebehu kalendárneho roka, je povinná oznámenie podľa prvej vety vykonať do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia podľa § 23 a Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení tohto oznámenia audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora je doplnková dôchodková spoločnosť povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národná banka Slovenka je oprávnená do 30 dní od doručenia tohto oznámenia audítora odmietnuť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor overí účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkového dôchodkového fondu.

Národná banka Slovenska je oprávnená nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu, ak zistí nedostatky v účtovnej závierke podľa odseku 1 overenej audítorom. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa doručenia nariadenia o vykonaní mimoriadneho auditu, ktorý audítor mimoriadny audit vykoná. Mimoriadny audit vykoná iný audítor ako audítor, ktorý overoval účtovnú závierku podľa odseku 1.

Náklady mimoriadneho auditu podľa odseku 3 uhradí audítor, ktorý overoval účtovnú závierku podľa odseku 1, a ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, uhradí tieto náklady Národná banka Slovenska.

Doplnková dôchodková spoločnosť zostavuje za seba okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu²⁵) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akejkoľvek skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie a ktorá

Na audítora, ktorý overuje účtovné závierky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré tvoria s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou skupinu s úzkymi väzbami,¹⁵) platí odsek 6 rovnako.

Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 6 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo stratou.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a obchody s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musia evidovať oddelene od majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku v iných doplnkových dôchodkových fondoch.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť evidenciu zmlúv a pokynov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Táto evidencia musí byť prístupná Národnej banke Slovenska a depozitárovi na vyžiadanie bez zbytočného odkladu. Evidencia podľa prvej vety sa musí viesť v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde od jeho vzniku vrátane času, miesta jeho uskutočnenia a identifikácie zmluvných strán, a musí obsahovať najmä

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná uchovávať záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb najmenej päť rokov od skončenia spravovania doplnkového dôchodkového fondu, ktorého sa dokumentácia a záznamy týkajú. Túto dokumentáciu je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu týkajúcu sa účastníkov a poberateľov dávok je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uchovávať najmenej päť rokov odo dňa zániku účastníckej zmluvy.

Záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb môže doplnková dôchodková spoločnosť uchovávať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na trvanlivých médiách, ak je splnená podmienka spätnej identifikácie údajov a doplnková dôchodková spoločnosť má systém ochrany pred stratou údajov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná identifikovať jednotlivé druhy konfliktov záujmov, ktoré vznikajú v priebehu vykonávania jednotlivých činností pri správe doplnkových dôchodkových fondov a ktorých existencia môže poškodiť účastníkov a poberateľov dávok, a predchádzať konfliktu záujmov medzi

Organizačná štruktúra doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí zabezpečovať minimalizáciu rizika poškodenia záujmov účastníkov a poberateľov dávok konfliktom záujmov podľa odseku 1.

Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie do úvahy najmä, či člen predstavenstva, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií alebo osoba, ktorej bola zverená činnosť riadenia investícií (ďalej len „príslušná osoba“), doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba, ktorá je prepojená vzťahom priamej kontroly alebo nepriamej kontroly s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, je v takej situácii, že doplnková dôchodková spoločnosť, príslušná osoba alebo osoba, ktorá je prepojená vzťahom priamej kontroly alebo nepriamej kontroly s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri identifikovaní jednotlivých druhov konfliktov záujmov vziať do úvahy záujmy

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať cenné papiere vydané právnickou osobou, v ktorej

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde s právnickou osobou, v ktorej členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka²⁷) okrem prípadov, v ktorých doplnková dôchodková spoločnosť zabezpečí a preukáže, že takéto obchody sú výhradne v záujme účastníkov a poberateľov dávok; to neplatí pre anonymné obchody.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie použiť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou tohto majetku a s nakladaním s ním. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom na účte nepriradených platieb inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie použiť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov iného doplnkového dôchodkového fondu. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uzatvárať obchody s doplnkovým dôchodkovým fondom, ktorý táto doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

Členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom, vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za riadenie investícií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť zamestnanec, prokurista alebo člen štatutárneho orgánu inej finančnej inštitúcie; to neplatí, ak finančná inštitúcia a doplnková dôchodková spoločnosť sú súčasťou skupiny s úzkymi väzbami¹⁵) a nie sú tým dotknuté ustanovenia o konflikte záujmov podľa osobitných predpisov.²⁹)

Člen predstavenstva, prokurista alebo zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť členom dozornej rady

Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, zamestnanec Slovenskej informačnej služby, člen orgánov Národnej banky Slovenska a zamestnanec Národnej banky Slovenska, Sociálnej poisťovne nesmú byť členmi predstavenstva, členmi dozornej rady, prokuristom alebo zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista a zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmú v obchodnej činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami účastníkov a poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže kupovať do svojho majetku a predávať zo svojho majetku majetok, ktorý môže byť predmetom investovania podľa tohto zákona, len ak tým nedôjde ku konfliktu záujmov s účastníkmi a poberateľmi dávok. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uprednostniť svoje záujmy pred záujmami týchto účastníkov a poberateľov dávok.

Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, prokuristi a zamestnanci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a osoby blízke týmto osobám nesmú nadobúdať cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje táto doplnková dôchodková spoločnosť, a také cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty do majetku v tomto doplnkovom dôchodkovom fonde predávať. Ak členovia predstavenstva, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovední za riadenie investícií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nadobudnú alebo predajú cenný papier emitenta, ktorého cenné papiere sa nachádzajú v majetku doplnkového dôchodkového fondu, sú povinní o tejto skutočnosti informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

Ak sa v majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nachádza cenný papier alebo iný nástroj peňažného trhu, ktorý sa nachádza aj v majetku doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť spravuje, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná o tejto skutočnosti informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

Osoba alebo útvar v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávajúci kľúčovú funkciu nesmie vykonávať obdobnú kľúčovú funkciu u zamestnávateľa, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. S prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže kľúčovú funkciu vykonávať rovnaká osoba alebo útvar ako u zamestnávateľa, ak doplnková dôchodková spoločnosť má vytvorený systém na predchádzanie konfliktu záujmov a na jeho riešenie.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia pri konflikte záujmov. Tieto opatrenia musia byť určené v písomnej forme a musia byť primerané vzhľadom na veľkosť a organizáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a povahu, rozsah a zložitosť jej predmetu činností. Ak je doplnková dôchodková spoločnosť členom skupiny s úzkymi väzbami,¹⁵) v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť doplnková dôchodková spoločnosť vedomá.

Opatrenia pri konflikte záujmov podľa odseku 1 musia byť

Postupy a opatrenia podľa odseku 2 písm. b) a c) musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré predstavujú konflikty záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná veľkosti a činnostiam doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a skupiny s úzkymi väzbami,¹⁵) do ktorej patrí, ako aj súvisiacemu stupňu rizika pre účastníkov a poberateľov dávok, pričom takýmito opatreniami sa rozumejú

Ak opatrenia a postupy podľa odseku 3 nezaručujú potrebnú úroveň nezávislosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať také alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy, ktoré sú na tieto účely potrebné a primerané.

Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nariadiť prijať alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy na účely podľa odseku 4.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypracovať a dodržiavať jasné, transparentné a účinné zásady odmeňovania primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Doplnková dôchodková spoločnosť preskúmava zásady odmeňovania a aktualizuje ich najmenej raz za tri roky.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná uplatňovať zásady odmeňovania na

Zásady odmeňovania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musia

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypracovať a dodržiavať zásady zapájania správcov aktív do výkonu práv akcionárov podľa osobitného predpisu^29b) (ďalej len „zásady zapájania“).

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť

Počiatočný kapitál doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur.

Počiatočným kapitálom je súčet splateného základného imania, emisného ážia, nerozdeleného zisku minulých rokov, rezervného fondu a ostatných fondov tvorených zo zisku znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov. Vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú primerané, ak nie sú nižšie ako

Do výpočtu sumy podľa odseku 3 písm. a) sa zahŕňa celá hodnota spravovaného majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže nahradiť najviac 25 % požiadavky na vlastné zdroje podľa odseku 3 písm. a) prevyšujúcej 1 650 000 eur zárukou vystavenou bankou, zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte, poisťovňou okrem zahraničnej poisťovne. Banka, zahraničná banka so sídlom na území členského štátu. poisťovňa okrem zahraničnej poisťovne sa musia zaviazať, že tieto zdroje sú bez ďalších podmienok voľne k dispozícii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na pokrytie rizík vyplývajúcich z jej činnosti.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vymedzenie vlastných zdrojov, ktoré je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať, spôsob výpočtu sumy vlastných zdrojov, spôsob preukazovania splnenia podmienky o primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 3, metodiku a spôsob určenia všeobecných prevádzkových nákladov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a spôsob určenia hodnoty spravovaného majetku doplnkových dôchodkových fondov.

Správu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je povinná vykonávať doplnková dôchodková spoločnosť samostatne, vo svojom mene a v záujme účastníkov a poberateľov dávok; tým nie je dotknuté oprávnenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zveriť výkon činností podľa § 37. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia, a to aj s ohľadom na štruktúru účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Pri správe doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť spravuje, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná najmä

Povinnosťou konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany podľa odseku 2 písm. a) a b) sa rozumie najmä

Povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c) sa rozumie najmä

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať a dodržiavať vnútorný akt riadenia o opatreniach a postupoch súvisiacich s odbornou starostlivosťou a zaviesť účinné opatrenia, ktorými zabezpečí, že prijímané investičné rozhodnutia pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde budú vykonané v súlade s investičnou politikou a jej cieľmi, investičnou stratégiou a limitmi rizík príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o tom, čo sa rozumie konaním v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok podľa odseku 2 písm. a) a b) a o tom, čo sa rozumie konaním s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c), a spôsob preukazovania týchto konaní doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného systému, uplatňovať primerané opatrenia a postupy na zabránenie nekalých praktík, o ktorých sa dá dôvodne predpokladať, že ovplyvnia stabilitu trhu, a nesmie vykonávať manipuláciu s trhom.³⁰)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníkom a poberateľom dávok nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona a štatútu doplnkového dôchodkového fondu.

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa odseku 9 v súdnom konaní podľa osobitného predpisu³¹) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná na žiadosť účastníka a poberateľa dávky preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie alebo hodnoverne nepreukáže vynaloženie odbornej starostlivosti, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

Voči Národnej banke Slovenska sa nemôžu uplatniť nároky účastníkov a poberateľov dávok na náhradu škody z dôvodu porušenia zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam alebo sa týkajú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 12 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 12 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

Ustanoveniami odsekov 12 až 14 nie je dotknutá osobitným predpisom³²) ustanovená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

Informácie získané Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona od tretích osôb sa nesmú použiť na iné účely než na účely výkonu dohľadu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri vykonávaní rozhodnutí o nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a pri spravovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na účely odseku 1 prijať také opatrenia, aby dosiahla najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti a pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania obchodu, veľkosti a povahy pokynu alebo iných okolností týkajúcich sa vykonania pokynu.

Dôležitosť okolností podľa odseku 2 sa určuje na základe

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať účinné opatrenia na splnenie povinnosti ustanovenej v odseku 2, a to najmä zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní dosiahnuť najlepší možný výsledok podľa odseku 1 pri vykonávaní pokynov pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť svojich opatrení a politík na vykonávanie pokynov na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika vykonávania pokynov sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti získať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok ňou spravovaného doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o svojich politikách vykonávania pokynov a o ich podstatných zmenách.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že vykonala pokyny v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu v súlade so svojou politikou vykonávania pokynov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok aj vtedy, ak zadáva pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám.

Doplnková dôchodková spoločnosť je podľa odseku 1 povinná prijať také opatrenia, aby získala najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení okolností podľa § 34a ods. 2. Dôležitosť týchto okolností sa určuje podľa § 34a ods. 3.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní splnenie povinnosti podľa odseku 2. Táto politika musí určiť pre každý druh finančného nástroja osoby, ktorým môže doplnková dôchodková spoločnosť zadať pokyny. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť s inými osobami dohody o vykonaní pokynu, len ak tieto dohody umožnia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržať povinnosti podľa tohto zákona pri zadávaní pokynov na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na vykonanie iným osobám. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť dohody o vykonaní pokynu inou osobou, len ak táto osoba má zavedenú politiku vykonávania pokynov minimálne na úrovni požiadaviek podľa § 34a.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o politike pri zadávaní pokynov na vykonanie inej osobe a informácie o podstatných zmenách v tejto politike.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť politiky zadávania pokynov na vykonanie iným osobám, najmä kvalitu vykonávania pokynov zo strany osôb, ktoré sú uvedené v tejto politike, na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika zadávania pokynov na vykonanie iným osobám sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosahovať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že zadávala pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám v súlade s odsekom 3.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže spájať pokyny súvisiace so správou doplnkového dôchodkového fondu s pokynmi súvisiacimi so správou iných ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a s pokynmi obchodov na vlastný účet doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, len ak

Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkového dôchodkového fondu s jedným alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou iných doplnkových dôchodkových fondov a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spojila obchody na vlastný účet s jedným pokynom alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou doplnkových dôchodkových fondov, nesmie alokovať súvisiace obchody spôsobom, ktorý poškodzuje doplnkový dôchodkový fond.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkových dôchodkových fondov s obchodom na vlastný účet a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody prednostne doplnkovému dôchodkovému fondu. Ak doplnková dôchodková spoločnosť preukáže, že bez tohto spojenia by pokyn nemohla vykonať za tak výhodných podmienok alebo vôbec, môže alokovať obchod na vlastný účet proporcionálne v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

Za konanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré je v rozpore s jej povinnosťou konať podľa § 34 ods. 2, sa považuje aj to, ak doplnková dôchodková spoločnosť alebo príslušná osoba v súvislosti s riadením investícií alebo administráciou pri správe doplnkového dôchodkového fondu hradí alebo prijíma poplatok alebo províziu, alebo poskytuje, alebo prijíma nepeňažné plnenie okrem

Doplnková dôchodková spoločnosť je oprávnená na účely odseku 1 písm. b) prvého bodu poskytnúť účastníkovi alebo poberateľovi dávky hlavné podmienky dohody týkajúcej sa poplatkov, provízie alebo nepeňažného plnenia v súhrnnej forme, ak súčasne umožní účastníkovi alebo poberateľovi dávky získať podrobnejšie informácie na základe jeho žiadosti; táto povinnosť sa považuje za splnenú aj uvedením v štatúte príslušného doplnkového dôchodkového fondu. Národná banka Slovenska je oprávnená rozhodnutím pozastaviť alebo zrušiť toto oprávnenie poskytnúť hlavné podmienky dohody v súhrnnej forme, ak zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť nevyhovela žiadosti účastníka alebo poberateľa dávky o získanie podrobnejšej informácie podľa predchádzajúcej vety.

Doplnková dôchodková spoločnosť má za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na

V súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením sa môžu z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uhrádzať len

Dane, odplaty a poplatky podľa odseku 2 sa môžu uhrádzať, len ak dôvod ich úhrady bezprostredne súvisí s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu za predchádzajúci pracovný deň. V nasledujúci pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň, v ktorom sa určila podľa prvej vety.

Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde o sumu určenú podľa odseku 2.

Odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu.

Doplnková dôchodková spoločnosť v pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni určenia odplaty podľa odseku 1 zníži hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platnú pre deň, v ktorom sa výpočet podľa odseku 1 vykonal. Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov o sumu určenú podľa odseku 1.

Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je v období jedného roka od uzatvorenia účastníckej zmluvy najviac 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu.

Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak od uzatvorenia účastníckej zmluvy uplynul viac ako jeden rok.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči účastníkom a poberateľom dávok alebo voči potenciálnym účastníkom.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá plánuje zrušiť kvalifikovanú účasť na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo znížiť podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 20 %, 30 % alebo pod 50 %, alebo tak, že doplnková dôchodková spoločnosť by prestala byť jej dcérskou spoločnosťou v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode, musí tieto skutočnosti písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.

Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu jej základného imania, pri ktorej dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode alebo k zníženiu podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 30 %, 20 % alebo pod 10 % bez zbytočného odkladu po získaní tejto informácie.

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. h) na základe zmluvy o zverení činností³³) zveriť jednu činnosť alebo viac činností uvedených v § 22 ods. 2 okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. b), ktorú možno zveriť len právnickej osobe, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, zahraničnou správcovskou spoločnosťou alebo inou zahraničnou osobou s povolením na riadenie portfólia podliehajúcou dohľadu v štáte, v ktorom má sídlo, a okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. c) trinástom bode a šestnástom bode, inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť žiadnu z týchto činností inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitárovi alebo osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkov alebo poberateľov dávok.

Výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov možno zveriť, ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu doručiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti,³³) zmeny tejto zmluvy a informovať Národnú banku Slovenska o skončení tejto zmluvy.

Zverením výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov inej osobe nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávky pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť činnosti v takom rozsahu, že nebude schopná kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť za výkon zverených činností, alebo nebude schopná prijímať rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností. Zverenie činností podľa odseku 1 nesmie slúžiť na obchádzanie povinnosti vykonávať činnosti podľa tohto zákona inak ako na základe povolenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie obsahuje

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vykonávať túto činnosť v súlade s predpismi sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a s predpismi hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu vyžaduje v oznámení, ktoré doručí Národnej banke Slovenska podľa odseku 5, aby doplnková dôchodková spoločnosť investovala majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa hostiteľského členského štátu podľa požiadaviek uvedených v tomto oznámení, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná tieto požiadavky odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu dodržiavať. Doplnková dôchodková spoločnosť je odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu povinná majetok podľa predchádzajúcej vety oddeliť od ostatného spravovaného majetku, ak to vyžaduje príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Národná banka Slovenska posúdi organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a ak ich považuje za primerané vo vzťahu k navrhovaným činnostiam podľa odseku 1 písm. b), zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1. Národná banka Slovenska informuje o zaslaní oznámenia podľa prvej vety bez zbytočného odkladu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o zaslaní oznámenia podľa prvej vety. V informácii uvedie najmä podmienky, ktoré v rozhodnutí uložila doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a názov hostiteľského členského štátu, na území ktorého môže doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať svoju činnosť.

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané, vydá do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1 v konaní podľa osobitného predpisu⁹) rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Rozhodnutie sa doručuje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu.

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, oznámenie o predpisoch sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a o predpisoch hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu až po doručení oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa prvej vety alebo po márnom uplynutí lehoty šiestich týždňov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) pred ich uskutočnením. Národná banka Slovenska po doručení oznámenia podľa prvej vety postupuje podľa odsekov 3 až 5 rovnako. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uskutočniť zmenu podľa prvej vety len v súlade s postupom podľa odseku 5 druhej vety.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a má zámer vyberať príspevky od ďalšieho zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť, označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, ktorý má zámer platiť príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a dôchodkový plán. Na postup Národnej banky Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti platia odseky 3 až 5 rovnako.

Národná banka Slovenska informuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť vykonávajúcu činnosť na území hostiteľského členského štátu o zmenách v predpisoch sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a v predpisoch hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu, bez zbytočného odkladu po tom, ako ju o tejto skutočnosti informoval príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže na území Slovenskej republiky vykonávať zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na základe oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.

Národná banka Slovenska do šiestich týždňov od doručenia oznámenia príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

Národná banka Slovenska môže vyžadovať v oznámení podľa odseku 2, aby zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, majetok nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa

Majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti nadobudnutý vykonávaním činnosti na území Slovenskej republiky sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky až po doručení oznámenia podľa odseku 2 príslušnému orgánu jej domovského členského štátu, alebo po márnom uplynutí lehoty šiestich týždňov od doručenia oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.

Národná banka Slovenska je povinná informovať príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, o zmenách v predpisoch podľa odseku 2.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území domovského členského štátu, uzatvorí s touto zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou písomnú dohodu, v ktorej sa ustanovia podmienky cezhraničného prevodu.

S cezhraničným prevodom musí vopred prejaviť súhlas väčšina účastníkov a poberateľov dávok, ktorých majetok má byť predmetom cezhraničného prevodu. Doplnková dôchodková spoločnosť poskytne účastníkom a poberateľom dávok podľa prvej vety informácie o podmienkach cezhraničného prevodu pred podaním žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod. Žiadosť o povolenie na cezhraničný prevod podáva zamestnanecká dôchodková spoločnosť príslušnému orgánu domovského členského štátu.

Národná banka Slovenska po prijatí žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod, ktorú Národnej banke Slovenska postúpil príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, posúdi

Výsledky posúdenia žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod oznámi Národná banka Slovenska príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do ôsmich týždňov od prijatia tejto žiadosti.

Ak má zamestnanecká dôchodková spoločnosť po vykonaní cezhraničného prevodu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zámer vykonávať zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska do štyroch týždňov od doručenia informácie o rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, informuje tento príslušný orgán o predpisoch uvedených v § 37b ods. 2.

Náklady cezhraničného prevodu nesmie znášať účastník alebo poberateľ dávky, ktorého majetok nemá byť predmetom cezhraničného prevodu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže prijať majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo jeho časť na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. m).

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod obsahuje

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi na posúdenie žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Na udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod musia byť splnené tieto podmienky:

Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti. O rozhodnutí podľa prvej vety informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do dvoch týždňov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Národná banka Slovenska nerozhodne o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod skôr, ako jej príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti neoznámi výsledky posúdenia tejto žiadosti podľa odseku 3.

Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod zamietne, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 4.

Doplnková dôchodková spoločnosť prijme majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod.

Náklady cezhraničného prevodu nesmie znášať účastník alebo poberateľ dávky, ktorého majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je predmetom cezhraničného prevodu.

Ak má doplnková dôchodková spoločnosť po vykonaní cezhraničného prevodu zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, Národná banka Slovenska podľa § 37a ods. 5 oznámi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predpisy uvedené v oznámení zaslanom príslušným orgánom hostiteľského členského štátu do jedného týždňa od ich doručenia príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu po doručení oznámenia podľa prvej vety alebo po uplynutí 19 týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod Národnej banke Slovenska.

Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o vykonanie nezáväznej mediácie,^33aa) ak nesúhlasí s postupom, obsahom činnosti alebo s nečinnosťou príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ak nesúhlasí s výsledkom jeho posúdenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod.

Doplnkovú dôchodkovú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie len zlúčením s inou existujúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou s platným povolením Národnej banky Slovenska podľa § 23, ktorá vytvorila a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

Zlúčením podľa odseku 1 dochádza k zániku zrušovanej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „zanikajúca doplnková dôchodková spoločnosť“), pričom obchodné imanie zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza na existujúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou sa zlučuje a ktorá sa stáva právnym nástupcom zrušením zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka doplnková dôchodková spoločnosť“).

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov spravovaných zanikajúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom nástupníckej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 51.

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza k prechodu práv a povinností zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e). Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zlúčením až po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie vykonané postupom podľa tohto zákona nesmie byť na ujmu účastníkov a poberateľov dávok ani na ujmu veriteľov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zrušeniu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou predchádza postup, pri ktorom na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) dôjde k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov, prechodu práv a povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok, a to na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť (ďalej len „preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť“) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) dôjde k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov. Pri prechode správy doplnkových dôchodkových fondov podľa predchádzajúcej vety dochádza súčasne k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zrušiť sa s likvidáciou je doplnková dôchodková spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu, ak zanikne povolenie podľa § 25 ods. 1 písm. e).

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkovým fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má byť zrušená, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou bez zbytočného odkladu až vtedy, keď Národná banka Slovenska právoplatne rozhodla o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) a prebehne postup podľa odseku 1.

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predmetom likvidácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je jej majetok.

Likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Odmenu likvidátora určuje Národná banka Slovenska. Likvidátor sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením, ktoré doručí Národnej banke Slovenska. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o vymenovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Návrh na vymenovanie likvidátora alebo odvolanie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a návrh na stanovenie odmeny likvidátora podáva doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vstupuje do likvidácie, na základe uznesenia valného zhromaždenia.

Národná banka Slovenska vymenuje likvidátora a určí odmenu likvidátora z vlastného podnetu, ak

Návrh na zápis osoby likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor menovaný Národnou bankou Slovenska. Návrh na zrušenie zápisu osoby odstupujúceho likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor, ktorý bol Národnou bankou Slovenska vymenovaný do funkcie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti namiesto odstupujúceho likvidátora.

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd zruší doplnkovú dôchodkovú spoločnosť na návrh Národnej banky Slovenska, ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 písm. e), ak valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nerozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 39 ods. 4 do 30 dní alebo ak bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udelená sankcia podľa § 71 ods. 1 písm. p).

Ak bol na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy podľa § 74.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb nie sú súčasťou konkurznej podstaty doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nesmú byť použité na vyrovnanie s veriteľmi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu.¹⁶)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po dni, keď jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu¹⁶) súdom, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. V oznámení je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uviesť, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a k oznámeniu priložiť kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v deň, keď sa dozvedela, že nastali účinky vyhlásenia konkurzu, najneskôr v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť.

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia uvedeného v odseku 3 rozhodnúť o nariadení nútenej správy nad všetkými doplnkovými dôchodkovými fondmi tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Účelom nútenej správy je ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a zabezpečenie ochrany záujmov účastníkov a poberateľov dávok pre prípad, že na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku. Ostatné ustanovenia tohto zákona o nútenej správe podľa § 74 platia rovnako.

Národná banka Slovenska v rozhodnutí podľa odseku 5

Preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30 dní po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov oznámiť účastníkom a poberateľom dávok, ktorých sa prechod správy doplnkových dôchodkových fondov týka, že došlo k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov. V oznámení účastníkom a poberateľom dávok uvedie najmä svoje obchodné meno a sídlo, informácie o štatútoch doplnkových dôchodkových fondov a o iných súvisiacich podmienkach doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva.

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkových fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Odo dňa prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť zaniká zmluva o výkone depozitárskych služieb, zmluvy s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, zmluvy o zverení činností podľa § 37, ktoré uzatvorila doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy. Súčasne so zánikom týchto zmlúv je zmluvná strana, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, príslušnú zmluvu uzatvorila, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tohto zmluvného vzťahu preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nepokračovať v činnosti, ktorú vykonávala, okrem tej činnosti, ktorá neznesie odklad alebo ktorej nedokončením by mohla vzniknúť škoda alebo iná ujma preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok; súčasne sú tieto zmluvné strany povinné previesť na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pri vykonávaní činnosti pre zrušenú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť získali a ktoré tejto zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti patria.

Osoby povinné podľa odseku 3 sú povinné preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť upozorniť aj na opatrenia, ktoré treba vykonať na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

Doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, a to

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vytvoriť iné doplnkové dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. j).

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov, je povinná umožniť fyzickej osobe byť účastníkom v jednom alebo vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a súčasne aj poberateľom dávky vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tej istej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok nadobudnutý z príspevkov a z výnosov z týchto príspevkov, majetok prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu podľa § 63 a 64 a výnosy z investovania tohto majetku. Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom účastníkov. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

Ak účastník požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tohto majetku do výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

Ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť sumu v aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tejto sumy do poisťovne, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vyplácanie týchto dôchodkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok prevedený podľa odseku 5 a výnos z jeho investovania. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom poberateľov dávok. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vyjadruje podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky vyjadruje podiel poberateľa dávky na majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

Súčasťou názvu doplnkového dôchodkového fondu musí byť aj obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond a názov doplnkového dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „príspevkový doplnkový dôchodkový fond“ alebo „výplatný doplnkový dôchodkový fond“, alebo skratky „príspevkový d.d.f.“ alebo „výplatný d.d.f.“. Názov doplnkového dôchodkového fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba. Názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie byť zavádzajúci a nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o miere rizika spojeného s investovaním majetku v tomto fonde.

Doplnkový dôchodkový fond možno vytvoriť len na neurčitý čas.

Príspevkový doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet príspevkového doplnkového dôchodkového fondu u depozitára.

Výplatný doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu prevedenia majetku podľa § 43 ods. 5.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s majetkom v iných doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

Doplnkové dôchodkové jednotky evidované na osobnom účte vyjadrujú podiel účastníka alebo poberateľa dávky na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách a určuje sa s presnosťou na šesť desatinných miest.

Prvý deň, v ktorom doplnková dôchodková spoločnosť začne vytvárať doplnkový dôchodkový fond, je počiatočná hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky.

Čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho záväzkami.

Aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde v deň výpočtu.

Čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť ju Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o čistej hodnote majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah a spôsob poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Na doplnkové dôchodkové jednotky a na evidenciu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobných účtoch sa nevzťahuje osobitný predpis.^33b)

Každý doplnkový dôchodkový fond musí mať svoj štatút.

Štatút je účinný dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia. Zmeny štatútu sú účinné 15. dňom odo dňa ich zverejnenia na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska príslušné zmeny štatútu, jeho aktuálne úplné znenie a oboznámiť účastníkov a poberateľov dávok s jeho zmenami.

Náležitosti štatútu, jeho rozsah, obsah a štruktúru informácií, ktoré má štatút obsahovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); opatrenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Štatút je záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a pre poberateľa dávky.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná najmenej raz za tri roky od udelenia povolenia alebo bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene investičnej politiky prehodnotiť zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu a vypracovať správu o investičnej politike za každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond. Súčasťou správy o investičnej politike je informácia o

Doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 50 a 51.

Zakazuje sa

Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili. Účastníci sa zlúčením zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

Zlúčiť sa môžu len príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, a to len do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu podľa tohto zákona.

Dňom zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov tieto fondy zanikajú. K tomuto dňu sa účastníci zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, s ktorým sa zaniknuté príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníkov o zámere zlúčiť príspevkové doplnkové dôchodkové fondy pred podaním žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. k) a do 30 dní odo dňa zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov informovať účastníkov v súlade s postupom určeným v štatúte na oboznamovanie účastníkov so zmenami štatútu o tomto zlúčení. Účastník má právo na podiel na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a to vo výške zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

Výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba

Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý sa zlučuje, stane majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa zlúčil. Poberatelia dávok sa zlúčením zaniknutého výplatného doplnkového dôchodkového fondu stávajú poberateľmi dávok výplatného doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa zaniknutý výplatný doplnkový dôchodkový fond zlúčil.

Zakazuje sa zlúčenie výplatného doplnkového dôchodkového fondu s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom.

Ak sa zlučujú doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. a), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu zlúčenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Ak sa zlučujú výplatné doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. b), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na ktorú prešla správa doplnkových dôchodkových fondov.

K zrušeniu doplnkového dôchodkového fondu môže dôjsť len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l). Výplatný doplnkový dôchodkový fond možno zrušiť iba vtedy, keď sa súčasne zrušujú všetky doplnkové dôchodkové fondy spravované jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Účastník nie je oprávnený žiadať zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

Ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) doplnková dôchodková spoločnosť zostaví mimoriadnu účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu. Doplnková dôchodková spoločnosť zostaví otváraciu súvahu zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uzavrieť hospodárenie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde postupom podľa odseku 4. Národná banka Slovenska môže v záujme ochrany práv účastníkov a poberateľov dávok určiť, že túto činnosť vykoná depozitár alebo iná doplnková dôchodková spoločnosť.

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je do šiestich mesiacov od vzniku skutočností podľa odseku 3 povinná

Národná banka Slovenska môže na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predĺžiť lehotu podľa odseku 4 najviac o 12 mesiacov, len ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov a poberateľov dávok pred vznikom straty z predaja majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde v časovej tiesni.

Na predaj majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde podľa odseku 4 sa nevzťahuje povinnosť dodržiavať limity obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona.

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je povinná informovať Národnú banku Slovenska najmenej raz za kalendárny mesiac o postupe podľa odseku 4.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade so zásadou obozretného podnikania, s pravidlami investovania podľa odsekov 2 až 6 len do druhov aktív podľa § 53a a v súlade s pravidlami na obmedzenie a rozloženie rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa § 53b. Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok. V prípade možného konfliktu záujmov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zabezpečiť, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investuje v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde prevažne do aktív prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí byť na obozretnej úrovni, pričom doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pred takouto investíciou posúdiť všetky riziká súvisiace s touto investíciou a jej možný vplyv na výnosnosť majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná určiť vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, priebežne sledovať ich plnenie a prijať opatrenia, ak hrozí prekročenie týchto limitov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde náležite rozložiť takým spôsobom, aby nedošlo k nadmernému spoliehaniu sa na určitý druh aktív alebo určitého emitenta alebo neprimeranému vystaveniu sa riziku voči akémukoľvek druhu aktíva, emitentovi alebo skupine osôb alebo kumulácii rizík v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ako celku. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vystaviť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde neprimeranej koncentrácii rizika voči aktívam vydaným tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny, a to priamou investíciou alebo nepriamou investíciou prostredníctvom iných nástrojov alebo produktov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku takého emitenta alebo skupiny emitentov. Ak investície do určitých druhov aktív preukazujú vysokú úroveň rizika, či už z dôvodu povahy aktíva alebo kvality emitenta, musia sa obmedziť na obozretnú úroveň.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie obchádzať pravidlá a limity na obmedzenie a rozloženie rizika podľa § 53b takým spôsobom, že okrem priamych investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, vkladov v bankách podľa § 53a ods. 1 písm. b), derivátov podľa § 53a ods. 2 investuje zároveň majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde aj do finančných nástrojov uvedených v § 53b ods. 9 alebo iných nástrojov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku voči tomu istému emitentovi, tej istej banke, tej istej protistrane alebo ich výnos je odvodený od rovnakých aktív, ako tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do iných nástrojov podľa prvej vety musí doplnková dôchodková spoločnosť zohľadniť aj na účely splnenia povinnosti podľa odseku 4.

Pri predaji alebo kúpe prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu z majetku alebo do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a uzatváraní obchodu s derivátom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere a nástroje peňažného trhu a uzatvoriť obchod s derivátom za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť na finančnom trhu v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie predávať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich poskytovať z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po ich dodaní.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie kupovať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou ich dodania po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uskutočňovať nekrytý predaj finančných nástrojov. Nekrytým predajom finančných nástrojov je každý obchod, pri ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vystavuje doplnkový dôchodkový fond riziku, že bude musieť kúpiť finančný nástroj za vyššiu cenu, než je cena, ktorá bola dohodnutá pri obchode, a tak mu vytvoriť stratu alebo vystaviť ho riziku, že nebude schopná dodať finančné nástroje, ktoré sa uzavretím obchodu zaviazala dodať.

Nekrytý predaj podľa odseku 9 zahŕňa aj predaj nakrátko. Predaj nakrátko vo vzťahu k akcii alebo dlhovému nástroju je každý predaj akcie alebo dlhového nástroja, ktorý nie je v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, vrátane takého predaja, ak v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku doplnková dôchodková spoločnosť vypožičala akciu alebo dlhový nástroj alebo uzavrela zmluvu o ich výpožičke do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na účely ich dodania pri vyrovnaní obchodu. Predaj nakrátko nezahŕňa

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať splnenie povinností podľa odsekov 1 až 9; ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, platí, že ich porušila.

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe plnenia povinností podľa odsekov 1 až 9 a 11 a spôsoby preukázania ich splnenia.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné investovať do

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do iných derivátov ako do

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania, ktoré môžu podľa ich štatútov alebo obdobných dokumentov investovať viac ako 10 % hodnoty majetku do podielových listov iných podielových fondov alebo cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie použiť na poskytnutie pôžičiek, úverov, darov a na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. a) a § 53g.

Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné prijať len, ak je to v súlade so záujmami účastníkov a poberateľov dávok na účely zabezpečenia likvidity majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, a to len v nevyhnutnej sume a na nevyhnutný čas so splatnosťou do jedného roka od začiatku čerpania úveru alebo pôžičky.

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa môže investovať do

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči menovému riziku, môže tvoriť najviac 5 % čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmú nachádzať akcie depozitára; ustanovenie § 53 ods. 5 sa nepoužije.

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak v odsekoch 4, 6, 8, 9 a 10 nie je ustanovené inak.

Súčet menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vo všetkých spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch z jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty celej emisie; to neplatí pre cenné papiere a nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené členským štátom.

Vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 53a ods. 1 písm. b) nesmú tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Hodnota hypotekárnych záložných listov^39a) a krytých dlhopisov^39b) vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov,^39c) nesmie tvoriť viac ako 25 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tento limit sa nevzťahuje na investície podľa odseku 9.

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom, Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodným menovým fondom nesmie tvoriť viac ako 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť

Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu podľa odseku 1 vydaných bankou spĺňajúcou podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b), hypotekárnych záložných listov^39a) a krytých dlhopisov^39b) podľa odseku 4 vydaných touto bankou, vkladov v tejto banke, a hodnoty rizika protistrany podľa odseku 7 písm. a), ktorou je táto banka, nesmie prekročiť 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Hodnota podielových listov

Súčet investícií do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo cenných papierov iných subjektov kolektívneho investovania spravovaných jednou správcovskou spoločnosťou nesmie prekročiť 40 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Súhrn peňažných prostriedkov podľa § 53a ods. 5 nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

Na účely výpočtu limitov podľa odsekov 1 až 10 sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu⁴⁰) alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, považujú za jednu osobu. Ak ide o skupinu podľa prvej vety kontrolovanú finančnou inštitúciou, hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných emitentmi podľa odseku 1 z takejto skupiny nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a nie sú zabezpečené voči menovému riziku, nesmú prekročiť 30 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri riadení menového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť aj investície do nástrojov, ktoré sú denominované v eurách, ak ich podkladové aktíva tvoria nástroje, ktoré sú denominované v inej mene ako euro.

Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit 30 % podľa odseku 13 na 60 %, ak podľa jeho štatútu je investičnou politikou doplnkového dôchodkového fondu vytvárať výnosy zo zmien výmenných kurzov.

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob zabezpečenia voči menovému riziku.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, nadobudnúť akcie s hlasovacím právom, ktoré by doplnkovej dôchodkovej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta; na výpočet podielu na hlasovacích právach sa použije postup podľa Obchodného zákonníka.

Majetok a záväzky doplnkových dôchodkových fondov sa musia oceňovať každý pracovný deň.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť zmluvu o vkladovom účte podľa § 53a ods. 1 písm. b) s lehotou splatnosti

Doplnková dôchodková spoločnosť môže investovať do cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania iných ako európskych štandardných podielových fondov, iba ak

Doplnková dôchodková spoločnosť pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do podielových listov štandardných podielových fondov, špeciálnych podielových fondov, podielových listov alebo cenných papierov európskych štandardných podielových fondov alebo iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania nesmie platiť z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje, žiadne poplatky ani náklady spojené s vydaním alebo vyplatením týchto podielových listov a cenných papierov, ktoré spravuje alebo pre ktoré vykonáva činnosti alebo funkcie zverené podľa § 37 správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť tvorí skupinu s úzkymi väzbami.¹⁵)

Ak doplnkový dôchodkový fond nadobúda podielové listy alebo cenné papiere uvedené v § 53b ods. 9, štatút doplnkového dôchodkového fondu musí obsahovať informáciu o maximálnej výške poplatkov za správu, ktoré môžu byť účtované tomuto doplnkovému dôchodkovému fondu. Výšku poplatkov podľa prvej vety za príslušný kalendárny rok uvedie doplnková dôchodková spoločnosť v ročnej správe o hospodárení s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Investície do derivátov môžu pri dodržaní pravidiel na obmedzenie a rozloženie rizika tvoriť časť investičnej politiky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do finančných derivátov sa na účely výpočtu limitov podľa § 53b zarátavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto finančných derivátov; to neplatí pre finančné deriváty, ktorých podkladovým nástrojom sú finančné indexy spĺňajúce podmienky podľa osobitného predpisu.^40a)

Protistranou pri obchodoch s derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu musí byť finančná inštitúcia, ktorá podlieha dohľadu nad obozretným podnikaním; v štatúte doplnkového dôchodkového fondu musia byť uvedené kategórie finančných inštitúcií, ktoré môžu byť protistranou pri obchodoch s derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu.

Deriváty uzatvárané mimo regulovaného trhu sa musia denne oceňovať a toto ocenenie sa musí overovať spôsobmi podľa § 55e; musí ich byť možné kedykoľvek predať, speňažiť alebo uzavrieť prostredníctvom iného obchodu za ich trhovú cenu na základe podnetu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53a ods. 2, ktorému je doplnkový dôchodkový fond vystavený, nesmie prekročiť čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri výpočte celkového rizika podľa prvej vety sa zohľadňuje aktuálna hodnota podkladových nástrojov derivátov, riziko protistrany, predpokladané budúce pohyby finančného trhu a zostávajúci čas do uzavretia pozícií vo finančných derivátoch.

Celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53a ods. 2 písm. b), ktorému je doplnkový dôchodkový fond vystavený, nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ak prevoditeľný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu obsahuje derivát, tento derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní limitov a obmedzení podľa tohto zákona.

Ak v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je finančný derivát, ktorý vyžaduje dodanie podkladového finančného nástroja tohto derivátu alebo ak protistrana má právo žiadať jeho dodanie, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde krytie, ktorým je dostatočný počet podkladových finančných nástrojov príslušného derivátu alebo dostatok peňažných prostriedkov alebo iných likvidných aktív, ktoré je možné použiť na kúpu dodávaného podkladového finančného nástroja, a je zabezpečené, že takú kúpu bude možné vykonať k požadovanému dátumu jeho dodania.

Doplnková dôchodková spoločnosť pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s finančnými derivátmi, pri ktorých by sa podľa odseku 7 vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou politikou príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob krytia záväzkov súvisiacich s finančnými derivátmi v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ak je to uvedené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu, je možné v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, a to len na účel efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a za podmienok a limitov uvedených v štatúte doplnkového dôchodkového fondu.

Ak využívanie postupov a nástrojov podľa odseku 1 zahŕňa využívanie derivátov, limity uvedené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia byť v súlade s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona a tieto deriváty musia spĺňať kritériá podľa tohto zákona a požiadavky na protistranu pri obchodoch s derivátmi podľa § 53f ods. 2.

Postupy a nástroje podľa odsekov 1 a 2 je možné využívať len v takom rozsahu, aby sa nezmenil spôsob investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho investičná politika a investičný cieľ určené štatútom doplnkového dôchodkového fondu, neprinášali ďalšie podstatné riziká v porovnaní s pôvodnou politikou rizík a ich využívanie musí byť v súlade s najlepším záujmom účastníkov a poberateľov dávok.

Všetky provízie a poplatky, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť prijíma v súvislosti s používaním postupov a nástrojov podľa odseku 1 upravené o hodnoty priamych a nepriamych prevádzkových nákladov, patria do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa postupy a nástroje podľa odseku 1, je povinná zabezpečiť, aby riziká súvisiace s týmito činnosťami boli primerane ošetrené a riadené v rámci systému riadenia rizík príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá uzatvára obchody v rámci postupov a nástrojov podľa odseku 1, je povinná tieto operácie zohľadniť pri vypracovaní systému riadenia likvidity s cieľom zabezpečiť, aby bola schopná splniť všetky záväzky vyplývajúce z § 15 až 21.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti týkajúce sa postupov a nástrojov podľa odseku 1.

Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uvedené v § 53a až 53f sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmeny týkajúcej sa správy doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže po uplynutí lehoty podľa odseku 1 prekročiť limity a obmedzenia podľa § 53a až 53f len pri uplatnení predkupných práv na upisovanie vyplývajúce z cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu, ktoré sa nachádzajú v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, pri cezhraničnom prevode podľa § 37c a 37d alebo pri zlúčení doplnkových dôchodkových fondov. Ak k prekročeniu limitov a obmedzení podľa § 53a až 53f dôjde v dôsledku zlúčenia doplnkových dôchodkových fondov, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť majetok s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona v lehote do šiestich mesiacov od ich zlúčenia, ak Národná banka Slovenska neurčila dlhšiu lehotu.

Ak dôjde k prekročeniu limitov a obmedzení uvedených v § 53a až 53f z dôvodov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť nemôže ovplyvniť, alebo v dôsledku uplatnenia predkupných práv podľa odseku 2, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknutá povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti postupovať podľa prvej vety aj pri vedomom porušení limitov a obmedzení podľa tohto zákona v dôsledku zanedbania odbornej starostlivosti. Transakcie uskutočňované na účely zosúladenia zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona majú prednosť pred ostatnými transakciami. Povinnosť vykonať opatrenia podľa prvej a druhej vety nezaniká uložením sankcie podľa tohto zákona.

Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť lehotu na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknuté právo Národnej banky Slovenska uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sankciu za porušenie limitov a obmedzení uvedených v § 53a až 53f. Lehotu určenú podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska opakovane predĺžiť na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podanú najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím lehoty na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je to v záujme ochrany účastníkov a poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde klesla o jednu tretinu oproti priemernej čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

Na účely tohto zákona sa rozlišuje najmä

Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 1 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v ktorej identifikuje riziká, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje.

Politika riadenia rizík musí obsahovať najmä také postupy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla pre každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie doplnkového dôchodkového fondu rizikám podľa odseku 2, ako aj vystavenie doplnkového dôchodkového fondu všetkým ostatným významným rizikám. Na účely riadenia rizík sa za významné riziká považujú také riziká, ktoré môžu byť očakávané s primeranou pravdepodobnosťou, že sa dotknú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v politike riadenia rizík vymedziť najmä

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby politika riadenia rizík podľa odsekov 3 až 5 vymedzovala podmienky, obsah a pravidelnosť správ o výkone funkcie riadenia rizík podávaných vrcholovému manažmentu a dozornej rade.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri plnení povinností podľa odsekov 3 až 6 zohľadniť povahu, rozsah a zložitosť svojej činnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná posudzovať, sledovať a pravidelne preskúmavať

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú podstatnú zmenu v systéme riadenia rizík.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať primerané a účinné postupy, nástroje a opatrenia na

Postupy, nástroje a opatrenia podľa odseku 10 musia byť primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, a musia byť v súlade s rizikovými profilmi týchto doplnkových dôchodkových fondov.

Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 10 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypočítavať celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 ako

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná celkové riziko týkajúce sa derivátov vypočítavať minimálne raz za pracovný deň.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť vypočítava celkové riziko ako riziko podľa odseku 1 písm. a), je povinná vypočítavať celkové riziko záväzkovým prístupom podľa § 55b. Ak doplnková dôchodková spoločnosť vypočítava celkové riziko ako riziko podľa odseku 1 písm. b), je povinná vypočítavať celkové riziko prístupom hodnoty v riziku podľa § 55c; hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika podľa odseku 3 bola vhodná pre príslušný doplnkový dôchodkový fond, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu príslušného doplnkového dôchodkového fondu, druhy a zložitosť derivátov v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde a ich podiel na majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť pri správe doplnkového dôchodkového fondu podľa § 53g používa postupy a nástroje zahrňujúce zmluvu o predaji a spätnom odkúpení a zmluvu o odkúpení a spätnom predaji alebo zmluvu o pôžičke cenných papierov, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu alebo úrovne trhového rizika, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zohľadniť tieto operácie pri výpočte celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa na výpočet celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 príslušného doplnkového dôchodkového fondu záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v derivátoch, vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát podľa § 53f ods. 6, a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej politiky doplnkového dôchodkového fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa § 53g.

Pri výpočte celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 záväzkovým prístupom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná každú pozíciu v deriváte konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu.

Ak použitie derivátov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, doplnková dôchodková spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takého derivátu zahrnúť do záväzkov.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri výpočte celkového rizika zohľadniť opatrenia o zabezpečení pred rizikom straty a opatrenia o vzájomnom započítaní, len ak tieto opatrenia prihliadajú na zjavné a významné riziká a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť použije záväzkový prístup, do výpočtu celkového rizika nemusí zahrnúť záväzky z prijatých pôžičiek a úverov podľa § 53a ods. 5 a § 53b ods. 11.

Ak možno podľa štatútu doplnkového dôchodkového fondu v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa na výpočet celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 príslušného doplnkového dôchodkového fondu prístup hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri používaní prístupu hodnoty v riziku určovať podľa § 55 ods. 12 písm. d) limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s jeho definovaným rizikovým profilom.

Pri používaní prístupu hodnoty v riziku je doplnková dôchodková spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a investičnej stratégii príslušného doplnkového dôchodkového fondu použiť na výpočet celkového rizika metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku.

Na žiadosť Národnej banky Slovenska je doplnková dôchodková spoločnosť povinná preukázať, že metóda zvolená podľa odseku 3 je pre príslušný doplnkový dôchodkový fond primeraná. Rozhodnutie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o používaní príslušnej metódy, jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

Metóda zvolená podľa odseku 3 musí byť používaná nepretržite.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o výpočte celkového rizika prístupom hodnoty v riziku.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, že riziko protistrany vyplývajúce z finančných derivátov uzavretých mimo regulovaného trhu nepresiahne limity podľa § 53b.

Pri výpočte rizika príslušnej protistrany podľa § 53b ods. 7 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná použiť kladné trhové ocenenie finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu s príslušnou protistranou.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže vzájomne započítať pozície vo finančných derivátoch v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou, len ak je schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s protistranou v mene doplnkového dôchodkového fondu. Vzájomné započítanie je možné iba vo vzťahu k finančným derivátom uzavretým mimo regulovaného trhu s rovnakou protistranou a nie je možné vo vzťahu k iným pozíciám v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže znížiť riziko protistrany podľa § 53b ods. 7 prostredníctvom prijatia zábezpeky. Prijatá zábezpeka musí byť dostatočne likvidná, aby mohla byť rýchlo predaná za cenu, ktorá sa blíži k jej oceneniu pred predajom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri výpočte rizika protistrany podľa § 53b ods. 7 zohľadniť zábezpeku, ak doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje v mene doplnkového dôchodkového fondu zábezpeku protistrane v rámci finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu. Poskytnutú zábezpeku môže doplnková dôchodková spoločnosť zohľadniť v čistej výške, len ak je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s touto protistranou v mene doplnkového dôchodkového fondu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypočítavať limity podľa § 53b výhradne podľa záväzkového prístupu na základe pozícií v podkladových nástrojoch vyplývajúcich z použitia finančných derivátov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zahrnúť do výpočtu limitu podľa § 53b ods. 8 každú pozíciu voči riziku protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť overenie ocenenia pozícií vo finančných derivátoch uzavretých mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 53a ods. 2 a § 53f ods. 2 a 3. Predmetom overenia podľa prvej vety je zistenie, či sú pozície vo finančných derivátoch ocenené reálnou hodnotou, ktorá sa nezakladá iba na trhových kotáciách protistrán vo finančných derivátoch uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Pri ocenení finančného derivátu musí

Na účely odseku 1 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať opatrenia a postupy, ktoré zabezpečia vhodné, transparentné a reálne oceňovanie pozícií vo finančných derivátoch uzatváraných mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Opatrenia a postupy podľa prvej vety je doplnková dôchodková spoločnosť povinná riadne zdokumentovať.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť primerané, presné a nezávislé zistenie reálnej hodnoty finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Opatrenia a postupy podľa odseku 3 musia byť primerané a proporčné vzhľadom na povahu a zložitosť príslušných finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Ak sa na opatreniach a postupoch týkajúcich sa oceňovania derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu zúčastňujú iné osoby, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať vo vzťahu k týmto iným osobám povinnosti podľa § 37 ods. 6.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na účely zabezpečenia povinností podľa odsekov 1 až 5 vymedziť pre funkciu riadenia rizík podľa § 29a konkrétne úlohy a zodpovednosti vo vzťahu k týmto povinnostiam.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky,⁴¹) ktorá

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá nie je bezúhonná osoba.

Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok podľa § 46.

Všetky doplnkové dôchodkové fondy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tieto doplnkové dôchodkové fondy (ďalej len „spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť“) musia mať toho istého depozitára.

Na činnosť depozitára sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,^41b) ak v odsekoch 1 až 5 a v § 56a až 56e nie je ustanovené inak.

Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou o výkone činnosti depozitára (ďalej len „depozitárska zmluva“).

V depozitárskej zmluve musia byť dohodnuté činnosti depozitára, a to najmenej v rozsahu podľa § 56c ods. 2, prostriedky a postupy, prostredníctvom ktorých má depozitár právo získavať všetky dôležité informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností, a výška odplaty za výkon činnosti depozitára.

Depozitárska zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. Depozitársku zmluvu môžu zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia výpovedná lehota. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

Ak sa depozitárovi odoberie bankové povolenie alebo ak mu zanikne bankové povolenie,^41c) povolenie na poskytovanie investičných služieb^41d) v časti potrebnej na výkon činnosti depozitára, alebo ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť depozitára podľa tohto zákona a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik skutočností podľa odseku 4 oznámi depozitár bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú depozitársku zmluvu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je po skončení platnosti depozitárskej zmluvy povinná bez zbytočného odkladu pozastaviť nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom depozitárskej zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy spôsobom podľa odseku 4 návrh depozitárskej zmluvy s iným depozitárom a požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára v lehote podľa odseku 7, Národná banka Slovenska do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty určí nového depozitára. Doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár určený Národnou bankou Slovenska sú povinní bez zbytočného odkladu uzatvoriť depozitársku zmluvu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná depozitársku zmluvu po jej uzatvorení bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska.

Depozitár, ktorý prestal pre doplnkové dôchodkové fondy spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať činnosť depozitára, je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a s ním súvisiacu dokumentáciu a informácie o výkone depozitárskej činnosti súvisiace s odovzdávaným majetkom novému depozitárovi. Do odovzdania majetku a súvisiacej dokumentácie nesmie depozitár vykonávať ani umožniť vykonať nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch; to neplatí na úkony nevyhnutné na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku a na úkony nevyhnutné na zabezpečenie výplaty dávok podľa tohto zákona. Ustanovenia prvej a druhej vety sa primerane vzťahujú aj na majetok na účte nepriradených platieb.

Depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z depozitárskej zmluvy aj v prípade vstupu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa doplnkových dôchodkových fondov, alebo do zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa § 52.

Depozitár je povinný viesť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú depozitársku zmluvu, bežný účet^41e) v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre každý doplnkový dôchodkový fond spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzavretú depozitársku zmluvu, jeden bežný účet v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť jeden účet nepriradených platieb.

Bežným účtom doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Majetok na účte nepriradených platieb nie je majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a za poskytovanie platobných služieb znáša doplnková dôchodková spoločnosť.

Doplnková dôchodková spoločnosť si nemôže otvoriť v banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára bežné účty. Doplnková dôchodková spoločnosť si môže otvoriť vkladové účty aj v inej banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára.

Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 na nákup cenných papierov len po prevode týchto cenných papierov alebo ako platbu oproti dodávke týchto cenných papierov.

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nemožno zabezpečiť úschovu listinných cenných papierov u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár. Za takto uschované listinné cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie s majetkom v ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond samostatný účet majiteľa. Na evidovanie a nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie mať doplnková dôchodková spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond ani používať účet majiteľa podľa odseku 7.

Ak je depozitár členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u svojho depozitára. Ak depozitár nie je členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u iného člena centrálneho depozitára; tieto účty majiteľa musia byť zriadené u toho istého člena centrálneho depozitára.

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť nedostáva priamo.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch a s majetkom na účte nepriradených platieb bez vedomia depozitára.

Pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, čestne, s odbornou starostlivosťou, v súlade s depozitárskou zmluvou a výlučne v záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Depozitár je pri výkone svojej činnosti povinný najmä

Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať Národnú banku Slovenska o porušení ustanovení týkajúcich sa investovania.

Ak depozitár pri výkone svojej činnosti zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť porušila tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy alebo štatút doplnkového dôchodkového fondu, bez zbytočného odkladu písomne informuje o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska a doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o prekročení limitov podľa § 53 až 55.

Depozitár je povinný na písomné požiadanie bez zbytočného odkladu poskytnúť požadované informácie o doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, o účte nepriradených platieb a o doplnkových dôchodkových fondoch získané pri výkone činnosti depozitára, a to Národnej banke Slovenska, službe kriminálnej polície Policajného zboru alebo službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom.^41f)

Depozitár plní len tie pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s depozitárskou zmluvou a so štatútmi doplnkových dôchodkových fondov. Ak pokyn doplnkovej dôchodkovej spoločnosti depozitárovi odporuje tomuto zákonu, všeobecne záväzným právnym predpisom, depozitárskej zmluve alebo štatútu doplnkového dôchodkového fondu, depozitár ho nevykoná a písomne upozorní na to doplnkovú dôchodkovú spoločnosť; ak doplnková dôchodková spoločnosť aj napriek upozorneniu trvá na vykonaní takého pokynu, depozitár ho nevykoná a písomne oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

Pri výkone svojej činnosti je depozitár oprávnený požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti okrem údajov a dokladov o doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, aj údaje a doklady o jej činnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná tieto údaje a doklady bez zbytočného odkladu predložiť depozitárovi.

Depozitár nesmie údaje a doklady získané pri výkone činnosti depozitára poskytnúť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak, ani využiť na iné účely, než je výkon činnosti depozitára.

Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo zamestnanec depozitára je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti depozitára, a to aj po skončení výkonu tejto činnosti, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Ak depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon činnosti depozitára od svojich ostatných činností, ktoré môžu vytvárať konflikt záujmov, ak možné konflikty záujmov nie sú riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené účastníkom, poberateľom dávok a predstavenstvu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, nemôže vykonávať činnosti týkajúce sa doplnkového dôchodkového fondu alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré môžu vytvárať konflikty záujmov medzi ním a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, doplnkovými dôchodkovými fondmi, účastníkmi alebo poberateľmi dávok.

Depozitár zodpovedá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a depozitárom pri výkone svojej činnosti, a to aj po jej skončení. Tým nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37 ods. 4.

Zodpovednosť depozitára za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy nie je ovplyvnená skutočnosťou, že depozitár zveril plnenie týchto povinností tretej osobe.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vymáhať náhradu škody spôsobenú depozitárom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zastupovať záujmy účastníkov a poberateľov dávok pri vymáhaní škody, ktorú im pri výkone svojej činnosti spôsobil depozitár porušením alebo nedostatočným plnením svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy, a to aj v prípade, ak depozitárovi zaniklo alebo mu bolo odobraté bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a majetok na účte nepriradených platieb, ako aj majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý je zverený v súlade s ustanoveniami tohto zákona depozitárovi, nesmie byť predmetom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie vedenej voči depozitárovi podľa osobitných predpisov,^41g) predmetom výkonu nútenej správy nad depozitárom a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty¹⁶) depozitára.

Účastník môže uzatvoriť s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou jednu alebo viac účastníckych zmlúv.

V účastníckej zmluve sa doplnková dôchodková spoločnosť zaväzuje umožniť účastníkovi platiť príspevky za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a zaväzuje sa účastníkovi vyplácať dávky alebo previesť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne,⁷) ak si účastník zvolil vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

Účastnícka zmluva musí obsahovať

Pred uzatvorením účastníckej zmluvy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná oboznámiť potenciálneho účastníka

Účastnícka zmluva zaniká len

Účastnícka zmluva nezaniká z dôvodov uvedených v odseku 5 písm. a) až c) účastníkovi, ktorý je zamestnancom, počas výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b).

Účastnícka zmluva nesmie podmieňovať práva účastníka ani povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti skutočnosťami, ktoré sťažujú alebo znemožňujú uplatňovanie práv účastníka priznaných týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Účastnícka zmluva nesmie upravovať podmienky vyplácania dávok.

Na účastnícku zmluvu sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zamestnávateľskou zmluvou sa zamestnávateľ zaväzuje platiť a odvádzať príspevky za podmienok, vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom určeným touto zmluvou za svojich zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, a plniť ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy, a doplnková dôchodková spoločnosť sa zaväzuje plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy voči zamestnávateľovi.

Ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel. Ak má zamestnanec uzatvorených viacero účastníckych zmlúv, zamestnávateľ platí príspevky len raz, a to na účet nepriradených platieb doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je zmluvnou stranou účastníckej zmluvy, ktorú si jeho zamestnanec zvolil.

Zamestnávateľská zmluva musí obsahovať

Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zamestnávateľskú zmluvu, je povinný zrozumiteľným spôsobom informovať o obsahu zamestnávateľskej zmluvy zamestnancov tak, aby získali potrebné informácie o možnostiach a podmienkach ich účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení.

Na zamestnávateľskú zmluvu sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zamestnávateľská zmluva zaniká

Zamestnávateľ môže odstúpiť od zamestnávateľskej zmluvy, ak

Odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy zaniká zamestnávateľská zmluva dňom nasledujúcim po doručení oznámenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o odstúpení od zamestnávateľskej zmluvy. Týmto dňom zaniká povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky za jeho zamestnancov, ktorí sú účastníkmi.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne informovať zamestnávateľov, s ktorými má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, účastníkov a poberateľov dávok o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o spôsobe jej zrušenia najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej zrušení.

Doplnková dôchodková spoločnosť zriadi a vedie jeden osobný účet pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu na účely evidencie počtu doplnkových dôchodkových jednotiek. Ak je fyzická osoba účastníkom vo viacerých doplnkových dôchodkových fondoch, doplnková dôchodková spoločnosť vedie pre tohto účastníka jeden osobný účet. Ak je fyzická osoba účastníkom a súčasne poberateľom dávky, doplnková dôchodková spoločnosť zriadi a vedie takému účastníkovi jeden osobný účet účastníka a jeden osobný účet poberateľa dávky pre jednu účastnícku zmluvu. Evidenciu počtu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte vedie doplnková dôchodková spoločnosť oddelene od osobných účtov ostatných účastníkov a poberateľov dávok.

Osobný účet účastníka obsahuje najmä

Zápisy na osobnom účte osobitne v členení na doplnkové dôchodkové fondy, ak si účastník zvolil platenie príspevkov do viacerých doplnkových dôchodkových fondov, obsahujú

Osobný účet poberateľa dávky obsahuje najmä

S doplnkovými dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom účte účastníka alebo na osobnom účte poberateľa dávky možno nakladať len v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytnúť účastníkovi na jeho požiadanie prostredníctvom pasívneho elektronického prístupu k osobnému účtu informáciu o tom, ako skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu ovplyvní výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok. Táto informácia obsahuje najmä

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky bezplatný pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu.

Ku dňu, kedy bol na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára pripísaný príspevok a majetok prevedený podľa § 63 a 64 alebo prevedený zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa § 64c, pripíše príslušná doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi na jeho osobný účet taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek doplnkového dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu hodnoty príspevku a majetku prevedeného podľa § 63 a 64 alebo prevedeného zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa § 64c a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu.

Ak dôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, pripíše doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi doplnkové dôchodkové jednotky zodpovedajúce výške príspevku a výnosu z neho na jeho osobný účet najneskôr k prvému pracovnému dňu, ktorý nasleduje po dni identifikácie účastníka. Za deň identifikácie platby od účastníka sa považuje pracovný deň, v ktorom sa stali doplnkovej dôchodkovej spoločnosti známe všetky povinné náležitosti tejto platby. Na určenie počtu doplnkových dôchodkových jednotiek podľa prvej vety sa použije aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky príslušného doplnkového dôchodkového fondu platná k prvému pracovnému dňu, ktorý nasleduje po dni identifikácie účastníka. Ak nedôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, doplnková dôchodková spoločnosť bez zbytočného odkladu vráti príspevok a výnos z neho tomu, od koho ich dostala.

Účastník môže prestúpiť z jedného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo zmeniť pomer rozloženia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na základe zmeny účastníckej zmluvy; taký prestup alebo takú zmenu pomeru rozloženia majetku doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi nespoplatňuje.