Zákon o lesoch 2026

Tento zákon upravuje

Účelom tohto zákona je

Lesné pozemky sú pozemky

Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností⁴) a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom podľa odseku 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý zároveň, na základe zistenia druhu pozemku v teréne, určí v rozhodnutí skutočný druh pozemku. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne, že pozemok je lesným pozemkom podľa odseku 1 písm. a), b), e) prvého bodu alebo druhého bodu alebo písm. g), ak je porastený lesnými drevinami spĺňajúcimi funkcie lesa alebo preukázateľne slúži lesnému hospodárstvu a je pre jeho činnosť nevyhnutný. Ak je pozemok dlhodobo poľnohospodársky využívaný, orgán štátnej správy lesného hospodárstva sa pri rozhodovaní o zmene lesného pozemku na poľnohospodársku pôdu riadi záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy⁶) a ak je pozemok vodnou plochou, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe stanoviska orgánu štátnej vodnej správy^6a) rozhodne o zmene lesného pozemku na vodnú plochu.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže so súhlasom vlastníka alebo správcu za lesné pozemky vyhlásiť pozemky okrem poľnohospodárskej pôdy,⁶) ktoré

Rozhodnutia podľa odsekov 2 a 3 orgány štátnej správy lesného hospodárstva spolu s geometrickým plánom, ak dochádza k deleniu parcely, predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.⁵)

Údaje uvedené v evidencii lesných pozemkov sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

Súčasťou evidencie lesných pozemkov je zbierka listín.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa

Účastníkom konania o zápise do evidencie lesných pozemkov je osoba, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1, a obhospodarovateľ lesa, ktorého práva a povinnosti zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1.

Konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov sa začína

Návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 1 písm. a) podáva osoba, ktorá má byť zapísaná ako obhospodarovateľ lesa; návrh obsahuje

Prílohou k návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov je

Ak návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov nemá náležitosti podľa odsekov 4 a 5, orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyzve účastníka konania, ktorý návrh podal, aby návrh do desiatich pracovných dní doplnil alebo odstránil jeho nedostatky; na podanie návrhu podľa odseku 4 sa primerane použije § 19 ods. 1, 2, 4 a 5, § 27, § 29 ods. 1 a 5 a § 30 správneho poriadku.

Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva začne konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), vyzve vlastníka alebo správcu, aby podal návrh podľa odseku 4 najneskôr 15 dní pred ukončením nájomného vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k lesnému pozemku, alebo do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ak nájomný vzťah alebo obdobný právny vzťah k lesnému pozemku skončí alebo skončil pred uplynutím tejto lehoty, a upozorní ho, že ak návrh nepodá alebo neoznámi, že návrh podá iná osoba, zapíše do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa podľa odseku 1 písm. c) alebo začne konanie podľa § 51d. Obhospodarovateľ lesa doteraz zapísaný v evidencii lesných pozemkov má do zápisu obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností obhospodarovateľa lesa okrem povinností podľa § 4b ods. 3 písm. b) a c), čo mu orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi po začatí konania o zápise do evidencie lesných pozemkov.

Ak orgánu štátnej správy lesného hospodárstva boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov konania na odstránenie tohto sporu; na prerušenie konania sa primerane použije § 40 správneho poriadku.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí o zápise do evidencie lesných pozemkov uvedie tieto údaje:

Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov neobsahuje odôvodnenie.

Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, vykoná zápis obhospodarovateľa lesa a hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2 do evidencie lesných pozemkov k porastu alebo jeho časti v rozsahu, v ktorom návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov vyhovie.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne zašle účastníkom konania oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Ak bolo proti rozhodnutiu o zápise do evidencie lesných pozemkov podané odvolanie len v časti rozhodnutia podľa § 4c ods. 3, orgán štátnej správy lesného hospodárstva v oznámení podľa prvej vety zároveň uvedie, v ktorej časti napadnuté rozhodnutie nadobúda právoplatnosť.

Ak sa všetci účastníci konania o zápise do evidencie lesných pozemkov vzdali odvolania písomne alebo ústne do zápisnice, orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie ale rozhodnutie vyznačí v spise, bezodkladne vykoná zápis do evidencie lesných pozemkov a účastníkom konania vydá potvrdenie, ktoré obsahuje údaje podľa odseku 10.

Na rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 9 písm. a) a odsekov 10 až 14 sa primerane použije § 46, 47, § 51 ods. 3 a § 52 správneho poriadku.

Obhospodarovateľ lesa je povinný

Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov, obhospodarovateľ lesa doteraz zapísaný v evidencii lesných pozemkov je počas prerušenia konania

Ak obhospodarovateľ lesa doteraz zapísaný v evidencii lesných pozemkov počas prerušenia konania o zápise do evidencie lesných pozemkov zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu, oprávnenia a povinnosti podľa odseku 3 má vlastník alebo správca; orgán štátnej správy lesného hospodárstva túto skutočnosť uvedie v evidencii lesných pozemkov.

Vlastník a správca je povinný bezodkladne oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ukončenie nájomného vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k lesnému pozemku.

Ak ide o ukončenie nájomného vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k lesnému pozemku uzavretého na určitú dobu, vlastník a správca je povinný zabezpečiť podanie návrhu podľa § 4a ods. 4 najneskôr 60 dní pred uplynutím doby, na ktorú je tento vzťah uzavretý.

Odvolanie proti rozhodnutiu o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 9 písm. a) alebo návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže podať v časti, ktorá sa ho týka,

Okresný úrad v sídle kraja^7c) preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania alebo návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Ak je odvolanie podané len proti časti rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie nadobúda v časti, proti ktorej nie je podané odvolanie, právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.

Ak sú na to dôvody, okresný úrad v sídle kraja napadnuté rozhodnutie zmení, inak odvolanie alebo návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zamietne a rozhodnutie potvrdí

Ak okresný úrad v sídle kraja napadnuté rozhodnutie zmení, v rozhodnutí uvedie aj údaje podľa § 4a ods. 10 písm. d) až f). Rozhodnutie podľa

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, vykoná zápis v evidencii lesných pozemkov bezodkladne po doručení rozhodnutia podľa odseku 5.

Na konanie o odvolaní a na konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa primerane použije § 53 až 58, § 59 ods. 4, § 60 až 61 a § 65 až 68 správneho poriadku.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne vykoná zápis zmeny v evidencii lesných pozemkov

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne vyradí z evidencie lesných pozemkov hospodára alebo právnickú osobu podľa § 47 ods. 2, ak zistí skutočnosti preukazujúce ukončenie ich činnosti.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne zašle obhospodarovateľovi lesa informáciu o

Proti zápisu zmeny v evidencii lesných pozemkov môže podať námietku obhospodarovateľ lesa, hospodár alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2, ktorých sa zmena týka, ak ide o zmenu na základe oznámenia podľa § 4d ods. 1 alebo § 47 ods. 10.

Proti vyradeniu hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2 z evidencie lesných pozemkov podľa § 4d ods. 2 môže podať námietku obhospodarovateľ lesa, hospodár alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2, ktorých sa vyradenie z evidencie lesných pozemkov týka.

Námietku podľa odsekov 1 a 2 možno podať do 15 dní odo dňa, keď sa osoba oprávnená podať námietku dozvedela o úkone orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Námietku preskúmava orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý napadnutý úkon vykonal. Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva zistí, že námietka je opodstatnená hoci len v časti, bezodkladne opraví zápis zmeny v evidencii lesných pozemkov alebo vyradenie z evidencie lesných pozemkov, inak námietku zamietne. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznamuje výsledok preskúmania námietky osobe, ktorá námietku podala; na oznámenie sa primerane vzťahuje § 4d ods. 3.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe žiadosti vydá vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa výpis z evidencie lesných pozemkov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov (ďalej len „výpis z evidencie“) v rozsahu žiadosti, najviac však v rozsahu údajov uvedených v § 4a ods. 10. Ak žiadosť predkladá iná osoba ako vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa, orgán štátnej správy lesného hospodárstva vydá výpis z evidencie najviac v rozsahu údajov zverejnených podľa odseku 3.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe žiadosti vydá hospodárovi výpis z evidencie, v ktorom uvedie zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa podľa obhospodarovateľov lesa, na ktorých je hospodár evidovaný.

Na konanie podľa § 4a, 4c až 4e a § 4f ods. 1 a 2 sa nevzťahuje správny poriadok,¹²) ak odsek 2 a § 4a ods. 6, 8 a 15 a § 4c ods. 8 neustanovujú inak.

Na doručovanie písomností podľa § 4a, 4c, 4d, 4e a § 4f ods. 1 a 2 sa primerane použije § 24 až 25a správneho poriadku.

Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy,⁸) rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa

Pri územnom plánovaní vykonávanom podľa osobitného predpisu⁹) a pri spracúvaní návrhov na určenie chráneného ložiskového územia, návrhov na určenie a rozširovanie dobývacích priestorov podľa osobitného predpisu¹⁰) sú ich spracovatelia povinní dbať na ochranu lesných pozemkov a dodržiavať ustanovenia § 5 ods. 2. Na zabezpečenie funkcií lesov sú povinní navrhnúť a odôvodniť najvhodnejšie riešenie z hľadiska ochrany lesných pozemkov a vyhodnotiť možné dôsledky alternatívnych riešení vrátane ich ekonomických dosahov.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zaujíma stanovisko v procese prerokúvania návrhu územnoplánovacej dokumentácie a pred jeho schválením k nemu vydáva súhlas.¹¹) Návrh na určenie chráneného ložiskového územia a návrh na určenie a rozšírenie dobývacieho priestoru vrátane návrhu ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musí byť pred schválením

Ak osobitný predpis neustanovuje inak,^11a) príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva je dotknutým orgánom,^11aa) ak ide o stavbu, ktorá sa má zhotoviť na lesnom pozemku alebo v ochrannom pásme lesa (§ 10 ods. 1), a vydáva k nej záväzné stanovisko v konaní o stavebnom zámere, záväzné stanovisko k ohláseniu stavby a stavebných úprav, a ak si to vyhradí, aj doložku súladu k projektu stavby.

Na postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, je povinná predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä

Ak o vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 žiada iná osoba ako vlastník, správca alebo osoba s iným právom k pozemku a stavbe,^12a) žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom podľa odseku 2 a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3).

Zmenou využitia sa rozumie trvalá zmena funkčného využitia lesného pozemku jeho zaradením do kategórií podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. e). Na zmenu využitia zaradením do kategórie podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) je potrebné záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na vydanie záväzného stanoviska sa primerane použijú ustanovenia odseku 3 a § 7a ods. 2 až 4 a 6.

Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska obsahuje

Ak je žiadosť podľa odseku 2 úplná, orgán štátnej správy lesného hospodárstva vydá záväzné stanovisko bezodkladne.

Záväzné stanovisko obsahuje údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivosti o lesy (§ 40) o lesných pozemkoch, ktorých sa dotýka, a podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov.

Vydaním záväzného stanoviska nie sú dotknuté ustanovenia § 7, 8 a 9 a začína ním rozhodovanie o vyňatí alebo obmedzení využívania. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva v záväznom stanovisku určí primeranú lehotu na doplnenie dokladov potrebných na vydanie rozhodnutia o vyňatí alebo rozhodnutia o obmedzení využívania.

Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť

V rozhodnutí o vyňatí a v rozhodnutí o obmedzení využívania orgán štátnej správy lesného hospodárstva uvedie

S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 okrem oslobodenia od odvodu podľa § 9 ods. 7 alebo uhrádzania v splátkach podľa § 9 ods. 10. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie stavby, alebo iné rozhodnutie podľa osobitného predpisu,¹³) s jeho odlesňovaním sa nesmie začať pred overením projektu stavby overeného v konaní o stavebnom zámere alebo na základe ohlásenia, alebo pred nadobudnutím právoplatnosti iného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutie o vyňatí a rozhodnutie o obmedzení využívania stráca platnosť

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý pôvodne rozhodol vo veci, po overení skutočného stavu pozemkov oznámi účastníkom pôvodného konania stratu platnosti rozhodnutia podľa odseku 4 a súčasne toto oznámenie doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra,⁵) ktorý vyznačí zmenu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Na toto oznámenie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, vodné stavby na ochranu pred povodňami,^13ab) výstavbu a prevádzku vodárenských zdrojov, verejných vodovodov a verejných kanalizácií,^13ac) stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia,^13ad) a výmera jednotlivých objektov nepresiahne 30 m², alebo ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m², rozhodnutie o vyňatí alebo rozhodnutie o obmedzení využívania sa nevyžaduje; orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe žiadosti investora vydá len záväzné stanovisko. Na vydanie záväzného stanoviska sa primerane použijú ustanovenia § 7 ods. 3 a § 7a ods. 2 a 6.

Čas platnosti rozhodnutia o dočasnom vyňatí lesného pozemku môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva predĺžiť na žiadosť osoby podľa § 7 ods. 2, ak ju podala pred uplynutím doby, na ktorú sa dočasné vyňatie alebo obmedzenie využívania lesného pozemku povoľuje. Doba dočasného vyňatia lesného pozemku ani po predĺžení nesmie presiahnuť dvadsať rokov.

Rozhodnutia o vyňatí alebo obmedzení využívania orgány štátnej správy lesného hospodárstva spolu s geometrickým plánom, ak dochádza k deleniu parcely, predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností;⁵) ak ide o rozhodnutie o dočasnom vyňatí alebo o obmedzení využívania na dobu dlhšiu ako tri roky, do katastra nehnuteľností sa údaje podľa odseku 2 písm. e) zapíšu formou poznámky.

Základná výška odvodu je pri

Základná výška odvodu sa zvyšuje za vyňatie lesného pozemku,

Pri súbehu dôvodov zvýšenia základných výšok odvodu podľa odseku 3 sa percento zvýšenia spočítava.

Výška odvodu vypočítaná podľa odsekov 2 až 4 sa zvyšuje o 50 %, ak ide o trvalé vyňatie alebo dočasné vyňatie v okresoch Dunajská Streda, Senec, Šaľa, Galanta, Komárno a Trebišov.

Výška odvodu, ak ide o trvalé vyňatie, ktoré nasleduje bezprostredne po dočasnom vyňatí, sa vypočíta ako rozdiel medzi odvodom za trvalé vyňatie vypočítaným podľa odsekov 2 až 5 a zaplateným odvodom za dočasné vyňatie.

Od odvodu sa oslobodzuje vyňatie na

Ak nebol dodržaný účel podľa odseku 7, pre ktorý bola právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 od odvodu oslobodená alebo ak neboli dodržané podmienky rozhodnutia o vyňatí, je právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť odvod vypočítaný podľa odsekov 2 až 6.

Výšku odvodu podľa odsekov 2 až 6 vypočíta orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b). Ak predpokladaná výška odvodu presiahne hodnotu 1000 eur alebo ak sa vyňatie požaduje v rozsahu väčšom ako 1 000 m², orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v odôvodnených prípadoch od osoby podľa odseku 1 žiadať výpočet odvodu znaleckým posudkom.^13a)

Odvod vypočítaný podľa odsekov 2 až 6 sa platí jednorazovo do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí okrem významných investícií,¹⁴) pri ktorých sa odvod platí v splátkach rovnomerne rozvrhnutých do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Odvod podľa odseku 8 sa platí do jedného roka od vzniku skutočností uvedených v odseku 8. Ak nebol odvod v týchto lehotách zaplatený, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná za každý deň omeškania zaplatiť penále vo výške 0,5 % z nezaplatenej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti.

Ak rozhodnutie o vyňatí stratilo platnosť podľa § 8 ods. 4 písm. b), má právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 nárok na vrátenie odvodu, ktorý už uhradila. Nárok na vrátenie odvodu možno uplatniť do jedného roka odo dňa straty platnosti rozhodnutia na orgáne štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhodnutie vydal.

Výpočet odvodu znaleckým posudkom podľa odseku 9 nemôže vykonávať zamestnanec orgánu štátnej správy lesného hospodárstva v rámci územnej pôsobnosti tohto orgánu.

Odvod a penále podľa odseku 10 sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku.

Na priestorové usporiadanie územia s umiestnením stavieb v ochrannom pásme lesa a na určenie funkčného využívania územia¹⁵) v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na udelenie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené.

Za ochranné lesy možno vyhlásiť

Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu (ďalej len „osobitný režim hospodárenia“).

Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy

Ak sa lesy osobitného určenia podľa odseku 2 písm. e) vyhlasujú vo verejnom záujme, návrh osobitného režimu hospodárenia sa vyhotovuje v rámci komplexného zisťovania stavu lesa [§ 38 ods. 2 písm. b)] vykonaného v súčinnosti so žiadateľom alebo odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny (ďalej len „organizácia ochrany prírody“).^23a)

Výsledky komplexného zisťovania stavu lesa za lesný celok predkladá organizácia zriadená ministerstvom (§ 38 ods. 2) príslušnému štátnemu orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) a organizácii ochrany prírody do konca januára posledného roka platnosti programu starostlivosti o lesy. Orgán ochrany prírody môže na území európskej sústavy chránených území Natura 2000^23b) (ďalej len „európska sústava chránených území“) po posúdení predložených modelov hospodárenia v záväznom stanovisku podľa § 41 ods. 8 navrhnúť vyhlásenie lesov osobitného určenia podľa odseku 2 písm. e).

Hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov.

Hospodárskymi lesmi sú aj energetické porasty a lesné plantáže.

Ochranné lesy vyhlasuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím o schválení programu starostlivosti o lesy (§ 41 ods. 13) na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) alebo rozhodnutím o zmene programu starostlivosti o lesy (§ 43 ods. 3) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40). Zmeniť kategóriu ochranného lesa pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy možno len v odôvodnených prípadoch, ak došlo k

V ochranných lesoch možno schváliť osobitný režim hospodárenia, len ak tým nedôjde k obmedzeniu a ohrozeniu účelu, na ktorý boli vyhlásené.

Lesy osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. a) až h) vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh

Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia podľa odseku 3 obsahuje najmä

Ak sa návrh osobitného režimu hospodárenia vyhotovuje vo verejnom záujme (§ 14 ods. 3), zvýšené náklady uhrádza žiadateľ podľa odseku 4.

Ak návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia predkladá osoba podľa odseku 3 písm. b) a c), návrh obsahuje súhlas vlastníka alebo správcu s vyhlásením lesov osobitného určenia a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3) v dôsledku osobitného režimu hospodárenia.

Súhlas a dohoda podľa odseku 6 sa nevyžadujú, ak

Rozhodnutím o schválení programu starostlivosti o lesy (§ 41 ods. 13) možno vyhlásiť lesy osobitného určenia podľa

Na ochranu pralesa orgán štátnej správy lesného hospodárstva na dobu neurčitú vyhlasuje lesy osobitného určenia podľa

Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia podľa odseku 1 obsahuje najmä náležitosti podľa § 16 ods. 4 písm. a) až d) a záväzné stanovisko právnickej osoby podľa § 38 ods. 2, ktoré vydá po prerokovaní s navrhovateľom lesov osobitného určenia a po dohode s organizáciou ochrany prírody.

Lesy osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. i) vyhlasuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu.

Osobitným režimom hospodárenia v pralese je zákaz vykonávania rekonštrukcie lesa (§19), obnovy lesa (§ 20), výchovy lesa (§ 21), ťažby (§ 22), lesníckotechnických meliorácií (§ 26), zahrádzania bystrín v lesoch (§ 27), ochrany lesov (§ 28) a zákaz udeľovať výnimky zo zakázaných činností (§ 31); to neplatí, ak ide o zabezpečenie povinností podľa § 25 ods. 2 v prípade existujúcich lesných ciest a pri zabezpečení bezpečnosti a priechodnosti značených turistických trás.

Osobitný režim hospodárenia v lese osobitného určenia podľa odseku 1 písm. a) možno schváliť, len ak to nie je v rozpore s dokumentáciou ochrany prírody tohto chráneného územia.

Podľa spôsobu vzniku lesných porastov sa na účely tohto zákona rozlišuje hospodársky tvar lesa vysoký a hospodársky tvar lesa nízky.

Hospodársky tvar lesa sa určuje v programe starostlivosti o lesy (§ 40).

K zmene hospodárskeho tvaru lesa môže dôjsť

V lesoch sa uplatňuje hospodársky spôsob

Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe programu starostlivosti o lesy, alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi

Pri použití maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť plocha jedného obnovného prvku väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť plocha jedného obnovného prvku väčšia ako päť hektárov; v prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov nesmie presiahnuť sedem a pol hektára. Najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných prvkov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným podľa § 20 ods. 6, nesmie byť menšia ako ich šírka, bez ohľadu na vlastnícku hranicu; pri podrastovom hospodárskom spôsobe táto podmienka neplatí, ak obnovným rubom nedôjde k poklesu zakmenenia obnovovaného lesného porastu pod polovicu plného zakmenenia.

Pri prírode blízkom hospodárení v lesoch sa uplatňuje účelový hospodársky spôsob, výberkový hospodársky spôsob alebo podrastový hospodársky spôsob maloplošnou formou, pri ktorej plocha jedného obnovného prvku nesmie presiahnuť 0,2 hektára; v terénoch s priečnym sklonom nad 40 %, v nepriechodných terénoch alebo na neúnosných terénoch nesmie presiahnuť 1,5 hektára pri šírke obnovného prvku nepresahujúcej priemernú výšku obnovovaného lesného porastu.

V ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia, ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva, možno použiť aj hospodársky spôsob podľa odseku 1 písm. a) a b). V lesoch osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. a), b) a e) možno použiť aj hospodársky spôsob podľa odseku 1 písm. b) a c).

Na zachovanie priaznivého stavu chráneného územia, priaznivého stavu rastlinného alebo živočíšneho druhu a priaznivého stavu biotopu sa pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov môže použiť osobitný režim hospodárenia.

Meniť hospodársky spôsob a jeho formu (ďalej len „prebudova lesa“) možno pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy, jeho zmene alebo úprave. Úpravou programu starostlivosti možno meniť

Prebudovu lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch s cieľom zabezpečenia trvalých znakov ekologicky stabilnej štruktúry lesa so zameraním na trvalé zabezpečenie funkcií lesov pri prebiehajúcej klimatickej zmene možno úpravou programu starostlivosti vykonávať v rozsahu a spôsobom podľa odseku 4; v osobitných prípadoch možno použiť aj maloplošnú formu podrastového hospodárskeho spôsobu podľa odseku 3.

Rekonštrukcia lesa na účely tohto zákona je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu, v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a pri zmenách hospodárskeho tvaru lesa z lesa nízkeho na les vysoký a premenách lesa.

Na účely tohto zákona premena lesa je zmena drevinového zloženia lesného porastu, ak toto nezodpovedá stanovištným podmienkam.

Pri rekonštrukcii lesa sa použijú obnovné ruby a formy hospodárskych spôsobov podľa § 18 ods. 1 a ich kombinácie so zámerom dosiahnutia štruktúry lesného porastu zodpovedajúcej stanovištným podmienkam a cieľom hospodárenia. Postup rekonštrukcie lesa, ak nebol určený programom starostlivosti o lesy, schvaľuje na návrh hospodára (§ 48) orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Na schválenie takéhoto postupu sa vyžaduje stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny.²⁸)

Obnova lesa sa vykonáva ako

Obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy tak, aby následný lesný porast splnil kritériá zabezpečeného lesného porastu. Na umelú obnovu možno použiť reprodukčný materiál podľa osobitného predpisu.²⁹)

Holina na účely tohto zákona je lesný pozemok alebo jeho časť podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. g), na ktorom lesný porast zanikol vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo bol odstránený úmyselnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. a)], mimoriadnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. b)], asanačnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. c)] alebo lesný pozemok určený na zalesnenie.

Obnovu lesa na holine je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať najneskôr do dvoch rokov a v ochranných lesoch do troch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, okrem chránených území s piatym stupňom ochrany; ak ide o holiny s ponechaným odumretým lesným porastom, kde je nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia pri obnove lesa, lehota neplynie. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu, na základe žiadosti obhospodarovateľa lesa, predĺžiť najviac o dva roky. Pri vzniku holín po asanačnej ťažbe v rozsahu, ktorý presahuje 1/10 plánu zalesňovacích úloh pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedených v programe starostlivosti o lesy, alebo ak je to potrebné z dôvodu vytvorenia vekovo a priestorovo diferencovanej štruktúry porastov, alebo pri vzniku holín podľa § 37 ods. 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa určiť osobitný harmonogram obnovy lesa na holine; lehota na obnovu lesa na holine nesmie presiahnuť 20 rokov a nemožno ju predlžovať. Rozsah obnovy lesa na holine na rok nesmie byť v schválenom harmonograme nižší ako 1/10 plánovanej umelej obnovy lesa pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedenej v programe starostlivosti o lesy okrem posledného roka platnosti harmonogramu.

Ak na holine zanikli podmienky na prirodzenú obnovu pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov podľa § 18 ods. 1 písm. a) až c), je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať umelú obnovu na základe úpravy programu starostlivosti o lesy vykonanej hospodárom.

Lesný porast vzniknutý po obnove lesa podľa odseku 1 je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty určenej v odseku 4, diferencovane podľa programu starostlivosti o lesy. Ak lesný porast nebol zabezpečený napriek tomu, že obhospodarovateľ lesa vykonal primerané opatrenia na jeho zabezpečenie, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu predĺžiť najviac o dva roky.

Žiadosť o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu po obnove lesa podľa odseku 6 predkladá obhospodarovateľ lesa orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najskôr po uplynutí polovice lehoty na zabezpečenie lesného porastu ustanovenej diferencovane podľa programu starostlivosti o lesy a najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím lehoty na zabezpečenie lesného porastu.

Žiadosť o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu podľa odseku 7 obsahuje najmä

Ustanovenia odsekov 5 až 8 sa nevzťahujú na energetické porasty a lesné plantáže.

Účastníkom konania podľa odsekov 4 a 6 je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odsekov 4 a 6 nemá odkladný účinok.

Výchova lesa je hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku zamerané na zlepšenie ich vývoja, druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality.

Výchova lesa prečistkami a prebierkami sa vykonáva v rozsahu odporučenom programom starostlivosti o lesy alebo podľa návrhu hospodára tak, aby sa dosiahol účel podľa odseku 1. Ak obhospodarovateľ lesa vykonáva výchovu lesa odporučenú programom starostlivosti o lesy, môže sa uchádzať o podporu z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov.³⁰)

Ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto.

Ťažba je

Z hľadiska naliehavosti sa úmyselná ťažba člení na

Vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, orgánu ochrany prírody, územne príslušnej organizácie ochrany prírody, člena lesnej stráže, príslušníka Policajného zboru³¹) alebo príslušníka Vojenskej polície^31a) predložiť doklad vydaný obhospodarovateľom lesa alebo inú listinu preukazujúcu oprávnenie na vykonanie ťažby. Doklad alebo iná listina podľa prvej vety obsahuje najmä identifikačné údaje obhospodarovateľa lesa podľa § 4a ods. 4 písm. a), identifikačné údaje vykonávateľa ťažby v rozsahu podľa § 4a ods. 4 písm. a), miesto vykonania ťažby uvedením označenia lesného celku, porastu alebo ostatného lesného pozemku a písomný súhlas hospodára, ak sa podľa odseku 1 vyžaduje. Vykonávateľ ťažby nie je povinný predložiť doklad alebo inú listinu podľa prvej vety, ak obhospodarovateľ lesa oprávnenie vykonania ťažby v poraste alebo na ostatnom lesnom pozemku s údajmi podľa druhej vety zapísal v informačnom systéme lesného hospodárstva; ak vykonávateľ ťažby zabezpečuje vykonanie ťažby prostredníctvom fyzickej osoby, obhospodarovateľ lesa zapíše v informačnom systéme lesného hospodárstva aj identifikačné údaje fyzickej osoby a kontaktné údaje vykonávateľa ťažby na účel overenia zapísaných údajov. Správca informačného systému lesného hospodárstva zverejňuje údaje podľa tretej vety v informačnom systéme lesného hospodárstva tak, že k údajom o obhospodarovateľovi lesa a hospodárovi v poraste alebo na ostatnom lesnom pozemku podľa § 4f ods. 3 pripojí aj identifikačné údaje vykonávateľa ťažby podľa tretej vety; ak ide o fyzickú osobu, zverejňuje len jej meno a priezvisko.

Obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť, aby sa ťažba uskutočňovala takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, vodné toky, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva. Najneskôr po ukončení ťažby je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť bezodkladné ošetrenie narušenej lesnej pôdy, koryta vodného toku, lesného porastu a priľahlých stromov tak, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu.

Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy alebo iného povoleného označenia, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.

Evidenciu registrovaných ciach a iných povolených označení vedie orgán štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva; evidenciu zverejňuje v informačnom systéme lesného hospodárstva správca informačného systému lesného hospodárstva. Zverejnená evidencia obsahuje znaky zaregistrovanej ciachy alebo popis a zobrazenie zaregistrovaného iného povoleného označenia a identifikačné údaje držiteľa ciachy alebo iného povoleného označenia; ak ide o fyzickú osobu, zverejňuje sa len jej meno a priezvisko.

Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa vykonať asanačnú ťažbu alebo použiť iné vhodné opatrenia na ochranu lesa tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov, najneskôr však do šiestich mesiacov od vzniku dôvodu na asanačnú ťažbu. V chránených územiach táto povinnosť vzniká, len ak z osobitného predpisu,³²) všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe nevyplýva obmedzenie alebo zákaz vykonania asanačnej ťažby alebo iného vhodného opatrenia na ochranu lesa.

Obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť zaevidovanie dôvodu vzniku asanačnej ťažby v lesnej hospodárskej evidencii (§ 44) do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na asanačnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku, a v tejto lehote ohlásiť dôvod vzniku asanačnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak

Obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť zaevidovanie dôvodu vzniku každej asanačnej ťažby v lesnej hospodárskej evidencii (§ 44) do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na asanačnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku, a v tejto lehote ohlásiť dôvod jej vzniku orgánu štátnej správy lesného hospodárstva v období od

Asanačnú ťažbu podľa odsekov 7 a 8 obhospodarovateľ lesa ohlasuje prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody sú o asanačnej ťažbe v chránených územiach informovaní prostredníctvom tohto informačného systému. Ohlásenie sa považuje za doručené najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa ohlásenie podľa prvej vety urobil.

Ak odsek 6 druhá veta alebo § 25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať asanačnú ťažbu najskôr desať dní po doručení ohlásenia podľa odseku 9. Obhospodarovateľ lesa môže asanačnú ťažbu vykonať aj pred uplynutím lehoty podľa prvej vety, ak

Ak je asanačná ťažba v rozsahu, ktorý presahuje 1/20 z celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu programom starostlivosti o lesy pre lesný celok alebo vlastnícky celok, alebo ktorú nemôže obhospodarovateľ lesa vykonať do šiestich mesiacov, vypracuje návrh harmonogramu na jej vykonanie a predloží ho orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na schválenie. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva informuje orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny o začatí konania. Účastníkom konania je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení harmonogramu asanačnej ťažby nemá odkladný účinok.

Objem dreva z ťažby v poraste s vekom nad 50 rokov možno oproti objemu ťažby odporučenému v programe starostlivosti o lesy alebo projekte starostlivosti o lesný pozemok prekročiť najviac o 15 %. Ak objem vyťaženého dreva vrátane objemu dreva zo stromov odumretých a ponechaných v poraste počas platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok dosiahne objem ťažby odporučený v programe starostlivosti o lesy alebo projekte starostlivosti o lesný pozemok zvýšený o 15 %, môže obhospodarovateľ lesa ďalej vykonávať len asanačnú ťažbu alebo mimoriadnu ťažbu.

Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti o lesy alebo projektom starostlivosti o lesný pozemok pre vlastnícky celok (§ 39 ods. 4) a kategóriu lesa nemožno ťažbou prekročiť, ak odsek 14 nestanovuje inak. Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti o lesy alebo projektom starostlivosti o lesný pozemok pre vlastnícky celok (§ 39 ods. 4) a kategóriu lesa sa znižuje o objem dreva odumretých a poškodených stromov, ktoré sú dôvodom na asanačnú ťažbu.

Ak by bol vykonaním asanačnej ťažby alebo mimoriadnej ťažby celkový objem dreva pre kategóriu lesa podľa odseku 13 prekročený, môže obhospodarovateľ lesa v lesných porastoch zaradených do tejto kategórie vykonať

Úmyselnou ťažbou nemožno znižovať zakmenenie lesného porastu pod 7/10 plného zakmenenia; to neplatí ak

Do objemu vyťaženého dreva podľa odsekov 13 a 14 sa nezapočítava objem dreva odumretých a ponechaných stromov, ktoré sú takto popísané v programe starostlivosti o lesy alebo projekte starostlivosti o lesný pozemok, a objem dreva vyťaženého na lesných pozemkoch podľa § 39 ods. 1 písm. e).

V chránených územiach vyhlásených podľa osobitného predpisu^32a) je zakázané vykonávať úmyselnú ťažbu na miestach a v období, ktoré vyplýva z osobitného predpisu,³³) všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na ich základe.

Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je povinný

Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodnených prípadoch oprávnený použiť cudzie pozemky na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom o výške a o spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe úhrady za používanie cudzích pozemkov rozhoduje súd.³⁴)

Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 2 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnúť vo veci používania cudzích pozemkov podľa odseku 2. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, orgánu ochrany prírody, územne príslušnej organizácii ochrany prírody, členovi lesnej stráže, príslušníkovi Policajného zboru alebo príslušníkovi Vojenskej polície pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [§ 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.

Člen lesnej stráže je oprávnený požadovať preukázanie pôvodu prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva podľa odseku 4 len na lesných pozemkoch a lesných cestách v obvode svojej pôsobnosti bez ohľadu na vlastnícke vzťahy k nim.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva a člen lesnej stráže sú oprávnení zadržať drevo, ktorého pôvod nie je preukázaný; z rovnakého dôvodu je príslušník Policajného zboru alebo príslušník Vojenskej polície oprávnený drevo zaistiť.^35a) Náklady a ujmu vzniknuté so zadržaním alebo zaistením neoznačeného dreva alebo dreva, ku ktorému doklady o pôvode dreva nemajú predpísané náležitosti, alebo dreva, pri ktorom sa údaje uvádzané v doklade o pôvode dreva nezhodujú so skutočným stavom, znáša obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva.

Prepravca dreva je povinný prepravovať drevo takým spôsobom, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva, člen lesnej stráže, príslušník Policajného zboru alebo príslušník Vojenskej polície mohol vykonať kontrolu celého nákladu dreva bez toho, aby bolo potrebné s drevom manipulovať. Manipuláciou dreva sa rozumie vyloženie a naloženie dreva z dôvodu kontroly.

Zakazuje sa viesť cesty, zvážnice a približovacie linky korytami drobných vodných tokov v pozdĺžnom smere.

Na účely tohto zákona je sprístupňovanie lesa najmä plánovanie, projektovanie, výstavba a rekonštrukcia lesných ciest s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, využívania funkcií lesov, vytvorenia podmienok na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, poskytnutia zdravotnej pomoci a záchrany. Lesné cesty sa môžu nachádzať aj na iných ako lesných pozemkoch podľa § 3 ods. 1 písm. e) prvého bodu.

Vlastníci a správcovia sú povinní lesné cesty udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené³⁶) a zabezpečiť funkčnosť pozdÍžnych a priečnych odvodňovacích zariadení. Pri vzniku mimoriadnych situácií v lesoch sú povinní bezodkladne zabezpečiť prejazdnosť lesných ciest najmä pre potreby zložiek integrovaného záchranného systému; na zabezpečenie tejto povinnosti možno použiť postup podľa osobitného predpisu.^36a)

Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd.³⁴)

Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie povinností podľa § 28, naliehavej ťažby podľa § 22 ods. 3 písm. a) alebo mimoriadnej ťažby podľa § 31 ods. 3. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Vlastník, správca alebo združenie podľa § 51 ods. 2 sú povinní na výkon ich činností umožniť bezplatné využívanie lesných ciest zložkám integrovaného záchranného systému, protipovodňovej ochrany, správcu vodných tokov, vodnej stráži, rybárskej stráži, lesnej stráži, stráži prírody a fyzickým osobám, ktoré majú oprávnenie stráže prírody,³⁷) štátnym zamestnancom pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov,³⁸) fyzickým osobám a právnickým osobám pri výkone činností podľa § 29, § 38 ods. 2, § 41 a § 46 a fyzickým osobám pri výkone znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu.^38a)

Osoby oprávnené využívať lesnú cestu sú povinné využívať lesnú cestu spôsobom, ktorým sa minimalizuje poškodenie lesnej cesty, stavieb a zariadení s ňou súvisiacich. Ak napriek tomu dôjde k jej poškodeniu, sú povinné o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníka, správcu alebo združenie podľa § 51 ods. 2 a na vlastné náklady vykonať opatrenia na zabránenie ďalšieho poškodzovania a odstránenie škody; tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Lesníckotechnické meliorácie sú opatrenia na

Lesníckotechnické meliorácie sa vykonávajú najmä ako úlohy programu starostlivosti o lesy alebo ako opatrenia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Náklady na lesníckotechnické meliorácie vykonané na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo verejnom záujme uhrádza štát [§ 55 ods. 1 písm. m)].

Ak obhospodarovateľ lesa svojou činnosťou vyvolal potrebu vykonať opatrenia podľa odseku 1, uloží mu orgán štátnej správy lesného hospodárstva uhradiť časť alebo všetky náklady spojené s ich realizáciou.

Každý je povinný strpieť, aby sa jeho pozemky použili na prípravu, výstavbu a údržbu zariadení slúžiacich na realizáciu opatrení podľa odseku 1. Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Zahrádzanie bystrín v lesoch je na účely tohto zákona súbor biologických, technických a organizačných opatrení v povodiach drobných vodných tokov zameraných na ochranu pred povodňami,³⁹) zmiernenie eróznych procesov a akumuláciu vody najmä na účely ochrany pred požiarmi. Zahrádzanie bystrín v lesoch vo verejnom záujme zabezpečuje správca vodného toku.⁴⁰)

Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť opatrenia vykonávané podľa odseku 1. Nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov⁴¹) nie je tým dotknutý.

Obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä

V prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach túto povinnosť a povinnosti podľa odseku 1 písm. b) až i) má, len ak z osobitného predpisu,³²) všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe nevyplýva inak.

Obhospodarovateľ lesa má nárok na úhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov, ktoré vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov vyplývajúcich z osobitného zákona,³²) všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe v dotknutom území, alebo v jeho blízkosti; to neplatí, ak je obhospodarovateľom lesa organizácia ochrany prírody. Opatrenia podľa prvej vety sa zabezpečujú na základe projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, ktorý posudzuje orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)]. Nárok na náhradu má obhospodarovateľ lesa za vykonanie opatrení na území vo vodorovnej vzdialenosti do 500 metrov od okraja porastov, z ktorých hrozí šírenie a premnoženie škodcov, ak z bionómie vývoja a spôsobu šírenia škodlivého činiteľa a projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov nevyplýva väčšia vzdialenosť; v projekte osobitne uvedie rozsah opatrení, ktoré budú predmetom úhrady podľa prvej vety.

K opatreniam, ktoré budú predmetom úhrady podľa odseku 3, sa bezodkladne vyjadruje organizácia ochrany prírody podľa osobitného predpisu.^42a) Ak organizácia ochrany prírody nevydá do 15 pracovných dní súhlasné vyjadrenie k rozsahu navrhovaných opatrení, spôsobu ich vykonania alebo vymedzeniu územia nad 500 metrov od okraja porastov, z ktorých hrozí šírenie a premnoženie škodcov a na ktorom sa majú opatrenia realizovať, predmetom úhrady budú opatrenia, ktoré určí v posudku orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)].

Nárok na úhradu zvýšených nákladov podľa odseku 3 prvej vety sa považuje za uplatnený predložením projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov organizácii ochrany prírody podľa osobitného predpisu.^42a) Opatrenia odsúhlasené alebo určené postupom podľa odseku 4 zabezpečuje obhospodarovateľ lesa na náklady organizácie ochrany prírody podľa osobitného predpisu.^42a) Na úhradu zvýšených nákladov možno organizácii ochrany prírody podľa osobitného predpisu^42a) poskytnúť finančné prostriedky za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.⁴³)

Ak ide o opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z pralesa, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, tieto opatrenia zabezpečí obhospodarovateľ lesa v rozsahu a na území mimo pralesa podľa projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [§ 29 ods. 2 písm. g)]. Zvýšené náklady na vykonávanie opatrení podľa prvej vety, ktoré vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov v pralese, obhospodarovateľovi lesa uhrádza osoba, na ktorej návrh je prales vyhlásený, ak obhospodarovateľ lesa tieto opatrenia realizuje v rozsahu a na území mimo pralesa podľa projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [§ 29 ods. 2 písm. g)].

Ak sa na pozemkoch vyhlásených za lesné pozemky podľa § 3 ods. 1 písm. f), na ktorých neplatí povinnosť podľa § 37 ods. 2, mimo lesa alebo na sklade dreva vyskytne biotický škodlivý činiteľ ohrozujúci les, môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva uložiť vykonanie opatrení proti jeho šíreniu fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré užívajú dotknuté pozemky alebo na nich skladujú drevo; ak sa opatrením ukladá výrub dreviny,^43a) na výrub dreviny sa nevzťahuje osobitný predpis^43b) okrem výrubu dreviny v európskej sústave chránených území.^43c)

Lesy pod vplyvom imisií podľa odseku 1 písm. e) sa podľa stupňa úrovne znečistenia ovzdušia zaraďujú do pásiem ohrozenia. Zaraďovanie lesov do pásiem ohrozenia vykonáva v rámci komplexného zisťovania stavu lesov podľa § 38 ods. 2 písm. b) právnická osoba zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Účastníkom konania podľa odseku 7 je vlastník, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva dotknuté pozemky alebo na nich skladuje drevo a vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa, ktorí sú škodlivým činiteľom priamo ohrození. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 7 nemá odkladný účinok.

Mimoriadnou udalosťou v lesoch je situácia, pri ktorej dochádza k ohrozeniu ekologickej stability, biologickej diverzity, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti, životnosti alebo schopnosti plniť funkcie lesov, poškodeniu alebo zničeniu lesných porastov a bez vykonania okamžitých alebo ďalších opatrení by došlo k poškodeniu lesných porastov

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v prípade mimoriadnej udalosti v lesoch obhospodarovateľovi lesa uložiť [§ 28 ods. 1 písm. i)]

Obhospodarovateľ lesa nie je povinný ohlasovať dôvod vzniku asanačnej ťažby podľa § 23 ods. 7 až 9 za vlastnícky celok, v ktorom boli uložené opatrenia podľa odseku 2 z dôvodu mimoriadnej udalosti v lesoch podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c).

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v prípade mimoriadnej udalosti v lesoch na dobu nevyhnutne potrebnú zakázať alebo obmedziť využívanie lesov verejnosťou podľa § 30 ods. 4.

Účastníkom konania podľa odseku 2 je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa.

Orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa je právnická osoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len „lesnícka ochranárska služba“), ktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti opatrení vykonaných podľa tohto zákona a kontrolu zdravotného stavu lesa.

Lesnícka ochranárska služba

Výsledky kontroly podľa odseku 1 a návrhy na uloženie opatrení podľa odseku 2 písm. f) predkladá lesnícka ochranárska služba orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný umožniť lesníckej ochranárskej službe na lesných pozemkoch a v lesných porastoch zriadiť a využívať dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy na zisťovanie zdravotného stavu lesa a vplyvu škodlivých činiteľov na lesy. Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Lesnícka ochranárska služba sa pri výkone svojich úloh preukazuje služobným preukazom.

Každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.^45b)

Pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie, rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa a pokyny obhospodarovateľa lesa, člena lesnej stráže a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Organizovať alebo vykonávať aktivity na účel dosiahnutia zisku na lesných pozemkoch možno len so súhlasom vlastníka alebo správcu. Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na uzavreté a ohradené lesné pozemky vo vojenských lesoch.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa alebo z vlastného podnetu zakázať alebo obmedziť využívanie lesov verejnosťou na dobu nevyhnutne potrebnú, ak to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, ochrana lesa (§ 28) alebo iný verejný záujem. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zákaz alebo obmedzenie využívania lesov verejnosťou vhodným spôsobom zverejní a v prípade potreby obhospodarovateľovi lesa uloží dotknutú časť lesa označiť. Na konanie o vydávaní a odvolávaní zákazov alebo obmedzení využívania lesov verejnosťou sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Na lesných pozemkoch je zakázané

Zakázané je neoprávnene používať alebo poškodzovať lesné pozemky, lesné porasty, stromy a kry a stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu (ďalej len „lesný majetok“).

Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi³⁸) a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou^49a). Zákazy uvedené v odseku 1 písm. d), f) a h) sa nevzťahujú na osoby vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu podľa osobitného predpisu.^45d)

Obhospodarovateľ lesa, ktorý uskutočňuje činnosť podľa odseku 1 písm. b), je povinný zariadiť sledovanie ohňa a jeho bezpečné uhasenie pred opustením miesta, kde sa oheň nachádza. Povinnosť podľa osobitného zákona⁵⁰) tým nie je dotknutá.

Zákaz uvedený v odseku 1 písm. d) až f) sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov,³⁸) na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 29, § 38 ods. 2, § 41, 46 a 53 a podľa osobitného predpisu,^45ab) na stráž prírody a fyzické osoby, ktoré majú oprávnenia stráže prírody.³⁷)

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka alebo správcu povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) až h), j) a n) aj iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. Zákaz uvedený v odseku 1 písm. n) sa nevťahuje na pasenie hospodárskych zvierat na lesných pozemkoch, na ktorých sa takáto činnosť vykonáva v rámci programu starostlivosti o chránené územie a chránené stromy.²⁷)

Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 6 nemá odkladný účinok.

Zákaz uvedený v odseku 1 písm. g) a so súhlasom vlastníka alebo správcu lesa tiež zákazy uvedené v odseku 1 písm. a), c) až e) sa nevzťahujú na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu.⁵¹) Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a), d) až g), i) a j) sa nevzťahujú na výkon činnosti podľa § 32 ods. 1.

Pri činnostiach vykonávaných v lesoch podľa osobitných predpisov,¹³) na ktoré podľa tohto zákona netreba povolenie, sú právnické osoby alebo fyzické osoby povinné oznámiť obhospodarovateľovi lesa a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva rozsah, účel a dobu trvania tejto činnosti najmenej 15 dní vopred. Pritom sú povinné dodržiavať ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c).

V prípade odstraňovania následkov havarijných stavov v lesoch môžu právnické osoby alebo fyzické osoby vykonať nevyhnutné opatrenia bezodkladne. O ich vykonaní sú povinné neodkladne, najneskôr do siedmich dní informovať obhospodarovateľa lesa a orgán štátnej správy lesného hospodárstva.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže obmedziť, prípadne inak upraviť vykonávanie činností podľa odseku 1, ak to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, ochrana lesa (§ 28) alebo iný verejný záujem. Na toto konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Vlastník nehnuteľnosti alebo investor stavby a zariadenia je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí nehnuteľnosť, stavbu alebo zariadenie pred škodami, ktoré by mohlo spôsobiť najmä zosúvanie pôdy, padanie kameňov, stromov a lavín z lesných pozemkov. Rozsah a spôsob týchto zabezpečovacích opatrení určí podľa osobitného predpisu^9a) príslušný orgán štátnej správy po dohode s orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo podľa podmienok súhlasu podľa § 6 ods. 2. Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa je povinný umožniť vykonanie týchto opatrení.

Ak zaistenie bezpečnosti osôb a majetku vyžaduje aj zmenu v spôsobe hospodárenia na lesných pozemkoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže rozhodnúť o ďalších opatreniach.

Škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou.⁵²)

Ten, kto spôsobí škodu na lesnom majetku (ďalej len „pôvodca škody“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody.³⁵) Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.⁵¹)

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca škody, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.⁵³) Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)], obmedzením využívania [§ 7 ods. 1 písm. c)] alebo osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv.⁵⁴) Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.²⁴)

Náhradu za obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1.

Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku 1 sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd;³⁴) nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä

Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi a správcovi, ak vykonaním opatrení podľa § 26 ods. 1, zriadením a využívaním dočasných skusných plôch a trvalých skusných plôch lesníckou ochranárskou službou (§ 29 ods. 4) alebo na národnú inventarizáciu lesov (§ 46 ods. 1) a monitoring lesov (§ 46 ods. 2) alebo vykonaním opatrení podľa § 33 ods. 1 a 2, dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva.

Náhrada podľa odseku 5 patrí vo výške podľa dohody toho, kto vykonáva opatrenia podľa § 26 ods. 1 alebo § 33 ods. 1 a 2 alebo toho, kto zriaďuje alebo využíva dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy s vlastníkom alebo správcom, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.³⁴)

Na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie v súlade s týmto zákonom, podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok prostredníctvom hospodára (§ 47).

Práva a povinnosti hospodára môže v poraste vykonávať len jeden hospodár (§ 47 ods. 1). Ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa, zápis obhospodarovateľov lesa a hospodára do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a možno vykonať, len ak sa písomne dohodli podľa § 139 Občianskeho zákonníka na hraniciach obhospodarovanej časti porastu a na hospodárovi. Hranicu obhospodarovanej časti porastu obhospodarovatelia lesa po jej vytýčení postupom podľa osobitného predpisu⁷) vyznačia v teréne; to neplatí, ak je táto hranica v teréne totožná s hranicou dielca vyznačenou podľa § 39 ods. 9. Hranica obhospodarovanej časti porastu sa vyznačuje na hraničných stromoch oranžovými štvorcami s veľkosťou 10 x 10 cm vo výške 130 cm od zeme tak, aby boli vzájomne medzi sebou viditeľné, alebo ak hranica prebieha územím bez vhodných stromov, inou obhospodarovateľmi lesa vzájomne dohodnutou formou.

Ak sú v poraste evidovaní viacerí obhospodarovatelia lesa, vykonávajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa okrem práv a povinností podľa § 20 ods. 4 druhej vety a odseku 7, § 23 ods. 7 až 9 a 11 a § 44, ktoré zabezpečuje hospodár.

Na zabezpečenie odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lese môžu vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia lesa za podmienok ustanovených týmto zákonom použiť aj systém certifikácie lesov.

Povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch prostredníctvom hospodára sa vzťahuje aj na osoby uvedené v rozhodnutí podľa § 8 ods. 2 písm. k).

Na pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 8 ods. 5 sa odborné hospodárenie v lesoch zabezpečuje

Ak pozemok, ktorý bol vyhlásený za lesný pozemok, je porastený lesnými drevinami a plní funkcie lesov, je vlastník alebo obhospodarovateľ lesa povinný do 15 dní od vyhlásenia pozemku za lesný pozemok zabezpečiť hospodára a do jedného roka od jeho vyhlásenia predložiť projekt podľa odseku 1 písm. b) na schválenie príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; povinnosť predložiť projekt podľa odseku 1 písm. b) neplatí, ak bude zaradený do lesného celku, na ktorom program starostlivosti o lesy stratí platnosť do troch rokov od vyhlásenia pozemku za lesný pozemok, alebo ak jeho výmera je menšia ako 0,5 ha.

Holina podľa § 20 ods. 3 na pozemku, vyhlásenom za lesný pozemok, ktorý nie je porastený lesnými drevinami alebo neplní funkcie lesov a nebude lesným pozemkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) a e), vzniká dňom schválenia programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok podľa odseku 1.

Na konanie o schválení projektu starostlivosti o lesný pozemok sa primerane vzťahujú ustanovenia o schvaľovaní programu starostlivosti o lesy (§ 41).

Na lesných pozemkoch v územiach európskej sústavy chránených území sa hospodárenie v lesoch zabezpečuje v rozsahu podľa programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok schváleného na základe stanoviska podľa osobitného predpisu^54a) a v súlade so stanovenými regulatívmi ochrany prírody [§ 40 ods. 2 písm. c)]. Regulatívy ochrany prírody môžu určiť podmienky ochrany prírody pre rekonštrukciu lesa, obnovu lesa, výchovu lesa, zásady vykonania ťažby a ochranu lesa odlišne od ustanovení § 19 až 21, § 23 a 28.

Ťažbu alebo opatrenia na ochranu lesa, ktoré nie sú uvedené v programe starostlivosti o lesy alebo projekte starostlivosti o lesný pozemok podľa odseku 1, alebo sú nad rámec rozsahu podľa programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok alebo nie sú v súlade so stanovenými regulatívmi ochrany prírody, možno v územiach európskej sústavy chránených území vykonať len v súlade s postupom podľa osobitného predpisu.^54b)

Hospodárska úprava lesov je činnosť zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesa, jeho produkčných a ťažbových možností, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie hospodárenia v lesoch tak, aby vo verejnom záujme bolo zabezpečené trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pri rešpektovaní práv a povinností vlastníkov a správcov.

Právnická osoba zriadená ministerstvom zabezpečuje

Na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú

Lesné oblasti a podoblasti sú trvalé územné jednotky priestorového rozdelenia vytvorené na základe biogeografickej rajonizácie územia Slovenskej republiky.

Lesné celky sú územne ucelené časti, v rámci ktorých sa pre lesné pozemky vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Určuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa alebo z vlastného podnetu. Lesné celky musia byť určené najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti o lesy; odvolanie proti rozhodnutiu o ich určení nemá odkladný účinok. Ak sú súčasťou vyhlasovaného lesného celku aj lesné pozemky alebo ich časti, ktoré sú súčasťou iného lesného celku, v ktorom sa program starostlivosti nebude vyhotovovať v rovnakom čase, príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva spolu s určením lesného celku rozhodne aj o zmene lesného celku, do ktorého boli tieto lesné pozemky alebo ich časti zahrnuté. O zmene hraníc lesného celku možno rozhodnúť aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o jeho schválení.

Vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo lesy viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ lesa. Vytvára sa v rámci lesného celku ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy. Ak je vlastnícky celok totožný s lesným celkom, výpis z programu starostlivosti o lesy sa nevyhotovuje. Vlastnícke celky môžu vznikať alebo sa meniť aj počas platnosti programu starostlivosti o lesy.

Pre vlastníkov lesov malých výmer sa vytvára vlastnícky celok vlastníkov malých výmer, a to ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy.

Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 hektára a navrhovaného spôsobu hospodárenia podľa kategórie lesa podľa § 13 ods. 2 alebo § 14 ods. 2. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou,^55a) ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, pri zmene programu starostlivosti o lesy alebo pri zmene hraníc dielca rozdelením podľa odseku 7.

Zmenou hraníc dielca rozdelením sa rozumie rozdelenie porastu, ktorý je spoločnou vecou,^55a) v rámci pôvodných hraníc dielca na dva alebo viac samostatných dielcov, ktoré spĺňajú podmienku minimálnej výmery 0,5 ha, alebo porastov. O zmene hraníc dielca rozdelením porastu v dobe platnosti programu starostlivosti o lesy rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe žiadosti vlastníka alebo správcu.

Súčasťou žiadosti podľa odseku 7 sú

Hranica dielca sa v teréne vyznačuje farebným označením podľa kategórie lesa a jej označenie zabezpečuje obhospodarovateľ lesa. Ak dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa, označenie hranice dielca zabezpečí pri

Časová úprava lesa určuje časový rámec na plánovanie a vykonávanie hospodárskych opatrení v lesoch tak, aby sa dosiahli ciele hospodárenia.

Ťažbová úprava lesa určuje objem a plynulosť ťažby tak, aby sa zabezpečilo optimálne využívanie produkčného potenciálu lesa a trvalé plnenie funkcií lesa.

Účastníkom konania podľa odseku 3 je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa. Na postup podľa odseku 7 sa nevzťahuje správny poriadok.¹²)

Program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.

Súčasťami programu starostlivosti vyhotoveného pre lesný celok sú najmä

Súčasťou programu starostlivosti vyhotovenou vyhotovovateľom programu starostlivosti v spolupráci s obhospodarovateľom lesa a dotknutými orgánmi štátnej správy môže byť aj

Výpis z programu starostlivosti obsahuje súčasti programu starostlivosti podľa odseku 2 písm. b), c) a f). Výpis z programu starostlivosti sa počas vyhotovenia programu starostlivosti vyhotovuje na žiadosť obhospodarovateľa lesa alebo ak ide o porast, ktorý je obhospodarovaný viacerými obhospodarovateľmi lesa podľa § 36 ods. 2, na žiadosť hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2. Výpis z programu starostlivosti počas platnosti programu starostlivosti vyhotoví právnická osoba podľa § 38 ods. 2 na náklady žiadateľa, ktorým môže byť vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa, hospodár alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2.

Náklady na vyhotovenie súčastí programu starostlivosti podľa odseku 2 hradí podľa § 55 ods. 1 písm. c) vo verejnom záujme

Ak sa vyhotovujú súčasti programu starostlivosti podľa odseku 3 alebo 7, náklady na ich vyhotovenie hradí ten, na koho žiadosť sa vyhotovujú; na ich úhradu možno použiť aj prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.^56d)

Ak vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa zabezpečí na základe rozhodnutia ministerstva podľa § 43 ods. 1 vyhotovenie programu starostlivosti ním vybranou fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 42 ods. 1, s ktorou uzavrie zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti, postup podľa odseku 5 sa nepoužije. Zmluva o vyhotovení programu starostlivosti sa uzavrie do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 43 ods. 1, najneskôr do konca roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začne predčasná obnova programu starostlivosti.

Okrem súčastí uvedených v odsekoch 2 a 3 môže program starostlivosti alebo výpis z programu starostlivosti obsahovať aj iné súčasti. Náklady na ich vyhotovenie uhrádza vyhotovovateľovi programu starostlivosti (§ 42) ten, na koho žiadosť boli vyhotovené.

Program starostlivosti sa po jeho schválení predkladá ministerstvom zriadenej právnickej osobe (§ 38 ods. 2).

Právnická osoba podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva zverejňuje súčasti programu starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a f). Súčasti programu starostlivosti podľa odseku 3 písm. a) až e) a odseku 8 zverejňuje, ak boli vyhotovené z verejných zdrojov, inak len so súhlasom toho, na koho žiadosť boli vyhotovené; súčasti podľa odseku 3 písm. f) a g) so súhlasom vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa.

Vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1 až 3 a 8.

Úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo.

Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla desať rokov. Vyhotoviť program starostlivosti na kratšie obdobie ako sedem rokov možno len so súhlasom ministerstva na základe podnetu obhospodarovateľa lesa alebo príslušného orgánu štátnej správy podľa odseku 2 najmä vtedy, ak ide o lesný celok s mimoriadnou udalosťou v lesoch podľa § 28a.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva oznámi najneskôr 24 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa túto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že verejný obstarávateľ obstará vyhotovenie programu starostlivosti. Oznámenie podľa prvej vety sa zároveň zasiela dotknutým orgánom štátnej správy⁵⁷) a organizácii ochrany prírody.

Ak vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa neoznámi skutočnosti podľa § 40 ods. 7, výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečí verejný obstarávateľ. S úspešným uchádzačom uzatvorí zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti najneskôr do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť programu starostlivosti.

Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 7 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti.

Lesy osobitného určenia musia byť vyhlásené do predloženia správy podľa odseku 6, inak sa v konaní o vyhotovení programu starostlivosti táto kategória lesa nezohľadňuje; to neplatí, ak ide o vyhlasovanie lesov osobitného určenia podľa § 16 ods. 8.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy,⁵⁷) právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.^57a) Ak je to potrebné z hľadiska vylúčenia nepriaznivých vplyvov na územie európskej sústavy chránených území, súčasťou záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody je aj návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) a návrh regulatívov ochrany prírody, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie opatrení programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia.

O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Ak vyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené; do určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety považuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16.

Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých v protokole podľa odseku 9.

Obhospodarovateľ lesa je povinný poskytnúť vyhotovovateľovi programu starostlivosti podklady potrebné na vypracovanie správy o hospodárení a na vyhotovenie programu starostlivosti zabezpečiť súčinnosť hospodára.

Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti, po vydaní potvrdenia správcom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45) o správnosti a súlade väzieb medzi číselnými a grafickými údajmi návrhu programu starostlivosti a po záväznom vyjadrení⁵⁷) dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8; ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne aj na základe záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody vydaného na základe posúdenia podľa osobitného predpisu,^54a) ktorého súčasťou je aj návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie opatrení programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení plánu; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie, v rozhodnutí určí, ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno vykonávať do vydania nového rozhodnutia; tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných častí programu starostlivosti.

Ak sa schvaľuje program starostlivosti pre lesný celok, v ktorom sú zahrnuté aj lesné pozemky alebo ich časti, pre ktoré je program starostlivosti schválený, príslušný orgán štátnej správy spolu so schválením programu starostlivosti rozhodne aj o zmene programu starostlivosti [§ 43 ods. 2 písm. d)], v ktorom boli tieto lesné pozemky alebo ich časti zahrnuté.

Hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy.

Stanovisko podľa odseku 8 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 15 dní od doručenia výzvy alebo návrhu. Ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje dlhšiu lehotu na zaslanie stanoviska, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím predĺži najviac o 15 dní. Dotknuté orgány doručia záväzné vyjadrenie podľa odseku 13 príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 30 dní od doručenia návrhu.

Súčasti programu starostlivosti podľa § 40 ods. 3 písm. f) a g) sa účastníkom konania, zúčastneným osobám a tretím osobám, s výnimkou správcu informačného systému lesného hospodárstva (§ 45 ods. 2), môžu poskytovať len so súhlasom vlastníka a obhospodarovateľa lesa.

Účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.

Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Vyhotovovateľ programu starostlivosti musí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 2 až 4 a byť držiteľom živnostenského oprávnenia²⁵) na výkon tejto činnosti. Vyhotovovateľom programu starostlivosti je

Predpokladom odbornej spôsobilosti fyzickej osoby je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej päťročná prax v hospodárskej úprave lesov.

Fyzická osoba je odborne spôsobilá, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom po splnení predpokladov podľa odseku 2 a po úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti vykonanej pred komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

Právnická osoba je odborne spôsobilá, ak aspoň jeden jej spoločník, jej člen alebo jej zamestnanec v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý je zodpovedný za vyhotovenie programu starostlivosti, je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 a nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby oprávnenej na vyhotovovanie programov starostlivosti.

Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti je povinný oznámiť ministerstvu každú zmenu skutočností uvedených v osvedčení o odbornej spôsobilosti do 15 dní odo dňa, keď táto zmena nastala, a požiadať o vydanie nového osvedčenia.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti fyzickej osoby zaniká

Ministerstvo môže rozhodnúť o zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti podľa tohto zákona vzťahujúce sa na vyhotovenie programu starostlivosti, alebo ak nevykonáva túto činnosť najmenej päť rokov. O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa možno opätovne uchádzať až po uplynutí doby uvedenej v rozhodnutí o zániku jeho platnosti a po úspešnom absolvovaní skúšky podľa odseku 3.

Žiadosť o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 sa predkladá ministerstvu. Ministerstvo žiadosť o vykonanie skúšky posúdi a

O splnení predpokladov odbornej spôsobilosti podľa odseku 2 sa nevydáva písomné rozhodnutie, túto skutočnosť ministerstvo vyznačí v spise a žiadateľovi zašle oznámenie podľa odseku 8 písm. b), v ktorom uvedie identifikačné údaje žiadateľa, dátum vydania oznámenia a žiadateľovi oznámi, že na skúšku odbornej spôsobilosti bude pozvaný osobitnou pozvánkou najmenej 30 dní pred konaním skúšky.

Ministerstvo vedie evidenciu osvedčení podľa odseku 3, ktorá sa zverejňuje prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Zverejnená evidencia osvedčení podľa odseku 3 obsahuje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti a so súhlasom držiteľa platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti môže obsahovať aj iné kontaktné údaje.

Na konanie podľa odseku 1 písm. b) a odseku 6 písm. a) a d) sa nevzťahuje správny poriadok.¹²)

Predčasná obnova programu starostlivosti je vyhotovenie nového programu starostlivosti podľa § 41 ods. 1 pred skončením platnosti programu starostlivosti (§ 41 ods. 3), ak v dôsledku vplyvov škodlivých činiteľov v lesoch dôjde v lesnom celku k narušeniu lesných porastov v takom rozsahu, že zámery a ciele programu starostlivosti nie je možné dosiahnuť. O predčasnej obnove programu starostlivosti môže rozhodnúť ministerstvo na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa; rozhodnutie o predčasnej obnove programu starostlivosti môže podmieniť určením nového lesného celku alebo postupom podľa § 40 ods. 7. Na predčasnú obnovu programu starostlivosti sa použijú ustanovenia § 40 a 41 primerane. Účastníkom konania o predčasnej obnove programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa. Odvolanie proti rozhodnutiu o predčasnej obnove programu starostlivosti nemá odkladný účinok.

Zmenou programu starostlivosti je

O zmene programu starostlivosti rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Žiadosť o zmenu programu starostlivosti podľa odseku 2

Náklady súvisiace so zmenou programu starostlivosti uhrádza žiadateľ. Na konanie o zmene programu starostlivosti sa primerane vzťahujú ustanovenia o schvaľovaní programu starostlivosti o lesy (§ 41).

Aktualizáciu programu starostlivosti možno vykonať, ak asanačná ťažba alebo mimoriadna ťažba tvorí najmenej polovicu z celkového objemu dreva podľa § 23 ods. 13. Pri aktualizácii programu starostlivosti právnická osoba podľa § 38 ods. 2 na základe zhodnotenia zdravotného stavu lesa a vykonaných opatrení v plnom rozsahu prehodnotí súčasti programu starostlivosti podľa § 40 ods. 2 písm. b), c) a f) a navrhne nový plán hospodárskych opatrení vrátane zmeny zásad vykonávania ťažby podľa § 23 ods. 12 a 13.

Úprava programu starostlivosti je odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia so zameraním na zlepšenie stavu a vývoja lesného porastu. Úprava programu starostlivosti je v pôsobnosti hospodára, ktorý jej vykonanie vyznačí v programe starostlivosti.

Obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom hospodára zabezpečiť v elektronickej podobe vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len „lesná hospodárska evidencia“); podklady potrebné na vedenie lesnej hospodárskej evidencie predkladá hospodárovi priebežne. Vedenie evidencie podľa osobitných predpisov⁵⁹) nie je tým dotknuté.

Obhospodarovateľ lesa je povinný do 60 dní od ukončenia kalendárneho roka predložiť údaje z lesnej hospodárskej evidencie právnickej osobe zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.

Pri zmene obhospodarovateľa lesa alebo pri zmene štatutárneho orgánu právnickej osoby na lesnom celku alebo jeho časti počas platnosti programu starostlivosti odovzdá doterajší obhospodarovateľ lesa alebo štatutárny orgán právnickej osoby zodpovedajúcu časť lesnej hospodárskej evidencie novému obhospodarovateľovi lesa alebo štatutárnemu orgánu právnickej osoby do 15 dní odo dňa zmeny.

Informačný systém lesného hospodárstva^59a) (ďalej len „informačný systém“) slúži na zber, spracovanie a archiváciu údajov o stave a vývoji lesov, o vykonaných hospodárskych opatreniach v lesoch, o vlastníctve, správe a nájme lesov, na zostavenie integrovaných environmentálnych a ekonomických účtov pre lesy,⁶⁰) na účely vedenia evidencie lesných pozemkov, evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení podľa § 23 ods. 4, evidencie osvedčení o odbornej spôsobilosti podľa § 42 ods. 10, registra osvedčení o odbornej spôsobilosti hospodára podľa § 47 ods. 1 a zoznamu členov lesnej stráže podľa § 52 ods. 2 a na zabezpečenie plnenia úloh štátnej správy lesného hospodárstva. Informačný systém slúži aj na zapisovanie údajov podľa osobitných predpisov.^60a)

Informačný systém zabezpečuje právnická osoba zriadená ministerstvom (§ 38 ods. 2), ktorá je správcom informačného systému a informačnej banky údajov (ďalej len „správca informačného systému“).

Zdrojmi údajov na tvorbu informačného systému sú údaje hospodárskej úpravy lesov, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, lesnej hospodárskej evidencie, národnej inventarizácie lesov a ostatné údaje.

Obhospodarovateľ lesa, hospodár, vyhotovovateľ programu starostlivosti, lesnícka ochranárska služba a orgány štátnej správy lesného hospodárstva poskytujú správcovi informačného systému potrebnú súčinnosť. Správca informačného systému je povinný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, osobných údajov a dôverných štatistických údajov podľa osobitných predpisov.⁶¹)

Národná inventarizácia lesov je zisťovanie a hodnotenie vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov stavu lesov k zvolenému časovému okamihu. Vykonáva sa výberovým spôsobom na dočasných skusných plochách.

Monitoring lesov je periodické opakovanie národnej inventarizácie lesov. Umožňuje dlhodobo porovnávať stav lesov a sledovať ich vývoj. Vykonáva sa výberovým spôsobom na trvalých skusných plochách.

Na vykonanie činností podľa odsekov 1 a 2 sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa povinní umožniť na lesných pozemkoch a v lesných porastoch zriadiť a využívať dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy. Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.³⁵)

Hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov (ďalej len „register hospodárov“), ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [§ 59 písm. k)] prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45).

Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby,²⁵) ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára.

Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax v lesníckych činnostiach, alebo vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania prvého stupňa a najmenej päťročná prax v lesníckych činnostiach, alebo vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania a najmenej päťročná prax v lesníckych činnostiach. Praxou v lesníckych činnostiach sa rozumie vykonávanie činností súvisiacich s povinnosťami a oprávneniami hospodára podľa § 48 po dosiahnutí príslušného vzdelania.

Hospodár je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva po splnení predpokladov podľa odseku 3 a po úspešnom absolvovaní skúšky vykonanej pred komisiou, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister, alebo na základe absolvovania vzdelania podľa odseku 3 a výkonu štátnej správy lesného hospodárstva (§ 56) v trvaní najmenej päť rokov po získaní osobitného kvalifikačného predpokladu (§ 57). Ministerstvo môže na základe žiadosti odpustiť vykonanie skúšky a absolvovanie praxe v lesníckych činnostiach podľa odseku 3 absolventom vysokoškolského štúdia 2. stupňa v študijnom odbore lesníctvo, ktorí absolvovali štátne skúšky v rozsahu zodpovedajúcom skúške podľa prvej vety; prax v lesníckych činnostiach podľa odseku 3 sa považuje za splnenú, ak žiadateľ absolvuje odbornú prax v rámci štúdia [§ 66 písm. g)]. O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a zápis do registra hospodárov možno požiadať najneskôr do troch rokov od úspešného absolvovania skúšky alebo do jedného roka od odpustenia skúšky.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára zaniká a príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyčiarkne z registra hospodárov fyzickú osobu, ak

Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti a o vyčiarknutí z registra hospodárov, ak držiteľ osvedčenia

O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa po zániku platnosti podľa odseku 5 písm. a) až c) možno opätovne uchádzať po úspešnom vykonaní skúšky podľa odseku 4; pri zániku platnosti osvedčenia podľa odseku 5 písm. c) sa skúšky možno zúčastniť až po uplynutí doby uvedenej v rozhodnutí o zániku jeho platnosti.

Hospodár môže vykonávať činnosť pre jedného obhospodarovateľa lesa alebo pre viacerých obhospodarovateľov lesa na lesných pozemkoch, ktorých súhrnná výmera nepresiahne 2 000 hektárov. Na výmere väčšej ako 2 000 hektárov môže hospodár vykonávať činnosť, ak na každých ďalších, aj začatých 1 000 hektárov hospodár podľa odseku 1 alebo právnická osoba podľa odseku 2 zamestnáva fyzickú osobu najmenej s úplným stredným odborným vzdelaním lesníckeho zamerania alebo ak s vykonávaním činnosti hospodára na výmere väčšej ako 2 000 hektárov súhlasí príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý v súhlase určí výmeru lesných pozemkov, na ktorých bude hospodár vykonávať činnosti podľa § 48.

Činnosť hospodára nesmie vykonávať zamestnanec orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. To neplatí, ak ide o jeho vlastný majetok nachádzajúci sa mimo územia obvodu jeho pôsobnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 8 tým nie sú dotknuté.

Obhospodarovateľ lesa okrem právnickej osoby podľa odseku 2 je povinný do desiatich dní odo dňa, keď došlo k zániku zmluvného vzťahu s doterajším hospodárom alebo právnickou osobou podľa odseku 2, uzavrieť písomnú zmluvu o výkone činnosti podľa § 48 s hospodárom alebo právnickou osobou podľa odseku 2 a túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy [§ 4b ods. 2 písm. c)]; obhospodarovateľ lesa, ktorý je právnickou osobou podľa odseku 2, predkladá len oznámenie o zmene hospodára, na ktoré sa primerane použije postup podľa § 4b ods. 2 písm. c).

Náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára hradí obhospodarovateľ lesa.

Žiadosť o vykonanie skúšky podľa odseku 4 sa predkladá po splnení predpokladov podľa odseku 3 ministerstvu, ktoré zabezpečuje skúšku.

Ministerstvo podľa odseku 4 posúdi žiadosť o vykonanie skúšky a žiadosť o odpustenie vykonania skúšky a absolvovania praxe v lesníckych činnostiach a

O splnení predpokladov odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 sa nevydáva písomné rozhodnutie, túto skutočnosť ministerstvo vyznačí v spise a žiadateľovi zašle oznámenie podľa odseku 13 písm. b), v ktorom uvedie identifikačné údaje žiadateľa, dátum vydania oznámenia a žiadateľovi oznámi, že na skúšku odbornej spôsobilosti bude pozvaný osobitnou pozvánkou najmenej 30 dní pred konaním skúšky.

Hospodára v registri hospodárov zapíše orgán štátnej správy lesného hospodárstva, v ktorého územnej pôsobnosti má hospodár trvalý pobyt. Ak má hospodár trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, je na zápis hospodára v registri hospodárov príslušný Okresný úrad Bratislava.

Na konanie podľa odseku 5 písm. a), b) a d) sa nevzťahuje správny poriadok.¹²) Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyznačí zánik platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára v spise a hospodára vyčiarkne z registra hospodárov.

Register hospodárov sa zverejňuje prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Zverejnený register obsahuje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu hospodára, ktorý má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti hospodára, a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti a so súhlasom hospodára aj iné kontaktné údaje.

Hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu.⁶²)

Hospodár je povinný

Hospodár je oprávnený

Na činnosti podľa odsekov 1 až 3 možno poskytnúť podporu podľa osobitného predpisu.⁶³)

Odborná správa lesov je zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch podľa § 36 rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak obhospodarovateľ lesa neplní túto povinnosť.

Odbornú správu lesov vykonáva hospodár alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2 určení rozhodnutím podľa odseku 1.

Ak pominie dôvod na výkon odbornej správy lesov a vlastník uhradí stratu z hospodárenia v lesoch a zo zabezpečenia výkonu odbornej správy lesov podľa odseku 5, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o jej zrušení.

Výnosy z hospodárenia v lesoch po odpočítaní nákladov na hospodárenie v lesoch a na odbornú správu lesov sú uložené na osobitnom účte hospodára podľa odseku 1. Tieto výnosy vrátane úrokov hospodár podľa odseku 1 odovzdá vlastníkovi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 3.

Stratu z hospodárenia v lesoch a zo zabezpečenia odbornej správy lesov, ktorú nie je možné uhradiť z výnosov z hospodárenia v lesoch, hradí hospodárovi podľa odseku 2 štát. Na zabezpečenie pohľadávky štátu orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý o odbornej správe lesov rozhodol, rozhodne o zriadení záložného práva⁶⁴) na lesný majetok vlastníka. Záložné právo zaniká po uhradení straty z hospodárenia v lesoch a zo zabezpečenia odbornej správy lesov na základe rozhodnutia o zrušení záložného práva^64a) vydaného orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý o odbornej správe lesov rozhodol.

Hospodár alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2, určení podľa odseku 2, sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý o odbornej správe lesov rozhodol, oznámiť výšku výnosov alebo straty z hospodárenia v lesoch a zo zabezpečenia odbornej správy lesov.

Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu o skutočnostiach podľa odsekov 3 až 5 podľa jednotlivých vlastníkov lesného majetku.

Vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám slúžiacim lesnému hospodárstvu vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „lesný majetok vo vlastníctve štátu“) nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy⁶⁵) neustanovujú inak.

Za stavby podľa odseku 1 sa považujú investičné lesné cesty⁶⁶) a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace.

Správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.³) Ak správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, nadobudne osoba, ktorá nie je správcom podľa prvej vety a nepožiada o trvalé vyňatie [§ 7 ods. 1 písm. a)], správa tohto majetku do jedného roka od nadobudnutia správy bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva okrem vojenských lesov, ktorých správa bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody. Osoba, ktorá nie je správcom a nadobudla správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, je povinná najneskôr ku dňu prechodu správy vyhotoviť so správcom protokol o prechode správy lesného majetku vo vlastníctve štátu a bezodkladne ho zaslať ministerstvu.

Lesný majetok vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch⁶⁷) a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Mimo vojenských obvodov a území slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu môže táto právnická osoba spravovať lesný majetok vo vlastníctve štátu len so súhlasom ministerstva.

Ministerstvo, zakladateľ alebo zriaďovateľ správcu môže rozhodnúť o zmene správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak správca tohto majetku nie je určený osobitnými predpismi,⁶⁸) vrátane zmeny správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorá prešla na správcu podľa odseku 3 alebo § 68d ods. 3. Ak ide o zmenu správy medzi správcami, ktorí nemajú rovnakého zakladateľa alebo zriaďovateľa, o zmene správy podľa prvej vety sa rozhoduje po dohode zakladateľov alebo zriaďovateľov týchto správcov; ak k dohode nedôjde, o zmene správy rozhodne vláda Slovenskej republiky.

Správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka⁶⁹) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe^69a) (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov^69b) vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom^69b) alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,^69b) platí, že správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.^43c) Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.⁷⁰)

Ak tento zákon neustanovuje inak, je na zámenu, nájom, výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva okrem prevodu správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Predchádzajúci súhlas ministerstva na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu s celkovou výmerou menšou ako 0,5 hektára, ktorý priamo nenadväzuje na lesný majetok vo vlastníctve štátu obdobného charakteru, nie je potrebný. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno dať do podnájmu, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému. Súhlas ministerstva je potrebný aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu s celkovou výmerou väčšou ako 0,5 hektára, okrem vyňatia vo vojenských lesoch a rozhodovania podľa § 3 ods. 2.

Správca podľa odseku 3 môže uzatvoriť zmluvu o nájme⁷¹) alebo zmluvu o výpožičke lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územia chránené podľa osobitného predpisu.²¹) Na platnosť takej zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas ministerstva. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému.

Prenajať a vypožičať lesný majetok vo vlastníctve štátu môže správca len vtedy, ak vzhľadom na jeho rozdrobenosť, vzájomnú rozptýlenosť alebo malú výmeru nie je možné s ním racionálne hospodáriť; to sa nevzťahuje na nájom a výpožičku

Ministerstvo môže dať súhlas na zámenu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, ak ich hodnota zistená znaleckým posudkom podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku⁷²) a výmera nie je v porovnaní s hodnotou a výmerou lesných pozemkov vo vlastníctve iných osôb vyššia o viac ako desať percent. Ak hodnota zamieňaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich nie je rovnaká, výšku a spôsob úhrady jej rozdielu upravuje zámenná zmluva.^72a)

Zámenou nadobudnuté lesné pozemky, ktoré boli vo vlastníctve štátu, nemožno previesť na inú osobu alebo zmeniť ich druh pozemku počas desiatich rokov od zápisu do katastra nehnuteľností; to neplatí, ak ide o pozemky, na ktorých sa má umiestniť verejnoprospešná stavba.^72b) Obmedzenie nakladania so zameneným pozemkom, ktorý bol vo vlastníctve štátu, sa na dobu trvania tohto obmedzenia na základe zámennej zmluvy vyznačí v katastri nehnuteľností poznámkou.

Ministerstvo môže dať súhlas na zámenu lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak sa zamieňané lesné pozemky nachádzajú

Lesné pozemky vo vlastníctve štátu možno zameniť najmä z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích práv štátu, ak výmera zamieňaných pozemkov vo vlastníctve štátu nepresahuje 100 hektárov.

Výnimku z podmienok podľa odseku 12 alebo odseku 13 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva, ak výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve iných osôb je minimálne 1,5-násobne vyššia ako výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve štátu bez nároku na finančné vyrovnanie podľa odseku 10.

Odseky 10 a 12 až 14 sa nevzťahujú na zámenu pozemkov podľa osobitného predpisu.^73a)

Súhlas ministerstva sa nevyžaduje na vyrovnanie za lesné pozemky vo vlastníctve štátu v rámci konania o pozemkových úpravách a vykonania projektu pozemkových úprav; to neplatí pri udelení súhlasu podľa osobitného predpisu.⁷³)

Na lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno zriadiť záložné právo.

Ustanovenia osobitného predpisu o správe majetku štátu⁷⁴) sa na správu lesného majetku vo vlastníctve štátu nevzťahujú.

Na rozhodovanie podľa odsekov 4, 5, 7, 8, 10 až 16 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe a ktoré s ňou súvisia^74a) a zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu, zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania^74b) (ďalej len „ostatný majetok vo vlastníctve štátu"), spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4.

Na predaj, zámenu a prevod správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa; ak ide o zmenu správy medzi správcami, ktorí nemajú rovnakého zakladateľa, na tento prevod sa primerane vzťahuje § 50 ods. 5 druhá veta. Na nájom a výpožičku ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa súhlas zakladateľa nevyžaduje; to neplatí, ak sa ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádza vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu.

Súhlas zakladateľa na zámenu možno dať len vtedy, ak sa ostatný majetok vo vlastníctve štátu zamieňa za lesné pozemky a lesné porasty na nich vo vlastníctve iných osôb alebo za zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy vo vlastníctve iných osôb. Hodnota ostatného majetku vo vlastníctve štátu nesmie byť vyššia ako hodnota lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve iných osôb alebo ako hodnota zastavaných plôch a nádvorí alebo ostatných plôch vo vlastníctve iných osôb.

Ostatný majetok vo vlastníctve štátu, na ktorom podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie^74c) alebo podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, ak ide o obec, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu,^74d) majú byť umiestnené stavby vo verejnom záujme,^72b) alebo ktoré majú slúžiť verejnoprospešnému účelu, možno predať priamym predajom za cenu určenú znaleckým posudkom podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku⁷²) obci, na ktorej území sa tento majetok nachádza.

Na rozhodovanie podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Lesné pozemky vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie^74c) alebo podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, ak ide o obec, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu,^74d) majú byť umiestnené stavby vo verejnom záujme,^72b) ktorých stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, môže správca po ich vyňatí (§ 5 a 7), previesť len do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku.

Lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené v záväznej časti územného plánu obce na bývanie formou nájomných bytov vo vlastníctve obce, môže správca po ich vyňatí (§ 5 a 7) previesť do vlastníctva obce.

Ak na pozemkoch uvedených v odseku 2 budú výstavbu nájomných bytov zabezpečovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo bytové družstvá, ktoré budú vlastníkmi týchto bytov, uzavrie správca s týmito osobami zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať uvedený pozemok a uskutočniť na ňom túto stavbu, na dobu predpokladanej životnosti stavby; obdobne sa postupuje pri uzatvorení zmluvy s občianskymi združeniami, ak ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia týchto občianskych združení.

Lesné pozemky podľa odsekov 1 a 2 po ich vyňatí (§ 5 a 7) prevedie správca zmluvou o prevode vlastníctva bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku alebo ich zmluvou, z ktorej vyplýva právo užívať taký pozemok a uskutočniť na ňom stavbu, prenechá do bezodplatného užívania osobám podľa odseku 3 na základe záväzného stanoviska^74e) a právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere.^74f) Zmluva o prevode pozemku a zmluva, z ktorej vyplýva právo užívať pozemok a uskutočniť na ňom stavbu, musí byť bezodplatná a musí obsahovať dojednanie, že správca má právo odstúpiť od zmluvy, ak záväzné stanovisko alebo rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť alebo ak dôjde k jeho zmene, v dôsledku ktorej stavba prestane plniť dohodnutý účel verejnoprospešnej stavby alebo nájomného domu, inak je zmluva neplatná; nadobúdateľ alebo užívateľ pozemku je povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť vykonávanie kontroly plnenia dohodnutého účelu stavby zo strany správcu.

Ustanovenia osobitného predpisu o správe majetku štátu⁷⁴) sa na postup podľa odsekov 1 až 4 nevzťahujú.

Lesný pozemok vo vlastníctve štátu (§ 50) alebo pozemok tvoriaci ostatný majetok vo vlastníctve štátu (§ 50a), na ktorom sa nachádza národná kultúrna pamiatka,^74g) môže správca na verejnoprospešný účel, ktorým je obnova národnej kultúrnej pamiatky,^74h) na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu podľa osobitného predpisu⁷⁴ⁱ) previesť do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku. Ustanovenia osobitného predpisu^74j) tým nie sú dotknuté.

Ak dosiahnutie verejnoprospešného účelu podľa odseku 1 zabezpečuje obec, vyšší územný celok, občianske združenie alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, správca môže s týmito osobami uzavrieť na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu⁷⁴ⁱ) zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať pozemok pod národnou kultúrnou pamiatkou na účel podľa odseku 1.

Ak sa národná kultúrna pamiatka podľa odseku 1 nachádza na lesnom pozemku, zmluvu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno uzavrieť až po zápise rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o zmene druhu pozemku podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 a 7 do katastra nehnuteľností.

Lesný pozemok po zmene druhu pozemku podľa odseku 3 alebo pozemok tvoriaci ostatný majetok vo vlastníctve štátu, na ktorom je národná kultúrna pamiatka podľa odseku 1, môže správca bezodplatne previesť na účel podľa odseku 1 zmluvou o prevode vlastníctva do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo ich môže zmluvou, z ktorej vyplýva právo užívať taký pozemok na účel podľa odseku 1 prenechať do bezodplatného užívania osobe podľa odseku 2. Zmluva s osobou podľa odseku 2 sa uzatvára na dobu neurčitú k rozsahu územia vyplývajúceho zo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. Zmluva o prevode vlastníctva musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať definovanie verejnoprospešného účelu využitia prevádzaného pozemku podľa odseku 1 a povinnosť dodržania tohto účelu, inak je zmluva neplatná. Nadobúdateľ vlastníckeho práva nemôže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa prvej vety na inú osobu; to neplatí, ak sa pozemky podľa prvej vety majú bezodplatne previesť do vlastníctva štátu, do správy správcu, od ktorého sa nadobudli, alebo jeho právneho nástupcu.

Záväzné stanovisko orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu⁷⁴ⁱ) obsahuje

Zmluvy podľa odseku 4 možno uzatvoriť, ak osoba, s ktorou sa má zmluva uzatvoriť, predloží správcovi

Zmluva o užívaní pozemku podľa odseku 4 musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať dojednanie

Na využívanie prístupových komunikácií k národnej kultúrnej pamiatke, využívanie ďalších nevyhnutných pozemkov alebo zriadenie zázemia na účel podľa odseku 1 správca zároveň so zmluvou podľa odseku 4 uzatvorí s osobou podľa odseku 2 nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu, z ktorej vyplýva oprávnenie a podmienky využívania pozemkov mimo územia národnej kultúrnej pamiatky. Na využívanie lesných pozemkov na účel podľa prvej vety sa vzťahuje § 5 ods. 1. Nájomná zmluva alebo iná zmluva podľa prvej vety zaniká dňom zániku zmluvy podľa odseku 4. Ak predmetom nájomnej zmluvy je lesný pozemok vo vlastníctve štátu, predchádzajúci súhlas ministerstva s nájmom tohto pozemku alebo jeho časti sa nevyžaduje.

Ustanovenia osobitného predpisu o správe majetku štátu⁷⁴) sa na postup podľa odsekov 1 až 8 nevzťahujú. Na zmluvu o prevode vlastníctva podľa odseku 1 a podľa § 50b ods. 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o podmienkach prevodu majetku štátu.^74l) Na zmluvy podľa odseku 4 a podľa § 50b ods. 3 a na predaj podľa § 50a ods. 4 a prevod podľa § 50b ods. 1 a 2 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas ministerstva. Po vykonaní prevodu vlastníctva podľa odseku 1 a podľa § 50b ods. 1 a 2 správca usporiada zostatkovú hodnotu predmetu prevodu podľa osobitných predpisov.⁷⁰) Zápisom zmluvy o užívaní pozemku podľa odseku 4 alebo podľa § 50b ods. 4 do Centrálneho registra zmlúv podľa osobitného predpisu^74m) vzniká osobe podľa odseku 2 alebo osobe podľa § 50b ods. 3 právo užívať takýto pozemok.

Odseky 1 až 9 sa primerane vzťahujú na stavbu hradu alebo torzálnu architektúru, ktorá nie je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Torzálnou architektúrou sa na účely tohto zákona rozumie pozostatok stavby torzálneho alebo ruinného charakteru, presahujúci nad zemský povrch a ktorý je pevne spojený so zemou.

Odseky 1 až 10 sa nevzťahujú na lesné pozemky vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu podľa osobitných predpisov²³) a na pozemky tvoriace ostatný majetok štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu podľa osobitných predpisov.²³)

S cieľom vytvorenia podmienok na racionálne a efektívne spoločné hospodárenie v lesoch štát podporuje³⁰) združovanie vlastníkov neštátnych lesov, najmä vlastníkov lesov s malou výmerou.

V záujme spoločného využívania, zabezpečenia prevádzky a údržby lesných ciest v podielovom spoluvlastníctve ich vlastníci vytvárajú združenie podľa osobitného predpisu.⁷⁵) Ustanovenie § 25 tým nie je dotknuté.

Na nájomný vzťah, ktorého predmetom sú lesné pozemky, sa vzťahujú § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, ak § 51a až 51f neustanovujú inak. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu, ak odsek 8 a § 51c ods. 1 a 2 neustanovuje inak.

Nájomná zmluva obsahuje

V nájomnej zmluve možno dohodnúť

Ak je účelom nájmu lesných pozemkov hospodárenie v lesoch podľa § 2 písm. h), nájomný vzťah trvá najmenej do konca platnosti programu starostlivosti o lesy podľa § 41 ods. 3; to neplatí pre nájom lesných pozemkov na iné účely.

Ak je nájomný vzťah dohodnutý na neurčitú dobu, možno ho vypovedať k 1. januáru; ak § 51d ods. 8 neustanovuje inak, výpovedná lehota je päť rokov alebo doba do ukončenia platnosti programu starostlivosti, ak platnosť programu starostlivosti skončí skôr. Výpoveď musí mať písomnú formu. Ak je nájomný vzťah dohodnutý na určitú dobu, skončí sa uplynutím tejto doby, nájomná zmluva sa neobnovuje, ak nie je dohodnuté inak.

Nájomca lesného pozemku, ktorý ho využíva na účel hospodárenia v lesoch, je oprávnený využívať ho riadnym spôsobom podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka a brať z neho úžitky v súlade s týmto zákonom.

Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z lesných pozemkov sa platí ročne pozadu, najneskôr k 31. marcu. Výška nájomného sa určí dohodou.

Ak údaje z lesnej hospodárskej evidencie podľa § 44 potrebné pre dohodnutie výšky nájomného podľa odseku 9 nemožno získať inak, poskytne ich za úhradu správca informačného systému lesného hospodárstva podľa § 45 ods. 2.

Ak výška nájomného je nižšia ako 2 eurá za rok, možno v nájomnej zmluve dohodnúť spôsob určenia úhrady nájomného alebo bezodplatné užívanie lesného pozemku; táto dohoda sa považuje za zmluvu o výpožičke podľa § 659 až 662 Občianskeho zákonníka.

Nájomca má právo požadovať primerané zníženie nájomného, ak opatreniami podľa osobitného predpisu,^75b) činnosťou fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávanej podľa osobitného predpisu^75b) alebo z iných dôvodov bolo sťažené alebo obmedzené užívanie prenajatého pozemku.

Ak nájomca vynaložil nevyhnutné náklady na udržiavanie lesného pozemku v stave spôsobilom na jeho riadne využitie podľa odseku 3, ak nejde o obvyklé náklady pri užívaní prenajatého pozemku, alebo ak vynaložil účelné náklady na rozmnoženie alebo na zvýšenie hodnoty úžitkov z prenajatého pozemku v rámci bežného hospodárenia so súhlasom vlastníka, alebo na základe opatrení schválených príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a dohodnutá doba nájomného vzťahu, alebo výpoveď z nájomného vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu sa skončí pred uplynutím doby návratnosti výdavkov vynaložených na tento účel, v dôsledku čoho ich nájomca nemôže zužitkovať, má právo na primerané predĺženie doby nájomného vzťahu alebo na primeranú náhradu.

Odseky 1 až 13 sa primerane vzťahujú aj na obdobné právne vzťahy k lesným pozemkom, ktorých predmetom je užívanie lesného pozemku.

Na nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je lesný pozemok alebo jeho časť vo vlastníctve štátu sa vzťahuje § 50 ods. 7, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.

Ak sa prenajíma lesný pozemok vo vlastníctve štátu alebo jeho časť, na ktorý pripadá v poraste menšinový podiel, súhlas ministerstva s nájmom tohto pozemku alebo jeho časti podľa § 50 ods. 7 sa nevyžaduje.

Ak sa pri odovzdaní užívacích práv v ucelenej lesnej časti postupom podľa osobitného predpisu^75d) zistí, že súčasťou ucelenej lesnej časti sú aj lesné pozemky alebo ich časti vo vlastníctve štátu, na tieto pozemky alebo ich časti sa uzatvorí nájomná zmluva; súhlas ministerstva s nájmom tohto pozemku alebo jeho časti podľa § 50 ods. 7 sa nevyžaduje. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa nedohodne inak.

Doterajší obhospodarovateľ lesa, ktorý hospodáril na lesných pozemkoch v poraste pred pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu,^75e) sa po pozemkových úpravách považuje za obhospodarovateľa lesa v tom istom dielci; medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom lesného pozemku v poraste vzniká nájomný vzťah na neurčitú dobu, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ak vlastník zabezpečí po pozemkových úpravách hospodárenie na lesných pozemkoch v poraste sám alebo inou osobou na základe nájomného vzťahu podľa § 51a, postup podľa odseku 1 sa nepoužije.

Vlastník, ktorý postupuje podľa odseku 2, je povinný túto skutočnosť preukázateľným spôsobom oznámiť doterajšiemu obhospodarovateľovi lesa a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (§ 4b ods. 5) v lehote odo dňa nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav^75f) do dňa nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom.^75g)

Konanie o osobitnom obhospodarovaní lesa začne orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý vedie evidenciu lesných pozemkov podľa § 4 ods. 1, z vlastného podnetu, ak zistí, že vlastník lesného pozemku alebo obhospodarovateľ lesa podľa § 4a ods. 1 písm. c) nezabezpečil odborné hospodárenie v lesoch; ak je v lesnom celku viac takých lesných pozemkov, môže o nich príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva konať spoločne. Účastníkom konania o osobitnom obhospodarovaní lesa je

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zašle vlastníkovi alebo obhospodarovateľovi lesa podľa § 4a ods. 1 písm. c) výzvu, aby do 60 dní odo dňa doručenia výzvy zaslal orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch a podal návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 3 písm. a); výzva obsahuje poučenie o následku podľa odseku 4 písm. a) a b). Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zároveň oznámi zaslanie výzvy podľa prvej vety obhospodarovateľom lesa v porastoch susediacich s dotknutým lesným pozemkom; výzva je súčasťou oznámenia. Za porasty susediace s dotknutým lesným pozemkom sa považujú porasty, ktoré je možné s dotknutým porastom racionálne obhospodarovať.

Obhospodarovateľ lesa, ktorému bolo zaslané oznámenie podľa odseku 2 druhej vety, je oprávnený predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ponuku na zabezpečenie osobitného obhospodarovania lesa na dotknutom lesnom pozemku uvedenom vo výzve podľa odseku 2. Ponuka podľa prvej vety obsahuje najmä

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o osobitnom obhospodarovaní lesa, ak

Rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa obsahuje zoznam vlastníkov a lesných pozemkov, ku ktorým vznikne povinnosť osobitného obhospodarovania lesa, a určenie obhospodarovateľa lesa alebo správcu, ktorému vzniká povinnosť osobitného obhospodarovania lesa. Na rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa sa primerane použije § 24 až 27, 30, 32, 40, 46, 47, 51 a 52 správneho poriadku.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí podľa odseku 5 určí za obhospodarovateľa lesa, ktorému vzniká povinnosť osobitného obhospodarovania lesa,

Ak ponuku podľa odseku 3 predloží viac obhospodarovateľov lesa, ktorým bolo zaslané oznámenie podľa odseku 2 druhej vety, orgán štátnej správy lesného hospodárstva určí v rozhodnutí podľa odseku 5 za obhospodarovateľa lesa, ktorému vzniká povinnosť osobitného obhospodarovania lesa, toho obhospodarovateľa lesa, ktorý obhospodaruje lesné pozemky

Ak podmienky podľa odseku 7 spĺňa viac obhospodarovateľov lesa, orgán štátnej správy lesného hospodárstva určí v rozhodnutí podľa odseku 5 za obhospodarovateľa lesa, ktorému vznikne povinnosť osobitného obhospodarovania lesa, toho obhospodarovateľa lesa, ktorý v čase podania ponuky podľa odseku 3 obhospodaruje podľa evidencie lesných pozemkov väčšiu výmeru lesných pozemkov susediacich s dotknutým lesným pozemkom a ktorého práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa k lesným pozemkom susediacim s dotknutým lesným pozemkom nezaniknú podľa údajov evidencie lesných pozemkov [§ 4a ods. 10 písm. e)] počas piatich rokov bezprostredne nasledujúcich po predložení ponuky.

Rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa sa doručuje účastníkom konania podľa odseku 1.

Rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa je vykonateľné dňom jeho doručenia. Proti rozhodnutiu o osobitnom obhospodarovaní lesa sa môže odvolať len vlastník lesných pozemkov, ktorých sa rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa týka, alebo obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1 písm. b); odvolanie nemá odkladný účinok. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o osobitnom obhospodarovaní lesa sa primerane použije § 53 až 61 správneho poriadku.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o osobitnom obhospodarovaní lesa vykoná podľa § 4a ods. 1 písm. b) zápis v evidencii lesných pozemkov s poznámkou, že ide o osobitné obhospodarovanie lesa, a bezodkladne zašle rozhodnutie o osobitnom obhospodarovaní lesa na vyznačenie poznámky o osobitnom obhospodarovaní lesa v katastri nehnuteľností.

Obhospodarovateľ lesa alebo správca, ktorému vznikla povinnosť osobitného obhospodarovania lesa, je odo dňa doručenia rozhodnutia o osobitnom obhospodarovaní lesa povinný v poraste alebo jeho časti zabezpečiť plnenie povinností obhospodarovateľa lesa.

Ak sú v poraste lesné pozemky, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania lesa podľa § 51d, obhospodarovateľ lesa alebo správca je povinný viesť evidenciu výnosov a nákladov na tento porast. Obhospodarovateľ lesa alebo správca rozpočíta výnosy a náklady podľa veľkosti podielu lesného pozemku, ktorý je predmetom osobitného obhospodarovania lesa, na výmere porastu. Výnosy z hospodárenia na lesných pozemkoch, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania lesa, po odpočítaní nákladov na ich obhospodarovanie vedie obhospodarovateľ lesa alebo správca na osobitnom účte.

Vlastník lesných pozemkov, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania, je povinný správcovi uhradiť náklady na obhospodarovanie týchto lesných pozemkov, ak prevyšujú výnosy z hospodárenia na nich. Správca je povinný oznámiť vlastníkovi výšku pohľadávky vyčíslenú podľa odseku 1 spravidla do 31. marca roka nasledujúcom po roku, v ktorom uplynie polovica platnosti programu starostlivosti, alebo nasledujúcom po uplynutí platnosti programu starostlivosti. Správca spolu s oznámením výšky pohľadávky vyzve vlastníka na úhradu pohľadávky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní odo dňa doručenia výzvy.

Ak vlastník neuhradí správcovi pohľadávku podľa odseku 2, vznikne v prospech správcu, ktorý zabezpečuje osobitné obhospodarovanie lesa, záložné právo k dotknutým lesným pozemkom; záložné právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.⁷⁵ⁱ)

Správca môže lesné pozemky, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania lesa, na neurčitý čas prenajať alebo dať do výpožičky inej osobe; na prenájom a výpožičku sa primerane vzťahuje § 50 ods. 9. Výpovedná lehota nesmie byť dlhšia ako jeden rok. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapíše nového obhospodarovateľa lesa v evidencii lesných pozemkov s poznámkou, že na lesnom pozemku je zabezpečované osobitné obhospodarovanie lesa.

Ak sú v poraste lesné pozemky, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania lesa podľa § 51d, a osobitné obhospodarovanie lesa na základe rozhodnutia podľa § 51d ods. 5 zabezpečuje obhospodarovateľ lesa určený podľa § 51d ods. 6 písm. a), tento obhospodarovateľ lesa okrem správcu a vlastník lesných pozemkov, ktoré sú predmetom osobitného obhospodarovania, nemajú práva a povinnosti podľa odsekov 2 až 4 a § 51f ods. 2.

Osobitné obhospodarovanie lesa zanikne vznikom práv a povinností obhospodarovateľa lesa zapísaného do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 9 písm. a); orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne po zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov zašle návrh na výmaz poznámky podľa § 51d ods. 7 z katastra nehnuteľností.

Ak sa prevádza lesný pozemok, ktorý je predmetom osobitného obhospodarovania lesa, prílohou zmluvy o prevode musí byť stanovisko správcu o výške pohľadávky podľa § 51e ods. 2. Ak správca eviduje na lesnom pozemku, ktorý je predmetom osobitného obhospodarovania lesa, pohľadávku podľa § 51e ods. 2, zmluva o prevode tohto lesného pozemku musí obsahovať súhlas nadobúdateľa s prevzatím dlhu.

Na konanie podľa § 51d sa nevzťahuje správny poriadok,¹²) ak § 51d ods. 5 a 10 neustanovuje inak.

Na zabezpečenie ochrany lesného majetku orgán štátnej správy lesného hospodárstva ustanovuje lesnú stráž. Členov lesnej stráže navrhuje vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa. Oprávnenie člena lesnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.

Členom lesnej stráže môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov, je plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná, zdravotne spôsobilá a odborne spôsobilá na vykonávanie tejto funkcie, je poistená na prípad zodpovednosti za škodu (§ 54), zložila sľub a je zapísaná v zozname členov lesnej stráže, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo nespáchal priestupok na úseku lesného hospodárstva. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov a pri priestupku na úseku lesného hospodárstva čestným vyhlásením. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa tretej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Zdravotná spôsobilosť uchádzača za člena lesnej stráže sa preukazuje lekárskym posudkom podľa osobitného predpisu.⁷⁶)

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena lesnej stráže sa overuje skúškou na príslušnom orgáne štátnej správy lesného hospodárstva.

Uchádzač za člena lesnej stráže spĺňajúci podmienky na ustanovenie za člena lesnej stráže skladá príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva sľub, ktorý znie: „Sľubujem, že ako člen lesnej stráže budem dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vykonávať v určenom obvode pôsobnosti svoju funkciu zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.".

Člen lesnej stráže vykonáva svoju funkciu na lesnom majetku v obvode pôsobnosti určenom príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Výmera obvodu je spravidla 500 hektárov, ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva nedohodne s vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa inú výmeru.

Člen lesnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje odznakom člena lesnej stráže a na požiadanie aj preukazom člena lesnej stráže; pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk.

Náklady na činnosť lesnej stráže vrátane nákladov na vybavenie donucovacími prostriedkami znáša ten, na ktorého návrh bol člen lesnej stráže ustanovený; je povinný sledovať, či člen lesnej stráže riadne vykonáva svoju funkciu.

Členstvo v lesnej stráži zaniká

Člena lesnej stráže možno odvolať, ak o odvolanie požiada ten, na koho návrh bol ustanovený, alebo ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie alebo porušil sľub. Odvolaný člen lesnej stráže je povinný bezodkladne odovzdať preukaz člena lesnej stráže a odznak člena lesnej stráže orgánu, ktorý mu ich vydal.

Na konanie o ustanovení a odvolaní člena lesnej stráže sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹²)

Člen lesnej stráže je povinný

Člen lesnej stráže je oprávnený

Člen lesnej stráže je oprávnený použiť tieto donucovacie prostriedky:

Na použitie donucovacích prostriedkov podľa odseku 3 písm. a) až e) sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.⁸⁰)

Každý je povinný v určenom obvode pôsobnosti člena lesnej stráže uposlúchnuť jeho výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku a strpieť výkon jeho povinností a oprávnení.

S cieľom trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch štát z prostriedkov štátneho rozpočtu zabezpečuje

Výdavky na činnosti uvedené v odseku 1 písm. b), d) až l) a n) až q) sa hradia rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným ministerstvom.

Náklady na činnosť uvedenú v odseku 1 písm. m) sa hradia správcovi drobného vodného toku⁸¹) alebo fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá tieto činnosti vykonáva.

Náklady na činnosť uvedenú v odseku 1 písm. r) sa hradia fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré túto činnosť vykonávajú.

Náklady na činnosť uvedenú v odseku 1 písm. s) a t) sa hradia podľa osobitného predpisu.¹)

Na výdavky na činnosti uvedené v odseku 1 písm. e), f), j), k) a s) možno použiť finančnú pomoc z rozpočtu Európskej únie.⁸²)

Výdavky na činnosť podľa odseku 1 a osobitných predpisov^82a) sa neposkytnú, ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa (§ 36 ods. 1) alebo ak pri zmene hraníc dielca (§ 39 ods. 7) nie je rozdelenie vykonané v súlade s metódami hospodárskej úpravy lesov [§ 38 ods. 2 písm. a)] v porastovej mape.

Štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva

Štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vo vojenských lesoch v rozsahu pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu vykonáva ministerstvo obrany; proti rozhodnutiu ministerstva obrany vydanému v správnom konaní možno podať rozklad, o ktorom rozhodne minister obrany Slovenskej republiky.¹²) Ministerstvo obrany dáva aj súhlas na predaj, zámenu, prevod správy, nájom a výpožičku ostatného majetku vo vlastníctve štátu (§ 50a ods. 2).

Orgány podľa odseku 1 vykonávajú aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.⁸⁴)

Určení zamestnanci ministerstva, ministerstva obrany, inšpekcie, okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu, ktorí vykonávajú štátnu správu lesného hospodárstva a štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,⁸⁴) musia do 18 mesiacov po uplynutí jedného roka od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru⁸⁵) alebo určenia služobným úradom spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Predpokladom na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania alebo vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania, alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania a úspešné absolvovanie skúšky pred komisiou, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister. Osobitný kvalifikačný predpoklad zaniká uplynutím lehoty troch rokov od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec vykonával činnosti pri plnení úloh orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa tohto zákona.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva⁸³)