Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na

Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný pri vykonávaní určených činností zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby²) v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo vyslanými mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;³) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.

Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, ak plnia úlohy mimo územia Slovenskej republiky ustanovené osobitným predpisom;^3a) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.

Projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave.

Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Všeobecné zásady prevencie sú

Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný

Zamestnávateľ je povinný bezplatne

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.⁹)

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný písomne informovať preventívne a ochranné služby (§ 21) o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca k nemu dočasne prideleného podľa osobitného predpisu.^9a)

Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, po oznámení podľa § 12 ods. 5 a § 22 ods. 8 sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne.

Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m).

Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.

Obsah a spôsob oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie podľa odsekov 1 a 2 a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za tri roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

Oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.

Oboznamovaním nie je dotknutá povinnosť absolvovať odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov^10a) vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o

Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie podľa odseku 8 najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom (ďalej len „odborný zamestnanec“) na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb vrátane tých, ktorí mu tieto služby poskytujú dodávateľským spôsobom (§ 21).

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný

Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať

Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.

Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Podmienka účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia nie je splnená, ak je zamestnanec pri práci exponovaný niektorému z faktorov pracovného prostredia, a to

Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, vypracuje obsah rekondičného pobytu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s obsahom rekondičného pobytu.

Zariadenie, kde sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na ubytovanie a stravovanie podľa osobitného predpisu.^12a)

Rekondičný pobyt odborne vedie a usmerňuje zdravotnícky pracovník s odbornou spôsobilosťou najmä v študijnom odbore fyzioterapia a v špecializačnom odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ktorý vypracuje program rekondičného pobytu podľa rámcového programu, s prihliadnutím na expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia; spolupracuje so zdravotníckymi pracovníkmi s odbornou spôsobilosťou najmä v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, hygiena výživy, výchova k zdraviu a verejné zdravotníctvo a v študijnom odbore verejné zdravotníctvo a psychológia.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť na odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby, a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, ak rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Na rekondičnom pobyte sa môže zúčastniť zamestnanec, ktorý nemá príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.

Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.

Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.

Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 275 pracovných zmien.

Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej sedem dní; dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.

Zamestnancovi sa musí na celý čas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie; ubytovanie a celodenné stravovanie sa nezabezpečuje pri rehabilitácii v súvislosti s prácou.

Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady.¹³) Náklady na rekondičný pobyt podľa § 6 ods. 11 je povinný uhrádzať zamestnávateľ.

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

Zamestnanec má právo

Zamestnanec je povinný

Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú na štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, a na fyzickú osobu, ktorá je zamestnávateľom, ak vykonávajú prácu osobne, a ustanovenia odseku 2 písm. a) až m) a odseku 3 sa primerane vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností.

Technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných postupov, ktoré sa používajú pri práci, musí obsahovať požiadavky podľa osobitných predpisov¹⁵) a požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži, inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii. Technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok.

Zamestnávateľ je povinný počas užívania stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov, prevádzky pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov zabezpečiť vedenie predpísanej technickej dokumentácie tak, aby zodpovedala skutočnému stavu.

Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi¹⁶) alebo technickou dokumentáciou výrobcu.

Podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich súčasti, komunikácie, pracoviská, pracovné prostriedky, pracovné postupy a činnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovujú osobitné predpisy.¹⁶)

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnanca na vykonanie činností ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri užívaní stavieb a ich súčastí, prevádzke pracovných prostriedkov a používaní pracovných postupov.

Zamestnávateľ je povinný zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa

Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 je oprávnená overovať právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce (ďalej len „oprávnená právnická osoba"). Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 nachádzajúcich sa na pracoviskách Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností a štátnych podnikov v zakladateľskej pôsobnosti alebo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky overuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.¹⁸) Oprávnená právnická osoba je povinná oznámiť Národnému inšpektorátu práce alebo zverejniť na svojom webovom sídle dátum, čas a miesto overovania odborných vedomostí najmenej 15 dní pred jeho začatím a zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu v rozsahu podľa odseku 7 písm. b) o ňou vydaných preukazoch a osvedčeniach najneskôr desiaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli preukazy a osvedčenia vydané.

Národný inšpektorát práce po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom vydá oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 právnickej osobe na základe jej písomnej žiadosti. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa; jej súčasťou je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými právnická osoba preukáže, že

Národný inšpektorát práce v oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo oprávnenej právnickej osoby, prípadne ďalšie údaje. Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas.

Činnosť podľa odseku 1 sa vykonáva za úhradu; na túto činnosť sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Oprávnená právnická osoba je po celý čas vykonávania činnosti podľa odseku 1 povinná dodržiavať podmienky uvedené v odseku 3; v prípade nedodržania tejto povinnosti alebo porušovania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1 jej Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.

Oprávnená právnická osoba je povinná do 15 dní odo dňa vydania zverejniť na svojom webovom sídle zoznam vydaných

Platnosť oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zaniká

Oprávnená právnická osoba je povinná do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu názvu, sídla alebo identifikačného čísla uvedených v oprávnení na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá oprávnenej právnickej osobe nové oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení s aktualizovanými údajmi.

Právnická osoba, ktorej bolo odobraté oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 6, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia.

Národný inšpektorát práce zverejňuje zoznam oprávnených právnických osôb, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a zoznam odobratých oprávnení.

Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť (ďalej len „oprávnenie").

Na činnosti podľa odseku 1 vydáva oprávnenie oprávnená právnická osoba na základe písomnej žiadosti. Žiadosť, ktorej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 3, obsahuje

Podmienky na vydanie oprávnenia sú

Oprávnená právnická osoba vydá oprávnenie po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. V oprávnení sa uvedie

Zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie, je povinný dodržiavať pri vykonávaní činnosti podľa oprávnenia podmienky ustanovené v odseku 3 a v odseku 5 písm. d).

Príslušný inšpektorát práce odoberie oprávnenie

Platnosť oprávnenia zaniká

Zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie, je povinný do 15 dní oprávnenej právnickej osobe, ktorá vydala oprávnenie, písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov uvedených v odseku 5 písm. c). Oprávnená právnická osoba na základe oznámenia podľa prvej vety vydá zamestnávateľovi nové oprávnenie s aktualizovanými údajmi.

Zamestnávateľ, ktorému bolo odobraté oprávnenie podľa odseku 7, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosť podľa odseku 1 bez oprávnenia, ak je odborne spôsobilá na jej vykonávanie; odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom podľa § 16.

Fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe

Podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) je

Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) sa vydáva na základe písomnej žiadosti, v ktorej fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a činnosť, na ktorú žiada vydať preukaz, osvedčenie alebo doklad. Fyzická osoba k žiadosti priloží doklady, ktorými preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. a) až c).

Zdravotná spôsobilosť na prácu podľa odseku 2 písm. c) sa posudzuje na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.^6aa) Zdravotná spôsobilosť na prácu podľa prvej vety sa preukazuje lekárskym posudkom^19a) nie starším ako šesť mesiacov.

Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) sa vydáva na neurčitý čas. V preukaze, osvedčení alebo doklade podľa odseku 1 písm. b) sa uvedie

Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ktorou sa posudzuje jej zdravotná spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie tejto činnosti, do piatich rokov odo dňa

Za lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci na účely odsekov 4 a 6 sa považuje aj lekárska prehliadka vykonávaná podľa osobitného predpisu,^19b) ak sa na obsluhu určeného pracovného prostriedku podľa odseku 1 vyžaduje vodičské oprávnenie.

Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná do piatich rokov odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Ďalšiu aktualizačnú odbornú prípravu je fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), povinná absolvovať do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie v preukaze, osvedčení alebo doklade podľa odseku 1 písm. b) dátum ukončenia aktualizačnej odbornej prípravy.

Ak lehota podľa odseku 6 alebo podľa odseku 8 uplynie v období, keď je fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), uznaná za dočasne práceneschopnú, lehota sa považuje za zachovanú, ak táto fyzická osoba sa podrobí lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci alebo absolvuje aktualizačnú odbornú prípravu do troch mesiacov od ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. V období od ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti do oznámenia výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci alebo do absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy nemôže fyzická osoba vykonávať činnosť, na ktorú má vydaný preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b).

Fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), je povinná vo svojej odbornej činnosti dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ak fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b), vo svojej odbornej činnosti závažným spôsobom alebo opakovane koná v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, príslušný inšpektorát práce jej odoberie preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b). Fyzická osoba, ktorej bol odobratý preukaz alebo osvedčenie, môže opätovne požiadať o ich vydanie najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich odobratí.

Preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b) stráca platnosť

Odseky 1 až 12 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Fyzická osoba môže činnosti podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) namiesto preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) vykonávať na základe

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik

Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.

Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.

Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že

Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa,

Zamestnávateľ je povinný

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu

Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého bodu aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti^23a) je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).

Štátny orgán, poisťovňa,²⁴) Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu,²¹) o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.

Na účely odsekov 5, 7, 10 a 11 príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária²¹) vznikli.

Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.

Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

Stavebník, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zabezpečujúci práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.²⁵)

Oprávnená právnická osoba je dotknutou právnickou osobou v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu s technickým zariadením, ktorá je určená na plnenie úloh zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Stavebník je povinný na účely konaní podľa Stavebného zákona predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a zmenu projektovej dokumentácie stavby. Stavebník predkladá spravidla stupne projektovej dokumentácie tej istej vybranej oprávnenej právnickej osobe; to neplatí, ak oprávnená právnická osoba zanikla alebo jej bolo odobraté oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Kópiu vydanej doložky súladu k projektu stavby oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej desať zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny je uvedený v prílohe č. 1, je povinný a iný zamestnávateľ môže vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.

Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny je uvedený v prílohe č. 1, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený

Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia podľa odseku 3 písm. b) až f) vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.

Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zasadá najmenej raz za rok.

Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená

Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať zamestnanci.

Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Preventívnymi a ochrannými službami sú bezpečnostnotechnická služba (§ 22) a pracovná zdravotná služba.^6a)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva bezpečnostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť vlastnému odbornému zamestnancovi alebo dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.

Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti.

Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo plnením jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.

Bezpečnostnotechnickú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce. Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom.

Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie podľa odseku 8 na základe písomnej žiadosti, v ktorej žiadateľ o oprávnenie uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo. Súčasťou písomnej žiadosti je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon bezpečnostnotechnickej služby

Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie podľa odseku 8 po overení splnenia podmienok podľa odseku 9. V oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osoby, ktorým je vydané oprávnenie, a evidenčné číslo oprávnenia. Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. Národný inšpektorát práce vedie evidenciu vydaných oprávnení a zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, a právnických osôb, ktorým bolo vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a identifikačné číslo.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné vykonávať túto činnosť nestranne, presadzovať u zamestnávateľa dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavne plniť podmienky uvedené v odseku 9 a umožniť príslušnému orgánu inšpekcie práce kontrolu ich plnenia pri výkone bezpečnostnotechnickej služby.

Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, ak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby vo svojej odbornej činnosti porušia podmienky uvedené v odseku 9 alebo ak vo svojej odbornej činnosti opakovane alebo závažným spôsobom porušia právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Platnosť oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby zaniká

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu názvu alebo sídla uvedených v oprávnení. Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osobe nové oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby s aktualizovanými údajmi.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby podľa odseku 12, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí tohto oprávnenia; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia za porušenie podmienky uvedenej v odseku 9 písm. a).

Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny uvedený v prílohe č. 1 je 05 až 09, sa za bezpečnostného technika považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne spôsobilého zamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky podľa osobitného predpisu.^27a)

Zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Minimálny počet bezpečnostných technikov, ktorých je zamestnávateľ povinný určiť podľa počtu zamestnancov, je uvedený v prílohe č. 1b; podmienka počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika rovnako platí aj pri zmluvnom spôsobe zabezpečenia výkonu úloh bezpečnostnotechnickej služby.

Funkciu bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.

Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, môže na svojich pracoviskách osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika, ak je na ich plnenie odborne spôsobilý podľa odseku 7 a

Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, je na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilý, ak

Bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa.

Bezpečnostným technikom je fyzická osoba, ktorá má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika (ďalej len „osvedčenie bezpečnostného technika“) vydané Národným inšpektorátom práce.

Podmienkou na vydanie osvedčenia bezpečnostného technika je, že žiadateľ

Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na základe žiadosti; žiadateľ o osvedčenie bezpečnostného technika podľa odseku 2 písm. c) môže podať žiadosť o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika najneskôr do dvoch rokov od skončenia vykonávania činnosti inšpektora práce. Žiadateľ v žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu a k žiadosti priloží

Skúška bezpečnostného technika sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce z radov odborníkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Členom skúšobnej komisie musí byť najmenej jeden bezpečnostný technik a najmenej jeden inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce najmenej tri roky. Skúška bezpečnostného technika pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Dátum konania skúšky bezpečnostného technika Národný inšpektorát práce písomne oznámi žiadateľovi najmenej tri týždne vopred.

Podmienkou úspešného vykonania skúšky bezpečnostného technika žiadateľom je preukázanie znalosti právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosti uplatňovať ich a znalosti požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosti prakticky ich vykonávať; okruh požiadaviek Národný inšpektorát práce zverejňuje obvyklým spôsobom.

Žiadateľ, ktorý vykonal skúšku bezpečnostného technika neúspešne, môže do šiestich mesiacov odo dňa neúspešne vykonanej skúšky bezpečnostného technika požiadať Národný inšpektorát práce o opakovanie skúšky bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce zastaví konanie o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika, ak sa žiadateľ nedostavil na skúšku bezpečnostného technika alebo na opakovanie skúšky bezpečnostného technika bez ospravedlnenia, nepožiadal o opakovanie skúšky bezpečnostného technika podľa odseku 6 alebo opakovanú skúšku bezpečnostného technika vykonal neúspešne.

Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi osvedčenie bezpečnostného technika do 15 dní odo dňa úspešne vykonanej skúšky bezpečnostného technika alebo do 30 dní odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika, ak žiadateľ žiada o osvedčenie bezpečnostného technika podľa odseku 2 písm. c). Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitý čas a obsahuje

Bezpečnostný technik je povinný do piatich rokov odo dňa vydania osvedčenia bezpečnostného technika absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov. Ďalšiu aktualizačnú odbornú prípravu je bezpečnostný technik povinný absolvovať do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie v osvedčení bezpečnostného technika dátum ukončenia aktualizačnej odbornej prípravy a zároveň vydá bezpečnostnému technikovi písomné potvrdenie o jej absolvovaní.

Osvedčenie bezpečnostného technika stráca platnosť

Bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie bezpečnostného technika, môže opätovne požiadať o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce je povinný po overení zmeny mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu bezpečnostného technika bezplatne vydať bezpečnostnému technikovi nové osvedčenie bezpečnostného technika, ak písomne oznámi zmenu svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu a priloží pôvodné osvedčenie bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce vedie evidenciu vydaných a odobratých osvedčení bezpečnostného technika, ktorá obsahuje

Národný inšpektorát práce zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam vydaných a odobratých osvedčení bezpečnostného technika, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 13 písm. a) a e) až h).

Fyzická osoba môže činnosť bezpečnostného technika namiesto osvedčenia bezpečnostného technika vykonávať na základe platného dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti;^19c) na tento doklad sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 9 až 14 a § 25 ods. 1.

Národný inšpektorát práce odoberie osvedčenie bezpečnostného technika, ak bezpečnostný technik pri plnení odborných činností závažným spôsobom alebo opakovane konal v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Príslušný inšpektorát práce je povinný zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, ak pri plnení odborných úloh bezpečnostného technika závažným spôsobom alebo opakovane konali v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania pri príprave na výkon povolania na stredných školách a štúdia na vysokých školách a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.

Fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom²⁹) len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania a pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti.

Podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je,

Na účely vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie sa preukazuje

Odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby.

V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie fyzická osoba uvedie

V žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie právnická osoba uvedie

K žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie fyzická osoba alebo právnická osoba pripojí aj

Vzorový projekt výchovy a vzdelávania musí žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vypracovať na každú požadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť samostatne a musí obsahovať

Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie do 60 dní od podania žiadosti.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie sa vydáva na neurčitý čas a obsahuje

Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná

Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa odseku 14, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v rozsahu tej istej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia podľa odseku 14 písm. d).

Platnosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie zaniká

Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov uvedených v odseku 12 písm. a) a b). Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie nové oprávnenie na výchovu a vzdelávanie s aktualizovanými údajmi.

Národný inšpektorát práce vedie evidenciu ním vydaných a odobratých oprávnení na výchovu a vzdelávanie a zverejňuje ich zoznam.

Akreditačná komisia zriadená podľa osobitného predpisu¹¹)

Národný inšpektorát práce, po preverení podnetu podľa odseku 1 písm. b) akreditačnou komisiou a na jej návrh, vydá odborné stanovisko, ktoré je záväzné pre ďalší postup príslušnej oprávnenej právnickej osoby alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.

Odborové orgány a iné orgány zastupujúce zamestnancov kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly.

Všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ustanovia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ustanoví vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bude obsahovať klasifikačné prvky podľa osobitného predpisu.³¹)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Technická inšpekcia zriadená podľa doterajších predpisov ako príspevková organizácia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení sa transformuje na Technickú inšpekciu, akciovú spoločnosť (ďalej len „akciová spoločnosť“).

Zakladateľom akciovej spoločnosti podľa odseku 1 je štát; v jeho mene koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zakladateľskú listinu a stanovy akciovej spoločnosti schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Založenie, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitný predpis³²) sa pri založení a vzniku akciovej spoločnosti nepoužije.

Na založenie akciovej spoločnosti sa použije majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia.

Predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti je majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie Technická inšpekcia, ktorý sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia o prechode záväzku a možnosti podať odpor podľa § 477 ods. 3 a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.

Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti sa určí znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia akciovej spoločnosti ako všeobecná hodnota vkladaného majetku.

Hodnota nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom jej vzniku.

K návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom akciovej spoločnosti.

Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a akciová spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu.

O odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami; ustanovenia o povinnosti zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu, o správe vkladu a o prechode vlastníckeho práva podľa § 59 ods. 2, § 60 a § 483 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.

Dňom vzniku akciovej spoločnosti na ňu prechádzajú práva a povinnosti vrátane neukončených prípadov výkonu činnosti a neuhradených pohľadávok voči tretím stranám vyplývajúce z právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom.

Akciová spoločnosť overuje plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 tohto zákona.

Akciová spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom.

Základné imanie akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenie o základnom imaní podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nepoužije.

Rezervný fond akciovej spoločnosti pri jej vzniku tvorí 5 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti.

Akcie akciovej spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.

Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká štátna príspevková organizácia Technická inšpekcia.

Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, zamestnanci zamestnávateľa, ktorí vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu, zamestnanci fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré vykonávajú bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom, a zamestnanci oprávnenej právnickej osoby sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva podľa osobitných predpisov,²⁶) o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s vykonávaním oprávnení a úloh podľa tohto zákona, ak to tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, alebo povinnosti mlčanlivosti ich nezbaví dotknutá osoba.

Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme a tieto požiadavky nie sú ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto požiadavky možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

Právnické osoby a fyzické osoby podľa § 14 až 16, § 21, § 22 a 27 sú povinné evidovať údaje o službách poskytnutých dodávateľským spôsobom, a to meno a priezvisko alebo obchodné meno odberateľa služby, dátum vykonania a časový rozsah vykonávania služby, stručný opis vykonanej služby, a ak ide o technické zariadenia, aj zoznam technických zariadení, na ktorých bola vykonaná služba. Právnické osoby podľa prvej vety poskytujúce služby dodávateľským spôsobom sú povinné evidovať aj mená a priezviská odborných zamestnancov, ktorí službu vykonali. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom podľa § 15.

Vo všetkých ustanoveniach právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa slová „Technická inšpekcia“ v príslušnom tvare nahrádzajú slovami „oprávnená právnická osoba“ v príslušnom tvare.

Na výkon činností podľa § 14, 15, 21 a 27, na postup podávania žiadostí o vydanie oprávnenia a rozhodovanie o vydaní oprávnenia podľa § 14, 15, 21 a 27 a výkon dozoru podľa osobitného predpisu¹¹) sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,^32a) ak tento zákon alebo osobitný predpis¹¹) neustanovuje inak.

Oprávnenou právnickou osobou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 je do 31. decembra 2006 Technická inšpekcia, akciová spoločnosť.

Podmienky podľa § 14 ods. 3 sa u Technickej inšpekcie, akciovej spoločnosti, považujú za splnené do 31. decembra 2006.

Osvedčenie bezpečnostného technika vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. decembra 2007, ak bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6.

Fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika vydaným do 30. júna 2006 môže vykonávať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika na základe osvedčenia vydaného Národným inšpektorátom práce aj bez vykonania skúšky podľa § 24, ak do 30. júna 2006 sústavne najmenej päť rokov vykonávala úlohy bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v prílohe č. 1, a absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 24 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2007.

Osvedčenie a preukaz vydané do 30. júna 2006 sa považujú za osvedčenie a preukaz podľa § 16, ak fyzická osoba, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 4; inak osvedčenie alebo preukaz stráca platnosť najneskôr 30. apríla 2008.

Oprávnenia na činnosť, ktorými sú odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom vydané podľa doterajších predpisov do 30. júna 2006, strácajú platnosť najneskôr 31. decembra 2007.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie stráca platnosť

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie odborných pracovníkov bezpečnosti práce vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31. augusta 2006.

Oprávnenie na poradenstvo v oblasti ochrany práce vydané podľa doterajších predpisov stráca platnosť 1. júla 2006.

O vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika podľa § 39 ods. 4 možno Národný inšpektorát práce písomne požiadať najneskôr do 30. júna 2008.

Úlohy pracovnej zdravotnej služby, ktoré vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 26 ods. 3, môže vykonávať aj lekár so špecializáciou podľa predpisov účinných do 20. marca 2002 v špecializačnom odbore

V období od 1. mája 2010 do 31. decembra 2011 môže lekár alebo verejný zdravotník podľa § 26 ods. 3 samostatne vykonávať úlohy pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 ods. 1 písm. a) až d), písm. e) prvého bodu a písm. g) aj u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie.

Oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14, oprávnenie na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok a opráv vyhradeného technického zariadenia a na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom podľa § 15, oprávnenie na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby podľa § 21 a oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce podľa § 27 vydané podľa predpisov platných do 31. mája 2010 sa považujú za oprávnenia vydané na neurčitý čas.

Žiadateľ podľa § 24 ods. 3, ktorý do 31. decembra 2011 nevykonal úspešne skúšku, môže o jej opakované vykonanie písomne požiadať Národný inšpektorát práce najneskôr do 30. júna 2012, inak Národný inšpektorát práce zastaví konanie o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

Platné preukazy a osvedčenia vydané oprávnenou právnickou osobou pred 1. júlom 2013 podľa predpisov účinných do 30. júna 2013 zostávajú v platnosti.

Oprávnená právnická osoba, ktorá má oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 vydané pred 1. júlom 2013, je povinná mať minimálne technické a prístrojové vybavenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 30 ods. 1 písm. d) najneskôr do 30. júna 2014.

Ustanovenie § 39b ods. 1 sa od 1. augusta 2014 nepoužije.

Platné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané podľa predpisov účinných do 30. júna 2015 zostáva v platnosti a podmienky, za ktorých bolo vydané, sa považujú za splnené podľa predpisov účinných od 1. júla 2015.

Konanie o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie začaté pred 1. júlom 2015, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2015. Podmienky, za ktorých bolo oprávnenie podľa prvej vety vydané, sa považujú za splnené podľa predpisov účinných od 1. júla 2015.

Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť podľa § 7 ods. 3, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 1 a 2 ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote; nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak zamestnávateľ splní príslušné povinnosti najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť príslušné povinnosti v pôvodných lehotách dodávateľským výkonom činností, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo iným primeraným spôsobom, pričom zamestnávateľ je povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení; nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

Platné preukazy a osvedčenia vydané inšpektorátom práce podľa predpisov účinných do 31. marca 2021 sa považujú za preukazy a osvedčenia vydané oprávnenou právnickou osobou podľa § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. apríla 2021.

Fyzická osoba, ktorá má doklad o uznaní odbornej spôsobilosti vydaný Národným inšpektorátom práce pred 1. aprílom 2021,^32b) je povinná do 31. marca 2026 absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu a podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci. Doklad o uznaní odbornej spôsobilosti podľa prvej vety stráca platnosť najneskôr 31. marca 2026, ak fyzická osoba

Oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 vydané pred 1. januárom 2023 oprávnenej právnickej osobe, ktorá splnila podmienku podľa § 14 ods. 3 písm. e) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2022, stráca platnosť najneskôr 1. januára 2025, ak táto oprávnená právnická osoba do 31. decembra 2024 nepreukáže Národnému inšpektorátu práce splnenie podmienky podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023; u tejto oprávnenej právnickej osoby sa povinnosť podľa § 14 ods. 6 vo vzťahu k podmienke podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 31. decembra 2024 za splnenú.

Osvedčenie bezpečnostného technika vydané pred 1. januárom 2023 stráca platnosť najneskôr 1. januára 2025. Fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika vydaným pred 1. januárom 2023 môže do straty platnosti tohto osvedčenia podľa prvej vety vykonávať činnosti, ktoré bol oprávnený vykonávať bezpečnostný technik podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022. Zamestnávateľ môže do 31. decembra 2024 zabezpečiť vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby fyzickou osobou s osvedčením bezpečnostného technika vydaným pred 1. januárom 2023 v rozsahu, v ktorom bol oprávnený tieto úlohy vykonávať bezpečnostný technik podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022. Národný inšpektorát práce odoberie osvedčenie bezpečnostného technika fyzickej osobe podľa druhej vety, ak táto fyzická osoba pri plnení odborných činností závažným spôsobom alebo opakovane konala v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Fyzická osoba s platným osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika vydaným pred 1. januárom 2023 je fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika. U fyzickej osoby podľa prvej vety lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy podľa § 23 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023 začala plynúť odo dňa vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika alebo odo dňa ukončenia predchádzajúcej odbornej prípravy pred 1. januárom 2023.

Konanie o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika začaté pred 1. januárom 2023, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022; Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi osvedčenie bezpečnostného technika.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

Zrušujú sa:

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z. a zákona č. 567/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. sa mení takto:

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z. a zákona č. 570/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2006.