Zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon upravuje

Tento zákon sa nevzťahuje na tie jedince raticovej zveri, ktoré sú chované vo farmových chovoch a ktoré sú považované za hospodárske zvieratá.²)

Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prednostne prihliada na životné potreby zveri tak, aby zver v poľovnom revíri mala

Hranice poľovného revíru musia byť v teréne zreteľné tak, aby

Okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej

Pri uznávaní poľovného revíru vykoná okresný úrad obhliadku navrhovaných hraníc poľovného revíru a v prípade potreby vykoná zaokrúhlenie jeho hraníc tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia.

Na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže okresný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru (ďalej len „zmluva“). Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce hranice katastrálnych území ani vlastnícke hranice. Pričlenené pozemky môžu tvoriť najviac 10 % výmery navrhovaného poľovného revíru.

Za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie sa na účely tohto zákona považuje splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 3.

Poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru podľa odseku 3 a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie poľovného revíru, pričlení okresný úrad k susednému poľovnému revíru.

Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad.

Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.

Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia časť poľovných pozemkov.

Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje:

V rozhodnutí o uznaní poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3.

Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.

Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku za nepoľovnú plochu okresný úrad. Okresný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní, ak je pozemok

Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.

Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.⁶)

Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou,⁷) ktorej prílohou je listina prítomných.

Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

Samostatnou zvernicou na účely tohto zákona je druh oploteného poľovného revíru s vhodnými podmienkami na intenzívny chov raticovej zveri, ktorými sú najmä dostatok prírodnej potravy a vody, podmienky na vývoj, pohyb, úkryt, pokoj a rozmnožovanie; uznanou zvernicou je oplotená časť poľovného revíru zriadená užívateľom poľovného revíru na účely prezimovania, rozmnožovania, aklimatizácie, karantény, výskumu zveri a jej lovu alebo na výcvik poľovne upotrebiteľných psov.

Okresný úrad uzná za samostatnú zvernicu súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov vtedy, ak tieto dosahujú výmeru najmenej 50 ha poľovných pozemkov, z ktorých je najmenej 20 ha lesných pozemkov a tieto sú ohradené tak, že zver z nich nemôže voľne vybiehať ani do nich vbiehať; pritom musí dbať na to, aby zvernica mala vhodné podmienky na aklimatizáciu, rozmnožovanie, chov a lov jednotlivých druhov zveri, ktoré majú byť v nej chované, ak žiadateľ dodrží projekt podľa odseku 4.

Okresný úrad schváli v poľovnom revíri na žiadosť užívateľa poľovného revíru uznanú zvernicu, ak sú pozemky, z ktorých má byť zriadená, dostatočne veľké na účel, na ktorý má zvernica slúžiť, a ak sú ohradené tak, že znemožňujú útek zveri, ktorá sa v nich má chovať, ak ju žiadateľ vybuduje podľa projektu podľa odseku 4.

Pred vybudovaním oplotenia zvernice a uznaním zvernice podľa odseku 2 alebo schválením zvernice podľa odseku 3 okresný úrad posúdi projekt chovu zveri a výstavby oplotenia a potrebných zariadení vo zvernici, ktorý obsahuje aj štúdiu o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok na intenzívny chov daného druhu zveri.

Projekt podľa odseku 4 vypracúva fyzická osoba, ktorá preukáže na túto činnosť odbornú spôsobilosť, alebo právnická osoba, ktorá preukáže, že zamestnáva takúto fyzickú osobu.

K žiadosti o uznanie samostatnej zvernice žiadateľ okrem dokladov potrebných k žiadosti o uznanie poľovného revíru podľa § 4 ods. 4 predloží

K žiadosti o schválenie uznanej zvernice žiadateľ predloží doklady podľa odseku 6 písm. a) až c) a podľa § 4 ods. 4 písm. b) až d).

Samostatnou bažantnicou na účely tohto zákona je poľovný revír uznaný podľa odseku 2; uznanou bažantnicou časť poľovného revíru uznaná podľa odseku 3.

Okresný úrad uzná za samostatnú bažantnicu poľovné pozemky vlastníka, ak všetky tieto pozemky sú súvislé a vytvárajú spolu výnimočne vhodné podmienky na intenzívny chov bažantej zveri, na ich ploche sa nachádza najmenej 50 ha lesa, remízok alebo trstín a sú v nich dostatočné potravinové zdroje a vodné zdroje; pritom sa vyžaduje, aby ich celková výmera dosahovala aspoň 250 ha, ak žiadateľ dodrží projekt podľa odseku 4.

Okresný úrad schváli na žiadosť užívateľa poľovného revíru za uznanú bažantnicu časť poľovného revíru, v ktorej sú vhodné podmienky na intenzívny chov bažantej zveri, nachádza sa v nej najmenej 25 ha lesa, remízok alebo trstín a sú v nej dostatočné potravinové zdroje a vodné zdroje, ak ju žiadateľ vybuduje podľa projektu podľa odseku 4.

Pred uznaním samostatnej bažantnice alebo schválením uznanej bažantnice okresný úrad posúdi projekt chovu zveri a výstavby potrebných zariadení v bažantnici spolu so štúdiou o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok na intenzívny chov bažantej zveri.

K žiadosti o uznanie samostatnej bažantnice žiadateľ okrem dokladov potrebných k žiadosti o uznanie poľovného revíru podľa § 4 ods. 4 predloží projekt podľa odseku 4 a posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.⁸)

K žiadosti o schválenie uznanej bažantnice podľa odseku 3 žiadateľ priloží

Projekt podľa odseku 4 vypracúva fyzická osoba, ktorá preukáže na túto činnosť odbornú spôsobilosť, alebo právnická osoba, ktorá preukáže, že zamestnáva takú fyzickú osobu.

Pred vydaním rozhodnutia o uznaní samostatnej bažantnice alebo schválení uznanej bažantnice okresný úrad vykoná miestnu ohliadku za účasti užívateľa poľovného revíru a vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých má byť bažantnica uznaná.

Užívateľ poľovného revíru je povinný do 15 dní od schválenia uznanej bažantnice alebo samostatnej bažantnice požiadať okresný úrad o nové zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy a na prístupových cestách a ďalších vhodných miestach vyznačiť jej obvod.

Okresný úrad do 30 dní po rozhodnutí o uznaní poľovného revíru tento zaradí do kvalitatívnej triedy pre jednotlivé druhy zveri, čo písomne oznámi vlastníkovi poľovného revíru a užívateľovi poľovného revíru.

Okresný úrad vykoná zmenu zaradenia do kvalitatívnej triedy, ak

Žiadosť o zmenu hranice uznaného poľovného revíru podľa § 9 môže podať vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, ak v doterajšom poľovnom revíri, po navrhnutej zmene poľovného revíru, zostanú dodržané podmienky podľa § 3 alebo sa dosiahne dodržanie týchto podmienok pričlenením zostávajúcich poľovných pozemkov k susednému poľovnému revíru.

Na konanie o zmene hranice poľovného revíru je miestne príslušný okresný úrad, ktorý pôvodný poľovný revír uznal.

Ak poľovné pozemky navrhnuté na zmenu ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov, okresné úrady, v ktorých pôsobnosti ležia časti dotknutých poľovných pozemkov, sú dotknutými správnymi orgánmi.

Žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru obsahuje údaje podľa § 4 ods. 4 okrem písmena b), kde sa vyžadujú údaje len o dotknutých poľovných pozemkoch.

V rozhodnutí o zmene hranice poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú novú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa druhu pozemkov, výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia je mapa poľovného revíru vo formáte A3.

Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru.

Ak je v dotknutom poľovnom revíri užívanie revíru postúpené zmluvou, upraví sa užívanie poľovného revíru dodatkom k zmluve.

O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.

Ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať celý spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.

Zmluva podľa odseku 1 musí obsahovať najmä:

Zmluvu podľa odseku 1 vlastníci predložia do 15 dní od jej uzatvorenia na evidenciu na okresný úrad, ktorý ju bezodkladne zaeviduje, ak obsahuje náležitosti podľa odseku 2.

Vlastník samostatného poľovného revíru oznamuje užívanie poľovného revíru na evidenciu na okresný úrad.

Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou

Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty.

Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje.

Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.

Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od

Poverená poľovnícka organizácia musí s poverením vyjadriť písomný súhlas. Ak poľovnícka organizácia nevyjadrí písomný súhlas s poverením, starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru.

Rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára.

Ak právnická osoba,⁹) ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe zmluvou podľa § 13, nepostupuje podľa § 5. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže.^9a)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) môže z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri rozhodnúť o osobitnom užívaní poľovného revíru podľa § 13a (ďalej len „vyhradený revír“), v rozhodnutí určí užívateľa poľovného revíru na 15 rokov.

Užívateľom vyhradeného revíru môže byť právnická osoba⁹) alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. d), ktorá uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami.

Vlastníkovi poľovného pozemku začleneného do vyhradeného revíru patrí náhrada podľa sadzobníka uvedeného v prílohe č. 2.

Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

Zmluva musí obsahovať najmä:

Dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.

Ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2.

Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.⁷)

Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.

Zmluva zaniká

Zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku.

Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.

Veľkoplošným poľovníckym hospodárením je na účely tohto zákona hospodárenie v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách takým spôsobom, aby sa zabezpečil dobrý zdravotný stav zveri, optimálna početnosť, kvalita a správna veková a pohlavná štruktúra jej populácií, ako aj ostatných živočíchov ako súčasti ekosystémov.

Na veľkoplošné poľovnícke hospodárenie sú poľovné revíry začlenené do poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Za poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ poľovného revíru.

Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (ďalej len „poľovná oblasť“) zriaďuje okresný úrad v sídle kraja, v ktorého pôsobnosti je väčšia časť územia poľovnej oblasti, poradný zbor poľovnej oblasti (ďalej len „poradný zbor“), ktorého činnosť sa riadi štatútom. Štatút poradného zboru a členov poradného zboru schvaľuje okresný úrad v sídle kraja.

Poradný zbor zjednocuje veľkoplošné poľovnícke hospodárenie v poľovnej oblasti podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 4. Poradný zbor vymenúva okresný úrad v sídle kraja zo zástupcu

Poradný zbor

Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje okresný úrad chovateľskú radu, ktorá sa riadi štatútom. Štatút chovateľskej rady schvaľuje okresný úrad. Chovateľská rada radí pri veľkoplošnom poľovníckom hospodárení v chovateľskom celku podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 1 písm. b) a výhľadových plánov podľa § 30 ods. 1 písm. c).

Chovateľská rada sa skladá

Chovateľská rada

Užívateľ poľovného revíru je povinný navrhnúť okresnému úradu v záujme zabezpečenia odborného poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri poľovníckeho hospodára

Poľovníckym hospodárom može byť osoba, ktorá

Okresný úrad neschváli návrh na poľovníckeho hospodára pre poľovný revír, ktorého užívanie bolo postúpené zmluvou, ak ho podá subjekt, ktorého zmluva nemôže byť zaevidovaná podľa § 16, alebo ak navrhnutá osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 2.

Ak okresný úrad neschváli návrh na poľovníckeho hospodára z dôvodu nesplnenia podmienok podľa odseku 2 alebo ho odvolá podľa odseku 6 alebo odseku 7, je užívateľ poľovného revíru povinný navrhnúť do 30 dní od doručenia oznámenia o neschválení alebo odvolaní poľovníckeho hospodára a zaslať návrh okresnému úradu na schválenie nového poľovníckeho hospodára.

Ak je potrebné zabezpečiť ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver podľa § 4 ods. 6 alebo § 13 ods. 5, poľovníckeho hospodára určí z vlastného podnetu príslušný okresný úrad.

Okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie na návrh užívateľa poľovného revíru, ak si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10.

Okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie, ak

Výkon funkcie poľovníckemu hospodárovi zaniká

Poľovnícky hospodár je povinný

Poľovnícky hospodár je oprávnený

Osoba, ktorá bola odvolaná z funkcie poľovníckeho hospodára podľa odseku 6 alebo 7, alebo jej funkcia zanikla podľa odseku 8 okrem písmena c), je povinná do piatich dní od tejto skutočnosti odovzdať evidenciu uvedenú v odseku 9 písm. e) a nepoužité značky na označovanie raticovej zveri a veľkých šeliem užívateľovi poľovného revíru.

Ministerstvo dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri. Na tento účel prijíma v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) a komorou (§ 41) potrebné opatrenia.

V záujme ochrany genofondu¹³) zveri sa zakazuje

Dovážať a vyvážať živú zver, vajcia, embryá a spermie zveri môže fyzická osoba alebo právnická osoba len s povolením ministerstva, a to za podmienok v ňom uvedených. Druhy podliehajúce osobitnému predpisu¹⁵) musia mať aj povolenie na dovoz a vývoz; súčasťou žiadosti o povolenie je súhlas príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.⁸)

Na dovoz a vypúšťanie živočíchov, ktoré zatiaľ nežijú na území Slovenskej republiky a sú považované za zver Medzinárodnou radou pre poľovníctvo a ochranu zveri, je potrebné predchádzajúce povolenie ministerstva po dohode s ministerstvom životného prostredia. Ak ministerstvo povolenie vydá, môžu sa tieto živočíchy a ich poddruhy dovážať a vypúšťať len do zverníc. Po vypustení do zverníc sa stávajú zverou podľa tohto zákona.

V záujme zachovania genofondu zveri sa do poľovného revíru zakazuje vypúšťať

Rozširovať danieliu zver a mufloniu zver do nových lokalít vo voľnej prírode možno len s povolením ministerstva a so súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody.

Za držanie a chov zveri v zajatí sa považuje držanie alebo chov zveri na pozemkoch, ktoré sú ohradené tak, že zver nemôže z nich uniknúť.

Držať a chovať zver v zajatí sa zakazuje, ak tento zákon neustanovuje inak.

Za držanie a chov zveri v zajatí sa nepovažuje držanie a chov zveri vo zvernici (§ 6), umelý chov pernatej zveri, králika divého, zajaca poľného, chov zveri vykonávaný užívateľom poľovného revíru na účely zazverovania poľovného revíru, starostlivosť užívateľa poľovného revíru o poranenú zver alebo nájdenú zver počas doby nevyhnutnej na jej liečenie alebo opätovné vypustenie do poľovného revíru alebo zabezpečenie prezimovania zveri, chov líšky hrdzavej alebo diviačej zveri na účel výcviku a skúšok poľovných psov, na výskumné účely, záchranné chovy zveri a držanie zveri v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov zriadených podľa osobitného predpisu,¹⁷) chov zveri v zoologickej záhrade alebo držanie a chov poľovných dravcov.¹⁸)

Vypúšťať zver do poľovného revíru môže len užívateľ poľovného revíru. Ak ide o zver, ktorá je po rehabilitácii a je zároveň chráneným druhom živočícha, môže ju po písomnom súhlase užívateľa poľovného revíru a príslušného okresného úradu vypustiť do poľovného revíru aj orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody. Písomný súhlas užívateľa poľovného revíru nie je potrebný, ak sa vypúšťa zrehabilitovaný jedinec na území poľovného revíru, v ktorom bol nájdený. Ohlasovacia povinnosť užívateľovi poľovného revíru zostáva zachovaná.

Hodnotenie kvality chovu zveri, plnenia schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti lovu trofejovej zveri podľa kritérií chovnosti vykonáva každoročne hodnotiteľská komisia na chovateľských prehliadkach, ktoré organizuje a vykonáva obvodná komora v súčinnosti s príslušným okresným úradom.

Členov hodnotiteľskej komisie pre chovateľské prehliadky vymenúva a odvoláva obvodná komora; členov ústrednej hodnotiteľskej komisie vymenúva a odvoláva komora z radov držiteľov certifikátu Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.

Na chovateľskú prehliadku musí vlastník poľovníckej trofeje predložiť poľovnícku trofej raticovej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou okrem spodných čeľustí muflónov, jednoročných jeleňov a danielov, kly diviakov starších ako tri roky a lebky veľkých šeliem. Predkladanie lebiek ostatných šeliem je dobrovoľné. Zo zveri ulovenej cudzincami, ak sa trofej nenachádza na území Slovenskej republiky, možno namiesto trofeje predložiť dokumentáciu o nej.

Každý, kto uloví zver, ktorej poľovnícka trofej sa predkladá na chovateľskú prehliadku, je povinný na výzvu užívateľa poľovného revíru doručiť poľovnícku trofej na účely chovateľskej prehliadky v ním určenom čase na určené miesto. Užívateľ poľovného revíru vráti trofej po ukončení chovateľskej prehliadky bez spodných čeľustí.

Užívateľ poľovného revíru je povinný všetky poľovnícke trofeje zo zveri ulovenej a uhynutej v predchádzajúcej poľovníckej sezóne a dokumentáciu k ním doručiť v čase určenom obvodnou komorou na určené miesto.

Na chovateľskú prehliadku sa nepredkladá poľovnícka trofej, ktorá je v čase konania chovateľskej prehliadky spracúvaná na výrobu dermoplastického preparátu; taká poľovnícka trofej sa musí predložiť na chovateľskú prehliadku v nasledujúcom kalendárnom roku. Namiesto tejto poľovníckej trofeje jej majiteľ predkladá fotografickú dokumentáciu trofeje a potvrdenie od spracovateľa poľovníckej trofeje. Na chovateľskú prehliadku sa nepredkladá lebka veľkej šelmy, ak sa odovzdala orgánu štátnej veterinárnej a potravinovej správy, o čom predloží jej majiteľ písomný doklad o jej prevzatí.

Poľovnícka trofej z uhynutej zveri sa musí predložiť vždy spolu s písomným vyhlásením poľovníckeho hospodára o náleze a fotografickou dokumentáciou nájdenej uhynutej zveri.

Poľovnícka trofej z chorej alebo poranenej zveri sa musí predložiť vždy spolu s písomným vyhlásením poľovníckeho hospodára o ulovení, fotografickou dokumentáciou ulovenej chorej alebo poranenej zveri a s platným veterinárnym potvrdením, že trofej pochádza z chorej alebo poranenej zveri.

Hodnotiteľská komisia o výsledkoch chovateľskej prehliadky podľa odseku 1 spíše záznam, ktorý predkladá príslušnému okresnému úradu a komore (§ 41). Ak hodnotiteľská komisia zistí porušenie tohto zákona alebo ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, uvedie to v zázname.

Ministerstvo v spolupráci s komorou organizuje raz za päť rokov celoštátnu výstavu trofejí, na ktorej hodnotí vývoj kvality chovu a správnosti lovu trofejovej zveri.

Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f) a g)], chorobami zveri, ochrana biotopu¹) zveri v rámci ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.

Každý je povinný konať tak, aby podľa svojich možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia.

Zakazuje sa v poľovnom revíri

Na žiadosť užívateľa poľovného revíru a odporúčanie okresného úradu vydá obec v čase hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany všeobecne záväzným nariadením

Obmedzenia a zákazy vydané obcou je užívateľ poľovného revíru povinný vyznačiť v poľovnom revíri na prístupových cestách.

Ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri, jeho vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. f). Ak dôjde k usmrteniu mačky v poľovnom revíri, jej vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jej usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. g).

Ak dôjde k usmrteniu zveri alebo spôsobeniu škody na zveri psom, jeho držiteľ je povinný túto skutočnosť bezodkladne nahlásiť užívateľovi poľovného revíru a nahradiť mu vzniknutú škodu.

Obmedzenia a zákazy podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahujú na vlastníka pozemkov, užívateľa pozemkov a na zamestnancov orgánov štátnej správy poľovníctva pri výkone dozoru alebo kontrolnej činnosti.

Obmedzenia a zákazy podľa odseku 3 písm. f) a h) sa nevzťahujú na odchyt nájdenej zveri podľa § 63 ods. 3 a 5.

Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

Ak okresný úrad zistí, že zver trpí hladom, vyzve užívateľa poľovného revíru na vykonanie nápravy. Ak ten v určenom termíne nápravu nevykoná, nariadi prikrmovanie zveri na jeho náklady rozhodnutím. Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení prikrmovania nemá odkladný účinok.

Užívateľ poľovného revíru je povinný pri organizovaní poľovníckej činnosti, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie poľovných pozemkov, vopred takúto činnosť prerokovať s užívateľom poľovných pozemkov.

Ak sú plnením schváleného plánu chovu a lovu ohrozené normované kmeňové stavy zveri alebo štruktúra populácie niektorého druhu zveri v poľovnom revíri, užívateľ poľovného revíru je povinný lov takejto zveri obmedziť alebo zastaviť a túto skutočnosť ihneď oznámiť okresnému úradu.

Užívateľ poľovného revíru je povinný na zabezpečenie ochrany poľovníctva na každých aj začatých 500 ha navrhnúť okresnému úradu jedného člena poľovníckej stráže.

Návrh podľa odseku 1 podáva užívateľ poľovného revíru

Ak užívateľ poľovného revíru nepodá návrh na člena poľovníckej stráže alebo ak sa skončí platnosť zmluvy alebo zmluvy vlastníkov, alebo je potrebné zabezpečiť ochranu poľovného revíru podľa § 4 ods. 6 alebo § 13 ods. 5, vymenuje okresný úrad člena poľovníckej stráže z vlastného podnetu. Návrh musí obsahovať písomný súhlas osoby navrhnutej na vymenovanie za člena poľovníckej stráže.

Členom poľovníckej stráže môže byť len fyzická osoba, ktorá

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena poľovníckej stráže sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade pred komisiou, ktorú vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu. Obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy na úseku poľovníctva a použitia donucovacích prostriedkov.

Okresný úrad pred skúškou overí splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. a) až d).

Ten, kto je navrhovaný za člena poľovníckej stráže, skladá do rúk prednostu okresného úradu sľub v tomto znení: „Sľubujem, že ako člen poľovníckej stráže budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane poľovného revíru a poľovníctva, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.“.

Členom poľovníckej stráže sa stáva fyzická osoba dňom zápisu do zoznamu členov poľovníckej stráže, ktorý vedie okresný úrad (ďalej len „zoznam“).

Člena poľovníckej stráže zapíše okresný úrad do zoznamu po zložení skúšky podľa § 27 a zložení sľubu podľa odseku 1.

Po zapísaní člena poľovníckej stráže do zoznamu vydá okresný úrad členovi poľovníckej stráže preukaz poľovníckej stráže a odznak poľovníckej stráže.

Ak dôjde k strate, zneužitiu alebo odcudzeniu preukazu poľovníckej stráže alebo odznaku poľovníckej stráže, člen poľovníckej stráže je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť príslušnému okresnému úradu.

Okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo zoznamu, ak

Ak je člen poľovníckej stráže vyškrtnutý zo zoznamu, je povinný do desiatich pracovných dní odovzdať príslušnému okresnému úradu služobný odznak a preukaz poľovníckej stráže. Ak členstvo zaniklo podľa odseku 6 písm. h), táto povinnosť prechádza na pozostalých.

Činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu. Okresný úrad o vyškrtnutí zo zoznamu písomne upovedomí do desiatich pracovných dní aj užívateľa poľovného revíru. Proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa odvolať.

Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený

Oprávnenie podľa odseku 1 písm. f) a g) môže užívateľ poľovného revíru povolením na lov zveri preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov.

Člen poľovníckej stráže môže pri plnení úloh použiť tieto donucovacie prostriedky:

Donucovacie prostriedky podľa odseku 3 písm. b) až d) pre člena poľovníckej stráže zabezpečuje užívateľ poľovného revíru.

Pred použitím donucovacích prostriedkov je člen poľovníckej stráže povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť len, ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo tomu bránia iné okolnosti.

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje člen poľovníckej stráže podľa konkrétnej situácie tak, aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.

Člen poľovníckej stráže je oprávnený použiť donucovacie prostriedky podľa odseku 3 písm. a) až c) a e) s cieľom

Člen poľovníckej stráže je oprávnený použiť putá na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena poľovníckej stráže alebo osobu, ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne koná v rozpore s týmto zákonom, po márnej výzve, aby od takého konania upustila, a na vzájomné pripútanie osôb.

Člen poľovníckej stráže je oprávnený použiť varovný výstrel, ak osoba, proti ktorej zakročuje, neuposlúchla jeho výzvu, vyhráža sa poľovníckej stráži alebo ohrozuje život alebo zdravie poľovníckej stráže alebo inej osoby. Varovný výstrel musí smerovať do vzduchu a nesmie ním byť nikto ohrozený.

Pri zákroku proti zjavne tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 14 rokov je člen poľovníckej stráže oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov len hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen poľovníckej stráže oprávnený použiť len vtedy, ak útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo hrozí škoda na zveri a poľovníckych zariadeniach a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

Člen poľovníckej stráže je povinný

Osoba kontrolovaná členom poľovníckej stráže je povinná uposlúchnuť výzvu poľovníckej stráže a strpieť vykonávané úkony.

Poľovnícke plánovanie obsahuje

Poľovnícke plány musia zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa zostavovať tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou a aby zabezpečovali ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky.

Koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s komorou a schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

Koncepciu chovu zveri v poľovných oblastiach zabezpečuje a schvaľuje príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa návrhu poradného zboru.

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia zabezpečuje užívateľ poľovného revíru prostredníctvom odborne spôsobilej právnickej osoby alebo fyzickej osoby a schvaľuje ho okresný úrad na návrh chovateľskej rady príslušného chovateľského celku.

Odborne spôsobilou fyzickou osobou podľa odseku 5 je osoba, ktorá je aspoň päť po sebe nasledujúcich rokov držiteľom poľovného lístka, úspešne absolvovala poľovnícku skúšku [§ 50 ods. 1 písm. c)] alebo je absolventom vysokej školy alebo strednej školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom, a má najmenej päťročnú prax v poľovníckom hospodárení alebo v poľovníckom plánovaní, alebo vo výuke poľovníctva.

Odborne spôsobilou právnickou osobou je vysoká škola alebo stredná škola, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom, a výskumné ústavy zaoberajúce sa poľovníctvom. Odborne spôsobilé osoby vo svojej pôsobnosti eviduje okresný úrad.

Ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri

Schválený plán poľovníckeho hospodárenia je pre užívateľa poľovného revíru záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak. Plnenie tohto plánu sleduje poradný zbor a chovateľská rada a kontroluje podľa pôsobnosti okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.

Okresný úrad môže zmeniť počas plánovaného obdobia plán poľovníckeho hospodárenia najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach zverou alebo v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm, alebo pri poklese stavu zveri, alebo pri premnožení zveri.

Okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad sú oprávnené kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne.

Štatistické zisťovanie v oblasti poľovníctva a spracovanie údajov poľovníckej štatistiky zabezpečuje právnická osoba zriadená ministerstvom.²⁴)

Informačný systém v poľovníctve²⁵) tvoria aj poľovnícke plány, evidencia ulovenej a uhynutej zveri a ročný štatistický výkaz o poľovníctve.

Správcom informačného systému podľa odseku 2 je ministerstvo.

Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá

Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

Poľovnícka organizácia vzniká registráciou dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

Návrh na registráciu poľovníckej organizácie (ďalej len „návrh na registráciu“) môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len „prípravný výbor“). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú v ňom svoje meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich je oprávnený konať v ich mene (ďalej len „splnomocnenec“). K návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky stanov poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedené:

V mene poľovníckej organizácie až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. f) koná prípravný výbor alebo splnomocnenec.

Názov poľovníckej organizácie musí byť odlišný od názvu inej poľovníckej organizácie, ktorá je už registrovaná.

Ministerstvo vedie centrálny register poľovníckych organizácií (ďalej len „centrálny register“), ktorý obsahuje:

Návrh na registráciu podáva prípravný výbor alebo splnomocnenec okresnému úradu príslušnému podľa sídla organizácie.

Ak poľovnícka organizácia, ktorá má byť zaregistrovaná, nespĺňa podmienky podľa § 32 ods. 1 alebo návrh na registráciu nemá náležitosti podľa § 33, alebo ak sú údaje v návrhu neúplné alebo nepresné, alebo stanovy poľovníckej organizácie neobsahujú náležitosti podľa § 33 ods. 2, okresný úrad upozorní na to prípravný výbor alebo splnomocnenca bezodkladne, najneskôr do 10 dní od doručenia návrhu s tým, že ak tieto nedostatky nebudú odstránené, registrácia nebude vykonaná.

Konanie o návrhu na registráciu sa začne dňom, keď je okresnému úradu doručený návrh na registráciu, ktorý nemá nedostatky uvedené v odseku 3. O dni začatia konania okresný úrad bezodkladne upovedomí splnomocnenca alebo prípravný výbor.

Okresný úrad registráciu nevykoná, ak pod rovnakým názvom je už zaregistrovaná poľovnícka organizácia alebo návrh nespĺňa podmienky podľa § 33, alebo z predložených stanov vyplýva, že

O odmietnutí registrácie rozhodne okresný úrad do 15 dní od začatia konania o registrácii a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému výboru.

Ak nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie okresného úradu o odmietnutí registrácie, poľovnícka organizácia vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru alebo prípravného výboru mu okresný úrad zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak okresný úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 15 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. O registrácii sa rozhodnutie nevydáva.

Vznik poľovníckej organizácie, jej názov a sídlo oznámi okresný úrad do siedmich dní po registrácii Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Poľovnícka organizácia je povinná okresnému úradu bezodkladne nahlásiť pridelené identifikačné číslo organizácie Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Zmenu stanov oznámi poľovnícka organizácia písomne okresnému úradu do 15 dní od jej schválenia príslušným orgánom poľovníckej organizácie a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Ak zmena stanov nie je v súlade s § 32 a 33 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, alebo ak by obsah zmeny stanov zakladal dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 35 ods. 1, okresný úrad bezodkladne vyzve poľovnícku organizáciu na odstránenie nedostatkov. Poľovnícka organizácia je povinná tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom upovedomí okresný úrad. Ak tak neurobí, okresný úrad poľovnícku organizáciu rozpustí.

Ak nie je dôvod na postup podľa odseku 2, zašle okresný úrad poľovníckej organizácii do 10 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1 jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že zmenu berie na vedomie.

Poľovnícka organizácia zaniká

Ak stanovy poľovníckej organizácie neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s inou poľovníckou organizáciou, rozhoduje o ňom jej najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik poľovníckej organizácie do 15 dní okresného úradu.

Ak okresný úrad zistí, že poľovnícka organizácia nevyvíja činnosť podľa svojich stanov alebo koná v rozpore so svojimi stanovami, bez meškania ju na to upozorní a vyzve ju, aby od takej činnosti upustila. Ak poľovnícka organizácia v tejto činnosti pokračuje alebo do určeného termínu nezabezpečí nápravu, okresný úrad poľovnícku organizáciu rozpustí.

Okresný úrad postupuje proti organizačnej zložke poľovníckej organizácie, ktorá je oprávnená konať vo svojom mene, pri porušení ustanovení tohto zákona obdobne ako proti poľovníckej organizácii.

Ak pri zániku poľovníckej organizácie neprejdú práva a povinnosti na právneho nástupcu, vykoná sa jej likvidácia.²⁶)

Likvidácia podľa odseku 1 sa uplatní tiež pri zániku poľovníckej organizácie podľa § 38 ods. 1 písm. a) a b). Likvidátorom poľovníckej organizácie je jej štatutárny orgán. Ak neexistuje štatutárny orgán, ktorý by majetkové vyrovnanie vykonal, okresný úrad navrhne súdu určenie likvidátora.

Zánik poľovníckej organizácie oznámi okresný úrad ministerstvu a Štatistickému úradu Slovenskej republiky do siedmich dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel.

Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora.

Komora je právnická osoba.

Sídlo komory určí ustanovujúci snem.

Komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode okresného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade s týmto zákonom vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie.

Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory.

Komora plní úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä

Komora môže nadobúdať majetok. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov; na plnenie svojich úloh môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov,²⁷) ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú z tohto zákona.

Komora predkladá ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. júla so stavom k 31. decembru v členení podľa prílohy č. 2a. Komora je povinná umožniť ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky nahliadnuť do listinných podkladov preukazujúcich pravdivosť údajov uvádzaných v prehľade o príjmoch a výdavkoch podľa prvej vety.

Členom komory je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu.

Podrobnosti o vzniku a zániku členstva v komore určujú stanovy komory.

Prezídium komory môže udeliť čestné členstvo v komore za podmienok určených v stanovách komory.

Snem je najvyšším orgánom komory; tvoria ho delegáti zvolení členmi komory podľa volebného poriadku komory na obdobie piatich rokov.

Snem

Snem zvoláva prezídium najmenej raz za rok alebo mimoriadne, ak o to požiada viac ako jedna tretina členov komory.

Prezídium je najvyšším výkonným orgánom komory; rozhoduje o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, stanovami komory, iným vnútorným predpisom alebo uznesením snemu zverené inému orgánu komory. Prezídium vymenúva a odvoláva riaditeľa kancelárie komory.

Členmi prezídia sú prezident komory, dvaja viceprezidenti komory, predseda kynologickej rady a ďalší piati členovia. Funkčné obdobie členov prezídia je päť rokov.

Prezídium zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac.

Prezident je štatutárny orgán komory. Spôsob konania navonok určia stanovy komory.

Prezident zodpovedá za svoju činnosť snemu.

Prezidenta komory zastupuje počas jeho neprítomnosti viceprezident v rozsahu určenom stanovami komory.

Dozorná rada je kontrolný orgán komory. Dozorná rada kontroluje činnosť komory v rozsahu určenom v stanovách komory alebo na základe poverenia snemu.

Počet členov dozornej rady a pôsobnosť určujú stanovy komory. Funkčné obdobie členov dozornej rady je päť rokov.

Člen dozornej rady nesmie byť členom prezídia, zamestnancom komory ani členom disciplinárneho orgánu.

Disciplinárna komisia komory rieši disciplinárne previnenia (§ 77 ods. 1) držiteľov poľovných lístkov podľa disciplinárneho poriadku komory (§ 77 ods. 2).

Počet a kvalifikáciu členov disciplinárnej komisie, jej pôsobnosť, postup pri riešení disciplinárnych previnení a druhy disciplinárnych opatrení upraví disciplinárny poriadok komory.

Poľovníckymi skúškami sú:

Prípravu na

Príprava na skúšku a skúška sa vykonajú podľa skúšobného poriadku pre jednotlivé druhy skúšok vydaného ministerstvom. Záujemca o skúšku je povinný absolvovať prípravu a skúšku v rozsahu určenom skúšobným poriadkom.

Náklady spojené s prípravou na skúšku a s vykonaním skúšky uhrádza záujemca o skúšku organizátorovi prípravy alebo skúšky.

Kontrolu priebehu prípravy na skúšku a kontrolu skúšky vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva.

Členov skúšobných komisií vymenúva do funkcie lektora alebo skúšobného komisára pre jednotlivé druhy skúšok a vedie evidenciu členov skúšobných komisií na skúšky podľa odseku 1 písm. a) prezídium, na skúšky podľa odseku 1 písm. b) okresný úrad v sídle kraja v obvode svojej pôsobnosti a na skúšky podľa odseku 1 písm. c) ministerstvo na návrh komory.

Orgán, ktorý vymenúva člena skúšobnej komisie do funkcie, mu zároveň s oznámením o vymenovaní vydá preukaz lektora alebo skúšobného komisára pre príslušnú skupinu predmetov.

Orgán, ktorý vymenúva člena skúšobnej komisie, ho aj odvolá, ak člen skúšobnej komisie

Ak je člen skúšobnej komisie odvolaný z funkcie, je povinný orgánu, ktorý ho z funkcie odvolal, odovzdať do 10 dní preukaz vydaný podľa odseku 7.

Ak kontrolné orgány podľa odseku 5 zistia závažné nedostatky v organizačnom, technickom alebo personálnom zabezpečení prípravy na skúšku alebo skúšky, môžu prípravu na skúšku alebo skúšku pozastaviť do odstránenia zistených nedostatkov. Ak zistia porušovanie skúšobného poriadku zo strany skúšaného, môžu pozastaviť vykonanie skúšky skúšaného až do odstránenia zistených nedostatkov.

Ak kontrolný orgán zistí v činnosti skúšobného komisára porušovanie skúšobného poriadku, upozorní na to príslušného skúšobného komisára a predsedu skúšobnej komisie. Ak sa na výzvu kontrolného orgánu nezabezpečí náprava, môže kontrolný orgán požiadať o výmenu skúšobného komisára a dohodne s predsedom skúšobnej komisie ďalší postup.

Ak organizátor skúšky poruší v príprave na skúšku alebo počas skúšky skúšobný poriadok a na výzvu kontrolného orgánu nezabezpečí do termínu ním určeného nápravu, môže kontrolný orgán, podľa závažnosti porušenia skúšobného poriadku, odňať organizátorovi skúšok podľa odseku 2 poverenie na organizovanie prípravy alebo skúšok na 1 až 5 rokov.

O zistených nedostatkoch a ich odstránení podľa odsekov 10 až 12 spíše kontrolný orgán s kontrolovanými subjektmi záznam, ktorý tvorí súčasť dokumentácie prípravy na skúšku alebo skúšky a predkladá sa príslušnému orgánu štátnej správy poľovníctva, ktorý zamestnanca alebo funkcionára kontrolou poveril, príslušnému orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorého pôsobnosti boli nedostatky zistené, a príslušnej obvodnej komore.

Vysvedčenie z poľovníckych skúšok je verejnou listinou osvedčujúcou získanie odbornosti na vydanie poľovného lístka [odsek 1 písm. a)] alebo kvalifikačných predpokladov na vykonávanie funkcie poľovníckeho hospodára [odsek 1 písm. b)] alebo člena skúšobnej komisie pre poľovnícke skúšky [odsek 1 písm. c)].

Poľovný lístok je verejná listina osvedčujúca oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky na lov zveri ustanovené týmto zákonom. Poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt.

Druhy poľovných lístkov:

Poľovné lístky sa vydávajú

Obvodná komora vydá poľovný lístok podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 písm. a) alebo písm. b) osobe, ktorá preukáže, že

Obvodná komora vydá, najviac na dobu povoleného pobytu, poľovný lístok podľa odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. c) osobe, ktorá

Poslucháčom školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom, možno vydať poľovný lístok podľa odseku 3 písm. b) až po absolvovaní predmetu poľovníctvo.

Vydanie poľovného lístka obvodná komora odoprie, a ak už bol vydaný, tak sa odníme, osobe,

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka podáva žiadateľ na predpísanom tlačive. Žiadosť o predĺženie platnosti poľovného lístka doloženú predpísanými náležitosťami podáva žiadateľ najneskôr 30 dní pred uplynutím doby jeho platnosti. Komora 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným spôsobom upozorní jeho držiteľa na ukončenie jeho platnosti.

Obvodná komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že

Ak je poľovný lístok odňatý na dobu určitú, je osoba, ktorej bol poľovný lístok odňatý, povinná pred podaním žiadosti o jeho vydanie vykonať skúšku podľa § 50 ods. 1 písm. a). Osobe, ktorej bol poľovný lístok odňatý natrvalo, môže okresný úrad povoliť vykonanie skúšky podľa § 50 ods. 1 písm. a) najskôr po uplynutí desiatich rokov.

Držiteľ poľovného lístka je povinný bezodkladne oznámiť obvodnej komore, že prestal spĺňať podmienky na vydanie poľovného lístka alebo nastali okolnosti na jeho odňatie.

Odňatý poľovný lístok je povinný jeho držiteľ bezodkladne odovzdať obvodnej komore.

Diplomatické preukazy alebo konzulárne preukazy Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky spolu s poľovným lístkom z krajiny pôvodu nahrádzajú poľovný lístok pre cudzincov.

Osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike vydaný poľovný lístok, vrátane cudzinca musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 150 000 eur a za škodu na veciach najmenej na sumu 3 000 eur za jednu poistnú udalosť. Poistné podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana sa neposkytuje pri nedbanlivosti poisteného.

Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.²⁹) Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu podľa osobitného predpisu.³⁰) Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva.

Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár. Povolenie na lov zveri je neprenosné na inú osobu.

V povolení na lov zveri musia byť uvedené osobné údaje držiteľa poľovného lístka (ďalej len „poľovník“), a to meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, údaje o druhu zveri, jej pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej môže jednotlivé druhy zveri loviť, a doba platnosti povolenia.

Poľovnícky hospodár vedie evidenciu vydaných povolení na lov zveri a zodpovedá za to, že vydané povolenie na lov zveri je v súlade s týmto zákonom.

Povolenie na lov zveri uchováva užívateľ poľovného revíru najmenej tri roky.

Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke. Pri love husí a kačíc na ťahu podľa § 55 ods. 9 nemusí užívateľ poľovného revíru vydať povolenie na lov poľovníckemu hosťovi, ktorý vykonáva lov za prítomnosti člena poľovníckej organizácie, ktorá poľovný revír užíva, alebo zamestnanca užívateľa poľovného revíru.

Po skončení platnosti povolenia na lov zveri je jeho držiteľ povinný odovzdať ho do 30 dní príslušnému poľovníckemu hospodárovi.

Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na poľovné účely, okrem účastníka spoločnej poľovačky musí byť pred vstupom do poľovného revíru zapísaný v knihe návštev poľovného revíru (ďalej len „kniha návštev“).

Člen poľovníckej stráže, ktorý v poľovnom revíri vykonáva ochranu a kontrolu, sa do knihy návštev nezapisuje, ak vstup do revíru vopred oznámi poľovníckemu hospodárovi.

Knihu návštev zakladá a za jej vedenie zodpovedá užívateľ poľovného revíru. Za správnosť údajov v nej uvedených zodpovedá ten, kto zápis vykonal alebo mal povinnosť vykonať.

Zver možno loviť iba v čase jej lovu. V čase ochrany zveri možno zver loviť iba na základe povolenia podľa § 56 alebo výnimky vydanej podľa § 57.

Zver sa loví individuálnym spôsobom lovu alebo na spoločnej poľovačke na základe povolenia na lov.

Individuálny spôsob lovu vykonáva poľovník sám alebo za účasti poľovníckeho sprievodcu.

Individuálnym spôsobom možno loviť zver okrem malej zveri a kuropty horskej, ak tento zákon neustanovuje inak. Táto výnimka neplatí pre lov poľovnými dravcami.

Raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú, kondične zoslabnutú, pri samčej trofejovej zveri len zver, ktorá nie je vhodná na ďalší chov alebo po dosiahnutí jej trofejovej kulminácie.

Ten, kto loví zver, môže na ňu vystreliť len vtedy, ak ju bezpečne rozpoznal. Za správnosť selektívneho odstrelu raticovej zveri zodpovedá strelec. Za správnosť odstrelu vykonaného na pokyn poľovníckeho sprievodcu zodpovedá poľovnícky sprievodca.

Kto pri love pernatej zveri náhodne uloví alebo usmrtí chráneného živočícha, ktorého lov nemal povolený, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k zámene a usmrteniu došlo, príslušnému poľovníckemu hospodárovi, okresnému úradu a organizácii ochrany prírody.³¹)

Ulovenie chorej, poranenej alebo nájdenie uhynutej zveri je poľovník povinný oznámiť bezodkladne poľovníckemu hospodárovi.

Husi a kačice možno loviť aj na ťahu najskôr hodinu pred východom slnka a najneskôr hodinu po západe slnka za použitia najmenej jedného poľovne upotrebiteľného psa na každých aj začínajúcich troch strelcov.

Poľovník je povinný na individuálnej poľovačke bezprostredne po ulovení zveri vyznačiť v povolení na lov údaje o čase a druhu ulovenej zveri, a ak ulovil raticovú zver alebo veľkú šelmu, aj zaznačiť číslo značky, ktorú použil na jej označenie. Ulovenie zveri je povinný oznámiť poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe najneskôr do 24 hodín po ulovení, ak tento zákon neustanovuje inak.

Po ulovení trofejovej zveri je poľovník povinný trofej riadne ošetriť a pripraviť na chovateľskú prehliadku.

V poľovných oblastiach s chovom malej zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, možno loviť diviaka v dobe lovu bez schváleného plánu chovu a lovu, a to aj na spoločnej poľovačke a na vnadisku.

Ak v záujme poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby s dôrazom na predchádzanie vzniku škôd alebo v záujme poľovníckeho hospodárenia, alebo v záujme ochrany prírody, alebo v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri vznikne potreba, aby sa počet niektorého druhu zveri znížil, okresný úrad povolí v dobe lovu užívateľovi poľovného revíru alebo poverenej poľovníckej organizácii podľa § 13 ods. 5 príslušnú úpravu stavu zveri.

Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad môže zabezpečiť rozhodnutím splnenie tohto príkazu na jeho náklady. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu užívateľovi poľovného revíru.

Ak sa vyskytne potreba poľovať na niektorý druh zveri, ktorá má určený čas lovu, aj v čase ochrany na vedecké účely alebo veterinárne účely, na účely ochrany majetku alebo zdravia obyvateľov, zveri alebo chovu zveri, povoľuje lov ministerstvo.

Okresný úrad môže v čase ochrany zveri povoliť mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov alebo poľovných dravcov. Chorá alebo poranená zver ulovená v čase ochrany musí byť okresnému úradu zdokumentovaná podľa § 23 ods. 8.

Ak ministerstvo životného prostredia na základe žiadosti podľa osobitného predpisu²¹) rozhoduje o usmrtení zveri, ktorá je celoročne chránená, zabezpečenie lovu dohodne žiadateľ s užívateľom poľovného revíru.

Ak ministerstvo životného prostredia rozhodne o usmrtení alebo odchyte celoročne chráneného živočícha,²¹) ktorý nie je zverou podľa tohto zákona, zabezpečenie lovu dohodne žiadateľ s užívateľom poľovného revíru.

Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný okresný úrad. Vykonaním lovu poverí okresný úrad užívateľa poľovného revíru, v ktorého obvode sa nepoľovné plochy nachádzajú. Ak sa nepoľovné plochy nachádzajú na hranici poľovných revírov, poverí vykonaním lovu užívateľa poľovného revíru s najdlhšou spoločnou hranicou.

Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 2 nemá odkladný účinok.

Ak ide o pernatú zver s dobou lovu, vlka dravého a šakala zlatého, povoľuje v čase ochrany ich lov ministerstvo za týchto podmienok:

V rozhodnutí podľa odseku 1 ministerstvo určí

Ministerstvo o povolení podľa odseku 1 informuje Komisiu Európskej únie.

Spoločnou poľovačkou je poľovačka schválená príslušným okresným úradom za účasti najmenej troch strelcov a potrebného počtu poľovne upotrebiteľných psov.

Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Spoločná poľovačka sa začína nástupom účastníkov poľovačky a končí sa oznámením užívateľa poľovného revíru o ukončení spoločnej poľovačky pri záverečnom nástupe.

Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu chovu a lovu zveri a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri. Spoločnú poľovačku možno organizovať najviac dvakrát ročne na tých istých poľovných pozemkoch; to neplatí pri uplatňovaní § 56.

Spoločnú poľovačku možno uskutočniť len v termíne podľa schváleného plánu spoločných poľovačiek. Užívateľ poľovného revíru je povinný v určenom termíne predložiť plán spoločných poľovačiek na malú zver a diviačiu zver príslušnému okresnému úradu na schválenie. O zmenu schváleného termínu konania spoločnej poľovačky musí požiadať užívateľ poľovného revíru okresný úrad najmenej päť dní pred plánovanou spoločnou poľovačkou.

Na spoločnej poľovačke možno loviť malú zver a diviačiu zver, podľa pokynov vedúceho spoločnej poľovačky tiež netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu a lovu, inú zver podľa § 56 ods. 1 a zver, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu.

Malú zver a kuroptu horskú možno loviť len na spoločnej poľovačke okrem lovu pomocou poľovných dravcov a lovu na účely výcviku a skúšok poľovných psov. V oplotených viniciach, záhradách, ovocných sadoch, ovocinárskych škôlkach a lesných škôlkach možno zajaca poľného a králika divého loviť aj individuálne počas celého roka na základe povolenia okresného úradu a povolenia na lov (§ 53 ods. 6).

Zajace a jarabice možno loviť na tej istej ploche len raz do roka, bažanty najviac tri razy do roka. V bažantniciach a v poľovných revíroch, v ktorých sa vypúšťali bažanty, ich možno loviť aj viackrát do roka. Na účely zabezpečenia normovaných kmeňových stavov zajačej zveri a bažantej zveri sa každý rok vylúči z lovu zveri aspoň štvrtina celkovej výmery poľovného revíru. Táto časť poľovného revíru musí byť ucelená a primerane zazverená. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na lov bažantej zveri v bažantniciach.

Pri spoločnej poľovačke na malú zver, kačice a husi musia byť na vyhľadávanie, dohľadávanie a prinášanie ulovenej zveri prítomné na prvých troch strelcov jeden a na ďalších aj začatých päť strelcov ďalší poľovne upotrebiteľný pes. Pri spoločnej poľovačke na diviačiu zver musí byť na durenie a dohľadávanie diviačej zveri prítomný na prvých päť strelcov jeden a na každých aj začatých desať strelcov ďalší poľovne upotrebiteľný pes.

Spoločnú poľovačku nemožno organizovať v lokalitách a čase, v ktorom sa na nich zároveň vykonávajú poľnohospodárske práce alebo lesné práce, alebo ak na lokalitách platí zákaz vykonávania spoločnej poľovačky podľa osobitného predpisu.²¹)

Na spoločnej poľovačke je zakázané strieľať

Užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky. Ak je prítomný poľovnícky hospodár, prednostne vykonáva vedúceho spoločnej poľovačky sám.

Vedúci spoločnej poľovačky riadi spoločnú poľovačku a zodpovedá za jej organizáciu a bezpečný priebeh. Pred začatím spoločnej poľovačky je povinný

Vedúci spoločnej poľovačky je počas spoločnej poľovačky povinný

Vedúci spoločnej poľovačky je povinný počas spoločnej poľovačky alebo po skončení spoločnej poľovačky alebo najneskôr v nasledujúci deň zabezpečiť za pomoci poľovne upotrebiteľného psa dohľadávku postrelenej zveri. Na dohľadávke sa môžu zúčastniť len osoby určené užívateľom poľovného revíru. Pre dohľadávku, ak sa uskutoční nasledujúci deň, sa vystaví povolenie ako na spoločnú poľovačku. Na dohľadávke možno dostreľovať len poranenú zver; dohľadávka nesmie mať charakter novej poľovačky.

Ak došlo počas spoločnej poľovačky k zraneniu alebo usmrteniu účastníka poľovačky alebo inej osoby, vedúci spoločnej poľovačky je povinný poľovačku ihneď zastaviť, zabezpečiť bezodkladne ošetrenie a dopravu poranenej osoby do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia a udalosť bezodkladne oznámiť Policajnému zboru a okresnému úradu. Do príchodu polície je povinný vykonať také opatrenia, aby nedošlo k znehodnoteniu alebo zničeniu dôkazov.

Ak došlo počas spoločnej poľovačky k usmrteniu poľovníckeho psa alebo k poškodeniu veci, je vedúci spoločnej poľovačky povinný poľovačku zastaviť a zaistiť dôkazy, spísať o udalosti záznam a bezodkladne ju oznámiť okresnému úradu.

Ak došlo počas spoločnej poľovačky k porušeniu tohto zákona, je vedúci spoločnej poľovačky povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť príslušnému okresnému úradu a obvodnej komore najneskôr do troch dní po ukončení spoločnej poľovačky.

Účastník spoločnej poľovačky je povinný

Na spoločnej poľovačke sa nesmú zúčastniť ani ako honci osoby mladšie ako 15 rokov, osoby pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok.

Sokoliarstvom na účely tohto zákona je držanie a chov poľovných dravcov na ich výcvik, rozmnožovanie, lov zveri, ochranu poľnohospodárskych kultúr pred živočíšnymi škodcami alebo ochranu letísk proti nežiaducemu výskytu vtákov, kultúrne a ekovýchovné účely.

Poľovným dravcom sa rozumie sokoliarsky upotrebiteľný jedinec druhu radu sokolotvaré (Falconiformes) a sovy (Strigiformes), ktorého výcvik umožňuje jeho využitie pri love zveri, pričom tento dravec nemusí byť zverou podľa tohto zákona.

Na lov zveri možno použiť len tie jedince poľovných dravcov, ktoré sú označené a evidované podľa osobitného predpisu.³⁰)

Držiteľ poľovného dravca musí absolvovať predpísané skúšky, musí byť držiteľom platného poľovného lístka a členom Slovenského klubu sokoliarov. Používať poľovného dravca na území Slovenskej republiky môže aj cudzinec, ak je poľovný dravec a jeho držiteľ evidovaný podľa predpisov Medzinárodnej asociácie sokoliarstva a ochrany dravých vtákov, má udelené povolenie na držbu poľovného dravca a má vydaný poľovný lístok pre cudzincov a dovoz poľovného dravca na územie Slovenskej republiky je povolený podľa osobitných predpisov.³⁰)

Lov zveri poľovným dravcom možno vykonávať len na základe povolenia na lov zveri vydaného užívateľom poľovného revíru a vstup do poľovného revíru sa musí vyznačiť v knihe návštev.

Poľovníckou kynológiou na účely tohto zákona je chov, držanie a výcvik poľovne upotrebiteľných psov, ako aj ich využívanie na ochranu, lov a dohľadávanie ulovenej a poranenej zveri.

Odborným orgánom poľovníckej kynológie je kynologická rada. Kynologická rada sa podieľa na tvorbe skúšobných poriadkov pre skúšky poľovnej upotrebiteľnosti psov, zabezpečuje výchovu a vzdelávanie kynológov, kynologických rozhodcov, ako aj ďalší rozvoj poľovníckej kynológie; organizuje skúšky poľovnej upotrebiteľnosti jednotlivých plemien poľovných psov.

Na zabezpečenie ochrany zveri, riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania ulovenej a postrieľanej zveri, záchranu zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť poľovne upotrebiteľných psov s predpísanou kvalifikáciou.

Na lov a dohľadávanie zveri sa môžu použiť iba poľovne upotrebiteľné psy poľovných plemien, ktoré majú absolvovanú príslušnú odbornú skúšku.

Vnadiskom na účely tohto zákona je miesto, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať zver. Na vnadisku okrem vnadiska vo zvernici je povolené loviť iba diviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky, ktorých lov je povolený. Diviačiu zver na vnadisku možno loviť iba mimo obdobia núdze. Vnadisko na lov diviačej zveri musí byť zriadené tak, aby ostatná raticová zver mala k návnade sťažený prístup.

Vnadisko, na ktoré sa vykladá živočíšna návnada, musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³²) Po ukončení vnadenia návnadou je užívateľ poľovného revíru povinný neškodne odstrániť zvyšky návnady.

Pri love zveri je poľovník povinný zaobchádzať so strelnou zbraňou (ďalej len „zbraň“) a strelivom podľa osobitného predpisu²⁹) a tohto zákona tak, aby neohrozil svoj život, zdravie a majetok, ako aj život, zdravie a majetok iných osôb.

Prenášať a používať zbraň na poľovné účely je zakázané osobám, ktoré sú pod vplyvom alkoholu, psychotropných alebo omamných látok.

Zakázané je strieľať alebo mieriť v smere, v ktorom by následkom výstrelu mohlo prísť k ohrozeniu života, zdravia osôb alebo majetku.

Pri nočnej poľovačke je poľovník povinný uviesť v knihe návštev presné miesto a čas, kde a dokedy bude na zver čakať. Pri pohybe v poľovnom revíri v noci je poľovník povinný si svietiť.

Zbraň na poľovné účely možno nabiť až po začatí individuálnej poľovačky a na spoločnej poľovačke po začatí pohonu.

Zbraň na poľovné účely je poľovník povinný nabíjať a vybíjať zásadne tak, že hlaveň smeruje k zemi. Opakovacie a samonabíjacie zbrane je poľovník povinný nabíjať a vybíjať hlavňou smerom dohora.

Pri zbraniach na poľovné účely, ktoré majú napináčik, je povolené napináčik natiahnuť až bezprostredne pred výstrelom. Ak poľovník po natiahnutí napináčika nestrieľa, je povinný jeho natiahnutie ihneď zrušiť.

Poľovník je povinný vybiť zbraň

Prechod s vybitou poľovnou zbraňou cez cudzí poľovný revír, mimo verejnej komunikácie, bez povolenia na lov je možný iba so zbraňou uloženou v puzdre.

Poľovník je povinný sledovať a dohľadávať zver postrelenú alebo iným spôsobom zranenú. Ak zver prebehla alebo preletela do iného poľovného revíru, je povinný pred začatím dohľadávania v tomto poľovnom revíri o tejto skutočnosti upovedomiť poľovníckeho hospodára tohto poľovného revíru, v sledovaní a dohľadávaní zveri s poľovnou zbraňou môže pokračovať len za účasti tohto poľovníckeho hospodára alebo ním poverenej osoby.

Pri dohľadávaní zveri, ak nemôže zver sám alebo s pomocou iných osôb dohľadať, je povinný použiť na dohľadávanie poľovne upotrebiteľného psa.

Usmrtená zver, ktorá bola nájdená na nepoľovných plochách, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na nepoľovné plochy, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Ak ide o zver, ktorá je zároveň celoročne chráneným živočíchom, užívateľ najbližšieho poľovného revíru zabezpečí oznámenie nálezu takejto zveri príslušnému orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu.^32a)

Ak dôjde k usmrteniu raticovej zveri alebo veľkej šelmy dopravným prostriedkom na nepoľovnej ploche a tá tvorí prekážku pre plynulosť cestnej premávky, usmrtenú zver odstráni správca komunikácie; uloženie odstránenej zveri oznámi užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.

Ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je povinný užívateľ poľovného revíru zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o celoročne chránenú zver, oznámi nález aj orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu.^32a)

Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť pri šírení nebezpečnej nákazy likvidáciu uhynutej zveri podľa osobitných predpisov.³³)

Každý kus ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy sa na účely kontroly a preukázania pôvodu označuje značkou na označenie ulovenej zveri (ďalej len „značka“), ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Značkou sa označuje aj každý kus nájdenej uhynutej alebo inak usmrtenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy, s ktorou sa manipuluje s cieľom jej zužitkovania.

Po ulovení raticovej zveri alebo veľkej šelmy je strelec alebo sprievodca povinný

Osoba, ktorá nemôže zver označiť značkou, nesmie s nájdenou zverou hýbať, prevážať ju ani si ju celú alebo jej časť privlastniť.

Ulovenú raticovú zver a veľkú šelmu možno v poľovnom revíri a pri preprave k poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe prepravovať iba so založenou značkou.

Na ďalšiu prepravu raticovej zveri a veľkej šelmy vystavuje poľovnícky hospodár alebo ním poverená osoba lístok o pôvode ulovenej zveri.

Osoby, ktorým boli značky vydané, sú povinné vrátiť nepoužité značky poľovníckemu hospodárovi najneskôr do piatich dní po ukončení lovu alebo od skončenia platnosti povolenia na lov zveri.

Výdaj a evidenciu vydaných a použitých značiek vykonáva poľovnícky hospodár. Za použitie značky zodpovedá osoba, ktorej bola značka vydaná. Stratu značky je povinná osoba, ktorej značka bola vydaná, ihneď oznámiť poľovníckemu hospodárovi. Poľovnícky hospodár oznamuje stratu značky príslušnému okresnému úradu najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o strate značky dozvedel.

Značku si na vlastné náklady obstaráva užívateľ poľovného revíru prostredníctvom komory.

Značka sa ponecháva na zveri až do jej rozrábky. Ak je ulovená zver odovzdaná odberateľovi do zberne diviny, značka zostáva na ulovenej zveri u odberateľa, ktorý ju predkladá na kontrolu pôvodu ulovenej zveri spolu s lístkom o pôvode ulovenej raticovej zveri. Ak dôjde k rozrábke diviny ulovenej zveri, značku odkladá osoba, ktorá rozrábku zabezpečila, spolu s lístkom o pôvode ulovenej raticovej zveri do najbližšej kontroly pôvodu ulovenej zveri, najdlhšie však rok od jej prevzatia.

Kontrolu pôvodu ulovenej zveri vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva, príslušné orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy, poľovnícka stráž a Policajný zbor.

Prehľad o prevzatých a použitých značkách predkladá objednávateľ značiek na požiadanie okresnému úradu.

Poľovať na zver možno len spôsobom zodpovedajúcim zásadám lovu a ochrany zveri podľa tohto zákona.

Zakázaným spôsobom lovu zveri je

Nesprávnym spôsobom lovu je

Zakazuje sa narúšať užívanie poľovného revíru správaním ohrozujúcim bezpečnosť osôb, majetku a životného prostredia zveri,

Zakazuje sa umiestňovať v poľovnom revíri zariadenia na odchyt dravcov bez platnej výnimky podľa osobitného predpisu.²¹)

Zakazuje sa budovať nadzemné pozorovacie zariadenia na pozorovanie a lov zveri vo vzdialenosti menšej ako 200 m od hranice poľovného revíru alebo od hranice územia s piatym stupňom ochrany³⁷) alebo zóny A chráneného územia.³⁸)

Zakazuje sa používanie oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach.³⁹)

Zakazuje sa propagovať, ponúkať a predávať prostriedky a zariadenia na lov zveri, ktoré sú zakázané podľa odseku 2 písm. a) až c) a k).

Ministerstvo môže

Poľovníkovi, ktorý ulovil raticovú zver, patrí poľovnícke právo, ktorým sa na účely tohto zákona považuje poľovnícka trofej a jedlé vnútornosti, ak ich použitie nie je v rozpore s osobitným predpisom.⁴⁰)

Poľovnícku trofej možno odňať v rozhodnutí vydanom v disciplinárnom alebo priestupkovom konaní.

Ulovená alebo inak usmrtená zver alebo uhynutá zver alebo jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria užívateľovi poľovného revíru. Zver ulovená, uhynutá alebo inak usmrtená na nepoľovných plochách patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Zver ulovená alebo inak usmrtená alebo uhynutá na poľovných pozemkoch, ktoré nie sú zaradené do poľovného revíru, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Užívateľovi poľovného revíru alebo najbližšieho poľovného revíru za rovnakých podmienok patria aj vedľajšie produkty zo zveri, ako sú poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

Ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo poľovníckej trofeje alebo zhodov parožia bez súhlasu užívateľa poľovného revíru je zakázané. Užívateľ poľovného revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol podľa odseku 3. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru povinný viesť predpísanú evidenciu.

Počas prepravy musia byť všetky ulovené jedince raticovej zveri označené značkou a pôvod ulovenej zveri musí byť doložený lístkom o pôvode zveri. Príjemca zveri je povinný uchovávať lístok o pôvode zveri a značku do najbližšej kontroly, najdlhšie však jeden rok od prevzatia zveri.

Odchytenú živú zver určenú na zazverovanie v poľovných revíroch Slovenskej republiky môže užívateľ poľovného revíru priamo previesť na iného užívateľa poľovného revíru len po príslušnom veterinárnom vyšetrení.

Ak trofejovú zver ulovil cudzinec, pred jej vývozom do zahraničia musí užívateľ poľovného revíru zabezpečiť obodovanie poľovníckej trofeje dvoma členmi obvodnej hodnotiteľskej komisie a vyhotoviť fotodokumentáciu poľovníckej trofeje. Bodovaciu tabuľku a fotodokumentáciu predloží užívateľ poľovného revíru na chovateľskú prehliadku. Ak ide o vývoz významnej poľovníckej trofeje, bodovania sa musí zúčastniť a bodovaciu tabuľku podpísať aj člen ústrednej hodnotiteľskej komisie. Osoba prevážajúca poľovnícku trofej do zahraničia je povinná predložiť colnému orgánu spolu s trofejou aj hodnotiteľskú tabuľku trofeje.

Ak cudzinec uloví zver, ktorej hodnota poľovníckej trofeje prekročí národný rekord, je povinný umožniť vyhotovenie kópie trofeje, ktoré zabezpečí komora. Kópiu poľovníckej trofeje uchováva komora až do prekonania národného rekordu.

Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.

Za škody spôsobené raticovou zverou, ktorá unikla zo zvernice, zodpovedá užívateľ zvernice, ak nepreukáže, že uniknutie zveri bolo umožnené úmyselným poškodením oplotenia alebo neodvrátiteľnou udalosťou, alebo osobou, za ktorú nezodpovedá.

Škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak ho mohol loviť.

Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.⁴³)

Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

Štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva.

Orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú:

Štátnu správu na úseku poľovníctva v lesoch patriacich do vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Okresný úrad rozhoduje v prvom stupni o

Okresný úrad ďalej

Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. c) a d) nemá odkladný účinok.

Štátny dozor v poľovníctve je oprávnenie orgánov štátnej správy poľovníctva sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a rozhodnutia vydané na jeho základe (ďalej len „štátny dozor“).

Štátny dozor v lesoch patriacich do vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Zamestnanci orgánov štátnej správy poľovníctva sú pri vykonávaní štátneho dozoru oprávnení

Orgány štátnej správy poľovníctva na základe výsledkov vykonaného štátneho dozoru

Užívateľ poľovného revíru alebo užívateľ poľovného pozemku je povinný

Orgán štátnej správy poľovníctva je povinný oboznámiť užívateľa poľovného revíru a osoby, ktoré sa dozoru zúčastňujú, so zisteniami pri výkone štátneho dozoru v poľovníctve a zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru v poľovníctve.

Zamestnanci orgánu štátnej správy poľovníctva sú povinní pri činnostiach uvedených v odseku 3 písm. a) a b) preukázať sa písomným poverením príslušného orgánu štátnej správy poľovníctva a služobným preukazom a nosiť služobnú rovnošatu.⁴⁵)

Orgán štátnej správy poľovníctva môže uložiť užívateľovi poľovného revíru alebo užívateľovi poľovného pozemku za marenie alebo iné sťaženie výkonu štátneho dozoru v poľovníctve a za nesplnenie povinností podľa odseku 4 poriadkovú pokutu; jej výška je najviac 300 eur. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Zamestnanec orgánu štátnej správy poľovníctva oprávnený na výkon štátneho dozoru je z výkonu štátneho dozoru vylúčený, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k subjektu, nad ktorým sa vykonáva dozor, alebo k fyzickým osobám, ktorých sa dozor týka, možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Na štátny dozor sa vzťahujú základné pravidlá kontroly podľa osobitného predpisu.⁴⁶)

Priestupku na úseku poľovníctva sa dopustí ten, kto

Priestupku sa dopustí poľovnícky hospodár, ak neplní povinnosti podľa § 19 ods. 9 alebo iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo vykonáva činnosti, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom.

Orgánom príslušným na prejednanie priestupkov je okresný úrad, v ktorého územnej pôsobnosti bol priestupok spáchaný.

Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 môže okresný úrad v priestupkovom konaní uložiť

Ak sa dopustí fyzická osoba priestupku do dvoch rokov po tom, čo jej bola za rovnaký priestupok uložená sankcia, môže jej byť uložená pokuta do dvojnásobku hornej hranice pokuty alebo namiesto pokarhania peňažitá pokuta.

Účastníkovi priestupkového konania, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na prejednanie priestupku alebo inak sťažuje postup konania, môže okresný úrad uložiť poriadkovú pokutu do 60 eur. Ak sa účastník konania bez závažných dôvodov opakovane nedostaví na pojednávanie alebo opakovane inak sťažuje postup konania, môže mu orgán štátnej správy poľovníctva uložiť poriadkovú pokutu do 300 eur.

Pokuta uložená za priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu dobu splatnosti.

Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o priestupkoch.⁴⁷)

Disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu,³⁴) priestupku podľa § 76 alebo iného správneho deliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou.

Disciplinárne previnenie rieši komora podľa disciplinárneho poriadku.

Orgán štátnej správy na úseku poľovníctva uloží pokutu od 150 eur do 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá

Pokutu od 500 eur do 5 000 eur uloží orgán štátnej správy na úseku poľovníctva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá

Pokutu od 5 000 eur do 15 000 eur uloží orgán štátnej správy na úseku poľovníctva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá

Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo užívateľ poľovného revíru, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, aj vtedy, ak poruší iné zákazy alebo postup alebo si nesplní ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom, za čo orgán štátnej správy na úseku poľovníctva uloží pokutu do 5 000 eur.

V rozhodnutí o uložení pokuty môže okresný úrad určiť aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov; ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, okresný úrad môže uložiť ďalšiu pokutu do 3 000 eur.

Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 4, okresný úrad uloží pokutu až do dvojnásobku sumy uvedenej v odsekoch 1 až 4.

Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania okresný úrad berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zver a jej prostredie, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď príslušný okresný úrad zistil porušenie alebo nesplnenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Výnosy z pokút uložených za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,⁴⁸) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

Ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.⁴⁹)

Na konanie v prvom stupni je miestne príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť poľovných pozemkov, ktorých sa konanie týka.

Zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené.

Poľovné lístky a vykonané skúšky z poľovníctva, sokoliarske skúšky, skúšky poľovníckych psov a vymenovanie členov poľovníckej stráže a poľovníckych hospodárov do 31. augusta 2009 zostávajú v platnosti.

Správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.

Ak užívateľ poľovného revíru nespĺňa podmienky podľa § 13 ods. 1, môže poľovný revír obhospodarovať len do skončenia platnosti zmluvy.

Poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona.

Obvodný lesný úrad vydáva nové poľovné lístky, predlžuje ich platnosť a odníma poľovné lístky do 31. mája 2010.

Obvodné lesné úrady prehodnotia zaradenie poľovných revírov do kvalitatívnych tried do 31. decembra 2010.

Zvernice a bažantnice uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za zvernice a bažantnice uznané podľa § 6 a 7.

Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu⁵⁰) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odovzdá ministerstvu do 30. septembra 2009 dokumentáciu poľovníckych organizácií založených podľa osobitného predpisu.⁵⁰)

Ministerstvo rozdistribuuje dokumentáciu podľa odseku 10 príslušným obvodným lesným úradom do 31. októbra 2009 na registráciu podľa tohto zákona.

Poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému lesnému úradu. Poľovnícku organizáciu, ktorá si túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad zapíše v registri poľovníckych organizácií s dodatkom „v likvidácii“ k 1. februáru 2010 a poľovnícka organizácia môže vykonávať len úkony smerujúce k jej zániku. Poľovnícka organizácia je povinná do 28. februára 2010 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Ak si poľovnícka organizácia túto povinnosť nesplní, príslušný obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora jej štatutárny orgán.

Členovia poľovníckej stráže podľa doterajších predpisov sú členmi poľovníckej stráže podľa tohto zákona, ak do 31. decembra 2011 absolvujú preškolenie, ktoré organizuje komora v súčinnosti s príslušným obvodným lesným úradom.

Členovia skúšobných komisií podľa doterajších predpisov sú členmi skúšobných komisií podľa tohto zákona, ak do 31. decembra 2011 absolvujú preškolenie a overenie odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona, ktoré organizuje komora v spolupráci s ministerstvom.

Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.

Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré držia zver v zajatí, sú povinné zosúladiť jej držanie s týmto zákonom do 31. januára 2010.

Právne úkony, ktoré vykonali organizačné zložky poľovníckej organizácie, ktorým bolo pred 1. júlom 2013 pridelené identifikačné číslo,⁵¹) sú právnymi úkonmi vykonanými týmito organizačnými zložkami, ktoré sú identifikované identifikátorom podľa § 34 ods. 1 písm. f) piateho bodu.

Poľovnícke organizácie, ktoré sa členia na organizačné zložky, sú povinné do 31. októbra 2013 predložiť do centrálneho registra údaje podľa § 34 ods. 1 písm. f).

Ak bol osobe odňatý poľovný lístok na dobu určitú alebo zakázaný lov jedného alebo všetkých druhov zveri na dobu určitú podľa predpisu platného do 31. augusta 2009, môže komora po uplynutí polovice tejto doby upustiť od výkonu zvyšku tejto sankcie.

Disciplinárne konanie začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Prezídium Slovenského poľovníckeho zväzu

Obvodné lesné úrady vytvoria z registra všetkých držiteľov poľovných lístkov zoznam, ktorý bude zoznamom zakladajúcich členov komory, a zašlú ho na ministerstvo do 30. septembra 2009.

Okresné organizácie alebo regionálne organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu uskutočnia do 31. októbra 2009 stretnutie zástupcov právnických osôb a fyzických osôb vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovných revíroch, ktoré sa nachádzajú v ich územnej pôsobnosti držiteľov poľovných lístkov s trvalým pobytom v obvode ich pôsobnosti, podľa zásady jeden zástupca poľovníckej organizácie na každých aj začatých 50 členov poľovníckej organizácie užívajúcej poľovný revír.

Držiteľov poľovných lístkov s trvalým pobytom v obvode svojej pôsobnosti, ktorí nie sú členmi poľovníckej organizácie podľa odseku 3, zvolá okresná organizácia alebo regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu na osobitné stretnutie, kde si zvolia zástupcov podľa zásady v odseku 3.

Stretnutie zástupcov podľa odsekov 3 a 4 na obvodnom sneme zvolí delegátov na ustanovujúci snem komory; podľa zásady na každých aj začatých 500 zapísaných držiteľov poľovných lístkov zvolí jedného delegáta.

Ustanovujúci snem komory zvolá prezídium Slovenského poľovníckeho zväzu do 31. januára 2010.

Ustanovujúci snem komory schváli volebný a rokovací poriadok ustanovujúceho snemu, stanovy komory, zvolí orgány komory, schváli organizačný a rokovací poriadok komory a disciplinárny poriadok komory.

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom určí spoločenskú hodnotu poľovnej zveri.

Zrušuje sa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993 Z. z.

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 62/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona č. 45/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 549/2004 Z. z. a zákona č. 571/2007 Z. z. sa mení takto:

Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem § 51 a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010 a okrem § 65 ods. 7, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2015.