Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov,²) ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis neustanovuje inak.^2a)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³)

Na štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov sa vzťahujú osobitné predpisy.⁴)

Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie funkcie

Občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.^5a)

Ak sa z hľadiska oprávnených záujmov Slovenskej republiky vyžaduje, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len občan Slovenskej republiky.

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,⁶) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.^5a)

V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^6a)

Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len "vedúci zamestnanec") sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,⁷) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí⁸) v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

Plnenie úloh pri vykonávaní štátnych záležitostí na účely tohto zákona je činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom

Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

Štátna služba na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^12a)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“).

Štátny zamestnanec podľa odsekov 3 a 4 je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu,¹⁵) ak nejde o štátneho zamestnanca podľa odseku 3.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe vyslania podľa osobitného predpisu;¹⁶) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 16, § 19 až 23 a § 28.

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f), § 22, § 23 a § 80.

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80. Na veľvyslanca sa nevzťahujú aj ustanovenia § 53 ods. 4, § 83 ods. 4 a § 104 ods. 5. Na prednostu obvodného úradu sa nevzťahujú aj ustanovenia § 65 ods. 3 tretej vety, § 83 ods. 4, § 104 a § 116 ods. 3 tretej vety. Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu sa nevzťahujú aj ustanovenia odseku 5 druhej vety, § 11 ods. 4, § 12 ods. 3, § 65 ods. 3 tretej vety, § 83 ods. 4, § 94 ods. 4, § 104, 108 a § 116 ods. 3 tretej vety.

Na štátneho zamestnanca podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až f) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

Služobný úrad na účely tohto zákona je

Služobný úrad na účely tohto zákona je aj

Služobný úrad justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre a právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra.

Služobný úrad na účely tohto zákona nie je Národný bezpečnostný úrad.

Služobný úrad koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov toho služobného úradu, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v služobnom úrade uvedenom

Na výkon kontroly podľa odseku 1 písm. a) sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.¹⁹)

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis²⁰) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1.

Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní vedúci služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa § 6 ods. 3 písm. b) šiesteho bodu.

Vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.²¹) Vedúci úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho zamestnanca.

Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k veľvyslancovi plní vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu vedúceho úradu vedúci kancelárie najvyššieho súdu.

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.²²)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor.

Vedúci úradu písomne poverí spomedzi vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa § 12 ods. 2 v rozsahu určenom v poverení.

Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Osobný úrad

Služobné predpisy sú vnútorné normatívne akty, ktoré v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby. Služobné predpisy vydáva služobný úrad; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.²³)

Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸)

So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je adaptačné obdobie, ak tento zákon neustanovuje inak. Adaptačné obdobie trvá päť mesiacov a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Počas adaptačného obdobia služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Vedúci zamestnanec a štátny zamestnanec, ktorý bol prijatý do štátnej služby podľa § 24, vykonáva štátnu službu bez adaptačného obdobia.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby a ktorý vykonával štátnu službu nepretržite najmenej jeden rok v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, možno na jeho písomnú žiadosť odpustiť adaptačné obdobie, ak od skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru neuplynul viac ako jeden rok.

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu,¹⁵) odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 6 ods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a), k) a l).

Do dočasnej štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

Do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca možno prijať na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,

Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov²⁹) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.

Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.³⁰)

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.

Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.

Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.

Na štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.

Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe možno obsadiť aj bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Štátnozamestnanecké miesto uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov

Vonkajšie výberové konanie vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o vonkajšom výberovom konaní obsahuje najmä

Žiadosť o zaradenie do vonkajšieho výberového konania možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia vonkajšieho výberového konania.

Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta. Ak došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta po skončení vonkajšieho výberového konania, vybraný uchádzač sa neprijme do štátnej služby. Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší aj vtedy, ak na obsadzované štátnozamestnanecké miesto zaradí štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38. Služobný úrad je povinný bezodkladne oznámiť uchádzačovi zrušenie vonkajšieho výberového konania.

Vonkajším výberovým konaním sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia.

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov vonkajšieho výberového konania je záväzné pre vedúceho úradu pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta.

Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok vonkajšieho výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

Vnútorné výberové konanie vyhlasuje služobný úrad vo všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie v služobnom úrade a na mieste, ktoré je prístupné všetkým štátnym zamestnancom služobného úradu. Na vnútorné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.

Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o prihlásení sa do výberového konania, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Ustanovenia odsekov 2 a 9 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 2 písm. i). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

Voľné štátnozamestnanecké miesto okrem štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov výberom

Výber vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere obsahuje najmä údaje podľa § 22 ods. 2.

Žiadosť o zaradenie do výberu možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia výberu.

Výberom sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok výberu do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

Podrobnosti o výbere, najmä o prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Ustanovenia odsekov 2 a 6 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). V služobnom úrade, ktorým je súd, podrobnosti o spôsobe vyhlásenia výberu, prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu a o postupe pri uskutočňovaní výberu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa odseku 1 písm. b) až d), postupuje sa u neho podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l).

Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

Štátnozamestnanecký pomer založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Štátnozamestnanecký pomer založený poverením výkonom funkcie veľvyslanca vzniká dňom uvedeným v poverení.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa § 25 ods. 1 písm. b) až d), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo v poverení podľa odseku 3.

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu predseda najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný vydať štátnemu zamestnancovi.

Služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú:

Služobný úrad v služobnej zmluve uvedie aj údaj o služobnom čase, o dĺžke dovolenky, o dĺžke výpovednej doby a o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti.

Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom.

Prílohou služobnej zmluvy je tiež písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac troch mesiacov, ak ide o prijatie

Dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2 musí byť písomná. Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a o čas služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d).

Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až e) patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1. Služobný úrad uvedený § 9 ods. 2 písm. a) až e) pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 40 patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa osobitného predpisu^2a) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.^2a)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami,³⁴) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

Občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu, je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve.

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca môže dôjsť aj na základe zákona.

Štátneho zamestnanca možno preložiť na vykonávanie štátnej služby

Štátneho zamestnanca možno preložiť z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby len vtedy, ak štátny zamestnanec môže štátnu službu vykonávať so zreteľom na splnenie predpokladu občianstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2 a 3), kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšie ním vykonávané činnosti.

Štátneho zamestnanca možno podľa odseku 1 preložiť dočasne alebo trvale.

Na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

Preloženie podľa odseku 1 písm. d) a e) je možné len po dohode vedúcich úradov príslušných služobných úradov.

Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa je príslušný ten, pre koho bude štátny zamestnanec plniť úlohy. Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, je príslušný predseda najvyššieho súdu. Dočasné preloženie podľa prvej vety a druhej vety je možné len so súhlasom vedúceho úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, a trvá najdlhšie počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy.

Preloženie štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený podľa odseku 1 písm. d) a e), služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, najneskôr do siedmich dní odo dňa preloženia.

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov.

Štátneho zamestnanca možno opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia.

Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa osobne starajú o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, možno dočasne preložiť podľa odsekov 1 a 2 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený. Ak je štátny zamestnanec dočasne preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu³⁵) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných sťahovacích výdavkov.

Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.

Štátneho zamestnanca možno na základe výberového konania dočasne preložiť na čas dlhší ako šesť mesiacov na dlhodobo uvoľnené miesto vedúceho zamestnanca. Vedúceho zamestnanca možno dočasne preložiť podľa prvej vety na čas dlhší ako šesť mesiacov aj bez výberového konania.

Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade

Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť na voľné miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta výberovým konaním.

Doba zastupovania podľa odseku 3 a doba dočasného preloženia podľa odseku 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Vedúci úradu odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak uplynula doba, na ktorú bol štátny zamestnanec vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Vedúci úradu odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 19 ods. 4, ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. a).

Vedúci úradu môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak vedúci zamestnanec

Vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³⁶)

Vedúci úradu na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii odvolá aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán alebo štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³⁶)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom

Písomné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; v prípade skončenia vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b) písomné potvrdenie vydá vedúci úradu v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l) sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) alebo pred poverením výkonom funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. l), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

Skončiť dočasné vyslanie alebo skrátiť dobu dočasného vyslania môže vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným vedúcim úradu v písomnom oznámení. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca možno len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.³⁵)

Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^12a) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1až 3.

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,³⁷) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nemožno vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, alebo ju nemožno preložiť na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Vedúci úradu zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 trvá

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

Suma podľa odseku 4 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.³⁸)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie alebo orgán Európskej únie, do ktorých je vyslaný.

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 60 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 42 ods. 1, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 42 ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby podľa odseku 2.

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty v cudzine vrátane času vykonávania štátnej služby v cudzine do skončenia tejto cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty. Služobný úrad pritom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve.

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.³⁵) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,³⁹) inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. h) a i).

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnou zamestnankyňou a štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a štátneho zamestnanca, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu,¹⁵) ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 sa skončí dňom skončenia vyslania podľa osobitného predpisu.¹⁶)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) a b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 alebo ods. 5 alebo ktorého vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončilo na základe zákona podľa § 38 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred skončením vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.

Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu⁴⁰) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.⁴⁰) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu⁴⁰) v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí.

Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,⁴) vykonával prácu vo verejnom záujme⁴¹) alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad však nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne. Podkladom pre vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe. Podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca.

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

Štátny zamestnanec má právo

Štátny zamestnanec má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

Štátny zamestnanec je povinný

Štátny zamestnanec je ďalej povinný oznámiť

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne.

Štátny zamestnanec nesmie

Štátny zamestnanec ďalej nesmie

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na lekársku posudkovú činnosť, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť,⁴⁴) športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí,⁴⁵) na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu⁴⁶) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií, a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby v prípadoch uvedených v odseku 6, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť podnikanie spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 6.

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 60 ďalej povinný

Vedúci zamestnanec nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2.

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou; za majetok sa považujú peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom.

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,⁴⁸) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie

Majetkové priznanie sa podáva vedúcemu úradu. Vedúci úradu, ktorého vymenúva a odvoláva do funkcie vláda, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu úradu vlády. Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až d), f) a g) podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Vedúci úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoj majetok podľa osobitného predpisu.⁴⁹)

Vedúci úradu preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní spresnil alebo doplnil. Vedúci úradu na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti mu vedúci úradu určí primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na jej vybavenie je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸) Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až g) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸) Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až g) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁵⁰)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť nerovnomerné rozvrhnutie služobného času aj vtedy, ak štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu v dvojzmennej prevádzke, v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dosiahne najmenej 33 rokov veku.

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.

Služobné voľno podľa odseku 1 písm. a) sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa odseku 1 písm. c) nasleduje manžela do cudziny, sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie.

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné⁵¹) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.³⁵)

Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Ak vykonáva štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 41.

Štátna zamestnankyňa sa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak. Štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky a jej zaradení na vykonávanie štátnej služby má právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrilo, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke.

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako na štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky.

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.⁵²)

Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a fotokópie.

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

Služobný úrad organizuje, zabezpečuje a umožňuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov.⁵³) Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.⁵⁴)

Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby.

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie

Služobný úrad, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, koordinuje vzdelávanie štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Prehlbovanie kvalifikácie sa uskutočňuje

Adaptačné vzdelávanie sprostredkúva štátnemu zamestnancovi v adaptačnom období informácie a vedomosti smerujúce k osvojeniu si základných zručností potrebných na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva zo

Priebežné vzdelávanie je zamerané najmä na

Špecifické vzdelávanie je zamerané najmä na

Prehlbovanie kvalifikácie podľa odseku 1 sa môže uskutočňovať formou prezenčného vzdelávania, dištančného vzdelávania, samoštúdia, prostriedkami elektronickej komunikácie, odborných pobytov, účasťou na konferenciách, účasťou na odborných seminároch, účasťou na kurzoch a inými formami.

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje päť služobných dní v kalendárnom roku alebo ak predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 3 500 eur. Služobný úrad pri uzatvorení dohody o prehlbovaní kvalifikácie postupuje primerane podľa § 80 ods. 2 až 4 a 8.

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na adaptačné vzdelávanie.

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a formách adaptačného vzdelávania upraví služobný predpis.

Podrobnosti o formách prehlbovania kvalifikácie podľa § 77 ods. 5 a podrobnosti o poskytovaní a čerpaní služobných dní podľa § 78 ods. 1 upraví služobný predpis.

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 76 ods. 4 písm. a), ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebou služobného úradu. Na tento účel služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 2 písm. c) nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 2 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 47 písm. a) až d). Najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 2 písm. d), nesmie byť vyššia ako tri štvrtiny celkovej sumy nákladov vynaložených služobným úradom.

Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 2 písm. c) sa nezapočítava čas

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu⁵⁶) v rozsahu

Štátny zamestnanec je povinný preukázať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.

Za čas služobného voľna podľa odseku 5 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca požadovať náhradu škody podľa § 115 a 116.

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa § 76 ods. 4 písm. b) postupuje primerane podľa odsekov 1 až 8.

Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až f) a náhrady podľa § 82. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh.

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 86.

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady,⁵⁸) ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až f) a náhrady podľa § 82.

Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí

Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %, najviac však za 32 rokov.

Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava aj

Ten istý čas možno započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.

Na účely započítavania služobnej praxe čas trvania predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

Štátnemu zamestnancovi okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii možno určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril podľa § 83 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, pokiaľ trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený. Určený osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia úloh.

Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Príplatok za riadenie patrí odo dňa vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená podľa odseku 3.

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania v kalendárnom mesiaci.

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,5 % až 12 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113 určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 40 patrí príplatok za zmennosť podľa odseku 1 vo výške 1,5 % až 12 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.^59a)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej oblasti, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu⁶⁰) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 40 patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

Ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 40 poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.^59a)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113.

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.

Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 30 %. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 60 %.

Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 96 až 98, a to aj vtedy, ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.

Funkčný plat vedúceho úradu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume 50 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti. Za nariadenú alebo dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby v deň služobného pokoja patrí štátnemu zamestnancovi plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti. Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 96 až 98 a plat za štátnu službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti podľa prvej vety alebo podľa druhej vety. Za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok⁶¹) náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní priamo nadriadený vedúci zamestnanec.

Štátnemu zamestnancovi podľa § 6 ods. 3 písmeno b) možno poskytnúť odmenu maximálne do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný v stave bezpečnosti⁶²) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,⁶³) a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113 a v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až f) z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu. Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 v štáte so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa podľa osobitného predpisu^59a) vynásobenej platovým koeficientom podľa § 103. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Sťažené životné podmienky sú

Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného vyslania podľa § 40 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby.

Náhrada podľa odseku 1 sa kráti

Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Platová náležitosť podľa § 81 písm. b) až g) a a náhrada podľa § 82 písm. a) a b). sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 a ktorému patrí funkčný plat podľa § 78 ods. 1 a § 98 ods. 3, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

Funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, na účely § 94, § 96 až 98 je jeho funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.³⁵)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do stanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až g), náhrady podľa § 82 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov⁶⁴) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,⁶⁵) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,⁶⁵) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte, do ktorého je evakuovaný.

Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa § 101a v rozsahu a za podmienok tak, ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis.

Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária najvyššieho súdu a kancelária súdnej rady, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁶⁷) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až c) a f) na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁶⁷) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu. Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. g) patrí paušálna náhrada⁶⁷) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁶⁷) mesačne v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. a) zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume dvanásťnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. b) zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne v eurách.

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí služobný predpis.

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri záchranných prácach pri mimoriadnych udalostiach. Ocenenie môže mať peňažnú, vecnú alebo inú formu.

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Veľvyslancovi určí plat a náhradu podľa § 82 písm. c) vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a náhradu podľa § 82 písm. b) vláda podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa § 113, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 84 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť odmenu podľa § 99 ods. 1 písm. d) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve ten, kto na rokovanie vlády predložil návrh na určenie jeho platu a náhrady podľa § 82 písm. b).

Platová náležitosť podľa § 83 ods. 1 a § 84 ods. 1 a funkčný plat podľa § 83 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia

Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b).

Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g) a j) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b)

Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Suma zistená podľa § 94 až 98 a § 100 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Nariadenie vlády v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa⁶⁸) dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanoví zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.

Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky, alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.¹⁸) Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až f) alebo jeho zástupca poverený podľa § 13 ods. 8, sumu náhrady škody určí ten, kto vedúceho úradu vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. g) až i), určí vedúci úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

Služobný úrad je povinný

Odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade, má právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Odborový orgán je oprávnený najmä

Odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odborový orgán je oprávnený najmä

Na účely kontroly podľa odsekov 2 a 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, a to

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť ďalšie priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.⁶⁹)

V podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť najmä

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Orgán verejnej moci vykonáva úkony vo veci zvyšovania príplatku za štátnu službu k dôchodku výlučne v listinnej podobe.⁷⁰)

Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

Právny úkon je neplatný aj vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^70a)

Na zastúpenie sa použijú ustanovenia § 22 až 24, § 26 až 33, § 33a a § 33b Občianskeho zákonníka.

Na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 Občianskeho zákonníka.

K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 51 ods. 2 a § 56.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného predpisu zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného predpisu rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný predpis ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Ak sa na základe osobitného predpisu prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

Ak sa na základe osobitného predpisu služobný úrad zruší, osobitný predpis ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

Štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009.

Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.

Odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009 podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa tohto zákona.

Odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009 podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za odborníka ústavného činiteľa podľa tohto zákona.

Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 na základe zvolenia, vymenovania alebo poverenia štátnym zamestnancom v politickej funkcii podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia, vymenovania alebo poverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho orgánu okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 6. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi podľa odseku 5 tretej vety a odseku 6 tretej vety výpoveď, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a ak sa nedohodne s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume podľa § 53 ods. 4.

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva prípravnú štátnu službu podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva nominovanú štátnu službu podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti určené vedúcim úradu podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považuje za štátnozamestnanecké miesto podľa tohto zákona.

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva dočasnú štátnu službu na základe vymenovania na zastupovanie štátneho zamestnanca na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby, sa skončí najneskôr 30. apríla 2010.

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 je zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa § 42; zaradenie mimo činnej štátnej služby tohto štátneho zamestnanca trvá najdlhšie do 31. októbra 2011.

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 je zaradený mimo činnej štátnej služby podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 a počas tohto zaradenia mu nepatrí funkčný plat, sa považuje za štátneho zamestnanca, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa § 69 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 6.

V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Odborná prax priznaná k 31. decembru 2003 štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer nepretržite trvá aj po 31. decembri 2003 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostáva zachovaná podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Ak odborná prax štátneho zamestnanca podľa odseku 1 presiahla 32 rokov, patrí štátnemu zamestnancovi mesačne rozdielový príplatok v sume, ktorou za každý ďalší rok tejto odbornej praxe nad 32 rokov je 1 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Suma rozdielového príplatku sa zaokrúhli na 50 eurocentov nahor. Suma rozdielového príplatku sa pri zvýšení platových taríf podľa § 113 nezvyšuje.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva nominovanú štátnu službu podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, zostáva osobitný príplatok zachovaný v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa pri zvýšení platových taríf podľa § 113 nezvyšuje.

Služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti tohto zákona nový funkčný plat podľa tohto zákona. Ak funkčný plat určený podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009, patrí mu vyrovnanie do sumy funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009; to neplatí, ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde u štátneho zamestnanca k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 83 ods. 1 písm. a), b), d) až f) alebo ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti určenom vedúcim úradu a ktorý nemá funkčný plat podľa prvej vety určený podľa § 83 ods. 3. Suma vyrovnania sa počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nemení.

Osobný plat podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 je mimoriadny plat podľa tohto zákona.

Štátny zamestnanec, ktorému podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 zostala zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje za štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 19 ods. 1 písm. d) na vykonávanie najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona.

Štátny zamestnanec, ktorý podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 začal štúdium, ktorým si dopĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný, je povinný úspešne skončiť štúdium najneskôr do 31. decembra 2010.

Štátny zamestnanec každoročne preukazuje štúdium potvrdením príslušného vzdelávacieho zariadenia.

Ak štátny zamestnanec nesplní povinnosť podľa odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec neúspešne skončí štúdium, najneskôr však 31. decembra 2010; to neplatí, ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady. Štátny zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť služobnému úradu neúspešné skončenia štúdia.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie uzatvorená do 31. októbra 2009 sa považuje za dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona; to platí aj pre dohodu o prehlbovaní kvalifikácie.

Predpoklad bezúhonnosti podľa § 19 ods. 1 písm. c) u štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za splnený, ak tento štátny zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Štátny zamestnanec, ktorý v súlade s predpismi platnými do 31. októbra 2009 podniká, vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu jeho štátnej služby, alebo je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, je povinný do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona skončiť uvedené činnosti spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak ich vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom.

Fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

Zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 v pracovnom pomere na neurčitý čas k zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom, a ktorý vykonáva činnosť právneho zastupovania podľa § 5 ods. 1 písm. f), sa prijme do stálej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zamestnanec

Zamestnanec podľa odseku 1 sa prijme do stálej štátnej služby na základe služobnej zmluvy; vedúci úradu je povinný so zamestnancom uzavrieť služobnú zmluvu do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti. Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa zamestnanec podľa odseku 1 stáva štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

Nároky z pracovného pomeru štátneho zamestnanca prijatého do štátnej služby podľa odseku 1 zostávajú zachované. Nároky zamestnávateľa z pracovného pomeru zamestnanca prijatého do štátnej služby podľa odseku 1 prechádzajú dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru na služobný úrad.

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý sa neprijme do štátnej služby podľa odseku 1, sa skončí podľa Zákonníka práce.

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 zvyšuje o ustanovené percento zvýšenia úrazovej renty. Od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 sa ustanovenie § 139 druhej vety neuplatní.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2013 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady zníženého o 5 %.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2014 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady zníženého o 5 %.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je podľa § 40 dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, patrí v roku 2014 na účely platových náležitostí platová tarifa podľa doterajších predpisov.⁷¹) Na účely výpočtu platového koeficientu podľa § 103 sa v roku 2014 použije platová tarifa štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca platná k 31. decembru 2013.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2015 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2015⁷²) zníženého o 5 %.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2016 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2016 osobitným predpisom⁷³) zníženého o 5 %.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2017 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2017 osobitným predpisom⁷⁴) zníženého o 5 %.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

Zrušujú sa: