Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje
nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
(2)
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
(3)
Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty,
ktoré sú nimi chránené.
(2)
Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a
nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.
Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje
právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2)
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú
by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo
rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto
zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní.
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností
uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
(2)
Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu
a sociálneho postavenia.
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.
Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
(2)
Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba
konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne
spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,
ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
(3)
Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,
považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
(4)
Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní,
ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu
môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť,
ak je to potrebné a možné.
(2)
Zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu
povinná byť zastúpená advokátom.
Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže
byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení
ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(2)
Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré
boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom
je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.
(3)
V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie
pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí,
súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
Ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí,
že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
(2)
Ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná žaloba
na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania,
zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované.
(3)
Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci
alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného
zákona, zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude
žaloba podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení
rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský
súd nemá právomoc.
Súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia,
že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2)
Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.
Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu
preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci
samej.
(2)
Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom
konaní, súd konanie zastaví.
Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.
(2)
Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží
spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší
súd").
Spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho
súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny
súd“) podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej
moci viazané.
(2)
Kompetenčný senát je zložený z ôsmich sudcov, a to štyroch sudcov najvyššieho súdu
a štyroch najvyššieho správneho súdu, ktorí si spomedzi seba volia predsedu.
(3)
Členov kompetenčného senátu a rovnaký počet náhradníkov určuje predseda najvyššieho
súdu v rozvrhu práce najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho súdu v rozvrhu
práce najvyššieho správneho súdu.
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu
sídla.
(2)
Všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého obvode je v Slovenskej
republike umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby.
Ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba
v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého
súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.
Súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách
s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná
miestna príslušnosť podľa § 20.
Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode
a)
má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy,
b)
nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
c)
je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor
týka tejto zložky,
d)
má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)
má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu
organizačnú zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.
Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,
a)
v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
b)
v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním
o dedičstve,
c)
na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto
konania,
d)
v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch
týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania;
ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie
je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla
alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v
Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku,
ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode
má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o
zahraničnú právnickú osobu.
Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho so súdnym
rozhodnutím alebo so zmierom je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie alebo súd,
na ktorom bol schválený alebo uzavretý zmier.
(2)
Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho s verejnou
listinou je príslušný krajský súd, ktorý je príslušný na vyššie overovanie listín
podľa osobitného predpisu.
(3)
Na vydanie, opravu alebo zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení podľa osobitného
predpisu a poskytnutie informácie o orgánoch dožiadaného členského štátu Európskej
únie podľa osobitného predpisu je príslušný súd, ktorý v záujme ochrany telesnej integrity
alebo duševnej integrity osoby nariadil neodkladné opatrenie alebo rozhodol o obmedzení
výkonu práv osoby.
Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská
Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2)
Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného
konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1.
Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26 je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej
republiky.
Na konanie v sporoch z burzových obchodov a ich sprostredkovania je príslušný Mestský
súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
Na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej
dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je
celé územie Slovenskej republiky.
Na konanie v sporoch o náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou
udalosťou podľa osobitného predpisu, je príslušný Okresný súd Nitra; jeho obvodom
je celé územie Slovenskej republiky.
Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, nariadeného v inom
členskom štáte Európskej únie, je príslušný Mestský súd Bratislava IV; jeho územným
obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
Ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje
krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
(2)
Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
Ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky
miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd
spor prejedná a rozhodne.
Ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia
sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.
(2)
Na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie
aj z dôvodu vhodnosti.
(3)
O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému
súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť
počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky
na začiatku konania.
Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd
na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia
a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
(2)
Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží
súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti;
ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu.
Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
(3)
Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení
sporu zachované.
Senát rozhoduje po neverejnej porade, na ktorej môže byť prítomný zapisovateľ; iné
osoby nesmú byť na porade prítomné.
(2)
Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia
senátu. Funkčne mladší členovia senátu hlasujú pred funkčne staršími členmi senátu.
Predseda senátu hlasuje posledný.
Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý
je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho
súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení
veci odôvodní svoj odlišný právny názor.
(2)
Veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom veľkého senátu
je predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sú sudcovia
senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja
sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.
(3)
Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu
záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho
názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie
a rozhodnutie veľkému senátu.
(4)
Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, prípadne ďalších
subjektov.
Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer
k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené
pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
(3)
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený,
bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.
(2)
O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu bezodkladne
rozhoduje podpredseda súdu.
(3)
Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu spor inému sudcovi. Ak je vylúčený celý
senát, pridelí spor inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného
predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 39 ods. 3.
(4)
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliada.
Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu,
vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 50 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu, ktorý má spor prejednať
a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.
Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
(2)
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti
komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých
povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana
dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(2)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak
už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(3)
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v
tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti
sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke
zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade,
ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Uplatnenie námietky zaujatosti nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony.
Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej
alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa, alebo
tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb
rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
(2)
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní
pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí
konanie o dedičstve.
(3)
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania
o dedičstve.
Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať
pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže
za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
Za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia
strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad,
že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí.
(2)
Ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana
poslednú adresu trvalého pobytu.
(3)
V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich
odsekov niet, súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.
Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
(2)
Ak na jednej strane vystupuje viac ako desať subjektov, súd môže rozhodnúť, že za
spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im nebude doručovať
ďalšie rozhodnutia a predvolania na pojednávanie okrem návrhu na začatie konania a
zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia neoznámia, že s takým postupom nesúhlasia.
Samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva
a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne.
Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva
alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
(2)
Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na
uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
(3)
Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.
Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
(2)
Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu
alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
(3)
Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o
spore podľa § 86 písomným podaním.
(2)
Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.
(3)
V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.
(4)
Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.
Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77.
Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.
Účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá oznámila spor,
a osobou, ktorej bol spor oznámený.
(2)
Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane
namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.
(3)
Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor oznámený, namietať strane,
na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak
a)
spor bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky,
b)
strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe neboli známe.
Intervenient nemôže strane, na ktorej vystupoval, namietať, že právoplatne skončený
spor bol nesprávne rozhodnutý.
(2)
Po právoplatnom skončení sporu môže intervenient strane, na ktorej vystupoval, namietať
nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak
a)
intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
alebo opravné prostriedky účinne uplatniť z dôvodu, že súhlas strany bol odopretý,
b)
intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania vstúpil, a do konania
nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr,
c)
strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenientovi neboli známe.
Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca
sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí
zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca
zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo
viacerých konaniach.
(3)
Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.
Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.
Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom,
reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou
reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého
súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo
a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je
a)
stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b)
stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony
sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
V sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch z ochrany podľa
predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky,
šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej
činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie,
alebo len na určité úkony.
(2)
Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno
obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky
úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
(3)
Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu
účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
(4)
Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú
dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr.
ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
b)
ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho
predpisu alebo
c)
to ustanovuje osobitný predpis.
(2)
Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania
a)
v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená
štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší
územný celok, alebo
b)
v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
(3)
Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde
o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len "Komisia") a Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") vyjadriť sa v súdnom konaní
sa spravuje osobitným predpisom.
(2)
Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom súd použije ustanovenia predpisov o ochrane
hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam alebo skutkovým
otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.
(3)
Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.
(4)
Súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii
a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy
a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie
akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu
ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Súd je povinný umožniť stranám vyjadriť sa v primeranej lehote určenej súdom k vyjadreniu
Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.
Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci,
v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým
strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
(2)
Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať
strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
(3)
Ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu
vzťahov.
Všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie, tvoria súdny spis.
(3)
Podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo spravodlivosti").
Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho
výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov.
(2)
Inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť
si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť
dotknuté.
O procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie,
sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto
vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí
k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.
(2)
Ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica.
V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.
(2)
Ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej
zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť
na procesnom úkone potrebná.
(2)
Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne
telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
(3)
V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie,
v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti
alebo veci má predložiť.
Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi,
môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne
súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.
(2)
O predvedenie požiada súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len "útvar policajného
zboru"), prípadne obecnú políciu; ak ide o maloletého, požiada súd útvar policajného
zboru alebo obecnú políciu o predvedenie len vtedy, ak jeho účasť nemožno zabezpečiť
inak. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru požiada
súd jeho nadriadeného.
Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými
trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd
vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť
je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci
a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné
procesné úkony v dožiadaní neuvedené.
(2)
Ak dožiadaný súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie
inému súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu súdu.
(3)
O vykonaní dožiadaného procesného úkonu súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania,
v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním;
podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá
povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do
vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť
súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(3)
Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho
orgánu.
Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie
v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie,
doručuje súd písomnosti
a)
fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo
adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b)
právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom
registri.
(2)
Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.
(3)
Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky,
doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým
osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
b)
zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o doručovanie
fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach,
c)
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak
ide o doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo
osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám,
ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou
imunitou,
d)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie profesionálnym vojakom
a písomnosť nemožno doručiť inak.
Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne
splnomocnená alebo poverená.
(2)
Písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému zástupcovi
môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu
k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností.
Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len
tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo
vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie
súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
(2)
Ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana
na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje
sa ktorémukoľvek z nich.
Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení
o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
(2)
Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti,
pri ktorých to nariadi súd.
(3)
Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť,
považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.
Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti
nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát
na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.
Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou
vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli súdu alebo
na webovej stránke príslušného súdu a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje také
zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia
údajov v dennej tlači.
Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa
§ 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
(2)
Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní
súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty
na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa, keď
do konania vstúpi.
Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
(2)
Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty;
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
(4)
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5)
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba
podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie
žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
(2)
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
(3)
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu istému súdu tým istým
subjektom v jeden deň.
(2)
Ak sú podania tvoriace hromadné podanie adresované viacerým súdom doručené jednému
súdu, súd zapíše do svojich súdnych registrov len veci, ktoré sú mu adresované. Ostatné
podania odošle označeným súdom bez zápisu do svojich súdnych registrov; právne účinky
spojené s podaním zostávajú zachované. Ak sú podania tvoriace hromadné podanie urobené
elektronickými prostriedkami, súd tieto podania odošle elektronickými prostriedkami.
(3)
Podania, tvoriace hromadné podanie, ktoré sú podľa svojho obsahu žalobami, zapisuje
súd do súdnych registrov priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť zapisovania ostatných
podaní.
(4)
Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr zapísané, tieto podania
sa ďalej nezapisujú a považujú sa za rovnopisy už pridelených podaní.
Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním
sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
(2)
Na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní.
(3)
Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní
alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také
podanie súd neprihliada.
Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
(2)
V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné
a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3)
Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne;
to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
(4)
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku
1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť
odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,
a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
(2)
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
(3)
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.
Ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu,
prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie telefónne
číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok
označil, ak sú mu známe.
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že
žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel
môže súd žalobcu vyslúchnuť.
Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné
právo.
(2)
Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe.
(3)
Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe
bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa
§ 143 ods. 2.
O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola
zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
(2)
Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné
na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2)
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu.
Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(2)
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
(3)
Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
(4)
Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky
na spojenie vecí.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2)
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
(3)
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie.
Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím
na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
(2)
Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie, znáša štát.
Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
(2)
Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky.
Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, ak sa v ňom použijú
predpisy o ochrane hospodárskej súťaže. Ak sa začne konanie, v ktorom sa použijú čl.
101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd bezodkladne oznámi začatie konania
protimonopolnému úradu a Komisii.
Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo
neskôr.
Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.
(2)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.
(3)
Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a)
stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo
jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,
b)
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2)
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(3)
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné
opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky
odstrániť, súd konanie zastaví.
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b)
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade
právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej
len "ústavný súd") návrh na začatie konania,
c)
podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu
na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení
konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
(3)
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci
samej.
Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania,
súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
(2)
Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa
návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania, súd konanie zastaví.
Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.
V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré
sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak
boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní
ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
(2)
Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody,
pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí
žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
(2)
Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(3)
Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia,
súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa
v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
(4)
Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému
do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný
uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania.
Na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené
procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám
odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.
Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na
dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné
právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.
(2)
Ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.
Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol
riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie
§ 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie.
To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo
zamietnutie žaloby.
(2)
Ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci
bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie
§ 274. O tomto následku musí byť žalovaný poučený v predvolaní na predbežné prejednanie.
To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo
zamietnutie žaloby.
Pojednávanie sa uskutočňuje v mieste sídla súdu v pojednávacej miestnosti, ak nie
je nevyhnutné vykonať pojednávanie na inom vhodnom mieste. Pojednávanie sa uskutoční
v pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu v jeho obvode, ak je to vhodné a účelné
pre plynulé konanie vo veci; súd pritom prihliada na bydlisko strán sporu, osobitne
na bydlisko žalovaného. Za podmienok podľa predchádzajúcej vety sa uskutoční pojednávanie
v sídle súdu, ak je vec pridelená sudcovi, ktorý pôsobí na pracovisku zriadenom zákonom.
(2)
Ak súd z dôležitých dôvodov rozhodne, že pojednávanie vykoná na inom vhodnom mieste,
urobí opatrenia na zabezpečenie dôstojného priebehu a plynulosti pojednávania.
Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné
na usmernenie prítomných osôb.
(2)
Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo
rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu
s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie
názoru neboli vyzvané súdom. Súd môže vykázať z pojednávacej miestnosti alebo odoprieť
prístup na pojednávanie osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh pojednávania alebo u
ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
(3)
Stranám a ich zástupcom súd umožní, aby sa v priebehu pojednávania navzájom poradili
o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno pojednávanie na primeraný čas
prerušiť.
Priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a 99.
(2)
Ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť strany na
pojednávaní, súd umožní strane účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie
alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to určených priestoroch
súdu, ktorý je strane najbližšie.
(3)
Priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických
zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu.
Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len ak by verejné
prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií a
skutočností chránených podľa osobitného predpisu (ďalej len "údaje chránené podľa
osobitného predpisu") alebo dôležitý záujem strany alebo svedka. Vylúčenie verejnosti
súd vhodným spôsobom oznámi.
(3)
Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, súd môže z dôvodov hodných
osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám.
(4)
Ak bola verejnosť vylúčená, súd môže na návrh strany povoliť jednotlivým osobám,
aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti a zároveň ich poučí o povinnosti
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa odseku 2.
(5)
Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania
možno vyhotovovať len so súhlasom súdu.
Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá
len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
(2)
Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti,
a otvorí pojednávanie.
Po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné
podanie.
(2)
Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval
pri predbežnom prejednaní sporu.
(3)
V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a
prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.
(4)
Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu
na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd
na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 153 a 154.
(5)
Ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného
pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.
Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán
súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za
skončené.
Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť.
(2)
Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou,
ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
(3)
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom,
čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti
mohla predpokladať.
(4)
Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý,
bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu,
na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli
na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
(2)
Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli
súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť,
že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
(3)
Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila
alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,
ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore
so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky,
či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy
zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa
nedokazujú.
(2)
Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
(2)
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie,
znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.
Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo
byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd
stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi
súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti
pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo.
(2)
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.
Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a
slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.
Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní
vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch.
O tom musia byť poučené.
(3)
Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených
skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný;
tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.
(4)
Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi
svedka podľa § 203 použije primerane.
Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa
na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať
pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve
odoprieť výpoveď.
(3)
Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal
písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. Zároveň svedka poučí o jeho
povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka
znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.
Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto
skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
(2)
Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V
návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,
adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom
svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy
evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Súd dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní. Každého
svedka súd vyslúchne samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol.
(2)
Svedkovia, ktorých výpovede si odporujú, môžu byť vyslúchnutí spoločne.
Pred výsluchom svedka zistí súd jeho totožnosť. Súd zistí najmä meno a priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu svedka a jeho vzťah k stranám. Iné údaje o
svedkovi súd zistí, ak možno predpokladať, že tieto údaje budú potrebné na konanie.
(2)
Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 súd svedka poučí o jeho práve na svedočné.
Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou
starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.
(2)
Svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti
svedčiť dozvedel. Dôvody odopretia výpovede musí preukázať; o dôvodnosti odopretia
výpovede rozhoduje súd.
Súd vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Následne
môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné subjekty prítomné
na pojednávaní.
(2)
Svedkovi sa nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky klamlivé, otázky
nesúvisiace s predmetom konania ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré
sa majú zistiť až z jeho výpovede.
Svedok je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť o údajoch chránených
podľa osobitného predpisu a inú zákonom ustanovenú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti.
Svedok je povinný oznámiť zákaz výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť
dozvedel. Dôvody zákazu výpovede musí preukázať; o dôvodnosti zákazu výpovede rozhoduje
súd.
(2)
Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno
vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný
orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa
vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania
doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky,
a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov,
môžu vypracovať spoločný posudok.
(2)
V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k
právnemu posúdeniu veci.
(3)
Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť
závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov
sú v zrejmom rozpore.
Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké
dokazovanie nariadil súd.
(2)
Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom
predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
(3)
Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi
nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie
znaleckého posudku.
Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila
mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu,
prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely
znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi
svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd, sa vykoná na pojednávaní.
(2)
Obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá
tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.
(3)
Kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný ju na vyzvanie súdu predložiť
alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží alebo nesprístupní,
môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ustanovenie o odopretí výpovede svedka podľa
§ 201 a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom
rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného
procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.
Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného
procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
(2)
Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je
právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom
nároku.
Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba
vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne
tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
(2)
Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
(3)
Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom
než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.
Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie
výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
(2)
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo.
Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30
dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom
bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia
o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
(3)
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada,
súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie
označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán
a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie,
poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a
o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
(3)
Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje
aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4)
Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
Rozsudok, v ktorom súd použil ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže,
zašle protimonopolnému úradu. Ak použil čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, súd zašle rozsudok protimonopolnému úradu a Komisii.
(3)
Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu
zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej
vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2)
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia
o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
(3)
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného
rozsudku.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno
na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
nastala podstatná zmena pomerov.
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá
spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
(2)
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
(3)
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
(4)
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
Na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej
škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
Uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone
súdu.
(2)
Uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie,
ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní
ukladá nejaká povinnosť.
V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie
strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné.
(2)
Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením.
(3)
Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia
uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť
plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej
môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
(2)
Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku,
najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných
nákladov znaleckého dokazovania.
(3)
Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
(2)
Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to
i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery
strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.
Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2)
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených
s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
(2)
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3)
Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť,
že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho
poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí
ju súd podľa svojho odhadu.
(2)
Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým
posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu,
alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených
žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania
aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil
uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej
istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom
rozkaze považuje za uznesenie.
(2)
Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom
spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom
ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr
do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(3)
Ak súd nevydá platobný rozkaz, postupuje podľa § 168 ods. 1.
Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
(2)
Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.
(3)
Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz
zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí
listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
(2)
Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a)
oneskorene,
b)
neoprávnenou osobou alebo
c)
bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
(3)
Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.
(4)
Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz
sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.
Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a)
uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe
a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný
túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b)
v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej
povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c)
doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a)
sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b)
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý
z nich.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa
§ 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd,
ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením
zruší a začne vo veci opäť konať.
(2)
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
(3)
Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a)
sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b)
žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie spĺňa
každý z nich.
Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.
(2)
Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie
nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.
Ak vystupuje na strane žalobcu viacero strán, je na vydanie rozsudku pre vzdanie sa
nároku potrebné, aby sa nároku vzdali všetci žalobcovia; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.
Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou
alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného
zástupcu.
(2)
Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
(3)
Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa
poučí o
a)
možnosti zastúpenia,
b)
jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti,
ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná;
v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako
bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou.
(2)
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky
alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie,
súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný
v neprospech spotrebiteľa.
(2)
Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným
je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné
dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je
neprijateľná.
Antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
Strana sa môže dať v antidiskriminačnom spore zastupovať osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Ustanovenia
prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalobcovi vhodným spôsobom žalobcu poučí
o
a)
možnosti zastúpenia,
b)
jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti,
ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Žalobca môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom
a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
(2)
Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady
rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
Zamestnanec sa môže dať v individuálnom pracovnoprávnom spore zastupovať odborovou
organizáciou. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým
nie sú dotknuté.
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca
poučí o
a)
možnosti zastúpenia,
b)
jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti,
ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo
žiadať.
Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2)
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a)
poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje,
b)
zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c)
nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d)
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e)
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia,
f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g)
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť takým konaním ohrozená,
h)
sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3)
Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2)
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo
je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(2)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa
§ 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(3)
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť
k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
(2)
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.
(3)
Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s
uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
(2)
Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
(3)
Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do
osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému
orgánu, ktorý osobitný register vedie.
Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie
aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.
(2)
Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie
konanie.
(3)
Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie
iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,
zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia
uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
(2)
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
(3)
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote
podaná.
(4)
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené,
platí ustanovenie § 335 primerane.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť
podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že
môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
(2)
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
(3)
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak
skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd
uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak
a)
vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo
b)
navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.
O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch
neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením
vznikli.
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
Neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva
Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje
alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
(2)
Ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu
na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.
(3)
Súd môže na návrh úspešného žalobcu priznať právo zverejniť rozsudok alebo jeho časť
na trovy žalovaného; vo výroku rozsudku určí rozsah, formu, spôsob zverejnenia a výšku
trov zverejnenia rozsudku, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť žalobcovi,
ktorého žalobe sa vyhovelo.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje
právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku
do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním
práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí
výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť.
(2)
Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody
alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky
uspokojená, tým nie je dotknutá.
(3)
Súd vráti zloženú zábezpeku, ak
a)
bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 právoplatne zamietnutý,
b)
bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zastavené,
c)
navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej alebo
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2)
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo
vzniká zápisom do príslušného registra.
(3)
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím.
Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na
návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2)
Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.
Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej môže súd na
návrh toho, koho práva duševného vlastníctva boli ohrozené alebo porušené a kto osvedčil
ohrozenie alebo porušenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu, uznesením
o zabezpečení dôkazného prostriedku zabezpečiť
a)
tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva
duševného vlastníctva,
b)
materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného
v písmene a), alebo
c)
dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).
Ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné, súd môže uložiť
navrhovateľovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady
škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku. Výšku
zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa spôsobu
zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného prostriedku. Ak je navrhovateľov
viac, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.
(2)
Ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží navrhovateľovi,
aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia dôkazného prostriedku.
(3)
Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku 1 alebo primeraný
preddavok podľa odseku 2, súd uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku nevydá
a konanie zastaví; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.
(2)
V uznesení o zabezpečení dôkazného prostriedku súd strane uloží, aby vydala dôkazný
prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak jej bude dôkazný
prostriedok odobratý; zároveň navrhovateľovi uloží, aby v určenej lehote podal žalobu.
Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a uznesenie o povinnosti zložiť zábezpeku
podľa § 347 ods. 1 sa strane, ktorá dôkazným prostriedkom disponuje, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia
dôkazného prostriedku.
Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd aj bez návrhu zruší, ak
a)
navrhovateľ nepodal žalobu v lehote určenej súdom,
b)
v konaní vo veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,
c)
konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný
dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,
d)
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo
e)
navrhovateľ nezložil zvýšenú zábezpeku, ak súd o jej zvýšení rozhodol.
(2)
Súd môže zrušiť uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku, ak
a)
o to požiada strana, ktorej zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne
vzniknúť škoda alebo iná ujma,
b)
strana, ktorej sa ukladá povinnosť vydať do úschovy dôkazný prostriedok, navrhne,
že zloží do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa zábezpeku na náhradu škody
alebo inej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením uznesenia o zabezpečení
dôkazného prostriedku; výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy hroziacej navrhovateľovi,
alebo
c)
je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
(3)
Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po právoplatnosti uznesenia o zrušení zabezpečenia
dôkazného prostriedku vráti tomu, kto ho vydal alebo komu bol odobratý.
Navrhovateľ zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorá vznikla zabezpečením dôkazného
prostriedku, ibaže by ku škode alebo inej ujme došlo aj inak.
(2)
Právo podľa odseku 1 možno uplatniť žalobou na náhradu škody alebo inej ujmy do troch
mesiacov odo dňa
a)
zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku z dôvodu, že navrhovateľ nepodal
žalobu vo veci samej,
b)
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku,
c)
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazného
prostriedku alebo
d)
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(3)
Zmeškanie lehoty podľa odseku 2 nemožno odpustiť.
(4)
Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej
navrhovateľom; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených,
súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť škodu alebo inú
ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(5)
Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti navrhovateľovi.
Náhrada škody alebo inej ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo
zábezpeky zloženej tým, komu sa uložila povinnosť, aby dôkazný prostriedok vydal.
Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky,
nie je dotknutá.
(2)
Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky súd vráti tomu, kto ju
zložil.
v lehote podľa § 351 nebola podaná žaloba na náhradu škody alebo
b)
bola podaná žaloba na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej zabezpečením dôkazného
prostriedku a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,
b)
pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde.
(3)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku
1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do
troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
(4)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že
odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania.
To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie
odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)
sa týkajú procesných podmienok,
b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2)
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa
rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty,
nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne
dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
(3)
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len
proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti.
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie
späť, nemôže ho podať znova.
(2)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.
(3)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie
zastaví.
(4)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
(2)
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.
(3)
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby
chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
(2)
Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho
poplatku za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
(3)
Odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie
lehotu nie kratšiu ako desať dní.
(4)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť
sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia.
(2)
K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote
desať dní od jej doručenia.
(3)
Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie
podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý
proces.
Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť,
ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná
osoba ako odvolateľ.
Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
(2)
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou,
ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
(3)
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
(4)
Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky.
Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
(2)
Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený
člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty
konania a prednesú svoje návrhy.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2)
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
(3)
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a)
neboli splnené procesné podmienky,
b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c)
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d)
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali.
(2)
Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu
vo veci samej predchádzalo.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
(2)
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
(3)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
Odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie označenie súdu, mená a priezviská
sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov,
označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti dovolania,
lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom
v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia,
podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,
prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým
bolo rozhodnutie prijaté.
(3)
Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje
aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4)
Jednotlivé odseky odôvodnenia rozhodnutia sa označujú arabskými číslicami.
Ak rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí
s väčšinovým rozhodnutím odvolacieho senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby
sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo stranám.
(2)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisujú všetci členovia senátu. Ak rozhodnutie
nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní členovia
senátu; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie.
(2)
Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie.
(3)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c)
bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov
konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d)
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením,
e)
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f)
možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo
výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa
zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť.
(2)
Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.
V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie
rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má
dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
Súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa.
(2)
Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho
právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie
je dotknuté.
(3)
Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku
2 dotknuté.
Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.
(2)
Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, právoplatnosťou rozsudku o
povolení obnovy konania sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia.
(3)
Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku
2 dotknuté.
Len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez ďalšieho
vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní
aj v obnovenom konaní.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak
a)
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a)
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,
b)
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c)
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol
o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho
súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.
(2)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou
oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd
prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia
vád dovolania.
(2)
Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho
poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
(3)
Dovolanie doručí súd prvej inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila
a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr podané vyjadrenie
sa neprihliada.
(4)
Ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku 3, vyjadrenie sa doručí
dovolateľovi.
Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2)
Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh
odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie
§ 230 tým nie je dotknuté.
(3)
Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku
2 dotknuté.
(4)
Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
Dovolací súd dovolacie konanie preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada Európsky
súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa
výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
(2)
Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, dovolací súd môže v dovolacom konaní pokračovať,
ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na to závažné dôvody.
Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť
vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo ak mení
rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(2)
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia sa primerane vzťahuje ustanovenie § 393 ods. 2 až 4.
(3)
V odôvodnení uznesenia, ktorým bolo dovolanie odmietnuté alebo ktorým bolo konanie
o dovolaní zastavené, dovolací súd stručne uvedie iba dôvod svojho rozhodnutia. Rozhodnutie
o trovách dovolacieho konania nemusí v takom prípade odôvodňovať.
Ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného
tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje
skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody
už neuvádzať.
(2)
Ak dovolací súd dovolanie odmietne ako neprípustné alebo zamietne ako nedôvodné v
prípade uvedenom v odseku 1, uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, pokutu do
500 eur. Tento advokát má postihové právo proti svojmu klientovi, len ak dovolanie
podal na jeho osobitný písomný príkaz.
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na
dovolacie konanie.
(2)
Ak dovolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a o nároku na náhradu
trov dovolacieho konania.
(3)
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri spisovej značke
konania aj priezviskom strany, ak je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom
strany, ak je právnickou osobou.
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora,
ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho
prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
(2)
Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné
rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami ktoré majú
za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné
alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania
jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
(3)
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.
V dovolaní generálneho prokurátora sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie
napáda.
(2)
Rozsah a dôvody dovolania generálneho prokurátora možno meniť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania generálneho prokurátora.
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, ustanoví
podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdnych registrov, zázname z procesných úkonov,
zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.
Ak sa konanie podľa tohto zákona týka údajov chránených podľa osobitného predpisu,
použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie
získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v
oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
(2)
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
(3)
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie
lehota až v tomto neskoršom čase.
(4)
Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
(2)
Konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(3)
Konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Ustanovenie § 444 ods. 4 sa vzťahuje aj na dovolanie a mimoriadne dovolanie podané v konaní o zmenkovom platobnom
rozkaze začatom pred dňom účinnosti tohto zákona podľa predpisov účinných pred 1.
júlom 2016.
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne
a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na
iný súd.
Ak rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nadobudlo právoplatnosť pred 1. júlom 2023,
lehota na vydanie samostatného uznesenia podľa § 262 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2023 začína plynúť od 1. júla 2023.
Konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne neskončené
do 24. júla 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 24. júla 2023 na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023; to neplatí,
ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného
súdu na iný súd.
Zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona
č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990
Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona
č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998
Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999
Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z.,
zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona
č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona
č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004
Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z.,
zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona
č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007
Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z.,
zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona
č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009
Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z.,
zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona
č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013
Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z.,
zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona
č. 78/2015 Z. z. a zákona č. 131/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993)
v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v.
EÚ L 304, 22. 11. 2011).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre
rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv.
4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú. v. EÚ L
157, 30. 4. 2004).
5.
Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania
medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ
L 373, 21.12. 2004).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady
rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti
a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch
mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady
rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo
činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15. 7. 2010).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách
v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES
(Ú. v. EÚ L 409, 4. 12. 2020).