Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Znenie účinné:
od do
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Touto vyhláškou sa ustanovujú
a)
limitné hodnoty, cieľové hodnoty, cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón, indikátor
priemernej expozície pre častice PM2,5, národný cieľ zníženia expozície pre častice PM2,5, záväzok zníženia koncentrácie expozície pre častice PM2,5, kritické úrovne znečistenia ovzdušia pre vybrané znečisťujúce látky a termíny ich
dosiahnutia, početnosť prekročenia limitnej hodnoty, informačné prahy a výstražné
prahy, podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie a oznámenia o jej
pominutí a výstrahy pred závažnou smogovou situáciou a oznámenia o jej zrušení, spôsoby
sledovania a hodnotenia týchto kritérií, aglomerácie a zóny, podrobnosti o informáciách
a údajoch, ktoré sú uvedené v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia (ďalej len
„program“) a o informáciách dopĺňajúcich programy,
b)
podrobnosti o informáciách a údajoch o kvalite ovzdušia, ktoré sa sprístupňujú verejnosti,
c)
metódy a technické požiadavky na hodnotenie kvality ovzdušia,
d)
horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia vybranými znečisťujúcimi
látkami, požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií
znečisťujúcich látok, kritériá na určenie najmenšieho počtu vzorkovacích miest na
stále meranie znečisťujúcich látok, ciele v kvalite údajov a ciele spracovania výsledkov
hodnotenia kvality ovzdušia, referenčné metódy hodnotenia koncentrácií znečisťujúcich
látok, požiadavky na merania prekurzorov ozónu a referenčné metódy merania celkovej
depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov,
podrobnosti o meraniach na vidieckych pozaďových miestach a referenčné metódy modelovania
kvality ovzdušia.
(1)
Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Kritické úrovne znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie sú uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a na ochranu vegetácie a dlhodobé ciele sú
uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Indikátor priemernej expozície, národný cieľ zníženia expozície a záväzok zníženia
koncentrácie expozície PM2,5 a termíny ich dosiahnutia sú uvedené v prílohe č. 4.
(5)
Referenčné metódy na hodnotenie kvality ovzdušia sú uvedené v prílohe č. 5.
(6)
Ciele v kvalite údajov na hodnotenie kvality vonkajšieho ovzdušia a ciele spracovania
výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia sú uvedené v prílohe č. 6.
(7)
Horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia vybranými
znečisťujúcimi látkami sú uvedené v prílohe č. 7.
(8)
Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie a na merania na vidieckych
pozaďových staniciach sú uvedené v prílohe č. 8.
(9)
Kritériá určenia najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále meranie sú uvedené
v prílohe č. 9.
(10)
Informačné prahy, výstražné prahy a podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej
situácie, oznámenia o pominutí smogovej situácie, výstrahy pred závažnou smogovou
situáciou a oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciou sú uvedené
v prílohe č. 10.
(11)
Zoznam aglomerácií a zón je uvedený v prílohe č. 11.
(12)
Informácie a údaje, ktoré majú byť v programoch, a informácie dopĺňajúce programy
sú uvedené v prílohe č. 12.
(13)
Informácie a údaje sprístupňované verejnosti sú uvedené v prílohe č. 13.
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 14.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 442/2013 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 31. decembra 2016.
László Sólymos v. r.
Príloha č. 1k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ A TERMÍNY ICH DOSIAHNUTIA
A.
Kritériá
Bez toho, aby bola dotknutá príloha č. 6, sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických
parametrov použijú na kontrolu platnosti nasledujúce kritériá:
| Parameter | Vyžadovaný podiel platných údajov |
| 1-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 45 minút) |
| 8-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 6 hodín) |
| Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota | 75 % hodinových plávajúcich priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň) |
| 24-hodinové hodnoty | 75 % hodinových priemerov (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt) |
| Ročná stredná hodnota | 90 % 1-hodinových hodnôt, alebo ak nie sú k dispozícii, 24-hodinových hodnôt za rok1) |
Poznámka:
1) Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.
1) Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.
B.
Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Limitná hodnota |
| Častice PM10 | 1 deň | 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok |
| kalendárny rok | 40 µg/m3 | |
| Častice PM2,5 | kalendárny rok | Do 1. januára 2020: 25 µg/m3 Od 1. januára 2020: 20 µg/m3 |
| SO2 | 1 h | 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok |
| 1 deň | 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok |
|
| NO2 | 1 h | 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok |
| kalendárny rok | 40 µg/m3 | |
| CO | Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) | 10 mg/m3 |
| Pb | kalendárny rok | 0,5 µg/m3 |
| Benzén | kalendárny rok | 5 µg/m3 |
Poznámka:
1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových
pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu.
Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j.
prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho
dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň
je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
Príloha č. 2k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
KRITICKÉ ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA NA OCHRANU VEGETÁCIE
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Kritická úroveň |
| SO2 | Kalendárny rok a zimné obdobie od 1. októbra do 31. marca |
20 µg/m3 |
| NOx | Kalendárny rok | 30 µg/m3 NOx |
Príloha č. 3k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 3
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
CIEĽOVÉ HODNOTY NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ A NA OCHRANU VEGETÁCIE A DLHODOBÉ CIELE
Časť I
Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén na ochranu zdravia ľudí
a vegetácie
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota1) |
| As | 1 kalendárny rok | 6 ng/m3 |
| Cd | 1 kalendárny rok | 5 ng/m3 |
| Ni | 1 kalendárny rok | 20 ng/m3 |
| BaP | 1 kalendárny rok | 1 ng/m3 |
Poznámka:
Pre celkový obsah vo frakcii častíc PM10 priemerne za kalendárny rok.
Časť II
Cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón
A.
Vymedzenie pojmov
AOT40 vyjadrený v (µg/m3) × h je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od
8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).
B.
Kritériá
Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti
použijú tieto kritériá:
| Parameter | Vyžadovaný podiel platných údajov |
| 1-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 45 minút) |
| 8-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 6 hodín) |
| Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota z 8 po sebe nasledujúcich hodín | 75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň) |
| AOT40 | 90 % 1-hodinových hodnôt počas doby určenej na vypočítanie hodnoty AOT401) |
| Ročná stredná hodnota | 75 % 1-hodinových hodnôt letného obdobia od apríla do septembra a 75 % hodnôt zimného obdobia od januára do marca a od októbra do decembra samostatne |
| Počet prekročení a najväčšie hodnoty za mesiac | 90 % denných najväčších 8-hodinových stredných hodnôt (t. j. 27 dostupných denných hodnôt za mesiac), 90 % 1-hodinových hodnôt od 8.00 do 20.00 hod. SEČ |
| Počet prekročení a najväčšie hodnoty za rok | päť zo šiestich mesiacov počas letného obdobia od apríla do septembra |
Poznámka:
1) Ak nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa
použije tento faktor:
*) Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40, t. j. od 8.00
do 20.00 h SEČ každoročne od 1. mája do 31. júla na ochranu vegetácie a každoročne
od 1. apríla do 30. septembra na ochranu lesov.
C.
Cieľové hodnoty pre ozón
| Cieľ | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota |
| Ochrana zdravia ľudí | najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) | 120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov2) |
| Ochrana vegetácie | od mája do júla | AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt 18 000 (µg/m3) × h v priemere piatich rokov2) |
Poznámky:
1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových
plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu.
Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j.
prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho
dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň
je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
2) Ak nemožno určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe
nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu
dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.
D.
Dlhodobé ciele pre ozón
| Cieľ | Priemerované obdobie | Dlhodobý cieľ1) |
| Ochrana zdravia ľudí | najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku | 120 µg/m3 |
| Ochrana vegetácie | od mája do júla | AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt 6 000 (µg/m3) × h |
1) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele, nie je určený.
Príloha č. 4k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
INDIKÁTOR PRIEMERNEJ EXPOZÍCIE, NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE A ZÁVÄZOK ZNÍŽENIA
KONCENTRÁCIE EXPOZÍCIE PRE ČASTICE PM2,5 A TERMÍNY DOSIAHNUTIA
A. Indikátor priemernej expozície pre častice PM2,5
Indikátor priemernej expozície vyjadrený v µg/m3 sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a v aglomeráciách
na celom území Slovenskej republiky. Hodnotí sa ako nepretržitá ročná stredná hodnota
koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta
určené podľa prílohy č. 9 prvej časti bodu B.
Indikátor priemernej expozície na referenčný rok 2010 predstavuje strednú hodnotu koncentrácie za roky 2008, 2009 a 2010. Ak však nie sú k dispozícii údaje za rok 2008, môže sa použiť stredná hodnota koncentrácie za roky 2009 a 2010 alebo stredná hodnota koncentrácie za roky 2009, 2010 a 2011.
Indikátor priemernej expozície na rok 2020 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za roky 2018, 2019 a 2020. Využíva sa na preskúmanie dosiahnutia národného cieľa zníženia expozície.
Indikátor priemernej expozície na rok 2015 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za roky 2013, 2014 a 2015. Využíva sa na preskúmanie dosiahnutia záväzku zníženia koncentrácie expozície.
Indikátor priemernej expozície na referenčný rok 2010 predstavuje strednú hodnotu koncentrácie za roky 2008, 2009 a 2010. Ak však nie sú k dispozícii údaje za rok 2008, môže sa použiť stredná hodnota koncentrácie za roky 2009 a 2010 alebo stredná hodnota koncentrácie za roky 2009, 2010 a 2011.
Indikátor priemernej expozície na rok 2020 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za roky 2018, 2019 a 2020. Využíva sa na preskúmanie dosiahnutia národného cieľa zníženia expozície.
Indikátor priemernej expozície na rok 2015 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za roky 2013, 2014 a 2015. Využíva sa na preskúmanie dosiahnutia záväzku zníženia koncentrácie expozície.
B. Národný cieľ zníženia expozície pre častice PM2,5
| Cieľ zníženia expozície tykajúci sa indikátora priemernej expozície v roku 2010 | Rok, v ktorom sa má dosiahnuť cieľ zníženia expozície |
|
| Počiatočná koncentrácia v µg/m3 |
Cieľ zníženia | |
| ≤ 8,5 | 0 % | 2020 |
| > 8,5 – < 13 | 10 % | |
| = 13 – < 18 | 15 % | |
| = 18 – < 22 | 20 % | |
| ≥ 22 | Všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie 18 μg/m3 | |
Ak je indikátor priemernej expozície v referenčnom roku 8,5 µg/m3 alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná
nule aj vtedy, ak indikátor priemernej expozície dosiahne v ktorejkoľvek dobe počas
obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 µg/m3 a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.
C. Záväzok zníženia koncentrácie expozície pre častice PM2,5
| Záväzok zníženia koncentrácie expozície platný od roku 2015 | 20 µg/m3 |
Príloha č. 5k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 5
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
REFERENČNÉ METÓDY NA HODNOTENIE KVALITY OVZDUŠIA
A. Referenčné metódy merania
1. Referenčná metóda merania oxidu siričitého
Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v technickej norme.1)
2. Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka
Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v technickej
norme.2)
3. Referenčná metóda vzorkovania a merania olova
Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v písmene A bode 4. Referenčná metóda
merania olova je opísaná v technickej norme.3)
4. Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10
Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10 je opísaná v technickej norme.4)
5. Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5
Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5 je opísaná v technickej norme.4)
6. Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu
Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v technickej norme.5)
7. Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého
Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v technickej norme.6)
8. Referenčná metóda merania ozónu
Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v technickej norme.7)
9. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu arzénu, kadmia a niklu
Referenčná metóda odberu vzoriek arzénu, kadmia a niklu je metóda podľa technickej
normy.8) Referenčná metóda merania arzénu, kadmia a niklu je metóda podľa technickej normy.9) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo podľa
noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky
ekvivalentné s uvedenou metódou.
10. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu polycyklických aromatických uhľovodíkov
Referenčná metóda na odber vzoriek polycyklických aromatických uhľovodíkov je metóda
podľa technickej normy.4) Referenčná metóda merania benzo(a)pyrénu je metóda podľa technickej normy.10) Ak neuvádza metódu norma EN pre benzo(a)pyrén alebo iné polycyklické aromatické uhľovodíky
uvedené v § 8 ods. 4 zákona, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem
ISO, akou je metóda podľa technickej normy.11) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné
s uvedenou metódou.
11. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu ortuti
Referenčná metóda merania koncentrácií celkovej plynnej ortuti v ovzduší je metóda
podľa technickej normy.12) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné
s vyššie uvedenou metódou. Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy
podľa noriem STN alebo noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže,
že poskytujú výsledky ekvivalentné s uvedenou metódou.
12. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu depozície arzénu, kadmia, ortuti, olova,
niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov
Referenčná metóda na stanovenie depozície arzénu, kadmia, niklu je metóda podľa technickej
normy.13) Referenčná metóda na stanovenie depozície ortuti je metóda podľa technickej normy.14) Referenčná metóda na stanovenie depozície benzo(a)pyrénu a iných polycyklických uhľovodíkov
je metóda podľa technickej normy.15) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem
ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné
s uvedenou metódou.
B. Preukázanie rovnocennosti
1.
Použiť sa môže akákoľvek iná metóda, o ktorej sa dá preukázať, že výsledky sú rovnocenné
s ktoroukoľvek z metód uvedených v písmene A alebo pri suspendovaných časticiach ktorákoľvek
iná alternatívna metóda, o ktorej sa dá preukázať, že v porovnaní s referenčnou metódou
poskytuje konzistentné výsledky. Ak sa použije iná metóda alebo alternatívna metóda,
takto dosiahnuté výsledky sa upravia tak, aby získané výsledky boli rovnocenné s tými,
ktoré by sa dosiahli použitím referenčnej metódy.
2.
Rovnocennosť použitej metódy s referenčnou metódou sa preukazuje podľa pokynu Európskej
komisie o preukazovaní rovnocennosti, ak je uverejnený. Ak sa využívali dočasné faktory
na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia alebo zmenia podľa pokynu Európskej
komisie.
3.
Organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“) prihliada pri opravách podľa 2. bodu aj na súvisiace predchádzajúce
údaje z meraní s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.
C. Štandardizácia
Pri plynných znečisťujúcich látkach sa musí objem štandardizovať na teplotu 20 °C
a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré
sa analyzujú v suspendovaných časticiach, ako napríklad olovo, sa vzťahuje na okolité
podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.
D. Vzájomné uznávanie údajov
Ak sa preukáže, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených
v písmene A, orgány ochrany ovzdušia a ministerstvom poverené organizácie akceptujú
protokoly o skúškach vydané v iných členských štátoch pod podmienkou, že dané skúšobné
laboratóriá sú akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných
a kalibračných laboratórií.
Podrobné protokoly o skúškach a všetky výsledky skúšok sa sprístupňujú príslušným
orgánom ochrany ovzdušia alebo nimi určeným subjektom. V protokoloch o skúškach sa
musí preukázať, že zariadenie spĺňa všetky výkonnostné požiadavky vrátane špecifických
podmienok v Slovenskej republike,16) ktoré sa týkajú životného prostredia a predmetného miesta a ktoré presahujú rámec
podmienok, pre ktoré sa už dané zariadenie odskúšalo a typovo schválilo v inom členskom
štáte.
Príloha č. 6k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 6
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 7k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 7
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
HORNÉ MEDZE A DOLNÉ MEDZE NA HODNOTENIE ÚROVNE ZNEČISTENIA VONKAJŠIEHO OVZDUŠIA SO2, NO2, NOx, ČASTICAMI PM10, ČASTICAMI PM2,5, Pb, BENZÉNOM, CO, As, Cd, Ni A BENZO(a)PYRÉNOM
A. Horná medza a dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia
Uplatňujú sa tieto horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia
1. Oxid siričitý
| Ochrana zdravia ľudí | Ochrana vegetácie | |
| Horná medza | 60 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (75 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok) | 60 % zimnej kritickej úrovne (12 µg/m3) |
| Dolná medza | 40 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (50 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok) | 40 % zimnej kritickej úrovne (8 µg/m3) |
2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka
| Ochrana zdravia ľudí | Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov | ||
| Hodinová limitná hodnota NO2 | Ročná limitná hodnota NO2 | Ročná kritická úroveň NOx | |
| Horná medza | 70 % limitnej hodnoty (140 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok) |
80 % limitnej hodnoty (32 µg/m3) |
80 % kritickej úrovne (24 µg/m3) |
| Dolná medza | 50 % limitnej hodnoty (100 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok) | 65 % limitnej hodnoty (26 µg/m3) |
65 % kritickej úrovne (19,5 µg/m3) |
3. Častice PM10 a častice PM2,5
| 24 hodinový priemer častíc PM10 | Ročný priemer častíc PM10 | Ročný priemer častíc PM2,51) | |
| Horná medza | 70 % limitnej hodnoty (35 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok) | 70 % limitnej hodnoty (28 µg/m3) |
70 % limitnej hodnoty (17 µg/m3) |
| Dolná medza | 50 % limitnej hodnoty (25 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok) | 50 % limitnej hodnoty (20 µg/m3) |
50 % limitnej hodnoty (12 µg/m3) |
Poznámka:
1)
Horná medza a dolná medza pre častice PM2,5 sa nevzťahuje na merania vykonávané na
posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre častice PM2,5 na ochranu zdravia
ľudí.
4. Olovo
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 70 % limitnej hodnoty (0,35 µg/m3) |
| Dolná medza | 50 % limitnej hodnoty (0,25 µg/m3) |
5. Benzén
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 70 % limitnej hodnoty (3,5 µg/m3) |
| Dolná medza | 40 % limitnej hodnoty (2 µg/m3) |
6. Oxid uhoľnatý
| Osemhodinový priemer | |
| Horná medza | 70 % limitnej hodnoty (7 mg/m3) |
| Dolná medza | 50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3) |
7. Arzén
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 60 % z cieľovej hodnoty (3,6 ng/m3) |
| Dolná medza | 40 % z cieľovej hodnoty (2,4 ng/m3) |
8. Kadmium
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 60 % z cieľovej hodnoty (3 ng/m3) |
| Dolná medza | 40 % z cieľovej hodnoty (2 ng/m3) |
9. Nikel
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 70 % z cieľovej hodnoty (14 ng/m3) |
| Dolná medza | 50 % z cieľovej hodnoty (10 ng/m3) |
10. Benzo(a)pyrén
| Ročný priemer | |
| Horná medza | 60 % z cieľovej hodnoty (0,6 ng/m3) |
| Dolná medza | 40 % z cieľovej hodnoty (0,4 ng/m3) |
B. Určenie prekročení horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia
1.
Ak je k dispozícii dostatok údajov, musia sa prekročenia horných medzí a dolných
medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia zistiť na základe koncentrácií nameraných
za posledných päť rokov. Medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa považuje
za prekročenú, ak je prekročená najmenej v troch jednotlivých rokoch z týchto posledných
piatich rokov.
2.
Ak je k dispozícii menej údajov ako údajov za päť rokov, prekročenia horných medzí
a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia možno zistiť kombináciou
výsledkov z meracích kampaní kratšieho trvania vykonaných počas jedného roka v lokalitách
s pravdepodobne najvyššími úrovňami znečistenia ovzdušia s výsledkami, ktoré sa získali
z emisných inventúr a modelovania.
Príloha č. 8k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 8
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
POŽIADAVKY NA UMIESTŇOVANIE VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE A NA MERANIA NA VIDIECKYCH
POZAĎOVÝCH STANICIACH
Časť I
Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií oxidu
siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM10, častíc PM2,5, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu vo vonkajšom
ovzduší
A. Všeobecné požiadavky na umiestňovanie
1.
Kvalita vonkajšieho ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách podľa
kritérií umiestňovania vzorkovacích miest pre stále merania ustanovených v písmenách
B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v 2. bode. Zásady ustanovené
v písmenách B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických
miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom
sa kvalita vonkajšieho ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.
2.
Dodržiavanie limitných hodnôt ustanovených na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje
na
a)
miestach, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy,
b)
miestach v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa
uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti
pri práci,
c)
vozovkách a stredných oddeľujúcich pásoch ciest okrem miest, kde majú chodci bežný
prístup na stredný oddeľujúci pás.
B. Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni
1. Ochrana zdravia ľudí
1.1
Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality vonkajšieho ovzdušia vo vzťahu
k ochrane zdravia ľudí sa umiestňujú tak, aby
a)
poskytovali údaje o oblastiach v zónach a v aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie
koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu,
ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,
b)
poskytovali údaje o úrovniach znečistenia ovzdušia v iných oblastiach zón a aglomerácií,
ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bývajúceho obyvateľstva.
1.2
Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu v mikropriestoroch,
v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak,
aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou
aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu a oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250
m v priemyselných oblastiach, ak je to možné. Vzorkovacie miesto pre arzén, kadmium,
nikel a benzo(a)pyrén musí reprezentovať kvalitu ovzdušia v okolitých oblastiach nie
menších ako 200 m2 v miestach zameraných na dopravu, oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných
oblastiach a niekoľko km2 v mestských pozaďových miestach, ak je to realizovateľné.
1.3
Mestské pozaďové miesta sa umiestňujú tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovzdušia
ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti
smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia ovzdušia by nemal dominovať jediný zdroj,
ak nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali
byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko km2.
1.4
Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní znečistenia ovzdušia, vzorkovacie
miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti,
t. j. miesta bližšie ako 5 km.
1.5
Ak sa hodnotia príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto
sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa
pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho
vetra.
1.6
Vzorkovacie miesta musia byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre obdobné miesta,
ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.
1.7
Vzorkovacie miesta pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén musia spĺňať aj tieto
požiadavky:
a)
vyberajú sa tak, aby poskytli údaje o rýchlosti depozície, ktoré predstavujú nepriamu
expozíciu prostredníctvom potravinového reťazca,
b)
umiestnia sa tak, aby sa mohlo monitorovať uplatňovanie najlepších dostupných techník,
c)
musia byť podľa možnosti tiež reprezentatívne s ohľadom na podobné lokality, ktoré
sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti, a umiestnia sa spolu so vzorkovacími miestami
na častice PM10,
d)
na meranie depozície vo vidieckych pozaďových oblastiach sa môžu použiť návody a
kritériá programu spolupráce na monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia
látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe.
2. Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov
Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality vonkajšieho ovzdušia vo vzťahu k
ochrane vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestňujú viac ako 20 km od aglomerácií
alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo
diaľnic, alebo dôležitých ciest s frekvenciou vozidiel vyššou ako 50 000 vozidiel
za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak, aby odoberaný vzduch
reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km2. Po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných
oblastí sa môže umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby
reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.
C. Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni
Ak je to možné, uplatňuje sa toto:
a)
prúdenie okolo vzorkovacej sondy vo vstupnom otvore musí byť voľné v uhle aspoň 270°
alebo 180° pri vzorkovacích miestach v línii zástavby bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej
prúdenie vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia; zvyčajne je vzorkovacie miesto
vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5
m od najbližšej budovy pri vzorkovacích miestach, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia
v línii zástavby,
b)
vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia umiestnený 1,5
m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; v špecifických podmienkach môžu byť potrebné aj
vyššie stanovištia, ktoré môžu byť tiež vhodné vtedy, ak stanica reprezentuje veľkú
oblasť, pričom by sa mali úplne zdokumentovať všetky odchýlky,
c)
sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov,
aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s vonkajším ovzduším,
d)
výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii
vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,
e)
pre všetky znečisťujúce látky musia byť vzorkovacie sondy, ktoré sú orientované na
dopravu, umiestnené aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a najviac 10 m od obrubníka;
pod veľkou križovatkou sa rozumie križovatka, ktorá prerušuje tok dopravy, čo spôsobuje
odlišné emisie ako na ostatných úsekoch cesty (spôsob jazdy „brzda-plyn“); pre arzén,
kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa vzorkovacie miesta musia tiež umiestniť aspoň 4
m od stredu najbližšieho dopravného pásu,
f)
do úvahy možno brať faktory, ktorými sú rušivé zdroje, bezpečnosť, prístup, dostupnosť
elektrickej energie a telefonického spojenia, viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie,
bezpečnosť verejnosti a obsluhy, vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest
pre rozličné znečisťujúce látky a požiadavky plánovania; akákoľvek odchýlka od požiadaviek
uvedených v písmene C sa musí riadne zdokumentovať podľa postupov opísaných v písmene
D.
D. Dokumentácia a preskúmanie výberu vzorkovacieho miesta
Pri všetkých zónach a aglomeráciách ministerstvom poverená organizácia vykonávajúca
hodnotenie kvality ovzdušia riadne zdokumentuje postupy týkajúce sa výberu miesta
a zaznamenáva informácie slúžiace na podporu projektu siete a výberu umiestnenia pre
všetky monitorovacie miesta. Dokumentácia musí obsahovať fotografie okolia monitorovacích
miest s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Ak sa uplatňujú doplnkové
metódy v rámci zóny alebo aglomerácie, dokumentácia musí obsahovať podrobnosti o týchto
metódach a informácie o splnení podmienok podľa písmena E.
Dokumentácia sa podľa potreby preskúma a aktualizuje aspoň raz za päť rokov s cieľom
zabezpečiť trvalú platnosť a optimálnosť výberových kritérií, projektu siete a umiestnenia
monitorovacích miest. Dokumentácia sa Európskej komisii poskytne do troch mesiacov
od vyžiadania.
E. Podmienky na zníženie počtu vzorkovacích miest
Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále
meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo indikatívnymi meraniami, sa však
môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v prílohe č. 9 písm. A znížiť až o 50
% za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a)
doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom
na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť;
b)
počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných
techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v
súlade s cieľmi kvality údajov uvedenými v prílohe č. 6 písm. A a vedú k výsledkom
hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe č. 6 písm. B.
Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality
ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.
Časť II
Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach
A. Ciele
Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie
o úrovniach znečistenia ovzdušia v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri
posúdení zvýšených úrovní znečistenia ovzdušia v znečistenejších oblastiach, ako sú
mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality a dopravné lokality, pri hodnotení
možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy
rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach,
ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pri zvýšenom využívaní modelovania aj
v mestských oblastiach.
B. Látky
Meranie častíc PM2,5 musí zahŕňať aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín
na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň tento zoznam chemických
látok:
| SO42– | Na+ | NH4+ | Ca2+ | elementárny uhlík |
| NO3– | K+ | Cl– | Mg2+ | organický uhlík |
C. Umiestnenie
Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach podľa časti I
písm. A až C.
písm. A až C.
Časť III
Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu
A. Umiestnenie na makroúrovni
| Typ stanice | Ciele merania | Reprezentatív- nosť1) |
Kritériá umiestnenia na makroúrovni |
| Mestská | Ochrana zdravia ľudí: posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentuje expozíciu obyvateľstva |
Niekoľko km2 | Mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.; odvetrané miesta,
kde je možné merať dobre zmiešané úrovne; miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky nie však v bezprostrednej blízkosti stromov, hlavné ulice a námestia s veľmi nízkou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá využívané na vzdelávacie, športové a rekreačné účely |
| Pred- mestská |
Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach aglomerácií, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým môže byť obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo vystavené |
Niekoľko desiatok km2 | V určitej vzdialenosti od oblasti s najväčšími emisiami, v smere vetra vzhľadom na
prevládajúci smer vetra/smer za podmienok, ktoré sú priaznivé na tvorbu ozónu; v okrajových oblastiach aglomerácií, kde je obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu; alebo v niekoľkých predmestských staniciach aj proti smeru vetra od oblasti s najväčšími emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu |
| Vidiec- ka2) |
Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na subregionálnej úrovni | Subregionálne úrovne niekoľko stoviek km2 |
Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami,
lesmi alebo plodinami; reprezentatívna vzorka ozónu mimo dosahu priamych miestnych
emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty; na voľných priestranstvách, nie však na vrcholoch vyšších pohorí |
| Vidiecka pozaďo- vá |
Ochrana vegetácie a zdravia ľudí: posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva | Regionálne/ celoštátne/ kontinentálne úrovne od 1 000 do 10 000 km2 |
Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými
ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí
a mimo miestnych emisií; je potrebné vyhnúť sa miestam, ktoré lokálne podliehajú zvýšenej
tvorbe prízemných inverzných podmienok, taktiež vrcholom vyšších pohorí; neodporúčajú sa pobrežné oblasti s ustáleným každodenným veterným cyklom miestneho charakteru. |
Poznámka:
1)
Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta,
ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.
2)
Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných podmienkach umiestnenie
koordinuje s monitorovacími požiadavkami osobitného predpisu.22)
B. Umiestnenie na mikroúrovni
Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni podľa časti I písm. C sa dodržiava, ak je to
možné, pričom sa zabezpečí, aby bola sonda vo vstupnom otvore umiestnená v dostatočnej
vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a výduchy zo spaľovacích procesov a viac
ako 10 m od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty
premávky.
C. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta
Postup podľa časti I písm. D sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie
monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich
koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.
Časť IV
Požiadavky na merania prekurzorov ozónu
A. Ciele
Hlavným cieľom týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola
účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri
priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia ovzdušia.
Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.
Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.
B. Látky
Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň merania oxidov dusíka, t. j. oxidu dusnatého
a oxidu dusičitého a príslušných prchavých organických zlúčenín. Zoznam prchavých
organických zlúčenín odporúčaných na meranie je uvedený v tabuľke.
| 1-butén | Izoprén | Etylbenzén | |
| etán | trans-2-butén | n-hexán | m + p-xylén |
| etylén | cis-2-butén | i-hexán | o-xylén |
| acetylén | 1,3-butadién | n-heptán | 1,2,4-trimetylebenzén |
| propán | n-pentán | n-oktán | 1,2,3-trimetylebenzén |
| propén | i-pentán | i-oktán | 1,3,5-trimetylebenzén |
| n-bután | 1-pentén | Benzén | formaldehyd |
| i-bután | 2-pentén | Toluén | bezmetánové uhľovodíky spolu |
C. Umiestnenie
Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek
monitorovacom mieste zriadenom podľa požiadaviek tejto vyhlášky, ktoré sa považuje
za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v písmene A.
D. Vzorkovacie miesto na poskytovanie údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu
Údaje o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v tejto prílohe na území Slovenskej
republiky poskytuje najmenej jedno zriadené a prevádzkované vzorkovacie miesto. Pri
voľbe počtu a umiestnenia staníc, na ktorých sa majú merať prekurzory ozónu, sa zohľadnia
ciele a metódy ustanovené v tejto prílohe.
Príloha č. 9k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 9
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
KRITÉRIÁ URČENIA NAJMENŠIEHO POČTU VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE
Časť I.
Kritériá určenia najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií
oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM10, častíc PM2,5, oxidu
uhoľnatého, benzénu, olova, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu
A. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania na posúdenie dodržiavania limitných
hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých
sú stále merania jediným zdrojom informácií pre znečisťujúce látky okrem častíc PM2,5
a ozónu
1. Plošné zdroje
| Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny (v tisícoch) |
Ak najväčšie koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia1) | Ak sú najväčšie koncentrácie pod hornou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia | ||||||
| Znečisťujúce látky okrem častíc PM, As, Cd, Ni a BaP |
častice PM,2) súčet častíc PM10 a častíc PM2,5 |
As, Cd, Ni |
BaP | Znečisťujúce látky okrem častíc PM, As, Cd, Ni a BaP |
častice PM,2) súčet častíc PM10 a častíc PM2,5 |
As, Cd, Ni |
BaP | |
| 0 – 249 | 1 | 2 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 |
| 250 – 499 | 2 | 3 | 1 | 1 | 1 | 2 | 1 | 1 |
| 500 – 749 | 2 | 3 | 1 | 1 | 1 | 2 | 1 | 1 |
| 750 – 999 | 3 | 4 | 2 | 2 | 1 | 2 | 1 | 1 |
| 1 000 – 1 499 | 4 | 6 | 2 | 2 | 2 | 3 | 1 | 1 |
| 1 500 – 1 999 | 5 | 7 | 2 | 2 | 2 | 3 | 1 | 1 |
| 2 000 – 2 749 | 6 | 8 | 2 | 3 | 3 | 4 | 1 | 1 |
| 2 750 – 3 749 | 7 | 10 | 2 | 3 | 3 | 4 | 1 | 1 |
| 3 750 – 4 749 | 8 | 11 | 3 | 4 | 3 | 6 | 2 | 2 |
| 4 750 – 5 999 | 9 | 13 | 4 | 5 | 4 | 6 | 2 | 2 |
| ≥ 6 000 | 10 | 15 | 5 | 5 | 4 | 7 | 2 | 2 |
Poznámky:
1)
Pre oxid siričitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý zahrnúť aspoň jednu
monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod
podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa
celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na
dopravu požadovaný v tabuľke nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta,
na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre častice PM10 prekročila, sa zachovajú, ak nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných
okolností, najmä územného rozvoja. Z najmenšieho počtu vzorkovacích miest As, Cd,
Ni a BaP aspoň jedno miesto musí byť umiestnené na monitorovacej stanici v mestskom
pozadí a pri monitorovaní BaP aj na dopravnej monitorovacej stanici, ak sa nezvýši
celkový počet vzorkovacích miest.
2)
Ak sa častice PM2,5 a častice PM10 merajú podľa metód uvedených v prílohe č. 5 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú
sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre častice
PM2,5 a častice PM10, ktorý sa požaduje podľa tabuľky, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a počet
vzorkovacích miest pre častice PM2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí musí spĺňať požiadavky podľa písmena
B.
2. Bodové zdroje
Na hodnotenie znečistenia vonkajšieho ovzdušia v blízkosti bodových zdrojov sa počet
vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení zdrojov emisií a pravdepodobného
rozloženia znečistenia vonkajšieho ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.
B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa
zníženia expozície pre častice PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.
Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na 1 000 000 obyvateľov spočítaných
v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto
vzorkovacie miesta môžu byť totožné so vzorkovacími miestami podľa písmena A.
C. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania na posúdenie dodržiavania kritických
úrovní znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie v iných zónach, ako sú aglomerácie
| Ak najväčšie koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie | Ak sú najväčšie koncentrácie medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie |
| 1 stanica na každých 20 000 km2 | 1 stanica na každých 40 000 km2 |
Časť II.
Kritériá určenia najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií
ozónu
A. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále nepretržité merania na posúdenie dodržiavania
cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú také
merania jediným zdrojom informácií
| Počet obyvateľov v tisícoch | Aglomerácie mestské a predmestské1) | Ostatné zóny predmestské a vidiecke1) | Vidiecke pozaďové miesta |
| < 250 | 1 | 1 stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota vo všetkých zónach v krajine2) |
|
| < 500 | 1 | 2 | |
| < 1 000 | 2 | 2 | |
| < 1 500 | 3 | 3 | |
| < 2 000 | 3 | 4 | |
| < 2 750 | 4 | 5 | |
| < 3 750 | 5 | 6 | |
| > 3 750 | 1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov |
1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov |
Poznámky:
1)
Aspoň jedna stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia
expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa najmenej 50 % staníc umiestni v predmestských
oblastiach.
2)
V zložitom teréne sa odporúča jedna stanica na 25 000 km2.
B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a v aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele pre ozón
Počet vzorkovacích miest pre ozón musí v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového
hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a súbežné merania oxidu dusičitého, postačovať
na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých
cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a v iných zónach môže byť znížený
na jednu tretinu počtu uvedeného v písmene A. Keď sú informácie zo staníc stáleho
merania jediným zdrojom informácií, musí sa udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica.
Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica,
koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach sa musí zabezpečiť primerané
hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Na území Slovenskej republiky
sa musí zriadiť a prevádzkovať najmenej jedna vidiecka pozaďová stanica.
Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných
podľa písmena A. Také meranie je nepretržité okrem vidieckych pozaďových staníc, ako
sa uvádza v prílohe č. 8 časti II písm. A, kde sa môžu použiť iné metódy merania.
Príloha č. 10k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 10
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
INFORMAČNÉ PRAHY, VÝSTRAŽNÉ PRAHY A PODMIENKY NA VYDANIE OZNÁMENIA O VZNIKU SMOGOVEJ
SITUÁCIE, OZNÁMENIA O POMINUTÍ SMOGOVEJ SITUÁCIE, VÝSTRAHY PRED ZÁVAŽNOU SMOGOVOU
SITUÁCIOU A OZNÁMENIA O ZRUŠENÍ VÝSTRAHY PRED ZÁVAŽNOU SMOGOVOU SITUÁCIOU
A. Informačné prahy a výstražné prahy
| Znečisťujúca látka | Informačné prahy v µg/m3 | Výstražné prahy v µg/m3 |
| prachové častice PM10 | 1001) | 1501) |
| oxid siričitý | - | 5002) |
| oxid dusičitý | - | 4002) |
| ozón | 1803) | 2404) |
Poznámky:
1) Platí ako kĺzavý priemer 12 h nasledujúcich bezprostredne po sebe.
2) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich
bezprostredne po sebe na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100
km2 alebo celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.
3) Priemerované obdobie je 1 h.
4) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich
bezprostredne po sebe.
B. Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie, oznámenia o pominutí smogovej
situácie, výstrahy pred závažnou smogovou situáciou a oznámenia o zrušení výstrahy
pre závažnou smogovou situáciou
1. Častice PM10, SO2 a NO2
1.1
Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú, ak je prekročená
hodnota informačného prahu častice PM10 a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej
látky počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu informačného prahu.
1.2
Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená
hodnota výstražného prahu ktorejkoľvek znečisťujúcej látky PM10, SO2 alebo NO2 a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie všetkých znečisťujúcich
látok počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu výstražného prahu.
1.3
Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení
výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia žiadnej znečisťujúcej
látky neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá
a)
súvisle 24 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej
hodnoty žiadnej zo znečisťujúcich látok PM10, SO2 alebo NO2 počas nasledujúcich 24 h, alebo
b)
najmenej 3 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu pre
PM10 a hodnoty výstražného prahu žiadnej zo znečisťujúcich látok PM10, SO2 alebo NO2 počas nasledujúcich 24 h.
2. Ozón
1.1
Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie a výstrahy pred závažnou
smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená príslušná prahová hodnota pre ozón.
1.2
Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie a oznámenia o zrušení
výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak koncentrácia ozónu neprekračuje
príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá
a)
súvisle 24 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej
hodnoty počas nasledujúcich 24 h, alebo
b)
najmenej 3 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej
predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu počas
nasledujúcich 24 h.
Príloha č. 11k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 11
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
ZOZNAM AGLOMERÁCIÍ A ZÓN
Časť I.
Zoznam aglomerácií a zón pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, častice
PM10, častice PM2,5, benzén a oxid uhoľnatý
A. Aglomerácie
| Aglomerácia | Vymedzenie územia |
| Bratislava | územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
| Košice | územie mesta Košice |
B. Zóny
| Zóna | Vymedzenie územia |
| Bratislavský kraj | územie kraja okrem územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
| Trnavský kraj | územie kraja |
| Nitriansky kraj | územie kraja |
| Trenčiansky kraj | územie kraja |
| Banskobystrický kraj | územie kraja |
| Žilinský kraj | územie kraja |
| Košický kraj | územie kraja okrem územia mesta Košíc |
| Prešovský kraj | územie kraja |
Časť II.
Zoznam aglomerácií a zón pre olovo, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické
uhľovodíky, ortuť a ozón
A. Aglomerácie
| Aglomerácia | Vymedzenie územia |
| Bratislava | územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
B. Zóny
| Zóna | Vymedzenie územia |
| Slovensko | územie Slovenskej republiky okrem územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
Príloha č. 12k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 12
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
INFORMÁCIE A ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ V PROGRAMOCH A INFORMÁCIE DOPĹŇAJÚCE PROGRAMY
A. Informácie, ktoré majú byť v programoch
1.
Lokalizácia nadmerného znečistenia ovzdušia
a)
región,
b)
mesto a jeho mapa,
c)
meracia stanica, jej zemepisné súradnice, mapa.
2.
Všeobecné informácie
a)
typ zóny – mesto, priemyselná alebo vidiecka oblasť,
b)
odhad znečistenej oblasti v km2 a obyvateľstva vystaveného znečisteniu,
c)
užitočné klimatické údaje,
d)
príslušné údaje o topografii,
e)
dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu.
3.
Zodpovedné orgány
Názvy, sídla a kontaktné údaje osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie programov.
4.
Povaha a hodnotenie znečistenia ovzdušia
a)
koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky pred vykonávaním opatrení na zlepšenie
kvality ovzdušia,
b)
koncentrácie namerané od začiatku projektu,
c)
techniky využité pri hodnotení.
5.
Pôvod znečistenia ovzdušia
a)
zoznam významných zdrojov emisií, ktoré spôsobujú znečistenie – mapa,
b)
celkové množstvo emisií z týchto zdrojov v tonách za rok,
c)
informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných regiónov.
6.
Analýza situácie
a)
podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie, napr. doprava vrátane cezhraničnej
dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v atmosfére,
b)
podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia.
7.
Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré boli
prijaté pred 11. júnom 2008
a)
miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia,
b)
pozorované účinky týchto opatrení.
8.
Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré boli
prijaté po 11. júni 2008
a)
zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekte,
b)
časový harmonogram vykonávania,
c)
odhad plánovaných zlepšení kvality ovzdušia a predpokladaného času potrebného na
dosiahnutie týchto cieľov.
9.
Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch.
10.
Zoznam publikácií, dokumentov alebo prác, ktoré sa použili na doplnenie informácií
a údajov uvedených v bodoch 1 až 9.
B. Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa § 5 ods. 20 zákona
1.
Všetky informácie ustanovené v písmene A.
2.
Informácie o stave vykonávania predpisov vydaných na vykonanie zákona vrátane vykonávania
osobitných predpisov.23)
3.
Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie
sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti
s dosahovaním cieľov v kvalite ovzdušia vrátane
a)
znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby boli zariadenia
na spaľovanie palív s tepelným príkonom do 50 MW, vrátane zariadení na spaľovanie
biomasy, vybavené zariadeniami na kontrolu emisií alebo aby boli nahradené,
b)
znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na
kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie
opatrení,
c)
obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s príručkou o environmentálnom
verejnom obstarávaní, ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a koncové spaľovacie
zariadenia na zníženie emisií vrátane nákupu nových vozidiel a vozidiel z nízkymi
emisiami, čistejších dopravných automobilových služieb, nízkoemisných zariadení na
spaľovanie palív a nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje,
d)
opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy
vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, diferencovania parkovacích poplatkov
a ostatných ekonomických stimulov a zriaďovania nízkoemisných zón,
e)
opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy,
f)
zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych
zdrojoch a v mobilných zdrojoch,
g)
opatrení na zníženie znečisťovania ovzdušia uplatňovaných v integrovaných povoleniach
a opatrení využívajúcich ekonomické nástroje, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie
s emisiami,
h)
opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva, ak je
to vhodné.
Príloha č. 13k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 13
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
INFORMÁCIE A ÚDAJE, KTORÉ SA SPRÍSTUPŇUJÚ VEREJNOSTI
Verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské
organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, orgány
verejného zdravotníctva a príslušné priemyselné združenia sa poskytujú prostredníctvom
internetu primerané, včasné a bezplatné informácie o
a)
kvalite vonkajšieho ovzdušia,
b)
každom rozhodnutí o predĺžení lehôt podľa § 5 ods. 20 zákona,
c)
akýchkoľvek výnimkách podľa § 32 ods. 19 zákona,
d)
programoch a
e)
výročné správy o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike.
A. Informácie o kvalite vonkajšieho ovzdušia
Informácie o kvalite vonkajšieho ovzdušia obsahujú najmä
1.
aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší, pre
ktoré sa hodnotí a riadi kvalita ovzdušia,
2.
koncentrácie znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší sa oznamujú vo forme priemerných
hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia ustanoveného v prílohách č. 1 až
4 a 10. V informáciách sa uvádzajú aspoň všetky úrovne znečistenia ovzdušia prekračujúce
ciele v kvalite ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov,
informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce látky. Poskytne
sa aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi v kvalite ovzdušia a vhodné informácie
o vplyvoch na zdravie ľudí alebo na vegetáciu,
3.
informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc
– aspoň častíc PM10, ozónu a oxidu uhoľnatého vo vonkajšom ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a
ak je to možné aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu
vo vonkajšom ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú
každé tri mesiace, a ak je to možné, aktualizujú sa každý mesiac,
4.
pri skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a informačných
prahov sa poskytujú údaje, ktoré obsahujú aspoň tieto informácie:
4.1.
Informácie o pozorovaných prekročeniach
a)
miesto alebo oblasť prekročenia,
b)
druh prekročeného prahu – informačný prah alebo výstražný prah,
c)
čas začiatku a trvanie prekročenia,
d)
najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a pri ozóne aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu
koncentrácie,
e)
najvyššiu 3-hodinovú koncentráciu pri oxide siričitom alebo oxide dusičitom.
4.2
Predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň/dni
a)
zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného a výstražného prahu,
b)
predpokladané zmeny znečistenia ovzdušia, napr. zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie
spolu s dôvodmi týchto zmien.
4.3
Informácie o dotknutom obyvateľstve, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní
a)
informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,
b)
opis pravdepodobných príznakov,
c)
odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo vykonať dotknuté obyvateľstvo,
d)
kde možno nájsť ďalšie informácie.
4.4
Informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia ovzdušia alebo zníženie
expozície týmto znečistením
a)
označenie odvetví s hlavnými zdrojmi,
b)
odporúčania opatrení na zníženie emisií.
4.5
Pri predpovedaných prekročeniach sa podniknú kroky na zabezpečenie poskytovania údajov
v uskutočniteľnom rozsahu.
Príloha č. 14k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
Príloha č. 14
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
k vyhláške č. 244/2016 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka
arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom
ovzduší
(Ú. v. EÚ L 23, 26. 1. 2005) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009).
(Ú. v. EÚ L 23, 26. 1. 2005) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého
ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11. 6. 2008).
3.
Smernica Komisie (EÚ) 2015/1480 z 28. augusta 2015, ktorou sa menia viaceré prílohy
k smerniciam Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, v ktorých sa stanovujú
pravidlá týkajúce sa referenčných metód, potvrdzovania údajov a umiestňovania vzorkovacích
miest na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia (Ú. v. EÚ L 226, 29. 8. 2015).
Poznámky pod čiarou
1)
STN EN 14212 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fluorescenčná
metóda merania koncentrácie oxidu siričitého (83 5727).
2)
STN EN 14211 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná chemiluminiscenčná
metóda merania koncentrácie oxidu dusičitého a oxidu dusnatého (83 5726).
3)
STN EN 14902 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie
Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc (83 5616).
4)
STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie
suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).
5)
STN EN 14662–1 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie
koncentrácií benzénu. Časť 1: Odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou tepelnou
desorpciou a plynovou chromatografiou (83 5728).
STN EN 14662-2 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 2: Odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou desorpciou rozpúšťadlom a plynovou chromatografiou (83 5728).
STN EN 14662-3 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 3: Automatizovaný odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou plynovou chromatografiou in situ (83 5728).
STN EN 14662-2 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 2: Odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou desorpciou rozpúšťadlom a plynovou chromatografiou (83 5728).
STN EN 14662-3 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 3: Automatizovaný odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou plynovou chromatografiou in situ (83 5728).
6)
STN EN 14626 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná nedisperzná infračervená
spektroskopická metóda merania koncentrácie oxidu uhoľnatého (83 5725).
7)
STN EN 14625 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fotometrická
metóda merania koncentrácie ozónu (83 5724).
8)
STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie
suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).
9)
STN EN 14902 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie
Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc (83 5616).
10)
STN EN 15549 Ochrana ovzdušia. Normalizovaná metóda na meranie koncentrácie benzo[a]pyrénu
vo vonkajšom ovzduší (83 5734).
11)
STN ISO 12884 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie celkových polycyklických
aromatických uhľovodíkov (prítomných v plynnej fáze a sorbovaných na časticiach).
Odber na filtre plnené sorbentom a analýza plynovochromatografickou/hmotnostnospektrometrickou
metódou (83 5731).
12)
STN EN 15852 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie
celkovej plynnej ortuti (83 5617).
13)
STN EN 15841 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda stanovenia atmosférickej
depozície arzénu, kadmia, olova a niklu (83 5619).
14)
STN EN 15853 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie
depozície ortuti (83 5618).
15)
STN EN 15980 Ochrana ovzdušia. Stanovenie depozície benzo[a]antracénu, benzo[b]fluoranténu,
benzo[j]fluoranténu, benzo[k]fluoranténu, benzo[a]pyrénu, dibenzo[a,h]antracénu a
indeno[1,2,3-cd]pyrénu (83 5620).
16)
§13 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z.
z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia
v ich okolí.
22)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné
pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúceho
sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 334,
30. 11. 2006).
23)
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 429/2012 Z. z., ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 367/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií zo zážihových motorov a vznetových motorov motorových vozidiel v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2007 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 370/2006 Z. z. o opatreniach na zníženie emisií zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2013 Z. z., ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2006 Z. z. o technických požiadavkách na výkon motorov motorových vozidiel.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 429/2012 Z. z., ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 367/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií zo zážihových motorov a vznetových motorov motorových vozidiel v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2007 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 370/2006 Z. z. o opatreniach na zníženie emisií zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2013 Z. z., ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2006 Z. z. o technických požiadavkách na výkon motorov motorových vozidiel.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom v znení neskorších predpisov.