Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Uchádzač o štátnu službu má možnosť prihlásiť sa do výberového konania a po splnení zákonom ustanovených podmienok má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru sa vykonávajú medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy odborných justičných stážistov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis¹) neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis²) neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis³) neustanovuje inak.

Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

Tento zákon sa nevzťahuje na

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.⁴)

Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi. Vykonávanie práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru sa nesmie zneužívať v prospech alebo v neprospech služobného úradu, štátneho zamestnanca, alebo inej osoby.

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.⁵)

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.⁶)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

Štátnou službou na účely tohto zákona nie je vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.^6aa)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo pre sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 3 až 10, § 103, § 117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.

Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;⁷) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 10 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu,^7a) riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného predpisu,^7b) a riaditeľ regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu vymenovaný podľa osobitného predpisu.^7c)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu⁸) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 10 a § 165.

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 10 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 10, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na základe vyslania podľa osobitného predpisu^8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) ôsmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.^8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 3, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 6, § 142 ods. 2, § 162 ods. 6, § 163 ods. 7, 9 a 10 a § 164 ods. 3.

Štátny zamestnanec, ktorý nedovŕšil 65 rokov veku, sa po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý trval najmenej 1 rok, považuje za bývalého štátneho zamestnanca. Bývalý štátny zamestnanec môže požiadať o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov podľa osobitného predpisu.^8c) Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 až 7 a na štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. e) až g), okamžite podľa § 78 ods. 1 alebo na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. b) až g), i), k) alebo písm. l).

Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý

Štátnozamestnanecké miesto určené v systemizácii štátnozamestnaneckých miest (ďalej len „systemizácia“) ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa sa obsadzuje absolventom podľa odseku 1.

Splnenie podmienok podľa odseku 1 sa posudzuje

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.

Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), i) a j) určia služobné predpisy, ktoré vydajú a zverejnia na svojom webovom sídle tieto služobné úrady.

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Etický kódex štátneho zamestnanca vydáva úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.

Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe. Úlohou poradcu pre etické správanie v štátnej službe je najmä nezávislé a nestranné posudzovanie súladu konania, vystupovania a postupu štátneho zamestnanca a postupu služobného úradu s Etickým kódexom štátneho zamestnanca na základe podnetu štátneho zamestnanca alebo služobného úradu, navrhovanie opatrení na rozvoj etiky v služobnom úrade a opatrení na prevenciu porušovania Etického kódexu štátneho zamestnanca.

Služobným úradom na účely tohto zákona je

Služobným úradom na účely tohto zákona je aj

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Služobným úradom odborného justičného stážistu je krajský súd.

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,¹²) ak odsek 7 alebo osobitný predpis^12a) neustanovuje inak.

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.

Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.

Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,¹³) ak odsek 4 neustanovuje inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.^13a)

Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.

Generálny tajomník je služobne najvyšší vedúci zamestnanec vo vzťahu k všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, ak odsek 5 neustanovuje inak.

Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.¹⁴) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.

Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis^14a) neustanovuje inak.

Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.

Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy; to sa nevzťahuje na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a päť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.

Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.¹⁵)

Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je

Ak funkcia generálneho tajomníka podľa odseku 1 alebo odseku 2 nie je obsadená, úlohy generálneho tajomníka v služobnom úrade na nevyhnutný čas, najdlhšie tri mesiace, plní vedúci zamestnanec písomne poverený príslušným ministrom alebo vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Ak funkcia podľa odseku 4 alebo odseku 5 nie je obsadená, úlohy generálneho tajomníka v služobnom úrade na nevyhnutný čas, najdlhšie tri mesiace, plní vedúci zamestnanec, o ktorom to ustanovuje služobný predpis.

Ak osobitný predpis¹⁶) upravuje zastupovanie funkcie uvedenej v odseku 4 alebo v odseku 5, úlohy generálneho tajomníka v služobnom úrade plní zástupca podľa osobitného predpisu; odsek 7 sa nepoužije.

Na vedúceho zamestnanca, ktorý plní úlohy generálneho tajomníka podľa odsekov 6 až 8, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17.

Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov, určovať a ukladať im úlohy a dávať pokyny môže aj štátny zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.

Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;¹⁸) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu k iným odborníkom ústavného činiteľa.

Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona aj štátny zamestnanec, ktorý má postavenie vedúceho zamestnanca podľa služobného predpisu generálnej prokuratúry a ktorý má k štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 v rozsahu určenom týmto služobným predpisom. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis,¹⁹) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi, ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného činiteľa podľa odseku 4.

Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,

Služobný úrad poskytuje úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti podľa tohto zákona požadovanú súčinnosť.

Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.

Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.

So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu. Systemizácia je usporiadanie určeného počtu štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobného úradu. Počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určuje príslušný správca rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok.

Služobný úrad na účely tohto zákona vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta okrem štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.^6a)

Služobný úrad, ktorý má najmenej 150 štátnozamestnaneckých miest, je povinný podľa svojich prevádzkových možností určovať v systemizácii štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad, ktorý má menej ako 150 štátnozamestnaneckých miest, služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, a služobný úrad, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, môžu určovať v systemizácii štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov.

Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa nevyžaduje odborná prax podľa § 38 ods. 2 písm. d).

Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa nemožno určiť štátnozamestnanecké miesto

Podrobnosti o obsahu systemizácie, opise štátnozamestnaneckého miesta, štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa a o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá úrad vlády.

Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje

Vhodné štátnozamestnanecké miesto na účely tohto zákona je voľné štátnozamestnanecké miesto, pre ktoré štátny zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady, požiadavky podľa osobitného predpisu²³) a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe je štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe. Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, je štátnozamestnanecké miesto podľa § 36 ods. 4 písm. a).

Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 5, 6 alebo ods. 7, alebo ktorého štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa má zrušiť alebo sa zrušilo, je aj iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca v stálej štátnej službe. Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby a ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 5, 6 alebo ods. 7, alebo ktorého štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa má zrušiť alebo sa zrušilo, je aj iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca podľa § 36 ods. 4 písm. b).

Vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 až 3 je aj

Vhodné štátnozamestnanecké miesto je štátnozamestnanecké miesto v tomto poradí:

Za vhodné štátnozamestnanecké miesto sa na účely tohto zákona nepovažuje štátnozamestnanecké miesto

Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

Lehota je zachovaná, ak sa podanie v posledný deň lehoty podá na príslušnom služobnom úrade, odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku alebo odošle prostredníctvom centrálneho informačného systému príslušnému služobnému úradu. Ustanovenie prvej vety sa primerane použije aj na podanie odoslané úradu vlády.

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.

Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.

Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.

Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

Ak sa doručuje písomnosť prostredníctvom centrálneho informačného systému, považuje sa za doručenú dňom jej odoslania.

Ustanovenia § 32 sa nevzťahujú na doručovanie písomností pri výberovom konaní.

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do stálej štátnej služby len na základe výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,²²) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,²²) ak takýto občan

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, odborný justičný stážista a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.

Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania prijať

Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie na

Ustanovenia odseku 3 písm. d) a e) sa nevzťahujú na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca. Na zastupovanie štátneho zamestnanca prijatého podľa odseku 4 písm. a) sa vzťahujú ustanovenia odseku 3 písm. a).

Dočasná štátna služba

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

Žiadosť o prijatie je možné podať na služobný úrad písomne v listinnej podobe alebo prostredníctvom verejného portálu.^23a) K žiadosti o prijatie sa na účel osvedčenia splnenia podmienok prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto pripoja potrebné dokumenty, ktoré požaduje služobný úrad. V žiadosti o prijatie sa uvedie názov služobného úradu a v prípade občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov, ak odsek 6 neustanovuje inak.

Občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 v žiadosti o prijatie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.²⁴) Údaje podľa prvej vety služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému generálnej prokuratúre; služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru údaje podľa prvej vety registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej prokuratúry.

Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu²⁵) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.

Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten,

Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

Štátny zamestnanec alebo občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 8 v žiadosti o prijatie alebo pred preložením na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.²⁴) Údaje podľa prvej vety služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru alebo pred preložením štátneho zamestnanca prostredníctvom centrálneho informačného systému generálnej prokuratúre. Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru alebo pred preložením štátneho zamestnanca údaje podľa prvej vety registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej prokuratúry.

Preukázanie bezúhonnosti odpisom registra trestov sa nevyžaduje, ak sa prekladá štátny zamestnanec zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8 alebo ak ide o dočasné preloženie podľa § 60 ods. 2.

Odsekmi 4 až 10 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm. a) a c) sa preukazuje kópiou dokladu o požadovanom vzdelaní. Ku kópii dokladu o vysokoškolskom vzdelaní získanom v cudzine sa prikladá kópia dodatku k vysokoškolskému diplomu,^26a) alebo kópia rozhodnutia podľa osobitného predpisu,^26b) alebo kópia doložky o uznaní stupňa zahraničného vzdelania.^26ba) Ku kópii dokladu v cudzom jazyku je uchádzač povinný predložiť kópiu jeho osvedčeného prekladu do štátneho jazyka; kópia osvedčeného prekladu dokladu v českom jazyku sa nevyžaduje. Ak z dokladov, ktoré predložil uchádzač, nie je zrejmý požadovaný stupeň vzdelania alebo študijný odbor, služobný úrad môže požadovať predloženie kópie rozhodnutia podľa osobitného predpisu.^26b) Pred založením štátnozamestnaneckého pomeru môže služobný úrad od uchádzača požadovať k nahliadnutiu originál dokladu o vzdelaní.

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm. a) a c) sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov najneskôr ku dňu prihlásenia sa do výberového konania; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 17. Ak služobný úrad vyžaduje predloženie kópie rozhodnutia podľa odseku 15 štvrtej vety, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov najneskôr pred založením štátnozamestnaneckého pomeru.

Na účel účasti vo výberovom konaní možno požadované vzdelanie preukázať aj iným dokladom vydaným školou alebo vysokou školou alebo kópiou osvedčeného prekladu iného dokladu vydaného školou alebo vysokou školou v zahraničí do štátneho jazyka; kópia osvedčeného prekladu dokladu v českom jazyku sa nevyžaduje. Uchádzač, ktorý preukázal vzdelanie podľa prvej vety, je povinný preukázať vzdelanie dokladom podľa odseku 15 najneskôr pred založením štátnozamestnaneckého pomeru.

Služobný úrad pri určovaní stupňa vzdelania požadovaného na štátnozamestnaneckom mieste vychádza z prílohy č. 2 a z činností, ktoré sa majú vykonávať na štátnozamestnaneckom mieste.

Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu a ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom^26c) získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.

Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Do doby odbornej praxe podľa odseku 2 písm. d) sa nezapočítava doba odbornej praxe podľa prílohy č. 2.

Občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a ktorý dovŕšil vek 65 rokov, možno prijať do dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 3 písm. a), b), e) alebo ods. 4 písm. c).

Na štátneho zamestnanca sa primerane vzťahujú odseky 1 až 8, 11 až 18, 21 a 22.

Štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to

Štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa stane voľným do troch mesiacov od obsadenia na základe výberového konania, môže služobný úrad obsadiť iným štátnym zamestnancom alebo občanom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní; § 41 ods. 23 a 27 sa použijú primerane.

Služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto v súlade s obmedzením podľa § 54.

Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného alebo dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.

Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zrejmé, že toto štátnozamestnanecké miesto sa dočasne uvoľní alebo sa stane voľným štátnozamestnaneckým miestom.

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako

Bývalý štátny zamestnanec sa môže prihlásiť do vnútorného výberového konania, ak je evidovaný v registri bývalých štátnych zamestnancov.^8c) Štátny zamestnanec a občan, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, sa môžu zúčastniť výberového konania, ktorým sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c).

Štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby bez výberového konania sa nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.

Výberové konanie pozostáva z

V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až g) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) až i). Forma overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) môže pozostávať z písomnej časti alebo ústnej časti.

Štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).

Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné. Generálny tajomník nie je povinný zriaďovať výberovú komisiu, ak je výberové konanie neúspešné z dôvodu podľa § 41 ods. 25 písm. b) alebo písm. c), alebo ak bolo výberové konanie zrušené.

Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní^26d) najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

Lehota na prihlásenie sa do výberového konania trvá najmenej päť pracovných dní a plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni vyhlásenia výberového konania. Lehotu možno predĺžiť, ak je zrejmé, že vyhlásené výberové konanie bude neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. c), alebo ak sa do výberového konania neprihlásili aspoň dvaja uchádzači. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad. Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch zmeniť v registri výberových konaní vybrané údaje žiadosti o zaradenie. Na opakovane podanú totožnú žiadosť o zaradenie s totožnými dokumentmi sa neprihliada.

Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme

V žiadosti o zaradenie si uchádzač môže zvoliť požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom; elektronickú podobu doručovania písomností podľa § 43 ods. 1 písm. b) druhého bodu si možno zvoliť v žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) po autentifikácii občianskym preukazom s elektronickým čipom. Uchádzač môže počas výberového konania požiadať v písomnej forme v listinnej podobe služobný úrad o zmenu podoby doručovania písomností; primerane platí postup podľa prvej vety.

Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania žiadosťou o zaradenie a ďalšími požadovanými dokumentmi.

Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu sa považuje za splnenú dňom

Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch zmeniť obsah vyhláseného výberového konania.

Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad ju zaeviduje do registra výberových konaní. Každému uchádzačovi prihlásenému do výberového konania je pridelený identifikátor v tvare reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov, ktorý slúži na jeho identifikáciu v procese výberového konania; pridelený identifikátor sa uchádzačovi oznámi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.

Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové konanie.

Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania alebo ktorý podal žiadosť o zaradenie alebo ďalšie požadované dokumenty po uplynutí lehoty na prihlásenie sa do výberového konania; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.

Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:

Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca organizačného útvaru, ktorý má podľa organizačného poriadku vyššie postavenie ako odbor, pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov 12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11. Test z cudzieho jazyka možno nahradiť prípadovou štúdiou realizovanou v cudzom jazyku v písomnej časti výberového konania.

Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení výsledkov výberového konania môže služobný úrad spolupracovať s odborníkmi alebo inštitúciami pôsobiacimi v oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky alebo iného vedného odboru.

Služobný úrad môže požiadať úrad vlády o overenie alebo posúdenie schopností a osobnostných vlastností uchádzača formou podľa odseku 11 písm. f) alebo písm. i). Na účel podľa prvej vety poskytne služobný úrad úradu vlády meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, kontaktné údaje a iné osobné údaje uchádzača nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa prvej vety. Overenie uchádzača formou podľa odseku 11 písm. i) vykoná úrad vlády spravidla do 30 dní od doručenia žiadosti a poskytnutia údajov podľa druhej vety. Po uskutočnení overenia formou podľa odseku 11 písm. f), ktorej predmetom bolo len overenie analytického, koncepčného a strategického myslenia, vydá úrad vlády služobnému úradu doklad o preukázanej úrovni analytického, koncepčného a strategického myslenia uchádzača.

Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z ústnej časti, uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam ústnej časti výberového konania.

Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania. Výsledok overenia uchádzača formou podľa odseku 11 písm. c), d), f) a i) sa v súčte bodového hodnotenia nezohľadňuje.

Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.

O výberovom konaní sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. b) alebo písm. c), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. d), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje predseda výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo zrušené, sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu alebo predseda výberovej komisie.

Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.

Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní do desiatich dní od jeho uskutočnenia alebo od jeho neuskutočnenia z dôvodov podľa odseku 25 písm. b) až d). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

Výberové konanie je neúspešné, ak

Ak nie je vyhlásený výsledok výberového konania alebo vyhodnotenie uchádzačov vyhlásené spolu s výsledkom výberového konania v súlade so zápisnicou alebo záznamom, môže služobný úrad bezodkladne po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel, vyhlásiť prostredníctvom registra výberových konaní zmenu výsledku výberového konania v súlade so zápisnicou alebo záznamom. Ak dôjde v dôsledku zmeny výsledku výberového konania k zmene vybraného úspešného uchádzača, služobný úrad bezodkladne po vyhlásení zmeny výsledku výberového konania oznámi výsledok výberového konania vybranému úspešnému uchádzačovi.

Obsadzované štátnozamestnanecké miesto ponúkne služobný úrad ďalšiemu úspešnému uchádzačovi v poradí, ak je zrejmé, že nedôjde k jeho obsadeniu vybraným úspešným uchádzačom.

Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v listinnej podobe.

Uchádzačovi, ktorý úspešne absolvoval test podľa odseku 18 štvrtej vety, odovzdá služobný úrad bez zbytočného odkladu po skončení výberového konania písomný doklad o preukázanej úrovni analytického, koncepčného a strategického myslenia.

Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača vo výberovom konaní možno uskutočniť aj bez fyzickej prítomnosti uchádzača, s využitím prostriedkov informačných a komunikačných technológií. Použitie postupu podľa prvej vety je služobný úrad povinný uviesť vo vyhlásení výberového konania.

Služobný úrad zruší vyhlásené výberové konanie, ak do jeho uskutočnenia

Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po uskutočnení výberového konania došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol dôvod na jeho obsadenie, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na tomto štátnozamestnaneckom mieste.

Zrušenie výberového konania, zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta služobný úrad bezodkladne vyhlási prostredníctvom registra výberových konaní.

Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom a zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.

Ak sa na základe výberového konania obsadzuje viacero štátnozamestnaneckých miest a po uskutočnení výberového konania bola časť z nich zrušená, oznámi sa bezodkladne zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta dotknutému úspešnému uchádzačovi.

Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v písomnej forme

Služobný úrad doručuje uchádzačovi písomnosti v podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie alebo o ktorú požiadal vo výberovom konaní. Ak nemožno doručovať písomnosti podľa prvej vety, služobný úrad doručuje uchádzačovi písomnosti v inej podobe podľa odseku 1. Ak si uchádzač v listinnej žiadosti o zaradenie nezvolil podobu doručovania, doručuje mu služobný úrad písomnosti spravidla v listinnej podobe.

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje za splnenú dňom

Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih, odkedy je písomnosť dostupná uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.

Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná.²⁹)

Ak sa štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa obsadzuje na základe výberového konania, obsadzuje sa na základe vonkajšieho výberového konania z absolventov. Na výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 40 až 43.

Pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta bez výberového konania môže služobný úrad použiť formu overenia podľa § 41 ods. 11 písm. d).

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o výberových konaniach, najmä o

Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.

Ustanovenia § 40 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

Ustanovenia § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho správneho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd, okresný súd, mestský súd a správny súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo vymenovaný podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. r).

Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou. Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom. Ak je výkonom funkcie veľvyslanca poverený štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. p).

Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo odseku 4.

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu a s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.

Služobná zmluva obsahuje

V služobnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky vykonávania štátnej služby neuvedené v odseku 2, ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis; to sa nevzťahuje na platové náležitosti a iné finančné plnenia.

V služobnej zmluve možno osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto, na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou.

Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi do siedmich dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomnú informáciu o

Informáciu podľa odseku 6 možno poskytnúť aj formou odkazu na príslušné ustanovenie zákona, kolektívnej zmluvy, služobného poriadku alebo služobného predpisu.

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru v tom istom služobnom úrade nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná doba uplynula.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas celodenných prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 6, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.^6a)

Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu³⁰) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.³⁰)

Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 6, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu,^6a) najmenej v platovej triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom v ním riadenom organizačnom útvare.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k) plní úlohy vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste vo vyššej platovej triede, patrí funkcia v platovej triede určenej pre toto štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca.

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a štátny zamestnanec sú povinní oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 najneskôr pred prijatím alebo pred preložením na obsadzované štátnozamestnanecké miesto.

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré môžu vzniknúť alebo vznikli počas vykonávania štátnej služby.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na zaradenie štátneho zamestnanca a fyzickej osoby, ktorá je v štátnej službe podľa osobitného predpisu,²²) a na zaradenie štátneho zamestnanca a iného zamestnanca.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. k), spolu so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), a zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. h), u) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), f), j) alebo písm. p) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. d), e), g) alebo písm. t) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom podľa odseku 2 alebo odseku 3.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m), n), o), q), s), v) alebo písm. x) vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. r) vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), e), g), h), j), k), t), u) alebo písm. w) môže vykonať služobný úrad aj jednostranne za podmienok podľa § 57 ods. 1 a 3 písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru alebo písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.

Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru na účely tohto zákona je aj preloženie štátneho zamestnanca na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, pri ktorom nedochádza k zmene podľa odseku 1.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje formou písomného dodatku k služobnej zmluve.

Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý dovŕšil vek 65 rokov počas vykonávania funkcie veľvyslanca alebo funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), možno po skončení vykonávania tejto funkcie predĺžiť podľa odseku 1 písm. u).

Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu, zmena organizačného útvaru, zmena názvu organizačného útvaru, zmena ustanoveného týždenného služobného času, alebo zmena údajov v služobnej zmluve podľa § 51 ods. 2 písm. m), n) alebo písm. p) sa nepovažuje za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi; písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.

Ak v súvislosti so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru dochádza k zmene podmienok vykonávania štátnej služby uvedených v § 51 ods. 6, použijú sa primerane ustanovenia § 51 ods. 6 a 7. Pri preložení štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do iného služobného úradu sa informačná povinnosť podľa § 51 ods. 6 vzťahuje na služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený.

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.

Návrh dohody podľa odseku 1 vyhotoví služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený. Dohoda musí obsahovať najmä uvedenie funkcie, druhu štátnej služby, odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení. Prílohou dohody je opis štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po preložení.

Odsek 1 druhá veta a odsek 2 sa nevzťahujú na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r).

Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá.

Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého miesta.

Služobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.

Štátneho zamestnanca je možné po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade na určený čas najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie úloh spojených s vykonávaním pôsobnosti služobného úradu v oblasti ochrany základných práv a slobôd, s odvrátením mimoriadnej udalosti alebo so zmierňovaním jej bezprostredných následkov. Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia podľa prvej vety.

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho súhlasom na dohodnutú dobu aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj na voľné štátnozamestnanecké miesto.

Dočasné preloženie podľa odseku 2 možno dohodou skrátiť, predĺžiť alebo zmeniť na trvalé preloženie; pri preložení do iného služobného úradu sa primerane použijú ustanovenia § 56 ods. 1 a 2. Pri zrušení štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bol štátny zamestnanec dočasne preložený, služobný úrad postupuje podľa odseku 8.

Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť podľa odsekov 1 až 3 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu³¹) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku nevzťahuje.

Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

Štátneho zamestnanca je možné s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.

Služobný úrad a štátny zamestnanec, ktorý nedovŕšil vek 65 rokov, sa môžu dohodnúť na zmene dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu, ak ide o štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe,

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa služobný úrad a štátny zamestnanec môžu pri preložení štátneho zamestnanca dohodnúť na zmene stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu.

Na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia § 56, § 58 a 60.

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov alebo trvale preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³²) Vedúceho zamestnanca je možné preložiť podľa prvej vety aj bez výberového konania.

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak je miesto vedúceho zamestnanca voľné.

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne.

Doba preloženia podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3 a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Poverenie podľa odsekov 3 a 4 možno odvolať.

Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.

Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

Generálny tajomník môže odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, do 10 dní odo dňa doručenia písomného súhlasu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štatutárneho orgánu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca podľa prvej vety alebo podľa druhej vety do 10 dní od doručenia návrhu. Generálny tajomník môže na návrh štatutárneho orgánu podľa § 7 ods. 6 druhej vety odvolať do 10 dní odo dňa doručenia písomného návrhu aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán podľa § 7 ods. 6 druhej vety.

Generálny tajomník, ktorý je štatutárny orgán, môže odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61, služobný úrad trvale preloží s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá, alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c).

Po odvolaní štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol dočasne preložený na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61, služobný úrad postupuje primerane podľa § 57 ods. 8. Po odvolaní štátneho zamestnanca, ktorý je v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. c), z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61, služobný úrad postupuje podľa § 82 ods. 3 a 7.

Po skončení vykonávania funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s), ak ide o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, služobný úrad postupuje podľa § 57 ods. 8.

Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca je možné len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Skončiť dočasné vyslanie môže generálny tajomník v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným generálnym tajomníkom v písomnom oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 5. Dočasné vyslanie veľvyslanca môže generálny tajomník ministerstva zahraničných vecí skončiť len po zrušení poverenia výkonom funkcie veľvyslanca prezidentom.

Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.³¹)

Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.⁶) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,³³) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nie je možné vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, a nie je možné ju ani preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom tejto štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby.

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby, ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia do väzby.

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 trvá

Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.³⁴)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie, do ktorej je vyslaný alebo orgán Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie alebo v orgáne Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 111 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 alebo ods. 2, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 66 ods. 7 do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny, čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve podľa § 51 ods. 2 písm. i) alebo ods. 3.

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.³¹) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

Ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená písomne. V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

Služobný úrad odovzdá bezodkladne štátnemu zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Obmedzenie podľa § 73 ods. 4 sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b).

Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto.

Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním sa musí urobiť písomne.

Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa § 91 ods. 4.

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 6, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu,

Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania ochrannej doby netrvá.

Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,³⁵) inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.³⁶)

Služobný úrad bezodkladne oznámi štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy, a štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu na návrh sudcu najvyššieho správneho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.

Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, so štátnym zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnou zamestnankyňou alebo so štátnym zamestnancom, ak sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

Štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký pomer okamžite skončiť, ak

Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.

Štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.

V skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak.

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký pomer skončiť.

Ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu, a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou alebo štátnym zamestnancom na otcovskej dovolenke len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo otcovstvom. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad náležite odôvodní v písomnom oznámení, inak je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné.

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu

Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa skončí dňom vzniku dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto dôvode dozvedel.

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. c) sa skončí aj dňom odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61.

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu,^36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného podľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj vzdaním sa funkcie.

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k) alebo písm. l), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.

Štátnozamestnanecký pomer odborného justičného stážistu sa skončí na základe zákona aj podľa osobitného predpisu.^36b)

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe a odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume

Odstupné v sume podľa odseku 1 patrí aj štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe a odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a), ods. 5, 6 alebo ods. 7, pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu.

Odstupné v sume podľa odseku 1 patrí aj štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu; to neplatí, ak k odvolaniu podľa osobitného predpisu^34a) došlo z dôvodu porušenia povinností štátneho zamestnanca.

Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi v dočasnej štátnej službe, ktorý je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, štatutárnym orgánom vymenovaným do funkcie podľa osobitného predpisu alebo riaditeľom kancelárie bezpečnostnej rady, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia odstupné v sume

Odstupné podľa odseku 5 nepatrí štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo ku skončeniu vykonávania funkcie z dôvodu

Funkčným platom podľa odsekov 1 až 4 sa rozumie funkčný plat, ktorý by patril štátnemu zamestnancovi, ak by nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Funkčným platom podľa odseku 5 sa rozumie funkčný plat, ktorý patril štátnemu zamestnancovi v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu, ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.

Ak štátnemu zamestnancovi opätovne vznikne štátnozamestnanecký pomer pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť služobnému úradu, ktorý poskytol odstupné. Štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa písomne nedohodne so služobným úradom inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ustanovenia prvej až tretej vety sa použijú primerane pri vzniku pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona.

Služobný úrad je povinný bezodkladne oznámiť vznik štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru podľa odseku 9 tomu, kto poskytol odstupné.

Ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odsekov 1 až 4, ktorému dal služobný úrad výpoveď alebo s ktorým služobný úrad uzatvoril dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, zanikne smrťou štátneho zamestnanca, právo na odstupné vzniká dňom, ktorý predchádza dňu zániku štátnozamestnaneckého pomeru.

Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu³⁷) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí. Štátny zamestnanec je povinný oznámiť a preukázať služobnému úradu poskytnutie odchodného podľa osobitného predpisu.

Štátnemu zamestnancovi nepatrí odchodné, ak štátnozamestnanecký pomer skončil

Ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý preukázal služobnému úradu nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zanikne smrťou štátneho zamestnanca, právo na odchodné vzniká dňom, ktorý predchádza dňu zániku štátnozamestnaneckého pomeru.

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, písomný služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať len skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu alebo pri skončení dočasného preloženia štátneho zamestnanca z iného služobného úradu.

Potvrdenie o štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru obsahuje najmä údaj o

Potvrdenie o štátnej službe pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu alebo pri skončení dočasného preloženia štátneho zamestnanca z iného služobného úradu obsahuje údaje

Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez zbytočného odkladu.

Štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý mu dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b), žiadosť o prešetrenie výpovede do piatich dní odo dňa doručenia výpovede.

Zo žiadosti o prešetrenie výpovede musí byť zrejmé, komu je určená, akej veci sa týka, kto a z akého dôvodu ju podáva a čo ňou žiada a musí byť podpísaná.

Štátny zamestnanec k žiadosti o prešetrenie výpovede pripojí dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Na žiadosť o prešetrenie výpovede, ktorá neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3 alebo ktorá bola podaná oneskorene, sa neprihliada, o čom služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí.

Na prešetrenie výpovede sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

Príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia. Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu, príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády. Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca úradu vlády, príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je vedúci úradu vlády.

Prešetrovacia komisia je stály orgán, ktorý má najmenej troch členov. Počet členov je nepárny. Členmi prešetrovacej komisie sú predseda a ostatní členovia.

Generálny tajomník nadriadeného služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník nadriadeného úradu“) služobnému úradu podľa § 87 ods. 1 zriaďuje v nadriadenom služobnom úrade prešetrovaciu komisiu a vymenúva a odvoláva jej predsedu a ostatných členov.

Predseda prešetrovacej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Členom prešetrovacej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade (ďalej len „príslušný odborový orgán“).

Členom prešetrovacej komisie môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, na ktorom sa prešetrovacia komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, môže byť členom prešetrovacej komisie aj prokurátor.

Členom prešetrovacej komisie nemôže byť štátny zamestnanec, o ktorého nezaujatosti možno mať pochybnosti.

Generálny tajomník nadriadeného úradu odvolá člena prešetrovacej komisie, ktorý prestane v konkrétnom prípade prešetrovania výpovede spĺňať podmienky podľa odsekov 3 až 5, a vymenuje na tento účel náhradného člena prešetrovacej komisie.

Generálny tajomník nadriadeného úradu postupuje podľa odseku 6 aj vtedy, ak niektorý z členov prešetrovacej komisie nemôže v lehote ustanovenej v § 91 ods. 5 alebo ods. 6 z dôvodu neprítomnosti plniť povinnosti vyplývajúce z funkcie člena.

Na prešetrovaciu komisiu v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, sa ustanovenia odsekov 1 až 7 použijú primerane.

Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorý dal štátnemu zamestnancovi výpoveď, môže prešetriť výpoveď sám, ak žiadosti o prešetrenie výpovede v celom rozsahu vyhovie, inak ju predloží spolu so spisovým materiálom a písomným vyjadrením prešetrovacej komisii do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobnému úradu. Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj kópie dokumentov z osobného spisu štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s výpoveďou.

Prešetrovacia komisia na účely prešetrenia výpovede vedie osobitný spis, ktorého obsah tvoria všetky predložené a súvisiace dokumenty.

Prešetrovacia komisia prešetrí, či je postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou v súlade so zákonom a za týmto účelom preverí tvrdenia a skutočnosti uvedené v žiadosti o prešetrenie výpovede a pripojené dôkazy.

Prešetrovacia komisia vychádza pri prešetrení výpovede aj zo skutočností, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na vydanie stanoviska podľa odseku 4 alebo oznámenia podľa odseku 6 určuje prešetrovacia komisia.

Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nie je v súlade so zákonom, vydá písomné stanovisko, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý nie je výpoveď v súlade so zákonom, a súčasne navrhne opatrenie, ktoré má služobný úrad prijať za účelom odstránenia nesúladu výpovede so zákonom.

Prešetrovacia komisia vydá stanovisko podľa odseku 4 v lehote 25 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje stanovisko služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je v súlade so zákonom, písomne oznámi túto skutočnosť služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi v lehote 25 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje písomné oznámenie služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

Stanovisko prešetrovacej komisie má pre služobný úrad a pre štátneho zamestnanca odporúčajúci charakter.

Služobné úrady sú povinné na základe výzvy oznámiť prešetrovacej komisii skutočnosti, ktoré majú význam pre prešetrenie výpovede.

Ak štátny zamestnanec do vydania stanoviska alebo oznámenia zobral svoju žiadosť o prešetrenie výpovede späť, zomrel alebo ak odpadol dôvod na prešetrenie výpovede, prešetrovacia komisia vyznačí túto skutočnosť v spise bez vydania písomného stanoviska alebo oznámenia; o tejto skutočnosti písomne upovedomí služobný úrad.

Štátny zamestnanec nemôže opätovne podať žiadosť o prešetrenie výpovede v tej istej veci alebo, ak žiadosť o prešetrenie výpovede vzal späť.

Na prešetrenie výpovede generálnym tajomníkom v služobnom úrade, ktorý so štátnym zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 90 ods. 1, sa primerane použijú ustanovenia § 90 ods. 2 a § 91 až 93. Na prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca úradu vlády sa primerane použijú ustanovenia § 90 až 93.

Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím ochrannej doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej doby.

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

Ak štátny zamestnanec v spore o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu došlo z dôvodu, že sa štátny zamestnanec zákonným spôsobom domáhal svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad musí preukázať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z iného dôvodu.

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,²²) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu³⁸) pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné³⁹) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve kratší služobný čas, ako je ustanovený týždenný služobný čas.

Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.

Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným časom nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym zamestnancom.

Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom úrade, do ktorého bol dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia

Služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie. Ustanovenie odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2, 3 a 6; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.^39aaa)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 písm. c) sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie najviac v rozsahu desiatich rokov.

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno na účel vykonania stáže v inštitúcii Európskej únie alebo v orgáne Európskej únie, ak nejde o štrukturálnu stáž podľa § 67 ods. 2. Počas vykonávania stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, ak ide o neplatenú stáž, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na základe jeho písomnej žiadosti nepretržité služobné voľno v rozsahu dvoch mesiacov za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade. Služobné voľno možno čerpať najneskôr do opätovného uplynutia doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety. Počas čerpania služobného voľna podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat znížený o 60 %.

Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie služobného voľna podľa odseku 1 najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže do 15 dní od doručenia žiadosti odmietnuť poskytnutie služobného voľna v požadovanom čase z vážnych prevádzkových dôvodov. Písomné oznámenie o odmietnutí poskytnutia služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad bezodkladne doručí štátnemu zamestnancovi. Služobný úrad, ktorý odmietol poskytnúť služobné voľno, je povinný umožniť štátnemu zamestnancovi jeho čerpanie v inom čase, najneskôr však do jedného roka od doručenia žiadosti podľa druhej vety.

Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba bezprostredne predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v tom istom služobnom úrade a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.

Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2 nemožno poskytnúť po dobu dočasného vyslania.

Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.³¹) Okrem príspevku podľa prvej vety služobný úrad poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.^39aab)

Ak služobný úrad poskytuje štátnemu zamestnancovi účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie, suma tohto príspevku sa určuje podľa odseku 1.

Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je jej zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 65.

Po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou bola materská dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobná celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa štátny zamestnanec alebo štátna zamestnankyňa zaradia na pôvodné štátnozamestnanecké miesto za podmienok, ktoré nesmú byť menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad preloží štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca s ich súhlasom na iné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa nedohodnú inak. Po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby má štátny zamestnanec alebo štátna zamestnankyňa právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by im patrilo, ak by nevznikla dôležitá osobná prekážka v práci podľa prvej vety.

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, okrem majetkového priznania, sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť písomnosti, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a kópie.

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom.

Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

Služobný preukaz môže služobný úrad vyhotovovať aj prostredníctvom centrálneho informačného systému.^39aa) Služobný preukaz vyhotovený podľa prvej vety môže okrem účelu podľa odseku 1 slúžiť pri vykonávaní štátnej služby aj na autentifikáciu štátneho zamestnanca v informačných systémoch a na autorizáciu elektronických písomností; na účel autorizácie elektronických písomností musí služobný preukaz spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.^39ab)

Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

V služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom.

Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.

Služobný poriadok nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom jeho zverejnenia v služobnom úrade spôsobom určeným služobným úradom. Služobný poriadok musí byť prístupný každému štátnemu zamestnancovi.

Štátny zamestnanec má právo najmä

Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

Štátny zamestnanec je povinný

Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.

Štátny zamestnanec nesmie

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Obmedzenie podľa odseku 2 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca,

Ak je predmetom činností podľa odseku 3 písm. a) plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odseku 3 členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nesmie od tejto právnickej osoby poberať odmenu.

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady nesmie

Štátny zamestnanec, na ktorého sa nevzťahuje odsek 6, nesmie

Obmedzenie podľa odseku 6 písm. b) a odseku 7 písm. b) sa nevzťahuje na

Štátny zamestnanec podľa odseku 7 je povinný oznámiť služobnému úradu bez zbytočného odkladu vykonávanie, začatie, pozastavenie,⁴³) prerušenie⁴⁴) alebo skončenie podnikania.

Štátny zamestnanec je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b). Služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne štátnemu zamestnancovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v lehote podľa druhej vety sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b).

Štátny zamestnanec je povinný do 60 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru alebo od preloženia

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný

Vedúcemu zamestnancovi, ktorý absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie najviac tri roky pred začatím vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, môže služobný úrad odpustiť povinnosť podľa odseku 1 písm. i).

Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

Vedúci zamestnanec, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste podľa § 38 ods. 8 písm. b), štátny zamestnanec, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a štátny zamestnanec, ktorý vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe, je povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca podľa prvej vety od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Majetkové priznanie nemožno nahradiť čestným vyhlásením, ak od podania posledného majetkového priznania uplynuli viac ako tri roky.

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 50 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Štátny zamestnanec podľa odseku 1 je povinný podať majetkové priznanie

Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu alebo kancelária najvyššieho správneho súdu, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.⁴⁶)

Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.

Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

Generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec preskúma úplnosť majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil. Na účely zistenia prírastku majetku generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec vyhodnotí majetkové priznanie a zabezpečí jeho uchovanie.

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 50 000 eur.

Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené. Sťažnosť vo veciach štátnej služby možno podať aj počas dvoch mesiacov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁴⁷)

Uchádzač môže podať sťažnosť v súvislosti s výberovým konaním do jedného mesiaca od vyhlásenia jeho výsledku; ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú primerane.

Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorým je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia štátneho zamestnanca podľa tohto zákona alebo podľa iného právneho predpisu.

Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje

Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny (ďalej len „upozornenie“) najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol.

Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu v menej závažnej miere.

Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).

Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).

Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.

Na účely preskúmania porušenia služobnej disciplíny generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu vymenovať aj z prokurátorov. V služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd, okresný súd, mestský súd alebo správny súd, môže generálny tajomník vymenovať členov poradnej komisie a jej predsedu aj zo sudcov. Jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí príslušný odborový orgán.

Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu, do 15 dní od zistenia porušenia služobnej disciplíny alebo doručenia návrhu podľa odseku 1 písomne požiada poradnú komisiu o preskúmanie porušenia služobnej disciplíny.

Poradná komisia do desiatich dní od doručenia žiadosti podľa odseku 3 vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec môže k vyjadreniu priložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Počas pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca lehoty podľa prvej vety neplynú.

Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym zamestnancom.

Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.

Služobný úrad je povinný na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.

Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu so stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.

Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia štátneho zamestnanca k veci alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.