Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 178/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 207/2018 Z. z.
Znenie účinné:
od do
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania
regulovaných činností v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 207/2018 Z. z. sa mení
a dopĺňa takto:
1.
Nadpis nad § 7 až 11 znie:
„Cenová regulácia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, výroby elektriny z domáceho uhlia a cenová regulácia
činnosti výkupcu elektriny, postup a podmienky uplatňovania cien a niektoré podmienky
vykonávania regulovaných činností“.
2.
V § 7 odsek 1 znie:
„(1)
Cenová regulácia podľa odsekov 2 až 19 a § 8 až 10 sa vzťahuje na výrobcu elektriny,
ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou
výrobou. Cenová regulácia podľa § 10a a 10b sa vzťahuje na činnosť výkupcu elektriny.
Cenová regulácia podľa § 11 sa vzťahuje na výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe
rozhodnutia ministerstva hospodárstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom
záujme.25a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
„25a) § 24 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.“.
3.
V § 7 ods. 15 sa slová „príplatku Pznit zohľadňujúceho vývoj ceny primárneho paliva“ nahrádzajú slovami „korekcie Pznit zohľadňujúcej výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín, ktoré sa použili
na výrobu elektriny“.
4.
V § 7 ods. 16 a 17 a § 8 ods. 1 písm. b) sa slovo „príplatok“ nahrádza slovom „korekcia“.
5.
V poznámke pod čiarou k odkazu 48 sa citácia „§ 6 ods. 4 zákona č. 309/2009 Z. z.
v znení zákona č. 30/2013 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 6 ods. 5 zákona č. 309/2009
Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.“.
6.
V § 8 ods. 3 sa slová „Príplatok Pznit v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t pre
i-té technológie výroby elektriny s primárnymi palivami podľa odseku 5 zohľadňujúci vývoj ceny primárneho paliva i-tej technológie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vývoj ceny primárneho paliva z neobnoviteľného zdroja energie i-tej technológie“ nahrádzajú slovami „Korekcia Pznit v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t pre i-té technológie výroby elektriny s primárnymi palivami podľa odseku 5 zohľadňujúca výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín, ktoré sa použili na výrobu elektriny i-tou technológiou na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín, ktoré sa použili na výrobu elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie i-tou technológiou“.
i-té technológie výroby elektriny s primárnymi palivami podľa odseku 5 zohľadňujúci vývoj ceny primárneho paliva i-tej technológie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vývoj ceny primárneho paliva z neobnoviteľného zdroja energie i-tej technológie“ nahrádzajú slovami „Korekcia Pznit v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t pre i-té technológie výroby elektriny s primárnymi palivami podľa odseku 5 zohľadňujúca výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín, ktoré sa použili na výrobu elektriny i-tou technológiou na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín, ktoré sa použili na výrobu elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie i-tou technológiou“.
8.
Za § 10 sa vkladajú § 10a a 10b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠10b
Cenová regulácia výkonu činnosti výkupcu elektriny
Cenová regulácia sa vzťahuje na výkon činnosti výkupcu elektriny, ktorý bol určený
ministerstvom hospodárstva,50c) a na výkon činnosti výkupcu elektriny dodávateľom poslednej inštancie,50d) pričom úhrada za činnosť výkupcu elektriny UCVEt v eurách/MWh sa vypočíta podľa vzorca
kde
Ot sú určené náklady regulovaného subjektu na odchýlku súvisiace s výkupom elektriny
od výrobcov elektriny s nárokom na podporu výkupom elektriny50e) a prevzatím zodpovednosti za odchýlku50f) v eurách na jednotku množstva elektriny vykúpenej v režime prenesenej zodpovednosti
za odchýlku v roku t,
Vt sú určené náklady regulovaného subjektu na obsluhu výrobcov elektriny s nárokom na
podporu výkupom elektriny50e) v eurách na jednotku množstva elektriny vykúpenej v režime prenesenej zodpovednosti
za odchýlku v roku t,
PZt je primeraný zisk v eurách na jednotku množstva elektriny vykúpenej v režime prenesenej
zodpovednosti za odchýlku v roku t, ktorý je možné zahrnúť do úhrady za činnosť výkupcu
elektriny.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 50a až 50f znejú:
„50c) § 88 ods. 2 písm. y) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
50d) § 18a zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
50e) § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
50f) § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.“.
9.
V § 12 ods. 12 sa vypúšťajú slová „a netrvajú viac ako 12 mesiacov“.
10.
Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠12a
Podrobnosti o individuálnych sadzbách tarify za prevádzkovanie systému
(1)
Individuálna sadzba tarify za prevádzkovanie systému na rok t sa uplatňuje ako koeficient
individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t Kistpst, ktorý sa uplatňuje
na koncovú spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny, pre ktorého je individuálna
sadzba tarify za prevádzkovanie systému určená.52a)
(2)
Individuálna sadzba tarify za prevádzkovanie systému podľa odseku 1 sa uplatňuje
na koncovú spotrebu koncového odberateľa elektriny, ktorý predloží úradu správu52b) a preukáže, že najmenej 80 % jeho koncovej spotreby elektriny zodpovedá niektorému
z kódov činnosti podniku alebo ich kombinácii podľa štatistickej klasifikácie ekonomických
činností52c) uvedených v zozname podľa prílohy č. 8 a zároveň jeho elektroenergetická náročnosť
podľa odseku 3 sa rovná alebo je väčšia ako elektroenergetická náročnosť podľa odseku
8.
(3)
Elektroenergetická náročnosť podniku v percentách sa vypočíta podľa vzorca
kde
E je spotreba elektriny koncového odberateľa elektriny v MWh, ktorá sa určí podľa
odseku 4,
C je cena elektriny v eurách/MWh, ktorá sa určí podľa odseku 5,
HPH je hrubá pridaná hodnota podniku v eurách, ktorá sa určí ako aritmetický priemer
hodnôt hrubej pridanej hodnoty podniku za posledné tri kalendárne roky vypočítaných
podľa odseku 6.
(4)
Spotreba elektriny koncového odberateľa elektriny E sa určí ako aritmetický priemer
hodnôt koncovej spotreby elektriny koncového odberateľa elektriny za posledné tri
kalendárne roky.
(5)
Cena elektriny C je aritmetický priemer maloobchodných cien elektrickej energie pre
odberateľov mimo domácnosti v kategórii spotreby od 500 MWh do 1 999 MWh vrátane daní
a poplatkov, v roku t-2 v eurách/MWh, bez dane z pridanej hodnoty zverejnených Eurostatom
pre Slovenskú republiku.
(6)
Hrubá pridaná hodnota podniku v kalendárnom roku HPH sa určí podľa vzorca
kde
TVVT sú tržby za vlastné výkony a tovar [kalendárny rok/euro],
AHNIM je aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku [kalendárny rok/euro],
OPV sú ostatné prevádzkové výnosy bez výnosov z odpísaných pohľadávok, výnosov z predaja
pohľadávok, výnosov z postúpených pohľadávok a výnosov z faktoringu [kalendárny rok/euro],
ZSZ je zmena stavu zásob [kalendárny rok/euro],
NTS sú náklady na nákup tovaru, materiálu, energie a služieb bez nákladov na personálny
lízing a nákladov na operatívny lízing [kalendárny rok/euro],
CDV sú clá a dane súvisiace s výrobou a iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami,
ale nie sú odpočítateľné [kalendárny rok/euro].
(7)
Minimálna požadovaná výška elektroenergetickej náročnosti podniku na určenie individuálnej
sadzby tarify za prevádzkovanie systému EENpt je pre rok 2020 určená vo výške 100 % a pre nasledujúce roky sa vypočíta v percentách
podľa vzorca
kde
EENpt-1 je minimálna požadovaná výška elektroenergetickej náročnosti podniku pre určenie
individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému v roku t-1 v percentách,
kzcet je koeficient zmeny cien elektriny pre rok t, ktorý sa vypočíta podľa vzorca
kde
CEeurostat,t-2 je aritmetický priemer maloobchodných cien elektrickej energie pre odberateľov mimo
domácnosti v kategórii spotreby od 500 MWh do 1 999 MWh vrátane daní a poplatkov,
v roku t-2 v eurách/MWh, bez dane z pridanej hodnoty zverejnených Eurostatom pre Slovenskú
republiku,
CEeurostat,t-3 je aritmetický priemer maloobchodných cien elektrickej energie pre odberateľov mimo
domácnosti v kategórii spotreby od 500 MWh do 1 999 MWh vrátane daní a poplatkov,
v roku t-3 v eurách/MWh, bez dane z pridanej hodnoty zverejnených Eurostatom pre Slovenskú
republiku.
(8)
Na výpočty podľa odsekov 2 až 4 sa používajú aritmetické priemery údajov koncového
odberateľa elektriny za obdobie posledných troch kalendárnych rokov v štruktúre podľa
prílohy č. 9. Ak koncový odberateľ elektriny vykonáva činnosť menej ako tri kalendárne
roky, použijú sa aritmetické priemery údajov za dva kalendárne roky, za ktoré sú údaje
k dispozícii. Ak koncový odberateľ elektriny vykonáva činnosť menej ako dva kalendárne
roky, použijú sa údaje za jeden kalendárny rok, za ktorý sú údaje k dispozícii.
(9)
Správa,52b) ktorú vypracúva koncový odberateľ elektriny, obsahuje:
a)
pri právnickej osobe obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je
pridelené, a pri fyzickej osobe – podnikateľovi meno a priezvisko, miesto podnikania
a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,
b)
potvrdenie alebo vyhlásenie o výške koncovej spotreby elektriny koncového odberateľa
elektriny v MWh, ak
1.
je koncový odberateľ elektriny subjektom zúčtovania, potvrdenie o výške koncovej
spotreby elektriny vystavené organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou,
2.
nie je koncový odberateľ elektriny subjektom zúčtovania, potvrdenie o výške koncovej
spotreby elektriny vystavené dodávateľom elektriny, ktorý za odberné miesta koncového
odberateľa elektriny prebral zodpovednosť za odchýlku,
3.
je koncový odberateľ elektriny výrobcom elektriny a vyrobenú elektrinu spotrebúva
pre vlastnú spotrebu, vyhlásenie o výške koncovej spotreby elektriny vypracované koncovým
spotrebiteľom,
4.
koncový odberateľ elektriny spĺňa viacero podmienok podľa prvého bodu, druhého bodu
alebo tretieho bodu a na preukázanie splnenia podmienky podľa osobitného predpisu52d) nepostačuje jedno potvrdenie alebo vyhlásenie, bude súčasťou správy viacero potvrdení
alebo vyhlásení,
c)
výšku elektroenergetickej náročnosti podniku v percentách vypočítanú podľa odseku
3,
d)
údaje potrebné na výpočet výšky elektroenergetickej náročnosti podniku podľa prílohy
č. 9 tabuľky č. 3:
1.
hrubá pridaná hodnota podniku,
2.
aritmetický priemer maloobchodných cien elektrickej energie pre odberateľov mimo
domácnosti v kategórii spotreby od 500 MWh do 1 999 MWh vrátane daní a poplatkov,
v roku t-2 v eurách/MWh, bez dane z pridanej hodnoty zverejnených Eurostatom pre Slovenskú
republiku,
3.
koncová spotreba elektriny podniku v MWh,
e)
údaje potrebné na výpočet hrubej pridanej hodnoty podniku vypočítanej podľa odseku
6 a prílohy č. 9 tabuľky č. 1:
1.
tržby za vlastné výkony a tovar v eurách,
2.
aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku v eurách,
3.
ostatné prevádzkové výnosy v eurách,
4.
výnosy z odpísaných pohľadávok, z predaja pohľadávok, z postúpených pohľadávok, z
faktoringu a akékoľvek ďalšie výnosy súvisiace s postúpením pohľadávok v eurách,
5.
zmena stavu zásob v eurách,
6.
náklady na nákup tovaru materiálu, energie a služieb v eurách,
7.
náklady na personálny lízing v eurách,
8.
náklady na operatívny lízing v eurách,
9.
clá a dane súvisiace s výrobou a iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami, ale
nie sú odpočítateľné v eurách,
f)
ostatné údaje na posúdenie nároku na určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie
systému podľa prílohy č. 9 tabuľky č. 2:
1.
výšku koncovej spotreby elektriny zodpovedajúcu jednotlivým kódom činnosti podniku
podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedených v prílohe č. 8 v MWh,
2.
podiel súčtu koncovej spotreby elektriny podniku podľa prvého bodu a koncovej spotreby
podniku podľa písmena d) tretieho bodu v percentách,
g)
potvrdenie vyhotovené znalcom v odbore Elektroenergetika – Elektroenergetické stroje
a zariadenia alebo Energetika – Regulácia a riadenie sieťových odvetví preukazujúce
správnosť výpočtu hodnoty vypočítanej podľa písmena f) druhého bodu.
(10)
Údaje podľa odseku 9 písm. c) až e) sa uvádzajú v rozsahu a štruktúre podľa prílohy
č. 9.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 52a až 52d znejú:
„52a) § 12 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
52b) § 12 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
52c) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva
Štatistická klasifikácia ekonomických činností.
52d) § 12 ods. 7 písm. a) zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.“.
11.
V § 13 odsek 3 znie:
„(3)
Skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom mieste alebo odovzdávacom mieste
QSKSnpsoomt, za ktorú sa za odberné miesto a odovzdávacie miesto uhrádzajú náklady na prevádzkovanie
systému, sa vypočíta podľa vzorca
kde
QSKStpsoomt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom mieste alebo odovzdávacom
mieste v roku t, na ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
QSvdtpsoomt je celkový skutočný objem koncovej spotreby elektriny na odbernom mieste alebo odovzdávacom
mieste v jednotkách množstva elektriny v roku t, na ktorý sa uplatňuje koeficient
individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému; koeficient individuálnej sadzby
tarify za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny koncových
odberateľov elektriny, ktorým úrad určil individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie
systému na rok t podľa osobitného predpisu,52a)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému, ktorého hodnota
sa určí maximálne vo výške 0,95.“.
12.
V § 18 ods. 1 vzorec NPSszi a veličiny znejú:
„kde
NPSszi sú náklady na prevádzkovanie systému pre i-ty subjekt zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou
za odchýlku,
TPSt je tarifa za prevádzkovanie systému v roku t,
QSKStpsszi je skutočná celková koncová spotreba elektriny i-tého subjektu zúčtovania s vlastnou
zodpovednosťou za odchýlku, na ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
QSvdtpsszi je celkový skutočný objem koncovej spotreby elektriny v jednotkách množstva elektriny,
na ktorý sa uplatňuje koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému;
koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému sa použije na koncovú
spotrebu elektriny koncových odberateľov elektriny, ktorým úrad určil individuálnu
sadzbu tarify za prevádzkovanie systému na rok t podľa osobitného predpisu,52a)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t, ktorého
hodnotu určí úrad maximálne vo výške 0,95.“.
13.
V § 18 odseky 2 až 4 znejú:
„(2)
Náklady na prevádzkovanie systému sa neuplatňujú za celkovú koncovú spotrebu elektriny
na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach ani malým výrobcom elektriny,
ktorí nepodnikajú v energetike podľa osobitného predpisu.53) Náklady na prevádzkovanie systému sa neuplatňujú za koncovú spotrebu elektriny pri
skúškach po ukončení výstavby zariadenia na výrobu elektriny pred jeho uvedením do
prevádzky, ak takéto skúšky sú vykonané prostredníctvom odberu elektriny z prenosovej
sústavy. Náklady na prevádzkovanie systému sa neuplatňujú na straty elektriny v sústave,
za vlastnú spotrebu prevádzkovateľa sústavy pri prevádzkovaní sústavy, za vlastnú
spotrebu elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá z nadradenej sústavy.
Náklady na prevádzkovanie systému sa neuplatňujú na elektrinu vyrobenú v zariadení
na kombinovanú výrobu a spotrebovanú na účely výroby tepla z obnoviteľných zdrojov
energie využitého v centralizovanom zásobovaní teplom, ak ide o zariadenie s celkovým
inštalovaným výkonom do 1 MW, z ktorého sa využije najmenej 60 % vyrobeného tepla
na dodávku tepla centralizovaným zásobovaním tepla a úspora primárnej energie dosahuje
najmenej 10 %, elektriny vyrobenej v zariadení na kombinovanú výrobu a spotrebovanú
na účely výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie využitého v centralizovanom
zásobovaní teplom, ak celkový inštalovaný výkon pred rekonštrukciou alebo modernizáciou
technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny je menší ako 125 MW a elektrinu
vyrobenú v lokálnom zdroji a spotrebovanú v odbernom mieste identickom s odovzdávacím
miestom lokálneho zdroja.
(3)
Ak prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nakupuje elektrinu na krytie strát
a vypláca doplatok k cene elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnou kombinovanou výrobou výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej
sústavy, vyúčtujú sa organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou mesačne vždy k
15. dňu nasledujúceho mesiaca náklady spojené s nákupom elektriny od týchto výrobcov
elektriny NPSdsi podľa vzorca
kde
a)
TPSdsti je tarifa za prevádzkovanie systému určená rozhodnutím pre i-tého prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t,
ktorá sa vypočíta podľa vzorca
kde
Nozekvti sú celkové plánované náklady na nákup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou i-tého prevádzkovateľa sústavy v roku
t,
QPKStpst je celková plánovaná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území na rok t, na
ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
QPvdtpst je celkový plánovaný objem koncovej spotreby elektriny v jednotkách množstva elektriny
v roku t, na ktorý sa uplatňuje koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie
systému; koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému sa aplikuje
na koncovú spotrebu elektriny koncových odberateľov elektriny, ktorým úrad určil individuálnu
sadzbu tarify za prevádzkovanie systému na rok t podľa osobitného predpisu,52a)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t, ktorého
hodnota sa určí maximálne vo výške 0,95,
b)
QSKStps je celková skutočná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území za uplynulé
obdobie, na ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
c)
QSvdtps je celkový skutočný objem koncovej spotreby elektriny za uplynulé obdobie,
na ktorý sa uplatňuje koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému,
d)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t, ktorého
hodnota sa určí maximálne vo výške 0,95.
(4)
Ak výrobca elektriny na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o uložení povinnosti
vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrába v roku t elektrinu z domáceho uhlia, vyúčtuje
sa organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho
mesiaca platba NPSv podľa vzorca
kde
a)
TPSvt je tarifa za prevádzkovanie systému určená rozhodnutím úradu pre výrobcu elektriny,
ktorý na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o uložení povinnosti vo všeobecnom
hospodárskom záujme vyrába v roku t elektrinu z domáceho uhlia, v eurách na jednotku
množstva elektriny na rok t, ktorá sa vypočíta sa podľa vzorca
kde
DOPt je pevná cena elektriny vyrobenej z domáceho uhlia v eurách za megawatthodinu pre
rok t,
QDEt je objem elektriny určený rozhodnutím ministerstva hospodárstva o uložení povinnosti
vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábať elektrinu z domáceho uhlia a dodávať elektrinu
vyrobenú z domáceho uhlia na rok t,
QPKStpst je celková plánovaná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území na rok t, na
ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
QPvdtpst je celkový plánovaný objem koncovej spotreby elektriny v jednotkách množstva elektriny
v roku t, na ktorý sa uplatňuje koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie
systému; koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému sa aplikuje
na koncovú spotrebu elektriny koncových odberateľov elektriny, ktorým úrad určil individuálnu
sadzbu tarify za prevádzkovanie systému na rok t podľa osobitného predpisu,52a)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t v určenej
výške,
b)
QSKStps je celková skutočná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území za uplynulé
obdobie, na ktorú sa uplatňujú tarify za prevádzkovanie systému,
c)
QSvdtps je celkový skutočný objem koncovej spotreby elektriny za uplynulé obdobie,
na ktorý sa uplatňuje koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému,
d)
Kistpst je koeficient individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému na rok t, ktorého
hodnota sa určí maximálne vo výške 0,95.“.
14.
V § 23 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a netrvajú viac ako 12 mesiacov“.
15.
Za § 46a sa vkladá § 46b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠46b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2019
Podľa úprav účinných od 1. júla 2019 uvedených v 10b sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní
cenovej regulácie na rok 2020.“.
16.
Vyhláška sa dopĺňa prílohami č. 8 a 9, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Príloha č. 8 k vyhláške č. 18/2017 Z. z.
Zoznam oprávnených priemyselných odvetví pre posúdenie nároku na určenie individuálnej
sadzby tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny
| Kód NACE | Opis |
| 2015 | Výroba priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín |
| 2016 | Výroba plastov v primárnej forme |
| 2410 | Výroba surového železa a ocele a ferozliatin |
| 2442 | Výroba hliníka |
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2019 okrem čl. I siedmeho bodu a ôsmeho bodu
§ 10a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020.
Ľubomír Jahnátek v. r.