Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Kde zákon požaduje pre dosiahnutie výhod z I. (II.) pracovnej kategórie, aby pracovník bol v tejto kategórii zamestnaný v deň vzniku nároku na dôchodok*), zachovávajú sa tieto výhody, ak

Ak pracovník prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, započítava sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však trvalo prerušenie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, len ak bol pracovník do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky.

Doba uvedená v odseku 1 písm. a) a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 2 sa predlžuje o dobu, po ktorú pracovník požíval invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

Ak pracovník nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú pre získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, započítava sa doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii.

Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj pre osoby pripravujúce sa na vykonávanie zamestnania mimo učebného pomeru.

Funkcionárom národného výboru a funkcionárom komisie ľudovej kontroly, u ktorých sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 41), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov i ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, započítava sa doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári po skončení výkonu funkcie vrátili do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ úprava podľa odseku 2 nie je pre nich výhodnejšia; to platí aj vtedy, ak v čase výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Československého sväzu mládeže, ktorý bol pre výkon tejto funkcie v závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa započítava doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Doba zamestnania pracovníkov Odborového sväzu zamestnancov v baníctve, Odborového sväzu zamestnancov hutného priemyslu a rudných baní a Odborového sväzu zamestnancov v stavebníctve, ktorí boli pred nastúpením zamestnania vo sväze zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a u ktorých je s vykonávaním terajšieho zamestnania spojená povinnosť pravidelne navštevovať pracoviská pod zemou v baniach, započítava sa ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

K § 6 zákona

Ako náhradná doba sa započítava:

Dobou inej vojenskej služby je:

Do doby zamestnania možno tiež ako náhradnú dobu započítať dobu vojenskej služby v iných armádach (včítane doby zajatia), ktorú občania povinne vykonávali v čase neslobody.

Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

Dobe poľnej služby kladie sa na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a služby v poli (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Ak sa žena stará o dieťa, ktorého obidvaja rodičia alebo matka žijú, hodnotí sa žene starostlivosť o dieťa, len ak je dieťa na ženu prevažne odkázané výživou, ktorú nemôžu dieťaťu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol členom jednotného roľníckeho družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, a ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov,

Ak nemožno nárok pracovníka uvedeného v predchádzajúcom odseku posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov; doba zamestnania započítava sa v tomto prípade ako doba dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov.

Podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov sa posudzuje vždy nárok na dôchodok pracovníka, ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov a bol pred vstupom do pracovného pomeru

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia družstevných roľníkov pred 1. aprílom 1962 ako doby zamestnania podľa predchádzajúcich odsekov je, že bolo v určenej lehote zaplatené poistné; doba, za ktorú nebolo zaplatené poistné, sa nehodnotí.

Doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie; ak sa však pracovná činnosť v družstve hodnotí podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov ako činnosť II. pracovnej kategórie, hodnotí sa doba tejto činnosti ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak pracovník bol po skončení samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu 10 rokov, ak ide o starobný dôchodok. Ak pracovník nesplňuje podmienky uvedené v predchádzajúcej vete, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa započítava v tomto prípade ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia a bol už pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov obdobne podľa § 8 ods. 1 písm. b).

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania je, že bolo včas zaplatené poistné*) za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Pracovníčke, ktorá je zamestnaná v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej poľnohospodárskej organizácii, sa započítava ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak spĺňala v tej dobe podmienky ustanovené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny v § 1 ods. 3 vyhlášky č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb.

Nárok na starobný alebo invalidný dôchodok pracovníka, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok ako družstevníkovi alebo ako samostatne hospodáriacej osobe len preto, že nebolo riadne zaplatené poistné, sa posudzuje vždy len podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení) družstevných roľníkov, prípadne o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb pre neho platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, nepoberal po 30. júni 1964 dôchodok a bol zamestnaný po splnení podmienok pre nárok na dôchodok aspoň 5 rokov, môže sa priznať dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak z celkovej doby jeho pracovnej činnosti pripadajú aspoň tri štvrtiny na dobu zamestnania.

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu zamestnania pred 1. júlom 1964 podľa predpisov platných pred týmto dňom. Za dobu zamestnania po 30. júni 1964 zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracovníkov, ak pracovník nepoberal po dobu zamestnania starobný dôchodok; ustanovenia § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona tu však neplatia.

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúceho odseku sa vypočítava,

Ak sa výplata dôchodku zastavila na žiadosť pracovníka, môže sa obnoviť, ak trvá zamestnanie, najskôr po uplynutí jedného roka.

Do doby, z ktorej sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahrňujú tiež obdobia, v ktorých pracovník nemal žiadny zárobok. Do tejto doby sa však nezahrňujú náhradné doby a doby, po ktoré bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 zákona).

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebol zamestnaný, vymeriava sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok vždy len z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.

Ak pracovník požíva alebo požíval starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorý bol vymeraný z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, alebo dôchodok z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ktorý bol vymeraný z dôchodkového základu, nesmie byť jeho dôchodok zo zamestnania vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena alebo dôchodkový základ (§ 133 zákona), z ktorých bol vymeraný predošlý dôchodok.

Nedotknuté zostávajú ustanovenia o výpočte priemerného ročného zárobku pracovníkov, ktorí boli uvoľnení alebo premiestnení v dôsledku reorganizácie priemyslu a štátnej správy*) alebo v súvislosti s prestavbou územnej organizácie štátu, ku dňu ich uvoľnenia alebo premiestnenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Ak starobný dôchodok nebol vymeraný z priemerného mesačného (ročného) zárobku, vypočítava sa zvýšenie dôchodku z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Hrubým zárobkom je každá hrubá mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s týmto zamestnaním, ak podlieha dani zo mzdy.

Hrubým zárobkom je aj hrubá mzda (príjem), ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku.

Do hrubého zárobku sa nezapočítava mzda (príjem), ktorá je oslobodená od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.**)

Prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch*) sa počítajú do hrubých zárobkov dosiahnutých v tej dobe, v ktorej boli vyplatené.

Naturálne požitky sa pre určenie hrubého zárobku oceňujú rovnako ako pre účely dane zo mzdy.***)

Hrubým zárobkom pracovníka, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní (§ 6 zákona), je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní; ak pracovník pracuje aj v jednotnom roľníckom družstve, započítavajú sa do hrubých zárobkov i príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Do hrubých zárobkov pracovníka, ktorý v dobe, z ktorej sa zisťuje priemerný mesačný zárobok, bol striedavo zamestnaný alebo dôchodkove zabezpečený ako člen jednotného roľníckeho družstva alebo výrobného družstva alebo ako príslušník ozbrojených síl, sa započítavajú aj príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej odmeny alebo hrubé zárobky vo výrobnom družstve (hrubé zárobky vojakov z povolania); príjmy z pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve za čas pred 1. aprílom 1962 sa však započítavajú, len ak poistné bolo zaplatené v určenej lehote.

Do hrubého zárobku pracovníka, ktorý bol pred vstupom alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná samostatne hospodáriaca osoba, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo poistné včas zaplatené.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane i o hrubom zárobku členov výrobných družstiev; do zárobku sa však započíta i doplnková odmena za prácu, a to v tom roku, v ktorom sa vyplatila.

Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, prihliada sa na dobu zamestnania a na zárobky v nej dosiahnuté, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Na dobu učňovského pomeru alebo štúdia ani na príjmy v tejto dobe dosiahnuté sa neprihliada, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, ani keď pracovníčka nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve. Ak je to pre pracovníčku výhodnejšie, neprihliada sa na dobu, po ktorú sa jej po prevedení na inú prácu pre tehotnosť alebo materstvo poskytoval vyrovnávací príspevok, ani na príjmy dosiahnuté v tejto dobe.

Ak rok prvého vstupu do zamestnania spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok i za dobu kratšiu ako 10 (5) rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je taktiež rokom prvého vstupu do zamestnania, vypočíta sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa zomrelo alebo bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

Starostlivosť ženy o iné než jej (i osvojené) dieťa sa hodnotí pre nárok na starobný dôchodok za podmienok určených v § 7.

Za dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sa považuje nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie v pracovnom pomere vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracovníka; takýmto zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá poistnú povinnosť v nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov*).

Úplne invalidný je tiež pracovník, ktorý pre svoj dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav môže síce vykonávať sústavné zamestnanie, avšak len za celkom mimoriadnych podmienok (napr. slepci, osoby s veľmi ťažkými ortopedickými chybami).

Zamestnanie je celkom neprimerané skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracovníkovi celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a ak nie sú v ňom dostatočne využité jeho skoršie schopnosti, takže z hľadiska spoločnosti nie je účelné, aby pracovník vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Skoršími schopnosťami pracovníka sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako i zručnosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v závodoch alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

Za podstatný pokles zárobku pracovníka sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov za posledných šesť mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 9 ods. 3 zákona. Ak ide však o dôchodok, ktorý podľa skorších predpisov nebol určený z priemerného mesačného (ročného) zárobku, alebo ak sa pracovník stal čiastočne invalidným v čase prípravy na povolanie, alebo ak po priznaní dôchodku nastali podstatné zmeny v mzdových pomeroch pracovníkov, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracovníka spravidla za posledných šesť mesiacov s priemernou mzdou obvykle dosahovanou v zamestnaní, ktoré pracovník vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok.

Ak hrubý zárobok pracovníka (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1000 Kčs mesačne, považuje sa podmienka podstatného poklesu zárobku za splnenú.

Zamestnanie rovnako kvalifikované je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Zvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracovníka pracujúceho v úkole a pod.

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracovník stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie zdravia následkom účasti v odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak táto súvislosť nie je vylúčená povahou prípadu.

Rovnaké nároky, ako pri pracovnom úraze, má pracovník tiež pri úraze utrpenom pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 54. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 9 zákona) považuje najmenej suma 800 Kčs.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe k tejto vyhláške, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.

Ak sa stal znovu úplne invalidným pracovník, ktorý už predtým poberal invalidný dôchodok, hodnotí sa pre výšku invalidného dôchodku tiež doba poberania skoršieho invalidného dôchodku, ak táto doba bola hodnotená ako doba pripočítaná pre výšku tohto skoršieho dôchodku.

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zjavnými chorobnými príznakmi alebo chybami (napr. stav po amputácii končatiny), pre ktoré môže pracovník vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracovníkmi žijúcimi v podobnom prostredí.

Ak nikto z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou, nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, patrí obojstranne osirelému dieťaťu sirotský dôchodok, len ak aspoň jeden z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané, mal v čase smrti trvalý pobyt v Československej socialistickej republike.

O splnení podmienky výchovy dieťaťa pre vznik nároku na vdovský dôchodok platí § 16 ods. 1 až 3.

K § 32 zákona

Príjmom zo zárobkovej činnosti je nielen hrubý zárobok z pracovného alebo obdobného pomeru, ale aj príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne vykonávanej. Do príjmu sa zahrňujú tiež peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) nahradzujúce ušlý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 33 ods. 3 zákona.

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo starobný dôchodok (§ 58 zákona), vykoná sa najprv úprava dôchodkov podľa § 56 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh so zárobkom podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku so zárobkom.

K § 33 ods. 4 a 6 a § 38 ods. 5 zákona

Za odkázaného sa považuje občan, ktorého výživa nie je zabezpečená vlastnými príjmami ani výživným od iných osôb.

Výživa sa spravidla nepovažuje za zabezpečenú, ak

Pri posudzovaní odkázanosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ak by bola jej plnením ohrozená slušná životná miera povinného alebo príslušníkov jeho rodiny.

Za hrubý zárobok domáckeho robotníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá odmena za odovzdanú prácu, ktorá sa domáckemu robotníkovi zúčtovala za tento mesiac, pokiaľ podlieha dani zo mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky robotník obstaráva na vlastný náklad.

Hrubý zárobok sa započítava i za kalendárne mesiace, ktoré nemožno započítať do doby zamestnania; tieto mesiace sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Hrubý zárobok sa započítava do výšky priemerného zárobku, ktorý by dosiahol robotník vykonávajúci v tom istom čase rovnaké zamestnanie v závode, pre ktorý domácky robotník pracoval.

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 800 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok učňa, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých za posledné tri kalendárne mesiace pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom učňa je tiež úraz, ktorý učeň utrpel pri výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov platia obdobne pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná pre povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

Za dobu zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka*) sa považujú kalendárne mesiace, za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3 000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc*) sa považujú kalendárne mesiace, v ktorých pracoval viac ako šesť dní v mesiaci a za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku pri nepravidelných výpomociach, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Pracovníkmi v zahraničí**) sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí považuje sa pre účely dôchodkového zabezpečenia hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak nepatrí pracovníkovi v zahraničí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak je hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat).

Zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov nezapočítavajú.

Ak pracovníkovi vypláca počas jeho činnosti v zahraničí plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie závodu, ktorý plní povinnosti závodu pre účely sociálneho zabezpečenia.

Za expertov v zahraničí***) sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní po 30. septembri 1948 v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

Rovnako ako experti posudzujú sa v dôchodkovom zabezpečení pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium.

Pre účely dôchodkového zabezpečenia nepovažujú sa za expertov pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za ňu odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 35 a 36.

Za hrubý zárobok experta pre účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí.

Pokiaľ inak nevyplýva z ďalších ustanovení, sú v rovnakom rozsahu ako pracovníci dôchodkove zabezpečení i funkcionári národných výborov, funkcionári komisií ľudovej kontroly a štatistiky, sudcovia z povolania, advokáti - členovia advokátskych organizácií, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti a dobrovoľní spolupracovníci opatrovateľskej služby.

Ako pracovníci sú tiež dôchodkove zabezpečení pracujúci, ktorí sú činní pre socialistickú organizáciu v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, nie je však takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru. Toto ustanovenie neplatí pre občanov, ktorí sú zabezpečení podľa zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a predpisov vydaných podľa neho.

V rozsahu uvedenom v § 53 sú dôchodkove zabezpečení odsúdení, ktorí sú v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradení do výkonu prác.

Za hrubý zárobok funkcionárov uvedených v § 41 sa považuje hrubá odmena za výkon funkcie v národnom výbore, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

Úraz, ktorý utrpí funkcionár pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz.

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 ani nie je dôchodkove zabezpečený z iného dôvodu a stal sa následkom tohto úrazu úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 a ktorému pracovný úraz spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patriaci pri pracovnom úraze z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Ak zomrel následkom pracovného úrazu poslanec národného výboru, ktorý bol zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, patria pozostalým po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodkov určených podľa týchto odsekov.

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 41, ale je dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku; ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, neprihliada sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom, poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku.

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, oznámi jej výšku závodu, v ktorom je poslanec národného výboru v pracovnom pomere, a závod ju uvedie v evidenčnom liste o dobe zamestnania a zárobku oddelene od ostatných príjmov.

Funkcionári a ostatní členovia komisii ľudovej kontroly a štatistiky sú dôchodkovo zabezpečení rovnako ako funkcionári a ostatní poslanci národných výborov (§ 41 až 44).

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa považuje pre účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Dobou štúdia je popri dobách štúdia uvedených v § 6 ods. 1 č. 4 zákona tiež

Za hrubý zárobok študenta sa považuje suma 800 Kčs mesačne.

Ak dosiahol študent pri výrobnej práci v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 800 Kčs mesačne, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok. Ak sa študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výrobnej práci alebo v súvislosti s ňou, považuje sa za hrubý zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, hrubý zárobok, ktorý by dosiahol pri výrobnej práci, keby ju vykonával po plný pracovný čas určený právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel

Do doby zamestnania pracovníkov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava i doba neplateného pracovného voľna, ktoré im poskytol závod na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 47 ods. 2 a 3.

Doba neplateného pracovného voľna sa považuje pre výpočet priemerného mesačného zárobku za náhradnú dobu.

K hospodárskemu zabezpečeniu, ktoré poskytuje účastníkom štúdia popri zamestnaní závod v čase neplateného pracovného voľna, sa neprihliada pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia.

Ak utrpí pracovník, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, úraz za okolností uvedených v § 47 ods. 4, považuje sa takýto úraz za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Pracovným úrazom vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Za hrubý zárobok vedeckého alebo umeleckého ašpiranta sa považuje štipendium a odmeny vyplácané za činnosť vykonávanú podľa organizačného alebo študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov; u ašpiranta vyslaného na školenie do cudziny sa považuje za hrubý zárobok suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo, keby sa školil v Československej socialistickej republike.

Úraz, ktorý utrpí vedecký (umelecký) ašpirant-externista dôchodkovo zabezpečený ako pracovník pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých (umeleckých) ašpirantov-externistov alebo v súvislosti s touto činnosťou, považuje sa za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

Pri určení primeraného mesačného zárobku sa započítavajú i odmeny, ktoré nedosahujú sumu 400 Kčs mesačne; mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol odmeny nižšie ako 400 Kčs mesačne, sa zahrňujú tiež do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 50) sa považuje úraz, ktorý sa prihodil opatrovateľovi pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom.

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo umrel následkom pracovného úrazu, vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určujú tiež dávky pozostalých.

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradený do pravidelného výkonu prác v rozsahu obvyklom u pracovníkov, vzniká dňom zaradenia do týchto prác, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje, či pracuje v útvare nápravného zariadenia alebo mimo tohto útvaru. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď bol odsúdený odvolaný z výkonu týchto prác.

Odsúdený, ktorý je zaradený do výkonu prác za iných podmienok, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, je dôchodkovo zabezpečený len za podmienok ustanovených v smerniciach Ministerstva vnútra vydaných podľa odseku 7.

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkovo zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, započítava sa pre určenie priemerného mesačného zárobku náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku (§ 9 ods. 3 zákona) v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pre odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platia ustanovenia § 32.

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený konal počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. O úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného rozhoduje okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia po konzultácii lekára tejto komisie so zdravotníckym orgánom nápravného zariadenia.

Ministerstvo vnútra ustanoví po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia a Ústrednou radou odborov podrobnosti.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa poskytuje pre úplnú (čiastočnú) invaliditu spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli

Pracovnému úrazu sa kladie na roveň ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v predchádzajúcom odseku.

Dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania.

Ak ide o nepracujúceho požívateľa invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo starobného dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vymeria sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs, pokiaľ je to pre dôchodcu výhodnejšie.

Ak zranený zomrel následkom úrazu uvedeného v § 54, patria pozostalým po ňom dávky pozostalých.

Krátkodobá ani neplatená brigádnická činnosť*) sa nepovažuje na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšiemu závodu trvá a ak tento závod poskytol brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti, nezahrnujú sa dni tohto neplateného pracovného voľna do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za brigádnikov sa považujú tiež občania vypomáhajúci pri svojpomocnej bytovej výstavbe v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

Ak brigádnik utrpel pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel na chorobu z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky.

Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, vymeriava sa dôchodok z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, vymeriava sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracovník vykonávajúci obdobný druh práce, najvyššie však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs. Ak brigádnik nebol dôchodkovo zabezpečený ako pracovník alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, vymeria sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Závod, pre ktorý brigádnik pracuje, je povinný

Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať závodu, pre ktorý sa brigáda koná, podklady potrebné pre splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku.

Kto uplatňuje nárok podľa § 54 až 57, oznámi pracovný úraz bez prieťahu príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrení najneskôr do osem dní okresnému národnému výboru s výstižným popísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz v transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, v ktorom bol ošetrovaný; tieto zariadenia plnia povinnosti patriace inak dobrovoľnej organizácii. Spolupracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úkonmi opatrovateľskej služby.

Spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, uznaní príslušnou vrcholnou ideovou organizáciou (ďalej len „umelci“), ktorí

Umelci, ktorí

Ako výkonní umelci sú zabezpečení tiež

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie začal umelec sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká aj dňom, od ktorého umelec už nesplňuje niektorú z podmienok uvedených v § 59 ods. 1.

Dobrovoľné zabezpečenie umelca uznaného príslušnou vrcholnou ideovou organizáciou vzniká dňom, od ktorého sa umelec prihlásil do zabezpečenia, najskôr však od 1. januára toho roku, v ktorom došla prihláška do zabezpečenia na orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky, a zaniká dňom, ktorým sa umelec odhlásil zo zabezpečenia, nie však skôr než koncom kalendárneho mesiaca, v ktorom odhláška došla.

Ako doba zamestnania sa započítava doba umeleckej činnosti najskôr od 1. októbra 1948. Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 len doba, za ktorú bol zaplatený príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 62).

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti podrobený dani za kalendárny rok, znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najvyššie však

Do príjmových stupňov zaraďuje umelca orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vypočutí príslušnej vrcholnej ideovej organizácie. V prvom roku zabezpečenia zaradí sa umelec podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmenu v zaradení do príjmového stupňa možno vykonať pri podstatnej zmene príjmu len do budúcnosti od začiatku nasledujúceho kalendárneho roku.

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie.

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, spravuje sa poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku predpismi o poskytovaní obdobných dávok platnými pre pracovníkov.*)

Kúpeľná starostlivosť môže sa poskytnúť za obdobných podmienok ako pracovníkom a spôsobom, ktorý ustanovujú predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, vedeckým pracovníkom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a je

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského ustanovená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Po čas ústavného ošetrovania môže sa zvýšené nemocenské vyplatiť len vtedy, ak má umelec nezaopatrené dieťa; pri rozhodovaní o priznaní zvýšeného nemocenského sa prihliada na sociálne pomery umelcovej rodiny.

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu popri nemocenskom poskytovanom podľa iných predpisov, určí sa nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky najvyššie sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za deň sumu 90 Kčs, prípadne pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 100 Kčs.

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni a je v príjmovom stupni

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie § 65 ods. 6 platí obdobne.

Prídavky na deti patria len vtedy, ak sa riadne platí príspevok.

Umelcovi patria prídavky na deti aj za kalendárne mesiace, za ktoré sa príspevok neplatí (§ 62 ods. 2); podmienkou však je, že sa riadne platil príspevok za dobu pred vznikom nároku na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, prípadne pred nástupom služby v ozbrojených silách.

Ak vstúpi umelec po skončení povinného zabezpečenia do zamestnania, použijú sa pre určenie dĺžky neprerušeného zamestnania v tom istom podniku primerane predpisy platné pre pracovníkov; pritom sa doba povinného zabezpečenia umelca posudzuje ako doba zamestnania.

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

Za hrubý zárobok za dobu pred 1. májom 1960 sa považujú

Ak netrvalo zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky bezprostredne predo dňom vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň 10 rokov, neprihliada sa pri určení priemerného mesačného zárobku na príjem dosiahnutý činnosťou umelca v čase, keď bol dobrovoľne zabezpečený. Ak umelec dovŕši dobu 10 rokov nepretržitého zabezpečenia podľa tohto dielu vyhlášky až po vzniku nároku na starobný dôchodok, prizná sa mu odo dňa dovŕšenia tejto doby zabezpečenia, ak je to pre neho výhodnejšie, starobný dôchodok novo vypočítaný ku dňu vzniku nároku na dôchodok z priemerného mesačného zárobku, pri určení ktorého sa prihliadne aj k príjmu dosiahnutému umelcom v čase, keď bol dobrovoľne zabezpečený.

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 61 ods. 2) príjem vyšší ako 6 000 Kčs ročne, sa starobný dôchodok neposkytne. Pre umelcov starších ako 65 rokov a umelkyne staršie ako 60 rokov, ktorých príjem presahuje uvedenú sumu, platia o výplate starobného dôchodku a o zvyšovaní nároku na tento dôchodok predpisy platné pre pracovníkov. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok, zvyšuje sa nárok na tento dôchodok za každý rok činnosti, z ktorej je umelec zabezpečený a ktorá sa vykonáva po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracovníkov.

Vrcholné ideové organizácie umelcov spolupôsobia pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov potrebných pre rozhodovanie o dávkach, najmä

Prihlášky do zabezpečenia a odhlášky z neho sa podávajú okresnému národnému výboru prostredníctvom vrcholných ideových organizácií. Pokiaľ ide o vedeckých pracovníkov, podávajú sa prihlášky a odhlášky priamo okresnému národnému výboru, ktorý taktiež sám zisťuje výšku príjmu vedeckých pracovníkov a ich hospodárske postavenie v čase choroby.

Pôsobnosť, ktorá podľa tejto vyhlášky patrí príslušnej vrcholnej ideovej organizácii umelcov, vykonávajú

Za účasť na príprave na obranu Československej socialistickej republiky sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako príprava na túto obranu a sa tiež tak vykonáva.

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri príprave alebo v priamej súvislosti s ňou, je povinný ohlásiť to bez meškania zložke, ktorá organizovala prípravu; to platí obdobne pre pozostalých po ňom.

Zložka, ktorá organizuje prípravu, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodné pre posúdenie nárokov podľa tohto oddielu a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenia. Je taktiež povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) okresnému národnému výboru najneskôr do osem dní po vykonanom vyšetrení.

Službou v ozbrojených silách sa rozumie

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na zaopatrovací príspevok ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje tým členom rodiny vojaka, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom až do 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo je invalidné [§ 33 ods. 3 písm. b) a c) zákona]. Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa, ktoré má bezplatné úplné ústavné alebo internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií.

Za dieťa vojaka sa považuje i dieťa, ktoré prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ak s ním žilo do dňa jeho nástupu služby v ozbrojených silách v spoločnej domácnosti a vojak sa oň staral, pretože otec dieťaťa zomrel alebo je nezvestný.

Podmienka spoločnej domácnosti je splnená, aj keď manželka, dieťa vojaka alebo dieťa, ktoré vojak prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, žijú oddelene zo závažných dôvodov, najmä z bytových, zdravotných, hospodárskych alebo vzdelávacích dôvodov. Za závažný dôvod, pre ktorý manželka alebo družka nemôže byť zárobkovo činná, považuje sa napr. tehotnosť počínajúc štvrtým mesiacom, štúdium, starostlivosť o zdravé dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ak starostlivosť oň nemožno zabezpečiť inak, a pod.

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o invalidné dieťa staršie ako tri roky až do skončenia 18. roku jeho veku, ktoré potrebuje stálu starostlivosť a nemôže byť umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

Zaopatrovací príspevok možno poskytovať v prípadoch hodných zreteľa tiež plnoletej príbuznej manželky vojaka za podmienok ustanovených v § 44 ods. 1 písm. e) zákona.

Zaopatrovací príspevok sa môže poskytovať tiež rodičom, starým rodičom, občanom, ktorí sa starali o vojaka ako rodičia, svokrovi a svokre, tesťovi a testinej vojaka, ktorí sú starší ako 65 rokov alebo úplne invalidní a sú sociálne odkázaní, pokiaľ im vojak poskytoval prostriedky na výživu aspoň po čas troch mesiacov predo dňom nástupu služby v ozbrojených silách.

Zaopatrovací príspevok pre občanov uvedených v predchádzajúcom odseku je 300 Kčs mesačne na osobu, nemôže však byť vyšší, než je priemerná suma, ktorú im vojak pravidelne poskytoval v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách.

Zaopatrovací príspevok sa kráti o sumu, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a čistého príjmu občanov uvedených v odseku 1 prevyšuje sumu 300 Kčs mesačne; ak ide o manželskú dvojicu alebo o druha s družkou, kráti sa úhrn ich zaopatrovacích príspevkov o sumu, o ktorú tento úhrn spolu s čistým príjmom manželskej dvojice (druha a družky) prevyšuje sumu 600 Kčs mesačne.

Slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo osamelému vojakovi a vojakovi, ktorého manželka, družka alebo plnoletá príbuzná sa stará o jeho dieťa a má čistý príjem bez prídavkov na deti najviac 600 Kčs mesačne, a vojačke za rovnakých podmienok môže sa poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené až do sumy 150 Kčs mesačne. Tento príspevok možno tiež poskytnúť, ak sa nevypláca manželke, družke alebo plnoletej príbuznej vojaka zaopatrovací príspevok z dôvodov uvedených v § 49 ods. 2 zákona.

Za príjem dieťaťa sa nepovažuje náhodný zárobok za brigádu, zárobok za prácu počas školských prázdnin, prospechové štipendium ani výživné.

Priemer čistých zárobkov vojaka zisťuje sa pre účely zaopatrovacieho príspevku z príjmov, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku (§ 13) po zrážke dane zo mzdy, prípadne z príjmov, ktoré sú započitateľné pre zaradenie umelca do príjmového stupňa (§ 61) po zrážke dane z literárnej a umeleckej činnosti.

Ak mal vojak v rozhodnej dobe niekoľko druhov príjmov z pracovnej činnosti, napr. z pracovného pomeru a z činnosti v jednotnom roľníckom družstve, zisťuje sa priemer čistých zárobkov zo súčtu všetkých príjmov (§ 13 ods. 6 až 9).

U vojakov, ktorí boli v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred nastúpením služby v ozbrojených silách učňami alebo študentami, považuje sa za príjem z pracovnej činnosti v týchto kalendárnych mesiacoch suma 800 Kčs mesačne, pokiaľ odmena učňa alebo skutočný zárobok študenta dosiahnutý pri výrobnej práci nie je vyšší.

Z doby rozhodnej pre výpočet priemeru čistých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba účasti na odbornom a politickom školení; ak sa vylučujú tieto doby, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté.

K § 143 ods. 2 zákona

Podľa ďalších ustanovení poskytuje sa umelcom (§ 59 ods. 1 a 3) zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich dôchodkové zabezpečenie trvalo bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodov všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.

Do doby trojmesačného trvania dôchodkového zabezpečenia umelca pred nastúpením vojenského cvičenia sa započítava tiež doba štúdia na odbornej škole alebo doba trvania pracovného pomeru umelca, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.

Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia

Zaopatrovací príspevok umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme v čase vojenského cvičenia za svoju umeleckú činnosť.

Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa odseku 3 sa prihliada na tieto osoby:

V čase, za ktorý umelcovi patrí zaopatrovací príspevok podľa týchto ustanovení, nepatrí členom jeho rodiny zaopatrovací príspevok podľa iných predpisov.*)

Zaopatrovací príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac. Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca pomerný diel, a to za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku.

Nárok na zaopatrovací príspevok sa uplatňuje na miestnom (mestskom) národnom výbore, v obvode ktorého má člen rodiny vojaka trvalý pobyt, prípadne v obvode ktorého mal umelec trvalý pobyt naposledy pred nástupom služby v ozbrojených silách. Miestny (mestský) národný výbor overí skutočnosti uvedené v prihláške o zaopatrovací príspevok, a prihlášku postúpi okresnému národnému výboru.

O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku rozhoduje okresný národný výbor,**) v obvode ktorého mal vojak naposledy trvalý pobyt pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor vyrozumie o priznaní zaopatrovacieho príspevku aj vojenský útvar, príslušníkom ktorého je vojak.

Ak sú u toho istého oprávneného splnené podmienky pre poskytnutie zaopatrovacieho príspevku podľa rôznych predpisov, patrí len jeden, a to vyšší.

Zabezpečenie v chorobe sa poskytuje dôchodcom, ak sa podmienky rozhodné pre nárok na jeho priznanie splnili

Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa nevzťahujú na dôchodcov, ktorí boli v čase poberania dôchodku účastní nemocenského poistenia ako pracovníci a ktorým z tohto poistenia dosiaľ plynie ochranná lehota.

Zabezpečenie v chorobe sa poskytuje za podmienok uvedených v § 82 tiež:

Zabezpečenie v chorobe sa poskytuje za podmienok uvedených v § 82 tiež, pokiaľ sú výživou prevažne odkázaní na dôchodcu:

Zabezpečenie v chorobe sa poskytuje tiež bývalej manželke (manželovi) dôchodcu, pokiaľ dôchodca má voči nej vyživovaciu povinnosť.

K § 55 ods. 2 zákona

Ak vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa prihliada najmä na sumy z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či sa manželka dôchodcu stará o deti a či sa môže zapojiť do práce.

K § 59 ods. 2 zákona

Krátenie dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv predbežne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodcu alebo závodu, v ktorom dôchodca pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí šesť kalendárnych mesiacov zárobkovej činnosti dôchodcu sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Dôchodok sa naďalej vypláca v preddavkoch zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí obdobia šesť mesiacov.

K § 64 ods. 2, 4 a 5 zákona

Osobitnej dani z dôchodku podlieha úhrn dôchodkov, aj keby niektorý z nich sám osebe nepodliehal tejto dani.

Starobným (invalidným) dôchodkom nezníženým o osobitnú daň z dôchodku, z ktorého sa vymeriava vdovský alebo sirotský dôchodok a na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, sa rozumie starobný (invalidný) dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre tento dôchodok*) bez prihliadnutia na ustanovenia o osobitnej dani z dôchodku (§ 63 a 64 zákona).

Ak ide o súbeh dvoch alebo viac dôchodkov so zárobkom, určí sa osobitná daň z dôchodku pripadajúca na ten ktorý dôchodok pomerným dielom z dane vymeranej z úhrnu dôchodkov určeným podľa ich výšky.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava podľa tabuľky obsiahnutej v prílohe.

Výdavky na dávky dôchodkového zabezpečenia sa rozpočtujú a účtujú sumami zodpovedajúcimi výške dôchodkov po zrážke osobitnej dane.

Evidencia týchto občanov

Občan má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav (§ 17 ods. 1) podstatne obmedzený výber zamestnania, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú vykonávať len podstatne menší okruh zamestnaní v porovnaní so zdravým pracovníkom.

Podstatne obmedzený výber zamestnania má spravidla občan, ak

Za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vždy považujú požívatelia čiastočného invalidného dôchodku. Požívatelia invalidného dôchodku a vdovského, sirotského alebo sociálneho dôchodku alebo dôchodku manželky, ktoré boli priznané pre invaliditu, sú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, len ak bez vážneho zhoršenia zdravotného stavu

Okresné národné výbory vedú v evidencii občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a údaje o ich pracovnom uplatnení v jednotlivých závodoch okresu.

Ak závod uskutočňuje podľa § 90 písm. a) prípravu na povolanie vlastných pracovníkov, znáša náklady spojené s touto prípravou. Ak závod poskytne prípravu na povolanie aj občanom, ktorí sú pracovníkmi iného závodu, uhradí náklady spojené s prípravou tento závod. Ak poskytne závod prípravu na povolanie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady okresný národný výbor, ktorý vyslal občanov na prípravu na povolanie.

Náklady spojené s prípravou na povolanie podľa § 90 písm. b), ako i náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk, uhradzuje národný výbor, ktorý organizuje prípravu na povolanie.

Náklady spojené s prípravou na povolanie podľa § 90 písm. c) znáša organizácia, ktorá usporadúva kurzy. Ak okresný národný výbor vyšle občana so zmenenou pracovnou schopnosťou do takéhoto kurzu, uhradí organizácii usporiadajúcej kurz náklady spojené s prípravou vyslaných občanov alebo kurzovné.

Ak sa vykonáva príprava na povolanie podľa § 90 písm. d), uhradí prípadné náklady (napr. školné, kurzovné) za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou okresný národný výbor. Ak sa táto príprava vykonáva v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý ju organizuje spolu s liečebným zariadením.

Náklady podľa predchádzajúcich odsekov sa neuhradzujú, ak si občan so zmenenou pracovnou schopnosťou zvyšuje kvalifikáciu pri výkone svojho pravidelného zamestnania.

Výber vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva závodný (dielenský) lekár, prípadne obvodný alebo iný lekár, určený riaditeľom okresného ústavu národného zdravia a zástupca vedenia závodu (technik, technológ) za účasti funkcionára základnej organizácie Revolučného odborového hnutia; zástupca národného výboru sa môže vždy zúčastniť tohto výberu.

Plánom zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou určí každoročne okresný národný výbor závodu, koľko občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou je povinný celkove zamestnávať na vhodných pracovných miestach; pritom prihliada na potreby národného hospodárstva a na miestne podmienky. Ústredným orgánom, národným výborom, súdom, prokuratúram, rozpočtovým organizáciám ministerstiev národnej obrany a vnútra a spoločenským organizáciám sa plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou neurčuje.

Technickými a organizačnými opatreniami zabezpečujú závody na svoj náklad najmä potrebnú úpravu pracovných podmienok (napr. zamestnávanie na skrátený pracovný čas), úpravu pracovísk, zriadenie osobitných dielní (pracovísk), prípravu na povolania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zvyšovanie kvalifikácie týchto občanov pri výkone ich pravidelného zamestnania.

Národné výbory v spolupráci s orgánmi výrobného družstevníctva dbajú, aby zloženie členskej základne v družstvách invalidov zodpovedalo vzorovým stanovám; v spolupráci s orgánmi Sväzu československých invalidov dbajú, aby v jeho prevádzkárňach boli prevažne zamestnávaní občania úplne invalidní (§ 17 ods. 1) a iní pracovníci len, pokiaľ je to pre prevádzku nevyhnutne potrebné.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným poškodením, ktorí nemôžu pracovať v bežnej prevádzke ani za osobitných úľav, občanom, ktorí pre nepriaznivý zdravotný stav môžu privykať na prácu len postupne, ako aj pracovníkom, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie ani iné vhodné zamestnanie, poskytujú závody vhodné pracovné uplatnenie v osobitných dielňach (pracoviskách), kde je výrobný program upravený s ohľadom na zdravotný stav týchto občanov.

Podstatne obmedzený výber zamestnania má spravidla mladistvý, ktorý pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav (§ 17 ods. 1)

Závody sú povinné prijímať na miesta vyhradené pre mladistvých so zmenenou pracovnou schopnosťou prednostne týchto mladistvých. Školy prijímajú prednostne mladistvých so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých odporučila okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia pre štúdium, ak mladiství splňujú aj ostatné podmienky pre prijatie na štúdium.

Mladistvým so zmenenou pracovnou schopnosťou, na ktorých nepatria prídavky na deti (výchovné, sirotský dôchodok) a pre ktorých sa okresnému národnému výboru nepodarilo včas zabezpečiť štúdium ani učebný alebo pracovný pomer, sa poskytuje príspevok pred umiestnením vo výške 120 Kčs mesačne; mladistvým, ktorí sa pripravujú na povolanie podľa odporučenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia štúdiom na špecializovaných školách a inštitútoch, návšteva ktorých nezakladá nárok na výplatu prídavkov na deti (výchovné), poskytuje sa príspevok po čas prípravy na povolanie vo výške 120 Kčs mesačne.

Ak nemožno občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je v pracovnom pomere, zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na povolanie, poskytuje mu okresný národný výbor príspevok pred umiestnením. Príspevok sa poskytuje po 15 dňoch v mesačných splátkach pozadu odo dňa, keď občan požiadal na okresnom národnom výbore o pracovné umiestnenie, alebo odo dňa, keď mu okresný národný výbor odporučil prípravu na povolanie, prípadne odo dňa, keď občan takúto prípravu skončil; príspevok sa vypláca do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na povolanie.

Príspevok pred umiestnením

Príspevok pred umiestnením sa môže zvýšiť až o 200 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka, ktorý žije v spoločnej domácnosti s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak to odôvodňujú sociálne pomery rodiny.

Ak sa stane žiadateľ o pracovné umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, práceneschopným, vypláca sa mu príspevok najdlhšie po čas 60 dní pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.

Príspevok pred umiestnením sa neposkytuje občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá nemocenské, alebo si zavinil stratu posledného zamestnania, alebo sám rozviazal svoj pracovný pomer bez vážneho dôvodu, alebo odmietol nastúpiť vhodné pracovné miesto či prípravu na povolanie odporučené okresným národným výborom. Príspevok sa neposkytuje ani občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorému bol dôchodok znížený alebo odňatý podľa osobitných predpisov.*)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa pripravuje na povolanie (§ 90), poskytuje okresný národný výbor príspevok po dobu prípravy na povolanie.

Príspevok po dobu prípravy na povolanie sa poskytuje vo výške základnej časovej tarify kvalifikačnej triedy práce (dolná hranica platového rozpätia) príslušného povolania, pre ktoré sa príprava vykonáva. Ak dostáva občan so zmenenou pracovnou schopnosťou počas prípravy na povolanie odmenu za vykonanú prácu, zníži sa príspevok po dobu prípravy na povolanie o túto hrubú odmenu.

Ak požíva občan so zmenenou pracovnou schopnosťou dôchodok, vypočíta sa príspevok po dobu prípravy na povolanie tak, že súčet odmeny za vykonanú prácu, vyplácaného dôchodku (úhrnu dôchodkov) a príspevku zníženého podľa predchádzajúceho odseku sa porovná s priemerným mesačným zárobkom, z ktorého bol dôchodok vymeraný; ak tento súčet prevyšuje priemerný mesačný zárobok, kráti sa znížený príspevok ďalej o sumu, o ktorú súčet prevyšuje priemerný mesačný zárobok. Ak je to však pre dôchodcu výhodnejšie alebo ak nebol dôchodok vymeraný z priemerného mesačného zárobku, kráti sa znížený príspevok o sumu, o ktorú uvedený súčet prevyšuje základnú časovú tarifu kvalifikačnej triedy práce (dolnú hranicu platového rozpätia) príslušného povolania.

Ak občan so zmenenou pracovnou schopnosťou dostáva po dobu prípravy na povolanie bezplatné ubytovanie a stravovanie, poskytuje sa príspevok po dobu prípravy na povolanie vo výške 100 Kčs mesačne; to platí tiež, ak sa poskytuje len bezplatné stravovanie.

Príspevok po dobu prípravy na povolanie sa môže zvýšiť až o 200 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka, ktorý žije v spoločnej domácnosti s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak to odôvodňujú sociálne pomery rodiny.

Pre výplatu príspevku po dobu prípravy na povolanie platí obdobne § 94 ods. 4. Ak občan so zmenenou pracovnou schopnosťou neplní počas prípravy na povolanie uložené povinnosti, môže sa príspevok vyplácať v nižšej sume, prípadne zastaviť. Príspevok po dobu prípravy na povolanie sa neposkytuje občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá nemocenské.

K § 73 zákona

Pri rozhodovaní o návrhu závodu na udelenie predchádzajúceho súhlasu na rozviazanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou prihliada okresný národný výbor najmä,

Predchádzajúci súhlas okresného národného výboru na rozviazanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný, ak

Závod, v ktorom je vhodné miesto, smie odmietnuť dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého mu odporučil okresný národný výbor, len vtedy, ak

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak ide o pracovníka, ktorý následkom úrazu alebo choroby stratil schopnosť pre prácu požadovanú na pracovnom mieste, ktoré dosiaľ zastával.

K § 74 zákona

Závody doplňujú stav svojich kvalifikovaných pracovníkov prednostne občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorým poskytli prípravu na povolanie.

Závody zadávajú domácku a príležitostnú prácu prednostne občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Závod je povinný do troch dní ohlásiť okresnému národnému výboru dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou; v tej istej lehote je povinný ohlásiť uvoľnené miesta uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a do osem dní od ohlásenia nesmie tieto miesta obsadiť bez súhlasu okresného národného výboru.

Závod je povinný oznámiť okresnému národnému výboru dôvody, pre ktoré odmietol dojednať pracovný pomer s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý mu bol odporučený na prijatie. Ak okresný národný výbor nesúhlasí s dôvodmi odmietnutia, rozhodne o povinnosti závodu prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania; ak orgán Revolučného odborového hnutia v závode nesúhlasí s týmto rozhodnutím, možno ho uskutočniť len so súhlasom vyššieho odborového orgánu.

Evidencia, ktorú závody vedú o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v závode, obsahuje najmä osobné dáta, označenie rozhodnutia, podľa ktorého sa pracovník považuje za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a údaje o pôvodnej kvalifikácii, o poskytnutej príprave na povolanie a o druhu vykonávanej práce s označením pracoviska, prípadne aký dôchodok pracovník poberá.

Občanom, ktorí nemôžu pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav alebo pre vek uspokojovať svoje životné potreby, ako i občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc na prekonanie mimoriadne nepriaznivých životných pomerov, poskytujú národné výbory tieto služby sociálneho zabezpečenia:

Služby sociálneho zabezpečenia uvedené v predchádzajúcom odseku, s výnimkou služby pod písm. e), sa poskytujú za úhradu skutočných nákladov; sociálne odkázaným občanom sa však poskytujú celkom alebo sčasti zo štátnych prostriedkov. Za sociálne odkázaného občana sa považuje občan, ktorého výživa nie je zabezpečená ani vlastnými príjmami ani výživným, prípadne príspevkom na výživu od iných osôb.

Občanov, ktorí potrebujú služby, vyhľadávajú národné výbory najmä za pomoci spoločenských organizácií, občianskych výborov a dobrovoľných spolupracovníkov.

Národné výbory poskytujú odkázaným občanom predovšetkým vecnú pomoc; peňažné príspevky poskytujú len vtedy, ak nemožno odstrániť nepriaznivú sociálnu situáciu odkázaného občana vecnou pomocou.

Ústavná sociálna starostlivosť sa poskytuje len občanom, ktorí sú úplne odkázaní na pomoc spoločnosti, predovšetkým telesne a duševne chybnej mládeži, telesne, zmyslove alebo duševne chybným dospelým, trvale chorým občanom a starým osamelým občanom, najmä s nízkymi dôchodkami.

Národné výbory v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím a ostatnými spoločenskými organizáciami vytvárajú podmienky, aby sa aj občania ťažko poškodení na zdraví a starí občania mohli podieľať na kultúrnom a spoločenskom živote pracujúcich.

Opatrovateľská služba spočíva v obstarávaní donáškovej služby, vo vykonávaní nutných bežných prác spojených s udržiavaním domácnosti a vo vykonávaní jednoduchých ošetrovateľských úkonov, ktoré nie sú vyhradené zdravotníckemu pracovníkovi. Opatrovateľská služba sa poskytuje, ak nemôžu potrebnú starostlivosť poskytovať rodinní príslušníci a nemožno ju zabezpečiť ani pomocou spoluobčanov.

Opatrovateľskú službu vykonávajú jednak dobrovoľní spolupracovníci opatrovateľskej služby, jednak opatrovatelia z povolania. Dobrovoľným spolupracovníkom opatrovateľskej služby môže národný výbor vyplácať za výkon opatrovateľskej služby odmenu; výšku odmeny určí podľa rozsahu a obťažnosti úkonov.

Stravovanie dôchodcov sa zabezpečuje v závodných jedálňach, v jedálňach podnikov verejného stravovania, v jedálňach jednotných roľníckych družstiev, prípadne v kluboch dôchodcov. Miestne národné výbory môžu na toto stravovanie poskytnúť sociálne odkázaným občanom príspevok, ktorého výšku určia s prihliadnutím na ich sociálne pomery.

V naliehavých a odôvodnených prípadoch poskytuje sa sociálne odkázaným občanom vecná pomoc tiež zakúpením nutných životných potrieb alebo zaplatením prác alebo úkonov.

Nevidomému môže sa poskytnúť príspevok na zakúpenie pomôcky, ktorú neposkytuje štátna zdravotnícka správa zdarma a ktorú nevidomý nevyhnutne potrebuje spravidla pre výkon zamestnania, pre prípravu na povolanie alebo pre výkon sústavnej verejnej činnosti; môže sa mu poskytnúť tiež príspevok na zakúpenie vodiaceho psa. Ak nevidomý už nepotrebuje pomôcku alebo vodiaceho psa, je povinný ponúknuť ich na kúpu Sväzu československých invalidov.

Nevidomému, ktorý pracuje alebo sa pripravuje na povolanie, možno poskytnúť príspevok na zvýšené výdavky, ktoré súvisia s jeho chybou, až do výšky 200 Kčs mesačne.

Invalidovi s ťažkými chybami nosného a pohybového ústrojenstva, a to predovšetkým so stratou alebo ochrnutím dolných končatín, ktorý potrebuje motorový vozík pre výkon povolania alebo verejnej činnosti, možno poskytnúť príspevok na jeho zakúpenie. Príspevok sa môže poskytnúť aj v iných prípadoch hodných zreteľa, napr. ak invalid nemôže používať mechanický vozík alebo ak jeho používanie ťažko poškodzuje zdravie invalida. Predaj motorového vozíka je invalid povinný neodkladne oznámiť národnému výboru, od ktorého dostal príspevok; tento národný výbor určí, či a akú sumu z poskytnutého príspevku je invalid povinný vrátiť.

Občanovi chorému na tuberkulózu môže sa poskytovať príspevok na úhradu zvýšených nákladov na stravovanie, pokiaľ sa nemôžu uhradiť z vlastného príjmu chorého ani z výživného, prípadne z príspevku na výživu od osôb povinných chorého vyživovať.

Občanovi, ktorého hospodárske pomery odôvodňujú poskytovanie pomoci po dlhší čas, môže sa poskytovať opakujúci sa príspevok.

V mimoriadnych životných situáciách, ktoré vznikajú v dôsledku nepredvídaných udalostí (napr. živelnou pohromou), alebo na úhradu nevyhnutných životných nákladov možno poskytnúť sociálne odkázanému občanovi jednorazový príspevok, pokiaľ nemožno poskytnúť potrebnú pomoc iným spôsobom.

Mimoriadne výhody sú určené pre občanov, ktorým ich chyba alebo choroba spôsobuje trvalé ťažké poškodenie zdravia, ktoré podstatnou mierou obmedzuje ich pohybovú schopnosť. Sú to ťažké chyby alebo choroby, ktoré spôsobujú, že postihnutý občan buď nemôže dlhší čas stáť alebo nie je schopný dlhšej chôdze, prípadne nemôže používať verejné hromadné dopravné prostriedky bez sprievodcu. Pri určovaní stupňa telesného poškodenia postihnutého občana sa prihliada na všetky chyby, choroby a okolnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti obmedzujú jeho pohybovú schopnosť.

Občanom trvale ťažko poškodeným na zdraví, ktorí nemôžu dlhší čas stáť, môže okresný národný výbor poskytnúť tieto výhody:

Občanom trvale ťažko poškodeným na zdraví, ktorí nie sú schopní dlhšej chôdze, možno popri výhodách uvedených v predchádzajúcom odseku poskytnúť tieto ďalšie výhody:

Občanom trvale ťažko poškodeným na zdraví, ktorí nemôžu používať verejné hromadné dopravné prostriedky bez sprievodcu, možno poskytnúť výhody uvedené v odsekoch 2 a 3 a ďalej polovičnú zľavu vstupného na divadelné a filmové predstavenia a iné kultúrne a športové podniky. Ich sprievodcovi sa poskytuje polovičná zľava vstupného na tieto podniky a bezplatná doprava verejnými hromadnými dopravnými prostriedkami. Vodiaci pes sa dopravuje spolu s nevidomým a bezplatne.

Okresný národný výbor môže odňať výhody, ak boli opätovne zneužívané.

Okresný národný výbor vydáva preukaz oprávňujúci na výhody podľa predchádzajúcich odsekov. Preukaz občana trvale ťažko poškodeného na zdraví platí zároveň i pre jeho sprievodcu.

Ústavy sociálnej starostlivosti môžu byť zriadené alebo zrušené a ich objekty môžu byť odňaté svojmu účelu len so súhlasom národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o ústav krajského významu, po predchádzajúcom prejednaní so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia.

Ústavy pre telesne chybnú mládež sú určené pre mládež vo veku od 3 do 18 rokov

Niektoré ústavy pre telesne chybnú mládež môžu byť vyhradené deťom a mladistvým, ktorí sú popri telesnej chybe postihnutí aj chybným duševným vývojom ľahšieho stupňa, ktorý však nevylučuje vzdelávanie v osobitnej škole zriadenej pri ústave.

V ústavoch pre telesne chybnú mládež sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, včítane ošatenia, zdravotná starostlivosť, včítane rehabilitácie, a vhodná príprava pre život.

Príprava pre život zahrnuje:

V ústavoch pre telesne chybnú mládež sa môže poskytovať v potrebnom rozsahu starostlivosť uvedená v odsekoch 3 a 4 tiež deťom a mladistvým, ktorí bývajú mimo ústavu.

Ústavy pre duševne chybnú mládež sú určené pre nevzdelávateľnú mládež s ťažším stupňom slabomyseľnosti vo veku od 3 do 25 rokov. Do týchto ústavov môžu sa prijímať tiež nevzdelávateľné duševne chybné deti s pridruženou telesnou alebo zmyslovou chybou.

V ústavoch pre duševne chybnú mládež sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, včítane ošatenia, zdravotná starostlivosť, včítane primeranej rehabilitácie, a výchova zameraná podľa možností tiež na pracovné uplatnenie.

Pre mládež so stredným stupňom slabomyseľnosti bývajúcu v rodine sú určené zariadenia sociálnej starostlivosti pre denný (týždenný) pobyt mládeže. V týchto zariadeniach poskytuje sa mládeži v potrebnom rozsahu strava, zdravotná starostlivosť a výchova zameraná tiež na pracovné uplatnenie; v zariadeniach pre týždenný pobyt tiež ubytovanie počas týždňa okrem dní pracovného pokoja.

Ústavy pre dospelých občanov stredného veku sú určené pre občanov s veľmi ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením vo veku od 18 rokov a pre duševne chybných občanov vo veku od 25 rokov, ktorých chyba je trvalá a ktorí potrebujú ústavné zaopatrenie, nie však liečebnú starostlivosť v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

V ústavoch pre dospelých občanov stredného veku sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná starostlivosť, včítane primeranej rehabilitácie, kultúrna starostlivosť a príležitosť k systematickej práci vo vhodných podmienkach.

Domovy dôchodcov sú určené

V domovoch dôchodcov sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a kultúrna starostlivosť a príležitosť na dobrovoľnú činnosť podľa schopností a záujmov obyvateľov ústavu tak, aby sa zabezpečila vhodná náplň ich života.

V ústavoch pre dospelých občanov stredného veku telesne alebo zmyslove chybných a v domovoch dôchodcov sa obyvatelia zúčastňujú na usporiadaní života v ústave svojimi zástupcami zvolenými do výboru obyvateľov; výbor obyvateľov najmä spolupracuje pri zabezpečovaní kultúrnej náplne života a pracovnej činnosti obyvateľov ústavu a dbá o dodržiavanie poriadku v ústave a o ochranu ústavného majetku.

Ústavom pre mládež napomáhajú pri plnení ich úloh združenia rodičov a priateľov ústavu; v ústavoch, pri ktorých sú združenia rodičov a priateľov školy, vykonávajú uvedenú pôsobnosť tieto združenia.

Na zvýšenie kultúrnej úrovne života v ústave zriaďuje sa kultúrny fond. Fond spravuje výbor obyvateľov, ktorý používa jeho prostriedky v dohode s vedúcim ústavu. Ak nie je v ústave výbor obyvateľov (v ústavoch pre mládež a v ústavoch pre duševne chybných), rozhoduje o použití prostriedkov fondu vedúci ústavu podľa splnomocnenia národného výboru.

Do kultúrneho fondu plynie časť čistého výťažku z pomocného hospodárstva ústavu, včítane ústavnej výroby, o ktorý sa podstatne zaslúžili svojou prácou obyvatelia ústavu a dobrovoľné príspevky.

Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov stredného veku a v domovoch dôchodcov sa určuje až do výšky prevádzkových nákladov pripadajúcich v priemere na jedného obyvateľa podľa hospodárskych pomerov žiadateľa o prijatie (obyvateľa ústavu) s prihliadnutím na jeho pracovné a iné zásluhy. Z dôchodku alebo z iného pravidelného príjmu musí obyvateľovi ústavu zostať aspoň 15 %, najmenej však 70 Kčs mesačne.

Ak sa poskytuje ústavné zaopatrenie manželom, berie sa za základ pre určenie príspevku každého z nich polovica úhrnu ich dôchodkov (príjmov); ak má dôchodok (príjem) len jeden z manželov, polovica jeho dôchodku (príjmu).

Pre určenie výšky príspevku nezahrnujú sa do príjmu

Národný výbor môže v odôvodnených prípadoch určiť, že sa neprihliada na pracovné odmeny nevidomých alebo občanov zvlášť ťažko postihnutých na zdraví a na odmeny za práce v poľnohospodárstve, ak sú organizované ústavom.

Ak sa zdržuje obyvateľ ústavu pre dospelých občanov stredného veku alebo domova dôchodcov prechodne so súhlasom vedúceho mimo ústavu, platí sa príspevok najviac 5 Kčs denne.

Ak je obyvateľ ústavu pre dospelých občanov stredného veku alebo domova dôchodcov v bezplatnom zaopatrení liečebného zariadenia, platí sa po dobu, po ktorú sa dôchodok vypláca v plnej výške (§ 54 ods. 2 a 3 zákona), určený príspevok, najviac však 10 Kčs denne; za túto dobu sa nepožaduje platenie doplatku od občanov, ktorí majú voči obyvateľovi ústavu vyživovaciu povinnosť. Za dobu, po ktorú sa dôchodok nevypláca alebo po ktorú bola vyplatená len polovica dôchodku, nepožaduje sa platenie príspevku.

O výške príspevku podľa predchádzajúcich odsekov a o jeho odpustení rozhoduje vedúci ústavu podľa splnomocnenia národného výboru.

Príspevok sa platí mesačne dopredu, a to v deň nástupu do ústavu za čas do konca kalendárneho mesiaca a za ďalšie mesiace vždy do 5. dňa každého mesiaca. Dôchodcovia platia príspevok v deň nástupu do ústavu za čas do dňa budúcej výplaty dôchodku a naďalej vždy v deň výplaty dôchodku; príspevok sa zráža z dôchodku (§ 61 ods. 2 zákona).

Za obdobie kratšie ako jeden mesiac platí sa príspevok podľa dní; denný príspevok je tridsatina mesačného príspevku. Ak zomrie obyvateľ ústavu v priebehu obdobia, za ktoré bol príspevok vopred zaplatený, nevracia sa časť príspevku zaplateného obyvateľom ústavu.

Príspevok sa zaokruhľuje na celé koruny nadol.

Obyvateľom ústavov pre dospelých občanov stredného veku a domovov dôchodcov, ktorí nemajú prostriedky na úhradu drobných osobných potrieb poskytuje sa vreckové až do sumy 70 Kčs mesačne.

Za pravidelnú pracovnú činnosť pri prevádzke ústavu alebo jeho pomocného hospodárstva patrí obyvateľovi ústavu pre dospelých občanov stredného veku alebo domova dôchodcov a mladistvým vo veku od 15 rokov v ústavoch pre mládež, pokiaľ mladiství nie sú v učebnom pomere, odmena, ktorá sa určí podľa druhu vykonávanej práce vo výške časovej mzdy za rovnaké alebo obdobné práce vykonávané v pracovnom pomere. Pri výkonoch nižších než normálnych sa odmeny primerane znižujú; odmeny možno určiť paušálom. Pracovná činnosť, ktorá netrvá ani hodinu denne, práce vyplývajúce zo súdružského vzťahu medzi obyvateľmi ani pracovná činnosť ojedinelá alebo náhodná sa neodmeňujú.

Konanie o dávku sa začína žiadosťou na okresnom národnom výbore; žiadateľ môže podať žiadosť tiež na miestnom (mestskom) národnom výbore svojho bydliska, ktorý ju postúpi okresnému národnému výboru.

Konanie o poskytovanie služby sociálneho zabezpečenia začína národný výbor buď na žiadosť, alebo z vlastného podnetu alebo z podnetu spoločenskej organizácie.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia ustanoví, v ktorých prípadoch je potrebné vyjadrenie miestneho (mestského) národného výboru, výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia alebo iného orgánu o pracovnom a osobnom hodnotení žiadateľa.

Pracovník podáva žiadosť o dôchodok v závode, v ktorom je zamestnaný, u príslušného orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.*) To isté platí i pre občanov, ktorí už nie sú v pracovnom pomere, avšak poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia a pre pozostalých.

Ak je pracovník v čase podania žiadosti práceneschopný a býva v inom okrese, než v ktorom je sídlo závodu, alebo ak býva pozostalý po pracovníkovi v inom okrese, než v ktorom je sídlo závodu, v ktorom bol pracovník zamestnaný, môže sa žiadosť o dôchodok podať na okresnom národnom výbore miesta bydliska žiadateľa.

Pracovníci tých závodov, v ktorých nie je odborový orgán, podávajú žiadosť o dôchodok na okresnom národnom výbore, v obvode ktorého majú bydlisko.

Závod je povinný poskytnúť odborovému orgánu všetku pomoc; najmä spisuje žiadosť o dôchodok a zabezpečuje, aby žiadosť bola doložená potrebnými dokladmi a včas zaslaná okresnému národnému výboru, v obvode ktorého býva žiadateľ. Na spisovanie žiadostí o dôchodok je závod povinný určiť svojho pracovníka.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia informuje odborový orgán, ak o to požiada, o priebehu konania a zašle tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

Za deň uplatnenia nároku na dôchodok sa považuje deň, keď sa pracovník (pozostalí po pracovníkovi) prvý raz obrátil na orgán základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a požiadal o dôchodok. Deň uplatnenia nároku musí závod vyznačiť v žiadosti.

Povinnosti uložené závodu pri vedení evidenčných listov plní u všetkých pracovníkov toho istého závodu, včítane pracovníkov pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská útvar, v ktorom je vedená účtovná evidencia ich miezd.

Závod je povinný zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia a pre ich výšku v evidencii pracovníkov, a to spravidla na mzdových listoch.

Občan zamestnávajúci pracovníka splní svoju povinnosť, ak má o pracovníkovi zaznamenané údaje predpísané v § 126 na mzdovom liste založenom pre účely dane zo mzdy.*)

Evidencia, ktorú závod vedie o svojich pracovníkoch, musí obsahovať pre účely sociálneho zabezpečenia tieto údaje:

Za hrubý zárobok (mzdu) pracovníka sa považuje zárobok podľa § 13; mzda alebo jej náhrada poskytovaná pri nástupe vojenskej služby alebo po čas jej vykonávania sa nevykazuje ako zárobok.

Závod je povinný do 30. júna 1965 založiť, prípadne doplniť záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa predpisov platných od 1. júla 1964, a to i pre pracovníkov, ktorí toto zamestnanie vykonávali aj pred týmto dňom. Tieto záznamy treba viesť naďalej bežne.

Závod je povinný viesť a predkladať Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku a na výzvu podávať aj iné hlásenia; ak ide o pracovníka, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, predkladá sa evidenčný list a podávajú sa hlásenia krajskej vojenskej správe miesta bydliska pracovníka alebo Ministerstvu vnútra podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

Evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku založí závod ihneď pri vstupe pracovníka do pracovného pomeru a vedie ho po celú dobu, po ktorú trvá pracovný pomer. Len čo uplynie obdobie, pre ktoré je určený evidenčný list, založí sa nový evidenčný list a doterajší evidenčný list sa predloží podľa § 130.

Ak pracovník prechádza na iné pracovisko toho istého závodu, založí sa pre neho nový evidenčný list, ak jeho záznamy povedie v budúcnosti iný útvar závodu. V tomto prípade predloží sa doterajší evidenčný list ako pri výstupe pracovníka zo zamestnania (§ 130).

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po uzávierke mzdových listov, najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roku, doba trvania pracovného pomeru, druh činnosti, hrubý zárobok (mzda) a doba, po ktorú pracovník mal nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované namiesto mzdy. U pracovníkov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, zapisujú sa do evidenčného listu údaje o dobe a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárnu dobu skutočnej práce) a druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch.

V evidenčných listoch uvádza závod druh činnosti vykonávanej do 30. júna 1964 podľa doterajších predpisov. Ak je druh činnosti zaradený do výhodnejšej pracovnej kategórie podľa nových predpisov, uvedie závod údaje podľa týchto nových predpisov za celú predošlú dobu v rubrike „Poznámka“.

Evidenčné listy sa predkladajú za obdobie a v lehotách určených Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia, a to prostredníctvom okresného národného výboru, v obvode ktorého je útvar závodu, v ktorom sa vedie evidencia miezd (mzdová učtáreň). Ak vedie útvar závodu so sídlom na Slovensku evidenčné listy za svojich pracovníkov, ktorí majú pracovisko v českých krajoch, odovzdá ich okresnému národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská. Obdobne sa postupuje, ak má útvar v českých krajoch pracovisko na Slovensku.

Obsah i rozsah osobitného hlásenia (§ 127) je určený výzvou.

Mimo lehoty určenej pre periodické predkladanie evidenčných listov je závod povinný predložiť evidenčný list do týždňa po konečnom mzdovom vyúčtovaní

Pri úmrtí pracovníka a pri začatí konania o priznanie dávky z dôchodkového zabezpečenia, alebo ak požiada o to orgán sociálneho zabezpečenia, predloží sa evidenčný list ihneď.

Ak zostane pracovník v zamestnaní aj potom, čo požiadal o invalidný dôchodok, založí pre neho závod nový evidenčný list, na ktorom pokračuje v záznamoch.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže určiť odchylný spôsob vedenia záznamov a hlásení okolností rozhodných pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia pre niektoré skupiny pracovníkov, u ktorých to vyžaduje osobitná povaha ich činnosti a pre hlásenie kampaňových, sezónnych a iných krátkodobých prác.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže tiež určiť odchylný spôsob vedenia a predkladania evidenčných listov pre závody, ktoré vedú záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia a pre ich výšku na diernych štítkoch alebo na iných prostriedkoch záznamov pre samočinné spracovanie dát.

Závod (občan) je povinný ohlásiť, ak vstúpi k nemu do zamestnania

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné dáta a bydlisko pracovníka, jeho rodné číslo, deň, kedy došlo k vstupu do zamestnania, prípadne kedy nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť a výšku predpokladaného hrubého zárobku. U požívateľky vdovského dôchodku je závod povinný hlásiť každého polroka výšku dosiahnutého hrubého zárobku a výšku vyplácaného nemocenského, a to oddelene. Ak ide o pracovníka, na dieťa ktorého poberá iná osoba výchovné k dôchodku, musí hlásenie obsahovať tiež priezvisko, meno, osobné dáta, bydlisko a rodné číslo osoby, ktorá poberá výchovné.

Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v predchádzajúcom odseku číslo výmeru o priznaní dôchodku.

Závod (občan) je povinný odoslať hlásenie do 8 dní po dni, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia alebo okresnému národnému výboru podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke; hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov je závod povinný odoslať v uvedenej lehote krajskej vojenskej správe miesta bydliska pracovníka alebo Ministerstvu vnútra podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

K § 91 zákona

Zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenia o občanoch prijatých do ústavnej starostlivosti a požívajúcich akúkoľvek dávku z dôchodkového zabezpečenia alebo zaopatrovací príspevok, pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá dlhšie ako dva mesiace.

Hlásenie sa podáva o požívateľoch dôchodku, ktorí neplnia voči nikomu vyživovaciu povinnosť (včítane ženatých a vydatých, ktorých rodinní príslušníci majú vlastný príjem), alebo ktorí majú povinnosť vyživovať len osoby, ktorým bolo priznané výživné (príspevok na výživu) rozhodnutím súdu (napr. rozvedený, ktorý plní vyživovaciu povinnosť určenú súdom voči bývalej manželke alebo voči dieťaťu); ak ide o požívateľa zaopatrovacieho príspevku, podáva sa hlásenie vždy. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo ich rodinných príslušníkov.

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné dáta a bydlisko požívateľa dôchodku (zaopatrovacieho príspevku), jeho rodné číslo a deň, kedy bol prijatý do ústavného ošetrovania. Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov, musí hlásenie obsahovať okrem uvedených údajov tiež číslo výmeru o priznaní dôchodku.

Hlásenie treba odoslať do 15 dní pred koncom druhého mesiaca ústavného ošetrovania. Ak ide o požívateľa sociálneho dôchodku alebo zaopatrovacieho príspevku, odošle sa hlásenie okresnému národnému výboru, v obvode ktorého má ošetrovaný bydlisko; ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov, odošle sa hlásenie krajskej vojenskej správe podľa bydliska pracovníka alebo Ministerstvu vnútra podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

K § 92 ods. 2 druhá veta zákona

Rozhodnutie okresného národného výboru sa nepovažuje za podklad rozhodnutia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak bolo vydané ešte pred podaním žiadosti o takú dávku; to isté platí, ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru síce vydané po uplatnení zákonného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, o ktorom prislúcha rozhodovať Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia, avšak rieši otázku, posúdenie ktorej sa dáva na voľnú úvahu národného výboru. Proti takým rozhodnutiam sa preto možno odvolať na krajský národný výbor. Súd však preskúmava zákonnosť takto vydaných rozhodnutí národných výborov len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o dávke.

Rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom pre rozhodnutie Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vydá sa účastníkovi konania písomne v rozhodnutí Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o dávke.

Občanom uvedeným v § 135 patrí náhrada cestovného pri použití verejných dopravných prostriedkov pre hromadnú dopravu osôb za cestu z miesta bydliska do miesta, kam sú predvolaní, a späť, ak je bydlisko vzdialené od tohto miesta viac ako dva kilometre.

Pri použití železnice hradí sa cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik za cestu do miesta predvolania sa uhradzuje len vtedy, ak oprávnený uplatňujúci si nárok na náhradu cestovného musel by pri použití iného verejného dopravného prostriedku pre hromadnú dopravu osôb nastúpiť cestu pred šiestou hodinou, aby sa mohol včas dostaviť na lekárske vyšetrenie alebo na rokovanie posudkovej komisie; za cestu späť sa uhradzuje príplatok na rýchlik obdobne len vtedy, ak by sa inak cesta do miesta bydliska predĺžila cez 24. hodinu.

Ak mal oprávnený možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľavného cestovného; ak má možnosť použiť voľný cestovný lístok, náhrada cestovného nepatrí.

Náhrada cestovného pri použití nájomného automobilu alebo povozu, ako i náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav vyšetrovaného nevyhnutnosť takejto dopravy. Výška náhrady sa spravuje sadzbami určenými všeobecnými predpismi.*)

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje, len ak sú preukázané.

Denné stravné patrí, ak konanie v mieste mimo bydliska trvalo, počítajúc do toho čas cesty do miesta konania a späť -

Nocľažné patrí, ak by sa vyšetrovaný nemohol pri použití verejného dopravného prostriedku pre hromadnú dopravu osôb vrátiť do miesta svojho bydliska do 24. hodiny toho istého dňa, keď skončilo lekárske vyšetrenie alebo rokovanie posudkovej komisie. Nocľažné patrí v sume 10 Kčs za jeden nocľah. Ak nestačí nocľažné na úhradu nevyhnutného výdavku za ubytovanie, uhradzuje sa tento výdavok v preukázanej sume podľa predloženého dokladu, najvyššie však v sume 20 Kčs. Výdavok za ubytovanie do sumy 10 Kčs netreba preukazovať.

Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; rovnako nepatrí, ak bezplatné poskytnutie stravy, prípadne nocľahu zabezpečil orgán národného výboru.

Iné nevyhnutné výdavky, ktoré mali občania v súvislosti s lekárskym vyšetrením alebo s účasťou na rokovaní posudkovej komisie, do ktorej boli predvolaní (napr. úschovné za vozík pre invalidov), nahradzujú sa v preukázanej výške.

Pracovníkom, ktorí sa v konaní o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia podrobili na vyzvanie vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavili na rokovanie posudkovej komisie, patrí za čas, za ktorý im ušiel zárobok, jeho náhrada.

Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý pracovníkovi patrí nemocenské alebo za ktorý mu závod poskytne náhradu mzdy.

Náhrada ušlého zárobku patrí vo výške a za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj sprievodcom osôb, ktoré sa na vyzvanie podrobili vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa dostavili na rokovanie posudkovej komisie, ak lekár potvrdil, že predvolaný sa nemohol dostaviť na lekárske vyšetrenie alebo na rokovanie posudkovej komisie bez sprievodcu.

Nárok na náhradu ušlého zárobku treba uplatniť do 30 dní po skončení vyšetrenia zdravotného stavu alebo rokovania posudkovej komisie. Žiadosť o náhradu treba doložiť potvrdením závodu obsahujúcim údaje potrebné pre zistenie nároku na náhradu ušlého zárobku a jeho výšky.

Nárok na náhradu sa uplatňuje na národnom výbore, pri ktorom je zriadená posudková komisia, ktorá pôsobila v konaní o dávke (službe). Tento národný výbor rozhodne o náhrade a vykoná jej výplatu.

K § 96 zákona

Službou v ozbrojených silách sa rozumie pre nárok na starobný a invalidný dôchodok podľa § 99 až 103 zákona a pre úpravu dôchodkov podľa § 131, 132 a 134 zákona doba služby v ozbrojených silách od 9. mája 1945. Ako služba v ozbrojených silách sa hodnotí v rozsahu uvedenom v § 6 aj doba odbojovej činnosti a väznenia.

Doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a doba služby vykonávanej pred 9. májom 1945 v bývalých bezpečnostných sboroch sa hodnotí pre nárok na dôchodok ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie, pokiaľ nejde o činnosť výkonného letca.

Zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí pre nárok na starobný a invalidný dôchodok ako služba vojaka z povolania v I. (II.) kategórii.

Pre nárok na starobný a invalidný dôchodok pracovníka sa hodnotí služba v ozbrojených silách v I. (II.) kategórii ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Vojakovi z povolania, ktorý vykonával funkciu I. (II.) kategórie a bol uvoľnený pre výkon funkcie v organizácii Komunistickej strany Československa alebo Československého sväzu mládeže v ozbrojených silách alebo v bezpečnostných sboroch započítava sa doba výkonu straníckej (mládežníckej) funkcie ako doba výkonu funkcie I. (II.) kategórie.

Ustanovenia § 1 až 3 platia obdobne.

K § 9 a 98 zákona

Hrubým zárobkom vojaka z povolania je úhrn hrubého služobného príjmu a príplatkov podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl podliehajúcich dani zo mzdy.

K § 99 ods. 1 zákona

K § 105 zákona

Príspevky podľa § 103 sa poskytujú na žiadosť oprávneného alebo z vlastného podnetu orgánu Ministerstva národnej obrany alebo Ministerstva vnútra alebo z podnetu spoločenskej organizácie. Žiadosť o poskytnutie príspevku sa podáva u toho orgánu, ktorý priznal dôchodok.

K § 107 zákona

K § 107c zákona

Priemerný mesačný zárobok účastníka odboja, ktorý pre zdravotné poškodenie utrpené v súvislosti s odbojovou činnosťou zmenil svoje doterajšie zamestnanie, sa zisťuje z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných pracovníkov v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, a to za posledných desať, prípadne za posledných päť kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, alebo ak ide o starobný dôchodok a je to výhodnejšie pre účastníka odboja, pred rokom, v ktorom skončil zamestnanie.

K § 56 a 123 zákona

Starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa považujú pre súbeh nárokov na dôchodky za dôchodky toho istého druhu.

Požívateľom doterajších výsluhových dôchodkov poskytne sa pri dosiahnutí veku 60 rokov starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, aj keď nesplňovali ku dňu prepustenia z činnej služby podmienku aspoň 25 rokov doby zamestnania, z toho najmenej 20 rokov doby služby v ozbrojených silách.

Ustanovenia § 143 platia obdobne.

K § 134 ods. 3 zákona

Vdove, ktorej manžel zomrel následkom úrazu utrpeného v priamej súvislosti s výkonom služby v ozbrojených silách a ktorej patrí vdovský dôchodok podľa doterajších predpisov, zostáva nárok na tento dôchodok zachovaný, aj keď nesplňuje podmienky podľa § 30 ods. 2 zákona, ak dosiahla k 30. septembru 1964 vek aspoň 40 rokov.

Kde sa v predpisoch o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov hovorí o starobnom dôchodku vyplácanom v plnej výške, rozumie sa ním plný i pomerný starobný dôchodok.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964 s výnimkou ustanovení vzťahujúcich sa na úpravy uvedené v § 145 ods. 2 a 3 zákona; tieto ustanovenia vyhlášky nadobúdajú účinnosť dňom, ktorým nadobudnú účinnosť príslušné ustanovenia zákona, t. j. 1. januárom 1965, prípadne 1. októbrom 1964.