Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov

Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny zahrňujú:

Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny nezahrňujú:

Priemerná denná pracovná odmena sa vypočíta z úhrnu započítateľných príjmov uvedených v § 1a (ďalej len „započítateľné príjmy“) a zúčtovaných v družstve v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci vzniku nároku na dávku zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa.

Ak člen družstva vstúpil do družstva až v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho vzniku nároku na dávku, je rozhodným obdobím čas od vstupu do družstva do konca tohto kalendárneho roka.

Ak člen družstva neodpracoval v rozhodnom období podľa predchádzajúcich odsekov aspoň

Ak člen družstva vstúpil do družstva v bežnom kalendárnom roku, je rozhodným obdobím čas od vstupu do družstva do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho vzniku nároku na dávku.

Ak člen družstva skončil pracovnú činnosť a znova nastúpil do práce v najbližší nadväzujúci pracovný deň, posudzuje sa rozhodné obdobie, akoby predchádzajúca pracovná činnosť stále trvala.

Rovnako ako pri vstupe do družstva sa posudzuje rozhodné obdobie, ak došlo u člena družstva

Pri trvalej zmene základnej pracovnej odmeny⁶) sa zisťujú započítateľné príjmy

Ak sa členke družstva poskytoval po časť rozhodného obdobia vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, určí sa priemerná pracovná odmena len za zvyšok rozhodného obdobia.

Ak člen družstva neodpracoval v rozhodnom období počet dní uvedený v odseku 3 alebo ak jeho pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom vstúpil do družstva alebo v ktorom nastal prípad uvedený v odseku 6, určí sa nemocenské z pravdepodobných započítateľných príjmov.

Pravdepodobné započítateľné príjmy sa zisťujú, ak pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom člen družstva vstúpil do družstva alebo v ktorom nastal prípad uvedený v § 2 ods. 6, ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti. Ak pracovná neschopnosť po prvý raz vznikla až v ďalšom zúčtovacom období, zisťujú sa pravdepodobné započítateľné príjmy za dobu do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu vzniku pracovnej neschopnosti.

Pravdepodobné započítateľné príjmy sa zisťujú zo započítateľných príjmov, ktoré člen družstva dosiahol v období uvedenom v predchádzajúcom odseku, prípadne upravených podľa započítateľných príjmov členov družstva vykonávajúcich v družstve rovnakú alebo podobnú prácu. Pravdepodobné započítateľné príjmy sa úmerne krátia pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci, a to v pomere počtu dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období, z ktorého sa zisťujú, k počtu pracovných dní (§ 3 ods.1) v tomto období.

Len čo sa zistí pravdepodobný započítateľný príjem spôsobom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch, používa sa až dovtedy, dokiaľ člen družstva neodpracuje v rozhodnom období počet dní uvedený v § 2 ods. 3, pokiaľ nedôjde k trvalej zmene základnej pracovnej odmeny, k prípadom posudzovaným ako vstup do družstva alebo k zmene pracovného úväzku. V prípadoch, keď v dôsledku dĺžky obdobia, za ktoré sa v družstve poskytujú niektoré ostatné zložky príjmu, je započítateľný príjem zistený po odpracovaní počtu dní uvedeného v § 2 ods. 3 nižší než pravdepodobný započítateľný príjem zistený skôr podľa predchádzajúcich odsekov, použije sa pravdepodobný započítateľný príjem až do konca kalendárneho roka; tým nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 6 a 7.

Priemerná denná pracovná odmena sa určí tak, že sa úhrn započitateľných príjmov za rozhodné obdobie, prípadne jeho časť (§ 2), po zaokrúhlení na celé koruny nahor, delí počtom pracovných dní pripadajúcich na toto obdobie; pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítajú pracovné dni, za ktoré patrilo nemocenské alebo podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo družstevníčke vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, peňažná pomoc v materstve, prípadne po ktoré mala ďalšiu materskú dovolenku (§ 27 zákona), pracovné dni, za ktoré sa družstevníkovi poskytovala peňažná pomoc alebo príspevok podľa zákona o materskom príspevku,ďalej pracovné dni a sviatky, za ktoré družstevníkovi patrila náhrada pracovnej odmeny, pracovné dni zameškané pre ospravedlnenú prekážku v práci, a v prípadoch keď pracovná neschopnosť vznikla po zániku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa (v ochrannej lehote), tiež dni po zániku tohto zabezpečenia. Do počtu dní, ktorými sa delí úhrn započítateľných príjmov, sa však zahŕňajú dni, za ktoré mal družstevník namiesto príplatku za prácu nadčas náhradné voľno za prácu vykonanú nad ustanovený týždenný pracovný čas.

Ak družstevník dočasne pracoval pre inú organizáciu,²) odpočítajú sa od počtu pracovných dní, ktorým sa delí úhrn započítateľných príjmov za rozhodné obdobie, aj pracovné dni, po ktoré družstevník v inej organizácii pracoval.

Pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny sa považujú za pracovné dni všetky dni, ktoré sú pracovnými podľa všeobecne platných predpisov; pracovným dňom sa kladú na roveň dni pracovného pokoja a sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

Ak sa členovi družstva v rozhodnom období zúčtovala na výplatu započítateľná ročná prémia alebo ročná odmena, ktorá patrí za kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci roku, v ktorom sa zúčtovala, zistí sa jej priemer oddelene od ostatných započítateľných príjmov tak, že sa započítateľná ročná prémia alebo ročná odmena delí počtom pracovných dní (odsek 1) v kalendárnom roku, za ktorý patrí. Tento priemer sa pripočíta k priemeru zistenému podľa predchádzajúcich odsekov zo započítateľných príjmov znížených o túto ročnú prémiu alebo ročnú odmenu. Ak sa v rozhodnom období zúčtovali dve také ročné prémie alebo ročné odmeny, postupuje sa obdobne tak, že sa úhrn oboch ročných prémií alebo ročných odmien delí počtom pracovných dní (odsek 1) v kalendárnych rokoch, za ktoré patria.

Pri zmene pracovného úväzku sa započítateľné príjmy zisťujú obdobne ako pri trvalej zmene základnej pracovnej odmeny s tým rozdielom, že sa výška ostatných započítateľných príjmov zúčtovaných pred zmenou pracovného úväzku upraví v pomere nového a skoršieho pracovného úväzku.

Suma 150 Kčs určená ako najvyššia priemerná denná pracovná odmena na určenie výšky nemocenského (§ 9 ods. 1, § 14 zákona) a peňažnej pomoci v materstve (§ 22 ods. 1 zákona) a peňažnej pomoci (§ 27 zákona) alebo ako najvyšší príjem za pracovný deň na určenie vyrovnávacieho príspevku v tehotnosti a materstve (§ 19a ods. 3 zákona) platí pri päťdňovom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. Obdobne sa postupuje pri úprave peňažných dávok pri súbehu nárokov na dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa (§ 29 ods. 2 zákona).

Družstevníčke, ktorá bola prevedená na inú prácu v súvislosti s tehotnosťou alebo materstvom a ktorej vznikla pracovná neschopnosť v dobe tohto prevedenia, sa nemocenské určí z úhrnu započítateľných príjmov zúčtovaných ku dňu prevedenia, ak je to pre ňu priaznivejšie; ak došlo u takej družstevníčky po prevedení ku zmene pracovného úväzku, upraví sa započítateľný príjem v pomere nového a predchádzajúceho pracovného úväzku.

Ak spĺňa družstevník, ktorý je popri pracovnej činnosti v družstve zamestnaný aj v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, v uhoľných lomoch a na skrývkach,³) aj podmienky pre nárok na nemocenské z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, nesmie byť úhrn nemocenského za pracovný deň vyšší, ako keby bol vymeraný zo sumy 180 Kčs. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej dennej mzdy z uvedeného zamestnania v baníctve sumu 180 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 180 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte nemocenského zo zabezpečenia družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa. To platí tiež, ak ide o ostatné peňažné dávky uvedené v § 29 zákona.

Družstevníkovi, ktorému bola zo zabezpečenia v chorobe poskytnutá kúpeľná starostlivosť v dobe dovolenky na zotavenie, sa nemocenské poskytne za pracovné dni, po ktoré je doba kúpeľnej starostlivosti dlhšia než celková doba dovolenky, ktorá mu patrí v kalendárnom roku, v ktorom sa mu poskytne kúpeľná starostlivosť. Nemocenské sa však neposkytne za pracovné dni, o ktoré má družstevník v kalendárnom roku skrátenú dovolenku z dôvodov, ktoré sám zavinil,⁴) ani za pracovné dni zodpovedajúce počtu dní dovolenky, ktoré družstevník pred nástupom kúpeľnej starostlivosti čerpal na iné účely. Nemocenské sa tiež neposkytuje za pracovné dni zodpovedajúce počtu dní dovolenky, ktoré družstevník pred vstupom do družstva čerpal v predošlom družstve alebo v inej organizácii, prípadne za dni dovolenky, za ktoré sa mu poskytla náhrada za nevyčerpanú dovolenku.

Nemocenské sa poskytuje vo výške, ktorá inak družstevníkovi patrí od štvrtého pracovného dňa pracovnej neschopnosti.

K § 7 až 16 a § 29 zákona

Z pracovnej činnosti požívateľa starobného dôchodku, pri ktorej sa podľa osobitných predpisov⁵) poskytuje dôchodok v nezmenenej výške, nevyplýva ochranná lehota.

Členovi družstva, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný, poskytuje sa nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni prepustenia zo služby v ozbrojených silách; podporná doba sa počíta od začiatku pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v čase služby v ozbrojených silách.

Členovi družstva, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách a stal sa práceneschopným po skončení tejto služby skôr, než mohol znovu nastúpiť do práce v družstve, poskytuje sa nemocenské odo dňa preukázanej pracovnej neschopnosti, pokiaľ vznikla najneskôr do šiestich týždňov po dni prepustenia.

Priemerná denná pracovná odmena členov družstiev uvedených v odsekoch 2 a 3 sa určí spôsobom určeným v § 2 ods. 9.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre člena družstva, ktorého zabezpečenie sa skončilo, ale trvalo aspoň ešte v ten deň, keď mu bol doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, ktorý sa ho týka.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne pre členov družstva po skončení civilnej služby.

Pracovným úrazom z hľadiska poskytovania nemocenského sa rozumie úraz, ktorý sa podľa predpisov o sociálnom zabezpečení posudzuje ako pracovný úraz.⁷)

Za pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla (bola spôsobená) pracovným úrazom, sa z hľadiska § 8 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona považuje prvá pracovná neschopnosť, ktorá vznikla ako bezprostredný následok pracovného úrazu. Ak družstevník po skončení tejto pracovnej neschopnosti nastúpil do práce a stal sa najneskoršie do dvoch mesiacov od tohto nástupu opäť neschopným práce, a ak táto druhá pracovná neschopnosť je podľa lekárskeho posudku následkom tohto istého pracovného úrazu, považuje sa za pokračovanie pôvodnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla týmto pracovným úrazom.

Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.

Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí za pracovné dni spadajúce do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny než pre pracovnú neschopnosť, nariadenú karanténu alebo pre ošetrovanie člena rodiny.

Skutočnosť, že ide o pracovnú neschopnosť pre aktívnu tuberkulózu, sa dokladá potvrdením o pracovnej neschopnosti overeným príslušným odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia, prípadne iným na to povereným zdravotníckym zariadením.

Nemocenské zvýšené pri aktívnej tuberkulóze sa poskytuje od začiatku druhého mesiaca trvania pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu, a to po dobu, po ktorú je družstevník práceneschopný z tohto dôvodu, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby, prípadne do uplynutia doby, na ktorú sa mu povolilo predĺženie výplaty nemocenského podľa § 8 ods. 4 zákona.

Členovi družstva, ktorý dočasne pracoval pre inú organizáciu²) a ktorému z tohto zamestnania vznikol nárok na nemocenské podľa predpisov platných pre pracovníkov, sa poskytuje nemocenské podľa predpisov o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov, len pokiaľ toto nemocenské je vyššie, a to v sume, o ktorú prevyšuje nemocenské poskytované podľa predpisov platných pre pracovníkov. Ak sa však skončila výplata nemocenského len preto, že podporná doba ustanovená v týchto predpisoch je kratšia ako podporná doba ustanovená v predpisoch o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov a už uplynula, poskytuje sa od skončenia výplaty nemocenského poskytovaného doteraz podľa predpisov platných pre pracovníkov nemocenské podľa predpisov o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov, a to v plnej výške.

Ak začne študent alebo žiak, ktorý je členom družstva, po dobu školských prázdnin alebo po ich časť pracovať v družstve, poskytuje sa pri pracovnej neschopnosti (karanténe) nemocenské z tejto činnosti najdlhšie do konca školských prázdnin; po skončení školských prázdnin sa poskytuje, len pokiaľ pracovná neschopnosť (karanténa) bráni aj v štúdiu, v nástupe do zamestnania alebo vo výkone práce v družstve po skončení štúdia.

Ošetrovanie členky rodiny, ktorá porodila, sa posudzuje rovnako ako ošetrovanie chorého člena rodiny, ak ide o ošetrovanie v čase nasledujúcom bezprostredne po pôrode.

Pohrebné sa poskytuje aj vtedy, ak rodinný príslušník družstevníka zomrel v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.

K § 19a zákona

V tehotnosti sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak tehotná družstevníčka je prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,

V materstve sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak družstevníčka je v období do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,

Ako prevedenie na inú prácu podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje - napriek tomu, že nedochádza k zmene druhu práce - aj úprava pracovných podmienok, ktorá spočíva

Priemerný pracovný príjem, ktorý družstevníčka dosiahla za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevedením na inú prácu, sa zisťuje spôsobom ustanoveným pre zistenie priemernej dennej pracovnej odmeny pri nemocenskom (§ 2 a 3).

Pracovným príjmom, ktorý dosahuje družstevníčka v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po prevedení na inú prácu, sa rozumejú príjmy z pracovnej činnosti uvedenej v § 1a. Priemerný denný pracovný príjem dosiahnutý po prevedení družstevníčky na inú prácu sa vypočíta tak, že sa úhrn pracovných príjmov dosiahnutých v kalendárnom mesiaci delí počtom pracovných dní pripadajúcich na tento mesiac; ak bola družstevníčka prevedená na inú prácu počas kalendárneho mesiaca, delí sa úhrn pracovných príjmov dosiahnutých v tomto mesiaci po prevedení na inú prácu počtom pracovných dní pripadajúcich na zvyšok mesiaca po prevedení na inú prácu. Pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítavajú pracovné dni, za ktoré patrilo nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, peňažná pomoc v materstve, dni a sviatky, za ktoré patrila náhrada pracovnej odmeny, pracovné dni zameškané pre ospravedlnenú prekážku v práci, ako aj dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Vyrovnávací príspevok patrí za každý odpracovaný deň, prípadne deň, za ktorý patrí náhrada pracovnej odmeny, a je rozdielom medzi priemerným denným pracovným príjmom vypočítaným podľa odseku 4 a priemerným denným pracovným príjmom vypočítaným podľa odseku 5. Za dni, za ktoré družstevníčke patrí náhrada pracovnej odmeny, patrí vyrovnávací príspevok len vtedy, ak je táto náhrada nižšia než prvší priemerný pracovný príjem vypočítaný podľa odseku 5.

Predpokladom pre vznik nároku na peňažnú pomoc v materstva a na podporu pri narodení dieťaťa je, že došlo k pôrodu; pri potrate tieto nároky nevznikajú. Pre posúdenie, či ide o pôrod alebo potrat, obdobne sa použijú predpisy vydané o tom v odbore liečebno-preventívnej starostlivosti.*)

Ak nadväzuje výplata peňažnej pomoci v materstve bez prerušenia na výplatu nemocenského, určí sa peňažná pomoc v materstve z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie nemocenského.

Ak družstevníčka nastúpi novú materskú dovolenku najneskoršie do mesiaca po tom, čo jej predchádzajúce dieťa dosiahlo tri roky veku, a družstevníčka ku dňu pôrodu tohto dieťaťa (§ 20 ods. 3 až 5 zákona), prípadne ku dňu prevzatia dieťaťa do trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť (§ 25 ods. 1 zákona) splnila podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí jej táto dávka pri novej materskej dovolenke, a to z rovnakej priemernej dennej pracovnej odmeny ako v predchádzajúcej materskej dovolenke. Predpokladom pritom je, že k nástupu novej materskej dovolenky došlo za trvania členstva v tom istom družstve alebo v ochrannej lehote. Peňažná pomoc v materstve sa však aj tejto družstevníčke určí v novej materskej dovolenke podľa všeobecných ustanovení o tejto dávke, ak v medziobdobí od skončenia predchádzajúcej materskej dovolenky do nástupu novej materskej dovolenky vykonávala v družstve pracovnú činnosť aspoň 25 dní a je to pre ňu výhodnejšie.

Pri postupe podľa predchádzajúceho odseku sa dňom skutočného výkonu pracovnej činnosti v družstve kladú na roveň dni, za ktoré družstevníčke patrila náhrada pracovnej odmeny, dni uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, dni, po ktoré patrila podpora pri ošetrovaní člena rodiny, pracovné dni štúdia a pracovné dní, v ktorých družstevníčka nevykonávala prácu pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti alebo pre nariadenú karanténu.

Podpora pri narodení dieťaťa sa poskytuje aj vtedy, ak rodinná príslušníčka družstevníka porodí v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm. a) a b) sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje aj

Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj obdobie školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom družstevník vykonával prácu po celý pracovný čas vyplývajúci pre neho z dohody o pracovných podmienkach; ak nepracoval po celý tento čas, považuje sa zostávajúca časť pracovného času za odpracovanú, ak družstvo jeho neprítomnosť ospravedlnilo.

Do pracovnej doby rozhodnej pre zápočet pracovného dňa podľa odseku 1 sa započítava na účely prídavkov na deti aj doba odpracovaná v súbežnom zamestnaní.

V kalendárnom mesiaci, v ktorom družstevník vstúpil do družstva alebo z neho vystúpi, sa mu pre splnenie podmienok pracovného úväzku a odpracovania doby započítavajú z doby, keď netrvalo členstvo v družstve, tieto doby:

Ako odpracované dni sa posudzujú aj dni po skončení členstva v inom družstve, ak medziobdobie, keď družstevník v družstve nepracoval, nie je dlhšie ako 15 kalendárnych dní; to platí obdobne pre dni od skončenia zamestnania, prípadne inej činnosti, ktorá bola dôvodom pre poskytovanie prídavkov na deti, alebo od skončenia výplaty dôchodku, ku ktorému sa poskytovalo výchovné.

V mesiaci, v ktorom družstevník vstúpil do družstva alebo z neho vystúpil a v ktorom splnil podmienku pracovného úväzku a odpracovaných dní (včítane dní podľa predchádzajúcich odsekov), prídavky na deti patria, aj keď zabezpečenie družstevníka netrvalo celý mesiac.

Ak družstevník poberal na dieťa prídavky, ktoré sa mali poskytovať z inej sústavy zabezpečenia, zastaví sa ich poskytovanie začínajúc mesiacom, v ktorom sa to zistilo. Prídavky na deti za predchádzajúcu dobu sa nepovažujú za preplatok pokiaľ nepresahovali výšku, v ktorej by za túto dobu inak patrili, a pokiaľ ju presahovali, považuje sa za preplatok len suma prevyšujúca správnu výšku prídavkov na deti; podmienkou však je, že na to isté dieťa sa prídavky poskytli len raz a že splnili svoj účel, na ktorý sú určené.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak sa na dieťa poskytovali prídavky na deti zo zabezpečenia iného družstevníka alebo ak sa poskytovali prídavky, hoci patrilo výchovné.

Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti.

Za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti sa nepovažuje doba prerušenia pobytu dieťaťa v ústave (zariadení) počas školských prázdnin, ktoré trvá po celý kalendárny mesiac.

Dieťa je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo mládež vtedy, ak mu tento ústav (zariadenie) poskytuje stravovanie, ubytovanie aj ošatenie.

Za plné priame zaopatrenie dieťaťa podľa § 35b ods. 1 zákona sa však nepovažuje denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o deti alebo mládež.

Prídavky na deti patria na vnuka a súrodenca člena družstva alebo jeho manžela, ak sú splnené podmienky ustanovené pre nárok na prídavky na deti, ak má člen družstva vnuka (súrodenca) v priamom zaopatrení a ak prídavky na deti (výchovné) nemožno priznať zo zabezpečenia (poistenia) žiadneho z rodičov dieťaťa.

Ak patria v tej istej rodine na niektoré deti družstevníka alebo jeho manžela výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť družstevníka k súčtu prídavkov a výchovného, ktoré sa poskytujú na tieto deti, doplatok do výšky prídavkov, ktoré by družstevníkovi inak patrili na všetky tieto deti; predpokladom pre takýto postup je, že u dieťaťa, na ktoré sa poskytuje výchovné, sú inak splnené podmienky ustanovené pre priznanie prídavkov na deti.

Ak zanikol nárok na výchovné k dôchodku a na dieťa sa poskytlo výchovné ešte za časť kalendárneho mesiaca, za ktorý boli splnené aj podmienky pre priznanie prídavkov na toto dieťa, poskytnú sa prídavky znížené o časť vyplateného výchovného pripadajúcu na tento mesiac.

Prídavky na deti sa družstevníkom priznajú a vyplácajú, pokiaľ sú splnené určené podmienky, aj na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine:

Rekreáciou dieťaťa v zahraničí podľa odseku 1 sa rozumie jeho prechodný pobyt mimo územia Československej socialistickej republiky, ktorý netrvá dlhšie ako tri po sebe idúce celé kalendárne mesiace; pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky trvajúci nepretržite dlhšie sa nepovažuje za rekreáciu začínajúc štvrtým celým kalendárnym mesiacom stráveným v zahraničí.

Ak sú podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti splnené u niekoľkých družstevníkov a dieťa nie je v priamom zaopatrení žiadneho z nich, poskytnú sa prídavky, pokiaľ sa nedohodnú inak, zo zabezpečenia toho z nich, kto na dieťa prispieva vyššou sumou; do tejto sumy sa nezahŕňajú prídavky priznané na toto dieťa. Obdobne to platí vtedy, ak sú viacerí oprávnení z rôznych sústav zabezpečenia (poistenia).

Prídavky sa priznajú, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré družstevník prevzal do svojej starostlivosti z ústavu (zariadenia) za účelom neskoršieho osvojenia.⁵)

Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, priznajú sa prídavky, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré má družstevník alebo jeho manžel v trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov za predpokladu, že na toto dieťa nemožno prídavky priznať zo zabezpečenia (poistenia) niekoho iného.

Ak sa jednorazová dávka (podpora pri narodení dieťaťa, pohrebné) poskytla zo zabezpečenia (poistenia) iného ako oprávneného družstevníka, nepovažuje sa za preplatok, pokiaľ nepresahovala výšku, v ktorej by inak patrila; podmienkou však je, že sa vyplatila len raz a že splnila svoj účel, na ktorý je určená.

Pre zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevníka, ktorý podľa dohody o pracovných podmienkach vykonáva práce len občas a nepravidelne podľa potrieb družstva (ďalej len „družstevník na nepravidelnú výpomoc"), platia všeobecné predpisy o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, pokiaľ sa v tomto oddiele neustanovuje inak.

Družstevník na nepravidelnú výpomoc je zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých odpracoval viac než šesť dní a dosiahol pritom zárobok aspoň 120 Kčs.

Ak družstevník na nepravidelnú výpomoc utrpel pracovný úraz, je v kalendárnom mesiaci, v ktorom utrpel tento úraz, zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa, pokiaľ mal v družstve prácu vykonávať alebo ju vykonával dlhšie ako šesť pracovných dní a odmena za ne mala dosiahnuť alebo dosiahla aspoň 120 Kčs za kalendárny mesiac.

Účasť na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa družstevníka na nepravidelnú výpomoc nemôže vzniknúť predo dňom vzniku členstva v družstve. Ak družstevník na nepravidelnú výpomoc v niektorých kalendárnych mesiacoch nebol zúčastnený na zabezpečení preto, že neboli splnené podmienky ustanovené v odseku 2 alebo 3, je družstevník zúčastnený na zabezpečení znova od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto podmienky opäť splnené.

Účasť na zabezpečení družstevníka na nepravidelnú výpomoc zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa naposledy splnili podmienky ustanovené v odseku 2, prípadne 3; zaniká vždy najneskôr dňom skončenia členstva v družstve.

Dávky zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto oddielu nepatria družstevníkovi na nepravidelnú výpomoc, ktorý má nárok na rovnaké alebo obdobné dávky už z iného dôvodu.

Pre určenie rozhodného obdobia podľa § 2 sa považuje uzavretie dohody o pracovných podmienkach družstevníka na nepravidelnú výpomoc za vstup do družstva.

Pre zistenie dennej pracovnej odmeny podľa § 3 sa započítateľné príjmy, do ktorých sa zahŕňa aj odmena zúčtovaná v tých kalendárnych mesiacoch v rozhodnom období, v ktorých družstevník na nepravidelnú výpomoc nebol zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa, delia počtom pracovných dní pripadajúcich na toto obdobie podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného v družstve, v ktorom je pracovne činný družstevník na nepravidelnú výpomoc; pritom sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú len dni, keď družstevníčka na nepravidelnú výpomoc bola na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke a dni, po ktoré družstevník na nepravidelnú výpomoc

Ustanovenia § 2 ods. 5 písm. f) a ods. 8 sa na družstevníkov na nepravidelnú výpomoc nevzťahujú.

Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami v družstve, ktorého je družstevník na nepravidelnú výpomoc členom, a za sviatky, za ktoré by družstevník na nepravidelnú výpomoc, keby nebol práceneschopný, patrila náhrada odmeny. Ustanovenie § 11 zákona platí aj tu.

Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne § 39 až 42.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkovi na nepravidelnú výpomoc nepatria.

Pre splnenie podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby pre priznanie prídavkov na deti družstevníka na nepravidelnú výpomoc ustanovenie § 33 ods. 4 zákona neplatí.

Do doby účasti na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa podľa § 12 zákona sa započítajú len tie kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol družstevník na nepravidelnú výpomoc zúčastnený na tomto zabezpečení.

Ochranná lehota je toľko dní, koľko dní trvala posledná účasť na zabezpečení družstevníka na nepravidelnú výpomoc, najviac však 14 dní. Počíta sa vždy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom zabezpečenie družstevníka na nepravidelnú výpomoc naposledy ešte trvalo.

Ak zabezpečenie družstevníčky na nepravidelnú výpomoc skončilo v dobe tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov odo dňa, keď účasť na zabezpečení naposledy ešte trvala.

Družstevníkovi na nepravidelnú výpomoc, ktorému sa popri zamestnaní poskytuje starobný dôchodok v nezmenenej výške, ochranná lehota neplynie.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevníka, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody, zaniká po dobu výkonu tohto trestu, aj keď po túto dobu trvá členstvo v družstve.

Nároky členov družstva zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa pri väzbe a v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody sa posudzujú obdobne ako nároky pracovníkov z nemocenského poistenia.⁶)

Prostriedky na výplatu dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa poskytujú družstvám príslušné štátne orgány.

K § 113 až 116 zákona

Poľnohospodárske družstvá obstarávajú na vlastné náklady administratívne práce potrebné pri vykonávaní zabezpečenia družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa. Družstvo preverí, či možno už na podklade žiadosti a predložených dokladov poskytnúť dávku, na ktorú je zákonný nárok. Ak to tak nie je, zariadi potrebné doplnenie. Inak družstvo predloží žiadosť včítane potrebných podkladov príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „príslušný orgán“).

Nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti uplatňuje člen družstva predložením hlásenia o pracovnej neschopnosti vydaného príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou. Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba okrem toho predložiť poukaz na peňažné dávky za toto obdobie vydaný príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou.

Nárok na nemocenské pri karanténe uplatňuje člen družstva spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.

Nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny uplatňuje člen družstva predložením potvrdenia o potrebe ošetrovania vydaného príslušným lekárom. Ak člen družstva uplatňuje nárok na podporu z dôvodu, že jasle, materská škola alebo detský, prípadne poľnohospodársky útulok, v starostlivosti ktorých dieťa inak je, boli uzavreté nariadením príslušných orgánov, predloží o tom potvrdenie tohto zariadenia starostlivosti o dieťa.

Nárok na pohrebné uplatňuje, kto vypravil pohreb, predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o úmrtí.

Nárok na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a v materstve sa uplatňuje na predpísanom tlačive, ktoré družstevníčke vydá zdravotnícke zariadenie, v ktorom je v tehotnosti alebo po pôrode v sústavnej starostlivosti. Ak doterajšia práca ohrozuje tehotnú ženu alebo matku po pôrode zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, potvrdí to na tlačive zdravotnícky orgán určený Ministerstvom zdravotníctva.*) Družstvo uvedie na tlačive, z akého dôvodu a od ktorého dňa bola družstevníčka prevedená na inú prácu, akú prácu doteraz vykonávala a na akú bola prevedená.

Nárok na peňažnú pomoc v materstve sa uplatňuje spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa sa uplatňuje predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o narodení dieťaťa.

Nárok na prídavky na deti sa uplatňuje na predpísaných tlačivách. Údaje uvedené v tlačivách musia byť osvedčené dokladmi. Ak družstevník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci by mu inak z jeho zabezpečenia patrili, je oprávnený uplatniť tento nárok z jeho zabezpečenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov alebo ten, kto má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník, prípadne orgán starostlivosti o mládež.

Rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o dávke sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia takisto družstvu, ktoré ho vykoná.

Konanie o vrátenie preplatku na dávke spôsobeného zavinením príjemcu tejto dávky²⁶) sa začína na návrh družstva, ktoré dávku vyplatilo, alebo na podnet príslušného štátneho orgánu; účastníkom tohto konania je aj družstvo.

V rozhodnutí o povinnosti vrátiť preplatok na dávke sa určí, že príjemca dávky je povinný ho uhradiť tomu družstvu, v ktorom bola dávka poskytnutá.

Na žiadosť sa účastníkovi konania prizná z prostriedkov zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa náhrada jeho nevyhnutných hotových výdavkov včítane náhrady ušlého zárobku a cestovného s výnimkou miestnej dopravy, ak súvisia s osobnou účasťou na rokovaní, na ktoré ho vyzval príslušný štátny orgán, a ak sa jeho žiadosti aspoň čiastočne vyhovelo.

Priznané dávky vypláca družstvo podľa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

Opakujúce sa peňažné dávky vypláca družstvo toho istého dňa, keď vypláca peňažné pracovné odmeny za bezprostredne uplynuté výplatné obdobie. Družstvo oznámi, kedy najneskôr pred výplatným dňom majú sa predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa dávka mohla v tento deň vyplatiť. Ak nemožno vyplatiť opakujúcu sa peňažnú dávku toho dňa, keď sa vyplácajú peňažné pracovné odmeny, vyplatí sa do konca mesiaca, v ktorom mala byť vyplatená. Jednorázové peňažné dávky sa vyplácajú bežne.

Výsledné sumy jednotlivých výplat dávok sa zaokrúhľujú na celé koruny, a to pri halierovej sume do 50 halierov smerom dole a pri halierovej sume nad 50 halierov smerom hore.

Dávka sa vypláca spravidla v hotovosti; ak ju nemožno takto vyplatiť, poukáže sa neodkladne poštou. Poštovné platí družstvo z vlastných prostriedkov.

Družstvá vedú

Družstevník je povinný družstvu oznámiť a preukázať údaje potrebné na vedenie týchto evidencií.

Administratívne práce spojené s vykonávaním sociálneho zabezpečenia zabezpečuje ekonóm družstva.

Ukladanie a úschova dokladov a písomností účtovnej evidencie vedenej družstvom o sociálnom zabezpečení družstevníkov sa spravuje predpismi o účtovnej evidencii jednotných roľníckych družstiev*).

Vyhláška č. 33/1962 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyhlášky č. 57/1964 Zb., sa zrušuje.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.

Kde sa vo vyhláške č. 104/1964 Zb. hovorí o dobe nepreručenej činnosti v tom istom družstve, rozumie sa tým doba pracovnej činnosti v družstve.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytne za dobu od 1. januára 1966 aj družstevníčke, ktorá bola už pred týmto dňom prevedená z dôvodu tehotnosti alebo po pôrode na inú prácu, ak pri tomto prevedení sú po 31. decembri 1965 splnené podmienky ustanovené v Zákonníku práce a v ustanoveniach o vyrovnávacom príspevku.

Ak skutočnosti rozhodné pre poskytnutie dávky nastali pred 1. júnom 1976, postupuje sa podľa doterajších ustanovení. Pri posúdení účasti člena družstva na zabezpečení v chorobe a na zabezpečení matky a dieťaťa v období od 1. januára 1976 sa postupuje podľa § 1.

Ak skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na peňažnú dávku nastali pred 1. júlom 1982, postupuje sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami ďalej uvedenými. Pri posúdení účasti člena družstva na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa v období od 1. januára 1982 sa postupuje podľa tejto vyhlášky.

Peňažné dávky poskytované k 1. júlu 1982, ktoré družstevník poberá jednak z dôvodov pracovnej činnosti v družstve, jednak zo zamestnania so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, v uhoľných lomoch a na skrývkach uvedeného v osobitnom predpise,⁷) a ktorých výška bola obmedzená doterajšou najvyššou sumou čistej dennej mzdy, sa od 1. júla 1982 upravia bez žiadosti s prihliadnutím na novourčenú najvyššiu sumu čistej dennej mzdy.

Priemerná denná pracovná odmena rozhodná pre výpočet dávok zo zabezpečenia družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa pre dávky, na ktoré vznikne nárok pred 1. januárom 1989, určí podľa predpisov platných pred účinnosťou tejto vyhlášky.