Vyhláška Ministerstva dopravy č. 41/1965 Zb. o používaní vlastných osobných vozidiel pracovníkmi pri vonkajších výkonoch

Táto vyhláška ustanovuje podmienky a náhrady vzťahujúce sa na používanie vlastných vozidiel určených na nehromadnú prepravu osôb (ďalej len „vlastné osobné vozidlá“) pracovníkmi alebo inými osobami (ďalej len „pracovníci“) pri pracovných cestách a vonkajšom konaní (ďalej len „vonkajšie výkony“), ktoré uskutočnia pri plnení úloh vyplývajúcich z ich pracovného pomeru, funkcie alebo iného vzťahu obdobnej povahy k socialistickej organizácii.

Vlastným osobným vozidlom sa rozumie vozidlo, ktoré je v osobnom vlastníctve a ktoré je pracovník oprávnený používať pre vlastnú potrebu.

Za použitie vlastného osobného vozidla na vonkajšie výkony patrí pracovníkovi náhrada podľa ustanovenia § 3 za podmienky, že nadriadený pracovník, ktorý je oprávnený dať na vonkajší výkon príkaz, udelil vopred písomný súhlas na použitie vlastného osobného vozidla po uvážení hospodárnosti a účelnosti zvoleného spôsobu prepravy.

O výkonoch vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch pracovník je povinný viesť záznam; spôsob vedenia záznamu určí organizácia.

Náhrada za použitie vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch je ustanovená v prílohe sadzbou za 1 kilometer jazdy odstupňovanou podľa druhu vozidiel a ich obsahu valcov bez ohľadu na počet prepravovaných osôb alebo na množstvo, váhu a veľkosť prepravovaných vecí. Náhrada sa počíta za celkovú vzdialenosť ubehnutú pri vonkajších výkonoch najkratšou cestou hospodárne zjazdnou pre použité vozidlo. Začatý kilometer celkovej vzdialenosti pri tých istých vonkajších výkonoch zaokrúhľuje sa na celý kilometer.

Náhradu za použitie vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch podľa odseku 1 pracovník uplatní pri vyúčtovaní náhrady ostatných cestovných výdavkov podľa predpisov o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.*) Náhradu za použitie vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch možno vyplatiť po splnení podmienok podľa § 2. Záznam podľa § 2 ods. 2 pracovník nie je povinný predkladať, ak sa mu vypláca paušálna náhrada podľa odseku 3.

Organizácia môže pri opakovanom používaní vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch s pracovníkom dohodnúť, že namiesto náhrady podľa odseku 1 bude mu poskytovať paušálnu náhradu, spravidla mesačnú zodpovedajúcu druhu a veľkosti použitého vozidla a jeho priemernému výkonu požadovanému pri vonkajších výkonoch vyplývajúcich z pracovnej náplne pracovníka; pritom prihliadne aj na doterajšie jazdy pracovníka osobnými vozidlami pri vonkajších výkonoch. Účelnosť a výšku paušálnej náhrady z celospoločenského hľadiska organizácia odôvodní porovnaním nákladov na paušálnu náhradu s nákladmi, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na zabezpečovanie úloh pracovníka pri použití služobného vozidla. Paušálna náhrada smie sa pracovníkovi vyplácať len za dobu, po ktorú uskutočňuje vonkajšie výkony vyplývajúce z jeho pracovnej náplne s použitím vlastného osobného vozidla. Paušálna náhrada sa primerane upraví za dobu, po ktorú je pracovník na dovolenke, chorý alebo z iných dôvodov nevykonáva prácu.

Ak použije pracovník, ktorému sa vypláca paušálna náhrada podľa odseku 3, pri niektorom vonkajšom výkone zahrnutom do paušálnej náhrady namiesto vlastného osobného vozidla služobné vozidlo, môže sa mu paušálna náhrada v plnej výške priznať len vtedy, ak organizácii za použitie služobného vozidla zaplatí z vlastných prostriedkov náhradu podľa prílohy. Náhrada sa počíta sadzbou zodpovedajúcou obsahu valcov vlastného osobného vozidla, pre ktoré bola ustanovená paušálna náhrada, a to len za ten počet kilometrov, ktoré by inak pracovník najazdil s vlastným vozidlom. Ak pracovník nezaplatí vyúčtovanú náhradu za použitie služobného vozidla, bude sa mu paušálna náhrada krátiť o túto sumu.

Výšku paušálnej náhrady organizácia je povinná novo upraviť, ak sa trvale alebo na dlhšie obdobie zmenia podmienky, za ktorých bola pôvodne dohodnutá.

Všetky náklady spojené s prevádzkou vlastného osobného vozidla pri vonkajších výkonoch pracovník uhrádza z vlastných prostriedkov.

Náhrada za používanie vlastného osobného vozidla nepodlieha dani zo mzdy ani dani z príjmov obyvateľstva.

Zdravotníckym a veterinárnym pracovníkom, ktorí vlastnými osobnými vozidlami zabezpečujú liečebnú starostlivosť v obťažných prevádzkových pomeroch (lekári a strední zdravotnícki pracovníci pri návštevnej službe u chorých a rodičiek, pri práci v poradniach a pod. a veterinárni lekári a technici pri zabezpečovaní veterinárnej starostlivosti), zvyšujú sa sadzby náhrad ustanovené v prílohe o časť oblastnej prirážky, ktorá presahuje 10 %.*) Rovnako sa postupuje pri určení paušálnej náhrady podľa odseku 3.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; ustanovenia tejto vyhlášky sa použijú na prípady vonkajších výkonov uskutočnených od 1. apríla 1965.

Sazby náhrad sa vzťahujú na jazdy vlastným osobným vozidlom pri vonkajších výkonoch začínajúc 30. marcom 1974.