Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014312/2026-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oznamuje, že vydalo poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam k:

- dani z príjmov fyzickej osoby - typ: A (MF/012185/2025-721), - dani z príjmov fyzickej osoby - typ: B (MF/014308/2026-721), - dani z príjmov právnickej osoby (MF/014309/2026-721)

Poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam sú súčasťou tohto oznámenia.

Ing. Martina Bíliková generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon“)

Typ: A (MF/012185/2025-721)

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti - typ A (ďalej len „daňové priznanie typ A“) podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby len zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a nie sú od dane oslobodené.

Pre daňovníka, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až

8 zákona a nie sú oslobodené od dane, je určené daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B.

príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 zákona), ktoré sú predmetom dane, presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2026 presahujúce sumu 2 983,37 eura [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené, ak - plynuli od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, - plynuli zo zdrojov v zahraničí, - nebolo možné z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona], - daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov podľa § 38 zákona (ďalej len „ročné zúčtovanie“), - ide o daňovníka, ktorý je príslušníkom Slovenskej informačnej služby, profesionálnym vojakom alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy, a tento nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a zamestnáva tohto zamestnanca podľa osobitného predpisu, - požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne zamestnávateľovi požadované doklady (§ 38 ods. 5 zákona), - je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona, - došlo k zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu (§ 38 ods. 8 zákona)

Daňové priznanie typ A sa podáva správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak cit. zákon neustanovuje inak. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V daňovom priznaní typ

A daňovník vypočíta daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorá je splatná v lehote na podanie daňového priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak v tejto lehote daň nezaplatí, správca dane pri ukladaní sankcií postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie 2026 nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 zákona (ďalej len

„daňový bonus podľa zákona“) alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona“)

Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona a § 50aa zákona. Daňové priznanie typ A je povinný podať aj daňovník, ktorému podľa zákona nevznikla povinnosť daňové priznanie typ A podať, ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania (§ 15 daňového poriadku). 2. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňového priznania typ A) môže daňovník podať opravné daňové priznanie (typ A alebo typ B, ak zistí, že mal podať tento typ daňového priznania) podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie. 3. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ A je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné daňové priznanie [typ A alebo typ B, ak mal podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ A alebo vyrubená správcom dane a v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Ak daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A zistí po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, že mal okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona) za príslušné zdaňovacie obdobie aj iný druh zdaniteľných príjmov podľa zákona, je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Dodatočné daňové priznanie typ A alebo typ B môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako ju uviedol v daňovom priznaní alebo ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie (§ 16 daňového poriadku)

Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zákona zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné daňové priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V dodatočnom daňovom priznaní (typ A alebo typ B) sa na prvej strane vyznačí, že ide o dodatočné daňové priznanie a zároveň vyznačí aj deň, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočné

daňové priznanie, alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené daňovník vyznačí v VII. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 73 až 80. 4. Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona, zaokrúhleného podľa § 47 zákona, sadzbou podľa § 15 písm. a) bod 1 zákona:

➢ 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy životného minima

platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), t. j. pre zdaňovacie obdobie 2026 sumu 43 983,32 eura vrátane, resp. ➢ 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok a nepresiahne 212,4-násobok

sumy platného životného minima, t. j. pre zdaňovacie obdobie 2026 sumu 60 349,21 eura vrátane, resp. ➢ 30 % z tej časti základu dane, ktorý presiahne 212,4-násobok a nepresiahne 264-násobok

sumy platného životného minima, t. j. pre zdaňovacie obdobie 2026 sumu 75 010,32 eura vrátane, resp. ➢ 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného

minima. Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona. 5. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie.

Ak daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 zákona, prílohou daňového priznania typ A je aj kópia:

- dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na priznanie daňového bonusu podľa

zákona druhou oprávnenou osobou (napr. rodný list dieťaťa, ak ide o vlastné dieťa druhej oprávnenej osoby; sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov; rozhodnutie príslušného orgánu, ak ide o dieťa prevzaté do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), okrem rodného listu dieťaťa, ktorý bol vydaný na území SR, - dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní druhej oprávnenej osoby, ak na území

Slovenskej republiky nepodala daňové priznanie, resp. dokladu preukazujúceho výšku základu dane z príjmov podľa § 5 zákona druhej oprávnenej osoby, ktorej ročné zúčtovanie nebolo vykonané, a táto osoba nemala povinnosť podať daňové priznanie.

Daňovník nemusí (opätovne) predkladať správcovi dane doklady, v ktorých nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. To platí nielen pre rodný list, ale aj pre ďalšie doklady, napr. potvrdenie zo školy, ak ide o dieťa študujúce v zahraničí, sobášny list, ak preukazuje nárok na dieťa druhého z manželov, rozhodnutie súdu atď.

U daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, prílohou daňového priznania typ A je potvrdenie vydané veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016

Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prílohou daňového priznania typ A je aj písomné potvrdenie (potvrdenia) o výkone činnosti dobrovoľníka, ak túto činnosť vykonával najmenej 40 hodín a ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane. [Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“), ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti].

Na účely uplatnenia § 50aa zákona je prílohou daňového priznania typ A aj kópia rozhodnutia príslušného orgánu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a poukazuje podiel zaplatenej dane tejto osobe. Doklad daňovník neprikladá, ak už bol predložený správcovi dane. To neplatí, ak došlo k zmene skutočností uvedených v tomto doklade. Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v daňovom priznaní typ A uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, t. j. s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že

Riadky 01 a 02 vyplní daňovník podľa predtlače. Na riadku 01 uvádza daňovník daňové

identifikačné číslo (DIČ), ak ho má pridelené, v ostatných prípadoch uvádza rodné číslo.

4

Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo. I. ODDIEL – ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Riadky 03 až 05 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače. Na riadkoch 06 až 10 vypĺňa daňovník adresu miesta svojho trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania typ A. Riadok 11 zaškrtáva daňovník, ktorý počas zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie typ A, bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona. Na riadku daňovník vypĺňa obdobie, od kedy do kedy počas zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak počas celého zdaňovacieho obdobia je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie sa dátum od 01. 01. 2026 do 31. 12. 2026. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie sa tá časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 01. 07. 2026 do 31. 12. 2026. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR vypĺňa aj identifikačné číslo na daňové účely (TIN), ak mu bolo pridelené v štáte daňovej rezidencie. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL X. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov Finančná správa SR nahlasuje v rámci automatickej výmeny informácií príjmy nerezidentov zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na území SR príslušným úradom štátu rezidencie týchto daňovníkov. Riadky 12 až 15 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. II. ODDIEL – ÚDAJE O ZÁKONNOM ZÁSTUPCOVI ALEBO DEDIČOVI ALEBO ZÁSTUPCOVI, KTORÝ PODÁVA DAŇOVÉ PRIZNANIE Riadky 16 až 24 vyplní len zákonný zástupca, dedič alebo osoba, na ktorú podľa § 35 Zákonníka práce prešli peňažné nároky po smrti zamestnanca alebo zástupca podľa § 9 daňového poriadku, ktorý podáva daňové priznanie typ A za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 16 až 24 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 16 až 24, sa uvádzajú v IX. ODDIELe ako osobitný záznam. Ak je dedičom daňovníka právnická osoba, údaje o tejto právnickej osobe sa uvádzajú v IX. ODDIELe. Riadky 25 a 26 vyplní daňovník ak podáva daňové priznanie typ A sám, pričom uvádza na týchto riadkoch svoje číslo telefónu a emailovú adresu. Ak za daňovníka podáva daňové priznanie typ A zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca, potom na týchto riadkoch uvedie číslo telefónu a emailovú adresu zástupca (dedič), ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona. III. ODDIEL – ÚDAJE NA UPLATNENIE ZNÍŽENIA ZÁKLADU DANE (§ 11 zákona) A DAŇOVÉHO BONUSU (§ 33 zákona) Riadok 27 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. januára), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1. januáru), za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie).

Riadok 28 vyplní sa, ak si daňovník, ktorý vyplnil riadok 27, uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ustanovenej výške - ak suma dôchodku (ov) v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku (ov) vrátane 13. dôchodku - § 11 ods. 6 zákona. Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť v príslušnej výške podľa tohto ustanovenia, ak sú splnené podmienky podľa § 11 ods. 4 zákona. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona považuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá - v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40

zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), alebo - bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo - sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov aj daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorých manželka (manžel) splnila podmienky uvedené v § 11 ods. 4 zákona (už za kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené ustanovené podmienky; ak sú súčasne splnené dve a viac podmienok v tom istom kalendárnom mesiaci, do počtu mesiacov sa započíta takýto mesiac len jedenkrát)

Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky t.j. ak uplatňujúci daňovník spĺňa podmienku výšky základu dane, môže si ju uplatniť len počas obdobia, kedy bol zosobášený s manželkou (manželom) a zároveň aj spĺňal niektorú ďalšiu zo zákonom stanovených podmienok ako napr. ak sa manželka (manžel) stará o vyživované maloleté dieťa [napr. daňovník v máji 2026 uzavrel sobáš a dňa 15. septembra 2026 sa im narodilo dieťa, má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) až za mesiace október až december 2026]. Riadok 31 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus podľa zákona.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa)

Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus podľa zákona uplatniť len jeden z nich. Nárok na daňový bonus podľa zákona si daňovník môže uplatniť pomernou časťou po časť zdaňovacieho obdobia (t. j. len niektoré kalendárne mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie) na všetky vyživované deti, po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus podľa zákona na všetky vyživované deti sa uplatní v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus podľa zákona, výška nároku sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus podľa zákona vypočítaných podľa § 33 ods. 6 zákona v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí. Pri výpočte nároku na daňový bonus podľa zákona za zdaňovacie obdobie 2026 sa prihliadne aj na § 33 ods. 11 zákona.

Na daňový bonus podľa zákona má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období 2026 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona), ak

daňový bonus podľa zákona len v niektorých mesiacoch, alebo daňovník v niektorých mesiacoch nemal základ dane (čiastkový základ dane) na uplatnenie celého nároku daňového bonusu podľa zákona; v tomto prípade si daňovník môže v daňovom priznaní typ A uplatniť len zostávajúcu časť daňového bonusu podľa zákona, na ktorú mu za zdaňovacie obdobie vznikol nárok, nepriznanú a nevyplatenú zamestnávateľom, alebo - nepoberal za niektorý kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti

v peňažnej alebo nepeňažnej forme u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval daňový bonus podľa zákona, v tomto prípade si môže uplatniť v daňovom priznaní typ A zostávajúcu časť daňového bonusu podľa zákona, na ktorú mu za zdaňovacie obdobie vznikol nárok, nepriznanú a nevyplatenú zamestnávateľom, alebo - poberal len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a neuplatňoval daňový bonus

podľa zákona u žiadneho zamestnávateľa. Pri uplatnení nároku na daňový bonus podľa zákona sa suma daňového bonusu obmedzuje výškou ustanoveného percentuálneho limitu základu dane (čiastkového základu dane) v závislosti od počtu vyživovaných detí podľa § 33 ods. 6 zákona a znižovaním nároku podľa § 33 ods. 11 zákona.

Ak základ dane (čiastkový základ dane) daňovníka z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) uvedený na r. 39 alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. 8 zákona uvedený na r. 56a je vyšší ako 1,5 násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy* zamestnanca v hospodárstve SR (zistenej Štatistickým úradom SR) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom sa uplatňuje nárok na daňový bonus, potom sa nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa daňovníka znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z r. 39 alebo navýšeným základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 33 ods. 8 zákona z r. 56a daňovníka a sumou zodpovedajúcou 1,5 násobku 12 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov (v prípade daňového bonusu podľa zákona uplatneného za rok 2026 sa sleduje priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2024). * Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2024 je 1 524 eur, t. j. hranica pre vyklesávanie sumy daňového bonusu v roku 2026 je vo výške 1,5 násobku sumy 1 524 eur, t. j. 2 286 eur („limit mesačne“), resp. 27 432 eur („limit ročne“).

Na riadku 31 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa zákona iný daňovník. Ak dieťa nemá rodné číslo vydané na území SR, uvedie sa dátum narodenia dieťaťa v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom políčko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len políčko príslušného mesiaca. Riadok 31a sa vyznačí krížikom vtedy, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa zákona za viac ako štyri deti, nárok sa uplatní v IX. ODDIELe v členení údajov podľa riadku 31 daňového priznania typ A. Údaje druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti uvedené na r. 31 Túto časť vypĺňa daňovník vtedy, ak si na účely výpočtu daňového bonusu podľa zákona navýši základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby. V tomto prípade daňovník zaškrtne aj pole „Uplatňujem postup podľa § 33 ods. 8 zákona“. Riadok 32 sa vyplní, ak daňovník, uplatňujúci si nárok na daňový bonus podľa zákona nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na dieťa (deti) a podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa aj druhá oprávnená osoba, vyživujúca dieťa (deti) v domácnosti. Na riadku sa uvádza priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby. Ak druhá oprávnená osoba nemá pridelené rodné číslo, uvádza sa len dátum narodenia vo formáte DDMM/RRRR, tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka zostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR. Ak dieťa, na ktoré si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa zákona, je vo vzťahu k druhej oprávnenej osobe vlastné dieťa, ktorému bol rodný list vydaný na území SR, daňovník podávajúci daňové priznanie typ A nemá povinnosť preukazovať oprávnenosť nároku druhej oprávnenej osoby; ak vo vzťahu k druhej oprávnenej osobe ide o dieťa síce vlastné, ale rodný list by bol vydaný v zahraničí alebo ide o dieťa druhého z manželov alebo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, potom túto skutočnosť je daňovník povinný preukázať, t. j. k daňovému priznaniu typ A je povinný priložiť preukazujúci doklad (viď bližšie na str. 3)

V zaškrtávacích poliach na r. 32 sa vyznačujú krížikom tie polia, na začiatku ktorých mesiacov druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona, napr. ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky od 15.09.2026, daňovník vyznačí krížikom polia označené číslicami 10, 11, 12; ak by splnila podmienky celý rok, vyznačí krížikom políčko 1-12. Daňovník uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 8 zákona je povinný pod r. 32 zaškrtnúť aspoň jedno z polí, a to podľa toho, na základe akého dokladu vypĺňa základ dane druhej oprávnenej osoby na r. 32a, napr. druhá oprávnená osoba podala daňové priznanie, potom zaškrtne krížikom prvé pole; ak druhej oprávnenej osobe bolo vykonané ročné zúčtovanie (nepodala daňové priznanie), potom daňovník zaškrtne druhé zaškrtávacie pole, pričom k daňovému priznaniu typ A priloží prvú stranu ročného zúčtovania (povinná príloha); ak druhá oprávnená osoba poberala len príjmy zo závislej činnosti a nemala povinnosť podať daňové priznanie, a ani nepožiadala o ročné zúčtovanie, potom daňovník zaškrtne tretie zaškrtávacie pole a k daňovému priznaniu typ A priloží napr. potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (povinná príloha). Na riadku 32a uvádza daňovník vždy celý základ dane vypočítaný z ustanovených príjmov druhej oprávnenej osoby (nie pomernú časť).

Daňový bonus podľa zákona si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 9 zákona)

Táto podmienka platí rovnako pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovník, ktorý uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona použije postup podľa § 33 ods. 8 zákona, t. j. na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus si navýši základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov aj o základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL riadok 85 a 85a. IV. ODDIEL – ÚDAJE NA UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY (§ 33a zákona) Riadok 33 – vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie, dátum začatia úročenia úveru a dátum uzavretia zmluvy o úvere na bývanie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (napr. ak dátum začatia úročenia úveru je 15.02.2021, potom daňovník do daňového priznania typ A za rok 2026 do počtu mesiacov uvedie 1 mesiac, nakoľko päťročná lehota, počas ktorej mal nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona uplynula 31.1.2026)

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať nasledovné podmienky uvedené v § 33a zákona: - ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov, - jeho priemerný mesačný príjem je v maximálnej výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, to platí, ak daňovník zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najskôr po 31.12.2023 (za rok 2026 sa posudzuje priemerný mesačný príjem v hospodárstve SR za rok 2025, ktorého 1,6 násobok predstavuje sumu max. 2 592 €)

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najneskôr do 31.12.2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najskôr po 31.12.2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, v r. 63 sa musí zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (§ 52zm ods. 1 zákona)

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona si môže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území

Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33a ods. 10 zákona)

V. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI

- sociálna výpomoc poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane, ak presahuje sumu 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným

10

príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti na r. 34 [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]; - príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného

predpisu (§ 152a Zákonníka práce), ak presahuje sumu 275 eur za zdaňovacie obdobie [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona]; - príspevok na športovú činnosť dieťaťa poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi

podľa osobitného predpisu (§ 152b Zákonníka práce), ak presahuje sumu 275 eur za zdaňovacie obdobie [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona]; - nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak presahuje sumu 500 eur za zdaňovacie

obdobie od všetkých zamestnávateľov [§ 5 ods. 7 písm. o) zákona]; - príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) a m) zákona, ktorý zamestnancovi plynie za výkon

činnosti trénera (§ 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe) zapísaného do registra fyzických osôb v športe, ak za príslušný kalendárny mesiac zdaňovacieho obdobia presahuje sumu 300 eur od všetkých zamestnávateľov. To znamená, že pri výpočte sa vychádza zo súčtu súm, presahujúcich 300 eur jednotlivo za každý kalendárny mesiac. [§ 5 ods. 7 písm. r) zákona]. Do riadku 35 sa vyplní úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zahrnuté v riadku 34, ale plynuli daňovníkovi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí v brutto výške, bez odpočítateľných položiek, resp. nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí (uvedené v úhrne príjmov na riadku 34) a poistné, charakteru povinného poistného a príspevkov, preukázateľne zaplatené v zahraničí (uvedené v úhrne povinného poistného na riadku 36), sa uvedú v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 37 a 38, vyplní sa len riadok 36. Poznámka (prepočítací kurz podľa § 31 ods. 2 zákona) - pri príjmoch zo závislej činnosti, plynúcich zo zdrojov v zahraničí na prepočet cudzej meny na eurá sa použije kurz:

- priemerný, za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo - platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky, alebo - priemerný ročný za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo aj - priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové

priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy. VI. ODDIEL - VÝPOČET DANE podľa § 15 zákona Na riadku 40 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. ODDIEL riadok 27. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2026 je v sume 5 966,73 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2026 suma vo výške 26 083,13 eura, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona. Riadok 41 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. ODDIELe na riadkoch 29 a 30 daňového priznania typ A. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2026 je v sume 5 455,30 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 5 zákona sa rovná alebo je nižší ako 154,8-násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2026 suma vo výške 43 983,32 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela sa znižuje základ dane daňovníka - s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo

- s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 zákona)

Takýto daňovník vypĺňa aj X. oddiel riadok 85 a 85a. Na riadku 42 sa uvedie nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur ročne. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 zákona a to: a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) v platnom znení. b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“), ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona sa znižuje základ dane daňovníka - s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo - s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 zákona) – v tomto prípade sa vypĺňa aj X. oddiel riadok 85 a 85a. Daňovník, ktorý si nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť priložiť k daňovému priznaniu doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane preukázal. Správca dane je oprávnený daňovníka na jeho preukázanie vyzvať. Na riadku 43 sa uvedie súčet riadkov r. 40 + r. 41 + r. 42. Na riadku 44 sa uvedie základ dane z riadku 39, znížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona a zvýšený o sumu príspevkov, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Podľa § 11 ods. 9 zákona účinného do 31.12.2019 v nadväznosti na § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená,

o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Na riadku 45 sa vypočíta daň zo základu dane uvedeného na riadku 44, a to sadzbou dane 19 % zo sumy nepresahujúcej 43 983,32 eura vrátane, sadzbou dane 25 % zo sumy presahujúcej 43 983,32 eura a nepresahujúcej 60 349,21 eura, sadzbou dane 30 % zo sumy presahujúcej 60 349,21 eura a nepresahujúcej 75 010,32 eura a sadzbou dane 35 % zo sumy presahujúcej 75 010,32 eura. Vypočítané sumy dane sa zaokrúhlia podľa § 47 zákona jednotlivo a až následne sa vykoná ich súčet. Na riadku 46 sa vyplní suma zamestnaneckej prémie, o ktorú daňovník žiada prostredníctvom žiadosti o poukázanie zamestnaneckej prémie v XI. ODDIELe, vypočítaná podľa § 32a ods. 3 a 4 zákona. Riadok 47 sa vyplní len v prípade, ak daňovník podáva opravné alebo dodatočné daňové priznanie typ A a mení sumu zamestnaneckej prémie. Do tohto riadku sa uvedie suma nesprávne vyplatenej zamestnaneckej prémie na základe vykonaného ročného zúčtovania (vyplatil zamestnávateľ) alebo podaného daňového priznania (vyplatil správca dane). Riadky 48 až 50 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky (§ 45 zákona), v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane sa úhrn týchto príjmov zníži o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 8 zákona). Riadky 51 až 55 sa vyplnia, ak v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie typ A, plynuli daňovníkovi aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, z ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na území Slovenskej republiky započítava daň zaplatená v zahraničí, v prepočte na eurá podľa § 31 ods. 2 zákona. Na účely výpočtu dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí, sa môže úhrn týchto príjmov znížiť o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (vzťahujúce sa k týmto príjmom) a o zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu ako povinné poistenie (§ 5 ods. 8 zákona) na území Slovenskej republiky. Výpočet percenta dane na účely zápočtu sa vykonáva s presnosťou na dve desatinné miesta (§ 47 zákona). Poznámka k riadkom 48 až 55: Podľa § 45 ods. 3 zákona sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu

o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, alebo c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu

o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Na riadku 56 sa uvádza daň (daňová povinnosť)

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a výsledná suma uvedená na riadku 56 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 57) alebo daňový bonus na zaplatené

úroky podľa § 33a zákona (riadok 63) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 56 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj X. ODDIEL. Riadok 56a sa vyplní, ak sú vyplnené riadky 32 a 32a, t. j. daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 zákona. Základ dane z r. 39 daňovník navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby uvedený na riadku 32a v plnej sume vtedy, ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona za 12 mesiacov. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky len časť roka, potom daňovník svoj základ dane z r. 39 navýši o pomernú časť základu dane uvedeného na r. 32a len za mesiace, na začiatku ktorých podmienky boli splnené, napr. ak daňovník na r. 32 zaškrtol mesiace január až október a na r. 32a uviedol sumu 12 000 €, potom svoj základ dane z r. 39 navýši o sumu 10 000 € (12 000 / 12 mesiacov × 10 mesiacov) a takto navýšený základ uvedie na riadku 56a. Na riadku 57 sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu podľa zákona na všetky vyživované deti žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, na ktoré vznikol nárok na daňový bonus podľa zákona za celé zdaňovacie obdobie. Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, daňovník stráca nárok na vypočítaný rozdiel daňového bonusu podľa zákona za rok 2026, tento rozdiel sa uvedie na r. 62. Na riadku 58 sa uvádza rozdiel riadkov 56 a 57. Na riadku 59 sa uvádza suma vyplateného daňového bonusu podľa zákona z kópií potvrdení od všetkých zamestnávateľov so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A. Na riadku 60 sa uvádza rozdiel riadkov 57 a 59. Ak zamestnávateľ nevyplatil celú sumu daňového bonusu podľa zákona a daňovník si uplatňuje nárok na zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu podľa zákona, na ktorú mu za zdaňovacie obdobie 2026 vznikol nárok, tento rozdiel je vždy väčší ako 0. Na riadku 61 sa uvádza rozdiel riadkov 60 a 56. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného daňového bonusu podľa zákona z riadku 60 vyššia ako suma daňovej povinnosti z riadku 56. Daňový bonus podľa zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XI. ODDIELe daňového priznania typ A o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a sumou dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 7 zákona). Na riadku 62 sa uvádza rozdiel riadkov 59 a 57 ak je väčší ako 0. Na riadku 63 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 33, najviac do výšky 1 200 eur za rok, ak ide o zmluvu o úvere na bývanie, uzatvorenú najskôr po 31.12.2023, alebo do výšky 400 eur za rok, ak ide o zmluvu o úvere na bývanie, uzatvorenú najneskôr do 31.12.2023. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie, počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus, začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v riadku 63 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

Napr. ak daňovník uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie dňa 20. septembra 2026, úročenie sa začalo v októbri 2026 a daňovník zaplatil: 1. úrok 510 eur, uplatní sumu 255 eur (50% zo zaplatených úrokov) 2. úrok 720 eur, uplatní sumu 300 eur (50 % zo zaplatených úrokov max. však 1200 : 12 x 3) Na riadku 64 sa uvádza rozdiel riadkov 58 a 63. Na riadku 65 sa uvádza suma zamestnávateľom vyplateného daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňové priznanie bolo podané po vykonaní ročného zúčtovania. Na riadku 66 sa uvádza rozdiel riadkov 63 a 65, ak je väčší ako 0. Na riadku 67 sa uvádza rozdiel riadkov 66 a 58. Vypĺňa sa v prípade, ak je suma uplatneného bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z riadku 66 vyššia ako suma daňovej povinnosti zníženej o sumu daňového bonusu podľa zákona z riadku 58. Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona zníženej o daňový bonus podľa zákona. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa zákona vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XI. ODDIELe daňového priznania typ A o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa zákona. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33a ods. 9 zákona). Na riadku 68 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 34 zákona. Na riadku 69 sa uvádza úhrn zrazených preddavkov na daň podľa § 35 zákona z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí z kópií potvrdení (dokladov) od všetkých zamestnávateľov, ktoré sú prílohou daňového priznania typ A. Neuvádzajú sa preddavky na daň zrazené podľa daňových právnych predpisov platných v zahraničí, preddavky, ktoré nie sú zrazené v súlade s § 35 zákona, a tiež preddavky na daň podľa § 35 ods. 10 a 11 zákona. Na riadku 70 sa uvádza úhrn zaplatených preddavkov na daň podľa § 35 ods. 10 a 11 zákona. (vyplní daňovník, ktorý vykonáva závislú činnosť pre zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a preddavky na daň si platil daňovník sám). Riadky 71 a 72 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 71) alebo daňový preplatok (riadok 72).

VII. ODDIEL – ROZDIELY Z DODATOČNÉHO DAŇOVÉHO PRIZNANIA Riadky 73 až 80 sa vypĺňajú len v prípade, ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ A (bližšie v bode 3 tohto poučenia)

Na riadku 73 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti, ktorú daňovník uviedol v riadku 56 „riadneho“ daňového priznania typ A, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 116 daňového priznania typ B alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 74 až 80 dodatočného daňového priznania typ A. VIII. ODDIEL - VYHLÁSENIE O POUKÁZANÍ PODIELU ZAPLATENEJ DANE Z PRÍJMOV FYZICKEJ OSOBY PODĽA § 50 A § 50aa ZÁKONA Riadky 81 a 82 sa vyplnia, ak daňovník uplatňuje postup vyplývajúci z § 50 zákona, t. j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré sa uvádzajú na riadku 81, daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane. IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti. Daňovník, ktorý uplatňuje podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona, zaškrtáva príslušné zaškrtávacie pole. V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt. V daňovom priznaní typ A sa na riadku 82 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 64 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona. Ak daňovník neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí krížikom príslušné zaškrtávacie pole. Na riadku 83 sa uvádzajú údaje o rodičovi (rodičoch) daňovníka v rozsahu rodné číslo, priezvisko a meno, ak daňovník uplatňuje postup podľa § 50aa zákona a využije možnosť poukázať podiel zaplatenej dane pre svojho rodiča (obidvoch rodičov)

Ak rodič nemá rodné číslo vydané na území SR, v okienku rodného čísla sa uvedie dátum narodenia rodiča v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR. Za rodiča daňovníka sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane:

- poberateľom starobného dôchodku, - poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, - poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a - poberateľom invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak táto osoba je rodičom daňovníka a daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča, alebo fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak rodič, ktorému daňovník poukazuje podiel zaplatenej dane, je fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, potom k vyhláseniu daňovník priloží aj kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o tejto skutočnosti. Podiel zaplatenej dane, poukázaný správcom dane prijímateľovi alebo prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni, nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona a § 50aa ods. 8 zákona)

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti a o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. (toto sa uvádza na riadku 76 dodatočného daňového priznania)

Ak daňovník neuplatňuje postup podľa § 50aa zákona, vyznačí krížikom príslušné zaškrtávacie pole. IX. ODDIEL – MIESTO NA OSOBITNÉ ZÁZNAMY DAŇOVNÍKA Uvádzajú sa osobitné záznamy daňovníka (napr. k riadku 31).

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Ak súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú aj príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov v zahraničí, ich výška a výdavky na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a boli preukázateľne zaplatené v zahraničí a v Slovenskej republike, sa uvedú do tabuľky aj s číselným kódom príslušného štátu. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v IX. ODDIELE identifikuje zdaniteľné príjmy (podľa druhu, výšky a spôsobu zdanenia príjmu) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré uvádza na riadku 85a okrem identifikovaných príjmov na riadku 34. X. ODDIEL – ĎALŠIE ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Na riadku 84 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, t. j. štát, v ktorom sú predmetom dane jeho „celosvetové“ príjmy. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Riadky 85 a 85a vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 9 zákona a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý uplatňuje postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 9, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % z celosvetových príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Riadok 85 a 85a vypĺňa aj daňovník (rezident aj nerezident), ktorý je druhou oprávnenou osobou pre účely uplatnenia § 33 ods. 8 zákona. Na riadku 85 sa uvádzajú (celosvetové) zdaniteľné príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú zdaňované nielen prostredníctvom daňového priznania, ale tiež prostredníctvom platiteľa dane zrážkou. Na riadku 85a sa uvádzajú zdaniteľné príjmy daňovníka uvedené na riadku 85, ktoré plynú len zo zdrojov na území Slovenskej republiky (vrátane príjmov, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou). Na riadku 86 sa uvádza počet všetkých príloh, ktoré sa prikladajú k daňovému priznaniu typ A. XI. ODDIEL – ŽIADOSŤ O VYPLATENIE DAŇOVÉHO BONUSU, O VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU ALEBO VYPLATENIE ZAMESTNANECKEJ PRÉMIE Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 61 a 67, v tomto oddiele vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 ods. 7 zákona a žiadosť o vyplatenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 9 zákona, na základe čoho mu suma (rozdiel) daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona bude správcom dane poukázaná. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ A, v tomto prípade sa v XI. ODDIELe zaškrtne žiadosť vtedy, ak je na riadkoch 78 a 80 dodatočného daňového priznania typ A kladná suma. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 72 alebo rozdiel z riadku 76, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenie inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu, používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Daňovníkovi, ktorý žiada o vrátenie daňového preplatku formou poštovej poukážky, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku poukázať daňový preplatok do výšky 15 000 eur vrátane.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v IX. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v IX. oddiele názov bankového účtu príjemcu. Pri vrátení sumy daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 9 zákona správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Upozornenie k medzinárodnej výmene informácií:

Finančná správa na základe osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv prijíma alebo poskytuje informácie o príjmoch plynúcich zo zdrojov alebo majetku umiestneného v zahraničí alebo na území Slovenskej republiky.

Pomôcka na vyplnenie daňového priznania fyzickej osoby typ A za rok 2026 pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu podľa zákona Číselné údaje sa uvádzajú v eurách (€), s presnosťou na dve desatinné miesta.

Základné údaje na rok 2026

Sadzba dane podľa § 15 písm. a) bod 1 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) zákona je bližšie uvedená na str. 2 v bode 4 tohto poučenia.

vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je vo výške 100 € mesačne,

2. na dieťa, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku) je vo výške 50 € mesačne.

Uvedené sumy daňového bonusu podľa zákona si daňovník uplatňuje najviac do výšky ustanoveného percenta zo základu dane v závislosti od počtu vyživovaných detí (tabuľka).

Príklad 1: Vyživované deti vo veku 10, 14 a 17 rokov po rozvode rodičov boli od roku 2024 zverené do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka detí sa v roku 2024 znovu vydala. Podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona v roku 2026 spĺňajú tri osoby - matka, otec a matkin manžel.

Daňový bonus podľa zákona si uplatňuje matka, ktorá v daňovom priznaní typ A postupuje podľa § 33 ods. 8 zákona. Matka v daňovom priznaní typ A navýši (čiastkový) základ dane o čiastkový základ dane druhej oprávnenej osoby, v tomto prípade je výhodnejšie navýšiť (čiastkový) základ dane matky o čiastkový základ dane otca dieťaťa.

Pri výpočte (čiastkového) základu dane nie je rozhodujúce, v ktorých mesiacoch druhá oprávnená osoba poberala príjmy, preto pomerná časť sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny (čiastkového) základu dane za zdaňovacie obdobie a počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona. V priebehu roka došlo k zmene v počte vyživovaných detí, nakoľko 17-ročné dieťa dosiahlo dňa 10. októbra 2026 vek 18 rokov. Matka pri výpočte daňového bonusu podľa zákona uplatní postup uvedený v § 33 ods. 10 zákona.

Matka v daňovom priznaní typ A, v III. Oddiele zaškrtne pole „Uplatňujem postup podľa § 33 ods. 8 zákona“, na r. 32 vyplní priezvisko, meno a rodné číslo otca dieťaťa a zaškrtne krížikom mesiace január až december. Keďže otec dieťaťa podal daňové priznanie typ B, matka v daňovom priznaní typ A pod r. 32 zaškrtne pole „Oznamujem, že druhá oprávnená osoba uvedená na r. 32 podala daňové priznanie na území Slovenskej republiky“. Na r. 32a uvedie celý (čiastkový) základ dane otca 6 000 €. Navýšený základ dane na účely výpočtu daňového bonusu podľa zákona v sume 12 000 € uvedie na r. 56a.

➢ Postup výpočtu nároku na daňový bonus, ak matka neuplatní postup podľa § 33 ods. 8

zákona

2 deti x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 €) + 1 dieťa x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku nad 15 rokov do 18 rokov (50 €)

= 2 500 € [(2 x 10 x 100 €) + (1 x 10 x 50 €)], max. do výšky 43 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, (6 000 € * 0,43 = 2 580 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (2 580 € / 12 mesiacov = 215 €; 215 € x10 mesiacov = 2 150 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace január až október 2026 je 2 150 €.

= 400 € (2 x 2 x 100 €), max. do výšky 36 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, (6 000 € * 0,36 = 2 160 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (2 160 € / 12 mesiacov = 180 €; 180 € x 2 mesiace = 360 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace november a december 2026 je 360 €.

Nárok na daňový bonus za celý rok 2026, ak by matka neuplatnila postup podľa § 33 ods. 8 zákona, je 2 510 € (2 150 € + 360 €).

➢ Postup výpočtu nároku na daňový bonus, ak matka uplatní postup podľa § 33 ods. 8

zákona, t. j. svoj základ dane navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby – otca detí. Navýšený základ dane je 12 000 € (6 000 € + 6 000 €)

2 deti x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 €) + 1 dieťa x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku nad 15 rokov do 18 rokov (50 €),

= 2 500 € [(2 x 10 x 100 €) + (1 x 10 x 50 €)], max. do výšky 43 % z navýšeného základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, (12 000 € * 0,43 = 5 160 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (5 160 € / 12 mesiacov = 430 €; 430 € x 10 mesiacov = 4 300 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace január až október 2026 je v tomto prípade vo výške 2 500.

= 400 € (2 x 2 x 100 €), max. do výšky 36 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, (12 000 € * 0,36 = 4 320 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (4 320 € / 12 mesiacov = 360 €; 360 € x 2 mesiace = 720 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace november a december 2026 je v tomto prípade 400 €.

Nárok na daňový bonus za celý rok 2026, ak matka uplatní postup podľa § 33 ods. 8 zákona a svoj základ dane navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby – otca detí je 2 900 € (2 500 € + 400 €)

V daňovom priznaní typ A na r. 57 sa uvedie nárok na daňový bonus podľa zákona 2 900 €. Príklad 2 : Daňovník dosiahol v roku 2026 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v sume 32 500 €. Má dve deti, na ktoré si uplatňuje daňový bonus podľa zákona, na jedno dieťa vo veku do 15 rokov počas celého roka a na druhé dieťa, ktoré v septembri dovŕšilo 18 rokov veku deväť mesiacov. Zamestnávateľ mu v priebehu roka 2026 priznal a vyplatil daňový bonus podľa zákona v sume 1 312,88 €. Základ dane daňovníka za zdaňovacie obdobie 2026 predstavuje sumu 27 820 €, čo je viac ako 27 432 €, preto sa aplikuje ustanovenie § 33 ods. 11 zákona a suma daňového bonusu podľa zákona sa znižuje nasledovne: (27 820 – 27 432) / 10 = 388 / 10 = 38,80 € Suma daňového bonusu podľa zákona na dieťa do 15 rokov, ktoré vyživuje celý rok sa vypočíta takto: 1 200 € - 38,80 € = 1 161,20 €. Ak zamestnanec dieťa vyživuje len časť roka, potom sa suma 38,80 prepočíta na príslušné mesiace, v tomto prípade na 9 mesiacov (38,80 € / 12 = 3,23 €; 3,23 € x 9 = 29,07 €)

450 – 29,07 € = 420,93 €

Celkovú sumu nároku na daňový bonus na obidve deti vo výške 1 582,13 € (1 161,20 + 420,93) uvedie daňovník na r. 57 daňového priznania. Zamestnávateľom priznaný a vyplatený daňový bonus vo výške 1 312,88 € uvedie na riadku 59 daňového priznania.

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona (v eurách)

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočíta takto: 5 966,73 : 12 = 497,23

Príklad 4:

Základ dane = 30 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 14 661,11 – (30 000 : 3) = 14 661,11 – 10 000 = 4 661,11

Príklad 5:

Základ dane = 45 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 14 661,11 – (45 000 : 3) = 14 661,11 – 15 000 = 0

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 5 455,30

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 5 455,30 – 1 500,00 = 3 955,30

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 500

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

21

40 000,00. Manželka sa stará o dieťa, ktoré sa narodilo 15. augusta 2026, t. j. podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane boli splnené v mesiacoch september až december 2026 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona).

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

5 455,30 : 12 = 454,61 (pomerná mesačná výška NČ) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ) = 1 818,44

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

5 455,30 – 1 500,00 = 3 955,30 : 12 = 329,61 x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ) = 1 318,44

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 455,30

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00 podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) = 20 116,40 – 16 000 = 4 116,40

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) – 1500 = 20 116,40 – 16 000 – 1 500 = 2 616,40

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

Príklad 9:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku =

48 000,00. Manželka je od 1. mája 2026 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) = 20 116,40 – 16 000 = 4 116,40 : 12 = 343,03 x 8 = 2 744,24

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) -1 500 = 20 116,40 – 16 000 – 1 500 = 2 616,40 : 12 = 218,03 x 8 = 1 744,24

22

Upozornenie Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. apríla 2026 a narodilo by sa im dieťa 10. septembra 2026, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. apríla 2026, ale sobáš by bol 10. septembra 2026. Poučenie dopĺňa predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona! Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.

Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Typ: B (MF/014308/2026-721)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g) a § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. pre rok 2026 sumu

2 983,37 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 zákona), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou. V daňovom priznaní typ B sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť.

Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „daňový poriadok“)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja

(nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona alebo do lehoty podľa § 49 ods. 3 zákona správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu (§ 35 Zákonníka práce).

Daňové priznanie typ B sa podáva správcovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona. Daňové priznanie typ B je povinný podať tiež daňovník, ktorého na to vyzve správca dane.

môže daňovník podať opravné priznanie [typ B alebo typ A, ak môže podať tento typ daňového priznania] podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné priznanie.

mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku)

Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ

A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ

B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 137 až 144.

2

1 písm. a) 1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“) vrátane, 1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane, 1c. 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane, 1d. 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,“. 2. 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur, 3. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 100 000 eur, 3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane, 3c. 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane, 3d. 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima, 4. 19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7, 5. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a), 6. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), 7. 13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2. Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona. 5. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie podľa zákona. Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona si môže uplatniť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou

povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33a ods. 10 zákona)

Daňový bonus podľa zákona si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 9 zákona)

Táto podmienka platí rovnako pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovník, ktorý uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona, použije postup podľa § 33 ods. 8 zákona, t. j. na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus si navýši základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov aj o základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takíto daňovníci vypĺňajú aj XI. ODDIEL riadok 146 a 146a. Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v priznaní typ B uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak. POSTUP PRI VYPĹŇANÍ PRIZNANIA - TYP B Pred vyplnením každého riadku je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač v daňovom priznaní typ B. Daňové priznanie sa vyplňuje čitateľne, strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ B sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú. Nevyplnené riadky v celom daňovom priznaní typ B daňovník ponechá prázdne. Na riadku 01 uvádza daňovník DIČ, ak ho má pridelené; v ostatných prípadoch sa uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo. Riadok 03 vypĺňa len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona)

Na riadku 03 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti vykonávanej v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem. I. ODDIEL - ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Riadky 04 až 06 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače. Na riadkoch 07 až 11 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania. Riadok 12 zaškrtáva daňovník, ktorý počas zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie typ B, bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona. Na riadku daňovník vypĺňa obdobie, od kedy do kedy počas zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak počas celého zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie sa dátum od 01. 01. 2026 do 31. 12. 2026. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie sa tá časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území Slovenskej republiky

daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 01. 07. 2026 do 31. 12. 2026. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR vypĺňa aj identifikačné číslo na daňové účely (TIN), ak mu bolo pridelené v štáte daňovej rezidencie. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL XI. Údaje o daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov Finančná správa SR nahlasuje v rámci automatickej výmeny informácií príjmy nerezidentov zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na území SR príslušným úradom štátu rezidencie týchto daňovníkov. Riadok 13 zaškrtáva daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu. V takomto prípade daňovník v XIII. ODDIELe uvedie aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. Riadky 14 až 17 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. II. ODDIEL - ÚDAJE O ZÁKONNOM ZÁSTUPCOVI ALEBO DEDIČOVI ALEBO ZÁSTUPCOVI ALEBO SPRÁVCOVI V KONKURZNOM KONANÍ, KTORÝ PODÁVA PRIZNANIE Riadky 18 až 26 vyplní len zákonný zástupca, zástupca podľa § 9 daňového poriadku, dedič, osoba, na ktorú podľa § 35 Zákonníka práce prešli peňažné nároky po smrti zamestnanca alebo správca v konkurznom konaní, ktorý podáva priznanie za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 18 až 26 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 18 až 26, sa uvádzajú v XIII. ODDIELe ako osobitný záznam. Riadky 27 a 28 vyplní daňovník, ak podáva priznanie sám, pričom na týchto riadkoch uvedie svoje telefónne číslo a email. Ak podáva priznanie zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca alebo správca v konkurznom konaní za daňovníka, uvedie na týchto riadkoch svoje telefónne číslo a email, ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona. III. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE ZNÍŽENIA ZÁKLADU DANE (§ 11 zákona) A DAŇOVÉHO BONUSU (§ 33 zákona) Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku (1. januára) zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku (k 1. januáru) zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 30 sa vypĺňa len v prípade, ak daňovník si uplatňuje zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona. Riadok 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, len v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku platného životného minima len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona, za manželku (manžela), na ktorú

si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá - sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 zákona) maloleté dieťa

(do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, alebo - v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona

č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), alebo - bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo - sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorých manželka (manžel) splnila podmienky uvedené v § 11 ods. 4 zákona (už za kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené ustanovené podmienky; ak sú súčasne splnené dve a viac podmienok v tom istom kalendárnom mesiaci, do počtu mesiacov sa započíta takýto mesiac len jedenkrát)

Daňovník ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý mesiac na začiatku ktorého boli splnené podmienky. Riadok 33 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus podľa zákona. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu)

Nárok na daňový bonus podľa zákona si daňovník môže uplatniť pomernou časťou po časť zdaňovacieho obdobia (t. j. len niektoré kalendárne mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie) na všetky vyživované deti, po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhá oprávnená osoba. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov, a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus podľa zákona vypočítaný podľa § 33 ods. 6 zákona na všetky vyživované deti sa uplatní v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa § 33 ods. 6 zákona v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus. Na daňový bonus podľa zákona má nárok daňovník, ktorý dosiahol za rok 2026 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona).

Ak základ dane (čiastkový základ dane) daňovníka § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. 8 zákona je vyšší ako 1,5 násobok 12- násobku priemernej mesačnej mzdy* zamestnanca v hospodárstve SR (zistenej Štatistickým úradom SR) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom sa uplatňuje nárok na daňový bonus, potom sa nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa daňovníka znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) alebo navýšeným základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 33 ods. 8 zákona a sumou zodpovedajúcou 1,5 násobku 12 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov. * Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2024 je 1 524 eur, t. j. hranica pre vyklesávanie sumy daňového bonusu v roku 2026 je vo výške 1,5 násobku sumy

1 524 eur, t. j. 2 286 eur („limit mesačne“), resp. 27 432 eur („limit ročne“)

Na riadku 33 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa zákona iný daňovník. Ak dieťa nemá rodné číslo vydané na území SR, uvedie sa dátum narodenia dieťaťa v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR“. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom políčko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len políčko príslušného mesiaca.

Daňový bonus podľa zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XIV. ODDIELe o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 7 zákona)

Údaje druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti uvedené na r. 33

Riadok 34 sa vyplní, len ak daňovník, uplatňujúci nárok na daňový bonus podľa zákona nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na dieťa (deti) a podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa aj druhá oprávnená osoba, vyživujúca dieťa (deti) v domácnosti. V tomto prípade daňovník zaškrtne pole „Uplatňujem postup podľa § 33 ods. 8 zákona“. Na riadku 34 sa uvádza priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby. Ak druhá oprávnená osoba nemá pridelené rodné číslo, uvádza sa len dátum narodenia vo formáte DDMM/RRRR, tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava

(t. j. prvé dve políčka zostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR.

V zaškrtávacích poliach na riadku 34 sa vyznačujú krížikom tie polia, na začiatku ktorých mesiacov druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona, napr. ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky od 15. 9. 2026, vyznačí sa krížik pod číslicami 10, 11, 12; ak splnila podmienky celý rok, vyznačí sa krížik v políčku 1-12.

7

Pod riadkom 34 zaškrtne daňovník aspoň jedno z polí, a to podľa toho, na základe akého dokladu vypĺňa základ dane druhej oprávnenej osoby na r. 34a, napr. ak druhá oprávnená osoba podala daňové priznanie, potom daňovník zaškrtne krížikom prvé pole; ak druhej oprávnenej osobe bolo vykonané ročné zúčtovanie (nepodala daňové priznanie), potom daňovník zaškrtne druhé zaškrtávacie pole a k daňovému priznaniu je povinný priložiť prvú stranu ročného zúčtovania; ak druhá oprávnená osoba poberala len príjmy zo závislej činnosti a nemala povinnosť podať daňové priznanie, ani nepožiadala o ročné zúčtovanie, potom daňovník zaškrtne tretie zaškrtávacie pole a k daňovému priznaniu priloží napr. potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Na účely uplatnenia daňového bonusu podľa zákona u daňovníka sa na riadku 34a uvádza základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a to bez ohľadu na to, či druhá oprávnená osoba spĺňala podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona celé zdaňovacie obdobie alebo len jeho časť. Ak daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 zákona, prílohou daňového priznania typ B je aj kópia:

- dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na priznanie daňového bonusu podľa zákona druhou oprávnenou osobou (napr. rodný list dieťaťa, ak ide o vlastné dieťa druhej oprávnenej osoby; sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov; rozhodnutie príslušného orgánu, ak ide o dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), okrem rodného listu dieťaťa, ktorý bol vydaný na území SR,

- dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní druhej oprávnenej osoby, ak na území Slovenskej republiky nepodala daňové priznanie, resp. dokladu preukazujúceho výšku základu dane z príjmov podľa § 5 zákona druhej oprávnenej osoby, ktorej ročné zúčtovanie nebolo vykonané, a nemala povinnosť podať daňové priznanie.

Daňovník nemusí (opätovne) predkladať správcovi dane doklady, v ktorých nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. To platí nielen pre rodný list, ale aj pre ďalšie doklady, napr. potvrdenie zo školy, ak ide o dieťa študujúce v zahraničí, sobášny list, ak preukazuje nárok na dieťa druhého z manželov, rozhodnutie súdu atď.

IV. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY (§ 33a zákona) Riadok 35 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie, dátum uzavretia zmluvy o úvere a dátum začatia úročenia úveru sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať podmienky uvedené v § 33a zákona:

- ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má daňovník najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov - jeho priemerný mesačný príjem je v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, to platí, ak daňovník zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najneskôr do 31.12.2023. - jeho priemerný mesačný príjem je v maximálnej výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, to platí, ak daňovník zmluvu o úvere na bývanie uzavrel

najskôr po 31.12.2023 (za rok2026 ide o priemerný mesačný príjem v hospodárstve SR za rok

2025, ktorého 1,6 násobok predstavuje sumu max. 2 592 €)

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najneskôr do 31.12.2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období najviac zo sumy 50 000 eur, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najskôr po 31. 12. 2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona v znení účinnom do 31. 12. 2023 sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom

2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Ustanovenie § 33a zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023 sa poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. decembra 2023.

Ustanovenie § 33a zákona v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najskôr po 31. decembri 2023.

V. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV

ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI (§ 5 zákona) – v eurách

Do úhrnu príjmov v riadku 36 sa uvedú aj nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 zákona, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona]. Súčasťou príjmov na riadku 36 sú aj príjmy, pri ktorých neboli splnené podmienky pre ich oslobodenie od dane. [Túto skutočnosť na účely správneho vyplnenia daňového priznania daňovník zistí z riadkov 05 až 10 potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona)]. K takýmto príjmom patrí napr. - nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, presahujúce v úhrne 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona];

9

Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 36 [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]; - príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu

(§ 152a Zákonníka práce), ak presahuje sumu 275 eur za zdaňovacie obdobie [§ 5 ods. 7 písm.

Na riadku 37 sa vyplní úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 zákona)

Povinné poistné a príspevky uvedie aj v prílohe č. 4, a to v úhrne a v členení na poistné a príspevky na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

VI. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV

Z PODNIKANIA, Z INEJ SAMOSTATNEJ ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI, Z PRENÁJMU

A Z POUŽITIA DIELA A UMELECKÉHO VÝKONU

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona)

Ak daňovník dosiahol

10

príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá. Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku)

Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“)

Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona (postup je uvedený v oddiele V.)

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku) a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré patria do § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale v súlade s § 4 ods. 7 zákona sa do základu dane nezahŕňajú a to z dôvodu, že z nich bola už vybraná daň zrážkou. Ak by však išlo o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch zriadených v zahraničí, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto budú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádzaných v priznaní. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) zákona. Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu na riadku 11 tabuľky č. 1. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na riadku 11 v stĺ. 2 výdavky len do výšky príjmov z prenájmu. Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku 12 aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona. V daňovom priznaní typ B sa neuvádzajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona, príjmy športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e) okrem príjmov, ktoré plynú športovému odborníkovi na základe zmluvy o sponzorstve v športe a príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona, z ktorých sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) a u) zákona daň vyberá zrážkou, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14. Podľa § 43 ods. 14 zákona sa daň vyberaná zrážkou z uvedeného príjmu nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Ak daňovník dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona uzatvoril, je povinný zahrnúť uvedené príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v daňovom priznaní. Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a uplatňuje si výhody z toho plynúce určené v zákone vyznačí túto skutočnosť pod tabuľkou 1.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o: a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane)

vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového

základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, c) hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku

[§ 2 písm. m) zákona], d) zásobách a pohľadávkach, e) záväzkoch. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať: a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu. Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy. Pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí skutočnosť, že daňovník uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona. Výdavky percentom z príjmov si v súlade s § 6 ods. 10 zákona môže uplatniť len daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), neuvádza sa suma výdavku pri jednotlivých druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale výdavky sa uvedú úhrnom vrátane preukázateľnej výšky zaplateného poistného a príspevkov na riadku 10 tabuľky č. 1, pričom pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období. Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 4 priznania. Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

§ 6 ods. 11 zákona, alebo uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, je možné odpočítať skutočne zaplatené výdavky na povinné poistné (sociálne aj zdravotné) v danom zdaňovacom období a to výdavky na zaplatené • preddavky na zdravotné poistenie • poistné na sociálne poistenie • nedoplatky z minulých období • poistné v zahraničí • dobrovoľné poistné a príspevky platené podľa osobitných predpisov v súvislosti s príjmami podľa

§ 6 ods. 1 a 2 zákona. - ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku a to v rovnakom v rozsahu (preddavky, nedoplatky, atď.)

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrňovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Tabuľku č. 1a vyplní podľa predtlače: • daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, • daňovník s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak účtuje podľa

§ 6 ods.13 zákona, • daňovník do riadku 6 uvedie finančný majetok ocenený v súlade s § 25a a § 25b zákona.

Tabuľku č. 1b vyplní podľa predtlače daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona.

Na riadkoch 11 a 12 v stĺ. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona oddelene.

Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatňovať výdavky percentom z príjmov.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t. j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na riadkoch 11 a 12 v stĺ. 2

ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t. j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

13

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tejto tabuľky, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na riadkoch 1 až 9 (t. j. okrem príjmov z prenájmu uvedených na riadku 11 tejto tabuľky a okrem príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na riadkoch 12 tejto tabuľky). Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona kladný rozdiel medzi príjmom z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona], napríklad: daňovník v roku 2026 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku 3 595,75 eura [(9 448 : 9 948) x 3 785]. V r. 12 v stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvádzajú príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu zo zdrojov na území Slovenskej republiky len vtedy, ak sa daňovník v súlade s § 43 ods. 14 zákona vopred písomne dohodol s platiteľom dane, že sa z nich daň nevyberie zrážkou podľa § 43 zákona. Ak sú preukázateľné výdavky spojené s príjmom z použitia diela a umeleckého výkonu vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada a výdavky sa uvádzajú len do výšky príjmov. Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 5 do riadku 39 (príjmy) a riadku 40 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 6 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky). Na riadku 41 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 41 až 44 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil. Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 43, 44, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 43, 44, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona. Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy - daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona pre uplatnenie výdavkov

alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane), - daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné

pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane), - daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona

č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zníži základ dane o sumu

• 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, • 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania. - má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva

ako 5% zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane - má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov

u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5% zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane. Ak si daňovník nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona z dôvodu vykázania daňovej straty alebo preto, že základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako suma odpočtu podľa § 30ca zákona, môže si tento odpočet alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom vykáže základ dane. Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona je možné uplatniť najviac v piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach po zdaňovacom období, v ktorom vznikol nárok na tento odpočet. Ak nie je splnená podmienka zaplatenia výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona alebo v prípade, ak daňovník za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu na r. 42, je povinný zaúčtované výdavky (náklady) na podporu športu pripočítať k základu dane a uviesť ich na r. 43, obdobne ako sponzorské podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona. To znamená, v takomto prípade daňovník neuplatňuje odpočet podľa § 30ca zákona (nevypĺňa Prílohu č. 1 c).

Príklad: Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2026 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur). V roku 2026 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane. V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Poznámka! Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 44 resp. 64. Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši. Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 41 až 46 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 41 až 46 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona). Daňová strata uplatňovaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona. Riadky 2 až 4 v stĺpcoch 47, 48, 49, 50 a 50a vypĺňa daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu v rokoch 2021, 2022, 2023, 2024 a 2025 pričom postupuje pri jej uplatňovaní podľa ustanovenia § 30 účinného od 1.1.2020, t. j. uplatňuje daňovú stratu počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období, kedy vznikla. Suma odpočítavanej daňovej straty vykázanej za roky 2021, 2022, 2023, 2024 a 2025 môže byť vo výške 100 % základu dane (čiastkového základu dane) uvádzanom na r. 45, ak daňovník spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona. Ak daňovník nespĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona, suma odpočítanej daňovej straty za roky 2021, 2022, 2023, 2024 a 2025 môže byť maximálne vo výške 50 % základu dane (čiastkového základu dane) uvádzanom na riadku 45. V riadku 4 stĺpec 47 sa uvádza suma daňovej straty za rok 2021, ktorá môže byť odpočítavaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona, maximálne však do sumy zodpovedajúcej rozdielu súm uvedených v r. 2 a r. 3 stĺpca 47. V riadku 4 stĺpec 48 sa uvádza suma daňovej straty za rok 2022, ktorá môže byť odpočítavaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona, maximálne však do sumy zodpovedajúcej rozdielu súm uvedených v r. 2 a r. 3 stĺpca 48. V riadku 4 stĺpca 49 sa uvádza suma daňovej straty za rok 2023, ktorá môže byť odpočítavaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona, maximálne do sumy zodpovedajúcej rozdielu súm uvedených v r. 2 a r. 3 stĺpca 49. V riadku 4 stĺpca 50 sa uvádza suma daňovej straty za rok 2024, ktorá môže byť odpočítavaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona, maximálne do sumy zodpovedajúcej rozdielu súm uvedených v r. 2 a r. 3 stĺpca 50. V riadku 4 stĺpca 50a sa uvádza suma daňovej straty za rok 2025, ktorá môže byť odpočítavaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 zákona, maximálne do sumy z r. 2 stĺpca 50a. Na r. 51 sa uvádza uplatnená daňová strata vykázaná za rok 2021 odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období, najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 47, maximálne však do sumy uvedenej v r. 45. Na r. 52 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2022,odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 48, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu súm uvedených v r. 45 a r. 51. Na r. 53 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2023, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 49, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu sumy uvedenej v r. 45 a súčtu súm uvedených v r. 51 a r. 52. Na r. 54 sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2024, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 50, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu sumy uvedenej v r. 45 a súčtu súm uvedených v r. 51, r. 52 a r. 53.

Na r. 54a sa uvádza daňová strata vykázaná za rok 2025, odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období najviac do sumy uvedenej v r. 4 stĺpec 50a, maximálne však do sumy zodpovedajúcej kladnému rozdielu sumy uvedenej v r. 45 a súčtu súm uvedených v r. 51, r. 52, r. 53 a r. 54. Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daňové straty z predchádzajúcich zdaňovacích období uvedené na riadkoch 51, 52, 53, 54 a 54a ktoré však uplatnia maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 45. Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, na investície podľa § 30e zákona a na podporu športu podľa § 30ca zákona Ak sa vypĺňa riadok 56, vypĺňa sa aj príloha č. 1 alebo príloha č. 1b alebo príloha č. 1c daňového priznania typ B. Podľa § 30c a § 30e a § 30ca zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty. Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvádzaného v prílohe č. 1 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1b k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona a odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona uvedeného v Prílohe č.1c – Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55. Upozornenie Podľa § 52zzm ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona uplatniť na hmotný majetok (príloha č. 3 k zákonu – Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e zákona), počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021. Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56. VII. ODDIEL - VÝPOČET OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE Z PRÍJMOV Z KAPITÁLOVÉHO MAJETKU (§ 7 zákona) - v eurách Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe (podľa § 31 ods. 2 zákona)

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2)

V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje

za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona)

Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL). Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 130 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu. Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺ. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie a to ako súčasť výdavkov v stĺ. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona). VIII. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z OSTATNÝCH PRÍJMOV (§ 8 zákona) – v eurách V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 tejto tabuľky. Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16 a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 17 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu. Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona)

Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona].

Napríklad: daňovník v roku 2026 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 – 500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) x 250]. Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t.j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura]. Napríklad daňovník dosiahol v roku 2026 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma. Na riadku 11 v stĺ. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺ. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona. Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja kryptoaktíva. Na riadku 17 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až 14 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur). Na riadku 18 sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov. Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov. Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺ. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil resp. si vyberie, čo je pre neho výhodnejšie. IX. ODDIEL - VÝPOČET DANE podľa § 15 zákona – v eurách V tomto oddiele daňovník vypočítava daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie

- zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ako súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a - zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ako čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11) a - z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 zákona a - z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, - z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona.

Nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona sa zaokrúhľujú podľa § 47. V súlade s § 11 ods. 1 zákona, daňovník môže uplatniť (odpočítať) nezdaniteľné časti len od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu

a tento uvedie na riadku 72. V prípade, ak daňovník vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v zdaňovacom období, za ktoré podáva priznanie a dosahuje aj príjmy podľa § 5 zákona, uvedie na tomto riadku len základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2026 je v sume 5 966,73 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2026 suma vo výške 26 083,13 eura, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona. Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2026 je v sume 5 455,30 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t. j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu sa rovná alebo je nižší ako 154,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2026 suma vo výške 43 983,32 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona. Na riadku 75 sa uvádza nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona na príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť základu dane uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 10 zákona, a to: a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona zaplatil daňovník na základe

účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) v platnom znení, b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom

dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“), ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) zákona. Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 ods. 2, 3 a 8 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva.

Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o úhrn nezdaniteľných častí základu dane uvedených v § 11 odsekoch 2, 3 a 8 na r. 77 a to podľa § 11 ods. 12 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o zostávajúcu sumu z úhrnu nezdaniteľných častí základu dane uvedenú na r. 77, pričom táto zostávajúca suma je uvedená na r. 91. O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona) sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona, nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou

povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 11 ods. 7 zákona]. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL. Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 znížený o nezdaniteľné časti základu dane. Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Podľa § 52zza ods. 2 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2019, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Podľa § 11 ods. 11 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Na riadku 80 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona (r. 78 + 65 + 71 + 79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79. Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona zaokrúhleného podľa § 47. Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3]. Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84. Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, a § 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100. Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90. Na riadku 91 uvedie daňovník zostatok neuplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane z r. 77. Na riadku 92 sa uvádza základ dane z príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na riadku 57, znížený o zostatok nezdaniteľnej časti základu dane z r. 91. Na riadku 94 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ktorý navýši o sumu z riadku 93. Na riadku 95 sa uvedú zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona potrebné pre účely zistenia sadzby dane podľa § 15 zákona. V prípade výšky zdaniteľných príjmov, tieto sa uvedú vo výške v akej daňovník o nich účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o nich vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov, pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, uvedené na r. 39, ktoré sa zvýšia o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona , ktoré sa na riadku 39 neuvádzajú z dôvodu, že sú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, t. j. nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov. V prípade daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ide o sumy, o ktorých daňovník účtuje vo výnosoch, t. j. na účtoch účtovnej skupiny 6-výnosy. Ak takéto zdaniteľné príjmy uvedené na r. 95 sú v sume neprevyšujúcej 100 000 eur alebo výnosy neprevyšujú 100 000 eur, daňovník si prepočíta daň sadzbou dane vo výške 15% zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a túto uvedie na r. 96. Ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 100 000 eur alebo jeho výnosy presiahnu 100 000 eur, jeho sadzba dane je určená v § 15 písm. a) tretí bod zákona. Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona daňovník vypočíta na riadku 96, zaokrúhlenú podľa § 47. Riadky 97 a 98 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 zákona. Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 99. Riadky 100 až 104 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 101 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace

výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov. Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 102 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100. Na riadku 106 uvedie daňovník daň vo výške 19% z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku uvedeného na r. 68. Riadky 107 až 114 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 7 zákona zo zdrojov v zahraničí, ak zamedzuje dvojitému zdaneniu týchto príjmov podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Daňovník pri vypĺňaní týchto riadkov postupuje rovnako ako pri vypĺňaní riadkov 82 až 89, t. j. na ich vyplnenie primerane použije poučenie na vyplnenie riadkov 82 až 89. Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a výsledná suma uvedená na riadku 116 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 116 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL. Na riadku 116 sa uvádza daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona, z osobitného základu dane podľa § 51e zákona a z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 Prílohy č. 2 + r. 14 Prílohy č. 3). Riadok 116a sa vyplní len vtedy, ak sú vyplnené riadky 34 a 34a, t. j. daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 zákona. Súčet riadkov 38 a 45 sa navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby uvedený na riadku 34a v plnej sume vtedy, ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona za 12 mesiacov. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky len časť roka, potom daňovník súčet riadkov 38 a 45 navýši o pomernú časť základu dane uvedeného na r. 34a len za mesiace na začiatku ktorých podmienky boli splnené, napr. ak daňovník na r. 34 zaškrtol mesiace január až október a na r. 34a uviedol sumu 12 000 €, potom súčet riadkov 38 a 45 navýši o sumu 10 000 € (12 000 / 12 mesiacov × 10 mesiacov). Poznámka: V prípade, ak druhá oprávnená osoba je povinná podať daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie 2026, tak sa na účely navýšenia základu dane daňovníka použije súčet základov dane druhej oprávnenej osoby z riadkov 38 a 45. Na riadku 117 sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu na všetky vyživované deti žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, na ktoré vznikol nárok na daňový bonus podľa zákona za celé zdaňovacie obdobie. Ak podmienky nároku na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona spĺňa viac daňovníkov, môže si počas zdaňovacieho obdobia uplatniť daňový bonus na všetky vyživované deti len jeden z nich, prípadne si môže pomernú časť daňového bonusu podľa zákona uplatniť na všetky deti po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Daňový bonus podľa zákona si môže daňovník uplatniť, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov

v zahraničí (§ 33 ods. 9 zákona)

Ak daňovník, ktorý uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona a použije postup podľa § 33 ods. 8 zákona, t. j. na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus si navýši základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov aj o základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL riadok 146 a 146a. Ak daňovník za zdaňovacie obdobie 2026 dosiahol základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. 8 zákona vyšší ako 1,5-násobok 12- násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2024, (priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2024 je vo výške 1 524 eur (12 x 1 524 = 18 288 x 1,5 = 27 432)), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo základom dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom alebo navýšeným základom dane (čiastkovým základom dane) a sumou 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2024. Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 118 až 122. Na riadku 118 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa zákona, na riadku 118 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 116. Ak sa vypĺňa riadok 121, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania. Riadok 123 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najneskôr do 31.12.2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky a zmluvu o úvere na bývanie uzavrel najskôr po 31. 12. 2023, daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 1 200 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie, počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus, začalo alebo skončilo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 123 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z maximálnej sumy určenej zákonom pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie. Príklad 1: Úročenie úveru na bývanie sa začalo v novembri 2021, v roku 2026 zaplatil daňovník úroky v sume 760 €. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za celé zdaňovacie obdobie by mal v sume 380 € (50 % zo sumy 760 € = 380 €)

Keďže ide o úročenie v piatom roku, daňovník si uplatní nárok len na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období v sume 316,70€ (380 : 12 = 31,67 x 10 mesiacov = 316,70 €). Príklad 2: Daňovník podpísal zmluvu o úvere na bývanie v januári 2026 kedy mu aj začalo úročenie úveru na bývanie. Daňovník zaplatil úroky v sume 3 000 €. Uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 1 200 € [(50 % zo sumy 3 000 € = 1 500 €, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 1 200 €). Ak by daňovníkovi začalo úročenie úveru na bývanie napr. v marci, mal by nárok iba na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky (10 mesiacov).

V tomto prípade by si uplatnil daňový bonus na zaplatené úroky v sume 1 000 € [(50 % zo sumy 3 000 € = 1 500 €, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 1 200 €), preto pomerná časť zo 1 200 € pripadajúca na rok 2026 predstavuje sumu 1 000 € (1 200/12 = 100 *10 = 1000]. Mohol by si uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 1 000 eur. Na riadku 124 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa §33a zákona. Na riadku 128 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku)

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 129, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní (bližšie uvedené v odkaze 28 daňového priznania typ B). Na riadku 130 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 131 až 134. Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 135) alebo daňový preplatok (riadok 136). X. ODDIEL - ROZDIELY Z DODATOČNÉHO DAŇOVÉHO PRIZNANIA – v eurách Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie roka 2026, vypĺňa sa tento oddiel v eurách (bližšie v bode 3 tohto poučenia)

Na riadku 137 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti z riadku 116, ktorú daňovník uviedol v riadku 116 „riadneho“ daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 56 daňového priznania typ A alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 138 až 144 dodatočného daňového priznania typ B. XI. ODDIEL – ĎALŠIE ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Na riadku 145 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. štát, v ktorom sú zdaňované „celosvetové“ príjmy tohto daňovníka. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Na riadku 146 sa uvádzajú všetky zdaniteľné príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú zdaňované nielen prostredníctvom daňového priznania, ale tiež prostredníctvom platiteľa dane zrážkou podľa § 43 zákona. Na riadku 146a sa uvádzajú všetky zdaniteľné príjmy daňovníka uvedené na riadku 146, ktoré plynú len zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Riadky 146 a 146a vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 9 zákona a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 9 § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka

[§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Riadok 146 a 146a vypĺňa aj daňovník (rezident aj nerezident), ktorý je druhou oprávnenou osobou pre účely uplatnenia § 33 ods. 8 zákona. Tento oddiel vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je druhou oprávnenou osobou pre účely uplatnenia § 33 ods. 8 zákona. Na riadku 146 sa uvádzajú (celosvetové) zdaniteľné príjmy, ktoré sú zdaňované prostredníctvom daňového priznania vrátane príjmov, ktoré sú napr. zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Na riadku 146a sa uvádza zdaniteľný príjem daňovníka plynúci len zo zdrojov v SR, ktoré sú zdaňované prostredníctvom daňového priznania a tiež napr. daňou vyberanou zrážkou. Riadok 147 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky. Riadok 148 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 39 resp. výsledku hospodárenia na r. 41 alebo r. 42 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka. Riadok 149 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t. j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona. Na riadku 150 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia. XII. ODDIEL - VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 a § 50aa zákona Riadky 151 a 152 sa vypĺňajú vtedy, ak daňovník uplatní postup vyplývajúci z § 50 zákona t. j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza na riadku 151 daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 %, resp. 3 % podiel zaplatenej dane. IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne. Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti. Daňovník, ktorý spĺňa podmienky na poukázanie podielu vo výške 3 % zo zaplatenej dane zaškrtne v riadku 151 príslušné políčko.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2026 sa na riadku 152 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 124 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona. Ak daňovník neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí krížikom príslušné zaškrtávacie pole. Na riadku 153 sa uvádzajú údaje o rodičovi (rodičoch) daňovníka v rozsahu rodné číslo, priezvisko a meno, ak daňovník uplatňuje postup podľa § 50aa zákona a využije možnosť poukázať podiel zaplatenej dane pre svojho rodiča (obidvoch rodičov)

Ak rodič nemá rodné číslo vydané na území SR, v okienku rodného čísla sa uvedie dátum narodenia rodiča v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR. Za rodiča daňovníka sa považuje fyzická osoba, ktorá je k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane:

- poberateľom starobného dôchodku, - poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, - poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a - poberateľom invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak táto osoba je rodičom daňovníka a daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča, alebo fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak rodič, ktorému daňovník poukazuje podiel zaplatenej dane, je fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, potom k vyhláseniu daňovník priloží aj kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o tejto skutočnosti. Kópiu dokladu rozhodnutia daňovník opätovne neprikladá, ak taký doklad už bol predložený správcovi dane. To neplatí, ak došlo k zmene skutočností uvedených v doklade už predloženom správcovi dane. Podiel zaplatenej dane, poukázaný správcom dane prijímateľovi alebo prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni, nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona a § 50aa ods. 8 zákona)

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti a o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. (toto sa uvádza na riadku 140 dodatočného daňového priznania).

Ak daňovník neuplatňuje postup podľa § 50aa zákona, vyznačí krížikom príslušné zaškrtávacie pole. XIII. ODDIEL - MIESTO NA OSOBITNÉ ZÁZNAMY DAŇOVNÍKA V tomto oddiele daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky. Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu (napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona), výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v XIII.ODDIELE identifikuje

jednotlivé zdaniteľné príjmy daňovníka (druh, a výška a spôsob zdanenia príjmu) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré uvádza na riadku 146a okrem identifikovaných príjmov na riadkoch 36, 39, 58, 66 a 69. Poznámka: Zákon explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného štátu. V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov a štruktúrované riadky 1 – by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štruktúrovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)]. Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) zákona sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené v § 152a Zákonníka práce, a to len v prípade, ak daňovníkovi už nebol poskytnutý takýto príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Ak si daňovník uplatňuje takéto výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona, zaškrtne príslušné políčko v XIII. oddiele. Okrem toho uvedie sumu výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených na jeho rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov, vo výške 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie roka 2026. Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené)

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t. j. ročné zúčtovanie za rok 2026 z podaného daňového priznania za rok 2026. Uvedie tu aj presnú sumu, o ktorú si znižuje daný príjem, z ktorého mu vznikol nedoplatok na poistnom. V tomto oddiele vykoná výpočet aj daňovník, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, v prípadoch splnenia všetkých podmienok uvedených v § 32a zákona za situácie, že pri príjmoch z podnikania nedosiahol žiadne príjmy len uplatnil daňové výdavky, t. j. vykázal daňovú stratu.

Ak vykázal daňovú stratu ale dosiahol nejaké príjmy, napr. aj z podielových listov zahrnutých do obchodného majetku, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, nespĺňa podmienky pre uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona. Výpočet zamestnaneckej prémie môže vykonať podľa pomôcky pre jej výpočet.

Ak daňovník uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na viac projektov, každý projekt uvádza na samostatnej prílohe č.1 a do počtu príloh sa uvádza celkový počet príloh – projektov.

V prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov.

XIV. ODDIEL - ŽIADOSŤ O VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU ALEBO

O VYPLATENIE DAŇOVÉHO BONUSU

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 121 a 127, v tomto oddiele, vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 7 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa

§ 33a zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ B, v tomto prípade sa v žiadosti v XIV. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 142 a 144 dodatočného daňového priznania typ B. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 136 alebo rozdiel z riadku 140, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí

(cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v XIII. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v XIII. oddiele názov bankového účtu príjemcu.

Riadok 8 sa uvádza súčet súm uvedených v riadku 6 a riadku 7. Suma v riadku 8 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55 znížená o odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a 30e zákona; zároveň sa suma uvedená v riadku 8 prenáša do riadku 56 priznania. V Prílohe č. 1c - Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona sa v tabuľke uvádzajú aj údaje o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté plnenie podľa § 30ca ods. 7 zákona. V tabuľke daňovník uvedie: dátum začiatku realizácie podpory športu, IČO, adresu sídla (ulicu, súpisné/orientačné číslo, PSČ a obec). Ak bola poskytnutá podpora športu viacerým prijímateľom - športovým organizáciám, daňovník podľa potreby pridá tabuľky pre ďalších prijímateľov - športové organizácie, najviac však do celkového počtu 99 prijímateľov – športové organizácie. Údaje podľa § 30ca ods. 8 zákona zverejní Finančné riaditeľstvo v zozname daňových subjektov do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. PRÍLOHA č. 2 – PODIELY NA ZISKU (DIVIDENDY) A OSTATNÉ PRÍJMY, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE PODĽA § 51e ZÁKONA Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e a zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí. Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Na r. 07 daňovník uvedie osobitný základ dane podľa § 51ea zákona, ktorý vypočíta ako rozdiel riadku 6 stĺ.1 a riadku 6 stĺ. 2 prílohy. Na r. 8 a 9, ak daňovník uplatňuje súčasne 2 sadzby dane k rovnakému príjmu (dividendám), na r. 8 uvedie iba jednu sadzbu dane, daňovník si sám daň manuálne prepočíta a do riadku 9 uvedie správnu sumu, pričom o takomto prepočte informuje v osobitných záznamoch v XIII. Oddiele – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. Na r. 10 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte. Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x zákona. Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona, tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona a osobitného základu dane podľa § 51ea zákona. PRÍLOHA č. 3 – VÝNOSY (PRÍJMY) ZO ŠTÁTNYCH DLHOPISOV A ŠTÁTNYCH POKLADNIČNÝCH POUKÁŽOK, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE PODĽA § 51ea ZÁKONA Prílohu č. 3 vypĺňa daňovník, ktorý dosahuje výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona. Do osobitného základu dane podľa

§ 51ea zákona sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) vyplácané daňovníkovi podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v) zákona, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Na r. 01 a 02 daňovník uvádza jednotlivé príjmy (výnosy) zo štátnych pokladničných poukážok a výnosy (príjmy) vyplácané z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, okrem výnosov (príjmov) vyplácaných podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v) zákona. Na r. 03 sa uvádza osobitný základ dane podľa § 51ea zákona (súčet riadkov 01 a 02)

Na r. 04 sa uvádza sadzba dane 13% platná v roku 2026 a na r. 05 daň z osobitného základu dane vypočítaná sadzbou dane uvedenej na riadku 04. Na r. 06 až 13 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Na r. 14 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona, osobitného základu dane podľa § 51e zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51ea zákona. PRÍLOHA č. 4 - ÚDAJE NA ÚČELY SOCIÁLNEHO POISTENIA A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 10b zákona o zdravotnom poistení, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z tohto dôvodu sa z jeho príjmu neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preto na riadkoch 01 až 07 uvedie pre tieto účely samostatne príjmy a výdavky a základ dane resp. daňovú stratu. V prípade, ak osobný asistent vedie podvojné účtovníctvo, vypĺňa na riadku 01 zaúčtované výnosy a náklady z činnosti osobného asistenta. Na riadku 08 sa prenesie úhrn poistného a príspevkov [z riadku 37 priznania – úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona)

Na riadkoch 09 a 10 sa rozpíše úhrn povinného poistného z riadku 08, na úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie) a úhrn poistného na zdravotné poistenie, pričom v prípade obdobne plateného zahraničného poistenia z príjmov dosahovaných zo závislej činnosti v zahraničí, ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 09 a 10, vyplní sa len riadok 08, v ktorom sa uvedie úhrn povinného poistného z riadku 37 priznania [úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)]. Na riadku 11 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2026 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného

za december 2025 uhradená v januári 2026. Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 12. Upozornenie: Platba poistného za december 2026 zaplatená v januári 2027 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadkov 11 a 12 nie je povinne alebo dobrovoľne preukázateľne zaplatené sociálne poistenie v zahraničí.

Na riadku 13 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby preddavkov za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2026 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2025 uhradená v januári 2026. Upozornenie: Platba preddavku za december 2026 resp. nedoplatku za predchádzajúce obdobia zaplatená v januári 2027 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadku 13 nie je povinne preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (preddavky, nedoplatky, atď.), t. j. vychádza zo sumy poistného na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch. Na riadku 14 daňovník uvádza iba preukázateľne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, t. j. platby preddavkov uhradené v januári 2026 až decembri 2026, o ktoré si znížil základ dane v danom roku, a to bez zaplatených nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z predchádzajúcich rokov a zahraničného poistenia. To znamená, že na príslušnom riadku sa uvedie aj platba preddavku na zdravotné poistenie za december 2025 uhradená v januári 2026. Upozornenie: Platba preddavku za december 2026 uhradená v januári roku 2027 sa do tohto riadku nezahrnie. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (len preddavky) t. j. vychádza zo sumy preddavkov na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch. Na riadku 15 daňovník, ktorý vedie podvojné účtovníctvo a ktorý nevypĺňa riadky 1 až 3 a riadky 5 až 9 v tabuľke č. 1, uvedie výnosy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, t. j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia.

Pomôcka na vyplnenie daňového priznania fyzickej osoby za rok 2026 pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu podľa zákona

Základné údaje na rok 2026

Sadzba dane podľa § 15 písm. a) bod 1 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona bližšie uvedená na str. 3 v bode 4. tohto poučenia.

Daňový bonus podľa zákona

Upozornenie: od 1. 1. 2025 si daňovník môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa iba do 18 rokov veku dieťaťa (naposledy za mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku).

Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka.

dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je vo výške 100 € mesačne,

2. na dieťa, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku) je vo výške 50 € mesačne

Uvedené sumy daňového bonusu si daňovník uplatňuje najviac do výšky ustanoveného percenta zo základu dane v závislosti od počtu vyživovaných detí.

Príklad 1:

Vyživované deti vo veku 10, 14 a 17 rokov po rozvode rodičov boli od roku 2023 zverené do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka detí sa v roku 2023 znovu vydala, a preto podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona v roku 2026 spĺňajú tri osoby - matka, otec a matkin manžel. - matka na r. 38 daňového priznania typ B uviedla (čiastkový) základ dane v sume 6 000 €; - otec v daňovom priznaní typ B za zdaňovacie obdobie 2026 vykázal (čiastkový) základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona v sume 6 000 €; - matkin manžel požiadal svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, v ktorom mu zamestnávateľ vypočítal základ dane z príjmov podľa § 5 zákona v sume 1 200 €.

Daňový bonus podľa zákona si uplatňuje matka, ktorá v daňovom priznaní typ B postupuje podľa

§ 33 ods. 8 zákona. Matka v daňovom priznaní typ B navýši (čiastkový) základ dane o základ dane

(čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby, v tomto prípade je výhodnejšie navýšiť (čiastkový) základ dane matky o základ dane (čiastkový základ dane) otca dieťaťa.

Pri výpočte (čiastkového) základu dane nie je rozhodujúce, v ktorých mesiacoch druhá oprávnená osoba poberala príjmy, preto pomerná časť sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny (čiastkového) základu dane za zdaňovacie obdobie a počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa zákona. V priebehu roka došlo k zmene v počte vyživovaných detí, nakoľko

17-ročné dieťa dosiahlo dňa 10. októbra 2026 vek 18 rokov. Matka pri výpočte daňového bonusu podľa zákona uplatní postup uvedený v § 33 ods. 10 zákona.

Matka v daňovom priznaní typ B, v III. Oddiele zaškrtne pole „Uplatňujem postup podľa § 33 ods. 8 zákona“, na r. 34 vyplní priezvisko, meno a rodné číslo otca dieťaťa a zaškrtne krížikom mesiace január až december. Keďže otec dieťaťa podal daňové priznanie typ B, matka v daňovom priznaní typ B pod r. 34 zaškrtne pole „Oznamujem, že druhá oprávnená osoba uvedená na r. 34 podala daňové priznanie na území Slovenskej republiky“. Na r. 34a uvedie celý (čiastkový) základ dane otca 6 000 €. Navýšený základ dane na účely výpočtu daňového bonusu podľa zákona v sume 12 000 € uvedie na r. 116a.

34

Nárok na daňový bonus za rok 2026 = 2 900 eur 2 deti x 100 x 12 mesiacov = 2 400 eur 1 dieťa x 50 x 10 mesiacov = 500 eur Mesiace január až október 2026: 2 deti x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 € ) + 1 dieťa x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku nad 15 rokov do 18 rokov (50 €) = 2 500 € [(1 x 5 x 100 €) +(1 x 5 x 50 €)], max. do výšky 43 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, (6 000 € * 0,43 = 2 580 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (2 580 € / 12 mesiacov = 215 €; 215 € x10 mesiacov = 2 150 €). Nárok na daňový bonus za mesiace január až október 2026 je 2 150 €. Mesiace november a december 2026: 2 deti x 2 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 €) = 400 € (2 x 2 x 100 €), max. do pomernej výšky 36 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, t. j. max. 360 € (6 000 € * 0,36 = 2 160 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (2 160 € / 12 mesiacov = 180 €; 180 € x 2 mesiace = 360 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace november a december 2026 je 360 €. Nárok na daňový bonus za celý rok 2026, ak by matka neuplatnila postup podľa § 33 ods. 8 zákona, je 2 510 € (2 150 € + 360 €).

➢ Postup výpočtu nároku na daňový bonus, ak matka uplatní postup podľa § 33 ods. 8 zákona,

t. j. svoj základ dane navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby – otca detí. Navýšený základ dane je 12 000 € (6 000 € + 6 000 €) Mesiace január až október 2026: 2 deti x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 €) + 1 dieťa x 10 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku nad 15 rokov do 18 rokov (50 €), = 2 500 € [(2 x 10 x 100 €) + (1 x 10 x 50 €)], max. do pomernej výšky 43 % z navýšeného základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, t. j. max. 4 300 € (12 000 € * 0,43 = 5 160 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (5 160 € / 12 mesiacov = 430 €; 430 € x 10 mesiacov = 4 300 €)

Nárok na daňový bonus za mesiace január až október 2026 je 2 500 €. Mesiace november a december 2026: 2 deti x 2 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov (100 €) = 400 € (2 x 2 x 100 €), max. do pomernej výšky 36 % zo základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP, t. j. max. 720 (12 000 € * 0,36 = 4 320 €) a po zohľadnení počtu kalendárnych mesiacov na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nároku (4 320 € / 12 mesiacov = 360 €; 360 € x 2 mesiace = 720 €) Nárok na daňový bonus za mesiace november a december 2026 je 400 €. Nárok na daňový bonus za celý rok 2026 ak matka uplatní postup podľa § 33 ods. 8 zákona a svoj základ dane navýši o základ dane druhej oprávnenej osoby – otca detí je 2 900 € (2 500 € + 400 €)

V daňovom priznaní typ B na r. 117 sa uvedie nárok na daňový bonus podľa zákona 2 900 €. Príklad 2 : Daňovník dosiahol v roku 2026 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v sume 32 500 €.

Má dve deti, na ktoré si uplatňuje daňový bonus podľa zákona, na jedno dieťa vo veku do 15 rokov počas celého roka a na druhé dieťa, ktoré v septembri dovŕšilo 18 rokov veku deväť mesiacov. Zamestnávateľ mu v priebehu roka 2026 priznal a vyplatil daňový bonus podľa zákona v sume 1 312,88 €.

Základ dane daňovníka za zdaňovacie obdobie 2026 predstavuje sumu 27 820 €, čo je viac ako 27 432 €, preto sa aplikuje ustanovenie § 33 ods. 11 zákona a suma daňového bonusu podľa zákona sa znižuje nasledovne: (27 820 – 27 432) / 10 = 388 / 10 = 38,80 €

1 200 € - 38,80 € = 1 161,20 €.

Ak zamestnanec dieťa vyživuje len časť roka, potom sa suma 38,80 prepočíta na príslušné mesiace, v tomto prípade na 9 mesiacov (38,80 € / 12 = 3,23 €; 3,23 € x 9 = 29,07 €)

450 – 29,07 € = 420,93 €

Celkovú sumu nároku na daňový bonus na obidve deti vo výške 1 582,13 € (1 161,20 + 420,93) uvedie daňovník na r. 117 daňového priznania typ B. Zamestnávateľom priznaný a vyplatený daňový bonus vo výške 1 312,88 € uvedie na riadku 119 daňového priznania typ B.

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona (v eurách)

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočíta takto: 5 966,73 : 12 = 497,23

Príklad 4:

Základ dane = 30 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 14 661,11 – (30 000 : 3) = 14 661,11 – 10 000= 4 661,11

Príklad 5:

Základ dane = 45 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 14 661,11 – (45 000 : 3) = 14 661,11 – 15 000 = 0

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Príklad 6:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00.

Manželka sa celý rok 2026 stará o vlastné dvojročné dieťa.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 5 455,30

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 5 455,30 – 1 500,00 = 3 955,30

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 500

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

Príklad 7:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 40 000,00.

Manželka sa stará o dieťa, ktoré sa narodilo 15. augusta 2026, t. j. podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane boli splnené v mesiacoch september až december 2026 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona).

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

5 455,30 : 12 = 454,61 (pomerná mesačná výška NČ) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ) = 1 818,44

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

5 455,30 – 1 500,00 = 3 955,30 : 12 = 329,61 x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ) = 1 318,44

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 455,30

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00 podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Príklad 8:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 48 000,00.

Manželka je celý rok 2026 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) = 20 116,40 – 16 000 = 4 116,40

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) – 1500 = 20 116,40 – 16 000 – 1 500 = 2 616,40

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 5 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

37

Príklad 9: Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 48 000,00. Manželka je od 1. mája 2026 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) = 20 116,40 – 16 000 = 4 116,40 : 12 = 343,03 x 8 = 2 744,24 2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =

20 116,40 – (48 000,00 : 3) -1 500 = 20 116,40 – 16 000 – 1 500 = 2 616,40 : 12 = 218,03 x 8 = 1 744,24 Upozornenie !!! Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. apríla 2026 a narodilo by sa im dieťa 10. septembra 2026, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. apríla 2026, ale sobáš by bol 10. septembra 2026.

Poučenie dopĺňa predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.

Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) platné pri podávaní daňového priznania u daňovníka, ktorému posledný deň lehoty

(MF/014309/2026-721) • Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone. • Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „priznanie“) do troch kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, ak zákon neurčuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. • Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona. • Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak tento daňovník má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. • Správca dane môže na žiadosť daňovníka podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie priznania predĺžiť lehotu na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace u daňovníka v konkurze a likvidácii. U ostatných daňovníkov sa predĺži lehota na podanie priznania na základe oznámenia podaného správcovi dane najneskôr do uplynutia lehoty na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace, resp. o šesť kalendárnych mesiacov pri dosiahnutí zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. • Každý daňovník je povinný podať priznanie v ustanovenej lehote s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie za podmienok vymedzených v § 41 ods. 1 zákona, ktorý nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy uvedené v tomto ustanovení. Priznanie je povinný podať aj ten daňovník, ktorého správca dane vyzve na podanie priznania podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). • Priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu, t. j. daňovému úradu. Na účely podania priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona a v termíne na podanie priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). • Pred uplynutím lehoty na podanie priznania môže daňovník podľa ustanovenia § 16 ods. 1 daňového poriadku podať opravné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí ako “opravné” v záhlaví I. časti. • Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako “dodatočné daňové priznanie”. Dodatočné priznanie je daňový subjekt povinný podľa § 16 ods. 3 daňového poriadku podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní. Podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku dodatočné priznanie môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená alebo priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní. V II. časti, v časti - Dodatočné

daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie. • Daň je splatná v lehote na podanie priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie priznania. Z rozdielu medzi daňou vypočítanou v priznaní a vyššou daňou uvedenou v dodatočnom priznaní, daňou zistenou správcom dane alebo určenej správcom dane podľa pomôcok, uloží správca dane daňovníkovi pokutu podľa § 155 daňového poriadku. Pri určení a vyrubení výšky úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie dane postupuje správca dane podľa § 156 daňového poriadku. • Vysvetlivky a poznámky daňovník uvedie na osobitnej prílohe. I. časť - Údaje o daňovníkovi V riadku 02 sa uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO)

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne. V riadku 03 sa uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka (výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka nachádzajúci sa na konci tohto poučenia). V riadku 04 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem. Právny nástupca daňovníka, ktorý podáva priznanie za daňovníka podľa § 49 ods. 6 zákona, uvádza v riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka a v riadku 05 názov daňovníka, za ktorého podáva priznanie. Daňovník na prvej strane daňového priznania uvedie informáciu, či počas príslušného zdaňovacieho obdobia mal status „daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou“, t. j. aj v prípade, ak mal status daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len v určitej časti zdaňovacieho obdobia. V nadväznosti na tento údaj v samostatnej časti pod tabuľkou J daňovník uvedie časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a identifikačné číslo na daňové účely (TIN) pridelené v štáte daňovej rezidencie. U daňovníka, ktorý spĺňa definíciu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona a uplatnia sa u neho ustanovenia zákona zvýhodňujúce mikrodaňovníka vo vybraných daňových oblastiach (napr. odpisy, opravné položky k pohľadávkam, odpočet daňovej straty), sa na strane 1 zaškrtne pole označujúce mikrodaňovníka. Daňovník na účely určenia výšky minimálnej dane podľa § 46b zákona vyznačí, či: - uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu, alebo - neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 zákona, - započítava minimálnu daň podľa § 46b ods. 5 zákona. Definícia zdaniteľný príjem (výnos) je vymedzený v § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, ktorým sa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov, ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník tiež vyznačí skutočnosť, že minimálnu daň neplatí iba z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 zákona. Ak daňovník uplatňuje započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 zákona, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu minimálnej dane, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane. Započítanie minimálnej dane vykoná daňovník v riadkoch 910 až 1000 a vyplní tabuľku K.

II. časť – Výpočet základu dane a dane V riadku 100 sa uvedie u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia pred zdanením, zistený v účtovníctve (zisk alebo strata), neupravený vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný)

Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+)

Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-)

Súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. V riadku 100 uvádza daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona (tabuľka G2 riadok 3 alebo tabuľka G3 riadok 4)

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok. Daňovník vyplňujúci tabuľku G3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006- 72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G3 riadok 4)

V riadku 100 vykazuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci: a) v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 v riadku 1, b) v sústave jednoduchého účtovníctva rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1. V riadku 110 sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 zákona), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100. V riadku 130 sa uvedú v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a zákona a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 zákona z III. časti – tabuľka A, okrem súm uvedených v riadkoch 140, 150 a 180. V riadku 140 sa uvádzajú sumy podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade:

v sieťových odvetviach, - výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty

za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty

zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie, - výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, - odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, - výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona

vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli, - výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie

produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22, - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty,

poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby, - výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve

v športe podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov, ak neboli zaplatené. Úprava základu dane pri nesplnení ďalších podmienok podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona okrem podmienky zaplatenia sa vykoná v riadku 305. - výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a)

poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - odvod z nadmerných príjmov podľa § 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z.

o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.. Upozornenie V prípade výdavkov (nákladov) zaúčtovaných v zdaňovacom období predchádzajúcom kalendárnemu roku 2020, resp. hospodárskemu roku, ktorý začal po 1. januári 2020, sa uplatňuje § 17 ods. 19 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 aj po 31. decembri 2019 [napr. výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované do 31. decembra 2019 sa zahrnujú do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené; normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorazovo, avšak len po zaplatení]. V riadku 150 sa uvádza dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú odpisy tohto majetku podľa zákona (III. časť, kladný rozdiel riadku 1 a riadku 6 tabuľky B)

V opačnom prípade sa použije riadok 250. V riadku 170 sa vykoná úprava (zvýšenie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona)

U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva budú v tomto riadku zahrnuté aj zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok (ak nesúvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu) za predpokladu, že táto úprava nie je už premietnutá v riadku 100. V tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku (§ 17a zákona), nepeňažnom vklade (§ 17b a 17d zákona), zrušení bez likvidácie (§ 17c a 17e zákona) alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea zákona), pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, vkladá nepeňažný vklad, daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie alebo pri odštiepení daňovníka. V tomto riadku sa rovnako uvedú rozdiely, ktoré podľa ustanovení § 17a až 17e zákona vznikajú u daňovníka, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť, je príjemcom nepeňažného vkladu alebo je právnym nástupom daňovníka zrušeného bez likvidácie. V tomto riadku sa uvedú tiež rozdiely podľa § 17ca a § 17ea zákona, ak sa priznanie podáva

za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto ustanovenia účinné (zákon č. 309/2023 Z. z. s úč. od 1.3.2024)

Úprava (zníženie) základu dane sa vykoná v riadku 280. Rozčlenenie položiek (podľa účtovných skupín) z úhrnnej sumy uvedenej v tomto riadku sa uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V riadku 180 sa uvedú ostatné sumy zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 110 až 170. Daňovník, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti v tomto riadku uvedie rozdiel medzi jeho podielom na základe dane (alebo daňovej strate) a podielom na výsledku hospodárenia verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pokiaľ je tento rozdiel kladný (ak je tento rozdiel záporný, uvedie ho v riadku 290)

V riadku 180 sa uvedú aj:

z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania, - sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných

štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) zvýšili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období, - suma zvýšenia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona, - suma zvýšenia základu dane u mikrodaňovníka o kladný rozdiel medzi už uplatnenými

odpismi podľa § 26 ods. 12 zákona a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 zákona pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona. Vecná náplň riadku 180 sa uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V riadku 210 sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou riadku 100. Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, podiel na výsledku podnikania vyplatený tichému spoločníkovi, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem týchto príjmov plynúcich od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Podľa § 52 ods. 24 zákona, ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona sa použije na podiely na zisku vyplácané zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. na podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období za rok 2004, resp. z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období nasledujúcom po roku 2003. V riadku 210 sa uvedú aj príjmy nezahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona, z ktorých je daň vyberaná zrážkou (§ 43 zákona), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená. V riadku 230 sa uvádzajú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. V tomto riadku sa uvádzajú aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce na zmiernenie následkov pandémie Covid-19.

dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V súvislosti s príjmami oslobodenými od dane podľa § 13 zákona je potrebné vylúčiť zo základu dane aj k nim prislúchajúce výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to v tabuľke A v riadku 14. V riadku 240 sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a a § 13b zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. Ide o príjmy (výnosy) z :

patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) - § 13a zákona, - odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu

(softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) - §13a zákona, - predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález

chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom - § 13b zákona. U daňovníka, ktorý vypĺňa riadok 240, sa zaškrtne súčasne na 1. strane priznania možnosť: „Uplatnenie oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b zákona a vypĺňa sa aj Príloha k § 13a a § 13b zákona. V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a zákona, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b zákona. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b zákona, sa prenáša do riadku 240. V Prílohe k § 13a a § 13b zákona daňovník uvádza aj číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér). V riadku 260 sa uvedú príjmy (výnosy) z predaja akcií akciovej spoločnosti, akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, obchodného podielu u spoločníka s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí oslobodené od dane podľa § 13c zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a sú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c zákona, § 52zn ods. 17 zákona a § 52zza ods. 4 zákona. V riadku 270 sa uvedú sumy:

období, za ktoré sa priznanie podáva - viď výdavky (náklady) uvedené v riadku 140 (ak nie sú súčasťou sumy v riadku 100) sa zahrnú do základu dane po ich zaplatení. V riadku 290 sa uvedú ostatné sumy znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 210 až 280. V riadku 290 sa uvedú aj:

vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania, - sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných

štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) znížili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období. - suma zníženia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona

v znení účinnom od 1. januára 2020. Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V riadku 301 sa uvádza základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 zákona. U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára. V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 11 tabuľky H.

Riadok 302 sa vypĺňa u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona) a u daňovníka, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona)

Uvádza sa suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B. V riadku 303 sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) zákona. V riadku 304 sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur/ks. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %. V riadku 305 sa uvádza v úhrne suma uhradeného sponzorského podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor nevykázal kladný základ dane, alebo ak suma uhradeného sponzorského prevýšila skutočné použitie. V riadku 306 sa uvádza v úhrne suma výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona, ktoré sú daňovým výdavkom po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. l) zákona, ak boli zaplatené a súčasne v príslušnom zdaňovacom období daňovník nevykázal kladný základ dane v r. 301. Do tohto riadku sa uvádza aj suma výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona, ktoré sú daňovým výdavkom po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. l) zákona, ale neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia a z dôvodu ich uvedenia na r. 306 sa neuvedú v r. 140. V nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom príde k ich zaplateniu, nebudú daňovým výdavkom a preto ich v nasledujúcom zdaňovacom období na základe zaplatenia daňovník nebude uvádzať v r. 270. V riadku 307 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 39 zákona. Ak držiteľ motorového vozidla , ktoré je určené na predaj do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku. V riadku 308 sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V riadku 309 sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h zákona, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 zákona. Suma uvedená v r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 zákona; v tomto prípade uvádza sumu v r. 308 so záporným znamienkom (-). V riadku 310 sa uvádza v úhrne suma výdavkov (nákladov) podľa § 17k, o ktoré daňovník v príslušnom zdaňovacom období zvyšuje základ dane alebo znižuje daňovú stratu.

Riadok 320 vypĺňa len komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť alebo obdobný zahraničný transparentný subjekt (verejná obchodná spoločnosť alebo obdobný zahraničný transparentný subjekt vypĺňa priznanie len po riadok 400, na ktorom vykazuje nulu)

S účinnosťou od 1. januára 2022 sa v riadku 320 časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti nevylúči, ak sú splnené podmienky definície reverzného hybridného subjektu podľa § 17j zákona. V riadku 330 sa uvedie úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Na účely vyňatia základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona. Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 315.

Daňovník uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka. V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty na základe výpočtu v tabuľke D. V riadku 500 sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula. V riadku 501 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

V hornej časti Prílohy k § 30c zákona uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha).

Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1. Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500 po znížení o odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30e (r. 502) a § 30ca (r. 503). V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 zákona na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 zákona. Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500 po znížení o odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30e

V Prílohe k § 30c zákona sa uvádzajú aj ciele, ktoré sa daňovník snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu. Upozornenie Podľa § 52zzm ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2022 podľa § 30c ods. 1 zákona odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj.

V riadku 502 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP.

V stĺpci 1 časti Prílohy k § 30e zákona uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, pričom údaje sa vypĺňajú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie hodnota investície, ktorá je zaradená do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30e ods. 5 zákona (r. 2022 – r. 2027, v prípade hospodárskeho roku aj príslušná časť r. 2028).

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície, ktorý mu vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška vykázaného nároku na odpočet za predchádzajúce zdaniteľné obdobie je len evidenčná.

V stĺpci 4 daňovník uvedie skutočne odpočítavanú časť odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne po zohľadnení odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona a odpočtu výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona.

V riadkoch 1 – 10 sa uvedie odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, ktorý je možné uplatniť počas doby odpisovania majetku v jednotlivých zdaniteľných obdobiach, avšak najviac 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím zaradenia majetku do užívania alebo do obchodného majetku.

V riadku 11 sa uvedie suma odpočítavaná na niektorom z riadkov 1 – 10 v stĺpci 4 za príslušné zdaňovacie obdobie. Táto suma sa prenáša na riadok 502.

V riadku 12 sa vypĺňa výška preinvestovania priemernej hodnoty investícií vo výške od 700 % a viac podľa § 30e ods. 1 zákona.

Upozornenie Podľa § 52zzm ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona uplatniť na hmotný majetok (príloha č. 3 k zákonu – Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e zákona), počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.

V riadku 503 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30ca zákona - Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30ca ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

V riadku 7 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30ca ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Daňovník uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30ca ods. 2 zákona, na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30ca ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30ca ods. 9 zákona.

V riadku 8 sa uvádza suma súčtu odpočtu podľa § 30ca ods. 1 zákona z r. 6 a suma odpočtu podľa § 30ca ods. 2 zákona z r. 7, pričom suma v r. 8 sa uvádza najviac do výšky základu dane uvedeného v r. 500, po znížení o odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30e (r. 502) a § 30ca (r. 503), ale zároveň v úhrnnej sume najviac do výšky 250 000 eur a údaj z r. 8 sa prenáša do r. 503.

V Prílohe k § 30ca zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona sa v druhej časti tabuľky uvádzajú údaje o športových organizáciách, ktorým bolo poskytnuté plnenie podľa § 30ca ods. 7 zákona. Ak daňovník poskytol plnenie podľa § 30ca ods. 7 zákona viacerým športovým organizáciám, uvedie údaje o každej športovej organizácii v samostatnej tabuľke tejto prílohy.

Ak bola poskytnutá podpora športu viacerým prijímateľom - športovým organizáciám, daňovník podľa potreby pridá tabuľky pre ďalších prijímateľov - športové organizácie, najviac však do celkového počtu 99 prijímateľov – športové organizácie.

Údaje podľa § 30ca ods. 8 zákona zverejní Finančné riaditeľstvo v zozname daňových subjektov do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

V riadku 510 sa uvádza základ dane z riadku 500 znížený o kumulatívny súčet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a odpočtu výdavkov (nákladov) na podporu športu. Všetky tri druhy odpočtov sa uplatňujú od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Daňovník sa môže rozhodnúť, ktorý druh odpočtu uplatní prednostne kvôli vyššej úspore na dani. Ak je v riadku 500 uvedená nula, potom sa v tomto riadku a v riadku 600 uvedie nula. V riadku 550 sa uvádza sadzba dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a., podbodu 1b. alebo podbodu 1c. zákona. Ak suma v riadku 560 je rovná alebo nižšia ako 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr v roku 2025, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 10 %. Ak suma v riadku 560 je vyššia ako 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr v roku 2025, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 21 %. Daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr v roku 2025 zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, uvedie sadzbu dane 24 %. V riadku 560 sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenia sadzby dane z príjmov vo výške 10 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 100 000 eur za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr v roku 2025. Pri vyplnení zdaniteľných príjmov (výnosov) v riadku 560 sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6) alebo tabuľky C2 (riadok 6) alebo tabuľky F (riadok 1), alebo tabuľky G1 [riadok 1 upravený o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3)] alebo tabuľky G2 (riadok 1) alebo tabuľky H (riadok 1 a riadok 2 až 10 stĺpca 1)

Takto zistené príjmy (výnosy) sa následne upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to predovšetkým vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). V riadku 610 sa uvádza úľava na dani (napr. podľa § 35, 35a, 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona a § 30a a 30b zákona)

V tomto riadku sa uvádza aj suma úľavy na dani podľa § 30d zákona, ktorú si uplatňuje sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U daňovníka v popise položky riadku 610 sa vypíše na označené miesto tá úľava, ktorá sa uplatňuje.

V riadku 710 sa uvádza zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 zákona, uvedenej v III. časti - tabuľke E a v riadku 10.

Na riadku 810 sa uvádza ustanovená suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 zákona, a to na základe skutočností, aké zdaniteľné príjmy (výnosy) dosiahol daňovník za zdaňovacie obdobie a či uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu. Tento riadok vypĺňa aj daňovník, ktorý uplatňuje započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 zákona, pričom uvedie sumu minimálnej dane, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane.

Na riadku 820 sa uvádza minimálna daň na úhradu za zdaňovacie obdobie uvedená na riadku 810, ak suma na riadku 810 je vyššia ako suma na riadku 800, inak sa uvedie nula.

Na riadku 830 sa uvádza kladný rozdiel medzi minimálnou daňou z riadku 810 a daňou po úľavách a po zápočte dane z riadku 800. Daňovník má nárok na zápočet takto vypočítaného kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 46b ods. 5 zákona. Sumu z toho riadku v príslušnom zdaňovacom období neuvádza v tabuľke K. Do tabuľky K ju uvedie až v nasledujúcom zdaňovacom období.

Na riadku 900 uvedie daňovník sumu, ktorá predstavuje sumu minimálnej dane, ak: - daňovník vykázal na riadku 800 daň vo výške 0 eur alebo vykázal daňovú stratu, alebo,

- daňovník vykázal daň nižšiu ako je suma ustanovenej minimálnej dane. Riadky 910 až 1000 sa vypĺňajú len v prípade, ak je vyplnený údaj na riadku 5 v stĺpci 4 tabuľky K, t. j. len v prípade zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Na riadku 910 sa uvádza kladný rozdiel medzi daňou z riadku 800 a ustanovenou sumou minimálnej dane z riadku 810, od ktorého je možné odpočítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Na riadku 920 sa uvedie suma zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b ods. 5 zákona na základe výpočtu v tabuľke K.

Na riadku 1000 sa uvedie daň po zápočte minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období ako rozdiel dane uvedenej na riadku 800 a započítavaného kladného rozdielu uvedeného na riadku 920.

V riadku 1010 sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období podľa § 42 a § 51c ods. 1 zákona (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 zákona)

Daňovník do tejto sumy uvádza aj tie preddavky na daň, ktoré uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, do lehoty na podanie priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva [napr. preddavok splatný v novembri 2026, ktorý daňovník uhradil vo februári 2027, t. j. do lehoty na podanie priznania (31.3.2027), avšak vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie roka 2026]. Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie. V riadku 1030 sa uvádza suma dane vybraná zrážkou platiteľom dane za daňovníka, ak zrazená daň je považovaná za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona. V riadku 1040 sa uvádza celková suma preddavkov na daň, pričom suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona. V riadku 1050 sa uvádza daň pred úpravou o preddavky na daň alebo minimálna daň. V riadku 1060 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. V tomto riadku sa uvádza suma z riadku 29 – IV. časti – Zdanenie pri presune majetku daňovníka,

odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona. V riadku 1061 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 30 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. V riadku 1062 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 31 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do iného štátu, ako je štát uvedený v riadku 1061. V riadku 1070 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona z riadku 9 – V. časti – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

V riadku 1071 sa prenáša výsledná daň z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona vypočítaná ako súčet stĺpcov 1 a 2 na riadku 14 VI. časti.

V riadku 1072 sa prenáša výsledná daň z osobitného základu dane podľa § 51eb zákona vypočítaná na riadku 3 VII. časti. V riadku 1080 sa uvádza celková daň ako súčet riadkov 1050, 1060, 1070, 1071 a 1072. V riadku 1090 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude daňovník platiť v splátkach. Podľa § 17g ods. 1 zákona má daňovník možnosť daň vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, platiť v splátkach. Ak chce daňovník túto možnosť využiť vyplní sa riadok 1090, kde sa uvedie sumu z riadku 1061 a zároveň sa vypĺňa X. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

V riadku 1100 sa uvádza daň alebo minimálna daň na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+)

Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 eur, v riadku 1100 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to aj v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 zákona. V riadku 1101 sa uvádza daňový preplatok (-)

Suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona. V riadku 1110 sa uvádza daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky platených preddavkov na daň podľa § 42 ods. 6 zákona. Pri výpočte sa základ dane uvedený v riadku 500 prenásobí sadzbou dane uvedenou v riadku 550. Táto suma sa zníži o hodnotu uvedenú v riadku 610. Pri stanovení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby sa postupuje podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona. Ak si daňovník uplatňuje v riadku 610 úľavu v zmysle § 35, resp. § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 1110 sa nevyplňuje a daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň.

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú len vtedy, ak daňovník podáva dodatočné priznanie. Hodnoty v riadkoch 1120, 1140, 1160 a 1180 sa uvádzajú v absolútnych hodnotách, t. j. bez znamienka mínus (-). Upozornenie: Predchádzajúcim priznaním sa rozumie priznanie podané v lehote na podanie priznania podľa § 49 zákona (riadne alebo opravné priznanie), alebo bezprostredne predchádzajúce dodatočné priznanie, ak daňovník podal ďalšie dodatočné priznanie.

V riadku 1120 sa uvádza daň alebo minimálna daň, ktorá bola uvedená v riadku 1050 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. V riadku 1130 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane alebo minimálnej dane v dodatočnom priznaní oproti dani uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. V riadku 1140 sa uvádza posledná známa daňová strata uvedená v riadku 400 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie (v tomto prípade bude v riadku 1120 uvedená 0). V riadku 1150 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) daňovej straty v dodatočnom priznaní oproti daňovej strate uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak posledná známa daňová strata prechádza do kladnej sumy dane, v riadku 1150 sa uvedie čiastka z riadku 1140 so znamienkom mínus (-)

Ak sa posledná známa kladná čiastka dane mení na daňovú stratu, v riadku 1150 sa uvedie suma z riadku 400 so znamienkom plus (+). V riadku 1160 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedená v riadku 1060 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. V riadku 1170 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. V riadku 1180 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedená v riadku 1070 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. V riadku 1190 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 51e zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1191 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona uvedená v riadku 1071 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

V riadku 1192 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. III. časť –Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

U daňovníka sa vypĺňajú len tie tabuľky III. časti, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho priznania. Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

Táto tabuľka je rozpisom úhrnnej sumy uvedenej v II. časti v riadku 130. V riadku 6 sa uvádzajú výdavky na reprezentáciu a výdavky na reklamné predmety podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona. V riadku 16 sa uvedú v úhrne ostatné položky, ktoré sú súčasťou sumy uvedenej v II. časti riadku 130, a nie sú súčasťou riadkov 1 až 15. V tomto riadku sa uvádzajú aj výdavky (náklady) na víno, avšak len tie, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno,

ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304. Tabuľka B – Odpisy hmotného majetku V riadku 2 uvádza daňovník úhrn daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 zákona, ktorý zahŕňa:

do užívania v prípade, ak bol majetok obstaraný počas zdaňovacieho obdobia, t. j. odpisy v 1. roku odpisovania - ročné odpisy hmotného majetku ako v ďalších rokoch odpisovania (celoročný odpis) - pomernú časť odpisu hmotného majetku neuplatnenú v 1. roku odpisovania - odpisy hmotného majetku, u ktorého je prerušené odpisovanie podľa § 22 ods. 9

odpisovania). Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je cena limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Tieto sa uvádzajú v riadku 5. Tabuľka C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva

Údaje v tabuľke C1 sa vypĺňajú u daňovníka účtujúceho podľa: a) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov, b) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007

č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 601/2007 Z. z.) v znení neskorších predpisov, c) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy (oznámenie č. 485/2022 Z. z.) v znení opatrenia č. MF/13953/2023-361 (oznámenie č. 499/2023 Z. z.), d) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 2022 č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie (oznámenie č. 484/2022 Z. z.) v znení opatrenia č. MF/014915/2023-361 (oznámenie č. 502/2023 Z. z.)

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.1.2023 bolo nahradené novými opatreniami uvedenými v písm. c) a d). V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane. V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený

v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane. V riadku 6 sa uvádza celková suma výnosov z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Tabuľka C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva

Údaje v tabuľke C2 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 472/2010 Z. z.) v znení neskorších predpisov. V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane. V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.

V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Tabuľka D - Evidencia a odpočet daňovej straty (k r. 410 II. časti) V stĺpci 1 sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty po skončení uplatňovania nároku na daňový úver podľa § 35a a § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V riadku 1 daňovník uvádza celkovú výšku daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňoval nárok na daňový úver. V riadku 2 uvádza sumu odpočítavanú v príslušnom zdaňovacom období a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak suma uvedená v riadku 2 pozostáva z daňových strát vykázaných podľa rôznych zákonov o dani z príjmov uvedie sa spôsob vyčíslenej sumy v riadku 2 na odpočítanie v bežnom období v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V stĺpcoch 2 a 3 v riadku 1 sa uvádza výška daňovej straty vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona. V riadku 2 sa uvádza suma odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30a ods. 3 písm. b) alebo § 30b ods. 3 písm. b) zákona, t. j. daňová strata je odpočítavaná nerovnomerne do výšky vykázaného základu dane. V riadku 3 sa uvádza vždy zostatok neodpočítanej daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpcoch 4 až 8 v riadku 1 sa uvádza celková výška daňovej straty vykázanej podľa § 30 zákona za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Daňová strata vykázaná v príslušnom zdaňovacom období sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v príslušnom zdaňovacom období. Podľa § 30 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a § 52zza ods. 16 zákona daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

U mikrodaňovníka je možné podľa § 30 ods. 1 zákona odpočítať daňovú stratu do výšky základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, ak ide o daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021. V riadku 3 sa uvádza zostatok daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 zákona.

V riadku 4 sa uvádza časť odpočítaná v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpci 9 sa uvádza v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 8 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). Tabuľka E – Zápočet dane zaplatenej v zahraničí V riadku 1 sa uvádza kladný základ dane prevzatý z II. časti z riadku 400. V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrnom príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí sa na účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami podľa § 2 písm. h) zákona plynúcimi zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona. Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) znížený o hrubé príjmy (výnosy) vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020. V riadku 3 sa uvedie percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 2 : r. 1) x 100], zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 zákona. Ak vypočítaný percentuálny podiel je vyšší ako 100, v riadku 3 sa uvedie v maximálnej výške 100,00. V riadku 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať [(r. 700 II. časti x r. 3) : 100]. V riadku 5 sa uvedie čistý príjem (výnos) z hybridného prevodu podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020, t. j. hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu znížený o výdavky (náklady) súvisiace s hybridným prevodom. V riadku 6 sa uvedie percentuálny podiel čistých príjmov (výnosov) z hybridného prevodu zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 5 : r. 1) x 100]. Súčet vypočítaných percentuálnych podielov z riadkov 3 a 6 nesmie byť vyšší ako 100, v riadku 6 sa potom uvedie vo výške, ktorá v úhrne s riadkom 3 nepresiahne 100,00. V riadku 7 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné z hybridného prevodu započítať [(r. 700 II. časti x r. 6) : 100]. V riadku 8 sa uvedie úhrn dane zaplatenej v zahraničí uplatňovanej na zápočet, vzťahujúcej sa k príjmom uvedeným v riadku 2 a 5. Pri započítavaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa zákona je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí. V tomto riadku sa uvedie len tá časť dane, ktorá môže byť v štáte zdroja príjmov vybraná v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri prepočte dane zaplatenej v zahraničí na euro sa na účely zápočtu použije kurz uvedený v § 31 zákona. Prepočet čiastky uvedenej v tomto riadku podľa jednotlivých mien sa uvedie v osobitnej prílohe. V riadku 10 sa uvedie výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať (uvedie sa nižšia suma z riadkov 8 a 9)

Suma uvedená v tomto riadku sa prevezme do riadku 710 - II. Príklad Spoločnosť A so sídlom na území SR uzatvorila v roku 2026 zmluvu o dočasnom prevode dlhopisov na 2 roky na spoločnosť B so sídlom v zahraničí. Spoločnosť A tak získala finančné prostriedky vo výšky 50 000 eur s povinnosťou každoročnej fixnej platby vo výške

550 eur, predstavujúcej úrokový náklad. Počas roka 2026 došlo k splatnosti alikvotného úrokového výnosu z prevedených dlhopisov vo výške 750 eur, z ktorého bola v zahraničí vybraná daň zrážkou vo výške 10 %, t. j. 75 eur. Spoločnosť A aj spoločnosť B sa považujú za majiteľov dlhopisov, t. j. aj za príjemcu úrokového výnosu a obe si tento príjem zahrnú do základu dane a uplatnia zápočet na zrazenú daň. Uvedená situácia spĺňa definíciu hybridného prevodu podľa § 17i ods. 3 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2020. Podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 si môže spoločnosť A započítať daň vybranú v zahraničí pri hybridnom prevode najviac v sume pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane. Spoločnosť A tak hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu, t. j. úrokový výnos vo výške 750 eur neuvedie na r. 2. V r. 5 uvedie čistý (príjem) výnos z hybridného prevodu vo výške 200 eur (750 – 550), t. j. čistú sumu príjmov (výnosov) zahrňovanú do zdaniteľných príjmov z tohto realizovaného obchodu. V r. 6 sa vypočíta pomer čistého (príjmu) výnosu z hybridného prevodu k základu dane na r. 1 a v r. 7 výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú bude možné započítať na daňovú povinnosť.

Tabuľka F - Doplňujúce údaje

Tabuľku F vypĺňa daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Túto tabuľku nevypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, tabuľku F nevypĺňa ani daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, keďže vypĺňa tabuľku C1 alebo C2 podľa spôsobu vedenia účtovníctva. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Tabuľka G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo Tabuľku G1 vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona. Tabuľka G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve

Tabuľku G2 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F. Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľka G3 - Úprava výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo Tabuľku G3 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72, Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721, ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2023 (oznámenie č. 57/2023 Z. z.). Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia. Tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta

Tabuľku H vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod zákona] (ďalej len „nerezident“), ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona. Údaje v tabuľke H musia byť vyčíslené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona. V riadku 1 sa uvádza úhrn základov dane alebo daňových strát daňovníka z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky a ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom ako podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona. V riadku 2 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 3 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 4 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 5 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) piateho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 6 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 13 zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 7 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 8 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. V riadku 9 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 10 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. i) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje. Tabuľka I - Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona

Tabuľku I vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje kontrolované transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí v členení na jednotlivé kontrolované transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií (v zmysle čl. 2 bodu 4 Usmernenia MF SR č. MF/012879/2025-724 o určení obsahu dokumentácie, ďalej „Usmernenie MF SR“) so závislými osobami. V tabuľke I sa uvádzajú všetky významné kontrolované transakcie (v zmysle § 17 ods. 5 zákona) so závislými osobami bez ohľadu na typ dokumentácie, ktorá sa vedie o týchto transakciách. Tabuľku I vypĺňa aj daňovník, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne. V tabuľke I sa uvádzajú aj vnútropodnikové kontrolované transakcie medzi zriaďovateľom a jeho stálou prevádzkarňou.

Daňovníci, ktorí sú závislými osobami z dôvodu prepojenia na základe priamej alebo nepriamej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku na majetku, kontrole alebo vedení, uvádzajú v tabuľke I len kontrolované transakcie s príslušným správcom kapitoly štátneho rozpočtu, s obcou alebo vyšším územným celkom, s nimi zriadenými rozpočtovými organizáciami, príspevkovými organizáciami, ako aj s právnickými osobami, v ktorých má daňovník majetkovú účasť alebo v ktorých má majetkovú účasť príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu, obec alebo vyšší územný celok a nimi zriadené rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a iné právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť a súčasne spĺňajú podmienky podľa § 2 písm. n) zákona.

V stĺpci 1 je uvedené poradové číslo kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií.

V stĺpci 2 sa vyberie kód druhu transakcie z nasledovného číselníka: Kód druhu transakcie Druh transakcie 01 Predaj/nákup výrobkov 02 Predaj/nákup tovaru 03 Predaj/nákup materiálu 04 Predaj/nákup hmotného majetku 05 Predaj/nákup nehmotného majetku 06 Predaj/nákup krátkodobého finančného majetku 07 Predaj/nákup dlhodobého finančného majetku 08 Prevod pohľadávok/záväzkov 09 Prevod obchodných podielov 10 Prevod podniku alebo časti podniku 11 Služby manažérske 12 Služby výskumu a vývoja 13 Služby marketingové 14 Služby sprostredkovateľské

15 Služby podpory predaja 16 Služby prenájmu 17 Služby práce vo mzde 18 Služby správy aktív alebo portfólia 19 Služby ostatné 20 Licenčný poplatok - softvér 21 Licenčný poplatok - použitie predmetu priemyselného vlastníctva 22 Licenčný poplatok - franchise 23 Licenčný poplatok - know-how 24 Licenčný poplatok - ostatné typy nehmotného majetku 25 Úroky z úverov 26 Úroky z dlhopisov 27 Úroky z cash-poolingu 28 Úroky ostatné 29 Derivátové operácie 30 Platba na základe dohody o príspevkoch na náklady 31 Poistné 32 Zaistné 33 Odplaty za záruky 34 Kompenzačné platby pri zmluvnom výrobcovi (úprava zisku na úroveň podľa princípu nezávislého vzťahu) 35 Kompenzačné úpravy pri reštrukturalizácii podnikania (v zmysle kapitoly IX Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné podniky a správu daní) 36 Koncoročné kompenzačné úpravy (úprava zisku na úroveň podľa princípu nezávislého vzťahu) 37 Ostatné transakcie

V stĺpci 3 sa vyznačí skutočnosť, že ide o skupinu kontrolovaných transakcií v zmysle čl. 2 bodu 4 Usmernenia MF SR.

V stĺpci 4 sa vyznačí skutočnosť, že ide o prepojenosť podľa § 2 písm. r) zákona, a to vzťah medzi zriaďovateľom a stálou prevádzkarňou alebo stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka alebo prepojených daňovníkov. V stĺpci 5 sa uvedie vplyv na základ dane (riadok 400 daňového priznania) v eurách s presnosťou na eurocenty. Kladný vplyv kontrolovanej transakcie na riadok 400 sa označuje kladným číslom. Záporný vplyv kontrolovanej transakcie na riadok 400 sa označuje záporným číslom (znamienko mínus)

Tento údaj zohľadňuje celkový vplyv kontrolovanej transakcie na základ dane v príslušnom zdaňovacom období a v budúcich zdaňovacích obdobiach. Napríklad v prípade nákupu odpisovaného hmotného majetku sa táto kontrolovaná transakcia uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k nákupu a v stĺpci 5 sa uvedie obstarávacia cena tohto majetku. Rovnako v prípade nákupu zásob sa v tomto stĺpci uvedie obstarávacia cena zásob. Náklady, ktoré sa stanú daňovo uznateľnými až v neskorších zdaňovacích obdobiach (napr. rezervy daňovo uznateľné až v zdaňovacom období, v ktorom budú použité alebo náklady uznateľné až po zaplatení) sa tiež uvedú v tabuľke I v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto náklady zaúčtované.

Príklad Slovenský zriaďovateľ stálej prevádzkarne umiestnenej v Českej republike obstará tovar pre potreby tejto stálej prevádzkarne od závislej osoby, ktorá je rezidentom Nemecka. Náklady na obstaraný tovar alokuje na túto stálu prevádzkareň. V tomto prípade zriaďovateľ stálej prevádzkarne v tabuľke I uvedie obidve transakcie – obstaranie tovaru od nemeckej závislej osoby so znamienkom mínus (náklad) a alokáciu hodnoty tovaru na českú stálu prevádzkareň so znamienkom plus (výnos).

Príklad Rakúsky daňový rezident má na území SR stálu prevádzkareň, ktorá vykonáva agentské činnosti. Pre účely určenia základu dane stálej prevádzkarne sa jej výnosy určia v percentuálnom vyjadrení z hodnoty predajov uskutočnených rakúskym zriaďovateľom na území SR. Daňovník uvedie v tabuľke I hodnotu týchto výnosov (bez ohľadu, či stála prevádzkareň vedie účtovníctvo a či sú tieto výnosy uvedené v jej účtovníctve) so znamienkom plus.

Príklad Daňovník pri zostavení daňového priznania zistí, že jedna z jeho transakcií so závislými osobami nebola ocenená v súlade s princípom nezávislého vzťahu a rozdiel by znížil základ dane o 100 000 eur. Preto v daňovom priznaní uvedie tento rozdiel v riadku 110 daňového priznania. Následne pri tejto transakcii uvedie v prvej časti tabuľky I v stĺpci 5 hodnotu upravenú o príslušný rozdiel (po úprave o 100 000 eur).

Príklad Daňovník v zdaňovacom období realizoval transakcie, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale nemajú vplyv na základ dane. V zdaňovacom období predal závislej osobe obchodný podiel, pri ktorom je príjem oslobodený podľa § 13c zákona. Okrem toho vynaložil výdavky na reprezentáciu voči závislej osobe. Tieto transakcie nemajú vplyv na základ dane a preto sa v tabuľke I neuvádzajú; takisto nie sú predmetom dokumentácie podľa Usmernenia MF SR.

V stĺpci 6 sa vyberie kód štátu, v ktorom je príslušná závislá osoba (protistrana kontrolovanej transakcie) daňovým rezidentom.

V stĺpci 7 sa uvedie názov závislej osoby (v prípade fyzickej osoby meno a priezvisko), s ktorou sa daná kontrolovaná transakcia alebo skupina kontrolovaných transakcií uskutočnila v danom zdaňovacom období. V prípade skupiny kontrolovaných transakcií, ktorá sa uskutočňuje s rôznymi závislými osobami, sa skupina kontrolovaných transakcií rozdelí podľa jednotlivých závislých osôb.

V závislosti od počtu kontrolovaných transakcií alebo skupín kontrolovaných transakcií daňovník v prípade potreby pridá riadky v tabuľke (maximálny počet riadkov je 99)

Ak maximálny počet riadkov nepostačuje na uvedenie všetkých významných kontrolovaných transakcií, z tabuľky I sa vynechajú kontrolované transakcie s najnižšou hodnotou. Významné kontrolované transakcie, ktoré sa neuviedli v daňovom priznaní z dôvodu nedostatočného počtu riadkov, sa uvedú v príslušnej dokumentácii transferového oceňovania podľa Usmernenia MF SR.

V stĺpci 1 je uvedené poradové číslo kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií.

V stĺpci 2 sa vyberie kód druhu transakcie z nasledovného číselníka: Kód druhu transakcie Druh transakcie 01 Úvery 02 Dlhopisy 03 Zostatky z cash-poolingu 04 Zmenky 05 Ostatné

V stĺpci 3 sa uvedie najvyššia suma úveru a pôžičky počas zdaňovacieho obdobia. V stĺpci 4 sa uvedie stav úveru alebo pôžičky ku koncu zdaňovacieho obdobia.

Príklad Daňovník si zoberie pôžičku od závislej osoby v polovici zdaňovacieho obdobia vo výške 100 000 eur. Následne pred koncom zdaňovacieho obdobia splatí 20 000 eur z tejto pôžičky. Daňovník v stĺpci 3 uvedie sumu 100 000 eur a v stĺpci 4 uvedie 80 000 eur. Príklad Daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia evidoval pôžičku od závislej osoby vo výške 80 000 eur. Následne si zoberie ďalšiu tranžu pôžičky od tej istej závislej osoby v rámci zdaňovacieho obdobia v sume 30 000 eur, čím sa stav pôžičky navýši na sumu 110 000 eur. Pred koncom zdaňovacieho obdobia splatí sumu 40 000 eur. Daňovník v stĺpci 3 uvedie sumu 110 000 eur a v stĺpci 4 uvedie sumu 70 000 eur. V stĺpci 5 sa vyberie kód štátu, v ktorom je príslušná závislá osoba (protistrana kontrolovanej transakcie) daňovým rezidentom.

V stĺpci 6 sa uvedie názov závislej osoby (v prípade fyzickej osoby meno a priezvisko), s ktorou sa daná kontrolovaná transakcia alebo skupina kontrolovaných transakcií uskutočnila v danom zdaňovacom období. V prípade stálej prevádzkarne sa uvedie názov (v prípade fyzickej osoby meno a priezvisko) zriaďovateľa stálej prevádzkarne a označenie „SP“, napríklad slovenská stála prevádzkareň spoločnosti ABC GmbH sa označí ako „ABC GmbH SP“)

V prípade stálych prevádzkarní, ktoré sú organizačnými zložkami zapísanými do obchodného registra, je možné uviesť názov organizačnej zložky.

V tretej časti tabuľky sa vyznačí skutočnosť, že sa v zdaňovacom období realizovali kontrolované transakcie v hodnote nižšej ako je uvedená v § 17 ods. 5 písm. a) zákona a zároveň platí, že tieto kontrolované transakcie nie sú uvedené v prvej časti tabuľky I v rámci agregovaných, resp. skupiny kontrolovaných transakcií.

Daňovníci, ktorí majú významné kontrolované transakcie alebo skupinu kontrolovaných transakcií spadajúcich do rozsahu úplnej alebo základnej transferovej dokumentácie, sú naďalej povinní viesť príslušnú dokumentáciu a zároveň riadne vyplniť tlačivo DPPO vrátane tabuľky I DPPO. Tí daňovníci, ktorí majú významné kontrolované transakcie alebo skupinu kontrolovaných transakcií, ktoré spadajú do rozsahu skrátenej dokumentácie si svoju povinnosť splnia riadnym vyplnením tlačiva DPPO vrátane tabuľky I. Tabuľka J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V riadku 1 sa uvádza výnos dosiahnutý z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky. V riadku 2 sa uvádza výnos z nájomného a iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky. Časť pod tabuľkou J má samostatný význam pre vymedzenie konkrétneho časového obdobia v príslušnom zdaňovacom období, kedy bol daňovník považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a identifikačného čísla na daňové účely (TIN), ak mu bolo pridelené v štáte daňovej rezidencie v zahraničí. Vypĺňa ju daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident) podľa § 2 písm. e) tretieho bodu zákona. V tabuľke daňovník vypĺňa obdobie, od kedy do kedy počas zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak počas celého zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie sa dátum napr. od 01.01.2026 do 31.12.2026. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie sa tá časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 01.07.2026 do 31.12.2026.

Tieto skutočnosti daňovník vysvetlí v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy. Tabuľka K – Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b zákona Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období (riadok 830 priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie)

Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu minimálnej dane podľa § 46b zákona, vypĺňa tabuľku K aj ten daňovník, ktorý síce v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období za ktoré podáva priznanie, neuplatňuje započítanie minimálnej dane (napr. z dôvodu vykázania daňovej straty), avšak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou. Do tabuľky uvádza práve tieto kladné rozdiely z predchádzajúcich zdaňovacích období. Údaje v tabuľke K sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. Do tabuľky K v príslušnom zdaňovacom období daňovník neuvádza kladný rozdiel za príslušné zdaňovacie obdobie, t. j. údaj z riadku 830. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázaný v príslušnom zdaňovacom období na riadku 830 sa v tabuľke bude uvádzať až v nasledujúcom zdaňovacom období. V stĺpci 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vykázal kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou.

V stĺpci 2 uvedie celkovú sumu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou bez ohľadu na to, akú sumu už z tohto kladného rozdielu započítal.

V stĺpci 3 uvádza časť kladného rozdielu, ktorú započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

V stĺpci 4 uvádza sumu kladného rozdielu, ktorý započítava v príslušnom zdaňovacom období.

V stĺpci 5 uvedie daňovník sumu kladného rozdielu, zostávajúcu na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník v stĺpci 5 vykáže zostávajúcu časť vo výške 0 eur, t.j. kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázaný za jednotlivé zdaňovacie obdobie je plne započítaný, nevykazuje toto obdobie pri vyplnení tabuľky K v nasledujúcom zdaňovacom období. V stĺpci 4 na riadku 5 sa uvádza celková suma kladného rozdielu započítavaná v príslušnom zdaňovacom období, ktorej výška však nesmie presiahnuť sumu uvedenú na riadku 910 priznania. Údaj zo stĺpca 4 na riadku 5 sa zároveň prenáša do riadku 920 priznania. Tabuľka L – Výpočet úhrnu zdaniteľných príjmov (k r. 560 v II. časti) Tabuľku L vypĺňa daňovník, ktorý zistené zaúčtované príjmy (výnosy) podľa riadku 1 upravuje na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to najmä vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, alebo úpravou o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

V riadku 1 uvedie daňovník zaúčtované príjmy (výnosy) z riadku 6 tabuľky C1 alebo z riadku 6 tabuľky C2 alebo z riadku 1 tabuľky F alebo z riadku 1 tabuľky G1 upraveného o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3) alebo z riadku 1 tabuľky G2 alebo z riadku 1 a riadku 2 až 10 stĺpca 1 tabuľky H. Daňovník, ktorého zaúčtované výnosy sú súčasne zdaniteľnými príjmami bez úpravy vyplní iba riadok 1 a riadok 99, v ktorom uvedie rovnakú sumu ako v riadku 1. V stĺpci 1 sa uvádza popis úprav (zníženie alebo zvýšenie) výnosov na zdaniteľné príjmy, napr. prijaté dividendy vylúčené z predmetu dane alebo rozdiel z ocenenia transakcií medzi závislými osobami alebo nepeňažný príjem z dôvodu prenájmu. Ak na niektorom z riadkov úprav výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na základ dane sa nachádza viac úprav, každá táto úprava v Tabuľke L sa uvádza osobitne.

V stĺpci 2 sa uvádza suma a zároveň zaškrtáva príslušné pole pre znamienko „+“ alebo „–“ podľa toho, či ide o zvýšenie alebo zníženie.

V stĺpci 3 sa uvádza číslo riadku daňového priznania, na ktorom je príslušná suma uvedená ako úprava výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na základ dane.

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, v splátkach, je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f zákona, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania sa uplatňuje „fikcia predaja“, t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti. Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. V riadkoch 1 až 6 stĺpca 1 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedie reálna hodnota individuálneho majetku presunutého do zahraničia podľa § 17f ods. 1 zákona. V riadkoch 1 až 6 stĺpca 2 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedú výdavky, ktoré je možné uplatniť k jednotlivým druhom majetku, a to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b) e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) zákona a hodnotu zásob. V riadku 7 sa uvedie reálna hodnota majetku a záväzkov presunutých podľa § 17f ods. 2 zákona pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia. Riadky 8 a 9 vypĺňa iba daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona (obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti)

Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) zákona, vyplní iba riadok 7 a následne pokračuje až riadkami 10 a 11. V riadku 10 sa uvedie úhrn súm, ktoré zvyšujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 11 sa uvedie úhrn súm, ktoré znižujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona. V riadku 12 sa uvedie zisk/strata z osobitného základu dane vyčísleného pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia V riadku 13 sa uvedie zisk/strata z presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom sa umožňuje platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vyplnia obdobne ako riadky 1 až 13. V riadku 27 sa uvedie celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2 zákona ako súčet osobitných základov dane z riadkov 13 a 26, avšak celkový osobitný základ dane

podľa § 17f ods. 3 zákona nesmie mať zápornú hodnotu. Ak je súčet týchto riadkov záporné číslo, uvedie sa v tomto riadku 0. V riadku 29 sa uvedie daň z osobitného základu dane [(r. 27 x r. 28) : 100]. Suma z riadku 29 sa uvedie aj v riadku 1060 v II. časti. V riadku 30 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú je možné na základe rozhodnutia daňovníka platiť podľa § 17f zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1061 v II. časti. V riadku 31 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú nie je možné platiť podľa § 17g zákona v splátkach. Suma z riadku 31 sa uvedie aj v riadku 1062 v II. časti. V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona, ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. V riadkoch 1 až 3 stĺpca 1 sa uvedie úhrn príjmov (neznížených o výdavky) podľa jednotlivých kategórií príjmov, a to podiel na zisku (dividenda), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn vyrovnacích podielov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť vyrovnacie podiely podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada. V riadku 5 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn podielov na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 5 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť podiely na likvidačnom zostatku podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada. V riadku 7 sa uvedie osobitný základ dane podľa § 51e zákona ako rozdiel úhrnu príjmov (výnosov) z riadku 6 stĺpca 1 a úhrnu výdavkov (nákladov) z riadku 6 stĺpca 2. V riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona ako súčin základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8. VI. časť– Výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona VI. časť vypĺňa daňovník, ktorý dosahuje výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona. Do osobitného základu dane podľa § 51ea zákona sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) vyplácané daňovníkovi podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v) zákona, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

V riadkoch 1 až 5 stĺpca 1 sa uvedie úhrn výnosov (príjmov) vyplácaných daňovníkovi v kalendárnom roku 2025. Na výnosy (príjmy) neznížené o výdavky sa uplatní sadzba dane

16 %.

V riadkoch 1 až 5 stĺpca 2 sa uvedie úhrn výnosov (príjmov) vyplácaných daňovníkovi od kalendárneho roku 2026. Na výnosy (príjmy) neznížené o výdavky sa uplatní sadzba dane

13 % podľa § 15 písm. b) štvrtého bodu.

V riadkoch 6 až 13 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

V riadku 14 sa uvedie výsledná daň z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona, ktorá sa následne v súčte prenesie na riadok 1071.

VII. časť - Výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51eb zákona

VII. časť vypĺňa banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá po 31. decembri 2025 zaúčtovala voči svojim klientom poplatky za platobnú operáciu vykonanú platobnou kartou v prospech hráčskeho účtu, z ktorých jej vznikli výnosy (príjmy), ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51eb zákona.

V riadku 1 sa uvedie suma výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu, neznížená o výdavky.

V riadku 2 sa uplatní sadza dane 54 % podľa § 15 písm. b) piateho bodu.

V riadku 3 sa uvedie výsledná daň z osobitného základu dane podľa § 51eb zákona, ktorá sa následne prenesie na riadok 1072.

VIII. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

V súlade s § 50 ods. 1 zákona, je daňovník oprávnený vyhlásiť v priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi)

Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí túto skutočnosť v VIII. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 zákona.

Podiel zaplatenej dane môže poukázať aj daňovník, ktorý je povinný zaplatiť minimálnu daň, ak spĺňa podmienky uvedené v § 50 zákona.

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Príklad

IČO prijímateľa je v Zozname prijímateľov vedenom Notárskou komorou uvedené nasledovne: 00360918

V riadku 1 sa uvádza suma dane z príjmov právnickej osoby, z ktorej je možné poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona. V riadku 1 sa uvedie suma z riadku 1080. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g zákona, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090. Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2026, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z r. 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktorý poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu poskytnutého daru najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania. Príklad Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2026 finančný dar vo výške 1 000 eur a do lehoty na podanie priznania poskytol ešte finančný dar vo výške 300 eur. Priznanie podal v lehote na podanie priznania, v ktorom vykázal v VIII. časti v riadku 2 sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar vo výške 1 300 eur. V riadku 1 vykázal daň 260 000 eur. Suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 bola vo výške 1 300 eur. Daňovník splnil podmienku podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona a je oprávnený vyhlásiť v priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa môže poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona. Suma finančného daru poskytnutého do lehoty na podanie priznania, uvedená v riadku 2 sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2026.

Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej v riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu do výšky 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa). Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančný dar, ktorého výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu do výšky 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa). Osoba oprávnená na podanie priznania za právnickú osobu Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva napr. konateľ, správca spoločenstva prípadne, ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie priznania za právnickú osobu uvedie sa napr. daňový poradca, advokát. Priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri Slovenskej republiky (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty) príp. v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.)

Ak sa podáva priznanie za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 zákona, podáva a podpisuje ho posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra a v lehote na podanie priznania je povinný daň aj zaplatiť.

Počet príloh V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

samostatných príloh) k tabuľke G2 - prehľad úprav výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov

pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia k tabuľke G3 - Príloha k § 13a a § 13b zákona - Príloha k § 30c zákona - každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade

obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov) - Príloha k § 30ca zákona - Príloha k § 30e zákona - Príloha k VIII. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch – každá strana prílohy

predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona, Príloha k § 30ca zákona, Príloha k § 30e zákona a Príloha k VIII. časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa. X. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach

Podľa § 17g ods. 1 zákona môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f zákona v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 zákona v priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 1090 v splátkach. V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 zákona správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v X. časti. XI. časť – Žiadosť o vrátenie daňového preplatku

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku. Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať do výšky 15 000 eur vrátane. Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v IX. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku.

Výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka