Občiansky zákonník je všeobecným a základným predpisom súkromného práva. Upravuje
súkromnoprávne veci v rozsahu, v akom ich neupravujú osobitné právne predpisy.
(2)
Pod súkromnoprávnymi vecami sa rozumie osobný stav osôb, ako aj ich práva a povinnosti
osobnej a majetkovej povahy.
Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon
nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných osôb.
(2)
Ustanovenia tohto zákona možno nahradiť autonómnym dojednaním, ibaže je s prihliadnutím
na rozumné usporiadanie vzťahov zrejmé, že predmetom tohto dojednania nemožno slobodne
disponovať, alebo sa to prieči zmyslu a účelu zákona. Zakázané sú predovšetkým také
autonómne dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi alebo s verejným poriadkom.
Pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba
má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť
zmysel a účel svojho konania, ako aj konania ostatných subjektov súkromného práva.
Ak právna vec nie je upravená týmto zákonom ani iným osobitným predpisom, posúdi sa
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Každý sa môže domáhať ochrany svojho ohrozeného alebo porušeného práva na príslušnom
orgáne verejnej moci. Ak nie je ustanovené inak, je týmto orgánom súd.
(2)
Ak je zrejmé, že zásah orgánu podľa odseku 1 nebude včasný a účinný, môže si každý,
komu priamo a bezprostredne hrozí neoprávnený zásah do práva, brániť svoje právo primerane
sám a zásah odvrátiť.
Náležitou starostlivosťou je starostlivosť všeobecne vyžadovaná v prípadoch daného
druhu. Kto sa verejne alebo v styku s inou osobou prihlási k určitej profesijnej odbornosti,
vyžaduje sa od neho pri konaní v rámci tejto odbornosti náležitá starostlivosť, ktorá
je s takouto odbornosťou spojená.
(2)
Ak niekto nemá o určitej skutočnosti vedomosť len v dôsledku zanedbania náležitej
starostlivosti, platí, že o tejto skutočnosti musel vedieť a rovnako, že sa o nej
musel dozvedieť.
Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
(2)
Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a
nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.
Právnickou osobou je združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, účelové združenie
majetku alebo iný organizovaný subjekt, ktorému zákon priznáva právnu subjektivitu.
(3)
Štát v súkromnoprávnych vzťahoch vystupuje ako právnická osoba.
Fyzické osoby sú príbuzné v priamom rade, ak je jedna potomkom druhej. Stupeň príbuzenstva
sa určí počtom narodení, ktoré zakladajú ich príbuzenský vzťah.
(2)
Fyzické osoby sú príbuzné v nepriamom rade, ak sú potomkom spoločného predka a nie
sú príbuznými v priamom rade. Stupeň príbuzenstva sa určí počtom narodení, ktoré zakladajú
ich príbuzenský vzťah k najbližšiemu spoločnému predkovi.
(3)
Osvojenie zakladá príbuzenský vzťah rovnako ako narodenie.
Blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenci a manželia.
(2)
Blízkymi osobami sú aj iné fyzické osoby v rodinnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu,
ak by škodu jednej z nich druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej
vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania.
Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim
záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na
jej účet.
Podnikom je súbor zložiek slúžiaci na výkon samostatnej trvalej hospodárskej činnosti,
aj keby nebola zameraná na dosahovanie zisku. K podniku patria právne predmety, ktoré
patria majiteľovi podniku a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju
povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Prevádzkarňou je priestor, v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská činnosť. Prevádzkareň
musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne,
ochranná známka alebo iné rozlišujúce označenie.
Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa, s označením
orgánu verejnej moci, verejného registra alebo inej evidencie vedenej na základe zákona
a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
(2)
Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať ich prepojenosť, ak sú navzájom
odlíšiteľné viac ako len rozdielnym označením právnej formy.
(3)
Ak je podnikateľ v likvidácii, konkurze, nútenej správe alebo reštrukturalizácii,
používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“, „v nútenej správe“
alebo „v reštrukturalizácii“.
Obchodné meno možno previesť len spolu s podnikom alebo jeho časťou. Kto nadobudne
podnik alebo jeho časť, môže ho prevádzkovať pod obchodným menom, pod ktorým sa doteraz
prevádzkoval, len ak predchodca zanikol alebo používa iné obchodné meno; pri prevode
podniku alebo časti podniku podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa používa obchodné
meno, pod ktorým sa doteraz prevádzkoval aj s dodatkom označujúcim nástupníctvo a
meno a priezvisko nástupcu.
Podnikateľ je povinný uvádzať na svojich obchodných dokumentoch obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania, právnu formu, ak je právnickou osobou, a identifikačné číslo,
ak je pridelené. Podnikateľ zapísaný v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov
je povinný uvádzať na svojich obchodných dokumentoch aj označenie obchodného registra
alebo inej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu. Ak podnikateľ
na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah
jeho splatenia.
(2)
Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku a
na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.
Na účely tohto zákona je subjektom verejného práva
a)
štátny orgán,
b)
obec,
c)
vyšší územný celok,
d)
právnická osoba, ktorá je založená alebo zriadená na účely plnenia potrieb všeobecného
záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a je úplne alebo z väčšej časti
financovaná subjektom verejného práva podľa písmen a) až c) a je kontrolovaná subjektom
verejného práva podľa písmen a) až c), alebo subjekt verejného práva podľa písmen
a) až c) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo
kontrolného orgánu,
e)
združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného
práva podľa písmen a) až d),
f)
štátna organizácia, ktorá nie je podnikateľom pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva,
že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, aj keď nespĺňajú podmienky podľa
písmen a) až e).
Predmetom právnych vzťahov (právny predmet) sú veci, živé zvieratá, byty a nebytové
priestory, digitálny obsah, ovládateľné prírodné sily a energie, práva alebo iné majetkové
hodnoty vrátane práv duševného vlastníctva.
Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah
alebo digitálnu službu, alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená
takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila
tomu, aby vec plnila svoju funkciu.
(2)
Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej podobe.
(3)
Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo
uchovávať údaje v digitálnej podobe alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá
umožňuje výmenu údajov v digitálnej podobe alebo akúkoľvek inú interakciu s údajmi
v digitálnej podobe, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.
(4)
Digitálnym plnením je digitálny obsah a digitálna služba.
Hnuteľná vec, ktorú možno nahradiť inou vecou toho istého druhu, je zastupiteľná;
ostatné veci sú nezastupiteľné. V pochybnostiach sa zastupiteľnosť posúdi podľa zvyklostí.
Na živé zviera ako tvora, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami, sa použijú
ustanovenia o hnuteľných veciach, ibaže to vylučuje zákon alebo povaha živého zvieraťa.
Na práva, iné majetkové hodnoty, digitálne plnenie a ovládateľné prírodné sily a energie
sa použijú ustanovenia o hnuteľných veciach, ibaže to vylučuje ich povaha alebo zákon.
Súčasťou právneho predmetu môže byť aj vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá
k nemu podľa jeho povahy patrí a nemôže byť oddelená bez toho, aby sa právny predmet
znehodnotil.
Príslušenstvom hlavnej veci sú všetky vedľajšie veci, ktoré patria jej vlastníkovi
a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. V pochybnostiach sa
príslušenstvo posúdi podľa zvyklostí.
(2)
Dočasným odlúčením od hlavnej veci neprestáva byť vedľajšia vec jej príslušenstvom.
Príslušenstvom bytu a nebytového priestoru sú vedľajšie miestnosti alebo priestory
určené na to, aby sa trvale užívali spolu s bytom alebo nebytovým priestorom.
Na prevod právneho predmetu sa vyžaduje záväzok k prevodu. Ak sa prevádzaný právny
predmet zapisuje do katastra nehnuteľností alebo iného majetkového registra, musí
byť tento záväzok zrejmý zo zmluvy, na základe ktorej sa prevádza.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností, ktoré z neho vyplývajú alebo ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.
Právny úkon sa musí uskutočniť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Nedostatok určitosti alebo zrozumiteľnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu,
ak jeho obsah možno zistiť výkladom.
(2)
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
O úžeru ide a právny úkon je neplatný, ak pri právnom úkone uskutočnenom fyzickou
osobou nepodnikateľom
a)
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú nevyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a
b)
dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je
vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť konajúcej osoby na tento úkon.
(2)
Nedostatok spôsobilosti na právne úkony nebráni platnosti zmluvy, ktorá je nespôsobilej
osobe výlučne na prospech; to platí aj pre bežnú zmluvu nízkej hodnoty, ak nie je
zjavne v neprospech nespôsobilej osoby. Takáto zmluva sa považuje za uzavretú okamihom
splnenia.
Právny úkon, ktorý osoba uskutočnila v psychickej poruche, ktorá jej bránila pochopiť
význam a následky vlastného konania, ovládnuť svoju vôľu alebo konať podľa nej, je
neplatný. Ustanovenie § 43 ods. 2 o platnosti zmlúv nespôsobilej osoby tým nie je dotknuté.
(2)
Ak si konajúca osoba dočasnú psychickú poruchu spôsobila sama, právny úkon je podľa
odseku 1 neplatný len vtedy, ak
a)
o riziku psychickej poruchy nevedela a ani nemusela vedieť alebo
b)
adresát právneho úkonu o psychickej poruche vedel alebo musel vedieť.
Ak je obsah právneho úkonu zastretý, platí právny úkon so zastretým obsahom, ak sú
splnené náležitosti zastretého právneho úkonu. Neplatnosti zastierajúceho právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči osobe, ktorá o zastretí nevedela a ani nemusela vedieť.
Prejav vôle možno uskutočniť konaním alebo opomenutím, a to výslovne alebo iným spôsobom.
Prejav vôle možno uskutočniť aj prostredníctvom činnosti automatizovaného systému
v moci osoby uskutočňujúcej prejav vôle.
(2)
Mlčanie alebo nečinnosť je prejavom vôle, len ak to ustanovuje dohoda strán alebo
zákon, alebo ak niet pochybností o vôli, ktorá mala byť mlčaním alebo nečinnosťou
prejavená.
Prejav vôle určený konkrétnemu adresátovi pôsobí, len čo sa ocitne v jeho dosahu
(dôjdenie); to neplatí, ak sa s ním adresát neoboznámil a ani sa nemohol za bežných
okolností oboznámiť.
(2)
Ak má konkrétny adresát zákonného zástupcu, pôsobí prejav vôle, len čo dôjde tomuto
zástupcovi. Ak je však prejav vôle primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti adresáta
alebo ak je mu výlučne na prospech, pôsobí, len čo dôjde adresátovi, ibaže by zástupcovi
došiel skôr.
(3)
Adresa zapísaná vo verejnom registri ako sídlo alebo miesto podnikania osoby sa považuje
za adresu v jej dosahu; to platí aj o adrese, ktorú adresát oznámil konajúcej osobe
alebo ju používal v styku s ňou, pokým jej adresát neoznámi inú adresu.
(4)
Prejav vôle adresovaný neurčitým adresátom pôsobí, len čo sa verejne vyhlási.
Predpokladá sa, že dňom dôjdenia došlého prejavu vôle, ktorý bol odoslaný adresátovi
prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, je tretí pracovný deň po odoslaní
a ak bol prejav vôle odoslaný na adresu v inom štáte, pätnásty pracovný deň po odoslaní.
(2)
Predpokladá sa, že dňom dôjdenia prejavu vôle, ktorý bol odoslaný alebo sprístupnený
elektronickými prostriedkami, je najbližší nasledujúci pracovný deň po odoslaní alebo
sprístupnení.
Ak adresát nepoctivo zmaril dôjdenie alebo ak nepoctivo spôsobil oneskorenie dôjdenia
prejavu vôle, platí, že mu prejav vôle došiel v deň, kedy by mu bol došiel bez zmarenia
alebo oneskorenia.
Prejav vôle určený adresátovi, o ktorého adrese odosielateľ nevie a ani nemusí vedieť
a ktorý odosielateľ nemôže doručiť inak, sa považuje za dôjdený, ak bol odoslaný prostredníctvom
poskytovateľa poštových služieb na poslednú adresu známu odosielateľovi a uplynula
úložná lehota nie kratšia ako sedem dní; to neplatí, ak prejav vôle dôjde adresátovi
skôr.
(2)
Odosielateľ nemôže namietať, že podmienky na dôjdenie prejavu vôle podľa odseku 1
neboli splnené.
Na to, že konajúca osoba v čase medzi odoslaním prejavu vôle a jeho dôjdením adresátovi
zomrela alebo zanikla, sa neprihliada, ak z prejavu vôle nevyplýva inak.
Prejav vôle, ktorý ešte nedošiel adresátovi, možno zrušiť. Na zrušenie prejavu vôle
pred dôjdením sa prihliada, len ak došlo adresátovi najneskôr spolu so zrušovaným
prejavom vôle.
Zmluvu možno uzavrieť prijatím návrhu na jej uzavretie alebo iným dohodnutým alebo
ustanoveným spôsobom.
(2)
Ak k uzavretiu zmluvy došlo iným spôsobom ako prijatím návrhu na uzavretie zmluvy,
ustanovenia o návrhu na uzavretie zmluvy a o jeho prijatí sa použijú primerane.
Kto navrhne inej osobe uzavretie zmluvy, je návrhom viazaný, ak z návrhu alebo z
okolností nevyplýva inak.
(2)
Obchodná ponuka na predaj tovaru uskutočnená reklamou, katalógom alebo vystavením
tohto tovaru s uvedením ceny sa považuje za návrh na uzavretie zmluvy s výhradou vyčerpania
zásob a straty schopnosti navrhovateľa plniť. Za návrh na uzavretie zmluvy sa bez
ďalšieho nepovažuje predloženie cenníkov, sadzobníkov alebo podobných dokumentov.
Navrhovateľom určená lehota na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy plynie od dátumu
uvedeného prepravcom na obálke alebo od dátumu odoslania návrhu elektronickými prostriedkami,
ak z návrhu nevyplýva inak.
(2)
Ak navrhovateľ neurčil lehotu na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, zanikne tento
návrh, ak ho
a)
neprítomný adresát neprijme v lehote primeranej povahe navrhovanej zmluvy a prostriedkom,
ktorý navrhovateľ na odoslanie tohto návrhu použil, alebo
b)
prítomný adresát neprijme ihneď; za prítomného adresáta sa považuje aj adresát, ktorý
sa s navrhovateľom v rovnakom čase zúčastňuje telefonickej alebo obdobnej komunikácie.
Na odvolanie návrhu na uzavretie zmluvy sa neprihliada, ak došlo adresátovi po tom,
čo odoslal navrhovateľovi prijatie tohto návrhu.
(2)
Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať, ak v ňom navrhovateľ vyjadril jeho neodvolateľnosť.
Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať ani vtedy, ak v ňom navrhovateľ určil lehotu
na prijatie, ibaže by z neho vyplývalo, že je aj tak odvolateľný.
Návrh na uzavretie zmluvy môže adresát prijať včasným prejavom vôle určeným navrhovateľovi;
ustanovenie § 48 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Zmluva môže byť uzavretá aj prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez jeho dôjdenia
navrhovateľovi, ak je to v právnom styku alebo medzi stranami bežné, alebo ak sa navrhovateľ
dôjdenia vzdal; to neplatí, ak zákon alebo dohoda strán vyžadujú pre zmluvu určitú
formu.
Oneskorené prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa považuje za nový návrh na uzavretie
zmluvy.
(2)
Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy po uplynutí lehoty na jeho prijatie sa nepovažuje
za oneskorené, ak z neho vyplýva, že by bolo došlo včas, ak by preprava bola prebiehala
obvyklým spôsobom; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie bez zbytočného odkladu odmietol.
Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu na uzavretie zmluvy a považuje sa za nový návrh na
uzavretie zmluvy, ibaže ide o zmeny, ktoré navrhovateľ v tomto návrhu pripustil. Ak
je však zmena nepatrná, považuje sa návrh na uzavretie zmluvy za prijatý; to neplatí,
ak navrhovateľ prijatie tohto návrhu bez zbytočného odkladu odmietol alebo ak prijatie
tohto návrhu s nepatrnými zmenami vopred vylúčil.
Ak zákon neustanovuje inak, prijíma sa uznesenie alebo iné kolektívne rozhodnutie
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov; každá osoba oprávnená hlasovať má jeden hlas.
(2)
Nedostatky pri prijímaní kolektívneho rozhodnutia nespôsobujú jeho neplatnosť, ak
nemohli ovplyvniť jeho prijatie ani obsah. Neplatnosť kolektívneho rozhodnutia nespôsobuje
ani hlasovanie neoprávnených osôb, ak by aj bez ich hlasov boli splnené podmienky
jeho prijatia.
Ak sa z kolektívneho rozhodovania vyhotovuje zápisnica, musí z nej byť zrejmé, kedy
a kde sa konalo, kto sa rozhodovania zúčastnil, aký bol výsledok hlasovania, aké rozhodnutia
boli prijaté a kedy bola zápisnica vyhotovená.
(2)
Ak musí byť kolektívne rozhodnutie zaznamenané v zápisnici, predpokladá sa, že bolo
prijaté s obsahom, ktorý je v nej uvedený.
Dodržanie určitej formy právneho úkonu sa vyžaduje, len ak je ustanovená zákonom
alebo dohodou strán.
(2)
V ustanovenej forme musí byť zaznamenaný celý právny úkon; to neplatí pre tú časť
jeho obsahu, pri ktorej sa nedodržanie formy neprieči účelu, pre ktorý bola táto forma
ustanovená.
Ak ustanovená forma právneho úkonu nebola dodržaná, je právny úkon neplatný. Ak však
ide o formu právneho úkonu ustanovenú dohodou strán alebo štvrtou časťou tohto zákona,
považuje sa právny úkon za platný, ak na jeho základe aspoň jedna strana so súhlasom
druhej strany plnila.
Ak pri rokovaní o uzavretí zmluvy aspoň jedna strana požadovala jej uzavretie v určitej
forme, predpokladá sa, že zmluva nie je bez dodržania požadovanej formy uzavretá.
Ak však aspoň jedna strana so súhlasom druhej strany plnila, platí, že sa od požiadavky
na formu upustilo a takáto zmluva sa považuje za uzavretú okamihom plnenia.
Ak má mať právny úkon písomnú formu, jeho obsah musí byť čitateľne zaznamenaný na
trvanlivom médiu, musí byť podpísaný a musí z neho vyplývať, o koho právny úkon ide.
(2)
Trvanlivým médiom je prostriedok, ktorý umožňuje uchovávať zaznamenaný obsah tak,
aby sa k nemu dalo pristupovať a používať ho počas doby primeranej účelu, na ktorý
bol obsah zaznamenaný, a ktorý zároveň umožňuje nezmenenú reprodukciu tohto obsahu.
(3)
Podpisom
a)
v listinnej podobe je vlastnoručný podpis alebo podpis vykonaný mechanickými prostriedkami
alebo inými vhodnými prostriedkami, ak je to obvyklé alebo ak je požiadavka vlastnoručného
podpisu neprimeraná povahe právneho úkonu,
b)
v elektronickej podobe je elektronický podpis alebo obdobný elektronický prostriedok,
ak sú pripojené k obsahu právneho úkonu; právny úkon sa považuje za podpísaný aj vtedy,
ak je opatrený elektronickou pečaťou.
(4)
Nesplnenia podmienok použitia mechanických prostriedkov alebo iných vhodných prostriedkov
podľa odseku 3 písm. a) sa môže dovolávať len osoba, voči ktorej sa právny úkon uskutočňuje.
Ak je právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami z elektronickej adresy
alebo elektronického účtu, ktoré konajúca osoba používala v predchádzajúcom styku
s adresátom alebo ktoré oznámila adresátovi, predpokladá sa, že ide o právny úkon
tejto osoby.
(2)
Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor
osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu
podľa osobitného predpisu, a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou,
sa úradné osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak je zachytený obsah právneho
úkonu v notárskej zápisnici.
(2)
Notárska zápisnica sa vyžaduje na platnosť písomnej formy právneho úkonu tých, ktorí
nemôžu čítať alebo písať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami; to neplatí, ak je
konajúca osoba schopná oboznámiť sa s úkonom sama alebo pomocou pomôcok, alebo ňou
zvolenej osoby a vlastnoručne ho podpísať. Ak konajúca osoba nie je schopná vlastnoručne
sa podpísať, možno podpis rukou nahradiť znakom napísaným vlastnou rukou alebo inak
pred dvoma svedkami, ak jeden zo svedkov k nemu pripíše meno a priezvisko konajúcej
osoby; ustanovenie § 1760 o svedkoch sa použije rovnako.
Ak je prejav vôle určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej
osoby, ak adresát o tomto zámere vedel alebo musel vedieť. Inak sa prejavu vôle prisúdi
taký význam, aký by mu spravidla prisúdila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení
adresáta.
(2)
Ak prejav vôle nie je určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej
osoby, ak by priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta o tomto zámere
vedela alebo musela vedieť. Inak sa mu prisúdi taký význam, ktorý najlepšie zodpovedá
rozumnému usporiadaniu veci a zvyklostiam.
Pri zisťovaní zámeru konajúcej osoby alebo významu prejavu vôle sa zohľadnia všetky
súvisiace okolnosti, vrátane toho, čo mu predchádzalo, praxe zavedenej medzi stranami,
ako aj ich následného správania.
(2)
Pri výklade výrazov sa v obchodnom styku zohľadní aj význam, ktorý sa im v tomto
styku spravidla prikladá. Voči osobe, ktorá nie je podnikateľom ani subjektom verejného
práva, sa však tohto významu možno dovolávať, len ak o ňom vedela alebo musela vedieť.
V styku so spotrebiteľom sa prejavu vôle v spotrebiteľskej zmluve prisúdi z viacerých
možných významov ten, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; to neplatí pri abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach a pri výkone kontroly alebo dohľadu nad dodržiavaním
povinností podľa osobitného predpisu.
Ak bol prejav vôle uskutočnený vo viacerých jazykoch, prisúdi sa mu v pochybnostiach
význam podľa tej jazykovej verzie, ktorá bola základom pre ostatné.
Následky právneho úkonu možno celkom alebo sčasti viazať na splnenie podmienky, a
to tak, že jej splnením následky nastanú (odkladacia podmienka) alebo pominú (rozväzovacia
podmienka).
(2)
Podmienkou môže byť aj potvrdenie alebo vyvrátenie toho, či určitá skutočnosť, ktorej
vznik alebo trvanie nie sú známe žiadnej zo strán, v minulosti nastala alebo v čase
uskutočnenia právneho úkonu stále trvá.
(3)
V pochybnostiach sa predpokladá, že podmienka je odkladacia.
Podmienené následky právneho úkonu nastanú alebo pominú splnením podmienky. Splnenie
rozväzovacej podmienky má rovnaké účinky ako odstúpenie od zmluvy.
Ak závisí splnenie podmienky len od jednej zo strán a strany na jej splnenie neurčili
lehotu, môže primeranú lehotu určiť druhá strana.
(2)
Ak závisí splnenie podmienky od tretej osoby alebo orgánu verejnej moci a strany
na jej splnenie neurčili lehotu, môže primeranú lehotu určiť každá z nich; ak ju určia
rôzne, platí kratšia lehota.
(3)
Na splnenie podmienky po márnom uplynutí lehoty určenej podľa odseku 1 alebo odseku
2 sa neprihliada.
Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, nadobudne zmluva účinnosť dňom nasledujúcim
po jej zverejnení, ak sa strany nedohodli na neskoršej účinnosti.
(2)
Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne
ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie je účinná bez zverejnenia.
Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy obsahujúce informáciu, ktorá
sa podľa osobitného predpisu nesprístupňuje.
(3)
Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od schválenia, ak sa na jej platnosť
vyžaduje schválenie príslušného orgánu verejnej moci, zmluva nezverejnila, platí,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v dôsledku bezprávnej vyhrážky,
ktorá v nej dôvodne vzbudila obavu, že jej alebo inej osobe bude spôsobená závažná
škoda.
Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v dôsledku úmyselne vyvolaného
omylu (lesť). Ak sa ľsti dopustila iná osoba ako adresát právneho úkonu, možno právny
úkon zrušiť, len ak o ľsti vedel alebo musel vedieť aj adresát alebo osoba, ktorá
mala mať z právneho úkonu priamy prospech.
Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v omyle o okolnosti, o
ktorej adresát vedel alebo musel vedieť, že je pre uskutočnenie právneho úkonu konajúcou
osobou rozhodujúca, a adresát omyl vyvolal, o omyle vedel alebo musel vedieť, alebo
sám konal v tom istom omyle. Právny úkon nemožno zrušiť, ak sa omyl konajúcej osoby
nedá ospravedlniť alebo ak konajúca osoba riziko omylu na seba prevzala.
(2)
Na zrušenie právneho úkonu z dôvodu omylu sa neprihliada, ak adresát pred zrušením
alebo bezodkladne po jeho dôjdení prejavil vôľu, aby mal právny úkon obsah predpokladaný
konajúcou osobou, alebo zmluvu splnil v súlade s takýmto obsahom. Vtedy platí, že
právny úkon mal od počiatku obsah predpokladaný konajúcou osobou.
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, ak z povahy právneho úkonu, jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(2)
Dojednania o voľbe práva alebo o riešení sporov nie sú dotknuté neplatnosťou iných
častí právneho úkonu.
Ak neplatný právny úkon spĺňa náležitosti iného právneho úkonu, platí tento iný právny
úkon, ak možno predpokladať, že by ho konajúca osoba uskutočnila namiesto neplatného
právneho úkonu, ak by o dôvode neplatnosti vedela a ak to nevylučuje povaha dôvodu
neplatnosti.
Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, len ak to ustanovuje zákon. Právo na zrušenie
však zaniká, ak po začatí plynutia lehoty na jeho zrušenie konajúca osoba právny úkon
akýmkoľvek spôsobom potvrdila napriek tomu, že o dôvode zrušiteľnosti vedela alebo
musela vedieť.
Právny úkon možno zrušiť prejavom vôle určeným dotknutej osobe.
(2)
Ak ide o zmluvu, je dotknutou osobou druhá zmluvná strana.
(3)
Ak ide o jednostranný adresovaný právny úkon, je dotknutou osobou adresát. Ak ide
o iný jednostranný právny úkon, je dotknutou osobou osoba, ktorá mala mať z úkonu
priamy prospech.
Zrušený právny úkon sa považuje za neplatný od počiatku.
(2)
Právne postavenie tretích osôb nie je odsekom 1 dotknuté; to neplatí, ak v čase uskutočnenia
právneho úkonu tretej osoby táto osoba o dôvode zrušiteľnosti vedela alebo musela
vedieť.
Právo zrušiť právny úkon zanikne, ak oprávnená osoba právny úkon nezruší do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode zrušiteľnosti dozvedela, najneskôr však do troch
rokov od uskutočnenia právneho úkonu, ak zákon neustanovuje inak.
Ak zákon spája právne následky s vedomosťou alebo nevedomosťou o neplatnosti právneho
úkonu alebo o dôvode jeho neplatnosti, rozumie sa tým aj vedomosť alebo nevedomosť
o zrušiteľnosti právneho úkonu alebo o dôvode jeho zrušiteľnosti.
Kto je oprávnený uskutočniť v mene iného právny úkon, je jeho zástupcom.
(2)
Oprávnenie zastupovať vyplýva zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci
(zákonné zastúpenie) alebo z prejavu vôle zastúpenej osoby (plnomocenstvo).
(3)
Ak nie je zjavné, že niekto zastupuje iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
Zástupca koná pri zastupovaní osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) môže splnomocniť
na zastupovanie zastúpeného, ak to vyplýva zo zákona, rozhodnutia orgánu verejnej
moci alebo z plnomocenstva.
(2)
Zánikom alebo obmedzením zástupcovho oprávnenia zastupovať zaniká alebo sa obmedzuje
aj oprávnenie substitúta. Zástupca bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť substitútovi,
ktorého splnomocnil.
ten, koho záujmy sú pri zastupovanom právnom úkone v rozpore so záujmami zastúpeného,
b)
zástupca inej osoby, ktorej záujmy sú pri zastupovanom právnom úkone v rozpore so
záujmami zastúpeného.
(2)
Napriek rozporu záujmov zaväzuje zastúpeného právny úkon zástupcu, ak ide o plnomocenstvo
a splnomocniteľ pri jeho udelení o dôvodoch podľa odseku 1 vedel alebo musel vedieť.
Zástupca nemôže zastupovať inú osobu pri právnom úkone,
a)
ktorého stranou alebo adresátom je on sám,
b)
pri ktorom zastupuje druhú stranu alebo adresáta,
c)
pri ktorom druhú stranu alebo adresáta zastupuje substitút, ktorého na to splnomocnil
tento zástupca.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo zastúpenie povolené zastúpenou osobou,
ak sa má právnym úkonom splniť jej povinnosť alebo ak je jej právny úkon na prospech.
Zástupca je oprávnený, v rozsahu zodpovedajúcom oprávneniu zastupovať, prijímať v
mene zastúpeného prejavy vôle iných osôb. Ustanovenia tohto oddielu o zastúpení pri
právnych úkonoch sa použijú primerane aj na toto oprávnenie.
Plnomocenstvo sa udeľuje prejavom vôle splnomocniteľa, ktorý je určený splnomocnencovi
alebo osobe, s ktorou má splnomocnenec konať.
(2)
Ak niekto vyvolal alebo utvrdil v inej osobe dôvodnú domnienku, že udelil plnomocenstvo,
nemôže sa voči nej dovolávať opaku; to neplatí, ak táto osoba v čase svojho právneho
úkonu o nedostatku plnomocenstva vedela alebo musela vedieť.
(3)
Strany sa môžu dohodnúť, že udelenie plnomocenstva sa nepripúšťa, ak ide o všeobecné
plnomocenstvo alebo druhové plnomocenstvo.
Splnomocniteľ môže iného splnomocniť na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch
(všeobecné plnomocenstvo), pri právnych úkonoch určitého druhu (druhové plnomocenstvo)
alebo pri jednotlivo určenom právnom úkone alebo právnych úkonoch (osobitné plnomocenstvo).
Podnikateľ zapísaný do obchodného registra môže iného splnomocniť aj na prokúru.
Prokúra oprávňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke
podniku splnomocniteľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, a to aj keď nie
sú bežné alebo keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Na prevod alebo
zaťaženie nehnuteľnosti však prokúra oprávňuje, len ak je to zapísané v obchodnom
registri.
(2)
Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe, ktorá nie je členom štatutárneho orgánu
ani dozorného orgánu splnomocniteľa.
(3)
Podnikateľ, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, môže prokúru
udeliť aj tak, že sa na konanie v jeho mene vyžaduje spoločný prejav vôle viacerých
prokuristov alebo spoločný prejav vôle prokuristu, alebo niekoľkých prokuristov, a
jedného alebo niekoľkých členov štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby.
(4)
Prokúra je účinná zápisom do obchodného registra. Jej obmedzenia nie sú voči tretím
osobám účinné, ani keď boli zverejnené.
Ak bol niekto pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený
na všetky právne úkony v mene podnikateľa, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
(2)
Ak splnomocnenec svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, zaväzuje
toto konanie podnikateľa, len ak dotknutá osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela
a ani nemusela vedieť.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú rovnako aj na toho, kto bol poverený určitou
činnosťou v rámci prevádzky právnickej osoby.
(4)
Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý
je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne
úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky podniku alebo tohto podniku zahraničnej
osoby.
Všeobecné plnomocenstvo a prokúra musia mať písomnú formu.
(2)
Ak má byť právny úkon uskutočnený písomne, musí mať písomnú formu aj plnomocenstvo,
ktoré splnomocnenca na tento právny úkon oprávňuje.
(3)
Ak má byť pravosť podpisu konajúcej osoby pri právnom úkone úradne osvedčená, musí
byť pravosť jej podpisu úradne osvedčená aj na plnomocenstve, ktoré splnomocnenca
na tento právny úkon oprávňuje.
Ak splnomocniteľ jedným písomným plnomocenstvom splnomocnil viacerých splnomocnencov,
môže každý z nich konať samostatne; to neplatí, ak z obsahu plnomocenstva vyplýva
inak. Každý zo splnomocnencov je v rozsahu plnomocenstva oprávnený sám prijímať prejavy
vôle iných osôb.
Maloletého možno osobitným plnomocenstvom splnomocniť aj na zastupovanie pri jednotlivo
určenom právnom úkone alebo úkonoch, na ktoré by sa inak vyžadoval súhlas zákonného
zástupcu, ak by ich maloletý uskutočňoval vo vlastnom mene. Na základe takéhoto plnomocenstva
môže maloletý splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa samostatne.
Ak zákon neustanovuje inak, neprihliada sa na plnomocenstvo v rozsahu, v akom oprávňuje
splnomocnenca na udelenie prokúry alebo všeobecného plnomocenstva.
(2)
Prokúra oprávňuje prokuristu na udelenie druhového plnomocenstva alebo osobitného
plnomocenstva.
Ak je právne významné, či je splnomocniteľ dobromyseľný alebo či vedel alebo musel
vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na tieto skutočnosti aj u splnomocnenca,
ibaže ide o okolnosť, ktorá nastala pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý
nie je dobromyseľný, nemôže sa dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
Plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolá prejavom vôle určeným splnomocnencovi
alebo osobe, s ktorou mal splnomocnenec konať; prokúru odvolá podnikateľ aj podaním
návrhu na jej výmaz z obchodného registra.
(2)
Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Ak si však
strany na jeho odvolanie dojednali určité dôvody, nemožno plnomocenstvo odvolať z
iného dôvodu; to neplatí, ak má splnomocniteľ na odvolanie plnomocenstva obzvlášť
závažný dôvod.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre obmedzenie plnomocenstva.
Plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocnenec vypovie prejavom vôle určeným splnomocniteľovi.
(2)
Ak splnomocnenec plnomocenstvo vypovie, je povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad,
aby splnomocniteľ nebol poškodený na svojich právach; to neplatí od okamihu, keď splnomocniteľ
splnomocnencovi oznámi, že na splnení tejto povinnosti netrvá. Úkony takto uskutočnené
majú rovnaké právne účinky, ako keby plnomocenstvo trvalo, ak nie sú v rozpore s pokynmi
alebo opatreniami splnomocniteľa.
Plnomocenstvo zanikne smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva inak; smrťou
splnomocniteľa však vždy zanikne všeobecné plnomocenstvo. Ustanovenie § 123 ods. 2
sa použije primerane.
(2)
Ak plnomocenstvo nezaniklo smrťou splnomocniteľa, považujú sa za splnomocniteľa jeho
dedičia.
Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocniteľom alebo splnomocnencom, zanikne plnomocenstvo,
len ak právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu; inak sa za splnomocniteľa alebo
splnomocnenca považuje jej právny nástupca.
Splnomocniteľa zaväzuje právny úkon splnomocnenca, uskutočnený po zániku alebo obmedzení
plnomocenstva, rovnako, ako keby plnomocenstvo trvalo, ak
a)
ide o právny úkon uskutočnený voči osobe alebo s osobou, ktorej splnomocniteľ oznámil
udelenie plnomocenstva, alebo
b)
bolo plnomocenstvo odvolané splnomocniteľom, avšak splnomocnenec o tom v čase uskutočnenia
právneho úkonu nevedel a ani nemusel vedieť.
(2)
Zánik prokúry je voči tretím osobám účinný až jej výmazom z obchodného registra.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba, voči ktorej alebo s ktorou bol
právny úkon uskutočnený, o zániku plnomocenstva alebo obmedzení plnomocenstva vedela
alebo musela vedieť v čase konania splnomocnenca.
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len ak toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s
ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2)
Ak niekto konal v mene iného bez oprávnenia, zaväzuje tento právny úkon zastúpeného,
len ak ho zastúpený schválil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak zastúpeného zaväzuje právny úkon podľa
§ 127 alebo § 129.
(4)
Právny úkon schválený podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaväzuje zastúpeného od počiatku.
Podnikateľa zaväzuje právne konanie, ktoré bez oprávnenia uskutočnila iná osoba v
jeho prevádzkarni alebo elektronickými prostriedkami, ktoré podnikateľ určil na kontakt
so zákazníkmi; to neplatí, ak ten, s kým sa konalo, o nedostatku oprávnenia vedel
alebo musel vedieť alebo ak ide o konanie, ku ktorému v prevádzkarni alebo prostredníctvom
elektronických prostriedkov obvykle nedochádza.
Ak právny úkon nezaväzuje zastúpeného, pretože nedošlo k schváleniu podľa § 128, a konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia vedela alebo musela vedieť, môže
druhá strana od nej požadovať splnenie toho, čo bolo dohodnuté, alebo náhradu škody.
(2)
Ak konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia nevedela a ani nemusela vedieť,
môže druhá strana od nej požadovať len náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku
toho, že sa na plnomocenstvo spoliehala.
(3)
Práva podľa odsekov 1 a 2 nevzniknú, ak druhá strana o nedostatku oprávnenia konať
v mene iného vedela alebo musela vedieť.
Časový úsek je spravidla určený dohodou strán alebo zákonom najmä podľa minút, hodín,
dní, týždňov, mesiacov alebo rokov.
(2)
Časový úsek určený v kratších jednotkách ako v dňoch začína plynúť od skutočnosti
rozhodujúcej pre jeho začiatok a končí sa jeho prirodzeným uplynutím.
(3)
Časový úsek určený podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začína plynúť začiatkom
príslušného dňa a končí sa uplynutím posledného dňa časového úseku.
Lehota je časový úsek určený na uplatnenie práva, uskutočnenie úkonu alebo splnenie
povinnosti.
(2)
Lehota určená podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začne plynúť dňom bezprostredne
nasledujúcim po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
(3)
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre
jej začiatok. Ak takýto deň v poslednom mesiaci lehoty nie je, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň.
(4)
Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Doba je časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva,
povinnosti alebo právneho vzťahu.
(2)
Ak nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok doby v priebehu dňa, začne doba určená
podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov plynúť bezprostredne nasledujúcim dňom. Ak
je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok doby začiatok dňa, začne doba plynúť týmto
dňom.
(3)
Koniec doby určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň bezprostredne
predchádzajúci dňu, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom začala
doba plynúť. Ak takýto deň v poslednom mesiaci doby nie je, pripadne koniec doby na
jeho posledný deň.
(4)
Doba uplynie uplynutím jej posledného dňa aj vtedy, ak pripadne na sobotu, nedeľu
alebo iný deň pracovného pokoja.
Ak to nevylučuje povaha prípadu, platí, že ak sa právo nadobúda určitým dňom, nadobudne
sa začiatkom tohto dňa, a ak zaniká určitým dňom, zanikne uplynutím tohto dňa. To
primerane platí aj pre vznik a zánik povinnosti.
Ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky, premlčí sa nárok veriteľa
o desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota,
do uplynutia ktorej má dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím
takto určenej lehoty.
(2)
Pri úkonoch, ktoré majú účinky uznania dlhu (§ 436), sa nárok veriteľa premlčí o tri roky odo dňa, keď k takému úkonu došlo. Ak strany
uzavreli dohodu o premlčacej lehote, použije sa dohodnutá premlčacia lehota namiesto
premlčacej lehoty podľa predchádzajúcej vety. Ak sa na nárok vzťahuje aj odsek 1,
použije sa premlčacia lehota, ktorá má uplynúť neskôr.
(3)
V dôsledku uznania dlhu podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa nárok nepremlčí skôr, ako
by sa premlčal v prípade, ak by k uznaniu dlhu nedošlo.
Premlčacia lehota nároku, ktorý vyplýva z práva zapísaného vo verejnom zozname alebo
verejnom registri, je desaťročná; to neplatí, ak ide o nárok, ktorý možno vykonávať
opakovane alebo nepretržite.
Strany si môžu písomne dohodnúť kratšiu premlčaciu lehotu alebo dlhšiu premlčaciu
lehotu, ako ustanovuje tento zákon, najmenej však jeden rok a najviac desať rokov.
(2)
Dohode podľa odseku 1 nebráni, ak už premlčacia lehota začala plynúť alebo uplynula.
Dohoda o predĺžení premlčacej lehoty, uzavretá po premlčaní nároku, má účinky uznania
dlhu, z ktorého vyplýva premlčaný nárok; ustanovenie § 148 ods. 1 sa použije primerane, dĺžka premlčacej lehoty sa však spravuje dohodou o jej predĺžení.
(3)
Kratšiu premlčaciu lehotu, ako ustanovuje tento zákon, nemožno dohodnúť skôr, ako
nárok vznikne, ak ide o nárok zo zodpovednosti za nemajetkovú škodu alebo za škodu
spôsobenú úmyselne.
(4)
Dohodu podľa odseku 1 nemožno uzavrieť v neprospech spotrebiteľa.
Ak bolo dohodnuté plnenie po častiach, začne premlčacia lehota pre každý čiastkový
dlh plynúť odo dňa jeho splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti stane splatným
celý dlh, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa splatnosti celého dlhu, a to aj pre
skôr splatné časti.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na premlčanie judikovaného nároku (§ 139) a nároku v prípade uznania dlhu (§ 140), ak je plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní rozložené na jednotlivé časti.
Pri nárokoch z vád začne premlčacia lehota plynúť odo dňa vadného plnenia alebo odo
dňa, keď bola porušená povinnosť prijať vadné plnenie; neuplynie však skôr ako o dva
mesiace po tom, čo oprávnený vadu včas vytkol.
(2)
Pri nárokoch zo záruky za akosť začne premlčacia lehota plynúť odo dňa včasného oznámenia
vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád odo dňa uplatnenia práva treťou
osobou.
Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi (§ 458) alebo ak splatnosť nie je určená (§ 460), začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď mohol veriteľ prvýkrát požiadať dlžníka
o splnenie dlhu, ak zákon neustanovuje inak. Ak však dlžníkovi bez žiadosti veriteľa
o splnenie dlhu povinnosť splniť nevznikne, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa,
keď je dlžník prvýkrát povinný dlh splniť.
(2)
Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto
osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, kým jej nie je ustanovený zákonný zástupca.
Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr ako uplynie jeden rok
odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula
inak.
Zmena v osobe veriteľa alebo v osobe dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.
(2)
Ak na dediča prešiel poručiteľov dlh, z ktorého vyplýva nárok, ktorý nebol v čase
smrti poručiteľa premlčaný, neuplynie premlčacia lehota skôr ako o jeden rok od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bolo dedičstvo potvrdené; to primerane platí aj pre iné pozostalostné
dlhy.
Ak dlžník čo do dôvodu a výšky písomne uznal svoj dlh, z ktorého vyplýva premlčaný
nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo, a odo dňa uznania dlhu začne plynúť nová desaťročná
premlčacia lehota; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota, do uplynutia ktorej má
dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím takto určenej lehoty.
(2)
Ak bol rozhodnutím súdu priznaný premlčaný nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo
a nárok sa premlčuje podľa § 139.
Ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní nárok na súde alebo inom príslušnom orgáne
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas tohto konania neplynie.
To platí aj o nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom, ak veriteľ v premlčacej
lehote podal návrh na vykonanie exekúcie; počas odkladu vykonateľnosti exekučného
titulu premlčacia lehota neplynie.
(2)
Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, premlčacia lehota neplynie, ak veriteľ
pred jej uplynutím začne s výkonom tohto nároku a v jeho výkone riadne pokračuje;
to platí aj vtedy, ak výkonu nároku dočasne bráni prekážka vyplývajúca zo zákona alebo
z rozhodnutia orgánu verejnej moci.
Ak bol nárok v súdnom konaní uplatnený vzájomnou žalobou a veriteľ v jeho uplatňovaní
riadne pokračuje, prestáva plynúť premlčacia lehota dňom, keď sa začalo súdne konanie
o nároku, proti ktorému vzájomná žaloba smeruje, ak sa obidva nároky vzťahujú na tú
istú zmluvu alebo na niekoľko zmlúv uzavretých na základe jedného rokovania alebo
niekoľkých súvisiacich rokovaní; inak sa na premlčanie nároku, uplatneného vzájomnou
žalobou, primerane použije § 149 ods. 1.
Na premlčanie prihliadne súd len na námietku. Ak sa povinná osoba v konaní pred súdom
premlčania dovolá, nemožno premlčaný nárok veriteľovi priznať.
(2)
Bez ohľadu na premlčanie môže veriteľ v súdnom konaní uplatniť svoj nárok pri započítaní,
ak
a)
sa obidva nároky vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľko zmlúv, uzavretých na
základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
b)
bolo možné započítať pohľadávku, z ktorej tento nárok vyplýva proti pohľadávke druhej
strany pred uplynutím premlčacej lehoty.
(3)
Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej
alebo zrušenej zmluvy alebo zo zrušeného záväzku, prihliadne súd na námietku premlčania
len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj vtedy, ak
vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla len jedna strana, alebo ak strany
plnili navzájom v rôznom čase.
(4)
Práva namietnuť premlčanie sa nemožno vopred vzdať.
Ak po uplynutí premlčacej lehoty namietne povinná osoba premlčanie nároku, ktorý
sa neuplatňuje na súde, nemôže veriteľ takýto nárok vykonať.
(2)
Právo, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, ktorý podľa odseku 1 nemožno vykonať, zanikne.
Ak je toto právo zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na
základe rozhodnutia súdu o tom, že zaniklo. Ustanovenie § 153 ods. 4 sa použije rovnako.
ŠTVRTÝ ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O PREMLČANÍ NIEKTORÝCH NÁROKOV
Najneskôr premlčaním hlavného nároku sa premlčia všetky vedľajšie nároky, a to aj
budúce, vrátane nároku na príslušenstvo a nárokov vyplývajúcich z nesplnenia, ak zákon
neustanovuje inak.
(2)
Nárok vyplývajúci z ručenia sa nepremlčí skôr ako nárok, ktorý je ručením zabezpečený;
to platí aj pre nárok vyplývajúci z finančnej záruky.
(3)
Ak bol nárok priznaný rozhodnutím súdu alebo ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo
do dôvodu a výšky, nepoužije sa desaťročná premlčacia lehota na príslušenstvo pohľadávky,
ktoré sa stalo splatným po právoplatnosti súdneho rozhodnutia alebo po uznaní dlhu;
to platí aj pre opakujúce sa plnenie.
Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva sa nepremlčí skôr ako nárok,
ktorý je záložným právom zabezpečený.
(2)
Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva k hnuteľnej veci sa nepremlčí,
ak má záložný veriteľ záloh u seba alebo ak záloh pre neho opatruje iná osoba ako
dlžník.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na premlčanie nároku vyplývajúceho
zo zádržného práva.
Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2)
Nárok na náhradu škody sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla,
ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na odčinenie škody spôsobenej
na zdraví alebo o nárok na odčinenie nemajetkovej škody blízkych pozostalých podľa
§ 690.
Premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začne plynúť odo dňa,
keď sa ukrátený dozvedel alebo musel dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo,
a kto je povinný ho vydať.
(2)
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa,
keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ak tento zákon neustanovuje inak.
Premlčacia lehota nároku z nekalej súťaže začne plynúť odo dňa, keď sa veriteľ dozvedel
alebo musel dozvedieť o konaní zakladajúcom nekalú súťaž a o tom, kto sa tohto konania
dopustil.
(2)
Nárok z nekalej súťaže sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď ku konaniu
zakladajúcemu nekalú súťaž došlo, ak tento zákon neustanovuje inak. Nároky súvisiace
s obchodným tajomstvom sa premlčia najneskôr o šesť rokov odo dňa, keď došlo k nedovolenému
konaniu alebo konaniu zakladajúcemu nekalú súťaž.
Ak zákon neustanovuje inak, nárok spotrebiteľa, vyplývajúci z porušenia tohto zákona
alebo osobitného predpisu na ochranu práv spotrebiteľa, sa premlčí najneskôr o desať
rokov odo dňa,
a)
keď zanikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
b)
keď došlo k porušeniu povinnosti obchodníka, ktoré zakladá nárok spotrebiteľa, ak
nejde o porušenie povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy.
Preklúziou je márne uplynutie lehoty na vykonanie práva alebo uskutočnenie úkonu,
ak právo v dôsledku toho zanikne alebo nevznikne.
(2)
Na preklúziu sa neprihliada, ak nastala v dôsledku zneužitia práva druhou stranou
alebo v dôsledku nepoctivého konania druhej strany. Zohľadní sa pri tom najmä dĺžka
prekluzívnej lehoty, čas medzi jej uplynutím a vykonaním práva alebo uskutočnením
úkonu, ako aj okolnosti, pre ktoré preklúzia nastala, vrátane správania druhej strany.
Inak prihliadne súd na preklúziu aj bez námietky.
Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť je u všetkých
fyzických osôb rovnaká, fyzická osoba jej nemôže byť ani sčasti zbavená a nemôže sa
jej vzdať.
(2)
Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby môže byť plná, čiastočná,
alebo obmedzená v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
Vecou nie sú časti ľudského tela ani jednotlivé orgány, a to ani ak boli od tela
oddelené. Prirodzene obnovované časti ľudského tela, ktoré možno bez znecitlivenia
bezbolestne oddeliť, sa po ich oddelení od tela považujú za hnuteľné veci, ak to nevylučuje
povaha oddelenej časti ľudského tela alebo osobitný predpis.
(3)
Nakladanie s ľudským telom, jeho časťami, pohlavnými bunkami alebo orgánmi na medicínske,
vedecké alebo iné účely upravujú osobitné predpisy. Predchádzajúca veta platí rovnako
aj na nakladanie s mŕtvym ľudským telom.
(4)
S ľudským telom, jeho časťami, orgánmi a pohlavnými bunkami nemožno nakladať spôsobom
odporujúcim ľudskej dôstojnosti a v rozpore s dobrými mravmi.
Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti od svojho narodenia.
(2)
Narodením sa rozumie narodenie živého dieťaťa. Ak sa narodí mŕtve dieťa, hľadí sa
naň ako keby sa nenarodilo. V pochybnostiach platí, že dieťa sa narodilo živé.
(3)
Na počaté dieťa sa hľadí ako na fyzickú osobu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti,
ak sa narodí živé. Za deň počatia sa považuje deň, od ktorého prešlo do narodenia
dieťaťa 300 dní, ak sa nepreukáže iný deň počatia.
Ak smrť nemožno preukázať prehliadkou tela mŕtveho, súd aj bez návrhu vyhlási fyzickú
osobu za mŕtvu, ak sa jej smrť preukáže inak alebo ak možno usúdiť, že osoba nežije.
Na fyzickú osobu, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, sa hľadí, ako keby zomrela.
(2)
Vyhlásením manžela za mŕtveho zaniká manželstvo dňom, ktorý sa považuje za deň jeho
smrti.
(3)
Ak sa zistí, že fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu žije, rozhodnutie súdu o vyhlásení
za mŕtveho sa zruší; zaniknuté manželstvo sa však neobnovuje.
(4)
Ak sa zistí, že smrť fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu bola preukázaná prehliadkou
tela, rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa zruší.
Ak nie je miesto smrti známe, považuje sa zaň miesto, kde sa našlo telo mŕtveho.
(2)
V prípade vyhlásenia za mŕtveho sa za miesto smrti považuje miesto posledného známeho
bydliska fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu, ak nie je zrejmé skutočné miesto jej
smrti.
Fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou, a to dovŕšením
osemnásteho roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o
veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia
na určenie veku.
(2)
Plnú spôsobilosť na právne úkony možno nadobudnúť skôr ako plnoletosťou právoplatným
rozhodnutím súdu o priznaní plnej spôsobilosti na právne úkony alebo uzavretím manželstva.
Plná spôsobilosť na právne úkony nadobudnutá uzavretím manželstva sa nestráca zánikom
manželstva, ani jeho vyhlásením za neplatné.
(3)
Súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila
šestnásty rok života alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení
na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a
ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Bez súhlasu zákonného zástupcu sa jej plná
spôsobilosť na právne úkony prizná len z vážnych dôvodov, ak je to v jej najlepšom
záujme. Návrh súdu podáva fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne
úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom.
Maloletý, ktorý nenadobudol plnú spôsobilosť na právne úkony, má čiastočnú spôsobilosť
na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti
zodpovedajúcej jeho veku; inak môže právne úkony uskutočniť len so súhlasom zákonného
zástupcu. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o čiastočnej spôsobilosti
maloletého na právne úkony.
(2)
Ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom maloletého potrebné schválenie
právneho úkonu súdom.
(3)
Súd môže v záujme maloletého zúžiť okruh právnych úkonov, ktoré si vyžadujú schválenie
podľa odseku 2.
(4)
Zákonný zástupca môže so schválením súdu maloletému udeliť súhlas na podnikanie,
čím sa maloletý stáva spôsobilým na právne úkony súvisiace s touto činnosťou. Na odvolanie
súhlasu alebo na jeho zmenu sa rovnako vyžaduje schválenie súdom.
Obmedziť spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby môže len súd, a to výlučne v
nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu, ak fyzická osoba nie je schopná vykonať
konkrétne právne úkony ani s využitím podpory pri rozhodovaní a tieto právne úkony
nemožno zabezpečiť menej obmedzujúcimi opatreniami. Na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony musí zároveň existovať preukázané riziko vážneho ohrozenia práv alebo
oprávnených záujmov. V rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí
rozsah obmedzenia.
(2)
Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti nezbavuje človeka práva samostatne právne konať
vo veciach bežnej povahy.
V rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd ustanoví fyzickej osobe
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony opatrovníka.
(2)
Súd môže už v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ustanoviť osobu, ktorá
bude počas konania spravovať majetok fyzickej osoby, o spôsobilosti na právne úkony
ktorej súd koná, ak bude mať súd za preukázané, že spravovanie majetku inou osobou
je nevyhnutné. Rozsah a spôsob správy majetku určí súd.
(3)
Ak fyzická osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony koná bez súhlasu opatrovníka
vo veci, na ktorú sa vzťahuje právoplatné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
alebo fyzická osoba, o spôsobilosti na právne úkony ktorej súd koná, postupuje v rozpore
s právoplatným rozhodnutím súdu o správe jej majetku, je právny úkon neplatný, ak
z neho vznikla tejto fyzickej osobe škoda a ak ho dodatočne neschválil opatrovník,
správca majetku alebo sama fyzická osoba po tom, ako súd právoplatne rozhodol o jej
spôsobilosti na právne úkony vo veci, v ktorej konala. Súhlas opatrovníka alebo správcu
majetku sa nevzťahuje na veci bežnej povahy.
(4)
Ustanovenia o opatrovníkovi sa použijú na kontrolu správcu majetku primerane.
(5)
Správcom majetku nemôže byť navrhovateľ obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ani
navrhovaný opatrovník.
Súd aj bez návrhu rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, ak
sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nemu viedli, alebo ak zistí, že na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony neboli dané dôvody.
(2)
Ak neexistuje iný dôvod na preskúmanie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,
súd rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony preskúma z úradnej povinnosti každé
tri roky od jeho právoplatnosti a posúdi, či dôvody, pre ktoré bola spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, sú stále dané.
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú v spoločnom obydlí a spoločne
uhrádzajú náklady na svoje potreby alebo sa inak spoločne podieľajú na ich uspokojovaní.
(2)
Domácnosť nezaniká, ak jej člen neprebýva v spoločnom obydlí, ale naďalej uhrádza
náklady na potreby domácnosti, podieľa sa na ich uspokojovaní a má vôľu zostať členom
domácnosti.
Bydliskom je na účely tohto zákona miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava trvalo.
Ak sa bydlisko nedá takýmto spôsobom zistiť alebo sa dá zistiť len s neprimeranými
ťažkosťami, považuje sa zaň miesto, kde má fyzická osoba prihlásený trvalý pobyt,
prípadne prechodný pobyt; inak je bydliskom miesto, kde mala bydlisko naposledy.
(2)
Ak fyzická osoba uvádza ako svoje bydlisko iné miesto, ako je jej skutočné bydlisko,
každý sa môže voči nej dovolávať ako jej bydliska aj tohto iného miesta.
Súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ktorá v dôsledku psychickej poruchy alebo
iného zdravotného obmedzenia, ktoré nie je krátkodobé, nie je schopná robiť právne
úkony a vyžaduje to ochrana jej záujmov.
Pri ustanovení opatrovníka prihliada súd na záujem osoby, ktorej má byť ustanovený,
rešpektuje jej osobnú autonómiu a potreby. Pre naplnenie tohto účelu je povinný súd
zistiť jej názor a ak sa to neprieči účelu, je povinný vychádzať z neho.
(2)
Ak nie je možné zistiť názor osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník, je súd povinný
túto osobu vzhliadnuť, a to v závislosti od dôvodu, pre ktorý má byť opatrovník ustanovený.
Súd ustanoví za opatrovníka osobu, ktorú určil alebo určí ten, komu má byť opatrovník
ustanovený.
(2)
Ak takto určenej osoby niet alebo nespĺňa predpoklady pre výkon opatrovníctva, ustanoví
súd za opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného alebo obdobného prostredia,
ak je predpoklad, že bude konať v záujme opatrovanca.
Ako verejného opatrovníka môže súd ustanoviť, ak niet iného vhodného subjektu, tiež
obec alebo iný subjekt, do pôsobnosti ktorého patrí ochrana práv a právom chránených
záujmov osôb, ak to nevylučuje osobitný zákon.
Pri výbere opatrovníka súd musí prihliadať na ochranu záujmov opatrovanca, pričom
zohľadní najmä rozsah vecí, v ktorých bude opatrovník osobu zastupovať.
Opatrovník je oprávnený konať v rozsahu a medziach rozhodnutia súdu, ktorým bol ustanovený.
(2)
Opatrovník je povinný udržiavať s opatrovancom pravidelný osobný kontakt, prejavovať
o neho skutočný záujem, zohľadňovať jeho zdravotný stav a chrániť jeho záujmy.
(3)
Opatrovník je povinný vopred informovať opatrovanca o podstatných záležitostiach
spôsobom zodpovedajúcim jeho zdravotnému stavu tak, aby porozumel povahe a následkom
právnych úkonov opatrovníka.
(4)
Opatrovník je povinný pri výkone opatrovníctva prihliadať na vôľu opatrovanca, ak
nie je v rozpore s oprávnenými záujmami opatrovanca.
(5)
Opatrovník je povinný bezodkladne oznámiť súdu všetky okolnosti, ktoré mu bránia
v riadnom výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.
Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu zmeniť bydlisko opatrovanca, rozhodnúť
o zásahoch do jeho integrity alebo umiestnení opatrovanca do pobytového zariadenia
sociálnych služieb.
(2)
Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu rozhodnúť o zmene osobného stavu opatrovanca.
(3)
Ak opatrovník spravuje majetok opatrovanca, nie je oprávnený bez súhlasu súdu uskutočňovať
úkony nad rámec bežných úkonov.
Opatrovník je povinný vo vzťahu k tretím osobám zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, ktoré mu boli zverené alebo oznámené pri výkone jeho funkcie.
Správa o výkone opatrovníctva musí obsahovať údaje v závislosti od toho, ako je vymedzený
rozsah oprávnení opatrovníka a účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
(2)
Správa musí obsahovať najmä
a)
meno a priezvisko opatrovanca,
b)
identifikáciu bydliska opatrovanca,
c)
opis zdravotného stavu opatrovanca,
d)
frekvenciu osobného kontaktu opatrovníka a opatrovanca,
e)
informácie o záležitostiach obstaraných opatrovníkom,
f)
ak bol opatrovník ustanovený aj pre správu majetku, musí správa obsahovať najmä výšku
mesačných príjmov a výdavkov, vrátane mimoriadnych, záväzky, najmä dlhy, pôžičky a
ich výšku, spôsob ich plnenia, sporenia, plnenie vyživovacej povinnosti, ďalšie zmeny
súvisiace s majetkom opatrovanca,
g)
iné dôležité skutočnosti týkajúce sa opatrovanca o jeho životnej úrovni, aktivitách,
rozvoji a vzdelávaní.
(3)
Prílohami správy musia byť všetky podstatné dokumenty, ako sú zmluvy, príkazy, rozhodnutia
súdu o schvaľovaní právnych úkonov a iné právne významné listiny.
Ak súdom ustanovený opatrovník zomrie alebo právnická osoba v postavení opatrovníka
zanikne, prechádza výkon funkcie na verejného opatrovníka, ktorého určí súd na čas,
kým nerozhodne o ustanovení nového opatrovníka.
Piaty diel
Podporné opatrenia pri narušení spôsobilosti plnoletej osoby na právne úkony
Ak fyzická osoba predpokladá svoju nespôsobilosť na právne úkony, môže prejaviť vôľu,
aby boli jej záležitosti spravované určitým spôsobom alebo aby ich spravovala určitá
osoba, alebo aby sa určitá osoba stala jej opatrovníkom.
Pomoc pri právnych úkonoch sa vzťahuje na prijímanie vlastných rozhodnutí pri rešpektovaní
práva, vôle a voľby fyzickej osoby, ktorá takúto pomoc potrebuje pre konkrétny účel
a v ňou určených záležitostiach a rozsahu.
(2)
Pomoc formou podporovaného rozhodovania predchádza ustanoveniu opatrovníka.
Podporcom je ten, kto je oprávnený poskytovať pomoc pri podporovanom rozhodovaní.
(2)
Podporcom nemôže byť ten, kto nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, ktorého
záujmy sú v rozpore so záujmami podporovaného. Podporcom nemôže byť pobytové zariadenie
sociálnej služby ani zamestnanec pobytového zariadenia sociálnej služby, v ktorom
je podporovaný prijímateľom.
(3)
Podporca musí konať osobne a len v rozsahu dohodnutom v zmluve o podporovanom rozhodovaní.
(4)
Podporovaný môže mať aj viac podporcov; ak im podporovaný nevymedzí rozsah ich konania,
konajú spoločne a nerozdielne.
Podporované rozhodovanie vzniká uzavretím zmluvy o podporovanom rozhodovaní medzi
podporcom a podporovaným.
(2)
Zmluvou o podporovanom rozhodovaní sa podporca zaväzuje poskytnúť podporovanému pomoc
tým, že bude s jeho súhlasom prítomný pri jeho právnych úkonoch, zabezpečí mu všetky
potrebné informácie a bude mu napomáhať radami pri voľbe a rozsahu vlastného rozhodnutia.
V zmluve o podporovanom rozhodovaní sa musí uviesť rozsah podporovaného rozhodovania.
(2)
Zmluva o podporovanom rozhodovaní musí byť spísaná formou notárskej zápisnice a nadobúda
účinnosť registráciou v notárskom centrálnom registri podporných opatrení.
(3)
Zmluva o podporovanom rozhodovaní nebráni udeleniu plnomocenstva podľa § 111.
Podporca je povinný viesť evidenciu o úkonoch pomoci pri právnych úkonoch podporovaného.
(2)
Podporca nesmie ohroziť záujmy podporovaného nevhodným ovplyvňovaním ani konaním
v neprospech podporovaného.
(3)
Podporca postupuje pri plnení svojich povinností v súlade s rozhodnutiami podporovaného.
Ak podporovaný koná v písomnej forme, môže podporca pripojiť svoj podpis s uvedením
svojej funkcie, prípadne s údajom o podpore, ktorú podporovanému poskytol.
(4)
Činnosť podporcu podlieha dozoru podľa osobitného predpisu.
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti.
(2)
Chránený je najmä život, zdravie, telesná integrita, ľudská dôstojnosť, česť, súkromie,
meno a prejavy osobnej povahy vrátane osobných charakteristík, fyzických vlastností
a znakov, podobizne a hlasu.
Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové
záznamy alebo audiovizuálne záznamy týkajúce sa fyzickej osoby, jej súkromia alebo
jej prejavov osobnej povahy, ako aj ich realistické digitálne alebo inak vytvorené
napodobeniny, sa môžu vyhotoviť alebo použiť len s jej súhlasom.
(2)
Súhlas nie je potrebný, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové záznamy alebo audiovizuálne
záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3)
Podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové záznamy alebo audiovizuálne
záznamy, ako aj ich realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny, sa môžu
bez súhlasu fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, rozhlasové, televízne a iné spravodajstvo a publicistiku.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov.
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jej rodičom, a ak ani ich niet, jej súrodencom.
Právnická osoba je od svojho vzniku až po zánik spôsobilá mať všetky práva a povinnosti
okrem tých, ktorých nevyhnutnou podmienkou sú prirodzené vlastnosti fyzickej osoby.
(2)
Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len
zákonom.
Právnická osoba zodpovedá za svoje dlhy celým svojím majetkom.
(2)
Po zániku právnickej osoby ručia osoby, ktoré získali podiel na likvidačnom zostatku,
za jej dlhy do výšky priznanej časti likvidačného zostatku a vo zvyšnom rozsahu tak,
ako za ne ručili počas trvania právnickej osoby.
ktorej účelom je popierať alebo obmedzovať základné ľudské práva a slobody podľa
Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a medzinárodných zmlúv alebo
inak porušovať ústavný poriadok a zákony,
b)
ktorej účelom je porušenie práva alebo dosahovanie svojich cieľov nezákonným spôsobom
alebo
c)
ktorá je ozbrojená alebo má ozbrojené zložky, ak osobitný zákon neustanovuje inak
alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej členovia držia alebo používajú strelné zbrane
za podmienok ustanovených osobitným zákonom na športové alebo kultúrne účely alebo
na výkon práva poľovníctva.
Právnickú osobu možno založiť jednostranným právnym úkonom, zmluvou alebo iným úkonom
ustanoveným zákonom (zakladateľský úkon).
(2)
Právnickú osobu možno zriadiť tiež zákonom alebo na základe zákona zriaďovateľským
úkonom orgánu verejnej moci alebo iným spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.
(3)
Zakladateľský úkon musí mať písomnú formu a musí obsahovať aspoň
a)
meno a priezvisko (názov) a bydlisko (sídlo) zakladateľa alebo zakladateľov,
b)
názov právnickej osoby,
c)
sídlo právnickej osoby,
d)
účel založenia právnickej osoby a prípadne aj predmet činnosti, ktorými bude účel
napĺňaný, ibaže účel založenia vyplýva z druhu právnickej osoby,
e)
určenie počtu členov orgánov právnickej osoby a určenie ich prvých členov, a to v
rozsahu mena a priezviska (názvu) a bydliska (sídla).
Sídlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom
registri je adresa, ktorá je uvedená v tomto registri bez ohľadu na to, kde je miesto
jej riadenia. Ak bolo v zakladateľskom úkone určené sídlo označením obce bez určenia
adresy, uvedie sa najneskôr v návrhu na zápis do registra.
(2)
Sídlo právnickej osoby založenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky musí
byť na území Slovenskej republiky.
Právnická osoba vzniká zápisom do verejného registra, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak návrh na zápis právnickej osoby do verejného registra nebol podaný do 90 dní od
jej založenia, zakladateľský úkon stráca účinnosť.
(3)
Právnická osoba zriadená zákonom vzniká dňom nadobudnutia účinnosti zákona, ibaže
by zákon ustanovoval neskorší deň jej vzniku.
(4)
Právnická osoba zriadená zakladateľským úkonom orgánu verejnej moci formou rozhodnutia
vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak z rozhodnutia nevyplýva neskorší
deň jej vzniku alebo ak zákon neustanoví inak.
Osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby pred jej vznikom, sú z tohto konania
zaviazané a oprávnené spoločne a nerozdielne.
(2)
Ak právnická osoba schváli konanie v jej mene podľa odseku 1 do 90 dní od svojho
vzniku, platí, že je z tohto konania od počiatku zaviazaná a oprávnená namiesto konajúcich
osôb. Právnická osoba bez zbytočného odkladu oznámi dotknutým tretím stranám, že toto
konanie schválila.
(3)
Z iných právnych skutočností, najmä protiprávnych úkonov súvisiacich so vznikom právnickej
osoby, z ktorých by bola právnická osoba zaviazaná voči veriteľovi, ak by nastali
po jej vzniku, je právnická osoba zaviazaná od počiatku.
Osoba, ktorá bola ustanovená do funkcie člena orgánu právnickej osoby v zakladateľskom
úkone, rozhodnutím jej členov alebo iného orgánu právnickej osoby (člen orgánu), musí
byť plne spôsobilá na právne úkony; členom orgánu sa nestane skôr, ako dá s členstvom
súhlas.
Členom orgánu môže byť aj právnická osoba. V orgáne právnickej osoby ju zastupuje
ňou určená fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky, aby mohla byť členom orgánu.
(2)
Ak sa člen orgánu zapisuje do verejného registra, spolu s právnickou osobou ako členom
orgánu sa uvedie aj fyzická osoba, ktorá ju v tomto orgáne právnickej osoby zastupuje.
(3)
Povinnosti člena orgánu, ktorý je právnickou osobou, sa vzťahujú aj na toho, kto
ho v orgáne právnickej osoby zastupuje. Za porušenie povinností člena orgánu zodpovedá
právnická osoba ako člen orgánu spoločne a nerozdielne s fyzickou osobou, ktorá ju
v orgáne právnickej osoby zastupuje.
Orgán právnickej osoby tvorený viacerými osobami (kolektívny orgán) rozhoduje uznesením.
Uznášaniaschopný je kolektívny orgán vtedy, ak sa rozhodovania zúčastní aspoň polovica
jeho členov; uznesenia prijíma hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.
(2)
Kolektívny orgán určí spomedzi svojich členov predsedu. Predseda zvoláva, pripravuje
a riadi schôdze orgánu.
(3)
Kolektívny orgán môže prijímať uznesenia aj mimo svojho zasadnutia. Návrh uznesenia
predkladá predseda osobám oprávneným hlasovať na vyjadrenie s oznámením lehoty, v
ktorej sa majú k nemu vyjadriť. Ak sa osoba v určenej lehote nevyjadrí, platí, že
s návrhom nesúhlasí. Výsledky hlasovania oznámi predseda spôsobom obvyklým v právnickej
osobe.
(4)
Platnosť hlasovania pri prijímaní uznesenia nie je možné samostatne napadnúť, preskúmať
ani zrušiť.
(5)
Kolektívny orgán môže prijať rokovací poriadok alebo iný vnútorný predpis, ktorým
upraví postup pri prijímaní uznesení a činnosť kolektívneho orgánu.
Člen orgánu vykonáva funkciu osobne; ustanovenie § 221 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(2)
Člen kolektívneho orgánu môže pre jednotlivý prípad písomne splnomocniť iného člena
tohto orgánu, aby ho pri hlasovaní zastúpil vymedzeným spôsobom. Ak člen kolektívneho
orgánu hlasuje podľa predchádzajúcej vety ako splnomocnený zástupca, platí, že hlasuje
v postavení člena kolektívneho orgánu.
(3)
Členovia kolektívneho orgánu, ktorí sú oprávnení konať v mene právnickej osoby spoločne,
môžu písomne splnomocniť jedného z nich, aby vo vzťahu k určenému úkonu konal za právnickú
osobu vymedzeným spôsobom. Ak člen kolektívneho orgánu koná podľa predchádzajúcej
vety ako splnomocnený zástupca, platí, že koná v postavení člena kolektívneho orgánu.
Zmluvu medzi členom orgánu a právnickou osobou upravujúcu ich vzájomné práva a povinnosti
schvaľuje orgán, ktorý je oprávnený člena orgánu ustanoviť.
(2)
Na vzájomné práva a povinnosti medzi právnickou osobou a členom orgánu sa použijú
primerane ustanovenia o príkaznej zmluve.
(3)
V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že na výkon funkcie člena orgánu sa primerane
použijú pracovnoprávne predpisy; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného zákona
o právach a povinnostiach členov orgánu, najmä o zodpovednosti, odmene a zániku funkcie
člena orgánu, tým nie sú dotknuté a vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou
sa nepovažuje za pracovnoprávny vzťah.
(4)
Nárok na odmenu má člen orgánu len vtedy, ak to vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi
ním a právnickou osobou, zakladateľského úkonu alebo stanov alebo z rozhodnutia toho,
kto člena orgánu ustanovil. Predpokladá sa, že plnenie poskytnuté právnickou osobou
členovi orgánu je odmenou za výkon jeho funkcie člena orgánu.
Člen orgánu je povinný vykonávať svoju funkciu lojálne, najmä musí dodržiavať mlčanlivosť
o záležitostiach právnickej osoby, ktorých dôvernosť je v záujme právnickej osoby,
a to aj po skončení jeho členstva v orgáne, nesmie si prisvojiť jej majetok ani inak
uprednostniť svoje záujmy a záujmy svojej blízkej osoby alebo inej právnickej osoby,
v ktorej má majetkovú účasť alebo v ktorej má majetkovú účasť jemu blízka osoba, pred
záujmami právnickej osoby. Povinnosť právnickej osoby sprístupňovať alebo zverejňovať
informácie podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
(2)
Pri poskytnutí informácií inému orgánu právnickej osoby, jeho členovi ako aj tretím
osobám alebo orgánom verejnej moci v rozsahu, v akom sú na to zákonom, zakladateľským
úkonom, stanovami alebo zmluvou oprávnení, urobí člen orgánu primerané opatrenia na
ochranu dôvernosti informácií pred ich prezradením tretím osobám.
(3)
Zakladateľský úkon alebo stanovy môžu určiť, kedy a v akom rozsahu nesmie člen orgánu
vykonávať činnosť, ktorá by bola pre právnickú osobu konkurenčnou.
Právnická osoba môže požadovať od člena orgánu, ktorý porušil povinnosti podľa § 225, aby poskytol všetky informácie a odovzdal všetky dokumenty vzťahujúce sa na konanie,
pri ktorom nekonal lojálne, a aby vydal všetko, čo z tohto konania nadobudol.
(2)
Ak druhá strana zmluvy vedela alebo musela vedieť o porušení povinnosti podľa § 225 ods. 1, právnická osoba môže od nej a od člena orgánu požadovať, aby sa stala oprávnenou
a povinnou osobou z tohto právneho úkonu namiesto člena orgánu; právo na náhradu inej
škody tým nie je dotknuté.
Člen orgánu musí svoju funkciu vykonávať so znalosťami, schopnosťami a opatrnosťou,
aká sa bežne vyžaduje od priemerne rozumovo vyspelých osôb v jeho postavení, ako aj
v súlade s osobitnou starostlivosťou jemu vlastnou.
(2)
Prípustné rozdelenie úloh v rámci kolektívneho orgánu nezbavuje jeho člena povinnosti
dohliadať na výkon všetkých úloh.
Člen orgánu pri podnikateľskom rozhodnutí neporuší povinnosť konať s náležitou starostlivosťou,
ak postupoval informovane a dobromyseľne, že koná v záujme právnickej osoby.
Člen orgánu právnickej osoby, ktorej hlavnou činnosťou nie je podnikanie, ktorý vykonáva
funkciu bezodplatne alebo za odplatu, ktorá za rok nepresahuje sumu zodpovedajúcu
sume mesačnej minimálnej mzdy za prvý mesiac kalendárneho roka, v ktorom došlo k vzniku
škody, je povinný nahradiť právnickej osobe škodu spôsobenú porušením povinnosti konať
s náležitou starostlivosťou len vtedy, ak ju spôsobil úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.
Člen orgánu zodpovedá právnickej osobe za škodu, ktorú jej spôsobil výkonom svojej
funkcie.
(2)
Ak škodu spôsobili viacerí členovia orgánu, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(3)
Člen orgánu nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že svoje povinnosti príslušným konaním
alebo opomenutím neporušil, mal na toto konanie súhlas orgánu, ktorý ho do funkcie
ustanovil alebo štatutárneho orgánu, alebo tento orgán jeho konanie alebo opomenutie
následne schválil.
(4)
Porušením povinností člena orgánu pri výkone funkcie nie je dotknutá platnosť úkonu
právnickej osoby; ustanovenia § 108 a 109 sa nepoužijú.
Akékoľvek schválenie alebo súhlas orgánu právnickej osoby, vzdanie sa práva zo strany
právnickej osoby a ani iná dohoda medzi právnickou osobou a členom orgánu, ktorá vedie
k obmedzeniu alebo vylúčeniu zodpovednosti člena orgánu za škodu alebo uspokojenia
jej iných majetkových nárokov, nie je účinná voči jej veriteľom.
Nároky právnickej osoby voči členovi orgánu na náhradu škody a iné nároky vyplývajúce
z porušenia jeho povinností voči právnickej osobe sa nepremlčia skôr ako jeden rok
po tom, ako prestal byť členom orgánu.
Ak je zriadený dozorný orgán, v konaní o náhradu škody alebo o inom nároku právnickej
osoby voči členovi orgánu môže právnickú osobu zastupovať aj člen dozorného orgánu
ním poverený.
(2)
Poverený člen dozorného orgánu je na účel zastúpenia podľa odseku 1 oprávnený robiť
za právnickú osobu právne úkony súvisiace s uplatnením nároku.
vzdaním sa funkcie pätnástym dňom odo dňa dôjdenia právnickej osobe, ak nie je určený
iný deň,
c)
odvolaním orgánom, ktorý člena orgánu ustanovil do funkcie; za odvolanie sa považuje
aj ustanovenie inej osoby do funkcie namiesto doterajšieho člena orgánu,
d)
stratou predpokladov potrebných na výkon funkcie; neskorším odpadnutím dôvodu, pre
ktorý stratil predpoklady na výkon funkcie, sa výkon funkcie neobnovuje,
e)
smrťou člena orgánu alebo zánikom právnickej osoby, ktorá je členom orgánu,
f)
ustanovením likvidátora, ak ide o člena štatutárneho orgánu.
(2)
Ak orgán, ktorý je oprávnený odvolať člena orgánu z funkcie, neurčí v rozhodnutí
o odvolaní inak, je odvolanie účinné prijatím rozhodnutia.
(3)
Ak právnickej osobe hrozí vznik škody alebo sú potrebné iné neodkladné úkony, člen
orgánu, ktorého funkcia zanikla, bezodkladne upovedomí právnickú osobu o tom, aké
opatrenia treba urobiť na odvrátenie škody alebo aké úkony je potrebné urobiť.
V zakladateľskom úkone alebo stanovách možno určiť, ktorý orgán právnickej osoby
rozhoduje spory vyplývajúce z vnútorných pomerov právnickej osoby a preskúmava rozhodnutia
jej orgánov.
(2)
Ak zakladateľský úkon alebo stanovy určia takýto orgán na riešenie sporov, určia
aj spôsob obsadzovania členov orgánu na riešenie sporov tak, aby bola zabezpečená
ich nestrannosť a nezaujatosť, ako aj právo všetkých členov právnickej osoby na prístup
k tomuto orgánu a konaniu pred ním a lehotu na podanie návrhu na kontrolu rozhodnutia
orgánom právnickej osoby.
Rozhodnutie orgánu právnickej osoby, ktorého prijatím alebo pri prijatí ktorého bol
porušený zákon alebo ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatné, ak pre naplnenie
účelu zákona nepostačuje zrušenie rozhodnutia.
(2)
Rozhodnutie orgánu právnickej osoby je neplatné aj vtedy, ak ním orgán rozhodoval
o veci patriacej do pôsobnosti, ktorá mu podľa zákona nemôže byť zverená.
Rozhodnutie orgánu právnickej osoby, ktoré nie je preskúmateľné iným orgánom právnickej
osoby, zruší súd, ak jeho prijatím alebo pri jeho prijatí došlo k porušeniu zákona,
dobrých mravov, zakladateľského úkonu, stanov alebo práva člena právnickej osoby.
Súd môže zrušiť aj rozhodnutie, ktoré preskúmava iný orgán právnickej osoby, ak tento
orgán nerozhodol do šiestich mesiacov od prijatia preskúmavaného rozhodnutia. Ak súd
zrušuje rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia orgánu právnickej osoby, môže zrušiť
aj preskúmané rozhodnutie.
(2)
Súd rozhodnutie nezruší, ak porušenie podľa odseku 1
a)
nemohlo mať vplyv na jeho prijatie alebo obsah,
b)
spočíva v rozpore so zmluvnou povinnosťou hlasovať alebo rozhodovať určitým spôsobom
alebo
c)
nemalo závažné následky a záujem hodný ochrany si vyžaduje, aby súd rozhodnutie nezrušil.
Žalobu o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže proti právnickej osobe
podať
a)
člen štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu poverený týmto orgánom, správca podľa
všeobecného predpisu o konkurznom konaní,
b)
člen právnickej osoby, bývalý člen právnickej osoby, člen orgánu právnickej osoby
alebo bývalý člen orgánu právnickej osoby, ak ide o rozhodnutie orgánu právnickej
osoby, ktorým boli porušené jeho práva, alebo
c)
každý člen právnickej osoby proti rozhodnutiu členskej schôdze, ak hlasoval proti
prijatiu rozhodnutia alebo sa odôvodnene nezúčastnil hlasovania.
(2)
Žalobu možno podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o prijatí rozhodnutia žalobca
dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho prijatia, inak toto právo zanikne.
(3)
Ak rozhodnutie orgánu preskúmava iný orgán právnickej osoby a tento prieskum je prekážkou
zrušenia rozhodnutia, začína lehota podľa odseku 2 plynúť odo dňa, keď sa o prijatí
rozhodnutia tohto iného orgánu žalobca dozvedel a uplynie najneskôr šesť mesiacov
od prijatia rozhodnutia tohto iného orgánu.
Žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže kedykoľvek podať
ten, kto má na určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nemusia preukazovať
osoby uvedené v § 239 ods. 1 za podmienok tam ustanovených.
Štatutárny orgán vhodným spôsobom oboznámi dozorný orgán a členov právnickej osoby
o tom, že proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby bola podaná žaloba o určenie jeho
neplatnosti alebo o jeho zrušenie.
Ak žalobu podal člen štatutárneho orgánu a právnická osoba nemôže byť zastúpená ostatnými
členmi štatutárneho orgánu, zastupuje ju člen dozorného orgánu poverený týmto orgánom,
inak osoba určená členskou schôdzou.
(2)
Súd v konaní o žalobe postupuje podľa Civilného sporového poriadku.
(3)
Právoplatný rozsudok o tom, že rozhodnutie orgánu právnickej osoby je neplatné alebo
že sa zrušuje, je záväzný voči každému.
(4)
Zrušené rozhodnutie orgánu právnickej osoby sa považuje za neplatné od počiatku.
Právne postavenie tretích osôb tým nie je dotknuté; to neplatí, ak v čase právneho
úkonu tretej osoby táto osoba o dôvode zrušiteľnosti rozhodnutia právnickej osoby
vedela alebo musela vedieť.
Ak došlo neplatným alebo zrušeným rozhodnutím orgánu právnickej osoby k podstatnému
zásahu do členstva člena právnickej osoby, právnická osoba voči nemu zodpovedá aj
za nemajetkovú škodu, ktorá mu týmto rozhodnutím bola spôsobená.
Pri právnych úkonoch vo všetkých veciach zastupujú právnickú osobu tí, ktorí sú na
to ako členovia orgánu oprávnení zakladateľským úkonom alebo zákonom (štatutárny orgán).
Štatutárny orgán riadi činnosť právnickej osoby a rozhoduje o veciach právnickej
osoby, o ktorých nerozhoduje niekto iný. Pri svojom konaní vytvára a napĺňa vôľu právnickej
osoby.
(2)
Štatutárny orgán zabezpečuje vedenie spoľahlivých záznamov o hospodárskej situácii
právnickej osoby, stave jej majetku a dlhov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu
úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.
(3)
Štatutárny orgán zabezpečuje uchovávanie písomností právnickej osoby týkajúcich sa
rozhodovania jej orgánov po celú dobu jej existencie a zaistí ich riadnu archiváciu
aj pre prípad jej zániku.
(4)
Po každom rozhodnutí, v dôsledku ktorého dôjde k zmene zakladateľského úkonu alebo
stanov, štatutárny orgán zabezpečí zmenu v príslušnom registri v rozsahu prijatej
zmeny; štatutárny orgán uloží zakladateľský úkon alebo stanovy v aktuálnom znení v
sídle právnickej osoby, ako aj v zbierke listín príslušného registra, ak je vedená.
Člen štatutárneho orgánu zaväzuje právnickú osobu právnymi úkonmi alebo iným svojím
správaním pri výkone svojej funkcie.
(2)
Oprávnenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu je oprávnením konať vo všetkých
veciach týkajúcich sa právnickej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Právnickú osobu zaväzuje konanie členov štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím
konaním rozsah predmetu jej činnosti. Konanie, pri ktorom člen štatutárneho orgánu
prekročil pôsobnosť, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť,
právnickú osobu nezaväzuje.
(4)
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám
ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do
verejného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do verejného
registra nezapisuje.
(5)
Pri písomnom právnom úkone postačí, ak k názvu právnickej osoby pripojí člen štatutárneho
orgánu svoj podpis; ustanovenia o právnych úkonoch uskutočňovaných v elektronickej
podobe tým nie sú dotknuté.
Ak má štatutárny orgán viacero členov, v zakladateľskom úkone alebo stanovách možno
určiť spôsob ich konania za právnickú osobu. Ak nie je spôsob ich konania určený,
môže každý z členov štatutárneho orgánu konať samostatne.
(2)
Platnosti právneho úkonu právnickej osoby nebráni, že o ňom nerozhodla väčšina členov
štatutárneho orgánu potrebná na prijatie rozhodnutia.
(3)
Štatutárny orgán môže rozhodnúť o deľbe rozhodovacej pôsobnosti medzi jeho jednotlivých
členov.
(4)
Ak má prejav vôle dôjsť právnickej osobe, postačí, ak dôjde ktorémukoľvek z členov
štatutárneho orgánu.
Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do verejného registra
sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám dovolávať porušenia zákona alebo vnútorného
predpisu pri voľbe alebo vymenovaní člena štatutárneho orgánu, ibaže by o ich porušení
tretia osoba vedela; to platí aj vo vzťahu k členom iných orgánov.
Ak právnická osoba nemôže uskutočňovať právne úkony v dôsledku nedostatočne obsadeného
štatutárneho orgánu, môže jej člen, člen orgánu oprávneného vymenovať člena štatutárneho
orgánu, ktorý nemôže uskutočňovať právne úkony, alebo jej veriteľ podať návrh na súd
na vykonanie potrebných opatrení; to platí aj vtedy, ak v dôsledku nedostatočne obsadeného
iného povinne vytváraného orgánu právnickej osoby nemôže tento orgán prijímať rozhodnutia.
(2)
Súd môže najmä uložiť právnickej osobe lehotu, v ktorej má nedostatok odstrániť,
alebo ak je to potrebné, aj vymenovať člena tohto orgánu alebo jej ustanoviť opatrovníka.
(3)
Trovy konania znáša právnická osoba.
(4)
Súd môže uložiť právnickej osobe povinnosť uhradiť osobe vymenovanej za člena štatutárneho
orgánu preddavok na jej odmenu.
(5)
V odôvodnenom prípade môže osoba, ktorá osvedčí právny záujem, podať návrh na súd
na odvolanie člena orgánu vymenovaného podľa odseku 2 alebo opatrovníka ustanoveného
podľa odseku 2 a vymenovanie či ustanovenie inej osoby.
(6)
Funkcia vymenovaného člena orgánu alebo ustanoveného opatrovníka zaniká vymenovaním
nového člena orgánu namiesto neho.
(7)
Súd v konaní postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku.
Názvom právnickej osoby je jej pomenovanie, ktoré je určené v zakladateľskom úkone
a pod ktorým je zapísaná vo verejnom registri, alebo ktoré je uvedené v zákone, ktorým
bola zriadená. Právnická osoba robí právne úkony pod svojím názvom.
(2)
Súčasťou názvu právnickej osoby musí byť označenie jej právnej formy. Označenie právnej
formy nesmú vo svojom názve používať osoby, ktoré nespĺňajú podmienky tejto právnej
formy.
(3)
Ak je právnická osoba v likvidácii, konkurze, nútenej správe alebo reštrukturalizácií,
používa názov s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“, „v nútenej správe“ alebo „v
reštrukturalizácii“.
Názov právnickej osoby musí byť spôsobilý ju označiť ako právnickú osobu.
(2)
Názov právnickej osoby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(3)
Názov právnickej osoby nesmie pôsobiť klamlivo.
(4)
Názov právnickej osoby nesmie byť zameniteľný s názvom inej právnickej osoby, označením
orgánu verejnej moci, označením verejného registra alebo inej evidencie vedenej na
základe zákona. Názvy viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať ich prepojenosť,
ak sú navzájom odlíšiteľné viac ako len rozdielnym označením právnej formy.
Názov právnickej osoby nie je možné previesť na inú osobu, ak zákon neustanovuje
inak.
(2)
Názov právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu, ak zaniká pôvodná
právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba názov prevezme. Ak nástupnícka
právnická osoba názov neprevezme, zanikajú všetky práva právnickej osoby k názvu jej
zánikom bez likvidácie. Ak má nástupnícka právnická osoba inú právnu formu, musí sa
zmeniť časť názvu v súlade s jej právnou formou.
Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby alebo pri neoprávnenom zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby má právnická osoba rovnaké práva ako pri nekalej súťaži.
Právnická osoba zapísaná vo verejnom registri zaniká ku dňu výmazu z registra, ak
zákon neustanovuje inak.
(2)
Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie bez likvidácie, ak celé jej imanie
prechádza na právneho nástupcu, ak nemá majetok alebo ak tak ustanovuje zákon; inak
sa uskutoční likvidácia.
dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená, ak je to podľa zakladateľského úkonu dôvod
zrušenia právnickej osoby a dosiahnutie účelu bolo vyslovené orgánom oprávneným rozhodnúť
o zrušení právnickej osoby,
c)
rozhodnutím právnickej osoby o svojom zrušení, fúzii alebo rozdelení rozštiepením,
d)
rozhodnutím súdu o neplatnosti právnickej osoby alebo rozhodnutím súdu alebo orgánu
verejnej moci podľa osobitného predpisu o zrušení právnickej osoby ku dňu uvedenému
v rozhodnutí súdu alebo orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu, inak ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
e)
zastavením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo zrušením konkurzu
okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,
f)
z iného dôvodu ustanoveného zákonom alebo zakladateľským úkonom.
(2)
Súd alebo orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu aj bez návrhu zruší právnickú
osobu, ak
a)
prestane spĺňať podmienky ustanovené zákonom pre vznik danej právnej formy,
b)
nie je dostatočne obsadený štatutárny orgán po dobu dlhšiu ako jeden rok,
c)
vykonáva len takú činnosť, ktorá je vyhradená iným právnym formám právnických osôb,
alebo podniká v rozsahu väčšom, ako zákon príslušnej právnej forme povoľuje, alebo
d)
z iného dôvodu ustanoveného zákonom.
(3)
Ak ide o dôvod, ktorý je možné odstrániť, súd alebo orgán verejnej moci podľa osobitného
predpisu vyzve právnickú osobu na jeho odstránenie v primeranej lehote, ktorú jej
určí.
(4)
Rozhodnutie o zrušení právnickej osoby a jej vstupe do likvidácie môže orgán právnickej
osoby, ktorý ho prijal, zmeniť, ak sa ešte nezačalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku.
(5)
Právnickú osobu zriadenú zákonom možno zrušiť len zákonom. Právnickú osobu zriadenú
zriaďovateľským úkonom orgánu verejnej moci možno zrušiť len rozhodnutím orgánu verejnej
moci.
(6)
Právnická osoba sa zrušuje bez likvidácie aj vtedy, ak sa zrušuje v dôsledku
a)
zastavenia konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo
b)
zrušenia konkurzu okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz.
(7)
V prípade zrušenia právnickej osoby podľa odseku 1 písm. e) súd alebo iný orgán verejnej
moci podľa osobitného predpisu bez zbytočného odkladu vymaže právnickú osobu z verejného
registra.
Premena právnickej osoby nadobúda účinnosť zápisom premeny do verejného registra,
v ktorom je právnická osoba vedená. Ak je zúčastnených právnických osôb viac, zápis
sa pri každej právnickej osobe vykoná k rovnakému dňu. Ak pri premene vzniká novozaložená
právnická osoba, premena je účinná jej vznikom.
(2)
Rozhodnutie o premene právnickej osoby môže byť zmenené, kým nie je podaný návrh
na registráciu premeny do verejného registra.
(3)
Po účinnosti premeny sa nemožno domáhať určenia, že premena nenastala alebo že je
právny úkon vedúci k premene neplatný, a nemožno ani zrušiť zodpovedajúci zápis vo
verejnom registri.
Pri premene právnickej osoby sa určí rozhodný deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej
právnickej osoby považujú z účtovného hľadiska za úkony uskutočnené na účet nástupníckej
právnickej osoby.
(2)
Zanikajúca právnická osoba alebo právnická osoba, od ktorej sa odčlení novozaložená
právnická osoba, zostaví účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.
Pri fúzii alebo rozdelení právnickej osoby musia mať zúčastnené právnické osoby rovnakú
právnu formu, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Fúzia je zlúčenie alebo splynutie.
(3)
Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku
jednej alebo viacerých právnických osôb, pričom ich imanie prechádza na inú už existujúcu
právnickú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.
(4)
Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku
dvoch alebo viacerých právnických osôb, pričom ich imanie prechádza na inú novozaloženú
právnickú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.
(5)
Rozdelenie je rozštiepenie alebo odštiepenie.
(6)
Rozštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná právnická osoba zaniká bez likvidácie
a jej imanie prechádza
a)
na iné už existujúce právnické osoby, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej
právnickej osoby (rozštiepenie zlúčením),
b)
na novozaložené právnické osoby, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami
zanikajúcej právnickej osoby (rozštiepenie splynutím), alebo
c)
kombináciou foriem uvedených v písmenách a) a b).
(7)
Odštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná právnická osoba nezaniká a časť imania
právnickej osoby špecifikovaná v projekte premeny právnickej osoby prechádza
a)
na jednu alebo viac už existujúcich právnických osôb (odštiepenie zlúčením),
b)
na jednu alebo viac novozaložených právnických osôb (odštiepenie splynutím) alebo
c)
kombináciou foriem uvedených v písmenách a) a b).
(8)
Fúziu právnickej osoby je možné spojiť aj s rozdelením.
(9)
Každá z nástupníckych právnických osôb ručí spoločne a nerozdielne za dlhy právnickej
osoby, ktoré na ňu pri rozdelení neprešli.
(10)
Zmluva o zlúčení alebo splynutí, ako aj rozhodnutie o rozdelení právnickej osoby
musia obsahovať údaje o majetku, dlhoch, právach a povinnostiach a iných zložkách
imania zúčastnených právnických osôb; ak má vzniknúť právnická osoba, musia obsahovať
aj zakladateľský úkon novozaloženej právnickej osoby.
(11)
Ak projekt rozdelenia pri rozštiepení neurčil, ktorej nástupníckej právnickej osobe
pripadne určitá zložka imania, a táto skutočnosť sa nedá odvodiť ani výkladom projektu
rozdelenia, platí, že sa všetky nástupnícke právnické osoby stávajú spoluvlastníkmi
v rovnom pomere a z práv a povinností sú oprávnenými a zaviazanými spoločne a nerozdielne.
V prípade rozdelenia odštiepením ostáva táto zložka imania rozdeľovanej právnickej
osobe.
(12)
Návrh zmluvy o fúzii alebo projekt rozdelenia právnickej osoby schvaľuje orgán, ktorý
je oprávnený na rozhodovanie o zrušení právnickej osoby, ibaže by zákon ustanovoval
inak.
(13)
Návrh na zápis fúzie alebo rozdelenia podávajú spoločne štatutárne orgány všetkých
dotknutých právnických osôb; ich podpisy musia byť úradne osvedčené.
Zahraničná právnická osoba môže premiestniť svoje sídlo v zahraničí na územie Slovenskej
republiky, ak to umožňuje právny poriadok, ktorým sa spravuje.
(2)
Pri zápise zahraničnej právnickej osoby do verejného registra musí byť k návrhu priložené
čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu, že právny poriadok, ktorým sa spravuje, pripúšťa
premiestnenie sídla, ako aj označenie právnej formy, ktorú má podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky právnická osoba po zápise mať.
(3)
Zahraničná právnická osoba a jej zakladateľský úkon musia spĺňať požiadavky, ktoré
právny poriadok Slovenskej republiky ukladá pre právnu formu, ktorú si zvolila podľa
odseku 2. Požiadavky podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(4)
Po zápise zahraničnej právnickej osoby do verejného registra sa zahraničná právnická
osoba považuje za slovenskú právnickú osobu. Odo dňa účinnosti premiestnenia sídla
sa použijú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce príslušnú
právnu formu právnickej osoby aj na otázky vnútornej organizácie a ručenia jej členov
či členov jej orgánov za dlhy právnickej osoby, ktoré vznikli po premiestnení sídla.
(5)
Na účinky premiestnenia sídla zahraničnej právnickej osoby sa inak uplatnia ustanovenia
osobitného predpisu o zmene právnej formy.
Právnická osoba, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, môže premiestniť sídlo do
zahraničia, ak to ustanovuje právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, a ak sa po premiestnení sídla bude spravovať zahraničným právnym poriadkom.
(2)
Účinky premiestnenia sídla do zahraničia nastávajú výmazom slovenskej právnickej
osoby z verejného registra s vyznačením premiestnenia sídla ku dňu zápisu právnickej
osoby do zahraničného registra. K návrhu na výmaz sa priloží listina preukazujúca,
že právnická osoba je zapísaná v zahraničnom registri.
(3)
Za dlhy právnickej osoby, ktoré vznikli pred účinnosťou premiestnenia sídla, ručia
jej členovia a členovia jej orgánov v rovnakom rozsahu, ako pred premiestnením sídla.
Slovenská právnická osoba zverejní zámer o premiestnení sídla do zahraničia najmenej
tri mesiace pred plánovaným premiestnením. Zároveň v rovnakej lehote oznámi zámer
o premiestnení sídla do zahraničia všetkým svojim známym veriteľom.
(2)
Veritelia slovenskej právnickej osoby majú právo do troch mesiacov od zverejnenia
zámeru podľa odseku 1 požadovať primerané zabezpečenie ich nesplatných pohľadávok.
Ak sa veriteľ so slovenskou právnickou osobou nedohodne, o primeranom zabezpečení
nesplatných pohľadávok rozhodne na jeho návrh súd.
Likvidáciou právnickej osoby sa má vyporiadať majetok zrušenej právnickej osoby (likvidačná
podstata), uspokojiť pohľadávky veriteľov a likvidačný zostatok rozdeliť medzi oprávnené
osoby alebo s ním naložiť podľa zákona.
Štatutárnym orgánom právnickej osoby v likvidácii je jej likvidátor.
(2)
V mene právnickej osoby v likvidácii možno robiť len právne úkony v súlade s účelom
likvidácie, najmä tie, ktoré smerujú k ukončeniu činnosti a ukončeniu právnych vzťahov.
(3)
Po dobu likvidácie používa právnická osoba názov s dodatkom „v likvidácii“.
(4)
Vstupom právnickej osoby do likvidácie zanikajú jej jednostranné právne úkony právnickej
osoby, najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených
na zastupovanie právnickej osoby v súdnych konaniach.
osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov vedeného podľa všeobecného predpisu
o konkurznom konaní, alebo
b)
iná osoba, ak je zapísaná v registri fyzických osôb, s ustanovením za likvidátora
súhlasí a mohla by byť inak ustanovená za člena štatutárneho orgánu právnickej osoby.
Orgán právnickej osoby, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zrušení právnickej osoby,
ustanoví jedného alebo viacerých likvidátorov súčasne s rozhodnutím o zrušení právnickej
osoby, najneskôr však do 60 dní od zrušenia právnickej osoby.
(2)
Pred zápisom likvidátora do verejného registra je právnická osoba povinná zložiť
do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu podľa vykonávacieho predpisu, ibaže bol
dohodnutý bezodplatný výkon funkcie likvidátora.
Súd ustanoví likvidátora, ak rozhodol o zrušení právnickej osoby alebo o jej neplatnosti
alebo ak likvidátor nebol ustanovený právnickou osobou v ustanovenej lehote, inak
bez zbytočného odkladu; súd likvidátora neustanoví, ak právnická osoba nezložila preddavok
na likvidáciu.
(2)
Súd ustanoví likvidátora náhodným výberom zo zoznamu správcov podľa všeobecného predpisu
o konkurznom konaní, a to aj bez jeho súhlasu. Súd alebo iný orgán verejnej moci podľa
osobitného predpisu zapíše likvidátora do príslušného registra právnickej osoby bez
návrhu.
Preddavok na likvidáciu slúži na úhradu odmeny za výkon funkcie likvidátora a náhradu
vynaložených nákladov likvidácie.
(2)
Preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu.
(3)
Pri vyhlásení konkurzu na majetok právnickej osoby podlieha preddavok na likvidáciu
konkurzu, ibaže by návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor; v takomto prípade
vydá notár hodnotu preddavku na likvidáciu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia
konkurzu zapísaný vo verejnom registri ako likvidátor tejto právnickej osoby.
Likvidátor ustanovený právnickou osobou sa môže funkcie vzdať a orgán, ktorý ho ustanovil,
ho môže z funkcie odvolať.
(2)
Likvidátor ustanovený súdom sa nemôže svojej funkcie vzdať. Môže však požiadať súd
o odvolanie z funkcie, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu vykonával.
(3)
Na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, môže súd odvolať likvidátora, ak porušuje
svoje povinnosti, alebo z iného vážneho dôvodu.
(4)
Po zániku funkcie likvidátora musí byť bez zbytočného odkladu ustanovený nový likvidátor,
a to rovnakým spôsobom, ako bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. Ak nie je možné
ustanoviť likvidátora spôsobom, ktorým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor, ustanoví
likvidátora súd.
Likvidátor ustanovený súdom má pri zisťovaní majetku právnickej osoby rovnaké oprávnenia
ako správca podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní pri zisťovaní majetku úpadcu.
Likvidátor oznámi vstup právnickej osoby do likvidácie všetkým známym veriteľom.
Zároveň zverejní skutočnosť, že právnická osoba vstúpila do likvidácie, spolu s výzvou,
aby veritelia právnickej osoby prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote,
ktorá nesmie byť kratšia ako štyri mesiace odo dňa zverejnenia výzvy veriteľom.
(2)
Likvidátor zostaví ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu právnickej osoby do likvidácie
mimoriadnu účtovnú závierku.
(3)
Likvidátor priebežne vedie zoznam majetku a dlhov tvorený prihlásenými pohľadávkami
veriteľov a pohľadávkami iných známych veriteľov.
(4)
Ak likvidátor zistí predlženie právnickej osoby v likvidácii, bez zbytočného odkladu
podá súdu návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže by zistený nedostatok majetku musel
viesť k zastaveniu konkurzného konania.
Ak právnická osoba nie je v úpadku, likvidátor uspokojí prednostne pohľadávky zamestnancov
z pracovnoprávnych vzťahov. Ostatné pohľadávky uspokojuje likvidátor priebežne.
(2)
Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a dlh nemožno splniť
inak, zloží likvidátor peňažné plnenie do notárskej úschovy na trovy veriteľa. Rovnako
likvidátor postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie.
Ku dňu skončenia likvidácie, ktorý nesmie byť skôr ako šesť mesiacov po zverejnení
výzvy veriteľom na prihlásenie pohľadávok, zostaví likvidátor účtovnú závierku, konečnú
správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku a predloží
ich tomu, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení právnickej osoby. Ak je možné osoby
oprávnené rozhodovať o zrušení právnickej osoby zistiť len s neprimeranými ťažkosťami
alebo nákladmi, postačí, ak tieto dokumenty likvidátor sprístupní v sídle právnickej
osoby a v sídle správcu a zverejní tomu zodpovedajúci oznam.
(2)
Ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie nerozhodne ten, kto je
oprávnený rozhodovať o zrušení právnickej osoby inak, považujú sa účtovná závierka,
konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku uplynutím
tejto lehoty za schválené.
(3)
Likvidátor ustanovený súdom predloží dokumenty podľa odseku 1 aj súdu a podá návrh
na schválenie rozdelenia likvidačného zostatku.
Každý, kto má právo na podiel na likvidačnom zostatku, môže nahliadnuť alebo požiadať
o zaslanie dokumentov, ktoré musí likvidátor podľa tohto zákona zostaviť, a to za
úhradu nákladov sprístupnenia týchto dokumentov.
Majetok, ktorý zostal právnickej osobe po uspokojení všetkých jej veriteľov (likvidačný
zostatok), sa môže rozdeliť až po schválení návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.
Likvidátor s likvidačným zostatkom naloží podľa zakladateľského úkonu alebo stanov.
(2)
Ako likvidačný zostatok je možné rozdeliť aj nespeňažený majetok právnickej osoby,
ak to umožňuje zakladateľský úkon alebo stanovy, jeho reálna hodnota je zistená a
je to uvedené v návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, ibaže by sa to priečilo
účelu nadobudnutia majetku právnickou osobou.
(3)
Osoby, ktorým pripadne likvidačný zostatok, ho nadobúdajú podľa dohody, inak ho nadobúdajú
členovia likvidovanej právnickej osoby do podielového spoluvlastníctva. Členovia likvidovanej
právnickej osoby nadobúdajú majetok dielom určeným zakladateľským úkonom alebo stanovami,
inak rovným dielom.
(4)
Ak bol likvidovaný majetok právnickej osoby, vo vzťahu ku ktorej niet osoby, ktorá
by mala podiel na likvidačnom zostatku, likvidačný zostatok pripadne štátu.
(5)
Každý, komu vznikol nárok na likvidačný zostatok, ručí za dlhy právnickej osoby do
výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, najmenej však v rozsahu, v ktorom za
ne ručil za trvania právnickej osoby. Ak bol rozdelený likvidačný zostatok v nepeňažnej
forme, ručí sa do výšky zistenej trhovej hodnoty v čase vyplatenia likvidačného zostatku.
Ak boli zistené dôvody zrušenia právnickej osoby bez likvidácie (§ 255 ods. 6), majetok právnickej osoby sa po konkurznom konaní použije na uspokojenie pohľadávok
zamestnancov aspoň pomerne a následne aspoň pomerne aj na uspokojenie pohľadávok ostatných
veriteľov.
Ak sa nepodarí likvidačnú podstatu speňažiť v primeranej dobe v rozsahu potrebnom
na uspokojenie veriteľov, pohľadávky sa uspokoja v poradí podľa § 280 a ostatným známym veriteľom ponúkne likvidátor prenechanie likvidačnej podstaty ako
celku. Ponuku zároveň zverejní.
(2)
Ak sa veriteľ nevyjadrí k ponuke podľa odseku 1 do dvoch mesiacov od jej dôjdenia,
platí, že s prenechaním likvidačnej podstaty súhlasí. O tomto musí byť veriteľ v ponuke
poučený.
(3)
Veritelia, ktorým bola prenechaná likvidačná podstata, nadobudnú veci, práva alebo
iné majetkové hodnoty tvoriace likvidačnú podstatu v pomere vo výške ich pohľadávok.
Nadobudnutím likvidačnej podstaty ich pohľadávky zanikajú.
(4)
Pohľadávka veriteľa, ktorý odmietne prenechanie likvidačnej podstaty, sa považuje
za zaniknutú prenechaním dňom, kedy veriteľ odmietol prevziať likvidačnú podstatu.
Možnosť uspokojenia jeho pohľadávky v dodatočnej likvidácii majetku tým nie je dotknutá.
(5)
Likvidačná podstata, ktorej prenechanie odmietli všetci veritelia, prechádza na štát.
Pohľadávka veriteľa, ktorý sa v úpadku považuje za zabezpečeného, sa bez ohľadu na
ustanovenie § 279 a 280 uspokojí prednostne z predmetu zabezpečenia.
Bezodkladne po rozdelení likvidačného zostatku podá likvidátor návrh na výmaz právnickej
osoby z verejného registra, ak ide o právnickú osobu, ktorá sa do takého registra
zapisuje.
(2)
K návrhu na výmaz právnickej osoby z verejného registra priloží likvidátor schválenú
účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného
zostatku.
Ak právnická osoba zanikla a zistí sa ďalší jej majetok, ktorý mal byť predmetom
likvidácie alebo konkurzu, súd rozhodne o jej obnovení a nariadení dodatočnej likvidácie
a vymenuje likvidátora, a to na návrh toho, kto osvedčí právny záujem na dodatočnej
likvidácii majetku.
(2)
Kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, zloží preddavok na likvidáciu, inak súd konanie
zastaví.
(3)
V rozhodnutí o obnovení právnickej osoby a nariadení dodatočnej likvidácie súd zároveň
ustanoví likvidátora.
(4)
Obnovením má právnická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti v rozsahu potrebnom
na dodatočnú likvidáciu majetku a neobnovuje sa členstvo v orgánoch právnickej osoby
ani členstvo v právnickej osobe. Na účel dodatočnej likvidácie majetku sa na právnickú
osobu hľadí, akoby nezanikla. Neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči právnickej
osobe, ktoré existovali v čase jej zániku, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej
likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú. Počas doby, po ktorú bola právnická
osoba vymazaná z verejného registra, premlčacia lehota voči právnickej osobe ani voči
jej veriteľom neplynie a jej plynutie neskončí skôr ako šesť mesiacov od nariadenia
dodatočnej likvidácie.
(5)
Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu, exekúciu alebo
konkurz.
(6)
Príslušný orgán obnoví zápis právnickej osoby vo verejnom registri s uvedením likvidátora
a dodatočnej likvidácie.
(7)
Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa názov právnickej osoby s dodatkom „v dodatočnej
likvidácii“.
(8)
Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Návrh na rozdelenie
likvidačného zostatku schvaľuje súd, ktorý nariadil dodatočnú likvidáciu. Ak dodatočnej
likvidácii predchádzala likvidácia, likvidačný zostatok sa rozdelí po dodatočnej likvidácii
medzi oprávnené osoby v pomere podľa skôr schváleného návrhu na rozdelenie likvidačného
zostatku. Nový návrh na rozdelenie likvidačného zostatku sa predloží na schválenie
súdu len vtedy, ak zostatok po dodatočnej likvidácii nie je možné alebo spravodlivé
medzi oprávnené osoby takto rozdeliť.
(9)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný do štyroch rokov od výmazu právnickej osoby
z verejného registra, uplynutím tejto lehoty pripadne majetok právnickej osoby štátu.
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi
alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení
združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov
združenia s uvedením ich názvu a sídla a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici
o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených
konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.
Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových
pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie
ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom.
Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2)
Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia
spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich
povinností.
(2)
Združenie nadobúda právnu subjektivitu zápisom do registra združení vedeného na okresnom
úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov
a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie
koná, a mená a priezviská osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o nezahladených
trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch postihujúcich
právnych nástupcov združenia.
(3)
K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o
ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená
zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
Súkromný fond je právnická osoba, ktorej majetok je určený na trvalé plnenie súkromného
účelu vymedzeného zakladateľom.
(2)
Účel súkromného fondu nesmie byť v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi.
(3)
Súkromný fond nesmie vykonávať činnosť vyhradenú osobitnými predpismi iným osobám.
(4)
Súkromný fond vzniká dňom zápisu do verejného registra súkromných fondov zriadeného
osobitným predpisom.
(5)
Názov súkromného fondu musí obsahovať označenie „súkromný fond“.
(6)
Právne postavenie zakladateľa a osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, podmienky založenia
a vzniku súkromného fondu, jeho orgány, správu a hospodárenie s jeho majetkom, verejný
register súkromných fondov, dohľad nad ich činnosťou, ich zrušenie a zánik, ako aj
ochranu práv veriteľov zakladateľa a súkromného fondu, potomkov s povinným podielom
a manžela zakladateľa pri vyčlenení majetku zo spoločného imania manželov upravuje
osobitný predpis.
(7)
Ak osobitný predpis podľa odseku 6 neupravuje niektorú otázku, použijú sa ustanovenia
tohto zákona o právnických osobách, ak to povaha veci nevylučuje.
Uzavretím manželstva vzniká spoločné imanie manželov.
(2)
Vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa spoločného imania si môžu manželia upraviť
zmluvou (zmluvné imanie manželov).
(3)
Predpokladá sa, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, a dlhy,
ktoré manželom vznikli za trvania manželstva, patria do spoločného imania manželov.
Do zákonného spoločného imania manželov patrí to, čo obaja manželia alebo jeden z
nich nadobudli za trvania manželstva, okrem toho, čo podľa tohto zákona tvorí výlučné
imanie každého manžela (§ 293).
(2)
Súčasťou zákonného spoločného imania manželov sú výnosy z výlučného majetku jedného
manžela po odpočítaní nevyhnutných nákladov vynaložených na tento majetok.
(3)
Súčasťou zákonného spoločného imania manželov je podiel manžela v obchodnej spoločnosti
alebo družstve, ak sa manžel stal za trvania manželstva spoločníkom obchodnej spoločnosti
alebo členom družstva; to neplatí, ak jeden z manželov nadobudol podiel spôsobom zakladajúcim
jeho výlučné vlastníctvo podľa § 293. Nadobudnutie podielu nezakladá účasť druhého manžela na tejto spoločnosti alebo
družstve okrem bytových družstiev. Pri vyporiadaní súd prikáže obchodný podiel manželovi,
ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
(4)
Súčasťou zákonného spoločného imania manželov sú dlhy, ktoré vznikli niektorému z
manželov alebo spoločne obom manželom počas trvania manželstva, okrem tých, ktoré
tvoria výlučné dlhy každého manžela [§ 293 písm. h) až j)].
(5)
Príjem, plat, mzda, odmena, zisk a iné hodnoty z pracovnej alebo inej zárobkovej
činnosti sa stávajú súčasťou spoločného imania v okamihu, keď manžel, ktorý sa o ich
získanie pričinil, nadobudol možnosť s nimi nakladať.
(6)
Miera účasti manželov na spoločnom imaní, vrátane miery účasti na vlastníctve vecí
patriacich do spoločného imania, nie je vyjadrená podielmi.
Súčasťou zákonného spoločného imania manželov nie je
a)
majetok nadobudnutý darom, dedičstvom alebo odkazom, ak darca alebo poručiteľ neurčil
inak,
b)
majetok, ktorý podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe len jedného z manželov,
c)
majetok, ktorý podľa svojej povahy slúži na výkon povolania alebo podnikania len
jedného z manželov,
d)
odčinenie nemajetkovej škody v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti len jedného z manželov, odčinenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia
alebo inej nemajetkovej škody podľa § 680 a 681,
e)
majetok alebo náhrada, ktorú manžel nadobudol za majetok patriaci do jeho výlučného
majetku,
f)
majetok, ktorý len jeden z manželov nadobudol za majetok patriaci do jeho výlučného
majetku a z majetku patriaceho do spoločného imania manželov, ak hodnota použitého
spoločného majetku je nepatrná a náhrada za takto nadobudnutý majetok,
g)
majetok, ktorý sa stane výlučným majetkom jedného z manželov podľa § 303,
h)
dlh, ktorý sa týka výlučného majetku len jedného z manželov,
i)
dlh, z ktorého je zaviazaný len jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela, ak
nejde o obstaranie bežných vecí,
j)
mimozmluvný dlh, za ktorý zodpovedá len jeden z manželov.
Majetok patriaci do spoločného imania manželov užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhrádzajú aj náklady spojené s jeho užívaním, udržiavaním a správou.
(2)
Ak sa manželia nedohodnú o výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoločného imania
manželov, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(3)
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia
vo vzťahu k manželovi, k rozvedenému manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh
jedného z manželov alebo bývalých manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela
k domu, bytu alebo inému priestoru patriacemu do spoločného imania manželov, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
(4)
Manžel má právo na peňažnú náhradu, ak mu druhý manžel zámerne znemožňuje užívať
majetok patriaci do spoločného imania manželov.
Z právnych úkonov týkajúcich sa ich spoločného imania sú manželia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne.
(2)
Bežné nakladanie so spoločným imaním môže vykonávať každý z manželov sám.
(3)
Ak nejde o bežné nakladanie so spoločným imaním, je potrebný súhlas oboch manželov.
(4)
Ak je zadováženie súhlasu jedného z manželov spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou
alebo ak je odmietnutie súhlasu v zjavnom rozpore so záujmom manželov alebo rodiny,
môže sa manžel domáhať, aby bol prejav vôle druhého manžela nahradený rozhodnutím
súdu.
Ak je právny úkon v rozpore s § 295 ods. 3, § 301 ods. 2 alebo § 302 ods. 1, môže ho druhý manžel písomne zrušiť, ak adresát právneho úkonu vedel alebo musel
vedieť o tomto rozpore.
(2)
Účinky zrušenia právneho úkonu nastanú dňom dôjdenia prejavu vôle druhého manžela
všetkým stranám zrušovaného právneho úkonu; ustanovenie § 101 tým nie je dotknuté.
Manželia môžu počas trvania manželstva uzavrieť zmluvu o spoločnom imaní, ktorou
si majetkové práva a povinnosti upravia odlišne od zákonného spoločného imania manželov.
(2)
Zmluvne dohodnuté imanie manželov možno kedykoľvek počas trvania manželstva meniť.
Právne postavenie tretích osôb tým nie je dotknuté.
(3)
Zmluva o spoločnom imaní manželov alebo jej zmena nemá spätné účinky.
Zmluva o spoločnom imaní manželov musí mať formu notárskej zápisnice, ktorá sa registruje
do notárskeho centrálneho registra modifikácií spoločného imania manželov podľa osobitného
predpisu. Dňom registrácie nadobúda zmluva o spoločnom imaní manželov účinnosť.
(2)
Zmluvné imanie manželov môže mať podobu
a)
rozšírenia rozsahu zákonného spoločného imania manželov,
b)
zúženia rozsahu zákonného spoločného imania manželov.
(3)
Manželia sa môžu zmluvou dohodnúť aj tak, že vyhradia vznik spoločného imania ku
dňu zániku manželstva.
(4)
Manželia si môžu zmluvou upraviť odchylne od zákona aj správu ich spoločného imania.
(5)
Manželia sa môžu voči inej osobe na zmluvu o spoločnom imaní manželov odvolať len
vtedy, ak jej je táto zmluva známa alebo musela byť známa.
Manželia si môžu zmluvou upraviť odchylne od zákona správu ich spoločného imania
a dohodnúť sa, že jeden z nich poveruje druhého manžela správou časti alebo celého
spoločného imania. Zároveň si môžu vymieniť, ktoré právne úkony musia robiť spoločne
alebo na ktoré právne úkony sa vyžaduje súhlas druhého manžela, ktorý spoločné imanie
nespravuje.
(2)
Manžel, ktorý spravuje celé spoločné imanie, môže len so súhlasom druhého manžela
a)
nakladať so spoločným majetkom ako celkom,
b)
nakladať s obydlím, ktoré je súčasťou spoločného imania, ktoré manželia využívajú
na trvalé bývanie, alebo ktoré je obydlím jedného z nich, alebo obydlím maloletého
dieťaťa, o ktoré sa manželia starajú,
c)
zaťažiť nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou spoločného imania, vecným právom; ustanovenie
§ 295 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(3)
Manžel, ktorý je poverený správou spoločného imania, je povinný informovať druhého
manžela písomne o stave tohto imania a predkladať mu účty zo správy v intervaloch,
ktoré určuje zmluva o správe spoločného imania manželov.
(4)
Manžel, ktorý poveril druhého manžela správou spoločného imania, môže poverenie odvolať.
Práva na odvolanie poverenia sa nemôže vopred vzdať, inak je zmluva o spoločnej správe
spoločného imania manželov v tejto časti neplatná.
(5)
Poverenie manžela na správu časti alebo celého spoločného imania a odvolanie tohto
poverenia musí mať formu notárskej zápisnice a jeho účinky vznikajú registráciou do
notárskeho centrálneho registra modifikácií spoločného imania manželov.
Na použitie majetku patriaceho do spoločného imania manželov potrebuje podnikateľ
pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním
už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2)
Súd na návrh zruší spoločné imanie manželov, ak jeden z manželov získal oprávnenie
na podnikateľskú činnosť alebo inú činnosť, pri ktorej manžel zodpovedá za dlhy celým
svojím majetkom. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť. Ak toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3)
Ak podnikateľskú činnosť po zrušení spoločného imania manželov vykonáva podnikateľ
spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich
príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou, inak rovným dielom.
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov sa pri výkone rozhodnutia uspokojí z jeho
výlučného majetku.
(2)
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak výlučný majetok slúži na uspokojovanie
bytových potrieb rodiny alebo ak výlučný majetok nestačí na uspokojenie pohľadávky
veriteľa len jedného z manželov, možno výkonom rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky
veriteľa len jedného z manželov postihnúť aj vec patriacu do spoločného imania manželov;
na uspokojenie vymáhaných nárokov možno použiť najviac polovicu hodnoty postihnutej
veci.
(3)
Ak pri výkone rozhodnutia pre pohľadávku veriteľa len jedného z manželov došlo k
postihnutiu veci patriacej do spoločného imania manželov, stáva sa časť hodnoty tejto
veci v rovnakej výške, ako bola použitá na uspokojenie vymáhaných nárokov, výlučným
majetkom druhého manžela.
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie spoločného imania manželov bolo v
rozpore s dobrými mravmi, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoločné imanie
manželov zrušiť aj za trvania manželstva.
Ak spoločné imanie manželov zanikne, vykoná sa vyporiadanie spoločných práv a povinností
z neho vyplývajúcich podľa § 310.
(2)
Do času, kým nie je spoločné imanie manželov vyporiadané, spravujú sa spoločné práva
a povinnosti z neho vyplývajúce ustanoveniami o zákonnom spoločnom imaní manželov.
(3)
Vyporiadanie spoločných dlhov má účinky len medzi manželmi.
Manželia alebo bývalí manželia môžu uzavrieť dohodu o vyporiadaní spoločného imania
manželov alebo jeho časti.
(2)
Ak dohodu o vyporiadaní spoločného imania manželov uzavierajú manželia počas trvania
manželstva, môže sa týkať len imania, ktoré majú manželia ku dňu uzavretia tejto dohody.
(3)
Dohoda o vyporiadaní spoločného imania manželov musí byť uzavretá v písomnej forme,
ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť alebo ju uzavierajú manželia počas trvania
manželstva.
(4)
Ak dohoda o vyporiadaní spoločného imania manželov nie je uzavretá v písomnej forme,
sú bývalí manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali.
(5)
Dohoda o vyporiadaní spoločného imania manželov uzavretá manželmi počas trvania manželstva
nadobúda účinnosť
a)
dňom zániku manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení spoločného imania manželov alebo
c)
dňom, ktorý je v nej uvedený, ak bola uzavretá po právoplatnosti rozhodnutia súdu
o zrušení spoločného imania manželov a manželstvo naďalej trvá.
Ak do troch rokov od zániku spoločného imania manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo v uvedenej lehote nebol podaný návrh na súd na jeho vyporiadanie, platí,
že manželia alebo bývalí manželia sa vyporiadali tak, že
a)
hnuteľné veci sú vo vlastníctve toho, kto ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník užíva,
b)
ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve oboch; podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké,
c)
nehmotné právne predmety, pohľadávky a dlhy patria spoločne obom manželom; ich podiely
sú rovnaké.
(2)
Ak sa po vyporiadaní spoločného imania manželov podľa § 307 alebo § 308 objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená
v odseku 1.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
(2)
Pri vyporiadaní súd prihliadne najmä na
a)
to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok,
b)
to, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho výlučný majetok a o čo sa spoločný majetok zmenšil v dôsledku jeho nakladania
so spoločným imaním v rozpore s § 295 ods. 3 alebo § 302 ods. 1,
c)
potreby maloletých,
d)
to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a domácnosť,
e)
to, ako sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku;
pri určení miery pričinenia sa prihliada aj na osobnú starostlivosť o deti a na obstarávanie
potrieb spoločnej domácnosti.
Záväzky vznikajú zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, z konania
bez príkazu, z verejného prísľubu alebo z iných právnych skutočností, s ktorými zákon
vznik záväzkov spája.
Platnosti právneho úkonu nebráni, ak v ňom nie je vyjadrený dôvod plnenia dlžníka
(kauza).
(2)
Ak dlžník poprel kauzu, veriteľ je povinný kauzu preukázať. Ak dlžník plnil aspoň
sčasti, kauza sa predpokladá.
(3)
Ak nie je podľa odseku 2 kauza záväzku preukázaná, platí, že povinnosť plniť nevznikla.
Ak už bolo zo záväzku plnené, vráti sa plnenie podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení.
(4)
Veriteľ nemá povinnosť preukázať kauzu, ak ide o záväzok z hromadne vydaného cenného
papiera alebo o záväzok z iného cenného papiera, pri ktorom to ustanovuje zákon.
Ak to vyplýva z obsahu alebo povahy záväzku, je každá strana povinná zohľadňovať
práva a oprávnené záujmy druhej strany, o ktorých vedela alebo musela vedieť.
(2)
Pri plnení sú strany povinné poskytnúť si potrebnú súčinnosť.
Ustanovenia o záväzkoch zo zmlúv sa použijú aj na záväzky, ktoré vznikajú z iných
právnych dôvodov, ak sa to neprieči povahe alebo účelu týchto záväzkov.
Solidárny záväzok je taký, z ktorého sú viacerí dlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne
(solidárny dlh) alebo z ktorého sú viacerí veritelia oprávnení spoločne a nerozdielne
(solidárna pohľadávka).
Záväzok môže byť solidárny aj vtedy, ak je každý z dlžníkov zaviazaný voči veriteľovi
iným spôsobom alebo ak je dlžník zaviazaný iným spôsobom voči každému z veriteľov.
Ak sú viacerí dlžníci zaviazaní veriteľovi spoločne a nerozdielne, môže veriteľ požadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich; je však povinný prijať plnenie aj od iného z
dlžníkov.
Splnenie dlhu jedným z dlžníkov má právne účinky aj voči ostatným dlžníkom. To isté
platí aj pre zánik záväzku započítaním a prijatím iného plnenia namiesto dlhovaného.
Dlžník, od ktorého veriteľ požaduje plnenie vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá jeho
podielu, je povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu ostatným dlžníkom. Môže od nich
požadovať, aby dlh splnili podľa svojich podielov alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.
Ak dlžník splnil dlh vo väčšom rozsahu ako zodpovedá jeho podielu, môže od ostatných
dlžníkov podľa ich podielov požadovať peňažnú náhradu a náhradu oprávnených nákladov
spojených so splnením dlhu.
(2)
Ostatní dlžníci môžu voči nemu uplatniť spoločné námietky proti veriteľovej pohľadávke,
ktoré dlžník neuplatnil, hoci tak urobiť mohol, ako aj vlastné námietky týkajúce sa
platnosti ich záväzku. Iné vlastné námietky môžu ostatní dlžníci uplatniť, len ak
vyplývajú zo skutočností, o ktorých dlžník vedel alebo musel vedieť pri vzniku záväzku
alebo na ktoré dal súhlas.
(3)
Ak dlžník nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 326 včas, proti jeho pohľadávke na peňažné náhrady podľa odseku 1 môže iný dlžník započítať svoju pohľadávku, ktorú by mohol započítať proti pohľadávke
veriteľa, ak by bola oznamovacia povinnosť včas splnená. V takom prípade prejde táto
pohľadávka voči veriteľovi v rozsahu započítania na dlžníka, ktorý dlh splnil.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj pri zániku záväzku započítaním alebo prijatím
iného plnenia namiesto dlhovaného.
Ak nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť alebo poskytnúť náhrady, rozvrhne
sa jeho podiel na všetkých ostatných dlžníkov pomerne podľa ich podielov. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia tým nie je dotknuté.
Nárok dlžníka na náhrady podľa § 327 sa premlčí rovnako, ako by sa premlčal nárok veriteľa voči dlžníkovi, od ktorého
sa náhrady požadujú; nie však skôr ako uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom
dlžník požadujúci náhradu plnil veriteľovi.
Iné skutočnosti, ako sú uvedené v § 323 a v § 329 až 331, ktoré sa týkajú len jedného alebo len niektorých dlžníkov, najmä žiadosť o splnenie,
omeškanie s plnením, nesplnenie, zmeny v plynutí premlčacej lehoty, dohoda o zmene
záväzku, odpustenie dlhu alebo uznanie dlhu, nepôsobia voči ostatným dlžníkom.
Ak sú viacerí veritelia oprávnení voči dlžníkovi spoločne a nerozdielne, môže ktorýkoľvek
z nich požadovať od dlžníka celé plnenie a dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek
z nich.
(2)
Ak niektorý z veriteľov uplatní svoj nárok žalobou, je dlžník povinný plniť tomuto
veriteľovi, ibaže o podaní žaloby nevedel. Ak svoj nárok žalobou uplatnili viacerí
veritelia, je dlžník povinný plniť tomu z nich, u ktorého sa o podaní žaloby dozvedel
najskôr; inak môže plniť ktorémukoľvek z nich.
Splnenie dlhu jednému z veriteľov má právne účinky aj voči ostatným veriteľom; to
platí aj pre zánik záväzku započítaním. Ustanovenie § 333 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Nárok veriteľa na vyporiadanie podľa § 337 sa premlčí rovnako, ako by sa premlčal jeho nárok voči dlžníkovi; nie však skôr ako
uplynutím šiestich mesiacov od plnenia dlžníka.
Ak jeden z veriteľov postúpi svoju pohľadávku voči dlžníkovi, stáva sa postupník oprávneným
spoločne a nerozdielne spolu s ostatnými veriteľmi; postupca však ručí ostatným veriteľom
za splnenie povinnosti postupníka vyporiadať sa s nimi podľa § 337.
Iné skutočnosti, ako sú uvedené v § 334 a v § 337 až 340, ktoré sa týkajú len jedného alebo len niektorých z veriteľov, najmä žiadosť o splnenie,
omeškanie s plnením, nesplnenie, zmeny v plynutí premlčacej lehoty, prijatie iného
plnenia namiesto dlhovaného, dohoda o zmene záväzku, odpustenie alebo uznanie dlhu,
nepôsobia voči ostatným veriteľom.
Ak sú viacerí dlžníci zaviazaní veriteľovi na deliteľné plnenie a nejde o solidárny
dlh, delí sa dlh na toľko na sebe nezávislých dlhov, koľko je dlžníkov. Ak z dohody
alebo iných okolností nevyplýva inak, sú všetky dlhy rovnaké.
Ak je dlžník zaviazaný viacerým veriteľom na deliteľné plnenie a nejde o solidárnu
pohľadávku, delí sa pohľadávka na toľko na sebe nezávislých pohľadávok, koľko je veriteľov.
Ak z dohody alebo iných okolností nevyplýva inak, sú všetky pohľadávky rovnaké.
Ak si nedeliteľné plnenie vyžaduje spoločnú činnosť všetkých zaviazaných dlžníkov,
môže veriteľ požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich a dlžníci sú povinní plniť
spoločne.
Ak je dlžník zaviazaný viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plniť ktorémukoľvek
z nich. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne.
(2)
Dlžník nie je povinný plniť jednému zo svojich veriteľov bez súhlasu ostatných veriteľov.
Ak sa nedohodnú všetci veritelia, môže dlžník zložiť plnenie do notárskej úschovy
na účely splnenia dlhu.
(3)
Okrem ustanovení odsekov 1 a 2 sa na nedielne pohľadávky primerane použijú ustanovenia
tohto zákona o solidárnych pohľadávkach.
Strany môžu dohodou meniť vzájomné práva a povinnosti.
(2)
Ak z dohody nevyplýva, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť,
vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú na jeho vznik splnené zákonom
požadované náležitosti.
Zabezpečenie záväzku, ktorého sa dohoda o zmene obsahu záväzku týka, trvá naďalej.
Ak tretia osoba, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, neprejavila s dohodou súhlas,
je zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko,
čo by mohla namietať, keby dohoda o zmene obsahu záväzku nebola uzavretá.
Súbor existujúcich alebo budúcich pohľadávok môže byť predmetom postúpenia, ak sú
v zmluve o jeho postúpení dostatočne určené jednotlivé pohľadávky alebo právne dôvody,
z ktorých vznikli alebo majú vzniknúť.
Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil v neprospech dlžníka; to neplatí, ak dlžník s postúpením
pohľadávky súhlasil.
(2)
Pohľadávku voči banke alebo poisťovni, vyplývajúcu zo zmluvného záväzku s klientom,
možno postúpiť len so súhlasom dlžníka.
(3)
Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, ktorá zakazuje alebo obmedzuje postúpenie pohľadávky,
nemá účinky voči tretím osobám. Zodpovednosť postupcu za porušenie takejto dohody
tým nie je dotknutá.
Postupca je povinný poskytnúť postupníkovi všetky informácie a odovzdať mu doklady
potrebné na uplatnenie postúpenej pohľadávky a práv, ktoré s pohľadávkou na postupníka
prešli.
(2)
Na žiadosť postupníka je postupca povinný vystaviť mu písomné potvrdenie o postúpení
pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky je postupca povinný oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu.
(2)
Kým postupca dlžníkovi postúpenie pohľadávky neoznámi alebo kým mu postupník postúpenie
pohľadávky nepreukáže, môže sa dlžník zbaviť dlhu tým, že splní postupcovi alebo sa
s ním inak vyporiada; to neplatí, ak dlžník v čase plnenia vedel o postúpení pohľadávky.
(3)
Postupníkovi na preukázanie postúpenia pohľadávky stačí, ak dlžníkovi predloží písomné
potvrdenie postupcu o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže postupník dlžníkovi
preukázať aj zmluvou o postúpení pohľadávky alebo iným spôsobom. Ak postúpenie pohľadávky
oznámil dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania postúpenia
od postupníka.
(4)
Ak postúpil veriteľ tú istú pohľadávku viacerým osobám, je voči dlžníkovi účinné
to postúpenie, ktoré mu bolo oznámené alebo preukázané najskôr.
Postúpenie pohľadávky nie je účinné voči osobe odlišnej od dlžníka, ktorá zabezpečila
pohľadávku záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, kým jej postupca postúpenie
pohľadávky neoznámi alebo kým jej postupník postúpenie pohľadávky nepreukáže; to neplatí,
ak o postúpení pohľadávky vedela už skôr. Ustanovenie § 355 ods. 3 sa použije primerane.
Dlžník, ktorý poskytne plnenie osobe označenej za postupníka v oznámení alebo písomnom
potvrdení veriteľa o postúpení pohľadávky, sa zbaví svojho dlhu; to neplatí, ak dlžník
v čase plnenia vedel, že veriteľom označená osoba nie je postupníkom. Právo veriteľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia tým nie je dotknuté.
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú
zachované aj po postúpení pohľadávky.
(2)
Ak nie je v odseku 3 ustanovené inak, môže dlžník použiť na započítanie voči postupníkovi
aj svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči postupcovi, ktorú mal v čase, keď
mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané, ak ju oznámil postupníkovi bez zbytočného
odkladu; to platí aj vtedy, ak pohľadávka dlžníka voči postupcovi nebola ešte v čase
oznámenia alebo preukázania postúpenia splatná.
(3)
Proti postúpenej pohľadávke nemôže dlžník započítať svoju pohľadávku voči postupcovi,
a)
ktorú nadobudol od tretej osoby v čase, keď vedel alebo musel vedieť o postúpení
pohľadávky,
b)
ktorá je splatná neskôr ako postúpená pohľadávka a nebola splatnou v čase, keď bolo
dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámené postupcom alebo preukázané postupníkom, alebo
c)
ktorá vznikla zo zodpovednosti postupcu za porušenie dohody zakazujúcej alebo obmedzujúcej
postúpenie pohľadávky (§ 352 ods. 3).
(4)
Proti postúpenej pohľadávke môže dlžník započítať aj svoju na započítanie spôsobilú
pohľadávku voči postupníkovi. Ustanovenie § 360 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene na
účet postupníka. Ak už bolo postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámené postupcom alebo
preukázané postupníkom, môže postupca postúpenú pohľadávku vymáhať, len ak ju nevymáha
postupník a postupca dlžníkovi preukáže súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2)
Proti postúpenej pohľadávke, ktorú vymáha postupca, môže dlžník započítať len také
pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré má v čase vymáhania voči postupcovi, nie
voči postupníkovi; to neplatí, ak už bolo postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámené
postupcom alebo preukázané postupníkom.
Ak súd neprizná postupníkovi nárok vyplývajúci z postúpenej pohľadávky z dôvodu neplatnosti
zmluvy o jej postúpení, nepremlčí sa nárok postupcu vyplývajúci z tejto pohľadávky
skôr ako uplynutím šiestich mesiacov od skončenia súdneho konania.
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho súčasný alebo budúci dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak s tým veriteľ súhlasí.
(2)
Veriteľ môže s prevzatím dlhu súhlasiť aj vopred. Účinky prevzatia dlhu v takom prípade
nastanú, až keď veriteľovi prevzatie dlhu oznámi pôvodný dlžník alebo preukáže ten,
kto dlh prevzal.
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení. Zabezpečenie prevzatého dlhu poskytnuté treťou
osobou trvá len vtedy, ak táto osoba vyjadrila súhlas so zmenou v osobe dlžníka.
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj ten, kto dlh prevzal.
Nemôže však proti pohľadávke veriteľa započítať pohľadávku pôvodného dlžníka.
Kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho súčasný alebo
budúci dlh, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.
Ak poskytla zabezpečenie dlhu pôvodného dlžníka tretia osoba, nemôže sa voči nej veriteľ
domáhať práv zo zabezpečenia len pre neplnenie pristupujúceho dlžníka; to neplatí,
ak takáto osoba s pristúpením k dlhu súhlasila.
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj ten, kto pristúpil
k dlhu. Nemôže však proti pohľadávke veriteľa započítať pohľadávku pôvodného dlžníka.
Kto sa bez súhlasu veriteľa dohodne s dlžníkom, že splní jeho súčasný alebo budúci
dlh, je voči dlžníkovi zaviazaný plniť namiesto neho veriteľovi; veriteľovi však z
toho priame právo nevznikne.
Zmluvná strana môže svoje práva a povinnosti zo zmluvy previesť na iného (prevod
zmluvy), ak s tým druhá zmluvná strana súhlasí.
(2)
Súhlas s prevodom zmluvy môže byť vyjadrený aj vopred. Účinky prevodu zmluvy v takom
prípade nastanú, až keď tomu, kto s prevodom zmluvy vopred súhlasil, prevodca prevod
zmluvy oznámi alebo nadobúdateľ preukáže.
(3)
Pri prevode zmluvy sa na prevod práv použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky a
na prevod povinností ustanovenia o prevzatí dlhu, ak zákon neustanovuje inak.
Poukážka oprávňuje poukazníka vybrať plnenie u poukázanca a poukázanca oprávňuje
plniť poukazníkovi na účet poukazcu.
(2)
Poukážku možno vystaviť aj na rad alebo na doručiteľa.
(3)
Záväzok medzi poukazcom a poukázancom sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o príkaznej
zmluve, ak medzi nimi nie je záväzok z iného právneho dôvodu; poukážka však nezanikne
smrťou ani jedného z nich.
Poukázanec je povinný plniť podľa poukážky, len ak ju prijme.
(2)
Poukázanec je povinný poukážku prijať, ak je to, čo má z poukážky plniť, už poukazcovi
dlžný a nejde o premlčaný nárok. Jeho dlh voči poukazcovi zanikne len tým, že splní
podľa poukážky poukazníkovi, a to v rozsahu tohto plnenia.
(3)
Ak ide o poukážku na rad alebo na doručiteľa, je poukázanec povinný plniť, len ak
sa mu vydá kvitovaná poukážka.
Ak poukázanec odmietne poukážku prijať alebo podľa nej plniť, alebo ak poukazník nechce
alebo nemôže poukážku použiť, je poukazník povinný oznámiť to poukazcovi bez zbytočného
odkladu.
Poukazca môže poukážku odvolať, kým ju poukázanec neprijal voči poukazníkovi. Či odvolanie
poukážky pôsobí aj voči poukazníkovi, závisí od právneho vzťahu medzi poukazcom a
poukazníkom.
Ak je na poukážke uvedená lehota na jej uplatnenie, právo poukazníka na plnenie podľa
poukážky zanikne, ak sa neuplatnilo u poukázanca do uplynutia tejto lehoty.
Ak poukázanec prijme poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky,
ktoré sa týkajú platnosti poukážky alebo jej prijatia, námietky, ktoré vyplývajú z
obsahu poukážky alebo z vlastného vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
(2)
Ak bola poukážka prevedená rubopisom (§ 378 ods. 1), môže poukázanec uplatniť voči osobe oprávnenej z rubopisu len také námietky, ktoré
vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastného vzťahu s takouto osobou.
Ak sa prostredníctvom poukážky má splniť dlh poukazcu voči poukazníkovi a premlčacia
lehota nároku, ktorý z tohto dlhu vyplýva, začala medzi nimi plynúť skôr ako poukázanec
oznámil poukazníkovi prijatie poukážky, začne premlčacia lehota nároku poukazníka
voči poukázancovi z poukážky plynúť od tohto oznámenia. Ustanovenie § 375 tým nie je dotknuté.
Ak bola poukážka vystavená na rad, možno ju previesť rubopisom.
(2)
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
(3)
O náležitostiach rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako svoje
právo preukazuje, platia osobitné predpisy o zmenkách. Podľa nich sa taktiež posúdi,
od koho môže poukážku požadovať ten, kto o ňu prišiel.
Záväzok možno zabezpečiť jedným alebo viacerými zabezpečovacími prostriedkami.
(2)
Zabezpečiť možno záväzok alebo jeho časť, ktorý pri vzniku zabezpečenia trvá, ako
aj budúci záväzok alebo záväzok, ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Ak je peňažnou zábezpekou zabezpečený peňažný dlh, započíta sa tento dlh ku dňu svojej
splatnosti do výšky peňažnej zábezpeky. V rozsahu započítania sa dlh považuje za splnený.
(2)
Peňažnú zábezpeku, ktorá nebola započítaná podľa odseku 1, môže veriteľ použiť na uspokojenie svojich práv z nesplnenia zabezpečeného dlhu
(§ 518), ak za nesplnenie zodpovedá dlžník.
Ak dlh zabezpečený peňažnou zábezpekou zanikol, vráti veriteľ jej nespotrebovanú časť
dlžníkovi v dohodnutej lehote, inak do 15 dní od zániku zabezpečeného dlhu. Ustanovenie
§ 386 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Záväzok možno zabezpečiť zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe
dohody o zmluvnej sankcii podľa ustanovení tohto zákona o nesplnení a prostriedkoch
nápravy.
Ručením možno zabezpečiť záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia nebráni,
ak je záväzok dlžníka neplatný len pre nespôsobilosť dlžníka zaväzovať sa, o ktorej
ručiteľ v čase vzniku ručenia vedel alebo musel vedieť. Ustanovenie § 380 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Ak je ručením zabezpečená len časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným
uspokojením veriteľovej pohľadávky, ak zostáva dlh nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený
ručením.
Ustanovenia § 348 a § 487 ods. 2 sa nepoužijú, ak ručenie zabezpečuje všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
(2)
Uznanie dlhu dlžníkom po vzniku ručenia je voči ručiteľovi účinné, len ak s ním prejaví
súhlas; to platí aj pre dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o predĺžení premlčacej lehoty,
ak bola uzavretá po vzniku ručenia.
Ak o to ručiteľ požiada, je veriteľ povinný oznámiť mu bez zbytočného odkladu výšku
svojej zabezpečenej pohľadávky.
(2)
Po splatnosti zabezpečenej pohľadávky môže ručiteľ od dlžníka žiadať, aby mu oznámil
všetky námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré môže dlžník proti zabezpečenej
pohľadávke uplatniť.
Ručiteľ je povinný oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že splnil zabezpečený
dlh alebo jeho časť.
(2)
Ak ručiteľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1 a dlžník poskytne veriteľovi plnenie
na uspokojenie rovnakej pohľadávky, neprechádzajú v rozsahu takéhoto plnenia dlžníka
na ručiteľa práva veriteľa podľa § 399, ak dlžník pri vlastnom plnení nevedel a ani nemusel vedieť o plnení ručiteľa. Ručiteľ
sa však môže v rozsahu takéhoto plnenia domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od
veriteľa, ak veriteľ nevrátil plnenie dlžníkovi. Plnenie vrátené veriteľom je dlžník
povinný vydať ručiteľovi.
(3)
Dlžník je povinný oznámiť ručiteľovi, že splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť,
a zodpovedá za škodu, ktorá ručiteľovi vznikne porušením tejto povinnosti; to neplatí,
ak ručiteľ vedel alebo musel vedieť o plnení dlžníka. Právo ručiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia tým nie je dotknuté.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie by bol
oprávnený dlžník, a použiť na započítanie spôsobilé pohľadávky dlžníka voči veriteľovi;
to platí aj vtedy, ak sa dlžník svojich námietok voči veriteľovi vzdal.
(2)
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešne námietku alebo pohľadávku, ktorú mu
za týmto účelom oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré
mu tým vznikli.
(3)
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť aj námietky z vlastného vzťahu s veriteľom
a proti pohľadávke veriteľa započítať svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči
veriteľovi.
Ručiteľ, ktorý splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť, vstupuje v rozsahu tohto plnenia
do práv veriteľa. Pohľadávka veriteľa s príslušenstvom prechádza na ručiteľa vrátane
zabezpečenia a iných práv s ňou spojených.
(2)
Práva veriteľa prechádzajú na ručiteľa bez ohľadu na zákaz ich prevodu dojednaný
dlžníkom.
(3)
Voči ostatným ručiteľom sa môže ručiteľ domáhať plnenia len v rozsahu, ktorý vyplýva
z § 327 ods. 1.
(4)
Veriteľ je povinný poskytnúť ručiteľovi všetky informácie a doklady potrebné na uplatnenie
práv, ktoré na ručiteľa prešli.
Nároky, ktoré prešli na ručiteľa podľa § 399, sa nepremlčia skôr ako po uplynutí šiestich mesiacov od plnenia ručiteľa; to neplatí,
ak ručiteľ plnil napriek tomu, že nárok veriteľa bol voči nemu premlčaný.
Dlžník môže voči ručiteľovi uplatniť všetky námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky,
ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ plnenie vymáhal.
Ustanovenia tohto zákona o bezdôvodnom obohatení tým nie sú dotknuté.
(2)
Podľa odseku 1 nemôže dlžník voči ručiteľovi uplatniť námietky a na započítanie spôsobilé
pohľadávky, na ktoré ručiteľa neupozornil najneskôr bez zbytočného odkladu po tom,
ako sa dozvedel, že veriteľ sa domáha plnenia od ručiteľa.
(3)
Dlžník môže voči ručiteľovi uplatniť aj námietky z vlastného vzťahu s ručiteľom a
proti pohľadávke ručiteľa započítať svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči
ručiteľovi.
Ak ručiteľ splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť bez toho, aby uplatnil voči veriteľovi
dôvodnú námietku dlžníka alebo započítal proti pohľadávke veriteľa na započítanie
spôsobilú pohľadávku dlžníka, o ktorých vedel alebo musel vedieť v čase plnenia, neprechádzajú
na neho v rozsahu tejto námietky alebo pohľadávky práva veriteľa podľa § 399.
Ak zabezpečenú pohľadávku veriteľa alebo jej časť uspokojí osoba, ktorá ručí za dlh
ručiteľa, nadobudne v rozsahu tohto plnenia rovnaké práva, aké by v prípade vlastného
plnenia nadobudol ručiteľ.
Ručiteľ, ktorý splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť pred splatnosťou, sa môže voči
dlžníkovi a iným osobám domáhať plnenia až po splatnosti zabezpečeného dlhu.
Ak nebol plnením ručiteľa splnený celý zabezpečený dlh, majú práva veriteľa vyplývajúce
z jeho zabezpečenia prednosť pred právami, ktoré na ručiteľa prešli v dôsledku plnenia.
Ručenie nezaniká smrťou dlžníka ani zánikom dlžníka.
(3)
Ručenie obmedzené na určitú dobu zaniká uplynutím dojednanej doby; to neplatí, ak
sa veriteľ pred jej uplynutím domáha splnenia splatného dlhu od ručiteľa v konaní
pred príslušným orgánom a v tomto konaní riadne pokračuje.
Odpustenie dlhu ručiteľovi nemá vplyv na povinnosť dlžníka plniť. Ak veriteľ odpustil
dlh jednému z viacerých ručiteľov, môže každý ručiteľ, ktorému nebol dlh odpustený,
uplatniť aj námietky toho ručiteľa, ktorému veriteľ dlh odpustil.
Finančná záruka vzniká písomným vyhlásením vystaviteľa v záručnej listine, že uspokojí
veriteľa (beneficient) do určitej výšky peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny,
ak tretia osoba (dlžník) nesplní určitú povinnosť alebo sa splnia iné podmienky určené
v záručnej listine. Ak je vystaviteľom banka, ide o bankovú záruku.
(2)
Dohodu o vystavení finančnej záruky môže s vystaviteľom uzavrieť dlžník alebo iná
osoba odlišná od beneficienta.
Vystaviteľ finančnej záruky nie je viazaný právnym vzťahom, z ktorého vznikla alebo
má vzniknúť povinnosť, ktorej splnenie je zabezpečené finančnou zárukou.
(2)
Po odovzdaní záručnej listiny dlžníkovi, beneficientovi alebo inej osobe nemôže vystaviteľ
finančnú záruku odvolať.
Ak je finančnou zárukou zabezpečené splnenie nepeňažnej povinnosti, predpokladá sa,
že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečená peňažná pohľadávka, ktorú
by mal beneficient voči dlžníkovi, ak by dlžník nepeňažný záväzok nesplnil.
Ak finančnú záruku potvrdí ďalšia osoba, považuje sa táto osoba za ďalšieho vystaviteľa
a beneficient môže uplatniť svoje právo z finančnej záruky voči ktorémukoľvek z týchto
vystaviteľov.
(2)
Ten, kto potvrdil finančnú záruku a na jej základe plnil, má nárok na náhradu plnenia
voči vystaviteľovi, ktorý ho o potvrdenie finančnej záruky požiadal.
Záručná listina môže určiť predĺženie platnosti finančnej záruky alebo zmenu peňažnej
sumy, na ktorú bola vystavená, a to k určitému dňu alebo pri splnení inej podmienky
podľa dohody o vystavení finančnej záruky. Všetky podmienky zmeny finančnej záruky
musia byť uvedené v záručnej listine.
(2)
Ak nejde o zmenu podľa odseku 1, je akákoľvek zmena finančnej záruky možná len so
súhlasom beneficienta. Čiastočný alebo podmienený súhlas beneficienta nie je prípustný
a považuje sa za odmietnutie zmeny finančnej záruky.
Vystaviteľ je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu tomu, s kým bola uzavretá dohoda
o vystavení finančnej záruky, akékoľvek uplatnenie práv z finančnej záruky.
(2)
Ak vystaviteľ poskytol beneficientovi plnenie z finančnej záruky, odovzdá kópiu výzvy
na plnenie a dokumentov podľa § 417 bez zbytočného odkladu tomu, s kým bola uzavretá dohoda o vystavení finančnej záruky.
(3)
Ak sa za vystaviteľa podľa odseku 1 alebo odseku 2 považuje osoba, ktorá potvrdila
finančnú záruku vystavenú iným vystaviteľom (§ 412), je takáto osoba povinná splniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2 aj voči vystaviteľovi
finančnej záruky.
Vystaviteľ je povinný poskytnúť plnenie beneficientovi do výšky a za podmienok určených
v záručnej listine.
(2)
Na finančnú záruku nemá účinok čiastočné plnenie dlžníka, ak je nesplnený zvyšok
jeho zabezpečenej povinnosti rovnaký alebo vyšší ako suma, na ktorú znie záručná listina.
Ak sú splnené podmienky uvedené v záručnej listine, je vystaviteľ povinný plniť, keď
ho na to beneficient písomne vyzval. Ak záručná listina podmieňuje plnenie vystaviteľa
predložením určitého dokumentu, musí byť tento dokument predložený pri výzve na plnenie
alebo bez zbytočného odkladu po nej, avšak vždy za trvania finančnej záruky.
Právo na plnenie z finančnej záruky môže beneficient postúpiť na tretiu osobu.
(2)
Ak to záručná listina pripúšťa, môže beneficient na tretiu osobu postúpiť aj právo
uplatniť finančnú záruku; týmto postúpením sa prevádza aj právo na plnenie z finančnej
záruky.
(3)
Úkony podľa odsekov 1 a 2 musia byť uskutočnené písomne; ustanovenie § 352 ods. 2 sa nepoužije.
Finančnú záruku možno obmedziť na určitú dobu. Ak beneficient neuplatní svoje právo
voči vystaviteľovi v dobe určenej záručnou listinou, finančná záruka zanikne.
Ten, kto s vystaviteľom uzavrel dohodu o vystavení finančnej záruky, je povinný nahradiť
mu plnenie, ktoré bolo poskytnuté beneficientovi podľa záručnej listiny vystavenej
v súlade s dohodou. Ustanovenie § 412 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Osoba povinná nahradiť vystaviteľovi plnenie podľa odseku 1 nemôže voči nemu uplatniť
námietky, ktoré by mohla uplatniť voči beneficientovi, ak dohoda o vystavení finančnej
záruky neobsahovala povinnosť vystaviteľa zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto
námietok voči beneficientovi.
Beneficient, ktorý dosiahol na základe finančnej záruky plnenie, na ktoré nemal voči
dlžníkovi nárok, vráti toto plnenie osobe povinnej na náhradu podľa § 422 ods. 1 a nahradí jej škodu tým spôsobenú.
Záväzok možno zabezpečiť záložným právom k spôsobilému zálohu, a to na základe zmluvy
o zriadení záložného práva podľa ustanovení tohto zákona o vecných právach, ak zákon
neustanovuje inak.
SIEDMY ODDIEL
ZABEZPEČOVACÍ PREVOD PRÁVA A ZABEZPEČOVACIEPOSTÚPENIE POHĽADÁVKY
Záväzok možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech
veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
sa dočasne prevádza vlastníctvo právneho predmetu podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí
vlastníctva zmluvou.
(2)
Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri,
je veriteľ povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva príslušnému orgánu, ktorý vedie
tento register.
(3)
Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
(4)
Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje podľa osobitného
predpisu.
Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva nie je veriteľ oprávnený prevedené právo
previesť na tretiu osobu, ani ho v prospech tretej osoby zaťažiť. Ak je predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, vyznačí sa táto skutočnosť v katastri
nehnuteľností.
(2)
Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ
je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením.
Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho rovnako.
Ak zabezpečený dlh nie je riadne a včas splnený, je veriteľ oprávnený začať výkon
zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve
o zabezpečovacom prevode práva alebo dražbou podľa osobitného predpisu.
(2)
Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo
ponechá prevedené právo, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
(3)
Začatie a spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne
oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4)
Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na
dražbe podľa osobitného predpisu, je veriteľ pri výkone svojho práva povinný postupovať
s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo
porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza; inak zodpovedá osobe,
ktorá zabezpečenie poskytla, za spôsobenú škodu.
(5)
Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva.
(6)
Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku, je veriteľ povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, bez zbytočného
odkladu hodnotu výťažku, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj zabezpečovací prevod práva, ktoré tým prechádza
späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný
právny predmet v jeho držbe vydať spolu s tým, čo k nemu pribudlo.
Záväzok možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby
na veriteľa, ak to zákon nevylučuje. Ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva a
vylúčení účinkov splynutia pri záložnom práve k pohľadávke (§ 1643) sa použijú primerane.
Záväzok možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo
mzdy. Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky zo mzdy pri exekúcii podľa
osobitného predpisu o exekučnom konaní.
(2)
Proti platiteľovi mzdy nadobudne veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi mzdy dohoda predloží.
(3)
Ak bolo platiteľovi mzdy predložených viacero dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sa
týkajú toho istého dlžníka, vykoná platiteľ mzdy prednostne zrážky zo mzdy podľa dohody,
ktorá mu bola predložená skôr. Na základe dohôd o zrážkach zo mzdy predložených platiteľovi
mzdy v rovnaký deň sa vykonajú zrážky pomerne.
Ak niekto písomne uzná svoj dlh, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu dlh trvá v čase
uznania. Tieto účinky nastanú aj vtedy, ak bol nárok veriteľa v čase uznania premlčaný.
Veriteľ môže písomnou zmluvou o správe zabezpečenia záväzku poveriť správcu zabezpečenia,
aby vo svojom mene a na účet veriteľa spravoval zabezpečenie existujúcich alebo budúcich
pohľadávok veriteľa.
(2)
Správou zabezpečenia záväzku sa rozumie
a)
uskutočňovanie úkonov pri zriadení, vzniku, zmene alebo zániku zabezpečenia,
b)
uplatňovanie a výkon práv vyplývajúcich zo zabezpečenia,
c)
uplatňovanie a výkon práv súvisiacich s pohľadávkou, ktorej zabezpečenie je predmetom
správy, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
(3)
Správou toho istého zabezpečenia môžu správcu zabezpečenia poveriť aj viacerí veritelia
súčasne. Správcom zabezpečenia môže byť niektorý z veriteľov alebo tretia osoba; ak
je správca zabezpečenia zároveň aj veriteľom zabezpečenej pohľadávky, ustanovenie
§ 507 sa nepoužije. Správou toho istého zabezpečenia nemôžu byť súčasne poverené viaceré
osoby.
(4)
Zabezpečenie v správe zabezpečenia môže poskytnúť dlžník alebo tretia osoba; ich
súhlas so vznikom, zmenou ani zánikom správy zabezpečenia sa nevyžaduje.
(5)
Správa zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprípustná, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Ak sa na vznik zabezpečenia vyžaduje jeho zápis do verejného registra, zapíše sa
do verejného registra výlučne správca zabezpečenia ako osoba, v prospech ktorej je
zabezpečenie zriadené.
(2)
Predmetom správy u správcu zabezpečenia môže byť aj notárska zápisnica, ktorá je
exekučným titulom podľa osobitného predpisu vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky veriteľa,
uzavretá správcom zabezpečenia ako osobou oprávnenou, konajúcim vo vlastnom mene a
na účet veriteľa.
(3)
Predmetom správy u správcu zabezpečenia môže byť aj zmenka, vystavená na rad správcu
zabezpečenia, konajúceho vo vlastnom mene a na účet veriteľa, ak je vystavená v súvislosti
s vymáhaním pohľadávky veriteľa.
Správca zabezpečenia má vo vzťahu k zabezpečeniu všetky práva a povinnosti osoby
oprávnenej zo zabezpečenia, vrátane práva byť stranou alebo účastníkom súdneho, správneho
alebo iného konania vo vzťahu k zabezpečeniu v jeho správe, a ak nie je zákonom ustanovené
inak, aj vo vzťahu k pohľadávke veriteľa, ktorá je zabezpečená zabezpečením v jeho
správe, vrátane jej uplatňovania v súdnych, správnych alebo iných konaniach.
(2)
V konaniach podľa odseku 1 koná správca zabezpečenia vo vlastnom mene a na účet veriteľa;
toto zastupovanie veriteľa správcom zabezpečenia trvá, ak sa v konaní nepreukáže rozpor
záujmov správcu zabezpečenia so záujmom zastupovaného veriteľa.
(3)
Pri výkone správy zabezpečenia voči dlžníkovi a tretím osobám je správca zabezpečenia
vždy povinný uvádzať, že koná ako správca zabezpečenia.
Ak nedôjde k zrušeniu zmluvy o správe zabezpečenia záväzku, správa zabezpečenia záväzku
trvá až do zániku zabezpečenia v správe zabezpečenia.
(2)
Zmena v osobe správcu zabezpečenia ani zánik správcu zabezpečenia nemajú vplyv na
existenciu zabezpečenia.
(3)
Zmena v osobe správcu zabezpečenia sa riadi ustanoveniami o prevode zmluvy (§ 369); ak sa na vznik zabezpečenia vyžadoval jeho zápis do verejného registra, zapíše
sa zmena správcu zabezpečenia do tohto verejného registra.
(4)
Kým predchádzajúci správca zabezpečenia neoznámi zmenu správcu zabezpečenia alebo
zánik správy zabezpečenia osobe povinnej zo zabezpečenia alebo kým jej nový správca
zabezpečenia zmenu správcu zabezpečenia nepreukáže, môže sa osoba povinná zo zabezpečenia
zbaviť dlhu tým, že ho splní predchádzajúcemu správcovi zabezpečenia alebo sa s ním
inak vyporiada; to neplatí, ak osoba povinná zo zabezpečenia v správe zabezpečenia
v čase plnenia vedela alebo musela vedieť o zmene v osobe správcu zabezpečenia alebo
o zániku správy zabezpečenia.
(5)
Ustanovenia o prechode záložného práva (§ 1594) platia rovnako aj na postúpenie, prevod alebo prechod pohľadávky zabezpečenej zabezpečením
v správe zabezpečenia; trvanie zabezpečenia záväzku ani správy zabezpečenia tým nie
sú dotknuté.
Výťažok z výkonu zabezpečenia je správca zabezpečenia povinný viesť oddelene a nesmie
ho použiť v rozpore so zmluvou o správe zabezpečenia záväzku.
(3)
Správca zabezpečenia nemôže výkonom práv alebo plnením povinností iného veriteľa
nadobudnúť žiadne vlastné práva ani majetok; tým nie je dotknuté právo na odmenu za
správu zabezpečenia.
Ak plnenie nie je viazané na osobné vlastnosti alebo osobné konanie dlžníka, môže
dlžník plniť aj pomocou inej osoby. Veriteľovi však zodpovedá tak, akoby plnil sám,
ak zákon neustanovuje inak.
Plnenie ponúknuté treťou osobou inou ako podľa § 444 je veriteľ povinný prijať, len ak dlžník s takýmto plnením súhlasí alebo ak táto
osoba poskytla zabezpečenie a dlžník zabezpečený dlh nesplnil.
(2)
Aj keď nie je veriteľ povinný plnenie prijať, zanikne dlh plnením tretej osoby, ak
veriteľ plnenie prijme. Plnenie sa považuje za prijaté aj vtedy, ak ho veriteľ neodmietol
bez zbytočného odkladu.
Dlh sa považuje za splnený, aj keď ho splnil dlžník, ktorý na to nemal právnu spôsobilosť.
Ak však išlo o premlčaný nárok alebo o nesplatný dlh, možno od veriteľa požadovať,
aby plnenie vrátil; to neplatí v prípade nesplatného dlhu, ktorý sa medzičasom stal
splatným.
Za splnený sa považuje aj dlh dobromyseľne plnený neoprávnenej osobe, ak táto osoba
dlžníkovi predložila kvitanciu vystavenú veriteľom (§ 483) alebo veriteľovo potvrdenie o oprávnení prijať plnenie.
(2)
Ak ide o plnenie neoprávnenej osobe, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa
dlh za splnený len v rozsahu, v ktorom sa plnenie dostalo k veriteľovi; inak v rozsahu,
v ktorom mal veriteľ z plnenia prospech, ak zákon neustanovuje inak.
Dlh plnený veriteľovi, ktorý nebol právne spôsobilý na jeho prijatie, sa považuje
za splnený v rozsahu, v ktorom sa plnenie dostalo k oprávnenému príjemcovi; inak v
rozsahu, v ktorom mal veriteľ z plnenia prospech.
Ak dlžník nemôže dlh splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní, alebo
ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú
účinky splnenia dlhu, ak plnenie dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia
dlhu.
(2)
Účelne vynaložené náklady spojené s uložením plnenia do notárskej úschovy znáša veriteľ
a dlžník je oprávnený započítať takto vzniknutú pohľadávku proti pohľadávke veriteľa.
Ak ide o odplatný zmluvný záväzok, musí mať plnenie vymienené, inak obvyklé vlastnosti.
(2)
Plnenie podľa odseku 1 musí byť vhodné na účel sledovaný veriteľom, ak o tomto účele
dlžník v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť; inak na účel, na ktorý plnenie
rovnakého druhu spravidla slúži na základe obdobných zmlúv.
(3)
V iných prípadoch musí byť plnenie, ktoré je určené podľa druhu, priemernej akosti.
Ak plnenie nespĺňa požiadavky podľa § 450, má vady. Za vadu sa považuje aj právna vada.
(2)
Veriteľ môže voči dlžníkovi uplatniť práva z vadného plnenia len pre vady, ktoré
malo plnenie v čase plnenia dlhu.
(3)
Ak to neodporuje povahe plnenia alebo ak dlžník nepreukáže opak, za vady, ktoré malo
plnenie v čase plnenia dlhu, sa považujú aj vady, ktoré veriteľ zistil v lehote na
vytknutie vád (§ 521).
Ak sa na plnenie vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá dlžník aj za vady, ktoré sa
vyskytnú počas určitej doby po splnení dlhu (záručná doba).
(2)
Záruku za akosť môže dlžník poskytnúť aj jednostranne záručným listom alebo vyznačením
záručnej doby alebo doby použiteľnosti alebo trvanlivosti na obale.
(3)
Ak je záručná doba podľa záručného listu dlhšia ako záručná doba dohodnutá v zmluve
alebo uvedená na obale, platí záručná doba podľa záručného listu.
(4)
Záručná doba dohodnutá v zmluve platí aj vtedy, ak je kratšia ako záručná doba uvedená
na obale.
(5)
Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov dlžníka, jeho
sídlo alebo miesto podnikania, označenie veci, na ktorú sa záruka vzťahuje, podmienky
záruky a postup, ktorý musí veriteľ dodržať, aby dosiahol plnenie záruky. Ak záručný
list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe dlhu alebo
účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak o tomto účele dlžník v čase uzavretia
zmluvy vedel alebo musel vedieť.
Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi, môže veriteľ požadovať splnenie
dlhu ihneď po jeho vzniku a dlžník je povinný dlh splniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ
o splnenie požiadal.
(2)
Ak veriteľ nepožiada o splnenie dlhu do jedného roka od jeho vzniku, môže dlžník
plniť ihneď po uplynutí tejto lehoty; právo veriteľa požadovať splnenie tým nie je
dotknuté; to neplatí pri dlhu, ktorý spočíva vo výplate vkladu počas trvania vkladového
vzťahu alebo vo výplate peňažnej sumy z účtu počas trvania zmluvy o účte.
Ak bolo určenie splatnosti prenechané dlžníkovi, môže dlžník plniť ihneď.
(2)
Ak dlžník neurčí splatnosť dlhu do jedného roka od jeho vzniku, môže veriteľ požadovať
splnenie dlhu ihneď po uplynutí tejto lehoty a dlžník je povinný dlh splniť prvý deň
po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal; právo dlžníka plniť tým nie je dotknuté.
Ak splatnosť nebola určená dohodou a jej určenie nebolo prenechané veriteľovi ani
dlžníkovi, môže dlžník plniť a veriteľ môže požadovať splnenie dlhu ihneď po jeho
vzniku. V takom prípade je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ
o splnenie požiadal.
Ak sa má dlh plniť postupne, môže veriteľ požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej jeho časti, len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo
môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej časti.
Dlžník je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru alebo poskytnutia služby najneskôr
do 30 dní odo dňa dôjdenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou
požaduje splnenie peňažného dlhu (doklad), alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ak je deň dôjdenia dokladu
neistý, je dlžník povinný splniť najneskôr tridsiaty deň odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom.
(2)
Dlžník je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru alebo poskytnutia služby najneskôr
do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak sa po plnení veriteľa
má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.
Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného dlhu z dodania tovaru alebo poskytnutia
služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa dôjdenia dokladu, alebo 60 dní odo dňa, keď
veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr; to neplatí, ak sa strany
o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere
k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak osobitný predpis ustanovuje kratšiu lehotu
splatnosti.
(2)
Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ
plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného dlhu plynúť dňom nasledujúcim po
dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie
odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.
(3)
Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo
k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere
k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, len ak sa strany dohodnú na plnení peňažného
dlhu v splátkach.
Ak je dlžníkom subjekt verejného práva, je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru
alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa dôjdenia dokladu alebo
30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto
dní nastal neskôr; ak je deň dôjdenia dokladu neistý, je dlžník povinný splniť najneskôr
tridsiaty deň odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Ustanovenie predchádzajúcej vety
neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného dlhu nie
je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa
podľa § 467, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia a dohodnutá lehota
splatnosti nepresiahne 60 dní.
(2)
Dohoda o dátume dôjdenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.
(3)
Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ
plnil riadne, je subjekt verejného práva povinný plniť peňažný dlh v lehote splatnosti
30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany
výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere
k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia a dohodnutá lehota splatnosti
nepresiahne 60 dní.
(4)
Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo
k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní
vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467.
(5)
Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
podľa osobitného predpisu, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako
podľa odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného
dlhu v splátkach a na záväzky, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.
(7)
Na účely odsekov 1 až 6 sú subjektom verejného práva aj osoby zapísané v registri
partnerov verejného sektora, ak ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb,
pri ktorých je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sú poskytované v prospech
subjektu verejného práva.
Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania
alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktoré je v hrubom nepomere
k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby preň existoval
spravodlivý dôvod (nekalá zmluvná podmienka), je neplatné.
(2)
Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného
dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného
dlhu, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzku
pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (nekalá obchodná prax),
je zakázaná.
(3)
Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úrok z omeškania
alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá
nároku na úrok z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za
nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax; to platí rovnako aj pre zmluvné
dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov
na vymáhanie peňažného dlhu podľa § 535 ods. 1, ak sa nepreukáže opak.
(4)
Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej
praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov
podnikateľov.
(5)
Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú
obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania
alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej
zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkoch s ďalšími
podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jej právny nástupca.
(6)
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej
podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo
rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých
dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej
podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však
oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.
(7)
Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu
práv a povinností strán záväzku ustanovenia tohto zákona.
(8)
Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, sú rozhodujúce
všetky okolnosti prípadu, najmä
a)
súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
b)
povaha predmetu plnenia záväzku,
c)
existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od
Ak miesto splnenia nie je určené dohodou ani nevyplýva z povahy záväzku alebo z účelu
plnenia, je dlžník povinný splniť
a)
nepeňažný dlh v mieste splnenia dlžníka,
b)
peňažný dlh v mieste splnenia veriteľa.
(2)
Miestom splnenia príslušnej strany podľa odseku 1 je miesto jej bydliska, sídla alebo
miesto jej podnikania, prevádzkovania jej organizačnej zložky alebo miesto jej prevádzkarne,
a to podľa toho, ku ktorému z týchto miest má plnenie najužšiu väzbu.
Ak sa miesto splnenia určené podľa § 470 po vzniku záväzku zmení, je strana, o ktorej miesto splnenia ide, povinná nahradiť
druhej strane účelne vynaložené náklady, ktoré jej tým vznikli, a znáša zvýšené nebezpečenstvo
náhodnej škody na predmete plnenia.
(2)
Zmena podľa odseku 1 nie je voči druhej strane účinná, kým jej ju strana, o ktorej
miesto splnenia ide, neoznámi; to neplatí, ak ide o údaj zapísaný vo verejnom registri.
Ak má dlžník splniť dlh spolu s úrokom, ktorého sadzba nie je určená dohodou ani osobitným
predpisom, je povinný platiť z dlžnej sumy úrok vo výške päť percent ročne.
Ak je peňažný dlh vyjadrený v inej mene ako v mene platnej v mieste splnenia (miestna
mena), možno ho splniť aj v miestnej mene pri použití priemerného výmenného kurzu
uplatňovaného bankami v mieste splnenia.
(2)
Ak je dlžník v omeškaní, môže veriteľ požadovať, aby sa pri plnení v miestnej mene
použil priemerný výmenný kurz ku dňu splatnosti dlhu alebo ku dňu plnenia.
(3)
Ak mena dlhu nie je určená, je dlžník povinný plniť v miestnej mene.
Ak z okolností nevyplýva inak, môže dlžník splniť peňažný dlh aj prostredníctvom
poskytovateľa platobných služieb. V takom prípade je dlh splnený pripísaním dlžnej
sumy na veriteľov účet, ktorý pre neho poskytovateľ platobných služieb vedie.
(2)
Dlh sa považuje za splnený aj vtedy, ak dlžník plnil na nesprávny účet, ktorý bol
uvedený v zmluve alebo ktorý mu oznámil veriteľ vo faktúre alebo inej výzve na plnenie;
to neplatí, ak dlžník v čase plnenia vedel alebo musel vedieť, že plní na nesprávny
účet.
Ak má dlžník plniť prostredníctvom poštovej poukážky, je dlh splnený pripísaním dlžnej
sumy na veriteľov účet, ktorý pre neho poskytovateľ platobných služieb vedie, alebo
jej vyplatením veriteľovi v hotovosti.
Ak má dlžník splniť peňažný dlh prostredníctvom akreditívu, zmenky alebo šeku, môže
sa veriteľ domáhať splnenia dlhu dlžníkom, len ak dlh nebol ich prostredníctvom včas
splnený.
DEVIATY ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPLNENÍ ALTERNATÍVNYCH DLHOV
Ak veriteľ, ktorý má právo výberu, neuskutoční výber v určenej lehote, inak bez zbytočného
odkladu, prejde právo výberu na dlžníka, ak je to nevyhnutné na riadne a včasné splnenie
dlhu. Inak právo výberu prejde na dlžníka márnym uplynutím primeranej dodatočnej lehoty
na výber, ktorú veriteľovi dlžník určil.
(2)
Veriteľ môže zveriť výber tretej osobe.
(3)
Uskutočnený výber možno zmeniť len so súhlasom druhej strany.
Ak má dlžník voči veriteľovi viacero dlhov rovnakého druhu a pri plnení neurčí, ktorý
dlh plní, priradí sa plnenie k dlhu, o splnenie ktorého ho už veriteľ požiadal, inak
k dlhu najmenej zabezpečenému.
(2)
Ak podľa odseku 1 nemožno určiť presne jeden dlh, priradí sa plnenie k dlhu najskôr
splatnému, aj keď je nárok veriteľa premlčaný. Ak je aj takýchto dlhov viacero a ak
je to možné, priradí sa plnenie k všetkým takýmto dlhom pomerne; inak k tým, ktoré
vznikli najskôr.
(3)
K náhrade škody sa plnenie priradí až po splnení dlhu, z nesplnenia ktorého právo
na náhradu škody vzniklo, ak dlžník neurčí inak.
Ak má pohľadávka príslušenstvo, priradí sa plnenie prednostne k príslušenstvu, a
to najskôr na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, potom na úrok z omeškania a
nakoniec na úrok; vo zvyšku sa plnenie priradí k istine pohľadávky.
(2)
Ak je dlžníkom spotrebiteľ, priradí sa plnenie najskôr na náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, potom na istinu, následne na úrok a nakoniec na úrok z omeškania.
(3)
Ak ide o plnenie v splátkach, priradí sa plnenie k splátke najskôr splatnej. Na priradenie
plnenia v rámci príslušnej splátky sa použijú odseky 1 a 2 rovnako.
Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi alebo inej osobe, ktorá za dlžníka podľa práva
plnila, na požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo sčasti splnený
(kvitancia).
(2)
Dlžník alebo iná osoba môžu plnenie odoprieť, ak im veriteľ nevydá zároveň kvitanciu.
(3)
Ak znie kvitancia na pohľadávku uvedenú bez príslušenstva a nevyplýva z nej inak,
predpokladá sa, že bolo splnené aj príslušenstvo.
Ak sa strany dohodnú, že pôvodný záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pôvodný záväzok
zaniká a dlžník je povinný plniť dlh z nového záväzku. Pôvodný záväzok sa považuje
za nahradený len v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
(2)
Zabezpečenie pôvodného záväzku sa vzťahuje aj na záväzok, ktorý ho nahrádza. Ak však
tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, neprejavila s dohodou o novom záväzku súhlas,
je zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko,
čo by mohla namietať, keby dohoda o novom záväzku nebola uzavretá.
(3)
Ak sa dohoda o novom záväzku týka premlčaného nároku, musí byť uzavretá v písomnej
forme.
Odpustením dlh zanikne. Veriteľ môže odpustiť dlžníkovi aj časť dlhu.
(2)
Ak veriteľ odpustí dlžníkovi dlh, predpokladá sa, že dlžník s odpustením dlhu súhlasí,
ak bez zbytočného odkladu neprejaví nesúhlas výslovne alebo plnením dlhu.
Ak majú strany vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich
započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke druhej strany, ak je sama oprávnená plniť
a môže požadovať plnenie druhej strany.
(2)
Právo započítať pohľadávku sa vykoná prejavom vôle smerujúcim k započítaniu voči
druhej strane.
Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde; ustanovenie
§ 490 tým nie je dotknuté.
(2)
Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť
dlžníka odložil splatnosť jeho dlhu bez toho, aby sa zmenil obsah záväzku.
(3)
Pohľadávku, z ktorej vyplýva premlčaný nárok, možno započítať, len ak premlčanie
nastalo až po okamihu, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Ak bola pohľadávka postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie
proti nej len pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku,
ktorú má voči poslednému veriteľovi.
Peňažné pohľadávky v rôznych menách možno započítať, ak sú tieto meny voľne zameniteľné,
a ak z dohody strán nevyplýva, že strana vykonávajúca započítanie má plniť výlučne
v určitej mene. Na určenie započítateľnej výšky pohľadávok je rozhodujúci priemerný
výmenný kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, a to
v mieste sídla, mieste podnikania alebo bydliska strany vykonávajúcej započítanie.
Započítanie nie je prípustné, ak je vylúčené dohodou veriteľa a dlžníka.
(2)
Proti pohľadávke na odčinenie škody spôsobenej na zdraví nemožno započítať žiadnu
pohľadávku, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na odčinenie škody toho istého druhu;
to platí aj pre pohľadávky na odčinenie nemajetkovej škody pri zásahu do práva na
ochranu osobnosti a na odčinenie nemajetkovej škody blízkych pozostalých (§ 690).
(3)
Proti pohľadávke na výživné možno započítať pohľadávku len dohodou. Ak ide o výživné
pre maloleté dieťa, je započítanie neprípustné.
Pri započítaní pohľadávok s rôznym miestom plnenia je strana vykonávajúca započítanie
povinná nahradiť druhej strane náklady, ktoré jej vznikli tým, že v dôsledku započítania
nemôže na pôvodnom mieste prijať plnenie alebo plniť.
Zmluvu možno vypovedať, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon; to
platí aj pre zmluvu uzavretú na dobu určitú.
(2)
Ak má byť dôvodom výpovede nesplnenie určitej povinnosti, nemôže veriteľ vypovedať
zmluvu po tom, čo mu bolo splnenie tejto povinnosti preukázané.
(3)
Keď výpoveď zmluvy dôjde druhej strane, nemožno jej účinky odvolať alebo meniť bez
súhlasu tejto strany.
(4)
Vypovedaná zmluva zanikne uplynutím výpovednej doby. Ak nie je výpovedná doba inak
určená, použije sa výpovedná doba tri mesiace, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po dôjdení výpovede druhej strane.
Vypovedať možno zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, ktorá zaväzuje aspoň jednu stranu
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo zaväzuje aspoň jednu stranu takúto činnosť
strpieť alebo zdržať sa určitej činnosti; to neplatí, ak sa strana zaviazala zdržať
sa určitej činnosti a z povahy záväzku alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo
neobmedzený.
(2)
Neplatné sú ustanovenia zmluvy podľa odseku 1, ak ide o zmluvu podľa § 90, ktoré vylučujú možnosť zmluvu vypovedať alebo určujú dlhšiu výpovednú dobu ako tri
mesiace; to neplatí, ak dlhšiu výpovednú dobu ustanovuje zákon.
Právo vypovedať zmluvu z určitého dôvodu zanikne, ak ho oprávnená strana nevykoná
do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tomto dôvode dozvedela, najneskôr však do troch
rokov odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Od zmluvy možno odstúpiť, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon.
(2)
Odstúpením od zmluvy sa záväzok zrušuje okamihom, keď prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy dôjde druhej strane; po tomto okamihu nemožno účinky odstúpenia
od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
(3)
Odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strany sa vyporiadajú
podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení.
Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo na zmluvnú sankciu, právo na úrok z omeškania,
právo na náhradu škody, ani zmluvné ustanovenia o voľbe práva alebo o riešení sporov
medzi stranami, ako ani tie ustanovenia zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po odstúpení od zmluvy.
(2)
Po odstúpení od zmluvy trvá zabezpečenie zrušeného záväzku v rozsahu, ktorý je potrebný
na vzájomné vyporiadanie zmluvných strán. Tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytla,
je však viazaná len v rozsahu zrušeného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko,
čo by mohla namietať, keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.
Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý je v nej výslovne vyjadrený
alebo je zmluvným stranám zrejmý, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých
bola zmluva uzavretá, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.
(2)
Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej
strany ani zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.
(3)
Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa odseku 1, je povinná nahradiť druhej strane
škodu, ktorá jej odstúpením od zmluvy vznikla.
Právo odstúpiť od zmluvy z určitého dôvodu zanikne, ak ho oprávnená strana nevykoná
do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tomto dôvode dozvedela, najneskôr však do troch
rokov odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Ak sa strany dohodnú, že niektorá z nich je oprávnená odstúpiť od zmluvy zaplatením
určitej sumy alebo poskytnutím iného plnenia, platí, že si dojednali odstupné. Účinky
odstúpenia od zmluvy nastávajú splnením odstupného.
(2)
Oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala aspoň čiastočné plnenie alebo
ktorá plnila aspoň sčasti.
Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie viazané len na
jeho osobu.
(2)
Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu. Zanikne
aj právo na odčinenie nemajetkovej škody pri zásahu do práva na ochranu osobnosti
a právo na odčinenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a inej nemajetkovej
škody (§ 681); to neplatí, ak veriteľ pred smrťou uplatnil právo na súde a v konaní riadne pokračoval.
(3)
Zánikom veriteľa alebo dlžníka, ktorý je právnickou osobou, nezanikne právo ani povinnosť,
ak zákon neustanovuje inak.
Omyl v tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody
o urovnaní. Ak bol však omyl vyvolaný ľsťou jednej strany, môže druhá strana dohodu
o urovnaní zrušiť.
(2)
Urovnanie dojednané dobromyseľne nie je neplatné, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá
zo strán právo alebo povinnosť v čase urovnania nemala.
Dohoda, ktorou majú byť medzi stranami upravené všetky práva a povinnosti, sa netýka
práv a povinností, na ktoré strany nemohli pomýšľať.
(2)
Aj keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky práva a povinnosti,
týkajú sa tieto účinky len záväzku, ohľadom ktorého vznikla medzi nimi spornosť alebo
pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných
záväzkov.
Zabezpečenie pôvodného záväzku sa vzťahuje aj na záväzok, ktorý vznikol urovnaním.
Ak však tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, neprejavila s dohodou o urovnaní
súhlas, je zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať
všetko, čo by mohla namietať, keby dohoda o urovnaní nebola uzavretá.
Nesplnením je vadné plnenie, omeškanie s plnením a ak sa vôbec neplní.
(2)
Za nesplnenie sa považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené
záujmy druhej strany v súvislosti so záväzkom vrátane ubezpečenia druhej strany o
skutočnosti, ktorá nie je pravdivá.
Nesplnenie je podstatné, ak dlžník v čase vzniku záväzku vedel alebo musel vedieť,
že veriteľ nebude mať záujem na plnení povinností pri takom nesplnení. V pochybnostiach
sa predpokladá, že nesplnenie nie je podstatné.
Nesplnenie je ospravedlnené počas trvania prekážky, ktorá dlžníkovi bráni v splnení
povinnosti a ktorá nastala mimo jeho vplyvu, ak nemožno rozumne predpokladať, že by
a)
dlžník túto prekážku prekonal alebo jej následky odvrátil a
b)
v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídal alebo musel predvídať.
(2)
Nesplnenie nie je ospravedlnené, ak prekážka podľa odseku 1 vznikla počas omeškania
dlžníka alebo z jeho hospodárskych pomerov.
(3)
Predpokladá sa, že nesplnenie nie je ospravedlnené.
(4)
O prekážke, pre ktorú je nesplnenie ospravedlnené, je dlžník povinný upovedomiť veriteľa
bezodkladne. Ak je táto prekážka trvalá, zanikne povinnosť súčasne so vzájomnou povinnosťou
veriteľa. Strany sa vyporiadajú podľa ustanovení tohto zákona o bezdôvodnom obohatení.
Strany sa môžu aj vopred dohodnúť na obmedzení alebo vylúčení zodpovednosti za nesplnenie.
(2)
Ak sa strany dohodnú, že vec sa prenechá ako stojí a leží, zodpovedá scudziteľ za
jej vady, len ak vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo
ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
(3)
Dohoda, ktorá obmedzuje alebo vylučuje zodpovednosť za úmyselné nesplnenie, je neplatná.
Prostriedkami nápravy nesplnenia (prostriedky nápravy) sú
a)
právo na splnenie,
b)
právo odoprieť plnenie,
c)
právo na zľavu z ceny,
d)
právo na úrok z omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
e)
právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie,
f)
právo na zmluvnú sankciu,
g)
právo na náhradu škody,
h)
právo odstúpiť od zmluvy,
i)
iné právo, ktoré si strany dojednali ako prostriedok nápravy.
(2)
Ak dlžník nesplní svoju povinnosť, môže veriteľ využiť prostriedky nápravy jednotlivo
alebo spoločne, ibaže by boli nezlučiteľné. Právo na náhradu škody a právo na zmluvnú
sankciu nie sú dotknuté uplatnením práva na ktorýkoľvek iný prostriedok nápravy; ustanovenie
§ 537 tým nie je dotknuté.
(3)
Veriteľ môže odoprieť svoje plnenie, požadovať zľavu z ceny alebo odstúpiť od zmluvy
aj vtedy, ak dlžník za nesplnenie nezodpovedá; to platí aj vtedy, ak je z dôvodu nesplnenia
veriteľ oprávnený zmluvu vypovedať.
(4)
Veriteľovi nepatrí prostriedok nápravy v rozsahu, v akom spôsobil nesplnenie dlžníka.
Ak strana nesplnila povinnosť odovzdať alebo vrátiť vec druhej strane, alebo ak v
rozpore s povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo
vrátiť, znáša nebezpečenstvo škody na tejto veci; to neplatí, ak škodu na veci spôsobila
druhá strana alebo vlastník veci, alebo ak k vzniku škody došlo počas omeškania druhej
strany.
Veriteľ môže oznámením poskytnúť dlžníkovi dodatočnú lehotu na splnenie.
(2)
Počas dodatočnej lehoty môže veriteľ odoprieť plnenie svojich vzájomných povinností
a požadovať náhradu škody a úrok z omeškania, nemôže však využiť iný prostriedok nápravy,
ktorý je s dodatočnou lehotou na splnenie nezlučiteľný. Ak dlžník oznámi, že nebude
plniť ani v dodatočnej lehote, alebo ak ani po jej uplynutí nebol dlh riadne splnený,
môže veriteľ využiť ktorýkoľvek z dostupných prostriedkov nápravy.
V prípade vadného plnenia (§ 451) môže veriteľ uplatniť prostriedky nápravy, len ak vadu dlžníkovi vytkne.
(2)
Vadu možno vytknúť jej opisom alebo opisom toho, ako sa prejavuje.
(3)
Veriteľ musí vadu vytknúť bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť plnenie prezrieť;
najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho prevzatia.
(4)
Po uplynutí lehoty podľa odseku 3 môže veriteľ vadu vytknúť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ju zistil alebo musel zistiť, a ak súčasne
a)
dlžník o vade vedel alebo musel vedieť a veriteľa na ňu neupozornil, pričom neuplynuli
viac ako dva roky od plnenia, alebo
b)
bola daná záruka za akosť (§ 452) a neuplynula záručná doba.
(5)
Predpokladá sa, že veriteľ vytkol vadu včas.
(6)
Ak veriteľ vytkne vadu oneskorene, nemôže prostriedky nápravy uplatniť na súde. Dodatočná
náprava vadného plnenia dlžníkom však nezakladá bezdôvodné obohatenie.
Ak ide o zrejmú vadu, o ktorej veriteľ vedel alebo musel vedieť pri uzavretí zmluvy,
alebo o vadu, ktorú možno pri uzavretí zmluvy zistiť z verejného registra, zodpovednosť
za nesplnenie nevzniká; to neplatí, ak ho dlžník výslovne ubezpečil, že plnenie je
bez tejto vady.
Ak vada spočíva v práve tretej osoby k predmetu plnenia a veriteľ v primeranej lehote
po tom, čo sa o nej dozvedel alebo musel dozvedieť, neupovedomil dlžníka, môže dlžník
proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré z dôvodu neupovedomenia už nemožno
uplatniť voči tretej osobe.
Pri vadnom plnení má veriteľ právo na opravu, výmenu alebo inú nápravu plnenia, ak
požadovanú nápravu možno od dlžníka rozumne požadovať a ak nejde o prípad podľa § 529 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 530. Právo veriteľa uplatniť iné prostriedky nápravy tým nie je dotknuté.
Pred splatnosťou môže dlžník nápravu vadného plnenia uskutočniť novým riadnym plnením.
(2)
Ak sa neuplatní odsek 1, môže dlžník uskutočniť nápravu vadného plnenia, len ak veriteľ
neodstúpil od zmluvy ani neuplatnil právo na náhradu škody namiesto práva na splnenie
(§ 529 ods. 3) a ak
a)
je náprava primeraná okolnostiam,
b)
náprava nespôsobí veriteľovi neprimerané ťažkosti alebo výdavky a
c)
veriteľ nemá žiadny oprávnený záujem na odmietnutí nápravy.
(3)
Nápravu vadného plnenia podľa odseku 2 môže dlžník uskutočniť, ak o svojom zámere
a o spôsobe a čase nápravy informuje veriteľa a veriteľ v primeranej lehote nápravu
neodmietol. Náprava musí byť uskutočnená v primeranej lehote.
(4)
Veriteľ, ktorého dlžník informoval podľa odseku 3, môže odoprieť plnenie svojho vzájomného
dlhu (§ 531), a to až do uskutočnenia nápravy vadného plnenia. Iné prostriedky nápravy môže uplatniť,
ak sú zlučiteľné s nápravou; právo na náhradu škody a právo na zmluvnú sankciu tým
nie sú dotknuté.
Dlžník, ktorý uskutočnil nápravu vadného plnenia novým riadnym plnením, má právo požadovať
a povinnosť prevziať naspäť poskytnuté vadné plnenie na svoje náklady.
Strana, ktorá má splniť vzájomnú povinnosť súčasne s druhou stranou alebo po nej,
môže odoprieť plnenie, až kým druhá strana splní vzájomnú povinnosť alebo ponúkne
plnenie.
(2)
Kým je zrejmé, že druhá strana svoju povinnosť nesplní, môže odoprieť plnenie vzájomnej
povinnosti aj strana, ktorá má inak plniť skôr. Právo strany odoprieť plnenie zanikne,
ak druhá strana poskytne primerané zabezpečenie plnenia.
(3)
Podľa okolností možno odoprieť plnenie vcelku alebo sčasti.
Pri vadnom plnení má veriteľ právo na zľavu z ceny. Zľava z ceny musí byť úmerná
poklesu hodnoty plnenia v čase uskutočnenia plnenia v porovnaní s hodnotou, ktorú
by v tomto čase malo riadne plnenie.
(2)
Veriteľ nemôže požadovať náhradu škody za pokles hodnoty plnenia; právo na náhradu
inej škody tým nie je dotknuté.
Ak dlžník nesplnil peňažný dlh alebo jeho časť včas, má veriteľ právo na úrok z omeškania
z nezaplatenej sumy v dohodnutej sadzbe. Ak sadzba úroku z omeškania nebola stranami
záväzku dohodnutá, má veriteľ právo na úrok z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.
(2)
V spotrebiteľskom vzťahu nesmie sadzba úroku z omeškania so splnením dlhu spotrebiteľa
prevyšovať sadzbu, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3)
Dohoda o plnení v splátkach nezahŕňa dohodu, že sa má v splátkach platiť aj úrok
z omeškania.
(4)
Neprimerane vysokú dohodnutú sadzbu úroku z omeškania môže súd znížiť. Ustanovenie
o znížení neprimeranej zmluvnej sankcie (§ 538) sa použije primerane.
Ak dlžník, ktorý je subjektom verejného práva podľa § 17 nesplnil peňažný dlh alebo jeho časť, má veriteľ právo na úrok z omeškania z nezaplatenej
sumy najmenej v sadzbe podľa § 533 ods. 1 druhej vety.
Veriteľ má popri úroku z omeškania právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie
peňažného dlhu formou pevnej sumy, ktorej výšku ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením. Tým nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktoré túto pevnú sumu prevyšujú.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije, len ak peňažný dlh vznikol zo záväzku medzi podnikateľmi
alebo medzi podnikateľom a subjektom verejného práva.
Veriteľ má právo na zaplatenie peňažnej sumy dohodnutej pre prípad nesplnenia (zmluvná
pokuta) alebo na inú zmluvnú sankciu, ktorou sa dlžníkovi v dôsledku jeho nesplnenia
uloží dodatočná alebo prísnejšia povinnosť, alebo sa veriteľovi zníži rozsah jeho
povinností alebo prizná dodatočné právo.
(2)
V spotrebiteľskom vzťahu môže byť zmluvná pokuta v neprospech spotrebiteľa dohodnutá
len písomne.
Ak bola nesplnením povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, úmyselne spôsobená
škoda, má veriteľ vždy právo na náhradu škody vo výške presahujúcej zmluvnú pokutu;
inak nie je veriteľ oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej nesplnením takejto
povinnosti, a to ani ak presahuje zmluvnú pokutu.
Neprimerane prísnu zmluvnú sankciu môže súd na návrh dlžníka znížiť alebo inak zmierniť
s prihliadnutím na okolnosti jej dojednania, hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti,
dôvody a následky nesplnenia, ako aj na účinky iných prostriedkov nápravy pre daný
prípad.
Dohoda o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu určenú percentuálnou sadzbou dlžnej sumy
za dobu trvania nesplnenia sa považuje za dohodu o sadzbe úroku z omeškania.
Ak strana zodpovedá za nesplnenie zmluvnej povinnosti alebo obdobnej povinnosti,
je povinná nahradiť škodu, ktorá nesplnením vznikla druhej strane alebo osobe, ktorej
záujmu malo splnenie povinnosti zjavne slúžiť.
(2)
Nemajetková škoda sa odčiňuje, len ak to bolo dohodnuté alebo ak to ustanovuje zákon.
(3)
Veriteľ má právo na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného dlhu,
len ak táto škoda nie je krytá úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov na
vymáhanie.
Strana zodpovedá len za škodu, ktorú v čase uzavretia zmluvy predvídala alebo mohla
dôvodne predvídať ako pravdepodobný následok nesplnenia; to neplatí, ak bolo nesplnenie
úmyselné alebo spôsobené hrubou nedbanlivosťou.
Strana, ktorá zodpovedá za nesplnenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy zameranej
v podstatnej miere na uspokojenie nemajetkových záujmov, je povinná odčiniť aj nemajetkovú
škodu tým spôsobenú, ak by iné prostriedky nápravy neboli postačujúce.
Veriteľ nemá právo na náhradu škody v rozsahu, v akom sám prispel k zväčšeniu škody
neodôvodneným trvaním na požiadavke splnenia, pričom za daných okolností mohol od
zmluvy odstúpiť alebo ju inak zrušiť a uskutočniť primeranú náhradnú transakciu bez
vynaloženia značného úsilia alebo nákladov.
(2)
Ak veriteľ v dôsledku nesplnenia od zmluvy odstúpil alebo ju inak zrušil a v primeranej
lehote a primeraným spôsobom uskutočnil bez vynaloženia značného úsilia alebo nákladov
náhradnú transakciu, môže požadovať rozdiel medzi zmluvnou cenou a cenou náhradnej
transakcie, ako aj náhradu nákladov potrebných na uskutočnenie náhradnej transakcie;
právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
(3)
Ak veriteľ od zmluvy odstúpil alebo ju inak zrušil a neuskutočnil náhradnú transakciu,
môže požadovať rozdiel medzi zmluvnou cenou a obvyklou cenou predmetu plnenia v čase
zrušenia zmluvy; právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
Ustanovenia tohto zákona o záväzkoch zo spôsobenej škody (§ 638 až 692) sa primerane použijú na právo na náhradu škody ako prostriedok nápravy podľa tohto
oddielu.
Ak je nesplnenie dlžníka podstatné, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť.
(2)
Právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1 zanikne, ak ho veriteľ nevykoná bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o nesplnení dozvedel alebo musel dozvedieť.
(3)
Ak veriteľ oznámi dlžníkovi, že na splnení trvá, alebo ak jeho právo odstúpiť od
zmluvy zaniklo podľa odseku 2, môže odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre
nepodstatné nesplnenie (§ 546).
Ak je nesplnenie dlžníka nepodstatné, môže veriteľ odstúpiť od zmluvy až po márnom
uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorú dlžníkovi poskytol na splnenie povinnosti.
(2)
Ak dlžník vyhlási, že svoj dlh nesplní, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia
dodatočnej primeranej lehoty alebo pred jej uplynutím.
Ak sa nesplnenie dlžníka týka len časti splatného dlhu, je veriteľ oprávnený odstúpiť
od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto nesplnenej časti.
(2)
Od zmluvy s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť len ohľadne čiastkového plnenia,
ktoré bolo nesplnené.
(3)
Ohľadne iných častí plnenia alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté,
alebo ktoré sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť
plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na povahu veci pre veriteľa
význam bez zvyšku plnenia, k nesplneniu ktorého došlo alebo pri ktorom nesplnenie
dlhu ako celku znamená podstatné nesplnenie.
Ohľadne povinnosti splatnej v budúcnosti možno od zmluvy odstúpiť, ak zo správania
dlžníka alebo z iných okolností ešte pred splatnosťou nepochybne vyplýva, že nesplnenie
bude podstatné, a ak dlžník na výzvu veriteľa neposkytne bez zbytočného odkladu primeranú
zábezpeku.
(2)
Ohľadne povinnosti splatnej v budúcnosti možno od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak dlžník
vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
Ak veriteľ odstúpi od zmluvy pred uplynutím primeranej dodatočnej lehoty, pretože
poskytol dlžníkovi neprimeranú dodatočnú lehotu na splnenie alebo od zmluvy odstúpil
bez poskytnutia dodatočnej lehoty na splnenie, nastanú účinky odstúpenia až márnym
uplynutím dodatočnej lehoty na splnenie, ktorá by bola primeraná vzhľadom na všetky
okolnosti.
(2)
Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže veriteľ vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak
dlžník v tejto lehote nesplní; účinky odstúpenia nastanú márnym uplynutím poskytnutej
lehoty, ak bola primeraná, inak uplynutím primeranej lehoty.
Veriteľ nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo mu bolo preukázané splnenie povinnosti,
ktorej nesplnenie mohlo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
(2)
Ak zo zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na oneskorenom splnení, nastanú účinky
odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ pred uplynutím lehoty
na splnenie neoznámi dlžníkovi, že na splnení dlhu trvá.
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkov právny úkon podľa § 552 až 554, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, je voči veriteľovi právne neúčinný
(odporovanie).
(2)
Rovnako ako právnemu úkonu dlžníka možno odporovať príklepu podľa § 555, opomenutiu dlžníka alebo inému prejavu jeho vôle.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník uskutočnil v posledných piatich rokoch
s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak druhá strana o tomto úmysle v čase uskutočnenia
právneho úkonu vedela alebo musela vedieť.
(2)
Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka podľa odseku 1 sa predpokladá, ak druhá strana
v čase uskutočnenia právneho úkonu vedela alebo musela vedieť, že dlžník je v úpadku
podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní alebo že jeho úpadok hrozí, a že týmto
právnym úkonom bude veriteľ dlžníka ukrátený.
Odporovať možno odplatnej zmluve alebo inému právnemu úkonu, ktorý uskutočnil dlžník
so spriaznenou osobou podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní (spriaznená osoba)
alebo v prospech takejto spriaznenej osoby v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť
svojho veriteľa, ak spriaznená osoba v čase uskutočnenia právneho úkonu o tomto úmysle
vedela alebo musela vedieť.
(2)
Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle
v čase uskutočnenia právneho úkonu sa predpokladajú; to neplatí, ak spriaznená osoba
preukáže, že napriek náležitej starostlivosti, ktorú riadne a včas vynaložila, nemohla
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznať.
Odporovať možno právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý dlžník uskutočnil
v posledných troch rokoch, ak nejde o právny úkon podľa odseku 3.
(2)
Za právny úkon bez primeraného protiplnenia sa na účely odporovania považuje
a)
bezodplatný právny úkon dlžníka,
b)
odplatný právny úkon, na základe ktorého dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť
plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré
na jeho základe získal alebo má získať,
c)
právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti odpustil dlh svojmu dlžníkovi alebo
odmietol dedičstvo, ktoré nebolo predlžené.
(3)
Veriteľ nemôže odporovať právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ak ide o obvyklý
príležitostný dar nízkej hodnoty alebo o primerané plnenie dlžníka na verejnoprospešný
účel, alebo ak dlžník plní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.
Odporovať možno príklepu, ktorý bol v exekúcii vedenej proti dlžníkovi schválený
podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ako aj príklepu udelenému v dobrovoľnej
dražbe podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ak bol predmet dobrovoľnej
dražby vo vlastníctve dlžníka, pokiaľ bola alebo má byť hodnota najvyššieho podania
alebo cena dosiahnutá vydražením zaplatená z dlžníkovho majetku.
(2)
Ak je vydražiteľom podľa odseku 1 osoba spriaznená s dlžníkom, predpokladá sa, že
hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením bola alebo má byť zaplatená
z dlžníkovho majetku.
Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka sa uplatňuje žalobou proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne uskutočnil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo
nadobudol prospech.
(2)
Uplatneniu odporovacieho práva nebráni, ak z odporovateľného právneho úkonu alebo
v jeho dôsledku voči dlžníkovi vzniklo právo, ktoré možno uplatniť na súde, alebo
ktoré už bolo uspokojené.
Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka možno uplatniť aj proti osobe, na ktorú bol
predmet odporovateľného právneho úkonu ďalej prevedený, ak
a)
táto osoba v čase prevodu vedela alebo musela vedieť o okolnostiach zakladajúcich
právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi,
b)
išlo o prevod bez primeraného protiplnenia (§ 554), alebo
c)
je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo prevodcom, ibaže preukáže, že v čase prevodu
ani napriek náležitej starostlivosti, ktorú riadne a včas vynaložila, nemohla vedieť
o okolnostiach zakladajúcich právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na odporovanie proti osobe, pre ktorú
bolo na základe práva z odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo.
(3)
Ak možno právnemu úkonu dlžníka odporovať proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi
zrušenému bez likvidácie, možno odporovať aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi.
(4)
Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa
musí žalobou uplatniť proti všetkým osobám, ktoré predmet odporovateľného právneho
úkonu nadobudli po dlžníkovi; to neplatí voči osobe, ktorá zanikla bez právneho nástupcu
alebo ktorá zomrela, ak dedičstvo nepripadlo žiadnemu dedičovi.
Ak je predmetom odporovateľného právneho úkonu nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností,
môže sa veriteľ po podaní odporovacej žaloby domáhať zápisu poznámky o vedení odporovacieho
konania do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.
(2)
Právoplatný odporovací rozsudok je záväzný aj pre nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti,
ak bolo konanie o zápise tohto práva do katastra nehnuteľností začaté v čase, keď
bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka podľa odseku 1. Veriteľ sa môže voči
tomu, pre koho je právoplatný odporovací rozsudok záväzný, domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky rovnako ako voči tomu, proti komu úspešne uplatnil právo odporovať právnemu
úkonu dlžníka.
(3)
Ak je nadobudnutým vecným právom podľa odseku 2 právo zodpovedajúce vecnému bremenu
alebo záložné právo, použije sa § 562 rovnako.
Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka zanikne, ak ho veriteľ neuplatní na súde v
lehotách podľa § 552 až 555.
(2)
Odporovateľný právny úkon dlžníka sa považuje za uskutočnený v deň, keď nastali jeho
právne účinky. Ak zákon pri odporovateľnom právnom úkone vyžaduje zápis do katastra
nehnuteľností alebo do iného verejného registra, považuje sa tento úkon za uskutočnený
v deň zápisu do príslušného registra.
Právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval, je voči nemu právne neúčinný a veriteľ
sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku.
(2)
Ak uspokojenie podľa odseku 1 nie je možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech; ustanovenie § 557 ods. 1 sa použije primerane. Pre určenie výšky náhrady je rozhodujúci stav v čase odporovania
právnemu úkonu dlžníka.
(3)
V exekúcii vedenej proti dlžníkovi alebo v exekúcii podľa § 564 sa veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky speňažením alebo iným postihom
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
(4)
Odsek 3 platí aj vtedy, ak má byť v exekúcii vedenej proti dlžníkovi speňažený alebo
inak postihnutý majetok alebo jeho časť, ktorého vlastníkom je osoba, proti ktorej
veriteľ úspešne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, alebo osoba, pre
ktorú je podľa § 559 ods. 2 odporovací rozsudok záväzný. Tieto osoby sú povinné strpieť právne následky odporovania.
(5)
Ak v dôsledku opomenutia alebo iného prejavu vôle, ktorému veriteľ úspešne odporoval,
vznikol proti dlžníkovi exekučný titul, stáva sa voči veriteľovi právoplatnosťou odporovacieho
rozsudku tento exekučný titul neúčinným. Ak bola na základe takéhoto exekučného titulu
začatá exekúcia proti dlžníkovi, nemá voči veriteľovi táto exekúcia účinky.
Ak veriteľ úspešne odporoval právnemu úkonu dlžníka, ktorým bolo zriadené vecné bremeno
alebo záložné právo, alebo ak podľa § 557 ods. 2 úspešne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti osobe, pre ktorú bolo
zriadené vecné bremeno alebo záložné právo, zanikne v exekúcii vedenej proti dlžníkovi
alebo v exekúcii podľa § 564 vecné bremeno alebo záložné právo speňažením alebo iným postihom tej časti majetku,
na ktorú sa vecné bremeno alebo záložné právo vzťahovalo.
(2)
Ak je exekúcia podľa odseku 1 vedená na záloh, možno ju viesť aj bez súhlasu záložného
veriteľa; obmedzenie vyplývajúce z osobitného predpisu o exekučnom konaní sa nepoužije.
Kto je v exekúcii podľa § 561 ods. 3 alebo 4 alebo v exekúcii podľa § 564 povinný strpieť speňaženie svojho majetku alebo jeho časti, alebo iný postih, môže
sa tejto povinnosti zbaviť uspokojením veriteľovej pohľadávky do výšky priznanej exekučným
titulom.
(2)
Ak je veriteľova pohľadávka podľa odseku 1 väčšia ako všeobecná hodnota toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a z čoho sa môže veriteľ domáhať
uspokojenia, môže sa povinná osoba zbaviť svojej povinnosti peňažným plnením veriteľovi
vo výške všeobecnej hodnoty toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku
dlžníka; na prípadné protiplnenie sa neprihliada.
(3)
Pre určenie všeobecnej hodnoty podľa odseku 2 je rozhodujúci stav v čase peňažného
plnenia povinnej osoby veriteľovi; plnenie podľa odsekov 1 a 2 je veriteľ povinný
prijať.
Ak dlžník zomrel, zanikol bez právneho nástupcu, alebo ak nemožno proti dlžníkovi
viesť exekúciu z iného dôvodu, môže sa veriteľ, ktorý úspešne odporoval právnemu úkonu
dlžníka, domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekúcii vedenej proti osobe, proti
ktorej právnemu úkonu dlžníka úspešne odporoval alebo pre ktorú je podľa § 559 ods. 2 odporovací rozsudok záväzný.
(2)
V exekúcii podľa odseku 1 možno speňažiť alebo inak postihnúť len to, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, je exekúcia neprípustná.
Ak tomu istému právnemu úkonu dlžníka úspešne odporoval iný veriteľ, ktorý na základe
toho už dosiahol uspokojenie od povinnej osoby alebo z jej majetku, nemožno od povinnej
osoby v súhrne požadovať viac ako vyplýva z § 561 až 563 a § 567.
Ten, koho majetok bol v dôsledku neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu speňažený
v exekúcii vedenej proti dlžníkovi alebo v exekúcii podľa § 564 alebo kto plnil veriteľovi podľa § 563, poskytol veriteľovi náhradu podľa § 561 ods. 2 alebo mu nahradil škodu podľa § 567, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od osoby, ktorá na neho predmet odporovateľného
právneho úkonu previedla.
(2)
Ten, kto je povinný vrátiť vzájomné plnenie, môže rovnako požadovať vrátenie vzájomného
plnenia od osoby, ktorá na neho predmet odporovateľného právneho úkonu previedla.
Dlžník nemá právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia.
(3)
Dlžník ani iná osoba, ktorá je povinná vrátiť vzájomné plnenie, nemôže toto plnenie
odoprieť; ustanovenie § 469 sa nepoužije.
Ak tretia osoba nadobudla k predmetu odporovateľného právneho úkonu dlžníka také právo,
že proti nej nemožno odporovacie právo veriteľa uplatniť, je bezprostredný právny
predchodca takejto osoby, proti ktorému veriteľ odporovacie právo uplatniť mohol,
povinný nahradiť veriteľovi škodu.
Počas rokovania o uzavretí zmluvy sa strany navzájom pravdivo a úplne informujú o
všetkých skutkových a právnych okolnostiach, ktoré sú im známe a môžu mať vplyv na
platnosť zmluvy alebo na zrejmý záujem druhej strany na uzavretí zmluvy.
(2)
Rozsah povinnosti podľa odseku 1 zohľadňuje oprávnené záujmy každej zo strán a závisí
od okolností, za ktorých sa vedú rokovania o uzavretí zmluvy, od dodržiavania obozretnosti
a náležitej starostlivosti, od zručností a schopností strán, nákladov a ťažkostí spojených
so získaním informácie, vedomosti druhej strany o okolnosti, ako aj od jej možnosti
informáciu získať, a od zrejmej dôležitosti informácie pre druhú stranu.
(3)
Za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa odseku 1 zodpovedá strana ako pri nesplnení.
Ak strana vstúpi do rokovania o uzavretí zmluvy alebo v ňom pokračuje v rozpore s
princípom poctivosti, zodpovedá ako pri nesplnení.
(2)
Strana zodpovedá podľa odseku 1 aj za škodu spôsobenú nepoctivým ukončením rokovania
o uzavretí zmluvy bez spravodlivého dôvodu v takom jeho štádiu, v ktorom sa v dôsledku
správania nepoctivej strany uzavretie zmluvy javilo ako vysoko pravdepodobné.
Ak strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy získa dôvernú informáciu, nesmie ju v rozpore
s jej účelom poskytnúť tretej osobe alebo zneužiť vo svoj prospech, alebo v prospech
inej osoby, alebo v neprospech strany, ktorej sa dôverná informácia týka, a to bez
ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy.
(2)
Za dôvernú sa považuje taká informácia, ktorú ako dôvernú označí poskytujúca strana,
alebo o ktorej vzhľadom na jej povahu alebo okolnosti rokovania o zmluve druhá strana
vedela alebo musela vedieť, že je pre poskytujúcu stranu dôverná. Informácia označená
ako dôverná v zmluve, ktorá sa zverejňuje podľa zákona, sa nepovažuje za dôvernú.
(3)
Za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa odseku 1 zodpovedá strana ako pri nesplnení.
Strana, ktorej možno pričítať dôvod neplatnosti alebo zrušenia zmluvy a ktorá o tomto
dôvode v čase uzavretia zmluvy vedela alebo musela vedieť, zodpovedá za škodu ako
pri nesplnení.
(2)
Právo na náhradu škody nemá strana, ktorá v čase uzavretia zmluvy vedela alebo musela
vedieť o dôvode jej neplatnosti alebo zrušiteľnosti.
Ak bola zmluva uzavretá v inej ako písomnej forme a ktorákoľvek zmluvná strana bez
zbytočného odkladu doručí druhej strane písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy, ktoré
obsahuje ďalšie alebo odlišné podmienky ako tie, ktoré boli pôvodne dojednané, stávajú
sa tieto podmienky súčasťou zmluvy, len ak nemenia zmluvu podstatným spôsobom a ak
druhá strana nevyhlási bez zbytočného odkladu, že s nimi nesúhlasí.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak potvrdenie o uzavretí zmluvy doručil obchodník
spotrebiteľovi.
Cena alebo iná zmluvná podmienka môže byť určená odkazom na cenník, znalecký posudok,
technickú normu alebo iný obdobný dokument. Ak v čase uzavretia zmluvy dokument ešte
neexistuje alebo nie je stranám dostupný, nastane účinnosť zmluvy až vznikom alebo
sprístupnením dokumentu.
(2)
Ak dokument, na ktorý zmluva odkazuje, nevznikol alebo po uzavretí zmluvy zanikol
alebo nie je stranám dostupný, nahradí sa chýbajúca časť zmluvy obsahom najviac zodpovedajúcim
dokumentu, na ktorý zmluva odkazuje, ak to vzhľadom na okolnosti predstavuje pre strany
poctivé usporiadanie ich vzťahov. Inak platí, že odkladacia podmienka nebola splnená.
Strany sa môžu dohodnúť, že cenu plnenia alebo iné podmienky v zmluve doplní jedna
z nich. V takom prípade je účinnosť zmluvy podmienená doplnením obsahu zmluvy stranou,
ktorá je na to oprávnená.
(2)
Doplnenie obsahu zmluvy jednou zo zmluvných strán musí byť poctivé, inak sa na doplnenie
neprihliada.
Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy bude dojednaná dodatočne
po jej uzavretí, sa považuje za podmienku účinnosti zmluvy; to neplatí, ak dali strany
nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej dohody nemá vplyv na účinnosť uzavretej
zmluvy.
Strany sa môžu písomne dohodnúť, že určitú časť zmluvy určí súd alebo tretia osoba
určená v dohode. Ak tretia osoba časť zmluvy v primeranej lehote neurčí alebo odmietne
určiť, určí túto časť zmluvy na návrh ktorejkoľvek strany súd.
(2)
Časť zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím zmluvy, pričom sa prihliadne
na okolnosti, za ktorých bola zmluva dojednaná. Časť zmluvy určená súdom alebo treťou
osobou sa stáva súčasťou zmluvy medzi stranami.
(3)
Ak má časť zmluvy určiť viacero tretích osôb, vyžaduje sa dohoda všetkých týchto
osôb.
(4)
Právo na určenie časti zmluvy súdom alebo treťou osobou zanikne, ak ho oprávnená
strana neuplatní do jedného roka odo dňa, keď mohla o určenie časti zmluvy prvýkrát
požiadať.
Ak sa po uzavretí zmluvy zmenia okolnosti tak, že možno plniť len za sťažených podmienok,
s väčšími nákladmi alebo oneskorene, alebo ak sa stane plnenie pre niektorú zo strán
inak zložitejšie (podstatná zmena okolností) avšak nejde o zmarenie základného účelu
zmluvy (§ 503), nie je tým povinnosť strany plniť nijako dotknutá.
(2)
Ak vznikne podstatnou zmenou okolností medzi stranami zmluvy s jednorazovým odloženým
plnením alebo s opakovaným alebo trvajúcim plnením hrubý nepomer v právach a povinnostiach
tým, že sa jednej z nich neprimerane zvýšia náklady plnenia alebo sa neprimerane zníži
hodnota predmetu plnenia, môže sa dotknutá strana domáhať obnovenia rokovania o zmluve.
To však platí len vtedy, ak podstatnú zmenu okolností a jej vplyv na záväzok nemohla
dotknutá strana predpokladať alebo ovplyvniť v čase uzavretia zmluvy a ak sa strany
o nej dozvedeli až po uzavretí zmluvy.
(3)
Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene záväzku, rozhodne na návrh ktorejkoľvek
z nich súd tak, že záväzok zmení obnovením rovnováhy v právach a povinnostiach strán,
a ak obnovenie rovnováhy nie je možné alebo od dotknutej strany nemožno rozumne a
poctivo očakávať akceptovanie zmeny záväzku, súd záväzok zruší ku dňu a za podmienok
určených v rozhodnutí. Návrhmi strán nie je súd viazaný.
(4)
Uplatnenie práv podľa odseku 2 alebo odseku 3 neoprávňuje dotknutú stranu neplniť
ani odoprieť plnenie.
(5)
Právo vyplývajúce z odseku 3 zanikne, ak ho strana neuplatní na súde do jedného roka
odkedy sa o podstatnej zmene okolností dozvedela alebo musela dozvedieť.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú rovnako na práva a povinnosti z jednostranných
právnych úkonov s jednorazovým odloženým plnením alebo s opakovaným alebo trvajúcim
plnením.
Dotknutá strana sa nemôže dovolávať zmeny okolností podľa § 580, ak
a)
na seba prevzala nebezpečenstvo zmeny okolností,
b)
neinformovala druhú stranu o zmene okolností bez zbytočného odkladu od okamihu, keď
sa dozvedela alebo musela dozvedieť o zmene okolností a o jej vplyve na záväzok, ibaže
druhá strana o zmene okolností a o jej vplyve na záväzok vedela,
c)
neuplatnila právo na obnovenie rokovania o zmluve v primeranej lehote od okamihu,
keď sa o zmene okolností a o jej vplyve na záväzok dozvedela alebo musela dozvedieť;
pričom v pochybnostiach sa za primeranú považuje dvojmesačná lehota,
d)
ide o odvážnu zmluvu a zmena sa týka jej podstaty,
e)
zmena okolností nastala po neospravedlnenom nesplnení dotknutej strany, alebo
f)
ide o finančný nástroj alebo veľkoobchodný energetický produkt.
Každý z viacerých právnych úkonov, uskutočnených pri tom istom rokovaní alebo zachytených
v tom istom dokumente, sa posudzuje samostatne.
(2)
Ak vyplýva z povahy viacerých právnych úkonov alebo z ich účelu známeho stranám pri
vzniku právneho úkonu, že sú na sebe vzájomne závislé, je vznik každého z nich podmienkou
vzniku ostatných právnych úkonov. Zánik záväzku z niektorého z právnych úkonov bez
uspokojenia veriteľa spôsobuje zánik ostatných závislých právnych úkonov, a to s obdobnými
právnymi účinkami.
(3)
Ak je jeden alebo viac právnych úkonov závislých od jedného alebo viacerých právnych
úkonov, platí odsek 2 pre závislý právny úkon rovnako.
Zmluvou o budúcej zmluve sa aspoň jedna strana zaväzuje uzavrieť budúcu zmluvu, ktorej
obsah je dojednaný aspoň všeobecným spôsobom.
(2)
Budúcou zmluvou môže byť aj zmluva s treťou osobou. Ustanovenie § 614 sa použije rovnako; tretia osoba však môže požadovať uzavretie budúcej zmluvy, len
ak to bolo v zmluve o budúcej zmluve dohodnuté.
Oprávnená strana môže vyzvať zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy v dohodnutej
lehote, inak do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve.
Ak oprávnená strana v lehote podľa § 584 vyzve zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy, je zaviazaná strana povinná uzavrieť
budúcu zmluvu s dojednaným obsahom, a to najneskôr do uplynutia dohodnutej lehoty,
inak bez zbytočného odkladu.
(2)
Povinnosť zaviazanej strany uzavrieť budúcu zmluvu zanikne, ak sa okolnosti, z ktorých
strany pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve vychádzali, zmenili natoľko, že nemožno
uzavretie budúcej zmluvy spravodlivo požadovať; to neplatí, ak zaviazaná strana túto
zmenu okolností neoznámila oprávnenej strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o nej dozvedela alebo musela dozvedieť.
Ak zaviazaná strana budúcu zmluvu včas neuzavrie, je povinná nahradiť škodu, ktorá
oprávnenej strane vznikla v dôsledku toho, že sa spoliehala na uzavretie budúcej zmluvy.
(2)
Ak bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá v písomnej forme, môže sa oprávnená strana
namiesto práva na náhradu škody domáhať, aby bola zaviazanej strane rozhodnutím súdu
uložená povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu.
(3)
Ak oprávnená strana uplatní na súde nárok podľa odseku 2, má právo na náhradu škody
spôsobenej omeškaním s uzavretím budúcej zmluvy.
Ak súd ukladá povinnosť podľa § 586 ods. 2, určí obsah budúcej zmluvy v rozsahu, v ktorom nebol dojednaný stranami, a to podľa
účelu zrejme sledovaného uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, pričom sa prihliadne na
okolnosti, za ktorých bola dojednaná.
Práva vyplývajúce z § 586 ods. 2 a § 587 zaniknú, ak ich oprávnená strana neuplatní na súde do jedného roka od uplynutia lehoty
na uzavretie budúcej zmluvy (§ 585 ods. 1).
Verejný návrh možno zmeniť alebo odvolať rovnakým spôsobom ako bol uverejnený, ak
navrhovateľ uverejnil zmenu alebo odvolanie skôr ako mu bolo odoslané prijatie verejného
návrhu.
Ak to vyplýva z verejného návrhu, je zmluva uzavretá s určitým počtom osôb v súlade
s verejným návrhom alebo so všetkými, ktorí prijatie verejného návrhu včas oznámili
navrhovateľovi.
Navrhovateľ oznámi príjemcovi uzavretie zmluvy bez zbytočného odkladu. V rovnakej
lehote oznámi všetkým, ktorí oznámili prijatie verejného návrhu včas, avšak zmluva
s nimi nebola uzavretá, že ich prijatie verejného návrhu nemalo za následok vznik
zmluvy.
(2)
Ak navrhovateľ neoznámi príjemcovi uzavretie zmluvy v lehote podľa odseku 1, môže
príjemca svoj prejav vôle zrušiť. Toto právo zanikne, ak ho príjemca nevykoná bez
zbytočného odkladu po dôjdení oneskoreného oznámenia o uzavretí zmluvy, inak bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa dozvie o uzavretí zmluvy.
Vyhlasovateľ v písomnej forme vymedzí aspoň všeobecným spôsobom predmet plnenia a
zásady zvyšného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom trvá, určí spôsob predkladania
návrhov, lehotu na ich predloženie a lehotu na oznámenie prijatia vybraného návrhu.
(2)
Vyhlasovateľ uverejní podmienky verejnej súťaže vhodným spôsobom.
Vyhlasovateľ zahrnie do verejnej súťaže len tie návrhy, ktorých obsah zodpovedá podmienkam
verejnej súťaže a ktoré boli predložené v lehote na predkladanie návrhov.
(2)
Navrhovateľ nemá právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na verejnej súťaži.
Vyhlasovateľ je povinný prijať vybraný návrh a oznámiť to navrhovateľovi spôsobom
a v lehote podľa podmienok verejnej súťaže.
(2)
Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach verejnej súťaže
a navrhovateľ bez zbytočného odkladu odmietne prijatie návrhu ako oneskorené, zmluva
nevznikne.
Na zmluvu, ktorej obsah zahŕňa podstatné znaky niektorej zo zmlúv upravených v zákone
(pomenovaná zmluva), sa použijú ustanovenia zákona upravujúce túto zmluvu. Základný
princíp podľa čl. 2 tým nie je dotknutý.
(2)
Strany môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená v zákone (nepomenovaná zmluva).
Na záväzok vzniknutý z takejto zmluvy sa primerane použijú ustanovenia zákona o tej
pomenovanej zmluve, ktorá je nepomenovanej zmluve najbližšia, ak to neodporuje dohode
strán ani povahe záväzku.
Ak zo zmluvy vyplýva, že je odplatná, avšak výška odplaty nie je určená a nie je dohodnutý
ani spôsob jej určenia, platí, že odplata bola dohodnutá vo výške obvyklej v čase
a mieste uzavretia zmluvy.
Ak si strany dojednali sadzbu úroku, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú sadzbu tohto
úroku podľa osobitného predpisu, je dlžník povinný platiť úrok v najvyššej prípustnej
sadzbe.
(2)
Ak sadzba úroku nie je dojednaná, určí sa podľa osobitného predpisu; ustanovenie
§ 472 tým nie je dotknuté.
(3)
V pochybnostiach platí, že dojednaná sadzba úroku sa týka ročného obdobia.
Obsah zmluvy alebo jeho časť možno určiť aj odkazom na všeobecné zmluvné podmienky.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, všeobecné zmluvné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy,
ak
a)
zmluva na ich použitie výslovne odkazuje alebo na mieste uzavretia zmluvy bola jasne
viditeľná informácia o ich použití, ak výslovný odkaz na ich použitie je možný len
s neprimeranými ťažkosťami, a
b)
druhej zmluvnej strane bolo pred uzavretím zmluvy umožnené oboznámiť sa s ich obsahom
primeraným spôsobom, najmä sprístupnením na mieste uzavretia zmluvy alebo na webovom
sídle zmluvnej strany, alebo možno vzhľadom na okolnosti a postavenie zmluvných strán
rozumne predpokladať, že všeobecné zmluvné podmienky, bežne používané v obchodnom
styku, sú im známe.
Ak strany odkážu v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí na všeobecné zmluvné
podmienky, ktoré si navzájom odporujú, nemá odkaz v prijatí právne účinky.
(2)
Ak strana, ktorej všeobecné zmluvné podmienky sa podľa odseku 1 nepoužijú, vylúči
použitie všeobecných zmluvných podmienok druhej strany najneskôr bez zbytočného odkladu
po výmene prejavov vôle, platí, že zmluva nebola uzavretá.
Štandardizované zmluvné podmienky sú zmluvné podmienky vopred pripravené jednou stranou
alebo určené podľa jej pokynov na použitie vo viacerých prípadoch bez toho, aby druhá
strana mohla zásadne ovplyvniť ich obsah.
Štandardizované zmluvné podmienky, ktoré druhá strana nemohla rozumne očakávať, najmä
vzhľadom na ich umiestnenie v texte, obsah alebo spôsob vyjadrenia, sa nestávajú súčasťou
zmluvy; to neplatí, ak boli druhou stranou výslovne prijaté alebo bola na ne strana
výslovne upozornená.
(2)
Ak ide o zmluvu medzi podnikateľmi alebo o zmluvu medzi podnikateľom a subjektom
verejného práva, použije sa odsek 1, len ak to druhá strana namietne v lehote jedného
roka od uzavretia zmluvy.
Zmluva v prospech tretej osoby musí obsahovať aspoň spôsob určenia tretej osoby.
Platnosti zmluvy nebráni, ak tretia osoba v čase jej uzavretia ešte neexistuje.
(2)
Tretia osoba je zo zmluvy oprávnená okamihom, keď so zmluvou prejaví súhlas voči
všetkým zmluvným stranám. Inak platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli, a právo
na plnenie má strana, ktorá plnenie v prospech tretej osoby vyhradila; to platí aj
vtedy, ak tretia osoba súhlas so zmluvou odoprie.
(3)
Dlžník má voči tretej osobe tie isté námietky ako voči tomu, s kým zmluvu uzavrel.
Proti pohľadávke tretej osoby môže dlžník započítať pohľadávku voči tomu, s kým zmluvu
uzavrel, len ak ide o pohľadávky zo zmluvy v prospech tretej osoby.
Ak sa strana zaviazala zabezpečiť, že tretia osoba poskytne druhej strane určité
plnenie, je povinná nahradiť škodu spôsobenú tým, že tretia osoba plnenie neposkytla.
(2)
Ak sa strana zaviazala zabezpečiť, že tretia osoba sa druhej strane na určité plnenie
zaviaže, je povinná nahradiť škodu spôsobenú tým, že sa druhá strana spoliehala na
poskytnutie plnenia.
(3)
Ak to neodporuje dohode ani povahe plnenia, zodpovednosti podľa odsekov 1 a 2 sa
strana zbaví, ak druhej strane sama ponúkne plnenie.
Veriteľ a dlžník sa môžu písomne dohodnúť, že pri úpadku dlžníka alebo pri jeho zrušení
s likvidáciou sa všetky pohľadávky alebo určené pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (podriadenie pohľadávky).
Podriadenie pohľadávky sa vzťahuje aj na pohľadávku vzniknutú v dôsledku neplatnosti
zmluvy, z ktorej podriadená pohľadávka vznikla (podriadená zmluva).
(2)
Podriadenie pohľadávky, ktoré bolo dohodnuté v neplatnej podriadenej zmluve, je neplatné,
len ak sa aj naň vzťahuje dôvod neplatnosti podriadenej zmluvy.
Podriadenie pohľadávky možno dohodnúť na určitú dobu, najmenej však na tri roky,
alebo na dobu neurčitú.
(2)
Ak je podriadenie pohľadávky dohodnuté na dobu kratšiu ako tri roky, platí, že je
dohodnuté na dobu troch rokov.
(3)
Dohodu o podriadení pohľadávky nemožno meniť ani zrušiť a záväzok, ktorý z nej vznikol,
nemôže zaniknúť dohodou, výpoveďou, odstúpením, zaplatením odstupného ani urovnaním.
uplynutím troch rokov od dôjdenia výpovede, ak bolo dohodnuté na neurčitú dobu,
c)
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.
(2)
Ak je pred zánikom podriadenia pohľadávky podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b)
na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia alebo dlžník vstúpi
do likvidácie, podriadenie nezanikne pred zrušením konkurzu, splnením reštrukturalizačného
plánu alebo pred skončením likvidácie.
Obchodník nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať,
uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je obchodník povinný podľa zákona
alebo v súlade s povinnosťou náležitej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj
bez takejto zmluvy.
Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti
s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Právny
úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu určenú v rozpore s predchádzajúcou
vetou, je neplatný.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku.
(2)
Neprijateľnou podmienkou je každé ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ak zákon neustanovuje inak.
(3)
Na neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa neprihliada.
(4)
Na návrh spotrebiteľa prihliadne súd na obsah neprijateľnej podmienky, ako keby nebola
neprijateľnou.
Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy nie je neprijateľnou podmienkou, ak sa týka hlavného
predmetu plnenia alebo primeranosti ceny a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
(2)
Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zodpovedá zneniu všeobecne záväzného právneho
predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, prípadne
jej zásadám, nie je neprijateľnou podmienkou.
(3)
Neprijateľnou podmienkou nie je ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré bolo individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané sa nepovažuje také ustanovenie, s ktorým mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho
obsah.
(4)
Predpokladá sa, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy neboli individuálne dojednané.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru, služby
alebo digitálneho plnenia, na ktoré bola zmluva uzavretá, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzavretím zmluvy v čase jej uzavretia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)
dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým
sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo škoda na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)
umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj vtedy,
ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej doby,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky dlhy aj vtedy, ak obchodník nesplnil
dlhy, ktoré vznikli,
i)
umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru, služby alebo digitálneho plnenia bude určená v čase ich splnenia,
alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru, služby alebo digitálneho plnenia
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia
zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj dlh, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho dlhu,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná
strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia dlhu zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)
spôsobujú, že zmluva uzavretá na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predlžuje, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátku lehotu
na prejavenie súhlasu s predĺžením zmluvy,
o)
oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať len obchodníkovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo
vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia
podmienok ustanovených osobitným zákonom,
r)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho dlhu v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho dlhu vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia
dohody o zabezpečení splnenia dlhu spotrebiteľa,
s)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavieraní
zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
u)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
v)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech
tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so
spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby
plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek dlhy tretej osobe.
Ak súd v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa osobitného
predpisu určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú,
je obchodník povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka.
(2)
Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 vzťahuje len na časť zmluvnej podmienky, je
obchodník povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou
alebo šekom je neplatné.
(2)
Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzuje spotrebiteľa vo vlastnom mene
alebo v zastúpení inou osobou, uznať svoj dlh pre prípad neplnenia povinností vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy, je neplatné.
(3)
Účinky uznania dlhu podľa § 148 ods. 1 a § 435 nenastanú, ak dlh, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, uznal spotrebiteľ, ktorý o
premlčaní nevedel a ani nemusel vedieť.
(4)
Záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy alebo
z iných príjmov, len ak bola dohoda písomne uzavretá na osobitnej listine, spotrebiteľ
bol výslovne poučený o jej dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť; inak je dohoda neplatná.
Ak je záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečený záložným právom, môže sa záložný
veriteľ pri výkone záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
predpisu alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov.
Ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať
vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň
s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej
vo výške
a)
desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie
je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej
zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b)
piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je
spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej
zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo
c)
dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie
je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej
zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
Ak sú splnené podmienky podľa § 633, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako
15 dní od dôjdenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní,
v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 462 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť
sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že obchodník zmenil
zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné
prostriedky, obchodník je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach,
ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú,
rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má obchodník, ak jednostranne
vypovedal zmluvu podľa § 637 ods. 1.
PIATY ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O POSKYTNUTÍ PEŇAŽNÝCHPROSTRIEDKOV SPOTREBITEĽOVI ZA ODPLATU
Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorého si obchodník,
ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho
objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej doby vypovedať túto
zmluvu, sa nepovažuje za neprijateľnú podmienku podľa § 629 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý obchodník nezapríčinil, nemohol predvídať
ani odvrátiť a ktorý obchodníkovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom obchodník sa
v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného
odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
(2)
Ustanovenia § 629 písm. g), i) a j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom
je
a)
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi
alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu
alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
b)
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
(3)
Za neprijateľnú podmienku podľa § 629 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a)
obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu, vyhradzuje právo
z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných
poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ
alebo obchodník, ak sa súčasne obchodník zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
b)
obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
na dobu neurčitú, ak sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa
vypovedať túto zmluvu písomne informoval spotrebiteľa v primeranej lehote vopred,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne vypovedať túto zmluvu ku dňu účinnosti zmeny.
(4)
Ustanovenie § 629 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom
je doložka o cenových indexoch, ak takáto doložka nie je v rozpore so zákonom a ak
spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Komu hrozí škoda, má v prípade vážneho ohrozenia právo domáhať sa, aby súd uložil
povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
(2)
Povinnosť zakročiť na ochranu iného má ten, komu to ukladá zákon; ďalej ten, kto
vytvoril nebezpečnú situáciu alebo má nad ňou kontrolu alebo ak si to vyžaduje povaha
vzťahu medzi stranami. Rovnaká povinnosť vzniká tomu, kto môže podľa svojich možností
a schopností škodu ľahko odvrátiť, ak medzi závažnosťou škody a ťažkosťami s jej odvrátením
existuje zrejmý nepomer.
Ak škoda vznikla alebo sa zväčšila následkom okolností, ktoré sú pričítateľné poškodenému,
alebo v dôsledku rizika, ktoré znáša poškodený, zníži sa zodpovednosť škodcu v rozsahu,
v akom tieto okolnosti alebo riziko prispeli k vzniku alebo zväčšeniu škody.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak poškodený neupozornil škodcu na mimoriadne
vysoké riziko vzniku škody alebo nezabránil vzniku škody, ak sa to od poškodeného
dalo rozumne očakávať.
(3)
Na okolnosti alebo riziko, ktoré idú na ťarchu škodcu alebo poškodeného a podieľali
sa na vzniku škody len zanedbateľným spôsobom, sa neprihliada.
Za škodu spôsobenú náhodou zodpovedá ten, kto dal k náhode svojím zavinením podnet,
najmä tým, že porušil právny predpis alebo poškodil zariadenie, ktoré majú náhodným
škodám zabrániť.
(2)
Ak sa na spôsobení škody podieľala aj náhoda, za ktorú podľa odseku 1 nikto nezodpovedá,
zodpovedá škodca za škodu len v miere, ktorou prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu
jej rozsahu, alebo ktorou prispeli k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu okolnosti,
ktoré možno škodcovi pričítať.
Ak za škodu zodpovedá viacero škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2)
Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodnúť, že za škodu zodpovedajú
viacerí škodcovia podľa svojej účasti na jej spôsobení. Ak nemožno mieru účasti presne
určiť, vychádza súd z miery pravdepodobnosti spôsobenia škody.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak škodcovia zodpovedajú súbežne, alebo ak sa niektorý
zo škodcov vedome zúčastnil na spôsobení škody inou osobou alebo ju podnecoval alebo
podporoval alebo ak má škodca zodpovedať za škodu spôsobenú pomocníkom.
Ak škodu spôsobilo viacero samostatných príčin súčasne, zodpovedajú za ňu škodcovia
spoločne a nerozdielne; to platí aj vtedy, ak by škoda bez spoločného pôsobenia nevznikla.
Ak škodu spôsobila niektorá z viacerých súčasne pôsobiacich samostatných príčin, avšak
nemožno zistiť ktorá, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne všetky osoby, ktoré
by inak zodpovedali za škodu spôsobenú týmito príčinami.
Ak za škodu zodpovedajú viacerí škodcovia spoločne a nerozdielne, vyporiadajú sa medzi
sebou podľa účasti na jej spôsobení. Ak nemožno mieru účasti presne určiť, vychádza
súd z miery pravdepodobnosti spôsobenia škody. Ustanovenie § 327 sa nepoužije.
Kto v krajnej núdzi spôsobí škodu, aby odvrátil od seba alebo od iného priamo hroziace
nebezpečenstvo, je povinný škodu nahradiť.
(2)
Povinnosť k náhrade škody podľa odseku 1 nemá ten, kto poškodil alebo zničil vec,
ktorá je zdrojom nebezpečenstva, sám toto nebezpečenstvo nevyvolal a nebezpečenstvo
nebolo možné odvrátiť inak. Ak je záujem ohrozeného v porovnaní s významom veci, ktorá
je zdrojom nebezpečenstva nepodstatný, ohrozený je povinný zásah strpieť, to však
nevylučuje jeho právo na náhradu škody.
(3)
Ak použije ten, kto odvracia škodu, k odvráteniu tejto škody vec patriacu inému,
ktorá sama nie je zdrojom nebezpečenstva, význam tejto veci je zjavne výrazne nižší
v porovnaní so závažnosťou ujmy hroziacej ohrozenému a nebezpečenstvo nie je možné
odvrátiť inak, je vlastník veci povinný toto použitie strpieť. Právo ohrozeného použiť
cudziu vec nemá vplyv na jeho povinnosť na náhradu škody podľa odseku 1.
(4)
Ak prekročí ohrozený hranice krajnej núdze z dôvodu ospravedlniteľného rozrušenia
mysle vyvolaného priamo hroziacim nebezpečenstvom, nekoná zavinene.
Kto odvracia od seba alebo iného bezprostredne hroziaci alebo trvajúci protiprávny
útok, nekoná protiprávne, ak je obrana vhodná a potrebná na odvrátenie útoku; to neplatí,
ak je zjavné, že obrana je celkom neprimeraná, najmä s ohľadom na význam ohrozeného
záujmu brániaceho sa a závažnosť ujmy útočníka spôsobenej odvracaním útoku.
(2)
Ak prekročí ten, kto sa bráni, hranice nutnej obrany z dôvodu ospravedlniteľného
rozrušenia mysle vyvolaného útokom, nekoná protiprávne.
Kto spôsobil škodu, nekoná protiprávne, ak poškodený s touto škodou vopred súhlasil;
to neplatí, ak udelenie súhlasu vylučuje zákon alebo ide o záujmy poškodeného, o ktorých
nemôže bez obmedzenia rozhodovať.
Kto spôsobil škodu tomu, kto sa zbytočne vystavil zvýšenému nebezpečenstvu jej vzniku,
nie je za ňu zodpovedný, ak bolo toto nebezpečenstvo poškodenému vopred známe; to
neplatí, ak poškodený nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky,
ibaže sa do takého stavu priviedol vlastným zavinením.
(2)
Konanie na vlastné nebezpečenstvo podľa odseku 1 nevylučuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú úmyselne.
Kto zavinene protiprávne poruší právo na ochranu osobnosti, vlastnícke právo alebo
iné obdobné právo pôsobiace proti všetkým, zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
(2)
Rovnako za škodu zodpovedá ten, kto zavinene poruší zákonnú povinnosť ustanovenú
na ochranu pred takouto škodou.
Kto za hospodárskym alebo profesijným účelom prevádzkuje podnik alebo vykonáva obdobnú
organizovanú činnosť, zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou alebo obdobnou organizovanou
činnosťou, vecou pri nich použitou, alebo ich vplyvom na okolie, vrátane škôd spôsobených
použitým pomocníkom.
(2)
Prevádzkovateľ sa vyviní, ak preukáže, že nezanedbal náležitú starostlivosť.
Prevádzkovateľ mimoriadne nebezpečnej prevádzky zodpovedá za škodu vyvolanú takým
pôsobením zdroja zvýšeného nebezpečenstva, ktorým sa navonok prejavuje mimoriadna
nebezpečnosť prevádzky.
(2)
Prevádzka je mimoriadne nebezpečná, ak nemožno vopred rozumne vylúčiť možnosť vzniku
závažnej škody ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
(3)
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Zodpovednosť za škodu pri prevádzke dopravných prostriedkov
Kto vykonáva prevádzku dopravy, zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Rovnako zodpovedá za škodu aj prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového
plavidla alebo lietadla.
(2)
Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v dopravnej prevádzke, nemôže
sa prevádzkovateľ zodpovednosti zbaviť.
(3)
Ak bola škoda spôsobená inými okolnosťami ako podľa odseku 2, zbaví sa prevádzkovateľ
zodpovednosti, ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.
Namiesto prevádzkovateľa zodpovedá za škodu ten, kto použije dopravný prostriedok
bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spoločne
s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil.
Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a na veci, ako aj za škodu spôsobenú
odcudzením alebo stratou veci, ak fyzická osoba stratila pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov, a ak ide o vyporiadanie
medzi nimi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Kto pravidelne prevádzkuje ubytovacie služby, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré
boli osobami alebo pre ne vnesené v súvislosti s ubytovaním do priestorov, ktoré boli
vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané
prevádzkovateľovi alebo niektorému z jeho zamestnancov.
(2)
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že ku škode došlo v dôsledku
vyššej moci alebo v dôsledku osobitnej povahy vnesenej veci, alebo že škodu spôsobila
osoba, ktorá poškodeného s jeho súhlasom sprevádzala alebo navštívila.
(3)
Zodpovednosť prevádzkovateľa sa nevzťahuje na dopravné prostriedky, veci v nich ponechané
ani na živé zvieratá, ibaže ich prevádzkovateľ prevzal do úschovy.
Ak je s prevádzkovaním činnosti spravidla spojené odkladanie vecí a ak bola vec odložená
na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa takéto veci obvykle odkladajú, zodpovedá
prevádzkovateľ za škodu na veci osobe, ktorá ju odložila.
(2)
Rovnako zodpovedá prevádzkovateľ strážených garáží alebo strážených prevádzok podobného
druhu, ak ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.
(3)
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že ku škode došlo v dôsledku
vyššej moci alebo v dôsledku osobitnej povahy odloženej veci.
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy
zodpovedá prevádzkovateľ podľa ustanovení o zodpovednosti za prevádzku dopravného
prostriedku (§ 656).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvieraťom alebo vecou
Kto nielen krátkodobo vykonáva nad zvieraťom faktickú moc v záujme vlastného prospechu
(chovateľ), zodpovedá za škodu týmto zvieraťom spôsobenú. Ak takúto osobu nemožno
určiť, platí, že je ňou vlastník zvieraťa.
(2)
Chovateľ sa vyviní, ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti.
(3)
Namiesto chovateľa zodpovedá za škodu ten, kto zviera odňal proti vôli alebo bez
súhlasu chovateľa alebo osoby, ktorej bolo zviera zverené. Tejto zodpovednosti sa
nemožno zbaviť.
Za škodu, ktorú spôsobí vec bezprostredne neovládaná človekom, zodpovedá ten, kto
mal mať nad vecou dohľad. Ak takúto osobu nemožno určiť, platí, že je ňou jej vlastník.
(2)
Za škodu spôsobenú zrútením, pádom, vyhodením alebo vyliatím veci z miestnosti alebo
podobného miesta zodpovedá spolu s osobou uvedenou v odseku 1 ten, kto takéto miesto
užíva. Ak takúto osobu nemožno určiť, platí, že je ňou jeho vlastník.
(3)
Vyviní sa ten, kto preukáže, že pri dohľade nad vecou nezanedbal náležitú starostlivosť.
Vlastník stavby alebo iného diela spojeného s pozemkom zodpovedá za škodu spôsobenú
ich zrútením. To rovnako platí aj pre škodu spôsobenú oddelením časti stavby alebo
iného diela.
(2)
Spolu s vlastníkom stavby alebo iného diela zodpovedá za škodu ich predchádzajúci
vlastník, ak má škoda príčinu v nedostatku, ktorý vznikol za trvania jeho vlastníckeho
práva a k škodnej udalosti došlo do jedného roka od zániku jeho vlastníckeho práva.
Zodpovednosť za škodu sa nevzťahuje na nedostatky, na ktoré nástupcu upozornil.
(3)
Spolu s vlastníkom stavby alebo iného diela zodpovedá za škodu ten, kto za odplatu
prevzal na seba povinnosť ich údržby.
(4)
Vyviní sa ten, kto preukáže, že pri dohľade nad stavbou alebo iným dielom nezanedbal
náležitú starostlivosť.
Kto pri svojej činnosti použije splnomocnenca alebo iného pomocníka, zodpovedá spolu
s pomocníkom za škodu, ktorú pomocník spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti;
to neplatí, ak sa niekto zaviazal vykonať činnosť pre iného samostatne, ibaže ho na
to iná osoba vybrala bez náležitej starostlivosti alebo naňho nedostatočne dohliadala.
(2)
Ak je pomocníkom podľa odseku 1 zamestnanec, zodpovedá poškodenému len za škodu spôsobenú
úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou, a to v rozsahu podľa pracovnoprávnych predpisov.
Inak zamestnanec poškodenému nezodpovedá; jeho zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov tým nie je dotknutá.
Kto sa zavinene uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
(2)
Za škodu spôsobenú tým, kto nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho
následky, zodpovedá aj ten, kto ho do tohto stavu úmyselne priviedol.
Majetková škoda sa nahrádza v peniazoch. Ak je to primerané okolnostiam, môže poškodený
požadovať nahradenie škody iným vhodným spôsobom, najmä navrátením do pôvodného stavu,
prevodom práva alebo prevodom zmluvy.
(2)
Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
(3)
Ak spočíva škoda vo vzniku dlhu, má poškodený právo, aby ho škodca dlhu zbavil alebo
aby mu poskytol náhradu.
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej obvyklej ceny a zohľadní sa, čo musí
poškodený na obnovenie alebo nahradenie funkcie veci účelne vynaložiť.
Pri poranení nehospodárskeho zvieraťa nahradí škodca náklady účelne vynaložené na
liečbu a starostlivosť o zranené zviera tomu, kto ich vynaložil.
(2)
Náklady nemožno považovať za neúčelné, hoci podstatne prevyšujú hodnotu zvieraťa,
ak by ich v postavení poškodeného vynaložila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení
chovateľa.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd výšku náhrady škody primerane znížiť,
najmä ak by inak bola voči škodcovi hrubo nespravodlivá alebo zjavne neprimeraná.
Prihliadne pritom spravidla na mieru zavinenia škodcu, právnu povahu jeho zodpovednosti
a na okolnosti, za ktorých ku škode došlo.
(2)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.
Ak boli zásahom do práva na ochranu osobnosti splnené podmienky zodpovednosti za škodu,
je škodca povinný odčiniť v peniazoch aj nemajetkovú škodu týmto zásahom spôsobenú.
Náhrada škody pri poškodení zdravia a pri usmrtení
Pri poškodení zdravia je škodca povinný odčiniť poškodenému vytrpenú bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu; z dôvodov hodných osobitného zreteľa
je škodca povinný odčiniť poškodenému aj inú nemajetkovú škodu.
Škodca je povinný nahradiť účelne vynaložené náklady spojené so starostlivosťou o
zdravie poškodeného, o jeho osobu a domácnosť tomu, kto ich vynaložil; na požiadanie
je povinný zložiť na tieto náklady primeraný preddavok.
(2)
Ak má poškodenie zdravia za následok dlhodobé zvýšenie potrieb poškodeného, je škodca
povinný nahrádzať poškodenému tieto zvýšené potreby peňažným dôchodkom.
Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného
pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitného predpisu.
Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje
po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku
vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. Prihliadne sa pritom aj na zvyšovanie
zárobkov v danom odbore a na pravdepodobný rast zárobku poškodeného podľa rozumných
očakávaní.
(2)
Ak dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti zárobok len s vynaložením
zvýšeného úsilia, ktoré by bez škodnej udalosti nemusel vynaložiť, je škodca povinný
nahradiť poškodenému aj toto zvýšené úsilie.
Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na dôchodku, a to peňažným dôchodkom
vo výške rozdielu medzi dôchodkom, na ktorý poškodenému vzniklo právo a dôchodkom,
na ktorý by mu bolo vzniklo právo, ak by do základu, z ktorého bol dôchodok vymeraný,
bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú
poškodený poberal v rozhodnej dobe pre vymeranie dôchodku.
Pri usmrtení je škodca povinný nahradiť primerané náklady spojené s pohrebom v rozsahu,
v akom neboli uhradené z verejných dávok podľa osobitných predpisov, tomu, kto ich
vynaložil.
Pri usmrtení je škodca povinný nahradiť peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým,
ktorým bol zomrelý v čase svojej smrti zo zákona povinný výživu poskytovať. Peňažný
dôchodok sa hradí vo výške rozdielu medzi dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými
z rovnakého dôvodu a tým, čo by zomrelý mohol podľa rozumného očakávania pozostalým
na týchto nákladoch poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo.
(2)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno priznať náhradu podľa odseku 1 aj inej
osobe, ak jej zomrelý v čase svojej smrti poskytoval výživu napriek tomu, že na to
nebol zo zákona povinný.
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku
zomrelého. Celkovo však nesmie náhrada prevýšiť to, čo by zomrelému patrilo ako súhrn
jeho zárobku alebo dôchodku a náhrady straty na zárobku alebo na dôchodku.
(2)
Pri určení náhrady pozostalým sa prihliadne na to, ako dlho by zomrelý pravdepodobne
žil, nebyť škodnej udalosti. Pri určení náhrady iným osobám sa prihliadne k tomu,
ako dlho by zomrelý plnenie pravdepodobne poskytoval.
Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca
povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú
škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť
blízky vzťah sa predpokladá u manžela, rodiča a dieťaťa zomrelého.
(2)
Pri určení výšky odčinenia nemajetkovej škody sa prihliadne najmä na intenzitu vzájomného
vzťahu medzi zomrelým a poškodeným, na ich vek a zdravotný stav, existenčnú závislosť
poškodeného od zomrelého a na postoj škodcu ku škodnej udalosti.
(3)
Odseky 1 a 2 sa použijú aj v prípade mimoriadne závažného poškodenia zdravia.
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa odčiňuje aj nemajetková
škoda.
(2)
Výšku náhrady majetkovej škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
možno určiť aj vo výške obvyklej odmeny za užívanie tohto práva v čase neoprávneného
zásahu.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj pri nekalej súťaži.
Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový
prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré
z majetkového prospechu nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení osobitného
predpisu nepodliehajú výkonu rozhodnutia.
(2)
Do uspokojenia práva na náhradu škody nesmie dlžník s vecami uvedenými v rozhodnutí
podľa odseku 1 nakladať.
Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie splní obohatený vrátením predmetu obohatenia
alebo prevedením práv k predmetu obohatenia na ukráteného, alebo zaplatením peňažnej
náhrady.
Ak nie je vrátenie predmetu obohatenia alebo prevedenie práv k predmetu obohatenia
na ukráteného dobre možné, má ukrátený právo na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške
obvyklej ceny predmetu obohatenia. Ustanovenie § 697 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak obohatený nebol dobromyseľný, môže ukrátený namiesto peňažnej náhrady vo výške
obvyklej ceny predmetu obohatenia v čase vzniku obohatenia požadovať peňažnú náhradu
vo výške obvyklej ceny predmetu obohatenia v čase splatnosti povinnosti obohatenie
vydať.
(3)
Ak je vrátenie predmetu obohatenia alebo prevedenie práv k predmetu obohatenia na
ukráteného možné len sčasti, alebo je predmet obohatenia v porovnaní s okamihom vzniku
obohatenia v horšej kvalite nad mieru primeraného opotrebenia, zaplatí obohatený aj
pomernú časť peňažnej náhrady, zodpovedajúcu tomuto zhoršeniu alebo chýbajúcej časti.
Dobromyseľný obohatený je povinný vydať bezdôvodné obohatenie najviac v rozsahu,
v akom trvá v čase straty jeho dobromyseľnosti. Nedobromyseľný obohatený je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu, ktorý trval v čase vzniku obohatenia.
(2)
Ak predmet bezdôvodného obohatenia zanikol alebo sa zhoršil z dôvodu, ktorý ide na
ťarchu ukráteného, je obohatený povinný zaplatiť peňažnú náhradu najviac v rozsahu,
v akom obohatenie trvá v čase splatnosti jeho povinnosti obohatenie vydať.
Ak dobromyseľný obohatený odplatne scudzil predmet obohatenia, má právo voľby medzi
zaplatením peňažnej náhrady alebo vydaním odplaty, za ktorú predmet obohatenia scudzil.
Ak obohatený nebol dobromyseľný, má právo voľby ukrátený.
(2)
Ak dobromyseľný obohatený bezodplatne scudzil predmet obohatenia nedobromyseľnej
tretej osobe, má ukrátený právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tejto tretej
osobe.
Obohatený má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vynaložil na predmet obohatenia,
a môže od neho oddeliť všetko, čím ho na svoje náklady zhodnotil, ak je to možné bez
zhoršenia podstaty predmetu obohatenia.
Plnením sa príjemca plnenia (obohatený) bezdôvodne obohatí najmä
a)
tým, že získa od poskytovateľa plnenia (ukráteného) majetkový prospech bez právneho
dôvodu,
b)
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo
c)
plnením z právneho dôvodu, ktorý nenastal.
(2)
Plnenie z právneho dôvodu, ktorý nenastal, je bezdôvodným obohatením len vtedy,
ak obohatený vedel alebo musel vedieť, že bolo plnené zo zamýšľaného právneho dôvodu
a bolo rozumné predpokladať, že ak právny dôvod nenastane, má sa plnenie vrátiť.
Ukrátený má voči obohatenému právo na vrátenie toho, čo plnil.
(2)
Ak plnili vzájomne obe strany, sú povinné vydať si navzájom bezdôvodné obohatenie
súčasne; právo odoprieť plnenie vzájomného dlhu (§ 469) tým nie je dotknuté.
Spolu s predmetom plnenia alebo peňažnou náhradou je obohatený povinný vydať všetky
plody a úžitky predmetu obohatenia. Ak to nie je dobre možné, je za ne povinný zaplatiť
peňažnú náhradu podľa § 695; to platí aj pre plody a úžitky, ktoré mohli byť z predmetu obohatenia získané pri
vynaložení náležitej starostlivosti.
(2)
Za úžitok peňažného plnenia sa považuje úrok podľa § 472.
(3)
Obohatený je povinný zaplatiť ukrátenému náhradu za užívanie predmetu obohatenia,
a to do výšky zodpovedajúcej jeho subjektívnemu prospechu.
Ak je dôvod vyporiadania bezdôvodného obohatenia pričítateľný jednej zo strán, nahradí
táto strana druhej strane primerané náklady spojené s vrátením plnenia a so splnením
povinností podľa § 702 a 703.
Obohatený nie je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ak
a)
bol dlh splnený predčasne,
b)
bolo plnené v rámci spoločenskej úsluhy,
c)
bol splnený dlh, z ktorého vyplýva premlčaný nárok,
d)
bol splnený dlh, ktorý nemožno dôvodne uplatniť na súde,
e)
bolo plnené z právneho úkonu neplatného len pre nedostatok formy; to neplatí, ak
by bolo nevydanie bezdôvodného obohatenia v rozpore s účelom normy postihujúcej právny
úkon neplatnosťou,
f)
ukrátený plnil s vedomím, že k tomu nie je povinný, ibaže by išlo o plnenie z právneho
dôvodu, ktorý nenastal, alebo ukrátený dôvodne očakával protiplnenie,
g)
ukrátený plnil s vedomím, že plní na účel zjavne nemožný,
h)
ukrátený plnil so zámerom, aby obohatený alebo tretia osoba niečo protiprávne vykonali,
alebo
i)
bolo plnené na základe neplatného alebo zrušeného právneho úkonu a vydanie bezdôvodného
obohatenia by bolo v rozpore s účelom pravidla o neplatnosti alebo o zrušiteľnosti
právneho úkonu.
(2)
Ak ukrátený plnil z dôvodu, že bol k tomu privedený ľsťou, zneužitím závislosti alebo
tiesne, donútený bezprávnou vyhrážkou, alebo ak plnila osoba nespôsobilá na tento
právny úkon, odsek 1 sa nepoužije; to platí aj vtedy, ak by bolo vylúčenie bezdôvodného
obohatenia v rozpore s dobrými mravmi.
Ak bolo plnené z odplatnej zmluvy, ktorá je neplatná alebo bola zrušená, alebo ak
strana plnila v omyle o existencii vzájomného záväzku, nemôže obohatený namietať odpadnutie
obohatenia (§ 696); to platí aj pri zrušení iného vzájomného záväzku.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak obohatený plnil z dôvodu, že bol k tomu privedený
ľsťou, zneužitím závislosti alebo tiesne, donútený bezprávnou vyhrážkou, ak plnila
osoba nespôsobilá na tento právny úkon, alebo ak je dôvod zániku alebo zhoršenia plnenia
pričítateľný ukrátenému.
Ak došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením na úkor tretej osoby, má táto osoba právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči príjemcovi plnenia, ak nebol dobromyseľný.
Ak viedlo plnenie k obohateniu tretej osoby, je táto osoba povinná vydať bezdôvodné
obohatenie ukrátenému len vtedy, ak bol k plneniu privedený ľsťou, zneužitím závislosti
alebo tiesne, donútený bezprávnou vyhrážkou, alebo ak plnila osoba nespôsobilá na
tento právny úkon.
Ak mal ukrátený plniť jedno z viacerých voliteľných plnení a poskytol ich omylom viac,
záleží na jeho vôli, čo bude žiadať späť. Ak však mal právo voľby obohatený, musí
ho ukrátený vyzvať, aby uskutočnil voľbu. Ak ju obohatený neuskutoční bez zbytočného
odkladu, má právo voľby ukrátený.
TRETÍ ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O BEZDÔVODNOMOBOHATENÍ, KTORÉ VZNIKLO INAK AKO PLNENÍM
Nedobromyseľný obohatený je povinný vydať aj všetky plody a úžitky predmetu obohatenia.
Ak to nie je dobre možné, je za ne povinný zaplatiť peňažnú náhradu podľa § 695; to platí aj pre plody a úžitky, ktoré mohli byť z predmetu obohatenia získané pri
vynaložení náležitej starostlivosti.
(2)
Za úžitok peňažného plnenia sa považuje úrok podľa § 472.
(3)
Nedobromyseľný obohatený je povinný zaplatiť ukrátenému peňažnú náhradu za užívanie
predmetu obohatenia.
Ak získal nedobromyseľný obohatený bezdôvodné obohatenie zásahom do práva na ochranu
osobnosti alebo do práva duševného vlastníctva, môže ukrátený za neoprávnené nakladanie
s týmito právami, namiesto peňažnej náhrady podľa § 695 požadovať náhradu vo výške podľa § 691 ods. 2.
(2)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu podľa odseku 1 primerane
zvýšiť.
Kto nepoctivým konaním úmyselne alebo v hrubej nedbanlivosti, najmä neoprávneným
podnikaním nadobudne bezdôvodné obohatenie v podobe zisku alebo iného prospechu (nepoctivý
prospech), vydá ho štátu, ak nemožno zistiť ukráteného, na úkor koho bolo získané.
Nepoctivý prospech rovnako vydá aj iná osoba, ktorá ho nedobromyseľne bezodplatne
získala od obohateného.
(2)
Po vydaní nepoctivého prospechu podľa odseku 1 má ukrátený právo na jeho vydanie
voči štátu. Nárok ukráteného voči štátu sa premlčí o jeden rok od uplynutia premlčacej
lehoty nároku ukráteného na vydanie bezdôvodného obohatenia od obohateného.
Kto na to nie je oprávnený, nesmie konať v záležitosti iného; inak zodpovedá za vyvolané
následky.
(2)
Ak niekto bez oprávnenia obstará záležitosť inej osoby, je povinný konať s náležitou
starostlivosťou, v súlade s jej záujmami a podľa jej skutočnej alebo predpokladanej
vôle.
(3)
O obstaraní záležitosti inej osoby je konajúci povinný túto osobu informovať vopred,
inak bez zbytočného odkladu.
(4)
Ak osoba, o záležitosť ktorej ide, udelí s jej obstaraním konajúcemu súhlas alebo
ak obstaranie dodatočne schváli, vzťah medzi nimi sa spravuje ustanoveniami o príkaznej
zmluve.
(5)
Konajúci je povinný pokračovať a dokončiť obstaranie záležitosti inej osoby do tej
miery, aby jej nehrozila škoda; to neplatí, ak táto osoba konajúcemu oznámi, že s
pokračovaním nesúhlasí. Po obstaraní záležitosti je konajúci povinný podať osobe,
o záležitosť ktorej išlo, vyúčtovanie a previesť na ňu všetko, čo pri obstaraní získal.
Ak išlo o odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva, ktoré konajúci nevyvolal,
zodpovedá ohrozenej osobe len za škodu, ktorú spôsobil úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.
Ustanovenie § 648 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak nešlo o odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva, zodpovedá konajúci za škodu
aj keď ju nezavinil, ibaže by ku škode bolo došlo aj bez jeho účasti.
Ak išlo o odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva, ktoré konajúci nevyvolal,
má voči ohrozenému právo na náhradu vynaložených nákladov a na náhradu škody, aj keď
výsledok jeho činnosti bez jeho zavinenia nenastal.
(2)
Ak nešlo o odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva, má konajúci právo podľa odseku
1 len do výšky subjektívneho prospechu toho, o koho záležitosť išlo.
(3)
Aj keď nemá konajúci právo podľa odseku 1, môže si vziať to, čo na svoje náklady
obstaral, ak je to dobre možné a nezhorší sa tým podstata veci, ani sa neprimerane
nesťaží jej užívanie.
Osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskom styku a nachádzajú sa v súťažnom vzťahu
s inými, aj keď nie sú podnikateľmi (súťažitelia), majú právo slobodne rozvíjať svoju
súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon
tejto činnosti; sú však pritom povinné dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej
súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
(2)
Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (nekalá súťaž)
a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
(3)
Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný predpis.
Ak z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nevyplýva inak, nevzťahujú sa ustanovenia
tohto dielu na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2)
Ak ide o ochranu proti nekalej súťaži, majú zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej
republike vykonávajú činnosť podľa zákona, rovnaké právne postavenie ako slovenské
osoby. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými
je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
(3)
Ustanovenia tohto dielu sa neuplatnia, ak by ich uplatňovanie bolo v rozpore s právom
Európskej únie, najmä so zásadou krajiny pôvodu podľa osobitného predpisu o službách
informačnej spoločnosti.
Nekalou súťažou na úkor spotrebiteľov je správanie súťažiteľa voči spotrebiteľovi,
ktoré je v rozpore s požiadavkou náležitej starostlivosti a je spôsobilé podstatne
narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa, najmä
Nekalou súťažou je aj iné nepoctivé konanie súťažiteľa v hospodárskom styku, ktoré
je spôsobilé ohroziť alebo poškodiť ostatných účastníkov trhu, najmä
Klamlivé je konanie v hospodárskej súťaži určené iným zákazníkom ako spotrebiteľom,
ktorým súťažiteľ, najmä o sebe alebo inom súťažiteľovi, uvedie nepravdivú alebo inak
klamlivú informáciu alebo zamlčí podstatnú informáciu, ktorú možno podľa okolností
prípadu odôvodnene očakávať, ak je takéto konanie spôsobilé uviesť priemerného zákazníka
do omylu a v dôsledku toho ovplyvniť jeho rozhodnutie o obchodnej transakcii.
Klamlivé je použitie označenia v hospodárskom styku, ktoré medzi zákazníkmi na určitom
území nadobudlo príznačnosť pre iného súťažiteľa, ak je takéto použitie spôsobilé
vyvolať u priemerného zákazníka pravdepodobnosť zámeny, vrátane mylnej predstavy o
obchodnom spojení medzi súťažiteľmi; to neplatí, ak v čase použitia označenia došlo
k upusteniu od jeho používania alebo k strate jeho príznačnosti.
(2)
Označením môže byť akýkoľvek rozlišujúci znak súťažiteľa, najmä jeho logo, obal,
obchodné meno, ochranná známka, doménové meno, názov, skratka, zvučka, slogan alebo
osobitný tvar jeho produktov.
Marenie konkurencie je konanie, ktorým súťažiteľ zamedzuje alebo výrazne sťažuje legitímnu
činnosť inému súťažiteľovi kladením nepoctivých prekážok jeho podnikaniu, najmä zastrašovaním
jeho zákazníkov, ničením jeho reklamy alebo obstaraním blokačných označení bez iného
významu, na účel marenia skutočnej súťaže.
Nedovoleným porovnávaním je reklama, ktorá priamo alebo nepriamo identifikuje súťažiteľa
alebo jeho tovary alebo služby a z hľadiska porovnávania nespĺňa podmienky porovnávacej
reklamy podľa osobitného predpisu.
Parazitovaním je neoprávnené jednostranné ťaženie z osobitných výsledkov investície
iného súťažiteľa na jeho úkor, ktoré ohrozuje návratnosť jeho investície.
(2)
Parazitovaním nie je ťaženie z predmetu práva duševného vlastníctva iného v súlade
s osobitným predpisom v oblasti práva duševného vlastníctva, alebo ktorého časovo
obmedzená ochrana podľa takéhoto osobitného predpisu uplynula.
(3)
Parazitovaním nie je ani ťaženie z výsledkov, ktoré prestali byť súťažnou výhodou
na trhu, najneskôr dva roky od investície; tým nie sú dotknuté osobitné predpisy v
oblasti práva duševného vlastníctva, § 725 až 727 a § 732.
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým súťažiteľ osobe, ktorá je členom
štatutárneho orgánu alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom vzťahu
alebo inom obdobnom vzťahu k inému súťažiteľovi, alebo osobe, ktorá je činná pre orgán
verejnej moci, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech
za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba
alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži.
(2)
Podplácaním je aj konanie, ktorým táto osoba priamo alebo nepriamo žiada alebo prijme
na účel podľa odseku 1 akýkoľvek prospech.
Nezákonnou súťažou je získanie neoprávnenej výhody porušením všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich trhové správanie v záujme účastníkov trhu, najmä osobitných
predpisov na úseku
a)
oprávnení na výkon podnikania,
b)
označovania tovarov alebo služieb,
c)
online sprostredkovateľských služieb a dodávateľských reťazcov,
Kto sa dopustí nekalej súťaže (rušiteľ), je povinný odstrániť protiprávny stav, a
ak hrozí opakovanie tohto konania, zdržať sa ho; to platí, aj keď sa dopustil nekalej
súťaže prostredníctvom splnomocnenca alebo iného pomocníka vrátane zamestnanca. Domáhať
sa zdržania možno aj, ak nekalosúťažné konanie hrozí, hoci ešte nenastalo.
(2)
Nárok podľa odseku 1 vzniká
a)
dotknutému súťažiteľovi,
b)
dotknutému zákazníkovi,
c)
právnickej osobe oprávnenej hájiť záujmy súťažiteľov a
d)
právnickej osobe oprávnenej hájiť záujmy spotrebiteľov.
(3)
Súd zohľadňuje primeranosť a efektívnosť priznania nárokov podľa odseku 1, oprávnené
záujmy strán konania a oprávnené záujmy tretích osôb vrátane ochrany základných práv
a verejného záujmu. Ak by dôsledky priznania nároku podľa odseku 1 boli pre rušiteľa
alebo tretie osoby v hrubom nepomere k vzniknutej škode, môže súd nárok sčasti alebo
úplne zamietnuť a namiesto neho priznať zvýšenú náhradu škody.
(4)
Ak rušiteľ nemôže nárok podľa odseku 1 sám uspokojiť, pretože je nevyhnutná súčinnosť
tretích osôb, môže súd na návrh uložiť primeranú povinnosť týmto osobám, a to aj formou
neodkladného opatrenia. Povinnosť uložená tretej osobe nesmie vytvárať prekážky hospodárskemu
styku a musí poskytovať záruky proti zneužívaniu. Trovy konania a náklady splnenia
tejto povinnosti znáša žalobca.
Rušiteľ je povinný poskytnúť všetky potrebné informácie o rozsahu, spôsobe a dôsledkoch
konania zakladajúceho nekalú súťaž.
(2)
Nárok podľa odseku 1 vzniká
a)
dotknutému súťažiteľovi,
b)
dotknutému zákazníkovi,
c)
právnickej osobe oprávnenej hájiť záujmy súťažiteľov a
d)
právnickej osobe oprávnenej hájiť záujmy spotrebiteľov.
(3)
Rušiteľ je povinný na výzvu osoby podľa odseku 2 informácie bez zbytočného odkladu
poskytnúť, inak ich nesmie počas 45 dní zničiť. Ak rušiteľ neposkytne informácie,
možno sa domáhať zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa Civilného sporového poriadku.
Ak sa pred uplynutím lehoty 45 dní podá návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku,
rušiteľ informácie nesmie zničiť odo dňa, keď sa o takomto konaní dozvie, až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu.
(4)
Ak sú požadované informácie osobitným predpisom chránené v prospech tretích osôb,
najmä ak ide o osobné údaje tretej osoby, primeranosť ich sprístupnenia a podmienky
ich použitia posúdi súd v súlade s cieľmi tohto zákona.
(5)
Od tretích osôb možno žiadať informácie potrebné na identifikáciu rušiteľa podľa
odseku 1 alebo iné informácie o rozsahu, spôsobe a dôsledkoch nekalosúťažného konania.
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa použijú primerane. Náklady uschovania a poskytnutia informácií
a trovy konania znáša ten, kto o informácie žiada.
(6)
Poskytnutie informácií podľa odseku 1 alebo odseku 5 môže súd v plnom rozsahu alebo
v časti odmietnuť, ak by bolo zbytočné, neprimerané, alebo zneužitím práva vzhľadom
na oprávnené záujmy strán alebo tretích osôb, alebo potrebu ochrany základných práv
alebo verejného záujmu. Súd môže poskytnutie informácií podmieniť ich použitím na
konkrétny účel.
Ak osoba, ktorá je oprávnená z odstraňovacieho alebo zdržovacieho nároku (§ 735) vyzve pred začatím súdneho konania rušiteľa na splnenie tohto nároku, má právo na
náhradu účelne vynaložených nákladov na výzvu; to neplatí, ak ide o konania podľa
§ 734. Ak sa rušiteľ písomne zaviaže zdržať sa konania uvedeného vo výzve a prijme návrh
primeranej zmluvnej pokuty za každé ďalšie takéto porušenie, platí, že hrozba opakovania
podľa § 735 pominula, a to až dovtedy, kým nedôjde k ďalšiemu porušeniu.
Právnická osoba je oprávnená na uplatnenie nárokov v záujme súťažiteľov, ak
a)
má potrebnú odbornosť a organizačné kapacity na takúto činnosť,
b)
ochrana hospodárskej súťaže je účelom jej činnosti a
c)
združuje nezanedbateľný počet podnikateľov, ktorí ponúkajú svoje tovary alebo služby
na rovnakom alebo súvisiacom trhu.
(2)
Určenie právnických osôb oprávnených hájiť záujmy spotrebiteľov ustanovuje osobitný
predpis, podľa ktorého sa vedie osobitný zoznam takýchto oprávnených osôb.
Ustanovenia § 735 až 737 sa primerane použijú aj pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Nároky podľa osobitných predpisov, najmä osobitných predpisov o ochrane hospodárskej
súťaže a osobitných predpisov o ochrane spotrebiteľa, nie sú dotknuté ustanoveniami
tohto zákona o ochrane proti nekalej súťaži.
sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení
ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v prostredí, ktoré sa dotknutým
druhom informácií bežne zaoberajú,
b)
majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné a
c)
osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, vykonala za daných okolností
primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.
(2)
Majiteľom obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene
nakladá s obchodným tajomstvom.
(3)
Rušiteľom obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá neoprávnene
použila obchodné tajomstvo tým, že ho neoprávnene získala, využila alebo sprístupnila.
(4)
Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti,
fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má významný prospech z obchodného
tajomstva, ktoré bolo neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené.
Získanie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené, ak sa obchodné tajomstvo
získalo prostredníctvom akéhokoľvek postupu, ktorý je v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku, najmä
a)
nezávislého objavu alebo vytvorenia,
b)
pozorovania, skúmania, demontáže alebo testovania výrobku alebo predmetu, ktorý bol
sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala
a na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,
alebo
c)
výkonu práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie
v súlade s právom alebo postupmi.
(2)
Obchodné tajomstvo možno získať, využiť alebo sprístupniť, ak to povoľuje zákon,
na základe zákona alebo na základe právneho úkonu.
(3)
Získanie, využitie alebo sprístupnenie informácií sa vždy považuje za oprávnené,
ak už nie sú splnené podmienky podľa § 740 ods. 1.
Získanie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva sa považuje
za neoprávnené, ak je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, najmä ak sa
uskutoční prostredníctvom neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom,
látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného
tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo
odvodiť.
(2)
Využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak
ho bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva vykoná osoba, o ktorej sa usudzuje, že
a)
získala obchodné tajomstvo neoprávnene,
b)
porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia
obchodného tajomstva, alebo
c)
porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.
(3)
Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené
aj vtedy, keď určitá osoba v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného
tajomstva vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo
priamo alebo nepriamo od inej osoby, ktorá obchodné tajomstvo využívala alebo sprístupňovala
neoprávnene (odsek 2).
(4)
Za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje aj výroba, ponúkanie alebo
uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz
alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely,
ak osoba, ktorá takéto činnosti vykonávala, vedela alebo mala za daných okolností
vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene (odsek 3).
(5)
Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva podľa odsekov 1 až 4
sa považuje za oprávnené v primeranom rozsahu v akom sa vyžaduje alebo umožňuje
a)
výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie vrátane slobody a plurality
médií,
b)
odhalenie pochybenia, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti, a to za
predpokladu, že osoba konala na účely ochrany verejného záujmu,
c)
sprístupnenie pracovníkmi svojim zástupcom v rámci legitímneho výkonu ich zastupiteľských
funkcií v súlade so zákonom, a to za predpokladu, že takéto sprístupnenie bolo pre
tento výkon funkcií nevyhnutné, alebo
d)
na účely ochrany oprávneného záujmu, ktorý uznáva právny poriadok.
Pri nedovolených konaniach súvisiacich s obchodným tajomstvom má jeho majiteľ voči
rušiteľovi rovnaké prostriedky ochrany ako pri nekalej súťaži.
(2)
Ak je uplatňovanie nárokov na ochranu obchodného tajomstva zjavne neopodstatnené
a nedobromyseľné, má druhá strana právo na uplatnenie nárokov ustanovených na ochranu
obchodného tajomstva.
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi
obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo
k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu
na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu,
vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
(2)
Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi
obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody,
ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky
a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej
súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(3)
Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného
tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu
zábezpeku na náhradu škody vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky
nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného
tajomstva.
(4)
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na
preukázanie, že
a)
obchodné tajomstvo existuje,
b)
ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného
tajomstva, a
c)
ako došlo k nedovolenému konaniu v súvislosti s obchodným tajomstvom.
(5)
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na
a)
hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
b)
opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
c)
konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení
a jeho oprávnené záujmy,
d)
spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
e)
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
f)
verejný záujem a
g)
ochranu základných práv.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku vrátane ustanovení o odstraňovaní vád podania.
Nárok podľa § 735 možno voči rušiteľovi obchodného tajomstva uplatniť aj prostredníctvom jedného alebo
viacerých nápravných opatrení spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo
k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu
na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov
alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní
majiteľovi obchodného tajomstva.
(2)
Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať
voči rušiteľovi obchodného tajomstva ďalších primeraných opatrení, najmä
a)
úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená
vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,
b)
stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením
nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,
c)
zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.
(3)
Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku
1 písm. d) a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Majiteľ
obchodného tajomstva môže súdu spolu s opatrením podľa odseku 2 písm. b) navrhnúť,
aby mu bol tovar vydaný alebo odovzdaný určeným charitatívnym organizáciám.
(4)
Namiesto opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd rušiteľovi na jeho návrh uložiť povinnosť
poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva osobitnú peňažnú náhradu, ak
a)
v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel a ani nemusel vedieť, že obchodné tajomstvo
získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,
b)
vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú
škodu a
c)
peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.
(5)
Výška osobitnej peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku obvyklej
odmeny, ktorá by majiteľovi obchodného tajomstva patrila za dobu trvania nedovoleného
konania.
(6)
Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3 nie je dotknuté právo majiteľa
obchodného tajomstva na náhradu škody.
(7)
Pri rozhodovaní o nároku podľa § 735 súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 744 ods. 5. Nápravné opatrenia podľa odseku 1 písm. a) a b) môže súd na návrh jednej zo strán
časovo obmedziť. Doba opatrenia musí postačovať na odstránenie akejkoľvek obchodnej
alebo ekonomickej výhody, ktorá by pre rušiteľa mohla vyplývať z neoprávneného získania,
využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.
(8)
Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného
tajomstva rozhodnutím kedykoľvek zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky
podľa § 740 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva,
alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva
povinnosť prijať vhodné opatrenia na šírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia
vrátane uverejnenia celého rozhodnutia alebo jeho časti na rušiteľove náklady, ak
je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva. Súd môže súčasne
určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného
tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie uverejnené. Súdne opatrenie musí zachovávať
dôvernosť obchodného tajomstva.
(2)
Pri rozhodovaní podľa odseku 1 súd prihliada na hodnotu obchodného tajomstva, konanie
rušiteľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného
využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného
využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva rušiteľom.
(3)
Ak je rušiteľ fyzická osoba, súd v rozhodnutí podľa odseku 1 zohľadní, či informácie
umožnia jej identifikáciu, a či je zverejnenie takýchto informácií opodstatnené, najmä
vzhľadom na možný dopad na súkromie a povesť rušiteľa.
Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu vec a previesť na kupujúceho
vlastnícke právo, a kupujúci sa zaväzuje vec prevziať a zaplatiť kúpnu cenu.
Tomu, kto kúpi budúce úžitky veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky,
patria všetky skutočne získané úžitky. Znáša však nebezpečenstvo zmarených očakávaní.
Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu vec spolu s dokladmi, ktoré sa k veci
vzťahujú.
(2)
Ak je vec evidovaná vo verejnom registri, predávajúci je povinný zabezpečiť zápis
prevodu vlastníckeho práva alebo poskytnúť súčinnosť potrebnú na zabezpečenie zápisu
prevodu vlastníckeho práva.
Predávajúci je povinný odovzdať vec kupujúcemu v dohodnutý deň, inak kedykoľvek počas
lehoty, ktorá je určená na odovzdanie veci, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy,
ktorý bol predávajúcemu známy, vyplýva, že čas odovzdania určí kupujúci.
(2)
Ak lehota na odovzdanie veci nie je určená a zo zmluvy nevyplýva ani spôsob jej dodatočného
určenia, je predávajúci povinný plniť v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu
veci a miesto plnenia.
(3)
Ak je predávajúci pripravený vec odovzdať skôr, je povinný o tom upovedomiť kupujúceho.
Kupujúci je oprávnený odmietnuť prevzatie veci a ak neodmietne prevzatie veci bez
zbytočného odkladu, je povinný vec prevziať.
Predávajúci povinnosť odovzdať vec kupujúcemu splní tak, že kupujúcemu umožní nakladať
s vecou v dohodnutom mieste a vopred mu to oznámi.
(2)
Ak strany pri uzavretí zmluvy mali vedomosť o mieste, na ktorom sa vec nachádza alebo
na ktorom má byť vec vyrobená, odovzdanie veci nastane, ak sa kupujúcemu umožní nakladať
s vecou na tomto mieste.
(3)
Inak predávajúci povinnosť odovzdať vec splní, ak kupujúcemu umožní nakladať s vecou
v mieste, kde má predávajúci svoje bydlisko, sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú
zložku, ak ich kupujúci pozná, alebo ich môže poznať.
Ak má predávajúci vec odoslať, za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje jej odovzdanie
na prepravu prvému dopravcovi, ak predávajúci umožnil kupujúcemu uplatniť práva z
prepravnej zmluvy voči dopravcovi. O odoslaní veci je predávajúci povinný upovedomiť
kupujúceho bez zbytočného odkladu.
Predávajúci je povinný vec zreteľne označiť ako zásielku pre kupujúceho. Ak vec nie
je takto označená, účinky odovzdania nastanú, len ak predávajúci bez zbytočného odkladu
oznámi kupujúcemu, že vec odoslal a odoslanú vec v oznámení bližšie určí; účinky odovzdania
inak nastanú až prevzatím veci kupujúcim.
Doklady nevyhnutné na prevzatie veci alebo voľné nakladanie s ňou, alebo na splnenie
iných povinností súvisiacich s prevzatím, užívaním alebo nakladaním s vecou, je predávajúci
povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, inak v mieste, kde má kupujúci
svoje bydlisko, sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú zložku.
(2)
Doklady podľa odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol
vec prevziať v čase jej dôjdenia do miesta určenia, voľne s vecou nakladať alebo splniť
iné povinnosti potrebné na jej prevzatie, užívanie alebo nakladanie s vecou.
(3)
Iné doklady sa odovzdajú v mieste odovzdania veci.
Ak bolo množstvo veci dohodnuté len približne, presné množstvo veci určí predávajúci.
Odchýlka medzi množstvom približne určeným a skutočne odovzdaným nesmie presiahnuť
päť percent.
(2)
Kupujúci je povinný zaplatiť len za skutočne odovzdané množstvo veci.
Ak predávajúci odovzdá väčšie množstvo veci, môže kupujúci prebytočné plnenie odmietnuť.
Ak kupujúci prijme väčšie množstvo veci, je povinný zaplatiť zvýšenú kúpnu cenu, odvodenú
z ceny za dohodnuté množstvo veci.
Ak predávajúci odovzdá menšie množstvo veci alebo odovzdá len časť veci a kupujúci
s tým súhlasí, na chýbajúce veci sa nepoužijú ustanovenia o vadách veci.
(2)
Ak predávajúci odovzdá vec predčasne, môže do uplynutia lehoty na odovzdanie veci
doplniť chýbajúcu časť veci alebo chýbajúce množstvo alebo dodať náhradnú vec; uvedené
sa primerane vzťahuje aj na doklady. Výkon tohto práva nesmie spôsobiť kupujúcemu
neprimerané ťažkosti alebo náklady.
(3)
Právo kupujúceho na náhradu škody nie je ustanoveniami odsekov 1 a 2 dotknuté.
Ak akosť veci a vyhotovenie veci neboli dohodnuté, predávajúci je povinný odovzdať
vec v akosti a vyhotovení, aby vec mohla plniť účel uvedený v zmluve, inak účel, na
ktorý sa vec obvykle používa.
Ak sa má vec vyhotoviť a odovzdať podľa vzorky alebo predlohy, musí vec svojou akosťou
a vyhotovením zodpovedať vzorke alebo predlohe. Ak sa dohodnutá akosť alebo vyhotovenie
odlišuje od vzorky alebo predlohy, prednosť má dohodnutá akosť a vyhotovenie; ak odlíšenie
nie je vo vzájomnom rozpore, vec musí mať dohodnutú akosť a vyhotovenie, ako aj akosť
a vyhotovenie podľa vzorky alebo predlohy.
Ak má vlastnosti veci dodatočne určiť kupujúci, a neurobí tak v dohodnutej lehote,
alebo ak lehota na dodatočné určenie nie je dohodnutá, môže ich určiť predávajúci
s prihliadnutím na potreby kupujúceho, ak sú mu známe, v primeranej lehote po výzve
predávajúceho na určenie vlastností veci.
(2)
Ak určenie vlastností veci vykonal predávajúci, oznámi ich kupujúcemu a určí lehotu,
v ktorej kupujúci môže oznámiť predávajúcemu odchylné určenie. Ak kupujúci neurčí
vlastnosti veci ani v tejto lehote, záväzným je určenie vykonané predávajúcim.
Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho prevzatím veci. To isté platí,
ak kupujúci vec neprevezme, hoci mu predávajúci umožnil s vecou nakladať.
(2)
Nebezpečenstvo škody na veci určenej podľa druhu neprechádza na kupujúceho skôr,
ako sa vec dostatočne označí alebo oddelí od iných vecí toho istého druhu.
Ak má kupujúci vec prevziať od inej osoby, prechádza na neho nebezpečenstvo škody
na veci v čase určenom na odovzdanie veci, ak sa v tomto čase umožnilo kupujúcemu
s vecou nakladať a kupujúci bol o tejto možnosti vopred upovedomený.
(2)
Ak sa kupujúcemu umožní s vecou nakladať neskôr ako v čase podľa odseku 1, prechádza
na neho nebezpečenstvo škody na veci až vytvorením možnosti vec prevziať, ak bol o
tejto možnosti vopred upovedomený.
Ak je predávajúci povinný odovzdať vec dopravcovi na prepravu v určitom mieste, prechádza
na kupujúceho nebezpečenstvo škody na veci jej odovzdaním dopravcovi v tomto mieste,
a ak také miesto nebolo dohodnuté, odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu do miesta
určenia. Ak predávajúci nakladá s dokladmi, ktoré sa vzťahujú k veci, nemá to vplyv
na prechod nebezpečenstva škody na veci.
(2)
Ak vec je v čase uzavretia zmluvy už v preprave, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo
škody na veci jej odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy
vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už vznikla škoda na
veci, znáša túto škodu predávajúci.
Škoda, ktorá vznikne na veci po prechode nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho,
nespôsobuje zánik povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, ibaže by škodu spôsobil
predávajúci.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak kupujúci uplatnil právo na výmenu veci alebo
ak od zmluvy odstúpil.
Ak sa pri výrobe veci použili veci poskytnuté kupujúcim, predávajúci nezodpovedá
za vadu spôsobenú použitím týchto vecí, len ak preukáže, že nevhodnosť vecí nemohol
odhaliť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, alebo že na ich nevhodnosť kupujúceho
upozornil, avšak ten na ich použití trval.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane, aj keď vada veci nastane v dôsledku pokynov
kupujúceho alebo v dôsledku podkladov, návrhov alebo vzoriek poskytnutých kupujúcim.
Predávajúci zodpovedá za vadu veci, ak má vec vady v čase prechodu nebezpečenstva
škody na veci na kupujúceho, aj keď sa vada prejaví až neskôr.
(2)
Za vadu veci, ktorá vznikla po prechode nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho,
predávajúci zodpovedá, len ak bola spôsobená porušením povinnosti predávajúceho alebo
osôb, pomocou ktorých plnil svoj dlh.
(3)
Povinnosti predávajúceho zo záruky za akosť týmto nie sú dotknuté.
Kupujúci je povinný vec prezrieť v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci a presvedčiť
sa najmä o jej množstve, akosti a vyhotovení.
(2)
Ak má byť vec odoslaná predávajúcim, môže kupujúci odložiť prezretie veci až do doby
dôjdenia veci do miesta určenia. Ak je však vec počas prepravy presmerovaná do nového
miesta určenia, alebo ak ju kupujúci odosiela ďalej bez toho, aby mal možnosť vec
si prezrieť a ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť o možnosti
zmeny miesta určenia alebo o jej ďalšom odosielaní, môže kupujúci odložiť prezretie
veci až do doby, keď je vec dopravená do nového miesta určenia.
(3)
Ak kupujúci vec neprezrie ani nezariadi, aby sa prezrela v čase prechodu nebezpečenstva
škody na veci, môže uplatniť prostriedky nápravy pre nesplnenie ohľadne vád zistiteľných
pri tejto prehliadke, len ak preukáže, že vec mala tieto vady už v čase prechodu nebezpečenstva
škody na veci.
Zárukou za akosť sa predávajúci zaväzuje, že vec bude po určitú dobu spôsobilá na
použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé
vlastnosti. Záruku možno poskytnúť aj na časť veci.
(2)
Poskytnutie záruky môže vyplývať zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho uvedeného
v záručnom liste alebo v reklame. Za poskytnutie záruky sa považuje aj vyznačenie
doby trvanlivosti alebo použiteľnosti na obale veci.
(3)
Ak je dĺžka záručnej doby uvedená v zmluve a vo vyhlásení predávajúceho rozdielna,
platí záručná doba, ktorá je dlhšia. Ak je rozdiel medzi dohodnutou zárukou a zárukou
uvedenou na obale veci ako doba jej použiteľnosti, má prednosť dohodnutá záruka.
Záručná doba plynie odo dňa odovzdania veci kupujúcemu. Ak sa má vec podľa zmluvy
odoslať, plynie odo dňa jej dôjdenia do miesta určenia.
(2)
Ak má vec uviesť do prevádzky iná osoba ako predávajúci, záručná doba plynie odo
dňa uvedenia veci do prevádzky, ak kupujúci objednal uvedenie veci do prevádzky bez
zbytočného odkladu po jej prevzatí a na uvedenie veci do prevádzky poskytol potrebnú
súčinnosť.
(3)
Záručná doba neplynie v dobe, kedy kupujúci nemôže užívať vec pre vadu veci, za ktorú
zodpovedá predávajúci.
Kupujúci nemá práva zo záruky za akosť, ak vadu spôsobila vonkajšia okolnosť; to neplatí,
ak ju vyvolal predávajúci alebo osoby, s pomocou ktorých predávajúci plnil svoj dlh.
Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, ak nemá možnosť si vec prezrieť; to
neplatí, ak bol dohodnutý spôsob odovzdania veci, ktorý prehliadku veci vylučuje.
(2)
Kupujúci má právo odmietnuť prevzatie veci, len ak to bolo dohodnuté alebo to vyplýva
zo zákona.
Ak bolo dohodnuté, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu bude zabezpečená, je kupujúci
povinný v dohodnutej lehote, inak včas pred uplynutím lehoty na odovzdanie veci, odovzdať
predávajúcemu doklad o tom, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade s
dohodou, inak je predávajúci oprávnený odovzdanie veci odoprieť až do odovzdania dokladu
preukazujúceho vznik zabezpečenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu.
(2)
Ak kupujúci nesplní povinnosť zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny ani v primeranej
dodatočnej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť.
Ak je kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo s prevzatím veci, a predávajúci
má vec u seba alebo s ňou môže nakladať, je predávajúci povinný urobiť nevyhnutné
opatrenia na uchovanie veci pre kupujúceho. Túto povinnosť si predávajúci splní aj
úschovou veci u tretej osoby; na práva a povinnosti pri úschove veci sa primerane
použijú ustanovenia zmluvy o úschove.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije, ak má kupujúci vec u seba a vznikla mu
povinnosť vrátiť vec predávajúcemu.
Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že vlastnícke právo k veci na kupujúceho prejde
až zaplatením kúpnej ceny, má výhradu vlastníctva. Dohoda o výhrade vlastníctva musí
byť písomná.
Do nadobudnutia vlastníckeho práva je kupujúci povinný prevzatú vec užívať len dohodnutým
spôsobom, inak spôsobom, ktorý vyplýva z účelu, na ktorý je vec obvykle určená.
(2)
Kupujúci je povinný udržiavať prevzatú vec na vlastné náklady v stave, v akom ju
prevzal.
Ak v lehote určenej na zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu zanikne vlastnícke právo
k veci, zaniknú aj práva a povinnosti z výhrady vlastníctva; právo na náhradu škody
tým nie je dotknuté.
(2)
Pri spracovaní veci je pre zánik práv a povinností z výhrady vlastníctva rozhodujúce,
či spracovaním vznikla nová vec, alebo sa pôvodná vec len upravila.
Kto predá vec s výhradou, že kupujúci bude povinný previesť vlastnícke právo k veci
späť na predávajúceho, ak ho o to v dohodnutej lehote predávajúci požiada, má právo
spätnej kúpy.
Ak predávajúci uplatní právo spätnej kúpy, je kupujúci povinný vec vydať v nezhoršenom
stave s prihliadnutím na primerané opotrebenie veci počas doby užívania a predávajúci
je povinný vrátiť kúpnu cenu; tým sa považujú za vyrovnané aj úžitky spojené s užívaním
vzájomne poskytnutých plnení.
(2)
Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká uplatnením tohto práva
kupujúcemu povinnosť vrátiť vec toho istého druhu.
Výhradu spätnej kúpy s vecnoprávnym účinkom, ktorý pôsobí voči právnym nástupcom
kupujúceho, možno dohodnúť len k veci, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností
alebo v inom majetkovom registri, a vzniká zápisom do tohto registra.
(2)
Vec, ku ktorej sa dohodla výhrada spätnej kúpy podľa odseku 1, možno zaťažiť právom
tretej osoby len so súhlasom predávajúceho.
Kúpou na skúšku je uzavretie kúpnej zmluvy s výhradou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej
doby predávajúcemu oznámi, či vec schvaľuje alebo vec odmieta.
Cenovou doložkou sa strany dohodnú, že výška kúpnej ceny sa dodatočne upraví s prihliadnutím
na výrobné náklady veci.
(2)
Ak strany neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, kúpna cena sa upraví
v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu veci.
Ak dohoda o cenovej doložke neurčuje čas rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien,
prihliada sa na ceny v čase uzavretia cenovej doložky a v čase, keď mal predávajúci
vec dodať.
(2)
Ak sa má vec dodať v priebehu určitej lehoty, je rozhodujúci čas skutočného včasného
plnenia, inak koniec tejto lehoty.
(3)
Ak je predávajúci v omeškaní s dodaním veci a v čase skutočného dodania sú ceny pri
rozhodných zložkách výrobných nákladov nižšie ako ceny v čase určenom podľa odseku
1, prihliada sa na tieto nižšie ceny.
Spotrebiteľskou kúpnou zmluvou je kúpna zmluva uzavretá medzi obchodníkom ako predávajúcim
a spotrebiteľom ako kupujúcim, ak je predmetom kúpy akákoľvek hnuteľná vec, vrátane
veci s digitálnymi prvkami, vody, plynu alebo elektriny predávaných v obmedzenom objeme
alebo v určenom množstve, a to aj vtedy, ak sa má vec ešte len vyrobiť alebo vyhotoviť,
okrem iného aj podľa špecifikácií kupujúceho.
(2)
Pri pochybnostiach platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy o kúpe veci
s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie digitálnej
služby.
hmotného nosiča, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu alebo digitálnej
služby,
c)
v rámci exekúcie alebo pri obdobnom spôsobe výkonu verejnej moci,
d)
použitej veci na verejnej dražbe, ak bol kupujúci vopred oboznámený, že sa na kúpu
nevzťahujú § 804 až 830; verejnou dražbou je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci prostredníctvom transparentného
konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom ponúka tovar alebo službu
spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo majú možnosť sa na nej osobne
zúčastniť, a vydražiteľ je povinný tovar alebo službu kúpiť.
Predávajúci dodá kupujúcemu predanú vec bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní
odo dňa uzavretia zmluvy.
(2)
Vec je dodaná v okamihu, keď ju prevezme kupujúci alebo ním určená osoba, alebo keď
ju predávajúci odovzdá prepravcovi, ktorého poveril kupujúci mimo možností prepravy,
ktoré ponúkol kupujúcemu predávajúci.
Ak si vec vyžaduje montáž alebo inštaláciu predávajúcim, vec sa považuje za dodanú
až dokončením montáže alebo inštalácie.
(2)
Vec s digitálnymi prvkami sa považuje za dodanú okamihom, keď je kupujúcemu sprístupnený
na stiahnutie a inštaláciu príslušný digitálny obsah alebo digitálna služba, alebo
ak ide o nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo poskytovanie digitálnej služby
počas dohodnutej doby, okamihom začatia jeho sprístupňovania kupujúcemu.
Ak predávajúci nedodá vec včas, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť až po márnom uplynutí
primeranej dodatočnej lehoty, ktorú predávajúcemu poskytol na dodanie veci.
(2)
Kupujúci môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia primeranej dodatočnej lehoty
podľa odseku 1, ak
a)
predávajúci odmietol vec dodať,
b)
včasné dodanie bolo mimoriadne dôležité vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy,
alebo
c)
kupujúci pred uzavretím zmluvy predávajúceho oboznámil, že včasné dodanie je mimoriadne
dôležité.
(3)
Po odstúpení od zmluvy podľa odsekov 1 a 2 predávajúci vráti kupujúcemu bez zbytočného
odkladu všetko, čo od neho na základe zmluvy dostal.
Vlastnícke právo k predanej veci a nebezpečenstvo náhodnej skazy, náhodného zhoršenia
a straty veci prechádza na kupujúceho okamihom dodania.
(2)
Pri samoobslužnom predaji nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci až zaplatením
kúpnej ceny. Do tohto okamihu môže kupujúci vec vrátiť na pôvodné miesto. Zodpovednosť
kupujúceho za škodu na veci tým nie je dotknutá.
Predaná vec musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami a všeobecnými požiadavkami.
Pri veci s digitálnymi prvkami musia spĺňať dohodnuté požiadavky a všeobecné požiadavky
aj digitálny obsah a digitálna služba bez ohľadu na to, či ich dodáva alebo poskytuje
predávajúci alebo iná osoba.
(2)
Vec nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak predávajúci pri uzavretí
zmluvy výslovne oboznámil kupujúceho, že určitá vlastnosť veci nezodpovedá všeobecným
požiadavkám, a kupujúci s nesúladom výslovne a osobitne súhlasil.
Predaná vec je v súlade s dohodnutými požiadavkami, najmä ak
a)
zodpovedá opisu, druhu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve,
b)
je vhodná na konkrétny účel, s ktorým kupujúci oboznámil predávajúceho najneskôr
pri uzavretí zmluvy a s ktorým predávajúci súhlasil,
c)
sa vyznačuje v zmluve vymedzenou schopnosťou plniť funkcie s ohľadom na svoj účel
(funkčnosť),
d)
sa vyznačuje v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom,
s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, bez potreby zmeny predanej veci, hardvéru
alebo softvéru (kompatibilita), a v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom
alebo softvérom odlišnými od tých, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa
(interoperabilita),
e)
sa vyznačuje ďalšími vlastnosťami vymedzenými v zmluve,
f)
je dodaná so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve,
g)
je dodaná s návodom na použitie vrátane návodu na montáž a inštaláciu, ako bolo vymedzené
v zmluve a
h)
sú dodané aktualizácie vymedzené v zmluve, ak ide o vec s digitálnymi prvkami.
Predaná vec je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak
a)
je vhodná na všetky účely, na ktoré sa vec rovnakého druhu bežne používa s prihliadnutím
najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania platné pre príslušné
odvetvie, ak technické normy neboli vypracované,
b)
zodpovedá opisu a kvalite vzorky alebo modelu, ktoré predávajúci sprístupnil kupujúcemu
pred uzavretím zmluvy,
c)
je dodaná s príslušenstvom, obalom a návodmi vrátane návodu na montáž a inštaláciu,
ktoré môže kupujúci dôvodne očakávať, a
d)
je dodaná v množstve, kvalite a s vlastnosťami vrátane funkčnosti, kompatibility,
opraviteľnosti, bezpečnosti a schopnosti zachovať si pri bežnom používaní svoju funkčnosť
a výkonnosť (životnosť), aké sú bežné pre vec rovnakého druhu a aké môže kupujúci
dôvodne očakávať vzhľadom na povahu predanej veci a s prihliadnutím na akékoľvek verejné
vyhlásenie predávajúceho alebo inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci vrátane
výrobcu, alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii veci alebo na jej označení; za
výrobcu sa považuje zhotoviteľ veci, dovozca veci na trh Európskej únie z tretej krajiny
alebo iná osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na vec umiestni svoje meno,
ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie.
(2)
Predávajúci nie je viazaný verejným vyhlásením podľa odseku 1 písm. d), ak z opodstatneného
dôvodu nevedel a ani nemusel vedieť o verejnom vyhlásení, do času uzavretia zmluvy
bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bolo
vyhlásené, alebo rozhodnutie kupujúceho uzavrieť zmluvu nemohlo byť verejným vyhlásením
ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach znáša predávajúci.
Predávajúci zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 2 alebo odseku 3 bol kupujúci
upovedomený o aktualizáciách vrátane bezpečnostných aktualizácií, a aby boli kupujúcemu
dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovanie súladu predanej veci s digitálnymi
prvkami s požiadavkami podľa § 804.
(2)
Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna služba jednorazovo,
dobou podľa odseku 1 je doba, počas ktorej môže kupujúci dôvodne očakávať, že predaná
vec bude spĺňať požiadavky podľa § 804 s prihliadnutím na druh a účel veci a digitálnych prvkov, povahu a okolnosti uzavretia
zmluvy.
(3)
Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna služba nepretržite
počas dohodnutej doby, dobou podľa odseku 1 je táto dohodnutá doba, najmenej však
dva roky od dodania veci s digitálnymi prvkami.
Predaná vec má vady, ak nie je v súlade s požiadavkami podľa § 804 alebo ak jej používanie znemožňujú alebo obmedzujú práva tretej osoby vrátane práv
duševného vlastníctva.
(2)
Za vadu predanej použitej veci sa nepovažuje vada, ktorá vznikla používaním a bežným
opotrebovaním, aké možno dôvodne očakávať vzhľadom na mieru jej predchádzajúceho používania.
Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania
a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci.
(2)
Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má digitálny obsah
dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej doby, predávajúci
zodpovedá za každú vadu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá sa vyskytne
alebo prejaví počas celej dohodnutej doby, najmenej však počas dvoch rokov od dodania
veci s digitálnymi prvkami.
(3)
Pri použitej veci sa strany môžu dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti predávajúceho
za vady, nie však kratšej ako jeden rok od dodania veci.
(4)
Po prvom odstránení vady opravou veci sa doba zodpovednosti za vady veci podľa odsekov
1 až 3 predlžuje o 12 mesiacov. Doba zodpovednosti za vady veci sa predĺži len raz
bez ohľadu na počet opráv veci.
Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnou montážou alebo inštaláciou
veci, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ak
a)
montáž alebo inštalácia bola súčasťou kúpnej zmluvy a bola vykonaná predávajúcim
alebo na jeho zodpovednosť, alebo
b)
montáž alebo inštaláciu, ktorú mal vykonať kupujúci, vykonal kupujúci nesprávne v
dôsledku nedostatkov návodu na montáž alebo inštaláciu, ktorý mu poskytol predávajúci
alebo dodávateľ digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Predávajúci nezodpovedá za vadu veci s digitálnymi prvkami, ktorá bola spôsobená výlučne
nenainštalovaním aktualizácie podľa § 807, ak si kupujúci aktualizáciu nenainštaloval v primeranej lehote po jej dodaní a
a)
predávajúci oboznámil kupujúceho o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania,
a
b)
nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia aktualizácie kupujúcim neboli spôsobené
nedostatkami v poskytnutom návode na inštaláciu.
Ak sa vada prejaví do uplynutia doby podľa § 809, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania; to neplatí, ak
sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.
(2)
Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má digitálny obsah
dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej doby, predávajúci
znáša dôkazné bremeno, že digitálny obsah dodal alebo digitálnu službu poskytol bez
vád počas doby podľa § 809 ods. 2.
Ak predávajúci zodpovedá za vadu predanej veci, kupujúci má voči nemu právo na odstránenie
vady opravou alebo výmenou, právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo právo od
kúpnej zmluvy odstúpiť.
(2)
Kupujúci môže odoprieť zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže kupujúci je v čase
vytknutia vady v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti. Kupujúci zaplatí
kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností predávajúcim.
(3)
Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady vrátane práva podľa odseku
2, len ak vytkol vadu do dvoch mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia doby
podľa § 809.
Kupujúci má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá predávajúci a uplatnením práv zo zodpovednosti
za vadu.
(2)
Kupujúci musí právo podľa odseku 1 uplatniť u predávajúceho najneskôr do dvoch mesiacov
od dodania opravenej alebo náhradnej veci, vyplatenia zľavy z ceny alebo vrátenia
ceny po odstúpení od zmluvy, inak právo zanikne.
Vadu možno vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, u inej osoby, o ktorej
predávajúci oboznámil kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky,
alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie na adrese sídla alebo miesta podnikania
predávajúceho alebo na inej adrese, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pri
uzavretí zmluvy alebo po uzavretí zmluvy.
(2)
Ak kupujúci vytkol vadu poštovou zásielkou, ktorú predávajúci odoprel prijať, zásielka
sa považuje za dôjdenú v deň odopretia.
Predávajúci poskytne kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne po
vytknutí vady kupujúcim. Predávajúci v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu, v
ktorej vadu v súlade s § 819 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní
odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý
predávajúci nemôže ovplyvniť.
(2)
Ak predávajúci odmietne zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi kupujúcemu.
Ak kupujúci znaleckým posudkom alebo odborným stanoviskom vydaným akreditovanou osobou,
preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže vytknúť vadu opakovane a predávajúci
nemôže odmietnuť zodpovednosť za vadu; na opakované vytknutie vady sa § 813 ods. 3 nevzťahuje. Kupujúci má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti so znaleckým posudkom alebo odborným stanoviskom; ustanovenie § 815 ods. 2 sa použije rovnako.
(3)
Ak pred uzavretím zmluvy alebo, ak sa zmluva uzaviera na základe objednávky kupujúceho
pred odoslaním objednávky, predávajúci oboznámil kupujúceho, že vady možno vytknúť
aj u inej osoby, konanie alebo opomenutie tejto osoby sa na účely zodpovednosti za
vady považuje za konanie alebo opomenutie predávajúceho.
Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Kupujúci
si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní
s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom
na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady
a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.
(2)
Predávajúci pred odstránením vady informuje kupujúceho o práve vybrať si medzi opravou
veci alebo výmenou veci podľa odseku 1 a o predĺžení doby zodpovednosti za vady veci
podľa § 809 ods. 4.
(3)
Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo
ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane okolností
podľa odseku 1 druhej vety.
Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote po tom, čo kupujúci vytkol
vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu
s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval. Primeranou lehotou
sa rozumie najkratší čas, ktorý predávajúci potrebuje na posúdenie vady a na opravu
alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady. Lehota
podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota
nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť; dôkazné
bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša predávajúci.
(2)
Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu
alebo osobe podľa § 817 ods. 3. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.
(3)
Predávajúci môže počas opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú
vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia
zmluvy o výpožičke.
Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na vlastné náklady rovnakým
alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec. Ak kupujúci neprevezme
vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec
predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty, predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred
upovedomí a poskytne mu primeranú dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci
bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov,
ktoré účelne vynaložil na jej úschovu a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel
z výťažku v primeranej lehote uvedenej predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji
veci. Predávajúci môže vec na vlastné náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo
ak predpokladaný výťažok z predaja nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré
predávajúci účelne vynaložil na úschovu veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel
nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.
(2)
Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu opravenej
veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie vadnej veci,
ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila.
Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a inštaláciu opravenej
alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
Predávajúci môže pri odstránení vady výmenou veci poskytnúť na žiadosť kupujúceho
renovovanú vec.
(2)
Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu škody spôsobenú
bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred jej výmenou.
(3)
Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 809 až 811.
Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej
zmluvy podľa § 822 ods. 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady
a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho
odstrániť vadu.
Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 822 ods. 1, ak sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné
bremeno, že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, znáša
predávajúci.
(2)
Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť len vo vzťahu
k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy, len ak nemožno
dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez vadnej veci.
Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu na náklady
predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná v
súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec
v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie veci
predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
(2)
Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu najneskôr do 14 dní
odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci zaslal vec predávajúcemu,
podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.
Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu z kúpnej ceny rovnakým
spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak kupujúci výslovne nesúhlasí
s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša predávajúci.
(2)
Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na
odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.
Ak je vada, za ktorú zodpovedá predávajúci, dôsledkom konania alebo opomenutia inej
osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci vrátane opomenutia dodať aktualizácie pre vec
s digitálnymi prvkami, predávajúci má voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených
nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práva zo zodpovednosti
za vady kupujúcim.
Výrobca podľa § 806 ods. 1 písm. d) alebo predávajúci môže poskytnúť kupujúcemu spotrebiteľskú záruku, ktorou sa zaviažu
vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, vymeniť alebo opraviť predanú vec alebo zabezpečiť jej
údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Kupujúci má právo požadovať
od výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, plnenie zo spotrebiteľskej
záruky za podmienok uvedených v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame dostupnej
v čase uzavretia kúpnej zmluvy alebo pred jej uzavretím.
Ak výrobca ponúkne spotrebiteľskú záruku na životnosť veci, kupujúci má počas trvania
spotrebiteľskej záruky voči výrobcovi práva na odstránenie vady podľa § 818 až 821, ak výrobca neposkytol v spotrebiteľskej záruke na životnosť výhodnejšie podmienky.
(2)
Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, poskytne kupujúcemu
záručný list na trvanlivom médiu najneskôr v čase dodania veci v slovenskom jazyku
alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku. Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol
spotrebiteľskú záruku, v záručnom liste jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedie náležitosti
podľa § 452 ods. 5 a poučenie, že kupujúci má voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady podľa
§ 813, ktoré nie sú spotrebiteľskou zárukou dotknuté.
(3)
Porušenie povinnosti výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku
podľa odseku 2, nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej záruky.
Ak sú podmienky spotrebiteľskej záruky v súvisiacej reklame pre kupujúceho priaznivejšie
ako podmienky podľa záručného listu, platia podmienky uvedené v reklame; to neplatí,
ak výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, pred uzavretím
zmluvy s kupujúcim súvisiacu reklamu zosúladil so záručným listom rovnakým alebo obdobným
spôsobom, akým bola reklama uskutočnená.
Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho podnik a
kupujúci sa zaväzuje podnik prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ak z ustanovení tohto
oddielu nevyplýva inak, na predaj podniku sa primerane použijú ustanovenia o kúpnej
zmluve.
(2)
Ustanovenia tohto oddielu sa primerane použijú aj pri prevode časti podniku.
Predajom podniku nadobúda kupujúci všetky dlhy, ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku;
súhlas veriteľa sa nevyžaduje. Zabezpečenie dlhov poskytnuté tretími osobami trvá
aj bez ich súhlasu.
(2)
Predávajúci ručí za splnenie dlhov, ktoré pri predaji podniku kupujúci nadobudol.
Predajom podniku nadobúda kupujúci všetky pohľadávky a zmluvy, ktoré súvisia s prevádzkovaním
podniku. Prevod pohľadávok sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Dohody,
ktoré obmedzujú postúpenie pohľadávky, sa pri predaji podniku neuplatňujú.
(2)
Prevod zmlúv sa spravuje ustanoveniami o prevode zmlúv; súhlas druhej zmluvnej strany
sa nevyžaduje.
Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom, že došlo k predaju podniku.
Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkom, že došlo k predaju
podniku.
Pri predaji podniku nedochádza k prevodu práva z priemyselného alebo iného duševného
vlastníctva, ak by to odporovalo zmluve, ktorou bolo takéto právo poskytnuté alebo
povahe tohto práva.
Práva k predmetom, ktoré patria k podniku, nadobúda kupujúci účinnosťou zmluvy. Na
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré patria podniku, sa použijú ustanovenia
tohto zákona o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže
sa veriteľ podaním odporu na súde domáhať určenia, že voči nemu je predaj podniku
neúčinný. Toto právo zanikne, ak sa neuplatní do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ o
predaji podniku dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný
do verejného registra (§ 841).
(2)
Ak predávajúci nie je zapísaný vo verejnom registri (§ 841), môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji
podniku, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.
(3)
Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo odseku 2, je predávajúci povinný
voči nemu splniť dlh v lehote splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté
plnenie s príslušenstvom.
Zámennou zmluvou sa každá zo strán zaväzuje odovzdať vec a previesť na druhú stranu
vlastnícke právo k veci výmenou za povinnosť druhej strany odovzdať inú vec a previesť
na ňu vlastnícke právo k inej veci.
Plody a úžitky z veci patria prevodcovi do času, kedy ich má podľa zmluvy odovzdať;
od tohto času patria nadobúdateľovi aj vtedy, ak by mu predmet zámeny nebol odovzdaný.
Na zámennú zmluvu sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve, pričom
každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu,
a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Darovacou zmluvou sa darca zaväzuje bezodplatne odovzdať vec obdarovanému a previesť
na obdarovaného vlastnícke právo, a obdarovaný sa zaväzuje dar prevziať.
Obdarovaný nie je povinný príkaz splniť, ak sa splnenie príkazu stane bez zavinenia
obdarovaného nemožným alebo si vyžiada náklady, ktoré sú vzhľadom k hodnote daru nezanedbateľné.
Ak obdarovaný príkaz splnil, má právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil nad rámec
toho, na čo je povinný.
(2)
Po darcovej smrti môže požadovať splnenie príkazu ktorýkoľvek z dedičov.
(3)
Povinnosť z príkazu zaniká najneskôr stratou právnej subjektivity obdarovaného, ktorému
bol príkaz uložený.
Darca je povinný obdarovaného pred uzavretím zmluvy upozorniť na všetky vady, o ktorých
vie, okrem vád, ktoré sú zrejmé alebo ktoré možno zistiť z verejného registra.
(2)
Obdarovaný má právo odstúpiť od zmluvy a dar vrátiť, ak má vady, na ktoré ho bol
darca povinný upozorniť.
Ak ešte nedošlo k odovzdaniu daru a prevodu vlastníckeho práva, má darca právo zrušiť
darovanie, ak
a)
sa obdarovaný dopustí správania, ktoré by inak zakladalo právo odvolať darovanie
pre nevďak, alebo
b)
sa darca po uzavretí zmluvy ocitne v stave chudoby, v ktorej si zo svojho majetku
nie je schopný zabezpečiť odôvodnené životné potreby alebo nie je schopný plniť svoje
iné vyživovacie povinnosti, alebo ak bol na majetok darcu vyhlásený konkurz, alebo
Odvolať darovanie pre nevďak možno najneskôr do jedného roku, keď sa darca dozvie
o dôvode pre odvolanie daru. Dedič darcu môže darovanie odvolať do jedného roku od
smrti darcu.
(2)
Právo odvolať darovanie pre nevďak zaniká, ak darca prejavil vôľu obdarovanému odpustiť.
Ak sa darca po darovaní dostane do stavu chudoby, v ktorej si nie je schopný zabezpečiť
odôvodnené životné potreby, môže darca darovanie odvolať.
(2)
Obdarovaný nie je povinný dar vrátiť, ak sa darcovi písomne zaviaže prispievať na
úhradu odôvodnených životných potrieb po dobu trvania chudoby darcu, najviac v rozsahu
prospechu obdarovaného z darovania v čase poskytovania príspevku.
(3)
Obdarovaný nie je povinný dar vrátiť, ak by sa vrátením daru sám dostal do stavu
chudoby.
(4)
Odvolať darovanie pre chudobu možno do jedného roku, keď sa darca dostal do stavu
chudoby, najneskôr do piatich rokov od darovania.
obdarovaný nesplní príkaz v dohodnutej lehote, inak v primeranej lehote po odovzdaní
daru a darca si pri darovaní vymienil, že v prípade nesplnenia príkazu je oprávnený
odvolať darovanie,
b)
obdarovaný použil dar na iný ako určený účel, a darca si pri darovaní vymienil, že
v prípade použitia daru na iný účel je oprávnený odvolať darovanie.
Právo odvolať darovanie patrí darcovi. Ak obdarovaný privodil smrť darcu, prechádza
právo odvolať darovanie pre nevďak na dedičov darcu. Ak je dedičov viac, právo odvolať
darovanie môže uplatniť každý z nich samostatne.
(2)
Právo odvolať darovanie možno uplatniť len voči obdarovanému.
(3)
Nemožno odvolať obvyklé darovanie a darovanie pri spoločenských príležitostiach.
Ak obdarovaný namieta dôvody odvolania, môže žiadať, aby súd určil neplatnosť odvolania
darovania. Právo domáhať sa určenia neplatnosti odvolania darovania zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa dôjdenia odvolania darovania.
Zmluvou o sponzorstve sa sponzor zaväzuje poskytnúť sponzorovanému peňažné plnenie
alebo nepeňažné plnenie (sponzorské) a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské
na dohodnutý účel a uskutočniť dohodnutú propagáciu sponzora.
Sponzor je oprávnený od sponzorovaného požadovať spojenie svojho mena alebo iného
označenia, ochrannej známky alebo loga so sponzorovaným počas dohodnutej doby.
Nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomníkovi vec, aby ju dočasne
užíval alebo z nej aj bral plody a úžitky (požíval), za čo sa nájomník zaväzuje platiť
prenajímateľovi nájomné.
Ak bolo dohodnuté, že nájomník má pri riadnom plnení povinností z nájmu prednostné
právo pokračovať v nájme, ak sa prenajímateľ rozhodne vec prenajímať po uplynutí doby
nájmu (prednájomné právo), je prenajímateľ povinný oznámiť nájomníkovi svoje rozhodnutie
najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby nájmu, inak sa predpokladá, že v prenajímaní
veci nepokračuje.
(2)
Nájomník je povinný oznámiť prenajímateľovi využitie prednájomného práva najneskôr
do jedného mesiaca od dôjdenia oznámenia podľa odseku 1, inak prednájomné právo zaniká.
Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomníkovi vec najneskôr na začiatku nájmu. Spolu
s vecou odovzdá prenajímateľ nájomníkovi všetko, čo je potrebné na jej riadne užívanie.
Prenajímateľ je povinný prenechať nájomníkovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.
Vec je spôsobilá na riadne užívanie, ak ju možno užívať dohodnutým spôsobom, inak
spôsobom obvyklým.
Bežné opravy a bežnú údržbu veci zabezpečuje nájomník na vlastné náklady; iné ako
bežné opravy a bežnú údržbu zabezpečuje na vlastné náklady prenajímateľ.
(2)
Nájomník je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktorých vykonanie má zabezpečiť
prenajímateľ, bez zbytočného odkladu po tom, ako potrebu opráv zistí alebo ju mohol
zistiť pri starostlivom užívaní veci. Ak nájomník neoznámi potrebu opráv podľa predchádzajúcej
vety, zodpovedá prenajímateľovi za škodu, ktorú tým spôsobil, a nevzniknú mu práva,
ktoré by mu inak vznikli pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť vec riadne užívať.
Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak potrebu opráv, ktorých vykonanie
má zabezpečiť prenajímateľ, zistil pri kontrole veci sám prenajímateľ.
(3)
Ak nájomník oznámil prenajímateľovi potrebu opráv, a prenajímateľ nezabezpečil vykonanie
opravy riadne alebo včas, môže ich vykonať alebo zabezpečiť ich vykonanie nájomník
na náklady a zodpovednosť prenajímateľa; to neplatí, ak ide o opravu, ktorá nie je
nevyhnutná a ktorú bolo možné odložiť na dobu po skončení nájmu.
(4)
Nájomník je povinný strpieť obmedzenia pri užívaní veci v rozsahu potrebnom na vykonanie
opráv alebo údržby veci, ktoré sú nevyhnutné na jej riadne užívanie.
(5)
Prenajímateľ môže nájomníkovi ponúknuť na dobu vykonávania opravy alebo údržby veci
vhodnú náhradu. Ak nájomník náhradu prijme, po dobu užívania náhradnej veci mu právo
na zľavu z nájomného alebo právo nezaplatiť nájomné podľa § 885 nevznikne.
Ak tretia osoba zasahuje do práv nájomníka z nájmu, môže sa ochrany domáhať sám nájomník
alebo môže požiadať o ochranu prenajímateľa.
(2)
Ak nájomník požiada o ochranu prenajímateľa, je prenajímateľ povinný urobiť potrebné
opatrenia bez zbytočného odkladu. Počas doby, v ktorej bol nájomník v dôsledku uplatňovania
práv k veci treťou osobou rušený v užívaní veci natoľko, že mohol užívať vec len obmedzene,
alebo ju nemohol užívať, a to napriek tomu, že požiadal prenajímateľa o ochranu, má
právo na zľavu z nájomného alebo právo nezaplatiť nájomné podľa § 885.
Počas trvania nájmu prenajímateľ nemá právo vec svojvoľne meniť.
(2)
Nájomník je oprávnený vykonávať zmeny na veci len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa.
(3)
Náhradu nákladov, ktoré nájomník vynaložil na zmeny na veci, môže nájomník požadovať,
len ak sa na to prenajímateľ zaviazal, inak môže žiadať od prenajímateľa len peňažnú
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci; nájomník je oprávnený požadovať náhradu
nákladov alebo peňažnej protihodnoty po skončení nájmu so zohľadnením znehodnotenia
zmien, ku ktorému došlo bežným užívaním veci.
(4)
Ak nájomník vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný uviesť vec
na svoje náklady do pôvodného stavu bezodkladne po tom, ako ho o to prenajímateľ požiada,
najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Za prípadné zhodnotenie veci nepatrí nájomníkovi
náhrada.
Ak dôjde k zmene vlastníka veci, práva a povinnosti z nájmu prechádzajú z pôvodného
vlastníka (pôvodný prenajímateľ) na nového vlastníka veci (nový prenajímateľ).
(2)
Pokiaľ nebola nájomníkovi oznámená zmena vlastníka veci, záväzky z nájmu je nájomník
povinný plniť voči pôvodnému prenajímateľovi veci. Ak zmenu vlastníka oznámi nájomníkovi
iná osoba ako pôvodný prenajímateľ, musí zmenu vlastníctva preukázať.
(3)
Na splnenie povinností, ktoré vznikli pôvodnému prenajímateľovi do zmeny vlastníctva
veci, sú voči nájomníkovi zaviazaní pôvodný prenajímateľ a nový prenajímateľ spoločne
a nerozdielne.
(4)
Ak bola na zabezpečenie peňažných záväzkov nájomníka voči prenajímateľovi dohodnutá
peňažná zábezpeka, vydá ju pôvodný prenajímateľ novému prenajímateľovi bez zbytočného
odkladu.
Z dôvodu zmeny vlastníctva nehnuteľnej veci môže vypovedať zmluvu len nájomník. Právo
vypovedať zmluvu zanikne, ak ho nájomník neuplatnil do troch mesiacov, od kedy sa
o zmene vlastníka veci dozvedel alebo musel dozvedieť.
(2)
Z dôvodu zmeny vlastníctva hnuteľnej veci môže vypovedať zmluvu nový prenajímateľ
aj nájomník; nový prenajímateľ do jedného mesiaca od nadobudnutia vlastníckeho práva
k veci a nájomník do jedného mesiaca, od kedy sa o zmene vlastníka veci dozvedel alebo
musel dozvedieť.
Nájomník je povinný platiť dohodnuté nájomné, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu veci a spôsob jej užívania.
(2)
Ak sa má nájomné plniť inak ako v peniazoch, je rozhodujúca majetková hodnota poskytovaného
plnenia vyjadrená v peniazoch.
(3)
Nájomné sa platí spravidla do pätnásteho dňa mesiaca, za ktorý sa platí nájomné.
Ak je nájom dohodnutý na dobu kratšiu ako jeden mesiac, nájomné sa platí na začiatku
nájmu.
(4)
Ak sa strany dohodnú, že nájomník začne platiť nájomné až po určitej dobe od prevzatia
veci alebo po určitú dobu bude vec užívať bezodplatne, vzťahujú sa na vzťah medzi
zmluvnými stranami počas tejto doby ustanovenia o nájomnej zmluve okrem ustanovení
o nájomnom.
Ak nájomníkovi osobný dôvod bráni užívať vec, povinnosť platiť nájomné nezaniká, a
nájomník má právo, aby sa zohľadnilo všetko, čo prenajímateľ neužívaním veci ušetril.
Zabezpečenie záväzkov z nájomnej zmluvy Peňažná zábezpeka
Na zabezpečenie peňažných dlhov nájomníka voči prenajímateľovi môže byť dohodnutá
peňažná zábezpeka. Pri nájme bytu nesmie výška peňažnej zábezpeky presiahnuť trojnásobok
súčtu mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu; to neplatí,
ak sa strany dohodnú na vykonaní úprav bytu na žiadosť nájomníka.
(2)
Prijatie peňažnej zábezpeky je prenajímateľ povinný písomne potvrdiť nájomníkovi
na jeho žiadosť.
Ak prenajímateľ použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných
pohľadávok z nájmu, nájomník je povinný doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej
výšky bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak nájomník nedoplní peňažnú zábezpeku podľa odseku 1, hrubo tým poruší povinnosti
z nájmu.
Prenajímateľ je povinný vydať nájomníkovi peňažnú zábezpeku bez zbytočného odkladu
po skončení nájmu a vrátení veci. Prenajímateľ je oprávnený započítať peňažnú zábezpeku
proti všetkým peňažným dlhom nájomníka z nájmu. Z peňažnej zábezpeky možno dohodnúť
úroky.
Na zabezpečenie peňažných pohľadávok prenajímateľa voči nájomníkovi z nájmu, má prenajímateľ
záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú v predmete nájmu a patria nájomníkovi alebo
osobám, ktoré užívajú predmet nájmu spolu s nájomníkom, okrem vecí vylúčených z výkonu
rozhodnutia. Záložné právo zanikne, ak sa veci vysťahujú alebo odstránia z predmetu
nájmu pred ich zadržaním podľa odseku 2.
(2)
Ak sa nájomník sťahuje, alebo ak sa z predmetu nájmu odstraňujú veci uvedené v odseku
1, napriek tomu, že peňažné pohľadávky prenajímateľa voči nájomníkovi z nájmu nie
sú uspokojené alebo zabezpečené, môže ich prenajímateľ zadržať na vlastné nebezpečenstvo.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zabezpečenie pohľadávok nájomníka voči
podnájomníkovi z podnájmu.
Ak sa strany dohodnú na zvýšení nájomného o medziročný inflačný index (inflačná doložka),
pre zvýšenie nájomného je určujúce potvrdenie o miere inflácie v Slovenskej republike
meranej indexom spotrebiteľských cien, dosiahnutej v posudzovanom roku oproti predchádzajúcemu
roku.
(2)
Zvýšené nájomné je nájomník povinný platiť od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom mu prenajímateľ doručil oznámenie o zvýšení nájomného. Oznámenie musí obsahovať
údaj o výške medziročnej inflácie za posudzovaný kalendárny rok.
(3)
Ak prenajímateľ neoznámi nájomníkovi zvýšenie nájomného do konca kalendárneho roka,
jeho právo na zvýšené nájomné v príslušnom kalendárnom roku zanikne.
Ak nájomník nemôže užívať vec vôbec, nie je povinný platiť nájomné.
(2)
Ak nájomník môže užívať vec obmedzene, má právo na primeranú zľavu z nájomného.
(3)
Právo nezaplatiť nájomné a právo na zľavu z nájomného podľa odsekov 1 a 2 nájomníkovi
nevzniknú, ak dôvody, pre ktoré nemohol nájomník užívať vec vôbec, alebo pre ktoré
ju mohol užívať len obmedzene, boli na strane nájomníka.
(4)
Právo nezaplatiť nájomné a právo na zľavu z nájomného podľa odsekov 1 a 2 musí nájomník
uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu; právo zanikne, ak sa neuplatní do
jedného roka odo dňa, keď došlo ku skutočnosti, ktorá toto právo založila.
Prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomníka prístup k veci na účel kontroly
stavu veci a spôsobu užívania veci.
(2)
Prenajímateľ je povinný oznámiť nájomníkovi plánovanú kontrolu veci v dostatočnom
predstihu okrem prípadu, ak je vykonanie kontroly potrebné na zabránenie vzniku škôd
alebo na ich obmedzenie. Nájomník má právo byť prítomný pri kontrole, ibaže sa jeho
prítomnosť nedá zabezpečiť a účelom kontroly je zabránenie vzniku škôd alebo ich obmedzenie.
(3)
Nájomník nesmie byť kontrolami neprimerane obťažovaný.
Ak sa nájom dohodne na neurčitú dobu, zmluvu možno vypovedať aj bez uvedenia dôvodu.
(2)
Ak dohodnutá doba nájmu presahuje päťdesiat rokov, zmluvu môže po uplynutí päťdesiatich
rokov vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana; to neplatí, ak bola nájomná zmluva uzavretá
na dobu života prenajímateľa alebo nájomníka, alebo dlhšia doba nájmu je odôvodnená
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
(3)
Pri nájme nehnuteľnosti je výpovedná doba dva mesiace, pri nájme hnuteľných vecí
je výpovedná doba desať dní.
(4)
Ak zmluvu možno vypovedať z určitého dôvodu, dôvod výpovede musí byť uvedený a opísaný,
inak sa na výpoveď neprihliada.
sa vec napriek písomnému upozorneniu prenajímateľa užíva na iný ako dohodnutý účel,
alebo ak sa užíva spôsobom, pri ktorom sa vec znehodnocuje nad rámec bežného opotrebenia,
alebo hrozí jej zničenie,
b)
v dôsledku zmien vykonávaných nájomníkom na veci hrozí prenajímateľovi škoda,
c)
nájomník napriek písomnému upozorneniu nezaplatil dlžné nájomné alebo úhrady za poskytované
plnenia ani do splatnosti ďalšieho nájomného,
d)
nájomník prenechá vec do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, alebo
e)
podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu je potrebné prenajatú vec vydať
alebo vypratať.
(2)
Nájomník je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak
a)
je vec pri odovzdaní v stave nespôsobilom na riadne užívanie, alebo ak sa vec z dôvodov,
ktoré nie sú na strane nájomníka, stane nespôsobilou na riadne užívanie neskôr,
b)
sú priestory, ktoré boli prenechané na účely bývania alebo na to, aby sa v nich zdržiavali
ľudia, zdraviu škodlivé, a to aj ak nájomník o tejto skutočnosti pri uzavretí zmluvy
vedel, alebo
c)
nájomník požiada o ochranu prenajímateľa pred zásahmi tretej osoby do jeho práv z
nájmu, a prenajímateľ mu ochranu neposkytne alebo sú jeho opatrenia neúspešné.
(3)
Dôvod odstúpenia musí byť uvedený a opísaný, inak sa na odstúpenie neprihliada.
Po podanej výpovedi alebo počas troch mesiacov pred skončením nájmu je nájomník povinný
umožniť inej osobe prehliadku veci za prítomnosti nájomníka a prenajímateľa.
(2)
Prenajímateľ je povinný oznámiť nájomníkovi konanie prehliadky v dostatočnom predstihu.
(3)
Nájomník nesmie byť prehliadkami neprimerane obťažovaný.
Ak nájomník užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ do troch mesiacov od skončenia
nájmu nájomníka písomne nevyzve, aby mu vec vydal, obnovuje sa nájom za rovnakých
podmienok, za akých bol pôvodne dohodnutý. Nájom dohodnutý na dobu dlhšiu ako jeden
rok sa obnovuje na jeden rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto
dobu.
Pri skončení nájmu je nájomník povinný vrátiť prenajímateľovi vec na mieste, kde
ju prevzal a v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebenie.
(2)
Nájomník zodpovedá za škodu spôsobenú nadmerným opotrebením veci.
(3)
Právo na náhradu škody podľa odseku 2 musí prenajímateľ uplatniť u nájomníka bez
zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov od vrátenia veci prenajímateľovi,
inak právo zanikne.
Ustanovenia prvého pododdielu sa vzťahujú na nájom budovy alebo jej časti, ak je
spôsobilá tvoriť samostatný predmet nájmu; na nájom časti budovy sa primerane použijú
ustanovenia o nájme budovy.
(2)
Ustanovenia tohto pododdielu sa použijú primerane na nájom a podnájom bytu, a nájom
a podnájom priestoru na podnikanie, ak je takýto priestor časťou budovy.
(3)
Ak je predmetom nájmu časť budovy, nájomník a osoby, ktoré s ním časť budovy užívajú,
majú právo užívať spoločné priestory a zariadenia budovy, ako aj požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je s užívaním budovy spojené.
Nájomník je povinný platiť úhradu za plnenia poskytované spolu s nájmom (poskytované
plnenia). Úhrada za poskytované plnenia sa platí spolu s nájomným.
(2)
Ak výška úhrad za poskytované plnenia alebo spôsob ich rozúčtovania nie sú ustanovené
osobitným predpisom, dohodnú sa pred začatím ich poskytovania, inak je nájomník povinný
platiť úhradu za poskytované plnenia v obvyklej výške.
(3)
Prenajímateľ je povinný umožniť nájomníkovi nahliadnuť do účtovných dokladov týkajúcich
sa poskytovaných plnení, ako aj do ich vyúčtovania.
Ak je predmetom nájmu budova spolu so zariadením alebo vybavením, na vzťah nájomníka
k zariadeniu a vybaveniu sa vzťahujú ustanovenia o nájme budovy.
(2)
Ustanovenia o nájme budovy sa vzťahujú aj na nájom hnuteľných alebo nehnuteľných
vecí, ktoré prenajímateľ prenecháva spolu s budovou a o užívanie ktorých by nájomník
inak nemal záujem.
Ak pre stav budovy nemožno užívať budovu vôbec, má nájomník právo prevzatie budovy
odmietnuť a žiadať od prenajímateľa nápravu; do zabezpečenia nápravy nie je povinný
platiť nájomné ani úhradu za poskytované plnenia.
(2)
Ak pre stav budovy možno užívať budovu alebo jej časť len obmedzene, je nájomník
povinný budovu prevziať a má právo na zľavu z nájomného do zabezpečenia nápravy zo
strany prenajímateľa.
(3)
Ak obmedzené užívanie budovy nemá pre nájomníka hospodársky význam, alebo ak môže
ohroziť život alebo zdravie osôb, ktoré sa majú v budove nachádzať, má nájomník právo
prevzatie budovy odmietnuť a žiadať od prenajímateľa nápravu; do zabezpečenia nápravy
nie je povinný platiť nájomné ani úhradu za poskytované plnenia.
(4)
Ak prenajímateľ nezabezpečí nápravu do jedného mesiaca od začiatku nájmu, má nájomník
právo odstúpiť od zmluvy.
Nájomník je povinný strpieť opatrenia, ktoré sú potrebné na údržbu alebo opravu budovy
(udržiavacie opatrenia), ak ich vykonanie nemá podstatný vplyv na užívanie budovy.
(2)
Udržiavacie opatrenia musia byť nájomníkovi oznámené vopred; to neplatí, ak bezprostredne
hrozí vznik škody.
(3)
Ak v dôsledku udržiavacieho opatrenia môže nájomník užívať budovu len obmedzene,
alebo ju nemôže užívať vôbec, má okrem práva na zľavu z nájomného alebo práva nezaplatiť
nájomné podľa § 885 aj právo na primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré nájomníkovi vznikli
v dôsledku udržiavacieho opatrenia. Ak nájomník nemôže budovu užívať dlhšie ako 30
dní, má právo od zmluvy odstúpiť.
(4)
Ak má dôjsť v dôsledku udržiavacích opatrení k vyprataniu budovy, musí o tom prenajímateľ
informovať nájomníka bezodkladne po tom, ako sa o potrebe vypratania dozvedel alebo
mohol dozvedieť, inak je prenajímateľ povinný nahradiť škodu, ktorá nájomníkovi vznikne.
Prenajímateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia.
Modernizačné opatrenia sú úpravy budovy, ktoré zlepšujú technický stav, funkčnosť,
energetickú efektívnosť a celkovú výkonnosť budovy, najmä ak sa nimi znižuje spotreba
energie v budove inštaláciou alebo zriadením vykurovacieho systému v budove (energetická
modernizácia), znižuje spotreba vody, zvyšuje úžitková hodnota budovy, chráni životné
prostredie, predlžuje životnosť alebo zlepšuje kvalita budovy alebo ak sa zlepšujú
všeobecné podmienky užívania budovy.
Prenajímateľ je povinný písomne oznámiť nájomníkovi modernizačné opatrenia najmenej
tri mesiace pred ich plánovaným začiatkom (oznámenie o modernizácii).
(2)
Oznámenie o modernizácii musí obsahovať povahu a predpokladaný rozsah modernizačného
opatrenia, dôvody vykonania modernizačného opatrenia a predpokladaný začiatok a predpokladané
trvanie modernizačného opatrenia.
(3)
Ak modernizačné opatrenie vyžaduje vypratanie budovy, musí oznámenie o modernizácii
obsahovať aj informáciu o predpokladanej dobe, počas ktorej má byť budova vyprataná.
(4)
Povinnosť oznámenia o modernizácii prenajímateľovi nevznikne, ak majú modernizačné
opatrenia len nepodstatný vplyv na užívanie budovy.
Prenajímateľ a nájomník budovy môžu uzavrieť dohodu o modernizačných opatreniach,
najmä o časovom a technickom postupe vykonávania modernizačných opatrení, o budúcej
výške nájomného, ako aj o náhrade primeraných nákladov, ktoré nájomníkovi v dôsledku
modernizačného opatrenia vzniknú. Ak dohoda o modernizačných opatreniach obsahuje
dohodu o budúcej výške nájomného, ustanovenie § 906 sa nepoužije.
Ak tomu nebránia dôvody osobitného zreteľa, najmä vážne ťažkosti spôsobené nájomníkovi
alebo členom jeho domácnosti vyprataním predmetu nájmu, nájomník je povinný strpieť
modernizačné opatrenia.
(2)
Ak modernizačné opatrenia vyžadujú vypratanie budovy, je prenajímateľ povinný poskytnúť
nájomníkovi primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré nájomníkovi v súvislosti
s vyprataním vzniknú; právo na zľavu z nájomného alebo právo nezaplatiť nájomné podľa
§ 885 tým nie je dotknuté.
Prenajímateľ je z dôvodu vykonania modernizačných opatrení oprávnený zvýšiť nájomné.
Zvýšenie nájomného nesmie ročne presiahnuť päť percent podielu skutočne vynaložených
nákladov na modernizačné opatrenia v budove pomerne pripadajúcich na predmet nájmu.
Po dôjdení oznámenia o modernizácii má nájomník právo vypovedať zmluvu. Výpovedná
doba je dva mesiace a začína plynúť od dôjdenia oznámenia o modernizácii; na neskôr
podanú výpoveď nie je prenajímateľ povinný prihliadnuť, čo je povinný nájomníkovi
oznámiť bez zbytočného odkladu.
Nájomník je povinný vrátiť budovu v stave spôsobilom na ďalšie užívanie, s prihliadnutím
na bežné opotrebenie a vykonané udržiavacie opatrenia alebo modernizačné opatrenia.
(2)
Ak budovu do stavu spôsobilého na riadne užívanie uviedol dodatočne nájomník, stav
budovy pri skončení nájmu musí zodpovedať podmienkam dohodnutým v zmluve.
Ustanovenia § 910 až 946 sa použijú na nájom bytu, ak je účelom nájmu zabezpečenie bytových potrieb nájomníka
a členov jeho domácnosti.
(2)
Ustanovenia § 910 až 946 sa primerane použijú na nájom rodinného domu alebo iného priestoru vhodného na zabezpečenie
bytových potrieb nájomníka a členov jeho domácnosti.
(3)
Ustanovenia § 910 až 946 sa nevzťahujú na nájom bytu dohodnutého na dobu kratšiu ako tri mesiace.
(4)
Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.
(5)
Osobitný predpis ustanoví, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia,
bytom v domoch osobitného určenia, sociálnym bytom, náhradným nájomným bytom a bytom
štátom podporovaného nájomného bývania a aké podmienky sa použijú na nájom takéhoto
bytu.
Zmluva o nájme bytu musí obsahovať označenie bytu, výšku nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, ako aj ich splatnosť. Ak je
nájomník oprávnený užívať spolu s bytom aj miestnosti alebo priestory, ktoré sa nachádzajú
mimo bytu, opíšu sa v zmluve; to neplatí, ak tvoria spoločné priestory budovy.
(2)
Ak nájomná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, vystaví prenajímateľ na žiadosť
nájomníka písomné potvrdenie o jej uzavretí; potvrdenie musí obsahovať náležitosti
podľa odseku 1.
Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
Prenajímateľ je povinný zabezpečovať plnenia poskytované s užívaním bytu v dohodnutom
rozsahu, inak plnenia v rozsahu nevyhnutnom na riadne užívanie bytu. Predpokladá sa,
že pod nevyhnutným rozsahom sa rozumejú dodávky vody, dodávky tepla, odvoz a odvádzanie
odpadových vôd vrátane čistenia nádrží, odvoz komunálneho odpadu, osvetlenie spoločných
častí domu, prevádzka a čistenie komínov, prípadne prevádzka výťahu.
Ak nájomná zmluva neobsahuje dohodu o zvýšení nájomného, môže prenajímateľ navrhnúť
zvýšenie nájomného, ak je nájom dohodnutý na dobu najmenej piatich rokov.
(2)
Nájomné možno zvýšiť do výšky obvyklého nájomného, najviac o dvadsať percent oproti
predchádzajúcemu nájomnému.
(3)
Nájomné možno zvýšiť každé tri roky k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho roka.
(4)
Návrh na zvýšenie nájomného musí byť písomný a musí dôjsť nájomníkovi najneskôr dva
mesiace pred začiatkom kalendárneho roka, od ktorého má byť nájomné zvýšené.
(5)
Ak nájomník do dvoch mesiacov od dôjdenia návrhu na zvýšenie nájomného prenajímateľovi
oznámi, že so zvýšením nájomného nesúhlasí, alebo v rovnakej lehote zvýšené nájomné
nezaplatí, rozhodne o zvýšení nájomného na návrh prenajímateľa súd.
Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomníkovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
a zabezpečiť nájomníkovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
(2)
Bežné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou
zabezpečuje a platí nájomník. Pojem bežných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Nájomník je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu riadne v súlade
s nájomnou zmluvou; je povinný dbať na to, aby sa pri výkone jeho práv vytvorilo v
dome prostredie zabezpečujúce ostatným užívateľom domu nerušený výkon ich práv.
(2)
Nájomník je oprávnený užívať byt na výkon povolania alebo podnikania len so súhlasom
prenajímateľa. Ak tomu nebráni dôvod osobitného zreteľa, prenajímateľ nie je oprávnený
súhlas odmietnuť.
(3)
Nájomník je oprávnený v byte chovať zviera len so súhlasom prenajímateľa.
Ak sa nájomníkovi alebo členovi jeho domácnosti zmení zdravotný stav natoľko, že
pre riadne užívanie bytu je nevyhnutné vykonať v byte úpravy, môže prenajímateľ vykonanie
úprav odmietnuť len z vážneho dôvodu.
(2)
Úpravy bytu podľa odseku 1 sa vykonajú na náklady nájomníka.
(3)
Pri skončení nájmu je nájomník povinný uviesť byt na vlastné náklady do pôvodného
stavu; ibaže prenajímateľ nájomníkovi oznámi, že na uvedení veci do pôvodného stavu
netrvá.
Zmenu počtu členov domácnosti nájomníka je nájomník povinný oznámiť prenajímateľovi
bez zbytočného odkladu. Pri zmene počtu členov domácnosti je prenajímateľ oprávnený
primerane upraviť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu.
(2)
Prenajímateľ je oprávnený žiadať, aby celkový počet členov domácnosti nájomníka nebol
vyšší, ako je primerané vzhľadom k veľkosti a vybaveniu bytu, najmä aby všetky osoby
žili v byte v obvykle pohodlných a hygienicky vyhovujúcich podmienkach; do celkového
počtu členov nemožno započítať maloleté dieťa, ktoré je na nájomníka odkázané osobnou
starostlivosťou alebo výživou.
(3)
Ak nájomník nevyhovie žiadosti prenajímateľa podľa odseku 2, hrubo tým porušuje svoje
povinnosti z nájmu.
(4)
Nájomník má právo v byte prijímať návštevy, ak tým nenarušuje poriadok v dome alebo
neohrozuje ostatných vo výkone ich práv.
Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomníkov.
(2)
Ak nejde o bežné veci, vyžaduje sa súhlas všetkých spoločných nájomníkov.
(3)
Ak je právny úkon v rozpore s odsekom 2, môže ho ktorýkoľvek spoločný nájomník zrušiť,
ak adresát právneho úkonu vedel alebo musel vedieť o tomto rozpore.
(4)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci
spoloční nájomníci spoločne a nerozdielne.
Ak medzi spoločnými nájomníkmi dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh spoločného nájomníka právo
spoločného nájmu bytu zrušiť. Súd zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomníkov môže
byt ďalej užívať.
Ak niektorému zo spoločných nájomníkov zanikne právo užívať byt, ostatným nájomníkom
ostane nájom bytu zachovaný. Na zaplatenie zvyšného nájomného a úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu ostanú zaviazaní zostávajúci nájomníci spoločne a nerozdielne.
(2)
Z dôvodu podľa odseku 1 môžu dať zvyšní nájomníci výpoveď zo spoločného nájmu bytu,
a to najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po zániku práva spoločného nájomníka
podľa odseku 1, inak právo zanikne.
Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomníkmi bytu, vznikne
spoločný nájom bytu manželov.
(2)
Ak za trvania manželstva vznikne právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu
len jednému z manželov, vznikne so spoločným nájmom bytu manželov aj spoločné členstvo
manželov v družstve.
(3)
Spoločný nájom bytu manželov nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú, ako aj v
prípade nájmu bytov trvalo určených ako služobné byty, bytov osobitného určenia, bytov
v domoch osobitného určenia a sociálnych bytov podľa osobitného predpisu.
Ak sa niektorý z manželov stal nájomníkom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne
obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. Manželia sú povinní oznámiť
prenajímateľovi uzavretie manželstva bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak niektorému z manželov vzniklo pred uzavretím manželstva právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu, odsek 1 sa použije primerane.
Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne
o zrušení ich spoločného nájmu bytu. Súd súčasne určí, ktorý z manželov bude ďalej
užívať byt ako nájomník.
(2)
Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených
manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na uzavretie zmluvy
o nájme bytu pred uzavretím manželstva. Inak zostane ďalšie užívanie bytu ako aj členstvo
v družstve zachované tomu z manželov, na ktorom sa manželia dohodnú, v opačnom prípade
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd.
(3)
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd na zreteľ najmä záujmy maloletých a
stanovisko prenajímateľa.
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto
násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spoločné
užívanie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov
obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
(2)
Pri rozhodovaní podľa odseku 1 prihliadne súd najmä na záujmy manžela alebo rozvedeného
manžela, voči ktorému fyzické násilie alebo psychické násilie smerovalo a na záujem
takto ohrozených maloletých detí, ako aj blízkych osôb, ktoré s nimi v spoločnom byte
bývali.
Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomníkmi bytu, jediným nájomníkom
bytu sa stane pozostalý manžel.
(2)
Ak ide o družstevný byt, smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželom zanikne.
Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, členom družstva a zároveň
jediným nájomníkom bytu zostáva pozostalý manžel. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol
právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, jeho smrťou prechádza nájom družstevného
bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Do dedičstva po zomrelom manželovi
patrí pohľadávka voči pozostalému manželovi, ktorej výška zodpovedá hodnote podielu
všeobecnej hodnoty členského podielu patriacemu pozostalému manželovi podľa zásad
uvedených v § 310.
Ak nájomník zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomníkmi
členovia nájomníkovej domácnosti, ktorí s ním žili v byte aspoň jeden rok pred jeho
smrťou a nemajú zabezpečené vlastné bývanie.
Osoba, na ktorú prešiel nájom bytu, je povinná písomne oznámiť prenajímateľovi prechod
nájmu bez zbytočného odkladu, najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po
smrti nájomníka, inak platí, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
(2)
Ak nájom prešiel na viaceré osoby, oznámenie podľa odseku 1 urobí každá osoba sama
za seba; to sa nevzťahuje na maloletého.
(3)
Ak k prechodu nájmu bytu nedôjde, sú členovia domácnosti nájomníka povinní platiť
prenajímateľovi nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do doby vrátenia
bytu prenajímateľovi.
Prenajímateľ je oprávnený podať žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo najneskôr
do troch mesiacov odo dňa dôjdenia oznámenia o prechode nájmu bytu, inak toto právo
zanikne.
Ak nájomník zaplatil nájomné vopred za dobu po jeho smrti, považuje sa takto zaplatené
nájomné za pohľadávku poručiteľa voči osobám, na ktoré nájom prešiel.
Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom došlo k dôjdeniu výpovede.
(2)
Pri výpovedi zo strany prenajímateľa je výpovedná doba trojmesačná, ak nájomníkom
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila aspoň 70 rokov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o maloletého alebo o bezvládnu osobu,
ak sú členmi domácnosti nájomníka; na dohodu o kratšej výpovednej dobe sa neprihliada.
(3)
Ak existuje dôvodná obava, že u osoby uvedenej v odseku 2 dôjde z dôvodu výpovede
k trvalej strate bývania, je prenajímateľ povinný informovať o výpovedi orgán obce;
to neplatí, ak s tým nájomník výslovne nesúhlasí. Výpovedná doba neskončí skôr, ako
prenajímateľ informuje o výpovedi orgán obce podľa predchádzajúcej vety.
nájomník prenechal byt alebo jeho časť do podnájmu bez predchádzajúceho písomného
súhlasu prenajímateľa,
c)
je nájomník odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný proti prenajímateľovi alebo
členovi jeho domácnosti alebo proti osobe, ktorá býva v dome, v ktorom sa byt nachádza,
alebo ak sa takýto trestný čin týka majetku v byte alebo v dome,
d)
má byť byt vyprataný, pretože z dôvodu verejného záujmu je potrebné s bytom alebo
domom naložiť tak, že byt nebude možné vôbec užívať, alebo
e)
potrebuje byt pre seba alebo pre svoju blízku osobu.
(2)
Na iné dôvody výpovede sa neprihliada.
(3)
Ak bol nájom dohodnutý na dobu neurčitú, môže prenajímateľ vypovedať zmluvu aj bez
uvedenia dôvodu s výpovednou dobou šesť mesiacov.
Prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nájomník poruší svoju povinnosť
obzvlášť závažným spôsobom.
(2)
Nájomník poruší svoju povinnosť obzvlášť závažným spôsobom, ak
a)
napriek písomnému upozorneniu je v omeškaní so zaplatením nájomného alebo úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu za dobu najmenej dva mesiace,
b)
hrubo poškodzuje byt alebo dom,
c)
napriek písomnému upozorneniu narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov,
ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo
d)
napriek písomnému upozorneniu užíva byt iným spôsobom, ako bolo dohodnuté v zmluve.
(3)
Prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nájomník napriek písomnému upozorneniu
opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa
ukončiť nájomný pomer výpoveďou.
(4)
Na iné dôvody odstúpenia od zmluvy sa neprihliada.
(5)
Ak prenajímateľ odstúpi od zmluvy a nájomníkom je osoba uvedená v § 935 ods. 2, ustanovenie § 935 ods. 3 sa použije primerane.
Nájomník je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak sú priestory, ktoré boli prenechané na
účely bývania alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu škodlivé, alebo
nájomník požiada o ochranu prenajímateľa pred zásahmi tretej osoby do jeho práv z
nájmu, a prenajímateľ mu ochranu neposkytne alebo sú jeho opatrenia neúspešné. Na
iné dôvody odstúpenia od zmluvy sa neprihliada.
Prenajímateľ a nájomník majú právo podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede alebo
odstúpenia od zmluvy. Právo zaniká, ak sa neuplatnilo do dvoch mesiacov od dôjdenia
výpovede alebo oznámenia o odstúpení druhej strane.
(2)
Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté;
to neplatí, ak je nájomníkom fyzická osoba, ktorá dovŕšila aspoň 70 rokov, fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o maloleté
dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktoré sú členmi jej domácnosti.
Nájomník je povinný odovzdať byt prenajímateľovi v deň skončenia nájmu. Ak nájom
skončí z dôvodu odstúpenia od zmluvy, je nájomník povinný odovzdať byt prenajímateľovi
do 15 dní od účinnosti odstúpenia od zmluvy.
(2)
Byt sa považuje za odovzdaný, ak prenajímateľovi nič nebráni v prístupe do bytu a
v jeho užívaní.
(3)
Ak nájomník neodovzdá byt prenajímateľovi podľa odseku 1, prenajímateľ má právo žiadať
od nájomníka odplatu za užívanie rovnajúcu sa dvojnásobku nájomného, a to až do riadneho
odovzdania bytu prenajímateľovi.
Nájomník je povinný odovzdať byt v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na bežné
opotrebenie a na vady, ktoré má odstrániť prenajímateľ. Ustanovenia o nájme budovy
alebo jej časti a všeobecné ustanovenia o nájme sa použijú primerane.
Ak sa po odovzdaní bytu nachádza v byte vec, ktorá nepatrí prenajímateľovi, prenajímateľ
vyzve nájomníka, aby ju z bytu bez zbytočného odkladu vypratal, inak je prenajímateľ
oprávnený uložiť vec do úschovy tretej osoby na náklady nájomníka. Ak úschova veci
trvá dlhšie ako tri mesiace, je prenajímateľ oprávnený vec predať. Výťažok z predaja
odovzdá prenajímateľ nájomníkovi; odpočíta si z neho náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s úschovou a predajom veci.
(2)
Ak ide o vec, ktorú nájomník alebo člen jeho domácnosti zjavne opustil, použijú sa
ustanovenia tohto zákona o opustenej veci.
Nájom služobného bytu končí posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom nájomník bez toho, aby mal na to vážny dôvod, prestal vykonávať
prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný.
(2)
Ak nájomník prestane vykonávať prácu z dôvodov spočívajúcich v jeho veku alebo v
zdravotnom stave, alebo z dôvodov na strane prenajímateľa alebo z iného vážneho dôvodu,
nájom služobného bytu končí uplynutím jedného roka odo dňa, keď nájomník prestal vykonávať
prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný.
(3)
Ak nájomník zomrie, nájom služobného bytu zaniká. Členovia domácnosti nájomníka,
ako aj ďalšie osoby, ktoré v byte bývali spoločne s nájomníkom, majú právo bývať v
byte dva mesiace od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom od prenajímateľa
obdržali výzvu, aby byt vypratali.
Nájom bytu osobitného určenia, ako aj nájom bytu v dome osobitného určenia, môže
prenajímateľ vypovedať len so súhlasom toho, kto taký byt alebo dom postavil alebo
zriadil, prípadne s jeho právnym nástupcom; to neplatí, ak je táto osoba zároveň prenajímateľom.
(2)
V prípade smrti nájomníka nájom bytu osobitného určenia alebo bytu v dome osobitného
určenia zaniká. Členovia domácnosti nájomníka, ako aj ďalšie osoby, ktoré v byte bývali
spoločne s nájomníkom, majú právo bývať v byte dva mesiace od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom od prenajímateľa obdržali výzvu, aby byt vypratali.
Byt alebo jeho časť možno prenechať do podnájmu len po predchádzajúcom písomnom súhlase
prenajímateľa.
(2)
Ak sa v dôsledku podnájmu bytu zvýši počet osôb, ktoré byt užívajú, je nájomník povinný
informovať o tom prenajímateľa bez zbytočného odkladu.
(3)
Na podnájom bytu sa okrem všeobecných ustanovení o podnájme primerane použijú ustanovenia
o nájme bytu.
(4)
Ak s prihliadnutím na všetky okolnosti nie sú dôvodné pochybnosti o tom, že nájom
bytu bol dohodnutý len na účel ďalšieho prenechania bytu do podnájmu, s úmyslom vylúčiť
v neprospech podnájomníka práva a povinnosti, ktoré pre nájomníka vyplývajú zo zákona,
môže sa podnájomník domáhať práv a povinností nájomníka; úmysel strán sa predpokladá,
ak prenajímateľ pri uzavretí nájomnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že nájomník
prenechá byt do podnájmu.
Ustanovenia o nájme a podnájme priestoru na podnikanie sa použijú na nájom budovy
alebo jej časti alebo iného priestoru, ak je účelom nájmu výkon podnikateľskej činnosti
alebo povolania nájomníka, alebo ak s nimi účel nájmu súvisí (priestory na podnikanie).
Ak to povaha budovy umožňuje, je nájomník oprávnený so súhlasom prenajímateľa po
dobu nájmu na vlastné náklady označiť priestor na podnikanie, ako aj budovu, v ktorej
sa priestor nachádza, svojím označením. Nájomník je povinný vopred oznámiť prenajímateľovi
veľkosť, tvar a umiestnenie označenia. Ak prenajímateľ do 15 dní neprejaví nesúhlas
s veľkosťou, tvarom alebo umiestnením označenia, platí, že s označením súhlasí.
(2)
Po zániku nájmu je nájomník povinný odstrániť označenie na vlastné náklady a miesto,
ktoré bolo umiestnením označenia dotknuté, je povinný uviesť do pôvodného stavu.
K zániku nájmu dochádza aj smrťou fyzickej osoby, ktorá je nájomníkom; to neplatí,
ak osoby, ktoré tvrdia, že sú dedičmi nájomníka, do 30 dní od jeho smrti oznámia prenajímateľovi,
že pokračujú v nájme. Ak sa ich dedičské právo nepotvrdí, alebo sa potvrdí v obmedzenom
rozsahu, nájomná zmluva zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve; to neplatí,
ak osoby, ktoré sa stali podľa rozhodnutia o dedičstve dedičmi nájomníka, do 14 dní
od právoplatnosti rozhodnutia písomne vyhlásia, že pokračujú v nájme za pôvodných
podmienok.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že pri zániku nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa
má nájomník právo na náhradu za výhodu, ktorú získal prenajímateľ alebo nový nájomník
prevzatím zákazníckej základne, ktorú svojím podnikaním vybudoval vypovedaný nájomník;
to neplatí, ak dôvodom výpovede bolo porušenie povinností nájomníkom.
(2)
Náhrada sa vyplatí jednorazovo a jej výška sa určí dohodou strán, inak má nájomník
právo na náhradu v obvyklej výške.
(3)
Náhradu si nájomník uplatňuje voči prenajímateľovi. Právo na náhradu zanikne, ak
sa neuplatnilo do troch mesiacov od skončenia nájmu.
Ak sa zmluvné strany dohodnú, že nájomník je oprávnený po uplynutí dohodnutej doby
nájmu a splnení dohodnutých podmienok nadobudnúť prenajatú vec do vlastníctva, ide
o zmluvu o finančnom prenájme.
(2)
Prenajímateľ zostáva vlastníkom prenajatej veci po celý čas trvania nájmu, až do
nadobudnutia vlastníckeho práva nájomníkom.
(3)
Nájomné môže byť dojednané vo forme splátok a zahŕňa aj úhradu obstarávacej ceny
prenajatej veci a odplatu za jej financovanie.
Nebezpečenstvo škody na prenajatej veci prechádza na nájomníka jej prevzatím.
(2)
Nájomník je povinný platiť nájomné aj vtedy, ak prenajatú vec nemôže užívať z dôvodov,
ktoré nie sú na strane prenajímateľa.
(3)
Zničenie, poškodenie, odcudzenie alebo strata prenajatej veci sa nepovažuje za dôvod
brániaci užívaniu prenajatej veci a nemá vplyv na povinnosť nájomníka platiť nájomné
a plniť iné povinnosti podľa zmluvy.
Ak prenajímateľ nadobudol prenajatú vec od dodávateľa určeného nájomníkom alebo podľa
jeho špecifikácie, nároky z vád veci uplatňuje nájomník v mene prenajímateľa priamo
voči dodávateľovi; prenajímateľ je povinný poskytnúť nájomníkovi potrebnú súčinnosť.
Zmluvou o ubytovaní sa ubytovateľ zaväzuje poskytnúť ubytovanému prechodné ubytovanie
na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom
a objednávateľ ubytovania sa zaväzuje za ubytovanie, ako aj za služby, ktoré sú s
ubytovaním spojené, ubytovateľovi zaplatiť.
Za ubytovanie a za služby, ktoré sú s ubytovaním spojené, je objednávateľ ubytovania
povinný zaplatiť ubytovateľovi dohodnutú cenu, inak v obvyklej výške.
(2)
Ubytovateľ môže žiadať od objednávateľa ubytovania zaplatenie preddavku.
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému ubytovacie priestory v stave spôsobilom
na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.
(2)
Ak o to ubytovaný požiada, je ubytovateľ povinný prevziať od ubytovaného do úschovy
peňažné prostriedky, klenoty alebo iné cennosti okrem vecí, ktoré sú nebezpečné alebo
ktoré sú pre ubytovacie zariadenie neúmerné z hľadiska svojej veľkosti alebo hodnoty.
Ubytovateľ môže od ubytovaného žiadať, aby mu boli veci podľa predchádzajúcej vety
odovzdané v uzatvorenej a zapečatenej schránke.
Ubytovaný je povinný riadne užívať ubytovacie priestory, ako aj ostatné časti budovy,
v ktorej sa ubytovacie priestory nachádzajú; to platí aj o využívaní služieb, ktoré
sú s ubytovaním spojené.
(2)
Bez súhlasu ubytovateľa nesmie ubytovaný vykonávať v ubytovacích priestoroch žiadne
podstatné zmeny.
Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby z akéhokoľvek dôvodu.
(2)
Škodu, ktorú spôsobí ubytovaný ubytovateľovi odstúpením od zmluvy podľa odseku 1,
je ubytovaný povinný nahradiť ubytovateľovi, len ak ubytovateľ preukáže, že jej vzniku
nemohol zabrániť.
(3)
Ubytovateľ môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný aj
napriek výstrahe hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy alebo dobré mravy.
Požičiavateľ odovzdá vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.
Ak je to potrebné, pri odovzdaní veci požičiavateľ oboznámi vypožičiavateľa s obsluhou
a s pravidlami užívania veci; to neplatí, ak ide o pravidlá všeobecne známe.
Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec požičiavateľovi v dohodnutom čase.
(2)
Vypožičiavateľ má právo vrátiť vec aj pred uplynutím dohodnutej doby. Ak by však
z toho vznikli požičiavateľovi neprimerané náklady, môže vypožičiavateľ vrátiť vec
podľa predchádzajúcej vety len so súhlasom požičiavateľa.
(3)
Ak bolo dohodnuté, že vec sa prenecháva na dohodnutý účel, je vypožičiavateľ povinný
začať s užívaním veci čo najskôr po prevzatí veci, aby ju mohol vrátiť požičiavateľovi
bez zbytočného odkladu po splnení účelu užívania.
Požičiavateľ sa nemôže domáhať predčasného vrátenia veci; to neplatí, ak vypožičiavateľ
užíva vec v rozpore so zmluvou alebo s týmto zákonom.
(2)
Ak požičiavateľ nevyhnutne potrebuje vec skôr, ako uplynie dohodnutá doba alebo ako
sa splní účel užívania, môže sa domáhať jej predčasného vrátenia, len ak to bolo dohodnuté
v zmluve.
Obvyklé náklady spojené s užívaním veci znáša vypožičiavateľ.
(2)
Pod obvyklými nákladmi sa rozumejú náklady, ktoré sú obvykle spojené s prevádzkou
veci, s jej opravou a údržbou, ak pri týchto nákladoch možno rozumne očakávať, že
ich vynaloží vypožičiavateľ.
(3)
Ak vypožičiavateľ vynaloží na vec náklady, na ktoré je povinný požičiavateľ, má právo
požadovať od požičiavateľa náhradu týchto nákladov, len ak náklady na vec vynaložil
so súhlasom požičiavateľa, alebo ak požičiavateľ bez zbytočného odkladu tieto náklady
nevynaložil, hoci ho vypožičiavateľ o potrebe ich vynaloženia informoval. Inak môže
vypožičiavateľ požadovať od požičiavateľa len to, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Ak veriteľ so súhlasom dlžníka prenechá dlžníkovi zastupiteľnú vec, aby ju dlžník
podľa vlastného uváženia užíval a po uplynutí dohodnutej doby vrátil vec rovnakého
druhu, vznikne zmluva o pôžičke.
(2)
Na zmluvu o pôžičke cenného papiera sa použije osobitný predpis.
Pri nepeňažnej pôžičke možno namiesto úroku dohodnúť iné protiplnenie, spočívajúce
v primerane väčšom množstve alebo lepšej kvalite vecí, ktoré sú spravidla toho istého
druhu ako vec prenechaná dlžníkovi.
Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka alebo po splnení dohodnutých
podmienok poskytne v prospech dlžníka peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok, ak nebol úver dojednaný
ako bezúročný.
(2)
Zmluva o úvere môže byť uzavretá aj bez toho, aby sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky. V takom prípade má veriteľ právo poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky podľa podmienok určených v zmluve o úvere.
Za povinnosť veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky, za pripravenosť tieto prostriedky
poskytnúť, za ich predčasné vrátenie, ako aj za ďalšie súvisiace služby si môže veriteľ
s dlžníkom dohodnúť poplatok.
(2)
Veriteľ má právo na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytovaním
úveru alebo jeho správou, najmä nákladov na obstaranie finančných zdrojov, len ak
to bolo dohodnuté.
Dlžník môže uplatniť právo na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej
v zmluve o úvere. Ak nebola lehota dohodnutá, môže toto právo uplatniť, kým veriteľ
svoju povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky nevypovie.
(2)
Ak bola dohodnutá lehota, počas ktorej môže dlžník požiadať o poskytnutie peňažných
prostriedkov, je veriteľ oprávnený vypovedať svoju povinnosť peňažné prostriedky poskytnúť,
ak
a)
je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere,
b)
po uzavretí zmluvy o úvere nastane nezanedbateľná zmena majetkových pomerov dlžníka,
c)
po uzavretí zmluvy o úvere dôjde k zmene právnej formy dlžníka, alebo
d)
to bolo medzi stranami dohodnuté.
(3)
Výpoveď musí byť písomná a je účinná jej dôjdením dlžníkovi, ak z obsahu výpovede
nevyplýva neskoršia účinnosť. Výpoveďou zaniká právo dlžníka na poskytnutie tej časti
peňažných prostriedkov, ktorá mu podľa zmluvy o úvere nebola poskytnutá pred účinnosťou
výpovede.
Veriteľ poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky na základe jeho žiadosti v lehote
určenej v tejto žiadosti, inak bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak je podľa zmluvy o úvere alebo osobitného predpisu použitie úveru viazané na určitý
účel, môže veriteľ poskytnutie peňažných prostriedkov obmedziť len na plnenie povinností
dlžníka, ktoré vznikli v súvislosti s týmto účelom, alebo ho podmieniť preukázaním
splnenia toho účelu.
(3)
Veriteľ môže poskytnutie peňažných prostriedkov podmieniť splnením dodatočných podmienok,
ak nastane podstatná zmena okolností podľa § 580.
Dlžník je povinný správať sa tak, aby neohrozil riadne a včasné splnenie svojich
povinností podľa zmluvy o úvere, najmä povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
zaplatiť poplatky a nahradiť náklady, ak boli dohodnuté.
(2)
Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľovi každú zmenu svojich identifikačných
alebo kontaktných údajov a každú skutočnosť, ktorá môže podstatne ovplyvniť jeho schopnosť
plniť povinnosti zo zmluvy o úvere.
(3)
Dlžník je povinný umožniť veriteľovi pravidelné overenie svojej hospodárskej a majetkovej
situácie spôsobom primeraným účelu zmluvy o úvere.
Dlžník je povinný platiť úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov odo dňa ich poskytnutia
až do ich vrátenia. Ustanovenie § 461 ods. 1 sa nepoužije.
(2)
Dohodnutá sadzba úroku nesmie presiahnuť najvyššiu prípustnú sadzbu úroku ustanovenú
osobitným predpisom; inak platí sadzba ustanovená týmto osobitným predpisom.
(3)
Ak sadzba úroku nebola dohodnutá a nejde o bezúročný úver, je dlžník povinný platiť
úrok vo výške obvyklej sadzby poskytovanej bankami pri porovnateľných úveroch v mieste
a čase poskytnutia úveru.
Zmluva o úvere môže určiť, že úrok sa platí za jednotlivé úrokové obdobia, po ktorých
nasleduje splatnosť príslušného úroku. Osobitne môže zmluva o úvere určiť, že sadzba
úroku sa uplatňuje na jednotlivé úrokové obdobia, po ktorých sa môže zmeniť. Ak dĺžka
niektorého z týchto úrokových období nebola dohodnutá, je trojmesačná.
(2)
Zmluva môže určiť jedno alebo viac úrokových období, počas ktorých je sadzba úroku
nemenná (fixácia). Po uplynutí fixácie sa sadzba úroku určí podľa zmluvy o úvere,
inak podľa zákona.
(3)
Ak sa má úver splácať v dohodnutých splátkach, ktoré zahŕňajú aj úrok (anuita), považuje
sa pri splatení splátky úrok za splatený v pomernej výške podľa splátkového plánu,
ktorý vyplýva zo zmluvy o úvere.
Sadzba úroku môže byť určená odkazom na referenčný ukazovateľ, najmä trhovú sadzbu,
index alebo inú objektívnu veličinu; ustanovenie § 575 sa použije primerane.
(2)
Zmluva o úvere môže určiť spôsob výpočtu sadzby úroku ako súčtu referenčného ukazovateľa
a pevnej prirážky (marže). Zmena referenčného ukazovateľa nemá vplyv na maržu.
(3)
Ak je sadzba úroku určená podľa odseku 1 alebo odseku 2 a v dôsledku zmeny referenčného
ukazovateľa by mala mať zápornú hodnotu, platí počas tohto obdobia, že úver je bezúročný.
Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom v dohodnutej
lehote (splatnosť úveru).
(2)
Ak má dlžník vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je v deň splatnosti
každej splátky splatný aj úrok z tejto splátky.
(3)
Ak splatnosť úveru nebola určená dohodou a jej určenie nebolo prenechané veriteľovi
ani dlžníkovi, použije sa § 460 s tým, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do jedného mesiaca
odkedy ho veriteľ o splnenie požiadal.
Dlžník je povinný vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky v mene, v ktorej mu boli
poskytnuté, a v tejto mene platiť aj úrok. Ustanovenia § 473 ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
(2)
Ak má byť plnenie podľa odseku 1 na základe dohody strán poskytnuté v inej mene a
výmenný kurz nebol dohodnutý, je dlžník povinný zaplatiť čiastku, ktorá zodpovedá
priemernému výmennému kurzu uplatňovanému bankami v mieste splnenia v deň plnenia
dlžníka.
Dlžník je oprávnený vrátiť a veriteľ je oprávnený požadovať vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a zaplatenie úroku pred splatnosťou úveru, ak sa na tom strany
dohodli alebo ak takéto právo vyplýva zo zákona. Ustanovenia § 633 a 634 tým nie sú dotknuté.
Ak je záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere zabezpečený a hodnota zabezpečenia sa zníži
aspoň o jednu pätinu, alebo ak zabezpečenie zanikne alebo sa stane neúčinným, môže
veriteľ požadovať, aby dlžník v primeranej lehote zabezpečenie doplnil alebo nahradil.
(2)
Ak bola v zmluve o úvere dohodnutá minimálna hodnota zabezpečenia a hodnota poskytnutého
zabezpečenia sa zníži pod túto úroveň, je dlžník na výzvu veriteľa povinný v primeranej
lehote zabezpečenie doplniť alebo nahradiť.
(3)
Ak dlžník nedoplní alebo nenahradí zabezpečenie v súlade s odsekom 1 alebo odsekom
2, môže veriteľ od zmluvy o úvere odstúpiť alebo požadovať predčasné splatenie úveru
(§ 984).
Ak je záväzok zo zmluvy o úvere zabezpečený a predmet zabezpečenia možno poistiť,
je dlžník na žiadosť veriteľa povinný obstarať jeho poistenie voči bežným rizikám
a na obvyklú poistnú hodnotu a vinkulovať poistné plnenie v prospech veriteľa.
Zmluvu o úvere možno vypovedať, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon.
(2)
Veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu o úvere bez uvedenia dôvodu, ak predmetom zmluvy
je
a)
opakované poskytovanie peňažných prostriedkov do určitej výšky po ich vrátení bez
časového obmedzenia, alebo
b)
poskytovanie peňažných prostriedkov na bežnom účte aj vtedy, ak na tomto účte nie
je dostatok peňažných prostriedkov (povolené prečerpanie).
(3)
Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po dôjdení výpovede druhej zmluvnej strane. Dlžník je povinný vrátiť veriteľovi všetky
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok najneskôr do uplynutia výpovednej doby.
(4)
Povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky zaniká dôjdením výpovede
druhej zmluvnej strane.
ak mu dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poskytol údaje, o ktorých vedel alebo musel
vedieť, že sú nepravdivé alebo zavádzajúce,
b)
ak nastala okolnosť, ktorá výrazne ohrozuje schopnosť dlžníka splniť svoje peňažné
povinnosti riadne a včas, alebo
c)
ak dlžník použije poskytnuté peňažné prostriedky v rozpore so zmluvou o úvere na
iný ako dohodnutý účel, alebo ak ich nemožno na dohodnutý účel použiť.
(2)
Odstúpením od zmluvy o úvere zaniká povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky a dlžník je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť veriteľovi poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úrok.
Na zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom sa použijú ustanovenia tohto oddielu,
ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Osobitné ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľských zmluvách (§ 622 až 637) a ustanovenia osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa majú pred ustanoveniami
tohto oddielu prednosť.
Licenčnou zmluvou oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dohodnutom rozsahu a na dohodnutom
území na použitie predmetu duševného vlastníctva alebo na výkon práv z duševného vlastníctva
(licencia), a nadobúdateľ sa zaväzuje za poskytnutie licencie zaplatiť odmenu.
(2)
Ustanovenia o licenčnej zmluve sa primerane vzťahujú aj na udelenie súhlasu na využitie
obchodného tajomstva a určenie podmienok takého využitia (§ 741 ods. 2).
Zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, ak sa poskytuje výhradná licencia alebo
licencia má byť zapísaná do verejného registra podľa osobitného predpisu.
Poskytnutím nevýhradnej licencie nie je dotknuté právo poskytovateľa na výkon práva
spôsobom, na ktorý poskytol nevýhradnú licenciu. Rovnako nie je dotknuté právo poskytovateľa
poskytnúť licenciu tretej osobe.
(2)
Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred poskytnutím výhradnej licencie
tretej osobe, zostáva zachovaná. Poskytovateľ je povinný nadobúdateľa výhradnej licencie
informovať o predchádzajúcom poskytnutí nevýhradnej licencie tretej osobe.
Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie predmetu duševného
vlastníctva alebo na výkon práv z duševného vlastníctva v rozsahu poskytnutej licencie
(sublicencia), len s predchádzajúcim súhlasom poskytovateľa licencie.
(2)
Nadobúdateľ môže licenciu postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom poskytovateľa.
O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať poskytovateľa
bez zbytočného odkladu. Súhlas poskytovateľa sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo
časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.
(3)
Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie
licencie musí mať písomnú formu.
Smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, ktorej bola poskytnutá licencia,
prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov fyzickej osoby alebo
právneho nástupcu právnickej osoby; ak niet dedičov alebo právneho nástupcu, licencia
zaniká.
Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí licenčnej zmluvy poskytnúť
nadobúdateľovi všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na dohodnutý výkon
práva.
Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami,
ibaže z licenčnej zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva,
že poskytovateľ nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby,
ktoré sa zúčastňujú na podnikaní nadobúdateľa a ktoré sú zaviazané mlčanlivosťou.
Po zániku licencie je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať
poskytnuté informácie do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.
Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva iné osoby alebo ak zistí, že iné osoby
toto právo porušujú, je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.
(2)
Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné opatrenia na ochranu
výkonu práva nadobúdateľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný poskytnúť
poskytovateľovi potrebnú súčinnosť.
(3)
Ustanovenia osobitných predpisov týmto nie sú dotknuté.
Licenčnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou. Výpovedná doba
je jeden rok a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
došlo k dôjdeniu výpovede druhej strane.
Zmluvou o poskytovaní digitálneho plnenia sa poskytovateľ zaväzuje dodať objednávateľovi
digitálne plnenie a objednávateľ sa zaväzuje za dodanie digitálneho plnenia zaplatiť
cenu vrátane digitálne vyjadrenej hodnoty, alebo sa zaväzuje poskytnúť poskytovateľovi
svoje osobné údaje, a to aj vtedy, ak sa digitálne plnenie vyvíja podľa špecifikácií
objednávateľa.
(2)
Za zmluvu o poskytovaní digitálneho plnenia sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej sa
objednávateľ zaväzuje poskytnúť poskytovateľovi len svoje osobné údaje, ktoré poskytovateľ
spracúva výlučne na účely dodania digitálneho plnenia alebo splnenia zákonnej povinnosti.
Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na zmluvu, ktorej predmetom je
a)
služba, ktorá nie je digitálnou službou, bez ohľadu na to, či poskytovateľ používa
digitálne formy alebo prostriedky na vytvorenie výstupu služby, na jeho dodanie alebo
prenos objednávateľovi,
b)
elektronická komunikačná služba okrem interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej
od čísel,
c)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti,
d)
služba v oblasti hazardných hier, ktoré poskytovateľ poskytuje na individuálnu žiadosť
objednávateľa prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo inej technológie na
uľahčenie komunikácie, ktoré zahŕňajú peňažné stávky vrátane hazardných hier, ktoré
obsahujú prvok zručnosti, najmä lotériové, kasínové alebo pokerové hry alebo stávky,
e)
finančná služba,
f)
softvér, ktorý poskytovateľ ponúka objednávateľovi bezodplatne v rámci voľnej licencie
s otvoreným zdrojovým kódom, ak poskytovateľ spracúva osobné údaje objednávateľa výlučne
na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability tohto softvéru,
g)
digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia,
ako je najmä digitálne audiovizuálne predstavenie okrem prenosu signálu,
h)
digitálny obsah, ktorý sú orgány verejnej moci povinné sprístupňovať,
i)
digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou prepojené
podľa § 22 ods. 1.
Ustanovenia tohto pododdielu sa použijú na každú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní
digitálneho plnenia uzavretú medzi obchodníkom a spotrebiteľom.
(2)
Ak je okrem digitálneho plnenia predmetom tej istej zmluvy aj iné plnenie, ustanovenia
tohto oddielu sa použijú len na tú časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia.
Ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa digitálneho
plnenia, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v časti, ktorá sa týka iného plnenia,
ktoré je predmetom tej istej zmluvy medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom
a ktoré je potrebné na riadne využívanie dotknutého digitálneho plnenia. Ustanovenie
§ 799 nie je týmto odsekom dotknuté.
Obchodník dodá digitálne plnenie bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Obchodník
znáša dôkazné bremeno, že dodal digitálne plnenie spotrebiteľovi.
(2)
Digitálny obsah sa považuje za dodaný, keď sa digitálny obsah alebo akékoľvek prostriedky
vhodné na prístup k nemu, alebo jeho stiahnutie sprístupnia, alebo sa umožní prístup
k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý
si spotrebiteľ na tento účel zvolil.
(3)
Digitálna služba sa považuje za dodanú, keď sa digitálna služba sprístupní spotrebiteľovi
alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na
tento účel zvolil.
Obchodník dodá digitálne plnenie v najnovšej verzii, ktorá je dostupná v čase uzavretia
zmluvy.
(2)
Obchodník zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 3 alebo odseku 4 bol spotrebiteľ
upovedomený o aktualizáciách digitálneho plnenia vrátane bezpečnostných aktualizácií,
a aby boli spotrebiteľovi dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovanie súladu
digitálneho plnenia s požiadavkami podľa § 1015.
(3)
Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálne plnenie jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých
plnení, dobou podľa odseku 2 je doba, počas ktorej môže spotrebiteľ dôvodne očakávať,
že digitálne plnenie bude spĺňať požiadavky podľa § 1015 s prihliadnutím na druh a účel digitálneho plnenia a na povahu a okolnosti uzavretia
zmluvy.
(4)
Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálne plnenie nepretržite počas dohodnutej doby,
dobou podľa odseku 2 je táto dohodnutá doba.
Ak obchodník nedodá digitálne plnenie včas, spotrebiteľ ho vyzve, aby digitálne plnenie
dodal. Ak obchodník ani po výzve podľa predchádzajúcej vety digitálne plnenie bez
zbytočného odkladu alebo v primeranej dodatočnej lehote nedodá, spotrebiteľ môže od
zmluvy odstúpiť.
(2)
Spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť aj bez výzvy podľa odseku 1, ak
a)
obchodník vyhlási alebo je z okolností zrejmé, že digitálne plnenie nedodá, alebo
b)
zo zmluvy alebo z okolností uzavretia zmluvy vyplýva, že včasné dodanie bolo pre
spotrebiteľa dôležité.
Ak sa má digitálne plnenie dodávať alebo sprístupňovať spotrebiteľovi počas určitej
doby, obchodník môže z opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve zmeniť digitálne
plnenie nad rozsah toho, čo je potrebné na zachovanie súladu s požiadavkami na digitálne
plnenie, ak
a)
spotrebiteľovi nevzniknú dodatočné náklady,
b)
spotrebiteľ bol o zmene oboznámený jasným a zrozumiteľným spôsobom a
c)
v prípadoch podľa odseku 2 sa spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytli na
trvanlivom médiu údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť od
zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa
§ 1014.
(2)
Ak zmena digitálneho plnenia negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu
plneniu alebo jeho užívanie, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť bez povinnosti poskytnúť
obchodníkovi akúkoľvek náhradu, ibaže je negatívny vplyv zanedbateľný. Ak spotrebiteľ
od zmluvy neodstúpi do 30 dní odo dňa dôjdenia oznámenia podľa odseku 1 písm. c) alebo
odo dňa zmeny digitálneho plnenia, podľa toho, ktorý okamih nastane neskôr, právo
spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy zaniká. Na odstúpenie od zmluvy sa vzťahujú § 1028 až 1031.
Spotrebiteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa § 1013 ods. 2, ak mu obchodník umožní ponechať si nezmenené digitálne plnenie bez dodatočných nákladov
pre spotrebiteľa a neuskutočnenie zmeny nebude viesť k vzniku vady digitálneho plnenia.
(2)
Ak je predmetom tej istej zmluvy digitálne plnenie a poskytnutie služby prístupu
na internet alebo interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, na časť
zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia, sa odsek 1 a § 1013 nevzťahuje.
Digitálne plnenie musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami a všeobecnými požiadavkami.
(2)
Digitálne plnenie nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak obchodník pri
uzavretí zmluvy výslovne oboznámil spotrebiteľa, že určitá vlastnosť digitálneho plnenia
nezodpovedá všeobecným požiadavkám, a spotrebiteľ s nesúladom výslovne a osobitne
súhlasil.
Digitálne plnenie je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak
a)
je vhodné na účely, na ktoré sa digitálne plnenie rovnakého druhu bežne používa s
prihliadnutím najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania
platné pre príslušné odvetvie, ak technické normy neboli vypracované,
b)
zodpovedá skúšobnej verzii alebo ukážke digitálneho plnenia, ktorú obchodník sprístupnil
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
c)
je dodané s príslušenstvom a návodmi, ktoré môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, a
d)
je dodané v množstve, má vlastnosti a výkon vrátane funkčnosti, kompatibility, prístupnosti,
kontinuity a bezpečnosti, aké sú bežné pre digitálne plnenie rovnakého druhu a aké
môže spotrebiteľ dôvodne očakávať vzhľadom na povahu digitálneho plnenia a s prihliadnutím
na akékoľvek verejné vyhlásenie obchodníka alebo inej osoby v rovnakom dodávateľskom
reťazci alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii digitálneho plnenia alebo na jeho
označení.
(2)
Obchodník nie je viazaný vyhlásením podľa odseku 1 písm. d), ak z opodstatneného
dôvodu nevedel a ani nemusel vedieť o verejnom vyhlásení, do času uzavretia zmluvy
bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bolo
vyhlásené, alebo rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu nemohlo byť verejným vyhlásením
ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie obchodník.
Digitálne plnenie má vady, ak nie je v súlade s požiadavkami na digitálne plnenie
alebo ak jeho užívanie znemožňujú alebo obmedzujú práva tretej osoby vrátane práv
duševného vlastníctva.
Obchodník zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má digitálne plnenie v čase jeho dodania
a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania, ak ide o digitálne plnenie, ktoré
sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení.
(2)
Ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník
zodpovedá za každú vadu digitálneho plnenia, ktorá sa vyskytne alebo prejaví počas
tejto dohodnutej doby.
Obchodník zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnym prepojením digitálneho
plnenia so zložkami digitálneho prostredia spotrebiteľa alebo začlenením digitálneho
plnenia do zložiek digitálneho prostredia spotrebiteľa (integrácia), ak
a)
integrácia bola vykonaná obchodníkom alebo na jeho zodpovednosť, alebo
b)
integráciu, ktorú mal vykonať spotrebiteľ, vykonal spotrebiteľ nesprávne v dôsledku
nedostatkov návodu na integráciu, ktorý mu poskytol obchodník.
Obchodník nezodpovedá za vadu digitálneho plnenia, ktorá bola spôsobená výlučne nenainštalovaním
aktualizácie, ak si spotrebiteľ aktualizáciu nenainštaloval v primeranej lehote po
jej dodaní a
a)
obchodník oboznámil spotrebiteľa o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania,
a
b)
nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia spotrebiteľom neboli spôsobené nedostatkami
v návode na inštaláciu poskytnutom spotrebiteľovi obchodníkom.
(2)
Obchodník poskytne spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne
po vytknutí vady spotrebiteľom. Obchodník v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu,
v ktorej vadu v súlade s § 1025 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní
odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý
obchodník nemôže ovplyvniť.
(3)
Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi spotrebiteľovi.
Obchodník nesie dôkazné bremeno, že bolo digitálne plnenie dodané v súlade s § 1015.
(2)
Ak sa do uplynutia jedného roka po dodaní digitálneho plnenia, ktoré sa dodáva jednorazovo
alebo ako súbor jednotlivých plnení, prejaví vada, obchodník nesie dôkazné bremeno,
že digitálne plnenie v čase dodania túto vadu nemalo.
(3)
Ak sa digitálne plnenie dodáva nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník nesie
dôkazné bremeno, že digitálne plnenie je počas dohodnutej doby bez vád.
Obchodník nenesie dôkazné bremeno, ak preukáže, že digitálne prostredie spotrebiteľa
nie je kompatibilné s technickými požiadavkami digitálneho plnenia, ak s nimi obchodník
oboznámil spotrebiteľa jasným a zrozumiteľným spôsobom pred uzavretím zmluvy.
(2)
Spotrebiteľ poskytne obchodníkovi primeranú súčinnosť potrebnú na zistenie, či dôvod
vady digitálneho plnenia je v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Povinná súčinnosť
spotrebiteľa sa obmedzuje na technicky dostupné prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú
spotrebiteľa. Ak obchodník pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámi
spotrebiteľa o povinnosti poskytnúť súčinnosť a spotrebiteľ súčinnosť neposkytne,
musí spotrebiteľ na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady preukázať, že digitálne
plnenie malo vadu v čase dodania, ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva jednorazovo
alebo ako súbor jednotlivých plnení, alebo v dohodnutej dobe, ak ide o digitálne plnenie,
ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej doby.
Ak obchodník zodpovedá za vadu digitálneho plnenia, spotrebiteľ má voči nemu právo
na odstránenie vady, právo na primeranú zľavu z ceny alebo právo od zmluvy odstúpiť.
(2)
Spotrebiteľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady aj bez toho, aby ich vytkol.
(3)
Spotrebiteľ môže po vytknutí vady u obchodníka odoprieť zaplatiť cenu alebo jej časť,
kým si obchodník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady,
ibaže je spotrebiteľ v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením ceny alebo jej
časti. Spotrebiteľ uhradí cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností obchodníkom.
(4)
Spotrebiteľ má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré spotrebiteľovi
vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá obchodník, a uplatnením
práv zo zodpovednosti za vadu.
(5)
Spotrebiteľ musí právo podľa odseku 4 uplatniť u obchodníka najneskôr do dvoch mesiacov
od odstránenia vady, vyplatenia zľavy z ceny alebo vrátenia ceny po odstúpení od zmluvy,
inak právo zanikne.
Obchodník odstráni vadu digitálneho plnenia v primeranej lehote po tom, čo spotrebiteľ
vytkol vadu, bezodplatne a bez spôsobenia závažných ťažkostí spotrebiteľovi s ohľadom
na povahu digitálneho plnenia a účel, na ktorý spotrebiteľ digitálne plnenie požadoval.
Primeranou lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý obchodník potrebuje na posúdenie
vady a odstránenie vady s prihliadnutím na povahu digitálneho plnenia a povahu a závažnosť
vady. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady,
ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť;
dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša obchodník.
(2)
Obchodník môže odstránenie vady odmietnuť, ak odstránenie nie je možné alebo ak by
mu spôsobilo neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu,
ktorú by malo digitálne plnenie bez vady a na závažnosť vady.
Spotrebiteľ má právo na primeranú zľavu z ceny, ak sa digitálne plnenie dodáva za
protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, alebo môže odstúpiť od zmluvy aj bez
poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 546, ak
a)
odstránenie vady nie je možné alebo by spôsobilo obchodníkovi neprimerané náklady,
Zľava z ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty digitálneho plnenia a hodnoty, ktorú
by digitálne plnenie malo, ak by bolo bez vád. Ak sa digitálne plnenie dodáva počas
dohodnutej doby, spotrebiteľ má právo na zľavu z ceny len za čas, v ktorom digitálne
plnenie nespĺňalo požiadavky na digitálne plnenie.
(2)
Obchodník vyplatí spotrebiteľovi zľavu z ceny bez zbytočného odkladu, najneskôr do
14 dní od uplatnenia práva spotrebiteľa na zľavu z ceny rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ
použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady.
Všetky náklady spojené s úhradou znáša obchodník.
(3)
Ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, spotrebiteľ
nemôže od zmluvy odstúpiť, ak je vada digitálneho plnenia zanedbateľná. Dôkazné bremeno,
že vada je zanedbateľná, nesie obchodník.
Po odstúpení od zmluvy obchodník vráti spotrebiteľovi všetky platby prijaté na základe
zmluvy bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní od oznámenia odstúpenia od zmluvy
rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne
nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s vrátením znáša obchodník.
(2)
Spotrebiteľ nie je povinný platiť cenu za čas pred odstúpením od zmluvy, v ktorom
digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky na digitálne plnenie. Ak však bolo v zmluve
dohodnuté dodávanie digitálneho plnenia nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník
v súlade s odsekom 1 vráti spotrebiteľovi len pomernú časť zaplatenej ceny za čas,
v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky na digitálne plnenie, a časť ceny,
ktorú spotrebiteľ zaplatil vopred za dodávanie digitálneho plnenia za čas po odstúpení
od zmluvy.
Po odstúpení od zmluvy je spotrebiteľ povinný zdržať sa užívania digitálneho plnenia
a jeho poskytovania tretím osobám.
(2)
Obchodník môže do 14 dní od oznámenia spotrebiteľa o odstúpení od zmluvy požiadať
spotrebiteľa o vrátenie hmotného nosiča, na ktorom mu dodal digitálny obsah. Spotrebiteľ
vráti hmotný nosič na náklady obchodníka a bez zbytočného odkladu po dôjdení žiadosti
obchodníka.
Po odstúpení od zmluvy sa obchodník zdrží používania obsahu, ktorý spotrebiteľ poskytol
alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia; to neplatí, ak tento obsah
a)
nemožno využiť inak ako vo väzbe na digitálne plnenie obchodníka,
b)
sa vzťahuje výlučne na aktivity spotrebiteľa pri užívaní digitálneho plnenia obchodníka,
c)
obchodník zlúčil s iným obsahom, od ktorého ho nemožno oddeliť vôbec alebo bez vynaloženia
neprimeraného úsilia,
d)
spotrebiteľ vytvoril spolu s inými spotrebiteľmi, ktorí sú oprávnení ďalej obsah
užívať.
(2)
Po odstúpení od zmluvy obchodník sprístupní spotrebiteľovi na jeho žiadosť všetok
obsah, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia,
okrem obsahu podľa odseku 1 písm. a) až c). Obchodník sprístupní obsah spotrebiteľovi
v primeranej lehote, bezodplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte
a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.
(3)
Po odstúpení od zmluvy môže obchodník zamedziť spotrebiteľovi v ďalšom užívaní digitálneho
plnenia, najmä zamedziť mu prístup k digitálnemu plneniu alebo zrušiť mu užívateľský
účet. Ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
Ak je nedodanie digitálneho plnenia včas alebo vada, za ktorú zodpovedá obchodník,
dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci, obchodník
má voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli
v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práv z nedodania digitálneho plnenia podľa
§ 1012 alebo práv zo zodpovednosti za vady podľa § 1024.
Príkazník je povinný plniť svoj dlh z príkaznej zmluvy v súlade s obsahom príkazu
a so záujmami príkazcu, ktoré príkazník pozná alebo musí poznať.
(2)
Príkazník je povinný požadovať od príkazcu informácie o príkazcových záujmoch, ktoré
mu nie sú známe, ak sú tieto informácie potrebné na riadne splnenie príkazu.
(3)
Činnosť, na ktorú sa príkazník zaviazal, je príkazník povinný uskutočňovať s náležitou
starostlivosťou.
(4)
Ak je predmetom príkazu správa cudzieho majetku, je príkazník povinný urobiť všetko,
čo je potrebné na jeho zachovanie; so zverenými peňažnými prostriedkami je príkazník
povinný nakladať s náležitou starostlivosťou.
Činnosť, na ktorú sa príkazník zaviazal, je príkazník povinný uskutočňovať podľa
pokynov príkazcu.
(2)
Príkazník je povinný upozorniť príkazcu, ak jeho pokyn
a)
spôsobí, že by sa plnenie povinností z príkaznej zmluvy stalo podstatne nákladnejšie,
alebo by vyžadovalo podstatne viac času ako bolo dohodnuté,
b)
je nezlučiteľný s účelom príkaznej zmluvy, alebo
c)
môže byť na škodu príkazcu.
(3)
Pokyn podľa odseku 2 je príkazník povinný splniť, len ak na ňom príkazca trvá.
(4)
Príkazník je povinný oznámiť príkazcovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri obstarávaní
záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov príkazcu. Od pokynov príkazcu
sa môže odchýliť, len ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak príkazník nemôže
včas dostať jeho súhlas; ani v týchto prípadoch sa však príkazník nesmie od pokynov
odchýliť, ak je to v rozpore s príkaznou zmluvou.
Ak príkazník zverí plnenie príkazu pomocníkovi, za jeho konanie je zodpovedný príkazník,
akoby konal on sám. Ak však príkazca udelil príkazníkovi súhlas s ustanovením pomocníka
alebo ak bol súhlas nevyhnutne potrebný, nahradí príkazník príkazcovi škodu, ktorú
spôsobil chybnou voľbou pomocníka.
Príkazník je povinný zachovávať dôvernosť informácií, ktoré získal pri vykonávaní
príkazu, ibaže je z ich povahy alebo z pokynov príkazníka zrejmé, že sa to nevyžaduje.
Povinnosť zachovávať dôvernosť informácií zaväzuje príkazníka aj po zániku príkaznej
zmluvy.
Príkazník zodpovedá za škodu na veciach prevzatých pri plnení príkazu od príkazcu,
ako aj od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti.
(2)
Prevzaté veci je príkazník povinný dať včas poistiť, len ak to určuje príkazná zmluva,
alebo ak ho o to požiadal príkazca, a to na účet príkazcu.
(3)
Príkazník nezodpovedá za porušenie povinností osôb, s ktorými pri obstarávaní záležitosti
uzavrel zmluvu, ibaže sa v príkaznej zmluve za splnenie povinností zaručil.
Príkazník je povinný vydať príkazcovi bez zbytočného odkladu všetok úžitok z obstarávanej
záležitosti.
(2)
Po zániku príkazného vzťahu je príkazník povinný
a)
podať príkazcovi správu o spôsobe, akým boli splnené jeho povinnosti z príkaznej
zmluvy, ako aj o plneniach, ktoré príkazník prijal alebo uskutočnil pri plnení svojich
povinností z príkaznej zmluvy, a
b)
vrátiť príkazcovi všetky veci a dokumenty, ktoré mu príkazca poskytol, alebo ktoré
získal v súvislosti s plnením príkazu od tretích osôb.
Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi nevyhnutnú súčinnosť pri plnení príkazu,
najmä je povinný odovzdať mu včas veci a informácie, ktoré sú na vykonanie príkazu
potrebné, ak z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať príkazník.
(2)
Ak má podľa príkaznej zmluvy konať príkazník v mene príkazcu, je príkazca povinný
udeliť mu včas plnomocenstvo.
Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odplatu, ak bola dohodnutá, alebo ak je
obvyklá, najmä s ohľadom na podnikateľskú činnosť alebo povolanie príkazníka.
(2)
Právo na odplatu vzniká príkazníkovi vykonaním príkazu.
(3)
Príkaz je vykonaný, ak príkazník riadne splnil všetky povinnosti z príkaznej zmluvy,
aj keď nenastal výsledok očakávaný príkazcom; to neplatí, ak
a)
neúspech spôsobil príkazník porušením svojich povinností, alebo
b)
sa strany dohodli, že príkaz je vykonaný až dosiahnutím výsledku určeného v príkaznej
zmluve.
(4)
Ak si strany dohodli odplatu za úkony alebo služby uskutočnené príkazníkom v rámci
plnenia príkazu a ak príkazný vzťah zanikol bez toho, aby bol príkaz vykonaný, je
odplata splatná okamihom, keď príkazník podá príkazcovi správu o splnení jednotlivých
úkonov alebo služieb.
Príkazca je povinný nahradiť príkazníkovi náklady, ktoré príkazník účelne vynaložil
pri plnení svojich povinností z príkaznej zmluvy, ibaže z príkaznej zmluvy alebo z
ich povahy vyplýva, že sú zahrnuté v odplate.
(2)
Náhrada nákladov je splatná súčasne s odplatou. Ak je však príkazná zmluva bezodplatná,
je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady bezodkladne po podaní správy o splnení
svojich povinností z príkaznej zmluvy a po predložení vyúčtovania.
(3)
Ak možno očakávať, že pri plnení príkazu alebo v súvislosti s ním, vzniknú príkazníkovi
značné náklady, môže príkazník požadovať od príkazcu poskytnutie primeraného preddavku.
Pohľadávky príkazníka voči príkazcovi, ako aj voči osobám, v prospech ktorých príkazník
plnil svoje povinnosti z príkaznej zmluvy, sa môžu uspokojovať zo spravovaného majetku.
Príkaznú zmluvu možno ukončiť výpoveďou, a to aj bez udania dôvodu.
(2)
Príkaznú zmluvu možno vypovedať v celom rozsahu alebo čiastočne; to neplatí, ak z
obsahu príkazu, z jeho povahy alebo z okolností, za ktorých k uzavretiu príkaznej
zmluvy došlo, vyplýva, že o plnenie časti príkazu nemôže mať strana záujem.
(3)
Výpoveď zo strany príkazcu je účinná dňom, keď sa o nej príkazník dozvedel alebo
mohol dozvedieť. Odvolanie plnomocenstva príkazcom má rovnaké účinky.
(4)
Výpoveď zo strany príkazníka je účinná ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom došlo k dôjdeniu výpovede príkazcovi, ak z výpovede nevyplýva
neskorší čas.
(5)
Pri príkaznej zmluve uzavretej na dobu určitú alebo viazanej na splnenie určenej
úlohy môže dať príkazník výpoveď z vážneho dôvodu s účinnosťou ku dňu, keď sa o nej
príkazca dozvie alebo mohol dozvedieť. Ak tým spôsobí príkazcovi škodu, je povinný
ju nahradiť.
Od účinnosti výpovede zaniká povinnosť príkazníka uskutočňovať činnosť, na ktorú
sa zaviazal, a príkazník je povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje.
(2)
Ak v dôsledku výpovede hrozí príkazcovi škoda, je príkazník povinný upozorniť príkazcu
na opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Ak príkazca nemôže urobiť tieto opatrenia
ani pomocou iných osôb a ak požiada príkazníka, aby ich urobil on sám, je príkazník
na ich vykonanie povinný.
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel s treťou osobou určitú zmluvu (cieľová zmluva),
za čo sa mu záujemca zaväzuje zaplatiť províziu.
Sprostredkovateľ a záujemca sú povinní oznamovať si navzájom bez zbytočného odkladu
všetko, čo považujú za rozhodujúce alebo významné pre uzavretie cieľovej zmluvy.
Sprostredkovateľovi vzniká právo na províziu uzavretím cieľovej zmluvy. Ak však bola
cieľová zmluva uzavretá s odkladacou podmienkou, právo na províziu vzniká sprostredkovateľovi
až splnením tejto podmienky.
(2)
Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný obstarať pre záujemcu len príležitosť
uzavrieť s treťou osobou cieľovú zmluvu, vzniká sprostredkovateľovi právo na províziu
už obstaraním tejto príležitosti.
(3)
Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi právo na províziu až splnením povinnosti
tretej osoby z cieľovej zmluvy, má sprostredkovateľ právo na províziu aj vtedy, ak
povinnosť tretej osoby voči záujemcovi zanikla alebo ak sa splnenie povinnosti tretej
osoby oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie
výšky provízie rozsah povinnosti plnenej treťou osobou, započítava sa do základu aj
plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
Sprostredkovateľ má právo na dohodnutú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie
obdobných zmlúv v čase uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy. Sprostredkovateľovi
však nevzniká právo na províziu, ak bola cieľová zmluva uzavretá bez jeho súčinnosti;
to neplatí, ak sa sprostredkovanie dohodlo ako výhradné (§ 1055).
(2)
Právo na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri
provízii, len ak to bolo výslovne dohodnuté a pri pochybnostiach len pri vzniku práva
na províziu.
Sprostredkovateľ sa nemôže stať protistranou záujemcu v cieľovej zmluve a ani nesmie
konať ako sprostredkovateľ oboch strán cieľovej zmluvy; to neplatí, ak
a)
sa na tom záujemca a sprostredkovateľ dohodli v sprostredkovateľskej zmluve, alebo
ak sa o tom záujemca dozvedel neskôr, ale v primeranej lehote to nenamietol, alebo
b)
obsah cieľovej zmluvy je v sprostredkovateľskej zmluve vymedzený natoľko presne,
že neexistuje riziko rozporu záujmov záujemcu a sprostredkovateľa.
(2)
Ak je záujemca spotrebiteľom, výnimky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa nepoužijú,
ibaže by ich použitie nebolo na ťarchu záujemcu.
(3)
Ak sprostredkovateľ poruší ustanovenie odseku 1, právo na províziu a na náhradu nákladov
mu nevznikne.
Strany sa môžu dohodnúť, že činnosť, na ktorú sa zaviazal sprostredkovateľ v sprostredkovateľskej
zmluve, bude vykonávať ako výhradný sprostredkovateľ. V takom prípade záujemca nesmie
požiadať o vykonanie rovnakej činnosti iného sprostredkovateľa; ak záujemca túto povinnosť
poruší, je sprostredkovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť.
(2)
Ak záujemca uzavrie cieľovú zmluvu, ku ktorej sa viaže výhradná činnosť sprostredkovateľa
bez súčinnosti sprostredkovateľa, je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi províziu
tak, ako keby sa zmluva uzavrela s jeho súčinnosťou.
Sprostredkovateľ je povinný uschovať pre potreby záujemcu doklady, ktoré nadobudol
v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto
doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Sprostredkovateľ je oprávnený prijímať
od tretích osôb plnenia určené záujemcovi.
Sprostredkovateľ nezodpovedá za splnenie povinností tretích osôb, s ktorými sprostredkoval
uzavretie cieľovej zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie cieľovej zmluvy
s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne
a včas svoje povinnosti z cieľovej zmluvy.
(2)
Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje, ktorými sprostredkovateľ
disponuje a ktoré sú potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ
navrhuje uzavrieť zmluvu.
Sprostredkovateľská zmluva zaniká, ak cieľová zmluva nie je uzavretá v čase určenom
v sprostredkovateľskej zmluve. Ak nie je tento čas určený, môže ktorákoľvek strana
ukončiť zmluvu výpoveďou, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že k uzavretiu cieľovej
zmluvy alebo k jej splneniu dôjde v primeranom čase po zániku sprostredkovateľskej
zmluvy, ak bolo uzavretie cieľovej zmluvy výsledkom prevažne sprostredkovateľovho
úsilia.
Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje obstarať vo vlastnom mene pre komitenta
na jeho účet určitú záležitosť, za čo sa komitent zaväzuje zaplatiť komisionárovi
odplatu.
Z právnych úkonov komisionára uskutočnených voči tretím osobám nevznikajú práva a
povinnosti komitentovi, ale komisionárovi; to platí aj o zodpovednosti za vady hnuteľnej
veci, ktorá bola zverená komisionárovi na predaj.
Pri obstarávaní záležitosti je komisionár povinný konať s náležitou starostlivosťou
a podľa pokynov komitenta.
(2)
Ak sa komisionár odchýli od pokynov komitenta a ak nie sú splnené podmienky ustanovené
v § 1035, komitent nemusí uznať konanie komisionára za konanie uskutočnené na svoj účet, ak
o tom informuje komisionára bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania
dozvedel.
Ak komisionár obstará záležitosť za výhodnejších podmienok ako podmienok, ktoré mu
určil komitent, patrí prospech len komitentovi.
(2)
Ak komisionár predal vec za nižšiu cenu ako komitent určil, je komisionár povinný
doplatiť komitentovi rozdiel v cene; to neplatí, ak komisionár preukáže, že predaj
za určenú cenu sa nedal uskutočniť a že predajom odvrátil škodu hroziacu komitentovi.
(3)
Ak komisionár kúpil vec za vyššiu cenu ako komitent určil, môže komitent odmietnuť
kúpu ako obchod urobený na jeho účet; to neplatí, ak sa komisionár zaviazal zaplatiť
komitentovi rozdiel v cene. Ak komitent neodmietne kúpu bez zbytočného odkladu po
tom, čo sa o kúpe dozvedel, platí, že ju schválil.
Komitent má vlastnícke právo k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj,
kým ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaných pre
komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
(2)
Za škodu na veciach podľa odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení zmluvy o
skladovaní; to platí aj o veciach, ktoré komisionár prevzal pre komitenta.
Ak tretia osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri obstarávaní záležitosti,
poruší svoje povinnosti, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto povinností
vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto
povinnostiam.
(2)
Komitent má právo požadovať priamo od tretej osoby plnenie, ktoré pre neho obstaral
komisionár, ak komisionár nemôže požadovať plnenie pre okolnosti na jeho strane.
Komisionárovi patrí dohodnutá odplata, inak odplata primeraná uskutočnenej činnosti
a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú
činnosť v čase uzavretia zmluvy.
(2)
Komisionárovi vzniká právo na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v § 1068.
(3)
Spolu s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár
nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojej povinnosti. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.
Po obstaraní záležitosti je komisionár povinný bez zbytočného odkladu
a)
podať komitentovi správu o spôsobe, akým boli splnené jeho povinnosti z komisionárskej
zmluvy, ako aj o plneniach, ktoré komisionár prijal alebo uskutočnil pri plnení svojich
povinností z komisionárskej zmluvy,
b)
označiť osoby, s ktorými uzavrel zmluvu; inak je komitent oprávnený uplatniť svoje
práva voči samotnému komisionárovi ako zaviazanému z tejto zmluvy,
c)
predložiť komitentovi vyúčtovanie,
d)
previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko,
čo pritom získal.
Komitent má právo dať výpoveď z komisionárskej zmluvy najneskôr do doby, kedy komisionárovi
vznikne povinnosť voči tretej osobe; v ostatnom sa na zánik komisionárskej zmluvy
primerane použijú ustanovenia príkaznej zmluvy.
Ak je predmetom povinnosti komisionára trvalá činnosť, na vzťah medzi komitentom a
komisionárom sa primerane použijú aj ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.
Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ, zaväzuje pre zastúpeného
dlhodobo vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu obchodov alebo dojednávať a uzavierať
obchody v mene zastúpeného a na jeho účet, za čo sa mu zastúpený zaväzuje platiť odmenu.
(2)
Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzavretá v písomnej forme.
Obchodný zástupca je povinný vyvíjať svoju činnosť na určenom území. Ak takéto územie
nie je určené v zmluve, platí, že je ním územie Slovenskej republiky.
Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný na určenom území a pre
určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie
je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať
obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.
(2)
Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné
zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný platiť z týchto
obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s
jeho súčinnosťou.
Ak nebolo dojednané výhradné zastúpenie, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným
zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať
činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody,
ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.
Obchodný zástupca je povinný vykonávať svoju činnosť s náležitou starostlivosťou,
je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými
pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie, ktoré
sa dozvedel pri výkone svojej činnosti a ktoré s výkonom jeho činnosti súvisia.
(2)
Obchodný zástupca je povinný informovať zastúpeného o všetkých okolnostiach dôležitých
pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním obchodov.
(3)
Ak činnosť obchodného zástupcu zahŕňa podľa zmluvy aj uzavieranie obchodov obchodným
zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody
len za podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.
(4)
Ak obchodný zástupca nemôže vykonávať svoju činnosť, je povinný informovať o tom
zastúpeného bez zbytočného odkladu.
Obchodný zástupca nesmie poskytnúť informácie získané od zastúpeného tretím osobám
a ani ich využiť pre seba alebo pre iné osoby. To isté platí aj o údajoch, ktoré získal
obchodný zástupca pri výkone svojej činnosti od tretích osôb, ak by ich uverejnenie
mohlo spôsobiť zastúpenému škodu.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku obchodného zastúpenia.
Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody
len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že splnia svoje dlhy.
(2)
Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť pri uskutočňovaní uzavretých obchodov,
najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré z uzavretých obchodov vzniknú.
(3)
Obchodný zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému
uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len ak sa na to
písomne zaviazal a len ak za svoj ručiteľský záväzok dostane osobitnú odplatu. V takom
prípade sa na ručiteľský vzťah použijú ustanovenia o ručení.
Vo vzťahoch s obchodným zástupcom je zastúpený povinný najmä
a)
poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné podklady, ktoré sa vzťahujú na predmet
obchodov,
b)
obstarať obchodnému zástupcovi informácie nevyhnutné na plnenie povinností vyplývajúcich
zo zmluvy,
c)
oznámiť obchodnému zástupcovi v primeranej lehote, že predpokladá podstatné zníženie
rozsahu činnosti oproti tomu, čo by mohol obchodný zástupca za bežných podmienok rozumne
očakávať.
(2)
Zastúpený je povinný informovať obchodného zástupcu bez zbytočného odkladu o tom,
že prijal, odmietol alebo neuskutočnil obchod obstaraný obchodným zástupcom.
Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady potrebné na plnenie
povinností obchodného zástupcu.
(2)
Podklady podľa odseku 1 zostávajú vo vlastníctve zastúpeného a obchodný zástupca
je povinný ich vrátiť zastúpenému po zániku obchodného zastúpenia, ak ich obchodný
zástupca, vzhľadom na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojich povinností.
(3)
Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol
v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné
pre ochranu záujmov zastúpeného.
Obchodný zástupca má právo na dohodnutú odmenu, inak na odmenu zodpovedajúcu zvyklostiam
v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu, s prihliadnutím na druh tovarov a služieb,
ktoré sú predmetom obchodu. Ak odmenu nemožno takto určiť, má obchodný zástupca právo
na primeranú odmenu zohľadňujúcu všetky aspekty uskutočnenej činnosti.
(2)
Ak je základom pre určenie odmeny rozsah povinnosti splnenej treťou osobou, do základu
sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodov na strane zastúpeného.
(3)
Ak je odmena viazaná na počet alebo hodnotu obchodov, je províziou.
Právo na náhradu nákladov spojených s činnosťou obchodného zástupcu má obchodný zástupca
popri odmene, len ak to bolo dojednané a len ak mu vznikol nárok na odmenu z obchodu,
ktorého sa náklady týkajú.
Obchodný zástupca má právo na odmenu z obchodov uzavretých počas trvania obchodného
zastúpenia, ak sa uzavreli
a)
v dôsledku jeho činnosti, alebo
b)
s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na uskutočňovanie obchodov
tohto druhu.
(2)
Obchodnému zástupcovi právo na odmenu podľa odseku 1 nevznikne, ak má na ňu právo
predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť
odmenu medzi oboch obchodných zástupcov.
(3)
Pri výhradnom obchodnom zastúpení má obchodný zástupca právo na odmenu aj z obchodov
uzavretých s treťou osobou z územia alebo z okruhu osôb, na ktoré sa výhradné obchodné
zastúpenie nevzťahuje.
Ak zo zmluvy vyplýva, že obchodný zástupca je povinný obstarať pre zastúpeného len
príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom,
vzniká obchodnému zástupcovi právo na odmenu už obstaraním tejto príležitosti.
(2)
Obchodnému zástupcovi vzniká právo na odmenu, ak odsek 1 neustanovuje inak, v okamihu,
keď
a)
zastúpený splnil dlh vyplývajúci z obchodu,
b)
zastúpený bol povinný splniť dlh vyplývajúci z obchodu uzavretého s treťou osobou,
alebo
c)
tretia osoba splnila dlh vyplývajúci z obchodu.
(3)
Právo na odmenu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku
alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak má však tretia osoba
splniť svoju povinnosť až po uplynutí doby dlhšej ako šesť mesiacov po uzavretí obchodu,
vzniká obchodnému zástupcovi právo na odmenu uzavretím obchodu.
(4)
Odmena je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka,
v ktorom na ňu vzniklo právo.
Zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania výkaz o dlžnej odmene
s rozpisom hlavných položiek použitých na jej výpočet, a to najneskôr v posledný deň
mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala odmena splatnou.
(2)
Obchodný zástupca má právo požadovať všetky informácie potrebné na kontrolu výpočtu
výšky odmeny, najmä údaje z účtovných alebo obdobných dokladov, ktorými zastúpený
disponuje.
Právo na odmenu zanikne, ak je zrejmé, že sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou
neuskutoční a dôvod jeho neuskutočnenia nie je na strane zastúpeného.
(2)
Ak právo na odmenu zaniklo, vyplatená odmena alebo jej časť sa musí vrátiť.
Obchodné zastúpenie zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o obchodnom zastúpení
uzavretá. Ak sa však po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej riadia zmluvou,
platí, že obchodné zastúpenie pokračuje a je dojednané na dobu neurčitú.
Zmluvu uzavretú na dobu neurčitú môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou. Zmluva
je uzavretá na dobu neurčitú, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie
o dobe, na ktorú má byť uzavretá, alebo ak časové obmedzenie nevyplýva z účelu zmluvy.
(2)
Dĺžka výpovednej doby pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je
jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a v priebehu
tretieho roka a neskôr, je výpovedná doba tri mesiace.
(3)
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej doby podľa odseku 2; v tomto
prípade nesmie byť výpovedná doba, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako doba,
ktorú musí dodržať obchodný zástupca.
(4)
Výpovedná doba uplynie posledným dňom kalendárneho mesiaca.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú aj na zmluvu, ktorá sa zmenila na zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú podľa § 1087, pričom výpovedná doba podľa odseku 2 sa bude počítať
s prihliadnutím na to, ako dlho trval zmluvný vzťah pred tým, ako sa zmenil na dobu
neurčitú.
Ak bolo výhradné zastúpenie dojednané na dobu určitú, môže ktorákoľvek strana vypovedať
zmluvu, ak objem obchodu nedosiahol v posledných dvanástich mesiacoch objem obchodov
určený v zmluve a ak nebol objem obchodov takto určený, rozhoduje objem primeraný
odbytovým možnostiam. Právo na osobitnú odmenu podľa § 1091 tým nie je dotknuté.
Obchodný zástupca má po zániku obchodného zastúpenia právo na osobitnú odmenu, ak
a v rozsahu v akom
a)
pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími
zákazníkmi a zastúpený má aj v čase skončenia zmluvy podstatné výhody vyplývajúce
z obchodov s nimi a
b)
vyplatenie osobitnej odmeny s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu,
ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi,
je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej
doložky podľa § 1094.
(2)
Výška osobitnej odmeny nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru
provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva
trvala menej ako päť rokov, výška osobitnej odmeny sa vypočíta z priemeru provízií
za celé zmluvné obdobie, ak trvalo obchodné zastúpenie menej ako jeden rok, nesmie
prekročiť úhrn provízií obchodného zástupcu za celú dobu jeho trvania.
(3)
Právo na osobitnú odmenu vznikne aj vtedy, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku
smrti obchodného zástupcu.
(4)
Priznaním osobitnej odmeny nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody.
Právo obchodného zástupcu na osobitnú odmenu zanikne, ak si ho obchodný zástupca neuplatní
u zastúpeného do jedného roka od zániku obchodného zastúpenia.
zastúpený ukončil obchodné zastúpenie pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom,
ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy,
b)
obchodné zastúpenie ukončil obchodný zástupca a jeho rozhodnutie nebolo odôvodnené
okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného
zástupcu, pri ktorých by nebolo spravodlivé od neho požadovať pokračovanie v činnosti,
alebo
c)
podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy
na tretiu osobu.
Strany sa môžu písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po
zániku obchodného zastúpenia na území, na ktoré sa obchodné zastúpenie vzťahovalo
alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území, vykonávať na vlastný alebo cudzí
účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá
by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
(2)
Konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac ako vyžaduje potrebná
miera ochrany zastúpeného, môže súd obmedziť.
Zmluvou o preprave osôb sa dopravca zaväzuje riadne, bezpečne a včas prepraviť cestujúceho
do miesta určenia a cestujúci sa zaväzuje zaplatiť dopravcovi cestovné.
Veci, ktoré sa dopravca zaväzuje prepraviť na základe zmluvy o preprave osôb, sa
považujú za batožinu. Za batožinu sa nepovažujú veci, ktoré sa prepravujú na základe
zmluvy o preprave veci. Predpokladá sa, že preprava osôb zahŕňa aj prepravu batožiny.
(2)
Príručná batožina je batožina, ktorá je prepravovaná spoločne s cestujúcim pod jeho
dohľadom.
(3)
Cestovná batožina je batožina, ktorá je prepravovaná oddelene od cestujúceho, spravidla
mimo priestoru určeného na prepravu cestujúcich.
Dopravca je povinný prepraviť cestujúceho a jeho batožinu do miesta určenia v dohodnutej
dobe, alebo ak doba nebola dohodnutá, v dobe, ktorú možno očakávať od starostlivého
dopravcu za obvyklých podmienok.
Z vážnych dôvodov, najmä z dôvodov bezpečnosti prepravy a ochrany zdravia cestujúcich,
je dopravca oprávnený odmietnuť prepravu cestujúceho alebo ho z prepravy vylúčiť.
(2)
Z dôvodov podľa odseku 1 je dopravca oprávnený odmietnuť prepravu vecí nehodiacich
sa na prepravu.
Ustanovenia tohto zákona o zodpovednosti dopravcu pri preprave osôb sa použijú v rozsahu,
v akom ju neupravujú osobitné predpisy alebo pravidlá medzinárodnej prepravy osôb.
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla smrťou alebo poškodením zdravia cestujúceho,
ak bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla stratou alebo poškodením príručnej batožiny
alebo vecí, ktoré mal cestujúci pri sebe, len ak cestujúci stratil možnosť ich opatrovať.
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla stratou alebo poškodením cestovnej batožiny
v čase od jej prevzatia do jej vydania pri skončení prepravy.
(2)
Dopravca nezodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená vadou alebo osobitnou povahou
cestovnej batožiny, vadou jej obalu alebo balenia, alebo okolnosťou, ktorú dopravca
nemohol odvrátiť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, alebo preto, že cestujúci
neupozornil dopravcu na potrebu osobitného nakladania s cestovnou batožinou.
Za škodu spôsobenú stratou alebo poškodením klenotov, peňazí a iných cenností prepravovaných
v cestovnej batožine, ak tieto predmety neboli osobitne uložené u dopravcu, dopravca
zodpovedá len do výšky, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(2)
Dopravca nezodpovedá za škodu spôsobenú na veciach, ktoré cestujúci vniesol do dopravného
prostriedku, ak by ich dopravca odmietol prepravovať, ak by vedel o ich povahe alebo
stave, a ak cestujúci vedel alebo musel vedieť, že dopravca by odmietol tieto veci
prepravovať.
Ak tomu nebráni osobitný dôvod, zrejmé poškodenie alebo stratu príručnej batožiny
je cestujúci povinný oznámiť dopravcovi bez zbytočného odkladu od skončenia prepravy
a zrejmé poškodenie cestovnej batožiny pri vydaní cestovnej batožiny.
(2)
Iné ako zrejmé poškodenie batožiny alebo stratu cestovnej batožiny je cestujúci povinný
oznámiť do desiatich dní od skončenia prepravy alebo vydania batožiny, alebo odo dňa,
keď cestujúcemu batožina mala byť doručená.
Ak poškodenie alebo strata batožiny nie sú dopravcovi oznámené včas podľa § 1107, predpokladá sa, že batožina je doručená riadne a včas. Ak sa práva zo zodpovednosti
za škodu pri preprave batožiny u dopravcu neuplatnia najneskôr do šiestich mesiacov,
zaniknú.
Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči
dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas, ak tieto práva nevyplývajú zo zákona.
(2)
Pri nepravidelnej preprave osôb dopravca zodpovedá za škodu vzniknutú cestujúcemu
tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné
poriadky.
(3)
Práva z omeškania pri preprave musí cestujúci uplatniť u dopravcu najneskôr do jedného
mesiaca odo dňa ukončenia prepravy, inak tieto práva zaniknú.
Ak si cestujúci nevyzdvihne batožinu do troch mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju
vyzdvihnúť, má dopravca právo na účet cestujúceho vec predať. Ak dopravca pozná adresu
cestujúceho a ide o vec väčšej hodnoty, je dopravca povinný o zamýšľanom predaji cestujúceho
vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.
Z výťažku predaja veci patrí dopravcovi cena prepravy, odplata za úschovu veci a náhrada
nákladov predaja.
(2)
Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie niektorých vecí kratšiu lehotu, najmä
pri veciach nebezpečnej povahy alebo pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia.
Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje riadne a včas prepraviť vec (zásielku)
do miesta určenia a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť za prepravu dopravcovi prepravné.
(2)
Záväzok zo zmluvy zaniká, ak zásielka nebola odovzdaná na prepravu do dohodnutej
doby, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.
Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o zásielke a jej povahe.
(2)
Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať
ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá
za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.
Odosielateľ sa zaväzuje na žiadosť dopravcu písomne potvrdiť objednávku prepravy.
Dopravca sa zaväzuje na žiadosť odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky.
Potvrdenie o prevzatí zásielky možno nahradiť náložným listom. Náložný list je cenný
papier, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie zásielky v súlade s obsahom náložného
listu.
Náložný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno osoby alebo na rad osoby. Ak
znie na doručiteľa, je dopravca povinný vydať zásielku osobe, ktorá náložný list predloží.
Ak znie na meno osoby, je povinný vydať zásielku osobe uvedenej v náložnom liste.
Ak znie na rad osoby, je povinný vydať osobe, na ktorej rad bol náložný list vystavený,
ak nebol prevedený rubopisom; ak bol náložný list prevedený rubopisom, zásielka sa
vydá osobe, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľovi
náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom.
(2)
Ak náložný list neobsahuje meno osoby, na ktorej rad je vydaný, považuje sa za vydaný
na rad odosielateľa.
(3)
Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca povinnosti, ak dobromyseľne
vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na
to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia rovnako osobitné predpisy
upravujúce zmenky.
Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový
náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného
náložného listu je odosielateľ povinný nahradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.
Obsah náložného listu je rozhodujúci pre práva osoby oprávnenej podľa náložného listu.
Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom,
len ak sú obsiahnuté v náložnom liste alebo sa na tieto ustanovenia v náložnom liste
výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť
len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k
oprávnenej osobe.
Dopravca je povinný vykonať prepravu do miesta určenia s náležitou starostlivosťou
v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach platí, že doba
na vykonanie prepravy začína plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.
Kým dopravca nevydal zásielku príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby
bola preprava prerušená a so zásielkou bolo naložené podľa jeho pokynov; v takom prípade
je však odosielateľ povinný uhradiť dopravcovi účelne vynaložené náklady s tým spojené.
(2)
Ak bol vydaný náložný list, právo prerušiť prepravu môže len osoba oprávnená z náložného
listu. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých
rovnopisov.
Ak je dopravcovi príjemca zásielky známy, doručí zásielku priamo príjemcovi. Ak má
však podľa zmluvy zásielku vyzdvihnúť príjemca v mieste určenia, je dopravca povinný
oznámiť príjemcovi len ukončenie prepravy a vydať mu zásielku v mieste určenia až
na jeho požiadanie.
(2)
Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky vyberie dopravca od príjemcu určitú peňažnú
sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, použijú sa primerane ustanovenia zmluvy o inkase.
(3)
Príjemca je povinný zrejmé poškodenie zásielky bezodkladne oznámiť dopravcovi alebo
vyhotoviť o tom záznam v prepravnom doklade. Iné ako zrejmé poškodenie zásielky je
príjemca povinný písomne oznámiť dopravcovi bez zbytočného odkladu.
Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy v okamihu, keď
požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí doby,
v ktorej tam zásielka mala dôjsť. Okamihom podľa predchádzajúcej vety prechádza na
príjemcu aj právo na náhradu škody vzniknutej na zásielke.
(2)
Dopravca zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi odosielateľa
podľa § 1123; právo nakladať so zásielkou má naďalej odosielateľ. Ak odosielateľ určí dopravcovi
ako príjemcu inú osobu, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
(3)
Prijatím zásielky preberá príjemca voči dopravcovi ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu
voči odosielateľovi z prepravy prijatej zásielky, ak príjemca o týchto pohľadávkach
vedel alebo musel vedieť.
Dopravca má na zabezpečenie svojich pohľadávok voči odosielateľovi, vyplývajúcich
zo zmluvy o preprave, zádržné právo k zásielke, kým s ňou môže nakladať.
Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom
až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení náležitej
starostlivosti.
(2)
Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená
a)
odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky,
b)
vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky vrátane obvyklého úbytku, alebo
c)
vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na
prepravu, a ak bol vydaný náložný list, bola v ňom vadnosť obalu zaznamenaná; ak neupozornil
dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku
tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.
(3)
Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť náležitú
starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
Zodpovednosť dopravcu za škodu na zásielke sa obmedzuje alebo vylučuje v rozsahu a
za podmienok, ako to vyplýva z pravidiel medzinárodnej prepravy; zodpovednosť nemožno
obmedziť ani vylúčiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.
Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená
alebo zničená zásielka v čase jej prevzatia dopravcom. Dopravca je taktiež povinný
nahradiť účelne vynaložené náklady, ktoré dovtedy vznikli v súvislosti s prepravou
zásielky.
(2)
Pri poškodení, znehodnotení alebo čiastočnej strate zásielky je dopravca povinný
nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia na prepravu
a cenou, ktorú by mala v rovnakom čase poškodená, znehodnotená alebo čiastočne stratená
zásielka.
Ak vznikne na zásielke škoda, je dopravca povinný o tom bez zbytočného odkladu podať
správu odosielateľovi. Ak právo na vydanie zásielky nadobudol príjemca, je povinný
túto správu podať príjemcovi.
Ak na zásielke bezprostredne hrozí podstatná škoda a nie je čas vyžiadať si pokyny
odosielateľa, alebo ak odosielateľ s vydaním takýchto pokynov váha, môže dopravca
zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa.
Práva zo zodpovednosti za škodu pri preprave veci sa musia uplatniť u dopravcu bez
zbytočného odkladu; ak sa neuplatnia najneskôr do jedného roka, zaniknú.
Ak si oprávnená osoba nevyzdvihne zásielku v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď
bola povinná ju vyzdvihnúť, má dopravca právo na účet tejto osoby vec predať. Ak dopravca
pozná adresu oprávnenej osoby a ak ide o vec väčšej hodnoty, je dopravca povinný o
zamýšľanom predaji oprávnenú osobu vopred upovedomiť a poskytnúť jej primeranú dodatočnú
lehotu na vyzdvihnutie veci. Z výťažku predaja veci patrí dopravcovi cena prepravy,
odplata za úschovu veci a náhrada nákladov predaja.
(2)
Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie niektorých zásielok kratšie lehoty,
najmä pri veciach nebezpečnej povahy alebo pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia.
Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene
a na jeho účet obstará prepravu zásielky z určitého miesta do iného miesta, za čo
sa mu príkazca zaväzuje zaplatiť.
(2)
Ak zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, je zasielateľ oprávnený žiadať, aby mu
bol daný príkaz na obstaranie prepravy písomne (zasielateľský príkaz).
Ak zmluva určuje, že zasielateľ vyberie od príjemcu zásielky určitú čiastku alebo
uskutoční iný inkasný úkon skôr ako príjemcovi vydá zásielku alebo doklad umožňujúci
so zásielkou nakladať, použijú sa primerane ustanovenia zmluvy o inkase.
Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o zásielke a jej povahe,
ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave, inak zodpovedá
za škodu, ktorá zasielateľovi porušením tejto povinnosti vznikne.
Zasielateľ je povinný s vynaložením náležitej starostlivosti dojednať spôsob, podmienky
prepravy a služby súvisiace s prepravou zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu,
ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov, alebo ktoré sú zasielateľovi známe.
(2)
Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť pokynov bez zbytočného
odkladu. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať
príkazcu o ich doplnenie; pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať
aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú
zasielateľovi známe.
Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy,
ibaže ju nemohol odvrátiť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
Ak to neodporuje dohode strán, alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku
uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.
(2)
Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa, zodpovedá pritom,
akoby prepravu obstaral sám.
Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí, alebo
ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá príkazcovi za škodu.
(2)
Ak na zásielke bezprostredne hrozí podstatná škoda a ak nie je čas vyžiadať si pokyny
príkazcu, alebo ak príkazca s takými pokynmi váha, môže zasielateľ zásielku vhodným
spôsobom predať na účet príkazcu.
Zasielateľovi patrí dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá
v čase uzavretia zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Zasielateľ má právo aj na
úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré vynaložil pri plnení svojej povinnosti.
(2)
Príkazca je povinný na žiadosť zasielateľa poskytnúť mu primeraný preddavok na náklady
spojené s plnením povinnosti zasielateľa, a to skôr, ako zasielateľ začne s jeho plnením.
(3)
Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného
odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných
zmlúv s dopravcami, prípadne ďalšími zasielateľmi a podal o tom príkazcovi správu.
Na zabezpečenie svojich pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy má zasielateľ zádržné právo
k zásielke príkazcu, kým je zásielka u zasielateľa alebo kým má dokumenty, ktoré ho
oprávňujú so zásielkou nakladať; to platí aj vtedy, ak zásielka alebo dokumenty sú
u osoby konajúcej v mene zasielateľa.
Zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa prevádzkovateľ zaväzuje prepraviť náklad
určený objednávateľom a na tento účel s dopravným prostriedkom vykonať najmenej jednu
vopred určenú cestu alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa,
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
(2)
Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku musí byť uzavretá v písomnej forme.
Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby bol dopravný prostriedok spôsobilý na cesty,
ktoré sú predmetom zmluvy a použiteľný na prepravu určenú v zmluve.
(2)
Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou, pohonnými
látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty.
(3)
Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú objednávateľovi tým, že dopravný prostriedok
nie je spôsobilý podľa odsekov 1 a 2. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že
o nespôsobilosti dopravného prostriedku nevedel a ani nemusel vedieť.
Ak prevádzkovateľ preberá náklad na prepravu, na určenie práv a povinností strán sa
primerane použijú ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, ak to povaha zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa.
Zmluvou o úschove sa uschovávateľ zaväzuje opatrovať hnuteľnú vec prevzatú do úschovy
a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2)
Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí
mechanickými prostriedkami.
Ak je vec uschovaná v mieste určenom na uloženie vecí (sklad), uschovávateľ písomne
potvrdí prevzatie veci. Potvrdenie o prevzatí veci do úschovy môže mať povahu cenného
papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie uschovanej veci (skladištný list).
Skladištný list môže znieť na doručiteľa, na meno osoby alebo na jej rad. Ak znie
na doručiteľa, je uschovávateľ povinný vydať vec osobe, ktorá skladištný list predloží.
Ak znie na meno osoby, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Ak
skladištný list neobsahuje meno osoby, na rad ktorej je vydaný, považuje sa za vydaný
na rad zložiteľa.
(2)
Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, ak
v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia rovnako osobitné predpisy upravujúce
zmenky.
Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie
zložiteľa a je povinná na požiadanie uschovávateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie
uschovanej veci.
Odplatu za úschovu je zložiteľ povinný zaplatiť, ak to bolo dohodnuté alebo to je
obvyklé; odplata za úschovu patrí uschovávateľovi vždy, ak to zodpovedá predmetu jeho
podnikania.
(2)
Ak nebola výška odplaty dohodnutá, je zložiteľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v
čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na povahu uschovanej veci, miesto, dobu a spôsob
úschovy.
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri
úschove vynaložil. Náhrada iných nákladov mu patrí ako konajúcemu bez príkazu. Predpokladá
sa, že náklady podľa tohto ustanovenia sú zahrnuté v odplate.
Ak bolo dohodnuté poistenie uschovanej veci, alebo ak je poistenie podľa povahy uschovanej
veci obvyklé, má uschovávateľ právo na náhradu zaplateného poistného.
Uschovávateľ je povinný vec prevzatú do úschovy opatrovať dohodnutým spôsobom, inak
spôsobom obvyklým s prihliadnutím na povahu veci. Ak je úschova predmetom podnikania
uschovávateľa, je povinný vec opatrovať s náležitou starostlivosťou.
Od dohodnutého spôsobu úschovy sa možno odchýliť, ak nastanú okolnosti, ktoré uschovávateľ
nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať a pre ktoré hrozí nebezpečenstvo vzniku
škody na veci. O vzniku týchto okolností je uschovávateľ povinný včas upovedomiť zložiteľa.
Uschovávateľ je povinný s prihliadnutím na povahu veci a svoje možnosti dbať, aby
na uschovanej veci nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné opatrenia,
je uschovávateľ povinný ich zabezpečiť, ak bol s nimi oboznámený pri prevzatí veci
alebo ak o nich vedieť mohol, najmä ak je úschova predmetom podnikania uschovávateľa.
Uschovávateľ zodpovedá za škodu na uschovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci,
a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení náležitej
starostlivosti.
Uschovávateľ nezodpovedá za škodu na veci, ak bola spôsobená zložiteľom alebo vlastníkom
veci, vadou alebo prirodzenou povahou uschovanej veci, alebo vadným obalom, na ktorý
uschovávateľ pri prevzatí veci zložiteľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia
o prevzatí veci; ak uschovávateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu
na veci len vtedy, ak vadnosť obalu nebola poznateľná.
Ak uschovávateľ užíva prevzatú vec, alebo ak umožní jej užívanie inej osobe, alebo
ak ju dá bez súhlasu zložiteľa alebo bez vážneho dôvodu niekomu inému do úschovy alebo
ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda
postihla uschovanú vec aj inak.
Uschovávateľ je povinný vec vydať zložiteľovi na jeho požiadanie bez zbytočného odkladu
aj pred uplynutím dohodnutej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vydať ju skôr,
ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať,
alebo ak sa tretia osoba domáha vydania veci.
(2)
Zložiteľ je povinný prevziať vec v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po
tom, čo ho na to uschovávateľ vyzval.
Uschovávateľ je povinný vydať vec zložiteľovi v mieste, kde vec mala byť uschovaná
alebo v mieste podnikania uschovávateľa, inak vo svojom bydlisku alebo sídle.
Ak zložiteľ neprevezme vec včas, môže mu uschovávateľ určiť dodatočnú primeranú lehotu
na prevzatie veci. Po márnom uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety je uschovávateľ
oprávnený vec na účet zložiteľa predať alebo na náklady zložiteľa uschovať u tretej
osoby. Pri predaji veci je uschovávateľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou,
a výťažok z predaja veci po odpočítaní odplaty za úschovu, nákladov úschovy a nákladov
spojených s predajom, bez zbytočného odkladu vydať zložiteľovi.
Uschovávateľ môže úschovu vypovedať bez výpovednej doby, ak zložiteľ zatajil nebezpečnú
povahu veci a uschovávateľovi hrozí značná škoda, alebo je zložiteľ v omeškaní so
zaplatením odplaty za úschovu po dobu najmenej troch mesiacov, alebo na uschovanej
veci hrozí vznik značnej škody, ktorú uschovávateľ nemôže odvrátiť.
Zmluvou o účte sa osoba vedúca účet zaväzuje zriadiť a viesť od určitého okamihu
v určitej mene účet pre jeho majiteľa, umožniť vklad hotovosti na účet alebo výber
hotovosti z účtu, prípadne vykonávať prevody peňažných prostriedkov z účtu alebo na
účet.
Ak je účet zriadený pre viacero osôb (spolumajitelia účtu), každá z nich sa považuje
za majiteľa účtu a môže s účtom nakladať samostatne a bez obmedzení.
(2)
Na právne postavenie a vzájomné vzťahy spolumajiteľov účtu sa primerane použijú ustanovenia
tohto zákona o solidárnych záväzkoch.
S peňažnými prostriedkami na účte môže nakladať majiteľ účtu a za podmienok dohodnutých
v zmluve o účte aj jeho splnomocnenec. Ak z plnomocenstva nevyplýva inak, toto plnomocenstvo
nezaniká smrťou splnomocniteľa; ustanovenie § 125 ods. 1 sa nepoužije.
Po smrti majiteľa účtu môže osoba vedúca účet v odôvodnených prípadoch odmietnuť
výplatu hotovosti a prevod peňažných prostriedkov z účtu až do právoplatného skončenia
konania o dedičstve ohľadom majetku zomrelého majiteľa účtu; to neplatí, ak ide o
výplatu alebo prevod, o ktorých majiteľ účtu určil, že sa majú vykonávať aj po jeho
smrti.
(3)
Odsek 2 sa nepoužije v prípade smrti len niektorého zo spolumajiteľov účtu.
Ak bol v zmluve o účte dohodnutý úrok z peňažných prostriedkov na účte, patrí tento
úrok majiteľovi účtu odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na účet až do dňa predchádzajúceho
ich odpísaniu z účtu.
Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o účte môže majiteľ účtu postúpiť na tretiu osobu
alebo k nej zriadiť záložné právo len so súhlasom osoby vedúcej účet.
Osoba vedúca účet môže použiť peňažné prostriedky na účte na úhradu svojich splatných
pohľadávok voči majiteľovi účtu; ustanovenia § 490 až 497 sa použijú primerane.
Po zániku zmluvy o účte osoba vedúca účet bez zbytočného odkladu vyporiada pohľadávky
a dlhy týkajúce sa účtu; najmä uskutoční prevody peňažných prostriedkov z účtu realizované
pomocou platobných prostriedkov a šekov použitých pred zánikom záväzku, zruší účet
a zostatok peňažných prostriedkov vyplatí majiteľovi účtu.
Úrok z peňažných prostriedkov na bežnom účte je splatný ku koncu kalendárneho mesiaca.
Osoba vedúca bežný účet pripíše úrok k zostatku peňažných prostriedkov na bežnom účte
bez zbytočného odkladu po jeho splatnosti.
Ak sa strany dohodnú, že osoba vedúca bežný účet vykoná platobnú operáciu alebo odpíše
peňažné prostriedky z bežného účtu aj vtedy, ak na ňom nie je dostatok prostriedkov
(povolené prečerpanie), primerane sa použijú ustanovenia tohto zákona o zmluve o úvere.
(2)
Ak osoba vedúca bežný účet vykoná platobnú operáciu alebo odpíše peňažné prostriedky
z bežného účtu bez toho, aby išlo o povolené prečerpanie, a napriek tomu vznikne na
bežnom účte záporný zostatok, je majiteľ účtu povinný tento zostatok bez zbytočného
odkladu zaplatiť. Osoba vedúca bežný účet má v takom prípade právo na úrok z omeškania
a na náhradu nákladov, ktoré jej v dôsledku prekročenia vznikli.
Ak zmluva o bežnom účte nie je súčasťou rámcovej zmluvy podľa osobitného predpisu
(§ 1186 ods. 2), zanikne zmluva o bežnom účte najneskôr spolu s rámcovou zmluvou podľa osobitného
predpisu.
Ustanovenia tohto zákona o bežnom účte sa primerane použijú aj na iný platobný účet
zriadený poskytovateľom platobných služieb podľa osobitného predpisu.
Ustanovenia tohto pododdielu sa použijú na účet, ktorý nie je platobným účtom podľa
osobitného predpisu. Rovnako sa použijú na vklad hotovosti, výber hotovosti alebo
prevod peňažných prostriedkov uskutočnený na platobnom účte, ak nejde o platobnú operáciu
podľa osobitného predpisu.
Ak bola dohodnutá doba vkladu, nesmie majiteľ účtu pred jej uplynutím nakladať s
peňažnými prostriedkami na účte bez súhlasu banky.
(2)
S vkladom na dobu neurčitú môže majiteľ účtu nakladať po uplynutí výpovednej doby.
Ak nebola dĺžka výpovednej doby dohodnutá, použije sa trojmesačná výpovedná doba.
Vklad možno vypovedať aj po častiach.
Úrok z peňažných prostriedkov na účte je splatný bezprostredne po uplynutí doby,
počas ktorej sú peňažné prostriedky na účte viazané; inak ku koncu každého kalendárneho
roka a vždy po zániku zmluvy o účte. Banka pripíše úrok k zostatku peňažných prostriedkov
na účte alebo ho vyplatí majiteľovi účtu podľa dohodnutých podmienok bez zbytočného
odkladu po jeho splatnosti.
(2)
Ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred uplynutím doby, na
ktorú sú viazané, nemôže požadovať úrok z týchto peňažných prostriedkov.
Banka oznámi majiteľovi účtu vklad hotovosti, výber hotovosti alebo prevod peňažných
prostriedkov bez zbytočného odkladu po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa
uskutočnil.
(2)
Banka oznámi majiteľovi účtu bez zbytočného odkladu po skončení kalendárneho roka
zostatok peňažných prostriedkov na účte.
Každá zo strán môže vypovedať zmluvu o účte aj bez uvedenia dôvodu; to platí aj vtedy,
ak bola zmluva o účte uzavretá na dobu určitú.
(2)
Ak zmluvu o účte vypovie majiteľ účtu a nebola dohodnutá výpovedná doba, zanikne
zmluva dňom dôjdenia výpovede banke.
(3)
Ak zmluvu o účte vypovie banka, začne výpovedná doba plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po dôjdení výpovede majiteľovi účtu. Ak nebola dĺžka výpovednej
doby dohodnutá, použije sa jednomesačná výpovedná doba.
(4)
Ak banka vypovie zmluvu o účte z dôvodu, pre ktorý má právo od zmluvy o účte odstúpiť,
zanikne zmluva dňom dôjdenia výpovede majiteľovi účtu.
(5)
Napriek výpovedi nezanikne zmluva o účte skôr, ako uplynie doba, na ktorú je výber
peňažných prostriedkov z účtu viazaný podľa § 1193; to neplatí, ak zmluvu vypovedala banka podľa odseku 4.
Vkladná knižka potvrdzuje vloženie hotovosti na účet a výber hotovosti z účtu. Účet,
ku ktorému bola vkladná knižka vystavená, neslúži na prevod peňažných prostriedkov.
(2)
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno jej majiteľa. Z vkladnej knižky musí
byť zrejmá výška peňažných prostriedkov na účte a jej zmeny.
(3)
Predpokladá sa, že výška peňažných prostriedkov na účte zodpovedá záznamom vo vkladnej
knižke.
S peňažnými prostriedkami na účte môže nakladať len majiteľ vkladnej knižky. Bez predloženia
vkladnej knižky nemožno s peňažnými prostriedkami na účte nakladať.
V prípade straty alebo zničenia vkladnej knižky vystaví osoba vedúca účet na žiadosť
majiteľa novú vkladnú knižku, ktorá nahrádza pôvodnú vkladnú knižku. Vystavením novej
vkladnej knižky stráca pôvodná vkladná knižka platnosť.
Ak majiteľ vkladnej knižky počas nepretržitej doby 20 rokov nenakladá s peňažnými
prostriedkami na účte ani nepredloží vkladnú knižku na doplnenie záznamov, zanikne
vkladná knižka uplynutím tejto doby. Majiteľ vkladnej knižky má právo na výplatu zostatku
peňažných prostriedkov na účte spolu s úrokmi ku dňu zániku vkladnej knižky.
Zmluvou o jednorazovom vklade sa vkladateľ zaväzuje poskytnúť príjemcovi vkladu pevný
jednorazový vklad v určitej výške a príjemca vkladu sa zaväzuje tento vklad prijať,
po zániku záväzku ho vrátiť a zaplatiť vkladateľovi úrok.
(2)
Ak bolo nakladanie s vkladom podmienené oznámením hesla a vkladateľ heslo nepozná,
môže nakladať s vkladom, ak preukáže, že mu vklad patrí.
(3)
Príjemcom vkladu môže byť len banka, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zmluvou o inkase sa obstarávateľ inkasa zaväzuje obstarať pre príkazcu prijatie peňažnej
čiastky alebo iný inkasný úkon od tretej osoby a príkazca sa zaväzuje zaplatiť obstarávateľovi
inkasa odmenu.
(2)
Na inkaso, ktoré je platobnou službou, sa použije osobitný predpis. Ak zákon neustanovuje
inak, použijú sa na zmluvu o inkase primerane ustanovenia tohto zákona o príkaznej
zmluve.
Obstarávateľ inkasa vyzve tretiu osobu na vykonanie inkasného úkonu. Ak táto osoba
odmietne výzvu splniť, alebo ak ju nesplní bez zbytočného odkladu, obstarávateľ inkasa
bez zbytočného odkladu informuje príkazcu o tejto skutočnosti.
(2)
Obstarávateľ inkasa postupuje pri obstaraní inkasa s náležitou starostlivosťou a
podľa pokynov príkazcu; nezodpovedá však za to, že sa inkaso neuskutoční.
Ak obstarávateľ inkasa použije na obstaranie inkasa ďalšieho obstarávateľa inkasa
podľa pokynov príkazcu, uskutoční sa inkaso týmto ďalším obstarávateľom inkasa na
účet a nebezpečenstvo príkazcu.
Pri dokumentárnom inkase sa obstarávateľ inkasa voči príkazcovi zaväzuje vydať tretej
osobe dokumenty, ak táto osoba zaplatí oproti vydaniu dokumentov určitú peňažnú čiastku,
alebo vykonať pred vydaním dokumentov iný inkasný úkon, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť
obstarávateľovi inkasa odplatu. Ustanovenie § 1206 ods. 2 sa použije rovnako.
Zmluvou o akreditíve sa zaväzuje banka príkazcovi, že na jeho žiadosť poskytne určitej
osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní v určitej
lehote určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.
Banka písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech vystavila akreditív, a oznámi
mu jeho obsah. Akreditív musí obsahovať určenie plnenia, na ktoré sa banka zaväzuje,
dobu platnosti a podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť, aby sa mohol voči
banke domáhať plnenia.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 urobí banka bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy; to
neplatí, ak zo zmluvy vyplýva, že ho má urobiť až na pokyn príkazcu.
Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením podľa § 1210. Tento záväzok je nezávislý od záväzku medzi bankou a príkazcom a od záväzku medzi
príkazcom a oprávneným.
Ak akreditív na žiadosť banky potvrdí ďalšia banka, vznikne oprávnenému nárok na
plnenie voči potvrdzujúcej banke od doby, keď potvrdzujúca banka oprávnenému potvrdenie
akreditívu oznámi. Potvrdzujúca banka je voči oprávnenému zaviazaná spoločne a nerozdielne
s bankou, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu.
(2)
Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas
potvrdzujúcej banky.
(3)
Ak potvrdzujúca banka plnila oprávnenému v súlade s obsahom akreditívu, má právo
na náhradu tohto plnenia voči banke, ktorá ju požiadala o potvrdenie akreditívu.
Banke, ktorá len oznamuje oprávnenému, že iná banka pre neho vystavila akreditív,
nevzniká záväzok z akreditívu; zodpovedá však za škodu spôsobenú nesprávnym oznámením.
Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú
jej podľa podmienok akreditívu včas predložené dokumenty určené v akreditíve.
Banka je povinná preskúmať s náležitou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených
dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam akreditívu.
(2)
Banka je povinná chrániť prevzaté dokumenty pred poškodením, stratou a zničením.
Ustanovenia o dokumentárnom akreditíve sa primerane použijú aj na akreditívy, podľa
ktorých sa možno domáhať plnenia pri splnení iných podmienok ako je predloženie dokumentov.
Zmluvou o diele sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť, upraviť alebo opraviť vec alebo dosiahnuť
iný dohodnutý výsledok (dielo), a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť
cenu za jeho vykonanie.
Ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorej je
predmetom zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec vrátane veci s digitálnymi prvkami, vzťahujú
sa na zmluvu ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve.
Ak nedôjde k vykonaniu diela na počkanie a objednávateľ je spotrebiteľom, je zhotoviteľ
povinný vydať na požiadanie objednávateľa písomné potvrdenie o prevzatí objednávky.
Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu
za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Cena diela je určená, ak je dohodnutý aspoň spôsob jej určenia.
(2)
Ak sa zmluva uzaviera bez určenia ceny diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu,
ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
zmluvných podmienok.
Zhotoviteľ môže pred vykonaním diela alebo počas jeho zhotovovania požadovať od objednávateľa
poskytnutie primeraného preddavku na cenu diela alebo primeraného zabezpečenia zaplatenia
ceny diela; to platí najmä pre zhotovenie stavby.
Ak sa strany dodatočne dohodnú na obmedzení alebo rozšírení rozsahu diela a nezmenia
dohodnutú cenu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zníženú alebo zvýšenú,
s prihliadnutím na zmenu rozsahu diela.
(2)
Ak sa strany dodatočne dohodnú na zmene diela a nezmenia dohodnutú cenu, je objednávateľ
povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú alebo zníženú, s prihliadnutím na rozdiel
v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním
diela.
Cenu určenú pevnou sumou alebo určenú podľa rozpočtu, z ktorého vyplýva jeho úplnosť
a záväznosť, nemožno zmeniť len preto, že si vykonanie diela vyžaduje iné náklady
alebo činnosti, ako sa pôvodne predpokladalo; to neplatí, ak zhotoviteľ pri vynaložení
náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že vykonanie diela dohodnutého na základe
podkladov predložených objednávateľom vyžaduje ďalšie náklady alebo činnosti.
(2)
Ak bola cena určená podľa rozpočtu s výhradou jeho neúplnosti, môže zhotoviteľ žiadať
primerané zvýšenie ceny, ak pri vykonávaní diela vznikne potreba vykonania činností,
ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu a nebolo ich možné predvídať pri uzavretí zmluvy.
(3)
Ak bola cena určená podľa rozpočtu s výhradou jeho nezáväznosti, môže zhotoviteľ
žiadať primerané zvýšenie ceny o to, o čo sa nevyhnutne zvýšili náklady účelne vynaložené
zhotoviteľom zahrnuté do rozpočtu.
Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny určenej podľa rozpočtu, určí zvýšenie
ceny súd na návrh zhotoviteľa.
(2)
Právo na určenie zvýšenia ceny určenej podľa rozpočtu súdom zaniká, ak zhotoviteľ
neoznámi objednávateľovi potrebu zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, najneskôr však
60 dní po tom, čo bolo možné pri zachovaní náležitej starostlivosti zistiť potrebu
zvýšenia ceny.
Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez zbytočného odkladu, ak je zvýšenie
ceny určenej podľa rozpočtu podstatné. Ak objednávateľ od zmluvy odstúpi, je povinný
zaplatiť zhotoviteľovi časť ceny za dielo zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania
diela.
Ak zhotoviteľ zistí potrebu podstatného zvýšenia ceny určenej odhadom, upozorní na
to objednávateľa bez zbytočného odkladu a oznámi mu novourčenú cenu; ak tak neurobí
bez zbytočného odkladu po tom, čo zistil potrebu zvýšenia ceny alebo po tom, čo bolo
možné potrebu zvýšenia ceny zistiť, právo na zaplatenie rozdielu v cene zaniká.
(2)
Po oznámení potreby podstatného zvýšenia ceny podľa odseku 1 môže objednávateľ od
zmluvy odstúpiť; ak si rozpracované dielo ponechal, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
to, o čo sa čiastočným plnením zhotoviteľa obohatil.
(3)
Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bezodkladne po dôjdení oznámenia o potrebe zvýšenia
ceny, platí, že so zvýšením ceny súhlasil.
Právo na zaplatenie ceny diela vzniká jeho vykonaním.
(2)
Ak sa strany dohodli na odovzdaní diela po samostatných častiach, vzniká právo na
zaplatenie ceny odovzdaním každej samostatnej časti.
(3)
Pri zmarení vykonania diela z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, patrí zhotoviteľovi
cena za dielo znížená o náklady, ktoré zhotoviteľ nevykonaním diela ušetril.
(4)
Ak je objednávateľ povinný zaplatiť cenu diela alebo jej časť pred dokončením diela
a nezaplatí ju včas, je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť do zaplatenia
a čas zhotovenia diela sa primerane predlžuje. Zhotoviteľ má právo na náhradu nákladov
spojených s prerušením vykonávania diela.
Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v
dohodnutom čase, inak v lehote primeranej s prihliadnutím na povahu diela. Ak z povahy
diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo aj predčasne.
(2)
Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu
vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
(3)
Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať
tejto norme.
Zhotoviteľ vykoná dielo osobne alebo pod svojím osobným vedením; to neplatí, ak nie
je vykonanie diela viazané na osobné vlastnosti zhotoviteľa alebo ak to nie je vzhľadom
na povahu diela potrebné.
(2)
Ak zhotoviteľ poveril jeho vykonaním inú osobu, zhotoviteľ zodpovedá, akoby dielo
vykonával sám.
Ak sa objednávateľ zaviazal obstarať veci potrebné na vykonanie diela, je povinný
ich odovzdať zhotoviteľovi v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí
zmluvy. Cena diela sa o cenu vecí obstaraných objednávateľom neznižuje.
(2)
Ak veci potrebné na vykonanie diela neobstará objednávateľ včas, môže mu zhotoviteľ
poskytnúť primeranú lehotu na ich obstaranie a po jej márnom uplynutí môže sám po
predchádzajúcom upozornení obstarať tieto veci na účet objednávateľa. Objednávateľ
je povinný zaplatiť ich cenu a účelné náklady s tým spojené bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.
(3)
Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie sa objednávateľ
nezaviazal, je povinný obstarať zhotoviteľ; k veciam, ktoré obstaral, má postavenie
predávajúceho.
(4)
Cena za veci obstarané zhotoviteľom je zahrnutá v cene za vykonanie diela.
Ak dielo vykonávajú viacerí zhotovitelia súčasne alebo postupne na tom istom mieste,
je objednávateľ povinný zabezpečiť vhodné podmienky potrebné pre vykonanie diela.
Ak to nevylučuje povaha diela alebo osobitné okolnosti jeho vykonávania, objednávateľ
je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela a veci použité na vykonanie diela.
(2)
Ak objednávateľ nevykoná kontrolu diela alebo kontrolu nevykoná s primeranou starostlivosťou,
následky nesplnenia zhotoviteľa tým nie sú dotknuté.
Ak bolo dohodnuté, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať dielo na určitom stupni
jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie kontroly.
(2)
Ak zhotoviteľ nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1, je povinný umožniť objednávateľovi
vykonanie dodatočnej kontroly a znášať náklady s tým spojené.
(3)
Ak sa objednávateľ nedostavil na kontrolu, na ktorú bol riadne pozvaný alebo ktorá
sa mala konať podľa dohodnutého časového rozvrhu, môže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní
diela. Ak však účasť na kontrole znemožnila objednávateľovi prekážka, ktorú nemohol
odvrátiť, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať vykonanie dodatočnej
kontroly; je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly.
Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so zmluvou alebo z
dôvodu vecí použitých na vykonanie diela bude mať dielo vady, je objednávateľ oprávnený
žiadať, aby zhotoviteľ odstránil vzniknuté vady a dielo vykonával riadne.
(2)
Ak zhotoviteľ neodstráni vzniknuté vady a dielo nevykonáva riadne ani v dodatočnej
primeranej lehote a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému nesplneniu,
je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú
povahu veci, ktorú mu odovzdal objednávateľ alebo na nesprávnosť pokynu na vykonanie
diela, ktoré mu dal objednávateľ, ak nevhodnosť veci alebo nesprávnosť pokynu bolo
možné zistiť pri vynaložení náležitej starostlivosti; to neplatí, ak veci alebo pokyny
pre objednávateľa obstarala odborne spôsobilá osoba poverená objednávateľom.
(2)
Ak nevhodná vec alebo nesprávny pokyn bránia v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny veci alebo
zmeny pokynu objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní
diela s použitím odovzdaných vecí a podľa daných pokynov, a čas zhotovenia diela sa
primerane predlžuje. Zhotoviteľ má právo na náhradu nákladov spojených s prerušením
vykonávania diela.
(3)
Ak objednávateľ napriek upozorneniu trval na vykonaní diela použitím nevhodnej veci
alebo nesprávneho pokynu, je zhotoviteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť.
Ak zhotoviteľ upozornil na nevhodnosť veci alebo nesprávnosť pokynu podľa § 1236 a objednávateľ písomne trval na vykonávaní diela s použitím nevhodnej veci alebo
nesprávneho pokynu, zhotoviteľ nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za
vady dokončeného diela spôsobené nevhodnou vecou alebo nesprávnym pokynom. Pri nedokončení
diela má zhotoviteľ právo na cenu diela zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal
dielo v plnom rozsahu.
(2)
Ak zhotoviteľ neupozornil na nevhodnosť veci alebo nesprávnosť pokynu podľa § 1236, zodpovedá za nemožnosť dokončenia diela a za vady dokončeného diela spôsobené ich
použitím.
Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej
sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto
prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť
to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia
dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany
v primeranej dobe nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
(2)
Zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, kým prekážky
mohol odhaliť pri vynaložení náležitej starostlivosti.
Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela,
a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou diela.
(2)
Za vec prevzatú od objednávateľa na účel jej spracovania pri vykonávaní diela alebo
na účel jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako uschovávateľ.
(3)
Po dokončení diela alebo po zániku povinnosti dielo vykonať je zhotoviteľ povinný
bez zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali
pri vykonávaní diela.
Vlastnícke právo k zhotovovanej veci a nebezpečenstvo škody
Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ku
ktorému má objednávateľ právo užívania, objednávateľ je jej vlastníkom a znáša nebezpečenstvo
škody na zhotovovanej veci. Ak sa zhotovuje stavba na objednávku objednávateľa, znáša
zhotoviteľ nebezpečenstvo škody alebo zničenia stavby až do jej odovzdania, ibaže
by ku škode došlo aj inak.
(2)
Ak odsek 1 neustanovuje inak, nadobúda vlastnícke právo k zhotovovanej veci zhotoviteľ.
Na zhotoviteľa však neprechádza vlastnícke právo k veci ani nebezpečenstvo škody na
veci, ak ide o vec, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo úpravy.
Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a povinnosť vykonať dielo zanikne
z dôvodu, za ktorý zodpovedá zhotoviteľ, je zhotoviteľ povinný vrátiť objednávateľovi
veci, ktoré mu objednávateľ poskytol na spracovanie; ak to nie je možné, je povinný
nahradiť mu ich cenu alebo vrátiť mu veci rovnakého druhu. Právo objednávateľa na
náhradu škody tým nie je dotknuté.
(2)
Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a povinnosť vykonať dielo zanikne
z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, nemá objednávateľ právo na náhradu ceny
za veci, ktoré odovzdal zhotoviteľovi na spracovanie. Má však právo žiadať náhradu
toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.
Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ a dôjde k zániku záväzku alebo
zmareniu diela z dôvodu, za ktorý zodpovedá zhotoviteľ, môže objednávateľ požadovať
od zhotoviteľa vydanie zhotovenej veci. Ak však vec nie je spôsobilá slúžiť svojmu
účelu, je oprávnený vec odmietnuť a požadovať náhradu ceny za veci, ktoré poskytol
zhotoviteľovi na spracovanie.
(2)
Pri vydaní zhotovenej veci objednávateľovi podľa odseku 1 patrí zhotoviteľovi náhrada
nákladov, ktoré účelne vynaložil pri zhotovovaní veci.
(3)
Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ a dôjde k zániku záväzku alebo
zmareniu diela z dôvodu, za ktorý nezodpovedá zhotoviteľ, má objednávateľ právo na
vydanie zhotovenej veci; je však povinný nahradiť zhotoviteľovi cenu za veci, ktoré
obstaral a použil zhotoviteľ na spracovanie.
Dielo je dokončené, ak je spôsobilé slúžiť účelu, na ktorý bolo zhotovené, inak na
účel, na ktorý dielo obvykle slúži.
(2)
Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej
veci, je povinnosť vykonať dielo splnená riadnym vykonaním tejto montáže.
Objednávateľ je oprávnený odmietnuť dielo prevziať, ak má dielo vady, ktoré podstatným
spôsobom bránia jeho užívaniu; vadami, ktoré nebránia užívaniu diela, sú najmä drobné
vady alebo nedorobky, ktoré samostatne alebo v spojení s inými vadami neobmedzujú
podstatným spôsobom užívanie diela a neznižujú jeho funkčnosť ani vzhľad.
(2)
Ak objednávateľ prevezme dielo, ktoré má vady a ktoré strany uvedú v zápisnici o
odovzdaní diela, práva objednávateľa z dôvodu vád diela týmto nie sú dotknuté.
Ak sa má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním jednej alebo viacerých skúšok,
považuje sa dielo za dokončené až po úspešnom vykonaní skúšky. Na účasť na skúške
je zhotoviteľ povinný včas pozvať objednávateľa.
(2)
Neúčasť objednávateľa na skúške, na ktorej vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný,
nebráni vykonaniu skúšky. Ak však účasť na skúške znemožnila objednávateľovi prekážka,
ktorú nemohol odvrátiť, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať vykonanie
dodatočnej skúšky; je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením
skúšky.
Výsledok skúšky sa uvedie v zápisnici, ktorú podpíše zhotoviteľ aj objednávateľ.
Ak objednávateľ nie je prítomný, potvrdí priebeh a výsledok skúšky nestranná dôveryhodná
osoba, ktorá sa na skúške zúčastnila.
(2)
Zápisnica o vykonaní skúšky a účasť objednávateľa na skúške sa nevyžaduje, ak skúšku
diela vykonáva odborne spôsobilá osoba, prípadne osoba určená na vykonanie skúšky
osobitným predpisom, a zhotoviteľ predloží objednávateľovi potvrdenie o odbornej spôsobilosti
osoby spolu s potvrdením o vykonaní skúšky touto osobou.
Odovzdanie diela sa uskutočňuje v mieste, v ktorom sa podľa dohody malo dielo vykonávať;
ak miesto nebolo určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ
vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
(2)
Ak sa strany dohodli na odovzdaní diela jeho odoslaním dopravcom, považuje sa dielo
za vykonané jeho odovzdaním dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní
objednávateľovi uplatnenie práv zo zmluvy o preprave, ak tieto práva nemá objednávateľ
už na základe tejto zmluvy.
(3)
Inak sa odovzdanie diela uskutoční v mieste, kde má zhotoviteľ bydlisko, sídlo, miesto
podnikania alebo organizačnú zložku, ak miesto včas objednávateľovi oznámi.
Odovzdaním diela nadobúda objednávateľ vlastnícke právo a prechádza na neho nebezpečenstvo
škody. Ustanovenia tohto zákona o prechode nebezpečenstva škody pri kúpnej zmluve
platia primerane.
Ak objednávateľ neprevezme zhotovené dielo, ktoré sa nachádza u zhotoviteľa, najneskôr
do jedného mesiaca od zhotovenia, zhotoviteľ má právo na odplatu za úschovu.
(2)
Ak nebolo dielo prevzaté ani po uplynutí šiestich mesiacov od zhotovenia diela, môže
zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Ak sa nepodarí vec predať alebo iným spôsobom s
ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia
diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na
zhotovenie veci.
(3)
Ak dôjde k predaju neprevzatej veci, vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja
po odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, odplaty za úschovu a nákladov predaja. Právo
na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
Ak vlastnosti alebo výsledok neboli dohodnuté, dielo musí mať obvyklé vlastnosti
alebo musí zodpovedať výsledku, ktorý vykazuje rovnaké alebo podobné dielo.
(3)
Zhotoviteľ nezodpovedá za vady spôsobené nevhodnou povahou veci alebo nesprávnosťou
pokynu, ktoré pre objednávateľa obstarala odborne spôsobilá osoba poverená objednávateľom.
Pre záruku za akosť diela platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve.
(2)
Záručná doba začína plynúť odovzdaním diela.
(3)
Pri zhotovení stavby je záručná doba 5 rokov. Vláda Slovenskej republiky môže nariadením
ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb, môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však 18 mesiacov.
Záručná doba pri oprave a úprave veci je tri mesiace, ak osobitný predpis neustanovuje
inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.
(2)
Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku
presahujúcu rozsah záruky ustanovenej týmto zákonom. Záručná doba presahujúca tri
mesiace sa môže týkať len niektorej súčiastky. V záručnom liste určí zhotoviteľ podmienky
a rozsah tejto záruky.
Zmluvou o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu sa strany zaväzujú spoločne
sa podieľať na výstavbe, dokončení alebo na zmene domu na účel vytvorenia alebo zmeny
existujúcich bytov a nebytových priestorov v dome. Pre úpravu vzájomných práv a povinností
zmluvných strán platia primerane ustanovenia o zmluve o spoločenstve.
(2)
Zmluvou o výstavbe sa upravia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi.
(3)
Zmluvou o vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu sa upravia práva a povinnosti medzi
stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Zmluva o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu musí byť uzavretá v písomnej
forme a jej zmeny sa zapisujú do verejného registra.
(2)
Zmluvou o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu môže vzniknúť aj výlučne
nová spoločná časť domu alebo výlučne nové príslušenstvo domu. Účastníkmi takejto
zmluvy o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu sú všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome.
Obsah zmluvy o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu
Zmluva o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu obsahuje najmä
a)
určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením
rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b)
vymedzenie a výpočet spoločných častí domu a príslušenstva domu a prípadne určenie,
ktoré spoločné časti domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,
c)
vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome na spoločných častiach domu, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu sa určí podľa § 1697,
d)
úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e)
určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
f)
spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne
rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov.
Ak vstavbou, nadstavbou alebo prístavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové
priestory, zmluvu o vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu so stavebníkom uzaviera
vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva o vstavbe,
nadstavbe alebo prístavbe domu musí okrem náležitostí podľa § 1260 obsahovať presné vymedzenie spoločných častí domu, v ktorých sa bude uskutočňovať
vstavba, nadstavba alebo prístavba a ďalšie náležitosti podľa § 1703.
(2)
Ak stavebník domu, ktorého výstavba bola začatá na základe právoplatného rozhodnutia
o stavebnom zámere a overeného projektu stavby, scudzí počas výstavby byty alebo nebytové
priestory, uzaviera s budúcim vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru zmluvu podľa
§ 1260.
Stavebník je povinný v zmluve o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu
vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť
bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo
spoločných zariadení domu; zmluvu o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu
uzaviera vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome (stavebník) s ostatnými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome.
K zmluve o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu sa musí na účely zápisu
do verejného registra predložiť dokumentácia, z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých
bytov, nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a
príslušenstva.
Zmluvou o spoločenstve sa niekoľko osôb (členovia) združí, aby sa spoločnou činnosťou
alebo prostredníctvom vkladu pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu (účel spoločenstva).
(2)
Spoločenstvo nemá spôsobilosť na práva a povinnosti.
(3)
Zmluvu o spoločenstve je možné meniť len dohodou všetkých členov.
Každý z členov je povinný osobne sa usilovať o dosiahnutie účelu spoločenstva spôsobom,
na ktorý sa zaviazal, a je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť
alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu, alebo inak poškodiť spoločenstvo.
(2)
Ak si členovia dohodli zákaz vykonávať konkurenčnú činnosť a nedohodli si rozsah
obmedzenia alebo podmienky výkonu konkurenčnej činnosti, nesmie člen sám, alebo prostredníctvom
tretích osôb bez súhlasu ostatných členov vyvíjať rovnakú činnosť, ako má vyvíjať
na účel spoločenstva. Člen uskutočňujúci konkurenčnú činnosť je povinný vydať v prospech
spoločenstva to, čo konkurenčnou činnosťou získal. Nárok na náhradu škody tým nie
je dotknutý.
(3)
Člen je povinný prispieť na dosiahnutie účelu spoločenstva spôsobom dohodnutým v
zmluve, a to výkonom činnosti alebo poskytnutím vkladu.
Ak sa zaviaže člen vykonať pre spoločenstvo určitú činnosť, použijú sa primerane ustanovenia
o príkaznej zmluve. Ak má člen dosiahnuť činnosťou určitý výsledok, použijú sa primerane
ustanovenia o zmluve o diele.
Ak členovia poskytujú vklady, musí sa vykonať ich súpis, ktorý musí byť podpísaný
členmi spoločenstva. Platí, že na účel spoločenstva sa poskytlo len to, čo je uvedené
v súpise.
(2)
Ak je predmetom vkladu člena vec, použijú sa primerane ustanovenia o kúpnej zmluve,
ak je predmetom vkladu pohľadávka, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky,
ak vkladá člen svoje právo užívať alebo požívať vec, použijú sa primerane ustanovenia
o nájme.
Člen je povinný poskytnúť svoj vklad v lehote určenej v zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy o spoločenstve.
(2)
Ak nie je správou vkladu poverený niektorý z členov alebo tretia osoba, spravuje
ho ten člen, ktorý ho poskytol, je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku
dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným členom.
Poskytnuté peniaze, veci určené podľa druhu a iné veci ocenené v súpise peniazmi ako
vklad určitej hodnoty sú v spoluvlastníctve všetkých členov v pomere k výške vkladu,
a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku člena alebo odovzdaním osobe poverenej
správou vkladov. Ostatné veci sú na účel spoločenstva v bezodplatnom užívaní všetkých
členov.
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
členov v podieloch dohodnutých v zmluve, inak rovným dielom. Z práv nadobudnutých
pri výkone spoločnej činnosti sú oprávnení všetci členovia spoločne a nerozdielne.
(2)
Členovia sa podieľajú na zisku a strate spoločenstva podielom dohodnutým v zmluve,
inak rovným dielom.
O záležitostiach spoločenstva (správa spoločenstva) rozhodujú členovia väčšinou hlasov.
Každý člen má jeden hlas. Dohoda alebo rozhodnutie členov, ktoré bráni členovi zúčastniť
sa na hlasovaní, je neplatné.
(2)
Správou spoločenstva môžu členovia poveriť určitú osobu (správcu), ktorú zvolia spomedzi
seba alebo vyberú tretiu osobu; poverenie na správu spoločenstva zahŕňa aj správu
získaného majetku. Na vzťah medzi členmi spoločenstva a správcom sa primerane použijú
ustanovenia o príkaznej zmluve.
(3)
Správca vedie dostatočný prehľad o hospodárskych pomeroch spoločenstva, o vkladoch
členov, ako aj o majetku získanom pri činnosti a najmenej raz do roka podáva členom
správu o stave majetku spoločenstva, jeho príjmoch a výdavkoch, ziskoch a stratách.
Každý člen, aj keď nevykonáva správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom stave
spoločenstva, najmä má právo nahliadnuť do účtovníctva a byť informovaný o záležitostiach
spoločenstva. Dohody alebo rozhodnutia členov, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
Zo záväzkov voči tretím osobám, vzniknutých v súvislosti s účelom spoločenstva, sú
členovia zaviazaní spoločne a nerozdielne.
(2)
Ak člen koná v záležitosti spoločenstva s treťou osobou, považuje sa za príkazníka
všetkých členov. Ak zo zmluvy o spoločenstve vyplýva niečo iné, nemožno to namietať
voči tretej osobe, ktorá koná dobromyseľne.
(3)
Ak člen konal v záležitosti spoločenstva s treťou osobou vo vlastnom mene, môžu ostatní
členovia uplatňovať práva z toho vzniknuté; tretia osoba je zaviazaná len voči tomu,
kto s ňou konal; to neplatí, ak tretej osobe bolo alebo muselo byť známe, že člen
konal na účet spoločenstva.
(4)
Ak sa niekto vydáva za člena spoločenstva, hoci ním nie je, sú členovia spoločenstva
z jeho konania voči tretej osobe zaviazaní s ním spoločne a nerozdielne, ak niektorý
z členov vyvolal omyl tretej osoby, alebo členovia spoločenstva mohli pri vynaložení
náležitej starostlivosti takýto omyl predvídať, ale žiadny z nich neurobil opatrenia,
aby sa uvedeniu tretej osoby do omylu zabránilo; to neplatí, ak tretia osoba nekonala
dobromyseľne.
Každý člen môže zo spoločenstva vystúpiť výpoveďou adresovanou správcovi, inak ostatným
členom spoločenstva, nie však v nevhodnej dobe a na škodu ostatných členov, v opačnom
prípade je povinný škodu nahradiť.
Z vážnych dôvodov, ak nie je spravodlivé žiadať od člena, aby zotrval v spoločenstve,
najmä vtedy, ak iný člen úmyselne alebo s hrubou nedbanlivosťou porušil dôležitú povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o spoločenstve, môže člen vystúpiť zo spoločenstva kedykoľvek,
s okamžitým účinkom, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná doba.
Z vážnych dôvodov možno člena zo spoločenstva vylúčiť, a to len jednomyseľným rozhodnutím
ostatných členov spoločenstva. Člen môže byť vylúčený najmä ak
a)
porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve podstatným spôsobom,
b)
jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená v rozsahu odporujúcom účelu spoločenstva,
alebo
c)
došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok člena spoločenstva.
(2)
Členstvo v spoločenstve zaniká aj právoplatným uložením trestu prepadnutia majetku
členovi spoločenstva.
Člen, ktorého členstvo zaniklo, má právo, aby mu bolo vyúčtované a vydané to, čo
mu ku dňu zániku členstva patrí.
(2)
Podiel na spoločnom majetku nadobudnutom počas trvania spoločenstva, vrátane podielu
na veciach v podielovom spoluvlastníctve členov podľa stavu ku dňu zániku jeho členstva,
sa mu vyplatí v peniazoch.
Člen, ktorého členstvo zaniklo, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti spoločenstva,
ktoré vznikli do dňa zániku jeho členstva. Ak došlo k splneniu dlhu, za ktorý zodpovedal
aj člen spoločenstva, ktorého členstvo zaniklo, pri vzájomnom vyporiadaní dlžníkov
zaviazaných spoločne a nerozdielne sa prihliadne na podiel na dlhoch rozhodujúci pre
vyporiadanie ku dňu zániku jeho členstva.
Zmluvou o tichom spoločenstve sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi
vklad, ktorým sa bude podieľať na výsledkoch jeho podnikania, a podnikateľ sa zaväzuje
platiť tichému spoločníkovi podiel na čistom zisku.
(2)
V zmluve o tichom spoločenstve musí byť určená výška podielu tichého spoločníka na
čistom zisku podnikateľa.
(3)
Zmluva o tichom spoločenstve musí byť uzavretá v písomnej forme.
Ak je predmetom vkladu hnuteľná vec, podnikateľ sa po dobu trvania zmluvy o tichom
spoločenstve stáva jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, podnikateľ
je po dobu trvania tichého spoločenstva oprávnený na jej užívanie. Ak je predmetom
vkladu právo, podnikateľ je po dobu trvania tichého spoločenstva oprávnený na jeho
výkon. Ak je predmetom vkladu iná majetková hodnota, podnikateľ je po dobu trvania
tichého spoločenstva oprávnený na jej užívanie.
Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť
začatie využívania predmetu vkladu pri podnikaní v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve.
Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov
podnikateľa. Ak podnikateľ má vhodný technický prostriedok, tichý spoločník má právo
na vyhotovenie kópií obchodných dokladov a účtovných záznamov za úhradu nákladov s
tým spojených. Ak podnikateľ takýto technický prostriedok nemá, alebo ho nemôže z
objektívnych dôvodov v požadovanom čase poskytnúť, tichý spoločník si môže zabezpečiť
vhodný technický prostriedok sám.
(2)
Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom
zámere na budúce obdobia a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií podnikateľa.
(3)
Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie rovnopis účtovnej
závierky.
(4)
Tichý spoločník je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré mu boli poskytnuté,
najmä ich nesmie prezradiť alebo sprístupniť tretej osobe, alebo použiť vo svoj prospech
alebo v prospech inej osoby.
Podiel tichého spoločníka na čistom zisku alebo na strate podnikateľa
Podiel na čistom zisku podnikateľa vyplatí podnikateľ tichému spoločníkovi do 30
dní od vyhotovenia účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto
lehota od schválenia účtovnej závierky v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami
a v súlade so zákonom.
(2)
Ak bol tichému spoločníkovi vyplatený podiel na čistom zisku, nie je povinný ho pri
neskoršej strate podnikateľa vrátiť.
(3)
Pri vyplatení podielu na čistom zisku podnikateľa tichému spoločníkovi platia primerane
ustanovenia o akciovej spoločnosti o rozdelení čistého zisku.
Tichý spoločník nie je povinný doplniť svoj vklad o podiel na strate podnikateľa.
(2)
O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších
rokoch sa znížený vklad zvyšuje a právo na podiel na zisku vzniká tichému spoločníkovi
po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.
Ak je zmluva o tichom spoločenstve uzavretá na neurčitú dobu, ktorákoľvek zo strán
ju môže vypovedať najneskôr šesť mesiacov pred koncom účtovného obdobia; zmluva o
tichom spoločenstve zanikne uplynutím účtovného obdobia.
(2)
Výpoveď zmluvy o tichom spoločenstve musí byť v písomnej forme.
Podnikateľ je povinný do 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve vrátiť tichému
spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.
Zmluvou o franšíze sa franšízor zaväzuje poskytnúť franšízantovi franšízu. Franšízant
sa zaväzuje zaplatiť franšízorovi za poskytnutie franšízy odplatu.
(2)
Franšíza je súbor práv, iných majetkových hodnôt a informácií, ktoré patria franšízorovi
a slúžia na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.
(3)
Zmluva o franšíze musí byť uzavretá v písomnej forme.
Franšízor je naďalej oprávnený na výkon práv, užívanie iných majetkových hodnôt a
používanie informácií, ktoré sú predmetom franšízy; rovnako je naďalej oprávnený na
poskytnutie práv, iných majetkových hodnôt a informácií, ktoré sú predmetom franšízy,
aj iným osobám.
Franšízor je povinný poskytnúť franšízantovi súčinnosť potrebnú na nerušené využívanie
franšízy v súlade so zmluvou o franšíze a týmto zákonom.
(2)
Franšízor je najmä povinný odovzdať franšízantovi veci a poskytnúť informácie potrebné
na dosiahnutie účelu zmluvy.
(3)
Veci uvedené v odseku 2 zostávajú vo vlastníctve franšízora; franšízant je povinný
vrátiť ich franšízorovi po zániku zmluvy o franšíze, ak ich franšízant, vzhľadom na
ich povahu, nespotreboval pri využívaní franšízy.
Ak franšízor zistí, že franšízant využíva franšízu v rozpore so zmluvou o franšíze
alebo týmto zákonom, je oprávnený požadovať, aby franšízant využíval franšízu riadnym
spôsobom. Ak tak franšízant neurobí ani v primeranej lehote, ktorú mu poskytne franšízor,
je franšízor oprávnený odstúpiť od zmluvy o franšíze.
(2)
V prípade uvedenom v prvej vete odseku 1 je franšízant povinný bez zbytočného odkladu
urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie.
Franšízant je povinný využívať franšízu v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve o franšíze,
inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných franšízach.
(2)
Franšízant je najmä povinný
a)
využívať franšízu dobromyseľne, konať v súlade s pokynmi franšízora a dbať na záujmy
franšízora, ktoré sú alebo musia byť franšízantovi známe,
b)
zabezpečiť, aby kvalita tovaru, ktorý na základe franšízy vyrába, alebo služby, ktorú
na základe franšízy poskytuje, bola rovnaká ako kvalita vyrábaná alebo poskytovaná
franšízorom; inak je franšízant viazaný kvalitou, ktorú určuje zmluva o franšíze,
c)
poskytovať všetky služby, ktoré možno vzhľadom na povahu franšízy očakávať; inak
je franšízant viazaný povinnosťou poskytovať služby v rozsahu, ktorý určuje zmluva
o franšíze.
Ak je to potrebné na ochranu záujmov franšízora, franšízant je povinný zachovávať
mlčanlivosť o informáciách, ktoré súvisia s franšízou, najmä ich neprezradiť ani nesprístupniť
tretej osobe a nepoužiť ich v rozpore s ich účelom vo svoj prospech ani v prospech
inej osoby.
(2)
Povinnosť franšízanta uvedená v odseku 1 trvá aj po zániku zmluvy o franšíze.
Ak dôjde k ohrozeniu alebo porušeniu práva franšízanta súvisiaceho s predmetom franšízy
treťou osobou, franšízant je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu franšízorovi.
(2)
V prípade uvedenom v odseku 1 je franšízor povinný bez zbytočného odkladu urobiť
opatrenia na ochranu práva franšízanta. Pri týchto opatreniach je franšízant povinný
poskytnúť franšízorovi potrebnú súčinnosť.
Poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje voči osobe, s ktorou poistnú zmluvu uzaviera
(poistník), poskytnúť v dohodnutom rozsahu plnenie (poistné plnenie), ak nastane náhodná
udalosť bližšie označená v zmluve (poistná udalosť), a poistník sa zaväzuje platiť
dohodnuté poistné.
(2)
Poistná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme; to neplatí, ak je poistná zmluva
dohodnutá na dobu kratšiu ako jeden rok.
(3)
Osobitný predpis môže ustanoviť povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné
poistenie).
Poistný záujem je oprávnená potreba ochrany pred následkami poistnej udalosti.
(2)
Predpokladá sa, že poistník má poistný záujem na vlastnom živote a zdraví. Poistník
má poistný záujem aj na živote a zdraví inej osoby, ak osvedčí záujem podmienený najmä
vzťahom k tejto osobe, ak vyplýva z príbuzenstva alebo je podmienený prospechom alebo
výhodou z pokračovania jej života.
(3)
Predpokladá sa, že poistník má poistný záujem na vlastnom majetku. Poistník má poistný
záujem aj na majetku inej osoby, ak osvedčí najmä, že by mu bez jeho existencie a
uchovania hrozila majetková strata.
(4)
Poistný záujem poistníka sa predpokladá, ak dal poistený súhlas s poistením.
Ak poistný záujem pri uzavretí poistnej zmluvy neexistuje alebo ak ide o poistenie
budúceho poistného záujmu a tento záujem nevznikne, poistník nie je povinný platiť
poistné a poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie. Poisťovateľovi však
patrí primeraná odplata dohodnutá v poistnej zmluve.
(2)
Ak poistník vedome poistil neexistujúci poistný záujem, o čom poisťovateľ nevedel
a ani nemusel vedieť, na miesto odplaty podľa odseku 1 mu patrí právo na poistné až
do doby, kedy sa dozvedel alebo musel dozvedieť o neexistencii poistného záujmu.
(3)
Poistenie zanikne okamihom, v ktorom sa poisťovateľ dozvedel alebo sa musel dozvedieť
o neexistencii poistného záujmu.
Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote určenej
navrhovateľom, a ak ju neurčil, v lehote jedného mesiaca odo dňa dôjdenia návrhu druhej
strane.
(2)
Návrh poisťovateľa na uzavretie poistnej zmluvy môže poistník prijať tiež zaplatením
poistného alebo jeho určenej časti vo výške uvedenej v návrhu v lehote podľa odseku
1; ak bol návrh poisťovateľa písomný, považuje sa písomná forma poistnej zmluvy za
zachovanú. Poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné alebo jeho
určená časť uhradená.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa použije rovnako pre prijatie návrhu poisťovateľa na zmenu
poistnej zmluvy, ak sa ním navrhuje zmena výšky poistného.
Poistník môže uzavrieť poistnú zmluvu vzťahujúcu sa na hodnotu poistného záujmu osoby
odlišnej od poistníka.
(2)
Ak zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu poistník, ktorý uzavrel poistenie na
hodnotu cudzieho poistného záujmu, vstupuje poistený na miesto poistníka, a to dňom
smrti poistníka alebo jeho zániku bez právneho nástupcu.
(3)
Ak poistený oznámi poisťovateľovi v písomnej forme do šiestich mesiacov odo dňa poistníkovej
smrti alebo odo dňa jeho zániku bez právneho nástupcu, že na trvaní poistenia nemá
záujem, zaniká poistenie dňom smrti alebo zániku poistníka; ak je však poistených
viac, poistenie zanikne, len ak žiadny poistený nebude mať záujem na ďalšom trvaní
poistenia.
(4)
Ak na miesto poistníka vstúpi viac osôb, na platenie poistného sú zaviazané spoločne
a nerozdielne; práva poistníka z poistenia vykonávajú spoločne.
Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech tretej osoby.
(2)
Na poistné zmluvy uzavreté v prospech tretej osoby sa rovnako použijú ustanovenia
o zmluve v prospech tretej osoby s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne
pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi
poistku ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, ak poistná zmluva nebola uzavretá
v písomnej forme alebo ak je poistku potrebné predložiť k uplatneniu práva na poistné
plnenie.
(2)
Ak nebola poistná zmluva uzavretá v písomnej forme, poisťovateľ v poistke uvedie
aspoň
a)
číslo poistnej zmluvy,
b)
označenie poisťovateľa a poistníka,
c)
označenie predmetu poistenia, ak ide o poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti
za škodu,
d)
určenie poisteného alebo spôsob jeho určenia, ak ide o osobu odlišnú od poistníka,
e)
určenie poistnej udalosti vrátane vymedzenia nebezpečenstva, na ktoré sa poistenie
vzťahuje (poistné nebezpečenstvo), vymedzenia udalostí, na ktoré sa poistenie nevzťahuje
(výluky z poistenia) a určenia dĺžky karenčnej doby alebo dĺžky čakacej doby, ak boli
dohodnuté,
f)
začiatok poistenia a poistnú dobu,
g)
výšku poistného, jeho splatnosť a údaj o tom, či ide o jednorazové poistné alebo
o bežné poistné; ak je dohodnuté bežné poistné, údaj o poistnom období,
h)
poistnú sumu a spôsob určenia poistného plnenia,
i)
označenie osoby oprávnenej na poistné plnenie, ak je odlišná od poisteného, alebo
spôsob jej určenia,
j)
prípadné odchylné dojednania od všeobecných zmluvných podmienok.
(3)
Pri strate, poškodení alebo zničení poistky vydá poisťovateľ poistníkovi na jeho
žiadosť a jeho náklady druhopis poistky. Ak je potrebné predložiť poistku k uplatneniu
práva na poistné plnenie, môže poisťovateľ požadovať, aby sa pôvodná poistka pred
vydaním druhopisu poistky umorila.
(4)
Ak dôjde k zmene v obsahu poistenia, pre ktoré má poisťovateľ povinnosť vydať poistku
podľa odseku 1, poisťovateľ vydá poistníkovi na svoje náklady poistku s upravenými
údajmi. Ak je potrebné predložiť poistku k uplatneniu práva na poistné plnenie, môže
poisťovateľ požadovať vrátenie pôvodnej poistky.
Poistník je povinný pri uzavieraní poistnej zmluvy, ako aj pri jej zmene, pravdivo
a úplne odpovedať na všetky písomné alebo inak zaznamenané otázky poisťovateľa týkajúce
sa uzavieraného poistenia; rovnakú povinnosť má aj poistený, ak je osobou odlišnou
od poistníka.
(2)
Ak bolo na základe nepravdivej alebo neúplnej odpovede dohodnuté nižšie poistné alebo
dohodnuté iné podmienky poistenia, poisťovateľ má právo jednostranne zvýšiť poistné
na úroveň, v akej by poistné inak požadoval, znížiť poistnú sumu alebo jednostranne
zmeniť podmienky na také, za ktorých by inak poistnú zmluvu uzavrel. Právo poisťovateľa
na úpravu poistnej zmluvy zanikne, ak ho poisťovateľ nevyužije do troch mesiacov odo
dňa, keď zistil alebo musel zistiť skutočný stav v rozsahu umožňujúcom úpravu poistnej
zmluvy vykonať.
(3)
K zmene poistnej zmluvy podľa odseku 2 dochádza dňom uvedeným v oznámení poisťovateľa,
najskôr však dňom jeho dôjdenia poistníkovi. Oznámenie o jednostrannej zmene poistnej
zmluvy musí obsahovať poučenie poistníka o práve vypovedať poistnú zmluvu podľa odseku
4, inak sa naň neprihliada.
(4)
Ak poistník so zmenou podľa odseku 2 nesúhlasí, má právo poistnú zmluvu vypovedať
bez výpovednej doby. Poistná zmluva zaniká okamihom dôjdenia výpovede druhej zmluvnej
strane. Ak poistník poistnú zmluvu nevypovie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu dôjde
oznámenie poisťovateľa o zmene, jeho právo vypovedať poistnú zmluvu zanikne.
(5)
Ak bolo na základe vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej odpovede dohodnuté nižšie
poistné, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť v pomere, v akom je dohodnuté
poistné k poistnému, ktoré by inak požadoval; ak by poisťovateľ uzavrel poistnú zmluvu
za iných podmienok, má povinnosť poskytnúť poistné plnenie len v rozsahu, ktorý je
v súlade s týmito podmienkami. To neplatí, ak ide o nepravdivé alebo neúplné odpovede,
pre ktoré
a)
došlo k zmene poistnej zmluvy podľa odseku 2 a poistná udalosť nastala po účinnosti
zmeny, alebo
b)
právo poisťovateľa na zmenu poistnej zmluvy podľa odseku 2 zaniklo pred vznikom poistnej
udalosti.
(6)
Právo podľa odsekov 2 a 5 poisťovateľ nemá, ak bola nepravdivosť alebo neúplnosť
odpovedí spôsobená nepresnými alebo nejasnými otázkami poisťovateľa.
Poistenie začína prvým dňom nasledujúcim po uzavretí poistnej zmluvy.
(2)
V poistnej zmluve možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje i na dobu pred jej uzavretím.
Ak tento zákon neustanovuje inak, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie
za poistnú udalosť, o ktorej poistník v čase podania návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy vedel alebo musel vedieť, že už nastala a poisťovateľ nemá právo na poistné
za dobu do uzavretia poistnej zmluvy, ak v čase podania návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť nemôže nastať.
Poistná doba je časový úsek, na ktorý sa poistenie uzaviera. Ak v poistnej zmluve
nie je dohodnutá poistná doba alebo deň skončenia poistenia, je poistenie uzavreté
na dobu neurčitú.
(2)
Poistné obdobie je časť poistnej doby, za ktorú je určené bežné poistné. Ak v poistnej
zmluve s bežným poistným nie je dohodnutá dĺžka poistného obdobia, poistné obdobie
je jeden rok.
Poistné sa môže v poistnej zmluve určiť za celú poistnú dobu (jednorazové poistné),
alebo za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné).
(2)
Bežné poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia a jednorazové poistné v deň
začiatku poistenia.
(3)
Ak je platenie jednorazového poistného dohodnuté v splátkach, celé jednorazové poistné
je splatné v deň splatnosti poslednej splátky. Ak je platenie bežného poistného dohodnuté
v splátkach, bežné poistné je splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného
v poistnom období.
(4)
Poisťovateľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak zanikne poistenie
pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistné zaplatené, je poisťovateľ povinný zvyšujúcu
časť poistného vrátiť, a to do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel alebo musel
dozvedieť o zániku poistenia.
(5)
Ak v dôsledku poistnej udalosti poistenie zaniklo, patrí poisťovateľovi poistné do
konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné patrí
poisťovateľovi v týchto prípadoch za celú poistnú dobu.
Ak sa zmenia skutočnosti, ktoré sú uvedené v poistnej zmluve alebo na ktoré sa poisťovateľ
pýtal (§ 1315) takým spôsobom, že podstatne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku poistnej udalosti, dochádza
k zvýšeniu poistného rizika.
(2)
Ak by zvýšené poistné riziko existovalo už pri uzavretí poistnej zmluvy a poisťovateľ
by poistnú zmluvu uzavrel za iných podmienok alebo s iným poistným, má poisťovateľ
právo navrhnúť poistníkovi zodpovedajúcu zmenu poistnej zmluvy.
(3)
Ak poisťovateľ navrhol zmenu poistnej zmluvy do jedného mesiaca, odkedy sa o zvýšení
poistného rizika dozvedel alebo musel dozvedieť a jeho návrh nebol prijatý v lehote
jedného mesiaca od dôjdenia návrhu poistníkovi, má poisťovateľ právo poistenie vypovedať
s osemdňovou výpovednou dobou; toto právo však poisťovateľ nemá, ak poistníka neupozornil
na možnosť výpovede už v návrhu. Ak poisťovateľ poistenie nevypovie do jedného mesiaca
odo dňa, keď márne uplynula lehota na prijatie návrhu, jeho právo vypovedať poistenie
zanikne.
(4)
Ak sa poistné riziko zvýši tak, že by v tomto rozsahu existovalo už pri uzavretí
poistnej zmluvy, poisťovateľ by poistnú zmluvu neuzavrel, má poisťovateľ právo poistenie
vypovedať s mesačnou výpovednou dobou. Ak poisťovateľ poistenie nevypovie do jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o zvýšení poistného rizika dozvedel alebo musel dozvedieť,
jeho právo vypovedať poistenie zanikne.
(5)
Právo poisťovateľa vypovedať poistenie podľa odseku 3 alebo odseku 4 tiež zanikne,
ak dôjde k obnove stavu, ktorý platil pred zvýšením poistného rizika.
Poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik okolností, ktoré majú za následok
zvýšenie poistného rizika a ktoré sú na tento účel uvedené v poistnej zmluve, a to
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel. Oznamovacia povinnosť poisteného
sa považuje za splnenú aj vtedy, ak zvýšenie poistného rizika oznámi poistník alebo
tretia osoba.
(2)
Ak poistený porušil povinnosť oznámiť zvýšenie poistného rizika podľa odseku 1 a
ak po zvýšení poistného rizika došlo k poistnej udalosti, má poisťovateľ právo poistné
plnenie znížiť v pomere, v akom je dohodnuté poistné k poistnému, ktoré by požadoval,
ak by sa o zvýšení poistného rizika včas dozvedel. Ak by poisťovateľ uzavrel poistnú
zmluvu za iných podmienok, má poisťovateľ povinnosť poskytnúť poistné plnenie len
v rozsahu, ktorý je v súlade s týmito podmienkami; ak by poisťovateľ pri tejto úrovni
poistného rizika poistnú zmluvu neuzavrel, nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie.
(3)
Práva podľa odseku 2 poisťovateľ nemá, ak
a)
zvýšenie poistného rizika nemalo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah
plnenia poisťovateľa,
b)
poistná udalosť nastala po márnom uplynutí lehoty, v ktorej mohol poisťovateľ podľa
§ 1319 navrhnúť zmenu poistnej zmluvy alebo poistenie vypovedať.
Ak bolo pre okolnosti zvýšeného poistného rizika v poistnej zmluve dohodnuté vyššie
poistné alebo prísnejšie podmienky poistenia a ak sa poistné riziko v priebehu trvania
poistenia podstatne zníži, vzniká poisťovateľovi povinnosť na žiadosť poistníka znížiť
poistné alebo upraviť podmienky poistenia primerane k zníženiu poistného rizika. To
isté platí, ak zaniknú okolnosti, ktoré viedli k zvýšeniu poistného rizika.
(2)
Ak do jedného mesiaca od dôjdenia žiadosti poistníka poisťovateľovi nedôjde k dohode
o zmene poistnej zmluvy, poistník má právo poistenie vypovedať s osemdňovou výpovednou
dobou. Ak poistník poistenie nevypovie do jedného mesiaca odo dňa, keď márne uplynula
lehota podľa predchádzajúcej vety, jeho právo vypovedať poistenie zanikne.
V životnom poistení a v poistení choroby nemôže poisťovateľ využiť svoje práva pri
zvýšení poistného rizika, ktoré je vyvolané okolnosťami, ktoré vznikajú nezávisle
od vôle poisteného, ako sú najmä zmena veku alebo zdravotného stavu.
(2)
V životnom poistení a v poistení choroby práva poisťovateľa podľa § 1319 a 1320 zaniknú, ak ich poisťovateľ neuplatní do piatich rokov od vzniku okolnosti, ktorá
mala za následok zvýšenie poistného rizika.
Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poisťovateľ je oprávnený jednostranne zmeniť
výšku bežného poistného, je poisťovateľ povinný novo určenú výšku poistného poistníkovi
písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred začiatkom poistného obdobia, od ktorého
sa má výška poistného zmeniť, inak je zmena neúčinná.
(2)
V životnom poistení a v poistení choroby nemožno dohodnúť právo poisťovateľa jednostranne
upraviť výšku bežného poistného pre zmenu veku alebo zdravotného stavu.
V poistnej zmluve možno dohodnúť podmienky, za ktorých je možné poistenie prerušiť
a prerušené poistenie obnoviť. Poistenie, pri ktorom vzniká právo na odkupnú hodnotu,
nie je možné prerušiť.
(2)
Za dobu prerušenia poistenia nemá poistník povinnosť platiť poistné a poisťovateľ
nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za udalosti vzniknuté v dobe prerušenia poistenia.
(3)
Poistná doba plynie aj počas prerušenia poistenia.
(4)
Ak nedôjde k obnoveniu poistenia do troch rokov od jeho prerušenia, poistenie uplynutím
tejto doby zaniká.
Právo na poistné plnenie vznikne okamihom poistnej udalosti, najskôr však uzavretím
poistnej zmluvy.
(3)
V poistnej zmluve možno dohodnúť, že na vznik práva na poistné plnenie je nevyhnutné,
aby následky vyvolané poistnou udalosťou trvali aspoň určitú dobu (karenčná doba).
(4)
V poistnej zmluve možno pre určité udalosti dohodnúť čakaciu dobu. Dohodnuté udalosti,
ktoré vzniknú počas čakacej doby, nemajú za následok povinnosť poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie. Ak bola čakacia doba dohodnutá pri zvýšení hranice poistného plnenia,
vzťahuje sa len na dohodnuté zvýšenie.
(5)
Okrem prípadov ustanovených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise poisťovateľ
nemá povinnosť plniť, ak poistnú udalosť spôsobil úmyselne poistník, poistený, osoba
oprávnená na poistné plnenie, alebo na podnet niektorého z nich iná osoba.
Osoba oprávnená na poistné plnenie môže prikázať poisťovateľovi, aby v prípade poistnej
udalosti vyplatil poistné plnenie určenej osobe (vinkulačnému veriteľovi); poisťovateľ
je týmto príkazom viazaný, len ak príkaz potvrdí. Ak je povinnosť poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie viazaná na smrť poisteného, právo podľa predchádzajúcej vety má poistník
so súhlasom poisteného, ak poistník a poistený sú odlišné osoby.
(2)
Ak poisťovateľ príkaz potvrdí, je povinný vyplatiť poistné plnenie vinkulačnému veriteľovi
v rozsahu uvedenom v príkaze, vinkulačný veriteľ však nemá právo na poistné plnenie
voči poisťovateľovi. V rozsahu, v akom poisťovateľ vyplatí poistné plnenie vinkulačnému
veriteľovi, zaniká jeho povinnosť voči osobe oprávnenej na poistné plnenie.
(3)
Odvolanie príkazu má voči poisťovateľovi účinky v rozsahu nesplatenej pohľadávky,
ktorá je vinkuláciou zabezpečená, len so súhlasom vinkulačného veriteľa.
(4)
Ustanovenie § 1654 má prednosť pred príkazom podľa odseku 1.
Osoba oprávnená na poistné plnenie je povinná poisťovateľovi oznámiť, že nastala
poistná udalosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvie, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov, oznámiť akékoľvek viacnásobné poistenie, predložiť
doklady vyžiadané poisťovateľom a postupovať spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve.
Poistnú udalosť môže oznámiť aj iná osoba, ak má na tom právny záujem.
(2)
Poistník, poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie poskytnú poisťovateľovi súčinnosť
pri prešetrovaní poistnej udalosti splnením dôvodných požiadaviek poisťovateľa, najmä
s ohľadom na
a)
údaje o príčinách a následkoch poistnej udalosti,
b)
listinné alebo iné dôkazy o poistnej udalosti,
c)
umožnenie prístupu k poistenej veci a na miesto, kde došlo k poistnej udalosti.
(3)
Poisťovateľ je povinný najneskôr do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 1 ukončiť
prešetrovanie nahlásenej udalosti a oznámiť jeho výsledky osobe, ktorá uplatnila právo
na poistné plnenie. V oznámení poisťovateľ uvedie a vysvetlí dôvody neplnenia alebo
zníženia poistného plnenia, ak k takému úkonu pristúpil. Dôvody neplnenia alebo zníženia
poistného plnenia je možné dodatočne meniť len z príčin, ktoré nie sú na strane poisťovateľa.
(4)
Lehota podľa odseku 3 sa primerane predĺži, ak poisťovateľ nemôže ukončiť prešetrovanie
poistnej udalosti z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Pred uplynutím lehoty podľa
odseku 3 je poisťovateľ povinný osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie, oznámiť
dôvody, pre ktoré nie je možné prešetrovanie ukončiť v lehote podľa odseku 3.
(5)
Ak poisťovateľ nemôže prešetrovanie ukončiť do jedného mesiaca od oznámenia poistnej
udalosti poisťovateľovi podľa odseku 1, je poisťovateľ povinný poskytnúť osobe oprávnenej
na poistné plnenie na jej žiadosť primeraný preddavok; to neplatí, ak je rozumný dôvod
poskytnutie preddavku odoprieť.
(6)
Poistné plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti poisťovateľom, najneskôr však do pätnástich dní od uplynutia lehoty podľa
odseku 3; ak ide o prípad podľa odseku 4, poistné plnenie je splatné do 15 dní od
uplynutia dňa, kedy poisťovateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti a s ohľadom
na okolnosti prípadu mohol prešetrovanie poistnej udalosti ukončiť.
(7)
Poisťovateľ má právo od poistného plnenia odpočítať splatné poistné a iné splatné
pohľadávky z poistenia; to neplatí, ak ide o poistné plnenie z poistenia zodpovednosti
za škodu, z povinného zmluvného poistenia alebo z poistenia záruky podľa § 1387 ods. 4.
(8)
Ak poistník, poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie vyvolá porušením svojich
povinností podľa odsekov 1 a 2 zvýšenie nákladov na prešetrovanie poistnej udalosti,
poisťovateľ má voči nemu právo na ich náhradu.
Poistník a poistený sú povinní dodržiavať povinnosti, ktoré sú dohodnuté alebo zákonom
ustanovené.
(2)
Ak malo vedomé porušenie povinností podľa odseku 1 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, má poisťovateľ právo poistné plnenie
znížiť primerane podľa toho, aký vplyv malo porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Ak vedomé porušenie povinností podľa odseku 1 znemožnilo alebo podstatne sťažilo zistenie
alebo určenie výšky poistného plnenia, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť
primerane rozsahu tohto znemožnenia alebo sťaženia.
(3)
Ak sa poisťovateľ o porušení povinnosti, ktoré zakladá právo znížiť poistné plnenie,
dozvie po vyplatení poistného plnenia, má právo požadovať vrátenie časti poistného
plnenia, o ktorú by bol oprávnený poistné plnenie znížiť. Nárok na vrátenie časti
poistného plnenia sa premlčí podľa ustanovení o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 159).
Poistenie zanikne zánikom poistného záujmu. Poisťovateľ má právo na poistné až do
okamihu, v ktorom poisťovateľ vedel alebo musel vedieť o zániku poistného záujmu.
(2)
Nájdenie majetku, ktorý bol odcudzený alebo stratený v súvislosti s poistnou udalosťou,
v dôsledku ktorej došlo k zániku poistenia, nespôsobuje obnovu poistenia.
Poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov od jeho splatnosti;
to isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Túto lehotu možno dohodou predĺžiť
len počas jej plynutia.
(2)
Poisťovateľ je povinný poistníka najneskôr 14 dní pred uplynutím lehoty podľa odseku
1 upozorniť, že splatné poistné nebolo uhradené a oznámiť mu dátum, ku ktorému poistenie
zanikne, ak poistné nebude zaplatené.
(3)
Poisťovateľ je povinný informovať poistníka o zániku poistenia bez zbytočného odkladu
po zániku poistenia.
Poistenie má právo každá zmluvná strana vypovedať ku koncu poistného obdobia.
(2)
Lehota na podanie výpovede sa končí šesť týždňov pred koncom poistného obdobia.
(3)
Ak výpoveď dôjde druhej zmluvnej strane neskôr ako šesť týždňov pred koncom poistného
obdobia, zaniká poistenie ku koncu najbližšieho poistného obdobia, pre ktoré je splnená
lehota podľa odseku 2.
(4)
Poisťovateľ nemá právo podľa odseku 1 vypovedať životné poistenie a poistenie choroby.
Každá zmluvná strana má po vzniku poistnej udalosti právo poistenie vypovedať s mesačnou
výpovednou dobou, a to do jedného mesiaca od dôjdenia oznámenia o výsledku prešetrovania
poistnej udalosti (§ 1327).
(2)
Poisťovateľ nemá právo vypovedať podľa odseku 1 životné poistenie a poistenie choroby
okrem poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti a poistenia nákladov na zdravotnú
starostlivosť.
Poistník má právo poistenie vypovedať s mesačnou výpovednou dobou
a)
do dvoch mesiacov od dôjdenia oznámenia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti
podľa osobitného predpisu o predaji podniku poisťovateľa alebo o cezhraničnej zmene
jeho právnej formy,
b)
do dvoch mesiacov odo dňa zverejnenia oznámenia o odobratí povolenia na výkon poisťovacej
činnosti poisťovateľa,
c)
ak ide o poistenie s jednorazovo plateným poistným, pri ktorom má poistník právo
na vyplatenie odkupnej hodnoty.
V prípade životného poistenia má poistník právo odstúpiť od poistnej zmluvy do jedného
mesiaca odo dňa, keď bol oboznámený s jej uzavretím; to neplatí v prípade poistných
zmlúv uzavretých na poistnú dobu kratšiu ako jeden mesiac.
(2)
V prípade pochybností sa prejav vôle poistníka, urobený do jedného mesiaca odo dňa
uzavretia poistnej zmluvy životného poistenia a smerujúci k jej zrušeniu, považuje
za odstúpenie od poistnej zmluvy.
(3)
Ak poistná zmluva zanikne odstúpením od poistnej zmluvy podľa odseku 1, vráti poisťovateľ
poistníkovi do jedného mesiaca od odstúpenia zaplatené poistné; pritom má právo odpočítať,
čo už z poistenia plnil.
(4)
Ak poskytnuté poistné plnenie presahuje výšku zaplateného poistného, vráti osoba,
ktorá poistné plnenie prijala, poisťovateľovi výšku poistného plnenia, ktorá presahuje
zaplatené poistné, do jedného mesiaca od odstúpenia; ak je týchto osôb viac, majú
povinnosť podľa pomeru, v akom sú plnenia, ktoré prijali.
Pri vedomom porušení povinností podľa § 1315 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od poistnej zmluvy
odstúpiť aj po poistnej udalosti.
(2)
Právo odstúpiť od poistnej zmluvy podľa odseku 1 zanikne, ak ho poisťovateľ nevykoná
do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o takejto skutočnosti dozvedel alebo musel dozvedieť,
najneskôr do desiatich rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie.
(3)
Právo podľa odseku 1 poisťovateľ nemá, ak
a)
poistnú zmluvu uzavrel aj s vedomím o neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí,
b)
nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí bola spôsobená nepresnými alebo nejasnými otázkami
poisťovateľa, alebo
c)
na strane povinnej osoby podľa § 1315 pominula skutočnosť, pre ktorú by poisťovateľ poistnú zmluvu neuzavrel.
(4)
Pri vyporiadaní po odstúpení od poistnej zmluvy má povinnosť vrátiť poistné plnenie
prijaté od poisťovateľa aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy.
Poisťovateľ môže poistné plnenie odmietnuť, ak bola príčinou poistnej udalosti skutočnosť,
a)
o ktorej sa dozvedel až po poistnej udalosti,
b)
ktorú pri uzavieraní alebo zmene poistnej zmluvy nemohol zistiť v dôsledku vedomého
porušenia povinnosti podľa § 1315 a
c)
ak by pri vedomosti o tejto skutočnosti poistnú zmluvu alebo dohodu o jej zmene neuzavrel
alebo by ju uzavrel za podstatne iných podmienok.
(2)
Právo podľa odseku 1 poisťovateľ nemá, ak bola nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí
spôsobená nepresnými alebo nejasnými otázkami poisťovateľa.
(3)
Dôjdením oznámenia poisťovateľa o odmietnutí plnenia osobe oprávnenej na poistné
plnenie poistenie zaniká. Poisťovateľ je povinný o zániku poistenia oboznámiť poistníka
v primeranej lehote po zániku poistenia.
V poistnej zmluve môže byť výška poistného plnenia obmedzená poistnou sumou alebo
limitom poistného plnenia.
(2)
Ak je možné pri poistení majetku určiť jeho poistnú hodnotu pri uzavretí poistnej
zmluvy, určí sa hranica poistného plnenia poistnou sumou.
(3)
Ak nie je možné pri poistení majetku určiť jeho poistnú hodnotu pri uzavretí poistnej
zmluvy, určí sa hranica poistného plnenia limitom poistného plnenia. Limit poistného
plnenia tiež možno dohodnúť, ak sa poistenie vzťahuje len na časť hodnoty poisteného
majetku.
(4)
V poistnej zmluve možno dohodnúť, že poistná hodnota poisteného majetku bude určená
ako pevná suma (taxa); v tom prípade sa ustanovenia o podpoistení a nadpoistení nepoužijú.
(5)
Poisťovateľ je oprávnený pri uzavretí poistnej zmluvy preskúmať hodnotu poisteného
majetku.
(6)
Hranica poistného plnenia sa vzťahuje na jednu poistnú udalosť.
Ak poistná suma prevyšuje poistnú hodnotu poisteného majetku o viac ako desať percent
a v poistnej zmluve bolo dohodnuté bežné poistné, poisťovateľ alebo poistník majú
právo navrhnúť druhej strane, aby bola poistná suma primerane znížená, pri súčasnom
pomernom znížení poistného na ďalšie poistné obdobie. Ak druhá strana neprijme návrh
do jedného mesiaca, navrhovateľ má právo poistnú zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou.
Toto právo zanikne, ak ho navrhovateľ nevyužije do jedného mesiaca od uplynutia lehoty
podľa predchádzajúcej vety.
(2)
Ak poistná suma prevyšuje poistnú hodnotu poisteného majetku o viac ako desať percent
a v poistnej zmluve bolo dohodnuté jednorazové poistné, má poisťovateľ právo sa domáhať
zníženia poistnej sumy s tým, že bude pomerne znížené aj jednorazové poistné na zostávajúcu
poistnú dobu a poistník má právo sa domáhať zníženia jednorazového poistného na zostávajúcu
poistnú dobu s tým, že bude pomerne znížená aj poistná suma; to neplatí, ak do konca
poistnej doby zostáva menej ako jeden rok.
(3)
Poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie vyššie ako je úbytok poisteného
majetku alebo škoda vzniknutá poistnou udalosťou, a to ani v prípade, ak poistná suma
prevyšuje poistnú hodnotu v čase poistnej udalosti.
Ak je v čase vzniku poistnej udalosti poistná suma nižšia ako poistná hodnota poisteného
majetku, poisťovateľ zníži základ pre výpočet poistného plnenia v rovnakom pomere,
v akom je výška poistnej sumy k skutočnej výške poistnej hodnoty poisteného majetku.
(2)
Základom pre výpočet poistného plnenia sa rozumie hodnota poistením krytých následkov
poistnej udalosti bez zohľadnenia obmedzenia poistného plnenia poistnou sumou.
Ak to bolo dohodnuté, poisťovateľovi vznikne povinnosť plniť, až keď úbytok poisteného
majetku alebo výška škody presiahne určitú sumu (podmienená spoluúčasť) alebo že poistné
plnenie poisťovateľa bude znížené o dohodnutú sumu alebo podiel (odpočítacia spoluúčasť).
Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti
smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva vzniku poistnej udalosti, ktoré
sú mu právnymi predpismi uložené alebo dohodnuté v poistnej zmluve a nesmie strpieť
porušovanie týchto povinností inými osobami.
(2)
Ak nastane poistná udalosť, poistený je povinný podľa možnosti vykonať opatrenia,
ktoré smerujú k odvráteniu alebo k zmierneniu následkov prebiehajúcej poistnej udalosti.
V prípade poistenia majetku je poistený povinný podľa možností vykonať aj opatrenia,
ktoré smerujú k odvráteniu bezprostredne hroziacej poistnej udalosti.
(3)
Ak poistený vedome alebo pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných
látok porušil povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2, je poisťovateľ oprávnený poistné
plnenie z poistnej zmluvy znížiť primerane v rozsahu, v akom toto porušenie prispelo
k vzniku alebo k zväčšeniu následkov poistnej udalosti. Ak vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 poisteným bolo jediným dôvodom vzniku poistnej udalosti,
je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie vylúčiť. Ustanovenie § 642 ods. 3 sa použije rovnako.
(4)
Ustanovenie odseku 3 platí rovnako, ak porušila tieto povinnosti vedome alebo pod
vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok osoba, ktorá s poisteným
žije v spoločnej domácnosti.
(5)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije pri poistení úrazu.
Ak urobil poistený opatrenia podľa § 1345 ods. 2, ktoré mohol vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za potrebné, je poisťovateľ
povinný k náhrade vynaložených nákladov v rozsahu, v akom boli účelné a primerané
poistnej hodnote veci alebo inej zachraňovanej hodnoty, a to aj vtedy, ak sa očakávaný
výsledok bez zavinenia poisteného nedostavil.
(2)
Poisťovateľ nenahrádza náklady vynaložené na obvyklú údržbu alebo na ošetrovanie
poisteného majetku.
(3)
Zachraňovacie náklady podľa odseku 1 sa nezapočítavajú do poistného plnenia. Ak sa
v poistnej zmluve dohodla horná hranica pre úhradu zachraňovacích nákladov, nesmie
byť nižšia ako desať percent z poistnej sumy alebo limitu poistného plnenia. Poisťovateľ
aj nad rámec dohodnutej hranice uhradí náklady na opatrenia, ktoré boli vykonané na
jeho pokyn alebo s jeho súhlasom, ak boli splnené podmienky podľa odseku 1.
(4)
Na úhradu zachraňovacích nákladov podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia
§ 1339 a 1343.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nepoužijú pri poistení úrazu.
Ak poistenému vzniklo v súvislosti s hroziacou alebo vzniknutou poistnou udalosťou
proti inému právo na náhradu škody alebo iné obdobné právo, prechádza vyplatením poistného
plnenia jeho právo na poisťovateľa, a to do výšky plnenia, ktoré poisťovateľ poskytol;
to platí aj pre zachraňovacie náklady.
(2)
Na poisťovateľa neprechádza právo poisteného podľa odseku 1 proti
a)
príbuzným poisteného v priamom rade,
b)
osobám, ktoré s poisteným v čase vzniku poistnej udalosti žili v spoločnej domácnosti
a
c)
osobám, ktoré boli na poisteného v čase vzniku poistnej udalosti odkázané svojou
výživou.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak osoby uvedené v odseku 2 spôsobili poistnú
udalosť úmyselne.
(4)
Poistený je povinný dbať na ochranu svojho práva podľa odseku 1 a odovzdať poisťovateľovi
potrebné doklady na uplatnenie a preukázanie práva, ktoré na poisťovateľa prešlo.
Ak sa svojho práva vzdá, včas ho neuplatní alebo po vzniku práva inak zmarí jeho prechod
na poisťovateľa, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť o sumu, ktorú by inak
mohol získať; ak už poistné plnenie poskytol, má právo na náhradu od poisteného do
výšky tejto sumy. Rovnako to platí aj pre zachraňovacie náklady.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na práva osoby oprávnenej na poistné plnenie.
(6)
V prípade spolupoistenia alebo viacnásobného poistenia prechádza na každého poisťovateľa
právo podľa odseku 1 do výšky, ktorý zodpovedá jeho podielu na poskytnutom plnení.
Ak vznikne právo na poistné plnenie z jednej poistnej udalosti u viacerých poisťovateľov,
vzniká množné poistenie.
(2)
Množné poistenie vzniká ako
a)
viacnásobné poistenie, ak je uzavretých viacero poistných zmlúv a súčet poistných
súm prevyšuje poistnú hodnotu alebo ak súčet poistných plnení, ktoré by z uzavretých
poistných zmlúv poisťovatelia boli povinní plniť, prevyšuje úbytok poisteného majetku
alebo škodu vzniknutú poistnou udalosťou,
b)
spolupoistenie, ak je uzavretá poistná zmluva medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi
a poistník sa voči poisťovateľom zaväzuje platiť jediné poistné,
c)
súbežné poistenie, ak je uzavretých viacero poistných zmlúv a súčet poistných súm
neprevyšuje poistnú hodnotu alebo ak súčet poistných plnení jednotlivých poisťovateľov
neprevyšuje úbytok poisteného majetku alebo škodu vzniknutú poistnou udalosťou.
(3)
Z jednej poistnej udalosti nemôže byť vyplatené vyššie poistné plnenie, ako je celkový
úbytok poisteného majetku alebo škoda vzniknutá poistnou udalosťou, a to bez ohľadu
na počet poisťovateľov, súčet poistných súm alebo limitov poistného plnenia a bez
ohľadu na počet osôb oprávnených na poistné plnenie.
Poisťovateľ, ktorému bola oznámená poistná udalosť, je povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť túto skutočnosť ostatným poisťovateľom, o ktorých má vedomosť.
(2)
Poisťovateľ, ktorému bola poistná udalosť oznámená ako prvému, vykoná prešetrovanie
nahlásenej udalosti a poskytne plnenie podľa dohodnutého obsahu poistnej zmluvy. O
výsledkoch prešetrovania a o vyplatenom poistnom plnení je povinný bez zbytočného
odkladu oboznámiť ostatných poisťovateľov, o ktorých má vedomosť.
(3)
Osoba oprávnená na poistné plnenie má právo požadovať vyplatenie poistného plnenia
od ostatných poisťovateľov len vtedy, ak poistné plnenie podľa odseku 2 nepostačuje
k nahradeniu úbytku poisteného majetku alebo škody vzniknutej poistnou udalosťou.
(4)
Poisťovatelia sa medzi sebou vyporiadajú v pomere, v akom by boli poistné plnenia,
ku ktorým by boli jednotliví poisťovatelia povinní podľa uzavretých poistných zmlúv
k súčtu poistných plnení všetkých poisťovateľov; rovnakým spôsobom sa poisťovatelia
vyporiadajú aj vo vzťahu k primerane a účelne vynaloženým nákladom na prešetrovanie
poistnej udalosti a k vynaloženým zachraňovacím nákladom.
(5)
Na účel vyporiadania poisťovateľov podľa odseku 4 sa neprihliada na prípadný zánik
alebo zmenu niektorého z viacnásobných poistení, ku ktorým dôjde po poistnej udalosti.
Ak je dohodnuté spolupoistenie, v poistnej zmluve sa uvedie, kto je hlavným poisťovateľom
a aká je výška podielov jednotlivých poisťovateľov na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spolupoistenia. Ak výška podielov nebola dohodnutá, platí, že sú rovnaké.
(2)
Hlavný poisťovateľ spravuje spolupoistenie, prijíma poistné, oznámenia o poistnej
udalosti, vedie prešetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti všetkých poisťovateľov
poskytnúť poistné plnenie; v tomto rozsahu koná hlavný poisťovateľ v mene ostatných
poisťovateľov. Ak poistná zmluva neurčuje hlavného poisťovateľa, považuje sa za neho
ten z poisťovateľov, ktorého podmienky poistná zmluva používa; ak nie je možné hlavného
poisťovateľa určiť, poistník, poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie môžu svoje
práva uplatňovať voči ktorémukoľvek poisťovateľovi.
(3)
Osoba oprávnená na poistné plnenie má právo na poistné plnenie v celej výške voči
hlavnému poisťovateľovi len vtedy, ak to bolo v poistnej zmluve dohodnuté. Jednotliví
poisťovatelia sa medzi sebou vzájomne vyporiadajú v pomere svojich podielov podľa
odseku 1.
Ak dôjde pri súbežnom poistení k poistnej udalosti, je každý z poisťovateľov povinný
poskytnúť poistné plnenie v rozsahu dohodnutom poistnou zmluvou bez ohľadu na ostatných
poisťovateľov.
Z obnosového poistenia vzniká poisťovateľovi povinnosť poskytnúť v prípade poistnej
udalosti jednorazové plnenie alebo opakované plnenie v dohodnutom rozsahu, najmä zaplatiť
dohodnutú poistnú sumu, dávku alebo dôchodok.
(2)
Právom na poistné plnenie z obnosového poistenia nie je dotknuté právo na náhradu
škody proti tomu, kto má povinnosť škodu nahradiť.
Skupinové poistenie sa vzťahuje na počtom vopred neuzavretú skupinu poistených.
(2)
Ak sa poistenie vzťahuje na členov určitej skupiny alebo na osoby, ktoré sú v určitom
vzťahu k poistníkovi, za poisteného sa považuje každá osoba, ktorá je v čase poistnej
udalosti členom vymedzenej skupiny alebo spĺňa vymedzený vzťah k poistníkovi.
Ak poistený vstupuje do skupinového poistenia na základe svojho rozhodnutia, poistník
je povinný poskytnúť poistenému v dostatočnom časovom predstihu pred vstupom do poistenia
informácie o poistení, a to v rovnakom rozsahu, rovnakým spôsobom a v rovnakej forme,
ako má poisťovateľ povinnosť informovať poistníka pred uzavretím poistnej zmluvy.
Informačnú povinnosť podľa predchádzajúcej vety je možné zmluvne preniesť na poisťovateľa.
(2)
Poistník má povinnosť oboznámiť poisteného s rozsahom skupinového poistenia vzťahujúceho
sa na poisteného a s povinnosťami, ktoré poistenému vyplývajú z poistnej zmluvy. Informačnú
povinnosť podľa predchádzajúcej vety je možné zmluvne preniesť na poisťovateľa. Poisťovateľ
nemôže voči poistenému uplatniť svoje práva naviazané na nedodržanie povinností poisteného,
ktoré poistenému vyplývajú z poistnej zmluvy a s ktorými nebol oboznámený. Ak za porušenie
povinnosti oboznámiť poisteného s povinnosťami podľa prvej vety zodpovedá poistník,
poisťovateľ má proti nemu právo na náhradu škody.
(3)
Poistník je povinný vopred písomne oznámiť poisteným zmeny v obsahu poistnej zmluvy,
ktoré sa ich týkajú. Oznámenie musí obsahovať poučenie o práve poisteného podľa odseku
4. Ak oznamovacia povinnosť podľa prvej vety nie je splnená alebo ak oznámenie neobsahuje
poučenie, zmeny v obsahu poistnej zmluvy sú voči poistenému neúčinné. Informačnú povinnosť
podľa prvej vety je možné zmluvne preniesť na poisťovateľa.
(4)
Ak poistený vstúpil do skupinového poistenia na základe svojho rozhodnutia a so zmenou
v obsahu poistnej zmluvy nesúhlasí, má právo bezodplatne ukončiť svoju účasť na poistení
ku dňu účinnosti zmeny; toto právo zanikne, ak ho poistený nevyužije do jedného mesiaca
od dôjdenia oznámenia o zmene v obsahu poistnej zmluvy.
Poistník môže preniesť na poisteného náklady súvisiace s poistením najviac vo výške,
ktorú je za neho povinný platiť poisťovateľovi. Ak poistník na základe zmluvy prenáša
náklady súvisiace s poistením na poisteného, je poistník povinný
a)
poisteného oboznámiť s výškou týchto nákladov,
b)
vykonávať svoje práva a povinnosti zo skupinovej poistnej zmluvy s ohľadom na práva
a právom chránené záujmy poisteného.
(2)
Poisťovateľ môže uplatniť svoje práva naviazané na porušenie povinností poisteného
len vo vzťahu k tomu poistenému, ktorého sa porušenie povinnosti týka. Ak poisťovateľ
využije právo na výpoveď alebo právo na odstúpenie, oznámi to poistníkovi aj poistenému;
účinky výpovede a odstúpenia nastávajú dôjdením oznámenia poistenému.
(3)
Poisťovateľ nemôže uplatniť svoje práva naviazané na porušenie povinností poistníka
vo vzťahu k poistenému, ktorý nie je poistníkom.
(4)
Poistený, na ktorého sú prenášané náklady súvisiace s poistením podľa odseku 1 a
ktorý vstupuje do skupinového poistenia na základe svojho rozhodnutia, je v skupinovom
poistení osobou oprávnenou na poistné plnenie. Skupinová poistná zmluva môže určiť,
že iná osoba je na poistné plnenie oprávnená s poisteným spoločne a nerozdielne.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nepoužije, ak je povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie viazaná na smrť poisteného.
Ak poistený vstupuje do skupinového poistenia na základe svojho rozhodnutia, má právo
požiadať poistníka o ukončenie poistenia.
(2)
Ak sú podmienky dohodnuté v poistnej zmluve upravujúce právo poisteného na ukončenie
poistenia nevýhodnejšie ako práva poistníka ustanovené v tomto zákone, uplatnia sa
práva podľa tohto zákona.
(3)
Smrťou alebo zánikom poistníka bez právneho nástupcu skupinové poistenie v celom
rozsahu zanikne.
Ak sa skupinové poistenie vzťahuje na životné poistenie a poistený vstupuje do poistenia
na základe svojho rozhodnutia, má právo do jedného mesiaca od vstupu do poistenia
požiadať poistníka o ukončenie poistenia; v takom prípade sa primerane použije § 1337.
(2)
Ak sa skupinové poistenie, v ktorom poistený vstupuje do poistenia na základe svojho
rozhodnutia a znáša náklady podľa § 1355, vzťahuje na životné poistenie alebo poistenie choroby, poistený má právo v prípade
zániku jeho poistenia v dôsledku zániku skupinovej poistnej zmluvy požadovať od poisťovateľa
pokračovanie v poistení samostatnou poistnou zmluvou ku dňu účinnosti zániku skupinovej
poistnej zmluvy.
(3)
Poisťovateľ je povinný uzavrieť s poisteným samostatnú poistnú zmluvu len v rozsahu
a za podmienok, ktoré bežne ponúka v čase, keď poistený o pokračovanie v poistení
požiada. Poisťovateľ pri uzavieraní samostatnej poistnej zmluvy vychádza zo stavu
poisteného v čase jeho vstupu do skupinového poistenia. Poisťovateľ však nemá povinnosť
podľa prvej vety, ak by za tohto stavu poistnú zmluvu s poisteným v čase jeho vstupu
do skupinového poistenia neuzavrel.
(4)
Právo podľa odseku 2 nemá poistený v prípade zániku skupinovej poistnej zmluvy podľa
§ 1356 ods. 3 a ani v prípade poistenia, pri ktorom uzavretie poistenia nezávisí od zdravotného
stavu poisteného.
(5)
Poistník je povinný o zániku skupinového poistenia a o možnosti požiadať o uzavretie
samostatnej poistnej zmluvy informovať poisteného v lehote najmenej dva mesiace pred
účinnosťou zániku skupinovej poistnej zmluvy. Ak poistený do účinnosti zániku skupinovej
poistnej zmluvy nepožiada poisťovateľa o uzavretie takejto poistnej zmluvy, toto jeho
právo zanikne.
Životným poistením je poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia sa
určitého veku alebo konca poistnej doby a poistenie pre prípad skutočnosti týkajúcej
sa zmeny osobného stavu poisteného, najmä pre prípad uzavretia manželstva alebo narodenia
dieťaťa.
(2)
Životné poistenie je možné dohodnúť len ako obnosové poistenie.
Ak je povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie viazaná na smrť poisteného,
môže poistník určiť oprávnenú osobu, ktorej vznikne právo na poistné plnenie. Poistník
môže určiť aj viac oprávnených osôb, prípadne určiť podiel, v akom majú toto právo
nadobudnúť.
(2)
Poistník môže určenie oprávnenej osoby zmeniť alebo zmeniť podiel, v akom má nadobudnúť
právo na plnenie; ak nie je poistník sám poisteným, vyžaduje sa na zmenu súhlas poisteného.
Zmena je účinná dôjdením oznámenia poisťovateľovi.
(3)
Ak je oprávnená osoba určená vzťahom k poistenému, posudzuje sa tento vzťah ku dňu
smrti poisteného.
(4)
Ak je oprávnená osoba určená aj menom a priezviskom a aj vzťahom k poistenému, v
prípade pochybností má prednosť určenie menom a priezviskom.
(5)
Oprávnená osoba nadobúda právo na poistné plnenie smrťou poisteného. Poistník môže
so súhlasom poisteného až do smrti poisteného nakladať s právom na poistné plnenie,
najmä ho založiť, postúpiť alebo vydať príkaz podľa § 1326.
Ak nie je oprávnená osoba v čase smrti poisteného určená alebo ak nenadobudne právo
na plnenie, nadobúda toto právo manžel poisteného a ak ho niet, deti poisteného.
(2)
Ak niet ani osôb podľa odseku 1, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich
niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo
dedičia poisteného, a to bez ohľadu na to, či nadobudli dedičstvo.
(3)
Ak niet osôb podľa odsekov 1 a 2, povinnosť poisťovateľa vyplatiť poistné plnenie
zaniká.
Pri poistení pre prípad smrti nemá poisťovateľ povinnosť poskytnúť poistné plnenie
v prípade samovraždy poisteného, ak poistenie pred samovraždou trvalo neprerušene
menej ako tri roky; túto dobu je možné dohodou len skrátiť.
(2)
Za samovraždu sa považuje aj skutok, ktorým smrť poisteného spôsobí na jeho podnet
iná osoba. Za samovraždu sa však nepovažuje skutok, ktorý poistený spáchal v stave
nepríčetnosti vyvolanom psychickou poruchou alebo požitím alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok.
Ak zomrie poistený aj oprávnená osoba v rovnakú dobu alebo za okolností, ktoré neumožňujú
zistiť, kto z nich zomrel ako prvý, platí, že poistený prežil oprávnenú osobu, ak
nie sú ani iné osoby, ktorým by vzniklo právo na poistné plnenie podľa § 1359.
(2)
Osoba, ktorej má smrťou poisteného vzniknúť právo na poistné plnenie, toto právo
nenadobudne, ak spôsobila poistenému smrť konaním, za ktoré bola právoplatne odsúdená
za spáchanie úmyselného trestného činu; ustanovenie § 1325 ods. 5 sa nepoužije.
Ak z povahy uzavretého životného poistenia vyplýva, že poisťovateľovi vznikne povinnosť
plniť, poistník má v prípade zániku poistenia právo, aby mu poisťovateľ vyplatil odkupnú
hodnotu.
(2)
Právo na odkupnú hodnotu nevzniká poistníkovi, ak poistenie zaniklo v dôsledku poistnej
udalosti, za ktorú poisťovateľ poskytol poistné plnenie.
(3)
Ak v poistení pre prípad smrti dôjde k smrti poisteného za okolností, pre ktoré poisťovateľ
nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie a ide o poistenie podľa odseku 1, nevzniká
právo na odkupnú hodnotu poistníkovi, ale osobám, ktorým by inak vzniklo právo na
poistné plnenie. Ustanovenie § 1360 ods. 3 sa použije rovnako.
(4)
Poistník má právo počas trvania životného poistenia požadovať od poisťovateľa oznámenie
o aktuálnej výške odkupnej hodnoty. Poisťovateľ oznámi poistníkovi výšku odkupnej
hodnoty do jedného mesiaca od dôjdenia žiadosti poistníka o oznámenie jej výšky.
(5)
Výška odkupnej hodnoty sa vypočíta podľa pravidiel uvedených v poistnej zmluve, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Poisťovateľ je povinný odkupnú hodnotu vyplatiť do jedného mesiaca, odkedy sa dozvedel
o zániku poistenia; v prípade smrti poisteného podľa odseku 3 do jedného mesiaca od
ukončenia prešetrovania nahlásenej poistnej udalosti.
V poistnej zmluve sa možno dohodnúť, že poistenie, pri ktorom vzniká právo na odkupnú
hodnotu, nezanikne pre nezaplatenie poistného podľa § 1331 a zmení sa na poistenie v splatenom stave.
(2)
Pri poistení v splatenom stave nemá poistník povinnosť uhrádzať dohodnuté bežné poistné.
V poistnej zmluve sa dohodne, či sa poistenie v splatenom stave uskutoční znížením
poistnej sumy, skrátením poistnej doby alebo zmenou rozsahu poistenia.
(3)
K zmene poistenia na poistenie v splatenom stave dochádza prvým dňom nasledujúcim
po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie poistného podľa § 1331. Zmenu poistenia je poisťovateľ povinný poistníkovi písomne oznámiť do jedného mesiaca.
(4)
Poistník má právo na obnovenie poistenia do pôvodného stavu iba, ak to bolo výslovne
dohodnuté.
Z poistenia úrazu poskytuje poisťovateľ poistné plnenie v dohodnutom rozsahu, ak
počas poistnej doby dôjde k úrazu, ktorý poistenému spôsobí následky dohodnuté v poistnej
zmluve.
(2)
Ak sa následky úrazu dohodnuté v poistnej zmluve prejavili po zániku poistenia úrazu,
je poisťovateľ povinný plniť, len ak došlo k úrazu za trvania poistenia úrazu a zároveň
sa na taký následok poistenie vzťahovalo.
(3)
Poistenie úrazu možno dohodnúť ako škodové poistenie alebo obnosové poistenie.
(4)
Ak je poistenie úrazu dohodnuté ako škodové poistenie, pokrýva v dohodnutom rozsahu
výpadok príjmu alebo náklady zdravotnej starostlivosti alebo iné náklady súvisiace
so zdravotným stavom poisteného, ktoré poistenému vznikli v dôsledku úrazu.
Poistený je povinný bezodkladne po úraze vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa
podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady
poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí.
(2)
Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 14 dní odkedy
sa prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ
nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz.
Poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie najviac na jednu polovicu, ak k úrazu
došlo v čase, keď bol poistený pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných
látok a tieto okolnosti na strane poisteného podstatne prispeli k vzniku úrazu. Ak
však mal taký úraz za následok smrť poisteného, má poisťovateľ právo poistné plnenie
znížiť len vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním poisteného, ktorým inému
spôsobil vážnu škodu na zdraví alebo smrť.
(2)
Poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie, ak k úrazu poisteného došlo
v súvislosti s konaním, pre ktoré bol poistený právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného
trestného činu.
Z poistenia choroby poskytne poisťovateľ poistné plnenie v dohodnutom rozsahu, ak
nastane choroba, zmena zdravotného stavu alebo iná skutočnosť týkajúca sa zdravotného
stavu určená v poistnej zmluve.
(2)
Poistenie choroby možno dohodnúť ako škodové poistenie alebo obnosové poistenie.
(3)
Ak je poistenie choroby dohodnuté ako škodové poistenie, pokrýva v dohodnutom rozsahu
stratu príjmu alebo náklady zdravotnej starostlivosti alebo iné náklady súvisiace
so zdravotným stavom poisteného.
(4)
Ak bola v poistení choroby dohodnutá čakacia doba, nesmie byť dlhšia ako tri mesiace,
v poistení pre prípad závažných chorôb nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov a v poistení
pre prípad ošetrovateľskej starostlivosti nesmie byť dlhšia ako tri roky.
pri poistení stavby suma, za ktorú sa dá stavba postaviť ako novostavba,
b)
pri poistení iného majetku suma, za ktorú sa dá vec alebo iný právny predmet nadobudnúť
alebo zaobstarať v aktuálnom stave, s prihliadnutím na jeho druh, množstvo, kvalitu,
stav a vek.
(2)
Ak je poistený hromadný právny predmet, vzťahuje sa poistenie na všetko, čo k nemu
patrí v čase poistnej udalosti. Ustanovenia tohto zákona o poistnej sume alebo o limite
poistného plnenia, o poistnej hodnote, o podpoistení a nadpoistení sa vzťahujú na
celý hromadný právny predmet. Ak sa poistenie vzťahuje na viac hromadných právnych
predmetov, určí sa poistná suma alebo limit poistného plnenia na každý jeden samostatne.
(3)
Pravidlá podľa odseku 2 sa použijú rovnako, ak je poistený súbor právnych predmetov.
Ak dôjde pri poistnej udalosti k poškodeniu alebo k zničeniu majetku, je poistený
a osoba oprávnená na poistné plnenie povinná zdržať sa jeho opravy alebo odstraňovania
jeho zvyškov, ak s tým poisťovateľ neprejaví súhlas, a umožniť poisťovateľovi obhliadnutie
stavu spôsobeného poistnou udalosťou. Táto povinnosť zaniká, ak sa poisťovateľ nevyjadrí
v lehote 15 dní od oznámenia poistnej udalosti.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak je potrebné z bezpečnostných, hygienických,
ekologických alebo iných závažných dôvodov s opravou majetku alebo s odstránením jeho
zvyškov začať skôr; na túto skutočnosť je povinný poistený poisťovateľa bezodkladne
upozorniť. Oznamovacia povinnosť poisteného sa považuje za splnenú aj vtedy, ak oznámenie
vykoná poistník alebo osoba oprávnená na poistné plnenie.
(3)
Poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa § 1328 v prípade nesplnenia povinnosti poisteného podľa odseku 2, ak vzhľadom na okolnosti prípadu by ani splnenie povinnosti podľa odseku 2 neumožnilo poisťovateľovi obhliadnuť stav spôsobený poistnou udalosťou.
Ak poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zistí po oznámení poistnej udalosti,
že sa našiel stratený alebo odcudzený majetok, ktorého sa poistná udalosť týka, je
povinná oznámiť to bez zbytočného odkladu poisťovateľovi.
(2)
Ak poisťovateľ poskytol poistné plnenie za nájdený majetok, neprechádza na neho vlastnícke
právo k nájdenému poistenému majetku, ale poistený je povinný podľa svojho výberu
a)
uhradiť poisťovateľovi sumu poskytnutého poistného plnenia po odpočítaní nákladov
účelne vynaložených na odstránenie poškodení vzniknutých v čase, keď boli poistený
alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zbavení možnosti s majetkom nakladať a po
odpočítaní iných nákladov účelne vynaložených v súvislosti s vrátením majetku alebo
b)
uhradiť poisťovateľovi sumu zodpovedajúcu hodnote nájdeného majetku v čase jeho vydania
poistenému.
(3)
Povinnosť podľa odseku 2 poistený nemá, ak
a)
nájdený majetok nebol vydaný poistenému alebo jeho vydanie je možné dosiahnuť len
s neprimeranými ťažkosťami,
b)
majetok bol poškodený v rozsahu, že jeho uvedenie do stavu pred poistnou udalosťou
nie je možné alebo je možné len s neprimeranými ťažkosťami.
Zmenou vlastníctva alebo spoluvlastníctva poisteného majetku poistenie zaniká dňom
oznámenia tejto zmeny poisťovateľovi. Ustanovenie § 1330 sa nepoužije.
Ak dôjde k smrti poistníka, ktorý poistil majetok vo svojom vlastníctve, do konca
poistného obdobia, za ktoré bolo pred smrťou poistníka zaplatené poistné, vstupujú
na miesto poistníka jeho dedičia; v takom prípade poistenie zanikne uplynutím poistného
obdobia.
(2)
Ak spoločné imanie manželov zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho toho z manželov,
ktorý ako poistník uzavrel poistnú zmluvu vzťahujúcu sa na majetok patriaci do spoločného
imania manželov, vstupuje na miesto poistníka pozostalý manžel, ak je naďalej vlastníkom
alebo spoluvlastníkom poisteného majetku. Ak spoločné imanie manželov zaniklo inak
ako z dôvodov podľa predchádzajúcej vety, použije sa § 1375.
Z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby poisťovateľ v prípade poistnej
udalosti poskytol poistné plnenie, ktorým v rozsahu dohodnutom alebo ustanovenom zákonom
nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá a má povinnosť ju nahradiť.
(2)
Poistenie zodpovednosti za škodu je možné dohodnúť len ako škodové poistenie.
Poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi bez zbytočného odkladu od okamihu, kedy
sa dozvedel o skutočnosti, že
a)
došlo k udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie voči poisťovateľovi
a ak už nastala poistná udalosť, urobiť potrebné opatrenia, aby bola škoda čo najmenšia,
b)
poškodený proti nemu uplatnil právo na náhradu škody, ktorú má nahradiť poisťovateľ
a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,
c)
v súvislosti so vzniknutou škodou sa začalo trestné konanie alebo súdne konanie.
(2)
Ak v súvislosti so vzniknutou škodou začalo konanie podľa odseku 1 písm. c), poistený
je povinný postupovať v konaní v súlade s pokynmi poisťovateľa a poskytovať poisťovateľovi
potrebnú súčinnosť; túto povinnosť nemá, ak poisťovateľ súdu oznámi, že nemá právny
záujem na výsledku konania.
(3)
Ak sa o náhrade škody rozhoduje v konaní podľa odseku 1 písm. c) a poisťovateľ neukončil
prešetrovanie nahlásenej udalosti v lehote podľa § 1327 alebo neposkytol poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou, poisťovateľ je povinný
uhradiť tým vyvolané účelne vynaložené trovy konania poisteného a ďalšie trovy konania,
k náhrade ktorých bol poistený zaviazaný, až do dohodnutej hornej hranice poistného
plnenia; to neplatí, ak poisťovateľ z dôvodov, ktoré nie sú na strane poisťovateľa,
neukončil prešetrovanie nahlásenej udalosti alebo neposkytol poistné plnenie.
(4)
Ak sa konanie podľa odseku 1 písm. c) vedie v dôsledku toho, že poistený na pokyn
alebo s výslovným súhlasom poisťovateľa neuspokojil nárok poškodeného, trovy konania
podľa odseku 3 uhrádza poisťovateľ aj nad rámec dohodnutej hornej hranice poistného
plnenia.
Ak o práve poškodeného proti poistenému na náhradu škody rozhoduje súd, považuje
sa prešetrovanie zo strany poisťovateľa za skončené najneskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia; to neplatí, ak poisťovateľ nemal o súdnom konaní vedomosť.
(2)
Ak poistený oznámil poisťovateľovi vedenie sporu o náhradu škody pred uplynutím premlčacej
lehoty pre nárok na poistné plnenie, právo na poistné plnenie voči poisťovateľovi
sa nepremlčí skôr ako uplynutím šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o náhrade škody.
(3)
Poisťovateľ uhrádza poistné plnenie vždy v peniazoch; poškodený nemá právo voľby
podľa § 673.
(4)
Poistné plnenie platí poisťovateľ poškodenému; poškodený má právo na plnenie proti
poisťovateľovi, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5)
Ak poistený nahradí škodu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, má proti poisťovateľovi
právo na náhradu až do výšky plnenia, ktoré by bol povinný poskytnúť poisťovateľ.
(6)
Poisťovateľ sa môže s poškodeným dohodnúť, že mu poskytne namiesto peňažného dôchodku
jednorazovú náhradu (odbytné); v takom prípade sa odbytným uspokojujú všetky vzniknuté,
ako aj budúce práva. K dohode je potrebný súhlas poisteného okrem prípadu, ak ho poistený
nemôže udeliť alebo ak má poškodený právo na plnenie proti poisťovateľovi.
Ak nie je dohodnutá horná hranica poistného plnenia, poisťovateľ uhrádza poškodenému
náhradu škody v plnej výške.
(2)
Ak je poškodených viac a dohodnutá horná hranica poistného plnenia nepostačuje na
ich odškodnenie v plnej výške, poskytne poisťovateľ poistné plnenie poškodeným spôsobom,
ktorý určí poistený.
(3)
Ak poistený neurčí spôsob rozdelenia poisteného plnenia, alebo ak ide o povinné zmluvné
poistenie, poisťovateľ poskytne poistné plnenie poškodeným pomerne podľa výšky ich
práv, na ktoré sa poistenie vzťahuje.
(4)
Pri rozdeľovaní poistného plnenia medzi viacero poškodených podľa odseku 3 prihliada
poisťovateľ na poškodených, ktorých práva mu boli oznámené alebo boli u neho uplatnené;
poisťovateľ neprihliada na práva poškodených, o ktorých nevedel a ani nemusel vedieť
v čase poskytnutia poistného plnenia prvému poškodenému.
V povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa
§ 1320, § 1328 a 1345; sumu, o ktorú poisťovateľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť
poistený.
(2)
Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, iných omamných látok alebo
psychotropných látok, má poisťovateľ proti nemu právo na náhradu toho, čo za neho
plnil, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia.
V poistení právnej ochrany sa poisťovateľ zaväzuje uhradiť náklady na právne konanie
spojené s ochranou práv poisteného v dohodnutom rozsahu a poskytovať služby s tým
priamo spojené.
(2)
Poistenie právnej ochrany je možné dohodnúť len ako škodové poistenie.
(3)
Poistenie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v
samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy, v ktorej sa dohodne najmä rozsah
poistenia právnej ochrany a výška poistného.
Poistený má právo na slobodný výber svojho advokáta alebo iného zástupcu vždy, ak
a)
ide o zastupovanie poisteného v akomkoľvek vyšetrovaní, trestnom konaní, správnom
konaní alebo súdnom konaní, ktoré sa týka oblasti, na ktoré sa poistenie právnej ochrany
vzťahuje, alebo
b)
dôjde k rozporu záujmov medzi poisťovateľom a poisteným.
(2)
Poistná zmluva nemôže obmedziť poisteného v práve výberu podľa odseku 1; tým nie
je dotknutá možnosť dohodnúť limit poistného plnenia.
Poisťovateľ je povinný uzavrieť s poisteným rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného
predpisu na riešenie sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak o to poistený
požiada. Na právo požadovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy musí byť poistený v poistnej
zmluve upozornený.
(2)
Ak dôjde medzi poisťovateľom a poisteným k rozporu záujmov, poisťovateľ je povinný
upovedomiť poisteného o jeho práve podľa § 1384.
(3)
Ak dôjde medzi poisťovateľom a poisteným pri riešení spornej záležitosti k nezhodám
o spôsobe vyriešenia sporu vyplývajúceho z poistenia právnej ochrany, poisťovateľ
je povinný upovedomiť poisteného o možnosti riešiť spor podľa odseku 1; poisťovateľ
je vždy povinný upovedomiť poisteného, ak ukončí prešetrovanie nahlásenej udalosti
bez poskytnutia poistného plnenia.
poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania námorného dopravného prostriedku
alebo poistných rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním,
b)
zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne vykonávaná vo vlastnom záujme
poisťovateľa v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c)
poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovateľom ako doplnkové poistenie k poisteniu
pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu;
v poistnej zmluve musí byť uvedené, že poistenie právnej ochrany je doplnkovým poistením
a rozsah poistenia je obmedzený len na okolnosti počas cestovania alebo pobytu mimo
miesta trvalého pobytu poisteného.
Z poistenia úveru poskytuje poisťovateľ poistné plnenie, ktorým v dohodnutom rozsahu
nahrádza majetkové dôsledky, ktoré poistenému veriteľovi vznikli v dôsledku nesplácania
peňažných prostriedkov dlžníkom.
(2)
Poistenie záruky sa uzaviera pre prípad plnenia z ručiteľského záväzku poisteného,
prepadnutia kaucie alebo zábezpeky, plnenia z kaucie alebo zábezpeky alebo z iného
obdobného dohodnutého dôvodu.
(3)
Poistenie úveru a poistenie záruky možno dohodnúť len ako škodové poistenie.
(4)
Z poistenia záruky poskytuje poisťovateľ poistné plnenie priamo osobe, ktorej poistený
poskytol ručenie; táto osoba má však právo na plnenie proti poisťovateľovi, len ak
to bolo dohodnuté alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis. To isté platí, ak poistenie
záruky slúži ako finančná záruka alebo zábezpeka.
(5)
Poisťovateľ nemá povinnosť vyplatiť poistné plnenie, ak osoba oprávnená na poistné
plnenie neoznámi poisťovateľovi vznik poistnej udalosti v lehote dohodnutej v poistnej
zmluve.
Ak má poisťovateľ z poistenia záruky poskytnúť poistné plnenie v prospech viacerých
osôb odlišných od poisteného a limit poistného plnenia nepostačuje na poskytnutie
poistného plnenia v plnej výške, poskytne poisťovateľ poistné plnenie pomerne podľa
výšky práv jednotlivých osôb voči poistenému, na ktoré sa poistenie vzťahuje.
(2)
Pri rozdeľovaní poistného plnenia medzi viacero osôb podľa odseku 1 prihliada poisťovateľ
na osoby, ktorých práva mu boli oznámené alebo boli u neho uplatnené; poisťovateľ
neprihliada na práva osôb, o ktorých nevedel a ani nemusel vedieť v čase poskytnutia
poistného plnenia prvej z týchto osôb.
Z poistenia finančných strát poisťovateľ v dohodnutom rozsahu uhrádza vynaložené
náklady, ušlý zisk alebo iné finančné straty vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti.
(2)
Poistenie finančných strát je možné dohodnúť ako škodové poistenie alebo ako obnosové
poistenie.
(3)
Ak bola v poistení pre prípad straty zamestnania alebo iného pravidelného zdroja
príjmov dohodnutá čakacia doba, nesmie presiahnuť tri mesiace.
Ak poisťovateľ poisťuje veľké riziko v neživotnom poistení podľa osobitného predpisu,
možno sa odchýliť od akéhokoľvek ustanovenia tohto oddielu v prospech ktorejkoľvek
strany, ak to vyžaduje účel a povaha poistenia.
(2)
Poistenie veľkého rizika možno dohodnúť len ako škodové poistenie.
Zo zmluvy o zaopatrovacej rente vzniká fyzickej osobe (oprávnená osoba) právo, aby
jej iná osoba (povinná osoba) vyplácala pravidelnú peňažnú rentu, a to doživotne alebo
po inak určenú dobu neurčitého trvania.
Ak zomrie oprávnená osoba, povinná osoba je zaviazaná zaplatiť rentu za celé obdobie,
kedy oprávnená osoba žila a mala právo na vyplácanie renty, a to bez ohľadu na to,
ako bola dohodnutá jej splatnosť.
Zmluvou o zaopatrení osoby sa osoba (povinná osoba) zaväzuje poskytovať fyzickej
osobe (oprávnená osoba) zaopatrenie dojednaného druhu a v dojednanom rozsahu, prípadne
celkové zaopatrenie, za čo na ňu oprávnená osoba prevedie svoj majetok alebo jeho
časť.
(2)
Povinnosť poskytnúť zaopatrenie podľa odseku 1 môže byť viazaná na život oprávnenej
osoby alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania.
(3)
Zmluva o zaopatrení osoby musí mať formu notárskej zápisnice.
Zaopatrenie podľa § 1395 sa môže poskytovať aj inej ako oprávnenej osobe, ktorá bude uvedená v zmluve; ustanovenia
o oprávnenej osobe sa použijú primerane.
(2)
Povinnou osobou nesmie byť osoba, ktorá poskytuje zdravotné alebo sociálne služby,
ani osoba, ktorá prevádzkuje alebo spravuje zariadenie poskytujúce zdravotné alebo
sociálne služby a ani osoba, ktorá v takomto zariadení pracuje alebo ktorá poskytuje
oprávnenej osobe opatrovateľskú službu alebo osobnú asistenciu; to neplatí, ak je
povinná osoba blízkou osobou oprávnenej osoby.
Pod celkovým zaopatrením sa rozumie najmä poskytnutie výživy, bývania, stravy, ošatenia,
starostlivosti a v prípade choroby aj úhrada nákladov spojených s liečením. Do celkového
zaopatrenia patria i náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom oprávnenej osoby.
(2)
V zaopatrovacej zmluve sa môže určiť, že na celkové zaopatrenie je povinná prispievať
aj oprávnená osoba. Spôsob a rozsah príspevku musí byť určený v zmluve.
(3)
Ak sa povinná osoba zaviaže poskytovať oprávnenej osobe zaopatrenie vo forme naturálneho
plnenia, môže zmluva obsahovať vyjadrenie jeho protihodnoty v peniazoch, prípadne
spôsob jej určenia; takéto vyjadrenie nezbavuje povinnú osobu povinnosti plniť si
svoje dlhy spôsobom a v rozsahu, ako boli dohodnuté v zaopatrovacej zmluve a ani jej
nezakladá právo voľby.
Ak sa zmluvou o zaopatrení osoby prevádza na povinnú osobu nehnuteľnosť určená na
bývanie, musí oprávnená osoba v zmluve vyhlásiť, či v prevádzanej nehnuteľnosti býva.
(2)
Ak oprávnená osoba v prevádzanej nehnuteľnosti býva, súčasťou zaopatrovacej zmluvy
musí byť dohoda o vecnom bremene, zaťažujúcom vlastníka nehnuteľnosti strpieť právo
oprávnenej osoby na doživotné bývanie v prevádzanej nehnuteľnosti; to neplatí, ak
oprávnená osoba v zaopatrovacej zmluve výslovne vyhlási, že sa práva na zriadenie
vecného bremena vzdáva.
Vlastníctvo povinnej osoby k prevádzanej nehnuteľnosti sa zapíše do katastra nehnuteľností
len súčasne so zápisom vecného bremena podľa § 1398 ods. 2.
(2)
Vecné bremeno podľa § 1398 ods. 2 môže na návrh podaný povinnou osobou zrušiť súd, ak
a)
povinná osoba preukáže, že oprávnená osoba má k dispozícii dôstojné bývanie v inom
obydlí a že jej právo bývať v ňom je zabezpečené spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosť
o akomkoľvek ohrození jej práv a o zhoršení jej životných podmienok, alebo
b)
oprávnenú osobu je vzhľadom na jej zdravotný stav popísaný v lekárskej správe a pre
jej vlastný prospech potrebné natrvalo umiestniť v zdravotníckom alebo opatrovateľskom
zariadení a úhrada nákladov s tým spojených je v prevažnej miere závislá od speňaženia
nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno viaže.
Zmluvné strany sa môžu v zaopatrovacej zmluve dohodnúť, že ak sa na strane povinnej
osoby zmenia pomery natoľko, že nebude spravodlivé od nej žiadať, aby oprávnenej osobe
poskytovala naturálne plnenie, na ktoré sa zaviazala v zmluve, naturálne plnenie sa
úplne alebo sčasti nahradí peňažnou rentou vo výške, vyjadrujúcej peňažnú protihodnotu
naturálneho plnenia, určenej v zmluve (§ 1397 ods. 3).
(2)
Ak ustanovenie o peňažnej protihodnote naturálneho plnenia v zaopatrovacej zmluve
chýba, môžu sa strany dodatočne dohodnúť na poskytovaní peňažnej renty, nahradzujúcej
naturálne plnenie, inak na návrh povinnej osoby na nahradenie naturálneho plnenia
peňažnou rentou rozhodne súd.
(3)
V konaní podľa odseku 2 môže súd rozhodnúť aj bez návrhu o tom, aby povinná osoba
zložila v prospech oprávnenej osoby u vhodného prevádzkovateľa zdravotníckeho alebo
opatrovateľského zariadenia peňažnú sumu vo výške, ktorá zabezpečí jej dôstojné bývanie
a potrebnú starostlivosť.
(4)
Dohoda o nahradení naturálneho plnenia peňažnou rentou ani rozhodnutie súdu nemôžu
ukrátiť právo oprávnenej osoby na zaopatrenie, ktoré pre ňu vyplývalo zo zaopatrovacej
zmluvy.
Ak povinná osoba neposkytuje oprávnenej osobe naturálne plnenie dohodnuté v zmluve,
môže od nej oprávnená osoba žiadať vyplatenie jeho protihodnoty v peniazoch vyjadrenej
v zmluve (§ 1397 ods. 3); ak také ustanovenie v zmluve chýba a ak sa na peňažnej protihodnote strany nedohodnú
ani dodatočne, výšku peňažnej protihodnoty naturálneho plnenia určí na návrh oprávnenej
osoby súd.
(2)
Právo na protihodnotu dohodnutého zaopatrenia v peniazoch podľa odseku 1 si môže
uplatniť voči povinnej osobe namiesto oprávnenej osoby tretia osoba, ktorá na seba
dobrovoľne prevzala plnenie naturálnych dlhov povinnej osoby zo zaopatrovacej zmluvy,
a to po dobu, počas ktorej plní tieto dlhy namiesto povinnej osoby.
(3)
Dohoda o nahradení naturálneho plnenia peňažnou rentou ani rozhodnutie súdu podľa
odseku 1 nemôžu ukrátiť právo oprávnenej osoby na zaopatrenie, ktoré pre ňu vyplývalo
zo zaopatrovacej zmluvy.
Ak dôjde k zničeniu alebo zásadnému poškodeniu nehnuteľnosti, v ktorej mala oprávnená
osoba zabezpečené bývanie, musí povinná osoba zabezpečiť pre oprávnenú osobu na vlastné
náklady primerané náhradné bývanie.
Práva oprávnenej osoby zo zaopatrovacej zmluvy nie je možné postúpiť a ani neprechádzajú
na dedičov oprávnenej osoby, okrem práva na nevyplatenú peňažnú rentu za celé obdobie,
kedy oprávnená osoba žila a mala právo na vyplácanie renty, a to bez ohľadu na to,
ako bola dohodnutá jej splatnosť.
Ak na strane oprávnenej osoby vystupujú dve alebo viac osôb, musí zaopatrovacia zmluva
určiť rozsah poskytovaného plnenia pre každú z nich.
(2)
Po smrti jednej z oprávnených osôb ostávajú práva a povinnosti zo zaopatrovacej zmluvy
zachované tej osobe (osobám), ktorá prežila zomrelú oprávnenú osobu.
Pri opakovanom alebo obzvlášť závažnom porušení zaopatrovacej zmluvy zo strany povinnej
osoby, ktoré vážne ohrozuje práva oprávnenej osoby a zhoršuje jej životné podmienky,
môže oprávnená osoba od zaopatrovacej zmluvy odstúpiť.
Ak sa strana zaväzuje poskytnúť výhru tomu, koho tvrdenie o skutočnosti, ktorá je
pre strany neznáma, sa dodatočne ukáže ako správne, vznikne stávka.
(2)
Výhrou zo stávky môže byť plnenie v peniazoch, poskytnutie inej veci alebo vykonanie
činnosti. Ak sa výhru zaviažu poskytnúť viaceré osoby zúčastnené na stávke, výhry
nemusia mať rovnakú povahu ani hodnotu.
Ak sa jedna alebo niekoľko osôb usiluje získať výhru tým, že splní vopred určené
podmienky a postupuje podľa určených pravidiel, pričom výsledok jej úsilia závisí
výlučne alebo prevažne od budúcej neistej okolnosti alebo od jej zručností alebo schopností,
ide o hru.
(2)
Okolnosť, ktorá určuje výsledok hry, nesmie byť vopred nikomu známa, nesmie byť nikým
nepoctivo ovplyvniteľná a nesmie byť v rozpore s pravidlami hry, inak je hra neplatná.
Za žreb sa považuje kupón, tiket, lístok, osvedčenie alebo iný dokument, ktorý obsahuje
hodnotu alebo údaj, ktorý je podľa vopred určených pravidiel rozhodujúci pre získanie
výhry.
(2)
Hra, v ktorej je výhra spojená so žrebom určitej hodnoty alebo s určitým údajom,
je lotéria.
Výsledok lotérie sa určí náhodným určením žrebu (žrebovaním).
(2)
Na žreb a lotériu sa primerane použijú ustanovenia o stávke, okrem prípadu, ak sa
má žrebom rozhodnúť spor, ak má byť žrebom rozdelená spoločná vec, ak má žreb rozhodnúť
pri hlasovaní, alebo ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Pohľadávky zo stávok, hier a žrebov nemožno platne zabezpečiť a nemôžu sa jednostranne
započítať s pohľadávkami osoby, ktorá prehrala stávku alebo sa zaviazala poskytnúť
plnenie z hry alebo žrebu voči výhercovi.
Ak došlo k odovzdaniu výhry, nemôže sa ten, kto ju bol povinný poskytnúť, domáhať
jej vrátenia; to neplatí, ak bola stávka alebo hra neplatná alebo žreb predložený
na uplatnenie výhry sfalšovaný, upravený alebo neplatný.
Ustanovenia o žrebe sa nepoužijú, ak sa má žrebom rozhodnúť spor, ak má byť žrebom
rozdelená spoločná vec, ak má žreb rozhodnúť pri hlasovaní, alebo ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
(2)
Ustanovenia o stávke, hre a žrebe sa nepoužijú na prípady, ak sú stávky, hry a žreby
prevádzkované podľa osobitného predpisu alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási (sľubujúci), že poskytne odmenu
alebo cenu vopred neurčenej osobe alebo osobám, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom
prísľube.
Verejný prísľub možno odvolať, ibaže sa sľubujúci tohto práva pri vyhlásení verejného
prísľubu vzdal alebo vyhlásil, že verejný prísľub je neodvolateľný.
Verejný prísľub odmeny nie je možné odvolať po tom, ako boli ktoroukoľvek osobou
splnené podmienky určené v prísľube odmeny.
(2)
Ak niekto splní podmienky prísľubu odmeny až po jeho odvolaní, je odvolanie voči
tejto osobe neúčinné, ak preukáže, že v tom čase o odvolaní nevedela a ani nemohla
vedieť.
Ak je predmetom verejného prísľubu poskytnutie ceny za podaný výkon, cena sa udelí
tomu, kto splnil podmienky verejného prísľubu a podal výkon, ktorý je pre sľubujúceho
najlepší.
Z verejného prísľubu ceny musia byť zrejmé najmä druh očakávaného výkonu, spôsob a
doba jeho podania, sľúbená cena a kritériá, podľa ktorých sa bude výkon posudzovať.
Posúdenie toho, ktorý z podaných výkonov je pre sľubujúceho najlepší, je výlučne
na vôli sľubujúceho. Ak sľubujúci postupoval pri posudzovaní podaných výkonov v súlade
s verejným prísľubom ceny, nemôže jeho rozhodnutie zmeniť ani súd.
(2)
Sľubujúci nie je povinný poskytnúť cenu, ak žiaden z podaných výkonov nespĺňa určené
kritériá.
Prísľub ceny je možné odvolať len zo závažných dôvodov.
(2)
Odvolanie sa musí vykonať rovnakým spôsobom, akým bol urobený samotný prísľub alebo
iným rovnako účinným spôsobom. Ak dôjde k odvolaniu prísľubu ceny, majú osoby, ktoré
pred odvolaním prísľubu jeho podmienky prevažne alebo sčasti splnili, právo na primerané
odškodnenie. Na toto právo musí sľubujúci upozorniť najneskôr pri odvolaní prísľubu.
Sľubom odškodnenia sa sľubujúci písomne zaväzuje, že nahradí príjemcovi sľubu škodu,
ktorá vznikne príjemcovi sľubu z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada
a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.
Príjemca sľubu je povinný na účet sľubujúceho vykonať včas opatrenia potrebné na odvrátenie
škody alebo porušenia právnej povinnosti alebo ich obmedzenie na najnutnejšiu mieru.
Právny úkon, ktorým sa vecné právo k nehnuteľnej veci zriaďuje, prevádza, mení alebo
ruší, musí byť v písomnej forme. Ak je právny úkon podľa predchádzajúcej vety uskutočnený
v elektronickej podobe, musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo
opatrený kvalifikovanou elektronickou pečaťou; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného
predpisu vyžadujúce úradné osvedčenie pravosti podpisu tým nie sú dotknuté.
Držbu možno nadobudnúť bezprostredne tým, že sa jej držiteľ ujme svojou mocou. V
takom prípade sa držba nadobúda v rozsahu, v akom sa jej držiteľ skutočne ujal.
(2)
Držbu možno nadobudnúť odvodene tým, že doterajší držiteľ prevedie svoju držbu na
nového držiteľa alebo tým, že sa nový držiteľ ujme držby ako právny nástupca doterajšieho
držiteľa. Odvodene sa držba nadobúda v rozsahu, v akom ju mal doterajší držiteľ a
v akom ju na nového držiteľa previedol.
Ak je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je oprávneným držiteľom.
(2)
Ak bolo vyhovené žalobe napádajúcej držbu alebo jej oprávnenosť, považuje sa oprávnený
držiteľ za neoprávneného najneskôr od okamihu, keď mu bola doručená žaloba. Náhoda,
ktorá by vec u vlastníka nepostihla, je na ťarchu držiteľa len vtedy, ak spor svojvoľne
zdržal.
Držiteľ sa smie vzoprieť svojvoľnému rušeniu a znovu sa zmocniť veci, ktorá mu bola
odňatá pri čine, ktorým bolo zasiahnuté do jeho držby, ak pritom neprekročí medze
nutnej obrany.
Ak držiteľ neuplatní právo na ochranu držby na súde v lehote šiestich týždňov odo
dňa, keď sa dozvedel o tom, že je držba rušená a o osobe, ktorá držbu ruší, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď došlo k rušeniu držby, jeho právo zanikne.
(2)
K námietke vypudenia z držby súd neprihliadne, ak ju žalovaný uplatní po uplynutí
lehôt stanovených v odseku 1.
Držba zaniká, ak sa jej držiteľ vzdá alebo ak stratí trvale možnosť vec ovládať.
Držba rovnako zaniká, ak je z nej držiteľ vypudený a neuchová si ju svojpomocou alebo
žalobou.
(2)
Držba nezaniká tým, že ju držiteľ nevykonáva. Pri smrti držiteľa alebo jeho zániku
prechádza držba na právneho nástupcu.
Vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a inak s ním nakladať podľa svojej vôle a iné osoby z týchto práv vylúčiť.
Vlastník sa musí zdržať toho, čo spôsobuje, že odpad, voda, dym, prach, plyn, svetlo,
tieň, hluk, otrasy, zápach a iné podobné zásahy (imisie) vnikajú na nehnuteľnú vec
iného vlastníka v miere neprimeranej miestnym pomerom a podstatne obmedzujú výkon
jeho práv; to platí aj o vnikaní chovaných zvierat na nehnuteľnú vec iného vlastníka.
(2)
Ak na to neexistuje osobitný právny dôvod, vlastníkovi sa zakazuje priamo privádzať
imisie na nehnuteľnú vec iného vlastníka, bez ohľadu na ich mieru a stupeň obťažovania.
(3)
Ak sú imisie dôsledkom úradne schválenej prevádzky alebo podobného zariadenia, vlastník
inej nehnuteľnej veci je oprávnený domáhať sa len náhrady škody, aj keď bola škoda
zapríčinená okolnosťami, na ktoré sa v úradnom konaní neprihliadalo; to neplatí, ak
sa prevádzkou prekračuje rozsah povolenia.
Ak sa na pozemku ocitla cudzia hnuteľná vec, vydá ju vlastník pozemku bez zbytočného
odkladu jej vlastníkovi alebo tomu, kto ju mal pri sebe, inak mu umožní vstúpiť na
pozemok, vec vyhľadať a odniesť. Ak výkonom práva podľa prvej vety vznikne na pozemku
škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.
(2)
Vlastník pozemku môže zadržať hnuteľnú vec, ktorou mu bola spôsobená škoda, dovtedy,
kým neobdrží náhradu škody alebo jej zábezpeku.
Plody, ktoré spadli zo stromu alebo kríka na susedný pozemok, patria vlastníkovi susedného
pozemku. Ak však tieto plody spadli na susedný pozemok, ktorý je určený na verejné
užívanie, patria vlastníkovi pozemku, z ktorého strom alebo krík, z ktorého spadli,
vyrastá.
Vetvy stromu alebo korene stromu presahujúce na susedný pozemok, ktoré spôsobujú
vlastníkovi susedného pozemku škodu alebo iné ohrozenie, prevyšujúce záujem na nedotknutom
zachovaní stromu, je vlastník pozemku, z ktorého strom vyrastá, na žiadosť vlastníka
susedného pozemku povinný odstrániť.
(2)
Ak vlastník pozemku neodstráni vetvy stromu alebo korene stromu podľa odseku 1 v
primeranom čase, môže to urobiť vlastník susedného pozemku sám, avšak šetrne a vo
vhodnom ročnom období; za odstránenie mu patrí náhrada účelne vynaložených nákladov.
Ak účel nemožno dosiahnuť inak a je to primerané, vlastník pozemku alebo stavby umožní
vlastníkovi susedného pozemku alebo stavby na ňom zriadenej vstup na svoj pozemok
alebo stavbu, a to na dobu, v rozsahu a spôsobom, ktoré sú nevyhnutné na údržbu alebo
obhospodarovanie susedného pozemku alebo stavby na ňom zriadenej; to platí aj vtedy,
ak je vstup na susedný pozemok alebo stavbu potrebný na účel prípravy, zhotovenia,
zmeny, stavebných úprav, údržby alebo odstraňovania stavby.
(2)
Ak výkonom práva podľa prvého odseku vznikne na pozemku alebo stavbe škoda, je ten,
kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť. Za podstatné
obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi primeraná náhrada.
Ak účel nemožno dosiahnuť inak, vlastník musí strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere použitá jeho vec za
primeranú náhradu.
Predpokladá sa, že ploty, múry, medze a iné podobné prirodzené alebo umelé rozhraničenia
medzi susednými pozemkami sú spoločné.
(2)
Spoločný múr môže každý z vlastníkov užívať na svojej strane až do polovice jeho
hrúbky a zriadiť v ňom výklenky tam, kde na druhej strane nie sú. Nesmie však urobiť
nič, čo spoločný múr ohrozí alebo čo susedovi prekáža v užívaní jeho časti.
Vlastník nie je povinný znovu postaviť rozpadnutý múr alebo plot ani obnoviť iné
rozhraničenie. Musí ho však udržiavať v dobrom stave, ak hrozí v dôsledku jeho poškodenia
susedovi škoda.
(2)
Ak dôjde k takému narušeniu rozhraničenia, že hrozí, že sa hranice medzi pozemkami
stanú neurčiteľné, má každý sused právo požadovať alebo vykonať opravu alebo obnovenie
rozhraničenia.
Ak je to potrebné na zabezpečenie nerušeného výkonu vlastníckeho práva a ak to nebráni
účelnému využívaniu susediacich pozemkov, môže súd na návrh suseda a po zistení stanoviska
príslušného orgánu verejnej moci uložiť vlastníkovi pozemku na jeho náklady povinnosť
pozemok oplotiť.
Vlastník sa môže domáhať proti každému, kto jeho vlastnícke právo neoprávnene ruší
inak, ako tým, že mu vec zadržiava, aby sa rušenia zdržal a všetko uviedol do predošlého
stavu.
Ak má niekto vec u seba na základe práva pôsobiaceho voči vlastníkovi a dôjde k zásahu
do vlastníckeho práva, môže uplatniť právo patriace vlastníkovi na ochranu svojím
vlastným menom.
Ak sa na pozemku ocitla cudzia hnuteľná vec, vlastník pozemku má právo žiadať, aby
ju odstránil na vlastné náklady ten, komu patrí alebo kto ju na jeho pozemku umiestnil.
(2)
Ak umiestnením veci na pozemku vznikne škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju
nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.
Ak sú hranice medzi pozemkami neurčiteľné, každý sused má právo žiadať, aby ich stanovil
súd podľa poslednej držby a ak to nie je možné, podľa vlastnej úvahy s ohľadom na
okolnosti prípadu.
Vlastník pozemku má právo domáhať sa uloženia povinnosti vlastníkovi stavby odstrániť
na náklady vlastníka stavby stavbu stojacu na jeho pozemku bez právneho dôvodu (neoprávnená
stavba) a uviesť pozemok do predošlého stavu.
Vlastník stavby, ktorá bola na cudzom pozemku zriadená dobromyseľne, má právo domáhať
sa voči vlastníkovi pozemku, ktorý o zriadení stavby vedel a v primeranej lehote ju
nezakázal, aby mu pozemok predal za obvyklú cenu.
(2)
Vlastník pozemku má právo domáhať sa voči vlastníkovi stavby, ktorá nebola na jeho
pozemku zriadená dobromyseľne, aby pozemok kúpil za obvyklú cenu.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh niektorej zo strán usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä zriadiť k pozemku
za primeranú náhradu služobnosť, ktorá je nevyhnutná na výkon vlastníckeho práva k
stavbe.
Vyporiadaním vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku podľa § 1462 až 1465 nie sú dotknuté nároky z bezdôvodného obohatenia a z náhrady škody.
(2)
Ak bola primeraná náhrada za obmedzenie vlastníka pozemku umiestnením a užívaním
stavby postavenej na jeho pozemku poskytnutá len za určitý čas a tento čas uplynul,
má vlastník pozemku právo domáhať sa ďalšej primeranej náhrady, a to aj opakovane.
(3)
Ak bola vlastníkovi pozemku poskytnutá primeraná náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho
práva k pozemku umiestnením a užívaním stavby postavenej na jeho pozemku určená s
prihliadnutím na účel užívania, ktorý sa po poskytnutí náhrady zmenil, má vlastník
pozemku právo domáhať sa zmeny výšky priznanej náhrady, a to aj opakovane.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci prevádzanej na základe zmluvy sa nadobúda okamihom
určeným v zmluve, inak prevzatím veci, ak zákon neustanovuje inak.
Ak sa na základe zmluvy prevádza nehnuteľná vec, ktorá je predmetom evidencie v katastri
nehnuteľností, vlastnícke právo sa nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností.
(2)
Ak sa na základe zmluvy prevádza nehnuteľná vec, ktorá nie je predmetom evidencie
v katastri nehnuteľností, vlastnícke právo sa nadobúda účinnosťou zmluvy alebo neskorším
okamihom určeným v zmluve.
Ak vec nadobúdateľovi previedol ten, kto nebol jej vlastníkom, a až následne k nej
nadobudol vlastnícke právo, stáva sa nadobúdateľ vlastníkom veci okamihom nadobudnutia
vlastníckeho práva prevodcom; nie však skôr, ako zápisom vlastníckeho práva nadobúdateľa
do katastra nehnuteľností, ak ide o nehnuteľnú vec, ktorá je predmetom evidencie v
katastri nehnuteľností.
Na nadobúdateľa vlastníckeho práva prechádzajú obmedzené vecné práva, ktoré sú zapísané
v katastri nehnuteľností; iné obmedzené vecné práva prechádzajú na nadobúdateľa vlastníckeho
práva, ak ich mohol a musel z okolností zistiť alebo ak to bolo dohodnuté, alebo ak
tak ustanovuje zákon.
(2)
Obmedzené vecné práva, ktoré na nadobúdateľa vlastníckeho práva neprechádzajú, zanikajú.
Ak sa vlastnícke právo nadobúda rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
nadobudne sa dňom, ktorý je v ňom určený; ak v ňom takýto deň určený nie je, vlastnícke
právo sa nadobudne dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Vydržaním nadobudne vlastnícke právo k hnuteľnej veci ten, kto ju mal v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu troch rokov a k nehnuteľnej veci ten, kto ju mal v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu desiatich rokov.
Na plynutie vydržacej doby sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o plynutí
premlčacej lehoty.
(2)
Ak zákon vyžaduje, aby osoba mala zákonného zástupcu alebo opatrovníka, vydržacia
doba vo vzťahu k právu, ktoré má byť vydržané na úkor takej osoby, začne plynúť až
odo dňa, keď zákonného zástupcu alebo opatrovníka získa. Ak však už vydržacia doba
začala plynúť, plynie ďalej a neskončí skôr, ako uplynie jeden rok po odpadnutí prekážky
podľa predchádzajúcej vety.
Kto vytvoril novú hnuteľnú vec z cudzích materiálov, stáva sa jej vlastníkom, ak
hodnota vynaloženej práce prevyšuje hodnotu materiálov.
(2)
Ak ten, kto vec spracoval, nebol dobromyseľný, alebo ak hodnota materiálov prevyšuje
hodnotu vynaloženej práce, stáva sa vytvorená vec vlastníctvom vlastníka materiálov.
(3)
Obmedzené vecné práva, ktoré viaznu na veci, trvajú aj naďalej pri zachovaní doterajšieho
poradia.
Ak boli hnuteľné veci spojené alebo zmiešané takým spôsobom, že by obnovenie pôvodného
stavu bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, stávajú sa doterajší
vlastníci spoluvlastníkmi celku; ich spoluvlastnícke podiely sa určia podľa pomeru
hodnoty spojených alebo zmiešaných vecí. Ak však jedna zo spojených vecí má podstatne
vyššiu hodnotu ako ostatné, veci nižšej hodnoty sa stávajú jej súčasťami.
Pri zmiešaní hnuteľných vecí toho istého druhu sa § 1480 nepoužije; na vlastníkov zmiešaných vecí prechádza vlastníctvo pomernej časti zmiešaných
vecí.
V prípade spojenia alebo zmiešania veci zaťaženej obmedzeným vecným právom s inými
hnuteľnými vecami tak, že obnovenie pôvodného stavu by bolo nemožné alebo by bolo
spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, obmedzené vecné právo zaťažuje
celý súbor spojených alebo zmiešaných vecí.
(2)
Ak však v okamihu spojenia alebo zmiešania vecí, z ktorých jedna bola zaťažená obmedzeným
vecným právom, vlastníci ostatných vecí o tomto práve nevedeli a ani nemuseli vedieť,
zaťažuje obmedzené vecné právo podiel spoluvlastníka, ktorého vec bola týmto právom
zaťažená.
(3)
Ak sa vec zaťažená obmedzeným vecným právom spojí s inou hnuteľnou vecou tak, že
sa stane jej súčasťou, toto právo zaniká. Ak však vlastník hlavnej veci o tomto práve
v dobe spojenia vedel, rozširuje sa toto právo i na túto vec.
Predpokladá sa, že si každý chce zachovať svoje vlastníctvo a že nájdená vec nie je
opustená. Kto vec nájde, nesmie ju bez ďalšieho považovať za opustenú a privlastniť
si ju.
Ak nálezca nemôže postupovať podľa § 1485 a ak nejde o vec nepatrnej hodnoty, je nálezca povinný bezodkladne ohlásiť nález
obci, na území ktorej bola vec nájdená.
Ak je úschova veci spojená s vynaložením neprimeraných nákladov alebo ak ide o vec,
ktorá podlieha rýchlej skaze, môže obec vec predať ľubovoľným spôsobom za primeranú
cenu.
Ak došlo k predaju veci podľa § 1488, vydá obec vlastníkovi veci alebo tomu, kto ju stratil, výťažok z predaja po odpočítaní
nálezného a účelne vynaložených nákladov.
(2)
Ak vlastník nálezu nie je známy v lehote podľa § 1490, výťažok z predaja pripadne obci po odpočítaní nálezného a účelne vynaložených nákladov,
ktoré sa vyplatia nálezcovi, prípadne inej oprávnenej osobe (§ 1487 ods. 2 a 3).
Ak obec sama zistí, kto je vlastníkom nájdenej veci, oznámi mu nález a vyzve ho,
aby si vec v primeranej lehote prevzal.
(2)
Ak sa prihlási vlastník veci alebo ten, kto ju stratil, do jedného roka od ohlásenia
nálezu podľa § 1487 ods. 1 a ak preukáže svoje vlastnícke alebo iné právo k nájdenej veci, vydá mu obec vec
i s úžitkami po tom, čo oprávneným osobám uhradí nálezné a účelne vynaložené náklady.
Ak sa vlastník veci neprihlási do jedného roka od ohlásenia nálezu, vlastnícke právo
k veci prechádza na štát, ibaže sa štát s nálezcom dohodne, že vlastnícke právo má
nadobudnúť nálezca, ak zákon neustanovuje inak.
Nálezné je vo výške desať percent z ceny nájdenej veci. Ak má však nájdená vec osobitnú
hodnotu pre vlastníka alebo pre toho, kto ju stratil, nálezcovi patrí nálezné s prihliadnutím
aj na osobitnú hodnotu nálezu.
Nálezcovi, ktorý v rozpore s týmto zákonom nález neoznámi, prisvojí si ho, alebo inak
poruší svoje povinnosti, nepatrí nálezné ani náhrada účelne vynaložených nákladov
a ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nálezu podľa ustanovení tejto časti zákona;
tým nie je dotknutá jeho povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci, alebo k nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom
evidencie v katastri nehnuteľností, nadobudne ten, kto ju získal za iných okolností,
ako sú ustanovené v § 1499 alebo § 1500, ak k nadobudnutiu došlo odplatne, vec bola nadobúdateľovi odovzdaná, ak to pripúšťa
jej povaha, a nadobúdateľ preukáže, že bol dobromyseľný v tom, že druhá strana je
oprávnená vlastnícke právo k veci previesť; to neplatí, ak vlastník o vec prišiel
stratou, krádežou alebo iným spôsobom proti svojej vôli.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci, alebo k nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom
evidencie v katastri nehnuteľností, nadobudne ten, kto bol dobromyseľný v tom, že
druhá strana je oprávnená vlastnícke právo previesť, vec bola nadobúdateľovi odovzdaná,
ak to pripúšťa jej povaha, a k nadobudnutiu došlo
a)
na dražbe podľa osobitného predpisu,
b)
od podnikateľa pri jeho podnikateľskej činnosti v rámci bežného obchodného styku,
c)
odplatne od niekoho, komu vlastník vec zveril,
d)
pri obchode s finančným nástrojom, cenným papierom alebo listinou vystavenou na doručiteľa,
alebo
Vlastnícke právo k použitej hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju dobromyseľne získa
od podnikateľa, ktorý pri podnikateľskej činnosti v rámci bežného obchodného styku
s takými vecami obchoduje a vec bola nadobúdateľovi odovzdaná, ak to pripúšťa jej
povaha. Ak vlastník o vec prišiel stratou, krádežou alebo iným spôsobom proti svojej
vôli, a ak sa toho u nadobúdateľa dovolá do troch rokov od straty, krádeže či iného
spôsobu pozbavenia veci, hľadí sa na vlastníka, ako by vlastnícke právo nestratil.
Dobromyseľné nadobúdanie práv k nehnuteľným veciam, ktoré sú predmetom evidencie v katastri nehnuteľností
Ak stav zapísaný v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom,
zapísaný stav pôsobí v prospech osoby, ktorá odplatne a dobromyseľne nadobudla vecné
právo od osoby, ktorá bola podľa zapísaného stavu na takýto prevod oprávnená. Dobromyseľnosť
sa posudzuje k momentu podania návrhu na zápis, ak však vecné právo vzniká inak ako
zápisom do katastra nehnuteľností, posudzuje sa ku dňu, keď došlo k právnemu úkonu.
(2)
Ustanovenie prvej vety odseku 1 sa nepoužije v prípade nevyhnutnej cesty a vecných
práv vznikajúcich zo zákona bez ohľadu na stav zápisu v katastri nehnuteľností.
Ak stav zapísaný v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom,
môže sa osoba, ktorej vecné právo je tým dotknuté, domáhať určenia skutočného právneho
stavu na súde. Ak preukáže, že svoje právo uplatnila, môže žiadať, aby bola v katastri
nehnuteľností zaznamenaná spornosť zápisu. Rozhodnutie vydané o jej vecnom práve pôsobí
voči každej osobe, ktorej právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností až po tom,
čo bola v katastri nehnuteľností zaznamenaná spornosť zápisu.
Ak stav zapísaný v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom
z dôvodu zápisu vykonaného do katastra nehnuteľností bez právneho dôvodu, osoba, ktorej
vecné právo je tým dotknuté, sa môže na súde domáhať určenia skutočného právneho stavu
a žiadať, aby bola v katastri nehnuteľností zaznamenaná spornosť zápisu. Orgán, ktorý
vedie kataster nehnuteľností, vymaže poznámku spornosti zápisu, ak žiadateľ ani do
dvoch mesiacov od doručenia žiadosti nepreukáže, že si svoje vecné právo uplatnil
na súde.
(2)
Ak žiadateľ požiadal o zaznamenanie spornosti zápisu do dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa o zápise dozvedel, jeho vecné právo pôsobí voči každej osobe, v prospech ktorej
popieraný zápis svedčí, alebo ktorá na jeho základe dosiahla ďalší zápis; po uplynutí
tejto lehoty však len voči osobe, ktorá dosiahla zápis a nebola dobromyseľná.
(3)
Ak nebol žiadateľ o zápise cudzieho práva riadne vyrozumený, lehota podľa odseku
2 sa predlžuje na tri roky; lehota začína plynúť odo dňa vykonania popieraného zápisu.
Plody a úžitky zo spoločnej veci sa delia podľa pomeru podielov.
(2)
Ako sa bude nakladať s plodmi a úžitkami zo spoločnej veci, ktoré nemožno podľa podielov
rozdeliť, určí dohoda spoluvlastníkov. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, predajú sa
tieto plody a úžitky vhodným spôsobom a výnos sa rozdelí podľa pomeru podielov.
Podiel vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na vytváraní spoločnej vôle
a na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva veci.
(2)
Veľkosť podielu vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou bolo založené spoluvlastníctvo
alebo účasť spoluvlastníka na spoluvlastníctve. To spoluvlastníkom nebráni, aby si
veľkosť podielu dohodli inak; taká dohoda musí spĺňať náležitosti pre prevod podielu.
Spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať podľa svojej vôle. Takéto nakladanie
však nesmie poškodzovať práva ostatných spoluvlastníkov bez zreteľa na to, z čoho
vyplývajú.
Ak prevádza niektorý zo spoluvlastníkov svoj podiel, majú ostatní spoluvlastníci
k podielu predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú, ako predkupné právo vykonajú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti
podielov.
(2)
Predkupné právo majú spoluvlastníci aj vtedy, ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza
podiel bezodplatne; vtedy majú spoluvlastníci právo podiel vykúpiť za obvyklú cenu;
to platí aj v iných prípadoch zákonného predkupného práva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú všetci spoluvlastníci oprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne; to neplatí pre spoluvlastníkov, voči ktorým rozhodnutie
o správe spoločnej veci nie je účinné.
O bežnej správe spoločnej veci rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov.
(2)
O správe spoločnej veci týkajúcej sa významnej záležitosti (mimoriadna správa), najmä
o podstatnom zlepšení alebo zhoršení spoločnej veci, zmene jej účelu či o jej spracovaní,
rozhodujú spoluvlastníci aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoluvlastníkov.
(3)
O zriadení obmedzeného vecného práva k spoločnej veci, o jeho zmene alebo zrušení
rozhodujú spoluvlastníci aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoluvlastníkov.
(4)
Ak sa nedosiahne potrebná väčšina, môže ktorýkoľvek spoluvlastník navrhnúť, aby o
veci rozhodol súd.
Rozhodnutie o správe spoločnej veci má účinky pre všetkých spoluvlastníkov len vtedy,
ak boli všetci spoluvlastníci vyrozumení o potrebe rozhodnúť, ibaže išlo o neodkladnú
záležitosť.
(2)
Ak nemožno od spoluvlastníka opomenutého pri rozhodovaní o neodkladnej záležitosti
rozumne požadovať, aby rozhodnutie znášal, môže tento spoluvlastník navrhnúť, aby
o veci rozhodol súd.
Spoluvlastník prehlasovaný pri rozhodnutí o správe spoločnej veci, ktorému z rozhodnutia
hrozí značná škoda, najmä neúmerným obmedzením v užívaní spoločnej veci alebo vznikom
povinnosti zrejme nepomernej k hodnote jeho podielu, môže navrhnúť, aby o veci rozhodol
súd; to neplatí, ak rozhodne väčšina spoluvlastníkov o opatrení potrebnom pre zachovanie
alebo zlepšenie spoločnej veci a ak sa zaviaže voči prehlasovanému spoluvlastníkovi,
že od neho nebude požadovať, aby sa na nákladoch podieľal, alebo že mu nahradí všetku
škodu spôsobenú prijatým opatrením a poskytne dostatočnú zábezpeku.
(2)
Spoluvlastník prehlasovaný pri rozhodnutí o mimoriadnej správe spoločnej veci môže
vždy navrhnúť, aby o veci rozhodol súd.
Právo spoluvlastníka navrhnúť, aby o veci rozhodol súd, zanikne, ak nebolo uplatnené
do 30 dní od prijatia rozhodnutia o správe spoločnej veci. Ak však nebol spoluvlastník
o rozhodnutí vyrozumený, plynie lehota odo dňa, keď sa o rozhodnutí dozvedel alebo
musel dozvedieť.
Ak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov, aby o veci rozhodol súd, môže súd rozhodnutie
spoluvlastníkov zrušiť alebo zmeniť; súčasne môže spoluvlastník žiadať, aby súd dočasne
zakázal konať podľa napadnutého rozhodnutia.
(2)
Ak má byť na základe rozhodnutia o správe spoločnej veci uskutočnený právny úkon
s treťou osobou, môže spoluvlastník žiadať, aby súd určil, že daný právny úkon nie
je voči nemu účinný.
(3)
Súd rozhodujúci podľa odsekov 1 a 2 vždy usporiada právne pomery spoluvlastníkov
podľa spravodlivého uváženia.
Spoluvlastník má právo na vyúčtovanie o tom, ako bolo so spoločnou vecou nakladané.
(2)
Vyúčtovania sa spoluvlastník môže domáhať po uplynutí doby obvyklej povahe správy
spoločnej veci, pri zániku spoluvlastníctva alebo pri zániku účasti v ňom alebo z
iných dôležitých dôvodov.
ŠTVRTÝ ODDIEL
ODDELENIE ZO SPOLUVLASTNÍCTVA A ZRUŠENIE SPOLUVLASTNÍCTVA
Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.
(2)
Každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek žiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva
alebo o zrušenie spoluvlastníctva. Nesmie tak ale žiadať v nevhodnú dobu alebo len
na škodu niektorého zo spoluvlastníkov.
K oddeleniu zo spoluvlastníctva a k zrušeniu spoluvlastníctva sa vyžaduje dohoda
všetkých spoluvlastníkov, ktorá musí obsahovať dohodu o spôsobe vyporiadania.
(2)
Pri oddelení zo spoluvlastníctva a pri zrušení spoluvlastníctva sa spoluvlastníci
vyporiadajú rozdelením spoločnej veci, alebo prevedením vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s vyplatením ostatných; pri zrušení
spoluvlastníctva sa môžu vyporiadať tiež predajom spoločnej veci s rozdelením výťažku.
(3)
Ak zákon pre prevod vlastníckeho práva k spoločnej veci vyžaduje písomnú formu, musí
byť v tej istej forme uzavretá aj dohoda podľa odseku 1.
Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o oddelení zo spoluvlastníctva alebo o zrušení spoluvlastníctva,
rozhodne o ňom na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Ak súd rozhodne o oddelení
zo spoluvlastníctva alebo o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne zároveň o spôsobe vyporiadania
spoluvlastníkov.
Pri rozdelení spoločnej veci môže súd zriadiť služobnosť alebo iné vecné právo, ak
to vyžaduje riadne užívanie novovzniknutej veci bývalým spoluvlastníkom.
Spoločné listiny nemožno deliť. Ak spoluvlastníci dohodou neurčia inú osobu, uložia
sa spoločné listiny u najstaršieho spoluvlastníka podľa času nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu, ak tomu inak nič nebráni. Ostatní spoluvlastníci obdržia na spoločné náklady
úradne overené odpisy alebo kópie.
Ak sa rozdelí panujúca vec, trvá vecné bremeno pre všetky diely naďalej, nesmie však
byť rozšírené, ani sa stať obtiažnejším. Ak vecné bremeno prospieva len niektorým
dielom, zanikne vzhľadom k dielom ostatným.
Ak právo zo služobnosti alebo iné obmedzené vecné právo poskytuje možnosť brať plody
alebo úžitky, navrhnúť, aby výkon tohto práva upravil súd, môže
a)
každá z oprávnených osôb, ak sa delí vec panujúca, alebo
b)
každá z povinných osôb, ak sa delí vec zaťažená.
(2)
Súd upraví výkon práva podľa spravodlivého uváženia s ohľadom na povahu a účel zaťaženia,
ako aj s ohľadom na hospodárske zvláštnosti jednotlivých dielov tak, aby sa zaťaženie
nezväčšilo.
Ak nie je rozdelenie spoločnej veci dobre možné, prikáže súd spoluvlastnícky podiel
spoluvlastníka, ktorého účasť v spoluvlastníctve má zaniknúť, jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri rozhodnutí, ktorému zo spoluvlastníkov podiel
prikáže, vezme súd do úvahy najmä výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov
a ich schopnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom.
Pri zrušení spoluvlastníctva si spoluvlastníci vzájomne vyporiadajú pohľadávky a
dlhy, ktoré súvisia so spoluvlastníctvom alebo so spoločnou vecou.
(2)
Každý zo spoluvlastníkov môže žiadať úhradu splatnej pohľadávky, ako aj pohľadávky,
ktorej splatnosť nastane do jedného roka po účinnosti dohody o zrušení spoluvlastníctva
alebo po začatí konania o zrušení spoluvlastníctva.
(3)
Ak sa predá spoločná vec, uhradia sa po odpočítaní nákladov predaja všetky dlhy podľa
odsekov 1 a 2 ešte predtým, ako sa medzi spoluvlastníkov rozdelí výťažok.
Ak dohoda o zrušení spoluvlastníctva k hnuteľnej veci nebola uzavretá v písomnej forme,
doručia si bývalí spoluvlastníci na žiadosť niektorého z nich potvrdenie, ako sa vyporiadali.
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že do určitej doby, najviac však desať rokov, sa
nebudú domáhať zrušenia spoluvlastníctva (odklad zrušenia spoluvlastníctva). Odklad
zrušenia spoluvlastníctva možno dohodnúť aj opakovane.
(2)
Ak má dohoda o odklade zrušenia spoluvlastníctva zaväzovať aj právnych nástupcov
spoluvlastníkov, ktorých právne nástupníctvo vznikne inak ako dedením alebo premenou
právnickej osoby, musí to byť výslovne dohodnuté.
(3)
Dohoda o odklade zrušenia spoluvlastníctva vyžaduje písomnú formu. Ak sa táto dohoda
týka nehnuteľnej veci, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, vzniká
odklad zrušenia spoluvlastníctva zápisom do katastra nehnuteľností.
Na návrh spoluvlastníka môže súd zrušenie spoluvlastníctva odložiť, ak tým má byť
zabránené majetkovej strate alebo vážnemu ohrozeniu oprávneného záujmu niektorého
spoluvlastníka, a predĺžiť tým trvanie spoluvlastníctva, najdlhšie však o dva roky.
(2)
Ak prebieha konanie o zrušenie spoluvlastníctva na návrh niektorého spoluvlastníka,
môžu ostatní spoluvlastníci navrhnúť odklad zrušenia spoluvlastníctva len ako námietku
v tomto konaní.
(3)
Ak má spoluvlastníctvo vzniknúť dedením, môže byť zrušenie spoluvlastníctva odložené
tiež závetom alebo dedičskou zmluvou.
Odklad zrušenia spoluvlastníctva možno zmeniť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím
súdu vydaným na návrh spoluvlastníka, ktorý preukáže, že sa okolnosti, pre ktoré došlo
k odkladu zrušenia spoluvlastníctva, zmenili do tej miery, že od neho nemožno rozumne
požadovať, aby v spoluvlastníctve zotrval.
Nehnuteľná vec, ktorá patrí spoločne viacerým vlastníkom samostatných nehnuteľných
vecí určených na také užívanie, že tieto veci vytvárajú miestne aj účelom vymedzený
celok, a ktorá slúži spoločnému účelu tak, že bez nej nie je užívanie samostatných
vecí dobre možné, je v pridruženom spoluvlastníctve týchto vlastníkov.
(2)
Ak je spoločná vec alebo ak sú samostatné veci predmetom evidencie v katastri nehnuteľností,
zapíše sa pridružené spoluvlastníctvo do katastra nehnuteľností.
Žiadnemu zo spoluvlastníkov nemožno brániť v účasti na využití veci v pridruženom
spoluvlastníctve spôsobom, ktorý zodpovedá spoločnému účelu a nebráni jej využívaniu
ostatnými spoluvlastníkmi.
(2)
Ak sa spoluvlastník vzdá práva účasti na využití veci v pridruženom spoluvlastníctve,
má to účinky len pre neho a jeho všeobecného právneho nástupcu.
Ak vec v pridruženom spoluvlastníctve slúži k spoločnému využitiu pozemkov, predpokladá
sa, že podiely spoluvlastníkov na spoločnej veci sú určené pomerom výmer pozemkov.
Podiel na veci v pridruženom spoluvlastníctve možno previesť len za súčasného prevodu
vlastníckeho práva k veci, ku ktorej využitiu vec v pridruženom spoluvlastníctve slúži.
Ak sa prevádza vlastnícke právo k takejto veci, prevod sa vzťahuje aj na podiel na
veci v pridruženom spoluvlastníctve.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zaťaženie predkupným právom ako aj pre zriadenie
záložného práva alebo iného zabezpečovacieho práva a jeho výkon.
Ak vec niektorého spoluvlastníka, k využitiu ktorej vec v pridruženom spoluvlastníctve
až doposiaľ slúžila, zanikla alebo zmenila svoj účel tak, že vec v pridruženom spoluvlastníctve
už nie je potrebná, môže ktorýkoľvek spoluvlastník navrhnúť súdu, aby účasť príslušného
spoluvlastníka v pridruženom spoluvlastníctve zrušil a prikázal jeho podiel za náhradu
zostávajúcim spoluvlastníkom podľa pomerov ich podielov.
Ak vec v pridruženom spoluvlastníctve stratí svoj účel, zanikne pridružené spoluvlastníctvo;
trvanie spoluvlastníctva spoločnej veci tým nie je dotknuté. Ak však vec v pridruženom
spoluvlastníctve zachováva svoj účel, nemožno proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov
pridružené spoluvlastníctvo zrušiť.
Na nadobúdanie a zánik obmedzených vecných práv sa použijú primerane ustanovenia o
nadobúdaní a zániku vlastníckeho práva vrátane nadobudnutia vlastníckeho práva od
neoprávneného, ak zákon neustanovuje inak.
K zmene obsahu obmedzeného vecného práva sa vyžaduje dohoda medzi oprávneným a vlastníkom
veci; ak je takéto právo zapísané v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa tiež zápis
zmeny do katastra nehnuteľností.
(2)
Ak má byť zmenou obsahu obmedzeného vecného práva dotknuté právo tretej osoby, vyžaduje
sa k zmene jej súhlas; súhlas môže byť udelený ktorejkoľvek zo strán.
Obmedzené vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností má prednosť pred obmedzeným
vecným právom, ktoré nie je v katastri nehnuteľností zapísané. Ak však obmedzené vecné
právo vzniká zo zákona a do katastra nehnuteľností sa nezapisuje, má poradie podľa
okamihu svojho vzniku.
Poradie obmedzených vecných práv zapísaných v katastri nehnuteľností sa riadi okamihom
podania návrhu na zápis práva. Práva zapísané na základe návrhov podaných v tom istom
okamihu majú rovnaké poradie.
K zmene poradia obmedzených vecných práv sa vyžaduje dohoda medzi tým, ktorého právo
má získať neskoršie poradie a tým, ktorého právo má získať skoršie poradie; ak sú
takéto práva zapísané v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa tiež zápis zmeny do katastra
nehnuteľností.
(2)
Ak má byť zmenou poradia obmedzených vecných práv dotknuté právo tretej osoby, vyžaduje
sa k zmene jej súhlas; súhlas môže byť udelený ktorejkoľvek zo strán.
Služobnosť zahŕňa všetko, čo je na jej výkon potrebné.
(2)
Ak nebol obsah alebo rozsah služobnosti presne vymedzený, posúdi sa podľa účelu,
na ktorý bola služobnosť zriadená, podľa potreby panujúcej veci a podľa zvyklostí;
ak nie sú ani tie, platí, že jej obsah alebo rozsah sa vykladá zužujúco.
Oprávnená osoba je povinná znášať náklady spojené s užívaním, zachovaním a bežnými
opravami zaťaženej veci. Ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný na tieto náklady
prispievať podľa miery spoluužívania alebo sa užívania zdržať.
Služobnosť vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, účinnosťou právneho úkonu, vydržaním,
zo zákona alebo rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej moci v prípadoch ustanovených
osobitnými predpismi.
Ak sa zriaďuje právnym úkonom služobnosť k nehnuteľnej veci, ktorá je predmetom evidencie
v katastri nehnuteľností, vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.
(2)
Ak sa zriaďuje právnym úkonom služobnosť k nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom
evidencie v katastri nehnuteľností, vzniká účinnosťou právneho úkonu.
Osoba oprávnená užívať nehnuteľnú vec môže túto vec užívať pre vlastnú potrebu a potrebu
členov svojej domácnosti, nesmie však meniť jej podstatu ani účel, na ktorý je vec
určená.
V medziach vlastnej potreby a potreby členov svojej domácnosti má osoba oprávnená
užívať vec právo i na plody a úžitky užívanej veci.
(2)
Vlastníkovi zaťaženej veci patria všetky plody a úžitky, ktoré presahujú vlastnú
potrebu oprávnenej osoby a potrebu členov jej domácnosti, a ktoré môže brať bez toho,
že by tým ukracoval oprávnenú osobu pri výkone jej práva.
Ak je obsahom služobnosti právo užívať byt, jeho časť alebo inú nehnuteľnosť určenú
na bývanie, predpokladá sa, že ide o právo užívať byt alebo jeho časť pre vlastnú
potrebu zabezpečenia bývania oprávneného zo služobnosti a členov jeho domácnosti.
(2)
Zriadením služobnosti podľa odseku 1 nie je dotknuté právo vlastníka nehnuteľnosti
voľne nakladať so všetkými časťami nehnuteľnosti, na ktoré sa právo užívania podľa
odseku 1 nevzťahuje.
Pri výkone práva užívať nehnuteľnú vec určenú na bývanie je oprávnená osoba povinná
znášať všetky náklady, ktoré sú s výkonom jej práva zvyčajne spojené.
(2)
Pri výkone práva užívať nehnuteľnú vec určenú na bývanie je oprávnená osoba oprávnená
si na dobu výkonu služobnosti na vlastné náklady zabezpečiť všetky plnenia, ktoré
sú pri užívaní nehnuteľnosti na bývanie obvyklé aj bez výslovného súhlasu vlastníka
nehnuteľnosti.
Ak nie je určené inak, právo cesty zahŕňa právo prechodu pešo a právo prejazdu nemotorových
vozidiel a motorových vozidiel vhodným a bezpečným spôsobom pri zachovaní riadneho
stavu pozemku, cez ktorý sa prechod alebo prejazd uskutočňuje.
V prospech vlastníka nehnuteľnej veci, na ktorej nemožno riadne hospodáriť alebo ju
inak riadne užívať preto, že nie je dostatočne spojená s verejnou cestou, môže súd
za primeranú náhradu zriadiť ako služobnosť nevyhnutnú cestu v rozsahu, ktorý zodpovedá
potrebe vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať s čo najmenšími nákladmi. Súd
pritom dbá, aby bol zriadením nevyhnutnej cesty pozemok zaťažený čo najmenej.
škoda na zaťaženom pozemku zrejme prevýši výhodu nevyhnutnej cesty,
b)
si ten, kto o nevyhnutnú cestu žiada, spôsobil nedostatok prístupu z hrubej nedbanlivosti
či úmyselne, alebo
c)
sa žiada nevyhnutná cesta len na účel pohodlnejšieho spojenia nehnuteľnej veci s
verejnou cestou.
(2)
Nevyhnutnú cestu nemožno zriadiť tam, kde k dosiahnutiu požadovaného účelu postačí
postup podľa § 1450.
(3)
Nevyhnutnú cestu nemožno zriadiť cez priestor uzatvorený za tým účelom, aby doňho
cudzie osoby nemali prístup, ani cez pozemok, pri ktorom bráni zriadeniu nevyhnutnej
cesty verejný záujem.
Domáhať sa zriadenia nevyhnutnej cesty možno voči pozemku, cez ktorý je prechod na
verejnú cestu najefektívnejší pri zohľadnení stavu a polohy oprávnenej nehnuteľnej
veci, prospechu pre oprávnenú nehnuteľnú vec a obmedzenia spôsobeného zriadením nevyhnutnej
cesty na zaťaženom pozemku.
(2)
Ak nehnuteľnú vec bez prístupu obklopuje niekoľko susedných pozemkov, nevyhnutná
cesta sa povolí len cez jeden z nich.
(3)
Ak stratila nehnuteľná vec spojenie s verejnou cestou faktickým rozdelením, rozdelením
na základe zmluvy alebo rozdelením z dôvodu vyporiadania dedičstva, právo na zriadenie
nevyhnutnej cesty môže byť uplatnené len voči vlastníkovi pozemku, ktorý vznikol rozdelením
pôvodného pozemku s prístupom k verejnej komunikácii, jeho dedičovi alebo právnemu
nástupcovi, aj keď nejde o najefektívnejší prechod alebo prejazd; v tomto prípade
zriadi súd nevyhnutnú cestu bezodplatne.
Ak súd povolil zriadiť na dotknutom pozemku nevyhnutnú cestu ako umelú, zriadi a udržiava
ju ten, v koho prospech bola povolená. Pritom je povinný dbať na to, aby jej vybudovaním
a udržiavaním spôsobil zaťaženému pozemku čo najmenšiu škodu.
Ak pominú dôvody, pre ktoré bola nevyhnutná cesta zriadená, súd na návrh vlastníka
dotknutého pozemku nevyhnutnú cestu zruší. Zánikom tohto práva nevzniká právo na vrátenie
náhrady za právo nevyhnutnej cesty; zaniká však povinnosť platiť v budúcnosti splatné
náhrady.
Služobnosť inžinierskej siete oprávňuje oprávnenú osobu zriadiť a mať na nehnuteľnej
veci vodovodné, kanalizačné, energetické alebo iné siete (inžinierske siete) vrátane
práva prevádzkovať ich a vykonávať činnosti podľa osobitných predpisov, vykonávať
prehliadky, údržbu a opravy, ako aj ich odstránenie; a za týmto účelom patrí oprávnenej
osobe právo vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu.
(2)
Vlastník nehnuteľnej veci je povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo viesť k ohrozeniu
inžinierskej siete a strpieť obmedzenia vyplývajúce z existencie inžinierskej siete.
(3)
Ak je to výslovne dohodnuté, služobnosť inžinierskej siete môže zahŕňať aj právo
modernizácie, zlepšovania výkonnosti, úpravy a rekonštrukcie inžinierskej siete, právo
zriadiť a mať na nehnuteľnej veci obslužné zariadenie a vykonávať k nemu činnosti
podľa odseku 1 a prípadne tohto odseku; a za tým účelom patrí oprávnenej osobe právo
vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu.
Oprávnená osoba vykonáva práva vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutnú dobu.
(2)
Ak je služobnosť zriadená odplatne, odplata za výkon tohto práva je zahrnutá v odplate
za zriadenie služobnosti inžinierskej siete.
(3)
Oprávnená osoba sprístupní vlastníkovi nehnuteľnej veci na jeho požiadanie dokumentáciu
týkajúcu sa inžinierskych sietí v rozsahu nevyhnutnom na ochranu jeho záujmov.
Vlastník nehnuteľnej veci môže žiadať, aby súd za primeranú náhradu zriadil služobnosť
inžinierskej siete, ak to vyžaduje nutná potreba panujúcej nehnuteľnej veci; súd prihliadne
najmä k tomu, či je možné panujúcu nehnuteľnú vec dobre využívať aj bez zriadenia
služobnosti.
(2)
Na zriadenie služobnosti inžinierskej siete súdom sa primerane použijú ustanovenia
o zriadení nevyhnutnej cesty súdom.
Ak sa zrušuje právnym úkonom služobnosť zaťažujúca vec, ktorá je predmetom evidencie
v katastri nehnuteľností, služobnosť zanikne výmazom z katastra nehnuteľností.
(2)
Ak sa zrušuje právnym úkonom služobnosť zaťažujúca vec, ktorá nie je predmetom evidencie
v katastri nehnuteľností, služobnosť zanikne účinnosťou právneho úkonu.
Ak je oprávnenou zo služobnosti fyzická osoba, osobná služobnosť zaniká najneskôr
smrťou oprávneného zo služobnosti.
(2)
Ak je oprávnenou zo služobnosti právnická osoba, osobná služobnosť zaniká najneskôr
zánikom oprávneného zo služobnosti bez právneho nástupcu. Ak právnická osoba, ktorá
je oprávnenou zo služobnosti, zanikne s právnym nástupcom, právny nástupca sa stáva
oprávneným zo služobnosti.
(3)
Ak osobná služobnosť vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku, prevodom alebo
prechodom podniku alebo jeho časti, s ktorou služobnosť súvisí, nadobúdateľ podniku
alebo jeho časti sa stáva oprávneným zo služobnosti.
Služobnosť zanikne, ak nastali také trvalé zmeny, že zaťažená vec už nemôže slúžiť
potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu využívaniu jej nehnuteľnosti.
Ak trvalou zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi povinnosťou vlastníka zaťaženej
nehnuteľnej veci a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa služobnosť obmedzuje
alebo zrušuje za primeranú náhradu.
Nehnuteľná vec zapísaná do katastra nehnuteľností môže byť zaťažená reálnym bremenom
tak, že každý vlastník veci je zaviazaný voči vlastníkovi inej nehnuteľnej veci alebo
voči inej oprávnenej osobe k opakovanému plneniu tak, že je povinný niečo dávať alebo
niečo konať.
(2)
Pre to isté reálne bremeno možno zaťažiť aj niekoľko vecí alebo len spoluvlastnícky
podiel k veci.
(3)
Vlastník môže zaťažiť svoju nehnuteľnú vec zapísanú do katastra nehnuteľností reálnym
bremenom v prospech inej svojej nehnuteľnej veci.
Vlastník zaťaženej veci zodpovedá ako dlžník za jednotlivé plnenia, ktoré sa stali
splatnými v dobe trvania jeho vlastníckeho práva.
(2)
Súčasný vlastník zodpovedá za plnenia, ktoré sa stali splatnými v dobe, kedy nebol
vlastníkom zaťaženej veci, len vecou zaťaženou reálnym bremenom. Na práva a povinnosti
tohto vlastníka sa použijú primerane ustanovenia o záložnom práve. Ak dôjde k speňaženiu
zaťaženej veci spôsobom obdobným speňaženiu zálohu, uspokoja sa z výťažku speňaženia
veci všetky doposiaľ splatné plnenia. Pre budúce plnenia však reálne bremeno na zaťaženej
veci trvá naďalej.
Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na nepeňažnom plnení, môže súd rozhodnúť,
aby sa namiesto nepeňažného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku,
ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
(2)
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo
ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V takom prípade vzniku záložného práva
nebráni skutočnosť, že v čase, kedy záložné právo vzniká, zabezpečená pohľadávka ešte
neexistuje.
(3)
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným k niekoľkým samostatným
zálohom.
Záložné právo možno zriadiť aj k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, a to
aj vtedy, ak vec vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
Ak vzniklo k zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie
ich registrácie v notárskom centrálnom registri záložných práv (register záložných
práv) alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia
v osobitnom registri, počítané odo dňa ich najskoršej registrácie.
(2)
Ak vznikne k hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním
veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri
záložných práv alebo v osobitnom registri, a to podľa poradia ich registrácie.
Ak vznikne k zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí
ich záložných práv, rozhodujúcom na ich uspokojenie.
(2)
Dohoda podľa odseku 1 nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri
záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva
vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode
zúčastnených záložných veriteľov.
(3)
Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom,
zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je voči tejto osobe neúčinná.
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, alebo zákonom.
(2)
Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je voči tretím osobám neúčinná.
(3)
Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci nemusí byť uzavretá v písomnej
forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.
(2)
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky.
(3)
Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka
množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného
práva bolo možné záloh určiť.
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv,
ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri (registrácia v osobitnom
registri), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. Registrácia
v registri záložných práv sa nevyžaduje ani v prípade zriadenia záložného práva podľa
§ 1604.
Záložné právo k nehnuteľným veciam, bytom a nebytovým priestorom, ktoré sú evidované
v katastri nehnuteľností, vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak zákon neustanovuje
inak.
(2)
Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným
osobitným predpisom vzniká jeho registráciou v inom osobitnom registri, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Záložné právo k hnuteľnej veci vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej
osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli.
(2)
Záložné právo podľa odseku 1 môže byť kedykoľvek počas jeho trvania registrované
v registri záložných práv. Ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzavrela v písomnej
forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom
a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku
alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv.
(2)
Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to zákon ustanovuje,
sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
Záložné právo k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v budúcnosti
alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho
práva k veci záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje
jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím
vlastníckeho práva k veci záložcom.
(2)
Pri záložnom práve k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje
podľa zákona jeho registrácia v osobitnom registri, sa zapíše vznik záložného práva
do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci záložcom.
Návrh na registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu
v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia
v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej
zmluvy záložca, inak záložný veriteľ, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, vykoná
sa registrácia na základe rozhodnutia, ktorým záložné právo zriadil.
Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon,
inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri
záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena
údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď
nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu
zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú,
ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov
sú tieto osoby povinné podať spoločne.
(3)
Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, zodpovedá za spôsobenú
škodu.
Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu
previesť bez zaťaženia záložným právom, alebo ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou
prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon
záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
Ak sa záloh zmení na novú vec, zaťaží záložné právo aj túto novú vec. Pri rozdelení
založenej veci zaťažuje záložné právo všetky veci, ktoré rozdelením pôvodného zálohu
vznikli.
(2)
Ak sa záloh spojí s inou nezaloženou vecou, má záložný veriteľ právo na obnovenie
pôvodného stavu na náklady záložcu. Ak to však nie je možné, vzťahuje sa záložné právo
na celú vec, avšak len do hodnoty zálohu v čase spojenia.
(3)
Ak sa spoja dva alebo viac zálohov, na účely záložného práva platí, že k spojeniu
nedošlo; to neplatí, ak spojené zálohy zabezpečujú tú istú pohľadávku.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom
obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.
(2)
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu
alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných
práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nebol dobromyseľný.
(3)
Odsek 1 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v registri záložných
práv, ak je záloh individuálne určený. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na záložné právo,
ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa
zákona registrácia v osobitnom registri.
Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra
záložných práv alebo do osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto
povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Ak bol hnuteľný záloh odovzdaný záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný
zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou, znehodnotením a zničením.
(2)
Záložný veriteľ je oprávnený zverený záloh užívať len so súhlasom záložcu alebo ak
môže byť jeho neužívaním záloh poškodený alebo znehodnotený, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.
(3)
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 1.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva.
(2)
Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným
zálohom, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých
zálohov.
(3)
V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným
v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu, alebo domáhať
sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, ak zákon neustanovuje inak.
(4)
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(5)
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je nárok vyplývajúci
zo zabezpečenej pohľadávky premlčaný.
Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, len ak záložné právo
vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
Akákoľvek dohoda uzavretá pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
na základe ktorej sa môže záložný veriteľ uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo
k veci, ku ktorej je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi
a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob,
akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(3)
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, je záložný veriteľ povinný
jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného
veriteľa záloh previesť.
(2)
Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom
obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ
vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť, že sa začal výkon záložného
práva.
Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe
môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia
výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší ako deň oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, doba 30 dní začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva
v registri záložných práv.
(3)
Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť,
že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím doby podľa odseku 1 alebo odseku
2.
Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku
spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu
záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov.
(2)
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému
veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému
veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť ustanovenú zákonom alebo určenú v zmluve o zriadení záložného
práva.
(2)
Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má u seba záloh alebo doklady potrebné
na prevzatie, prevod a užívanie zálohu.
Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého,
čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený
predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, je záložný veriteľ povinný pri predaji zálohu
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa
rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a mieste predaja zálohu.
Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(2)
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva,
najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
(3)
Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva
bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu,
hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného
práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom
záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je záložný veriteľ povinný
vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva.
Ak osoba záložcu nie je totožná s osobou dlžníka, prechádza na záložcu pohľadávka
záložného veriteľa v rozsahu jej uspokojenia pri výkone záložného práva, ktoré zriadil
záložca. Ustanovenia § 399 ods. 1, 2 a 4, § 400, § 401 ods. 1 a 3 a § 405 sa použijú rovnako.
(2)
Odsek 1 sa použije aj vtedy, ak záložca splní za dlžníka zabezpečený dlh alebo jeho
časť po začatí výkonu záložného práva, ktoré zriadil záložca. Záložné právo ostáva
zachované; ustanovenie § 507 ods. 1 sa nepoužije. Záložca, na ktorého takto prešlo záložné právo, ho nemôže vykonať na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, ktorá na neho prešla z rovnakého dôvodu, kým
mu záloh patrí.
Výkonom záložného práva zanikajú predkupné práva, reálne bremená a služobnosti spočívajúce
v užívaní nehnuteľnej veci, ktoré na zálohu vznikli neskôr ako záložné právo, ktoré
bolo vykonané; to neplatí, ak vznikli zo zákona alebo s písomným súhlasom záložného
veriteľa, ktorého záložné právo bolo vykonané.
ŠIESTY ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE ZÁLOŽNÉHOPRÁVA PRI PLURALITE ZÁLOŽNÝCH PRÁV
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
(2)
V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(3)
Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí
30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom
podľa odseku 1.
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (prednostný záložný
veriteľ), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.
(2)
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného
záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené
z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
(3)
Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom uloží prednostný záložný
veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu
výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva,
sa vydá záložcovi.
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného
záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného
veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným
záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia § 1630 a 1631.
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa § 1632 je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným
právom.
(2)
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa § 1632 a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných
práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu
spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných
veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa § 1632 je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon
záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja
zálohu, ak to oznámi záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo v lehote podľa
§ 1629 ods. 3. Ak to neoznámi včas, jeho záložné právo ostáva zachované, je však povinný zdržať
sa výkonu svojho záložného práva, kým záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo riadne
a včas vo výkone záložného práva pokračuje.
(2)
Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,
začne výkon záložného práva podľa odseku 1, začatie výkonu záložného práva oznámi
aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo.
(3)
Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,
oznámi podľa odseku 1 včas začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu
záložné právo, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone
záložného práva.
(4)
Ak záložca, na ktorého podľa § 1627 ods. 2 prešlo záložné právo a ktorý ho nemôže vykonať, včas ako záložný veriteľ podľa odseku
1 oznámi, že si uplatňuje uspokojenie z výťažku z predaja zálohu, zanikne jeho záložné
právo okamihom nadobudnutia zálohu nadobúdateľom pri tomto výkone záložného práva.
Z výťažku sa tomuto záložnému veriteľovi podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie
záložných práv vydá suma pripadajúca na jeho záložné právo, najviac však do výšky
zabezpečenej pohľadávky. Zabezpečená pohľadávka sa týmto nepovažuje voči dlžníkovi
za uspokojenú.
(5)
Ak záložné právo zanikne podľa odseku 4, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo
uloží bez zbytočného odkladu do notárskej úschovy v prospech záložných veriteľov,
ktorých záložné práva pri tomto predaji zanikli, a záložcu celý výťažok z predaja
zálohu po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom
záložného práva.
Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní
za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda
jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho
na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva,
nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
SIEDMY ODDIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA O ZÁLOŽNOM PRÁVE K POHĽADÁVKE
Záložné právo k peňažnej pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného
práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže
záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných
práv.
Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je
povinný plniť svoj splatný peňažný dlh záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej
záložným veriteľom; takto určenou osobou môže byť aj záložca. Splnenie peňažného dlhu
poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
Ak bolo zriadené záložné právo k pohľadávke z účtu, môže záložný veriteľ prikázať
osobe vedúcej účet, aby mu vyplatila zostatok na účte do výšky zabezpečenej pohľadávky,
ak jej oznámi výšku a splatnosť zabezpečenej pohľadávky.
Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie
prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu alebo k pohľadávke z úveru, ak zmluvu o
zriadení záložného práva uzavreli osoby uvedené v § 1651, sa zriaďuje zmluvou o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje.
(2)
Záložné právo k pohľadávke z účtu alebo vkladu vzniká pripísaním peňažných prostriedkov
na dohodnutý účet alebo iným okamihom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva.
Záložné právo k pohľadávke z úveru vzniká prijatím pohľadávky z úveru záložným veriteľom
v písomnej forme vrátane jej elektronickej podoby, alebo iným okamihom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva. Registrácia v registri záložných práv sa nevyžaduje.
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom
najstaršie, bez ohľadu na ich registráciu v registri záložných práv.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane
iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná
pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanoveným
zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 1618 ods. 1, § 1620, § 1621 ods. 2, § 1625 ods. 2 a 3 a § 1629 sa nepoužijú.
V záložnej zmluve možno dohodnúť ako spôsob výkonu záložného práva najmä započítanie
proti zabezpečenej pohľadávke, použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky
alebo predaj úverovej pohľadávky. Ak ide o úverovú pohľadávku, možno dohodnúť aj jej
prevod na záložného veriteľa; v takom prípade musí byť v záložnej zmluve dohodnutý
spôsob ocenenia úverovej pohľadávky.
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávke
z účtu alebo vkladu, je záložný veriteľ oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať;
pritom koná v mene záložcu a na svoj účet.
(2)
Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.
Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná
pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej
pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na
miesto pôvodného zálohu.
(2)
Na posúdenie poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci
čas vzniku záložného práva.
(3)
Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého
záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie pohľadávka z účtu alebo inej formy
vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi.
(4)
Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom
rovnocenného zálohu na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu
na záložného veriteľa.
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, môže záložný
veriteľ namiesto postupu podľa § 1649 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť
na jej vyrovnanie.
Ustanovenia § 1644 až 1650 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzavreli tieto osoby:
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú
zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (členský štát),
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka,
Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka
a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa,
zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná
správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických
peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písm. c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci
svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré
môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom v zahraničí
s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písm. c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným
predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,
ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací
agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových
cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti
vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými
nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym
depozitárom, alebo
g)
iná osoba, ako je uvedená v písm. a) až f), ak sú splnené tieto podmienky
1.
druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb podľa písm. a) až d) a f),
2.
záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát
alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vyporiadanie môže byť predmetom zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu.
Ustanovenia § 1644 až 1651 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov poskytnutých spotrebiteľovi
podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva
k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa § 1651 písm. b).
Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr
do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade
poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe
určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
registrácia v osobitnom registri.
(2)
Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť záložcovi.
Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej
zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku, po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
zánikom zabezpečenej pohľadávky; ustanovenie § 487 ods. 2 tým nie je dotknuté,
b)
zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje,
c)
ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d)
uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e)
vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f)
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania
a sú splnené podmienky podľa § 1611 ods. 1 a 3, alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení
náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom
a sú splnené podmienky podľa § 1611 ods. 2 a 3,
g)
ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca
môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h)
iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim zo
zákona,
i)
ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv
alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti o výmaz
záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu
po zániku záložného práva; ustanovenia § 1608 sa použijú primerane.
(2)
Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej
moci, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci
o zrušení záložného práva.
(3)
Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný
žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení dlhu alebo inou listinou preukazujúcou
zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný
záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu po zániku
záložného práva vrátiť zverený záloh záložcovi.
Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom (ďalej
len „založená pohľadávka“). Záloh zabezpečujúci založenú pohľadávku je podzálohom;
veriteľ, v prospech ktorého sa založená pohľadávka zakladá, je podzáložným veriteľom.
(2)
Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas záložcu podzálohu.
(3)
Ak sa na vznik záložného práva k podzálohu vyžaduje zápis do registra záložných práv
alebo do osobitného registra, vzniká podzáložné právo zápisom do tohto registra.
Podzáložné právo je voči záložcovi podzálohu účinné, len ak mu jeho vznik písomne
oznámi záložný veriteľ alebo ak mu ho preukáže podzáložný veriteľ. Na preukázanie
vzniku podzáložného práva postačuje výpis z registra záložných práv alebo z osobitného
registra, ak sa na vznik podzáložného práva vyžaduje zápis do takého registra.
Ak nie je riadne a včas splnená pohľadávka zabezpečená podzáložným právom ani založená
pohľadávka, môže sa podzáložný veriteľ namiesto záložného veriteľa domáhať uspokojenia
z podzálohu.
(2)
Na podzáložné právo sa primerane použijú ustanovenia o záložnom práve.
(3)
Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú, ak sa na záložné právo k založenej pohľadávke
alebo na záložné právo zabezpečujúce založenú pohľadávku použijú § 1644 až 1652.
Predkupné právo predstavuje právo oprávneného kúpiť vec a povinnosť vlastníka vec
predať v prípade vopred dohodnutých podmienok alebo ak by chcel vlastník jej vlastníctvo
previesť na inú osobu.
Zmluvné predkupné právo s vecnoprávnym účinkom možno zriadiť iba k veci, ktorá je
predmetom evidencie v katastri nehnuteľností alebo inom majetkovom registri, a vzniká
zápisom do tohto registra.
Vlastník vykoná ponuku na odkúpenie veci podľa dohodnutých podmienok.
(2)
Vlastník je povinný ponúknuť odkúpenie veci oprávnenému z predkupného práva pred
jej plánovaným prevodom tretej osobe.
(3)
Ponuka sa vykoná oznámením všetkých podmienok prevodu oprávnenému z predkupného práva.
Ak ide o nehnuteľnosť alebo inú vec, na prevod ktorej sa vyžaduje uzavretie zmluvy
v písomnej forme, musí byť ponuka písomná a musí byť k nej priložený návrh zmluvy.
Ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnený
z predkupného práva vyplatiť hnuteľnú vec do ôsmich dní od vykonania ponuky, právo
alebo inú majetkovú hodnotu do jedného mesiaca od vykonania ponuky, nehnuteľnú vec,
byt alebo nebytový priestor do dvoch mesiacov od vykonania ponuky. Namiesto vyplatenia
kúpnej ceny môže v lehote podľa prvej vety oprávnený z predkupného práva na vlastné
náklady zložiť kúpnu cenu do notárskej úschovy alebo ju vinkulovať v banke. Túto skutočnosť
musí v lehote podľa prvej vety vlastníkovi preukázať.
(2)
Ak lehota podľa odseku 1 márne uplynie, platí, že oprávnený predkupné právo nevyužil.
(3)
Ak sa vykonáva predkupné právo k nehnuteľnosti alebo k inej veci, na prevod ktorej
sa vyžaduje uzavretie zmluvy v písomnej forme, je oprávnený z predkupného práva povinný
na účel prijatia návrhu na uzavretie zmluvy v lehote podľa odseku 1 uzavrieť s vlastníkom
písomnú zmluvu v súlade s návrhom vlastníka podľa § 1669 ods. 3. Návrh môže byť pred
podpisom upravený podľa obsahu oznámení o výkone predkupného práva doručených spoluvlastníkmi.
Predkupné právo môže byť zriadené na dobu určitú alebo bez časového obmedzenia.
(2)
Ak oprávnený z predkupného práva nevyužil svoje predkupné právo, zostáva mu toto
predkupné právo zachované aj voči právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Ak bolo porušené predkupné právo, môže sa oprávnený z predkupného práva domáhať,
aby mu nadobúdateľ ponúkol predmet jeho predkupného práva na predaj, a to za rovnakých
podmienok, za akých ho sám nadobudol. Toto právo zanikne, ak ho oprávnený z predkupného
práva neuplatnil v lehote šesť mesiacov od prevodu vlastníctva, ktorým bolo porušené
jeho predkupného právo.
(2)
Bez ohľadu na uplatnenie práva podľa odseku 1 a trvanie predkupného práva podľa § 1672 ods. 2 má oprávnený právo proti pôvodnému vlastníkovi veci nárok na náhradu škody spôsobenej
porušením predkupného práva.
Zmluvné predkupné právo, ktoré vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností alebo zápisom
do príslušného registra, zaniká výmazom z tohto registra, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
(2)
Návrh na výmaz predkupného práva z katastra nehnuteľností alebo príslušného registra
môže podať oprávnený z predkupného práva na základe jednostranného vyhlásenia, že
sa vzdáva predkupného práva; pravosť podpisu oprávneného z predkupného práva musí
byť úradne osvedčená. Na základe zmluvy, ktorou bolo predkupné právo zrušené, alebo
ak predkupné právo zaniklo uplynutím času, môže návrh na výmaz predkupného práva z
katastra nehnuteľností alebo príslušného registra podať oprávnený z predkupného práva
ako aj povinný z predkupného práva.
Predkupné právo zanikne, ak okolnosti, z ktorých zmluvné strany vychádzali pri jeho
zriadení, sa zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa riadili
záväzkami vyplývajúcimi z predkupného práva.
Zadržať vec podľa § 1676 a 1677 nemôže ten, kto ju má u seba v rozpore s právom, najmä ak sa jej zmocnil násilne
alebo ľsťou.
(2)
Zádržné právo nemá ten, kto mal povinnosť naložiť s vecou spôsobom, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom zádržného práva; to neplatí, ak mal vec u seba pri začatí konkurzného konania,
reštrukturalizačného konania, oddlžovacieho konania, verejnej preventívnej reštrukturalizácie
alebo exekučného konania, ktorého predmetom je riešenie úpadku, hroziaceho úpadku
alebo exekúcia dlžníka.
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho
dôvodoch.
(2)
Veriteľ je povinný starať sa o zadržanú vec s náležitou starostlivosťou a má voči
dlžníkovi právo na náhradu nákladov ako oprávnený držiteľ. Užívať zadržanú vec môže
veriteľ len so súhlasom dlžníka, a to tak, aby na veci nespôsobil škodu.
Pri speňažení zadržanej veci patrí veriteľovi, ktorý vec zadržal, právo prednostného
uspokojenia z výťažku pred iným veriteľom, a to aj pred záložným veriteľom.
Zádržné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom zadržanej veci, poskytnutím
dostatočnej zábezpeky veriteľovi, vzdaním sa zádržného práva alebo vrátením veci dlžníkovi.
Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na budovu, v ktorej sa nachádzajú aspoň dva byty
alebo nebytové priestory, s vlastníctvom ktorých je nerozlučne spojené pridružené
spoluvlastníctvo spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku alebo iné spoločné
vecné právo k pozemku (dom).
(2)
Práva a povinnosti týkajúce sa správy domu upravuje osobitný predpis.
Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sa nachádzajú v dome a spolu
s príslušenstvom bytu slúžia na trvalé uspokojovanie potrieb bývania ako samostatná
bytová jednotka.
(2)
Podlahovou plochou bytu sa rozumie plocha všetkých miestností bytu bez plochy balkónu,
lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy
bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu.
Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sa nachádzajú
v dome a sú spolu s príslušenstvom určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom
nie sú spoločné časti ani príslušenstvo domu.
(2)
Podlahovou plochou nebytového priestoru sa rozumie plocha všetkých miestností nebytového
priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou
časťou domu; do podlahovej plochy nebytového priestoru sa započítava aj plocha miestností,
ktoré tvoria príslušenstvo nebytového priestoru.
(3)
Príslušenstvom nebytového priestoru sa rozumejú len vedľajšie miestnosti a priestory,
ktoré sa nachádzajú mimo nebytového priestoru; príslušenstvom nebytového priestoru
nie sú miestnosti nachádzajúce sa priamo v nebytovom priestore.
Pozemkom sa na účely tejto hlavy rozumie pozemok, na ktorom je postavený dom ako
aj priľahlý pozemok, ak nie je ustanovené inak.
(2)
S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastnícke
právo k pozemku alebo služobnosť spočívajúca v práve pozemok užívať, a to najmä právo
prechodu, prejazdu, parkovania, umiestnenia inžinierských sietí a príslušenstva domu,
a ďalšieho užívania podľa zaužívaného spôsobu a potrieb vlastníkov v dome, podľa účelu
a umiestnenia pozemku, ako aj na činnosti nevyhnutné na výkon správy domu a pozemku.
Služobnosť vzniká spolu so vznikom domu podľa § 1698 až 1701.
(3)
Vlastník pozemku, ku ktorému vzniká služobnosť podľa odseku 2, má právo na primeranú
jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú si môže uplatniť voči
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome vo všeobecnej premlčacej lehote podľa
§ 138 plynúcej od vzniku služobnosti, ak táto náhrada nebola medzi vlastníkom domu a vlastníkom
pozemku usporiadaná inak.
Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok nachádzajúci sa pri dome alebo viacerých domoch,
ktorý priamo súvisí s ich užívaním, pričom bol takto spravidla určený už od výstavby
domu alebo domov; na tomto pozemku sú najmä parky, záhrady, prístupové cesty, spevnené
plochy, parkovacie plochy, nádvoria či príslušenstvo domu.
(2)
Dom môže mať aj viacero priľahlých pozemkov. Priľahlý pozemok môže byť aj v spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch za podmienok podľa odseku
3. V prípade sporu sa môžu vlastníci na súde domáhať určenia, že určitý pozemok je
priľahlý.
(3)
Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo vo viacerých domoch, ku ktorým
patria aj pozemky podľa odseku 1, ktoré spolu vzájomne účelovo a funkčne súvisia,
môže vzniknúť pridružené spoluvlastníctvo k týmto pozemkom.
(4)
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch podľa odseku 3 sa určí podľa § 1697 a uvedie sa vo vyhlásení vlastníka domu podľa § 1703.
Spoločnými časťami domu sa rozumejú tie časti domu, určené na užívanie všetkými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, ktoré sú podľa svojej povahy potrebné na jeho zachovanie,
bezpečnosť a riadnu prevádzku vrátane jeho hlavných stavebných konštrukcií a prípojok,
ako aj na zachovanie tvaru i vzhľadu celého domu, ak zákon neustanovuje inak; spoločnými
časťami domu sú aj technologické zariadenia, a to aj keď sú umiestnené mimo domu.
(2)
Príslušenstvom domu sa rozumejú stavby umiestnené spravidla na priľahlom pozemku,
ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu alebo viacerým domom,
pričom nie sú stavebnou súčasťou domu, najmä prístrešky, kôlne, altány, ihriská, nádvoria,
plochy určené na parkovanie, oplotenia, trafostanice, odovzdávacia stanica tepla,
čistička odpadových vôd, septik, či iné stavby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie
prevádzky a správy domu a pozemku; ustanovenia § 1687 ods. 2 až 4 sa použijú primerane.
(3)
Na účel správy domu sa za spoločné časti domu považujú aj také časti, ktoré priliehajú
len k niektorým bytom a nebytovým priestorom alebo ktoré boli prenechané na výlučné
užívanie niektorému alebo viacerým vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
V pridruženom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú
spoločné časti domu, príslušenstvo domu a pozemok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Užívanie spoločných častí a príslušenstva domu a priľahlého pozemkujedným alebo viacerými vlastníkmi
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo výlučne užívať spoločné časti domu,
príslušenstvo alebo pozemok, ak
a)
z ich stavebnotechnického alebo účelového určenia vyplýva, že majú byť užívané len
s určitým bytom alebo nebytovým priestorom v dome,
b)
sú určené na výlučné užívanie v zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe, na základe
ktorých došlo k prvému nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru,
c)
tak rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome alebo vo viacerých domoch,
ak ide o priľahlé pozemky podľa § 1687 ods. 2 alebo príslušenstvo podľa § 1688 ods. 2,
d)
toto právo vyplýva z rozhodnutia súdu, alebo
e)
toto právo vyplýva z vyhlásenia vlastníka domu podľa § 1703.
(2)
Právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo domu alebo pozemok môže patriť
viacerým vlastníkom bytov a nebytových priestorov spoločne.
(3)
Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú právo požadovať od vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru, ktorý má právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo
alebo pozemok náhradu za toto právo len v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a d).
(4)
Informácia o práve na výlučné užívanie spoločných častí domu, príslušenstva a pozemku
sa zapíše do katastra nehnuteľností. Návrh na zápis tohto práva je oprávnená podať
na príslušný orgán osoba oprávnená z tohto práva alebo iná osoba, ktorá na tom má
právny záujem.
Právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo alebo pozemok prechádza na
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru, s ktorým je spojené, ak toto právo nie
je v rozhodnutí vlastníkov udelené určitému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru.
(2)
Samostatný prevod alebo prechod práva výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo
alebo priľahlý pozemok nie je prípustný bez súčasného prevodu alebo prechodu bytu
alebo nebytového priestoru, s ktorým je spojené.
Právo výlučne užívať určité garážové stojisko je právo spojené so spoluvlastníckym
podielom na garáži v dome, ktoré vzniká prevodom alebo prechodom spoluvlastníckeho
podielu na garáži v dome. Právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého
garážového stojiska môže zaniknúť len s jeho písomným súhlasom.
(2)
Právo výlučne užívať určité garážové stojisko môže patriť viacerým spoluvlastníkom
garáže v dome spoločne.
(3)
Informácia o práve spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového
stojiska sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Právo výlučne užívať určité garážové stojisko prechádza na nadobúdateľa spolu so
spoluvlastníckym podielom ku garáži v dome, s ktorým je spojené.
(2)
Samostatný prevod alebo prechod práva výlučne užívať určité garážové stojisko bez
prevodu alebo prechodu spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome nie je prípustný.
(3)
Spoluvlastník garáže v dome, ktorý má právo výlučne užívať určité garážové stojisko,
je oprávnený ho prenechať inej osobe do užívania aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov
garáže v dome.
(4)
Za právo výlučne užívať určité garážové stojisko nepatrí ostatným spoluvlastníkom
garáže v dome náhrada.
Ustanovenia § 1692 a 1693 sa použijú primerane aj na výlučné užívanie skladového priestoru, ktorý je časťou
nebytového priestoru v dome určeného na skladovanie a ktorý je fyzicky oddelený od
ostatných častí tohto nebytového priestoru, ak nejde o príslušenstvo bytu.
S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome prechádza na nadobúdateľa aj pridružené
spoluvlastníctvo spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku alebo iné spoločné
vecné práva k pozemku ako aj ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu
a nebytového priestoru vrátane práv a povinností vyplývajúcich z vyhlásenia vlastníka
domu podľa § 1703, o ktorých to ustanovuje zákon.
Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku sa nemôžu domáhať
zrušenia pridruženého spoluvlastníctva podľa tohto zákona.
(2)
Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku môžu rozhodnúť
alebo sa dohodnúť o zrušení pridruženého spoluvlastníctva k akémukoľvek predmetu tohto
spoluvlastníctva, pričom na takéto rozhodnutie alebo dohodu je potrebný súhlas všetkých
spoluvlastníkov. V prípade dohody podľa predchádzajúcej vety sa vyžaduje písomná forma.
(3)
Ak je byt, nebytový priestor, spoločné časti, príslušenstvo domu alebo pozemok zaťažený
vecným právom, na platnosť právnych úkonov podľa odseku 2 sa vyžaduje písomný súhlas
osoby oprávnenej z tohto vecného práva.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, príslušenstve domu
a pozemku sa určí pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru
k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí,
ak je vyhlásením podľa § 1703 veľkosť spoluvlastníckych podielov určená inak, a to s ohľadom na povahu, rozmery
alebo umiestnenie bytu a nebytového priestoru, alebo ak sú podiely určené a rovnaké.
(2)
Veľkosť spoluvlastníckych podielov na priľahlých pozemkoch a príslušenstve v pridruženom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch sa určí
pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov vo všetkých domoch, v ktorých pridruženom
spoluvlastníctve je priľahlý pozemok alebo príslušenstvo; to neplatí, ak sa vlastníci
dohodnú inak.
(3)
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo domáhať sa zmeny veľkosti spoluvlastníckeho
podielu, ak sa podstatne zmenili okolnosti alebo pôvodné určenie tohto podielu je
zjavne nespravodlivé.
(4)
Ak na návrh vlastníka bytu alebo nebytového priestoru podľa odseku 3 nedôjde k požadovanej
zmene spoluvlastníckych podielov, môže o zmene rozhodnúť súd. Ak boli spoluvlastnícke
podiely určené vyhlásením podľa § 1703, má takáto zmena za následok zmenu vyhlásenia.
Ak sa zmluvné strany na základe zmluvy o výstavbe uzavretej podľa tohto zákona dohodli
na výstavbe alebo zmene domu, vznikajú byty a nebytové priestory výstavbou, ak je
dom aspoň v takom stupni rozostavanosti, že je už navonok ohraničený obvodovými stenami
a strešnou konštrukciou a byty a nebytové priestory sú v ňom stavebnotechnicky oddelené
obvodovými stenami.
Ak sa na základe vyhlásenia vlastníka domu (vyhlásenie) rozdelí dom na byty a nebytové
priestory, vznikne vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom zápisom do katastra
nehnuteľností.
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov môže vzniknúť aj dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo vyporiadaní
spoločného imania manželov, ako aj v iných prípadoch, ktoré pripúšťa tento zákon.
(2)
Rozhodnutie súdu podľa odseku 1 musí obsahovať náležitosti vyhlásenia podľa § 1703.
Pri rozdelení práva k domu na vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom podľa
§ 1700 až 1702 sa v písomnom vyhlásení uvedú údaje aspoň v rozsahu:
a)
označenie pozemku, domu, obce a katastrálneho územia,
b)
označenie jednotlivých bytov a nebytových priestorov aspoň ich:
1.
číslom, ich umiestnením (poschodie, číslo vchodu) s určením účelu ich užívania podľa
osobitného predpisu,
2.
určením a popisom spoločných častí domu so zreteľom k ich stavebnej, technickej alebo
užívacej povahe a s prípadným určením, ktoré z nich sú vyhradené na výlučné užívanie
len niektorým vlastníkom bytov a nebytových priestorov,
3.
veľkosťou spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, pozemku pod domom
a priľahlom pozemku, príslušenstve domu a spôsob jeho určenia podľa § 1697,
c)
označenie vecných práv k pozemku a, ak od dokončenia výstavby domu uplynulo menej
ako desať rokov, aj označenie práv a povinností zo záväzkov týkajúcich sa spoločných
častí domu, príslušenstva a pozemku ako aj práv z nesplnenia, ktoré prechádzajú spolu
so vznikom vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru na všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov alebo len na niektorých z nich a označenie zhotoviteľa
domu alebo inej osoby zodpovednej za výstavbu domu.
(2)
Ak má rozdelením podľa odseku 1 vzniknúť dom podľa § 1682 uvedie sa vo vyhlásení aj spôsob zabezpečenia správy domu podľa osobitného predpisu
ako aj
a)
pravidlá pre výkon správy domu,
b)
pravidlá pre užívanie spoločných častí domu, príslušenstva a pozemku ako aj
c)
určenie osoby zodpovednej za správu domu a platby spojené so správou domu, príslušenstva
a pozemku, a to aj v prípade, ak si vlastníci budú zabezpečovať ich správu sami.
(3)
K vyhláseniu sa priloží dokumentácia podľa osobitného predpisu, z ktorej sú zrejmé
situačné plány jednotlivých poschodí s vyznačením polohy, rozmerov a plochy všetkých
bytov a nebytových priestorov v dome vrátane vyznačenia garážových stojísk a skladových
priestorov, spoločných častí domu, ako aj identifikácia pozemku, na ktorom je dom
postavený, a prípadne aj priľahlého pozemku s písomným súhlasom vlastníka tohto pozemku
so vznikom domu s úradne osvedčenou pravosťou podpisu, ak vlastník pozemku nie je
vlastníkom domu.
(4)
Náležitosti vyhlásenia podľa odsekov 1 až 3 musia byť súčasťou návrhu na zápis domu
spolu s bytmi a nebytovými priestormi do katastra nehnuteľností. Ak táto náležitosť
nie je splnená alebo súhlas vlastníka pozemku podľa odseku 3 nie je predložený k vyhláseniu,
príslušný orgán spravujúci kataster nehnuteľností nepovolí zápis účinkov vyhlásenia
do katastra nehnuteľností.
Ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom do katastra nehnuteľností
na základe vyhlásenia podľa § 1700, následne už nemožno určiť, že vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom nevzniklo,
ak k nim tretia osoba nadobudla vlastnícke právo dobromyseľne.
Ak vyhlásenie vlastníka domu alebo dohoda spoluvlastníkov podľa § 1700 a 1701 vymedzí byt alebo nebytový priestor neurčitým alebo nesprávnym spôsobom a ak túto
vadu vlastník domu alebo iná oprávnená osoba neodstráni bez zbytočného odkladu po
tom, čo ho na vadu upozornila tretia osoba, ktorá na tom má právny záujem, môžu túto
vadu odstrániť vlastníci dotknutých bytov alebo nebytových priestorov spoločným vyhlásením
vlastníkov dotknutých vadou. Ak k tomu nedôjde, môže o odstránení vád vyhlásenia rozhodnúť
súd na návrh osoby, ktorá má na tom oprávnený záujem.
(2)
Ak vyhlásenie obsahuje nesprávne alebo neurčito vymedzený spoluvlastnícky podiel
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na spoločných častiach domu, príslušenstve
domu alebo pozemku, na takéto vymedzenie sa neprihliada a použije sa § 1697 ods. 1; na odstránenie vád vyhlásenia sa uplatní postup podľa odseku 1.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu vyhlásenie podľa § 1703 zmeniť.
(2)
Na zmenu vyhlásenia sa vyžaduje písomný súhlas vlastníka bytu a nebytového priestoru,
ktorého práv a povinností sa zmena dotkne. Ak na byte alebo nebytovom priestore viazne
záložné právo, vyžaduje sa rovnako súhlas záložného veriteľa, ak sa zmena dotkne aj
jeho práv a povinností. Na účinnosť zmeny vyhlásenia sa okrem súhlasu vlastníka podľa
prvej vety vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ak sa zmena týka všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(3)
Na zmenu vyhlásenia postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ak sa zmena týka
a)
spoločných častí, príslušenstva domu alebo pozemku, pri ktorých sa nemení veľkosť
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, príslušenstve domu a pozemku,
ak nejde o spoločnú časť, príslušenstvo domu alebo pozemok vo výlučnom užívaní vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru,
b)
účelu užívania bytu alebo nebytového priestoru na základe žiadosti jeho vlastníka
alebo
c)
pravidiel pre správu domu, ak sú určené vo vyhlásení.
(4)
Ak dôjde k zmene vyhlásenia, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní bez
zbytočného odkladu od prijatia zmeny založiť úplné znenie vyhlásenia spolu s návrhom
na zápis zmien z neho vyplývajúcich do katastra nehnuteľností, a to prostredníctvom
osoby zodpovednej za správu domu; to platí aj v prípade, ak sú náležitosti vyhlásenia
obsiahnuté v zmluve o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe domu.
Prevod vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru
Vlastník bytu a nebytového priestoru má právo byt a nebytový priestor spravovať a
užívať spoločné časti domu, pričom pri výkone tohto práva je obmedzený výkonom vlastníckych
práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri výkone vlastníckeho práva
nesmie vlastník bytu alebo nebytového priestoru ohroziť ani poškodiť spoločné časti
domu, ani jeho príslušenstvo. Zmeniť spoločné časti domu a jeho príslušenstvo je možné
len na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(2)
Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný počínať si tak, aby pri akomkoľvek
nakladaní so svojím bytom alebo nebytovým priestorom, pri ich užívaní či pri vykonávaní
zmien nad mieru primeranú pomerom nerušil, nesťažil a ani neohrozil ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov pri výkone ich vlastníckeho či iného práva.
(3)
Právne úkony pri výkone správy týkajúce sa spoločných častí domu, príslušenstva domu
a pozemku vykonáva osoba zodpovedná za správu domu v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Tieto právne úkony zaväzujú všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.
(4)
Osoba zodpovedná za správu domu koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov pri výkone správy domu a pozemku pred súdom a iným orgánom
verejnej moci, ak sa nepreukáže rozpor jej záujmov so zastupovanými vlastníkmi.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný na svoje náklady byt a nebytový
priestor udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať
ich údržbu a opravy; to platí okrem opráv aj o spoločných častiach domu, príslušenstve
domu a priľahlom pozemku alebo jeho časti, ktoré má vlastník bytu alebo nebytového
priestoru vyhradené na výlučné užívanie. Mieru znášania nákladov na bežnú údržbu a
prevádzku na tieto predmety pridruženého spoluvlastníctva sú vlastníci povinní upraviť
v zmluve alebo rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak k takejto úprave
nedôjde, sú povinní znášať náklady v miere určenej podľa osobitného predpisu.
(2)
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný odstrániť vady a poškodenia,
ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch alebo na spoločných častiach domu
spôsobil sám, alebo ktoré spôsobili osoby, ktoré užívajú jeho byt alebo nebytový priestor.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je od nadobudnutia vlastníckeho práva
povinný riadiť sa pravidlami pre správu domu a pre užívanie spoločných častí domu,
príslušenstva domu a pozemku, ktoré sa pre neho stávajú záväznými.
(2)
Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný zabezpečiť, aby pravidlá pre výkon
správy domu dodržiavali aj osoby, ktorým umožnil vstup do domu alebo bytu či nebytového
priestoru; to platí aj pri ich prenechaní do užívania tretej osobe.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe
domu a pozemku. Vlastník bytu a nebytového priestoru rozhoduje ako spoluvlastník o
všetkých veciach, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku
v súlade s ustanoveniami tohto zákona a osobitného predpisu.
(2)
Právo podľa odseku 1 nemožno dohodou vylúčiť ani obmedziť.
(3)
Za každý byt a nebytový priestor má vlastník bytu alebo nebytového priestoru jeden
hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor
vo vlastníctve viacerých osôb, môže uplatniť svoje hlasovacie právo ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov zúčastnených na hlasovaní. Ak medzi nimi pri hlasovaní nastane nezhoda
prejavu vôle, na takýto hlas sa neprihliada; to neplatí, ak hlasovacie právo uplatní
väčšinový spoluvlastník bytu alebo nebytového priestoru.
(4)
Ak sa rozhoduje o správe pozemku alebo príslušenstva v pridruženom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch podľa § 1687 ods. 2, vlastníci hlasujú podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na tomto pozemku
alebo príslušenstve. Ak sa takéto rozhodnutie týka obsahu vyhlásenia podľa § 1703, sú vlastníci povinní vykonať aj zmenu vyhlásenia podľa § 1706.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný zdržať sa všetkého, čo bráni
údržbe, oprave, úprave, prestavbe či iných zásahov do domu alebo spoločných častí
domu alebo príslušenstva domu.
(2)
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve
na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi
spoločenstva alebo inej osobe oprávnenej vykonávať správu domu alebo nimi povereným
osobám na účel vykonania obhliadky, údržby, opravy, úpravy, modernizácie, či rekonštrukcie
spoločných častí domu prístupných len z jeho bytu alebo nebytového priestoru; to platí
aj pre montáž, údržbu, výmenu a kontrolu zariadení na meranie spotreby tepla, chladu,
vody, plynu, či iných energií v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt.
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu alebo
nebytového priestoru oprávneným osobám, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
(3)
Ak dôjde výkonom činností podľa odseku 2 alebo ich nevykonaním k poškodeniu bytu
alebo nebytového priestoru, nahradia ostatní spoluvlastníci domu dotknutému vlastníkovi
bytu alebo nebytového priestoru vzniknutú škodu; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Ak však vykonával tieto práce vo svojom záujme len niektorý vlastník bytu alebo nebytového
priestoru, nahradí škodu sám.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru nesmie vykonávať úpravy bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktorými by v neprimeranom rozsahu ohrozoval, obmedzoval alebo rušil
ostatných, alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2)
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý stavebne upravuje byt alebo nebytový
priestor alebo zasahuje do spoločných častí domu, je povinný na výzvu umožniť prístup
do bytu alebo nebytového priestoru osobe zodpovednej za správu domu, alebo inej poverenej
osobe na účel kontroly, či stavebné úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia
spoločné časti domu.
(3)
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní vstup do bytu alebo nebytového
priestoru, je osoba zodpovedná za správu domu oprávnená obrátiť sa na súd, aby ten
vlastníkovi bytu a nebytového priestoru uložil povinnosť podľa odseku 2.
Na návrh osoby zodpovednej za správu domu alebo dotknutého vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru môže súd nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru, ak vlastník bytu
alebo nebytového priestoru svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných
vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje
jeho výkon najmä tým, že
a)
hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor alebo spoločné časti domu,
b)
sústavne narušuje pokojné užívanie ostatných vlastníkov,
Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný do jedného mesiaca od nadobudnutia
vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru oznámiť osobe zodpovednej za
správu domu svoju adresu, prípadne aj elektronickú adresu a telefonický kontakt, platobné
údaje, ako aj počet osôb, ktoré budú byt užívať.
(2)
Táto povinnosť platí obdobne aj vtedy, ak nastanú akékoľvek zmeny údajov podľa odseku
1. Ak si vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinnosť nesplní, osoba zodpovedná
za správu domu je oprávnená zabezpečiť si tieto údaje na náklady dotknutého vlastníka
a zároveň je oprávnená vlastníkovi doručovať písomnosti na adresu domu alebo na poslednú
známu adresu vlastníka. Ak vlastník nenahlási počet osôb, ktoré budú byt alebo nebytový
priestor užívať, počet osôb pre podieľanie sa na nákladoch domu určí zmluva alebo
rozhodnutie vlastníkov.
(3)
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru prenechal ich užívanie tretej osobe,
je povinný oznámiť osobe zodpovednej za správu domu na jej žiadosť v prípade existencie
naliehavého dôvodu meno, priezvisko, adresu a telefonický kontakt ako aj osobné údaje
tejto osoby v rozsahu údajov podľa odseku 1, pričom osoba zodpovedná za správu domu
je oprávnená ich spracúvať.
Osoba zodpovedná za správu domu je povinná spracúvať osobné údaje podľa § 1716 ods. 1 a 3 ako prevádzkovateľ na účely zabezpečenia správy domu a výkon práv a povinností súvisiacich
s užívaním bytov a nebytových priestorov v súlade s osobitnými predpismi.
Vlastník bytu a nebytového priestoru má právo, aby mu osoba zodpovedná za správu
domu oznámila meno, priezvisko a adresu ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome, alebo ich užívateľa, ich elektronickú adresu, či telefonický kontakt,
ak má na to vlastník bytu alebo nebytového priestoru dôvod hodný osobitného zreteľa,
osobitne v prípadoch podľa § 1715.
(2)
Osoba zodpovedná za správu domu je povinná poskytnúť osobné údaje podľa odseku 1
v nevyhnutnom rozsahu a len na účely uplatnenia práv a povinností vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru vyplývajúcich zo zásahov do vlastníckeho práva. Údaje sa poskytujú
výlučne vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má voči osobe zodpovednej za správu domu
právo nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa správy domu a pozemku alebo čerpania
fondu prevádzky, údržby a opráv, a to najmä uzavretých zmlúv s tretími osobami, výpisov
z účtov domu, účtovných kníh a iných dokladov; osoba zodpovedná za správu domu je
povinná žiadosti vlastníka vyhovieť bez zbytočného odkladu, pričom nesmie výkon tohto
práva vlastníkovi odoprieť.
(2)
V rámci výkonu práva podľa odseku 1 má vlastník bytu a nebytového priestoru právo
vyhotovovať si fotodokumentáciu týchto dokladov, a to na vlastné náklady alebo za
úhradu vecných nákladov osobe zodpovednej za správu domu. Táto osoba môže vlastníkovi
poskytnúť požadované informácie a doklady aj elektronickými prostriedkami, ak o to
vlastník prejaví záujem alebo ak je to dohodnuté v zmluve, alebo v pravidlách pre
výkon správy domu.
Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný mesačne uhrádzať platby do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
domu, ak nie je rozhodnutím súdu určené inak z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Splatnosť platieb je najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, na ktorý sa platba vzťahuje.
Povinnosť vlastníka podľa tohto odseku platí bez ohľadu na to, či sa byt alebo nebytový
priestor užíva.
(2)
Výšku platby do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových
priestorov vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady spojené
so správou domu. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov nerozhodnú do konca kalendárneho
roka o zmene výšky platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, platí doterajšia výška
platby aj na ďalšie obdobie.
Ak niektorá zo spoločných častí domu, príslušenstvo domu alebo priľahlý pozemok sú
určené na výlučné užívanie len niektorému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru
alebo niekoľkým vlastníkom k ich spoločnému užívaniu podľa § 1690 ods. 1 písm. c), vlastníci môžu rozhodnúť, že výška platby do fondu prevádzky údržby a opráv sa týmto
vlastníkom určí so zreteľom k povahe, rozmerom a umiestneniu tejto časti domu a rozsahu
povinností vlastníka spravovať ju na vlastné náklady.
Platby určené na odmenu osoby, ktorá dom a pozemok spravuje, a podobné náklady vlastnej
činnosti týkajúcej sa správy domu a pozemku sa rozvrhnú na základe zmluvy a v súlade
s osobitným predpisom.
Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný poukazovať mesačne zálohy na plnenia
poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, a to od nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytu a nebytovému priestoru a bez ohľadu na to, či sa byt alebo nebytový priestor
užíva. Splatnosť záloh je najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, na ktorý sa platba
vzťahuje.
(2)
Osoba zodpovedná za správu domu je povinná vyúčtovať vlastníkovi bytu a nebytového
priestoru zaplatené zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru
najneskôr do 31. mája kalendárneho roku s prihliadnutím na skutočné náklady pripadajúce
na byt a nebytový priestor za uplynulý kalendárny rok; na prípadné zmeny vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru počas kalendárneho roka, ktorého sa ročné vyúčtovanie
týka sa pri vyhotovení vyúčtovania neprihliada. Osoba zodpovedná za správu domu je
povinná odoslať ročné vyúčtovanie na jednotlivé byty a nebytové priestory vlastníkovi
bytu a nebytového priestoru najneskôr v lehote podľa predchádzajúcej vety; táto lehota
neplatí, ak dôjde k zmene osoby zodpovednej za správu domu v období od 1. marca do
31. mája kalendárneho roku. V takom prípade, sa lehota podľa prvej vety tohto odseku
predlžuje o tri mesiace.
(3)
Ak nie je určená alebo dohodnutá lehota splatnosti nedoplatku alebo preplatku vyúčtovania
záloh, sú splatné do jedného mesiaca od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2 alebo
do jedného mesiaca od odoslania vyúčtovania záloh, ak došlo k jeho dôjdeniu vlastníkovi
bytu a nebytového priestoru po lehote uvedenej v odseku 2.
(4)
Podrobnosti o obsahových náležitostiach ročného vyúčtovania záloh na plnenia poskytované
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Na nadobúdateľa s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru prechádzajú všetky práva
a povinnosti súvisiace so správou domu a pozemku voči ostatným vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome a osobe zodpovednej za správu domu.
(2)
Pri prevode vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru nevzniká osobe zodpovednej
za správu domu povinnosť vyúčtovať zálohy na plnenia ku dňu účinnosti prevodu.
Pri prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru je prevodca povinný nadobúdateľovi
doložiť potvrdenie osoby zodpovednej za správu domu nie staršie ako jeden mesiac o
dlhoch súvisiacich so správou domu a pozemku, ktoré prejdú na nadobúdateľa, prípadne,
že takéto dlhy neexistujú; porušenie povinnosti prevodcu podľa tohto ustanovenia nemá
vplyv na platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru.
(2)
Za dlhy, ktoré na nadobúdateľa bytu a nebytového priestoru prešli ku dňu nadobudnutia
vlastníctva, ručí prevodca voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome; to platí aj v prípade porušenia povinnosti prevodcu podľa odseku 1.
Práva a povinnosti z nesplnenia voči zhotoviteľovi domu alebo inej osobe zodpovednej
za výstavbu domu prechádzajú z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa bytu alebo nebytového
priestoru v dome spolu s ostatnými právami a povinnosťami podľa § 1695.
(2)
Pôvodný vlastník domu je povinný odovzdať osobe zodpovednej za správu domu najneskôr
pri odovzdaní domu do jej správy všetky dokumenty, ktoré sa týkajú riadneho uplatnenia
práv podľa odseku 1, najmä zmluvu o diele a doklady o uplatnení uvedených práv voči
zhotoviteľovi domu alebo inej osobe zodpovednej za výstavbu domu.
Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku ako aj na zabezpečenie
pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych alebo protiprávnych
úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru, ktoré urobil vlastník bytu alebo
nebytového priestoru, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru záložné
právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(2)
Záložné právo sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh oprávnenej osoby a nemožno
ho vymazať počas existencie bytu a nebytového priestoru.
(3)
Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú vždy postavenie prednostného záložného
veriteľa podľa § 1630 v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv, a to bez ohľadu na zápis zákonného
záložného práva podľa odseku 1 v katastri nehnuteľností.
Pri výkone záložného práva podľa § 1727 sa všetky písomnosti určené vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako záložným
veriteľom doručujú osobe zodpovednej za správu domu. Ak nie je možné doručiť písomnosť
takejto osobe, doručuje sa všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Za dediča možno povolať aj nadáciu, ktorá má ešte len vzniknúť. Táto nadácia je spôsobilým
dedičom, ak vznikne do šiestich mesiacov od smrti poručiteľa.
Právny úkon pre prípad smrti sa vykladá tak, aby bol čo najviac v prospech skutočnej
vôle poručiteľa a v prípade pochybností sa vykladá tak, aby sa vôľa poručiteľa mohla
čo najviac naplniť.
Ak poručiteľ povolal dediča k veci, ktorá poručiteľovi v čase smrti nepatrí, na toto
povolanie sa neprihliada.
(2)
Ak poručiteľ povolal dediča k veci, ktorá je v čase smrti poručiteľa súčasťou spoločného
imania manželov, predpokladá sa, že poručiteľ povolal dediča k podielu na dedičstve,
ktorý zodpovedá podielu poručiteľa po vyporiadaní spoločného imania manželov.
(3)
Ak poručiteľ povolal dediča k podielu na dedičstve a súčasne ho povolal k určitej
veci, predpokladá sa, že cena veci je zahrnutá v cene podielu na dedičstve.
Dedičstvo nadobúda dedič povolaný z dedičskej zmluvy. Ak sa nededí z dedičskej zmluvy,
dedičstvo nadobúda dedič povolaný zo závetu. Ak sa nededí ani zo závetu, dedičstvo
nadobúda dedič zo zákona.
(2)
Ak sa nadobudne z dedičskej zmluvy len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť
dedičstva dedičia zo závetu. Ak sa nadobudne z dedičskej zmluvy a zo závetu len časť
dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičstva dedičia zo zákona.
(3)
Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičstva
dedičia zo zákona.
(4)
Ak sa nadobudne z dedičskej zmluvy alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov len
časť dedičstva a zvyšujúcu časť dedičstva nenadobudne žiadny dedič zo zákona, nadobúdajú
zvyšujúcu časť dedičstva dedičia z dedičskej zmluvy a dedičia zo závetu podľa ich
podielov na dedičstve.
(5)
Ak nenadobudne dedičstvo žiadny dedič z dedičskej zmluvy, žiadny dedič zo závetu
a ani žiadny dedič zo zákona, stávajú sa dedičmi odkazovníci podľa pomeru ceny odkazov.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, nadobúda štát ako odúmrť.
(2)
Ustanovenia o správe dedičstva, o potvrdení dedičstva, o prechode dlhov, o dohode
o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov, o likvidácii dedičstva
a o ochrane oprávneného dediča sa primerane použijú, ak štát nadobudne dedičstvo ako
odúmrť.
Jednou dedičskou zmluvou možno povolať len jedného dediča.
(2)
Povolanie dediča z neskôr uzavretej dedičskej zmluvy sa uplatní, ak dedič povolaný
zo skôr uzavretej dedičskej zmluvy dedičstvo nenadobudne; inak len v rozsahu, v akom
môže popri skôr uzavretej dedičskej zmluve obstáť.
(3)
Ak boli v jednej notárskej zápisnici spísané dedičské zmluvy viacerých poručiteľov,
posudzuje sa každá z nich nezávisle, ibaže sa zmluvné strany dohodli, že odstúpenie
od jednej dedičskej zmluvy spôsobuje zánik inej dedičskej zmluvy. Tieto právne účinky
možno dohodnúť aj pre prípad zániku jednej dedičskej zmluvy rozvodom manželstva alebo
vyhlásením manželstva za života oboch manželov za neplatné.
Dedičská zmluva nebráni poručiteľovi nakladať so svojím majetkom; ustanovenie odseku
2 tým nie je dotknuté.
(2)
V dedičskej zmluve možno dohodnúť, že poručiteľ určitú vec nescudzí alebo nezaťaží.
Obmedzenie práva sa zapíše do katastra nehnuteľností alebo do iného majetkového registra,
v ktorom je vec evidovaná.
(3)
Splnenia povinnosti podľa odseku 2 sa môže domáhať druhá zmluvná strana alebo tretia
osoba povolaná za dediča.
Od dedičskej zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, v ktorých zákon umožňuje veriteľovi
odstúpiť od zmluvy.
(2)
Ak u povolaného dediča nastali dôvody, ktoré by v prípade potomka boli dôvodmi vydedenia,
poručiteľ môže od dedičskej zmluvy odstúpiť.
(3)
Ak poručiteľ povolal dediča skoršou dedičskou zmluvou, druhá zmluvná strana môže
od dedičskej zmluvy odstúpiť, ak jej táto skutočnosť nebola v čase uzavretia dedičskej
zmluvy známa a ak povolanie dediča nemôže popri skôr uzavretej dedičskej zmluve v
plnom rozsahu obstáť.
(4)
V dedičskej zmluve možno dohodnúť aj iné dôvody, pre ktoré môže zmluvná strana od
dedičskej zmluvy odstúpiť alebo dohodnúť, že poručiteľ nemá právo odstúpiť od dedičskej
zmluvy podľa odseku 2. Tieto právne účinky možno dohodnúť aj pre prípad zániku jednej
dedičskej zmluvy rozvodom manželstva alebo vyhlásením manželstva za života oboch manželov
za neplatné. Ak je to dohodnuté, možno od dedičskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu.
Ak bola za dediča povolaná tretia osoba, odstúpenie poručiteľa od dedičskej zmluvy
je účinné jeho dôjdením druhej zmluvnej strane; ak druhá zmluvná strana stratila právnu
subjektivitu, odstúpenie od dedičskej zmluvy je účinné jeho dôjdením povolanému dedičovi.
(2)
Odstúpiť od dedičskej zmluvy po smrti poručiteľa nie je prípustné.
Dedičská zmluva zaniká, ak povolaný dedič zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu
pred smrťou poručiteľa.
(2)
Ak bola dedičská zmluva odplatná, dedičia povolaného dediča podľa odseku 1 sa môžu
domáhať vydania toho, o čo sa poručiteľ obohatil.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol v dedičskej zmluve povolanému dedičovi
ustanovený náhradný dedič, ibaže aj náhradný dedič stratil právnu subjektivitu pred
smrťou poručiteľa.
Dedičská zmluva, ktorou poručiteľ povoláva manžela za dediča, zaniká rozvodom manželstva;
to platí aj vtedy, ak bolo manželstvo za života oboch manželov vyhlásené za neplatné.
Na návrh zákonného zástupcu poručiteľa, ktorý nemá spôsobilosť povolať dediča, súd
môže nahradiť prejav vôle poručiteľa smerujúci k povolaniu dediča dedičskou zmluvou.
(2)
Súd návrhu vyhovie, len ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak poručiteľ
povoláva dediča k majetku, ktorý nadobudol alebo má nadobudnúť darom či dedením od
druhej zmluvnej strany alebo ak má poručiteľ ako odplatu za povolanie dediča získať
nevyhnutné zaopatrenie.
(3)
Súd pojme dedičskú zmluvu do výroku rozhodnutia.
(4)
Dedičská zmluva zaniká uplynutím 30 dní po tom, čo sa poručiteľ stal v plnom rozsahu
spôsobilý na právne úkony; to neplatí, ak poručiteľ pred uplynutím tejto doby zomrel
alebo pred jej uplynutím vyhlásil, že na dedičskej zmluve trvá. Vyhlásenie musí byť
spísané vo forme notárskej zápisnice.
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu.
(2)
Svedkovia musia byť v závete spoľahlivo identifikovaní. Svedkovia sa na závet podpíšu.
(3)
Svedkovia sa nevyžadujú, ak je pravosť podpisu poručiteľa osvedčená notárom.
Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, môže prejaviť vôľu zriadiť závet pred
tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Poručiteľ musí pred svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť
zároveň predčitateľom.
(2)
V listine podľa odseku 1 sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto
je pisateľ, predčitateľ a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu.
Nepočujúci poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, môže prejaviť vôľu zriadiť
závet pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine,
ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči a musí byť prítomnými svedkami podpísaná.
(2)
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ je nepočujúci a že nemôže čítať alebo písať,
kto je pisateľ, predčitateľ a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje
jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči;
aj to sa musí v listine uviesť.
Pri spísaní závetu vo forme notárskej zápisnice sa postupuje podľa osobitného predpisu.
Osobitný predpis ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
Povolaný dedič, ani osoba jemu blízka a jeho zamestnanec, ani dedič zo zákona, nemôžu
pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Závet, ktorým poručiteľ povoláva za dediča zdravotnícke zariadenie, v ktorého starostlivosti
sa nachádza alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa mu poskytuje sociálna
služba, zriaďovateľa takého zariadenia alebo jeho zamestnancov, možno zriadiť len
vo forme notárskej zápisnice; to platí, aj keď poručiteľ povoláva za dediča osobu,
ktorá mu poskytuje opatrovateľskú službu alebo osobnú asistenciu alebo zamestnancov
takej osoby.
Omyl poručiteľa, ak sa týka osoby, ktorá sa povoláva za dediča alebo podielu na dedičstve
alebo vecí, ktoré má dedič nadobudnúť alebo podstatných vlastností týchto vecí, spôsobuje
neplatnosť ustanovenia závetu, ktorého sa týka.
(2)
Ustanovenie závetu je platné, ak sa preukáže, že osoba alebo vec bola len nesprávne
opísaná.
Závet sa zrušuje zriadením neskoršieho závetu, ak popri ňom nemôže obstáť.
(2)
Závet sa zrušuje, ak poručiteľ povolal dediča neskoršou dedičskou zmluvou, ak nemôže
popri nej obstáť; to platí aj vtedy, ak dedičská zmluva zanikla za života poručiteľa.
Poručiteľ môže prikázať započítanie daru na podiel dediča povolaného dedičskou zmluvou,
na podiel dediča povolaného závetom alebo na podiel dediča zo zákona aj v inej ako
prvej dedičskej skupine.
(2)
Na podiel dediča povolaného dedičskou zmluvou sa započítajú len dary, ktoré nastali
po uzavretí dedičskej zmluvy.
O náležitostiach listiny o príkaze na započítanie daru a náležitostiach listiny o
príkaze nezapočítať dar a o ich zrušení platia rovnako ustanovenia o závete.
Vydedením sa zrušuje závet, ktorým bol vydedený potomok povolaný za dediča. Ak boli
povolaní viacerí dedičia, závet sa zrušuje len v časti povolania vydedeného potomka.
(2)
Závet sa zrušuje podľa odseku 1 aj vtedy, keď je vydedenie neplatné len preto, že
dôvody vydedenia nie sú dané.
(3)
Následky uvedené v odsekoch 1 a 2 nenastanú, ak ich poručiteľ v listine o vydedení
výslovne vylúčil.
Od zmluvy o zrieknutí sa dedičstva možno odstúpiť v prípadoch, v ktorých zákon umožňuje
veriteľovi odstúpiť od zmluvy.
(2)
V zmluve o zrieknutí sa dedičstva možno dohodnúť aj iné dôvody, pre ktoré môže zmluvná
strana od zmluvy o zrieknutí sa dedičstva odstúpiť. Ak je to dohodnuté, možno od zmluvy
o zrieknutí sa dedičstva odstúpiť bez uvedenia dôvodu.
Ak je dedičstvo predlžené, ten kto sa dedičstva zriekol, zodpovedá za pozostalostné
dlhy v rozsahu prijatej odplaty za zrieknutie sa dedičstva; to neplatí, ak ku zrieknutiu
sa dedičstva došlo pred viac ako troma rokmi pred smrťou poručiteľa.
Poručiteľ môže ustanoviť náhradného dediča pre prípad, že dedič povolaný z dedičskej
zmluvy alebo dedič povolaný zo závetu nededí.
(2)
Ak poručiteľ ustanovil povolanému dedičovi viacerých náhradných dedičov bez určenia
ich podielov na dedičstve, dedia rovnakým dielom. Ak sú však za náhradných dedičov
ustanovení ostatní povolaní dedičia bez určenia ich podielov na dedičstve, dedia v
pomere ich podielov na dedičstve.
Ak poručiteľ ustanovil náhradného dediča len pre prípad, že povolaný dedič nebude
môcť dediť, alebo len pre prípad, že povolaný dedič nebude chcieť dediť, platí, že
náhradný dedič bol ustanovený pre oba tieto prípady.
Ak poručiteľ neustanovil inak, na náhradného dediča ustanoveného potomkovi v čase,
keď tento nemal potomkov sa neprihliada, ak povolaný dedič zanechal potomkov spôsobilých
dediť. Na náhradného dediča sa neprihliada len v rozsahu majetku, ktorý nadobúdajú
dedením zo zákona potomkovia povolaného dediča.
Ustanovenia o náhradnom dedičovi sa použijú primerane aj na náhradného odkazovníka
(§ 1795) na náhradníka tomu, komu poručiteľ odkázal právo služobnosti (§ 1812) na náhradného správcu dedičstva (§ 1824) a na náhradného vykonávateľa poslednej vôle (§ 1826).
Ak poručiteľ povolal odkazovníka k veci, ktorá poručiteľovi v čase smrti nepatrí,
na toto povolanie sa neprihliada; to neplatí, ak poručiteľ povolal odkazovníka k peniazom,
ktoré sa v dedičstve nenachádzajú.
(2)
Ak poručiteľ povolal odkazovníka k veci, ktorá je v čase smrti poručiteľa súčasťou
spoločného imania manželov, predpokladá sa, že poručiteľ povolal odkazovníka k peniazom,
ktorých hodnota zodpovedá podielu poručiteľa na tejto veci po vyporiadaní spoločného
imania manželov.
(3)
Ak poručiteľ odkáže peniaze odkazovníkovi, voči ktorému má sám peňažný dlh, predpokladá
sa, že poručiteľ chcel dlh v rozsahu odkazu splniť.
(4)
Ak bol k tej istej veci povolaný aj dedič aj odkazovník, na odkaz sa neprihliada.
Ak bol odkaz určený alternatívne, v pochybnostiach patrí právo výberu odkazovníkovi.
Ak odkazovník právo výberu v primeranej lehote nevykoná, toto právo prejde na dedičov.
Odkaz zahŕňa aj plody a úžitky odkázanej veci a úrok z odkázanej pohľadávky, ktoré
vznikli alebo prirástli po smrti poručiteľa; ibaže poručiteľ ustanovil inak.
Pohľadávka z odkazu nie je uplatniteľná na súde, ak ju odkazovník na výzvu súdu podľa
§ 1879 neprihlásil v lehote určenej súdom.
(2)
Prihlásená pohľadávka z odkazu je uplatniteľná na súde len do výšky 25 percent čistej
ceny dedičstva. Ak je odkazov viac, pohľadávky z odkazov sa krátia pomerne podľa ceny
odkazov.
(3)
Pohľadávka z odkazu nie je uplatniteľná na súde v rozsahu, v ktorom ukracuje nárok
dediča na povinný podiel; to neplatí, ak odkazovník ponúkne dedičovi peňažnú náhradu
za odkázanú vec vo výške, v ktorej ukracuje jeho nárok na povinný podiel.
Ustanovenia § 1795 až 1810 sa primerane použijú aj keď štát nadobudol dedičstvo ako odúmrť.
(2)
Ak poručiteľ povolal odkazovníka k peniazom, ktoré sa v dedičstve nenachádzajú, štát
môže použiť na úhradu odkazu veci z dedičstva, ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške
odkazu. Ak odkazovník odmietne prijatie týchto vecí, pohľadávka z odkazu zaniká.
Ak s tým oprávnený z práva služobnosti súhlasí, súd zriadi služobnosť v rozhodnutí
o potvrdení dedičstva podľa obsahu listiny o odkaze práva služobnosti. Služobnosť
vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o potvrdení dedičstva.
(2)
Súd služobnosť nezriadi, ak nariadil likvidáciu dedičstva alebo ak schválil dohodu
o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov.
(3)
Na námietku dediča súd služobnosť nezriadi, ak to vzhľadom na všetky okolnosti nie
je možné od dedičov spravodlivo požadovať alebo ak by právo služobnosti ukracovalo
nárok dediča na povinný podiel.
Ustanovenia o zrušení odkazu dedičskou zmluvou (§ 1798) o zákaze zriadiť odkaz (§ 1799) o vylúčení zodpovednosti za pozostalostné dlhy (§ 1802) o odmietnutí dedičstva odkazovníkom (§ 1810) a o odkaze v prípade odúmrti (§ 1811) sa použijú primerane aj na odkaz práva služobnosti.
Príkaz povolanému dedičovi sa považuje za uložený aj náhradnému dedičovi; ibaže z
príkazu alebo z povahy veci vyplýva, že príkaz sa má vzťahovať len na povolaného dediča.
Domáhať sa splnenia príkazu má právo ktorýkoľvek z dedičov a vykonávateľ poslednej
vôle; splnenie však nemožno požadovať, ak bol príkaz uložený výlučne v záujme dediča.
(2)
Súd žalobu podľa odseku 1 zamietne, ak príkaz dediča nadmerne obťažuje alebo ak príkaz
ukracuje nárok dediča na povinný podiel.
(3)
Ak bol uložený príkaz, aby dedič určitú vec z dedičstva nescudzil alebo nezaťažil,
obmedzenie práva nakladať s vecou sa zapíše do katastra nehnuteľností alebo do iného
majetkového registra, v ktorom je vec evidovaná, a to na základe rozhodnutia súdu
o obmedzení práva nakladať s vecou alebo na základe dohody dediča zaťaženého príkazom
a niektorej z osôb uvedenej v odseku 1.
Poručiteľ môže ustanoviť vykonávateľa poslednej vôle.
(2)
Vykonávateľ poslednej vôle musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
(3)
Za vykonávateľa poslednej vôle nesmie byť ustanovený dedič. Za vykonávateľa poslednej
vôle môže byť ustanovená osoba, ktorú poručiteľ ustanovil za správcu dedičstva, ak
táto osoba nie je dedič.
(4)
Za vykonávateľa poslednej vôle nemožno ustanoviť viaceré osoby súčasne.
Vykonávateľ poslednej vôle háji platnosť právnych úkonov poručiteľa, namieta nespôsobilosť
dediča alebo odkazovníka a dbá na splnenie príkazov poručiteľa. Podáva vo vlastnom
mene žaloby a iné návrhy.
(2)
Vykonávateľ poslednej vôle vystupuje vo vlastnom mene ako strana sporu, ako účastník
konania, alebo ako subjekt zúčastnený na konaní.
Ak súd v konaní o dedičstve zistí, že bol ustanovený vykonávateľ poslednej vôle,
upovedomí ho o tom.
(2)
Vykonávateľ poslednej vôle oznámi súdu súhlas s výkonom funkcie do desiatich dní
od upovedomenia súdom podľa odseku 1; inak funkcia vykonávateľa nevznikne.
(3)
Ak funkcia vykonávateľa poslednej vôle podľa odseku 2 nevznikne alebo ak táto funkcia
zanikne, nastupuje náhradník, ak ho poručiteľ ustanovil. Odseky 1 a 2 sa použijú primerane.
Súd rozhodne o námietke dediča alebo inej osoby, ktorá preukáže právny záujem, že
vykonávateľ poslednej vôle nebol platne ustanovený. Vykonávateľ poslednej vôle vykonáva
funkciu až do rozhodnutia súdu o námietke, ak súd neurčí inak.
Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej dedičskej skupine manžel poručiteľa,
poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Dedičia druhej dedičskej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej
polovicu dedičstva.
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve
rovnakým dielom jeho deti; to isté platí o vzdialenejších potomkoch toho istého predka.
Ak žiadny dedič nededí v tretej dedičskej skupine, v štvrtej dedičskej skupine dedia
rovnakým dielom prarodičia poručiteľa.
(2)
Ak nededí niektorý z prarodičov poručiteľa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým
dielom jeho deti; ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým
dielom jeho deti.
Nárok na povinný podiel má potomok poručiteľa spôsobilý dediť, ktorý je povolaný
dediť zo zákona.
(2)
Nárok na povinný podiel nemá ten, koho predok, ktorý je potomkom poručiteľa, dedičstvo
odmietol.
(3)
Nárok na povinný podiel nemá ten, koho predok, ktorý je potomkom poručiteľa, nie
je spôsobilý dediť.
(4)
Nárok na povinný podiel nemá ten, koho poručiteľ vydedil.
(5)
Nárok na povinný podiel nemá potomok vydedeného potomka, ak sa na neho vzťahujú účinky
vydedenia.
(6)
Nárok na povinný podiel nemá ten, kto sa dedičstva zriekol a jeho potomkovia; to
neplatí, ak zmluva o zrieknutí sa dedičstva zanikla za života poručiteľa.
Povinný podiel maloletého potomka je tri štvrtiny a plnoletého potomka je jedna štvrtina
jeho dedičského podielu určeného tak, akoby sa dedilo len zo zákona.
(2)
Pri určení výšky povinného podielu sa prihliada aj na potomkov, ktorí sa dedičstva
zriekli, ktorí dedičstvo odmietli, ktorí boli vydedení a ktorí sú nespôsobilí dediť.
Na vylúčenie z dedenia zo zákona (§ 1768 až 1770) a na príkaz nezapočítať dar (§ 1772) sa neprihliada.
Dedičská zmluva, závet, príkaz nezapočítať dar a vylúčenie potomka z dedenia zo zákona
sú neplatné v časti, v ktorej ukracujú nárok potomka na povinný podiel. Tieto právne
úkony sa však považujú za platné, ak sa dotknutý potomok poručiteľa ich neplatnosti
nedovolá.
(2)
Dedičská zmluva je neplatná, len ak sa povinný podiel nedoplní pre neplatnosť závetu,
neplatnosť príkazu nezapočítať dar alebo pre neplatnosť vylúčenia potomka z dedenia
zo zákona.
(3)
Závet je neplatný, len ak sa povinný podiel nedoplní pre neplatnosť príkazu nezapočítať
dar alebo pre neplatnosť vylúčenia potomka z dedenia zo zákona.
sa za života poručiteľa dopustil činu povahy úmyselného trestného činu proti poručiteľovi,
jeho manželovi, potomkovi alebo predkovi,
b)
sa dopustil zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle,
najmä ak úmyselne zadržal, zatajil, sfalšoval, pozmenil alebo zničil listinu o prejave
poručiteľovej poslednej vôle alebo úmyselne využil, že tak urobila iná osoba,
c)
bol pozbavený rodičovských práv vo vzťahu k poručiteľovi.
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom
dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu, a ktorý v určenej lehote nedal o sebe
súdu vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada.
(2)
Opatrovník dediča uvedeného v odseku 1 nemôže urobiť vyhlásenie o odmietnutí či o
neodmietnutí dedičstva.
Dedičstvo sa odmieta ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením s úradne
osvedčenou pravosťou podpisu zaslaným súdu.
(2)
Splnomocnený zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva
s úradne osvedčenou pravosťou podpisu, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa,
keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia dedičstva upovedomený.
(2)
Z dôležitých dôvodov môže súd lehotu na odmietnutie dedičstva predĺžiť.
Správca dedičstva vykonáva úkony obvyklého hospodárenia a úkony potrebné na zachovanie
majetkových hodnôt.
(2)
Správca dedičstva je oprávnený vykonávať práva z majetkových účastí a z cenných papierov.
(3)
Správca dedičstva je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou.
(4)
Správca dedičstva zodpovedá za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením jeho povinností.
(5)
Vzťahy medzi dedičmi a správcom dedičstva sa spravujú ustanoveniami o príkaznej zmluve.
Správca dedičstva koná vo vlastnom mene a na účet dedičov. Správcovi dedičstva nevzniká
osobná povinnosť zo záväzku, ktorý prevzal na účet dedičov. Správca na pokyn dedičov
neprihliadne, ak dedičia doposiaľ neboli spoľahlivo zistení alebo ak je tu spor o
dedičské právo.
Správca dedičstva je ten, koho ustanovil poručiteľ. Ak súd v konaní o dedičstve zistí,
že poručiteľ ustanovil správcu dedičstva, upovedomí ho o tom.
(2)
Správca dedičstva oznámi súdu súhlas s výkonom funkcie do desiatich dní od upovedomenia
súdom podľa odseku 1; inak funkcia správcu nevznikne.
(3)
Ak funkcia správcu dedičstva podľa odseku 2 nevznikne alebo ak táto funkcia zanikne,
nastupuje náhradník, ak ho poručiteľ ustanovil. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa na náhradníka
použijú primerane.
(4)
Súd rozhodne o námietke dediča alebo inej osoby, ktorá preukáže právny záujem, že
správca dedičstva nebol platne ustanovený. Správca dedičstva vykonáva funkciu až do
rozhodnutia súdu o námietke, ak súd neurčí inak.
(5)
Ak poručiteľ určil správcovi dedičstva odmenu, súd na návrh dediča alebo inej osoby,
ktorá preukáže právny záujem, zníži odmenu správcu dedičstva určenú poručiteľom, ak
je odmena neprimeraná.
(6)
Návrh podľa odseku 5 nemožno podať po tom, čo bolo dedičstvo potvrdené.
Ak niet správcu dedičstva ustanoveného poručiteľom, súd ustanoví správcu dedičstva
na základe dohody dedičov. Ak dohody niet, súd ustanoví správcu dedičstva na návrh
dediča alebo aj bez návrhu, ak je to potrebné.
(2)
Súd ustanoví správcu dedičstva podľa odseku 1 s jeho súhlasom.
(3)
Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, súd môže ustanoviť za správcu dedičstva
štát.
(4)
Odmenu správcu dedičstva ustanoveného súdom určí súd.
(5)
Podrobnosti o výške odmeny správcu dedičstva podľa odseku 4 ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.
Funkcia správcu dedičstva sa končí potvrdením dedičstva, nariadením likvidácie dedičstva
alebo schválením dohody o prenechaní dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov. Ak
bola nariadená likvidácia dedičstva, súd môže rozhodnúť, že správca dedičstva vykonáva
funkciu až do skončenia likvidácie dedičstva.
Súd aj bez návrhu nariadi zabezpečenie dedičstva podľa Civilného mimosporového poriadku,
ak je to potrebné na ochranu práv dedičov, veriteľov alebo na ochranu verejného záujmu.
Do potvrdenia dedičstva dedičia môžu scudziť vec alebo urobiť iné úkony nad rámec
bežných úkonov len so súhlasom súdu.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie správcu dedičstva scudziť vec pri
výkone správy, ak ide o úkon obvyklého hospodárenia alebo o úkon potrebný na zachovanie
majetkových hodnôt.
Do potvrdenia dedičstva zodpovedajú dedičia za pozostalostné dlhy spoločne a nerozdielne
do výšky ceny dedičstva.
(2)
Do potvrdenia dedičstva nie je na vymoženie pozostalostného dlhu prípustné viesť
exekúciu na majetok dediča, ktorý nadobudol inak ako dedením po poručiteľovi.
(3)
Ak dedič splní pozostalostný dlh pred potvrdením dedičstva, môže od iného dediča
požadovať náhradu vo výške, v akej by iný dedič za tento dlh zodpovedal po potvrdení
dedičstva.
Na vec z dedičstva nie je prípustné viesť výkon rozhodnutia na vymoženie dlhu dediča,
kým dedičstvo nie je potvrdené. Výkon rozhodnutia na vymoženie pozostalostnej pohľadávky
je prípustný.
(2)
Ak bol na majetok dediča vyhlásený konkurz, vec z dedičstva nepatrí do konkurznej
podstaty, kým dedičstvo nie je potvrdené.
Ak je viac dedičov, môžu na súde uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva.
(2)
Vyporiadanie dedičstva je pridelenie jednotlivých vecí určitému dedičovi do vlastníctva
alebo určitým dedičom do spoluvlastníctva.
(3)
Dedičia nie sú viazaní výškou svojich podielov na dedičstve, ani tým, že poručiteľ
povolal dediča k určitej veci.
(4)
Ak dohoda o vyporiadaní dedičstva neodporuje zákonu alebo nie je v rozpore s dobrými
mravmi, súd ju schváli a potvrdí podľa nej dedičstvo.
(5)
Ak sa dedičia dohodli na zaplatení vyrovnacieho doplatku, súd v rozhodnutí o potvrdení
dedičstva zaviaže dediča na zaplatenie vyrovnacieho doplatku inému dedičovi.
Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, súd
a)
potvrdí dedičovi vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal,
b)
ostatné veci potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.
(2)
Ak je povolanie dediča k určitej veci sčasti neplatné preto, že došlo k ukráteniu
povinného podielu potomka, súd, ak je to účelné a spravodlivé, potvrdí túto vec povolanému
dedičovi a zaviaže ho na zaplatenie vyrovnacieho doplatku; inak súd potvrdí vec povolanému
dedičovi a potomkovi do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.
Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a ak podľa osobitného predpisu
nie je prípustné nadobudnúť určitú vec do spoluvlastníctva, súd potvrdí túto vec jednému
z dedičov a zaviaže ho na zaplatenie vyrovnacieho doplatku ostatným dedičom. Ostatné
veci súd potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.
(2)
Súd potvrdí vec tomu z dedičov, ktorý s pridelením veci súhlasí. Súd pri tom prihliadne
na výšku podielov na dedičstve a na účelné využitie veci.
(3)
Ak žiadny dedič nesúhlasí s pridelením veci, súd rozhodne losovaním.
(4)
Súd rozhodne losovaním aj vtedy, ak viacerí dedičia, ktorých podiely na dedičstve
sú rovnaké, súhlasia s pridelením veci a pridelenie veci sa javí rovnako účelné každému
z nich.
Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdenie dedičstva podľa
podielov na dedičstve nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa, súd na návrh dediča
dedičstvo vyporiada.
(2)
Súd vyporiada dedičstvo tak, že
a)
potvrdí dedičovi vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal,
b)
veci, ku ktorej poručiteľ povolal odkazovníka, potvrdí dedičom do spoluvlastníctva
podľa ich podielov na dedičstve,
c)
potvrdí ostatné veci jednotlivým dedičom do vlastníctva; ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd potvrdí vec určitým dedičom do spoluvlastníctva.
(3)
Súd prihliada na to, aby cena vecí pridelených jednotlivým dedičom zodpovedala ich
podielom na dedičstve. Ak to nie je možné, súd zaviaže dediča na zaplatenie vyrovnacieho
doplatku inému dedičovi.
(4)
Súd prihliada na účelné využitie veci.
(5)
Ak je to potrebné, súd rozhodne o pridelení veci losovaním.
(6)
Súd môže vec rozdeliť, ak je to vhodné a účelné. Súd môže zriadiť služobnosť, ak
to vyžaduje riadne užívanie novovzniknutej nehnuteľnosti.
Dedičovi zo zákona v prvej dedičskej skupine sa na podiel na dedičstve započítajú
dary a iné plnenia, ktoré za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, ak nejde
o obvyklé darovania (započítanie darov).
(2)
Započítajú sa aj dary poručiteľovým potomkom, ktorí sú predkami dediča.
(3)
Ak to poručiteľ prikázal, započítanie určitého daru sa nevykoná.
(4)
Ak to poručiteľ prikázal, započíta sa určitý dar aj na podiel dediča povolaného dedičskou
zmluvou alebo závetom alebo na podiel dediča zo zákona aj v inej ako prvej dedičskej
skupine.
Ak sa dedičia nedohodnú, splatnosť vyrovnacieho doplatku určí súd so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu.
(2)
Dedič zaviazaný na zaplatenie vyrovnacieho doplatku ručí za pozostalostné dlhy v
rozsahu nezaplatenej časti vyrovnacieho doplatku.
(3)
Na zabezpečenie vyrovnacieho doplatku súd môže zriadiť záložné právo na veciach,
ktoré potvrdzuje dedičovi zaviazanému zaplatiť vyrovnací doplatok.
(4)
Záložné právo sa zriaďuje vydaním rozhodnutia o potvrdení dedičstva. Záložné právo
vzniká zápisom do registra záložných práv alebo do osobitného registra.
Pred potvrdením dedičstva súd vyzve veriteľov poručiteľa a odkazovníkov, aby prihlásili
svoje pohľadávky v lehote určenej súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(2)
Súd výzvu neuskutoční, ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom
netrvajú. V takom prípade dedičia zodpovedajú za pozostalostné dlhy v plnom rozsahu
spoločne a nerozdielne; medzi sebou sa vyporiadajú podľa pomeru toho, čo ktorý dedič
z dedičstva nadobudol.
(3)
Ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom netrvajú, považujú sa
pozostalostné pohľadávky a pohľadávky z odkazov za prihlásené.
Ak je dedičstvo predlžené, pozostalostné dlhy sa uspokoja v pomere a postupnosti
ustanovených pre likvidáciu dedičstva. Naturálne pohľadávky z odkazov sa môžu uspokojiť
až po uspokojení pozostalostných dlhov.
(2)
Dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neprihlásili, ak je uspokojením
pohľadávok ostatných veriteľov a odkazovníkov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
(3)
Pozostalostná pohľadávka zabezpečená záložným právom na veci z dedičstva sa považuje
za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.
(4)
Pozostalostná pohľadávka, o ktorej dedič vedel, sa vo vzťahu k tomu dedičovi považuje
za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.
(5)
Pozostalostná pohľadávka uvedená v § 1877 ods. 1 písm. c) až f) sa považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.
Ak bola vec z dedičstva speňažená v exekúcii alebo v konkurze, veriteľ pozostalostnej
pohľadávky má právo žiadať, aby bol z výťažku uspokojený pred nezabezpečeným veriteľom
inej ako pozostalostnej pohľadávky. Poradie uspokojenia zo záložného práva tým nie
je dotknuté.
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo ako odúmrť, zodpovedá za pozostalostné dlhy rovnako
ako dedič.
(2)
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát
použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú
výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu
dedičstva.
Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť o prenechaní dedičstva
na úhradu pozostalostných dlhov.
(2)
Dohodu uzatvárajú všetci veritelia, ktorí na výzvu súdu prihlásili svoje pohľadávky.
Zabezpečovacie práva veriteľov, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, nie sú dohodou
dotknuté.
(3)
Súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Ak je dedičstvo predlžené, po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok veriteľmi
súd na návrh aspoň jedného dediča nariadi likvidáciu dedičstva.
(2)
Súd likvidáciu dedičstva na návrh dediča nenariadi a dedičstvo potvrdí, ak dedič,
ktorý s nariadením likvidácie dedičstva nesúhlasí, preukáže, že pre potvrdenie dedičstva
sú dôvody hodné osobitného zreteľa a že potvrdenie dedičstva nebude pre dedičov a
veriteľov nadmerným spôsobom zaťažujúce.
(3)
Súd nariadi likvidáciu predlženého dedičstva aj na návrh veriteľa pozostalostnej
pohľadávky, ak by sa potvrdením dedičstva vymoženie pohľadávky znemožnilo alebo neprimerane
sťažilo. Súd likvidáciu dedičstva nenariadi, ak dedičia pohľadávku splnia v lehote
určenej súdom.
(4)
Likvidáciu dedičstva nemožno nariadiť, ak bolo dedičstvo potvrdené.
Na návrh štátu, ktorý nadobudol dedičstvo ako odúmrť, súd nariadi likvidáciu dedičstva,
ak je dedičstvo predlžené. Súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak dedičstvo
nie je predlžené, ak veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
Pri rozdelení výťažku likvidácie dedičstva sa primerane použijú ustanovenia všeobecného
predpisu o konkurznom konaní tak, že majetok sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé
oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
(2)
Primerané náklady a účelné náklady správy dedičstva sa uspokojujú v tej podstate,
do ktorej patrí majetok, v súvislosti, s ktorým vznikli a uspokoja sa prednostne.
(3)
Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 2 sa uspokoja ostatné prednostné pohľadávky,
ktorými sú trovy štátu, odmena a náhrada hotových výdavkov notára ako súdneho komisára,
primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a odmena správcu dedičstva najviac
vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak ostatné prednostné
pohľadávky nie je možné uspokojiť vo všeobecnej podstate, rozdelia sa do jednotlivých
oddelených podstát, a to pomerne podľa ceny oddelených podstát, a uspokoja sa prednostne.
Ak výťažok nestačí na uspokojenie ostatných prednostných pohľadávok, uspokoja sa pomerne.
(4)
Po uspokojení prednostných pohľadávok a všetkých dlhov poručiteľa sa uspokoja vo
všeobecnej podstate v tomto poradí
Ak sa po tom, čo bolo dedičstvo potvrdené, zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, komu bolo dedičstvo potvrdené, vydať oprávnenému dedičovi veci
podľa zásad o oprávnenom držiteľovi a neoprávnenom držiteľovi; medzi sebou sa vyporiadajú
podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Právo oprávneného dediča na náhradu škody
tým nie je dotknuté.
Ustanovenia § 90, § 499 ods. 2 a § 506 ods. 2 sa použijú bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva
súkromného rozhodným pre zmluvu.
Povinnosť zverejnenia údajov, ustanovená týmto zákonom, je splnená ich zverejnením
v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak ide o likvidáciu alebo dodatočnú likvidáciu právnickej osoby, v ktorej ustanovil
likvidátora súd, povinnosť zverejnenia údajov je splnená ich zverejnením prostredníctvom
registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní podľa všeobecného
predpisu o konkurznom konaní.
(3)
Zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 90 sa spravuje ustanoveniami osobitného zákona.
(4)
Zverejňovať osobné údaje, ktoré sú chránené osobitným predpisom, sa zakazuje.
(5)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle
informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 533 ods. 1 druhej vety. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť
aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 533 ods. 1 druhej vety.
Týmto zákonom sa spravujú právne skutočnosti a právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa
jeho účinnosti.
(2)
Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa týmto zákonom aj právne vzťahy, ktoré vznikli
pred jeho účinnosťou, ak ide o osobné, rodinné alebo vecné práva; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona,
sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
(3)
Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa iné právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou
tohto zákona a práva a povinnosti z nich vyplývajúce, vrátane práv a povinností z
porušenia zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, doterajšími predpismi.
(4)
Strany sa môžu písomne dohodnúť, že ich právny vzťah vzniknutý pred účinnosťou tohto
zákona sa bude spravovať týmto zákonom; práva a povinnosti vzniknuté pred takouto
dohodou tým nie sú dotknuté.
Ak právne predpisy odkazujú na ustanovenia, ktoré boli týmto zákonom zrušené, vstupujú
na ich miesto ustanovenia tohto zákona, ktoré sú im svojím obsahom a účelom najbližšie.
Ak osobitný predpis používa pojem, ktorého význam je podľa tohto zákona iný, použije
sa tento pojem na účely osobitného predpisu naďalej vo význame, ktorý mal pred účinnosťou
tohto zákona. Ak sa má na takýto pojem aplikovať tento zákon, použije sa ustanovenie
tohto zákona, ktoré svojím obsahom a účelom zodpovedá pojmu podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak sa v osobitnom predpise používa na označenie tej istej osoby, veci alebo právnej
skutočnosti pojem odlišný od tohto zákona, rozumie sa tým pojem podľa tohto zákona.
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho uplynutia posudzujú všetky lehoty a doby,
ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona. Iné lehoty a doby sa posudzujú podľa
predpisov, ktorými sa spravuje právny vzťah, z ktorého vyplývajú.
Ak bolo podľa predpisov účinných do 30. júna 2027 začaté konanie o ochrane proti zrejmému
zásahu do pokojného stavu, dokončí sa podľa predpisov účinných do 30. júna 2027.
Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb založených pred účinnosťou tohto
zákona sa spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti; práva a povinnosti vzniknuté
z týchto pomerov pred účinnosťou tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
(2)
Konania o zápise do verejného registra začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Ak zakladateľské úkony alebo stanovy právnických osôb založených pred účinnosťou
tohto zákona odporujú ustanoveniam tohto zákona, od ktorých sa nemožno odchýliť, nie
sú takto odporujúce časti od účinnosti tohto zákona záväzné.
(2)
Právnická osoba založená pred účinnosťou tohto zákona nie je povinná prispôsobiť
zakladateľský úkon alebo stanovy, ktoré boli v súlade s doterajšími predpismi, tomuto
zákonu. Rozpor zakladateľského úkonu alebo stanov prijatých v súlade s doterajšími
predpismi pred účinnosťou tohto zákona s týmto zákonom nie je dôvodom neplatnosti
alebo zrušenia právnickej osoby.
Zmluva medzi právnickou osobou a členom jej orgánu, upravujúca ich vzájomné práva
a povinnosti, uzavretá pred účinnosťou tohto zákona, nepodlieha schvaľovaniu podľa
tohto zákona.
Nedostatky rozhodnutia orgánu právnickej osoby, prijatého pred účinnosťou tohto zákona,
sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Konanie o určenie neplatnosti rozhodnutia
orgánu právnickej osoby alebo o určenie, či tu právo z rozhodnutia orgánu právnickej
osoby je alebo nie je, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
Ustanovenie § 218 sa použije aj na právnické osoby založené pred účinnosťou tohto zákona; vady založenia
alebo vzniku právnickej osoby sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej v čase jej
založenia a vzniku.
Veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pred účinnosťou tohto zákona tvorili bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, sa účinnosťou tohto zákona stávajú súčasťou spoločného
imania manželov.
(2)
Dlhy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a ktoré sú podľa tohto zákona súčasťou
spoločného imania manželov, sa účinnosťou tohto zákona stávajú súčasťou spoločného
imania manželov. Ak sa v osobitných predpisoch používa pojem „bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov“, rozumie sa tým „spoločné imanie manželov“ podľa tohto zákona. Uspokojenie
pohľadávky veriteľa len jedného z manželov z majetku patriaceho do spoločného imania
manželov, sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase vzniku pohľadávky.
(3)
Dohody manželov o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo vyhradení jeho vzniku ku dňu zániku manželstva uzatvorené podľa doterajších
predpisov zostávajú zachované aj po účinnosti tohto zákona. Vznik a účinky dohôd podľa
predchádzajúcej vety sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ich zánik sa spravuje
ustanoveniami tohto zákona.
Ak odseky 2 až 7 neustanovujú inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy týkajúce sa práv a povinností vzniknutých podľa osobitného predpisu o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov; ich vznik ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté
pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2)
Vznik vecného bremena podľa osobitného predpisu o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti k príslušenstvu
domu, pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, ktoré vznikli pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
(3)
Ak vzniklo vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v domoch pred účinnosťou tohto
zákona na základe právnych skutočností podľa doterajších predpisov, vyhlásenie vlastníka
domu podľa tohto zákona sa na vznik vlastníctva nových bytov a nebytových priestorov
v tomto dome nevzťahuje.
(4)
Spoločné zariadenia v domoch podľa osobitného predpisu o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov sa účinnosťou tohto zákona považujú za spoločné časti domu podľa tohto
zákona.
(5)
Bytové domy a nebytové domy, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa považujú
za bytové domy a nebytové domy podľa tohto zákona. Vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome a nebytovom dome, ktorým vzniklo vlastnícke právo podľa doterajších
predpisov, sa účinnosťou tohto zákona považujú za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa tohto zákona.
(6)
Rozostavané domy s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve podľa doterajších
predpisov sa účinnosťou tohto zákona považujú za domy vo výstavbe podľa tohto zákona.
(7)
Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prijaté podľa doterajších predpisov,
sa účinnosťou tohto zákona považujú za rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa tohto zákona.
Zabezpečenie záväzku, vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzuje až do svojho
zániku podľa doterajších predpisov, aj keď bolo zriadené ako vecné právo. Ustanovenie
§ 1893 ods. 4 tým nie je dotknuté.
Ak sa strany písomne dohodnú, že ich právny vzťah vzniknutý pred účinnosťou tohto
zákona, týkajúci sa zdieľania zabezpečenia existujúcich alebo budúcich pohľadávok,
sa bude spravovať ustanoveniami tohto zákona o správe zabezpečenia záväzku, ostávajú
zachované všetky zabezpečovacie práva zriadené pred účinnosťou tohto zákona, avšak
považujú sa za zriadené na základe takej dohody v prospech správcu zabezpečenia podľa
tohto zákona. Dohoda je podkladom pre zápis do príslušného verejného registra; návrh
na zápis zmien podáva správca zabezpečenia alebo poskytovateľ zabezpečenia.
Podľa ustanovení tohto zákona možno odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorého právne
účinky nastali počas účinnosti tohto zákona; a to aj vtedy, ak pohľadávka, ktorej
uspokojenie bolo odporovateľným právnym úkonom ukrátené, vznikla pred účinnosťou tohto
zákona.
Ak bolo pred účinnosťou tohto zákona začaté konanie o neplatnosť skončenia nájomného
vzťahu, dokončí sa podľa doterajších predpisov; právo nájomníka na bytovú náhradu
alebo iné plnenie podľa týchto predpisov nie je dotknuté.
Mimozmluvné záväzky zo spôsobenej škody sa posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak sa zakladajú na skutočnostiach, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona.
Na bežný účet, ktorý je vedený ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa od
tohto dňa použijú ustanovenia tohto zákona o bežnom účte. Na vkladový účet, ktorý
je vedený ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa od tohto dňa použijú ustanovenia
tohto zákona o inom ako platobnom účte.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o bežnom účte a o inom ako platobnom účte sa podľa odseku
1 použijú aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá pred účinnosťou tohto zákona. Vznik takejto
zmluvy, ako aj práva a povinnosti z nej vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona, sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.
(3)
Na platobný účet, ktorý nie je bežným účtom a ktorý je v čase nadobudnutia účinnosti
tohto zákona vedený podľa osobitného predpisu, sa použijú ustanovenia tohto zákona
o inom platobnom účte, len ak sa tak strany dohodnú.
(4)
Vkladná knižka a vkladový list, vydané pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú
doterajšími predpismi až do ich zániku.
Ak poručiteľ zriadil závet alebo vydedenie pred účinnosťou tohto zákona, na posúdenie
náležitostí a formy sa použijú všeobecne záväzné právne predpisy účinné v deň ich
zriadenia; to platí aj o zmene a o zrušení závetu alebo vydedenia.
(2)
Závet zriadený pred účinnosťou tohto zákona, ktorý ukracuje nárok potomka na povinný
podiel, sa považuje za platný, ak neodporuje tomuto zákonu.
(3)
Vydedenie potomka zriadené pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za platné, ak
dôvody vydedenia neodporujú tomuto zákonu.
Pri dedení sa neprihliada na dedičskú zmluvu, na zmluvu o zrieknutí sa dedičstva,
na odkaz, na príkaz a na ustanovenie správcu dedičstva, ak boli tieto právne úkony
zriadené pred účinnosťou tohto zákona.
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona
č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990
Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona
č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z., zákona č. 153/1997 Z.z., zákona
č. 211/1997 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z., zákona č. 218/2000 Z.z., zákona č. 261/2001
Z.z., zákona č. 281/2001 Z.z., zákona č. 23/2002 Z.z., zákona č. 34/2002 Z.z., zákona
č. 95/2002 Z.z., zákona č. 184/2002 Z.z., zákona č. 215/2002 Z.z., zákona č. 526/2002
Z.z., zákona č. 504/2003 Z.z., zákona č. 515/2003 Z.z., zákona č. 150/2004 Z.z., zákona
č. 404/2004 Z.z., zákona č. 635/2004 Z.z., zákona č. 171/2005 Z.z., zákona č. 266/2005
Z.z., zákona č. 336/2005 Z.z., zákona č. 118/2006 Z.z., zákona č. 188/2006 Z.z., zákona
č. 84/2007 Z.z., zákona č. 335/2007 Z.z., zákona č. 568/2007 Z.z., zákona č. 214/2008
Z.z., zákona č. 379/2008 Z.z., zákona č. 477/2008 Z.z., zákona č. 186/2009 Z.z., zákona
č. 575/2009 Z.z., zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 546/2010 Z.z., zákona č. 130/2011
Z.z., zákona č. 161/2011 Z.z., zákona č. 69/2012 Z.z., zákona č. 180/2013 Z.z., zákona
č. 102/2014 Z.z., zákona č. 106/2014 Z.z., zákona č. 335/2014 Z.z., zákona č. 39/2015
Z.z., zákona č. 117/2015 Z.z., zákona č. 239/2015 Z.z., zákona č. 273/2015 Z.z., zákona
č. 438/2015 Z.z., zákona č. 91/2016 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 170/2018
Z.z., zákona č. 184/2018 Z.z., zákona č. 213/2018 Z.z., zákona č. 343/2018 Z.z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 25/2019 Z.z., zákona č. 394/2019 Z.z., zákona
č. 108/2024 Z.z., zákona č. 254/2024 Z. z., zákona č. 294/2025 Z. z. a zákona č. 310/2025
Z. z.;
2.
zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení zákona č. 403/1990 Zb., zákona č.
529/1990 Zb., zákona č. 229/1991 Zb., zákona č. 540/1991 Zb. a zákona č. 350/2004
Z. z.,
3.
zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z.,
4.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 17/1983 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite,
5.
nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 128/1992 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
6.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 281/2010 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 11/2025 Z. z.,
7.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 312/1997 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
8.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/1999 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
9.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 277/2000 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
10.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 310/2001 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
11.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2002 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
12.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2003 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite,
13.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 303/2014 Z. z.,
14.
vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení vyhlášky federálneho Ministerstva financií č.
136/1969 Zb., vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 35/1982 Zb. a
vyhlášky Štátnej banky česko-slovenskej, Ministerstva financií, cien a miezd Českej
republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej republiky č. 146/1990 Zb.,
15.
vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho
hospodárstva č. 18/1965 Zb. o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov
a nesocialistických organizácií,
16.
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky č. 66/1973 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
17.
vyhláška ministerstva financí České republiky č. 337/1991 Zb., kterou se mění vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 11/1983
Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění majetku, vyhláška ministerstva financí
České socialistické republiky č. 12/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištení
odpovědnosti za škody, a vyhláška ministerstva financí č. 49/1964 Sb., o pojistných
podmínkách pro pojištení osob, v znění vyhlášky ministerstva financí České socialistické
republiky č. 55/1979 Sb.,
18.
vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 440/1991 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška o odplate za ústredné (diaľkové) vykurovanie a
za dodávku teplej vody.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
kap. 6/zv. 1: Ú. v. ES L 382, 31. 12. 1986).
2.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2: Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993)
v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v.
EÚ L 304, 22. 11. 2011) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27.
novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných
zárukách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 3: Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002)
v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009 (Ú. v. EÚ
L 146, 10. 6. 2009), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014
(Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23
zo 16. decembra 2020 (Ú. v. EÚ L 22, 22. 1. 2021).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2: Ú. v. EÚ L
157, 30. 4. 2004).
5.
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej
a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a
vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ
L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16.
novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), smernice Európskeho parlamentu a Rady
2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), smernice Rady 2013/23/EÚ
z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013), smernice Európskeho parlamentu a Rady
2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014), smernice
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 (Ú. v. EÚ L 354,
23. 12. 2016), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra
2017 (Ú. v. EÚ L 347, 28. 12. 2017), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843
z 30. mája 2018 (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018), smernice Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019 (Ú. v. EÚ L 334, 27. 12. 2019), smernice Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2556 zo 14. decembra 2022 (Ú. v. EÚ L 333, 27. 12. 2022),
smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2864 z 13. decembra 2023 (Ú. v. EÚ
L, 2023/2864, 20. 12. 2023) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2 z
27. novembra 2024 (Ú. v. EÚ L, 2025/2, 8. 1. 2025).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 48,
23. 2. 2011).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a
Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho
parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015),
smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ
L 328, 18. 12. 2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2673 z 22. novembra
2023 (Ú. v. EÚ L, 2023/2673, 28. 11. 2023) a smernice Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/825, 6. 3. 2024).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného
know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15. 6. 2016).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa
niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L
169, 30. 6. 2017) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20.
júna 2019 (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2019/1151 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019), smernice Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 321, 12. 12. 2019), nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 (Ú. v. EÚ L 22, 22.
1. 2021) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1 z 27. novembra 2024 (Ú.
v. EÚ L, 2025/1, 8. 1. 2025).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch
týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ
L 136, 22. 5. 2019).
12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch
týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica
2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019) v znení smernice
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1799 z 13. júna 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/1799,
10. 7. 2024).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1799 z 13. júna 2024 o spoločných
pravidlách na podporu opravy tovaru a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/2394 a smerníc
(EÚ) 2019/771 a (EÚ) 2020/1828 (Ú. v. EÚ L, 2024/1799, 10. 7. 2024).