Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z.

Občiansky zákonník je všeobecným a základným predpisom súkromného práva. Upravuje súkromnoprávne veci v rozsahu, v akom ich neupravujú osobitné právne predpisy.

Pod súkromnoprávnymi vecami sa rozumie osobný stav osôb, ako aj ich práva a povinnosti osobnej a majetkovej povahy.

Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných osôb.

Ustanovenia tohto zákona možno nahradiť autonómnym dojednaním, ibaže je s prihliadnutím na rozumné usporiadanie vzťahov zrejmé, že predmetom tohto dojednania nemožno slobodne disponovať, alebo sa to prieči zmyslu a účelu zákona. Zakázané sú predovšetkým také autonómne dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi alebo s verejným poriadkom.

Zákon môže vybraným osobám priznať osobitné právne postavenie a ochranu; výkon ich práv však nesmie byť zneužitý na úkor iných osôb.

Osobitnú ochranu požívajú najmä maloletí, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

V súkromnoprávnych vzťahoch sa hľadí predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.

Každý má v súkromnoprávnych vzťahoch konať čestne, poctivo a slušne a každý môže predpokladať, že iní konajú týmto spôsobom.

Nikto nemôže mať prospech z vlastného nepoctivého správania.

Zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

Pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania, ako aj konania ostatných subjektov súkromného práva.

Ak právna vec nie je upravená týmto zákonom ani iným osobitným predpisom, posúdi sa podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Právo chráni tých, ktorí dbajú o svoje práva.

Zmluvy, dohody a právne relevantné sľuby sa majú dodržiavať.

Každý sa môže domáhať ochrany svojho ohrozeného alebo porušeného práva na príslušnom orgáne verejnej moci. Ak nie je ustanovené inak, je týmto orgánom súd.

Ak je zrejmé, že zásah orgánu podľa odseku 1 nebude včasný a účinný, môže si každý, komu priamo a bezprostredne hrozí neoprávnený zásah do práva, brániť svoje právo primerane sám a zásah odvrátiť.

Dobromyseľnosť sa predpokladá. Kto zanedbal náležitú starostlivosť, nie je dobromyseľný.

Náležitou starostlivosťou je starostlivosť všeobecne vyžadovaná v prípadoch daného druhu. Kto sa verejne alebo v styku s inou osobou prihlási k určitej profesijnej odbornosti, vyžaduje sa od neho pri konaní v rámci tejto odbornosti náležitá starostlivosť, ktorá je s takouto odbornosťou spojená.

Ak niekto nemá o určitej skutočnosti vedomosť len v dôsledku zanedbania náležitej starostlivosti, platí, že o tejto skutočnosti musel vedieť a rovnako, že sa o nej musel dozvedieť.

Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti má fyzická osoba a právnická osoba.

Fyzickou osobou je človek.

Právnickou osobou je združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, účelové združenie majetku alebo iný organizovaný subjekt, ktorému zákon priznáva právnu subjektivitu.

Štát v súkromnoprávnych vzťahoch vystupuje ako právnická osoba.

Fyzické osoby sú príbuzné v priamom rade, ak je jedna potomkom druhej. Stupeň príbuzenstva sa určí počtom narodení, ktoré zakladajú ich príbuzenský vzťah.

Fyzické osoby sú príbuzné v nepriamom rade, ak sú potomkom spoločného predka a nie sú príbuznými v priamom rade. Stupeň príbuzenstva sa určí počtom narodení, ktoré zakladajú ich príbuzenský vzťah k najbližšiemu spoločnému predkovi.

Osvojenie zakladá príbuzenský vzťah rovnako ako narodenie.

Blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenci a manželia.

Blízkymi osobami sú aj iné fyzické osoby v rodinnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu, ak by škodu jednej z nich druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

Podnikateľom je

Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa považujú za podnikateľa podľa tohto zákona.

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na účel dosiahnutia zisku.

Hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu upravuje osobitný predpis.

Podnikom je súbor zložiek slúžiaci na výkon samostatnej trvalej hospodárskej činnosti, aj keby nebola zameraná na dosahovanie zisku. K podniku patria právne predmety, ktoré patria majiteľovi podniku a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Organizačnou zložkou podniku je organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom označujúcim, že ide o organizačnú zložku podniku.

Organizačnú zložku podniku možno na návrh zapísať do obchodného registra.

Prevádzkarňou je priestor, v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne, ochranná známka alebo iné rozlišujúce označenie.

Obchodným menom je označenie, pod ktorým podnikateľ vystupuje.

Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, ktoré môžu byť doplnené o dodatok označujúci osobu podnikateľa alebo predmet podnikania.

Obchodným menom právnickej osoby, ktorá je podnikateľom, je jej názov.

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa, s označením orgánu verejnej moci, verejného registra alebo inej evidencie vedenej na základe zákona a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať ich prepojenosť, ak sú navzájom odlíšiteľné viac ako len rozdielnym označením právnej formy.

Ak je podnikateľ v likvidácii, konkurze, nútenej správe alebo reštrukturalizácii, používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“, „v nútenej správe“ alebo „v reštrukturalizácii“.

Obchodné meno možno previesť len spolu s podnikom alebo jeho časťou. Kto nadobudne podnik alebo jeho časť, môže ho prevádzkovať pod obchodným menom, pod ktorým sa doteraz prevádzkoval, len ak predchodca zanikol alebo používa iné obchodné meno; pri prevode podniku alebo časti podniku podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa používa obchodné meno, pod ktorým sa doteraz prevádzkoval aj s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno a priezvisko nástupcu.

Ochrana obchodného mena sa poskytne tomu, kto ho začal používať v súlade s právom skôr.

Koho právo k obchodnému menu bolo porušené, má rovnaké práva ako pri nekalej súťaži. Ustanovenia o ochrane osobnosti tým nie sú dotknuté.

Podnikateľ je povinný uvádzať na svojich obchodných dokumentoch obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu, ak je právnickou osobou, a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikateľ zapísaný v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov je povinný uvádzať na svojich obchodných dokumentoch aj označenie obchodného registra alebo inej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

Na účely tohto zákona je subjektom verejného práva

Predmetom právnych vzťahov (právny predmet) sú veci, živé zvieratá, byty a nebytové priestory, digitálny obsah, ovládateľné prírodné sily a energie, práva alebo iné majetkové hodnoty vrátane práv duševného vlastníctva.

Čo podľa tohto zákona platí pre veci, platí aj pre iné právne predmety, ibaže to vylučuje ich povaha alebo zákon.

Súhrn všetkých právnych predmetov, ktoré osobe patria, tvorí jej majetok.

Majetok, ktorý patrí podnikateľovi a slúži alebo je určený na jeho podnikanie, tvorí jeho obchodný majetok.

Imaním osoby je súhrn jej majetku a jej dlhov.

Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní dlhov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa.

Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

Nehnuteľnými vecami (nehnuteľnosťami) sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom; ostatné veci sú hnuteľné.

Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tomu, aby vec plnila svoju funkciu.

Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej podobe.

Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej podobe alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu údajov v digitálnej podobe alebo akúkoľvek inú interakciu s údajmi v digitálnej podobe, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.

Digitálnym plnením je digitálny obsah a digitálna služba.

Hnuteľná vec, ktorú možno nahradiť inou vecou toho istého druhu, je zastupiteľná; ostatné veci sú nezastupiteľné. V pochybnostiach sa zastupiteľnosť posúdi podľa zvyklostí.

Hnuteľná vec, ktorej bežné použitie spočíva v jej spotrebovaní alebo spracovaní, je vecou spotrebiteľnou. Ostatné veci sú nespotrebiteľné.

Živé zviera nie je vec.

Na živé zviera ako tvora, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami, sa použijú ustanovenia o hnuteľných veciach, ibaže to vylučuje zákon alebo povaha živého zvieraťa.

Na byty a nebytové priestory sa použijú ustanovenia o nehnuteľných veciach, ibaže to vylučuje ich povaha alebo zákon.

Na práva, iné majetkové hodnoty, digitálne plnenie a ovládateľné prírodné sily a energie sa použijú ustanovenia o hnuteľných veciach, ibaže to vylučuje ich povaha alebo zákon.

Súčasťou právneho predmetu môže byť aj vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá k nemu podľa jeho povahy patrí a nemôže byť oddelená bez toho, aby sa právny predmet znehodnotil.

Súčasťou pozemku je priestor nad a pod jeho povrchom, nevyhnutný na riadne hospodárske využitie pozemku, a rastliny rastúce na pozemku.

Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Príslušenstvom hlavnej veci sú všetky vedľajšie veci, ktoré patria jej vlastníkovi a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. V pochybnostiach sa príslušenstvo posúdi podľa zvyklostí.

Dočasným odlúčením od hlavnej veci neprestáva byť vedľajšia vec jej príslušenstvom.

Príslušenstvom bytu a nebytového priestoru sú vedľajšie miestnosti alebo priestory určené na to, aby sa trvale užívali spolu s bytom alebo nebytovým priestorom.

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky vrátane úroku z omeškania a účelné náklady spojené s jej uplatnením.

Príslušenstvo nasleduje právny režim hlavného právneho predmetu, ak zákon neustanovuje inak.

Plodom je to, čo právny predmet pravidelne poskytuje zo svojej prirodzenej podstaty s pričinením človeka alebo bez neho.

Úžitkom je to, čo právny predmet pravidelne poskytuje zo svojej právnej podstaty.

Právny predmet je prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak.

Na prevod právneho predmetu sa vyžaduje záväzok k prevodu. Ak sa prevádzaný právny predmet zapisuje do katastra nehnuteľností alebo iného majetkového registra, musí byť tento záväzok zrejmý zo zmluvy, na základe ktorej sa prevádza.

Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.

Zmluvný zákaz nemá vplyv na účinnosť nakladania s právnym predmetom; právne následky porušenia zmluvného zákazu tým nie sú dotknuté.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré z neho vyplývajú alebo ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právny úkon sa musí uskutočniť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Nedostatok určitosti alebo zrozumiteľnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ak jeho obsah možno zistiť výkladom.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Právny úkon nie je neplatný len preto, že je plnenie od počiatku nemožné. Tým nie sú dotknuté právne následky nemožnosti plnenia podľa tohto zákona.

O úžeru ide a právny úkon je neplatný, ak pri právnom úkone uskutočnenom fyzickou osobou nepodnikateľom

Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť konajúcej osoby na tento úkon.

Nedostatok spôsobilosti na právne úkony nebráni platnosti zmluvy, ktorá je nespôsobilej osobe výlučne na prospech; to platí aj pre bežnú zmluvu nízkej hodnoty, ak nie je zjavne v neprospech nespôsobilej osoby. Takáto zmluva sa považuje za uzavretú okamihom splnenia.

Právny úkon, ktorý osoba uskutočnila v psychickej poruche, ktorá jej bránila pochopiť význam a následky vlastného konania, ovládnuť svoju vôľu alebo konať podľa nej, je neplatný. Ustanovenie § 43 ods. 2 o platnosti zmlúv nespôsobilej osoby tým nie je dotknuté.

Ak si konajúca osoba dočasnú psychickú poruchu spôsobila sama, právny úkon je podľa odseku 1 neplatný len vtedy, ak

Právny úkon, ktorého obsah alebo účel je v rozpore so zákonom, je neplatný len vtedy, keď si to vyžaduje zmysel a účel zákona.

Právny úkon je neplatný aj vtedy, keď je jeho obsah alebo účel v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon nie je neplatný len preto, že ho niekto uskutočnil v rámci činnosti, na ktorú nemal oprávnenie.

Ak je obsah právneho úkonu zastretý, platí právny úkon so zastretým obsahom, ak sú splnené náležitosti zastretého právneho úkonu. Neplatnosti zastierajúceho právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči osobe, ktorá o zastretí nevedela a ani nemusela vedieť.

V pochybnostiach sa predpokladá, že právny úkon je platný.

Prejav vôle možno uskutočniť konaním alebo opomenutím, a to výslovne alebo iným spôsobom. Prejav vôle možno uskutočniť aj prostredníctvom činnosti automatizovaného systému v moci osoby uskutočňujúcej prejav vôle.

Mlčanie alebo nečinnosť je prejavom vôle, len ak to ustanovuje dohoda strán alebo zákon, alebo ak niet pochybností o vôli, ktorá mala byť mlčaním alebo nečinnosťou prejavená.

Spoločný prejav vôle viacerých osôb je uskutočnený, akonáhle vôľu prejaví posledná z nich.

Prejav vôle, ktorý musí byť podľa zákona schválený orgánom verejnej moci, nevyvoláva pred jeho schválením právne následky.

Ak sa do troch rokov od uskutočnenia právneho úkonu nenavrhlo jeho schválenie, na právny úkon sa neprihliada.

Rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzuje tento prejav.

Ak nahradzovaný prejav vôle smeruje k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy medzi stranami, nahradzuje súdne rozhodnutie uzavretú zmluvu.

Prejav vôle určený konkrétnemu adresátovi pôsobí, len čo sa ocitne v jeho dosahu (dôjdenie); to neplatí, ak sa s ním adresát neoboznámil a ani sa nemohol za bežných okolností oboznámiť.

Ak má konkrétny adresát zákonného zástupcu, pôsobí prejav vôle, len čo dôjde tomuto zástupcovi. Ak je však prejav vôle primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti adresáta alebo ak je mu výlučne na prospech, pôsobí, len čo dôjde adresátovi, ibaže by zástupcovi došiel skôr.

Adresa zapísaná vo verejnom registri ako sídlo alebo miesto podnikania osoby sa považuje za adresu v jej dosahu; to platí aj o adrese, ktorú adresát oznámil konajúcej osobe alebo ju používal v styku s ňou, pokým jej adresát neoznámi inú adresu.

Prejav vôle adresovaný neurčitým adresátom pôsobí, len čo sa verejne vyhlási.

Predpokladá sa, že dňom dôjdenia došlého prejavu vôle, ktorý bol odoslaný adresátovi prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, je tretí pracovný deň po odoslaní a ak bol prejav vôle odoslaný na adresu v inom štáte, pätnásty pracovný deň po odoslaní.

Predpokladá sa, že dňom dôjdenia prejavu vôle, ktorý bol odoslaný alebo sprístupnený elektronickými prostriedkami, je najbližší nasledujúci pracovný deň po odoslaní alebo sprístupnení.

Ak adresát nepoctivo zmaril dôjdenie alebo ak nepoctivo spôsobil oneskorenie dôjdenia prejavu vôle, platí, že mu prejav vôle došiel v deň, kedy by mu bol došiel bez zmarenia alebo oneskorenia.

Prejav vôle určený adresátovi, o ktorého adrese odosielateľ nevie a ani nemusí vedieť a ktorý odosielateľ nemôže doručiť inak, sa považuje za dôjdený, ak bol odoslaný prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb na poslednú adresu známu odosielateľovi a uplynula úložná lehota nie kratšia ako sedem dní; to neplatí, ak prejav vôle dôjde adresátovi skôr.

Odosielateľ nemôže namietať, že podmienky na dôjdenie prejavu vôle podľa odseku 1 neboli splnené.

Na to, že konajúca osoba v čase medzi odoslaním prejavu vôle a jeho dôjdením adresátovi zomrela alebo zanikla, sa neprihliada, ak z prejavu vôle nevyplýva inak.

Prejav vôle, ktorý ešte nedošiel adresátovi, možno zrušiť. Na zrušenie prejavu vôle pred dôjdením sa prihliada, len ak došlo adresátovi najneskôr spolu so zrušovaným prejavom vôle.

Zmluvu možno uzavrieť prijatím návrhu na jej uzavretie alebo iným dohodnutým alebo ustanoveným spôsobom.

Ak k uzavretiu zmluvy došlo iným spôsobom ako prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenia o návrhu na uzavretie zmluvy a o jeho prijatí sa použijú primerane.

Kto navrhne inej osobe uzavretie zmluvy, je návrhom viazaný, ak z návrhu alebo z okolností nevyplýva inak.

Obchodná ponuka na predaj tovaru uskutočnená reklamou, katalógom alebo vystavením tohto tovaru s uvedením ceny sa považuje za návrh na uzavretie zmluvy s výhradou vyčerpania zásob a straty schopnosti navrhovateľa plniť. Za návrh na uzavretie zmluvy sa bez ďalšieho nepovažuje predloženie cenníkov, sadzobníkov alebo podobných dokumentov.

Návrh na uzavretie zmluvy zanikne, ak ho adresát odmietne alebo neprijme včas, alebo ak ho navrhovateľ odvolá.

Navrhovateľom určená lehota na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy plynie od dátumu uvedeného prepravcom na obálke alebo od dátumu odoslania návrhu elektronickými prostriedkami, ak z návrhu nevyplýva inak.

Ak navrhovateľ neurčil lehotu na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, zanikne tento návrh, ak ho

Na odvolanie návrhu na uzavretie zmluvy sa neprihliada, ak došlo adresátovi po tom, čo odoslal navrhovateľovi prijatie tohto návrhu.

Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať, ak v ňom navrhovateľ vyjadril jeho neodvolateľnosť. Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať ani vtedy, ak v ňom navrhovateľ určil lehotu na prijatie, ibaže by z neho vyplývalo, že je aj tak odvolateľný.

Návrh na uzavretie zmluvy môže adresát prijať včasným prejavom vôle určeným navrhovateľovi; ustanovenie § 48 ods. 2 tým nie je dotknuté.

Zmluva môže byť uzavretá aj prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez jeho dôjdenia navrhovateľovi, ak je to v právnom styku alebo medzi stranami bežné, alebo ak sa navrhovateľ dôjdenia vzdal; to neplatí, ak zákon alebo dohoda strán vyžadujú pre zmluvu určitú formu.

Oneskorené prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy.

Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy po uplynutí lehoty na jeho prijatie sa nepovažuje za oneskorené, ak z neho vyplýva, že by bolo došlo včas, ak by preprava bola prebiehala obvyklým spôsobom; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie bez zbytočného odkladu odmietol.

Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu na uzavretie zmluvy a považuje sa za nový návrh na uzavretie zmluvy, ibaže ide o zmeny, ktoré navrhovateľ v tomto návrhu pripustil. Ak je však zmena nepatrná, považuje sa návrh na uzavretie zmluvy za prijatý; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie tohto návrhu bez zbytočného odkladu odmietol alebo ak prijatie tohto návrhu s nepatrnými zmenami vopred vylúčil.

Ak zákon neustanovuje inak, prijíma sa uznesenie alebo iné kolektívne rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov; každá osoba oprávnená hlasovať má jeden hlas.

Nedostatky pri prijímaní kolektívneho rozhodnutia nespôsobujú jeho neplatnosť, ak nemohli ovplyvniť jeho prijatie ani obsah. Neplatnosť kolektívneho rozhodnutia nespôsobuje ani hlasovanie neoprávnených osôb, ak by aj bez ich hlasov boli splnené podmienky jeho prijatia.

Ak sa z kolektívneho rozhodovania vyhotovuje zápisnica, musí z nej byť zrejmé, kedy a kde sa konalo, kto sa rozhodovania zúčastnil, aký bol výsledok hlasovania, aké rozhodnutia boli prijaté a kedy bola zápisnica vyhotovená.

Ak musí byť kolektívne rozhodnutie zaznamenané v zápisnici, predpokladá sa, že bolo prijaté s obsahom, ktorý je v nej uvedený.

Dodržanie určitej formy právneho úkonu sa vyžaduje, len ak je ustanovená zákonom alebo dohodou strán.

V ustanovenej forme musí byť zaznamenaný celý právny úkon; to neplatí pre tú časť jeho obsahu, pri ktorej sa nedodržanie formy neprieči účelu, pre ktorý bola táto forma ustanovená.

Forma ustanovená pre právny úkon sa vzťahuje aj na zmenu a zrušenie vzniknutého záväzku.

Ak strany uzavreli zmluvu v určitej forme, predpokladá sa, že rovnakú formu určili aj pre zmenu a zrušenie zmluvného záväzku.

Ak ustanovená forma právneho úkonu nebola dodržaná, je právny úkon neplatný. Ak však ide o formu právneho úkonu ustanovenú dohodou strán alebo štvrtou časťou tohto zákona, považuje sa právny úkon za platný, ak na jeho základe aspoň jedna strana so súhlasom druhej strany plnila.

Ak pri rokovaní o uzavretí zmluvy aspoň jedna strana požadovala jej uzavretie v určitej forme, predpokladá sa, že zmluva nie je bez dodržania požadovanej formy uzavretá. Ak však aspoň jedna strana so súhlasom druhej strany plnila, platí, že sa od požiadavky na formu upustilo a takáto zmluva sa považuje za uzavretú okamihom plnenia.

Ak má mať právny úkon písomnú formu, jeho obsah musí byť čitateľne zaznamenaný na trvanlivom médiu, musí byť podpísaný a musí z neho vyplývať, o koho právny úkon ide.

Trvanlivým médiom je prostriedok, ktorý umožňuje uchovávať zaznamenaný obsah tak, aby sa k nemu dalo pristupovať a používať ho počas doby primeranej účelu, na ktorý bol obsah zaznamenaný, a ktorý zároveň umožňuje nezmenenú reprodukciu tohto obsahu.

Podpisom

Nesplnenia podmienok použitia mechanických prostriedkov alebo iných vhodných prostriedkov podľa odseku 3 písm. a) sa môže dovolávať len osoba, voči ktorej sa právny úkon uskutočňuje.

Ak je právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami z elektronickej adresy alebo elektronického účtu, ktoré konajúca osoba používala v predchádzajúcom styku s adresátom alebo ktoré oznámila adresátovi, predpokladá sa, že ide o právny úkon tejto osoby.

Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou, sa úradné osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.

Písomná forma zmluvných podmienok určených odkazom je dodržaná, ak sa stávajú súčasťou zmluvy uzavretej v písomnej forme.

Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak je zachytený obsah právneho úkonu v notárskej zápisnici.

Notárska zápisnica sa vyžaduje na platnosť písomnej formy právneho úkonu tých, ktorí nemôžu čítať alebo písať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami; to neplatí, ak je konajúca osoba schopná oboznámiť sa s úkonom sama alebo pomocou pomôcok, alebo ňou zvolenej osoby a vlastnoručne ho podpísať. Ak konajúca osoba nie je schopná vlastnoručne sa podpísať, možno podpis rukou nahradiť znakom napísaným vlastnou rukou alebo inak pred dvoma svedkami, ak jeden zo svedkov k nemu pripíše meno a priezvisko konajúcej osoby; ustanovenie § 1760 o svedkoch sa použije rovnako.

Forma právneho úkonu je dodržaná vždy, ak je prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu.

Ak je prejav vôle určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej osoby, ak adresát o tomto zámere vedel alebo musel vedieť. Inak sa prejavu vôle prisúdi taký význam, aký by mu spravidla prisúdila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta.

Ak prejav vôle nie je určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej osoby, ak by priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta o tomto zámere vedela alebo musela vedieť. Inak sa mu prisúdi taký význam, ktorý najlepšie zodpovedá rozumnému usporiadaniu veci a zvyklostiam.

Pri zisťovaní zámeru konajúcej osoby alebo významu prejavu vôle sa zohľadnia všetky súvisiace okolnosti, vrátane toho, čo mu predchádzalo, praxe zavedenej medzi stranami, ako aj ich následného správania.

Pri výklade výrazov sa v obchodnom styku zohľadní aj význam, ktorý sa im v tomto styku spravidla prikladá. Voči osobe, ktorá nie je podnikateľom ani subjektom verejného práva, sa však tohto významu možno dovolávať, len ak o ňom vedela alebo musela vedieť.

Ak možno prejavu vôle rozumne prisúdiť viac významov, uprednostní sa výklad, ktorý zachováva platnosť právneho úkonu.

V styku so spotrebiteľom sa prejavu vôle v spotrebiteľskej zmluve prisúdi z viacerých možných významov ten, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; to neplatí pri abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a pri výkone kontroly alebo dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa osobitného predpisu.

Ak môže mať použitý výraz rôzne významy, vyloží sa na ťarchu toho, kto ho použil ako prvý; to neplatí, ak ide o spotrebiteľa.

Pri bezodplatných zmluvách sa v pochybnostiach o rozsahu plnenia vykladá zmluva tak, že sa dlžník zaviazal na menšie plnenie.

Ak bol prejav vôle uskutočnený vo viacerých jazykoch, prisúdi sa mu v pochybnostiach význam podľa tej jazykovej verzie, ktorá bola základom pre ostatné.

Následky právneho úkonu možno celkom alebo sčasti viazať na splnenie podmienky, a to tak, že jej splnením následky nastanú (odkladacia podmienka) alebo pominú (rozväzovacia podmienka).

Podmienkou môže byť aj potvrdenie alebo vyvrátenie toho, či určitá skutočnosť, ktorej vznik alebo trvanie nie sú známe žiadnej zo strán, v minulosti nastala alebo v čase uskutočnenia právneho úkonu stále trvá.

V pochybnostiach sa predpokladá, že podmienka je odkladacia.

Podmienené následky právneho úkonu nastanú alebo pominú splnením podmienky. Splnenie rozväzovacej podmienky má rovnaké účinky ako odstúpenie od zmluvy.

Ak závisí splnenie podmienky len od jednej zo strán a strany na jej splnenie neurčili lehotu, môže primeranú lehotu určiť druhá strana.

Ak závisí splnenie podmienky od tretej osoby alebo orgánu verejnej moci a strany na jej splnenie neurčili lehotu, môže primeranú lehotu určiť každá z nich; ak ju určia rôzne, platí kratšia lehota.

Na splnenie podmienky po márnom uplynutí lehoty určenej podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa neprihliada.

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak ho nepoctivo spôsobila strana, ktorá na to nebola oprávnená a ktorej bolo splnenie podmienky na prospech.

Ak strana, ktorej bolo nesplnenie podmienky na prospech, nepoctivo zmarila jej splnenie, považuje sa podmienka zmarením za splnenú.

Právny úkon, ktorého právne následky boli podmienené, hoci to jeho povaha alebo zákon vylučuje, je neplatný.

Právny úkon s podmienkou, ktorú zákon zakazuje alebo ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný.

Právny úkon s odkladacou podmienkou, ktorá je od počiatku zjavne nikým nesplniteľná, je neplatný.

Na rozväzovaciu podmienku, ktorá je od počiatku zjavne nikým nesplniteľná, sa neprihliada; právny úkon sa v tomto rozsahu posudzuje ako nepodmienený.

Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, nadobudne zmluva účinnosť dňom nasledujúcim po jej zverejnení, ak sa strany nedohodli na neskoršej účinnosti.

Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy obsahujúce informáciu, ktorá sa podľa osobitného predpisu nesprístupňuje.

Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od schválenia, ak sa na jej platnosť vyžaduje schválenie príslušného orgánu verejnej moci, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v dôsledku bezprávnej vyhrážky, ktorá v nej dôvodne vzbudila obavu, že jej alebo inej osobe bude spôsobená závažná škoda.

Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v dôsledku úmyselne vyvolaného omylu (lesť). Ak sa ľsti dopustila iná osoba ako adresát právneho úkonu, možno právny úkon zrušiť, len ak o ľsti vedel alebo musel vedieť aj adresát alebo osoba, ktorá mala mať z právneho úkonu priamy prospech.

Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v omyle o okolnosti, o ktorej adresát vedel alebo musel vedieť, že je pre uskutočnenie právneho úkonu konajúcou osobou rozhodujúca, a adresát omyl vyvolal, o omyle vedel alebo musel vedieť, alebo sám konal v tom istom omyle. Právny úkon nemožno zrušiť, ak sa omyl konajúcej osoby nedá ospravedlniť alebo ak konajúca osoba riziko omylu na seba prevzala.

Na zrušenie právneho úkonu z dôvodu omylu sa neprihliada, ak adresát pred zrušením alebo bezodkladne po jeho dôjdení prejavil vôľu, aby mal právny úkon obsah predpokladaný konajúcou osobou, alebo zmluvu splnil v súlade s takýmto obsahom. Vtedy platí, že právny úkon mal od počiatku obsah predpokladaný konajúcou osobou.

Za rovnakých podmienok ako pri omyle môže konajúca osoba zrušiť právny úkon aj vtedy, ak bol obsah jej prejavu vôle skreslený počas prenosu.

Neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku.

Na neplatnosť právneho úkonu prihliadne súd aj bez námietky.

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Dojednania o voľbe práva alebo o riešení sporov nie sú dotknuté neplatnosťou iných častí právneho úkonu.

Ak neplatný právny úkon spĺňa náležitosti iného právneho úkonu, platí tento iný právny úkon, ak možno predpokladať, že by ho konajúca osoba uskutočnila namiesto neplatného právneho úkonu, ak by o dôvode neplatnosti vedela a ak to nevylučuje povaha dôvodu neplatnosti.

Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, len ak to ustanovuje zákon. Právo na zrušenie však zaniká, ak po začatí plynutia lehoty na jeho zrušenie konajúca osoba právny úkon akýmkoľvek spôsobom potvrdila napriek tomu, že o dôvode zrušiteľnosti vedela alebo musela vedieť.

Právny úkon možno zrušiť prejavom vôle určeným dotknutej osobe.

Ak ide o zmluvu, je dotknutou osobou druhá zmluvná strana.

Ak ide o jednostranný adresovaný právny úkon, je dotknutou osobou adresát. Ak ide o iný jednostranný právny úkon, je dotknutou osobou osoba, ktorá mala mať z úkonu priamy prospech.

Ak sa dôvod zrušenia právneho úkonu vzťahuje len na jeho časť, použije sa primerane § 96.

Zrušený právny úkon sa považuje za neplatný od počiatku.

Právne postavenie tretích osôb nie je odsekom 1 dotknuté; to neplatí, ak v čase uskutočnenia právneho úkonu tretej osoby táto osoba o dôvode zrušiteľnosti vedela alebo musela vedieť.

Právo zrušiť právny úkon zanikne, ak oprávnená osoba právny úkon nezruší do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode zrušiteľnosti dozvedela, najneskôr však do troch rokov od uskutočnenia právneho úkonu, ak zákon neustanovuje inak.

Ak zákon spája právne následky s vedomosťou alebo nevedomosťou o neplatnosti právneho úkonu alebo o dôvode jeho neplatnosti, rozumie sa tým aj vedomosť alebo nevedomosť o zrušiteľnosti právneho úkonu alebo o dôvode jeho zrušiteľnosti.

Kto je oprávnený uskutočniť v mene iného právny úkon, je jeho zástupcom.

Oprávnenie zastupovať vyplýva zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci (zákonné zastúpenie) alebo z prejavu vôle zastúpenej osoby (plnomocenstvo).

Ak nie je zjavné, že niekto zastupuje iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

Z právnych úkonov zástupcu vznikajú právne následky priamo zastúpenému.

Zástupca je oprávnený zastupovať zastúpeného v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu zastúpenia.

Zástupca koná pri zastupovaní osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) môže splnomocniť na zastupovanie zastúpeného, ak to vyplýva zo zákona, rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo z plnomocenstva.

Zánikom alebo obmedzením zástupcovho oprávnenia zastupovať zaniká alebo sa obmedzuje aj oprávnenie substitúta. Zástupca bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť substitútovi, ktorého splnomocnil.

Zastupovať iného nemôže

Napriek rozporu záujmov zaväzuje zastúpeného právny úkon zástupcu, ak ide o plnomocenstvo a splnomocniteľ pri jeho udelení o dôvodoch podľa odseku 1 vedel alebo musel vedieť.

Zástupca nemôže zastupovať inú osobu pri právnom úkone,

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo zastúpenie povolené zastúpenou osobou, ak sa má právnym úkonom splniť jej povinnosť alebo ak je jej právny úkon na prospech.

Zástupca je oprávnený, v rozsahu zodpovedajúcom oprávneniu zastupovať, prijímať v mene zastúpeného prejavy vôle iných osôb. Ustanovenia tohto oddielu o zastúpení pri právnych úkonoch sa použijú primerane aj na toto oprávnenie.

Plnomocenstvo sa udeľuje prejavom vôle splnomocniteľa, ktorý je určený splnomocnencovi alebo osobe, s ktorou má splnomocnenec konať.

Ak niekto vyvolal alebo utvrdil v inej osobe dôvodnú domnienku, že udelil plnomocenstvo, nemôže sa voči nej dovolávať opaku; to neplatí, ak táto osoba v čase svojho právneho úkonu o nedostatku plnomocenstva vedela alebo musela vedieť.

Strany sa môžu dohodnúť, že udelenie plnomocenstva sa nepripúšťa, ak ide o všeobecné plnomocenstvo alebo druhové plnomocenstvo.

Splnomocniteľ môže iného splnomocniť na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch (všeobecné plnomocenstvo), pri právnych úkonoch určitého druhu (druhové plnomocenstvo) alebo pri jednotlivo určenom právnom úkone alebo právnych úkonoch (osobitné plnomocenstvo). Podnikateľ zapísaný do obchodného registra môže iného splnomocniť aj na prokúru.

Ak zákon neustanovuje inak, oprávňuje všeobecné plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré nie sú obsahom plnomocenstva vylúčené.

Na prevod alebo zaťaženie nehnuteľnosti oprávňuje všeobecné plnomocenstvo, len ak je to v ňom výslovne uvedené.

Prokúra oprávňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku splnomocniteľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, a to aj keď nie sú bežné alebo keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Na prevod alebo zaťaženie nehnuteľnosti však prokúra oprávňuje, len ak je to zapísané v obchodnom registri.

Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe, ktorá nie je členom štatutárneho orgánu ani dozorného orgánu splnomocniteľa.

Podnikateľ, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, môže prokúru udeliť aj tak, že sa na konanie v jeho mene vyžaduje spoločný prejav vôle viacerých prokuristov alebo spoločný prejav vôle prokuristu, alebo niekoľkých prokuristov, a jedného alebo niekoľkých členov štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby.

Prokúra je účinná zápisom do obchodného registra. Jej obmedzenia nie sú voči tretím osobám účinné, ani keď boli zverejnené.

Ak bol niekto pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky právne úkony v mene podnikateľa, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Ak splnomocnenec svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, zaväzuje toto konanie podnikateľa, len ak dotknutá osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a ani nemusela vedieť.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú rovnako aj na toho, kto bol poverený určitou činnosťou v rámci prevádzky právnickej osoby.

Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky podniku alebo tohto podniku zahraničnej osoby.

Všeobecné plnomocenstvo a prokúra musia mať písomnú formu.

Ak má byť právny úkon uskutočnený písomne, musí mať písomnú formu aj plnomocenstvo, ktoré splnomocnenca na tento právny úkon oprávňuje.

Ak má byť pravosť podpisu konajúcej osoby pri právnom úkone úradne osvedčená, musí byť pravosť jej podpisu úradne osvedčená aj na plnomocenstve, ktoré splnomocnenca na tento právny úkon oprávňuje.

Ak splnomocniteľ jedným písomným plnomocenstvom splnomocnil viacerých splnomocnencov, môže každý z nich konať samostatne; to neplatí, ak z obsahu plnomocenstva vyplýva inak. Každý zo splnomocnencov je v rozsahu plnomocenstva oprávnený sám prijímať prejavy vôle iných osôb.

Maloletého možno osobitným plnomocenstvom splnomocniť aj na zastupovanie pri jednotlivo určenom právnom úkone alebo úkonoch, na ktoré by sa inak vyžadoval súhlas zákonného zástupcu, ak by ich maloletý uskutočňoval vo vlastnom mene. Na základe takéhoto plnomocenstva môže maloletý splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa samostatne.

Ak zákon neustanovuje inak, neprihliada sa na plnomocenstvo v rozsahu, v akom oprávňuje splnomocnenca na udelenie prokúry alebo všeobecného plnomocenstva.

Prokúra oprávňuje prokuristu na udelenie druhového plnomocenstva alebo osobitného plnomocenstva.

Ak je právne významné, či je splnomocniteľ dobromyseľný alebo či vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na tieto skutočnosti aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosť, ktorá nastala pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, nemôže sa dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.

Plnomocenstvo zanikne uskutočnením právneho úkonu, na ktorý bolo obmedzené.

Plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolá prejavom vôle určeným splnomocnencovi alebo osobe, s ktorou mal splnomocnenec konať; prokúru odvolá podnikateľ aj podaním návrhu na jej výmaz z obchodného registra.

Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Ak si však strany na jeho odvolanie dojednali určité dôvody, nemožno plnomocenstvo odvolať z iného dôvodu; to neplatí, ak má splnomocniteľ na odvolanie plnomocenstva obzvlášť závažný dôvod.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre obmedzenie plnomocenstva.

Plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocnenec vypovie prejavom vôle určeným splnomocniteľovi.

Ak splnomocnenec plnomocenstvo vypovie, je povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ nebol poškodený na svojich právach; to neplatí od okamihu, keď splnomocniteľ splnomocnencovi oznámi, že na splnení tejto povinnosti netrvá. Úkony takto uskutočnené majú rovnaké právne účinky, ako keby plnomocenstvo trvalo, ak nie sú v rozpore s pokynmi alebo opatreniami splnomocniteľa.

Plnomocenstvo udelené v rámci určitého právneho vzťahu zanikne zánikom tohto vzťahu.

Plnomocenstvo zanikne smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva inak; smrťou splnomocniteľa však vždy zanikne všeobecné plnomocenstvo. Ustanovenie § 123 ods. 2 sa použije primerane.

Ak plnomocenstvo nezaniklo smrťou splnomocniteľa, považujú sa za splnomocniteľa jeho dedičia.

Smrťou splnomocnenca plnomocenstvo zanikne.

Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocniteľom alebo splnomocnencom, zanikne plnomocenstvo, len ak právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu; inak sa za splnomocniteľa alebo splnomocnenca považuje jej právny nástupca.

Splnomocniteľa zaväzuje právny úkon splnomocnenca, uskutočnený po zániku alebo obmedzení plnomocenstva, rovnako, ako keby plnomocenstvo trvalo, ak

Zánik prokúry je voči tretím osobám účinný až jej výmazom z obchodného registra.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba, voči ktorej alebo s ktorou bol právny úkon uskutočnený, o zániku plnomocenstva alebo obmedzení plnomocenstva vedela alebo musela vedieť v čase konania splnomocnenca.

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len ak toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Ak niekto konal v mene iného bez oprávnenia, zaväzuje tento právny úkon zastúpeného, len ak ho zastúpený schválil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak zastúpeného zaväzuje právny úkon podľa § 127 alebo § 129.

Právny úkon schválený podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaväzuje zastúpeného od počiatku.

Podnikateľa zaväzuje právne konanie, ktoré bez oprávnenia uskutočnila iná osoba v jeho prevádzkarni alebo elektronickými prostriedkami, ktoré podnikateľ určil na kontakt so zákazníkmi; to neplatí, ak ten, s kým sa konalo, o nedostatku oprávnenia vedel alebo musel vedieť alebo ak ide o konanie, ku ktorému v prevádzkarni alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov obvykle nedochádza.

Ak právny úkon nezaväzuje zastúpeného, pretože nedošlo k schváleniu podľa § 128, a konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia vedela alebo musela vedieť, môže druhá strana od nej požadovať splnenie toho, čo bolo dohodnuté, alebo náhradu škody.

Ak konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia nevedela a ani nemusela vedieť, môže druhá strana od nej požadovať len náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku toho, že sa na plnomocenstvo spoliehala.

Práva podľa odsekov 1 a 2 nevzniknú, ak druhá strana o nedostatku oprávnenia konať v mene iného vedela alebo musela vedieť.

Časový úsek je spravidla určený dohodou strán alebo zákonom najmä podľa minút, hodín, dní, týždňov, mesiacov alebo rokov.

Časový úsek určený v kratších jednotkách ako v dňoch začína plynúť od skutočnosti rozhodujúcej pre jeho začiatok a končí sa jeho prirodzeným uplynutím.

Časový úsek určený podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začína plynúť začiatkom príslušného dňa a končí sa uplynutím posledného dňa časového úseku.

Ak sa má uplatniť právo, uskutočniť úkon alebo splniť povinnosť

Ak z okolností alebo z praxe zavedenej medzi stranami nevyplýva inak, rozumie sa výrazom

Ak časový úsek zahŕňa časť mesiaca, na účely určenia tejto časti platí, že mesiac má 30 dní.

Ak sa pri časovom úseku určenom v mesiacoch alebo rokoch nevyžaduje nepretržité plynutie, považuje sa za mesiac 30 dní a za rok 365 dní.

Lehota je časový úsek určený na uplatnenie práva, uskutočnenie úkonu alebo splnenie povinnosti.

Lehota určená podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začne plynúť dňom bezprostredne nasledujúcim po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej začiatok. Ak takýto deň v poslednom mesiaci lehoty nie je, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Doba je časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva, povinnosti alebo právneho vzťahu.

Ak nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok doby v priebehu dňa, začne doba určená podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov plynúť bezprostredne nasledujúcim dňom. Ak je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok doby začiatok dňa, začne doba plynúť týmto dňom.

Koniec doby určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň bezprostredne predchádzajúci dňu, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom začala doba plynúť. Ak takýto deň v poslednom mesiaci doby nie je, pripadne koniec doby na jeho posledný deň.

Doba uplynie uplynutím jej posledného dňa aj vtedy, ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja.

Ak to nevylučuje povaha prípadu, platí, že ak sa právo nadobúda určitým dňom, nadobudne sa začiatkom tohto dňa, a ak zaniká určitým dňom, zanikne uplynutím tohto dňa. To primerane platí aj pre vznik a zánik povinnosti.

Právo domáhať sa, aby určitá osoba splnila svoju povinnosť (nárok), podlieha premlčaniu.

Ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia lehota trojročná.

Nárok priznaný rozhodnutím súdu sa premlčí o desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia súdu plniť, ak zákon neustanovuje inak.

Ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky, premlčí sa nárok veriteľa o desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota, do uplynutia ktorej má dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím takto určenej lehoty.

Pri úkonoch, ktoré majú účinky uznania dlhu (§ 436), sa nárok veriteľa premlčí o tri roky odo dňa, keď k takému úkonu došlo. Ak strany uzavreli dohodu o premlčacej lehote, použije sa dohodnutá premlčacia lehota namiesto premlčacej lehoty podľa predchádzajúcej vety. Ak sa na nárok vzťahuje aj odsek 1, použije sa premlčacia lehota, ktorá má uplynúť neskôr.

V dôsledku uznania dlhu podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa nárok nepremlčí skôr, ako by sa premlčal v prípade, ak by k uznaniu dlhu nedošlo.

Premlčacia lehota nároku, ktorý vyplýva z práva zapísaného vo verejnom zozname alebo verejnom registri, je desaťročná; to neplatí, ak ide o nárok, ktorý možno vykonávať opakovane alebo nepretržite.

Strany si môžu písomne dohodnúť kratšiu premlčaciu lehotu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu, ako ustanovuje tento zákon, najmenej však jeden rok a najviac desať rokov.

Dohode podľa odseku 1 nebráni, ak už premlčacia lehota začala plynúť alebo uplynula. Dohoda o predĺžení premlčacej lehoty, uzavretá po premlčaní nároku, má účinky uznania dlhu, z ktorého vyplýva premlčaný nárok; ustanovenie § 148 ods. 1 sa použije primerane, dĺžka premlčacej lehoty sa však spravuje dohodou o jej predĺžení.

Kratšiu premlčaciu lehotu, ako ustanovuje tento zákon, nemožno dohodnúť skôr, ako nárok vznikne, ak ide o nárok zo zodpovednosti za nemajetkovú škodu alebo za škodu spôsobenú úmyselne.

Dohodu podľa odseku 1 nemožno uzavrieť v neprospech spotrebiteľa.

Premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak.

Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak zákon neustanovuje inak.

Ak bolo dohodnuté plnenie po častiach, začne premlčacia lehota pre každý čiastkový dlh plynúť odo dňa jeho splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti stane splatným celý dlh, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa splatnosti celého dlhu, a to aj pre skôr splatné časti.

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na premlčanie judikovaného nároku (§ 139) a nároku v prípade uznania dlhu (§ 140), ak je plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní rozložené na jednotlivé časti.

Pri nárokoch z vád začne premlčacia lehota plynúť odo dňa vadného plnenia alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť prijať vadné plnenie; neuplynie však skôr ako o dva mesiace po tom, čo oprávnený vadu včas vytkol.

Pri nárokoch zo záruky za akosť začne premlčacia lehota plynúť odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád odo dňa uplatnenia práva treťou osobou.

Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi (§ 458) alebo ak splatnosť nie je určená (§ 460), začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď mohol veriteľ prvýkrát požiadať dlžníka o splnenie dlhu, ak zákon neustanovuje inak. Ak však dlžníkovi bez žiadosti veriteľa o splnenie dlhu povinnosť splniť nevznikne, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď je dlžník prvýkrát povinný dlh splniť.

Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, kým jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr ako uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak.

Zmena v osobe veriteľa alebo v osobe dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.

Ak na dediča prešiel poručiteľov dlh, z ktorého vyplýva nárok, ktorý nebol v čase smrti poručiteľa premlčaný, neuplynie premlčacia lehota skôr ako o jeden rok od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dedičstvo potvrdené; to primerane platí aj pre iné pozostalostné dlhy.

Ak dlžník čo do dôvodu a výšky písomne uznal svoj dlh, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo, a odo dňa uznania dlhu začne plynúť nová desaťročná premlčacia lehota; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota, do uplynutia ktorej má dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím takto určenej lehoty.

Ak bol rozhodnutím súdu priznaný premlčaný nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo a nárok sa premlčuje podľa § 139.

Ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní nárok na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas tohto konania neplynie. To platí aj o nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom, ak veriteľ v premlčacej lehote podal návrh na vykonanie exekúcie; počas odkladu vykonateľnosti exekučného titulu premlčacia lehota neplynie.

Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, premlčacia lehota neplynie, ak veriteľ pred jej uplynutím začne s výkonom tohto nároku a v jeho výkone riadne pokračuje; to platí aj vtedy, ak výkonu nároku dočasne bráni prekážka vyplývajúca zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ak bol nárok v súdnom konaní uplatnený vzájomnou žalobou a veriteľ v jeho uplatňovaní riadne pokračuje, prestáva plynúť premlčacia lehota dňom, keď sa začalo súdne konanie o nároku, proti ktorému vzájomná žaloba smeruje, ak sa obidva nároky vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľko zmlúv uzavretých na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní; inak sa na premlčanie nároku, uplatneného vzájomnou žalobou, primerane použije § 149 ods. 1.

Premlčacia lehota neplynie medzi

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o nárok na opakujúce sa plnenie alebo príslušenstvo pohľadávky.

Uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí.

Po premlčaní nároku môže povinná osoba odmietnuť plniť; nemôže sa však z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Na premlčanie prihliadne súd len na námietku. Ak sa povinná osoba v konaní pred súdom premlčania dovolá, nemožno premlčaný nárok veriteľovi priznať.

Bez ohľadu na premlčanie môže veriteľ v súdnom konaní uplatniť svoj nárok pri započítaní, ak

Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy alebo zo zrušeného záväzku, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj vtedy, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla len jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.

Práva namietnuť premlčanie sa nemožno vopred vzdať.

Ak po uplynutí premlčacej lehoty namietne povinná osoba premlčanie nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, nemôže veriteľ takýto nárok vykonať.

Právo, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, ktorý podľa odseku 1 nemožno vykonať, zanikne. Ak je toto právo zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že zaniklo. Ustanovenie § 153 ods. 4 sa použije rovnako.

Najneskôr premlčaním hlavného nároku sa premlčia všetky vedľajšie nároky, a to aj budúce, vrátane nároku na príslušenstvo a nárokov vyplývajúcich z nesplnenia, ak zákon neustanovuje inak.

Nárok vyplývajúci z ručenia sa nepremlčí skôr ako nárok, ktorý je ručením zabezpečený; to platí aj pre nárok vyplývajúci z finančnej záruky.

Ak bol nárok priznaný rozhodnutím súdu alebo ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky, nepoužije sa desaťročná premlčacia lehota na príslušenstvo pohľadávky, ktoré sa stalo splatným po právoplatnosti súdneho rozhodnutia alebo po uznaní dlhu; to platí aj pre opakujúce sa plnenie.

Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva sa nepremlčí skôr ako nárok, ktorý je záložným právom zabezpečený.

Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva k hnuteľnej veci sa nepremlčí, ak má záložný veriteľ záloh u seba alebo ak záloh pre neho opatruje iná osoba ako dlžník.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na premlčanie nároku vyplývajúceho zo zádržného práva.

Nárok oprávnenej osoby vyplývajúci zo služobnosti sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonával.

Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Nárok na náhradu škody sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na odčinenie škody spôsobenej na zdraví alebo o nárok na odčinenie nemajetkovej škody blízkych pozostalých podľa § 690.

Premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začne plynúť odo dňa, keď sa ukrátený dozvedel alebo musel dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto je povinný ho vydať.

Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ak tento zákon neustanovuje inak.

Premlčacia lehota nároku z nekalej súťaže začne plynúť odo dňa, keď sa veriteľ dozvedel alebo musel dozvedieť o konaní zakladajúcom nekalú súťaž a o tom, kto sa tohto konania dopustil.

Nárok z nekalej súťaže sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď ku konaniu zakladajúcemu nekalú súťaž došlo, ak tento zákon neustanovuje inak. Nároky súvisiace s obchodným tajomstvom sa premlčia najneskôr o šesť rokov odo dňa, keď došlo k nedovolenému konaniu alebo konaniu zakladajúcemu nekalú súťaž.

Ak zákon neustanovuje inak, nárok spotrebiteľa, vyplývajúci z porušenia tohto zákona alebo osobitného predpisu na ochranu práv spotrebiteľa, sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa,

Ak zákon neustanovuje inak, plynutie času nemá vplyv najmä na

Preklúziou je márne uplynutie lehoty na vykonanie práva alebo uskutočnenie úkonu, ak právo v dôsledku toho zanikne alebo nevznikne.

Na preklúziu sa neprihliada, ak nastala v dôsledku zneužitia práva druhou stranou alebo v dôsledku nepoctivého konania druhej strany. Zohľadní sa pri tom najmä dĺžka prekluzívnej lehoty, čas medzi jej uplynutím a vykonaním práva alebo uskutočnením úkonu, ako aj okolnosti, pre ktoré preklúzia nastala, vrátane správania druhej strany. Inak prihliadne súd na preklúziu aj bez námietky.

Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť je u všetkých fyzických osôb rovnaká, fyzická osoba jej nemôže byť ani sčasti zbavená a nemôže sa jej vzdať.

Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby môže byť plná, čiastočná, alebo obmedzená v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

Ľudské telo nie je vec.

Vecou nie sú časti ľudského tela ani jednotlivé orgány, a to ani ak boli od tela oddelené. Prirodzene obnovované časti ľudského tela, ktoré možno bez znecitlivenia bezbolestne oddeliť, sa po ich oddelení od tela považujú za hnuteľné veci, ak to nevylučuje povaha oddelenej časti ľudského tela alebo osobitný predpis.

Nakladanie s ľudským telom, jeho časťami, pohlavnými bunkami alebo orgánmi na medicínske, vedecké alebo iné účely upravujú osobitné predpisy. Predchádzajúca veta platí rovnako aj na nakladanie s mŕtvym ľudským telom.

S ľudským telom, jeho časťami, orgánmi a pohlavnými bunkami nemožno nakladať spôsobom odporujúcim ľudskej dôstojnosti a v rozpore s dobrými mravmi.

Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti od svojho narodenia.

Narodením sa rozumie narodenie živého dieťaťa. Ak sa narodí mŕtve dieťa, hľadí sa naň ako keby sa nenarodilo. V pochybnostiach platí, že dieťa sa narodilo živé.

Na počaté dieťa sa hľadí ako na fyzickú osobu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, ak sa narodí živé. Za deň počatia sa považuje deň, od ktorého prešlo do narodenia dieťaťa 300 dní, ak sa nepreukáže iný deň počatia.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou.

Smrť sa zisťuje prehliadkou tela mŕtveho predpísaným spôsobom a preukazuje sa vystavením verejnej listiny.

Pri pochybnostiach, ktorá z niekoľkých osôb zomrela skôr, platí, že zomreli súčasne.

Ak smrť nemožno preukázať prehliadkou tela mŕtveho, súd aj bez návrhu vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu, ak sa jej smrť preukáže inak alebo ak možno usúdiť, že osoba nežije. Na fyzickú osobu, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, sa hľadí, ako keby zomrela.

Vyhlásením manžela za mŕtveho zaniká manželstvo dňom, ktorý sa považuje za deň jeho smrti.

Ak sa zistí, že fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu žije, rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa zruší; zaniknuté manželstvo sa však neobnovuje.

Ak sa zistí, že smrť fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu bola preukázaná prehliadkou tela, rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa zruší.

Ak nie je miesto smrti známe, považuje sa zaň miesto, kde sa našlo telo mŕtveho.

V prípade vyhlásenia za mŕtveho sa za miesto smrti považuje miesto posledného známeho bydliska fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu, ak nie je zrejmé skutočné miesto jej smrti.

Fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou, a to dovŕšením osemnásteho roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku.

Plnú spôsobilosť na právne úkony možno nadobudnúť skôr ako plnoletosťou právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní plnej spôsobilosti na právne úkony alebo uzavretím manželstva. Plná spôsobilosť na právne úkony nadobudnutá uzavretím manželstva sa nestráca zánikom manželstva, ani jeho vyhlásením za neplatné.

Súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila šestnásty rok života alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Bez súhlasu zákonného zástupcu sa jej plná spôsobilosť na právne úkony prizná len z vážnych dôvodov, ak je to v jej najlepšom záujme. Návrh súdu podáva fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom.

Maloletý, ktorý nenadobudol plnú spôsobilosť na právne úkony, má čiastočnú spôsobilosť na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku; inak môže právne úkony uskutočniť len so súhlasom zákonného zástupcu. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o čiastočnej spôsobilosti maloletého na právne úkony.

Ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom maloletého potrebné schválenie právneho úkonu súdom.

Súd môže v záujme maloletého zúžiť okruh právnych úkonov, ktoré si vyžadujú schválenie podľa odseku 2.

Zákonný zástupca môže so schválením súdu maloletému udeliť súhlas na podnikanie, čím sa maloletý stáva spôsobilým na právne úkony súvisiace s touto činnosťou. Na odvolanie súhlasu alebo na jeho zmenu sa rovnako vyžaduje schválenie súdom.

Obmedziť spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby môže len súd, a to výlučne v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu, ak fyzická osoba nie je schopná vykonať konkrétne právne úkony ani s využitím podpory pri rozhodovaní a tieto právne úkony nemožno zabezpečiť menej obmedzujúcimi opatreniami. Na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí zároveň existovať preukázané riziko vážneho ohrozenia práv alebo oprávnených záujmov. V rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí rozsah obmedzenia.

Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti nezbavuje človeka práva samostatne právne konať vo veciach bežnej povahy.

V rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd ustanoví fyzickej osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony opatrovníka.

Súd môže už v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ustanoviť osobu, ktorá bude počas konania spravovať majetok fyzickej osoby, o spôsobilosti na právne úkony ktorej súd koná, ak bude mať súd za preukázané, že spravovanie majetku inou osobou je nevyhnutné. Rozsah a spôsob správy majetku určí súd.

Ak fyzická osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony koná bez súhlasu opatrovníka vo veci, na ktorú sa vzťahuje právoplatné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, alebo fyzická osoba, o spôsobilosti na právne úkony ktorej súd koná, postupuje v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu o správe jej majetku, je právny úkon neplatný, ak z neho vznikla tejto fyzickej osobe škoda a ak ho dodatočne neschválil opatrovník, správca majetku alebo sama fyzická osoba po tom, ako súd právoplatne rozhodol o jej spôsobilosti na právne úkony vo veci, v ktorej konala. Súhlas opatrovníka alebo správcu majetku sa nevzťahuje na veci bežnej povahy.

Ustanovenia o opatrovníkovi sa použijú na kontrolu správcu majetku primerane.

Správcom majetku nemôže byť navrhovateľ obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ani navrhovaný opatrovník.

Súd aj bez návrhu rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nemu viedli, alebo ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dané dôvody.

Ak neexistuje iný dôvod na preskúmanie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony preskúma z úradnej povinnosti každé tri roky od jeho právoplatnosti a posúdi, či dôvody, pre ktoré bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená, sú stále dané.

Obydlím fyzickej osoby je dom, byt, obytná miestnosť alebo iný uzavretý priestor využívaný na bývanie, v ktorom fyzická osoba býva.

Obydlie požíva ochranu ako súčasť osobného a rodinného života fyzickej osoby.

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú v spoločnom obydlí a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby alebo sa inak spoločne podieľajú na ich uspokojovaní.

Domácnosť nezaniká, ak jej člen neprebýva v spoločnom obydlí, ale naďalej uhrádza náklady na potreby domácnosti, podieľa sa na ich uspokojovaní a má vôľu zostať členom domácnosti.

Bydliskom je na účely tohto zákona miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava trvalo. Ak sa bydlisko nedá takýmto spôsobom zistiť alebo sa dá zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, považuje sa zaň miesto, kde má fyzická osoba prihlásený trvalý pobyt, prípadne prechodný pobyt; inak je bydliskom miesto, kde mala bydlisko naposledy.

Ak fyzická osoba uvádza ako svoje bydlisko iné miesto, ako je jej skutočné bydlisko, každý sa môže voči nej dovolávať ako jej bydliska aj tohto iného miesta.

Súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ktorá v dôsledku psychickej poruchy alebo iného zdravotného obmedzenia, ktoré nie je krátkodobé, nie je schopná robiť právne úkony a vyžaduje to ochrana jej záujmov.

Súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, najmä ak

Pri ustanovení opatrovníka prihliada súd na záujem osoby, ktorej má byť ustanovený, rešpektuje jej osobnú autonómiu a potreby. Pre naplnenie tohto účelu je povinný súd zistiť jej názor a ak sa to neprieči účelu, je povinný vychádzať z neho.

Ak nie je možné zistiť názor osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník, je súd povinný túto osobu vzhliadnuť, a to v závislosti od dôvodu, pre ktorý má byť opatrovník ustanovený.

Súdom ustanovený opatrovník je zákonným zástupcom opatrovanca.

Ak sú splnené predpoklady pre ustanovenie opatrovníka, ustanoví ho súd na nevyhnutný čas, najdlhšie na dobu troch rokov.

Ak po uplynutí doby podľa odseku 1 pretrvávajú dôvody pre ustanovenie opatrovníka, platí, že opatrovníctvo trvá.

Súd ustanoví za opatrovníka osobu, ktorú určil alebo určí ten, komu má byť opatrovník ustanovený.

Ak takto určenej osoby niet alebo nespĺňa predpoklady pre výkon opatrovníctva, ustanoví súd za opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného alebo obdobného prostredia, ak je predpoklad, že bude konať v záujme opatrovanca.

Ako verejného opatrovníka môže súd ustanoviť, ak niet iného vhodného subjektu, tiež obec alebo iný subjekt, do pôsobnosti ktorého patrí ochrana práv a právom chránených záujmov osôb, ak to nevylučuje osobitný zákon.

Pri výbere opatrovníka súd musí prihliadať na ochranu záujmov opatrovanca, pričom zohľadní najmä rozsah vecí, v ktorých bude opatrovník osobu zastupovať.

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka je súd povinný zaslať bezodkladne do notárskeho centrálneho registra listín.

Opatrovník je oprávnený konať v rozsahu a medziach rozhodnutia súdu, ktorým bol ustanovený.

Opatrovník je povinný udržiavať s opatrovancom pravidelný osobný kontakt, prejavovať o neho skutočný záujem, zohľadňovať jeho zdravotný stav a chrániť jeho záujmy.

Opatrovník je povinný vopred informovať opatrovanca o podstatných záležitostiach spôsobom zodpovedajúcim jeho zdravotnému stavu tak, aby porozumel povahe a následkom právnych úkonov opatrovníka.

Opatrovník je povinný pri výkone opatrovníctva prihliadať na vôľu opatrovanca, ak nie je v rozpore s oprávnenými záujmami opatrovanca.

Opatrovník je povinný bezodkladne oznámiť súdu všetky okolnosti, ktoré mu bránia v riadnom výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.

Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu zmeniť bydlisko opatrovanca, rozhodnúť o zásahoch do jeho integrity alebo umiestnení opatrovanca do pobytového zariadenia sociálnych služieb.

Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu rozhodnúť o zmene osobného stavu opatrovanca.

Ak opatrovník spravuje majetok opatrovanca, nie je oprávnený bez súhlasu súdu uskutočňovať úkony nad rámec bežných úkonov.

Opatrovník je povinný vo vzťahu k tretím osobám zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré mu boli zverené alebo oznámené pri výkone jeho funkcie.

Súd kontroluje výkon opatrovníctva najmä prostredníctvom písomných správ opatrovníka predkladaných aspoň raz za šesť mesiacov, ak súd neurčí inak.

Ak je to na ochranu záujmov opatrovanca potrebné, nariadi súd na účel prejednania správ opatrovníka pojednávanie.

Súd môže aj bez návrhu vydať príkazy alebo urobiť iné vhodné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana záujmov opatrovanca.

Správa o výkone opatrovníctva musí obsahovať údaje v závislosti od toho, ako je vymedzený rozsah oprávnení opatrovníka a účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

Správa musí obsahovať najmä

Prílohami správy musia byť všetky podstatné dokumenty, ako sú zmluvy, príkazy, rozhodnutia súdu o schvaľovaní právnych úkonov a iné právne významné listiny.

Výkon opatrovníctva zaniká

Ak súdom ustanovený opatrovník zomrie alebo právnická osoba v postavení opatrovníka zanikne, prechádza výkon funkcie na verejného opatrovníka, ktorého určí súd na čas, kým nerozhodne o ustanovení nového opatrovníka.

Ak fyzická osoba predpokladá svoju nespôsobilosť na právne úkony, môže prejaviť vôľu, aby boli jej záležitosti spravované určitým spôsobom alebo aby ich spravovala určitá osoba, alebo aby sa určitá osoba stala jej opatrovníkom.

Predbežné prehlásenie musí mať formu notárskej zápisnice.

Účinky predbežného prehlásenia zanikajú jeho odvolaním, ktoré musí byť uskutočnené vo forme podľa § 195.

Ak sa zmenia pomery fyzickej osoby zásadným spôsobom a vyžaduje si to ochrana jej záujmov, súd predbežné prehlásenie zruší.

Ak je predbežné prehlásenie alebo jeho odvolanie neplatné, súd naň prihliadne, ak nie sú pochybnosti o vôli fyzickej osoby, ktorá ho uskutočnila.

Podporované rozhodovanie je súborom opatrení na zabezpečenie

Pomoc pri právnych úkonoch sa vzťahuje na prijímanie vlastných rozhodnutí pri rešpektovaní práva, vôle a voľby fyzickej osoby, ktorá takúto pomoc potrebuje pre konkrétny účel a v ňou určených záležitostiach a rozsahu.

Pomoc formou podporovaného rozhodovania predchádza ustanoveniu opatrovníka.

Podporcom je ten, kto je oprávnený poskytovať pomoc pri podporovanom rozhodovaní.

Podporcom nemôže byť ten, kto nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami podporovaného. Podporcom nemôže byť pobytové zariadenie sociálnej služby ani zamestnanec pobytového zariadenia sociálnej služby, v ktorom je podporovaný prijímateľom.

Podporca musí konať osobne a len v rozsahu dohodnutom v zmluve o podporovanom rozhodovaní.

Podporovaný môže mať aj viac podporcov; ak im podporovaný nevymedzí rozsah ich konania, konajú spoločne a nerozdielne.

Podporovaným je fyzická osoba, ktorá požiada podporcu o podporované rozhodovanie.

Podporované rozhodovanie vzniká uzavretím zmluvy o podporovanom rozhodovaní medzi podporcom a podporovaným.

Zmluvou o podporovanom rozhodovaní sa podporca zaväzuje poskytnúť podporovanému pomoc tým, že bude s jeho súhlasom prítomný pri jeho právnych úkonoch, zabezpečí mu všetky potrebné informácie a bude mu napomáhať radami pri voľbe a rozsahu vlastného rozhodnutia.

V zmluve o podporovanom rozhodovaní sa musí uviesť rozsah podporovaného rozhodovania.

Zmluva o podporovanom rozhodovaní musí byť spísaná formou notárskej zápisnice a nadobúda účinnosť registráciou v notárskom centrálnom registri podporných opatrení.

Zmluva o podporovanom rozhodovaní nebráni udeleniu plnomocenstva podľa § 111.

Podporca je povinný viesť evidenciu o úkonoch pomoci pri právnych úkonoch podporovaného.

Podporca nesmie ohroziť záujmy podporovaného nevhodným ovplyvňovaním ani konaním v neprospech podporovaného.

Podporca postupuje pri plnení svojich povinností v súlade s rozhodnutiami podporovaného. Ak podporovaný koná v písomnej forme, môže podporca pripojiť svoj podpis s uvedením svojej funkcie, prípadne s údajom o podpore, ktorú podporovanému poskytol.

Činnosť podporcu podlieha dozoru podľa osobitného predpisu.

Zmluva o podporovanom rozhodovaní zaniká

Účinnosť zániku zmluvy o podporovanom rozhodovaní nastane výmazom z notárskeho centrálneho registra podporných opatrení.

Na neplatnosť zmluvy o podporovanom rozhodovaní sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o dôvodoch neplatnosti zmluvy.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti.

Chránený je najmä život, zdravie, telesná integrita, ľudská dôstojnosť, česť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy vrátane osobných charakteristík, fyzických vlastností a znakov, podobizne a hlasu.

Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové záznamy alebo audiovizuálne záznamy týkajúce sa fyzickej osoby, jej súkromia alebo jej prejavov osobnej povahy, ako aj ich realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny, sa môžu vyhotoviť alebo použiť len s jej súhlasom.

Súhlas nie je potrebný, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové záznamy alebo audiovizuálne záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, obrazové záznamy alebo audiovizuálne záznamy, ako aj ich realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny, sa môžu bez súhlasu fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, rozhlasové, televízne a iné spravodajstvo a publicistiku. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov.

Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom, a ak ani ich niet, jej súrodencom.

Právnická osoba je od svojho vzniku až po zánik spôsobilá mať všetky práva a povinnosti okrem tých, ktorých nevyhnutnou podmienkou sú prirodzené vlastnosti fyzickej osoby.

Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.

Právnická osoba zodpovedá za svoje dlhy celým svojím majetkom.

Po zániku právnickej osoby ručia osoby, ktoré získali podiel na likvidačnom zostatku, za jej dlhy do výšky priznanej časti likvidačného zostatku a vo zvyšnom rozsahu tak, ako za ne ručili počas trvania právnickej osoby.

Zakazuje sa právnická osoba,

Právnickú osobu možno založiť jednostranným právnym úkonom, zmluvou alebo iným úkonom ustanoveným zákonom (zakladateľský úkon).

Právnickú osobu možno zriadiť tiež zákonom alebo na základe zákona zriaďovateľským úkonom orgánu verejnej moci alebo iným spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.

Zakladateľský úkon musí mať písomnú formu a musí obsahovať aspoň

Sídlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri je adresa, ktorá je uvedená v tomto registri bez ohľadu na to, kde je miesto jej riadenia. Ak bolo v zakladateľskom úkone určené sídlo označením obce bez určenia adresy, uvedie sa najneskôr v návrhu na zápis do registra.

Sídlo právnickej osoby založenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky musí byť na území Slovenskej republiky.

Právnická osoba vzniká zápisom do verejného registra, ak zákon neustanovuje inak.

Ak návrh na zápis právnickej osoby do verejného registra nebol podaný do 90 dní od jej založenia, zakladateľský úkon stráca účinnosť.

Právnická osoba zriadená zákonom vzniká dňom nadobudnutia účinnosti zákona, ibaže by zákon ustanovoval neskorší deň jej vzniku.

Právnická osoba zriadená zakladateľským úkonom orgánu verejnej moci formou rozhodnutia vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak z rozhodnutia nevyplýva neskorší deň jej vzniku alebo ak zákon neustanoví inak.

Osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané a oprávnené spoločne a nerozdielne.

Ak právnická osoba schváli konanie v jej mene podľa odseku 1 do 90 dní od svojho vzniku, platí, že je z tohto konania od počiatku zaviazaná a oprávnená namiesto konajúcich osôb. Právnická osoba bez zbytočného odkladu oznámi dotknutým tretím stranám, že toto konanie schválila.

Z iných právnych skutočností, najmä protiprávnych úkonov súvisiacich so vznikom právnickej osoby, z ktorých by bola právnická osoba zaviazaná voči veriteľovi, ak by nastali po jej vzniku, je právnická osoba zaviazaná od počiatku.

Po vzniku právnickej osoby sa nemožno domáhať určenia, že právnická osoba nevznikla.

Súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti právnickej osoby, len ak

Právne vzťahy, do ktorých neplatná právnická osoba vstúpila, nie sú rozhodnutím súdu o neplatnosti právnickej osoby dotknuté.

Právnická osoba má štatutárny orgán a iné orgány ustanovené zákonom. Právnická osoba môže vytvoriť aj ďalšie orgány.

Osoba, ktorá bola ustanovená do funkcie člena orgánu právnickej osoby v zakladateľskom úkone, rozhodnutím jej členov alebo iného orgánu právnickej osoby (člen orgánu), musí byť plne spôsobilá na právne úkony; členom orgánu sa nestane skôr, ako dá s členstvom súhlas.

Členom orgánu môže byť aj právnická osoba. V orgáne právnickej osoby ju zastupuje ňou určená fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky, aby mohla byť členom orgánu.

Ak sa člen orgánu zapisuje do verejného registra, spolu s právnickou osobou ako členom orgánu sa uvedie aj fyzická osoba, ktorá ju v tomto orgáne právnickej osoby zastupuje.

Povinnosti člena orgánu, ktorý je právnickou osobou, sa vzťahujú aj na toho, kto ho v orgáne právnickej osoby zastupuje. Za porušenie povinností člena orgánu zodpovedá právnická osoba ako člen orgánu spoločne a nerozdielne s fyzickou osobou, ktorá ju v orgáne právnickej osoby zastupuje.

Orgán právnickej osoby tvorený viacerými osobami (kolektívny orgán) rozhoduje uznesením. Uznášaniaschopný je kolektívny orgán vtedy, ak sa rozhodovania zúčastní aspoň polovica jeho členov; uznesenia prijíma hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

Kolektívny orgán určí spomedzi svojich členov predsedu. Predseda zvoláva, pripravuje a riadi schôdze orgánu.

Kolektívny orgán môže prijímať uznesenia aj mimo svojho zasadnutia. Návrh uznesenia predkladá predseda osobám oprávneným hlasovať na vyjadrenie s oznámením lehoty, v ktorej sa majú k nemu vyjadriť. Ak sa osoba v určenej lehote nevyjadrí, platí, že s návrhom nesúhlasí. Výsledky hlasovania oznámi predseda spôsobom obvyklým v právnickej osobe.

Platnosť hlasovania pri prijímaní uznesenia nie je možné samostatne napadnúť, preskúmať ani zrušiť.

Kolektívny orgán môže prijať rokovací poriadok alebo iný vnútorný predpis, ktorým upraví postup pri prijímaní uznesení a činnosť kolektívneho orgánu.

Člen orgánu vykonáva funkciu osobne; ustanovenie § 221 ods. 1 tým nie je dotknuté.

Člen kolektívneho orgánu môže pre jednotlivý prípad písomne splnomocniť iného člena tohto orgánu, aby ho pri hlasovaní zastúpil vymedzeným spôsobom. Ak člen kolektívneho orgánu hlasuje podľa predchádzajúcej vety ako splnomocnený zástupca, platí, že hlasuje v postavení člena kolektívneho orgánu.

Členovia kolektívneho orgánu, ktorí sú oprávnení konať v mene právnickej osoby spoločne, môžu písomne splnomocniť jedného z nich, aby vo vzťahu k určenému úkonu konal za právnickú osobu vymedzeným spôsobom. Ak člen kolektívneho orgánu koná podľa predchádzajúcej vety ako splnomocnený zástupca, platí, že koná v postavení člena kolektívneho orgánu.

Zmluvu medzi členom orgánu a právnickou osobou upravujúcu ich vzájomné práva a povinnosti schvaľuje orgán, ktorý je oprávnený člena orgánu ustanoviť.

Na vzájomné práva a povinnosti medzi právnickou osobou a členom orgánu sa použijú primerane ustanovenia o príkaznej zmluve.

V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že na výkon funkcie člena orgánu sa primerane použijú pracovnoprávne predpisy; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného zákona o právach a povinnostiach členov orgánu, najmä o zodpovednosti, odmene a zániku funkcie člena orgánu, tým nie sú dotknuté a vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou sa nepovažuje za pracovnoprávny vzťah.

Nárok na odmenu má člen orgánu len vtedy, ak to vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi ním a právnickou osobou, zakladateľského úkonu alebo stanov alebo z rozhodnutia toho, kto člena orgánu ustanovil. Predpokladá sa, že plnenie poskytnuté právnickou osobou členovi orgánu je odmenou za výkon jeho funkcie člena orgánu.

Člen orgánu je povinný vykonávať svoju funkciu lojálne, najmä musí dodržiavať mlčanlivosť o záležitostiach právnickej osoby, ktorých dôvernosť je v záujme právnickej osoby, a to aj po skončení jeho členstva v orgáne, nesmie si prisvojiť jej majetok ani inak uprednostniť svoje záujmy a záujmy svojej blízkej osoby alebo inej právnickej osoby, v ktorej má majetkovú účasť alebo v ktorej má majetkovú účasť jemu blízka osoba, pred záujmami právnickej osoby. Povinnosť právnickej osoby sprístupňovať alebo zverejňovať informácie podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

Pri poskytnutí informácií inému orgánu právnickej osoby, jeho členovi ako aj tretím osobám alebo orgánom verejnej moci v rozsahu, v akom sú na to zákonom, zakladateľským úkonom, stanovami alebo zmluvou oprávnení, urobí člen orgánu primerané opatrenia na ochranu dôvernosti informácií pred ich prezradením tretím osobám.

Zakladateľský úkon alebo stanovy môžu určiť, kedy a v akom rozsahu nesmie člen orgánu vykonávať činnosť, ktorá by bola pre právnickú osobu konkurenčnou.

Právnická osoba môže požadovať od člena orgánu, ktorý porušil povinnosti podľa § 225, aby poskytol všetky informácie a odovzdal všetky dokumenty vzťahujúce sa na konanie, pri ktorom nekonal lojálne, a aby vydal všetko, čo z tohto konania nadobudol.

Ak druhá strana zmluvy vedela alebo musela vedieť o porušení povinnosti podľa § 225 ods. 1, právnická osoba môže od nej a od člena orgánu požadovať, aby sa stala oprávnenou a povinnou osobou z tohto právneho úkonu namiesto člena orgánu; právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.

Člen orgánu musí svoju funkciu vykonávať so znalosťami, schopnosťami a opatrnosťou, aká sa bežne vyžaduje od priemerne rozumovo vyspelých osôb v jeho postavení, ako aj v súlade s osobitnou starostlivosťou jemu vlastnou.

Prípustné rozdelenie úloh v rámci kolektívneho orgánu nezbavuje jeho člena povinnosti dohliadať na výkon všetkých úloh.

Člen orgánu pri podnikateľskom rozhodnutí neporuší povinnosť konať s náležitou starostlivosťou, ak postupoval informovane a dobromyseľne, že koná v záujme právnickej osoby.

Člen orgánu právnickej osoby, ktorej hlavnou činnosťou nie je podnikanie, ktorý vykonáva funkciu bezodplatne alebo za odplatu, ktorá za rok nepresahuje sumu zodpovedajúcu sume mesačnej minimálnej mzdy za prvý mesiac kalendárneho roka, v ktorom došlo k vzniku škody, je povinný nahradiť právnickej osobe škodu spôsobenú porušením povinnosti konať s náležitou starostlivosťou len vtedy, ak ju spôsobil úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.

Člen orgánu zodpovedá právnickej osobe za škodu, ktorú jej spôsobil výkonom svojej funkcie.

Ak škodu spôsobili viacerí členovia orgánu, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Člen orgánu nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že svoje povinnosti príslušným konaním alebo opomenutím neporušil, mal na toto konanie súhlas orgánu, ktorý ho do funkcie ustanovil alebo štatutárneho orgánu, alebo tento orgán jeho konanie alebo opomenutie následne schválil.

Porušením povinností člena orgánu pri výkone funkcie nie je dotknutá platnosť úkonu právnickej osoby; ustanovenia § 108 a 109 sa nepoužijú.

Akékoľvek schválenie alebo súhlas orgánu právnickej osoby, vzdanie sa práva zo strany právnickej osoby a ani iná dohoda medzi právnickou osobou a členom orgánu, ktorá vedie k obmedzeniu alebo vylúčeniu zodpovednosti člena orgánu za škodu alebo uspokojenia jej iných majetkových nárokov, nie je účinná voči jej veriteľom.

Nároky právnickej osoby voči členovi orgánu na náhradu škody a iné nároky vyplývajúce z porušenia jeho povinností voči právnickej osobe sa nepremlčia skôr ako jeden rok po tom, ako prestal byť členom orgánu.

Ak je zriadený dozorný orgán, v konaní o náhradu škody alebo o inom nároku právnickej osoby voči členovi orgánu môže právnickú osobu zastupovať aj člen dozorného orgánu ním poverený.

Poverený člen dozorného orgánu je na účel zastúpenia podľa odseku 1 oprávnený robiť za právnickú osobu právne úkony súvisiace s uplatnením nároku.

Rovnaké povinnosti a zodpovednosť ako člen orgánu má aj osoba, ktorá vykonáva činnosti, akoby bola členom orgánu.

Funkcia člena orgánu zaniká

Ak orgán, ktorý je oprávnený odvolať člena orgánu z funkcie, neurčí v rozhodnutí o odvolaní inak, je odvolanie účinné prijatím rozhodnutia.

Ak právnickej osobe hrozí vznik škody alebo sú potrebné iné neodkladné úkony, člen orgánu, ktorého funkcia zanikla, bezodkladne upovedomí právnickú osobu o tom, aké opatrenia treba urobiť na odvrátenie škody alebo aké úkony je potrebné urobiť.

V zakladateľskom úkone alebo stanovách možno určiť, ktorý orgán právnickej osoby rozhoduje spory vyplývajúce z vnútorných pomerov právnickej osoby a preskúmava rozhodnutia jej orgánov.

Ak zakladateľský úkon alebo stanovy určia takýto orgán na riešenie sporov, určia aj spôsob obsadzovania členov orgánu na riešenie sporov tak, aby bola zabezpečená ich nestrannosť a nezaujatosť, ako aj právo všetkých členov právnickej osoby na prístup k tomuto orgánu a konaniu pred ním a lehotu na podanie návrhu na kontrolu rozhodnutia orgánom právnickej osoby.

Rozhodnutie orgánu právnickej osoby, ktorého prijatím alebo pri prijatí ktorého bol porušený zákon alebo ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatné, ak pre naplnenie účelu zákona nepostačuje zrušenie rozhodnutia.

Rozhodnutie orgánu právnickej osoby je neplatné aj vtedy, ak ním orgán rozhodoval o veci patriacej do pôsobnosti, ktorá mu podľa zákona nemôže byť zverená.

Rozhodnutie orgánu právnickej osoby, ktoré nie je preskúmateľné iným orgánom právnickej osoby, zruší súd, ak jeho prijatím alebo pri jeho prijatí došlo k porušeniu zákona, dobrých mravov, zakladateľského úkonu, stanov alebo práva člena právnickej osoby. Súd môže zrušiť aj rozhodnutie, ktoré preskúmava iný orgán právnickej osoby, ak tento orgán nerozhodol do šiestich mesiacov od prijatia preskúmavaného rozhodnutia. Ak súd zrušuje rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia orgánu právnickej osoby, môže zrušiť aj preskúmané rozhodnutie.

Súd rozhodnutie nezruší, ak porušenie podľa odseku 1

Žalobu o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže proti právnickej osobe podať

Žalobu možno podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o prijatí rozhodnutia žalobca dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho prijatia, inak toto právo zanikne.

Ak rozhodnutie orgánu preskúmava iný orgán právnickej osoby a tento prieskum je prekážkou zrušenia rozhodnutia, začína lehota podľa odseku 2 plynúť odo dňa, keď sa o prijatí rozhodnutia tohto iného orgánu žalobca dozvedel a uplynie najneskôr šesť mesiacov od prijatia rozhodnutia tohto iného orgánu.

Žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže kedykoľvek podať ten, kto má na určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nemusia preukazovať osoby uvedené v § 239 ods. 1 za podmienok tam ustanovených.

Štatutárny orgán vhodným spôsobom oboznámi dozorný orgán a členov právnickej osoby o tom, že proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby bola podaná žaloba o určenie jeho neplatnosti alebo o jeho zrušenie.

Ak žalobu podal člen štatutárneho orgánu a právnická osoba nemôže byť zastúpená ostatnými členmi štatutárneho orgánu, zastupuje ju člen dozorného orgánu poverený týmto orgánom, inak osoba určená členskou schôdzou.

Súd v konaní o žalobe postupuje podľa Civilného sporového poriadku.

Právoplatný rozsudok o tom, že rozhodnutie orgánu právnickej osoby je neplatné alebo že sa zrušuje, je záväzný voči každému.

Zrušené rozhodnutie orgánu právnickej osoby sa považuje za neplatné od počiatku. Právne postavenie tretích osôb tým nie je dotknuté; to neplatí, ak v čase právneho úkonu tretej osoby táto osoba o dôvode zrušiteľnosti rozhodnutia právnickej osoby vedela alebo musela vedieť.

Ak došlo neplatným alebo zrušeným rozhodnutím orgánu právnickej osoby k podstatnému zásahu do členstva člena právnickej osoby, právnická osoba voči nemu zodpovedá aj za nemajetkovú škodu, ktorá mu týmto rozhodnutím bola spôsobená.

Pri právnych úkonoch vo všetkých veciach zastupujú právnickú osobu tí, ktorí sú na to ako členovia orgánu oprávnení zakladateľským úkonom alebo zákonom (štatutárny orgán).

Štatutárny orgán riadi činnosť právnickej osoby a rozhoduje o veciach právnickej osoby, o ktorých nerozhoduje niekto iný. Pri svojom konaní vytvára a napĺňa vôľu právnickej osoby.

Štatutárny orgán zabezpečuje vedenie spoľahlivých záznamov o hospodárskej situácii právnickej osoby, stave jej majetku a dlhov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.

Štatutárny orgán zabezpečuje uchovávanie písomností právnickej osoby týkajúcich sa rozhodovania jej orgánov po celú dobu jej existencie a zaistí ich riadnu archiváciu aj pre prípad jej zániku.

Po každom rozhodnutí, v dôsledku ktorého dôjde k zmene zakladateľského úkonu alebo stanov, štatutárny orgán zabezpečí zmenu v príslušnom registri v rozsahu prijatej zmeny; štatutárny orgán uloží zakladateľský úkon alebo stanovy v aktuálnom znení v sídle právnickej osoby, ako aj v zbierke listín príslušného registra, ak je vedená.

Člen štatutárneho orgánu zaväzuje právnickú osobu právnymi úkonmi alebo iným svojím správaním pri výkone svojej funkcie.

Oprávnenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu je oprávnením konať vo všetkých veciach týkajúcich sa právnickej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právnickú osobu zaväzuje konanie členov štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jej činnosti. Konanie, pri ktorom člen štatutárneho orgánu prekročil pôsobnosť, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť, právnickú osobu nezaväzuje.

Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do verejného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do verejného registra nezapisuje.

Pri písomnom právnom úkone postačí, ak k názvu právnickej osoby pripojí člen štatutárneho orgánu svoj podpis; ustanovenia o právnych úkonoch uskutočňovaných v elektronickej podobe tým nie sú dotknuté.

Ak má štatutárny orgán viacero členov, v zakladateľskom úkone alebo stanovách možno určiť spôsob ich konania za právnickú osobu. Ak nie je spôsob ich konania určený, môže každý z členov štatutárneho orgánu konať samostatne.

Platnosti právneho úkonu právnickej osoby nebráni, že o ňom nerozhodla väčšina členov štatutárneho orgánu potrebná na prijatie rozhodnutia.

Štatutárny orgán môže rozhodnúť o deľbe rozhodovacej pôsobnosti medzi jeho jednotlivých členov.

Ak má prejav vôle dôjsť právnickej osobe, postačí, ak dôjde ktorémukoľvek z členov štatutárneho orgánu.

Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do verejného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám dovolávať porušenia zákona alebo vnútorného predpisu pri voľbe alebo vymenovaní člena štatutárneho orgánu, ibaže by o ich porušení tretia osoba vedela; to platí aj vo vzťahu k členom iných orgánov.

Ak právnická osoba nemôže uskutočňovať právne úkony v dôsledku nedostatočne obsadeného štatutárneho orgánu, môže jej člen, člen orgánu oprávneného vymenovať člena štatutárneho orgánu, ktorý nemôže uskutočňovať právne úkony, alebo jej veriteľ podať návrh na súd na vykonanie potrebných opatrení; to platí aj vtedy, ak v dôsledku nedostatočne obsadeného iného povinne vytváraného orgánu právnickej osoby nemôže tento orgán prijímať rozhodnutia.

Súd môže najmä uložiť právnickej osobe lehotu, v ktorej má nedostatok odstrániť, alebo ak je to potrebné, aj vymenovať člena tohto orgánu alebo jej ustanoviť opatrovníka.

Trovy konania znáša právnická osoba.

Súd môže uložiť právnickej osobe povinnosť uhradiť osobe vymenovanej za člena štatutárneho orgánu preddavok na jej odmenu.

V odôvodnenom prípade môže osoba, ktorá osvedčí právny záujem, podať návrh na súd na odvolanie člena orgánu vymenovaného podľa odseku 2 alebo opatrovníka ustanoveného podľa odseku 2 a vymenovanie či ustanovenie inej osoby.

Funkcia vymenovaného člena orgánu alebo ustanoveného opatrovníka zaniká vymenovaním nového člena orgánu namiesto neho.

Súd v konaní postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku.

Názvom právnickej osoby je jej pomenovanie, ktoré je určené v zakladateľskom úkone a pod ktorým je zapísaná vo verejnom registri, alebo ktoré je uvedené v zákone, ktorým bola zriadená. Právnická osoba robí právne úkony pod svojím názvom.

Súčasťou názvu právnickej osoby musí byť označenie jej právnej formy. Označenie právnej formy nesmú vo svojom názve používať osoby, ktoré nespĺňajú podmienky tejto právnej formy.

Ak je právnická osoba v likvidácii, konkurze, nútenej správe alebo reštrukturalizácií, používa názov s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“, „v nútenej správe“ alebo „v reštrukturalizácii“.

Názov právnickej osoby musí byť spôsobilý ju označiť ako právnickú osobu.

Názov právnickej osoby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Názov právnickej osoby nesmie pôsobiť klamlivo.

Názov právnickej osoby nesmie byť zameniteľný s názvom inej právnickej osoby, označením orgánu verejnej moci, označením verejného registra alebo inej evidencie vedenej na základe zákona. Názvy viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať ich prepojenosť, ak sú navzájom odlíšiteľné viac ako len rozdielnym označením právnej formy.

Názov právnickej osoby nie je možné previesť na inú osobu, ak zákon neustanovuje inak.

Názov právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba názov prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba názov neprevezme, zanikajú všetky práva právnickej osoby k názvu jej zánikom bez likvidácie. Ak má nástupnícka právnická osoba inú právnu formu, musí sa zmeniť časť názvu v súlade s jej právnou formou.

Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby alebo pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby má právnická osoba rovnaké práva ako pri nekalej súťaži.

Právnická osoba zapísaná vo verejnom registri zaniká ku dňu výmazu z registra, ak zákon neustanovuje inak.

Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie bez likvidácie, ak celé jej imanie prechádza na právneho nástupcu, ak nemá majetok alebo ak tak ustanovuje zákon; inak sa uskutoční likvidácia.

Právnická osoba sa zrušuje

Súd alebo orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu aj bez návrhu zruší právnickú osobu, ak

Ak ide o dôvod, ktorý je možné odstrániť, súd alebo orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu vyzve právnickú osobu na jeho odstránenie v primeranej lehote, ktorú jej určí.

Rozhodnutie o zrušení právnickej osoby a jej vstupe do likvidácie môže orgán právnickej osoby, ktorý ho prijal, zmeniť, ak sa ešte nezačalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku.

Právnickú osobu zriadenú zákonom možno zrušiť len zákonom. Právnickú osobu zriadenú zriaďovateľským úkonom orgánu verejnej moci možno zrušiť len rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Právnická osoba sa zrušuje bez likvidácie aj vtedy, ak sa zrušuje v dôsledku

V prípade zrušenia právnickej osoby podľa odseku 1 písm. e) súd alebo iný orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu bez zbytočného odkladu vymaže právnickú osobu z verejného registra.

Premenou právnickej osoby je fúzia právnických osôb alebo rozdelenie právnickej osoby.

Premena právnickej osoby nadobúda účinnosť zápisom premeny do verejného registra, v ktorom je právnická osoba vedená. Ak je zúčastnených právnických osôb viac, zápis sa pri každej právnickej osobe vykoná k rovnakému dňu. Ak pri premene vzniká novozaložená právnická osoba, premena je účinná jej vznikom.

Rozhodnutie o premene právnickej osoby môže byť zmenené, kým nie je podaný návrh na registráciu premeny do verejného registra.

Po účinnosti premeny sa nemožno domáhať určenia, že premena nenastala alebo že je právny úkon vedúci k premene neplatný, a nemožno ani zrušiť zodpovedajúci zápis vo verejnom registri.

Pri premene právnickej osoby sa určí rozhodný deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej právnickej osoby považujú z účtovného hľadiska za úkony uskutočnené na účet nástupníckej právnickej osoby.

Zanikajúca právnická osoba alebo právnická osoba, od ktorej sa odčlení novozaložená právnická osoba, zostaví účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

Právnická osoba môže zmeniť právnu formu, len ak to zákon umožňuje.

Pri fúzii alebo rozdelení právnickej osoby musia mať zúčastnené právnické osoby rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak.

Fúzia je zlúčenie alebo splynutie.

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej alebo viacerých právnických osôb, pričom ich imanie prechádza na inú už existujúcu právnickú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.

Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých právnických osôb, pričom ich imanie prechádza na inú novozaloženú právnickú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.

Rozdelenie je rozštiepenie alebo odštiepenie.

Rozštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná právnická osoba zaniká bez likvidácie a jej imanie prechádza

Odštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná právnická osoba nezaniká a časť imania právnickej osoby špecifikovaná v projekte premeny právnickej osoby prechádza

Fúziu právnickej osoby je možné spojiť aj s rozdelením.

Každá z nástupníckych právnických osôb ručí spoločne a nerozdielne za dlhy právnickej osoby, ktoré na ňu pri rozdelení neprešli.

Zmluva o zlúčení alebo splynutí, ako aj rozhodnutie o rozdelení právnickej osoby musia obsahovať údaje o majetku, dlhoch, právach a povinnostiach a iných zložkách imania zúčastnených právnických osôb; ak má vzniknúť právnická osoba, musia obsahovať aj zakladateľský úkon novozaloženej právnickej osoby.

Ak projekt rozdelenia pri rozštiepení neurčil, ktorej nástupníckej právnickej osobe pripadne určitá zložka imania, a táto skutočnosť sa nedá odvodiť ani výkladom projektu rozdelenia, platí, že sa všetky nástupnícke právnické osoby stávajú spoluvlastníkmi v rovnom pomere a z práv a povinností sú oprávnenými a zaviazanými spoločne a nerozdielne. V prípade rozdelenia odštiepením ostáva táto zložka imania rozdeľovanej právnickej osobe.

Návrh zmluvy o fúzii alebo projekt rozdelenia právnickej osoby schvaľuje orgán, ktorý je oprávnený na rozhodovanie o zrušení právnickej osoby, ibaže by zákon ustanovoval inak.

Návrh na zápis fúzie alebo rozdelenia podávajú spoločne štatutárne orgány všetkých dotknutých právnických osôb; ich podpisy musia byť úradne osvedčené.

Zahraničná právnická osoba môže premiestniť svoje sídlo v zahraničí na územie Slovenskej republiky, ak to umožňuje právny poriadok, ktorým sa spravuje.

Pri zápise zahraničnej právnickej osoby do verejného registra musí byť k návrhu priložené čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu, že právny poriadok, ktorým sa spravuje, pripúšťa premiestnenie sídla, ako aj označenie právnej formy, ktorú má podľa právneho poriadku Slovenskej republiky právnická osoba po zápise mať.

Zahraničná právnická osoba a jej zakladateľský úkon musia spĺňať požiadavky, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky ukladá pre právnu formu, ktorú si zvolila podľa odseku 2. Požiadavky podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

Po zápise zahraničnej právnickej osoby do verejného registra sa zahraničná právnická osoba považuje za slovenskú právnickú osobu. Odo dňa účinnosti premiestnenia sídla sa použijú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce príslušnú právnu formu právnickej osoby aj na otázky vnútornej organizácie a ručenia jej členov či členov jej orgánov za dlhy právnickej osoby, ktoré vznikli po premiestnení sídla.

Na účinky premiestnenia sídla zahraničnej právnickej osoby sa inak uplatnia ustanovenia osobitného predpisu o zmene právnej formy.

Právnická osoba, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, môže premiestniť sídlo do zahraničia, ak to ustanovuje právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a ak sa po premiestnení sídla bude spravovať zahraničným právnym poriadkom.

Účinky premiestnenia sídla do zahraničia nastávajú výmazom slovenskej právnickej osoby z verejného registra s vyznačením premiestnenia sídla ku dňu zápisu právnickej osoby do zahraničného registra. K návrhu na výmaz sa priloží listina preukazujúca, že právnická osoba je zapísaná v zahraničnom registri.

Za dlhy právnickej osoby, ktoré vznikli pred účinnosťou premiestnenia sídla, ručia jej členovia a členovia jej orgánov v rovnakom rozsahu, ako pred premiestnením sídla.

Slovenská právnická osoba zverejní zámer o premiestnení sídla do zahraničia najmenej tri mesiace pred plánovaným premiestnením. Zároveň v rovnakej lehote oznámi zámer o premiestnení sídla do zahraničia všetkým svojim známym veriteľom.

Veritelia slovenskej právnickej osoby majú právo do troch mesiacov od zverejnenia zámeru podľa odseku 1 požadovať primerané zabezpečenie ich nesplatných pohľadávok. Ak sa veriteľ so slovenskou právnickou osobou nedohodne, o primeranom zabezpečení nesplatných pohľadávok rozhodne na jeho návrh súd.

Likvidáciou právnickej osoby sa má vyporiadať majetok zrušenej právnickej osoby (likvidačná podstata), uspokojiť pohľadávky veriteľov a likvidačný zostatok rozdeliť medzi oprávnené osoby alebo s ním naložiť podľa zákona.

Likvidácia sa vykoná, ak po zrušení právnickej osoby neprechádza celé jej imanie na právneho nástupcu.

Ak nebol zložený preddavok na likvidáciu v ustanovenej lehote, likvidácia právnickej osoby neprebehne.

Právnická osoba vstupuje do likvidácie ustanovením prvého likvidátora.

Štatutárnym orgánom právnickej osoby v likvidácii je jej likvidátor.

V mene právnickej osoby v likvidácii možno robiť len právne úkony v súlade s účelom likvidácie, najmä tie, ktoré smerujú k ukončeniu činnosti a ukončeniu právnych vzťahov.

Po dobu likvidácie používa právnická osoba názov s dodatkom „v likvidácii“.

Vstupom právnickej osoby do likvidácie zanikajú jej jednostranné právne úkony právnickej osoby, najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie právnickej osoby v súdnych konaniach.

Likvidáciu právnickej osoby vykoná likvidátor.

Likvidátorom môže byť

Orgán právnickej osoby, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zrušení právnickej osoby, ustanoví jedného alebo viacerých likvidátorov súčasne s rozhodnutím o zrušení právnickej osoby, najneskôr však do 60 dní od zrušenia právnickej osoby.

Pred zápisom likvidátora do verejného registra je právnická osoba povinná zložiť do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu podľa vykonávacieho predpisu, ibaže bol dohodnutý bezodplatný výkon funkcie likvidátora.

Súd ustanoví likvidátora, ak rozhodol o zrušení právnickej osoby alebo o jej neplatnosti alebo ak likvidátor nebol ustanovený právnickou osobou v ustanovenej lehote, inak bez zbytočného odkladu; súd likvidátora neustanoví, ak právnická osoba nezložila preddavok na likvidáciu.

Súd ustanoví likvidátora náhodným výberom zo zoznamu správcov podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní, a to aj bez jeho súhlasu. Súd alebo iný orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu zapíše likvidátora do príslušného registra právnickej osoby bez návrhu.

Preddavok na likvidáciu slúži na úhradu odmeny za výkon funkcie likvidátora a náhradu vynaložených nákladov likvidácie.

Preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu.

Pri vyhlásení konkurzu na majetok právnickej osoby podlieha preddavok na likvidáciu konkurzu, ibaže by návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor; v takomto prípade vydá notár hodnotu preddavku na likvidáciu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný vo verejnom registri ako likvidátor tejto právnickej osoby.

Likvidátor ustanovený právnickou osobou sa môže funkcie vzdať a orgán, ktorý ho ustanovil, ho môže z funkcie odvolať.

Likvidátor ustanovený súdom sa nemôže svojej funkcie vzdať. Môže však požiadať súd o odvolanie z funkcie, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu vykonával.

Na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, môže súd odvolať likvidátora, ak porušuje svoje povinnosti, alebo z iného vážneho dôvodu.

Po zániku funkcie likvidátora musí byť bez zbytočného odkladu ustanovený nový likvidátor, a to rovnakým spôsobom, ako bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. Ak nie je možné ustanoviť likvidátora spôsobom, ktorým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor, ustanoví likvidátora súd.

Likvidátor ustanovený súdom má voči právnickej osobe nárok na odmenu a náhradu vynaložených nákladov podľa vykonávacieho predpisu.

Odmeňovanie likvidátora ustanoveného právnickou osobou sa spravuje zmluvou medzi likvidátorom a právnickou osobou.

Likvidátor ustanovený súdom má pri zisťovaní majetku právnickej osoby rovnaké oprávnenia ako správca podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní pri zisťovaní majetku úpadcu.

Likvidátor oznámi vstup právnickej osoby do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň zverejní skutočnosť, že právnická osoba vstúpila do likvidácie, spolu s výzvou, aby veritelia právnickej osoby prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako štyri mesiace odo dňa zverejnenia výzvy veriteľom.

Likvidátor zostaví ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu právnickej osoby do likvidácie mimoriadnu účtovnú závierku.

Likvidátor priebežne vedie zoznam majetku a dlhov tvorený prihlásenými pohľadávkami veriteľov a pohľadávkami iných známych veriteľov.

Ak likvidátor zistí predlženie právnickej osoby v likvidácii, bez zbytočného odkladu podá súdu návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže by zistený nedostatok majetku musel viesť k zastaveniu konkurzného konania.

Ak právnická osoba nie je v úpadku, likvidátor uspokojí prednostne pohľadávky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov. Ostatné pohľadávky uspokojuje likvidátor priebežne.

Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a dlh nemožno splniť inak, zloží likvidátor peňažné plnenie do notárskej úschovy na trovy veriteľa. Rovnako likvidátor postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie.

Ku dňu skončenia likvidácie, ktorý nesmie byť skôr ako šesť mesiacov po zverejnení výzvy veriteľom na prihlásenie pohľadávok, zostaví likvidátor účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku a predloží ich tomu, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení právnickej osoby. Ak je možné osoby oprávnené rozhodovať o zrušení právnickej osoby zistiť len s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, postačí, ak tieto dokumenty likvidátor sprístupní v sídle právnickej osoby a v sídle správcu a zverejní tomu zodpovedajúci oznam.

Ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie nerozhodne ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení právnickej osoby inak, považujú sa účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku uplynutím tejto lehoty za schválené.

Likvidátor ustanovený súdom predloží dokumenty podľa odseku 1 aj súdu a podá návrh na schválenie rozdelenia likvidačného zostatku.

Každý, kto má právo na podiel na likvidačnom zostatku, môže nahliadnuť alebo požiadať o zaslanie dokumentov, ktoré musí likvidátor podľa tohto zákona zostaviť, a to za úhradu nákladov sprístupnenia týchto dokumentov.

Majetok, ktorý zostal právnickej osobe po uspokojení všetkých jej veriteľov (likvidačný zostatok), sa môže rozdeliť až po schválení návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Likvidátor s likvidačným zostatkom naloží podľa zakladateľského úkonu alebo stanov.

Ako likvidačný zostatok je možné rozdeliť aj nespeňažený majetok právnickej osoby, ak to umožňuje zakladateľský úkon alebo stanovy, jeho reálna hodnota je zistená a je to uvedené v návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, ibaže by sa to priečilo účelu nadobudnutia majetku právnickou osobou.

Osoby, ktorým pripadne likvidačný zostatok, ho nadobúdajú podľa dohody, inak ho nadobúdajú členovia likvidovanej právnickej osoby do podielového spoluvlastníctva. Členovia likvidovanej právnickej osoby nadobúdajú majetok dielom určeným zakladateľským úkonom alebo stanovami, inak rovným dielom.

Ak bol likvidovaný majetok právnickej osoby, vo vzťahu ku ktorej niet osoby, ktorá by mala podiel na likvidačnom zostatku, likvidačný zostatok pripadne štátu.

Každý, komu vznikol nárok na likvidačný zostatok, ručí za dlhy právnickej osoby do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručil za trvania právnickej osoby. Ak bol rozdelený likvidačný zostatok v nepeňažnej forme, ručí sa do výšky zistenej trhovej hodnoty v čase vyplatenia likvidačného zostatku.

Ak boli zistené dôvody zrušenia právnickej osoby bez likvidácie (§ 255 ods. 6), majetok právnickej osoby sa po konkurznom konaní použije na uspokojenie pohľadávok zamestnancov aspoň pomerne a následne aspoň pomerne aj na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov.

Ak sa nepodarí likvidačnú podstatu speňažiť v primeranej dobe v rozsahu potrebnom na uspokojenie veriteľov, pohľadávky sa uspokoja v poradí podľa § 280 a ostatným známym veriteľom ponúkne likvidátor prenechanie likvidačnej podstaty ako celku. Ponuku zároveň zverejní.

Ak sa veriteľ nevyjadrí k ponuke podľa odseku 1 do dvoch mesiacov od jej dôjdenia, platí, že s prenechaním likvidačnej podstaty súhlasí. O tomto musí byť veriteľ v ponuke poučený.

Veritelia, ktorým bola prenechaná likvidačná podstata, nadobudnú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty tvoriace likvidačnú podstatu v pomere vo výške ich pohľadávok. Nadobudnutím likvidačnej podstaty ich pohľadávky zanikajú.

Pohľadávka veriteľa, ktorý odmietne prenechanie likvidačnej podstaty, sa považuje za zaniknutú prenechaním dňom, kedy veriteľ odmietol prevziať likvidačnú podstatu. Možnosť uspokojenia jeho pohľadávky v dodatočnej likvidácii majetku tým nie je dotknutá.

Likvidačná podstata, ktorej prenechanie odmietli všetci veritelia, prechádza na štát.

Pohľadávka veriteľa, ktorý sa v úpadku považuje za zabezpečeného, sa bez ohľadu na ustanovenie § 279 a 280 uspokojí prednostne z predmetu zabezpečenia.

Bezodkladne po rozdelení likvidačného zostatku podá likvidátor návrh na výmaz právnickej osoby z verejného registra, ak ide o právnickú osobu, ktorá sa do takého registra zapisuje.

K návrhu na výmaz právnickej osoby z verejného registra priloží likvidátor schválenú účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

Ak právnická osoba zanikla a zistí sa ďalší jej majetok, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd rozhodne o jej obnovení a nariadení dodatočnej likvidácie a vymenuje likvidátora, a to na návrh toho, kto osvedčí právny záujem na dodatočnej likvidácii majetku.

Kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, zloží preddavok na likvidáciu, inak súd konanie zastaví.

V rozhodnutí o obnovení právnickej osoby a nariadení dodatočnej likvidácie súd zároveň ustanoví likvidátora.

Obnovením má právnická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti v rozsahu potrebnom na dodatočnú likvidáciu majetku a neobnovuje sa členstvo v orgánoch právnickej osoby ani členstvo v právnickej osobe. Na účel dodatočnej likvidácie majetku sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči právnickej osobe, ktoré existovali v čase jej zániku, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú. Počas doby, po ktorú bola právnická osoba vymazaná z verejného registra, premlčacia lehota voči právnickej osobe ani voči jej veriteľom neplynie a jej plynutie neskončí skôr ako šesť mesiacov od nariadenia dodatočnej likvidácie.

Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu, exekúciu alebo konkurz.

Príslušný orgán obnoví zápis právnickej osoby vo verejnom registri s uvedením likvidátora a dodatočnej likvidácie.

Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa názov právnickej osoby s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“.

Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Návrh na rozdelenie likvidačného zostatku schvaľuje súd, ktorý nariadil dodatočnú likvidáciu. Ak dodatočnej likvidácii predchádzala likvidácia, likvidačný zostatok sa rozdelí po dodatočnej likvidácii medzi oprávnené osoby v pomere podľa skôr schváleného návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Nový návrh na rozdelenie likvidačného zostatku sa predloží na schválenie súdu len vtedy, ak zostatok po dodatočnej likvidácii nie je možné alebo spravodlivé medzi oprávnené osoby takto rozdeliť.