Metodický pokyn k zaradeniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom od 1.4.2025

Úvod

1.diel Vymedzenie predmetu dane zo stavieb a zaradenie stavieb podľa zákona č. 582/2004 Z. z.

1.oddiel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb v členení podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.

2.oddiel Zmena účelu využitá stavby

3.oddiel Zaradenie stavieb slúžiacich na viaceré účely

4.oddiel Vplyv prenájmu na zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb

2.diel Osobitné postupy pri nadobudnutí nehnuteľnosti v priebehu roka

1.oddiel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb nadobudnutých v priebehu zdaňovacieho obdobia vydražením a dedením

2.oddiel Zaradenie stavieb do predmetu dane v príkladoch

(1)V súvislosti so zákonom č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 25/2025 Z. z.“) schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 5.2.2025 zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z."). Zákonom č. 26/2025 Z. z. sa v ČI. XXXIX mení a dopĺňa s účinnosťou od 1. apríla 2025 zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z."). Cieľom zákona č. 26/2025 Z. z. je zosúladiť osobitné právne predpisy so zákonom č. 25/2025 Z. z a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave.

(2)V súvislosti so zmenou vymedzenia stavieb na bývanie v zákone č. 25/2025 Z. z. sa zákonom č. 26/2025 Z. z. mení ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., kde sa doplnili slová „s najviac tromi bytmi“ za slovom „bývanie". V režime dane zo stavieb sa budú zdaňovať všetky bytové budovy s najviac tromi bytmi a zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. Bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi sa zaradia podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. ako ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h), ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie je splnená podmienka, že aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudla do vlastníctva fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „FO alebo PO“), medzi ktoré sa počíta aj osoba stavebníka/developera. V režime dane z bytov sa budú naďalej zdaňovať bytové budovy, ak je v čase vzniku daňovej povinnosti splnená podmienka, že aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudla do vlastníctva FO alebo PO.

(3)Zmena v súvislosti s prijatím zákona č. 26/2025 Z. z. nastala aj pri drobných stavbách. Nová stavebná legislatíva posunula hranicu zastavanej plochy pre drobné stavby postavené podľa zákona č. 25/2026 Z. z. z pôvodných 25 m² na 50 m² (pri zachovaní výšky do 5 metrov). Podľa nových pravidiel status drobnej stavby

(do 50 m²) získajú aj staršie stavby, ktoré sú nadobudnuté kúpou, dražbou alebo dedením, pokiaľ plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ku ktorým k 1.1.2026 vznikne daňová povinnosť.

(4)Ak daňová povinnosť k drobným stavbám, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, vznikne v období od 1.4.2025 do 31.12.2025, bude sa postupovať v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 104s ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. účinného od 1.4.2025 podľa predpisov účinných do 31.3.2025. To znamená, že ak daňovník nadobudne drobnú stavbu dedením alebo vydražením (daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia vzniká iba u týchto dvoch spôsobov nadobudnutia nehnuteľnosti), napriek tomu, že zákon č. 26/2025 Z. z. nadobudol účinnosť od 1.4.2025, v uvedených prípadoch sa bude postupovať podľa zákona č. 582/2004 Z. z. účinného do 31.3.2025 - t. z., že za drobnú stavbu sa bude považovať stavba do 25 m².

(5)Princíp zaraďovania stavieb do predmetu dane zo stavieb (s výnimkou stavieb na bývanie a drobných stavieb, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu) sa nadobudnutím účinnosti zákona č. 26/2025 Z. z. nemení a ostáva zachovaný tak, ako ho upravuje metodický pokyn č. 43/2023, podľa ktorého sa bude postupovať, ak daňová povinnosť vznikne do 31.12.2025.

(6)Cieľom tohto metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. odvolacím orgánom pri preskúmavaní rozhodnutí obcí, ako aj pri poskytovaní informácií obciam a daňovým subjektom počnúc zdaňovacím obdobím 2026.

(7)Predmet dane zo stavieb vymedzuje zákon č. 582/2004 Z. z. v § 10 ods. 2, podľa ktorého predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Podlažie stavby vymedzuje § 12 ods. 4 zákon č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého podlažie je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona č. 582/2004 Z. z. považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou. Ak stavba spĺňa vyššie uvedené podmienky (spojenie so zemou pevným základom alebo pilótami a podlažie) a nachádza sa na území Slovenskej republiky, zaraďuje sa do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Pri posúdení, či je stavba predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., je nevyhnutné rozlišovať široký pojem „stavba pevne spojená so zemou“ (kde zákon č. 25/2025 Z. z. radí akékoľvek ukotvenie, či sieťovú prípojku) od podriadeného pojmu „spojenie pevným základom“ a osobitného ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z., „stavba spojená so zemou pevným základom.“

(8)Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že pri zaradení stavieb do niektorej zo skupín v členení podľa § 10 ods. 1 ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. jediné kritérium, a to účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Preto pri zaradení stavby nie je podstatné napr. ako je stavba zapísaná v katastri nehnuteľností alebo ako bola skolaudovaná. Výnimku tvoria stavby na bývanie upravené v § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. (dôvody uvádzame v tomto diele v podnadpise „a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu“).

(9)Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej len „priznanie“), príp. čiastkového, opravného alebo dodatočného priznania. Podľa poslednej vety § 99c ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. zmeniť účel využitia stavby nemožno dodatočným priznaním.

(10)Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v podanom priznaní. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní, postupuje sa podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje právne postupy na odstránenie týchto pochybností.

(11)Stavby sa zaraďujú podľa jednotlivých písmen nasledovne:

(12)Zákon č. 582/2004 Z. z. pri stavbách na bývanie zaviedol odkaz k poznámke pod čiarou na § 3 ods. 2 zákona č. 25/2025 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia bytovou budovou je budova, v ktorej je najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená na trvalé bývanie, pričom pri slove plochy je zavedený odkaz 3) na § 2 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 205/2023 Z. z. (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).

(13)Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. podlahovou plochou je plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu, do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu.

(14)Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(15)Súčasne zákon č. 582/2004 Z. z. ustanovil pre stavby na bývanie ďalšiu podmienku, a to, že môžu mať najviac tri byty. Ak daňová povinnosť vznikne 1.1.2026 a neskôr,

(16)Ak súčasťou stavby na bývanie maximálne s tromi bytmi je vstavaná garáž, celá stavba sa zdaňuje ako jednoúčelová stavba a zaradí sa podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. (garáž sa neposudzuje osobitne).

(17)Ak sa uvedené stavby nevyužívajú na bývanie, zaradia sa v nadväznosti na § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. podľa skutočného účelu ich využitia.

(18)Všetky stavby, ktoré nie sú stavbami na bývanie, ale využívajú sa na tento účel, (napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod.) nie je možné zaradiť medzi stavby na bývanie. Medzi stavby na bývanie nie je možné zaradiť ani iné druhy stavieb (napr. rekreačné chaty a ubytovacie zariadenia rôzneho typu) napriek tomu, že sa v niektorých prípadoch využívajú na rodinné bývanie, pretože na účely zákona č. 582/2004 Z. z. sa tieto stavby nepovažujú za stavby na bývanie. Všetky tieto stavby, ktoré nie sú stavbami na bývanie, ale využívajú sa na tento účel, sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. medzi ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h).

(19)Okrem stavieb na bývanie sa do tejto skupiny zaradia aj drobné stavby. Zákon č. 582/2004 Z. z. zaviedol pri drobných stavbách odkaz k poznámke pod čiarou na § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 25/2025 Z. z.

(20)Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 25/2025 Z. z. drobná stavba je stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Okrem iného sú drobnými stavbami najmä:

(21)Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 25/2025 Z. z. sa za drobné stavby nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

(22)Stavba, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a spĺňa podmienky drobnej stavby, zaradí sa do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. Ak ale jej zastavaná plocha presahuje 50 m² a výšku 5 m alebo hĺbku 3 m, nespĺňa podmienky drobnej stavby, preto sa nezaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., ale podľa skutočného účelu jej využitia.

(23)Do tejto skupiny sa zaraďujú:

Pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva, napr. stavby, v ktorých sú chované živé zvieratá (hydina, ošípané, ovce, kozy), ich produkty (mlieko, vlna) a pod.

Skleník je stavba slúžiaca na umelé vytváranie a kontrolu vnútorných klimatických podmienok, najmä teplota a vlhkosť, vhodných pre pestovanie istých druhov rastlín, ktoré by pri vonkajších poveternostných podmienkach neprosperovali, resp. prosperovali horšie.

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou týchto stavieb sú aj ďalšie objekty, ktoré súvisia s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri ich prevádzke vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k ich činnosti. V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.

Patria sem stavby, v ktorých vykonáva vlastnú administratívnu činnosť fyzická alebo právnická osoba zaoberajúca sa pôdohospodárstvom alebo vodným hospodárstvom. Pri zaradení stavieb do stavieb využívaných na vlastnú administratívu nepostačuje len vykonávanie pôdohospodárskej produkcie ako predmet podnikania, ale predmetom dane daňovníka na zaradenie vlastnej administratívy do písmena b) musia byť aj iné stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, atď.

(24)Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie (a nesúvisiace s vlastnou pôdohospodárskou produkciou, napr. skladovanie odkúpeného obilia a iných poľnohospodárskych produktov) a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu (napr. prenájom stavieb v areáli spoločnosti). Uvedené stavby sa zaradia podľa skutočného účelu ich využitia.

(25)Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. K uvedeným stavbám zákon č. 582/2004 Z. z. nezaviedol odkaz a ani iné právne predpisy nedefinujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. Ak chaty a stavby na individuálnu rekreáciu slúžia na tento účel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. Ak na individuálnu rekreáciu neslúžia, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb v nadväznosti na § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. podľa skutočného účelu využitia.

(26)Chaty a stavby na individuálnu rekreáciu nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. c) ani podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., ak neslúžia na individuálnu rekreáciu, ale slúžia na rodinné bývanie. Uvedené stavby sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z., pretože nie sú určené na bývanie.

(27)Do tejto skupiny stavieb sa nezaraďujú stavby ubytovacích zariadení, ktoré sú určené na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť (napr. hotely, motely, penzióny, apartmánové domy a pod. ani ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, ktorými sú napr. turistické chaty pre mládež, horské chaty, detské a prázdninové tábory, bungalovy, dovolenkové a oddychové sídla a ďalšie ubytovacie zariadenia pre dovolenkujúcich). Tieto stavby sa zaradia podľa skutočného účelu využitia spravidla podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z.

(28)Garáž zákon č. 582/2004 Z. z. nedefinuje. Predmetný zákon definuje len stavbu vo všeobecnosti (§ 10 ods. 2). Vo všeobecnosti za garáž sa považuje samostatná miestnosť alebo stavba určená na úschovu, individuálnu kontrolu a drobnú údržbu motorových vozidiel. Samostatne stojaca garáž je objekt alebo priestor pre odstavenie motorového vozidla, ktorá má najviac tri státia a môže mať len jeden vjazd. Za samostatne stojacu garáž sa považuje aj „dvojgaráž“ a „radové garáže“. „Radové garáže“ sú síce jednotlivé samostatne stojace garáže spravidla spojené do jedného alebo viacerých radov za sebou, avšak každá garáž má samostatný vjazd a samostatné súpisné číslo (a spravidla aj vlastníka), a preto na účely dane zo stavieb sa každá garáž v stavbe „radových garáží“ považuje za samostatne stojacu garáž.

(29)Samostatne stojace garáže sa zaradia podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o č. 582/2004 Z. z., ak sa využívajú na úschovu/odstavenie/parkovanie motorových vozidiel.

(30)Už z pojmu „stavba hromadných garáží“ vyplýva, že ide o takú stavbu, v ktorej je spojených dohromady viac spoločných parkovacích miest rozdelených na jednotlivé kóje spravidla oddelených namaľovanými čiarami, mrežami alebo vyťahovacím pletivom. Vo všeobecnosti sa za stavby hromadných garáží považujú stavby, ktoré majú viac ako tri parkovacie miesta, vo vnútri stavby sa nachádza vnútorná komunikácia, okolo ktorej sú umiestnené parkovacie miesta na celej ploche podlažia a stavba má spravidla spoločný vjazd pre všetky podlažia alebo samostatný vjazd pre každé podlažie. Medzi stavby hromadných garáží patria aj samostatné garážové domy, viacposchodové garáže so stovkami parkovacích miest, v ktorých sa vozidlá do vyšších podlaží dopravujú spravidla po nájazdových rampách, príp. výťahom. Stavby hromadných garáží môžu mať nadzemné alebo nadzemné a podzemné podlažia.

(31)Ak ide o vyššie uvedené stavby, ktoré sa využívajú na hromadnú úschovu/odstavenie/parkovanie motorových vozidiel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 582/2004 Z. z.

(32)Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby hromadných garáží, ktoré sú umiestnené výlučne pod zemou. Ak sa stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou využívajú na svoj účel, zariadia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 582/2004 Z. z. Ak sú hromadné podzemné garáže súčasťou nadzemnej stavby, ide o viacúčelovú stavbu a garáže sa zaradia ako stavby hromadných garáží podľa písmena e) tohto ustanovenia.

(33)Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 Z. z. sa zaraďujú:

Priemysel má niekoľko odvetví, a preto sa do tejto skupiny zaradia napr. stavby automobilového priemyslu, baníctva, energetiky, gumárenského priemyslu, hospodárenia s odpadom, hračkárskeho priemyslu, hudobného priemyslu, hutníctva, chemického priemyslu, lodiarstva, polygrafie, potravinárstva, spracovania dreva, textilníctva.

Energetikou sa podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie elektroenergetika, plynárenstvo, preprava pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

(34)Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej produkcie (a nesúvisiacej s vlastnou priemyselnou produkciou) a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu. Uvedené stavby sa zaradia podľa skutočného účelu ich využitia.

(35)Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou (t. j. tie stavby, ktoré nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona č. 582/2004 Z. z.), napr. stavby slúžiace veľkoobchodu a maloobchodu, stavby administratívy (tzv. biznis centrá), stavby hotelových a ubytovacích zariadení, čistiarní a práčovní, reklamných a marketingových služieb, bánk a pod.

(36)Podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. sa zaraďujú aj stavby, ktoré slúžia na iné ako vlastné skladovanie a vlastnú administratívu a preto nie je možné zaradiť ich medzi stavby podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona č. 582/2004 Z. z.

(37)Do skupiny ostatných stavieb neuvedených v písm. a) až h) zákona č. 582/2004 Z. z. sa zaraďujú napr. stavby internátov, domovov mládeže, domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov, stavby úradov, nemocnice, lekárne, školy, škôlky, stavby využívane na šport a pod. Do uvedenej skupiny sa zaradí aj nebytový priestor v polyfunkčnej stavbe využívaný ako apartmánový byt.

(38)Na zmenu účelu využitia stavby podľa zákona č. 582/2004 Z. z. nie je potrebný súhlas/rozhodnutie stavebného úradu o zmene účelu využitia stavby ani zápis zmeny spôsobu využitia stavby na liste vlastníctva (ďalej len „ LV“) v katastri nehnuteľností.

(39)Stavby, ktoré slúžia na viaceré účely, sa do predmetu dane zo stavieb zaraďujú na základe obdobných princípov ako stavby slúžiace na jeden účel. Rozdiel je v tom, že pre zaradenie stavby do predmetu dane zo stavieb sa neposudzuje stavba ako celok, ale sa rozdelí na časti podľa rôznych účelov jej využitia.

(40)Pre správne zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. je podstatné, na aký účel sa stavba využíva, a to bez ohľadu na to, či sa stavba alebo jej časť prenajíma alebo ju využíva vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené, ak vlastník stavby prenajme stavbu alebo jej časť nájomcovi, stavba alebo jej časť sa zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa účelu, na ktorý ju využíva nájomca.

(41)Daň z nehnuteľností sa spravidla vyrubuje podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny počas roka sa neprihliada, okrem prípadov nadobudnutia alebo zániku vlastníctva vydražením alebo dedením, keď daňová povinnosť vzniká alebo zaniká podľa osobitne určených termínov v priebehu roka.

(42)Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých v priebehu zdaňovacieho obdobia vydražením alebo dedením vzniká daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia (prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve) a v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať aj príslušné priznanie k dani z nehnuteľností. Podávanie priznania upraveného v § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. je viazané na 2 podmienky, ktoré je daňovník povinný dodržať - prvou podmienkou je podať priznanie do 31. januára zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť a druhou podmienkou je zaradiť stavby podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak v ďalších odsekoch nie je ustanovené inak. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje podávanie priznania pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením a dedením, v ktorom sa osobitne upravuje iba lehota na podanie priznania (do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti), ale deň stavu, podľa ktorého sa priznanie podáva a stavby zaraďujú do predmetu dane zo stavieb, sa nemení. Obdobná úprava je aj pri čiastkovom priznaní v § 99b ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.

(43)Na základe uvedeného napriek tomu, že pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením alebo dedením vzniká daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia a aj priznanie sa podáva v priebehu zdaňovacieho obdobia, na posúdenie stavu, t. j. na zaradenie nehnuteľností do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. je v týchto prípadoch rozhodujúci 1. január zdaňovacieho obdobia.

(44)Ako sme už uviedli v 1. diele tohto metodického pokynu, stavby sa zaradia do predmetu dane zo stavieb prioritne podľa účelu ich využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Iba pri stavbách na bývanie sa okrem účelu využitia súčasne sleduje aj zápis v katastri nehnuteľností.

(45) Poznámka:

Všetky príklady na zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. sú posudzované podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Vlastník stavby, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, využíva túto stavbu na rodinné bývanie, ale nie je v ňom prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu. Pretože rodinný dom je bytová budova najviac s tromi bytmi a účelom využitia stavby je bývanie, považuje sa na účely zákona č. 582/2004 Z. z. za stavbu na bývanie a zaradí sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. Skutočnosť, že vlastník stavby v nej nie je prihlásený k trvalému, ani prechodnému pobytu, nemá na jej zaradenie do predmetu dane zo stavieb žiaden vplyv.

Právnická osoba postavila bytový dom. Budova je zapísaná na LV ako bytový dom s jedným vlastníkom a má 20 bytov. Spoločnosť všetky byty komerčne prenajíma fyzickým osobám na účely dlhodobého bývania za finančnú odplatu (nájomné). Bytový dom sa zdaní v režime dane z bytov a nebytových priestorov, pretože je splnená podmienka, že aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudla FO alebo PO do svojho osobného vlastníctva. Ak sám stavebník/developer je zapísaný ako vlastník k listu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, ide o postačujúcu podmienku, pretože on sám je FO alebo PO zapísanou na príslušnom LV. Nejde o zmenu vyvolanú zákonom č. 26/2025 Z. z., ale o spresnenie interpretácie zákona č. 582/2004 Z. z.

Ak by právnická osoba postavila bytový dom s tromi bytovými jednotkami, pričom ostatné podmienky sú rovnaké ako v predchádzajúcom odseku, stavba sa zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavba na bývanie s maximálne tromi bytmi.

Manželia bývajúci v meste kúpili na vidieku rodinný dom, ktorý využívajú počas víkendov na oddych a rekreáciu. Tento rodinný dom síce spĺňa podmienku maximálneho počtu bytov, avšak pre účely dane z nehnuteľností je podľa § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. rozhodujúci jeho skutočný účel využitia. Keďže rodinný dom slúži na rekreáciu, a nie na rodinné bývanie, napriek tomu, že sa nejedná ani o chatu, ani o stavbu na individuálnu rekreáciu, zaradí sa podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z.

Manželia si kúpili rekreačnú chatu, ktorá im zo začiatku slúžila iba na oddych a rekreáciu, no neskôr v nej ostali bývať celoročne a sú v nej prihlásení k prechodnému pobytu. Pretože chatu nevyužívajú na rekreáciu, ale na trvalé bývanie, nie je možné ju zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavby a chaty na individuálnu rekreáciu, ale ani podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavbu na bývanie, pretože predmetná stavba nie je bytová budova, na ktorú sa § 10 ods. 1 písm. a) cez poznámku pod čiarou odkazuje. Z uvedených dôvodov sa táto stavba zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavby neuvedené v písm. a) až h).

Fyzická osoba zdedila po rodičoch pozemok s hospodárskou budovou.

Syn nadobudol dedením v r. 2026 rodinný dom spolu so stodolou, ktorá má výmeru 41 m². Rodinný dom nový vlastník (syn) zaradí podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavbu na bývanie najviac s tromi bytmi a stodolu tiež podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. ako drobnú stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, v nadväznosti na zmenu legislatívy (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 25/2025 Z. z.), podľa ktorej drobnou stavbou je stavba s výmerou zastavanej plochy do 50 m².

Stavba je zapísaná v katastri nehnuteľností ako rodinný dom – nízkokapacitné ubytovacie zariadenie, v ktorom nájomca poskytuje prechodné odplatné ubytovanie. Pretože stavba neslúži na bývanie, ale sa v nej poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, táto stavba sa zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavba na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou.

V obci sa nachádzajú tri rodinné domy, každý s jedným bytom, ktoré vlastnia tri rôzne fyzické osoby. Jedna fyzická osoba vlastní rodinný dom, ktorý sama nevyužíva, ale prenajíma rodine (manželia s tromi deťmi) na dlhodobé bývanie. Druhá fyzická osoba rodinný dom nevyužíva vôbec a tretia fyzická osoba v rodinnom dome poskytuje odplatné prechodné ubytovanie z prostredníctvom digitálnej platformy. Uvedené stavby sa zaradia do predmetu dane zo stavieb nasledovne:

Fyzická osoba prenajme stavbu rodinného domu s tromi bytmi podnikateľovi, ktorý stavbu využíva na priemyselnú činnosť. V uvedenom prípade sa stavba rodinného domu zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 582/2004 Z. z., t. j. podľa účelu využitia nájomcom.

Jednou zo stavieb, ktorú využíva rímsko-katolícka cirkev je kláštor. Pretože kláštor nie je stavbou na bývanie a nie je ani žiadnou zo stavieb uvedených v § 10 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 582/2004 Z. z., zaradí sa do predmetu dane zo stavieb podľa písm. i) ako ostatné stavby. Rovnako sa zaradí aj v prípade, ak sa kláštor alebo jeho časť prenajme napr. občianskemu združeniu pre ľudí v núdzi na ubytovanie.

V stavbe zdravotníckeho centra sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sú v ňom umiestnené zdravotnícke zariadenia - súkromné i štátne všeobecné a špecializované ambulancie, súkromná lekáreň, optika a rehabilitačné zariadenie). Keďže časti stavby, v ktorých sa poskytuje vyššie uvedená zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nie sú osobitne vyčlenené v § 10 ods.1 a) až h) zákona č. 582/2004 Z. z., zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. bez ohľadu na to, aký druh zdravotnej starostlivosti sa v stavbe zdravotníckeho centra poskytuje, ako aj bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo súkromné zdravotnícke zariadenie. Vo všetkých prípadoch ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, ktoré prevádzkujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj.

Podnikateľ, ktorý využíval stavbu na priemyselnú činnosť, prenajal stavbu inému podnikateľovi, ktorý stavbu využíva na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť (účel využitia stavby nie je zachovaný). Uvedená stavba sa zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa účelu, na ktorý ju využíva nájomca, t. j. podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavba na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť.

Právnická osoba zaoberajúca sa pestovaním poľnohospodárskych plodín a chovom hospodárskych zvierat, vlastní viacero budov, ktoré sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa účelu ich využitia nasledovne:

Obchodné centrum (ďalej len „OC“) sa využíva na maloobchodný predaj, bankovníctvo, poisťovníctvo, administratívu, služby (oprava hodín, holičstvo, kozmetika), skladovanie, parkovanie vozidiel a zároveň sú v nich umiestnené zabezpečovacie a iné technické systémy súvisiace s prevádzkou stavby (napr. elektrorozvodné systémy, klimatizácia). Uvedená stavba OC sa považuje za viacúčelovú stavbu, ktorú je potrebné na účely zaradenia do predmetu dane zo stavieb rozdeliť nasledovne:

Vlastník nehnuteľnosti prenajíma túto nehnuteľnosť podnikateľovi, ktorý ju využíva ako predajňu. Predmetná nehnuteľnosť sa zaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. ako stavba na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. V danom prípade nie je rozhodujúce, že daňovník prenajíma uvedenú nehnuteľnosť ako fyzická osoba, ale to, že sa využíva stavba na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť ako predajňa.

Študentský domov (internát) sa využíva:

Vypracoval:

Odbor daňovej metodiky II September 2026