Zákon č. 280/1948 Zb. o krajskom zriadení.

Územie Československej republiky sa delí na kraje.

Zriaďujú sa tieto kraje:

A. v českých zemiach (v Čechách, na Morave a v Sliezsku):

B. na Slovensku:

Územie krajov a ich sídla (krajské mestá) sú určené v prílohe tohto zákona, ktorá tvorí jeho súčiastku (ďalej len „príloha“).

Postavenie hlavného mesta Prahy upraví osobitný zákon. Dokiaľ sa tak nestane, platia všeobecné predpisy.

V prípadoch, kde krajské hranice, určené v prílohe, rozdeľujú územie doterajších okresov alebo obcí, nech sa tieto územia prispôsobia krajským hraniciam. V tejto súvislosti nech sa vykoná nová územná organizácia okresov. V českých zemiach urobí tak vláda nariadením; pritom sa opatrenie na dočasné vedenie správy v dotknutých okresoch a na ustavenie ich mimoriadnych orgánov a ďalej majetkové vyporiadanie medzi okresmi a rozdelenie zamestnancov vykonajú podľa príslušných ustanovení dekrétu prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1945, č. 21 Sb., o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi.

Až do času, keď sa územia okresov a obcí prispôsobia krajským hraniciam (odsek 1), ostáva miestna príslušnosť doterajších okresných a miestnych národných výborov nedotknutá. V tomto prechodnom čase sa miestna príslušnosť krajských národných výborov vzťahuje na obvody všetkých okresných národných výborov, ktorých sídla sú na území kraja. Prípady tejto dočasne odchylnej miestnej príslušnosti krajských národných výborov sú v prílohe osobitne vyznačené.

Zriadiť alebo zrušiť kraj alebo zmeniť jeho sídlo možno len zákonom.

Okresy a obce môžu patriť len do obvodu jedného kraja.

Pre zmenu hraníc krajov platia tieto ustanovenia:

Pre každý kraj sa zriaďuje krajský národný výbor so sídlom v krajskom meste.

Krajské národné výbory začnú pôsobiť dňom 1. januára 1949.

Krajské národné výbory vykonávajú vo svojom obvode verejnú správu vo všetkých jej odboroch (krajskú správu), s výnimkou tých odvetví verejnej správy, ktorých výkon prislúcha iným orgánom (§ 124 Ústavy).

Krajská správa v sebe zahrňuje:

Krajské národné výbory budú sa ujímať jednotlivých odborov krajskej správy začínajúc dňom 1. januára 1949 postupne, a to

Vláda môže pre najjednoduchší a najúspornejší výkon verejnej správy nariadením

Krajské národné výbory majú podľa § 125 Ústavy ako orgány jednotnej ľudovej správy v odbore svojej pôsobnosti najmä tieto úlohy:

Krajské národné výbory a ich zložky sú podriadené vláde a v jednotlivých odboroch svojej pôsobnosti vecne príslušným ministrom a ústredným úradom.

Krajské národné výbory a ich zložky sú povinné zachovávať zákony a nariadenia a v záujme jednotného výkonu verejnej správy a jednotnej štátnej politiky dbať na smernice a pokyny vlády, jednotlivých ministrov a ústredných úradov. Sú za to zodpovedné ministrovi vnútra.

Ústredné úrady dozerajú v odbore svojej pôsobnosti na to, či krajské národné výbory a ich zložky plnia svoje povinnosti podľa odseku 2.

Krajský národný výbor má

Počet obyvateľov sa zisťuje podľa posledného všeobecného sčítania ľudu, vykonaného za účinnosti tohto zákona; kým bude toto sčítanie vykonané, zisťuje sa počet obyvateľov podľa iného úradného zistenia. V pochybnostiach rozhoduje Ministerstvo vnútra.

Členovia krajského národného výboru sú volení a môžu byť zo svojej funkcie odvolaní.

Podrobnosti o podmienkach i o výkone volebného práva a o vykonávaní volieb a spôsob odvolávania členov upraví zákon.

Členovia krajského národného výboru a členovia jeho zborových výkonných zložiek (§ 16) sú za svoju činnosť zodpovední ľudu a podliehajú jeho kontrole.

Spôsob, akým ľud vykonáva kontrolu a uplatňuje túto zodpovednosť, stanoví zákon.

Krajský národný výbor môže byť rozpustený uznesením vlády, najmä ak neplní svoje úlohy alebo ak ohrožuje jeho činnosť riadny výkon verejnej správy. Rozpustenie krajského národného výboru vyhlási minister vnútra v Úradnom liste.

Nové voľby nech sú vypísané najneskoršie do 2 mesiacov odo dňa uznesenia vlády (odsek 1).

Na prechodný čas, kým sa ujmú funkcie orgány novozvolené, urobí minister vnútra potrebné opatrenia na dočasné vedenie správy.

Krajský národný výbor určuje na svojich plenárnych zasadaniach smer činnosti a politiku krajského národného výboru. V rámci jeho uznesení vykonávajú krajskú správu (§ 8) jeho výkonné zložky (§ 16).

Krajskému národnému výboru je vyhradené v plenárnom zasadaní:

Krajský národný výbor môže v plenárnom zasadaní rozhodnúť o ktorejkoľvek veci krajskej správy.

Členmi rady sú predseda, jeho námestníci a referenti.

Rada vykonáva uznesenie plenárneho zasadania krajského národného výboru. Prislúcha jej vedenie a správa všetkých vecí prináležiacich do pôsobnosti krajského národného výboru, pokiaľ nie sú vyhradené plenárnemu zasadaniu alebo predsedovi krajského národného výboru.

Rada vykonáva svoju pôsobnosť podľa odseku 2 zásadne prostredníctvom referentov. V zbore jej prislúcha

Rada je oprávnená rozhodnúť o ktorejkoľvek veci, o ktorej inak rozhodujú referenti alebo komisie.

Rada môže v čase, keď krajský národný výbor nezasadá, zriaďovať komisie, je však povinná požiadať najbližšie plenárne zasadanie o dodatočné schválenie.

Rada kontroluje činnosť jednotlivých komisií a referátov a jednotliví jej členovia, ako aj predsedovia komisií sú povinní podávať jej pravidelne správy o svojej činnosti a o svojich pracovných plánoch; rada môže dávať jednotlivým referentom a komisiám záväzné pokyny.

Rada preskúmava všetky rozhodnutia, ktoré vydal referent alebo ním splnomocnený zamestnanec (§ 19, ods. 4) alebo komisia (§ 23), ak bolo proti nim podané odvolanie. Ak prišla rada k náhľadu, že by sa odvolaniu, ktoré nie je neprípustné, mohlo vyhovieť, môže vyhovieť odvolaciemu návrhu a vybaviť odvolanie, ak sa netýka rozhodnutie v odpor vzaté nikoho iného než odvolateľa. Odvolania, ktoré neboli takto vybavené, musia byť predložené odvolaciemu úradu (§ 25, ods. 1), pokiaľ nie je inak ustanovené, do 3 týždňov po ich podaní.

Predseda krajského národného výboru zastupuje krajský národný výbor a kraj ako zväzok ľudovej správy navonok a predsedá na plenárnych zasadaniach krajského národného výboru a na schôdzkach rady.

V čase, keď rada nezasadá, môže predseda robiť neodkladné opatrenia, na ktoré by inak bolo potrebné uznesenie rady, je však povinný do 8 dní požiadať radu o dodatočné schválenie.

Predseda zjednocuje činnosť jednotlivých referátov a bdie nad vykonávaním smerníc nadriadených orgánov a smerníc, na ktorých sa uznieslo plenárne zasadanie krajského národného výboru.

Ak neurobí referent krajského národného výboru včas opatrenia potrebné na riadne obstaranie prác svojho referátu (§ 19), urobí tieto opatrenia namiesto neho predseda a oznámi to rade na jej najbližšej schôdzke.

Ak je predseda toho názoru, že uznesenie (opatrenie) plenárneho zasadania krajského národného výboru alebo rady alebo komisie alebo rozhodnutie (opatrenie) referenta vybočuje z medzí ich pôsobnosti alebo že odporuje predpisom alebo že je v rozpore so smernicami a pokynmi nadriadených orgánov, je povinný zastaviť výkon tohto uznesenia a oznámiť to, pokiaľ ide o uznesenie (opatrenie) plenárneho zasadania alebo rady, vecne príslušnému ústrednému úradu a Ministerstvu vnútra, pokiaľ potom ide o uznesenie (opatrenie) komisie alebo o rozhodnutie (opatrenie) referenta, rade. Dokiaľ o veci nerozhodne vecne príslušný minister (prednosta ústredného úradu), po prípade rada, nesmie byť uznesenie (rozhodnutie, opatrenie) vykonané.

Predseda je služobným predstaveným všetkých zamestnancov krajského národného výboru (§§ 30 a 38). Prideľuje zamestnancov jednotlivým referátom; zamestnancov, ktorí sú určení (vyškolení) pre osobitné úlohy jednotlivých rezortov (zamestnancov pre odborné služby), možno použiť na iné úlohy len so súhlasom príslušného ústredného úradu. Odpadá udeľovanie súhlasu ústredných úradov na použitie zamestnancov krajských národných výborov pre odborné služby na iné úlohy.

Predseda krajského národného výboru má v krajoch do 500.000 obyvateľov jedného námestníka, v krajoch nad 500.000 do 1,000.000 obyvateľov dvoch námestníkov a v krajoch nad 1,000.000 obyvateľov troch námestníkov.

Predseda krajského národného výboru je za výkon svojho úradu zodpovedný plenárnemu zasadaniu i rade, ktorej je podriadený. Je povinný spravovať sa príkazmi a pokynmi ministra vnútra.

Práce krajského národného výboru sa obstarávajú v referátoch. Na čele každého referátu je volený referent.

Rada určuje spôsob vzájomného zastupovania referentov. Ak nemôže niektorý z referentov vykonávať funkciu alebo ak sa uprázdni miesto referenta, poverí rada niektorého iného člena krajského národného výboru dočasnou správou referátu. Člen krajského národného výboru, poverený správou referátu, má práva a povinnosti referenta.

Vláda vydá nariadením predpisy o rozsahu činnosti jednotlivých referátov, pričom môže podrobnejšiu úpravu zveriť všeobecným právnym predpisom, vydaným vecne príslušným ústredným úradom po dohode s Ministerstvom vnútra.

Pokiaľ sa rada neuzniesla inak, prislúcha referentovi právo rozhodovať a robiť opatrenia v rozsahu činnosti referátu v mene rady. Referent môže so súhlasom rady splnomocniť pridelených zamestnancov, aby rozhodovali a robili opatrenia z jeho rozkazu.

Referent je za výkon svojho úradu zodpovedný plenárnemu zasadaniu i rade, ktorej je podriadený. Je povinný spravovať sa rozkazmi a pokynmi vecne príslušných ústredných úradov.

Bezprostredným služobným predstaveným zamestnancov, pridelených referátu, je referent.

Rada ustanoví pre každý referát zo zamestnancov, pridelených tomuto referátu, prednostu referátu. Jeho ustanovenie vyžaduje potvrdenie ministra vnútra, udelené po dohode s vecne príslušnými ministrami.

Ostatní pridelení zamestnanci sú podriadení prednostovi referátu.

Na obstarávanie úloh národnej bezpečnosti sa zriaďuje v rámci bezpečnostného referátu krajského národného výboru krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti. Ministerstvo vnútra pridelí tomuto veliteľstvu potrebný počet zamestnancov z príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zo zamestnancov, obstarávajúcich úlohy národnej bezpečnosti.

Organizáciu a činnosť krajského veliteľstva národnej bezpečnosti upraví Ministerstvo vnútra. Pritom môže určiť odchýlky od § 19, ods. 4 a od ustanovení, upravujúcich služobné postavenie pridelených zamestnancov.

Ustanovenie § 21 zákona zo dňa 21. decembra 1948, č. 280 Sb., o krajskom zriadení, neplatí pre Krajský národný výbor Pražského kraja.

Rada ustanoví zo zamestnancov, pridelených krajskému národnému výboru, krajského tajomníka. Jeho ustanovenie vyžaduje potvrdenie ministra vnútra.

Prednostovia referátov a ostatní zamestnanci krajského národného výboru sú podriadení krajskému tajomníkovi.

Krajský tajomník je pomocníkom predsedu krajského národného výboru pri výkone jeho pôsobnosti podľa § 18, ods. 2 až 5, a jeho výkonným orgánom a zastupuje ho v jeho funkcii služobného predstaveného zamestnancov krajského národného výboru.

Krajský tajomník je povinný zúčastniť sa na plenárnych zasadaniach a schôdzkach rady; na schôdzkach rady má poradný hlas.

Komisie krajského národného výboru majú spravidla funkciu poradnú. Rada ich však môže poveriť, aby v rozsahu, ktorý určí, rozhodovali v jej mene.

Dokiaľ nebude vydaný zákon, upravujúci všeobecne zásady konania pred národnými výbormi, platí pre konanie, ktoré vykonáva krajský národný výbor, pokiaľ osobitnými predpismi nie je alebo nebude ustanovené inak, vládne nariadenie zo dňa 13. januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo veciach náležiacich do pôsobnosti politických úradov (o správnom konaní).

Pokiaľ opravný prostriedok nie je vylúčený, možno sa odvolať z rozhodnutí, opatrení a nálezov krajského národného výboru na príslušný ústredný úrad.

Z rozhodnutí krajského národného výboru ako odvolacej stolice nie je ďalšie odvolanie prípustné.

Predseda zvoláva členov krajského národného výboru najmenej dvakrát do roka na plenárne zasadania.

Plenárne zasadanie musí byť zvolané, ak sa uznesie na tom rada alebo ak žiada o to aspoň jedna štvrtina členov krajského národného výboru a uvedie predmet rokovania. Schôdzky rady sa konajú podľa potreby.

Zaujatí členovia nesmú byť prítomní na schôdzkach; podrobnosti určia zpravovacie poriadky (§ 28, ods. 1).

Plenárne zasadania krajského národného výboru sú spravidla verejné; schôdzky rady a schôdzky komisií sú spravidla neverejné.

Predseda vedie schôdzku a stará sa o zachovanie pokoja a poriadku pri rokovaní a o jeho nerušený priebeh.

Plenárne zasadanie krajského národného výboru alebo rada sú schopné sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Ak sa nezídu členovia tak, aby boli schopní sa uznášať, zvolá ich predseda znova na prerokovanie toho istého programu. Po tomto druhom zvolaní sú plenárne zasadanie alebo rada schopné sa uznášať za prítomnosti najmenej jednej tretiny členov.

Pre platnosť uznesenia sa vyžaduje, aby sa pre návrh vyslovilo viac členov než proti nemu. Pri rovnosti hlasov sa považuje návrh za prijatý, ak hlasoval preň predseda.

Spravovacie poriadky určia najmenší počet kladných hlasov, potrebných pre prijatie návrhu; môžu tiež pre niektoré druhy uznesení určiť vyššiu väčšinu.

Spravovacie poriadky pre plenárne zasadania krajského národného výboru a jeho zborových výkonných zložiek vydá minister vnútra nariadením. Podrobnejšie predpisy o rokovaní môže vydať krajský národný výbor.

Všeobecné zásady pre zloženie komisií ustanoví a všeobecné predpisy pre vonkajší styk i pre vnútorné úradovanie krajských národných výborov, najmä tiež kancelársky poriadok, vydá Ministerstvo vnútra. Osobitné predpisy o zložení jednotlivých komisií a osobitné predpisy pre vnútorné úradovanie jednotlivých referátov z hľadiska odborných potrieb môžu vydať vecne príslušné ústredné úrady po dohode s Ministerstvom vnútra.

Predpisy o výkone poukazovacieho práva a o organizácii účtovnej a pokladničnej služby vydá pre krajské národné výbory nariadením minister financií po dohode s ministrom vnútra. Dokiaľ tieto predpisy nebudú vydané, platia primerane predpisy pre úrady II. stolice, na Slovensku predpisy pre povereníctva.

Ustanovenie § 11, ods. 2, zákona zo dňa 20. marca 1919, č. 175 Sb., o zriadení a pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu zostáva nedotknuté.

Krajským národným výborom pridelí v rámci schválenej systematizácie služobných miest Ministerstvo vnútra potrebný počet zamestnancov z osobného stavu svojho rezortu a príslušné ministerstvá po dohode s Ministerstvom vnútra tiež potrebný počet štátnych zamestnancov pre odborné služby. Ministerstvo vnútra prevezme po dohode s príslušným ministerstvom do svojho osobného stavu potrebný počet ostatných zamestnancov tých úradov a orgánov, ktorých pôsobnosť prejde na krajské národné výbory.

Odborní zamestnanci môžu byť pridelení dočasne pre obvod niekoľkých krajských národných výborov určitému krajskému národnému výboru. Tento obvod určí príslušné ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra.

Krajské národné výbory sú osobnými úradmi štátnych zamestnancov, pridelených krajským národným výborom, okresným národným výborom a národným výborom, vykonávajúcim pôsobnosť okresných národných výborov. Ústredným úradom týchto zamestnancov je príslušný odborný ústredný úrad, ktorý robí opatrenia a rozhoduje o ich osobných veciach po vypočutí krajského národného výboru.

Podrobnosti, ako aj odchýlky ustanoví vláda nariadením.

Krajské národné výbory sa môžu súhlasným uznesením svojich plenárnych zasadaní združiť pre spoločnú správu svojich jednotlivých vecí. Uznesenie vyžaduje schválenie vecne príslušného ústredného úradu, udelené po dohode s Ministerstvom vnútra.

Krajské národné výbory môžu byť rozhodnutím vlády združené pre spoločnú správu niektorých svojich vecí.

Hospodárenie krajských národných výborov upraví zákon.

V hospodársko-správnych a účtovných veciach krajského veliteľstva národnej bezpečnosti platia predpisy, vydané pre Zbor národnej bezpečnosti.

Vláda určí, aké sumy štátneho rozpočtu, určené na rok 1949 pre zemské národné výbory, na Slovensku pre povereníctva, pripadnú jednotlivým krajským národným výborom.

Hospodárstvo krajov ako zväzkov ľudovej správy povedú v roku 1949 krajské národné výbory podľa rozpočtov, ktoré pre ne určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií. Tieto rozpočty sa nevyhlasujú.

Minister vnútra pridelí po dohode s ministrom financií v rámci štátneho rozpočtu na rok 1949 krajom štátne príspevky, ktorými bude zabezpečené potrebné hospodárenie krajov.

Do krajských rozpočtov na rok 1949 sa nezaradia štátne prídely, určené na príspevky nižším zväzkom ľudovej správy. Sumy, určené na prídely zemiam na poskytovanie zemských príspevkov finančne slabým okresom a obciam, rozdelí v roku 1949 okresom a obciam na ten istý cieľ Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.

Krajské národné výbory v Prahe a v Brne zostavia účty o hospodárení zemí v roku 1948 a predložia ich vláde na schválenie namiesto príslušných zemských národných výborov. Ďalšie prerokovanie týchto účtov podľa doterajších predpisov odpadá.

Až do novej zákonnej úpravy právnych pomerov zamestnancov zväzkov ľudovej správy prislúcha rade krajského národného výboru uznášať sa o tom, či ku správe osobitných krajských zariadení, ústavov, podnikov a pod. treba ustanoviť zamestnancov a ktoré služobné miesta a s ktorými platmi majú byť na trovy kraja systemizované. Služobné a platové pomery zamestnancov kraja upravuje rada krajského národného výboru. Služobné a platové práva z tejto úpravy vyplývajúce nesmú presahovať mieru jednotlivých druhov služobných a platových práv a nárokov štátnych zamestnancov rovnakej alebo rovnocennej kategórie a rovnakých služobných, ako aj rodinných pomerov.

Uznesenia podľa predchádzajúceho odseku vyžadujú pre svoju platnosť schválenie Ministerstva vnútra, udelené po dohode s Ministerstvom financií.

Ustanoviť zamestnanca na správu osobitných krajských zariadení a udeliť mu systemizované služobné miesto (odsek 1) patrí krajskému národnému výboru.

Zem Česká a Moravskosliezska ako zväzky ľudovej správy zanikajú uplynutím dňa 31. decembra 1948.

Majetok a fondy každej z oboch zemí tvoria odo dňa 1. januára 1949 zvyškovú podstatu ako právnickú osobu verejného práva, ktorú spravuje a podľa ustanovenia odseku 3 zlikviduje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií. Vykonanie niektorých likvidačných úkonov môžu tieto ministerstvá zveriť jednotlivým krajským národným výborom. Bežnú správu jednotlivých častí zvyškových podstát zveria zatiaľ spravidla tomu krajskému národnému výboru, v ktorého obvode leží dotyčný majetok. Krajský národný výbor ho bude spravovať v rámci krajského rozpočtu (§ 34). Ustanovenie § 2, ods. 1, zákona zo dňa 19. júla 1948, č. 185 Sb., o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácií štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, zostáva nedotknuté.

Ministerstvo vnútra prevedie po dohode s Ministerstvom financií a s vecne príslušnými ministerstvami jednotlivé časti zvyškovej podstaty zásadne na zväzky ľudovej správy. Pred tým vypočuje krajský národný výbor, v ktorého obvode leží dotknutý majetok. Ak sú pre to dôvody hospodárskej účelnosti alebo verejného záujmu, môže byť niektorá časť zvyškovej podstaty prevedená tiež na iný subjekt. Na štát majú byť prevedené:

Skončenie likvidácie podľa odsekov 2 a 3 vyhlási Ministerstvo vnútra v Úradnom liste. Dňom vyhlásenia tohto opatrenia prechádzajú na štát práva a záväzky obidvoch zvyškových podstát, pokiaľ neboli už prv prevedené na štát alebo na iných nadobúdateľov.

Prevod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa ustanovení odsekov 3 a 4 zapíšu pozemnoknižné súdy podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra a na návrh Ministerstva techniky priamo na nových nadobúdateľov.

Ministerstvo vnútra určí po dohode s Ministerstvom financií, na ktoré orgány verejnej správy sa prevedie správa jednotlivých samostatných fondov a základín, ktoré boli doteraz v správe zemí.

Opatreniami podľa odsekov 2 až 4 a 6 nie sú dotknuté práva a záväzky tretích osôb.

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, ktoré sú potrebné na vykonanie ustanovení odsekov 1 až 6, sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach správnych a od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností.

Zamestnanci zemí, ktorí budú dňa 31. decembra 1948 zamestnaní v správe (prevádzke) osobitných zemských zariadení (ústavov, podnikov a pod.) stávajú sa dňom 1. januára 1949 zamestnancami príslušnej zvyškovej podstaty so všetkými doterajšími služobnými (pracovnými) a platovými (mzdovými) právami a nárokmi. Pre ich služobné (pracovné) a platové (mzdové) pomery sú smerodajné primerane predpisy doteraz pre nich platné. Dňom, keď dotyčné zemské zariadenie bude podľa § 39, ods. 3 alebo 4, prevedené na nového nadobúdateľa, prejdú do služieb tohto nadobúdateľa. Ich služobné a platové pomery sa upravia primerane podľa zásad vládneho nariadenia zo dňa 7. novembra 1930, č. 163 Sb., o prevzatí zamestnancov samosprávnych korporácií do štátnej služby a o ich zaradení. Pracovné a mzdové pomery prevzatých zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú predpisy o vedení štátnej mzdovej politiky, zostávajú nezmenené. Ustanovenie § 7 zákona č. 185/1948 Sb. a ustanovenie § 23 zákona zo dňa 21. júla 1948, č. 199 Sb., o komunálnych podnikoch, zostávajú nedotknuté.

Odpočivné (zaopatrovacie) platy zamestnancov zemí, ktorí predo dňom 1. januára 1949 vstúpili do výslužby, a zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch zemí, ktorí predo dňom 1. januára 1949 zomreli, hradí od toho dňa štát, pokiaľ nepresahujú mieru ustanovenú v § 212, ods. 1 až 3 zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb., o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov (platový zákon). Štát hradí od toho dňa, s obmedzením ustanoveným v predchádzajúcej vete, tiež ostatné odpočivné a zaopatrovacie platy, ktoré doteraz uhradzovali zeme; tým však nie sú dotknuté doterajšie záväzky iných subjektov na refundáciu týchto platov. Výška odpočivných a zaopatrovacích platov (starobných, vdovských, sirotských a iných dôchodkov), ktoré uhradzovala Česká zem podľa ustanovenia § 3, ods. 3 zákona č. 143/1947 Sb., zostáva nedotknutá.

Minister vnútra rozpustí zemské národné výbory, len čo značná časť ich doterajšej pôsobnosti bude vykonávaná krajskými národnými výbormi alebo inými orgánmi, a vymenuje zemskú správnu komisiu na obstarávanie zostávajúcej správy.

Na prechodný čas, dokiaľ nezačnú pôsobiť krajské národné výbory, vyšlé z volieb, zriadi sa pre každý kraj dočasný krajský národný výbor.

Počet členov dočasného krajského národného výboru určí minister vnútra.

Členov dočasného krajského národného výboru a ich náhradníkov vymenúva a odvoláva na návrh Ústredného akčného výboru Národného frontu minister vnútra, ktorý tiež poverí jednotlivých členov funkciami.

Dočasný krajský národný výbor vykonáva pôsobnosť krajského národného výboru (§§ 8 a 9) podľa predpisov, pre tento národný výbor platných.

Vláda upraví nariadením organizáciu okresných a miestnych národných výborov primerane podľa zásad, platných pre krajské národné výbory.

Minister vnútra môže upraviť nariadením na čas, dokiaľ nebudú vydané predpisy o voľbách do okresných a miestnych národných výborov, spôsob, akým sa ustavujú zborové zložky okresných a miestnych národných výborov.

Predpisy o výkone poukazovacieho práva a o organizácii účtovnej a pokladničnej služby vydá pre okresné a miestne národné výbory nariadením minister financií po dohode s ministrom vnútra. Dokiaľ tieto predpisy nebudú vydané, platia doterajšie predpisy. Ustanovenie § 29, ods. 2 platí obdobne.

Obchodné a živnostenské (priemyslové) komory (ďalej len „komory“) sa zrušujú uplynutím dňa 31. decembra 1948.

Doterajšia pôsobnosť komôr prechádza na Patentný úrad v Prahe, pokiaľ vláda nariadením neustanoví, že časť tejto pôsobnosti prechádza na iné orgány alebo zaniká.

Majetok a fondy, majetkové práva a záväzky komôr, ako aj ústavy a iné zariadenia komôr tvoria odo dňa 1. januára 1949 zvyškovú podstatu ako právnickú osobu verejného práva, ktorú spravuje a podľa odseku 3 zlikviduje Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s Ministerstvom financií. Vykonanie niektorých likvidačných úkonov, ako aj bežnú správu jednotlivých častí zvyškovej podstaty môžu tieto ministerstvá zveriť jednotlivým krajským národným výborom.

Ministerstvo vnútorného obchodu prevedie po dohode s Ministerstvom financií a s vecne príslušnými ministerstvami jednotlivé časti zvyškovej podstaty na kraje alebo na iný zväzok ľudovej správy alebo na štát alebo na iný subjekt, na ktorý prenesie vláda nariadením podľa § 44, ods. 2, časť doterajšej pôsobnosti komôr.

Skončenie likvidácie podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo vnútorného obchodu v Úradnom liste. Dňom tohto vyhlásenia prechádzajú na štát práva a záväzky zvyškovej podstaty komôr, ktoré neboli prevedené na kraje ani na iné subjekty.

Prevod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa ustanovení odsekov 2 a 3 zapíšu pozemnoknižné súdy podľa rozhodnutia Ministerstva vnútorného obchodu a na návrh Ministerstva techniky priamo na nových nadobúdateľov.

Opatreniami podľa odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté práva a záväzky tretích osôb.

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, ktorých je treba na vykonanie ustanovení odsekov 1 až 4, sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach správnych a od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností.

Zamestnanci komôr stávajú sa dňom 1. januára 1949 zamestnancami zvyškovej podstaty (§ 45, ods. 1). Ich služobné (pracovné) a platové (mzdové) pomery zostávajú nezmenené a sú smerodajné primerane predpisy doteraz pre nich platné.

Zamestnanci komôr, ktorí budú prevzatí do služieb štátnych, budú zaradení do príslušných kategórií štátnych zamestnancov, pričom sa im plne započíta služobný čas, strávený v komorách, a to odo dňa začiatku ich penzijného poistenia (zaopatrenia) v tomto služobnom pomere. Iná predchádzajúca služba bude zhodnotená primerane podľa zásad, určených v § 4, ods. 4 zákona zo dňa 19. marca 1947, č. 48 Sb., o organizácii starostlivosti o mládež. Zaradenie týchto zamestnancov vykoná príslušný ústredný úrad podľa platných predpisov po dohode s ministerstvami vnútra a financií.

Právne pomery zamestnancov, ktorí nebudú prevzatí do štátnych služieb, upraví vláda nariadením.

Odpočivné (zaopatrovacie) platy zamestnancov komôr, ktorí predo dňom vyhlásenia skončenia likvidácie komôr (§ 45, ods. 3) vstúpili do výslužby, a zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch komôr, ktorí pred týmto dňom zomreli, hradí, začínajúc týmto dňom, štát, pokiaľ sú doteraz vyplácané z prostriedkov penzijných komorných fondov, zriadených podľa § 21, ods. 2 zákona zo dňa 29. júna 1868, č. 85 r. z., o organizácii obchodných a živnostenských komôr, alebo podľa zák. čl. VI/1868, a pokiaľ nepresahujú mieru, určenú v § 212, ods. 1 až 3 platového zákona.

Štát hradí, začínajúc dňom vyhlásenia skončenia likvidácie komôr (§ 45, ods. 3), tiež doplnenie odpočivných a zaopatrovacích platov, ktoré sú doteraz vyplácané z osobitných príplatkových (nadlepšovacích) komorných fondov, pokiaľ v každom jednotlivom prípade súčet doplnenia a dôchodku, vyplácaného podľa zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb., o národnom poistení, nepresiahne mieru, určenú v § 212, ods. 1 až 3 platového zákona.

Opatrenia na prípravu krajského zriadenia, vykonané pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ sú v zhode s jeho ustanoveniami, platia za opatrenia urobené podľa tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

S výhradou ustanovenia odseku 2, zaniká 1. februára 1949 dočasne odchylná miestna príslušnosť krajských národných výborov podľa § 4, ods. 2 zák. č. 280/1948 Sb.