Trestný zákon chráni ľudovodemokratickú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy
pracujúceho ľudu a jednotlivca a vychováva na dodržiavanie pravidiel socialistického
spolužitia. Prostriedky na dosiahnutie tohto účelu sú hrozba trestami, ukladanie a
výkon trestov a ochranné opatrenia.
Ak neustanovuje zákon výslovne, že zavinenie z nedbanlivosti je trestné, vyžaduje
sa pre trestnosť úmyselné zavinenie.
(2)
Na okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby, sa však prihliadne,
a)
ak ide o ťažší následok, aj vtedy, ak ho zavinil páchateľ z nedbanlivosti, vyjmúc
prípady, že zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,
b)
ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, ak o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mohol, vyjmúc prípady, že zákon vyžaduje
aj tu, aby o nej páchateľ vedel.
Konanie pre spoločnosť nebezpečné, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spôsobiť
výsledok uvedený v zákone, je pokusom trestného činu, ak tento výsledok nenastane.
(2)
Pokus je trestný ako trestný čin sám, avšak pri výmere trestu sa prihliadne na okolnosti
a dôvody, pre ktoré k výsledku uvedenému v zákone nedošlo, a na to, ako sa konanie
k tomuto výsledku priblížilo.
(3)
Pokus nie je trestný, ak upustil páchateľ dobrovoľne od spôsobenia výsledku uvedeného
v zákone.
Kto v niekom úmyselne vzbudí rozhodnutie spáchať trestný čin, potresce sa podľa trestnej
sadzby ustanovenej na trestný čin, na ktorý navádzal.
(2)
Kto niekomu úmyselne poskytne pomoc na spáchanie trestného činu, potresce sa podľa
trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, pri ktorom pomáhal. Pomocou je najmä poskytovanie
prostriedkov, odstraňovanie prekážok, rada, utvrdzovanie v predsavzatí alebo sľub
prispieť po trestnom čine.
(3)
Trestnosť návodcu a pomocníka nie je závislá od trestnosti priameho páchateľa.
(4)
Ustanovenia o pokuse sa použijú aj na pokus návodu a pomoci.
(5)
Návodca a pomocník nie sú trestní, ak zabránia dobrovoľne tomu, aby ten, kto bol
navádzaný alebo komu sa pomáhalo, spáchal trestný čin.
Konanie ináč trestné, ktorým niekto odvracia útok na ľudovodemokratickú republiku,
jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúceho ľudu alebo na jednotlivca, nie je trestným
činom, ak
Konanie ináč trestné, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace ľudovodemokratickej
republike, jej socialistickej výstavbe, záujmom pracujúceho ľudu alebo jednotlivcovi,
nie je trestným činom, ak
a)
spôsobená škoda je menšia než tá, ktorá hrozila, a
b)
nebezpečenstvo nebolo možno odvrátiť ináč.
(2)
Nejde o krajnú núdzu podľa odseku 1, ak ten, komu nebezpečenstvo hrozilo, bol povinný
ho znášať.
Kto pre duševnú poruchu nemohol v čase činu rozpoznať, že jeho konanie je pre spoločnosť
nebezpečné, alebo ovládať svoje konanie, nie je za taký čin trestne zodpovedný.
Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona platného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(2)
O ochranných opatreniach sa rozhodne vždy podľa zákona platného v čase rozhodovania
o nich.
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na
území Československej republiky.
(2)
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Československej republiky,
a)
ak sa páchateľ tu dopustí konania smerujúceho k výsledku uvedenému v zákone, aj keď
tento výsledok nastal alebo mal nastať celkom alebo zčasti v cudzine, alebo
b)
ak nastane alebo ak má tu nastať aspoň zčasti výsledok uvedený v zákone, aj keď konania
k nemu smerujúceho sa páchateľ dopustil v cudzine.
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť aj takého činu, ktorý v cudzine
spácha československý občan alebo obyvateľ Československej republiky bez štátnej príslušnosti.
(2)
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť velezrady (§ 78), podvracania republiky (§ 79a), teroru (§ 80a), záškodníctva (§ 84), sabotáže (§ 85), vyzvedačstva (§§ 86 a 87), vierolomnosti podľa § 93, vojnového škodcovstva podľa § 99, ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112, falšovania a pozmeňovania platidiel (§ 139), uvádzania falšovaných a pozmenených platidiel (§ 140), zľahčenia mincí a uvádzania zľahčených mincí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), násilia na verejnom činiteľovi (§ 177), ohrozenia prevádzky všeobecne prospešných zariadení podľa § 194 ods. 1 písm. b), nedovolenej výroby a držania omamných prostriedkov a jedov podľa § 197, pozbavenia osobnej slobody (§ 230), zavlečenia do cudziny (§ 231) a obchodu so ženami (§ 243) a kupliarstva (§ 243a) aj vtedy, ak ich spácha v cudzine cudzí štátny príslušník alebo osoba bez štátnej
príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom Československej republiky. To isté platí aj
o trestnosti spolčenia (§ 166), ak smeruje k týmto trestným činom.
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť iného činu, než ktorý je uvedený
v § 14 ods. 2, spáchaného v cudzine cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti,
ktorá nie je obyvateľom Československej republiky, len vtedy,
a)
ak je čin trestný aj podľa zákona platného na území, kde bol spáchaný, a
b)
ak páchateľ bol zastihnutý na území Československej republiky a nebol vydaný na trestné
stíhanie cudziemu štátu.
(2)
Ak je zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, miernejší než zákon
československý, nemožno páchateľovi uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje onen
zákon.
Súd môže upustiť od potrestania, ak ide o trestný čin menšieho významu a páchateľ
ináč vedie riadny život pracujúceho človeka; ak upustí súd od potrestania, hľadí sa
na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Pri výmere trestu prihliadne súd na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, najmä
z hľadiska spôsobu vykonania trestného činu, jeho následkov, miery zavinenia, osoby
páchateľa, možnosti jeho nápravy a okolností priťažujúcich a poľahčujúcich.
(2)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno pri vymeriavaní trestu
prihliadať ako na okolnosť priťažujúcu alebo poľahčujúcu.
Ak odsudzuje súd páchateľa za dva alebo viac trestných činov, vymeria úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na čin z nich najprísnejšie trestný.
Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich. Ak sú horné hranice trestných sadzieb dočasného odňatia slobody
rovnaké, zvyšuje sa horná hranica o štvrtinu. Ustanovenia o vedľajších trestoch, o
vylúčení podmienečného odsúdenia a o vylúčení sníženia trestu sa použijú aj vtedy,
ak platia len o niektorom zo súdených trestných činov.
(2)
Ak odsudzuje súd páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, než bol v prvej stolici
vyhlásený odsudzujúci rozsudok o inom jeho trestnom čine, uloží dodatkový trest, ktorým
doplní trest skôr uložený tak, ako by išlo o úhrnný trest podľa odseku 1. Ďalší trest
však súd neuloží, ak je toho názoru, že trest skôr uložený je dostatočný; aj v tomto
prípade rozhodne znovu o podmienečnom odsúdení (§ 26).
(3)
Ak predchádzajúcim rozsudkom bolo uložené nápravné opatrenie a súd ukladajúci dodatkový
trest neuloží ďalšie nápravné opatrenie, zruší pôvodne uložené nápravné opatrenie
a vymeria primeraný trest za oba trestné činy ako úhrnný trest podľa odseku 1.
(4)
Ustanovenie o dodatkovom treste sa nepoužije, ak sa, pokiaľ ide o predchádzajúce
odsúdenie, na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Čas, ktorý páchateľ pre ten istý skutok strávil vo väzbe alebo v treste uloženom
súdom alebo iným orgánom, započítava sa do trestu odňatia slobody alebo do nápravného
opatrenia; jeden deň väzby alebo trestu odňatia slobody sa počíta za dva dni nápravného
opatrenia.
(2)
Čas uvedený v odseku 1 sa započítava aj do náhradného trestu za peňažný trest.
Súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
je vzhľadom na predchádzajúci život páchateľa a na okolnosti prípadu dôvodne toho
názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.
(2)
Ak odloží súd podmienečne výkon trestu odňatia slobody, neodkladá sa tým výkon trestov
vedľajších; súd však môže vysloviť, že sa podmienečne odkladajú aj peňažný trest,
zákaz činnosti, vyhostenie a zákaz pobytu alebo aj len niektorý z týchto vedľajších
trestov.
Pri podmienečnom odsúdení určí súd skúšobnú dobu na jeden až tri roky; ak však odloží
výkon trestu odňatia slobody prevyšujúceho jeden rok, určí skúšobnú dobu na dva až
päť rokov. Skúšobný čas sa začína právoplatnosťou rozsudku.
(2)
Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život pracujúceho človeka; má mu tiež zpravidla uložiť, aby podľa svojich
síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
(3)
Doba, po ktorú podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život pracujúceho
človeka a vyhovel uloženým podmienkam, sa započítava do skúšobnej doby novourčenej
pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej podľa
§ 26.
Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnom čase riadny život pracujúceho človeka
a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; ináč rozhodne, že sa trest
vykoná. Ak vysloví súd, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, rozhodne zároveň, či
sa vykoná zvyšok neodpykaného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu; náhradný trest
odňatia slobody za nevymožiteľný peňažný trest sa v tomto prípade nevykoná.
(2)
Ak do jedného roku po tom, čo súd právoplatne vyslovil, že sa podmienečne odsúdený
osvedčil, vyjde najavo, že sa mal trest vykonať, rozhodne súd dodatočne, že sa trest
vykoná.
Ak nerozhodne súd ani dodatočne, že sa trest vykoná, hľadí sa na páchateľa, ako by
nebol odsúdený.
(2)
Rovnako sa hľadí na páchateľa, ako by nebol odsúdený, ak nerozhodne súd bez jeho
viny do dvoch rokov od uplynutia skúšobného času o tom, či sa osvedčil.
Súd môže snížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, len ak to
odôvodňujú pomery páchateľa alebo stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
(2)
Pri snížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 nemožno uložiť trest
a)
pod desať rokov, ak má byť podľa zákona uložený trest doživotného odňatia slobody,
b)
pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej pätnásť rokov,
c)
pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej desať rokov,
d)
pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej päť rokov.
Trest dočasného odňatia slobody nesmie ani po zvýšení podľa tohto zákona prevyšovať
dvadsaťpäť rokov.
(2)
Trest odňatia slobody uložený páchateľovi za trestný čin, ktorý spáchal predtým,
než bol na ňom vykonaný iný trest odňatia slobody, nesmie spolu s týmto trestom, a
ak bol taký trest už čiastočne vykonaný, spolu s jeho zvyškom, robiť viac než dvadsaťpäť
rokov.
Trest odňatia slobody sa vykonáva v trestných ústavoch, súdnych väzniciach alebo
v pracovných útvaroch, a ak ide o vojenskú osobu v činnej službe, aj vo vojenských
kárnych útvaroch. Užitočná práca má väzňovi umožniť, aby sa po prepustení začlenil
do radov pracujúcich.
(2)
Ak páchateľ spáchal trestný čin po dovŕšení osemnásteho roku a uložený trest odňatia
slobody alebo jeho prevažnú časť možno vykonať do jeho dvadsiateho roku, môže súd
vysloviť, že sa trest vykoná ako u mladistvého (§ 62). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vojenskú osobu v činnej službe.
Po odpykaní polovice uloženého trestu odňatia slobody alebo úhrnného času postupne
uložených takých trestov a pri doživotnom odňatí slobody po odpykaní pätnásť rokov
môže byť väzeň podmienečne prepustený, ak preukázal za výkonu trestu svojou prácou
a svojím správaním sa polepšenie oprávňujúce na nádej, že povedie riadny život pracujúceho
človeka.
Pri podmienečnom prepustení sa určí skúšobný čas na dva až desať rokov. Tento čas
sa začína podmienečným prepustením väzňa.
(2)
Podmienečne prepustenému možno uložiť primerané obmedzenia, smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život pracujúceho človeka; možno mu tiež uložiť, aby podľa svojich síl
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnom čase riadny život pracujúceho človeka
a vyhovel uloženým podmienkam, hľadí sa na neho, ako by trest odpykal dňom, keď bol
podmienečne prepustený; ináč sa rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.
(2)
Rovnako sa hľadí na podmienečne prepusteného, ako by trest odpykal dňom, keď bol
podmienečne prepustený, ak sa nerozhodne bez jeho viny do dvoch rokov od uplynutia
skúšobného času, že sa zvyšok trestu vykoná.
(3)
Opätovné podmienečné prepustenie z toho istého trestu je možné po odpykaní polovice
zvyšku trestu a pri doživotnom odňatí slobody po odpykaní ďalších pätnásť rokov.
Namiesto trestu odňatia slobody, ktorý by neprevyšoval šesť mesiacov, uloží súd páchateľovi
nápravné opatrenie na jeden mesiac až jeden rok, ak je toho názoru, že na dosiahnutie
účelu trestu postačí tento trest.
(2)
Nápravné opatrenie nemožno uložiť
a)
vojakovi v činnej službe,
b)
príslušníkovi vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú
podľa osobitných zákonov ustanoveniam o vojenských trestných činoch, v činnej službe,
c)
vojnovému zajatcovi, alebo
d)
ak sú tu iné okolnosti, ktoré bránia výkonu tohto trestu.
Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Záleží v tom, že páchateľ je povinný po
čas trestu vykonávať prácu mu určenú za sníženú odmenu za prácu a bez niektorých výhod
vyplývajúcich z pracovného pomeru (§ 39).
Ak je páchateľ v pracovnom pomere, najmä ak vykonáva prácu prevažne telesnú, nenariadi
súd zmenu jeho zamestnania. Z dôležitých dôvodov môže však súd na čas trestu nariadiť
zmenu páchateľovho zamestnania, najmä v tom smere, aby vykonával prácu menej zodpovednú
alebo na inom pracovisku; v tomto prípade súd zároveň ustanoví zásady pre určenie
druhu, spôsobu a miesta páchateľovho zamestnania.
(2)
Z odmeny náležiacej odsúdenému za prácu prepadá jedna štvrtina štátu; súd však môže
túto čiastku snížiť až na jednu desatinu odmeny.
(3)
Čas výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava do času trvania pracovného pomeru,
pokiaľ jeho dĺžka má význam pre vznik alebo rozsah nárokov z pracovného pomeru. Nároky
páchateľa z národného poistenia zostávajú nedotknuté.
Do výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava čas, po ktorý páchateľ prácu mu určenú
z akéhokoľvek dôvodu nevykonáva.
(2)
Ak páchateľ prácu mu určenú nenastúpi v ustanovenej lehote alebo ju nevykonáva riadne,
premení súd nápravné opatrenie na trest odňatia slobody. Za dva dni nevykonaného nápravného
opatrenia uloží súd jeden deň odňatia slobody.
Ak bolo nápravné opatrenie vykonané, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený;
čas výkonu nápravného opatrenia sa však započíta do času trvania pracovného pomeru
(§ 39 ods. 3) až po uplynutí jedného roku od výkonu trestu.
Súd vysloví stratu čestných práv občianskych, ak odsudzuje páchateľa na trest smrti.
Vzhľadom na závažnosť činu a zavržiteľnosť pohnútok môže súd stratu čestných práv
občianskych vysloviť tiež, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na trest
odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
Strata čestných práv občianskych záleží v tom, že odsúdený stráca
a)
právo volebné,
b)
právo zastávať funkciu sudcu a sudcu z ľudu,
c)
vedecké a umelecké hodnosti,
d)
československé vyznamenania a čestné uznania, právo nosiť cudzozemské vyznamenania
a právo užívať cudzozemské čestné tituly.
(2)
Súd môže vysloviť stratu všetkých práv uvedených v odseku 1 alebo len niektorého
z nich.
(3)
Strata práv uvedených v odseku 1 písm. a) a b) trvá po dobu, dokiaľ nebol trest odňatia
slobody odpykaný alebo odpustený alebo jeho výkon premlčaný; súd však môže vysloviť,
že táto strata trvá ešte po odpykaní trestu odňatia slobody, a to až po dobu piatich
rokov. Strata práv uvedených v písm. c) a d) je vždy trvalá.
Súd vysloví vylúčenie z vojska, ak odsudzuje vojenskú osobu na trest smrti, na trest
doživotného odňatia slobody alebo na trest dočasného odňatia slobody najmenej na dvadsať
rokov.
Súd vysloví stratu vojenskej hodnosti, ak ukladá trest vylúčenia z vojska.
(2)
Vzhľadom na závažnosť činu a zavržiteľnosť pohnútok môže súd vysloviť stratu vojenskej
hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody
prevyšujúci dva roky.
(3)
Vojenský súd a vojenské kolégium Najvyššieho súdu môžu vysloviť stratu vojenskej
hodnosti tiež, ak to vzhľadom na spáchaný trestný čin vyžadujú záujmy služby.
(4)
Stratou vojenskej hodnosti je odsúdenému snížená jeho hodnosť vo vojsku na hodnosť
prostého vojaka a odňatá jeho hodnosť v sbore, ktorého príslušníci podliehajú vojenskej
súdnej právomoci.
Súd môže vzhľadom na povahu a závažnosť činu a pomery páchateľa vysloviť prepadnutie
majetku, ak odsudzuje páchateľa na trest smrti alebo za úmyselný trestný čin na trest
odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
(2)
Prepadnutie majetku postihuje páchateľov majetok celý alebo tú jeho časť, ktorú súd
určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne
potrebné na ukojenie životných potrieb páchateľa alebo osôb, o ktorých výživu alebo
výchovu je páchateľ povinný podľa zákona sa starať.
(3)
Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.
Spolu s trestom odňatia slobody môže súd uložiť tiež peňažný trest, ak prejavil páchateľ
úmyselným trestným činom nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku alebo ak spáchal
trestný čin zo ziskuchtivosti. Peňažný trest sa neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
Vedľa trestu prepadnutia majetku peňažný trest uložiť nemožno.
(2)
Pri výmere peňažného trestu prihliadne súd na osobné a majetkové pomery páchateľa
tak, aby peňažný trest pre neho znamenal predovšetkým citeľné obmedzenie majetku nadobudnutého
bezpracnými ziskami a odňatie majetkového základu, z ktorého pramenilo spáchanie trestného
činu. Peňažný trest sa vymeria sumou od 100 Kčs do 50 000 Kčs.
Ak ukladá súd vedľa trestu dočasného odňatia slobody aj peňažný trest, určí zároveň
pre prípad jeho nevymožiteľnosti náhradný trest odňatia slobody.
(2)
Náhradný trest spolu s trestom dočasného odňatia slobody nesmie dohromady presahovať
hornú hranicu zákonnej sadzby o viac než o štvrtinu. Pri výmere náhradného trestu
prihliadne súd na osobné pomery páchateľa a na výšku uloženého peňažného trestu.
Súd môže vysloviť, že za nevymožiteľný peňažný trest uložený páchateľovi ručí aj majiteľ
súkromného podniku, pri prevádzke ktorého bol trestný čin spáchaný, alebo osoba zodpovedná
za vedenie takého podniku, ak z nedbanlivosti prispeli na spáchanie trestného činu.
Ak spáchal páchateľ pri výkone činnosti alebo povolania trestný čin, ktorým poškodil
alebo ohrozil hospodárske záujmy republiky, vysloví súd, že sa páchateľovi zakazuje
vykonávať takú činnosť alebo také povolanie.
(2)
Súd môže vysloviť, že sa páchateľovi zakazuje vykonávať činnosť alebo povolanie,
ak
a)
páchateľ spáchal trestný čin v súvislosti s touto činnosťou alebo s týmto povolaním,
b)
páchateľ by ich mohol zneužiť na spáchanie trestného činu, alebo
(3)
Zákaz uvedený v odseku 1 alebo 2 určí súd na jeden až desať rokov; čas výkonu trestu
odňatia slobody sa do tohto času nezapočítava.
Súd uloží páchateľovi, ktorý nie je československým občanom, trest vyhostenia z územia
Československej republiky, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný
všeobecný záujem.
Súd vysloví, že sa páchateľovi zakazuje pobyt v niektorej časti územia Československej
republiky, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2)
Zákaz uvedený v odseku 1 určí súd na tri až desať rokov; doba výkonu trestu odňatia
slobody sa do tejto doby nezapočítava.
Pri trestaní osôb, ktoré v čase trestného činu dovŕšily pätnásty rok a neprekročily
osemnásty rok (mladistvých), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť, ktorú ľudovodemokratická
republika venuje mládeži.
Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho človeka,
a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie,
z ktorého pochádza.
Miesto trestu smrti alebo doživotného odňatia slobody ustanoveného v zákone nastupuje
u mladistvého trest odňatia slobody na tri až pätnásť rokov, a ak ide o vojenskú osobu
v činnej službe, ktorá trestný čin spáchala za zvýšeného ohrozenia vlasti, na desať
až dvadsaťpäť rokov. Sníženie týchto trestov je vylúčené.
(2)
Trestné sadzby dočasného odňatia slobody ustanovené v zákone sa snižujú u mladistvého
na polovicu, pričom však horná hranica sníženej sadzby nesmie nikdy prevyšovať päť
rokov, dolná jeden rok. Sníženie týchto trestov je prípustné aj tam, kde to zákon
ináč vylučuje. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na vojenskú osobu v činnej službe,
ktorá trestný čin spáchala za zvýšeného ohrozenia vlasti.
(3)
Náhradný trest za trest peňažný súd mladistvému neuloží.
Súd môže u mladistvého vysloviť podmienečné odsúdenie, ak neprevyšuje uložený trest
odňatia slobody tri roky. Skúšobnú dobu určí na jeden až tri roky.
(2)
Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený alebo podmienečne prepustený,
dvadsiaty rok v čase, keď dal príčinu pre výkon trestu alebo jeho zvyšku, môže sa
vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu vysloviť, že podmienečné odsúdenie alebo podmienečné
prepustenie zostáva v platnosti. Pritom sa môže skúšobný čas primerane predĺžiť, nie
však o viac než o dva roky.
Trest odňatia slobody uložený mladistvému sa vykonáva v samostatných ústavoch pre
mladistvých alebo v osobitných oddeleniach súdnych väzníc. Ak však mladistvý dovŕšil
osemnásty rok a je odôvodnená obava, že by pôsobil zhubne na mravný vývoj spoluväzňov,
vykoná sa trest alebo jeho zvyšok v trestnom ústave, súdnej väznici alebo v pracovnom
útvare. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na vojenskú osobu v činnej službe.
(2)
Trest odňatia slobody sa vykonáva s náležitým prihliadnutím na povahové vlastnosti
mladistvého a na jeho schopnosti. Pritom treba dbať na to, aby bol mladistvý odborne
pripravený na budúce povolanie.
Osobitné ustanovenia o trestaní mladistvých sa nepoužijú, ak súd páchateľovi ukladá
úhrnný alebo dodatkový trest za trestné činy spáchané jednak pred dovŕšeným osemnástym
rokom, jednak po ňom, a ak zákon na trestný čin spáchaný po dovŕšenom osemnástom roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
Trestnosť velezrady (§ 78), podvracania republiky (§ 79a), teroru (§ 80a), záškodníctva (§ 84), sabotáže (§ 85), vyzvedačstva (§§ 86 a 87), ohrozenia štátneho tajomstva podľa §§ 88 a 89, vierolomnosti (§§ 93 a 94), vojnového škodcovstva (§§ 99 a 100), ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva (§§ 112 až 114), nedovoleného ozbrojovania (§§ 120 a 121), skrátenia a ohrozenia dane podľa § 149 ods. 2, porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 152 ods. 2, spolčenia (§ 166), vzbury väzňov podľa § 170 ods. 2, všeobecného ohrozenia (§§ 190 až 192), ohrozenia prevádzky všeobecne prospešných zariadení (§§ 194 a 195), šírenia nákazlivých chorôb (§§ 199 až 202), ohrozenia zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (§§ 203 a 204), spolčenia na zbehnutie (§ 275) a spolčenia na vzburu (§ 277) zaniká, ak páchateľ
a)
škodlivý následok trestného činu dobrovoľne zamedzí alebo napraví, alebo
b)
urobí o trestnom čine dobrovoľne oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného
činu mohlo ešte zabrániť. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo orgánu národnej
bezpečnosti; ak podlieha páchateľ vojenskej súdnej právomoci, môže miesto toho urobiť
oznámenie predstavenému.
(2)
Oznámením trestného činu nezanikne však trestnosť toho, kto trestný čin nastrojil
alebo naň naviedol preto, aby dal podnet na trestné stíhanie inej osoby.
Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ustanovuje zákon na trestný čin trest smrti alebo doživotného odňatia
slobody,
b)
desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby dočasného odňatia slobody najmenej
desať rokov,
c)
päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby dočasného odňatia slobody najmenej
tri roky,
d)
tri roky pri ostatných trestných činoch.
(2)
Do premlčacej doby sa nezapočítava čas, po ktorý páchateľa nemožno postaviť pred
súd pre zákonnú prekážku alebo preto, že úmyselne marí trestné stíhanie.
(3)
Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje,
a)
ak urobí prokurátor alebo súd opatrenie smerujúce k stíhaniu páchateľa pre trestný
čin, o premlčanie ktorého ide, alebo
b)
ak páchateľ spácha v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest smrti alebo doživotného odňatia slobody,
b)
pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest dočasného odňatia slobody prevyšujúci
desať rokov,
c)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest dočasného odňatia slobody najmenej na päť
rokov,
d)
päť rokov pri odsúdení na iný trest.
(2)
Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou
rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava čas, po ktorý
nemožno trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržuje v cudzine.
(3)
Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,
a)
ak urobí prokurátor alebo súd opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého
ide, alebo
b)
ak odsúdený spácha v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší než na trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Súd zahladí odsúdenie, ak viedol odsúdený po výkone alebo odpustení trestu alebo
po premlčaní jeho výkonu riadny život pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej
a)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b)
päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
c)
troch rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.
(2)
Ak bol trestný čin spáchaný vo veku do dvadsať rokov, snižujú sa lehoty uvedené v
odseku 1 na polovicu.
Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený a zvyšok
neodpykaného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu sa nevykoná.
(2)
Ak do jedného roku po tom, čo súd právoplatne zahladil odsúdenie, vyjde najavo, že
odsúdenie zahladené byť nemalo, súd svoje rozhodnutie zruší, ak sa medzitým nesplnily
podmienky zahladenia.
Ako ochranné opatrenia možno uložiť ochranné liečenie, ochrannú výchovu a zhabanie,
a to len za podmienok uvedených v §§ 70, 71 a 74; účelom ochranných opatrení je:
a)
chrániť spoločnosť pred trestnými činmi, ku ktorým by v budúcnosti mohlo dôjsť,
b)
osobám, ktoré by pre svoju chorobu alebo pre zanedbanú výchovu mohly spáchať trestný
čin, liečením a výchovou umožniť, aby sa staly platnými členmi spoločnosti.
(2)
Ak nie je účel ochranných opatrení splnený už uložením a výkonom trestu, možno ich
uložiť i vedľa trestu.
Ak páchateľ trestného činu nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt
na slobode je nebezpečný, nariadi súd jeho odovzdanie do liečebného ústavu; súd môže
tak urobiť aj vtedy, ak spáchal páchateľ trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný alebo ak spáchal páchateľ, ktorý sa oddáva nadmiernemu
požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, trestný čin v opilosti
alebo v inom podobnom opojení alebo trestný čin opilstva.
(2)
Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného
liečenia rozhoduje súd.
(3)
Od ochranného liečenia môže súd upustiť, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti,
pre ktoré bolo nariadené.
Ak spozná súd v trestnom konaní proti mladistvému, že o jeho výchovu nie je náležite
postarané alebo že jeho doterajšia výchova bola zanedbaná alebo že to vyžaduje prostredie,
v ktorom žije, nariadi jeho ochrannú výchovu.
(2)
Ak spácha osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok a je mladšia ako pätnásť rokov, čin
ináč trestný, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia slobody,
nariadi poručenský (opatrovnícky) súd jej ochrannú výchovu; poručenský (opatrovnícky)
súd môže tak urobiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby
mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala čin ináč trestný.
(3)
Ochrannú výchovu nemožno nariadiť, ak ide o vojenskú osobu, uvedenú v § 269 ods. 2.
Ochranná výchova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšeného
osemnásteho roku; ak to vyžaduje záujem chovanca, možno ju predĺžiť do dovŕšenia devätnásteho
roku.
(2)
Od ochrannej výchovy môže súd upustiť, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre
ktoré bola nariadená.
Trestnými činmi sa rozumejú len činy súdne trestné, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva ináč, aj pokus, návod a pomoc.
(2)
Konaním sa rozumie aj opomenutie takej činnosti, na ktorú bol páchateľ podľa okolností
a svojich pomerov povinný.
(3)
Výsledkom uvedeným v zákone sa rozumie súhrn znakov trestného činu, ktoré sú uvedené
v osobitnej časti, s výnimkou zavinenia.
(4)
Obzvlášť priťažujúcou okolnosťou sa rozumie taká okolnosť, ktorá s trestným činom
zpravidla spojená nebýva a ktorá pre svoju dôležitosť zvyšuje nebezpečnosť činu alebo
páchateľa pre spoločnosť.
(5)
Časom zvýšeného ohrozenia vlasti sa rozumie čas, v ktorom republika vstúpila do stavu
brannej pohotovosti alebo v ktorom došlo k udalostiam ohrožujúcim zvýšenou mierou
samostatnosť, ústavnú jednotu, územnú celistvosť, ľudovodemokratické štátne zriadenie
alebo spoločenský poriadok republiky alebo verejný pokoj a poriadok.
(6)
Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme
politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanými osobami.
(7)
Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je príznačné alebo významné pre hospodárske
podnikanie a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanými osobami.
(8)
Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného
výboru, súdu alebo iného úradu, verejného orgánu alebo podniku alebo ľudového družstva
a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanými osobami.
(9)
Volebným právom sa rozumie právo voliť alebo byť zvoleným do zákonodarných sborov
alebo do národných výborov.
(10)
Verejným činiteľom je ten, kto obstaráva verejné veci, súc na to povolaný; za týchto
podmienok je verejným činiteľom najmä
a)
člen národného výboru, iný podľa zákona zvolený zástupca ľudu, sudca z ľudu, funkcionár
ľudového družstva,
b)
štátny zamestnanec,
c)
vedúci alebo rozhodujúci zamestnanec štátneho, národného, komunálneho alebo iného
verejného podniku alebo ľudového družstva,
d)
príslušník brannej moci alebo iného ozbrojeného sboru, alebo
e)
orgán povolaný chrániť alebo zaisťovať bezpečnosť ľudí a majetku alebo vykonávať
svojím osobným úkonom rozhodnutie verejného činiteľa.
(11)
Za verejnú sa pokladá listina vydaná národným výborom, súdom alebo iným úradom alebo
verejným orgánom, ktorá zakladá nejaké právo alebo povinnosť alebo zisťuje určitý
stav.
(12)
Daňou sa rozumie akákoľvek verejná dávka s príslušenstvom, akokoľvek ukladaná alebo
vyberaná.
(13)
Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie
a)
zmrzačenie,
b)
strata alebo podstatné sníženie pracovnej spôsobilosti,
c)
ochromenie údu,
d)
strata alebo podstatné oslabenie funkcie smyslového ústrojenstva,
e)
poškodenie dôležitého orgánu,
f)
zohyzdenie,
g)
onemocnenie pohlavnou chorobou,
h)
prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy,
ch)
mučivé útrapy, alebo
i)
dlhší čas trvajúca porucha zdravia.
(14)
Osobami blízkymi sa rozumejú príbuzní v pokolení priamom, osvojitelia a osvojenci,
súrodenci a manželia; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby
blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ťažkú ujmu vlastnú.
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo
spolupáchateľov použije zbraň na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na
ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva
ináč, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
(2)
Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou.
(3)
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a)
obsahom tlačiva, rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom alebo iným podobne účinným
spôsobom,
b)
aspoň pred dvoma osobami, alebo
(4)
Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ chce sústavným páchaním takých
trestných činov zadovážiť aspoň na čas zdroj príjmov.
Kto sa pokúsi obzvlášť nebezpečným konaním zničiť samostatnosť republiky, zničiť
alebo rozvrátiť jej ľudovodemokratické štátne zriadenie alebo spoločenský poriadok,
zničiť vymoženosti pracujúceho ľudu dosiahnuté pri výstavbe socializmu, zničiť alebo
rozvrátiť územnú celistvosť republiky alebo podlomiť jej obranyschopnosť, potresce
sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov.
(2)
Kto
a)
na čin uvedený v odseku 1 s niekým sa spolčí, alebo
b)
pre taký čin vojde do styku s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov.
(3)
Smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za zvýšeného ohrozenia vlasti,
b)
ak sú takým činom značnou mierou ohrozené samostatnosť republiky, jej ľudovodemokratické
štátne zriadenie, spoločenský poriadok, vymoženosti pracujúceho ľudu dosiahnuté pri
výstavbe socializmu, územná celistvosť alebo obranyschopnosť republiky,
c)
ak je na taký čin zneužitá branná moc alebo ozbrojený alebo vojensky organizovaný
sbor alebo, ak sú na taký čin sbierané alebo organizované branné, ozbrojené alebo
pomocné sily alebo hromadené zbrane, strelivo, výbušniny alebo iné nebezpečné látky,
d)
ak sa pri takom čine kladie brannej moci alebo ozbrojenému sboru násilný odpor, alebo
e)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4)
Vedľa trestov uvedených v odsekoch 1 až 3 môže súd vysloviť stratu štátneho občianstva;
ak neuloží tento trest, vysloví prepadnutie majetku.
Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku vykonáva podvratnú činnosť proti
samostatnosti republiky, proti jej ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu alebo spoločenskému
poriadku, proti vymoženostiam pracujúceho ľudu dosiahnutým pri výstavbe socializmu,
proti územnej celistvosti alebo obranyschopnosti republiky, potresce sa odňatím slobody
na jeden až päť rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto
a)
pre čin uvedený v odseku 1 založí organizáciu, alebo
b)
na taký čin sa spolčí s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom alebo s nimi pre taký
čin vojde do styku.
(3)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za zvýšeného ohrozenia vlasti, alebo
b)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4)
Kto sa na čin uvedený v odseku 1 až 3 s niekým spolčí, potresce sa odňatím slobody
na tri mesiace až tri roky.
Kto v úmysle odstrašiť niekoho od aktívnej účasti na budovaní ľudovodemokratickej
republiky alebo mu takú činnosť znemožniť, ublíži niekomu na zdraví alebo spôsobí
citeľnú škodu na majetku alebo inú ťažkú ujmu alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím
slobody na tri až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b)
ak je takým činom spôsobená rozsiahla škoda na majetku,
c)
ak spácha taký čin v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
d)
ak má taký čin za následok ťažkú ujmu na zdraví, alebo
e)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle spôsobiť smrť, alebo
b)
ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký čin za následok smrť.
(4)
Kto sa na čin uvedený v odseku 1 alebo 2 s niekým spolčí, potresce sa odňatím slobody
na jeden až päť rokov; kto sa s niekým spolčí na čin uvedený v odseku 3, potresce
sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
(5)
Kto niekomu v úmysle odstrašiť ho od aktívnej účasti na budovaní ľudovodemokratickej
republiky alebo mu takú činnosť znemožniť vyhráža, že jemu alebo blízkej osobe spôsobí
smrť, ublíženie na zdraví, citeľnú škodu na majetku alebo inú ťažkú ujmu, potresce
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku
a)
verejne alebo najmenej dve osoby poburuje proti republike, proti jej samostatnosti,
ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu alebo spoločenskému poriadku, proti vymoženostiam
pracujúceho ľudu dosiahnutým pri výstavbe socializmu, proti územnej celistvosti alebo
obranyschopnosti republiky, alebo
b)
úmyselne umožňuje alebo uľahčuje šírenie takého poburujúceho prejavu,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti; podmienečné odsúdenie a sníženie trestu
je vylúčené.
Kto podporuje alebo propaguje fašizmus, nacizmus alebo podobné hnutie, ktoré smeruje
alebo vedie k potlačeniu práv a slobôd pracujúceho ľudu alebo ktoré hlása národnostnú,
náboženskú alebo rasovú nenávisť, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov;
podmienečné odsúdenie je vylúčené.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom alebo iným podobne účinným spôsobom; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
(3)
Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti; sníženie trestu je vylúčené.
Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľným
majetok, ktorý je v socialistickom vlastníctve, v úmysle mariť alebo sťažovať
a)
prevádzku alebo rozvoj národného podniku, ľudového družstva alebo inej organizácie
socialistického sektora, alebo
b)
prevádzku dôležitého všeobecne prospešného zariadenia,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov.
(2)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak je činom uvedeným v odseku 1 zmarené alebo značnou mierou sťažené vykonávanie
alebo plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v obzvlášť dôležitom úseku,
b)
ak sú takým činom značnou mierou ohrozené dôležité záujmy obrany vlasti,
c)
ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký čin za následok smrť,
alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Kto sa na čin uvedený v odseku 1 alebo 2 s niekým spolčí, potresce sa odňatím slobody
na tri až desať rokov.
Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku nesplní alebo poruší povinnosť
svojho povolania, zamestnania alebo svojej služby alebo plnenie takej povinnosti obchádza
alebo sa dopustí iného konania v úmysle
a)
mariť alebo sťažovať vykonávanie alebo plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva
v niektorom úseku, alebo
b)
spôsobiť vážnu poruchu v činnosti úradu alebo iného verejného orgánu, národného podniku,
ľudového družstva alebo inej organizácie socialistického sektora,
potresce sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak je činom uvedeným v odseku 1 značnou mierou sťažené vykonávanie alebo plnenie
štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v obzvlášť dôležitom úseku,
b)
ak je v činnosti úradu alebo iného verejného orgánu, národného podniku, ľudového
družstva alebo inej organizácie socialistického sektora skutočne spôsobená vážna porucha,
alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak sú činom uvedeným v odseku 1 značnou mierou ohrozené dôležité záujmy obrany vlasti,
b)
ak je takým činom zmarené vykonávanie alebo plnenie štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva v obzvlášť dôležitom úseku, alebo
c)
ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký čin za následok smrť.
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo môže stať známym cudzej moci alebo
že sa stalo známym nepovolanej osobe, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až
tri roky.
Kto úmyselne bez odkladu neoznámi, že sám alebo niekto iný stratil alebo ináč prišiel
o listinu alebo iný predmet štátneho tajomstva, potresce sa odňatím slobody na tri
mesiace až tri roky.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 treba urobiť prokurátorovi alebo orgánu národnej bezpečnosti;
osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci môže miesto toho urobiť oznámenie predstavenému.
Kto úmyselne ohrozí dôležitý záujem republiky tým, že
a)
poruší povinnosti, ktoré má ako splnomocnenec republiky, alebo
b)
falšuje, pozmení alebo potlačí listinu alebo iný doklad o právnych pomeroch republiky
k cudzej moci,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov; podmienečné odsúdenie je vylúčené.
(2)
Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti,
b)
ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Vedľa trestov uvedených v odsekoch 1 a 2 môže súd vysloviť stratu štátneho občianstva;
ak neuloží tento trest, vysloví prepadnutie majetku. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. a) je sníženie trestu vylúčené.
Československý občan, ktorý úmyselne ohrozí záujmy republiky tým, že v cudzine rozširuje
nepravdivú zprávu o pomeroch v republike, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
Československý občan, ktorý za zvýšeného ohrozenia vlasti koná službu v nepriateľskom
vojsku alebo v ozbrojenom sbore, potresce sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť
rokov.
(2)
Doživotným odňatím slobody alebo smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
b)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Smrťou sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako vojenská osoba
uvedená v § 269 ods. 2.
(4)
Vedľa trestov uvedených v odsekoch 1 až 3 môže súd vysloviť stratu štátneho občianstva;
ak neuloží tento trest, vysloví prepadnutie majetku.
Československý občan, ktorý bez povolenia koná službu vo vojsku cudzej moci alebo
v cudzom ozbrojenom sbore, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle prejaviť nepriateľstvo k republike, alebo
Kto použije násilie alebo hrozbu násilia proti skupine obyvateľov republiky pre ich
národnosť, rasu alebo náboženstvo alebo pre to, že sú bez vyznania alebo stúpencami
ľudovodemokratického poriadku, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa zúčastní na shluknutí najmenej troch osôb na čin uvedený
v odseku 1.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 so zbraňou, alebo
Kto použije proti inému násilie alebo hrozbu násilia alebo mu spôsobí ujmu na majetku
pre jeho národnosť, rasu alebo náboženstvo alebo pre to, že poškodený je bez vyznania
alebo stúpencom ľudovodemokratického poriadku, potresce sa odňatím slobody na dva
roky.
Kto verejne hanobí skupinu obyvateľov republiky pre ich národnosť, rasu alebo náboženstvo
alebo pre to, že sú bez vyznania alebo stúpencami ľudovodemokratického poriadku, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva rádioelektrickú vysielaciu
stanicu alebo súbor podstatných súčiastok určených na sostavenie takej stanice, alebo
b)
takú stanicu používa,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti, alebo
Kto zneužije výkon svojej duchovenskej činnosti alebo podobnú svoju náboženskú funkciu
v úmysle vykonávať na veci politického života vplyv nepriaznivý pre ľudovodemokratický
poriadok republiky, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
kto potupí meno alebo symbol republiky, najmä jej znak, vlajku, farby alebo hymnu,
alebo
kto v úmysle prejaviť nepriateľstvo alebo opovrhnutie k republike zničí, poškodí alebo
odstráni symbol republiky, najmä jej znak, vlajku alebo farby, alebo zobrazenie prezidenta
republiky alebo jeho námestníka,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ potresce,
hanobí spojenecký štát, jeho hlavu, iného jeho predstaviteľa alebo jeho zástupcu
uznaného vládou republiky,
b)
potupí meno alebo symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak, vlajku, farby alebo
hymnu, alebo
c)
v úmysle prejaviť nepriateľstvo alebo opovrhnutie k spojeneckému štátu zničí, poškodí
alebo odstráni symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak, vlajku alebo farby, alebo
zobrazenie hlavy spojeneckého štátu alebo iného jeho predstaviteľa,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.
Kto verejne hanobí niektorý národ alebo jeho jazyk alebo niektorú rasu, takže to môže
vzbudiť verejné pohoršenie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
Kto spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého
miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu, ktorá je nepravdivá, potresce sa odňatím
slobody až na šesť mesiacov.
Kto za zvýšeného ohrozenia vlasti spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho
znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Kto sa dopustí machinácií v úmysle zmariť alebo zvýšenou mierou sťažiť zoštátnenie
podniku, hospodárskeho objektu alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré podliehajú zoštátneniu,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov a prepadnutím majetku; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
Kto zriadi na území Československej republiky súkromnú monopolnú zárobkovú organizáciu,
najmä kartel, syndikát alebo trust, alebo k nej pristúpi alebo ju kryje alebo podporuje,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov a prepadnutím majetku; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
Kto zneužije ľudové družstvo na krytie podnikania, ktoré je s účelom ľudových družstiev
v rozpore, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
Kto úmyselne ohrozí všeobecný záujem tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou
alebo zašantročí vlastnú vec vyššej hodnoty alebo väčšej hospodárskej dôležitosti,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky a peňažným trestom.
Druhý diel.
Trestné činy proti jednotnému hospodárskemu plánu.
Kto v úmysle zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech špekuluje s
predmetmi potreby, najmä tým, že vo väčšom rozsahu také predmety za účelom ich scudzenia
skupuje, hromadí alebo prechováva, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b)
ak spácha taký čin, hoci už bol pre taký čin odsúdený, alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená vážna porucha v zásobovaní, alebo
b)
ak je takým činom spôsobené nebezpečenstvo vážnej poruchy v zásobovaní značného počtu
obyvateľstva.
Kto, čo aj z nedbanlivosti, marí alebo sťažuje prevádzku alebo rozvoj národného podniku,
ľudového družstva alebo inej organizácie socialistického sektora, najmä tým, že nesplní
alebo poruší povinnosť svojho povolania, zamestnania alebo svojej služby alebo plnenie
takej povinnosti obchádza, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená vážna porucha v činnosti národného podniku,
ľudového družstva alebo inej organizácie socialistického sektora, alebo
Ak nesplní súkromný podnikateľ alebo ten, kto je zodpovedný za vedenie jeho podniku,
čo aj z nedbanlivosti, záväzok plynúci z jednotného hospodárskeho plánu alebo z verejných
dodávok alebo prác, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov a peňažným trestom.
Kto sa pri verejných dodávkach alebo prácach dopustí konania, ktoré by mohlo poškodiť
objednávateľa alebo zmariť plnenie jeho úloh, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
Kto v zpráve, v zázname podnikového počtovníctva alebo v obchodnom zázname, ktoré
majú slúžiť na sostavovanie jednotného hospodárskeho plánu alebo na kontrolu jeho
vykonávania alebo plnenia, úmyselne uvedie klamné údaje o podniku, potresce sa odňatím
slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
Kto zmenší množstvo kovu v minci v úmysle spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť
sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech, potresce sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky.
(2)
Rovnako sa potresce, kto mincu zľahčenú spôsobom uvedeným v odseku 1
a)
úmyselne dá ako platidlo plnej hodnoty,
b)
na taký účel dopraví na územie Československej republiky, alebo
c)
na taký účel prijme alebo sebe alebo niekomu inému zadováži.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen spolčenia,
b)
ak spácha taký čin v značnom rozsahu,
c)
ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4)
Kto mincu zľahčenú spôsobom uvedeným v odseku 1, ktorou mu bolo platené ako mincou
plnej hodnoty, úmyselne dá ako platidlo plnej hodnoty, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov.
Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný
predmet určený na falšovanie alebo pozmeňovanie platidiel alebo na zľahčenie mincí,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone svojho povolania,
Kto úmyselne spôsobí devízovému hospodárstvu značnú škodu tým, že koná proti predpisom
o devízovom hospodárstve, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b)
ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy, odstránil účtovné knihy
alebo použil falšované listiny alebo iné prostriedky na oklamanie,
c)
ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru, alebo
d)
ak spácha taký čin, hoci bol už pre taký čin trestaný.
Kto v úmysle spôsobiť devízovému hospodárstvu značnú škodu dosiahne na základe nepravdivého
alebo neúplného údaja pre seba alebo pre niekoho iného povolenie alebo doklad, potrebný
podľa devízových predpisov, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným
trestom.
Ochranu podľa §§ 139 až 142 požívajú aj platidlá cudzozemské, ako aj tuzemské a cudzozemské cenné papiere hromadne
vydané, znejúce na majiteľa alebo rubopisom prevoditeľné, a šeky.
Štvrtý diel.
Trestné činy daňové a porušenie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou.
Kto úmyselne v značnom rozsahu skráti daň alebo vyláka daňovú výhodu alebo takú výhodu
zneužije, potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b)
ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy, odstránil účtovné knihy
alebo použil falšované listiny alebo iné prostriedky na oklamanie,
c)
ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru,
Kto úmyselne skráti daň alebo vyláka daňovú výhodu alebo takú výhodu zneužije, hoci
bol už pre skrátenie a ohrozenie dane podľa § 148 alebo § 149 trestaný, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
Porušenie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou.
Kto úmyselne značnou mierou ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie
dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, potresce sa odňatím slobody až na dva roky a
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b)
ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy, odstránil účtovné knihy
alebo použil falšované listiny alebo iné prostriedky na oklamanie,
c)
ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru,
Kto v úmysle porušiť zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru dopravuje
tovar cez colnú hranicu a má pritom zbraň, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
a peňažným trestom.
(2)
Kto v úmysle porušiť zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru
a)
spolčí sa najmenej s dvoma osobami,
b)
vedie dvojaké účtovné knihy, odstráni účtovné knihy alebo použije falšované listiny
alebo iné prostriedky na oklamanie, alebo
c)
poruší úradnú uzáveru,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
Kto úmyselne poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, hoci
bol už pre porušenie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 151 alebo § 152 trestaný, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
Kto použije násilie alebo hrozbu násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci národného
výboru alebo súdu, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa zúčastní na shluknutí najmenej troch osôb na čin uvedený
v odseku 1.
(3)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa potresce páchateľ,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 so zbraňou, alebo
Kto úmyselne uvedie nepravdu v čestnom vyhlásení, urobenom voči úradu na dôkaz alebo
na osvedčenie nejakej skutočnosti, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
Kto falšuje alebo pozmení akékoľvek poštové alebo dávkové známky alebo kolky v úmysle
spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech,
alebo
kto také známky alebo kolky úmyselne uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu,
Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník úmyselne vypovie pred súdom, prokurátorom vyšetrovateľom,
pokiaľ koná vyšetrovanie podľa trestného poriadku, štátnym notárom, pokiaľ vykonáva
rozhodovaciu činnosť, alebo výkonným orgánom národného výboru nepravdu o podstatných
okolnostiach alebo ich zamlčí, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak čin uvedený v odseku 1 môže mať alebo má za následok značnú škodu, alebo
Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu,
trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody na
tri mesiace až tri roky; ak však pomáha takto páchateľovi trestného činu, na ktorý
zákon ustanovuje miernejší trest, potresce sa týmto miernejším trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak pomáha spôsobom uvedeným
v odseku 1 páchateľovi trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, trest
doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica
je najmenej desať rokov.
(3)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný,
okrem ak tak urobil v úmysle
a)
pomôcť osobe, ktorá spáchala velezradu (§ 78), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85) alebo vyzvedačstvo (§§ 86 a 87),
b)
zadovážiť sebe alebo niekomu inému majetkový prospech, alebo
c)
pomôcť páchateľovi k tomu, aby unikol výkonu trestu prepadnutia majetku alebo prepadnutia
veci alebo výkonu ochranného opatrenia.
Kto úmyselne neprekazí velezradu (§ 78), teror (§ 80a), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), vyzvedačstvo (§§ 86 a 87), vojnové škodcovstvo podľa § 99, falšovanie a pozmeňovanie platidiel (§ 139), uvádzanie falšovaných a pozmenených platidiel (§ 140), všeobecné ohrozenie podľa § 190, vraždu (§ 216), lúpež (§ 232), zbehnutie (§§ 273 a 274), vzburu (§ 276), porušenie veliteľských povinností (§§ 287 a 288) alebo ohrozenie bojového ducha podľa §§ 295 a 296, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol trestný čin prekaziť
bez značných ťažkostí alebo bez nebezpečenstva pre seba, alebo ak nejde o velezradu
(§ 78), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), alebo vyzvedačstvo (§§ 86 a 87), bez nebezpečenstva pre osobu jemu blízku.
Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že niekto iný chystá alebo spáchal velezradu
(§ 78), podvracanie republiky (§ 79a), teror (§ 80a), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), vyzvedačstvo (§§ 86 a 87), ohrozenie štátneho tajomstva podľa § 88, vojnové škodcovstvo podľa § 99, nedovolené ozbrojovanie (§§ 120 a 121), falšovanie a pozmeňovanie platidiel (§ 139), uvádzanie falšovaných a pozmenených platidiel (§ 140), všeobecné ohrozenie podľa § 190, vraždu (§ 216), lúpež (§ 232), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 3 a 4, poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245a ods. 2 písm. a), zbehnutie (§§ 273 a 274) alebo vzburu (§ 276) a úmyselne taký trestný čin bez odkladu neoznámi prokurátorovi alebo orgánu bezpečnosti,
potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez
nebezpečenstva pre seba alebo, ak nejde o velezradu (§ 78), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85) alebo vyzvedačstvo (§§ 86 a 87), bez nebezpečenstva pre osobu jemu blízku.
Kto sa s niekým spolčí na trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest dočasného
odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej tri roky a neprevyšuje päť rokov,
alebo
kto také spolčenie alebo jeho účastníkov podporuje v ich snahách,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až tri roky sa páchateľ potresce, ak sa čin uvedený v odseku
1 týka trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest dočasného odňatia slobody,
ktorého dolná hranica prevyšuje päť rokov.
(3)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce, ak sa čin uvedený v odseku
1 týka trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia
slobody.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak je spolčenie na trestný čin trestné podľa
iných ustanovení.
Kto verejne podnecuje na trestný čin, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace
až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak sa čin uvedený v odseku
1 týka trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest dočasného odňatia slobody,
ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov.
(3)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak sa čin uvedený v odseku
1 týka trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia
slobody.
vychvaľuje alebo výslovne schvaľuje trestný čin alebo ináč s ním prejavuje súhlas,
alebo
b)
vychvaľuje alebo oslavuje pre trestný čin jeho páchateľa,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Rovnako sa potresce, kto v úmysle prejaviť súhlas s trestným činom
a)
páchateľa odmení,
b)
poskytne mu náhradu za trest alebo za plnenie uložené súdom, alebo
c)
na takúto odmenu alebo náhradu sbiera.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak sa čin uvedený v odseku
1 alebo 2 týka trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného
odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej
desať rokov.
Kto v úmysle mariť alebo sťažovať výkon štátneho dozoru nad cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou poruší ustanovenia zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských
spoločností štátom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Druhý diel.
Trestné činy proti povinnostiam verejných činiteľov.
Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu
inému neoprávnený prospech
a)
obstaráva verejné veci spôsobom odporujúcim zákonu,
b)
prekročí medze svojej právomoci, alebo
c)
nesplní svoju povinnosť,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 za následok závažné porušenie činnosti úradu alebo iného
verejného orgánu, národného podniku, ľudového družstva alebo inej organizácie socialistického
sektora, v ktorých je páchateľ činný alebo pre ktoré pracuje,
b)
ak môže byť takým činom vo zvýšenej miere ohrozená dôvera pracujúceho ľudu v nestrannosť
alebo vážnosť úradu alebo iného verejného orgánu,
c)
ak má taký čin za následok inú značnú škodu, alebo
Kto si osobuje právomoc verejného činiteľa v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť
sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech, potresce sa odňatím slobody až na päť
rokov.
Kto v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu alebo s výkonom takého
rozhodnutia prijme alebo si dá sľúbiť úplatok, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok a peňažným trestom.
(2)
Kto za okolností uvedených v odseku 1 žiada úplatok, potresce sa odňatím slobody
na tri mesiace až tri roky a peňažným trestom.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ.
Kto inému v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu alebo s výkonom
takého rozhodnutia poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.
Pre podplácanie (§ 182) a nepriame úplatkárstvo (§ 183) nie je trestný ten, kto úplatok poskytne alebo sľúbi iba preto, že bol o to požiadaný,
a urobí o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie prokurátorovi alebo orgánu národnej
bezpečnosti.
Piaty diel.
Iné trestné činy proti poriadku vo verejných veciach.
Kto v úmysle vzbudiť aspoň u časti obyvateľstva nejakého miesta strach alebo nepokoj
sa vyhráža, že spôsobí všeobecné nebezpečenstvo (§ 190), potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Kto sa požitím alkoholického nápoja alebo ináč privedie, čo aj z nedbanlivosti, do
stavu nepríčetnosti, v ktorom spácha trestný čin, potresce sa odňatím slobody až na
päť rokov; ak však spácha trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest,
potresce sa týmto miernejším trestom.
Kto sa opije, čo aj z nedbanlivosti, hoci je v opilosti náchylný na výtržnosti, alebo
kto osobu, ktorá je v opilosti náchylná na výtržnosti, úmyselne opije alebo jej opilosť
zvyšuje,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto požije alkoholický nápoj za takých okolností, že by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Kto vzbudí verejné pohoršenie tým, že sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti,
ktoré svedčia o jeho zjavnej neúcte voči spoločnosti, potresce sa odňatím slobody
na tri mesiace až dva roky.
Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, alebo
cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu (všeobecné nebezpečenstvo) tým,
že
a)
spôsobí požiar alebo povodeň,
b)
spôsobí škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných
látok alebo síl, alebo
c)
dopustí sa iného podobného všeobecne nebezpečného konania,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto úmyselne
a)
všeobecné nebezpečenstvo zvýši, alebo
b)
jeho odvrátenie alebo zmiernenie zmarí alebo sťaží.
(3)
Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve,
b)
ak má taký čin za následok hrozivú tieseň alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa ľudí alebo
rozsiahlu škodu na majetku, alebo
c)
ak spácha taký čin za zvýšeného ohrozenia vlasti; v tomto prípade je sníženie trestu
vylúčené.
(4)
Doživotným odňatím slobody alebo smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 opätovne v krátkom čase,
vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva výbušninu, horľavinu alebo
inú podobne nebezpečnú látku,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti; sníženie trestu je vylúčené.
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo (§ 190) alebo jeho odvrátenie alebo zmiernenie zmarí alebo sťaží, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak poruší činom uvedeným v odseku 1 dôležitú povinnosť, vyplývajúcu z jeho povolania
alebo uloženú mu podľa zákona,
b)
ak spácha taký čin na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, alebo
Kto úmyselne marí alebo sťažuje odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá
priamo postihuje aspoň časť obyvateľstva nejakého miesta, tým že bez závažného dôvodu
a)
odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú sa zaviazal, alebo
b)
zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
Ohrozenie prevádzky všeobecne prospešných zariadení.
Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, inému zadováži alebo prechováva omamné
prostriedky alebo jedy, potresce sa odňatím slobody až na tri roky a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu alebo pre zárobok, alebo
b)
ak má taký čin za následok smrť človeka alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa ľudí.
Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva predmet, určený na
neoprávnenú výrobu omamných prostriedkov alebo jedov, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej
ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený v odseku
1 za následok smrť človeka alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa ľudí.
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia
nákazlivej ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej
choroby domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený
v odseku 1 za následok rozšírenie takej choroby.
Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej
choroby alebo škodcu úžitkových rastlín, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený
v odseku 1 za následok rozšírenie takej choroby alebo takého škodcu.
Ohrozenie zdravia závadnými potravinami a inými potrebami.
Kto má na predaj alebo na ten účel vyrobí alebo sebe alebo niekomu inému zadováži
úmyselne potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel
je nebezpečné ľudskému zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak
má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť človeka alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa
ľudí.
Kto má na predaj alebo na ten účel vyrobí, alebo sebe alebo niekomu inému zadováži
z nedbanlivosti potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý
účel je nebezpečné ľudskému zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Nariadením ministra spravodlivosti sa určí, čo sa považuje za omamné prostriedky a
jedy v smysle §§ 197 a 198, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v smysle §§ 199 až 202 a na ktorých škodcov sa vzťahuje ustanovenie § 202.
Kto pri výkone svojej duchovenskej činnosti alebo podobnej svojej náboženskej funkcie
poruší, čo aj z nedbanlivosti, ustanovenia zákona o rodinnom práve, najmä tým, že
vykoná náboženské sobášne obrady s osobami, ktoré spolu neuzavrely manželstvo, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
Kto neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Kto sa vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(3)
Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ potresce, ak je oprávnená
osoba činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 vydaná núdzi alebo inému nebezpečenstvu.
Pre zanedbanie povinnej výživy podľa § 210 nie je páchateľ trestný, ak taký čin nemá trvalo nepriaznivé následky a ak páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splní prv, než súd prvej stolice začne vyhlasovať rozsudok.
Kto osobu mladšiu než pätnásť rokov alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo
duševne nedostatočne vyvinutú odníme z moci toho, kto má povinnosť starať sa o ňu,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo niekomu inému majetkový
prospech,
b)
ak je takým činom ohrozený mravný vývoj unesenej osoby, alebo
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa
pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov.
Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na svedkovi, znalcovi, alebo tlmočníkovi pre výkon
ich povinnosti,
b)
ak spácha taký čin na niekom pre jeho národnosť, rasu alebo náboženstvo alebo preto,
že poškodený je bez vyznania alebo že je stúpencom ľudovodemokratického poriadku,
alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený v odseku
1 za následok ťažkú ujmu na zdraví.
(4)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený v odseku
1 za následok smrť.
Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na tri
mesiace.
(2)
Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce, ak poruší činom uvedeným v
odseku 1 dôležitú povinnosť, vyplývajúcu z jeho povolania alebo uloženú mu podľa zákona.
Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, alebo smrť, potresce sa odňatím
slobody na tri mesiace až dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak poruší činom uvedeným
v odseku 1 dôležitú povinnosť, vyplývajúcu z jeho povolania alebo uloženú mu podľa
zákona.
Kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní na bitke, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak je pri čine
uvedenom v odseku 1 niekomu inému spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, potresce sa, ak došlo
aspoň k pokusu samovraždy, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na osobe mladšej než osemnásť rokov alebo na osobe
postihnutej duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej, alebo
Kto úmyselne neposkytne potrebnú pomoc osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti, hoci
tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre niekoho iného, potresce sa odňatím
slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1, hoci je podľa povahy svojho povolania povinný pomoc poskytnúť.
Vodič dopravného prostriedku, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, úmyselne
neposkytne potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, hoci tak
môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre niekoho iného, potresce sa odňatím
slobody na tri mesiace až dva roky.
Kto proti niekomu použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na dva až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b)
ak má taký čin za následok ťažkú ujmu na zdraví, alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený
v odseku 1 za následok smrť.
Kto iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou, alebo
Kto do cudziny zláka, najme alebo dopraví ženu v úmysle, aby sa jej tam použilo na
pohlavný styk s niekým iným, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle, aby sa žena použila na pohlavný styk za
odplatu,
b)
ak spácha taký čin na žene mladšej než osemnásť rokov, alebo
Kto majetok, ktorý je v socialistickom vlastníctve, rozkráda tým, že
a)
sa zmocní veci z takého majetku v úmysle nakladať s ňou ako s vlastnou,
b)
nakladá s vecou z takého majetku, ktorá mu bola zverená, ako s vlastnou, alebo
c)
na škodu takého majetku seba alebo niekoho iného ináč neoprávnene obohatí,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok,
b)
ak spácha taký čin ako člen spolčenia,
c)
ak spácha taký čin, hoci už bol v posledných piatich rokoch pre taký čin odsúdený
na bezpodmienečný trest odňatia slobody, alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak je činom uvedeným
v odseku 1 spôsobená značná škoda.
(4)
Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1, ktorý spáchal zneužívajúc svoje postavenie ako verejný činiteľ, spôsobil
značnú škodu.
Poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve
Kto na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, úmyselne spôsobí škodu, najmä
tým, že vec z takého majetku zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce
sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená značná škoda, alebo
Kto ukryje alebo na seba alebo na niekoho iného prevedie úmyselne vec, ktorá bola
získaná trestným činom spáchaným inou osobou, alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené,
alebo
kto takú činnosť sprostredkuje,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
Kto ukryje alebo na seba alebo na niekoho iného prevedie z nedbanlivosti vec, ktorá
bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, potresce sa odňatím slobody až
na šesť mesiacov.
Kto zneužívajúc tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie niekoho, dá
sebe alebo niekomu inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote
vzájomného plnenia vo veľkom nepomere, alebo
kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle ju uplatniť na seba prevedie,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden až desať rokov a peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
Kto iného úmyselne poškodí tým, že poruší podľa zákona mu uloženú alebo smluvne prevzatú
povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako poručník, opatrovník alebo iná osoba, ktorá
má osobitnú povinnosť hájiť záujmy poškodeného, alebo
Kto s cudzou vecou, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo ináč bez
privolenia oprávnenej osoby, nakladá ako s vlastnou, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený v odseku
1 za následok značnú škodu.
Kto úmyselne zasiahne do cudzieho práva poľovníctva alebo rybolovu tým, že
a)
loví zver alebo ryby, alebo
b)
zver, ryby alebo inú vec, na ktorú sa vzťahuje toto právo, zničí, poškodí alebo s
nimi nakladá ako s vlastnými,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok,
b)
ak spácha taký čin na zveri v obore alebo v čase hájenia,
c)
ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak sa pokúsi bezprostredne
po čine uvedenom v odseku 1 uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia.
Kto konaním, ktoré je v rozpore s predpismi upravujúcimi súťaž v hospodárskom styku
alebo so zvyklosťami súťaže, úmyselne vážne ohrozí hospodársky chod alebo rozvoj podniku,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
Porušenie práva na ochrannú známku a na chránený vzor.
(1)
Kto úmyselne uvedie do obchodu alebo má na predaj tovar neoprávnene označený ochrannou
známkou, na ktorú prislúcha výhradné právo inému, alebo známkou alebo značkou ľahko
s ňou zameniteľnou, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto úmyselne uvedie do obchodu, má na predaj alebo na dosiahnutie
hospodárskeho prospechu vyrobí tovar podľa chráneného vzoru, na užívanie ktorého prislúcha
výhradné právo inému, alebo podľa vzoru ľahko s ním zameniteľného.
Kto s dielom, ktoré je predmetom pôvodcovského práva, úmyselne bez oprávnenia naloží
spôsobom, ktorý prislúcha pôvodcovi, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Kto seba alebo niekoho iného úmyselne urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo
menej spôsobilým na plnenie brannej povinnosti alebo iných úloh pre obranu vlasti,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti.
Kto sa neustanoví na odvod, na preskúšanie alebo na nemocničné alebo výberové vyšetrenie
v úmysle nesplniť svoju odvodnú povinnosť alebo jej splnenie oddialiť, potresce sa
odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti.
Kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo osobitnej službe nenastúpi
službu v brannej moci do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom
rozkaze, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti, alebo
Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v brannej moci do dvadsaťštyri hodín
po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody na tri
mesiace až dva roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia vlasti.
Trestnými činmi vojenskými sú trestné činy, ktoré porušujú vojenskú disciplínu alebo
ustanovený výkon vojenskej služby.
(2)
Priamym páchateľom alebo spolupáchateľom vojenských trestných činov môže byť iba
a)
vojenská osoba v činnej službe,
b)
osoba, ktorá sa povolaním na osobitnú službu stala príslušníkom brannej moci,
c)
príslušník vojensky organizovaného alebo iného sboru, ktorého príslušníci podliehajú
podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, v činnej službe,
d)
vojenská osoba a príslušník sboru uvedeného pod písm. c) mimo činnej služby, ak je
v služobnej rovnošate, alebo
e)
vojnový zajatec.
(3)
Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na návodcu a pomocníka aj vtedy, ak nie je osobou
uvedenou v odseku 2.
(4)
Kde sa v tejto hlave hovorí o vojenských osobách, o vojenskej službe, o vojenskej
disciplíne a o vojenských povinnostiach, rozumejú sa tým osoby uvedené v odseku 2,
ich služba, disciplína a povinnosti.
Prvý diel.
Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú činnú službu.
Kto sa svojmocne vzďaľuje (§ 306) po čas dlhší než dvadsaťštyri hodín, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Kto sa svojmocne vzďaľuje
a)
sústavne,
b)
po čas dlhší než šesť dní, alebo
c)
po čas dlhší než dva dni v čase zvýšeného výkonu služobných úloh, najmä pri záverečnom
cvičení, sústredení, vojenskej výpomoci, alebo podobných príležitostiach,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za vojny.
po čas dlhší než šesť dní v čase zvýšeného výkonu služobných úloh, najmä pri záverečnom
cvičení, sústredení, vojenskej výpomoci alebo podobných príležitostiach,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak zbehne najmenej s dvoma vojenskými osobami alebo ako vojenská osoba z povolania,
b)
ak zbehne, opomenuvši dôležitý služobný úkon,
c)
ak už bol pre zbehnutie trestaný, alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov a prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
ak zbehne do cudziny.
Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny podriadených predstavenému, jeho rozkazu, služobnému
nariadeniu alebo vojenským povinnostiam, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť
rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak je pri čine uvedenom v odseku 1 použité násilie,
b)
ak treba na potlačenie takého činu použiť mimoriadnu moc, alebo
c)
ak taký čin môže mať alebo má obzvlášť ťažký následok.
(3)
Ak je čin uvedený v odseku 1 spáchaný za bojovej situácie alebo ak je pri takom čine
spáchanom za vojny niektorá z okolností uvedených v odseku 2, potrescú sa osnovatelia
a hlavní účastníci smrťou a ostatní páchatelia odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť
rokov.
Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, služobný predpis alebo služobné nariadenie, hoci
bol už pre obdobný čin najmenej dvakrát disciplinárne trestaný, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojenskú osobu rovnakej hodnosti
v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 proti vojenskej stráži,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,
c)
ak ublíži takým činom urazenému na zdraví, alebo
d)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Tretí diel.
Trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby.
Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, pravidlá
poriadku tejto služby alebo osobitné nariadenia podľa neho vydané, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý
štátny, hospodársky alebo vojenský význam, a ohrozí tým účel tejto služby,
b)
ak bol takým činom spôsobený škodlivý následok, na odvrátenie ktorého smeroval výkon
strážnej alebo inej obdobnej služby, alebo
c)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce, ak úmyselne
spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za bojovej situácie a je tu niektorá
z okolností uvedených v odseku 2.
Kto v dozornej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, pravidlá
poriadku tejto služby, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený
v odseku 1 škodlivé následky, ktorým zabrániť patrilo k povinnostiam páchateľa.
(3)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za vojny alebo za bojovej situácie.
Veliteľ, ktorý za bojovej situácie proti vojenským pravidlám nezničí alebo neupotrebiteľnými
neurobí sverené mu opevnenia, skladištia, zbrane alebo iný materiál a tým spôsobí,
že sa ich zmocní nepriateľ, potresce sa odňatím slobody na desať až dvadsať rokov.
(2)
Smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 obzvlášť ťažký následok, alebo
Príslušník veliteľského zboru, ktorý poruší povinnosti vyplývajúce z jeho veliteľskej
funkcie v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený
prospech, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a čin má za následok ohrozenie bojaschopnosti alebo
pohotovosti útvaru, nesplnenie dôležitej úlohy, ohrozenie zvereného materiálu alebo
iný ťažký následok, alebo
b)
ak pácha taký čin sústavne.
(3)
Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za vojny alebo za bojovej situácie a je tu niektorá z okolností uvedených
v odseku 2.
(4)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za bojovej situácie a čin má obzvlášť ťažký
následok.
Príslušník veliteľského zboru, ktorý, čo aj z nedbanlivosti, nesplní povinnosť vyplývajúcu
z jeho veliteľskej funkcie a tým spôsobí ohrozenie bojaschopnosti alebo pohotovosti
útvaru, nesplnenie dôležitej úlohy, ohrozenie zvereného materiálu alebo iný ťažký
následok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za vojny alebo za bojovej situácie.
Kto odníme služobnému určeniu súčasť výzbroje, výstroja alebo iného materiálu, ktorý
je mu zverený na výkon služby alebo na osobnú potrebu, najmä tým, že ju odcudzí, založí
alebo zničí alebo poškodí, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a čin má za následok značnú škodu, alebo
b)
ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 za vojny a čin má obzvlášť ťažký následok.
Kto na súčasti výzbroje, výstroja alebo iného materiálu, ktorý je mu zverený na výkon
služby alebo na osobnú potrebu, spôsobí z nedbanlivosti škodu nie nepatrnú, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
Kto v priestore vojnových operácií lúpi, svojvoľne ničí majetok alebo sa dopustí
iného násilného konania proti obyvateľstvu alebo mu pod zámienkou vojnovej potreby
odníma majetok, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako člen ozbrojenej tlupy.
(3)
Smrťou sa páchateľ potresce,
a)
ak má čin uvedený v odseku 1 za následok hrozivú tieseň veľa ľudí, alebo
vzdiali sa bez povolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,
b)
neprihlási sa u svojho útvaru alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol
odoslaný alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení,
preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,
c)
bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojí sa po zániku príčiny
odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo
d)
neprihlási sa u niektorého vojenského útvaru po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského
zajatia.
Tresty právoplatne uložené pred účinnosťou tohto zákona sa vykonajú podľa dosiaľ
platných predpisov; ustanovenia tohto zákona o účele a výkone trestu odňatia slobody,
o podmienečnom prepustení, o zaradení do tábora nútenej práce a o premlčaní výkonu
trestu sa použijú aj v týchto prípadoch.
(2)
Trest právoplatne uložený za čin, ktorý nie je trestným činom podľa tohto zákona
ani priestupkom podľa trestného zákona správneho, sa nevykoná; ustanovenia tohto zákona
o dodatkovom treste sa v takom prípade nepoužijú.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na činy trestné podľa dekrétu prezidenta republiky
č. 16/1945 Sb., o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych
ľudových súdoch, a podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Sb. n. SNR,
o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení
ľudového súdnictva, v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich.
Kde je použitie tohto zákona závislé od dĺžky trestu odňatia slobody, rozhoduje pri
trestoch uložených pred účinnosťou tohto zákona dĺžka trestov na slobode bez zreteľa
na ich označenie; peňažný trest sa považuje za rovnocenný najkratšiemu trestu odňatia
slobody.
Trest odňatia slobody na doživotie uložený predo dňom účinnosti tohto zákona sa mení
na trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie ako dodatkový trest, mení sa na
trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov súhrn trestov.
Ak súhrn postupne uložených neodpykaných trestov odňatia slobody alebo ich zvyškov
ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej stolice v poslednej veci, ku ktorému došlo
pred začiatkom účinnosti tohto zákona, je viac než dvadsaťpäť rokov, zníži ho súd
na dvadsaťpäť rokov.
Trest zákazu činnosti navždy uložený pred začiatkom účinnosti tohto zákona sa mení
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na trest zákazu činnosti na desať rokov.
(2)
Trest zákazu pobytu navždy uložený pred začiatkom účinnosti tohto zákona sa mení
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na trest zákazu pobytu na desať rokov.