Vojenskí sudcovia sú ustanovovaní trvalo a na určité služobné miesta; proti svojej
vôli môžu byť preložení, sosadení alebo daní do výslužby len pri novej súdnej organizácii
po čas ustanovený zákonom alebo na základe právoplatného kárneho výmeru. Čas, po ktorý
sú zriadené poľné súdy, je obdobím novej súdnej organizácie.
(4)
Vojenskí sudcovia môžu byť dočasne pridelení inému vojenskému súdu; bez ich súhlasu
sa tak môže stať len na čas šesť mesiacov v kalendárnom roku.
Za sudcov z ľudu na vojenských súdoch budú príslušným ministrom alebo orgánom ním
na to splnomocneným určené vojenské osoby, príslušníci Sboru národnej bezpečnosti
a príslušníci Sboru väzenskej stráže v činnej službe.
(2)
V poľnom konaní určuje sudcov z ľudu pre jednotlivé prípady na žiadosť predsedu senátu
veliteľ, u ktorého je poľný súd zriadený.
(3)
Za sudcu z ľudu môže byť určený, kto
a)
je starší než dvadsať rokov,
b)
nebol súdne trestaný ani nie je trestne stíhaný a
c)
je oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu.
(4)
O námietkach proti určeniu na túto funkciu rozhoduje orgán, ktorý sudcu z ľudu určil.
Funkčné obdobie sudcu z ľudu trvá jeden rok. Dokiaľ neboli určení na ďalšie obdobie
sudcovia z ľudu v potrebnom počte, môžu byť na výkon funkcie povolaní aj doterajší
sudcovia z ľudu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v poľnom konaní.
Sudcovia z ľudu budú v každom jednotlivom prípade povolaní z toho ozbrojeného sboru,
ku ktorému obvinený patrí. Ak patria spoluobvinení k rôznym ozbrojeným sborom, povolajú
sa sudcovia z ľudu tak, aby bol pokiaľ možno zastúpený každý sbor.
(2)
Ak nie je obvinený príslušníkom ozbrojeného sboru, budú povolaní sudcovia z ľudu
z vojenských osôb.
(3)
Sudcovia z ľudu musia mať aspoň rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má hodnosť
najvyššiu.
(5)
Na jednotlivé zasadania volá sudcov z ľudu predseda senátu.
V konaní o trestných činoch, o ktorých v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona
konal Štátny súd, pokračuje na podklade pôvodnej obžaloby ten krajský súd alebo vyšší
vojenský súd, pri ktorom je činný prokurátor, ktorý by bol kompetentný konať vo veci
prípravné konanie; tomuto súdu náleží rozhodnúť aj o návrhu na obnovu, ak rozhodol
vo veci Štátny súd.
(2)
Iné rozhodnutia a opatrenia vo veciach právoplatne skončených, v ktorých konal Štátny
súd, robí ten krajský súd (krajský prokurátor), v sídle ktorého bol činný Štátny súd
(oddelenie Štátneho súdu).
Trest odňatia slobody a väzba sa vykonávajú v ústavoch Ministerstva národnej bezpečnosti;
ak ide o vojaka v činnej službe, môže sa trest odňatia slobody vykonať aj vo vojenskom
kárnom útvare.
(2)
Predpisy o tom, ako sa vykonáva trest v ústavoch Ministerstva národnej bezpečnosti,
vydá minister národnej bezpečnosti po dohode s generálnym prokurátorom; tieto predpisy
o výkone trestu vo vojenských kárnych útvaroch vydá minister národnej obrany po dohode
s generálnym prokurátorom.
(3)
Kde sa v trestnom poriadku alebo v trestnom zákone hovorí o táboroch nútenej práce,
rozumejú sa tým prechodné ústavy Ministerstva národnej bezpečnosti.