Štátnou mzdovou politikou vedenou a vykonávanou po dohode s jednotnou odborovou organizáciou
sa zabezpečí vytváranie správneho pomeru medzi rastom produktivity práce a vývojom
miezd a platov tak, aby sa v rámci jednotného hospodárskeho plánu v súlade so všestranným
rozvojom národného hospodárstva podporovala socialistická akumulácia, zvyšovaly reálne
mzdy a tým i životná úroveň pracujúcich.
Pôsobnosť v odbore štátnej mzdovej politiky, ktorá podľa zákona č. 244/1948 Sb., o štátnej mzdovej politike, prislúcha dosiaľ Ministerstvu práce a sociálnej starostlivosti,
budú vykonávať
a)
Štátna mzdová komisia ako vrcholný orgán pre vedenie štátnej mzdovej politiky,
b)
jednotlivé ústredné úrady ako orgány vykonávajúce mzdovú politiku podľa smerníc Štátnej
mzdovej komisie v rámci mzdových fondov.
Na čele Štátnej mzdovej komisie je predseda vlády; členov komisie vymenúva a odvoláva
vláda na návrh svojho predsedu. Práce Štátnej mzdovej komisie obstaráva sekretariát.
Štátna mzdová komisia vydáva podľa potrieb jednotného hospodárskeho plánu smernice
pre vykonávanie štátnej mzdovej politiky a rozhoduje o základných mzdových opatreniach.
Jednotliví ministri sú v odbore svojej pôsobnosti zodpovední za vykonávanie mzdovej
politiky v rámci smerníc vydaných vládou alebo Štátnou mzdovou komisiou. Ústredné
úrady postupujú pri vykonávaní mzdovej politiky po dohode s príslušnými orgánmi Revolučného
odborového hnutia. Bližšie predpisy o pôsobnosti ústredných úradov pri vykonávaní
mzdovej politiky vydá vláda.
Za riadne vykonávanie mzdovej politiky podľa tohto nariadenia sú zodpovedné osoby,
ktoré podľa príslušných organizačných predpisov zodpovedajú za riadne plnenie plánovaných
úloh (napr. majstri, vedúci výroby, vedúci závodov, riaditelia podnikov a generálni
riaditelia).
Ciele štátnej mzdovej politiky sa zabezpečujú i dohovormi a dohodami medzi orgánmi
jednotnej odborovej organizácie ako predstaviteľmi kolektívov pracujúcich a podnikmi
alebo štátnymi orgánmi.
(2)
Kolektívne smluvy uzavierajú medzi sebou zamestnanci a vedenia podnikov a určujú
nimi ako povinnosti podnikov voči zamestnancom, najmä so stránky technického zlepšenia,
organizácie práce a prehĺbenia sociálnej, zdravotnej a kultúrnej starostlivosti o
zamestnancov na závode, tak i povinnosti zamestnancov voči podnikom, najmä v smere
plnenia a prekročovania plánu, zvyšovania produktivity práce a zhospodárnenia výroby.
Štátna mzdová komisia určí, od kedy a v akom rozsahu začnú jednotlivé ústredné úrady
vykonávať pôsobnosť podľa tohto nariadenia; než sa tak stane, vykonáva ju Ministerstvo
práce a sociálnej starostlivosti.