Zákon č. 78/1952 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva

Daň platia fyzické osoby zo všetkých svojich príjmov, ktoré nie sú podrobené dani zo mzdy, dani z literárnej a umeleckej činnosti alebo dani pôdohospodárskej.

Daň sa vyrubuje za každý kalendárny rok po jeho uplynutí s výnimkou uvedenou v § 23 ods. 3 č. 2.

Základom, z ktorého sa daň vyrubuje, je rozdiel medzi celkovým príjmom daňovníka (peňažným i naturálnym) podrobeným tej istej daňovej sadzbe a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmu.

Ak má daňovník v podniku alebo pri zárobkovej činnosti zamestnancov a ak je základ dane zistený podľa § 3 nižší než 30 % nákladu na hrubé mzdy týchto zamestnancov, je základom dane 30 % nákladu na hrubé mzdy; za zamestnancov sa však nepovažujú manželka (manžel) alebo družka (druh) a maloleté deti.

Príjmy zo súkromnej činnosti lekárov, dentistov a podobných povolaní, odmeny za podávanie vedeckých, odborných a znaleckých posudkov každého druhu, ďalej príjmy zo súkromného vyučovania každého druhu a príjmy remeselníkov a živnostníkov, ktorí nemajú zamestnancov, sa zdaňujú takto:

Daň podľa § 5 sa zvyšuje

Daň podľa § 5 sa snižuje o 30 % daňovníkom, ktorí vyživujú viacej než tri osoby, najviacej však o 6.000 Kčs.

Tá istá osoba môže byť uznaná za vyživovanú osobu iba pri jednom daňovníkovi a pri tom istom daňovníkovi iba pri jednej dani.

Daň sa sníži len vtedy, ak nebola daňovníkovi snížená z toho istého dôvodu daň zo mzdy alebo daň pôdohospodárska.

Daň podľa § 5 so zvýšením podľa § 6 nesmie byť viac než 80 % daňového základu.

Daň sa nevyrubí, ak nepresahuje základ dane 12.000 Kčs a ak je daňovník svojou výživou a výživou svojej rodiny odkázaný výhradne na príjmy uvedené v § 5.

Príjmy z budov, príjmy obchodníkov, autodopravcov, povozníkov a hostinských, ďalej príjmy remeselníkov a živnostníkov, ktorí majú zamestnancov, a všetky ostatné príjmy okrem príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 5, sa zdaňujú takto:

Do základu dane sa započítavajú aj príjmy daňovníkovej manželky (manžela) alebo družky (druha) a maloletých detí, ak žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti.

Daň podľa § 9 so zvýšením podľa § 10 nesmie byť viac než 90 % daňového základu.

Daň sa nevyrubí, ak nepresahuje základ dane sumu 9.000 Kčs a ak je daňovník svojou výživou a výživou svojej rodiny odkázaný výhradne na príjmy uvedené v § 9.

Daňovník je povinný podať do 31. januára soznanie k dani za uplynulý rok.

Ak nepodá daňovník soznanie včas, môže sa mu daň zvýšiť až o 10 %.

Daň vyrubí okresný národný výbor, v obvode ktorého má daňovník svoje bydlisko; o vyrubení dane upovedomí daňovníka platobným výmerom.

Proti platobnému výmeru môže daňovník podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na okresnom národnom výbore, ktorý platobný výmer vydal.

O odvolaní rozhodne s konečnou platnosťou krajský národný výbor. Ak nejde o právnu otázku a ak sa úplne vyhovie odvolaniu, rozhodne o ňom s konečnou platnosťou okresný národný výbor, ak nepresahuje základ dane 250.000 Kčs.

Daňovník je povinný si daň sám vypočítať a zaplatiť ju príslušnému okresnému národnému výboru do 31. januára po uplynutí roku, za ktorý sa daň vyrubuje.

Zvýšenie dane podľa § 13 ods. 2 je sročné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň za bežný rok, pokiaľ vykonáva činnosť alebo poberá príjmy podrobené tejto dani, a to vo výške jednej štvrtiny poslednej ročnej daňovej povinnosti. Preddavky na daň sú zročné vždy do konca prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťročia. Štvrťročné preddavky na daň nie sú povinní platiť daňovníci, ktorých ročná daňová povinnosť nepresahuje 100 Kčs.

Ak začne alebo prestane daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené tejto dani, je povinný oznámiť to do 15 dní okresnému národnému výboru.

Novým daňovníkom môže okresný národný výbor určiť preddavky na daň (§ 17) prihliadajúc na očakávateľný príjem daňovníka a na ostatné pre vyrubenie dane rozhodné pomery.

Ak nebola daň (preddavok na daň) včas zaplatená, je daňovník povinný zaplatiť penále vo výške 5 % nedoplatkov dane (preddavkov na daň) s príslušenstvom, zistených k 31. januáru, 30. aprílu, 31. júlu a 31. októbru.

Daň nemožno vyrubiť a vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať soznanie k dani.

Ak je vykonaný úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane, plynie premlčacia lehota znovu od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený.

Od dane sú oslobodení:

Daňovníci podliehajú kontrole okresných a krajských národných výborov, ktoré na mieste preverujú podľa skutočností rozhodných pre daň včasnosť, správnosť a úplnosť platenia dane a daňových soznaní.

Vláda sa splnomocňuje, aby podľa potreby upravovala percento zvýšenia a sníženia dane podľa §§ 6 a 10.

Vláda môže oslobodiť od dane určité skupiny daňovníkov alebo určité druhy príjmov.

Ministerstvo financií:

Začínajúc kalendárnym rokom 1952 sa zrušujú predpisy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona; najmä sa zrušujú:

Začínajúc kalendárnym rokom 1953 sa zrušuje zákon č. 294/1948 Sb., o osobitnej dani z úrokov z úsporných vkladov.

Začínajúc daňovým rokom 1953 sa zrušujú dosiaľ platné ustanovenia zákona o priamych daniach, s výnimkou ustanovení o rentovej dani vyberanej srážkou, ktoré strácajú platnosť dňom 31. decembra 1952.

Daň podľa tohto zákona sa vyrubí prvý raz z príjmov dosiahnutých v kalendárnom roku 1952, s výnimkou úrokov z úsporných vkladov a iných požitkov, podrobených rentovej dani vyberanej srážkou.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister financií.