Tento zákon upravuje nemocenské poistenie zamestnancov (ďalej len „poistenie") pre
prípad choroby, úrazu, tehotenstva, materstva a starostlivosti alebo ošetrovania člena
rodiny.
Podľa tohto zákona sú poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky,
a)
osoby v pracovnom pomere,
b)
osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov,1a)
c)
spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť
alebo družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom
vzťahu, a sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje
za príjem zo závislej činnosti,2)
d)
ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy,3)
(ďalej len „zamestnanci"), a ak sa na nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky.
cudzí štátni príslušníci, ktorí sú činní v Československej republike pre zamestnávateľov,
ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity;
c)
zamestnanci, ktorí sú činní v Československej republike iba prechodne, a to pre zamestnávateľov,
ktorí nemajú trvale v tuzemsku sídlo (trvalý pobyt) alebo sídlo útvaru, ktorý vedie
evidenciu miezd;
d)
zamestnanci, ktorí vykonávajú len príležitostné zamestnanie.
Za príležitostné sa považuje náhodilé jednorazové zamestnanie, ktoré podľa dojednania
nemá trvať a ani netrvalo dlhšie než 5 pracovných dní po sebe idúcich.
(2)
Za príležitostné sa ďalej považuje zamestnanie, ktorého obsahom je len pracovná činnosť
malého rozsahu, t.j. najmä zamestnanie, v ktorom zárobok nedosahuje ani 120 Kčs za
kalendárny mesiac. I keď je zárobok nižší, nepovažuje sa však zamestnanie za príležitostné,
ak
a)
je sústavnou prípravou na budúce povolanie, alebo
b)
zamestnanec ho koná popri inej činnosti zakladajúcej poistenie podľa tohto zákona.
Poistenie vzniká dňom vstupu do zamestnania, ktoré zakladá poistenie podľa tohto
zákona.
(2)
Poistenie zamestnancov uvedených v § 2 písm. c) vzniká dňom začatia výkonu práce, ktorý zakladá poistenie podľa tohto zákona, najskôr
dňom vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva.4)
Poistenie zaniká dňom skončenia zamestnania, ktoré zakladá poistenie podľa tohto
zákona.
(2)
Poistenie zamestnancov uvedených v § 2 písm. c) zaniká dňom skončenia výkonu práce, ktorý zakladá poistenie podľa tohto zákona, alebo
zánikom spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členstva v družstve podľa osobitného
predpisu.4a)
Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom možno poskytnúť kúpeľnú starostlivosť, a
to bezodplatne včítane úhrady cestovného.
(2)
Kúpeľná starostlivosť zamestnancom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje na účet
nemocenského poistenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti; o jej náplni a spôsobe
poskytovania platia predpisy o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.
(3)
O výbere zamestnancov a ich rodinných príslušníkov pre kúpeľnú starostlivosť sa rozhoduje
na podklade lekárskych návrhov.
Nemocenské náleží namiesto mzdy, platu alebo odmeny za prácu5) (ďalej len „mzda“) zamestnancovi, ktorý je pre nemoc alebo úraz uznaný dočasne za
neschopného na výkon svojho doterajšieho zamestnania; za neschopného na výkon svojho
zamestnania sa považuje aj zamestnanec prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení
preventívnej a liečebnej starostlivosti (ďalej len „ústavné ošetrovanie“).
(2)
Pri kúpeľnej starostlivosti náleží nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje
mimo dovolenky na zotavenie.
(3)
Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon doterajšieho
zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej
neschopnosti alebo do uznania invalidity. Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po
čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).
(4)
Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce
obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej
pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítajú:
a)
ak zamestnanie trvalo aspoň 6 mesiacov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti
pre nemoc, alebo
b)
ak nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (nemocou z povolania)
podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov.
Do podpornej doby sa taktiež nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti
spôsobenej pracovným úrazom (nemocou z povolania).
(5)
Nemocenské možno poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno na základe vyjadrenia
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že zamestnanec v krátkom čase
nadobudne pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po
čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.
Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný
deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 350 Sk pri päťdennom pracovnom
týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných
dní v týždni.1)
(2)
Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý zamestnanec dosiahol po
odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jeho nemocenské poistenie alebo
v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na nemocenské za obdobie ustanovené
vykonávacími predpismi.*)
(3)
Započítateľným zárobkom zamestnancov uvedených v § 2 písm. c) je ich odmena za prácu, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo
závislej činnosti.2)
(4)
Ak je čistá denná mzda zamestnanca v pracovnom pomere alebo člena družstva v členskom
pomere, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, nižšia ako čistá denná mzda
zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok tomuto zamestnancovi alebo členovi
v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť čistú dennú mzdu pre určenie
nemocenského, zvýši sa čistá denná mzda na výšku zodpovedajúcu čistej dennej mzde
zistenej z minimálnej mzdy; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného započítateľného
zárobku.
(5)
Nemocenské patrí za pracovné dni.*) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy.
(6)
Výška nemocenského alebo jeho najnižšia alebo najvyššia výmera, ktorá je v osobitnom
predpise1c) ustanovená pevnou sumou, sa zvyšuje o 20 %. Suma zvýšenia sa zaokrúhľuje na celé
koruny smerom nahor.
Výška nemocenského za pracovný deň je 90 % čistej dennej mzdy.
(2)
Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % čistej
dennej mzdy. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou
z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške
90 % čistej dennej mzdy.
(3)
Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % čistej dennej
mzdy zamestnanca, nemocenské je 90 % tejto mzdy.
Nemocenské pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu patrí vo výške čistej
dennej mzdy, najviac však v sume rozhodnej pre určenie nemocenského, ak pracovná neschopnosť
z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac.
Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť
a)
v úmysle vylákať nemocenské, alebo
b)
zavinenou účasťou v bitke, alebo
c)
ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo zneužitia omamných prostriedkov,
alebo
d)
pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica presahuje jeden rok.
(2)
Ak má zamestnanec rodinných príslušníkov, možno im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské
až do výšky troch štvrtín; zamestnancovi bez rodinných príslušníkov možno v prípadoch
uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. b), c) a d) vyplatiť nemocenské až do
výšky polovice.
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených zamestnancovi
(mužovi alebo žene), ktorý nemôže pracovať, pretože musí
1.
ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo
2.
starať sa o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
a)
detské výchovné zariadenie, v starostlivosti ktorého dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, boli uzavreté na základe nariadenia príslušných orgánov, alebo
b)
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy, alebo
c)
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne
opatrenie), a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo
3.
ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje
ošetrovanie inou osobou.
(2)
Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo
chorý člen rodiny žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti a že v tejto domácnosti
nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; splnenie
podmienky spoločnej domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie (starostlivosť)
dieťaťa mladšieho ako 10 rokov rodičom a ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije,
nikto iný, kto by mohol dieťa ošetrovať alebo sa oň starať. Ak ide o ošetrovanie chorého
dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že chorého nie je
možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.
(3)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu prvých siedmich
pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá.
(4)
Zamestnancovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia
povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa podpora pri ošetrovaní člena rodiny
poskytuje najviac po dobu prvých 13 pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti)
v nich trvá.
(5)
O určení podpory a o jej sadzbách obdobne platia predpisy o nemocenskom.
(6)
V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému
oprávnenému.
Ak ten, kto vykonáva príležitostné zamestnanie, utrpí pri výkone tohto zamestnania
pracovný úraz, ktorého následkom nastane smrť, poskytne sa pozostalým, ktorí vystrojili
pohreb, pohrebné podľa § 29 ods. 1.
(2)
Ak zomrie uchádzač o zamestnanie6) alebo jeho rodinný príslušník, patrí osobám, ktoré vystrojili pohreb, pohrebné podľa
§ 29.
(3)
Kúpeľná starostlivosť podľa tohto zákona sa môže poskytnúť aj uchádzačom o zamestnanie.
PIATA ČASŤ
Spoločné ustanovenia o nárokoch z nemocenského poistenia zamestnancov
Za rodinných príslušníkov zamestnanca sa pre nárok na vecné a peňažné dávky nemocenského
poistenia považujú, pokiaľ nie sú sami poistení podľa tohto zákona alebo poistení,
prípadne zabezpečení podľa iných právnych predpisov:
a)
manželka (manžel),
b)
deti do skončenia povinnej školskej dochádzky,
c)
deti od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa
pre chorobu alebo úraz alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôžu sústavne
pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané,
d)
družka (druh), pokiaľ žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(2)
Za rodinných príslušníkov sa ďalej považujú, pokiaľ nie sú sami poistení podľa tohto
zákona alebo poistení, prípadne zabezpečení podľa iných právnych predpisov a pokiaľ
sú výživou prevážne odkázaní na zamestnanca:
a)
vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b)
vnuci a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 25 rokov
veku, ak sa pre chorobu alebo úraz alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôžu
sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnaní,
sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému (rozlúčenému) zamestnancovi
jeho domácnosť, pokiaľ v nej sa stará o jeho deti vo veku do skončenia povinnej školskej
dochádzky.
(3)
Za rodinného príslušníka sa považuje tiež bývalá manželka (manžel) zamestnancova,
pokiaľ nie je sama poistená podľa tohto zákona alebo poistená, prípadne zabezpečená
podľa iných právnych predpisov a pokiaľ zamestnanec má voči nej vyživovaciu povinnosť.
Dávky nemocenského poistenia náležia, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie
splnili v čase poistenia podľa tohto zákona alebo síce po skončení poistenia, avšak
ešte v priebehu času, po ktorý zamestnanec poberá nemocenské alebo peňažnú pomoc v
materstve alebo ak sa splnili v ochrannej lehote.
(2)
Ochranná lehota je 42 dní od skončenia zamestnania; ak však zamestnanec bol zamestnaný
naposledy po kratšiu dobu, je ochranná lehota len toľko dní, koľko dní bol naposledy
zamestnaný. U žien, ktorých zamestnanie sa skončilo v čase tehotnosti, je ochranná
lehota vždy šesť mesiacov.
(3)
Ak vznikne v ochrannej lehote znovu poistenie podľa tohto zákona, spočíva plynutie
ochrannej lehoty po čas trvania tohto poistenia. Ochranná lehota získaná novým poistením
sa pripočítava k nevyčerpanému zvyšku predošlej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery
42 dní. Vznikom poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota
zaniká.
Ak vykonáva zamestnanec niekoľko zamestnaní, náleží nemocenské, podpora pri ošetrovaní
člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a peňažná pomoc v materstve
samostatne z každého z nich. Ostatné dávky náležia len raz, a to z toho zamestnania,
v ktorom má zamestnanec určenú dlhšiu pracovnú dobu, alebo ak je pracovná doba rovnaká,
z toho zamestnania, v ktorom dosiahne vyšší zárobok.
Nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v
tehotenstve a materstve alebo peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje,
ak sa neuplatnil do troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.
(2)
Nárok na podporu pri narodení dieťaťa alebo pohrebné sa premlčuje, ak sa neuplatnil
do troch rokov odo dňa pôrodu alebo úmrtia.
(3)
Ak sa nárok na dávku uplatnil, premlčuje sa do troch rokov odo dňa priznania dávky.
Ak zomrie zamestnanec alebo iný oprávnený, nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok,
ktoré sa stali zročnými do dňa jeho smrti, postupne manžel (manželka), deti, otec,
matka, druh (družka) alebo súrodenci, ak tieto osoby žili so zomrelým v čase jeho
smrti v spoločnej domácnosti.
(2)
Nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia nemožno platne postúpiť ani dať do
zálohu. Zexekvovanie nároku na tieto dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.
(3)
Ak by výplatou dávky oprávnenému boli poškodené záujmy jeho detí alebo iných členov
rodiny, môže kompetentný orgán nemocenského poistenia určiť, komu sa dávka bude vyplácať.
Príjemca dávky je povinný ju použiť iba v prospech detí alebo iných členov rodiny,
pre ktorých je dávka určená.
Zamestnanec alebo iný oprávnený podľa tohto zákona je povinný osvedčiť predpísaným
spôsobom skutočnosti, na ktorých závisí rozhodnutie o dávke.
(2)
Zamestnanec alebo iný oprávnený, prípadne príjemca dávky je povinný hlásiť dôvod
zániku nároku na dávku, ako aj iné skutočnosti rozhodné pre trvanie nároku na dávku
alebo pre jej výšku a výplatu. Ak nie je vo vykonávacích predpisoch ustanovené inak,
je povinný podať hlásenie najneskoršie do 15 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach
dozvedel.
Zamestnanci sú povinní zachovávať predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o chovaní
a životospráve nemocných.
(2)
Nemocenské možno dočasne znížiť alebo odňať, ak zamestnanec porušil predpisy uvedené
v odseku 1. Ak má takýto zamestnanec rodinných príslušníkov, možno nemocenské len
znížiť, a to najviacej o štvrtinu.
Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské,
na podporu pri ošetrovaní člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,
peňažnú pomoc v materstve, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na
podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o
prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou
platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.
(2)
Zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená
neprávom, je povinný preplatok vrátiť; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú
rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom
alebo vykonávacími predpismi. Ak v dávkovom konaní bolo vydané vykonateľné rozhodnutie
o povinnosti vrátiť preplatok, možno ho vymáhať ako poistné, a to najneskoršie do
10 rokov odo dňa výplaty dávky. Takýto preplatok možno tiež zraziť z dávok alebo zo
mzdy, ktoré sa vyplácajú osobe povinnej na náhradu; pritom platia obdobne predpisy
o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.
Proti rozhodnutiu o povinnosti zamestnanca alebo iného príjemcu peňažnej dávky nemocenského
poistenia vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu
v iných ako dávkových veciach nemocenského poistenia, ktoré boli vydané v odvolacom
konaní, možno podať opravný prostriedok na súd.1)
(2)
Proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti nie je prípustný opravný prostriedok. Tvrdosti,
ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní predpisov o nemocenskom poistení, odstraňujú orgány
určené zákonmi národných rád.
Vykonateľné rozhodnutia v dávkových a iných veciach nemocenského poistenia, ako i
vykonateľné výkazy nedoplatkov poistného, prirážky k poistnému a penále, sú exekučným
titulom pre súdnu alebo správnu exekúciu. Vykonateľné platobné výmery na poistné,
prirážku k poistnému a na penále a vykonateľné výkazy ich nedoplatkov sú tiež právoplatným
dokladom pre vydanie príkazu na vybranie.
(2)
Platobné výmery na poistné, prirážku k poistnému a na penále sú vykonateľné, ak od
ich doručenia uplynulo 15 dní, výkazy nedoplatkov sú vykonateľné, len čo boli doručené;
ostatné rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia sú vykonateľné, ak ich už nemožno
napadnúť opravným prostriedkom.
Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach
svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne
oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.
Dobrovoľné pokračovanie v nemocenskom poistení a dobrovoľné nemocenské poistenie
zaniká 31. januárom 1957.
(2)
Dávky zročné v dobe trvania dobrovoľného pokračovania v nemocenskom poistení a dobrovoľného
nemocenského poistenia sa poskytujú za podmienok a vo výške podľa predpisov platných
pred 1. januárom 1957.
Kde sa v iných predpisoch hovorí o národnom poistení, rozumie sa tým, pokiaľ ide o
nemocenské poistenie zamestnancov, od 1. januára 1957 poistenie podľa tohto zákona;
ak sa majú podľa týchto predpisov použiť ustanovenia platné doteraz pre národné poistenie,
použijú sa ustanovenia tohto zákona primerane.
Zamestnancovi, ktorý 31. decembra 1956 bol neschopný práce pre nemoc alebo úraz alebo
nevykonával prácu z dôvodu karantény alebo ošetrovania člena rodiny, nenáleží z týchto
dôvodov od 1. januára 1957 mzda (plat), prípadne jej časť; náleží mu však od toho
istého dňa nemocenské, prípadne podpora pri ošetrovaní člena rodiny, v rozsahu a za
podmienok určených týmto zákonom.
(2)
Zamestnankyni, ktorá 31. decembra 1956 nepracovala pre tehotnosť alebo pre materstvo,
nenáleží z tohto dôvodu od 1. januára 1957 mzda (plat), náleží jej však od toho istého
dňa peňažná pomoc v materstve v rozsahu a za podmienok určených týmto zákonom.
(3)
Prídavky na deti za podmienok určených v tomto zákone sa priznajú po prvé za január
1957.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenského a podpory pri ošetrovaní člena rodiny vznikol
pred 1. júlom 1997 a trvá aj po 1. júli 1997, uvedené dávky sa poskytujú podľa predpisov
účinných pred 1. júlom 1997.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenského a podpory pri ošetrovaní člena rodiny vznikol
pred 1. júnom 1998 a trvá aj po 31. máji 1998, uvedené dávky sa poskytujú podľa predpisov
účinných pred 1. júnom 1998.
Zrušujú sa všetky predpisy o veciach upravených týmto zákonom. Najmä sa zrušujú:
a)
zákon č. 99/1948 Zb. o národnom poistení, v znení neskorších predpisov, ako i ustanovenia vykonávacích
predpisov k tomuto zákonu, pokiaľ upravujú nemocenské poistenie;
b)
zákon č. 90/1949 Zb. o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, ako i predpisy
vydané podľa tohto zákona;
c)
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 64/1950 Zb. o sociálnom zabezpečení osôb povolaných
na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov;
d)
zákon č. 102/1951 Zb. o prebudovaní národného poistenia, pokiaľ upravuje nemocenské poistenie;
e)
ustanovenia §§ 13 až 15 zákona č. 103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti, ako predpisy vydané podľa týchto
ustanovení;
f)
vládne nariadenie č. 109/1952 Zb. o úprave zamestnávateľskej časti poistného v národnom poistení zamestnancov, v znení
vládneho nariadenia č. 84/1953 Zb.;
g)
vládne nariadenie č. 46/1954 Zb. o úprave poistného národného poistenia plateného spotrebnými a výrobnými družstvami
a ich družstevnými zväzmi.
(2)
Ďalej sa zrušujú všetky ustanovenia predpisov, pokiaľ upravujú pre osoby poistené
podľa tohto zákona nároky na plnenie obdobné rodinným prídavkom. Najmä sa zrušujú:
ustanovenie § 23 vládneho nariadenia čís. 69/1950 Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok
pre učiteľov;
e)
ustanovenie § 21 vládneho nariadenia čís. 70/1950 Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok
pre zamestnancov zdravotnej starostlivosti;
f)
ustanovenie § 15 vládneho nariadenia čís. 71/1950 Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok
pre sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov;
g)
obdobné ustanovenia iných platových poriadkov.
(3)
Taktiež sa zrušujú všetky ustanovenia predpisov, pokiaľ priznávajú nárok na mzdu
(plat), prípadne na ich časť v prípadoch, v ktorých tento zákon priznáva nárok na
nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.
Platnosť v tomto rozsahu strácajú najmä:
a)
ustanovenie § 1154 b) všeobecného zákonníka občianskeho, vyhláseného 1. júna 1811
v znení zákona č. 155/1921 Zb.;
b)
ustanovenie § 6 zákona 244/1922 Zb., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi
zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku;
c)
ustanovenia §§ 19 až 23 zákona č. 154/1934 Zb. o súkromných zamestnancoch;
ustanovenia § 5 prvej vety zákona č. 189/1936 Zb. o pracovnom pomere redaktorov.
(4)
Opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia
zamestnancov, uverejnené vyhláškou predsedu vlády č. 100/1953 Zb., v znení opatrenia Ústrednej rady odborov o zmenách v organizácii a vykonávaní nemocenského
poistenia zamestnancov, uverejneného vyhláškou predsedu vlády č. 65/1955 Zb., ako i vykonávacie predpisy k tomuto opatreniu zostávajú nedotknuté, pokiaľ nie sú
v rozpore s týmto zákonom, a považujú sa za vydané podľa neho; zrušujú sa však ustanovenia
§ 59 ods. 1 písm. h) a § 66 tohto opatrenia.
Podľa tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na nemocenské a na podporu
pri ošetrovaní člena rodiny, aj keď dôvod pre ich poskytovanie vznikol za platnosti
doterajších predpisov; do celkovej ustanovenej doby poskytovania sa započíta aj doba,
po ktorú sa dávka poskytovala pred 1. júlom 1968.
Nemocenské vyplácané vo výške jednej polovice podľa doterajších predpisov sa upraví
podľa Čl. II až IV bez žiadosti odo dňa účinnosti tohto zákonného opatrenia.
Nemocenské vyplácané vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov sa upraví podľa
Čl. I č. 1 a Čl. II č. 1 bez žiadosti odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku obdobne platí aj pre poskytovanie podpory pri
ošetrovaní člena rodiny.
Nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, peňažná pomoc v materstve a vyrovnávací
príspevok v ťarchavosti a materstve, vyplácané vo výške ustanovenej podľa doterajších
predpisov, sa upraví podľa predchádzajúcich článkov bez žiadosti odo dňa účinnosti
tohto zákona.
Ak vznikol dôvod pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny predo dňom
účinnosti tohto zákona, postupuje sa pri poskytovaní tejto dávky podľa doterajších
predpisov. Ak však druhý alebo tretí deň potreby ošetrovania (starostlivosti) pripadne
na 1. júl 1987, poskytuje sa podpora pri ošetrovaní člena rodiny po dobu ustanovenú
týmto zákonom (čl. I č. 1 a čl. III č. 1).
Ak vznikol dôvod na poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny predo dňom účinnosti
tohto zákona a ak trvá ešte k tomuto dňu, poskytuje sa táto dávka podľa predpisov
platných predo dňom účinnosti tohto zákona. Na predĺženie poskytovania tejto dávky
je v tomto prípade príslušný orgán, ktorý bol na také rozhodnutie príslušný predo
dňom účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o konaní platia aj pre konania právoplatne neskončené pred
začiatkom jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou
tohto zákona, zostávajú zachované. Pre plynutie lehôt, ktoré sa v deň, keď tento zákon
nadobudol účinnosť, ešte neskončili, platia doterajšie predpisy.
(3)
V konaní, ktoré nie je ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne ukončené, pokračuje
orgán, ktorého príslušnosť upravujú zákony národných rád.
(4)
O poskytnutí kúpeľnej starostlivosti s nástupom do 31. decembra 1990 rozhodujú orgány,
ktoré boli príslušné rozhodovať o jej poskytovaní predo dňom účinnosti tohto zákona,
a to podľa predpisov platných pred týmto dňom.
(5)
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zo Správy nemocenského poistenia prevádza
Ústredná správa nemocenského poistenia1) do Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.
Ak dôvod na poskytnutie dávky nemocenského poistenia a nemocenského zabezpečenia
nahrádzajúcej mzdu, ktorý vznikol pred účinnosťou tohto zákona, trvá aj po nadobudnutí
jeho účinnosti, poskytujú sa dávky nemocenského poistenia a nemocenského zabezpečenia
nahrádzajúce mzdu podľa doterajších predpisov.
(2)
Nároky na dávky nemocenského poistenia osôb podľa zákona č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení
neskorších predpisov sa od 1. januára 1993 do účinnosti tohto zákona považujú za nároky
podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
(3)
V zákone č. 54/1956 Zb. a v zákone č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení neskorších predpisov sa slovo „pracovník“ nahrádza slovom „zamestnanec“
a slovo „pracovníčka“ sa nahrádza slovom „zamestnankyňa“ v príslušnom gramatickom
tvare.
Výška nemocenského a peňažnej pomoci v materstve, ich najnižšia a najvyššia výmera,
ktorá je v osobitnom predpiseic) ustanovená pevnou sumou, sa v čase od 1. septembra 1994 do 31. decembra 1995 zvyšuje
o 20 %. Suma zvýšenia sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
2.
Najvyššia suma, z ktorej sa určuje nemocenské a peňažná pomoc v materstve samostatne
zárobkovo činnej osobe a spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby,
sa v čase od 1. septembra 1994 do 31. decembra 1995 zvyšuje zo sumy 107 Sk za kalendárny
deň na sumu 129 Sk za kalendárny deň.
3.
Ak dôvod na poskytnutie dávky uvedenej v bodoch 1 a 2 vznikol pred 1. septembrom
1994 a trval aj po tomto dni, poskytujú sa tieto dávky podľa predpisov platných do
31. augusta 1994.
4.
Nemocenské a peňažná pomoc v materstve, ktoré v čase od 1. septembra 1994 do 31.
decembra 1995 boli ustanovené z nižšej sumy, ako je ustanovená v bodoch 1 a 2, znova
sa určia podľa tohto článku na žiadosť oprávneného.
5.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnej
pomoci v materstve a vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve vznikol pred
účinnosťou tohto zákona a trvá aj po nadobudnutí jeho účinnosti, poskytujú sa uvedené
dávky podľa doterajších predpisov a podľa bodov 1 alebo 2 tohto článku.
Zápotocký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Kopecký v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Poláček v. r.
Barák v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Bakuľa v. r.
David v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Machačová v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Tesla v. r.
Uher v. r.
Beran v. r.
Jonáš v. r.
Reitmajer v. r.
Dr. Škoda v. r.
Bukal v. r.
Dvořák v. r. ,
Dr. Kahuda v. r.
Generál plukovník Lomský v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ouzký v. r.
Pospíšil v. r.
Inž. Púčik v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Zatloukal v. r.
Poznámky pod čiarou
*)
§ 4 vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a
sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona
č. 306/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.Vyhláška Ústrednej
rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č.
155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady
odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 59/1987 Zb., vyhlášky
Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
501/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.
§ 8 a 10b vyhlášky predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej
rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov, v znení
vyhlášky č. 178/1968 Zb.
1a)
Napríklad zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov.
Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.