Nariadenie o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich č. 56/1956 Zb.

Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť členov jednotných roľníckych družstiev, jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iné osoby samostatne hospodáriace na prípad staroby a invalidity, ich rodinných príslušníkov na prípad straty živiteľa a členov jednotných roľníckych družstiev so spoločným hospodárením tiež na prípad nemoci.

Poistenia podľa tejto časti nariadenia môžu byť účastní len členovia jednotných roľníckych družstiev III. a IV. typu (ďalej len „družstvá“, „družstevníci“).

Za družstevníkov sa považujú na účely tohto nariadenia tiež osoby, ktoré trvale v družstve pracujú a nie sú k družstvu v pracovnom pomere ani jeho členmi.

Družstvo môže uzavrieť s výkonným orgánom okresného národného výboru vykonávajúcim sociálne zabezpečenie zmluvu o nemocenskom poistení družstevníkov, ktorí nie sú zamestnancami v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo obdobné dôchodky podľa osobitných predpisov.

Družstevníkom, ktorí sú poistení podľa zmluvy o nemocenskom poistení družstevníkov, poskytujú za podmienok určených zmluvou preventívnu a liečebnú starostlivosť orgány zdravotníckej správy. Kúpeľnú starostlivosť poskytuje zdravotnícka správa na vrub sociálneho zabezpečenia. Ostatné vecné, ako aj peňažné dávky uvedené v zmluve poskytujú orgány sociálneho zabezpečenia.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vyhláškou v úradnom liste podrobnosti.

Družstevník, ktorý nie je zamestnancom v trvalom pracovnom pomere ani nepožíva starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo obdobné dôchodky podľa osobitných predpisov, je poistený na dávky dôchodkového poistenia uvedené v tomto nariadení.

Z dôchodkového poistenia družstevníkov sa poskytujú:

Družstevník sa môže poistiť podľa svojej voľby na starobný (invalidný) dôchodok

Vláda môže určiť, že sa družstevníci môžu poistiť i na vyššie dôchodky, než sú uvedené v odseku 1, a určiť poistné.

Voľba výšky poisteného dôchodku sa vykonáva uzavretím zmluvy. Ak družstevník neuzavrie zmluvu, je poistený na najnižší dôchodok 230 Kčs mesačne.

Dávky dôchodkového poistenia náležia družstevníkovi, poprípade jeho pozostalým, ak sú splnené podmienky pre nárok na tú ktorú dávku a ak je zročné poistné za celú dobu trvania poistenia zaplatené; poistné dlhované za čas najviac jedného roka pred vznikom nároku na dávku možno však doplatiť do šesť mesiacov po vzniku tohto nároku.

Starobný dôchodok náleží po dovŕšení 65 rokov družstevníkovi, ktorý je poistený aspoň osem rokov, a družstevníčke, ktorá je poistená aspoň päť rokov, ak nepoberajú invalidný dôchodok a

Starobný dôchodok náleží tiež družstevníkovi (družstevníčke), ktorý dovŕšil 60 rokov, je poistený aspoň 20 rokov a splňuje ostatné podmienky uvedené v odseku 1.

Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok náleží družstevníkovi, ktorý získal potrebnú dobu poistenia (§ 10), ak sa v dobe trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stal pre trvalé zhoršenie zdravotného stavu invalidným alebo čiastočne invalidným; čiastočný invalidný dôchodok však náleží, len ak pracuje družstevník ďalej v družstve podľa svojich schopností.

Čiastočný invalidný dôchodok je 60% invalidného dôchodku.

Vláda určí, kedy sa považuje družstevník za invalidného alebo čiastočne invalidného.

Doba poistenia potrebná pre nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je u družstevníkov vo veku

Ak družstevník získal dobu poistenia v niektorom z vekových pásiem (odsek 1) a ak bol potom nepretržite poistený, považuje sa za získanú doba poistenia potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme; do doby nepretržitého poistenia sa počítajú tiež náhradné doby (§ 6 ods. 2 zákona).

Doba, po ktorú družstevník poberal čiastočný invalidný dôchodok, sa posudzuje pre vznik nároku na dôchodok podľa tohto nariadenia ako doba poistenia.

Doba poistenia potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa považuje vždy za získanú, ak ide o vdovu, ktorá bola družstevníčkou v čase smrti manžela alebo sa ňou stala do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a bola potom nepretržite poistená až do dňa, keď sa stala invalidnou (čiastočne invalidnou).

Vdovský (vdovecký) a sirotský dôchodok náležia pozostalým po družstevníkovi za podmienok určených predpismi o sociálnom zabezpečení (§§ 20, 21, 23 a 24 zákona).

Dôchodky pozostalých sa vymeriavajú zo starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku družstevníka, počítajúc v to i zvýšenie dôchodku podľa § 12 ods. 2 a § 14.

Vdovský (vdovecký) dôchodok je 70 % dôchodku družstevníka (odsek 2). Sirotský dôchodok polosiroty je štvrtina dôchodku družstevníka, najmenej však 120 Kčs mesačne; sirotský dôchodok úplnej siroty je polovica dôchodku družstevníka, najmenej však 200 Kčs mesačne.

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom poskytujú orgány zdravotníckej správy pri pracovnom úraze (nemoci z povolania) bezodplatne preventívnu a liečebnú starostlivosť.

Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom (nemocou z povolania), zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.

Ak zomrel družstevník alebo jeho rodinný príslušník následkom pracovného úrazu (nemoci z povolania), možno poskytnúť osobám, ktoré vypravili pohreb, pohrebné.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý družstevník utrpel pri prevádzke poľnohospodárskeho závodu (družstevného alebo vlastného).

Výchovné náleží na každé dieťa (§ 24 zákona) požívateľa starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktoré by malo pri úmrtí družstevníka nárok na sirotský dôchodok. Výchovné nenáleží na dieťa, ktoré požíva sirotský dôchodok alebo na ktoré prislúcha prídavok na deti (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl). Výchovné taktiež nenáleží na dieťa, na ktoré neprislúcha prídavok na deti len preto, že zamestnanec nesplnil určené podmienky.

Výchovné je mesačne na jedno dieťa 70 Kčs, na dve deti 170 Kčs, na tri deti 310 Kčs, na štyri deti 490 Kčs a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa o 220 Kčs mesačne.

Výchovné náleží do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a potom za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ináč platia o výchovnom predpisy o sociálnom zabezpečení (§ 30 zákona).

Dôchodok, na ktorý je družstevník poistený (§ 6), sa zvyšuje o 1 % za každý rok práce v družstve.

Dôchodky možno zvýšiť pre bezvládnosť dôchodcu až o polovicu za podmienok určených predpismi o sociálnom zabezpečení (§ 31 zákona).

Zabezpečenie družstevníkov nemocenským a dôchodkovým poistením podľa tohto nariadenia sa nadlepšuje z prostriedkov sociálneho fondu družstva. Orgány sociálneho zabezpečenia sú nápomocné družstvám pri zakladaní sociálnych fondov a pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami sociálneho fondu.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže určiť po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podrobnosti.

Poistné za uplynulý mesiac je zročné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Orgány sociálneho zabezpečenia môžu povoliť, aby sa poistné odvádzalo v iných než mesačných lehotách.

Poistné uhradzuje družstevník.

Poistné vyberá a odvádza družstvo.

Platobný výmer na poistné a na penále alebo výkaz nedoplatkov sú exekučným titulom pre súdnu alebo správnu exekúciu a sú vykonateľné, ak od ich doručenia uplynulo 15 dní. Doložku vykonateľnosti pripojí orgán sociálneho zabezpečenia.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí vyhláškou v úradnom liste podrobnosti o dôchodkovom poistení družstevníkov, najmä o tom, kedy poistenie vzniká a zaniká, kedy sa má považovať pracovný pomer družstevníka, ktorý je zároveň zamestnancom, za trvalý (§ 4), ako sa určia nároky pri zmene zmluvy o výške poisteného dôchodku, za akých podmienok si družstevník môže voliť poistenie na dôchodok podľa tohto nariadenia i za dobu poistenia zo samostatnej činnosti pred vstupom do družstva, za akých podmienok a aké dávky sa poskytujú pri pracovnom úraze rodinným príslušníkom družstevníkov, ktorí nie sú členmi družstva, a dôchodcom, ktorí v družstve pracujú, a ako družstvo prihlasuje družstevníkov k dôchodkovému poisteniu.

Osoby samostatne hospodáriace a spolupracujúci členovia ich rodín sú poistení na dávky dôchodkového poistenia podľa tohto nariadenia, pokiaľ nie sú zamestnancami v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo obdobné dôchodky podľa osobitných predpisov.

Osobami samostatne hospodáriacimi sú osoby, ktoré sú zárobkovo a osobne činné na vlastný vrub, najmä jednotlivo hospodáriaci roľníci, živnostníci a súkromní učitelia. Za jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa považujú na účely tohto nariadenia tiež členovia jednotných roľníckych družstiev I. a II. typu.

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú rodičia, svokor, svokra, tesť, testiná, zať, ovdovená nevesta, družka, súrodenci a deti od skončenia povinnej školskej dochádzky, ak žijú s osobou samostatne hospodáriacou v spoločnej domácnosti, trvale sa zúčastňujú jej zárobkovej činnosti, nahradzujú ináč nevyhnutnú cudziu pracovnú silu a nepodliehajú poisteniu už ako zamestnanci alebo osoby samostatne hospodáriace.

Manželka osoby samostatne hospodáriacej alebo spolupracujúceho člena rodiny nie je poistená ako osoba samostatne hospodáriaca alebo spolupracujúci člen rodiny pre svoju účasť na zárobkovej činnosti osoby samostatne hospodáriacej.

Ustanovenia §§ 20 až 31 a § 35 o dôchodkovom poistení osôb samostatne hospodáriacich platia tiež pre spolupracujúcich členov rodín, pokiaľ sa v nich neustanovuje inak.

Z dôchodkového poistenia osôb samostatne hospodáriacich sa poskytujú:

Dávky dôchodkového poistenia náležia osobe samostatne hospodáriacej, poprípade jej pozostalým, ak sú splnené podmienky pre nárok na tú ktorú dávku a ak je zročné poistné za celú dobu trvania poistenia zaplatené; poistné dlhované za čas najviac pol roka pred vznikom nároku na dávku môže sa však doplatiť do troch mesiacov po vzniku tohto nároku.

Za minulú dobu náležia dávky dôchodkového poistenia najviac za čas dvoch mesiacov pred uplatnením nároku.

Starobný dôchodok náleží osobe samostatne hospodáriacej po dovŕšení 65 rokov, ak je poistená aspoň 8 rokov, nepožíva invalidný dôchodok a zanechala zárobkovú činnosť so súhlasom výkonného orgánu miestneho národného výboru; splnenie podmienky zanechania zárobkovej činnosti sa nevyžaduje, ak osoba samostatne hospodáriaca dovŕšila 70 rokov a ak ide o ženu, 65 rokov.

Starobný dôchodok náleží spolupracujúcemu členovi rodiny po dovŕšení 65 rokov, ak je poistený aspoň 8 rokov a nepožíva invalidný dôchodok.

Invalidný dôchodok náleží osobe samostatne hospodáriacej, ktorá získala potrebnú dobu poistenia, ak sa v dobe trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stala pre trvalé zhoršenie zdravotného stavu invalidnou.

Vláda určí, kedy sa považuje osoba samostatne hospodáriaca za invalidnú.

Ustanovenie § 10 platí obdobne.

Invalidný (starobný) dôchodok osoby samostatne hospodáriacej je:

Vdovský (vdovecký) a sirotský dôchodok náleží pozostalým po osobe samostatne hospodáriacej za podmienok určených predpismi o sociálnom zabezpečení (§§ 20, 21, 23 a 24 zákona).

Dôchodky pozostalých po osobe samostatne hospodáriacej sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku, počítajúc v to aj zvýšenie dôchodku (§ 26 ods. 2).

Vdovský (vdovecký) dôchodok je 70 % dôchodku osoby samostatne hospodáriacej (odsek 2). Sirotský dôchodok polosiroty je štvrtina dôchodku osoby samostatne hospodáriacej, najmenej však 120 Kčs mesačne; sirotský dôchodok úplnej siroty je polovica dôchodku osoby samostatne hospodáriacej, najmenej však 200 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom, spolupracujúcim členom ich rodín a rodinným príslušníkom poskytujú orgány zdravotníckej správy bezodplatne preventívnu a liečebnú starostlivosť pri pracovnom úraze (nemoci z povolania). Pracovným úrazom je úraz, ktorý sa prihodil pri prevádzke poľnohospodárskeho závodu.

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom a spolupracujúcim členom rodín osôb samostatne hospodáriacich, ktorí sa stali následkom pracovného úrazu (nemoci z povolania)

Ak zomrel jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo jeho rodinný príslušník následkom pracovného úrazu (nemoci z povolania), možno poskytnúť osobám, ktoré vypravili pohreb, pohrebné.

Vláda určí, kedy sa považuje jednotlivo hospodáriaci roľník a spolupracujúci člen rodiny osoby samostatne hospodáriacej za invalidného alebo čiastočne invalidného následkom pracovného úrazu (nemoci z povolania).

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí, aké dávky a za akých podmienok sa poskytujú rodinným príslušníkom roľníkov a spolupracujúcich členov ich rodín pri pracovnom úraze.

Výchovné náleží na každé dieťa požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku, ktoré by malo pri úmrtí osoby samostatne hospodáriacej nárok na sirotský dôchodok (§ 24 zákona); ináč platia o poskytovaní výchovného ustanovenia platné v dôchodkovom poistení družstevníkov (§ 13).

Dôchodky osôb samostatne hospodáriacich možno zvýšiť pre bezvládnosť dôchodcu až o polovicu za podmienok určených predpismi o sociálnom zabezpečení (§ 31 zákona).

Ročný vyrubovací základ u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, z ktorého sa vyrubuje poistné, určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vyhláškou v úradnom liste so zreteľom na rozlohu pozemkov, výrobnú oblasť, bonitu a kultúru pôdy a spôsob hospodárenia; ročný vyrubovací základ u ostatných osôb samostatne hospodáriacich sa určí pevnými sumami so zreteľom na mzdu odborného zamestnanca v obdobnom postavení.

Poistné za poistenie osôb samostatne hospodáriacich je 10 % a za poistenie spolupracujúcich členov rodiny 11 % vyrubovacieho základu; na úhradu dávok preventívnej a liečebnej starostlivosti poskytovaných jednotlivo hospodáriacim roľníkom, spolupracujúcim členom ich rodín a rodinným príslušníkom pri pracovnom úraze (§ 26) sa platí prirážka k poistnému.

Osoba samostatne hospodáriaca, ktorá je zárobkovo činná na vlastný vrub, platí poistné za seba a spolupracujúceho člena rodiny.

Ustanovenia § 17 ods. 1 a 4 platia obdobne.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí vyhláškou v úradnom liste podrobnosti o vykonávaní dôchodkového poistenia osôb samostatne hospodáriacich, najmä o tom, kedy sa má považovať pracovný pomer osoby, ktorá je zároveň zamestnancom, za trvalý (§ 19 ods. 1), kto sa považuje v pochybných prípadoch za osobu zárobkovo činnú na vlastný vrub (§ 19 ods. 2), kedy poistenie vzniká a kedy zaniká a kedy ručí za poistné manželka alebo spolupodnikateľ.

Dôchodcovia, ktorým sa priznal dôchodok podľa tohto nariadenia, a ich rodinní príslušníci majú nárok na preventívnu a liečebnú starostlivosť. Náležia im tiež dávky obdobné vecným dávkam poskytovaným podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov; z peňažných dávok im náleží podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné.

Preventívnu a liečebnú starostlivosť poskytujú bezodplatne orgány zdravotníckej správy. Kúpeľnú starostlivosť poskytuje zdravotnícka správa na vrub sociálneho zabezpečenia. Ostatné vecné, ako aj peňažné dávky poskytujú orgány sociálneho zabezpečenia.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vyhláškou v úradnom liste podrobnosti.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

Dávky, na ktoré vznikol nárok do 31. decembra 1956 podľa doterajších predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev, osôb samostatne zárobkovo činných a spolupracujúcich členov rodín, sa považujú za dávky podľa tohto nariadenia.

Ďalšie trvanie nárokov na starobné a invalidné dôchodky priznané podľa predpisov zrušených týmto nariadením sa posudzuje podľa ustanovení tohto nariadenia; ak však bola získaná doba poistenia potrebná pre nárok na dôchodok podľa doterajších predpisov, považuje sa pre trvanie nároku na dôchodok za získanú i doba poistenia potrebná podľa tohto nariadenia.

Úrazové dôchodky poskytované podľa doterajších predpisov možno znížiť alebo odňať, len pokiaľ by to pripúšťali doterajšie predpisy.

Nárok na vdovský dôchodok náležiaci k 31. decembru 1956 náleží vdove naďalej i po tomto dni, ak najneskoršie do 31. decembra 1956 dovŕšila 45 rokov.

Výchovné náležiace k vdovskému dôchodku na polosirotu sa považuje za sirotský dôchodok podľa tohto nariadenia; ak náleží výchovné na viac detí, určí sa výška ich sirotských dôchodkov pomerným dielom z úhrnu výchovného.

Dávky vyplácané k 31. decembru 1956 po zrážke dane zo mzdy sa po tomto dni považujú za dávky vymerané vo výške, v ktorej sa takto vyplácali.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže určiť vyhláškou v úradnom liste podrobnosti.

Ak vznikne zamestnancovi, ktorý bol poistený do 30. septembra 1952 tiež ako osoba samostatne zárobkovo činná, nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, hľadí sa pri určení priemerného ročného zárobku tiež na vyrubovacie základy zo samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej do tohto dňa, ak je z nich zročné poistné zaplatené najneskoršie v lehote určenej týmto nariadením (§ 21 ods. 1).

Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, platia pre dôchodkové poistenie družstevníkov a osôb samostatne hospodáriacich primerane ustanovenia zákona:

Vládne nariadenie č. 46/1952 Zb. o úprave národného dôchodkového poistenia členov jednotných roľníckych družstiev, osôb samostatne zárobkovo činných a spolupracujúcich členov rodín, sa zrušuje.

Dokiaľ sa nevydajú predpisy podľa tohto nariadenia, použijú sa doterajšie vykonávacie predpisy, pokiaľ nie sú v rozpore s týmto nariadením.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1957; vykoná ho predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia po dohode so zúčastnenými členmi vlády.