Zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu).

Účelom tohto zákona je súborným spôsobom upraviť majetkové vzťahy v medzinárodnom obchodnom styku na základe zásady plnej právnej rovnosti a neprípustnosti akejkoľvek diskriminácie ktoréhokoľvek z účastníkov medzinárodného obchodu, napomáhať tak rozvíjaniu hospodárskych stykov Československej socialistickej republiky so všetkými krajinami, nehľadiac na rozdiely v ich spoločenskom a štátnom zriadení, a tým prispievať k upevneniu mierového spolunažívania a priateľstva medzi národmi.

Za vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchodnom styku sa v zmysle tohto zákona považujú:

Zákon sa nevzťahuje na majetkové vzťahy uvedené v odseku 1, ak je alebo ak musí byť pri ich vzniku účastníkom nepochybne zrejmé, že vznikajú, aby sa na území Československej socialistickej republiky uspokojovali osobné potreby aspoň jedného z ich účastníkov alebo iné vlastné potreby účastníka. Zákon sa však vzťahuje i na taký právny vzťah, ak je alebo ak musí byť účastníkom zrejmé, že tento právny vzťah tvorí právne celok so vzťahom, pri ktorom k uspokojovaniu takýchto potrieb nedochádza.

Zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie nehnuteľností.

Ak sa má podľa medzinárodného práva súkromného použiť československý právny poriadok, najmä ak zúčastnené osoby si zvolia československé právo alebo ak označia československé občianske právo ako rozhodujúce pre úpravu právneho vzťahu, použije sa výhradne tento zákon, ak ide o vzťah v medzinárodnom obchodnom styku v zmysle tohto zákona (§ 2).

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanoví niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

Strany sa môžu dohodnúť na úprave odchyľujúcej sa od ustanovení tohto zákona, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že sa od nich nemožno odchýliť.

Účastníkmi právnych vzťahov v medzinárodnom obchodnom styku môžu byť osoby právnické i fyzické.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) posudzuje sa podľa Občianskeho zákonníka.

Právnickými osobami sú podniky a iné organizácie, ak im spôsobilosť na práva a povinnosti priznáva právo, podľa ktorého boli zriadené.

Československými právnickými osobami sú najmä podniky pre zahraničný obchod a ostatné hospodárske organizácie zapísané v podnikovom registri. Tieto právnické osoby sú obchodníkmi v zmysle tohto zákona.

Spôsobilosť na práva a povinnosti má i štát.

Právne pomery právnických osôb sú upravené právnymi predpismi, podľa ktorých boli zriadené, alebo stanovami na základe týchto predpisov vydanými, v ktorých je najmä určený názov právnickej osoby a ustanovené, prostredníctvom ktorých orgánov koná a ako zaniká.

Právne úkony, ktoré v mene právnickej osoby alebo štátu robia ich orgány v medziach svojich oprávnení, sú však vždy právnymi úkonmi právnickej osoby alebo štátu. Ustanovenie § 52 platí obdobne.

Ak právnická osoba má členov, členovia neručia za jej záväzky, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Československé právnické osoby, najmä podniky zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva, zodpovedajú za porušenie svojich záväzkov svojím majetkom a štát neručí za ich záväzky; tieto právnické osoby neručia za pohľadávky proti štátu ani za pohľadávky proti iným právnickým osobám.

Skutočnosti zapísané do registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná, sú účinné voči všetkým tretím osobám. Ak do registra nebola zapísaná skutočnosť, ktorá tam mala byť zapísaná podľa predpisov krajiny, kde sa register vedie, nemožno sa jej dovolávať voči tretím osobám, okrem ak by tieto osoby o nej vedeli alebo vedieť museli.

Predmetom právneho vzťahu môžu byť veci, práva alebo iné hospodárske hodnoty; vecami sú hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí.

Vec je zároveň tovarom, ak na základe právneho pomeru, ktorého je predmetom, dochádza k prevodu vlastníckeho práva.

Nehnuteľnými vecami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ostatné veci sú vecami hnuteľnými.

Vecami určenými podľa druhu sú veci, ktoré sú určené podľa počtu, miery alebo váhy a môžu sa nahradiť inými vecami toho istého druhu a akosti. Ostatné veci sú vecami jednotlivo určenými. V pochybnostiach má sa za to, že vec má povahu veci určenej podľa druhu.

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže sa oddeliť bez toho, že by sa tým vec alebo oddeľovaná časť znehodnotila.

Ak nie je výslovne dohodnuté niečo iné, právne účinky týkajúce sa veci týkajú sa aj jej súčastí a tieto súčasti nie sú preto samostatným predmetom právneho vzťahu.

Ak nebolo dohodnuté niečo iné, sú príslušenstvom veci tie veci, ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvo nestráca nič na svojej povahe, ak je dočasne odlúčené od veci hlavnej.

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a trovy spojené s jej uplatnením na súde.

V pochybnostiach má sa za to, že právne účinky týkajúce sa veci hlavnej týkajú sa i príslušenstva.

Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch, predmetom ktorých je hnuteľná vec, použijú sa primerane i na právne vzťahy, predmetom ktorých je právo alebo iná hospodárska hodnota, pokiaľ to ich povaha pripúšťa.

Záväzkové právo oprávňuje určitú osobu (veriteľa), aby jej plnila osoba určená záväzkovým vzťahom (dlžník).

Vecné právo zakladá oprávnenie domáhať sa od kohokoľvek, aby sa zdržal neoprávneného zásahu do výkonov tohto práva a aby z toho vzniknutý závadný stav odstránil. K vecným právam patrí najmä vlastnícke právo, záložné právo, podzáložné právo a zádržné právo.

Ak právo zo záväzkového vzťahu má pôsobiť podľa zmluvy i voči tretím osobám, musí sa to v zmluve výslovne uviesť a toto právo je potrebné zriadiť obdobným spôsobom, akým sa zriaďuje záložné právo s takýmto účinkom.

Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie sa (opomenutie), z ktorého jasne vyplýva prejav vôle založiť, zmeniť alebo zrušiť práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spojujú.

Prejav vôle môže sa urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa stal, pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to zodpovedá skutočnej vôli konajúcej osoby a povahe celého konania, o ktoré ide, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa prejav vôle urobil, a so zreteľom na statočný obchodný styk; v pochybnostiach má sa za to, že zúčastnené osoby chceli, aby prejav vôle bol platný.

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, je potrebné vykladať na ťarchu toho, kto takýto výraz použil.

Pokiaľ tento zákon alebo dohoda účastníkov vyžaduje pre právny úkon písomnú alebo inú osobitnú formu, je právny úkon platný, len ak ustanovená forma sa zachovala. Inak právne úkony osobitnú formu nevyžadujú.

Právny úkon, pre ktorý právny predpis alebo dohoda zúčastnených osôb vyžadujú písomnú formu, je platný až od podpisu konajúcej osoby; ak právny úkon robí viac osôb, podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto nevie alebo nemôže písať, nahradí na listine samej potvrdenie dvoch svedkov o vyslovení jeho súhlasu.

Za písomnú formu sa považujú taktiež telegrafické a ďalekopisné oznámenia, ako aj údaje uvedené v obchodných listinách vyhotovené mechanickou cestou.

Nahradenie alebo napodobenie podpisu mechanickými prostriedkami stačí len tam, kde je to obvyklé v obchodnom styku.

Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde.

Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Prejav vôle, ku ktorému bol niekto druhou stranou privedený lsťou alebo bezprávnou vyhrážkou vzbudzujúcou dôvodný strach, je neplatný. To isté platí, ak niektorú zo strán takto privedie k prejavu vôle tretia osoba a druhá strana o tom vedela.

Vyhrážka, trebárs odôvodnená, je bezprávna, ak sa ňou vynucovalo niečo, čo sa ňou dosiahnuť nesmelo.

Právny úkon je neplatný, pokiaľ svojím obsahom alebo účelom sa prieči zákonnému zákazu alebo ho obchádza, alebo ak jeho predmetom je plnenie nemožné.

Ak dôvod neplatnosti postihuje len časť právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť časti zvyšujúcej, okrem ak z povahy alebo z obsahu právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, je zrejmé, že jedna časť nemá sa oddeľovať od druhej.

Ak neplatný právny úkon obsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je tento vadami nepostihnutý úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že takáto by bola vôľa konajúcej osoby, keby o neplatnosti úkonu vedela.

Neplatnosti právneho úkonu podľa § 26 alebo § 27 sa môže dovolávať iba osoba, na ochranu ktorej je dôvod platnosti ustanovený.

Právny úkon neplatný podľa § 26 alebo § 27, ktorý dodatočne schválila osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti ustanovený alebo ktorý sa dodatočne medzi účastníkmi vyjasnil, zakladá práva a povinnosti, ako keby právny úkon bol platný od začiatku.

Ak sa má právnym úkonom urobeným naoko zastrieť úkon iný, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko nemožno sa dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za vážny.

Omyl robí právny úkon neplatným, ak sa týka jeho podstaty a osoba, ktorej je prejav vôle určený o omyle druhej strany vedela alebo vedieť musela. Omyl je podstatný,

Ak sa omyl týka iných okolností, je právny úkon platný, okrem ak táto okolnosť je podľa prejavenej vôle okolnosťou rozhodujúcou.

Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Počtové chyby nerobia právny úkon neplatným.

Osoba, na strane ktorej sa počtová chyba stala, je povinná ju opraviť, ak je o to požiadaná.

Ak prejav vôle došiel zmenený vplyvom oznamovacích prostriedkov alebo iných okolností, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle.

Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený a ktorá utrpela škodu preto, že dôverovala v jeho platnosť.

Ak orgán právnickej osoby prekročí svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu jej podnikania alebo patrí k jej bežnej činnosti, okrem ak druhá strana o prekročení vedela.

Ak svoje oprávnenie prekročí zástupca, platia ustanovenia § 51 až 65.

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v prospech ktorej sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.

Za podmienok ustanovení § 40 môže veriteľ odporovať i právnym úkonom urobeným osobami tam uvedenými, pokiaľ previedli na ďalšie osoby prospech získaný od dlžníka ukráteného veriteľa odporovateľným právnym úkonom.

Veriteľ sa môže domáhať od osoby, voči ktorej uplatnil s úspechom svoje odporovacie právo, aby mu poskytla uspokojenie jeho nároku z toho, čo mu ušlo z dlžníkovho majetku odporovateľným právnym úkonom. Ak to nie je možné, má nárok na peňažnú náhradu.

Odporovať právnemu úkonu možno iba do troch rokov od času, keď ho dlžník urobil.

Vznik, zmenu alebo zánik práva možno viazať na splnenie podmienky.

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky už nastalé zaniknú.

Ak z právneho úkonu alebo jeho povahy nevyplýva nič iné, má sa za to, že podmienka je odkladacia.

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, platí podmienka za splnenú.

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

Odkladacia podmienka, ktorá je v čase právneho úkonu zákonom nedovolená alebo nesplniteľná, robí ho neplatným. Ak sa odkladacia podmienka stane neskoršie zákonom nedovolenou alebo nesplniteľnou, platí, že sa nesplnila. Na zákonom nedovolenú alebo nesplniteľnú rozväzovaciu podmienku sa neprihliada.

Účinky splnenia podmienky pôsobia spätne od času, keď sa právny úkon stal, pokiaľ z vôle účastníkov alebo podľa povahy úkonu účinky úkonu alebo jeho zrušenia nemajú nastať v iný čas. Ak je právny úkon, následkom ktorého je opakované alebo nepretržité plnenie, závislý od rozväzovacej podmienky, nemá jej splnenie účinky na plnenia, ktoré sa už stali, okrem ak si účastníci dojednali niečo iné.

Účastník, ktorý je podmienene zaviazaný, je povinný, dokiaľ sa o podmienke nerozhodlo, zdržať sa všetkého, čo by mohlo znemožniť alebo sťažiť splnenie jeho podmienenej povinnosti.

Právny úkon sa môže uskutočniť aj prostredníctvom zástupcu. Oprávnenie niekoho zastupovať zakladá sa na zákone, na úradnom alebo súdnom výroku alebo na udelení plnomocenstva alebo splnomocnenia podľa § 66 a 71.

Ak nie je zrejmé, že niekto koná ako zástupca, má sa za to, že koná vo vlastnom mene.

Ak zástupca koná v mene zastúpeného v medziach oprávnenia, vzniknú tým práva a povinnosti priamo zastúpenému. Osobitné pokyny dané zástupcovi nemajú vplyv na práva a povinnosti iných osôb, ak im neboli známe.

Ak je právne významné, či zastúpený je dobromyseľný alebo či vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na tieto skutočnosti i u zástupcu, okrem ak ide o okolnosť, ktorá nastala pred udelením oprávnenia na zastupovanie. Zastúpený, ktorý nie je dobromyseľný, nemôže sa dovolávať dobromyseľnosti zástupcu.

Ak zástupca prekročí oprávnenie, zastúpený je viazaný, len pokiaľ takéto prekročenie schváli. Ak však zastúpený neoznámi osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Ak zástupca pri právnom úkone prekročil svoje oprávnenie alebo ak niekto konal bez takéhoto oprávnenia, je sám z právneho úkonu zaviazaný, okrem ak zastúpený právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Ak zastúpený neschváli právny úkon, má druhá zúčastnená osoba podľa svojej voľby právo žiadať od osoby konajúcej ako zástupca buď splnenie alebo náhradu škody.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak druhá zúčastnená osoba o vade v zastupovaní vedela.

Zástupca má spravidla konať osobne, je však oprávnený ustanoviť si sám zástupcu,

Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Súd môže ustanoviť zástupcu (opatrovníka) tomu, koho pobyt nie je známy alebo kto je neprítomný, alebo z iného vážneho dôvodu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

Pri právnom úkone možno sa dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou na základe plnomocenstva.

V plnomocenstve musí splnomocniteľ určiť rozsah splnomocnencovho oprávnenia ho zastupovať.

Ak právny úkon, pre ktorý sa plnomocenstvo udelilo, vyžaduje písomnú formu, musí sa písomne udeliť aj plnomocenstvo.

Osobitné plnomocenstvo pre jednotlivý právny úkon alebo druh právnych úkonov je potrebné, len ak tak výslovne ustanovuje právny predpis.

Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, je potrebné, aby všetci splnomocnenci konali spoločne.

Aj keď splnomocniteľ udelí plnomocenstvo niekomu, kto nie je spôsobilý brať na seba povinnosti, právny úkon urobený splnomocnencom zaväzuje splnomocniteľa v medziach plnomocenstva.

Plnomocenstvo zanikne urobením úkonu, na ktorý bolo obmedzené, alebo ak ho splnomocniteľ odvolal, alebo ak ho vypovedal splnomocnenec, inak zanikne, ak uplynie čas, na ktorý bolo udelené, alebo ak nebola jeho platnosť časove obmedzená, po uplynutí troch rokov po jeho udelení, alebo ak splnomocnenec zomrie.

Plnomocenstvo, ak nie je v ňom inak ustanovené, nezaniká smrťou splnomocniteľa. Zánikom právnickej osoby zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak právnická osoba nemá právneho nástupcu.

Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

Ak splnomocniteľ druhej osobe výslovne oznámil, že udelil plnomocenstvo, môže sa voči nej dovolávať odvolania plnomocenstva len vtedy, ak jej toto odvolanie oznámil.

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, zaväzujú jeho právne úkony splnomocniteľa alebo jeho právneho nástupcu, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Tohto ustanovenia sa nemôže dovolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo vedieť musel.

Ak plnomocenstvo zanikne iným spôsobom než úmrtím splnomocnenca, splnomocnenec je povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť, pokiaľ splnomocniteľ, jeho dedičia alebo právni nástupcovia nezariadia niečo iné.

Pokiaľ splnomocnenec je povinný i po zániku plnomocenstva urobiť nejaké právne úkony pre splnomocniteľa, majú tieto úkony rovnaké právne následky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Udelenie prokúry splnomocňuje na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podnikovej činnosti splnomocniteľa, aj keď pre ne je inak potrebné osobitné plnomocenstvo.

V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie ustanovovať a odvolávať prokuristov.

Prokúru možno udeliť len písomne; výslovne sa musí uviesť, že ide o prokúru.

Na udelenie i odvolanie prokúry je potrebný zápis v registri, v ktorom je zapísaná osoba, ktorá prokúru udelila; osoba v registri nezapísaná nie je oprávnená prokúru udeliť.

Obmedzenie prokúry nemá právne následky voči tretím osobám; ustanovenie § 69 nie je tým dotknuté.

Niekoľkým osobám možno prokúru udeliť buď tak, že sú na zastupovanie a na podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k názvu podniku, za ktorý koná, pripojí dodatok naznačujúci prokúru a svoj podpis.

O tom, kto je v rámci činnosti podniku ako jeho zamestnanec poverený plniť určité úlohy, má sa v pochybnostiach za to, že je oprávnený robiť v mene podniku voči tretím osobám všetky úkony, ku ktorým pri plnení týchto úloh obvykle dochádza.

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota sa začína. Ak nie je taký deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na posledný deň mesiaca.

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní a stredom mesiaca jeho pätnásty deň.

Ak je lehota určená na jeden alebo niekoľko mesiacov a pol mesiaca, počíta sa pätnásť dní naposledy.

Ak bola lehota predĺžená, v pochybnostiach má sa za to, že nová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty pôvodnej.

Právo, nadobudnutie ktorého je viazané na určitý deň, nadobúda sa už začiatkom toho dňa. Právne následky omeškania alebo zameškania nastanú až uplynutím posledného dňa lehoty. Ak je však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý denný čas, možno takýto prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas len v tomto dennom čase.

Ak posledný deň lehoty určenej na prejav vôle alebo na plnenie pripadne na nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

Ak nejde o prípady, keď právo neuplatnením zaniklo (§ 273), právo sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty ustanovenej týmto zákonom.

Premlčaním právo nezaniká, nemôže ho však súd priznať, ak sa povinná osoba premlčania dovolá.

Premlčujú sa všetky práva s výnimkou práva vlastníckeho.

Ak tento zákon neustanovuje inak, premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa nárok mohol uplatniť na súde.

Pri nároku zo zmlúv plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa záväzok mal splniť (doba zročnosti).

Pri záväzkoch s čiastkovými plneniami premlčacia lehota plynie pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane zročný záväzok celý, premlčacia lehota plynie od času zročnosti nesplneného čiastkového záväzku.

Pri nároku z poistnej udalosti premlčacia lehota plynie od začiatku kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa mal záväzok splniť.

Pri nároku z bezdôvodného obohatenia premlčacia lehota plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

Ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecná premlčacia lehota je tri roky.

Pri nárokoch na náhradu škody premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o celej škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, skončí sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Nárok záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu premlčuje sa v desiatich rokoch.

Pri nárokoch poisťovateľa na vrátenie poistnej náhrady podľa § 592 premlčacia lehota plynie odo dňa, keď vyšlo porušenie poistníkovej povinnosti najavo, skončí sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k vyplateniu poistnej náhrady.

Pri nárokoch poisťovateľa na vrátenie poistnej náhrady podľa § 597 premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa prejavili následky poistníkovho konania, skončí sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k vyplateniu poistnej náhrady.

Nároky voči zasielateľovi pre škodu na dopravovaných veciach alebo oneskorené doručenie zásielky premlčujú sa v jednom roku. Pri nároku pre celkovú stratu alebo zničenie zásielky premlčacia lehota plynie odo dňa, keď zásielka mala byť doručená, pri nároku pre čiastočnú stratu, čiastočné zničenie alebo poškodenie alebo znehodnotenie, ako aj pre oneskorené doručenie odo dňa, keď k doručeniu došlo.

Ak ide o škodu spôsobenú vedome, platí premlčacia lehota podľa § 82 a 83.

Nároky voči dopravcovi sa premlčujú v jednom roku odo dňa, keď došlo k doručeniu zásielky príjemcovi , ak ide o nároky pri čiastočnej strate alebo čiastočnom zničení, poškodení alebo znehodnotení, ako aj pri oneskorenom doručení zásielky, alebo v jednom roku odo dňa, keď zásielka mala byť doručená pri celkovej strate alebo zničení zásielky.

Ak ide o škodu spôsobenú vedome, platí premlčacia lehota podľa § 82 a 83.

Strany si môžu písomne dojednať dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu lehotu, než ustanovuje tento zákon, premlčania sa však nemožno vopred vzdať a celková premlčacia lehota dohodnutá spolu so zákonnou nesmie byť dlhšia ako 15 rokov.

Zmena v osobách, ktorých sa premlčanie týka, nemá na plynutie premlčacej lehoty vplyv.

Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie sa nezačne, dokiaľ sa im zástupca neustanoví alebo dokiaľ neodpadne potreba zákonného zástupcu. Premlčanie už začaté prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď sa týmto osobám zákonný zástupca ustanoví alebo keď odpadne jeho potreba. Ak ide o premlčaciu lehotu kratšiu ako rok, platí táto kratšia lehota namiesto uvedenej ročnej lehoty.

Do premlčacej lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý oprávnený nemohol uplatniť svoj nárok pred súdom alebo vo vymáhaní pohľadávky pokračovať pre prekážky, ktoré sa vyskytli u povinnej strany, alebo pre prekážky, ktoré oprávnený nemohol odvrátiť.

Ak oprávnený v premlčacej lehote uplatní právo na súde a v začatom konaní pokračuje, premlčacia lehota od toho uplatnenia po čas konania neplynie. To platí i o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.

Za pokračovanie v začatom konaní považuje sa i uplatnenie nároku na príslušnom súde do tridsiatich dní po tom, čo oprávnenému bolo doručené právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že tento súd je nepríslušný na rozhodovanie o jeho nároku, alebo po tom čo rozhodca odmietne spor rozhodnúť pre nedostatok platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Ak sa právo priznalo právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa priznaný nárok uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď povinnosť podľa rozhodnutia súdu sa mala splniť.

Ak povinná osoba uzná oprávnenému pred skončením premlčacej lehoty akýmkoľvek spôsobom svoju povinnosť, plynie nová premlčacia lehota. Za uznanie sa považuje najmä platenie splátky či úroku alebo akékoľvek iné správanie sa povinnej osoby , z ktorého vyplýva, že svoju povinnosť nepopiera.

Pri premlčanom práve plynie nová premlčacia lehota, ak povinná osoba uzná oprávnenému svoju povinnosť písomne. Ak sa uznanie týka iba časti premlčaného práva, plynie nová premlčacia doba len ohľadne tejto časti.

Ak povinná osoba uzná oprávnenému právo určené čo do dôvodov i rozsahu, premlčacia lehota je desať rokov od času, keď podľa obsahu uznania malo sa plniť, inak od času, keď k uznaniu došlo. Ak sa uznanie týka len časti práva, nastávajú tieto účinky len ohľadne tejto uznanej časti.

Vlastnícke právo vlastník stráca, ak niekto iný vlastnícke právo nadobudne vydržaním.

Vlastnícke právo nadobudne vydržaním, kto vec drží oprávnene (§ 98) a neprerušene po tri roky.

Držba platí za neprerušenú, ak držiteľ stratil držbu bez svojej vôle a získal ju opäť do jedného roku od straty alebo ju nadobudol na základe žaloby podanej v tejto jednoročnej lehote.

Za oprávneného držiteľa sa považuje, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Ak nie je takto dobromyseľný, je držiteľom neoprávneným.

V pochybnostiach má sa za to, že držba je oprávnená.

Oprávnený držiteľ má, pokiaľ zákon neustanovuje inak, rovnaké práva ako vlastník, najmä mu patria úžitky z veci.

Zo záväzkového vzťahu vzniká určitej osobe (veriteľovi) právo na určité plnenie (pohľadávka) od určitej inej osoby (dlžníka) a v čase zročnosti právo toto plnenie vymáhať (nárok) a dlžníkovi vzniká povinnosť plnenie uskutočniť (záväzok).

Plnenie môže spočívať v tom, že dlžník je povinný niečo dať, robiť alebo niečoho sa zdržať.

Záväzkové vzťahy vznikajú zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone.

Zrejmé zneužívanie práv zo záväzkových vzťahov, ktoré sa deje v rozpore so zásadou statočného obchodného styku za účelom poškodenia druhej strany, nepožíva právnu ochranu.

Záväzkový vzťah nemôže sa meniť bez súhlasu zúčastnených strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecné ustanovenia o záväzkoch (§ 100 až 275) platia pre všetky záväzkové vzťahy, pokiaľ osobitné ustanovenia o niektorých záväzkoch (§ 276 až 720) neobsahujú odchylnú úpravu.

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktoré sa spravuje týmto zákonom, použijú sa primerane ustanovenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru podľa ustanovení o kúpnej zmluve (§ 321 až 329).

Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, použijú sa ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 276 až 423) i na ostatné druhy záväzkových vzťahov zo zmlúv, ak podľa ustanovení, ktorými sa spravujú, nemožno určiť práva a povinnosti strán.

Zmluva je uzavretá, len čo sa strany dohodnú aspoň o podstatných častiach zmluvy.

Za podstatné časti zmluvy sa považujú tie, o ktorých pri dojednávaní jedna zo strán dala najavo, že dohoda o nich je predpokladom uzavretia zmluvy, ako aj náležitosti uvedené v základných ustanoveniach pre jednotlivé druhy zmlúv upravených v IV hlave.

Vzniku záväzku neprekáža, že v zmluve nie je vyjadrený dôvod, z ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je povinný dôvod záväzku preukázať, okrem ak sa nárok opiera o listinu, ktorá sama záväzok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov predstavuje (cenný papier).

Návrh na uzavretie zmluvy upravenej v IV hlave musí obsahovať aspoň podstatné časti zmluvy, u iných zmlúv obsah navrhovanej zmluvy, inak ide len o výzvu na podanie návrhu na uzavretie zmluvy.

Navrhovateľ je návrhom na uzavretie zmluvy viazaný, okrem ak jeho záväznosť výslovne vylúčil alebo okrem ak jeho nezáväznosť vyplýva z doterajšieho obchodného styku medzi stranami.

Záväzný návrh na uzavretie zmluvy zanikne jeho odvolaním, len keď odvolanie dôjde najneskoršie s návrhom. To isté platí obdobne o prijatí návrhu.

Ak niektorá zo strán zomrie alebo ak stratí spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, návrh nezanikne, ak nie je z návrhu samého alebo z povahy a účelu navrhovanej zmluvy zrejmý opak.

Návrh na uzavretie zmluvy je potrebné prijať bez výhrady v lehote určenej navrhovateľom. Ak lehota nie je určená, treba prijať návrh bez zbytočného odkladu, ak účastníci konajú priamo; inak treba návrh prijať najneskoršie do času, do ktorého navrhujúci môže očakávať odpoveď, počítajúc s tým, že návrh došiel včas a že aj odpoveď bola vypravená riadne a bez zbytočného odkladu.

Ak návrh nebol prijatý v čase ustanovenom v odseku 1 alebo ak bol odmietnutý, zaniká.

Zmluva je uzavretá aj vtedy, ak prejav o prijatí návrhu dôjde po ustanovenej lehote (§ 110), ak navrhovateľ musel poznať, že prijatie návrhu bolo vypravené včas, a napriek tomu bez zbytočného odkladu nevyhlási, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené.

To isté platí, ak sa nezáväzný návrh prijal včas a riadne a navrhovateľ bez zbytočného odkladu nevyhlási, že odmieta zmluvu uzavrieť.

Na prijatie návrhu s odchýlkami alebo výhradami sa pozerá ako na jeho odmietnutie a na nový návrh druhej strany, ak má obsah ustanovený v § 108 ods.1. Za nový návrh sa považuje i oneskorené prijatie návrhu.

Dojednanie, že určitá časť obsahu zmluvy sa dohodne medzi stranami dodatočne, sa považuje za podmienku platnosti uzavretej zmluvy.

Zmluva sa môže uzavrieť akýmkoľvek súhlasným prejavom vôle strán. Na vznik zmluvy tiež stačí, ak strana, ktorej je návrh určený, dá svojím správaním vzhľadom na okolnosti prípadu najavo, že návrh prijala.

Zmluva medzi prítomnými alebo inak priamo konajúcimi vzniká okamihom prijatia návrhu; inak zmluva vzniká okamihom, keď vyhlásenie o prijatí návrhu došlo navrhovateľovi alebo keď došlo na adresu udanú v návrhu. Ak sa návrh neprijal výslovne, vzniká zmluva okamihom, keď strana, ktorej je návrh určený, sa podľa neho v lehote na prijatie začala správať.

Zmluvu možno uzavrieť aj odkazom na stranám známe alebo navrhovateľom predložené obchodné podmienky alebo použitím zmluvných formulárov zavedených v obchodnom styku. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením týchto obchodných podmienok alebo zmluvných formulárov.

Ak strany v zmluve použijú niektorú z doložiek upravených v medzinárodne používaných vykladacích pravidlách, má sa za to, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky ustanovené vykladacími pravidlami, na ktoré strany buď poukázali, alebo ktoré mali najskôr na mysli.

Práva a povinnosti, úprava ktorých nie je v zmluve dohodnutá, spravujú sa týmto zákonom a obchodnými zvyklosťami všeobecne zachovávanými v medzinárodnom styku v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore ani so zmluvou, ani s týmto zákonom.

Zmluvou sa môže prevziať záväzok uzavrieť do určeného času budúcu zmluvu, pokiaľ je dohodnutý aspoň predmet plnenia obidvoch strán; zmluva o uzavretí budúcej zmluvy musí sa uzavrieť písomne.

Ak osoba zaviazaná podľa § 119 bezdôvodne odmieta uzavrieť budúcu zmluvu, oprávnená strana môže požadovať náhradu škody, alebo ak to určuje zmluva, žiadať, aby neurčený obsah budúcej zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve.

Nárok na určenie chýbajúceho obsahu zmluvy možno uplatniť na súde do jedného roka od času, keď sa mala budúca zmluva uzavrieť, inak nárok zaniká; to isté platí, ak v uvedenej lehote nebol určený chýbajúci obsah zmluvy osobou určenou v zmluve.

Chýbajúci obsah zmluvy, na uzavretie ktorej je zaviazaná strana povinná, treba určiť v rámci ustanovenia § 118 podľa účelu, ktorý vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predbežnej zmluvy, strany sledovali uzavretím budúcej zmluvy a s prihliadnutím na zásadu statočného obchodného styku.

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany pri vzniku záväzku vychádzali, sa zmenili do tej miery, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela.

Ustanovenia o prevzatí záväzku uzavrieť budúcu zmluvu sa použijú primerane i na zmluvy, v ktorých sa strany dohodli, že obsah zmluvy sa ešte doplní, pokiaľ strany dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

V prípadoch uvedených v odseku 1 môže sa oprávnená osoba domáhať doplnenia zmluvy súdom, aj keď to v zmluve nie je určené.

Ak je niekoľko dlžníkov zaviazaných na to isté plnenie, sú všetci zaviazaní spoločne a nerozdielne a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pokiaľ zákonom nie je ustanovené inak, alebo pokiaľ z povahy záväzku nevyplýva, že sa môže splniť len spoločnou činnosťou všetkých.

Ak dlh splní jeden dlžník zaviazaný podľa odseku 1, záväzok ostatných dlžníkov voči veriteľovi zanikne.

Vzájomný pomer medzi spoludlžníkmi určuje koľko ktorý zo spoludlžníkov je povinný uhradiť ostatným spoludlžníkom na spoločný záväzok; v pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní vo vzájomnom pomere rovnakým dielom. Pokiaľ nemôže niektorý zo spoludlžníkov záväzok splniť, rozdelí sa na neho pripadajúci podiel rovnakým spôsobom na ostatných.

Spoludlžník, proti ktorému sa uplatnil nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť ostatných spoludlžníkov a dať im príležitosť uplatniť námietky proti nároku.

Spoludlžník, proti ktorému sa uplatnil nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, môže sa domáhať od ostatných, aby splnili záväzok v rozsahu podielov na nich pripadajúcich. Veriteľove práva tým nie sú dotknuté.

Ak spoludlžník splnil záväzok podľa odseku 1, môže požadovať od ostatných náhradu v rozsahu podielov na nich pripadajúcich.

Ak niet viac dlžníkov zaviazaných veriteľovi spoločne a nerozdielne, zodpovedá každý dlžník samostatne len svojím podielom; ak podiely nie sú určené, rovnakým dielom.

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorýkoľvek z veriteľov.

Ak je niekto zaviazaný na nedeliteľné plnenie súčasne viacerým veriteľom, môže každý veriteľ požadovať iba svoj podiel; v pochybnostiach je dlžník povinný každému veriteľovi plniť rovnaký diel.

Ak ktorýkoľvek z veriteľov môže žiadať celé plnenie, dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov do času, keď jeden z veriteľov o plnenie požiada. Splnením jednému z veriteľov záväzok dlžníka zaniká.

Vzťah medzi spoluveriteľmi určuje, či a do akej miery je spoluveriteľ, ktorý dostal viac, než je podiel naň pripadajúci, ostatným spoluveriteľom niečím zaviazaný.

Zo zmluvy v prospech tretej osoby môže žiadať plnenie táto tretia osoba, ak prejaví vôľu plnenie prijať.

Námietky zo zmluvy uzavretej s druhou stranou má dlžník aj proti tretej osobe.

Dokiaľ tretia osoba neprejaví voči dlžníkovi vôľu plnenie prijať, zmluvné strany môžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť.

Ak sa tretia osoba vzdá svojej pohľadávky alebo dlžníkove plnenie neprijme, plnenie patrí druhej strane, ak to neodporuje účelu zmluvy.

To isté platí, ak druhá strana oznámi dlžníkovi pred tým, než tretia strana prejavila voči dlžníkovi vôľu plnenie prijať, že sa nemá plniť tretej osobe.

Ak niekto druhému sľúbi plnenie tretieho, znamená to sľub príhovoru u tretieho, aby plnenie poskytol; ak sa však zaviaže písomne, že plnenie tretej osobe sa uskutoční, je povinný nahradiť škodu, ktorú veriteľ utrpí, ak nedôjde k tomuto plneniu.

Veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť zmluvou inej osobe (postupníkovi).

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskoršie smrťou veriteľa alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ sa nemôže postihnúť výkonom rozhodnutia.

Taktiež nemožno postúpiť pohľadávku, postúpenie ktorej by odporovalo dohode s dlžníkom.

S postúpenou pohľadávkou prechádza všetko jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pôvodný veriteľ (postupiteľ) je povinný vydať postupníkovi a naň previesť všetky právne pomôcky a zabezpečovacie prostriedky týkajúce sa postúpenej pohľadávky a poskytnúť mu všetky potrebné informácie.

Dokiaľ postupiteľ dlžníka o postúpení neupovedomí, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, môže dlžník záväzok splniť postupiteľovi.

Na žiadosť postupníka môže postupiteľ nárok vymáhať vo svojom mene v prospech postupníka sám, ak s tým postupník súhlasí a sám ho nevymáha; dlžník nemôže v takomto prípade podať námietku, že postupiteľ už nie je veriteľom.

Námietky proti pohľadávke, ktoré mal dlžník v čase postúpenia, zostávajú mu zachované i po postúpení; svoje vzájomné pohľadávky voči postupiteľovi môže namietať aj voči postupníkovi, i keď v čase postúpenia ešte neboli zročné. Dlžník však postupníkovi musí oznámiť svoje pohľadávky voči postupiteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.

Ak pohľadávka bola postúpená za odplatu, postupiteľ zodpovedá postupníkovi za to, že v čase postúpenia trvala; za vymožiteľnosť zodpovedá, ak sa to dohodlo, a to len do výšky prijatej odplaty s úrokami a trovami spojenými s bezvýsledným vymáhaním.

Postupiteľ nezodpovedá podľa odseku 1, ak postupník postúpenú pohľadávku neuplatní pred súdom včas.

Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho záväzok, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak k tomu privolí veriteľ. Privolenie veriteľa môže sa dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo preberateľovi záväzku.

Kto bez dohody s dlžníkom dojedná s veriteľom , že splní za dlžníka jeho záväzok, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Prejav nového dlžníka o prevzatí záväzku musí sa stať písomne.

Obsah záväzku sa jeho prevzatím nemení, avšak zabezpečenie záväzku poskytnuté treťou osobou trvá len vtedy, ak táto osoba privolila ku zmene dlžníka.

Ak niekto zmluvou prevezme majetok alebo podnik, je zaviazaný popri pôvodnom dlžníkovi zo záväzkov, ktoré patria k majetku alebo podniku a o ktorých pri uzavretí zmluvy vedel alebo vedieť musel. Nadobúdateľ zodpovedá iba do výšky nadobudnutého majetku.

Ak scudziteľov manžel, jeho deti, súrodenci alebo rodičia prevezmú zmluvou majetok alebo podnik, sú zaviazaní popri scudziteľovi zo záväzkov, ktoré patria k majetku alebo k podniku, bez ohľadu na cenu majetku, okrem ak o takýchto záväzkoch pri prevzatí nevedeli ani vedieť nemohli.

Kto sa dohodne s dlžníkom, že obstará plnenie jeho veriteľovi, zodpovedá dlžníkovi za to, že nebude musieť plniť. Veriteľovi z toho priame právo nevznikne.

Poukážkou oprávňuje ten, kto ju vydal (poukazca), poukazníka, aby prijal plnenie od poukázanca, a poukázanca splnomocňuje, aby plnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priame právo poukazník proti poukázancovi nadobudne až vtedy, keď mu poukázanec vyhlási, že poukážku prijíma.

O akreditíve platia osobitné ustanovenia (§ 653 až 660).

Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný plniť poukazníkovi a jeho záväzok zanikne až tým, že poukazníkovi splní. Ak sa poukážkou má splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý na to privolil, poukazník je povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.

Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, poukazník je povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.

Ak poukázanec príjme poukážku voči poukazníkovi, môže mu robiť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia poukážky alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastného vzťahu k poukazníkovi.

Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.

Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný dôvod vzniku záväzku, o právnom vzťahu medzi obidvoma platia ustanovenia o príkaznej zmluve; poukážka však nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca.

Premlčanie nároku poukazníka proti poukázancovi začne, len čo poukazníkovi došiel prejav o prijatí poukážky.

Záložné právo zabezpečuje peňažnú pohľadávku a v dohodnutom rozsahu i príslušenstvo pohľadávky tým, že v prípade jej včasného nezaplatenia záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z veci založenej záložcom.

Ak je záložným právom zabezpečená pohľadávka nepeňažná, má sa za to, že do výšky jej zistiteľného ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by patril veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.

Záložné právo sa vzťahuje na založenú vec, na jej prírastok a príslušenstvo, avšak z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

Záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo z tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva musí sa určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje.

Záložné právo možno zriadiť len pre zabezpečenie platného záväzku; platnosti záložného práva však neprekáža, ak je zriadené pre budúce alebo podmienené záväzky.

Záložné právo na základe zmluvy vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi s tým, že má slúžiť ako záloh. Ak zriadenie záložného práva je dohodnuté písomne, záložné právo vzniká už uzavretím zmluvy.

Ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, záložné právo vznikne, len ak zakladaná vec sa odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V pochybnostiach má sa za to, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

Založiť možno i pohľadávku, predmetom plnenia ktorej je vec, právo alebo iná hospodárska hodnota.

Na založenie pohľadávky je potrebné, aby o ňom bol upovedomený dlžník pohľadávky (poddlžník). Záložné právo sa vzťahuje i na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo pohľadávky.

Poddlžník, ktorý bol o založení pohľadávky upovedomený, môže plniť svojmu veriteľovi len so súhlasom záložného veriteľa.

V čase zročnosti založenej pohľadávky poddlžník je povinný plniť záložnému veriteľovi. Ak bola založená pohľadávka splnená záložnému veriteľovi, stáva sa predmet plnenia zálohom. O plnení poddlžníka záložný veriteľ je povinný dlžníka upovedomiť.

Ak záložné právo sa nezriadilo odovzdaním založenej veci záložnému veriteľovi alebo ak nejde o záložné právo vznikajúce priamo z tohto zákona, záložca je povinný zakladanú vec označiť tak, že jej založenie môže byť každému zrejmé. Namiesto toho záložca a záložný veriteľ môžu dať vec inej osobe, aby ju pre nich uschovala, alebo vznik záložného práva dať zapísať podľa príslušných predpisov.

Pri veciach, ktoré nemožno používať bez listiny, v ktorej sa vec odlišuje od vecí iných, postačí zapísanie záložného práva v tejto listine.

Ak nedošlo k odovzdaniu alebo označeniu alebo uschovaniu založenej veci alebo zapísaniu záložného práva podľa § 169, záložný veriteľ nemôže uplatniť záložné právo voči tretej osobe, okrem ak táto osoba o zaťažení veci záložným právom vedela.

Záložný veriteľ, ktorý má založenú vec (záloh) u seba, môže ju zadržiavať po čas trvania záložného práva.

Záložný veriteľ je povinný záloh starostlivo opatrovať a má nárok na náhradu nákladov, ktoré urobil, aby splnil túto svoju povinnosť.

Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa založená vec zhoršuje na ujmu záložného veriteľa.

Ak založená vec stratí na cene a zabezpečenie pohľadávky sa tak stane nedostatočným, záložný veriteľ môže od dlžníka žiadať, aby splatil primeranú časť svojho záväzku ešte pred určeným časom plnenia, okrem ak dlžník zabezpečenie svojho záväzku primerane doplní.

Ak zabezpečená pohľadávka nie je v určenom čase plnenia uspokojená, záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu podľa § 174.

Záložný veriteľ môže požiadať príslušný orgán o predaj zálohu.

Záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak sa tak písomne dojednalo, sám dať záloh predať na verejnej dražbe; ak záloh má úradne určenú cenu, môže ho za túto cenu predať i inak. O zamýšľanom výkone predaja záložný veriteľ je povinný záložcu i dlžníka bez odkladu upovedomiť.

Ak na zabezpečenie tej istej pohľadávky sa založilo niekoľko vecí, sú založené nedielne. Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.

Ak k tej istej veci vznikne viac záložných práv, prednostne sa uspokojí záložné právo svojím vznikom staršie, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné. Čas vzniku záložného práva je rozhodujúci pre poradie na uspokojenie i vtedy, ak záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky.

Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, i keď zabezpečená pohľadávka je už premlčaná.

Záložné právo zaniká, ak zabezpečená pohľadávka zanikne alebo ak záložca záložnému veriteľovi zloží cenu založenej veci, ak je nižšia než pohľadávka.

Ak záložné právo zanikne, veriteľ je povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného záložného práva.

Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

Na vznik podzáložného práva nie je potrebný súhlas vlastníka založenej veci, ten však musí byť o vzniku podzáložného práva upovedomený.

Ak sa záloh podzáložnému veriteľovi odovzdá, záložný veriteľ zodpovedá za škodu na zálohu tak, ako keby ho mal sám u seba.

Ak pohľadávka nie je zabezpečená podzáložným právom ani založená pohľadávka v čase zročnosti podzáložnému veriteľovi splnená, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa podľa ustanovení § 174.

Na podzáložné právo sa inak použijú primerane ustanovenia o záložnom práve.

Kto je inak povinný vydať vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju zročnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.

Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

Ak sa však pri výkone rozhodnutia alebo inak nepochybne zistí dlžníkova platobná neschopnosť, veriteľ má zádržné právo i na zabezpečenie pohľadávky dosiaľ nezročnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo, ako má s vecou naložiť.

Nemožno zadržiavať vec svojmocne alebo ľstivo odňatú.

Kto vec zadržuje, má, pokiaľ ide o opatrovanie veci a náhradu nákladov urobených na vec, rovnaké postavenie ako záložný veriteľ.

O tom, že vec bola zadržaná, je veriteľ povinný dlžníka bez odkladu upovedomiť.

Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržanej veci pred každým iným veriteľom.

Ak sa dá zábezpeka, zádržné právo zanikne.

Ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu alebo ak je pre tento prípad takáto pokuta (penále) ustanovená inak a dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže požadovať túto pokutu bez ohľadu na to, či mu porušením zmluvnej povinnosti škoda vznikla alebo nie.

Na zmluvnú pokutu sa možno zaviazať len písomne.

Zmluvná pokuta môže sa dojednať aj v inom plnení ako v peniazoch.

Zaplatenie zmluvnej pokuty neoslobodzuje dlžníka od povinnosti splniť záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou.

Ak je dohodnutá alebo inak ustanovená zmluvná pokuta, veriteľ nemá nárok na náhradu škody pre porušenie povinností zabezpečenej zmluvnou pokutou.

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam predmetu záväzku až do výšky skutočne spôsobenej škody.

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník svoj záväzok nesplní, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Ručenie predpokladá platný záväzok dlžníka; ručenie možno poskytnúť i pre budúce záväzky alebo záväzky podmienené.

Ručenie je však platné, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok jeho spôsobilosti brať na seba záväzky alebo pre nedostatok formy právneho úkonu, z ktorého záväzok dlžníka mal vzniknúť, alebo pre omyl dlžníka, o ktorom ručiteľ v čase prevzatia ručiteľského záväzku vedel alebo vedieť musel.

Ručiteľ je povinný záväzok splniť až vtedy, ak dlžník nesplnil svoj záväzok, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní.

Ručenie sa vzťahuje na všetky nároky, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku. Ručenie sa však nevzťahuje na náhradu škody spôsobenú porušením dlžníkovho záväzku, pokiaľ ručiteľ splnil svoj záväzok voči veriteľovi včas.

Veriteľ je povinný kedykoľvek na požiadanie ručiteľovi oznámiť výšku svojej pohľadávky zabezpečenej ručením.

Práva veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčia pred premlčaním práv voči dlžníkovi.

Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré proti veriteľovi má dlžník. Ustanovenia § 196 zostávajú nedotknuté.

Ak sa za ten istý záväzok zaručilo niekoľko ručiteľov, ručí každý z nich veriteľovi za celý dlh. Ručiteľ má proti ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Ručiteľ, ktorý uhradí záväzok, za ktorý ručí, vstupuje do práv veriteľa a je oprávnený od neho požadovať všetky právne pomôcky potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Ak ručiteľ uspokojil veriteľa bez súhlasu dlžníka, zostávajú dlžníkovi voči ručiteľovi zachované námietky, ktoré mal dlžník voči veriteľovi, aj keď ich ručiteľ neuplatnil. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil ihneď po upovedomení, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

Ustanovenia § 197 až 204 použijú sa primerane i na ručenie vzniknuté priamo z tohto zákona.

Ak niekto písomne uzná svoj záväzok, hoci aj premlčaný, má sa za to, že záväzok v rozsahu uznania v čase uznania trvá.

Splnenie záväzku môže sa zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí sa uzavrieť písomne.

Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní.

Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal, a nahradiť, čo pri obvyklej starostlivosti mohol získať.

Záväzok dať zábezpeku možno splniť dostatočným zabezpečením vo forme zriadenia záložného práva alebo ručenia alebo zabezpečovacieho prevodu, alebo iným dostatočným zabezpečením dohodnutým stranami.

Záväzok sa musí splniť riadne a včas.

Splnením záväzok zanikne.

Ak majú obe strany plniť navzájom zároveň, môže sa splnenia záväzku domáhať len ten, kto sám splnil skôr svoj záväzok alebo je ochotný a schopný ho splniť.

Ten, kto je pri vzájomnom plnení povinný plniť napred, môže svoje plnenie odoprieť až do toho času, keď sa mu poskytne alebo zabezpečí plnenie vzájomné, ak je plnenie druhej strany ohrozené okolnosťami u nej nastavšími, ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel; môže tiež poskytnúť primeranú dodatočnú lehotu na zabezpečenie plnenia a po jej márnom uplynutí odstúpiť od zmluvy.

Jedna strana nie je oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z iného právneho vzťahu nebol splnený riadne a včas.

Kto splnil záväzok alebo jeho časť, je oprávnený žiadať, aby mu príjemca plnenia na svoj náklad vydal o tom potvrdenie (kvitanciu).

Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.

Ak možno záväzok plniť niekoľkorakým spôsobom, právo voľby plnenia má dlžník; od vykonanej voľby nemožno ustúpiť.

Ak je dlžník povinný plniť veci určené iba podľa druhov, je povinný plniť veci prostrednej akosti.

Veriteľ je povinný prijať čiastočné plnenia záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku.

Ak ten istý dlžník má veriteľovi splniť niekoľko záväzkov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je splnený záväzok, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak je splnený záväzok najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo.

U peňažných záväzkov sa započíta platenie najprv na vedľajšie nároky veriteľa, potom na úroky a až potom na istinu. Z niekoľkých peňažných záväzkov je najskôr vyrovnaný ten, ktorý je nezabezpečený alebo najmenej zabezpečený, inak záväzok najskôr zročný.

Veriteľ je povinný prijať plnenie ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí a ak plnenie nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka. Súhlas dlžníka nie je potrebný, pokiaľ tretia osoba za dlžníka ručí alebo iným spôsobom splnenie záväzku zabezpečuje.

Splnením dlžníkovho záväzku vstupuje tretia osoba do práv veriteľa, ktorý je povinný vydať jej a na ňu previesť všetky právne pomôcky a zabezpečovacie prostriedky, ktoré má.

Dlžník splní záväzok i vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľove potvrdenie, okrem ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.

Ak dlžník plní záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, ako keby záväzok plnil sám, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné.

Dlžník je povinný splniť záväzok v mieste určenom dohodou strán. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je dlžník povinný plniť v mieste, kde mal v čase vzniku záväzku svoje sídlo (bydlisko), alebo v mieste sídla závodu, z prevádzky ktorého záväzok vznikol.

Peňažné platby je dlžník v pochybnostiach povinný na svoje nebezpečenstvo a náklady plniť v sídle (bydlisku) veriteľa alebo jeho závodu, z prevádzky ktorého záväzok vznikol. Ak sa po vzniku záväzku toto miesto zmení, veriteľ znáša zvýšenie nebezpečenstva a nákladov, ktoré tým nastalo.

Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom dohodou strán.

Ak nie je čas plnenia dohodnutý, veriteľ môže požadovať plnenie ihneď a dlžník je povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný.

Ak je čas plnenia výslovne ponechaný na vôľu dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu.

Vo všetkých prípadoch, v ktorých je určený čas plnenia, treba z povahy právneho úkonu a úmyslu strán usúdiť, či je určený v prospech oboch strán alebo len v prospech jednej z nich.

Ak čas plnenia bol určený len v prospech jednej strany , je táto strana oprávnená podľa povahy veci plniť pred určeným časom plnenia alebo žiadať, aby sa jej plnilo pred týmto časom.

Ak dlžník má právo splniť svoj záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený zraziť si bez privolenia veriteľa sumu zodpovedajúcu úroku za čas, o ktorý plnil skôr.

Dlžník je v omeškaní, ak nesplnil svoj záväzok riadne v čase zročnosti.

Od dlžníka, ktorý je v omeškaní, môže veriteľ žiadať splnenie záväzku alebo od zmluvy odstúpiť podľa § 235 až 244. Popri tom patrí veriteľovi nárok na náhradu škody podľa ustanovení § 251 až 257.

Ak sa omeškanie týka záväzku peňažného, dlžník je povinný platiť z neuhradenej sumy úroky z omeškania podľa odseku 2; úroky z omeškania sa platia v mene, na ktorú znie hlavný záväzok.

Úroky z omeškania sú o 1% vyššie, ako je úradná eskontná sadzba platná v krajine dlžníka v čase omeškania, ak tam nie je takáto sadzba ustanovená, je úrok z omeškania o 1% vyšší, ako je tam platná zákonná úroková sadzba z pôžičiek poskytovaných peňažnými ústavmi, inak je 6%.

Veriteľ môže požadovať náhradu škody vzniknutej nesplnením peňažného záväzku, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania.

Ak sa omeškanie týka záväzku, predmetom ktorého je vec, alebo ak dlžník poruší svoj záväzok tým, že nakladá s vecou v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového pomeru, prechádza naň po čas, po ktorý záväzok porušuje, nebezpečenstvo škody na veci.

Len čo dôjde k prechodu nebezpečenstva škody na veci podľa odseku 1, dlžník je povinný nahradiť škodu spočívajúcu v strate, zničení, poškodení alebo znehodnotení veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nej došlo, okrem ak škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci, alebo okrem ak by škoda vznikla i pri splnení povinností dlžníka.

Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol spolupôsobenie potrebné na splnenie záväzku.

Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník žiadať náhradu nákladov, ktoré mu omeškaním veriteľa vznikli. Popri tom dlžník môže i odstúpiť od zmluvy podľa § 235 a 244.

Dokiaľ je v omeškaní veriteľ, nie je v omeškaní dlžník.

Ak predmetom plnenia je vec, prechádza na veriteľa po čas jeho omeškania nebezpečenstvo škody na veci.

Po prechode nebezpečenstva škody na veci podľa odseku 1 nie je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spočívajúcu v strate, zničení, poškodení alebo znehodnotení veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nej došlo, okrem ak škodu spôsobil dlžník.

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa zakladá podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, druhá strana môže od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane, ktorá zmluvu porušila, bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o porušení povinnosti dozvedela.

Len čo oprávnená strana oznámi druhej strane, že od zmluvy odstupuje alebo že na zmluve zotrváva , nemôže túto voľbu meniť bez súhlasu druhej strany. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 237 ods.2.

Podstatné je také porušenie zmluvnej povinnosti, o ktorom strana porušujúca zmluvu vzhľadom na pohnútku uzavretia zmluvy, ktorá je v nej výslovne vyjadrená, vedela alebo vedieť musela pri uzavretí zmluvy, že druhá strana by zmluvu neuzavrela, keby toto porušenie predvídala. Ak tento zákon neustanovuje inak, má sa v pochybnostiach za to, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa zakladá nepodstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy iba v prípade, že strana, ktorá zmluvu porušila, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá sa jej na to musí poskytnúť. Odstúpenie od zmluvy nemožno odvolať bez súhlasu druhej strany.

Oprávnenie podľa odseku 1 patrí i osobe, ktorá pri podstatnom porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy včas neodstúpila alebo na zmluve zotrvala.

Ak veriteľ oznámi dlžníkovi pri určení dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, že túto lehotu už mu nepredĺži, platí, že márnym uplynutím tejto lehoty veriteľ od zmluvy odstúpil.

Veriteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy po čas omeškania dlžníka, po ktorý je dohodnuté platenie zmluvnej pokuty.

Ak dlžník splní svoj záväzok iba čiastočne, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť len ohľadne nesplneného zvyšku plnenia, okrem ak čiastkové plnenie pre veriteľa nemá hospodársky význam bez včasného splnenia zvyšku záväzku; v tomto prípade môže veriteľ odstúpiť od zmluvy ohľadne celého plnenia.

Pri zmluvách s čiastkovým plnením môže veriteľ bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, pokiaľ ide o zvyšujúce plnenie, ak z omeškania dlžníka nepochybne vyplýva, že i v budúcnosti svoje povinnosti zo zmluvy nesplní včas alebo riadne a poruší tým zmluvu podstatným spôsobom, a ak dlžník bez zbytočného odkladu po vyzvaní veriteľom nezloží zábezpeku.

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, veriteľ je oprávnený bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy i pokiaľ ide o čiastkové plnenia už prijaté, ak prijaté čiastkové plnenia samy o sebe nemajú pre neho hospodársky význam.

Veriteľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zo správania dlžníka alebo z iných okolností ešte pred časom určeným na plnenie nepochybne vyplýva, že dlžník zmluvu podstatným spôsobom poruší, a ak dlžník bez zbytočného odkladu po vyzvaní veriteľom nezloží zábezpeku.

Vyhlásením o odstúpení od zmluvy, pokiaľ bolo urobené v zhode s týmto zákonom, zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody, ani dohody strán o spôsobe riešenia sporov zo zmluvy.

Ak zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením, plnila len jedna strana, je oprávnená svoje plnenie požadovať späť.

Ak plnili obidve strany, je každá z nich oprávnená požadovať vrátenie toho, čo sama plnila, len ak súčasne vráti to, čo sa jej plnilo.

Ak sa záväzok po svojom vzniku stane nesplniteľným, zaniká záväzkový vzťah pre nemožnosť plnenia.

Záväzok sa považuje za splniteľný, aj keď

Ak sa stane iba časť plnenia nemožnou, zaniká záväzkový vzťah iba čo do tejto časti; ak však vyplýva z povahy zmluvy alebo účelu plnenia, ktorý bol stranám známy pri vzniku záväzku, že plnenie zvyšku nemá pre veriteľa žiadny hospodársky význam, zaniká záväzkový vzťah v celom rozsahu.

Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na plnenie zvyšujúce.

Ak nastala nemožnosť jedného z voliteľných plnení pre skutočnosť, ktorú spôsobila osoba, ktorá nemá právo voľby, môže druhá strana buď požadovať zvyšujúce plnenie alebo od zmluvy odstúpiť.

Dlžník je povinný, len čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí splnenie záväzku nemožným, oznámiť to bez odkladu veriteľovi; inak zodpovedá za škodu, ktorá veriteľovi vznikne tým, že nebol včas o tejto skutočnosti upovedomený.

Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný nahradiť podľa ustanovení § 251 až 257 škodu veriteľovi tým spôsobenú, okrem ak nemožnosť plnenia záväzku bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 252). To isté platí pri nemožnosti plnenia inej povinnosti povinnej strany.

Kto nesplní povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu spôsobenú tým oprávnenej osobe, okrem ak nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylúčujúcimi zodpovednosť.

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považujú mimoriadne okolnosti dočasne alebo trvale brániace splneniu povinnosti zo záväzkového pomeru, ktoré nastali po jeho vzniku a zaviazaná strana ich nemohla odvrátiť.

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa však nepovažujú okolnosti, ktoré vyplývajú z osobných, najmä hospodárskych pomerov zaviazanej osoby, a ďalej prekážky plnenia, ktoré zaviazaná osoba bola povinná prekonať alebo odstrániť, ako napr. nedostatok úradného povolenia potrebného na splnenie povinnosti zaviazanej strany, ako aj okolnosti, ktoré nastali až v čase, keď zaviazaná strana už bola v omeškaní.

Škoda sa nahradzuje v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a obvyklé, nahradzuje sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Ak v tomto zákone nie je ustanovené niečo iné, nahradzuje sa skutočná škoda i ušlý zisk. Namiesto skutočne ušlého zisku môže oprávnený požadovať náhradu zisku docieľovaného obvykle v statočnom obchodnom styku v krajine, kam mal tovar predávajúci odoslať, v ostatných prípadoch náhradu zisku docieľovaného obvykle v krajine, kde sa malo plniť, a to vždy za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy.

Nenahradzuje sa nepriama škoda, ani škoda, ktorú osoba, ktorá nesplnila záväzok, pri vzniku záväzku nemohla predvídať ako obvyklý následok takého nesplnenia.

Ak by škoda bola spôsobená zároveň nesplnením zmluvnej alebo inej povinnosti poškodeného, poškodený znáša pomerný diel škody.

Ak je na úhradu škody povinných niekoľko osôb, zodpovedajú spoločne a nerozdielne podľa ustanovení o spoločných záväzkoch a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

Osoba, ktorej hrozí vzniknúť škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia na odvrátenie škody alebo na jej zmenšenie. Časť škody, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil, nemusí sa nahradiť.

Záväzok zaniká tým, že sa dohodou medzi veriteľom a dlžníkom nahradí záväzkom novým. Na platnosť takejto dohody sa vyžaduje, aby pôvodný záväzok bol záväzkom platným.

Ak sa má nahradiť záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak je nahradzovaný záväzok premlčaný.

V pochybnostiach sa doterajší záväzok nepovažuje za zaniknutý, pokiaľ môže obstáť popri záväzku novom.

Doterajší záväzok možno nahradiť novým záväzkom aj tým spôsobom, že si strany dohodou upravia pohľadávky a záväzky medzi nimi doteraz sporné alebo pochybné. Ustanovenie § 258 ods.2 platí obdobne.

Omyl v tom, čo bolo medzi stranami sporné alebo pochybné,neprekáža platnosti pokonávky, okrem ak omyl vyvolala niektorá strana ľsťou. Pokonávka urobená dobromyseľne nestráca platnosť ani vtedy, ak je zo skutočností dodatočne vyšlých najavo zrejmé, že niektorá zo strán pohľadávku nemala.

Pokonávka, ktorou sa majú medzi stranami upraviť všetky nároky, nedotýka sa nároku, ktorý žiadna zo strán zrejme nemala na mysli.

Ručenie, záložné a iné práva spojené so záväzkom zaniknutým niektorým zo spôsobov uvedených v § 258 až 261 zabezpečujú i nový záväzok nahradzujúci záväzok pôvodný; pokiaľ osoby zaviazané z týchto práv neprejavili s novým záväzkom súhlas, sú zaviazané najviac v rozsahu pôvodného záväzku.

Strany si môžu dohodnúť, že záväzok zaniká bez toho, že by bol nahradený záväzkom novým. Ak zaniká záväzkový vzťah zriadený písomnou formou alebo ak má zaniknúť záväzok len jednej strany, dohoda o zrušení záväzku musí mať písomnú formu.

Záväzok zaniká zaplatením odstupného, ktoré si strany písomne dohodli, ak strana, ktorá odstupné zaplatí, druhej strane oznámi, že od zmluvy odstupuje. Kto zmluvu splnil aspoň sčasti alebo prijal len čiastočné plnenie druhej strany, nemôže už od zmluvy takto odstúpiť.

Ak strany majú pohľadávky smerujúce k plneniu rovnakého druhu voči sebe navzájom a niektorá zo strán, hoci proti vôli druhej strany, urobí prejav smerujúci k započítaniu, zrušujú sa oba nároky, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Tieto účinky nastávajú k okamihu, keď sa oba nároky stali spôsobilými na započítanie.

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť pred súdom. Započítaniu však nebráni, ak pohľadávku nemožno takto uplatniť pre premlčanie, ktoré nastalo až po čase, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Proti zročnému nároku nemožno započítať pohľadávku nezročnú, okrem ak ide o pohľadávku voči dlžníkovi, u ktorého sa zistila nespôsobilosť plniť.

Ak veriteľ odsunul bezplatne na žiadosť dlžníka čas plnenia jeho záväzku, nie je to na prekážku započítaniu.

Proti nároku na vrátenie vecí svojmocne alebo ľstivo odňatých, požičaných, daných do úschovy alebo prenajatých, alebo na peňažnú náhradu za ne, započítanie nie je prípustné.

Ak sa nárok postupne previedol na niekoľko osôb, dlžník môže započítať iba nárok, ktorý mal v čase prvého prevodu za prvým veriteľom, ako aj svoj nárok, ktorý má za veriteľom posledným.

Ak sa strany dohodnú, možno započítaním vyrovnať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Ak záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je dlžníkovi neznámy alebo pretože je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti o tom, kto je jeho veriteľom, je dlžník alebo ten, kto má za neho plniť, oprávnený splniť záväzok uložením veci, ktorá je predmetom záväzku, na náklad veriteľa v mieste plnenia do úschovy úradného orgánu na to príslušného.

Ak v jednej osobe splynie pohľadávka so záväzkom, zanikne pohľadávka i záväzok.

Záväzok zaniká uplynutím času, na ktorý je zmluvou alebo týmto zákonom obmedzený.

Ak to ustanovuje tento zákon, záväzok zaniká, ak oprávnený neurobí predpísaný právny úkon alebo ak neuplatní svoj nárok na súde v určenej lehote.

Na zánik záväzku podľa odseku 1 alebo 2 súd prihliadne i bez námietky dlžníka.

Smrťou dlžníka záväzok nezanikne, okrem ak jeho obsahom bolo plnenie, ktoré mal vykonať osobne len dlžník.

Smrťou veriteľa zaniká pohľadávka len vtedy, ak plnenie bolo obmedzené iba na jeho osobu.

Záväzok nezaniká, aj keď dôjde k zásadnej zmene okolností, za ktorých zmluva bola uzavretá, okrem ak by zmena týchto okolností zmarila dosiahnutie základného účelu zmluvy, ktorý je výslovne v zmluve vyjadrený. Takýmito okolnosťami nie je ani zmena majetkových pomerov dlžníka, ani zmena hospodárskej situácie v jeho krajine alebo zmena podmienok v medzinárodnom obchodnom styku.

Záväzok zaniká až vtedy, keď zmarenie účelu zmluvy bolo oznámené druhej strane; táto strana má nárok na náhradu škody spôsobenej jej zánikom záväzkového pomeru ako pri nemožnosti plnenia (§ 250).

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu tovar určený jednotlivo alebo aspoň čo do množstva a druhu a umožniť mu, aby k nemu nadobudol vlastnícke právo, a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Dohodnutie určitej kúpnej ceny netvorí podstatnú náležitosť pre vznik kúpnej zmluvy, ak strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu i bez dohody o kúpnej cene; ak výška kúpnej ceny nie je dohodnutá ani nie je dohodnutý spôsob jej určenia, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú v § 340.

Za kúpnu zmluvu považuje sa i zmluva, predmetom ktorej je tovar, ktorý sa má vyrobiť, ak veci určené pre spracovanie pri jeho výrobe má obstarať predávajúci.

Predávajúci je povinný kupujúcemu tovar odovzdať. Odovzdaním tovaru v zmysle tohto zákona rozumie sa odovzdanie (dodanie) tovaru a jeho príslušenstva, pokiaľ sa uskutočňuje v zhode so zmluvou, prípadne s týmto zákonom.

Ak predávajúci má podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu do miesta určenia, ktorú má podľa § 335 obstarať, a ak miesto určenia nie je miestom plnenia, uskutočňuje sa odovzdanie tovaru už jeho odovzdaním prvému dopravcovi.

Ak sa preprava uvedená v odseku 1 uskutočňuje na základe náložného listu, dochádza k odovzdaniu tovaru vydaním náložného listu dopravcom.

Ak tovar pri odovzdaní dopravcovi nie je zjavne dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, predávajúci splní povinnosť odovzdať tovar až tým, že upovedomí kupujúceho o tom, že tovar bol odovzdaný dopravcovi, prípadne tým, že kupujúcemu odošle doklad bližšie určujúci odoslaný tovar.

Predávajúci je povinný plniť v dohodnutom čase.

Ak je čas plnenia presne určený, predávajúci je povinný plniť i bez vyzvania kupujúceho.

Ak je čas plnenia určený na určité obdobie, predávajúci môže plniť podľa vlastnej voľby kedykoľvek počas tohto obdobia, ak podľa okolností prípadu v rámci tohto obdobia nemá čas plnenia bližšie určiť kupujúci tým, že vyzve predávajúceho na plnenie.

Ak sa má plniť v čase určenom počtom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, táto dodacia lehota začína plynúť od uzavretia zmluvy. Ak však kupujúci má splniť určité povinnosti (napr. zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti alebo zabezpečenie jej zaplatenia, predloženie nákresov a pod.) ešte pred dodaním tovaru, dodacia lehota začína plynúť až splnením týchto povinností.

Ak čas plnenia nie je dohodnutý, predávajúci je povinný bez vyzvania kupujúceho odovzdať tovar v primeranej lehote po uzavretí zmluvy s prihliadnutím na povahu tovaru a na ostatný obsah zmluvy.

Výrazmi použitými na určenie času plnenia sa rozumie, pokiaľ z obchodných zvyklostí nevyplýva nič iné:

„Začiatkom obdobia“: v prvých desiatich dňoch obdobia;

„V polovici mesiaca“:od 10. do 20. dňa mesiaca;

„V polovici štvrťroka“:v druhom mesiaci štvrťroka;

„Koncom obdobia“:v posledných desiatich dňoch obdobia;

„Ihneď“: pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch vybavených mechanizmom do desiatich dní, pri ostatných výrobkoch do piatich dní.

Predávajúci je povinný plniť v mieste určenom v zmluve. Ak v zmluve nie je určené miesto plnenia, je ním miesto, kde má predávajúci podľa tohto zákona odovzdať tovar.

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odovzdať na prepravu, miestom odovzdania tovaru je miesto, kde podľa okolností prípadu má začať táto preprava do miesta určenia podľa § 335.

Ak predávajúci nemá podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu do miesta určenia, je povinný odovzdať tovar v mieste, kde mal svoje sídlo (bydlisko) v čase uzavretia zmluvy. Ak však ide o tovar určený jednotlivo, miestom odovzdania tovaru je miesto, kde tovar bol v čase uzavretia zmluvy, pokiaľ bolo stranám známe. Ak ide o tovar určený podľa druhu, ktorý sa má dodať z určitého skladu alebo presne vymedzených zásob, alebo ktorý sa má vyrobiť na určitom mieste, miesto uskladňovania (výroby) je miestom odovzdania tovaru, pokiaľ bolo stranám v čase uzavretia zmluvy známe.

Ak predávajúci nedodal tovar v určenom čase plnenia a porušil tým zmluvu podstatným spôsobom (§ 236), kupujúci môže od zmluvy odstúpiť podľa § 235, ak to oznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu, najneskoršie však do 15 dní od určeného času plnenia.

Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje popri prípadoch uvedených v § 236 i porušenie zmluvy, pri ktorom sa včas neodovzdal tovar určený podľa druhu, trhová cena ktorého sa burzovne zaznamenáva.

Ak predávajúci nedodal tovar v určenom čase plnenia a porušil tým zmluvu nepodstatným spôsobom, kupujúci môže od zmluvy odstúpiť až po uplynutí lehoty dodatočne určenej predávajúcemu podľa § 237. Účinky odstúpenia nastanú až vtedy, ak predávajúci záväzok nesplní ani v tejto primeranej dodatočnej lehote a kupujúci mu po jej uplynutí oznámi, že od zmluvy odstupuje.

Ak lehota, ktorú kupujúci takto určil, nie je primeraná, predávajúci môže bez zbytočného odkladu kupujúcemu oznámiť, že dodá tovar až v primeranej lehote, ktorú sám určí; v prípade, že predávajúci tak neurobí, alebo ak určí neprimeranú lehotu, účinky odstúpenia od zmluvy kupujúcim nastanú až po márnom uplynutí primeranej lehoty.

Kupujúci môže odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že predávajúci nesplnil svoj záväzok včas, len dokiaľ mu predávajúci tovar neodovzdal.

Ak je v zmluve určené, že záväzok zo zmluvy zanikne alebo že kupujúci od zmluvy odstúpi, ak predávajúci záväzok nesplní v čase, ktorý je v zmluve presne určený, zanikne záväzkový vzťah začiatkom omeškania predávajúceho, okrem ak kupujúci predávajúcemu ihneď po začiatku omeškania oznámi, že na splnení zmluvy trvá. Zánikom záväzku zo zmluvy nastávajú tie isté účinky, ako keby kupujúci od zmluvy odstúpil.

Ak predávajúci dodá tovar predčasne, kupujúci môže odmietnuť tovar prevziať a požadovať, aby predávajúci tovar dodal v určenom čase plnenia, alebo plnenie prijať a požadovať náhradu škody vzniknutej mu predčasným plnením, ak si tento nárok pri prevzatí tovaru vyhradil.

Za odovzdanie tovaru sa považuje i jeho neskoré dodanie, ak do jeho uskutočnenia kupujúci neodstúpil od zmluvy, ako aj predčasné dodanie tovaru, ktorý kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o predčasnom dodaní dozvedel, neodmietol prevziať. Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

Ak predávajúci dodá tovar na inom než určenom mieste, platia primerane ustanovenia § 287 až 290.

Ak porušenie zmluvy spočíva iba na okolnostiach súvisiacich s prepravou tovaru, avšak tovar napriek tomu včas dôjde do miesta určenia, ide o nepodstatné porušenie zmluvy, pre ktoré kupujúci nemôže od zmluvy odstúpiť a má iba nárok na náhradu škody podľa ustanovení § 251 až 257.

Za odovzdanie tovaru sa považuje i dodanie tovaru na inom než určenom mieste, ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o takom dodaní dozvie, od zmluvy neodstúpi alebo ak od zmluvy nie je oprávnený odstúpiť. Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

Predávajúci je povinný dodať tovar v určenom množstve, akosti a vyhotovení.

Ak je akosť (vyhotovenie) tovaru určená podľa dohodnutej vzorky (predlohy), musí jej akosť (vyhotovenie) tovaru zodpovedať; o predaj podľa vzorky však nejde, ak predávajúci preukáže, že vzorka (predloha) boli použité iba pre orientáciu kupujúceho bez prevzatia záväzku, že tovar bude vzorke (predlohe) zodpovedať.

Ak je rozpor medzi vzorkou, podľa ktorej bola akosť (vyhotovenie) tovaru určená, a spôsobom, akým bola akosť (vyhotovenie) tovaru určená v zmluve, je rozhodujúca akosť (vyhotovenie) určená vzorkou (predlohou). Ak je pri tom akosť (vyhotovenie) určená rozdielnym spôsobom, avšak nie vo vzájomnom rozpore, musí mať tovar ako vlastnosti určené vzorkou (predlohou), tak uvedené v zmluve.

Strana, ktorej sa vzorka zverila, musí preukázať, že ide o vzorku rozhodujúcu pre určenie akosti (vyhotovenie) tovaru.

Tovar sa považuje za vadný, ak

Za vady tovaru nemožno považovať odchylky od množstva alebo akosti, ktoré sú pre kupujúceho bezvýznamné alebo ktoré pripúšťajú zvyklosti.

Rozhodujúcim časom pre posudzovanie akosti a množstva tovaru je čas prechodu nebezpečenstva škody na tovare (§ 380). Ak však k prechodu nebezpečenstva nedôjde pre včasné odstúpenie od zmluvy alebo uplatnenie nároku na náhradné dodanie [§ 305 ods. 1 písm. a)], je rozhodujúci čas, kedy by bolo došlo k prechodu tohto nebezpečenstva v prípade, že tovar by bol bez vád.

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z povahy tovaru, že jeho množstvo je určené iba približne, predávajúci je oprávnený sám určiť presné množstvo dodávaného tovaru, pokiaľ z okolností nevyplýva, že uvedené ustanovenie bolo do zmluvy zahrnuté vo výlučnom záujme kupujúceho. Rozdiel medzi množstvom približne určeným a množstvom skutočne dodaným nesmie byť, pokiaľ zo zvyklostí nevyplýva nič iné, viac ako 5% množstva tovaru uvedeného v zmluve, alebo 10%, ak sa predaj týka celého lodného nákladu.

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, ktoré boli alebo museli byť kupujúcemu pri obvyklej pozornosti známe pri uzavretí zmluvy.

Predávajúci však napriek tomu zodpovedá za vady tovaru, spočívajúce v tom, že tovar nemá vlastnosti, ktoré predávajúci kupujúcemu výslovne prisľúbil.

Ak predávajúci dodá tovar pred určeným časom plnenia alebo pred koncom dodacej lehoty, má právo až do konca určeného času plnenia dodať buď chýbajúci tovar alebo nový tovar zodpovedajúci zmluve alebo odstrániť vady dodaného tovaru. Nárok kupujúceho na náhradu škody spôsobenej vadami tovaru tým nie je dotknutý.

Kupujúci je povinný pri prechode nebezpečenstva škody na tovare sa presvedčiť o množstve a vlastnostiach dodaného tovaru.

Ak je pri preprave tovaru podľa § 335 miesto prechodu nebezpečenstva odlišné od miesta určenia odosielaného tovaru a kupujúci si neprehliadol alebo nedal prehliadnuť tovar pri prechode nebezpečenstva škody na tovare, kupujúci má povinnosť preukázať, že tovar mal vady zistené v mieste určenia už pri prechode nebezpečenstva škody na tovare.

Kupujúci, ktorý sa nepresvedčil o množstve a vlastnostiach tovaru dopravovaného podľa § 335 pri prechode nebezpečenstva škody na tovare, je povinný tak urobiť bez zbytočného odkladu po tom, keď tovar dôjde do miesta určenia.

Práva kupujúceho z vád tovaru zanikajú, ak ich kupujúci riadne neoznámi písomne predávajúcemu v lehote určenej zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po tom, keď vady tovaru mohli sa pri zachovaní odbornej starostlivosti zistiť pri včasnom prehliadnutí tovaru podľa § 302, prípadne § 303 ods.2. Práva z iných vád zanikajú, ak tieto vady kupujúci neoznámi písomne predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, keď sa mohli zistiť pri zachovaní odbornej starostlivosti, najneskoršie však do šiestich mesiacov od času dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia. Po uplynutí tejto lehoty sa nároky kupujúceho z vád tovaru ďalej zachovávajú, ak predávajúci o vadách tovaru v čase odovzdania tovaru vedel a kupujúci vady včas oznámil.

Oznámenie má obsahovať dostatočné označenie dodávky, ako aj povahy a rozsahu vád; oznámenie sa musí urobiť dobromyseľne.

Pri podstatnom porušení zmluvy (§ 236) môže kupujúci, ktorý riadne a včas oznámil predávajúcemu vady tovaru, buď

Odstránenie vád tovaru podľa odseku 1 písm.b) alebo vznik nároku na zľavu z kúpnej ceny podľa odseku 1 písm.c) alebo zánik práv z vád tovaru alebo uplynutie lehoty, počas ktorej možno nároky z vád tovaru na súde uplatniť, má pre nárok na náhradu škody a pre prechod nebezpečenstva škody na tovare tie isté právne následky ako dodanie náhradného tovaru bez vád. Ustanovenie § 380 tým nie je dotknuté.

Ak kupujúci uplatní niektorý z nárokov podľa § 305, nemôže už bez súhlasu predávajúceho uplatniť iný nárok. Ak však predávajúci neuspokojí v primeranej lehote kupujúcim uplatnené nároky uvedené v § 305 písm.a) alebo b), kupujúci môže uplatniť nároky uvedené v § 305 písm.c) alebo d).

Ak kupujúci nevyhlási bez zbytočného odkladu po oznámení vady, ktorý z nárokov z vád tovaru uplatňuje, môže uplatniť len nárok uvedený v § 305 písm.c).

Ak predávajúci dodal menšie množstvo tovaru alebo len časť tovaru a ak tým porušil zmluvu nepodstatným spôsobom, kupujúci je povinný určiť predávajúcemu na dodanie chýbajúceho tovaru dodatočnú primeranú lehotu.

Ak predávajúci porušil zmluvu nepodstatným spôsobom tým, že dodal tovar bez určených vlastností alebo že dodal iný tovar alebo tovar iného druhu, kupujúci je povinný určiť predávajúcemu primeranú dodatočnú lehotu a môže požadovať, aby v nej predávajúci dodal náhradný tovar za tovar vadný, alebo, aby vadný tovar opravil. Ak možno tovar opraviť, kupujúci nemôže požadovať dodanie náhradného tovaru, ak by s tým boli spojené pre kupujúceho neprimerane vyššie náklady ako pri oprave vadného tovaru. Opravu vád tovaru kupujúci nie je oprávnený požadovať, ak ide o tovar neopraviteľný, alebo ak s opravou vád by boli spojené pre predávajúceho neprimerane vyššie náklady ako pri dodaní náhradného tovaru. Ak kupujúci uplatní jeden z uvedených nárokov, nemôže bez súhlasu predávajúceho uplatňovať namiesto neho druhý nárok.

Dokiaľ kupujúci neurčil, ktorý z nárokov uvedených v predchádzajúcom odseku uplatňuje, môže predávajúci vady tovaru odstrániť tým, že buď dodá náhradný tovar bez vád, alebo vadné výrobky opraví; opraviť vadné výrobky môže len v prípade, že tým kupujúcemu nespôsobí značné náklady, alebo ak tieto náklady predávajúci uhradí priamo.

Ak predávajúci v primeranej dodatočnej lehote neodstráni vady tovaru podľa odsekov 1 alebo 2, kupujúci má nároky podľa ustanovení § 305 ods. 1 písm. c) a d). Ustanovenia § 289, § 305 ods. 2 a § 306 platia obdobne.

Ak predávajúci dodal časť tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávok, alebo ak iba časť dodaného tovaru nezodpovedala zmluve, kupujúci môže odstúpiť od zmluvy iba ohľadne tejto vadnej časti. Od celej zmluvy môže odstúpiť iba v prípade, že nesplnenie dodania tovaru ako celku predstavuje podstatné porušenie zmluvy. Ustanovenia § 305 až 307 nie sú tým dotknuté.

Ak sa tovar predá ako „stojí a leží“ (úhrnkom) predávajúci nezodpovedá za jeho vady, okrem ak tovar nemá vlastnosti, ktoré predávajúci výslovne prisľúbil alebo ktoré si kupujúci výslovne vymienil.

Popri nároku z vád tovaru kupujúci má nárok na náhradu škody.

Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov uvedených v § 305 až 307, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Kupujúci je povinný pri dodaní náhradného tovaru vrátiť predávajúcemu tovar nahradzovaný a je oprávnený požadovať od predávajúceho úhradu nákladov s tým spojených.

Ak predávajúci dodá kupujúcemu väčšie množstvo tovaru, ako bol podľa zmluvy povinný, kupujúci môže tento nadbytočný tovar buď prijať, alebo bez zbytočného odkladu odmietnuť. Ak nadbytočné množstvo tovaru bez zbytočného odkladu neodmietne, platí, že ho prijal. Pri odmietnutí nadbytočného množstva tovaru má kupujúci nárok na náhradu škody podľa § 251 až 257; pri jeho prijatí je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve.

Ak kupujúci neuplatní na súde nároky zo zodpovednosti za vady tovaru do šiestich mesiacov a nároky na náhradu škody spôsobenej vadami tovaru najneskoršie do jedného roka od času, keď bolo odoslané oznámenie o vadách podľa ustanovení § 304, nemožno už tieto práva uplatňovať na súde, okrem ak predávajúci o vadách tovaru v čase jeho odovzdania vedel.

Po uplynutí týchto lehôt kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny a na náhradu škody spôsobenej vadami tovaru iba námietkou proti nároku na zaplatenie kúpnej ceny vadného tovaru, ak včas a riadne vady oznámil (§ 304).

Ak predávajúci o vadách tovaru v čase jeho odovzdania vedel, nemožno práva kupujúceho z vád tovaru uplatniť na súde po uplynutí troch rokov od času dodania, prípadne dôjdenia tovaru do miesta určenia.

Uznanie záväzku zo zodpovednosti za vady tovaru nemá vplyv na plynutie lehôt ustanovených v odsekoch 1 až 3. Inak primerane platia ustanovenia o premlčaní.

Zárukou za akosť tovaru predávajúci berie na seba záväzok, že odovzdá tovar, ktorý bude po určitý čas spôsobilý na dohodnuté použitie, inak pre obvyklý účel, alebo ktorý po určitý čas zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

Záruku možno dohodnúť iba písomne.

V pochybnostiach sa počíta čas podľa odseku 1 od dodania tovaru, prípadne dôjdenia tovaru do miesta určenia.

Zodpovednosť zo záruky však nevzniká, ak nedostatok spôsobilosti tovaru alebo zachovania jeho vlastností, ktorých sa záruka týka, bol spôsobený tým, že sa s tovarom po jeho odovzdaní neodborne zaobchádzalo.

Pre oznámenie nedostatku spôsobilosti tovaru alebo nedostatku zachovania jeho vlastností, ako aj pre uplatnenie a vymáhanie nárokov zo zodpovednosti za poskytnutú záruku za akosť tovaru platia primerane ustanovenia o vadách tovaru; ak však nedostatky spôsobilosti alebo zachovania vlastností tovaru neboli predávajúcemu oznámené najneskoršie tri mesiace po skončení záručnej lehoty, práva zo záruky za akosť tovaru zanikajú.

Predávajúci je povinný podľa podmienok zmluvy, inak podľa obchodných zvyklostí odovzdať kupujúcemu i doklady vzťahujúce sa na predaný tovar. Odovzdanie dokladov sa musí uskutočniť s náležitou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po odovzdaní tovaru na mieste určenom v zmluve, inak v mieste odovzdania tovaru. Kupujúci je povinný riadne ponúknuté doklady prevziať.

Ak sú doklady, týkajúce sa prepravy, potrebné na prevzatie tovaru alebo pre voľné nakladanie s ním, treba takéto doklady odovzdať bez zbytočného odkladu po ich vydaní, a to na dohodnutom mieste, inak v mieste, kde sa má platiť kúpna cena.

Ak predávajúci podstatným spôsobom poruší zmluvu tým, že neodovzdá doklady včas alebo na určenom mieste, kupujúci je oprávnený určiť primeranú lehotu na odovzdanie s tým, že pri jej nedodržaní od zmluvy odstúpi.

Ak predávajúci tým, že neodovzdal doklady včas a na určenom mieste, porušil zmluvu nepodstatným spôsobom, kupujúci má iba nárok na náhradu škody.

Neodovzdanie dokladov včas podľa § 317,pokiaľ sú tieto doklady potrebné na prevzatie tovaru alebo pre voľné nakladanie s ním, prípadne na použitie tovaru, má tie isté právne účinky ako porušenie povinnosti predávajúceho včas odovzdať tovar.

Ak z účelu zmluvy známeho obidvom stranám pri uzavretí zmluvy nevyplýva niečo iné, považujú sa doklady týkajúce sa prepravy obstarávanej podľa § 335 predávajúcim za včas odovzdané, ak sa odovzdajú do času, keď tovar dôjde do miesta určenia alebo do času, keď tam podľa okolností prípadu mal dôjsť.

Predávajúci je povinný umožniť kupujúcemu, aby nadobudol vlastnícke právo neobmedzené právami iných osôb.

K nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru dochádza jeho odovzdaním na základe zmluvy.

Nadobudnutiu vlastníckeho práva nebráni, ak k odovzdaniu tovaru nedošlo len preto, že tovar mal vady.

Ak má predávajúci podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu alebo ak je predmetom zmluvy tovar prepravovaný, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až v čase, keď získal oprávnenie zásielkou nakladať.

Strany si môžu dohodnúť odchylný čas nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak však vlastnícke právo má prejsť na kupujúceho až po čase, keď by ho nadobudol podľa § 322 alebo 323, musí sa táto výhrada vlastníckeho práva dojednať písomne.

Ak sa zmluvou predávajúcemu prizná výhrada vlastníckeho práva a nie je dohodnuté, kedy má kupujúci vlastnícke právo nadobudnúť, má sa za to, že kupujúci sa stáva vlastníkom až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Kupujúci získava vlastnícke právo i vtedy, ak predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, okrem ak v čase, keď malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený tovarom nakladať.

Kupujúci nadobudne spolu s vlastníckym právom k tovaru i práva s týmto vlastníckym právom spojené, pokiaľ tieto práva nie sú obmedzené na predávajúceho.

Na kupujúceho prejdú s vlastníckym právom spojené povinnosti, o ktorých kupujúci pri nadobudnutí vlastníckeho práva vedel alebo vedieť musel.

Ak tovar kúpi niekoľko osôb spoločne, stávajú sa jeho spoluvlastníkmi. V pochybnostiach má sa za to, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.

To isté platí, ak vlastník predá iba časť veci.

Vlastník i spoluvlastník sú oprávnení domáhať sa ochrany proti tomu, kto ich neoprávnene ruší pri nakladaní tovarom podľa tohto zákona; najmä sa môžu domáhať vydania tovaru, ktorý je predmetom plnenia v právnom vzťahu upraveným týmto zákonom, od toho, kto ho neprávom zadržuje.

Obdobné právo patrí tomu, kto je oprávnený mať vec pre vlastníka.

Ak predávajúci nesplnil povinnosť ustanovenú mu v § 321 a kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru obmedzené právami iných osôb a toto obmedzenie zmluvou na seba neprevzal, alebo ak nenadobudol vlastnícke právo vôbec, tovar má právne vady.

Pri právnych vadách tovaru kupujúci je povinný upovedomiť bez zbytočného odkladu predávajúceho o uplatňovaných právach tretích osôb a môže žiadať, aby predávajúci v primeranej lehote právne vady odstránil.

Ak tak predávajúci v primeranej lehote neurobí, môže kupujúci, ktorý predávajúceho včas o právnych vadách tovaru upovedomil, požadovať dodanie náhradného tovaru bez právnych vád; pri podstatnom porušení zmluvy, alebo ak predávajúci nedodal v primeranej lehote náhradný tovar, kupujúci môže tiež od zmluvy odstúpiť.

Popri oprávneniach podľa predchádzajúcich odsekov kupujúci má nárok na náhradu škody spôsobenej právnymi vadami.

Ak kupujúci neuplatní na súde nárok na náhradný tovar bez právnych vád do šiestich mesiacov a nárok na náhradu škody do jedného roka od času uplatnenia práv tretích osôb, nastávajú obdobne účinky ustanovené v § 313.

Ustanovenia o právnych vadách použijú sa primerane i na prípady, keď užívanie tovaru alebo nakladanie s ním dotýka sa iných než vecných práv tretích osôb pôsobiacich i proti kupujúcemu, najmä práv súvisiacich s ochranou priemyslového vlastníctva.

Predávajúci je povinný obstarať vývozné povolenie, prípadne prevozné povolenie do miesta plnenia, pokiaľ sú tieto povolenia predpísané na uskutočnenie dodania v čase plnenia bez ohľadu na to, či boli predpísané i v čase uzavretia zmluvy.

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odovzdať na prepravu, je povinný uzavrieť potrebnú zmluvu o preprave tovaru obvyklými dopravnými prostriedkami a za obvyklých podmienok tak, aby doprava tovaru mohla sa uskutočniť až do miesta určenia určeného v zmluve. Ak nie je dohodnuté, z ktorého miesta sa má tovar odoslať, môže ho predávajúci odoslať z ktoréhokoľvek miesta krajiny pôvodu tovaru alebo krajiny, kde je tovar uskladnený, pokiaľ bola táto krajina stranám známa pri uzavretí zmluvy, inak z ktoréhokoľvek miesta krajiny, v ktorej má predávajúci svoje sídlo (bydlisko) v čase uzavretia zmluvy.

Ak má predávajúci odovzdať tovar na prepravu podľa odseku 1, a ak strany si nedohodli miesto určenia, má sa v pochybnostiach za to, že miestom určenia je miesto, v ktorom má kupujúci v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo (bydlisko).

Ak predávajúci nesplnením povinností ustanovených v § 335 porušil nepodstatným spôsobom zmluvnú povinnosť, kupujúci nemôže od zmluvy odstúpiť.

Ak o to požiada kupujúci, predávajúci je povinný poskytnúť kupujúcemu všetky údaje potrebné na poistenie dopravy, pokiaľ nemá poistenie dojednať podľa zmluvy sám.

Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať kupujúcemu doklady a poskytnúť údaje potrebné na uplatnenie nárokov kupujúceho voči dopravcovi.

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar.

Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Ak cena v zmluve nie je určená a ak nie je ustanovený ani spôsob jej určenia, a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 276 ods.2, kupujúci zaplatí cenu, ktorú predávajúci spravidla za ten istý tovar docieľoval v čase uzavretia zmluvy, inak zaplatí cenu primeranú cenám docieľovaným pri obdobnom tovare v čase uzavretia zmluvy za obdobných zmluvných podmienok. Pri opakujúcich sa dodávkach toho istého tovaru má sa za to, že tovar sa má dodať za tú istú cenu a za tých istých dodacích podmienok ako v predošlej dodávke, okrem ak sa od uzavretia predošlej zmluvy podstatným spôsobom zmenili dovozné ceny v krajine kupujúceho.

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v mene, v ktorej sa kúpna cena určila. V tej istej mene zmluvné strany v pochybnostiach platia náhradu škody vzniknutej z porušenia zmluvy.

Ak právne predpisy krajiny dlžníka alebo iné právne predpisy, ktoré sa majú použiť, bránia plateniu v mene uvedenej v odseku 1, dlžník je povinný nahradiť škodu, ktorá tým druhej strane vznikne.

Ak je kúpna cena dojednaná v určitej mene a kupujúci má podľa zmluvy alebo právnych predpisov platiť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci pomer platný v čase platenia kúpnej ceny. Ustanovenie § 341 ods.2 platí primerane.

Ak je kúpna cena určená v inej mene ako v mene štátu, v ktorom má sídlo (bydlisko) predávajúci, a ak sa vzájomný pomer týchto mien zmenil o viac ako 10 %, mení sa v rovnakom pomere i kúpna cena.

O tom, ktoré menové kurzy sú rozhodujúce, platí ustanovenie § 403 ods.2.

Ak je zlatý obsah menovej jednotky, v ktorej je kúpna cena určená, v čase platenia kúpnej ceny zmenený o viac ako 10 % v porovnaní so zlatým obsahom tejto jednotky v čase uzavretia zmluvy, mení sa v rovnakom pomere i kúpna cena.

Ak možno zároveň použiť ustanovenia § 343 a 344, použije sa to z obidvoch ustanovení, ktoré má za následok väčšiu zmenu kúpnej ceny.

Ustanovenia § 343 až 345 použijú sa primerane i v prípade premeny meny, v ktorej sa má kúpna cena platiť, na menu inú.

Ak je cena určená podľa váhy tovaru, v prípade pochybnosti rozhoduje čistá váha.

Dovozné clo a poplatky spojené s dovozom znáša kupujúci, zatiaľ čo vývozné clo a poplatky spojené s vývozom znáša predávajúci. Ak podľa zmluvy má predávajúci znášať dovozné clo alebo iné poplatky týkajúce sa dovozu tovaru a po uzavretí zmluvy dôjde k ich zvýšeniu, zvyšuje sa kúpna cena o rozdiel sadzieb platných v čase uzavretia zmluvy a v určenom čase plnenia, pokiaľ ju predávajúci skutočne zaplatil. To isté platí obdobne pri znížení dovozného cla a iných poplatkov, týkajúcich sa dovozu tovaru, ktoré má znášať predávajúci.

Kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu na svoj náklad a nebezpečenstvo na dohodnutom mieste, inak v mieste sídla (bydliska) predávajúceho. Ak po uzavretí zmluvy sa zmení sídlo (bydlisko) predávajúceho, predávajúci znáša zvýšené nebezpečenstvo a náklady doručenia kúpnej ceny, ktoré tým kupujúcemu vzniknú.

Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokumentov, miestom platenia je miesto odovzdania tovaru, prípadne dokumentov.

Osobitná výzva na zaplatenie kúpnej ceny nie je potrebná.

Ak sa má kúpna cena platiť akreditívom alebo šekom, považuje sa za zaplatenú až splnením záväzku peňažného ústavu z akreditívu alebo šeku voči predávajúcemu.

Ak kupujúci nezaplatil kúpnu cenu alebo jej časť podľa určených podmienok a porušil tým zmluvu podstatne, predávajúci môže kedykoľvek od zmluvy odstúpiť bez toho, že by bol povinný určiť kupujúcemu dodatočnú lehotu na platenie.

V pochybnostiach má sa za to, že včasné nezaplatenie kúpnej ceny je podstatným porušením zmluvy.

Ak kupujúci porušil tým, že nezaplatil kúpnu cenu alebo jej časť podľa určených podmienok, zmluvu nepodstatne, predávajúci je povinný poskytnúť kupujúcemu dodatočnú lehotu na platenie, po márnom uplynutí ktorej môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty alebo pred jej uplynutím môže však predávajúci od zmluvy odstúpiť, ak mu v súvislosti s omeškaním kupujúceho hrozia neúmerne vysoké náklady alebo značná škoda.

Predávajúci môže odstúpiť od zmluvy, len dokiaľ kupujúci nezaplatí kúpnu cenu.

Ak sa dohodlo zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny, kupujúci je povinný odovzdať predávajúcemu v dohodnutom čase alebo zodpovedajúcom účelu zmluvy, inak pred odovzdaním tovaru, všetky doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené podľa zmluvy.

Ak sa doklady ustanovené v § 353 neodovzdajú predávajúcemu včas, môže predávajúci odoprieť odovzdať tovar pred ich predložením. Ak sa tým podstatne poruší zmluva, predávajúci môže po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorú kupujúcemu poskytol, od zmluvy odstúpiť.

Ak je zabezpečenie, ktorého sa doklady týkajú, jediným zabezpečením zaplatenia kúpnej ceny, má sa za to, že zmluva bola porušená podstatným spôsobom.

Ak zaniklo zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny pred tým, ako predávajúci, ktorý je v omeškaní, svoj záväzok splnil, je kupujúci, ktorý nie je oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo ktorý toto svoje oprávnenie nevyužil, povinný obstarať nové zabezpečenie toho istého druhu. Výdavky s tým spojené je oprávnený požadovať od predávajúceho.

Pokiaľ kupujúci zaplatenie kúpnej ceny znovu nezabezpečí a nedostatok zabezpečenia by znamenal podstatné porušenie zmluvy, predávajúci môže odstúpiť od zmluvy a žiadna zo strán nemá nárok na náhradu škody pre nesplnenie zmluvy. Nárok na náhradu škody pre nesplnenie záväzku však má kupujúci, ak preukáže, že zriadenie nového zabezpečenia podľa odseku 1 bolo nemožné.

Pri platení kúpnej ceny alebo jej časti vopred považuje sa vopred zaplatená suma až do štvrtiny kúpnej ceny za závdavok.

Závdavok prepadne v prospech predávajúceho, ak záväzkový vzťah zanikol pre nezaplatenie kúpnej ceny alebo pre neprevzatie tovaru kupujúcim. Predávajúci môže požadovať náhradu škody, len pokiaľ presahuje výšku závdavku.

Kupujúci je povinný prevziať tovar a na tento účel včas poskytnúť spolupôsobenie potrebné na to, aby predávajúci mohol tovar odovzdať a po odovzdaní zariadiť všetko potrebné na prijatie tovaru.

Ak neposkytnutie potrebného spolupôsobenia alebo neprevzatie tovaru má povahu podstatného porušenia zmluvy alebo ak správanie kupujúceho spôsobí odôvodnené obavy predávajúceho, že kupujúci nezaplatí včas kúpnu cenu, môže predávajúci odstúpiť od zmluvy po márnom poskytnutí primeranej dodatočnej lehoty na prevzatie tovaru.

Kupujúci nemôže odmietnuť čiastočné plnenie, pokiaľ to neodporuje povahe tovaru alebo nie je v rozpore s účelom zmluvy, ktorý bol alebo musel byť predávajúcemu známy v čase uzavretia zmluvy.

Pokiaľ je kupujúci podľa zmluvy oprávnený určiť dodatočne po uzavretí zmluvy formu, veľkosť alebo iné vlastnosti tovaru (predaj podľa špecifikácie) a toto právo v dohodnutej, inak v primeranej lehote nevyužije, predávajúci mu môže poskytnúť na tento účel dodatočnú primeranú lehotu alebo navrhnúť vhodnú špecifikáciu. Ak kupujúci ani potom v primeranej lehote predávajúcemu potrebné údaje neoznámi, predávajúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo plniť podľa špecifikácie, ktorú sám kupujúcemu navrhol.

Kupujúci je povinný včas obstarať úradné povolenie, ktoré je potrebné na uskutočnenie dovozu tovaru alebo na zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom bez ohľadu na to, či nevyhnutnosť takéhoto úradného povolenia bola určená pred uzavretím zmluvy alebo po ňom. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, predávajúci je oprávnený po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty od zmluvy odstúpiť.

Ak nie je v zmluve o vzťahu medzi plnením kupujúceho a predávajúceho ustanovené nič iné, musí sa zaplatenie kúpnej ceny a odovzdanie tovaru uskutočniť súčasne; kupujúci však nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, pokiaľ mu bola odopretá možnosť preskúmať dodaný tovar.

Ak možno tovar prevziať alebo ním nakladať iba na základe dokladov, kupujúci je povinný kúpnu cenu zaplatiť pri ich prevzatí a nie je oprávnený odmietať zaplatenie kúpnej ceny z dôvodu, že si nemohol tovar prezrieť.

V prípadoch upravených v odseku 1 a 2 predávajúci je oprávnený odložiť odovzdanie tovaru, prípadne príslušných dokladov, až do zaplatenia kúpnej ceny a kupujúci je oprávnený odložiť zaplatenie kúpnej ceny až do času odovzdania tovaru alebo dokladov umožňujúcich nakladanie tovarom.

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odoslať do miesta určenia, ktoré nie je miestom odovzdania tovaru, a zaplatenie kúpnej ceny nie je určené na neskorší čas, ako je čas odovzdania tovaru, predávajúci môže odložiť odoslanie tovaru, dokiaľ sa mu kúpna cena nezaplatí, ak mu zmluva o preprave nezachováva právo nakladať tovarom počas dopravy. Ak zmluva o preprave predávajúcemu umožňuje nakladať tovarom počas prepravy, predávajúci môže odmietnuť vydanie tovaru v mieste určenia, dokiaľ sa mu kúpna cena nezaplatí.

Predávajúci môže odoprieť odovzdanie tovaru i v prípade, že sa malo uskutočniť pred zaplatením kúpnej ceny, ak majetkové pomery kupujúceho spôsobujú dôvodné obavy predávajúceho, že kúpna cena nebude včas zaplatená, okrem ak kupujúci poskytne dostatočné zabezpečenie riadneho zaplatenia kúpnej ceny.

To isté platí, ak kupujúci je v omeškaní s platením kúpnej ceny za iný tovar dodaný predávajúcim.

Ak sa predávajúci dozvedel až po odoslaní tovaru o skutočnosti oprávňujúcej ho odložiť odovzdanie tovaru môže požiadať toho, kto má tovar u seba v súvislosti s prepravou, aby tovar nevydával kupujúcemu, a to i v prípade,že kupujúci už dostal doklad, ktorý ho oprávňuje na prevzatie tovaru.

Toto oprávnenie predávajúci nemôže použiť, ak vydanie tovaru požaduje tretia osoba, ktorá riadnym spôsobom nadobudla doklad, na základe ktorého možno tovarom nakladať, okrem ak tretia osoba vedela alebo vedieť musela, že predávajúci je prevodom poškodzovaný.

Ak kupujúci je podľa zmluvy zaviazaný zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť pred odovzdaním tovaru, môže toto platenie odoprieť, ak majetkové pomery predávajúceho spôsobujú dôvodné obavy kupujúceho, že predávajúci tovar neodovzdá včas, okrem ak predávajúci mu poskytne dostatočnú zábezpeku.

Náklady spojené s odovzdaním tovaru uhrádza predávajúci; všetky ďalšie náklady idú na ťarchu kupujúceho.

Pri omeškaní kupujúceho s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny je predávajúci, dokiaľ od zmluvy neodstúpi, povinný sa postarať o bezpečné uloženie tovaru na účet a nebezpečenstvo kupujúceho; predávajúci je oprávnený odmietnuť vydanie takto uloženého tovaru kupujúcemu, dokiaľ sa mu neuhradia náklady spojené s uložením tovaru.

Kupujúci, ktorého povinnosť prijať tovar zanikla po jeho odoslaní, je povinný sa postarať o bezpečné uloženie tovaru na účet a nebezpečenstvo predávajúceho, ak získal právo tovarom nakladať a ak sa kupujúci môže postarať o uloženie tovaru bez zaplatenia kúpnej ceny. Kupujúci je povinný umožniť predávajúcemu, aby mohol tovarom nakladať.

Ak kupujúci dôvodne odmieta prevziať tovar, ktorý už dostal, je povinný sa postarať na účet a nebezpečenstvo predávajúceho o jeho bezpečné uloženie a v prípade potreby o zaslanie tovaru do miesta, ktoré mu oznámil predávajúci.

Kupujúci môže tovar uložený podľa odseku 1 alebo 2 predávajúcemu zadržiavať, pokiaľ sa mu neuhradia náklady spojené s uložením alebo odoslaním tovaru.

Strana, ktorá je povinná podľa ustanovení § 367 a 368 postarať sa o uloženie tovaru, môže tovar po predchádzajúcom upozornení druhej strany a márnom určení primeranej lehoty na jej účet aj predať.

Ak ide o tovar majúci bežnú cenu, môže strana, ktorá je povinná sa postarať o uloženie tovaru, dať ho predať iba na verejnej dražbe. Ostatný tovar môže predať z voľnej ruky; ak však druhá strana dokáže, že ten, kto tovar predal, mohol dosiahnuť vyššiu cenu, je oprávnená požadovať túto vyššiu cenu.

Ak bezprostredne hrozí značná škoda na tovare alebo ak ide o tovar, s uložením ktorého by boli spojené neprimerane vysoké náklady alebo iné ťažkosti, je osoba, ktorá má povinnosť tovar uložiť, povinná prikročiť k jeho predaju i bez predchádzajúceho upozornenia.

S vrátením kúpnej ceny predávajúci je povinný zaplatiť i úroky zo zaplatenej kúpnej ceny podľa úradnej eskontnej sadzby platnej na území, kde má svoje sídlo (bydlisko). Ak tam takáto sadzba nie je určená, predávajúci je povinný zaplatiť úrok vo výške ustanovenej v § 428.

Kupujúci nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nemôže predávajúcemu vrátiť tovar v stave, v akom mu bol dodaný.

V prípade § 373 písm. b) kupujúci stráca nárok na vrátenie kúpnej ceny zodpovedajúcej spotrebovanej, prípadne spracovanej časti tovaru, okrem ak použitie tovaru mu neprinieslo žiadny hospodársky prospech.

Ak nastane nemožnosť vrátiť tovar v stave, v akom bol kupujúcemu dodaný, až po jeho odstúpení od zmluvy, stane sa toto odstúpenie neúčinným, ak túto nemožnosť vrátenia tovaru spôsobil kupujúci alebo osoba, za ktorú zodpovedá.

Nárok kupujúceho na náhradu škody zostáva zachovaný, i keď kupujúci stratil podľa § 372 právo odstúpiť od zmluvy alebo sa toto odstúpenie stalo neúčinným (§ 375).

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má voči druhej strane nárok na náhradu škody zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou určenou v zmluve a bežnou cenou tovaru platnou v čase, keď mohla najskôr od zmluvy odstúpiť. Popri tom má odstúpivšia strana nárok na úhradu skutočných a účelne vynaložených nákladov vzniknutých jej z nesplnenia záväzku druhej strany.

Bežnou cenou sa rozumie cena platná na trhu, na ktorý by sa kupujúci za obvyklých okolností obrátil, aby kúpil, alebo predávajúci, aby predal dohodnutý tovar.

Ak však kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj a postupoval pri tom s náležitou starostlivosťou, pre výpočet škody je rozhodujúca cena pri náhradnom obchode skutočne docielená.

Ak predmetom zmluvy je tovar, ktorý nemá bežnú cenu, má strana, ktorá od zmluvy odstúpila, nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody.

Nárok na náhradu škody, určený podľa § 377, nesmie prevyšovať nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody podľa § 251 až 257.

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy, je povinná urobiť všetko, aby rozsah škody spôsobenej nesplnením zmluvy druhou stranou bol čo najmenší, najmä včas sa usilovať o náhradnú kúpu alebo náhradný predaj; inak má druhá strana nárok na primerané zníženie záväzku nahradiť škodu.

Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru bez ohľadu na čas, kedy kupujúci nadobúda vlastnícke právo, a bez ohľadu na to, či platnosť zmluvy je viazaná podmienkou. Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na tovare určenom podľa druhu prejde na kupujúceho pred odovzdaním tovaru, len ak je tento tovar v čase uzavretia zmluvy alebo pred určeným časom prechodu nebezpečenstva dostatočne oddelený a označený pre rozlíšenie od iného tovaru.

Ak nedôjde k odovzdaniu podľa odseku 1 len preto, že tovar má vady, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare v čase, v ktorom by k tomuto prechodu došlo, keby tovar vady nemal, ak kupujúci, hoci je na to oprávnený, bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi alebo nepožiada o dodanie náhradného tovaru alebo ak kupujúci takéto oprávnenie nemá; inak prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare dodaním náhradného tovaru bez vád.

Kupujúci, na ktorého prešlo nebezpečenstvo škody na tovare, je povinný zaplatiť plnú kúpnu cenu, ak došlo k strate, zničeniu, poškodeniu alebo znehodnoteniu tovaru po čase prechodu nebezpečenstva, a to bez ohľadu na to, z akých príčin škoda vznikla, okrem ak ju spôsobil predávajúci. Kupujúci nie je oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo uplatňovať nárok na náhradu škody, ak predávajúci nesplnil svoj záväzok pre škodu na tovare vzniknutú po prechode nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho.

Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho i vtedy, ak kupujúci je v omeškaní s prevzatím tovaru.

Na prechod nebezpečenstva podľa odseku 1 pri tovare určenom podľa druhu je potrebné, aby tovar bol oddelený od ostatného tovaru a zreteľne označený ako tovar určený na splnenie určitej zmluvy a aby predávajúci kupujúceho o spôsobe uloženia tovaru upovedomil.

Ak sa v čase uzavretia zmluvy tovar už prepravuje (tovar na ceste), prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho okamihom odovzdania tovaru prvému dopravcovi, ak sú zároveň splnené podmienky pre odovzdanie tovaru. Ak predávajúci pri uzavretí zmluvy vedel alebo musel vedieť, že už došlo ku škode na tovare, túto škodu znáša predávajúci.

Zmluvné dojednanie určujúce miesto, kam predávajúci uhradzuje dopravné náklady, neznamená v pochybnostiach určenie miesta prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

Pri zmiešaných hromadných zásielkach, ktoré obsahujú tovar určený pre niekoľko kupujúcich, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na každého z kupujúcich v pomere k jeho podielu na hromadnej zásielke, len čo došlo k odovzdaniu tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi; predávajúci je však povinný kupujúceho upovedomiť o odoslaní hromadnej zásielky.

Ak sa strany písomne dohodnú o zriadení práva späťkúpy, predávajúci je oprávnený požadovať od kupujúceho vrátenie predaného tovaru, ak sa kupujúcemu vráti kúpna cena.

Predávajúci musí vyhlásiť, že uplatňuje právo späťkúpy v tej istej forme, v akej sa uzavrela kúpna zmluva, a to, ak nie je dohodnuté nič iné, do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo späťkúpy zaniká.

Ak predávajúci využije právo späťkúpy, kupujúci musí vrátiť tovar bez zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej zmluvy.

Ak sa právo späťkúpy týka tovaru určeného podľa druhu, uplatnením tohto práva vzniká kupujúcemu záväzok vrátiť tovar toho istého druhu.

Ak sa právo späťkúpy týka tovaru jednotlivo určeného, kupujúci nesmie s tovarom nakladať takým spôsobom, ktorý by znemožňoval výkon práva späťkúpy, a je povinný vrátiť tovar, ktorý kúpil, v nezhoršenom stave.

Ak sa strany písomne dohodnú o zriadení práva späťpredaja, kupujúci môže tovar jednotlivo určený vrátiť a požadovať vrátenie kúpnej ceny; inak pre právo späťpredaja obdobne platia ustanovenia o práve späťkúpy.

Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predávajúci je oprávnený určiť po vyjadrení kupujúceho primeranú lehotu.

Ak došlo k odovzdaniu tovaru kupujúcemu, platí, len čo skúšobná doba uplynula, že kupujúci tovar schválil, pokiaľ v tejto dobe neoznámil predávajúcemu, že tovar odmieta. V ostatných prípadoch platí podmienka za zmarenú uplynutím skúšobnej doby, pokiaľ v nej kupujúci neoznámil predávajúcemu, že tovar schvaľuje.

Ak predávajúci uzavrie zmluvu s tým, že je oprávnený predať tovar inému kupujúcemu za výhodnejších podmienok, má sa za to, že zmluva sa uzavrela s odkladacou podmienkou. Zmluva nadobudne účinnosť, ak predávajúci neoznámi v dohodnutej lehote, alebo ak lehota nebola dohodnutá, v primeranej lehote danej kupujúcim, že hodlá tovar predať inému kupujúcemu za výhodnejších podmienok.

Či ide o predaj za výhodnejších podmienok, patrí posúdiť predávajúcemu a kupujúci nie je oprávnený požadovať preukaz o podmienkach zmluvy, ktoré s novým kupujúcim predávajúci dojednal. Predávajúci je oprávnený dať inému záujemcovi prednosť, i keby pôvodný kupujúci ponúkol podmienky rovnako výhodné alebo výhodnejšie, je však povinný preukázať, že tovar predal.

Ak kupujúci uzavrie zmluvu s tým, že je oprávnený kúpiť tovar toho istého druhu u iného predávajúceho za výhodnejších podmienok, na určenie práv a povinností strán platia obdobne ustanovenia o výhrade výhodnejšieho predaja.

Kto predá tovar s výhradou, že mu ho kupujúci ponúkne na kúpu, keby ho chcel predať, má predkupné právo.