Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a chemického priemyslu č. 34/1963 Zb. o hygienickej ochrane pred ionizujúcim žiarením a o hospodárení so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

Stále širšie využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na všetkých úsekoch národného hospodárstva, umožnené súčasným rozvojom vedy a techniky, vyžaduje, aby všetkým občanom, najmä osobám pracujúcim s týmito zdrojmi, bola zabezpečená zvýšená ochrana zdravia pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Preto sa touto vyhláškou určujú zásady hygienickej ochrany pred týmto žiarením a súčasne vytvárajú predpoklady pre bezpečné a účelné hospodárenie s rádioaktívnymi látkami.

V tejto vyhláške sa rozumie pod pojmom

„ionizujúce žiarenie“ - také elektromagnetické alebo korpuskulárne žiarenie, ktoré pri prechode hmotou vytvára priamo alebo nepriamo páry ionov; sem patrí najmä žiarenie gama, žiarenie röntgenové, častice alfa, beta a neutróny;

„zdroj žiarenia“ - rádioaktívny žiarič alebo zariadenie (prístroj), ktoré rádioaktívny žiarič obsahuje alebo pri ktorého prevádzke vzniká ionizujúce žiarenie o energii väčšej ako 5 kiloelektrónvoltov;

„rádioaktívny žiarič“ - akákoľvek rádioaktívna látka, ak jej špecifická aktivita a úhrnná aktivita prevyšujú v jednotlivých triedach tieto hodnoty:

Rozdelenie rádioaktívnych izotopov do jednotlivých tried je v prílohe 2;

„uzavretý žiarič“ - rádioaktívny žiarič bezpečne uzavretý v pevnom a neaktívnom puzdre, ktoré za predpokladaných podmienok použitia zachováva skúškami overenú tesnosť a nezávadnosť na povrchové zamorenie; uzavretý žiarič musí byť sprevádzaný osvedčením (§ 22);

„otvorený žiarič“ - rádioaktívny žiarič nevyhovujúci podmienkam uzavretého žiariča;

„rádioaktívne odpady“ - odpady obsahujúce rádioaktívne látky v miere prevyšujúcej pri tekutých odpadoch najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok v pitnej vode (tabuľka 1 v prílohe 1), pri plynných odpadoch desaťnásobok najvyšších prípustných koncentrácií vo vonkajšom ovzduší (tabuľka 1 v prílohe 1), pri tuhých odpadoch hodnoty špecifickej aktivity, uvedené v tomto paragrafe pre jednotlivé triedy rádioaktívnych izotopov;

„relatívna biologická účinnosť žiarenia“ - údaj, koľkokrát väčšie biologické pôsobenie má absorbovaná dávka určitého druhu žiarenia ako rovnako veľká absorbovaná dávka röntgenového žiarenia alebo žiarenia gama; udáva sa číslom;

„dávka žiarenia“ - absorbovaná dávka**) násobená relatívnou biologickou účinnosťou daného druhu žiarenia; vyjadruje sa v jednotkách rem;

„pracovisko so zdrojmi žiarenia“ - vymedzený priestor, v ktorom sa používa zdroj žiarenia a kde osoby tam pracujúce môžu byť vystavené dávke žiarenia prevyšujúcej 0,5 rem za rok, a to buď z vonkajšieho zdroja žiarenia, alebo z vnútornej kontaminácie rádioaktívnymi látkami.

Každý, kto používa zdroje žiarenia alebo kto môže svojou činnosťou ovplyvniť ich pôsobenie na ľudský organizmus, je povinný urobiť v medziach svojej pôsobnosti všetky opatrenia určené na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Je tiež povinný používať zdroje žiarenia len v najnutnejšom rozsahu a najmä sa starať o to, aby pracovníci i ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení účinkom ionizujúceho žiarenia a aby dávky tohto žiarenia alebo koncentrácie rádioaktívnych látok v životnom a pracovnom prostredí neprevýšili hodnoty určené v prílohe 1 tejto vyhlášky.

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže vyňať z pôsobnosti vyhlášky používanie niektorých zdrojov žiarenia, ktoré s ohľadom na spôsob, vyhotovenie a používanie zaručujú, že osoby, ktoré ich použijú, nebudú vystavené dávkam žiarenia vyšším ako 0,5 rem za rok.

Prácu so zdrojmi žiarenia môžu vykonávať iba osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov veku, sú pre túto prácu telesne i duševne spôsobilé a vyhovujú i ostatným podmienkam ustanoveným touto vyhláškou. Osoby staršie ako 16 rokov, pokiaľ nedovŕšili 18 rokov, prípadne vek, ktorý ustanovujú osobitné predpisy, môžu pracovať so zdrojmi žiarenia v rámci výučby, avšak len za zvláštnych podmienok, schválených na žiadosť príslušného ústredného orgánu hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky v spolupráci s Ústrednou radou odborov.

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia nesmú pracovať tehotné ženy; na pracoviskách s otvorenými žiaričmi nesmú pracovať ani dojčiace ženy. Ženy v generačnom období života nesmú byť zamestnávané prácami, pri ktorých je nebezpečenstvo ožiarenia dávkami prevyšujúcimi najvyššie prípustné hodnoty.

Predpisy, ktoré ustanovujú pre niektoré druhy práce, prípadne pre prácu žien, vyššiu vekovú hranicu alebo prísnejšie podmienky, ako je ustanovené touto vyhláškou, nie sú dotknuté.

Vedúci pracoviska preukáže pred začatím práce so zdrojmi žiarenia svoju odbornú spôsobilosť skúškou pred komisiou, ktorú ustanovuje krajský národný výbor v dohode s krajskou odborovou radou; komisii predsedá krajský hygienik, prípadne ním určený odborný pracovník hygienickej a protiepidemickej služby. Jej ďalšími členmi sú zástupca krajskej odborovej rady alebo krajského výboru príslušného odborového sväzu a odborníci z praxe. Komisia môže upustiť od vykonania skúšky u osôb, ktorých odborná spôsobilosť je nesporná. O skúške, prípadne o tom, že od skúšky bolo z uvedených dôvodov upustené, vydá komisia osvedčenie.

Pracovníci musia pred začatím práce so zdrojmi žiarenia a ďalej pravidelne najmenej raz za šesť mesiacov preukázať skúškou vedúcemu pracoviska odbornú spôsobilosť v bezpečnom zaobchádzaní so zdrojmi žiarenia pri plánovanom spôsobe ich používania. O skúške sa vykoná záznam, ktorý musí byť uložený na pracovisku.

Ak má orgán, ktorý vykonáva dozor (§ 28), pochybnosti o odbornej spôsobilosti osôb, ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia, môže im uložiť, aby sa podrobili preskúšaniu svojich znalostí pred komisiou uvedenou v odseku 1.

Skúškami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa zisťuje, či sú pracovníci oboznámení so spôsobmi ochrany proti druhu používaného alebo vznikajúceho ionizujúceho žiarenia pri práci, s bezpečnými spôsobmi zaobchádzania so zdrojmi žiarenia, s predpismi pre ochranu pred ionizujúcim žiarením na pracovisku, s pracovným poriadkom a so zásadami ochrany okolia pracoviska i postupu v nepredvídaných prípadoch.

Vedúci pracoviska, príp. vedúci závodu je povinný vylúčiť z ďalšej práce so zdrojmi žiarenia pracovníkov, ktorí závažným spôsobom porušujú predpisy pre ochranu pred ionizujúcim žiarením; na to sú oprávnené aj orgány vykonávajúce dozor (§ 28).

Pri výstavbe pracovísk so zdrojmi žiarenia musia sa dodržať všeobecné hygienické požiadavky ustanovené pre výstavbu priemyslových podnikov*) a požiadavky ustanovené záväznými technickými normami na vykonávanie ochrany pred ionizujúcim žiarením.

Stavebný materiál a konštrukcie stien, zástien a krytov a vybavenie a vnútorné rozmiestnenie pracoviska musia sa voliť tak, aby sa pri plánovanom spôsobe práce so zdrojmi žiarenia (včítane i predvídateľných nehôd) zabezpečila dostatočná ochrana osôb na pracovisku a osôb zdržujúcich sa v blízkosti pracoviska a aby sa podľa povahy pracoviska umožnila čo najrýchlejšia a najúčinnejšia očista pracoviska a osôb od rádioaktívnych látok.

Pracovisko musí byť vybavené všetkými potrebnými pomôckami pre ochranu pred ionizujúcim žiarením a dostatočným množstvom vhodných prístrojov pre meranie dávok alebo dávkových intenzít všetkých druhov žiarenia, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť. Pracovisko s otvorenými žiaričmi musí byť okrem toho vybavené prístrojmi pre meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovísk a osôb a v prípadoch bližšie vymedzených technickými normami a prístrojmi pre meranie koncentrácií rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk a v odpadových vodách.

Projektová dokumentácia pracovísk so zdrojmi žiarenia musí byť v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie všetkých okolností súvisiacich s ochranou pracovníkov a okolia pracoviska predložená na schválenie orgánom hygienickej a protiepidemickej služby a prejednaná s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Typové podklady pracovísk so zdrojmi žiarenia nesmú byť vydané bez kladného posudku hlavného hygienika Československej socialistickej republiky.

K trvalým prácam so zdrojmi žiarenia musia byť určené stále pracoviská so zdrojmi žiarenia. Prechodné práce so zdrojmi žiarenia, t. j. práce, ktoré majú byť vykonávané za krátku dobu, vopred vymedzenú, môžu byť vykonávané aj na bežných pracoviskách (prechodných pracoviskách), závod (zariadenie) však musí pre tieto práce vyhradiť potrebný priestor alebo iným opatrením zabezpečiť, aby pracovníci, ktorí so zdrojmi žiarenia priamo nepracujú, neboli vystavení ionizujúcemu žiareniu v hodnote prevyšujúcej 5 mrem za 8 hodín alebo koncentráciám rádioaktívnych látok vo vzduchu, prevyšujúcim desaťnásobok najvyšších prípustných koncentrácií týchto látok vo vonkajšom ovzduší (príloha 1). Prechodné práce s otvorenými žiaričmi môžu byť vykonávané iba tam, kde je zabezpečená dostatočná očista priestorov od rádioaktívnych látok a osobná očista pracovníkov, a zabezpečené, že nedôjde k rozšíreniu rádioaktivity do okolia.

Stále pracoviská so zdrojmi žiarenia a prechodné pracoviská s otvorenými žiaričmi môžu byť uvedené do prevádzky a zrušené len so súhlasom orgánov hygienickej a protiepidemickej služby. Zriadenie prechodných pracovísk s ostatnými zdrojmi žiarenia oznámi vedenie závodu (zariadenia) neodkladne krajskému hygienikovi. Súhlas s uvedením do prevádzky môže sa vydať až po ukončení všetkých stavebných a inštalačných prác, po dokonalom uprataní a po zabezpečení všetkých podmienok pre nezávadnú a bezpečnú prácu so zdrojmi žiarenia. Tieto pracoviská môžu byť zrušené len vtedy, ak sa preukáže, že zdroje žiarenia boli z pracoviska odstránené, a prípadne, že kontaminácia povrchov pracoviska rádioaktívnymi látkami bola znížená na prípustné hodnoty (§ 12). Súhlas s uvedením do prevádzky alebo so zrušením pracoviska sa vykonáva formou zápisnice o prehliadke, prípadne o premeraní pracoviska. Ustanovenie § 20 nie je tým dotknuté.

K uvedeniu stáleho pracoviska so zdrojmi žiarenia do prevádzky je potrebný tiež súhlas orgánov dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a orgánov požiarnej inšpekcie. Tiež všetky zamýšľané zmeny stavu, za ktorého bol vydaný súhlas s trvalou alebo prechodnou prevádzkou pracoviska so zdrojmi žiarenia, musia byť prejednané s týmito orgánmi.

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia sa dodržiavať všeobecné hygienické požiadavky, určené pre prevádzku a udržiavanie priemyslových podnikov.*)

Pri práci so zdrojmi žiarenia je potrebné zachovávať úzkostlivú čistotu a poriadok. Všetky pracovné úkony s týmito zdrojmi, najmä s rádioaktívnymi žiaričmi, musia sa vopred nacvičiť modelove bez zdroja žiarenia tak, aby ohrozenie žiarením pri práci bolo čo najmenšie.

Pred začatím prác, pri ktorých vzniká nebezpečenstvo vonkajšieho ožiarenia osôb, musí byť overená účinnosť ochrany meraním dávkových intenzít v mieste pobytu pracovníka. Táto kontrola musí byť pravidelne opakovaná, a to najmä pri zmenách v pracovnom postupe alebo v usporiadaní ochrany. Meranie osobných dávok žiarenia musí sa vykonávať vhodným spôsobom u všetkých pracujúcich tam, kde stupeň expozície je taký, že by mohol viesť k dávkam vyšším ako jedna desatina najvyšších prípustných dávok (príloha 1).

Ak dôjde na pracovisku ku zvýšeniu žiarenia alebo rozptylu rádioaktívnych látok (napr. pri nehode, poškodení uzavretých žiaričov, zlyhaní ochranných opatrení a pod.) je nevyhnutné:

Predmety, ktoré opúšťajú pracovisko so zdrojmi žiarenia (prístroje, nástroje, pracovné odevy a pod.) nesmú byť kontaminované na povrchu viac, ako je uvedené v odseku 1 písm. e). To sa nevzťahuje na predmety, ktoré opúšťajú pracovisko predpísaným spôsobom ako rádioaktívne odpady (§ 16 až 19).

Zdroje žiarenia, materiály, nástroje a pomôcky, ktoré sa používajú pri práci s týmito zdrojmi, obaly a dopravné prostriedky pre prepravu rádioaktívnych žiaričov, pracoviská a objekty pre prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou röntgenových pracovísk v zdravotníctve a predmetov na nich používaných musia sa označiť predpísaným varovným symbolom nebezpečenstva ionizujúceho žiarenia viditeľným na bezpečnú vzdialenosť.**)

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia byť uložené a nadriadeným orgánom a orgánom vykonávajúcim dozor (§ 28) na vyžiadanie predložené tieto doklady:

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musí byť na prístupnom mieste vyvesený pracovný poriadok a pokyny o postupe pri nehode (§ 12 ods. 1).

Zariadenia obsahujúce rádioaktívne žiariče a zariadenia, pri používaní ktorých vzniká ionizujúce žiarenie, nesmú sa sériove vyrábať, prípadne hromadne dovážať, ak nebol ich prototyp kladne posúdený hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky. Toto ustanovenie sa vzťahuje i na zariadenia, ktoré sa používajú pre prácu so zdrojmi žiarenia a ktorých konštrukcia môže ovplyvniť stupeň ochrany pred žiarením.

Zariadenia uvedené v odseku 1, pokiaľ sú určené pre prácu i mimo pracoviska so zdrojmi žiarenia, musia svojou konštrukciou, spôsobom inštalácie a spôsobom používania zabezpečovať, že osoby, ktoré ich budú používať, nebudú vystavené väčšiemu vonkajšiemu ožiareniu ako 0,5 rem za rok. Tieto zariadenia nesmú obsahovať otvorené žiariče.

Rádioaktívne žiariče musia sa prepravovať v pevných a nepriepustných obaloch, ktoré zabraňujú úniku obsahu za predvídateľných okolností. Obaly, v ktorých sa rádioaktívne žiariče prepravujú, musia sa vhodne označiť; na povrchu nesmú byť kontaminované.

Preprava rádioaktívnych žiaričov medzi miestne odlúčenými pracoviskami, pokiaľ sa nevykonáva prostriedkami hromadnej prepravy (odsek 5), musí sa vykonávať motorovým dvojstopovým vozidlom vybaveným tak, aby bola počas prepravy vylúčená strata žiariča.

Otvorené žiariče môžu sa prepravovať najmenej vo dvoch bezpečne uzavretých ochranných obaloch. Pri preprave otvorených tekutých žiaričov musí sa medzi oba ochranné obaly umiestniť náplň z vhodného materiálu, ktorý je schopný absorbovať celé množstvo prepravovanej rádioaktívnej látky.

Na mieste vodiča, prípadne iných osôb, ktoré sa prepravujú súčasne s rádioaktívnymi žiaričmi, nesmie intenzita žiarenia prekročiť 50 mrem za 8 hodín. Ak však ide o osoby, ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia alebo ktoré rádioaktívne látky pravidelne prevážajú, musí sa zabezpečiť, aby sa u nich neprekročili najvyššie prípustné dávky žiarenia pre pracujúcich so zdrojmi žiarenia (príloha 1); na tieto osoby sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky týkajúce sa pracujúcich so zdrojmi žiarenia.

Podrobnosti o preprave rádioaktívnych látok v prostriedkoch hromadnej prepravy a poštou upraví Ministerstvo dopravy a Ústredná správa spojov v dohode s hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky.

Závody (zariadenia) nesmú bez súhlasu orgánov hygienickej a protiepidemickej služby vypúšťať do ovzdušia rádioaktívne žiariče a rádioaktívne odpady alebo ich ukladať do pôdy; súhlas na ukladanie týchto žiaričov do pôdy vydávajú orgány hygienickej a protiepidemickej služby v dohode s vodohospodárskymi orgánmi. Odstraňovať rádioaktívne odpady vypúšťaním do vôd možno len s povolením vodohospodárskych orgánov podľa predpisov o vodnom hospodárstve.*)

Základným vodidlom pri rozhodovaní orgánov podľa odseku 1 je nutnosť zabezpečiť, aby ovzdušie okolia, v ktorom žije obyvateľstvo a v ktorom sa nachádzajú požívatiny a pitné vody, ako aj vody povrchové boli znečisťované rádioaktívnymi látkami čo najmenej a aby v žiadnom prípade neboli v dôsledku používania zdrojov žiarenia znečistené nad prípustné hodnoty (príloha 1). V povrchových vodách sú najvyššie prípustné koncentrácie rádioizotopov rovnaké ako v pitnej vode. Akékoľvek ohrozovanie podzemných zdrojov pitných vôd rádioaktívnym znečisťovaním je neprípustné.

Spôsob zneškodňovania rádioaktívnych odpadov, či už vznikajú na pracoviskách so zdrojmi žiarenia alebo iným spôsobom (napr. pri nehode), schvaľujú orgány hygienickej a protiepidemickej služby, a ak ide o odpady tekuté alebo ak je zneškodňovaním ovplyvnená akosť vody, vodohospodárske orgány v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

Závod (zariadenie), pri činnosti ktorého môže byť okolie ohrozené náhlym rozptýlením rádioaktívnych látok, je povinný pred začatím prevádzky vypracovať plán účinných opatrení na rýchle odstránenie následkov nehody, ku ktorej by mohlo dôjsť, a zabezpečiť ho v spolupráci s okresným národným výborom, krajským hygienikom, krajskou správou Ministerstva vnútra - správou Verejnej bezpečnosti a s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Všetky takéto nehody je potrebné neodkladne oznámiť týmto orgánom, a pokiaľ dôjde k ovplyvneniu podzemných a povrchových vôd, aj príslušnému vodohospodárskemu orgánu.

Rádioaktívne odpady sa nesmú vypúšťať priamo do povrchových vôd.

Pri posudzovaní tekutých rádioaktívnych odpadov berie sa do úvahy iba ich aktivita spôsobená v závode. Pre zníženie rádioaktivity odpadových vôd pred vypúšťaním zo závodu sa pripúšťa ich riedenie len inými odpadovými vodami.

Do verejnej kanalizácie sa môžu vypúšťať rádioaktívne odpady s koncentráciou rádioaktívnych látok, ktorá neprevyšuje stonásobok najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v pitnej vode, a to len vtedy, ak sa zabezpečí najmenej stonásobné zriedenie týchto odpadových vôd pri bezdažďovom odtoku ešte pred vyústením kanalizácie do čistiacej stanice alebo do povrchového vodotoku. Ak je zabezpečené len nižšie riedenie odpadových vôd pred vyústením do kanalizácie, musí byť koncentrácia rádioaktívnych látok v odpadoch úmerne nižšia.

Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na odpady vypúšťané do verejnej kanalizácie z kanalizácie závodu alebo zariadenia (napr. nemocnice). V takom prípade musí byť úsek závodnej kanalizácie, v ktorom prechádzajú odpady o vyššej aktivite, ako je stonásobok najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v pitnej vode, zvlášť označený v pláne kanalizácie zariadenia ako „aktívna kanalizácia“ a práce a opravy sa musia na ňom vykonávať výlučne pod dozimetrickou kontrolou.

S kalom, ktorý vzniká v čistiarenských zariadeniach, musí sa zaobchádzať ako s rádioaktívnym odpadom, ak prevyšuje jeho špecifická a úhrnná aktivita hodnoty ustanovené v § 2.

Vodohospodárske orgány môžu pri tekutých odpadoch povoliť v dohode s krajským hygienikom vo zvlášť odôvodnených prípadoch výnimku z ustanovenia odseku 1; koncentrácie odpadov však nesmú v týchto prípadoch prevyšovať desaťnásobok najvyššej prípustnej koncentrácie v pitnej vode. Ináč môže odchýlky od ustanovení predchádzajúcich odsekov povoliť krajský hygienik v dohode s príslušným vodohospodárskym orgánom. Ustanovenie § 16 ods. 2 nie je tým dotknuté.

Rádioaktívne odpady, ktoré sa neodstránia podľa predchádzajúcich ustanovení alebo uskladnením na pracovisku, ako sú koncentrované tekuté odpady, znečistený filtračný materiál a kontaminované predmety, musia sa vhodne upraviť a odviesť do ústredného odpadišťa. Výnimky povoľuje v odôvodnených prípadoch krajský hygienik.

Odvoz a uskladnenie rádioaktívnych odpadov na ústrednom odpadišti zabezpečuje Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia, ktorú tým poverí Ministerstvo chemického priemyslu. Spôsob a podmienky odovzdávania rádioaktívnych odpadov pre odvoz určí tento ústav so súhlasom hlavného hygienika Československej socialistickej republiky.

Každý, kto ukladá alebo ešte pred účinnosťou tejto vyhlášky uložil rádioaktívne odpady do zeme, je povinný neodkladne oznámiť miesto uloženia odpadu, jeho množstvo a druh krajskému národnému výboru, ktorý tieto údaje eviduje, prípadne vykonáva ďalšie opatrenia.

Na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov a na používanie zdrojov žiarenia je potrebné osobitné povolenie krajského hygienika.*) Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky je oprávnený rozšíriť platnosť povolenia na používanie zdrojov žiarenia pre viac krajov alebo pre všetky kraje.

V jednom povolení môže sa spojiť oprávnenie ako na odber a skladovanie, tak aj na používanie zdrojov žiarenia. Na pravidelný a plánovaný odber zdrojov žiarenia od Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov môže sa vydať jedno povolenie na celé plánované množstvo a pre všetky čiastkové odbery v tom istom roku.

Povolenie podľa odseku 1 musí mať i organizácia, ktorej bolo udelené oprávnenie na výrobu a distribúciu rádioaktívnych žiaričov (§ 26 ods. 1).

Ustanovenie odseku 1 sa netýka Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov a Ústavu jadrového výskumu Československej akadémie vied.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odber, skladovanie a používanie

Závody (zariadenia), ktoré používajú žiariče uvedené v odseku 5 písm. a) alebo ich skladujú, sú povinné toto ohlásiť do 30 dní krajskému hygienikovi.

Povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov môže sa vydať len vtedy, ak je zaručená ich bezpečná preprava a bezpečné uskladnenie. V povolení sa musí uviesť druh, množstvo a forma odoberaných (skladovaných) rádioaktívnych látok, ako aj označenie a presná adresa organizácie a mená osôb, ktoré za odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov zodpovedajú.

Povolenie na používanie zdrojov žiarenia smie sa vydať len vtedy, ak sa splnia všetky podmienky pre bezpečné zaobchádzanie s nimi. V povolení sa musí určiť na aký účel, za akých podmienok a na akú dobu sa vydáva, a musí sa uviesť druh zdroja žiarenia, prípadne jeho aktivita, označenie miesta použitia a meno zodpovedného vedúceho pracoviska.

Povolenie podľa § 20 ods. 1 môže sa odobrať, ak sa zistia závažné nedostatky v skladovaní, v používaní alebo v evidencii zdrojov žiarenia. Povolenie stráca platnosť, ak dôjde ku zmene podmienok, za ktorých sa udelilo; v pochybnostiach rozhoduje krajský hygienik.

Uzavretý žiarič sa musí opatriť značkou a výrobným číslom a sprevádzať osvedčením, pokiaľ v osobitných prípadoch nie je toto označenie a osvedčenie nahradené osvedčením hromadným; ak sa nevyhovie týmto podmienkam, žiarič sa považuje za otvorený.

Osvedčenie uzavretého žiariča obsahuje

Uzavreté žiariče, ktoré z technických dôvodov nemôžu sa opatriť značkou a výrobným číslom (niektoré lekárske rádiofory), musia sa opatriť hromadným osvedčením. Toto hromadné osvedčenie sa vystavuje pre všetky žiariče toho istého typu a tej istej veľkosti, ktoré obsahujú rovnaké množstvo tej istej rádioaktívnej látky a sú v držaní tej istej organizácie. Hromadné osvedčenie obsahuje údaje uvedené v odseku 2, pričom namiesto údajov o výrobnom čísle a značke [písmeno d)] sa uvádza počet jednotlivých žiaričov, pre ktoré je toto osvedčenie vystavené.

Osvedčenie uzavretého žiariča vydáva Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov alebo iná organizácia, ktorá je oprávnená na výrobu a distribúciu uzavretých žiaričov podľa § 26. Ak ide o dovezené uzavreté žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný obstarať u zahraničného dodávateľa údaje pre vystavenie osvedčenia uvedené v odseku 2 písm. b) až d) a f) až i) podľa možnosti aj písm. e). Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov, prípadne iná poverená organizácia vedie evidenciu o vydaných osvedčeniach.

Otvorený žiarič musí byť pri odovzdávaní sprevádzaný osvedčením o povahe rádioaktívnej látky.

Osvedčenie otvoreného žiariča obsahuje:

Osvedčenie otvoreného žiariča vystavuje Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov alebo iná organizácia, ktorá otvorený žiarič odovzdáva. Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia odovzdávajúca otvorené žiariče vedie evidenciu o vydaných osvedčeniach. Ak ide o dovezené otvorené žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný obstarať od zahraničného dodávateľa údaje pre vystavenie osvedčenia uvedené v odseku 2 písm. b) až d).

Závody (zariadenia) sú povinné viesť evidenciu o príjme, pohybe a použití rádioaktívnych žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 5, zaznamenávať údaje o ich zneškodňovaní a ihneď hlásiť nadobudnutie každého takého žiariča Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.

Celoštátnu evidenciu o dovoze, vývoze a pohybe týchto rádioaktívnych žiaričov v Československej socialistickej republike vedie Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podľa svojich záznamov o dodávkach rádioaktívnych látok a podľa hlásenia výrobných, distribučných, vývozných a iných organizácií.

Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podáva orgánom hygienickej a protiepidemickej služby najmenej štvrťročne zprávu o dodávkach a iných prevodoch evidovaných žiaričov.

Dovoz rádioaktívneho žiariča môže sa uskutočniť len ak má dovážajúca organizácia povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov podľa § 20 alebo ak je zabezpečená priama preprava k odberateľovi, ktorý má povolenie na odber rádioaktívneho žiariča podľa toho istého ustanovenia, alebo do Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.

Každý uskutočnený dovoz rádioaktívnych žiaričov, ako aj prístrojov alebo zariadení s priloženými alebo zamontovanými rádioaktívnymi žiaričmi oznámi dovážajúci podnik Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov a súčasne obstará osvedčenie podľa § 22 alebo 23.

Dovážajúci podnik zahraničného obchodu musí viesť presné záznamy o dovoze, skladovaní a odovzdávaní rádioaktívnych žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 5.

Rádioaktívne žiariče môžu vyrábať a distribuovať a uzavreté žiariče pripravovať, upravovať, opravovať a distribuovať len Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov a organizácie, ktorým na to dá oprávnenie Ministerstvo chemického priemyslu v dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

Rádioaktívne žiariče môžu sa vydať len organizáciám, ktoré majú povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov (§ 20).*)

Držitelia rádioaktívnych žiaričov, pokiaľ nemajú oprávnenie na ich distribúciu, môžu odovzdať rádioaktívne žiariče inej organizácii len po predchádzajúcom upovedomení krajského hygienika, ktorý im vydal povolenie podľa § 20.

Nevyužité rádioaktívne žiariče musí držiteľ neodkladne hlásiť krajskému hygienikovi a Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.

Za nevyužité sa považujú rádioaktívne žiariče, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa § 20 a

V pochybnostiach, či sa má niektorý rádioaktívny žiarič považovať za nevyužitý, rozhoduje v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. b) a c) orgán nadriadený závodu (zariadeniu), ktorý taký žiarič skladuje, a v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. d) a e) krajský hygienik.

Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov vykonáva po vypočutí orgánu nadriadeného držiteľovi nevyužitého rádioaktívneho žiariča potrebné opatrenia pre jeho využitie. Držiteľ nevyužitého rádioaktívneho žiariča je povinný ho prenechať podľa pokynu Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov v určenej lehote určenému odberateľovi, a to za cenu podľa platných cenových predpisov. Medzi organizáciami štátneho socialistického sektora sa deje prevod podľa predpisov o správe národného majetku; ak je držiteľ fyzická osoba, platia tu ustanovenia o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov organizáciami socialistického sektora.*) Ustanovenie § 20 ods. 1 tým nie je dotknuté.

Pokiaľ pre niektoré rádioaktívne žiariče niet ďalšieho použitia, určí Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov v dohode s krajským hygienikom ich bezpečné uloženie alebo zneškodnenie.

Dozor nad dodržiavaním potrebných opatrení chrániacich zdravie osôb pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej služby v spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi, so Štátnou vodohospodárskou inšpekciou a s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

Orgány vykonávajúce dozor podľa odseku 1 sú oprávnené vstupovať do všetkých objektov, kde sa nachádzajú zdroje žiarenia, nahliadať do predpísaných dokladov a vyžadovať vykonanie potrebných vyšetrení. Pritom orgány hygienickej a protiepidemickej služby sú oprávnené vykonávať potrebné merania a odoberať v potrebnom rozsahu vzorky; môžu tiež zhabať zdroje žiarenia, ktoré sa používajú v rozpore s ustanoveniami tejto vyhlášky, alebo nariadiť ich zneškodnenie a nariadiť vyradenie osôb, ktorých zdravotný stav alebo počínanie by mohlo narušiť ich vlastné zdravie a bezpečnosť alebo zdravie a bezpečnosť ďalších osôb.

Orgány vykonávajúce kontrolu pracovísk so zdrojmi žiarenia sú povinné dodržiavať pritom zásady ochrany pred ionizujúcim žiarením.

V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva národnej obrany vykonáva úlohy hygienickej a protiepidemickej služby Vojenský ústav hygieny, epidemiológie a mikrobiológie v Prahe. Pokiaľ ide o ochranu vonkajšieho prostredia, vykonáva tento ústav svoju pôsobnosť v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra vykonávajú dozor podľa § 28 orgány hygienickej a protiepidemickej služby v dohode s príslušnými orgánmi Ministerstva vnútra.

Na železniciach vykonávajú dozor nad pracoviskami so zdrojmi žiarenia orgány hygienickej a protiepidemickej služby v úzkej spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného zdravotníctva. Dozor nad prepravou rádioaktívnych látok na železniciach vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného zdravotníctva v spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

Pokiaľ nie je v tejto vyhláške ináč ustanovené, povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z jej ustanovení Ministerstvo zdravotníctva. Ak ide o ustanovenia § 20 až 25 a 27, robí tak v dohode s Ministerstvom chemického priemyslu, a ak ide o ustanovenia § 17 a 18, v dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže podľa nových poznatkov vedy v ochrane pred žiarením meniť najvyššie prípustné hodnoty ustanovené v prílohe 1 alebo určiť zmeny a doplnky v zaradení rádioizotopov do tried (skupín).

Podrobnosti o požiadavkách na ochranu pred ionizujúcim žiarením pri jednotlivých spôsoboch využitia zdrojov žiarenia sú upravené osobitnými predpismi.**)

Zrušuje sa

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1963.