Vyhláška Ministerstva financií na vykonanie zákona č. 25/1964 Zb. o notárskych poplatkoch

Predmet a sadzby poplatkov sú uvedené v sadzobníku I (príloha 1).

Ak je za notársky úkon, predmetom ktorého je nehnuteľnosť, určený poplatok podľa ceny nehnuteľnosti, základom poplatku je cena, za ktorú by sa mohla nehnuteľnosť predať v mieste, kde v čase úkonu nehnuteľnosť je.

Ak je poplatok za niekoľko čiastkových úkonov určený podľa ceny predmetu notárskeho úkonu, rozumie sa tým cena, za ktorú by sa mohol predmet predať v čase posledného čiastkového úkonu.

Pri zmluvách o výmene nehnuteľností je základom poplatku cena nehnuteľnosti, ktorá má vyššiu cenu.

Ak je predmetom notárskeho úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o plnenie na čas neurčitý, na čas života alebo na čas dlhší ako päť rokov, považuje sa za jeho cenu päťnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

Ak nemožno cenu predmetu notárskeho úkonu určiť, základom poplatku je cena 3 000,- Kčs.

Od poplatku za úkony sú oslobodené československý štát, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy a úkony týkajúce sa prevodu majetku na socialistické organizácie.

K prevodu, prípadne k prechodu (ďalej len „prevod“) vlastníctva nehnuteľností dochádza najmä na základe zmlúv, rozhodnutí štátnych orgánov a dohôd.

Nehnuteľnosťou sa rozumie i jej príslušenstvo.

Prevod nehnuteľnosti je odplatný vtedy, ak sa zistí, že odplata za nehnuteľnosť sa skutočne poskytla, alebo že je nadobúdateľ zaviazaný ju poskytnúť.

Nie je rozhodujúce, v akom plnení odplata záleží.

Ak nadobúda spoluvlastník pri reálnom rozdelení spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov nehnuteľnosť v cene prevyšujúcej hodnotu jeho podielu, považuje sa nadobudnutie nehnuteľnosti nad túto hranicu, pokiaľ je odplatné, za odplatný prevod nehnuteľnosti.

Základom poplatku je súhrn odplát za všetky nehnuteľnosti prevádzané medzi tým istým prevodcom a nadobúdateľom.

Ak sa vymieňajú dve nehnuteľnosti, považujú sa prevody oboch nehnuteľností za jeden prevod. Poplatok sa vyberá z prevodu tej nehnuteľnosti, z prevodu ktorej je poplatok vyšší, a zo základu, ktorým je cena druhej nehnuteľnosti, uvedená v § 6 ods. 3 zákona, zvýšená o prípadnú inú odplatu.

Pre zistenie základu poplatku je rozhodujúci stav ku dňu, ktorým vlastníctvo k nehnuteľnosti prešlo.

Ustanovenie § 2 ods. 4 o určení ceny opakujúceho sa plnenia platí obdobne.

Sadzby poplatku sú uvedené v sadzobníku II (príloha 2).

Výmena pozemkov užívaných pre pôdohospodársku výrobu je oslobodená od poplatkov, ak ich cena je rovnaká a ak príslušný orgán potvrdí, že výmenou bolo docielené zaokrúhlenie pozemkov aspoň jedného z účastníkov výmeny; ak sa vymieňajú pozemky o nerovnakej cene, platí sa poplatok len z rozdielu ceny.

Majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky a iné práva, či už sa získavajú dedením alebo ináč sa nadobúdajú bezodplatne úmrtím občana.

Predmetom poplatku je i majetok, pokiaľ ho poručiteľ bezodplatne previedol v troch mesiacoch pred svojou smrťou na toho, kto sa stal dedičom; zaplatený poplatok z darovania sa od poplatku z dedičstva odpočíta.

Z nehnuteľného majetku, ktorý je v tuzemsku, vyberá sa poplatok bez zreteľa na štátnu príslušnosť alebo bydlisko poručiteľa; z nehnuteľného majetku, ktorý je v cudzine, poplatok sa nevyberá.

Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti československým štátnym občanom, poplatok sa vyberá zo všetkého jeho hnuteľného majetku, aj keď majetok je v cudzine. Ak poručiteľ nebol v čase svojej smrti československým štátnym občanom, vyberá sa poplatok z jeho hnuteľného majetku, pokiaľ je v tuzemsku.

Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje niečo iné.

Základom poplatku je cena dedičského podielu každého dediča po zrážke poručiteľových dlhov a ceny jeho iných povinností pripadajúcich na dediča a zistených, prípadne dedičovi uložených, v konaní o dedičstve podľa notárskeho poriadku,*) ako aj po zrážke dedičskej dávky, ktorá sa musí preukázateľne platiť inému štátu z majetku, ktorý je v cudzine a ktorý bol tiež predmetom poplatku.

Ustanovenie § 2 ods. 4 o určení ceny opakujúceho sa plnenia platí obdobne.

Ak štátne notárstvo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní alebo ak štátne notárstvo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, platí, že stav takto vytvorený nastal už v čase poručiteľovej smrti (§ 12 ods. 2 zákona).

Do základu poplatku sa nezapočítava cena zdedených hospodárskych budov a pozemkov, ktoré sú združené v jednotnom roľníckom družstve alebo ktoré nadobúdateľ do jedného roku po nadobudnutí dedičstva združí do jednotného roľníckeho družstva, a ďalej cena zdedených hospodárskych budov a pozemkov, ktoré sú v bezodplatnom užívaní socialistickej pôdohospodárskej organizácie, alebo ktoré nadobúdateľ do jedného roka po nadobudnutí dedičstva odovzdá do bezodplatného užívania socialistickej pôdohospodárskej organizácie. Poplatník je však povinný poplatok doplatiť, ak mu bude do troch rokov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nadobudol dedičstvo, vrátené užívanie hospodárskych budov a pozemkov, cena ktorých bola zo základu poplatku vylúčená, prípadne ak sa mu v tejto lehote vydelia náhradné pozemky. Poplatník je povinný ohlásiť štátnemu notárstvu v lehote tridsiatich dní vznik okolností rozhodujúcich pre dovyrubenie poplatku pod následkami uvedenými v § 15 ods. 2 zákona.

Ak je preberateľ pôdohospodárskeho podniku združeného na spoločné hospodárenie v jednotnom roľníckom družstve členom jednotného roľníckeho družstva a pri vyporiadaní dedičstva sa zaviaže vyplatiť dedičské podiely ustupujúcim dedičom len v prípade, že prestane byť členom družstva, upustí sa od vyrubenia poplatku z dedičských podielov (ich častí) takto podmienených. Od vyrubenia poplatku možno upustiť len pokiaľ sa výplata týka majetku združeného v jednotnom roľníckom družstve. Poplatok sa vyrubí len vtedy, ak sa splní podmienka. Splnenie podmienky poplatník je povinný ohlásiť štátnemu notárstvu (§ 15 zákona). Záväzok vyplatiť dedičský podiel, z ktorého sa podľa tohto ustanovenia poplatok z dedičstva nevyrubí, nie je pri vyrubení poplatku preberateľovi odpočitateľnou položkou z majetku, ktorý nie je združený v jednotnom roľníckom družstve.

Sadzby poplatku z dedičstva sú uvedené v sadzobníku III (príloha 3).

Poplatník je povinný ohlásiť na vyrubenie poplatku v lehote ustanovenej zákonom i majetok, ktorý štátne notárstvo v konaní o dedičstvo neprejednáva.

Ohlásenie nie je potrebné, ak bola v lehote uvedenej v odseku 1 spísaná podľa predpisov notárskeho poriadku zápisnica o predbežnom vyšetrení alebo zápisnica o prejednaní dedičstva a ak zápisnica obsahuje potrebné údaje o majetku poručiteľa.

Poplatok z darovania sa vyberá najmä z nadobudnutia vlastníckeho práva, pohľadávok a iných majetkových práv, pokiaľ k nemu dochádza celkom alebo sčasti bezodplatne, a z iných obohatení na základe právneho úkonu (napr. obohatenie v dôsledku odpustenia pohľadávky). Plnenie na základe zákonnej povinnosti nie je predmetom poplatku.

Ak sa majetok nadobúda za odplatu, ktorá je nižšia ako suma, za ktorú by sa mohol majetok predať v čase nadobudnutia a v mieste kde je, považuje sa majetok v cene rozdielu za majetok nadobudnutý bezodplatne; to však neplatí, ak ide o nadobudnutie majetku vyvlastnením alebo pri predaji výkonom rozhodnutia.

Ak nadobúda spoluvlastník pri reálnom rozdelení spoločnej veci medzi spoluvlastníkov vec v cene prevyšujúcej hodnotu jeho podielu bez odplaty, považuje sa bezodplatné nadobudnutie veci nad túto hranicu za darovanie.

Poplatok sa vyberá i z hnuteľných vecí, ktoré sa prevádzajú z cudziny na nadobúdateľa v tuzemsku alebo z tuzemska na nadobúdateľa v cudzine.

Ustanovenie § 10 ods. 1 platí pre poplatok z darovania primerane.

Pri hnuteľnostiach poskytnutých bezodplatne z cudziny sa od ceny veci odpočíta paušál cla a náhradné dávky zaplatené pri dovoze.

Ustanovenie § 2 ods. 4 o určení ceny opakujúcich sa plnení platí obdobne.

Sadzby poplatku sú uvedené v sadzobníku III (príloha 3).

Ak poplatník ohlási skutočnosť, ktorá je predmetom poplatku, a ak došlo k tejto skutočnosti na základe listiny, poplatník je povinný prvopis listiny s jej odpisom predložiť pri ohlásení štátnemu notárstvu.

Ak má ohlasovaciu povinnosť viac osôb a ak ju splní i len jedna z nich, neuloží štátne notárstvo penále osobám, ktoré nesplnili ohlasovaciu povinnosť. Ohlásenie urobené štátnemu notárstvu nepríslušnému v lehote, avšak písomne, považuje sa za urobené štátnemu notárstvu príslušnému. Ohlásenie sa postúpi štátnemu notárstvu príslušnému.

Notársky poplatok sa platí kolkovými známkami, ak nie je vrátane penále vyšší ako 400,- Kčs. Ak je poplatok vrátane penále vyšší ako 400,- Kčs, prípadne ak nebol poplatok v kolkových známkach včas zaplatený, platí sa na účet okresného súdu, v obvode ktorého je štátne notárstvo, ktoré poplatok vyrubilo; na účet tohto okresného súdu sa platia poplatky z omeškania a náhrady trov bez zreteľa na ich výšku.

Na vyrubenie poplatku je príslušné

Na vyrubenie penále a na vyrubenie náhrady trov je príslušné štátne notárstvo, ktoré poplatok vyrubilo.

Národné výbory, prokuratúra a iné štátne orgány a organizácie poskytujú orgánom, ktorým prislúchajú úlohy týkajúce sa vyberania (vyrubovanie, prijímanie platieb, upomínanie na zaplatenie, zabezpečovanie, vymáhanie) notárskych poplatkov, účinnú pomoc. Tak najmä národné výbory sa vyjadrujú o tom, za akú cenu by sa mohol majetok predať (§ 3, § 6 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 2 zákona), prípadne či tejto cene zodpovedá cena udaná poplatníkom, prípadne aká je cena ročného plnenia (§ 2 ods. 4, § 5 ods. 4, § 9 ods. 2 a § 15 ods. 3), dopravné inšpektoráty okresného oddelenia Verejnej bezpečnosti oznamujú štátnemu notárstvu, v obvode ktorého má bydlisko nadobúdateľ vozidla, všetky celkom alebo sčasti bezodplatné prevody motorových vozidiel, a colnice darčekové zásielky, darované motorové vozidlá a zdedené predmety podľa osobitného pokynu.

Konanie o vyrubenie notárskeho poplatku za úkony začína štátne notárstvo z vlastného podnetu. Konanie o vyrubenie ostatných notárskych poplatkov štátne notárstvo začína, len čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá je predmetom poplatku, buď jej ohlásením alebo ináč.

Konanie o vyrubenie penále a náhrady trov začína štátne notárstvo vždy z vlastného podnetu.

Pri rozhodovaní štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci; najmä pri zisťovaní podkladu pre rozhodnutie postupuje vždy tak, aby konanie prebiehalo rýchle a hospodárne.

Rozhodnutie o vyrubení notárskeho poplatku a penále vydáva štátne notárstvo ústne, ak je poplatník prítomný a ak poplatok vrátane penále nie je vyšší ako 400,- Kčs, v ostatných prípadoch písomne. V rozhodnutí štátne notárstvo uloží vždy povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania, ak vyrubený poplatok nebude včas zaplatený.

Na žiadosť poplatníka vydá mu štátne notárstvo písomné osvedčenie o obsahu ústneho rozhodnutia.

Ak štátne notárstvo vyrubí zvýšený poplatok podľa spoločnej poznámky k sadzobníku I a podľa poznámky 2 k notárskemu poplatku z dedičstva sadzobníka III, musí primeranosť zvýšenia poplatku riadne odôvodniť tak, aby zvýšenie i jeho primeranosť boli preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní.

Rozhodnutie o náhradách trov a o ručení, ako aj rozhodnutie, ktorým sa ukladá účastníkovi nejaká iná povinnosť, vydáva štátne notárstvo vždy písomne.

Pokiaľ z ustanovení zákona alebo tejto vyhlášky nevyplýva niečo iné, platia o konaní pred štátnym notárstvom vo veciach notárskych poplatkov predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov,*) najmä ustanovenia o spôsobe zisťovania podkladov rozhodnutí, o odkladnom účinku, odvolaní, o pozhovení poplatku a o povolení splátok.

Konanie začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky dokončia doteraz príslušné orgány podľa doteraz platných predpisov o konaní.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.