Odvod zo zisku vykonávajú ústredne riadené štátne hospodárske organizácie (vrátane
projektových ústavov) a tieto organizácie riadené národnými výbormi:
- podniky miestneho stavebníctva,
- projektové ústavy,
- n. p. Cesty,
- Československá automobilová doprava,
- n. p. Zberné suroviny.
(2)
Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 odvod zo zisku nevykonávajú organizácie:
- štátneho obchodu,
- výroby stavebných hmôt,
- železničnej dopravy (s výnimkou samostatných priemyslových a stavebných organizácií),
- vodnej dopravy,
- nákupu poľnohospodárskych výrobkov,
- lesného hospodárstva,
- vodného hospodárstva,
- výskumnej a vývojovej základne,
- kúpeľov a žriediel,
- školstva,
- kultúry a informácií (s výnimkou n. p. Gramofónové závody),
- Ústrednej správy spojov,
- Štátneho štatistického úradu,
- poľnohospodárske, v ktorých sa uplatňujú ekonomické nástroje v poľnohospodárstve*) (s výnimkou podniku Poľnohospodárske stavby v Bratislave),
- automobilové opravovne riadené ústredne (s výnimkou opravovní Ministerstva národnej
obrany),
- n. p. Čedok.
(3)
Stavebné organizácie nevykonávajú odvod zo zisku za rok 1968; začínajúc rokom 1969
nevykonávajú odvod zo zisku zo stavebných prác vykonávaných pre komplexnú bytovú výstavbu,
maloobchodnú sieť, zariadenia cestovného ruchu, školské a zdravotnícke zariadenia
a údržbu bytového majetku.
Odvod zo zisku sa ustanovuje zo základu podľa § 2 týmito sadzbami:
a)
10 % pri podnikoch spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu [s výnimkou n.
p. Obal a Strojární potravinárskeho priemyslu, na ktoré sa vzťahuje sadzba podľa písm.
c)], Ústrednej správy energetiky a Československej automobilovej dopravy,
b)
20 % pri odbytových organizáciách,
c)
45 % pri ostatných štátnych hospodárskych organizáciách.
Odvod zo zisku a z prírastku miezd vykonávajú ústredne riadené hospodárske organizácie
do štátneho (ústredného) rozpočtu a organizácie riadené národnými výbormi do rozpočtu
riadiaceho národného výboru. Spotrebné a výrobné družstevné organizácie vykonávajú
odvod z prírastku miezd do rozpočtu národného výboru, ktorému odvádzajú dôchodkovú
daň družstiev.
(2)
Krajský národný výbor môže určiť, že časť odvodov zo zisku a z prírastku miezd platených
organizáciami riadenými národnými výbormi sa centralizuje a používa na financovanie
naliehavých potrieb týchto organizácií.
(3)
Spôsob a lehoty vykonávania odvodov a sankcie pre prípad, že sa odvody nevykonali
včas a v plnej výške, ustanoví vláda.
Vláda môže pre niektoré odvetvia znížiť odvody zo zisku a z prírastku miezd.
(2)
Minister financií môže povoliť pre ústredne riadené organizácie výnimky z ustanovenia
§ 3 a po dohode s ministrom práce a sociálnych vecí aj z ustanovenia § 5. Pre organizácie
riadené národnými výbormi a pre spotrebné a výrobné družstevné organizácie môže povoliť
tieto výnimky príslušný krajský národný výbor.
(3)
Výnimky podľa odseku 1 a 2 môžu sa povoliť v prípadoch, ak by inak v prevádzke organizácií
vznikla finančná nerovnováha, alebo ak by došlo k úverovému zaťaženiu organizácií,
ktoré by presahovalo 60 % hodnoty ich úverovateľnej investičnej výstavby.
Krajský národný výbor môže v odôvodnených prípadoch určiť, že odvod zo zisku podľa
tohto zákona vykonávajú aj iné štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi
než organizácie uvedené v § 1.
Krajský národný výbor môže povoliť nevyhnutné úľavy zo zvýšenia stabilizačného odvodu
podľa ročného prírastku počtu pracovníkov.**) Tým nie je dotknutá právomoc vlády podľa § 8 ods. 2 zákona č. 83/1966 Zb.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1968. Odvody z prírastku miezd organizácie
vykonávajú od 1. januára 1969.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 133/1969 Zb. pre daňovníkov dane z objemu miezd sa nepoužijú ustanovenia § 6 až 9 zákona č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd, pokiaľ sa týkajú odvodu z prírastku miezd;
pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa tento zákon nepoužije vôbec.