Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 47/1968 Zb. o spoločných družstevných podnikoch a o vykonávaní pridruženej výroby jednotnými roľníckymi družstvami

Spoločné družstevné podniky (ďalej len „podniky“) môžu sa zriaďovať pre spoločné vykonávanie poľnohospodárskej alebo aj nepoľnohospodárskej činnosti.

Zmluva o zriadení podniku obsahuje:

Podľa povahy a veľkosti podniku môže zmluva obsahovať ešte ďalšie ustanovenia.

Podnik vzniká dňom schválenia zmluvy o zriadení podniku príslušným okresným národným výborom.

Ak sú členmi podniku organizácie so sídlom v rôznych okresoch toho istého kraja, podnik vzniká dňom schválenia zmluvy o jeho zriadení príslušným krajským národným výborom po vyjadrení príslušných okresných národných výborov. Ak ide o členov so sídlom v rôznych krajoch, podnik vzniká dňom schválenia zmluvy krajským národným výborom, v obvode ktorého bude sídlo podniku.

Ak k zmluve nie je priložené osobitné povolenie príslušných orgánov potrebné na vykonávanie činnosti podniku podľa iných právnych predpisov, okresný (krajský) národný výbor si vyžiada jeho predloženie.

Podnik sa zapisuje do podnikového registra.

Orgány podniku sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a revízna komisia.

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom podniku. Jeho členmi sú zástupcovia jednotlivých členov podniku. Zástupcu družstva volí (odvoláva) členská schôdza družstva a ak je členom podniku iná organizácia ako družstvo, jej zástupcu vymenúva vedúci organizácie, prípadne ním splnomocnený zástupca.

Funkčné obdobie členov valného zhromaždenia, predstavenstva a revíznej komisie je štvorročné.

Valnému zhromaždeniu patrí:

Každý člen podniku vysiela jedného zástupcu do valného zhromaždenia. V prípade, že počet členov valného zhromaždenia by bol menší ako 9, vyšle každý člen podniku viacerých zástupcov, avšak rovnaký počet zástupcov tak, aby valné zhromaždenie malo najmenej 9 členov.

Valné zhromaždenie môže zvoliť zo svojich členov 5-9-členné predstavenstvo a poveriť ho vybavovaním niektorých vecí podniku v období medzi schôdzami valného zhromaždenia, o ktorých mu inak patrí rozhodovať. Predsedom predstavenstva je vždy predseda valného zhromaždenia.

Valné zhromaždenie zvoláva jeho predseda spravidla dvakrát do roka, a to aspoň týždeň vopred písomne s určením miesta, času a programu rokovania. Predstavenstvo zvoláva jeho predseda najmenej raz za tri mesiace, pričom o spôsobe zvolania platí to isté, čo platí o zvolaní valného zhromaždenia. Predseda valného zhromaždenia (predstavenstva) je povinný zvolať valné zhromaždenie (predstavenstvo) aj vtedy, ak o to požiada aspoň jedna tretina zástupcov všetkých členov valného zhromaždenia (predstavenstva) alebo revízna komisia.

Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať za účasti nadpolovičnej väčšiny zástupcov členov podniku. Pre platnosť uznesenia valného zhromaždenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov. Pri hlasovaní patrí každému členovi valného zhromaždenia jeden hlas. Pri rovnosti hlasov platí za prijatý návrh, pre ktorý hlasoval predsedajúci.

Pre uznášanie predstavenstva ustanovenie odseku 5 platí obdobne.

Funkcia vo valnom zhromaždení (predstavenstve) je čestná a jeho členom podnik uhrádza iba ušlé odmeny za prácu a skutočné výdavky spojené s výkonom funkcie.

Na čele podniku je riaditeľ (vedúci) vymenovaný valným zhromaždením. Riaditeľ (vedúci)

Riaditeľ (vedúci) je oprávnený požadovať mimoriadne zvolanie valného zhromaždenia (predstavenstva) v prípadoch, v ktorých to vyžadujú naliehavé potreby podniku.

Riaditeľ (vedúci) koná v mene podniku vo všetkých jeho veciach. Písomnosti o právnych úkonoch, ktorými sa zakladajú práva a povinnosti podniku, podpisuje riaditeľ a poverený člen valného zhromaždenia (predstavenstva), pokiaľ valné zhromaždenie (predstavenstvo) na to nepoverí iba riaditeľa (vedúceho); ostatné písomnosti podpisuje riaditeľ (vedúci).

Riaditeľa (vedúceho) zastupuje v jeho neprítomnosti ním poverený zástupca. Vymenovanie zástupcu môže si však vyhradiť valné zhromaždenie, prípadne predstavenstvo.

Ak riaditeľ (vedúci) nie je vymenovaný, vykonáva pôsobnosť riaditeľa (vedúceho) predseda valného zhromaždenia.

Revízna komisia je kontrolným orgánom podniku a zodpovedá iba valnému zhromaždeniu. Revízna komisia je najmenej trojčlenná; zo svojho stredu si volí predsedu.

Členmi revíznej komisie nemôžu byť členovia predstavenstva a zamestnanci podniku. Funkcia členov revíznej komisie je čestná; členovia revíznej komisie majú nárok na úhradu ušlej odmeny za prácu a skutočných výdavkov spojených s výkonom funkcie.

Revíznu komisiu zvoláva jej predseda. Revízna komisia kontroluje a preveruje činnosť podniku.

O každej revízii alebo previerke revízna komisia spíše zprávu, v ktorej uvedie zistené chyby s návrhom na ich odstránenie. Zprávu predloží valnému zhromaždeniu (predstavenstvu) na prerokovanie; na rokovaní sa zúčastní aj riaditeľ (vedúci) podniku.

Revízna komisia je povinná vyšetriť každú sťažnosť týkajúcu sa podniku; zistené chyby prerokuje na valnom zhromaždení (predstavenstve) za účasti riaditeľa (vedúceho) podniku.

Za pracovníkov sú spravidla do pracovného pomeru prijímané predovšetkým osoby z radov pracovníkov členov podniku.

Ak sú do podniku prijímaní pracovníci z radov členských družstiev, zostáva ich členstvo v družstve zachované s tým, že po dobu trvania pracovnej činnosti v podniku sú dočasne uvoľnení z pracovných záväzkov voči družstvu. Ostatné práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve zostávajú nedotknuté.

Odmeňovanie pracovníkov podniku sa spravuje predpismi platnými pre príslušný odbor činnosti.

Členovia podniku majú tieto práva:

Členovia podniku majú tieto povinnosti:

Členstvo v podniku zaniká vystúpením, vylúčením alebo zánikom členskej organizácie alebo zánikom podniku.

Člen podniku môže z podniku vystúpiť po predchádzajúcej písomnej výpovedi.

Člen môže vystúpiť z podniku k 31. 12. s ročnou výpovednou lehotou.

Člen podniku môže byť vylúčený, ak sústavne neplní povinnosti voči podniku. O vylúčení rozhoduje valné zhromaždenie. Pre rozhodnutie valného zhromaždenia sa vyžaduje najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov valného zhromaždenia.

Podnik vykoná najneskôr do jedného roka po zániku členstva majetkoprávne vyporiadanie s bývalým členom; pri zániku sa vykonáva vyporiadanie podľa § 15.

Podnik hospodári podľa hospodárskych plánov.

Podnik hospodári podľa princípu hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku.

Prostriedky potrebné pre základné vybavenie podniku na jeho uvedenie do prevádzky získava podnik predovšetkým z členských podielov. Celková suma podielov sa rozvrhuje na jednotlivých členov podniku podľa výmery ich pôdy, prípadne podľa iných kritérií určených v zmluve o vzniku podniku (napr. podľa počtu odovzdaných základných výrobných prostriedkov, hodnoty podnikom prevzatých úloh členskej organizácie).

Členské podiely členovia podniku skladajú buď vo forme hmotných prostriedkov alebo v peniazoch.

Na krytie nákladov hospodárenia podnik používa tržby za výrobky, práce a služby dodané alebo vykonané pre členov i pre nečlenov podniku.

Z hrubého dôchodku podnik odvedie dane a zaplatí poistné vecného poistenia, dávky a poplatky, úroky, rozdiel platených a prijatých pokút a penále, manká iné neproduktívne výdavky.

Z hrubého dôchodku zníženého o sumy platené podľa odseku 1 podnik

Zostatok hrubého dôchodku, ktorý zostal po úhradách vykonaných podľa predchádzajúcich odsekov, podnik rozdelí členom spravidla podľa výšky ich členských podielov.

Ak hrubý dôchodok nedosiahne výšku potrebnú na rozdelenie, valné zhromaždenie rozhodne o doplnení dôchodku predovšetkým z prostriedkov rezervného fondu, z príspevkov členov vo výške podľa ich členských podielov alebo z úveru poskytnutého Štátnou bankou československou.

Tvorba jednotlivých fondov podniku sa spravuje predpismi pre zriaďovanie fondov poľnohospodárskych organizácií.

Podnik môže byť zrušený na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Orgán, ktorý schválil zmluvu o zriadení podniku, môže tiež rozhodnúť o jeho zrušení, ak podnik porušuje zmluvu alebo právne predpisy. Pri zrušení podniku sa vykoná jeho likvidácia. Po čas likvidácie podnik používa svoj názov s dodatkom označujúcim likvidáciu.

Orgán, ktorý rozhodol o zrušení podniku, ustanoví likvidátora. Po jeho ustanovení prestávajú pôsobiť volené orgány podniku. Likvidátor koná v mene likvidovaného podniku a oznámi likvidáciu podniku príslušnému súdu na zápis do podnikového registra a Štátnej banke československej.

Likvidátor po svojom ustanovení ihneď zostaví likvidačnú súvahu podniku. Likvidátor je povinný zabezpečiť riadne vedenie účtovnej evidencie podniku v likvidácii.

Likvidátor dokončuje konanie podniku. Uskutočňuje právne úkony nevyhnutné a účelné pre správu likvidovanej podstaty. Z výťažku likvidácie postupne uspokojí jednotlivé pohľadávky v tomto poradí:

Majetok, ktorý zostal po úhrade záväzkov voči všetkým veriteľom podniku, rozdelí sa medzi členov podniku spravidla podľa výšky ich členských podielov. Družstvá pridelia tieto sumy do fondov, z ktorých sa podiely poskytli.

Po skončení likvidácie likvidátor podá zprávu o výsledkoch likvidácie orgánu, ktorý schválil zmluvu o zriadení podniku a predloží príslušnému súdu návrh na výmaz podniku z podnikového registra.

Ak sa družstvo rozhodne vykonávať pridruženú výrobu, uvedie vo vlastných stanovách druh, rozsah a miesto, kde sa táto činnosť bude vykonávať.

K vykonávaniu takého druhu pridruženej výroby, na ktoré treba osobitné povolenie podľa iných právnych predpisov, môže družstvo pristúpiť len vtedy, ak získa toto povolenie (napr. na ťažbu nerastov).

Zrušuje sa vyhláška č. 13/1964 Zb. o vykonávaní pridruženej výroby jednotnými roľníckymi družstvami.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.