Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva

Tento zákon upravuje ochranu štátneho tajomstva, vymedzuje spôsob jeho určenia i ochrany pred vyzradením a zneužitím proti ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej záujmom. Základné zásady tohto zákona platia primerane aj pre úpravu ochrany hospodárskeho a služobného tajomstva.

Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme Československej socialistickej republiky, najmä v politickom, vojenskom alebo hospodárskom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

Základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky.

V súlade so základnými skutočnosťami, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva (§ 2 ods. 2) vydáva a dopĺňa minister vnútra Československej socialistickej republiky zoznamy skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva pre jednotlivé odbory alebo odvetvia.

Na spracovaní zoznamov uvedených v predchádzajúcom odseku a ich dopĺňaní sa zúčastňujú príslušné federálne a republikové ústredné orgány a organizácie.

Zoznamy uvedené v odseku 1 sú jednotné a platia na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; každý je do nich oprávnený nazerať na Federálnom ministerstve vnútra a na príslušných federálnych a republikových ministerstvách a ústredných orgánoch.

Za ochranu štátneho tajomstva v orgánoch a organizáciách (ďalej len „organizácie“) zodpovedajú ich vedúci, ktorí sú najmä povinní vytvárať vhodné podmienky na zabezpečenie ochrany štátneho tajomstva, dbať na dodržiavanie predpisov na to vydaných a vyvodzovať príslušné závery a opatrenia z ich porušenia.

Ak sa akokoľvek so štátnym tajomstvom oboznámi osoba, ktorá na styk s ním nebola určená (§ 9), je povinná urobiť všetko, aby toto tajomstvo nebolo zneužité; najmä je povinná zachovávať mlčanlivosť o tomto štátnom tajomstve, a ak ide o predmety obsahujúce štátne tajomstvo, odovzdať ich bez odkladu najbližšiemu útvaru, prípadne príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo inému štátnemu orgánu.

Ak je nevyhnutné, aby sa so štátnym tajomstvom oboznámila osoba, ktorá na styk s ním nebola určená, ale nevyhnutnosť tohto oboznámenia vyplýva z jej postavenia poslanca zákonodarného zboru alebo primátora mesta alebo starostu obce alebo jej postavenia obhajcu v trestnom konaní, poučí ju vopred o povinnosti urobiť všetko, aby toto tajomstvo nebolo zneužité, a o povinnosti zachovávať mlčanlivosť orgán alebo osoba, ktorá takú osobu so skutočnosťami obsahujúcimi štátne tajomstvo oboznámi.

So štátnym tajomstvom sa môže oboznamovať len osoba, ktorá spĺňa určené predpoklady a je na to osobitne určená vedúcim organizácie (ďalej len „určená osoba“).

Určenou osobou môže byť občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý svojimi charakterovými a osobnými vlastnosťami poskytuje záruku, že štátne tajomstvo nebude ohrozené.

Organizácia je povinná si vyžiadať pred určením osoby pre styk so štátnym tajomstvom vyjadrenie Federálneho ministerstva vnútra alebo Federálnej bezpečnostnej informačnej služby na túto osobu, či mu nie sú známe prekážky, ktoré by tomuto určeniu bránili.

Ak organizácia zistí, že určená osoba už určeným predpokladom nevyhovuje, je povinná urobiť ihneď potrebné opatrenia.

Cudzinec a osoba bez štátnej príslušnosti sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom len v súvislosti s prípravou, uzavieraním a plnením medzinárodných zmlúv a dohôd; v ostatných prípadoch len so súhlasom Federálneho ministerstva vnútra.

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby určená osoba bola oboznámená s povinnosťami a obmedzeniami podľa tohto zákona a v rozsahu zastávaného pracovného miesta (funkcie) aj s ostatnými predpismi upravujúcimi ochranu štátneho tajomstva včítane príslušných zoznamov skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva.

O oboznámení podľa predchádzajúceho odseku sa vyhotoví písomný záznam, ktorý určená osoba vlastnoručne podpíše; záznam sa založí do osobného spisu určenej osoby.

Organizácia je povinná viesť evidenciu určených osôb, ktoré sú v nej v pracovnom (služobnom) alebo členskom pomere alebo s ňou uzavreli dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to ešte tri roky po skončení tohto pomeru.

Ak sa treba určenej osoby v konaní pred štátnym orgánom opýtať na skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, možno ju na žiadosť tohto orgánu oslobodiť od mlčanlivosti. O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje vedúci organizácie, v ktorej bola táto osoba na styk so štátnym tajomstvom určená. Ak ide o vec, ktorú prerokúvajú orgány zákonodarných zborov, môže o oslobodení od mlčanlivosti rozhodnúť predsedníctvo tohto zboru.

Vedúci organizácie alebo predsedníctvo zákonodarných zborov odoprie oslobodenie od mlčanlivosti podľa odseku 1, ak by tým bola štátu spôsobená vážna škoda.

Predchádzajúcimi odsekmi nie je dotknuté ustanovenie Trestného poriadku a ďalších predpisov.

Na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zakázané fotografovať, filmovať, zakresľovať alebo inak zaznamenávať (ďalej len „fotografovať“) objekty, priestory a zariadenia označené tabuľkou ZÁKAZ FOTOGRAFOVANIA.

O zákaze fotografovania v záujme obrany a bezpečnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra; tieto ministerstvá rozhodujú aj o výnimkách z tohto zákazu.

O zákaze fotografovania v záujme ochrany štátneho tajomstva v priestoroch organizácie a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje jej vedúci.

Šifrovú službu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike metodicky riadi Federálne ministerstvo vnútra, za jej činnosť zodpovedá vedúci organizácie.

Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanou osobou.

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví bližšiu úpravu ochrany hospodárskeho a služobného tajomstva v medziach základných zásad upravených týmto zákonom a určí oprávnenia a úlohy Federálneho ministerstva vnútra pri tejto ochrane.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.