Tento zákon upravuje ochranu štátneho tajomstva, vymedzuje spôsob jeho určenia i ochrany
pred vyzradením a zneužitím proti ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a jej záujmom. Základné zásady tohto zákona platia primerane aj pre úpravu
ochrany hospodárskeho a služobného tajomstva.
Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme Československej socialistickej
republiky, najmä v politickom, vojenskom alebo hospodárskom záujme má zostať utajené
pred nepovolanou osobou.
(2)
Základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva ustanovuje vláda Československej
socialistickej republiky.
V súlade so základnými skutočnosťami, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva (§ 2 ods. 2) vydáva a dopĺňa minister vnútra Československej socialistickej republiky zoznamy
skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva pre jednotlivé odbory alebo odvetvia.
(2)
Na spracovaní zoznamov uvedených v predchádzajúcom odseku a ich dopĺňaní sa zúčastňujú
príslušné federálne a republikové ústredné orgány a organizácie.
(3)
Zoznamy uvedené v odseku 1 sú jednotné a platia na celom území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky; každý je do nich oprávnený nazerať na Federálnom ministerstve
vnútra a na príslušných federálnych a republikových ministerstvách a ústredných orgánoch.
Za ochranu štátneho tajomstva v orgánoch a organizáciách (ďalej len „organizácie“)
zodpovedajú ich vedúci, ktorí sú najmä povinní vytvárať vhodné podmienky na zabezpečenie
ochrany štátneho tajomstva, dbať na dodržiavanie predpisov na to vydaných a vyvodzovať
príslušné závery a opatrenia z ich porušenia.
Ak sa akokoľvek so štátnym tajomstvom oboznámi osoba, ktorá na styk s ním nebola určená
(§ 9), je povinná urobiť všetko, aby toto tajomstvo nebolo zneužité; najmä je povinná
zachovávať mlčanlivosť o tomto štátnom tajomstve, a ak ide o predmety obsahujúce štátne
tajomstvo, odovzdať ich bez odkladu najbližšiemu útvaru, prípadne príslušníkovi Zboru
národnej bezpečnosti alebo inému štátnemu orgánu.
Ak je nevyhnutné, aby sa so štátnym tajomstvom oboznámila osoba, ktorá na styk s ním
nebola určená, ale nevyhnutnosť tohto oboznámenia vyplýva z jej postavenia poslanca
zákonodarného zboru alebo primátora mesta alebo starostu obce alebo jej postavenia
obhajcu v trestnom konaní, poučí ju vopred o povinnosti urobiť všetko, aby toto tajomstvo
nebolo zneužité, a o povinnosti zachovávať mlčanlivosť orgán alebo osoba, ktorá takú
osobu so skutočnosťami obsahujúcimi štátne tajomstvo oboznámi.
Federálne ministerstvo vnútra plní pri ochrane štátneho tajomstva v orgánoch a organizáciách
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tieto úlohy:
a)
vydáva potrebné metodické pokyny alebo smernice na zabezpečenie jednotnej ochrany
štátneho tajomstva na území Československej socialistickej republiky,
b)
kontroluje dodržiavanie predpisov vydaných na ochranu štátneho tajomstva a odporúča
príslušným organizáciám opatrenia na uskutočnenie nápravy.
TRETIA ČASŤ
POVINNOSTI ORGANIZÁCIÍ A OSÔB PRI OCHRANE ŠTÁTNEHO TAJOMSTVA
So štátnym tajomstvom sa môže oboznamovať len osoba, ktorá spĺňa určené predpoklady
a je na to osobitne určená vedúcim organizácie (ďalej len „určená osoba“).
(2)
Určenou osobou môže byť občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý svojimi
charakterovými a osobnými vlastnosťami poskytuje záruku, že štátne tajomstvo nebude
ohrozené.
(3)
Organizácia je povinná si vyžiadať pred určením osoby pre styk so štátnym tajomstvom
vyjadrenie Federálneho ministerstva vnútra alebo Federálnej bezpečnostnej informačnej
služby na túto osobu, či mu nie sú známe prekážky, ktoré by tomuto určeniu bránili.
(4)
Ak organizácia zistí, že určená osoba už určeným predpokladom nevyhovuje, je povinná
urobiť ihneď potrebné opatrenia.
Cudzinec a osoba bez štátnej príslušnosti sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom
len v súvislosti s prípravou, uzavieraním a plnením medzinárodných zmlúv a dohôd;
v ostatných prípadoch len so súhlasom Federálneho ministerstva vnútra.
Organizácia je povinná zabezpečiť, aby určená osoba bola oboznámená s povinnosťami
a obmedzeniami podľa tohto zákona a v rozsahu zastávaného pracovného miesta (funkcie)
aj s ostatnými predpismi upravujúcimi ochranu štátneho tajomstva včítane príslušných
zoznamov skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva.
(2)
O oboznámení podľa predchádzajúceho odseku sa vyhotoví písomný záznam, ktorý určená
osoba vlastnoručne podpíše; záznam sa založí do osobného spisu určenej osoby.
Organizácia je povinná viesť evidenciu určených osôb, ktoré sú v nej v pracovnom (služobnom)
alebo členskom pomere alebo s ňou uzavreli dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, a to ešte tri roky po skončení tohto pomeru.
Určená osoba je povinná urobiť všetko, aby sa štátne tajomstvo nestalo známym nepovolanej
osobe. Najmä je povinná
a)
zachovávať mlčanlivosť o štátnom tajomstve, s ktorým prichádza do styku pri výkone
funkcie (práce), a to aj po skončení pracovného (služobného) pomeru,
b)
starať sa, aby materiály obsahujúce štátne tajomstvo boli pri doprave a úschove zabezpečované
podľa predpisov na to vydaných,
c)
dbať, aby nedochádzalo k vyzradeniu štátneho tajomstva technickými prostriedkami
(telefón, telegraf, ďalekopis a pod.).
Ak sa treba určenej osoby v konaní pred štátnym orgánom opýtať na skutočnosti tvoriace
predmet štátneho tajomstva, možno ju na žiadosť tohto orgánu oslobodiť od mlčanlivosti.
O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje vedúci organizácie, v ktorej
bola táto osoba na styk so štátnym tajomstvom určená. Ak ide o vec, ktorú prerokúvajú
orgány zákonodarných zborov, môže o oslobodení od mlčanlivosti rozhodnúť predsedníctvo
tohto zboru.
(2)
Vedúci organizácie alebo predsedníctvo zákonodarných zborov odoprie oslobodenie od
mlčanlivosti podľa odseku 1, ak by tým bola štátu spôsobená vážna škoda.
(3)
Predchádzajúcimi odsekmi nie je dotknuté ustanovenie Trestného poriadku a ďalších
predpisov.
Na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zakázané fotografovať, filmovať,
zakresľovať alebo inak zaznamenávať (ďalej len „fotografovať“) objekty, priestory
a zariadenia označené tabuľkou ZÁKAZ FOTOGRAFOVANIA.
(2)
O zákaze fotografovania v záujme obrany a bezpečnosti Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky rozhoduje Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra;
tieto ministerstvá rozhodujú aj o výnimkách z tohto zákazu.
(3)
O zákaze fotografovania v záujme ochrany štátneho tajomstva v priestoroch organizácie
a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje jej vedúci.
Šifrovú službu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike metodicky riadi Federálne
ministerstvo vnútra, za jej činnosť zodpovedá vedúci organizácie.
Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť
a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.
(2)
Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného
výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného štátneho orgánu,
štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme
má zostať utajená pred nepovolanou osobou.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví bližšiu úpravu ochrany hospodárskeho
a služobného tajomstva v medziach základných zásad upravených týmto zákonom a určí
oprávnenia a úlohy Federálneho ministerstva vnútra pri tejto ochrane.