Zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov č. 122/1978 Zb. (úplné znenie zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnkov) 2026

Občania Československej socialistickej republiky konajú vojenskú službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky budovaných na obranu slobody a nezávislosti štátu a socialistického zriadenia. Účelom zákona je upraviť služobné pomery vojakov v súlade so súčasným stavom výstavby ozbrojených síl, vytvoriť predpoklady na ďalšie zlepšovanie výkonu služby v ozbrojených silách a ustanoviť v zákone niektoré práva a povinnosti vojakov upravené doteraz rôznymi vojenskými predpismi.

Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.

Vojaci sú povinní zložiť prísahu:

Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom politických kvalít, vojenských znalostí, skúseností a schopnosti veliť vojskám alaebo vykonávať funkcie v štáboch a zariadeniach ozbrojených síl.

Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím na ich morálno-politické a odborné kvality, výsledky služobnej činnosti, zásluhy, funkčné zaradenie a dĺžku vojenskej služby.

Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do výšších hodností, prislúcha hodnosť vojaka.

Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí splňujú morálnopolitické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi.

Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády Československej socialistickej republiky. Do hodností dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov vymenúvajú a povyšujú minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené.

Vyššia hodnosť

Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.

Odňatie hodnosti navrhujúú komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

Generálom odníma hodnosť prezident Československej socialistickej republiky na návrh vlády Československej socialistickej republiky. Ostatným vojakom odnímajú hodnosť minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, práporčíkom a poddôstojníkom aj orgány nimi na to splnomocnené.

Ustanovenia Trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.

Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.

Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.

Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu služobných príjmov alebo dávok nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia.

Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný výstroj, pokiaľ minister národnej obrany Československej socialistickej republiky alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky neurčí inak.

Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnnia občiansky odev.

Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, ktorí určia aj zásady pre nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi mimo činnej služby a určia pritom ich práva a povinnosti.

Vojaci sú vyberaní a ustanovovaní do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl podľa politických a odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností a so zreteľom na osoobné vlastnosti spravidla po získaní zodpovedajúceho vzdelania a praxe.

Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú z nich minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené. Toto ustanovenie sa netýka funkcií, do ktorých ustanovuje prezident Československej socialistickej republiky alebo do ktorých sa ustanovuje podľa osobitných predpisov.

Vojaci môžu byť v prípadoch, ktoré nestrpia odklad, zbavení výkonu funkcie nadriadenými najmenej o dva stupne vyššími.

Podrobnosti určia ministernárodnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Nevyhnutnou podmienkou úspešnej obrany vlasti je stála bojová pohotovosť ozbrojených síl. Zabezpečovanie stálej bojovej pohotovosti nedovoľuje, aby sa na vojakov v činnej službe vzťahovali všeobecné predpisy o úprave pracovných podmienok zamestnancov; najmä sa na nich nevzťahujú predpisy o práci nadčasovej, práci nočnej a o práci v dňoch pracovného pokoja.

Rozdelenie a dĺžka času zamestnania sa určuje služobnými predpismi a rozkazmi podľa konkrétnych služobných úloh.

Nadriadení sú povinní umožniť svojim podriadeným politický, odborný a kultúrny rast, plnenie ostatných občianskych povinností a odpočinok úmerný dĺžke času zamestnania a obťažnosti výkonu služby.

Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere desať dní v každodm roku základnej služby. Túto výmeru dovolenky môže predĺžiť so zreteľom na náročnosť výkonu služby až o päť dní orgán splnomocnený na to kompetentným ministrom.

Vojaci z povolania a vojaci v ďalšej službe majú nárok na riadnu dovolenku, vo výmere tridsať dní v jednom kalendárnom roku. Ak nemožno z mimoriadnych dôvodov udeliť riadnu dovolenku v priebehu kalendárneho roku, poskytne sa v prvom štvrťročí nasledujúceho kalendárneho roku.

Zo závažných dôvodov možno udeliť vojakom dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti alebo krátku (osobitnú) dovolenku za podmienok a v rozsahu určenom ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Každý vojak je povinný zachovávať vojenskkú disciplínu a upevňovať ju.

Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených k uvedomelej vojenskej dissciplíne. Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne tresty. Táto vojenská disciplinárna práávomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského poriadku a disciplíny.

Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských povinností.

Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného odznaku a mimoriadne povýšenie.

Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu, pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona, zákona o prečinoch alebo podľa iných predpisov.

Disciplinárnymi trestami sú: pokarhanie, poriadkové tresty, tresty odňatia slobody, trest zníženia hodnosti o jeden stupeň a u poddôstojníkov aj trest odňatia hodnosti.

Disciplinárnymi trestami odňatia slobody sú: väzenie a domáce väzenie.

Najvyššia výmera disciplinárneho trestu odňatia slobody sa určuje na 21 dní.

Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie, napomenutie a pod.).

Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia, okolnostiam, za ktorých bol spáchaný skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému účinku trestu na previinilého a a na morálny stav jednotky.

Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred uložením trestu.

Veliteľ, ktorý uložil disciplinárny trest, môže podminečne odložiť jeho výkon na skúšobnú dobu od jedného do troch mesiacov, ak je vzhľadom na predošlé chovanie potrestaného a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

Potrestaný sa môže odvolať do dddvoch dní proti uloženému disciplinárnemu trestu, ak je toho názoru, že disciplinárny priestupok nespáchal, aalebo ak prekročil veliteľ svoju disciiplinárnu právomoc.

Pri trestoch odňatie slobody sa môže potrestaný odvolať i proti výške uloženého trestu, ak je toho názoru, že veliteľ porušil pri uložení trestu ustanovenie § 18 ods. 2.

Odvolanie má pri trestoch odňatia slobody odkladný účinok.

Potrestaný môže podať odvolanie s odôvodnením najbližšiemu nadriadenému toho, kto trest uložil. Nadriadený môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti. Proti rozhodnutiu nadriadeného o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného roku odo dňa, keď bol spáchaný.

Disciplinárny trest možno zahladiť.

Podrobnejšiu úpravu vojenského dsciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok, ktorý vydá prezident Československej socialistickej republiky.

Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Československej socialistickej republiky bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí splňujú morálno-politické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi.

Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služoobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.

Služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.

Zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci,

Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov,

Vojaci z povolania, ktorí dosiahli vekovú hranicu ustanovenú na zotrvanie vo vojenskej činnej službe, môžu byť so svojím súhlasom ponechaní podľa potrieb ozbrojených síl v služobnom pomere nad ustanovenú vekovú hranicu na základe rozhodnutia ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky alebo ministra vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgánov nimi na to splnomocnených. Zo služobného pomeru sa podľa odseku 2 písm. a) prepustia vojaci, ktorí s ponechaním v ňom nad ustanovenú vekovú hranicu nesúhlasia.

O prepustení vojaka z povolania podľa odseku 2 písm. e) alebo f) sa môže rozhodnúť iba do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dôvod na prepustenie zistil, najneskoršie však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Návrhy na prepustenie vojakov z povolania podľa odseku 2 písm. e) a f) posudzujú komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

Vojak z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru, musí byť o prepustení upovedomený najmenej tri mesiace vopred, ak obojstrannou dohodou nie je určené inak.

O prijatí do služobného pomeru a o prepustení z neho rozhodujú u vojakov z povolania vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky; u práporčíkov z ppovolania orgány splnomocnené na to príslušnými ministrami.

O prepustení podľa § 26 ods. 2 písm. d) rozhodujú vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky.

Vojaci z povolania sú ppovinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať svoje politické a odborné znalosti i telesnú zdatnosť.

Premiestenie vyžadované vojakom z povolenia zo závažných dôvodov možno uskutočniť, ak to dovoľuje záujem služby.

Vojakom z povolania zabezpečujú orgány Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra byt v mieste ich služobného zaradenia. Ustanovenia zákona o hospodárení s bytmi zostávajú nedotknuté.

Vojakom z povolania sa môže na upevnenie ich fyzickej zdatnosti, telesného a duševného zdravia poskytnúť preventívna rehabilitácia v dĺžke 14 kalendárnych dní v roku.

Vojakom z povolania s oslabeným zdravotným stavom sa môže na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívna rehabilitácia formou kúpeľného liečenia alebo starostlivosti v ozdravovaniach spojená s časťou riadnej dovolenky.

Podmienky poskytovania a spôsob preventívnej rehabilitácie určia vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Vojakom z povolania sa nedovoľuje uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové práce môžu len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

Vojaci z povolania môžu študovať na školách mimo ozbrojených síl len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

Vojaci z povolania môžu byť pridelení k civilným orgánom a organizáciám na plnenie úloh obranného charakteru a iných špeciálnych úloh s ponechaním vo vojenskej činnej službe.

Plánovaný počet funkcií v týchto orgánoch a organizáciách schvaľuje Rada obrany štátu na základe návrhov predloženýdch po prerokovaní s ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky alebo ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

Podrobnosti o prideľovaní vojakov z povolania k civilným orgánom a organizáciám ustanoví vláda Československej socialistickej republiky.

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru pred vznikom nároku na starobný dôchodok je vláda Československej socialistickej republiky, ak o to požiadajú, povinná prostredníctvom vojenskej správy a v spolupráci so zúčastnenými orgánmi štátnej správy zabezpečiť umiestnenie v občianskom povolaní primerané ich vzdelaniu, praktickým skúsenostiam a schopnostiam u možniť prípravu na zvolené občianske povolanie starostlivosťou štátu.

Na vydanie podrobnejších predpisov o úlohách orgánov republík pri umiestení vojakov z povolania podľa odseku 1 sa splnomocňujú vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 písm. c), ktorí nemajú nárok na príspevok za službu alebo na dôchodok zo sociálneho zaaabezpečenia, sa poskytuje najdlhšie po dva roky od prepustenia, najskôr však od nástupu do občianskeho povolania, prípadne od začiatku prípravy na toto povolanie platové vyrovnanie, ak ich služobný pomer trval aspň 10 rokov.

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru sa poskytuje odchodné podľa dĺžky služby v ozbrojených silách až do výšky šesťnásobku mesaačného hrubého služobného príjmu podľa zásad, ktoré určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo ods. 2 písm. a) alebo c), ktorí nemajú nárok na príspevok za sllužbu, platové vyrovnanie alebo dôchodok zo sociálneho zabezpečenia, sa poskytuje jeden rok odo dňa prepustenia hodnostný plat zodpovedajúci hodnosti dosiahnutej ku dňu prepustenia.

Ak zanikne služobný pomer vojaka z povolania úmrtím, patrí pozostalým úmrtné.Výšku úmrtného a okruh pozostalých, ktorým úmrtné patrí, určia vo svojej pôsosbnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky. Nároky pozostatých podľa predpisov o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania zostávajú nedotknuté.¹)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa vzťahujú aj na vojakov, ktorí sú v čase vojenskej činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania; ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na pozostlých po týchto vojakoch.

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona, pokiaľ sa nevyhradzujú vláde Československej socialistickej republiky, určia minisster národnej o brany Československej socialistickej republliky.

Minister národnej obrany Českoslovnekej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vo svojej pôsobnosti odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní ustanovenia § 31 ods. 3.

Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia podrobnosti o organizácii, riadení a o dávkach podľa § 31 ods. 3 až 7; ďalej upravia podobnosti o zápočte dôb a o príjmoch, z ktorých sa vypočítavajú dávky.

Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov. Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom prepusteným podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo vyslovením jej straty, priznať príspevok, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Základom pre výpočet príspevku (ďalej len „základ“) je úhrn hrubého funkčného a hodnostného platu vojaka z povolania za posledný mesiac pred prepustením zo služobného pomeru alebo mesačný priemer týchto príjmov za posledných päť ukončených kalendárnych rokov pred rokom prepustenia zo služobného pomeru alebo u výkonných letcov a vojakov im na roveň postavených aj pred rokom, v ktorom došlo ku skončeniu leteckej alebo jej na roveň postavenej služby podľa toho, čo je pre oprávneného výhodnejšie.

Základná výmera príspevku za 20 rokov služby v ozbrojených silách tvorí 30 % základu. K základnej výmere sa pripočítajú za 21. a každý ďalší rok služby 2 % základu. Najvyššia percentná výmera príspevku tvorí 55 % základu. Najvyššia výmera príspevku nemôže však prekročiť pevné sumy, ktoré určí vláda Československej socialistickej republiky v rozmedzí 1400 až 2150 Kčs mesačne podľa hodnosti dosiahnutej vojakom z povolania ku dňu prepustenia zo služobného pomeru; pritom ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok nesmie príspevok prekročiť maximálnu výšku čiastočného invalidného dôchodku účastníkov odboja.

Služba výkonného letca a výsadkára a výkon funkcií zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti sa započítavajú vo zvýšenom rozsahu určenom služobnými predpismi; doba účasti na národnom boji za oslobodenie sa započítava v rozsahu ustanovenom zákonom o sociálnom zabezpečení.

Účastníkom odboja sa k príspevku priipočítajú podľa skupín ustanovených zákonom o sociálnom zabezpečení za každý začatý rok odbojovej činnosti tieto sumy:

Príspevok sa vypláca ako preddavok; po uplynutí každého kalendárneho roku, po zániku zárobku alebo zániku nároku na príspevok sa vyplatené preddavky zúčtujú.

Pri súbehu príspevku so zárobkom sa príspevok kráti o sumu, o ktorú úhrn príspevku a hrubého zárobku presahuje úhrn hrubého funkčného a hodnostného platu a prídavku za výsluhu rokov²) patriaci oprávnenému za obdobie rozhodné pre určenie základu podľa odseku 2.

Pri súbehu nároku na príspevok a na strobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď dôchodok, alebo príspevok; nárok na príspevok trvá až do dovŕšenia 60 rokov veku.

Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu príspevok odňať vojakom, ktorým bola odňatá vojenská hodnosť alebo vyslovená jej strata.

Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanoví podrobnosti o organizácii, konaní a rozhodovaní o dávkach, o zápočte dôb, o príjmoch, z ktorých sa vypočítava príspevok, o krátení príspevku pri súbehu so zárobkom, o spôsobe výplaty dávok a o povinnostiach oprávnených osôb.

Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní ustanovení tohto dielu zákona.

Vláda Československej socialistickej republiky môže so zreteľom na vývoj životných nákladov ustanoviť k príspevku osobitný prídavok, prípadne upraviť spôsob krátenia príspevku výhodnejšie.

Zrušený.

MInister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu upraviť vo vzájomnej dohode vzťahy medzi vojakmi v činnej službe a príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti.

Služobný pomer poddôstojníkov z povolania podľa zákona č. 44/1949 Zb. zaniká 30. septembrom 1960.

Poddôstojníci z povolania, pokiaľ splňujú podmienky pre prijatie za vojakov z povolania podľa § 23 tohto zákona, budú na svoju žiadosť podanú do 10. júna 1960 prijatí od 1. októbra 1960 za práporčíkov z povolania.

Poddôstojníci z povolania, ktorí nepožiadajú o prijatie za práporčíkov z povolania alebo ktorí podmienky pre prijatie nesplňujú, sú povinní splniť svoj záväzok na ďalšiu službu.

Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej oscialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Vojakom, ktorí dosiahli hodnosť „staršina“, prislúcha 1. októbrom 1960 hodnosť „rotmajster“.

Zrušený.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1960, s výnimkou ustanovenia § 4, ktoré nadobúda účinnosť 1. októbrom 1960; vykonajú ho minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Ústava Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 nadobudla účinnosť 11. júlom 1960, ústavný zákon č. 143/1968 Zb. z 27. októbra 1968 o československej federácii nadobudol účinnosť l. januárom 1969, ústavný zákon č. 126/1970 Zb. z 20. decembra 1970 o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, nadobudol účinnosť 1. januárom 1971, zákon č. 59/1969 Zb. z 5. júna 1969 o niektorých zmenách v služobných pomeroch vojakov z povolania nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon č. 150/1969 Zb, z 18. decembra 1969 o prečinoch nadobudol účinnosť l. januárom 1970, zákon č. 100/1970 Zb. zo 17. novembra 1970 o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti nadobudol účinnosť l. januárom 1971 a zákon č. 65/1978 Zb. z 21. júna 1978, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, nadobúda účinnosť 1. januárom 1979.