Zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve

Účelom zákona je ustanoviť pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy v školstve a utvoriť predpoklady na to, aby tieto orgány a školy a školské zariadenia dôsledne uskutočňovali štátnu školskú politiku.

Národné výbory spravujú školy a školské zariadenia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Národné výbory pri správe škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia zriaďujú a zrušujú, hospodársky ich zabezpečujú vo svojich plánoch a rozpočtoch, odborne ich vedú, vykonávajú v nich inšpekciu výchovy a vzdelávania a robia ďalšie opatrenia v štátnej správe na úseku školstva podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov na všestranné zabezpečenie cieľov a úloh štátnej školskej politiky.

Hospodárskym zabezpečením škôl a školských zariadení sa rozumie zabezpečovanie ich investičnej výstavby, prevádzky a údržby a zabezpečovania náležitosti poskytovaných pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov.

Odborným vedením škôl a školských zariadení sa rozumie organizovanie výchovnovzdelávacieho procesu tak, aby sa uskutočňoval v rámci štátnej školskej politiky a podľa stanovených učebných plánov a učebných osnov, a starostlivosť o výber, dislokáciu a politický a odborný rast pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení.

Školu (školské zariadenie) riadi jej riaditeľ. V neprítomnosti riaditeľa riadi školu (školské zariadenie) zástupca riaditeľa, a ak zástupca riaditeľa nie je ustanovený, iný člen pedagogického zboru poverený riaditeľom.

Riaditeľ zodpovedá za ideovú, pedagogickú a odbornú úroveň a výsledky práce školy, utvára podmienky pre prácu všetkých pracovníkov, riadi a kontroluje prácu všetkých pracovníkov i žiakov; stará sa o ďalšie ideovo-politické, pedagogické a odborné vzdelávanie pracovníkov.

Riaditeľ rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov¹) v prípadoch zverených mu týmto zákonom.

Miestny národný výbor so súhlasom okresného národného výboru zriaďuje a zrušuje jasle, materskú školu, spoločné zariadenie jasle a materská škola, detský útulok, školskú jedáleň a miestny dom pionierov a mládeže.²)

Miestny národný výbor zabezpečuje prevádzku materskej školy, spoločného zariadenia jasle a materská škola, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor, a základnej školy, základnej deväťročnej školy, osobitnej školy, školskej jedálne a miestneho domu pionierov a mládeže.

Miestny národný výbor rozhoduje o prijímaní detí do materskej školy, spoločného zariadenia jasle a materská škola, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor, a do školskej jedálne, školskej družiny a školského klubu základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, ak počet prihlásených detí presahuje počet detí, ktoré možno v týchto zariadeniach umiestniť; inak prijíma deti riaditeľ zariadenia. Pri prijímaní detí do školských zariadení, ktoré zriadil národný výbor, spolupracuje miestny národný výbor s Revolučným odborovým hnutím a s ostatnými spoločenskými organizáciami. Prijímanie detí do jaslí upravujú osobitné predpisy.³)

Mestský národný výbor vykonáva okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru, aj pôsobnosť, ktorá podľa § 10 ods. 1 inak patrí okresnému národnému výboru.

Mestský národný výbor vykonáva ďalej pôsobnosť vo veciach, ktoré inak podľa § 7 až 10 patria okresnému národnému výboru, ak ju krajský národný výbor zverí mestskému národnému výboru podľa Vzorového štatútu mestských národných výborov.⁴)

Okresný národný výbor zriaďuje a zrušuje:

Okresný národný výbor dáva súhlas na zriadenie a zrušenie materskej školy a spoločného zariadenia jasle a materská škola, ktoré zriaďuje a zrušuje socialistická organizácia.

Okresný národný výbor odborne vedie:

Okresný národný výbor určuje obvod materskej školy, spoločného zariadenia jasle a materská škola, osobitnej materskej školy, základnej školy, základnej deväťročnej školy a osobitnej školy.

Okresný národný výbor hospodársky zabezpečuje školy a školské zariadenia uvedené v § 7 ods. 1; pre školy a školské zariadenia, ktorých prevádzku zabezpečuje miestny národný výbor (§ 5 ods. 2), okresný národný výbor zabezpečuje investičnú výstavbu a veci vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov týchto škôl a školských zariadení. Hospodárske zabezpečenie jaslí upravujú osobitné predpisy.⁵)

Okresný národný výbor plní úlohy organizácie vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pre pracovníkov škôl a školských zariadení uvedených v § 5 ods. 1 a v § 7 ods. 1 a pre riaditeľky, učiteľky a detské sestry v materskej škole alebo spoločnom zariadení jasle a materská škola, ako aj pre vedúce v detskom útulku, ak ich zriadila socialistická organizácia; ustanovuje riaditeľov týchto škôl a školských zariadení. Pracovnoprávne vzťahy pracovníkov jaslí upravujú osobitné predpisy.⁵)

Okresný národný výbor rozhoduje o prijatí dieťaťa do školy, ktoré dovŕši šiesty rok veku v čase od začiatku školského roku do konca kalendárneho roku, o odložení začiatku povinnej školskej dochádzky,⁶) o oslobodení žiaka od povinnej školskej dochádzky a o oslobodení žiaka od povinnosti vzdelávať sa.⁷) Príslušným na rozhodovanie je okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo túto povinnosť má plniť.

Okresný národný výbor rozhoduje na návrh žiaka stredného odborného učilišťa alebo jeho zákonného zástupcu o tom, či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore.⁸) Príslušným na rozhodovanie je okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého má sídlo stredné odborné učilište.

Krajský národný výbor zriaďuje a zrušuje:

Krajský národný výbor zriaďuje a zrušuje krajský pedagogický ústav, krajskú pedagogicko-psychologickú poradňu, krajský dom pionierov a mládeže, krajskú stanicu mladých technikov, mladých prírodovedcov alebo mladých turistov, domov mládeže, osobitné výchovné zariadenia (detský výchovný ústav, výchovný ústav pre mládež a ústav s výchovno-liečebným režimom), diagnostický ústav, školské výpočtové stredisko a krajské stredisko školského stravovania.

Krajský národný výbor môže zriadiť základnú školu alebo základnú deväťročnú školu pre nadanú a talentovanú mládež, ak takúto školu zriaďuje v spoločnej správe so strednou školou pre nadanú a talentovanú mládež.

Krajský národný výbor dáva súhlas:

Krajský národný výbor odborne vedie školy a školské zariadenia uvedené v § 11 a prípravu mládeže vo štvorročných učebných odboroch ukončených maturitnou skúškou v odbornom učilišti.⁹)

Krajský národný výbor hospodársky zabezpečuje školy a školské zariadenia uvedené v § 11 ods. 1 až 3 a plní úlohy organizácie vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods. 1 až 3 a učiteľov škôl uvedených v § 11 ods. 4; ustanovuje riaditeľov škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods. 1 až 3.

Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky riadi výkon štátnej správy na úseku školstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ministerstvo školstva

Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o rovnošatách žiakov a pracovníkov v odbore svojej pôsobnosti.

Inšpekcia výchovy a vzdelávania ako súčasť riadenia školstva je kontrolou výchovy a vzdelávania poskytovaného v školách a školských zariadeniach.

Hlavným poslaním inšpekcie výchovy a vzdelávania je kontrola ideovo-politickej, pedagogickej, odbornej a metodickej činnosti škôl a školských zariadení tak, aby bol zabezpečený jednotný vplyv štátu na túto činnosť.

Inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj úroveň riadenia škôl a školských zariadení z odborného i pedagogického hľadiska, utvárania kádrových a potrebných materiálno-technických podmienok pre ich účinnú prácu; poskytuje aj odbornú pedagogickú pomoc učiteľom a ostatným pracovníkom škôl a školských zariadení.

Na školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje, ako sa uplatňujú zásady určené ministerstvom školstva pre ideové a pedagogické riadenie škôl [§ 14 ods. 2 písm. e)] a kontroluje vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov.

V oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj to, ako ústredné orgány, organizácie a zariadenia na výchovu mládeže, ktoré sú zodpovedné za prípravu mládeže na robotnícke povolania, dodržiavajú a plnia úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z iných opatrení v tejto oblasti. Súčasťou tejto kontroly je aj kontrola úrovne a účinnosti rezortného dozoru i úrovne riadenia prípravy mládeže na robotnícke povolania v organizáciách a v ich nadriadených orgánoch.

Inšpekcia výchovy a vzdelávania sa člení na školskú inšpekciu a na štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania.

Školskú inšpekciu vykonáva ministerstvo školstva, krajské národné výbory a okresné národné výbory. Štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania vykonáva ministerstvo školstva a krajské národné výbory.

Ústrednú inšpekciu výchovy a vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva svojimi ústrednými školskými inšpektormi; inšpekciu výchovy a vzdelávania v krajoch a okresoch vykonávajú krajskí a okresní školskí inšpektori, ktorí sú pracovníkmi príslušných národných výborov.

Školskí inšpektori prerokúvajú výsledky inšpekčnej činnosti s riaditeľom školy alebo školského zariadenia. Školskí inšpektori môžu ukladať riaditeľovi, prípadne ďalším pracovníkom školy alebo školského zariadenia záväzné pokyny týkajúce sa obsahu a organizácie výchovnovzdelávacieho procesu; sú oprávnení pozastaviť výkon nezákonného alebo pedagogicky nesprávneho opatrenia učiteľa, riaditeľa školy alebo školského zariadenia alebo školského inšpektora orgánu štátnej správy nižšieho stupňa a sú povinní o tom informovať orgán príslušný na vykonanie nápravy.

Podrobnejšie úlohy inšpekcie výchovy a vzdelávania, práva a povinnosti školských inšpektorov a zásady pre rezortný dozor ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom; ustanovuje aj záväzný plán hlavných úloh inšpekcie výchovy a vzdelávania, kvalifikačné predpoklady školských inšpektorov a zásady pre ich výber, prípravu a ďalšie vzdelávanie.

Deti československých štátnych občanov môžu plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Československej socialistickej republiky, ak v prípadoch odôvodnených záujmami spoločnosti a rodičov odchádzajú s rodičmi na dočasný pobyt do zahraničia (ďalej len „osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky“).

O osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky rozhoduje okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo túto povinnosť má plniť.

Podrobnosti o osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

O zaraďovaní detí do základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy, do pomocnej školy¹¹) a do materskej školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť¹²) rozhoduje okresný národný výbor príslušný podľa miesta bydliska dieťaťa.

Podrobnosti o zaraďovaní detí do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností, za významný prejav aktivity alebo za statočný čin môže sa žiakovi alebo učňovi udeliť pochvala alebo iné ocenenie.

Ak sa žiak alebo učeň previní proti školskému poriadku, môže sa mu podľa závažnosti previnenia uložiť niektoré z týchto výchovných opatrení: napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy; žiakom stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa uložiť aj podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. O podmienečnom vylúčení zo štúdia rozhoduje riaditeľ školy, o vylúčení zo štúdia rozhoduje krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie.

Pravidlá správania žiakov a učňov (školský poriadok), ako aj podrobnosti o druhoch a stupňoch výchovných opatrení ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

O prijatí žiaka na strednú školu¹³) rozhoduje riaditeľ školy v lehote ustanovenej vykonávacím predpisom.

Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov o štúdium na strednej škole zriaďuje riaditeľ školy so súhlasom krajského národného výboru prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

Uchádzač o štúdium na strednej škole podáva prihlášku na štúdium písomne v lehote určenej vykonávacím predpisom škole, ktorú navštevuje, alebo organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Riaditeľ školy alebo vedúci organizácie zašle prihlášku s priloženou osobnou charakteristikou uchádzača v lehote určenej vykonávacím predpisom škole, na ktorú sa uchádzač hlási.

Pre prijatie žiaka na strednú školu je rozhodujúca jeho klasifikácia zo základnej deväťročnej školy, jeho osobná charakteristika schválená riaditeľom základnej deväťročnej školy alebo vedúcim organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, vyjadrenie lekára o zdravotnom stave uchádzača a jeho zdravotnej spôsobilosti na štúdium a na výkon povolania, na ktoré sa štúdiom pripravuje, a výsledok prijímacej skúšky.

Proti rozhodnutiu môže uchádzač podať do ôsmich dní prostredníctvom riaditeľa školy odvolanie na národný výbor, ktorý školu odborne vedie; riaditeľ školy nemôže o odvolaní sám rozhodnúť.

Termíny na podanie prihlášky, termíny prijímacej skúšky, lehotu na odovzdanie prihlášky riaditeľovi strednej školy a lehotu, do ktorej riaditeľ tejto školy je povinný rozhodnúť, ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov žiakom stredných škôl¹⁴) priznáva a odníma riaditeľ školy.

Postup pri priznávaní a odnímaní štipendia a hmotného zabezpečenia žiakom ustanovuje ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Žiakom stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných, štúdium prerušiť, a to až na dva roky. O prerušení štúdia rozhoduje riaditeľ školy. Po uplynutí prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené.

Podrobnosti o prerušení štúdia ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Slovenskej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení a ak je vysvedčenie opatrené overovacou doložkou. Overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa bydliska žiadateľa.

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Slovenskej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak nie je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení, len vtedy, ak bolo uznané (nostrifikácia). Uznať možno len vysvedčenie vydané zahraničnou školou tej istej úrovne, ako sú školy poskytujúce v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie. Uznanie možno viazať na podmienku, že žiadateľ vykoná doplňovaciu skúšku. O uznaní rozhoduje a overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa miesta bydliska žiadateľa.

Vysvedčenie opatrené overovacou doložkou vydanou príslušným orgánom Českej socialistickej republiky platí aj na území Slovenskej socialistickej republiky.

Podrobnosti o rovnocennosti a podmienkach uznávania vysvedčení vydaných zahraničnými školami ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú mládeži v školských zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy¹⁵) prispievajú rodičia alebo iné osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, príspevkom.

O výške príspevku v jednotlivých prípadoch rozhoduje riaditeľ školského zariadenia na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.

Výšku príspevku a spôsob jeho úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom.

Mládeži s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou sa poskytuje ošatenie a vreckové a pri jej skončení vecná pomoc.

Výšku vreckového a normy ošatenia a vecnej pomoci ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a s Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak sa v škole alebo v školskom zariadení zabezpečuje okrem bezplatnej výchovy a vzdelávania aj hmotná starostlivosť o deti a mládež, prispievajú rodičia alebo iné osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, príspevkom na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotnou starostlivosťou.

Výšku príspevku a spôsob úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a s Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Národné výbory zabezpečujú spoločné stravovanie deťom a mládeži, ktorá navštevuje školy a školské zariadenia, v školských a internátnych jedálňach. Na úhradu nákladov na stravovanie detí a mládeže prispievajú rodičia alebo osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

Výšku príspevku a podrobnosti týkajúce sa organizácie a prevádzky školských jedální a internátnych jedálni ustanovuje ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Národné výbory môžu podľa osobitných predpisov¹⁶) zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie školskú družinu, školský klub, školskú knižnicu, internát a domov mládeže, prípadne inú súčasť školy určenú ministerstvom školstva, ak to vyžaduje účelnejšia organizácia výchovnovzdelávacej práce alebo iný závažný dôvod. Národné výbory vykonávajú vo veciach správy týchto zariadení pôsobnosť, ktorú majú jednotlivé stupne národných výborov pri zriaďovaní, zrušovaní, hospodárskom zabezpečení, odbornom vedení a inšpekcii výchovy a vzdelávania škôl, ktorých súčasťou sú tieto zariadenia.

Tento zákon sa nevzťahuje na vysoké školy, vojenské školy, školy Zboru národnej bezpečnosti, školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky, podnikové a družstevné výchovné zariadenia a výchovné zariadenia spoločenských organizácií.

Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.¹⁷)

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.