Zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách

Vysoké školy sú najvyšším stupňom československej výchovno-vzdelávacej sústavy; sú vedeckými a kultúrnymi inštitúciami najvyššej úrovne.

Socialistický štát utvára podmienky na výchovno-vzdelávaciu a vedeckú činnosť vysokých škôl, na ich všestranný rozvoj, na ich aktívnu účasť na medzinárodnej deľbe práce a socialistickej integrácii a na využívanie výsledkov pokrokovej vedy, techniky a kultúry vo svete.

Vysoké školy sa zúčastňujú na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti svojou výchovno-vzdelávacou, vedeckou, výskumnou, vývojovou, umeleckou, kultúrnou a inou činnosťou.

Vysoké školy v súlade s cieľmi komunistickej výchovy a s najnovšími poznatkami vedy a techniky pripravujú absolventov politicky a morálne vyspelých, vysokovzdelaných pre prácu v národnom hospodárstve, kultúre, vede, správe a v ostatných oblastiach života rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Vysoké školy rozvíjajú výchovno-vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a zúčastňujú sa na rozvoji vedy, techniky a umenia vo všetkých oblastiach podľa potrieb budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Vysoké školy svojou vedeckou, odbornou, ako aj umeleckou činnosťou pomáhajú spoločenskej praxi pri riešení jej aktuálnych i perspektívnych úloh.

Vysoké školy sú vysoké školy univerzitného smeru, vysoké školy technického smeru, vysoké školy ekonomického smeru, vysoké školy pôdohospodárskeho smeru a vysoké školy umeleckého smeru.

Vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.

Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú zákonom Federálneho zhromaždenia; rovnakým spôsobom sa ustanovuje ich názov, sídlo a smer.

Vysoké školy sa spravidla členia na fakulty. Fakulty sú spravidla toho istého smeru ako príslušná vysoká škola; na vysokých školách sa môžu zriaďovať aj fakulty iného smeru.

Fakulty sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú nariadením vlády Československej socialistickej republiky; rovnakým spôsobom sa ustanovuje ich názov, sídlo a smer.

Ak sa vysoká škola člení na fakulty, sú fakulty súčasťou vysokej školy.

Organizačnými útvarmi fakulty alebo vysokej školy sú katedry.

Súčasťou vysokej školy môžu byť vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská, ústavy, ako aj účelové zariadenia (§ 9 a 10).

Fakulty sú základné organizačné útvary vysokej školy na riadenie výchovno-vzdelávacej činnosti a na vykonávanie a kontrolu zverenej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti.

Katedry sú základné pracoviská fakulty alebo vysokej školy na výchovno-vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú alebo umeleckú činnosť; politicky a odborne pripravujú študentov a zabezpečujú rozvoj študijných predmetov, študijných odborov a vedných odborov. Katedry sa zúčastňujú na plnení úloh plánu rozvoja vedy a techniky fakulty a vysokej školy a zabezpečujú odbornú prax a spoločensko-politickú prax študentov.

Katedry zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje v Českej socialistickej republike so súhlasom Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike so súhlasom Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) rektor spravidla na návrh dekana.

Katedry, ktoré plnia úlohy pre viac vysokých škôl a vojenské katedry vysokých škôl zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje v Českej socialistickej republike minister školstva Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike minister školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister školstva“).

Na vysokých školách možno zriaďovať vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská a ústavy, ktoré môžu plniť úlohy pre viac fakúlt alebo vysokých škôl.

Na vysokých školách sa môžu zriaďovať ústavy marxizmu-leninizmu ako vedecko-pedagogické a vedeckovýskumné pracoviská, ktoré môžu plniť aj úlohy spoločné viacerým vysokým školám.

Vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská a ústavy podľa odseku 1 a 2 zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje minister školstva spravidla na návrh rektora.

Na vysokých školách a fakultách možno zriaďovať účelové zariadenia, ktoré pomáhajú vysokým školám pri ich výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo umeleckej, odbornej, výskumnej, vývojovej, telovýchovnej, športovej a hospodárskej činnosti a v brannej výchove alebo v starostlivosti o študentov a pracovníkov vysokých škôl. Účelové zariadenia môžu slúžiť viacerým fakultám alebo viacerým vysokým školám.

Účelové zariadenia zriaďuje a zrušuje rektor so súhlasom ministerstva školstva; v odôvodnených prípadoch môže tieto zariadenia zriadiť a zrušiť minister školstva.

Na výskum a riešenie otázok riadenia a rozvoja vysokých škôl zriaďuje minister školstva podľa osobitných predpisov¹) vedecko-pedagogické a vedeckovýskumné organizácie riadené ministerstvom školstva.

Na čele vysokej školy je rektor.

Rektora vymenúva a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky, v Českej socialistickej republike na návrh vlády Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike na návrh vlády Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda republiky"); vymenúva ho z profesorov a docentov vysokej školy.

Rektori zastupujú na určených úsekoch činnosti vysokej školy prorektori; za svoju činnosť zodpovedajú rektorovi. Počet rektorov a úseky ich činnosti určuje minister školstva.

Prorektorov ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ich z profesorov a docentov vysokej školy.

Na čele fakulty je dekan.

Dekana ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy.

Dekana zastupujú na určených úsekoch činnosti fakulty prodekani; za svoju činnosť zodpovedajú dekanovi. Počet prodekanov a úseky ich činnosti určuje rektor so súhlasom ministra školstva.

Prodekanov ustanovuje a odvoláva rektor na návrh dekana; ustanovuje ich z profesorov a docentov vysokej školy.

Na čele katedry je vedúci katedry.

Vedúceho katedry ustanovuje a odvoláva rektor na návrh dekana; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy, výnimočne so súhlasom ministra školstva z odborných asistentov vysokej školy. Vedúceho katedry zriadenej podľa § 8 ods. 3 ustanovuje o odvoláva rektor so súhlasom ministra školstva.

Na čele ústavu marxizmu-leninizmu je riaditeľ.

Riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy.

Rektori, prorektori, dekani, prodekani, vedúci katedier a riaditelia ústavov marxizmu-leninizmu sa vymenúvajú, prípadne ustanovujú na dobu päť rokov.

Ten istý učiteľ vysokej školy môže byť vymenúvaný, prípadne ustanovovaný do tej istej funkcie na niekoľko po sebe idúcich funkčných období.

Činnosť rektorov a riaditeľov ústavov marxizmu-leninizmu hodnotí minister školstva, činnosť prorektorov, dekanov a vedúcich katedier zriadených na vysokých školách hodnotí rektor, činnosť prodekanov a vedúcich katedier zriadených na fakulte hodnotí dekan.

Vedecká rada vysokej školy, na vysokých školách umeleckého smeru umelecká rada vysokej školy (ďalej len „vedecká rada vysokej školy") sa zúčastňuje na riadení vysokej školy ako poradný a iniciatívny orgán rektora, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vedecká rada vysokej školy prerokúva zásadné a koncepčné otázky činnosti a rozvoja vysokej školy i rozvoja vedných odborov, ktoré sú na vysokej škole zastúpené, a podáva rektorovi návrhy na ich riešenie.

Predsedom vedeckej rady vysokej školy je rektor. Členmi vedeckej rady vysokej školy sú prorektori, dekani, riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu, kvestor a ďalší členovia, ktorých vymenúva o odvoláva rektor; vymenúva ich z učiteľov a iných pracovníkov vysokej školy, z vedeckých pracovníkov a odborníkov z praxe. Jej členmi sú aj zástupcovia spoločenských organizácií pracovníkov a študentov vysokej školy.

Vedecká rada fakulty, na fakultách umeleckého smeru umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty") sa zúčastňuje na riadení fakulty ako poradný a iniciatívny orgán dekana, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vedecká rada fakulta prerokúva zásadné a koncepčné otázky činnosti a rozvoja fakulty i rozvoja vedných odborov, ktoré sú na fakulte zastúpené, a podáva dekanovi návrhy na ich riešenie.

Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan. Členmi vedeckej rady fakulty sú prodekani, tajomník fakulty a ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva dekan; vymenúva ich z vedúcich katedier, učiteľov a iných pracovníkov pôsobiacich na fakulte, z vedeckých pracovníkov a odborníkov z praxe. Jej členmi sú aj zástupcovia spoločenských organizácií pracovníkov a študentov.

Ministerstvo školstva riadi vysoké školy v súlade s politikou Československej socialistickej republiky.

Minister školstva najmä

Ministerstvo školstva vykonáva na vysokých školách inšpekciu. Jej hlavným poslaním je kontrolovať plnenie úloh vo výchovno-vzdelávacej činnosti; pomáhať funkcionárom vysokých škôl, ako aj učiteľom vysokých škôl odstraňovať zistené nedostatky, prípadne predkladať ministrovi školstva návrhy na ich odstránenie.

Podrobnosti o úlohách, oprávneniach a podmienkach pri vykonávaní inšpekcie na vysokých školách podľa odseku 1 upravuje všeobecne záväzný právny predpis.

Rektor riadi vysokú školu a koná vo všetkých veciach v jej mene; zodpovedá ministrovi školstva za činnosť vysokej školy, najmä za úroveň a výsledky jej výchovno-vzdelávacej, vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti.

Rektor zodpovedá najmä za

Rektor vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, plní aj úlohy dekana.

Rektorát je výkonným útvarom vysokej školy; zabezpečuje hospodársku a administratívnu činnosť vysokej školy.

Kvestor zastupuje rektora v hospodárskych a administratívnych veciach vysokej školy v rozsahu určenom štatútom vysokej školy; riadi rektorát a zodpovedá za jeho činnosť rektorovi.

Kvestora vymenúva a odvoláva minister školstva na návrh rektora.

Kvestor najmä

Dekan riadi fakultu a zodpovedá rektorovi za jej činnosť; je oprávnený konať vo veciach fakulty v mene vysokej školy v rozsahu určenom štatútom vysokej školy.

Dekan najmä

Výkonným útvarom fakulty na zabezpečovanie jej administratívnych úloh je dekanát.

Dekanát riadi tajomník alebo iný pracovník poverený dekanom; za činnosť dekanátu zodpovedá dekanovi.

Vedúci katedry riadi činnosť katedry a zodpovedá za ňu dekanovi; ak je katedra zriadená priamo na vysokej škole alebo ak plní úlohy pre viac vysokých škôl, zodpovedá rektorovi vysokej školy, v ktorej je organizačne začlenená.

Vedúci katedry zabezpečuje plnenie výchovno-vzdelávacích a vedeckovýskumných alebo umeleckých úloh katedry, vykonáva jeho kontrolu, hodnotí činnosť pracovníkov pôsobiacich na katedre a zodpovedá za politickú a odbornú úroveň tejto činnosti. Vedúci katedry zabezpečuje najmä

Organizáciu, riadenie a činnosť vysokej školy a jej fakúlt, katedier i súčastí vysokej školy ustanovuje štatút vysokej školy, ktorý vydáva minister školstva. Štatút vysokej školy tiež ustanovuje, ktorí ďalší funkcionári a pracovníci vysokej školy sú oprávnení konať v mene vysokej školy a v akom rozsahu.

Podrobnosti o vnútornej organizácii fakúlt a ostatných súčastí vysokej školy ustanovujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva rektor v súlade so štatútom vysokej školy.

Štúdium na vysokých školách sa organizuje ako riadne štúdium alebo ako mimoriadne štúdium, a to podľa ročníkov a semestrov.

Štúdium na vysokých školách sa uskutočňuje podľa jednotlivých školských rokov. Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roku.

Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako denné štúdium alebo ako štúdium popri zamestnaní. Štúdiom popri zamestnaní sa organizuje formou diaľkového štúdia alebo večerného štúdia. Denné štúdium možno spájať so štúdiom popri zamestnaní.

Riadne denné štúdium trvá štyri až šesť rokov. Riadne štúdium popri zamestnaní trvá štyri až sedem rokov.

Dĺžku riadneho štúdia na vysokých školách v jednotlivých študijných odboroch ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

Obsah riadneho štúdia je určený študijnými odbormi. Sústavu študijných odborov na vysokých školách ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

Obsah jednotlivých študijných odborov vymedzujú učebné plány [§ 21 ods. 2 písm. c)].

Učebné plány obsahujú študijné predmety a základné formy výchovno-vzdelávacej činnosti celého štúdia rozložené na jednotlivé ročníky a semestre.

V odôvodnených prípadoch môže dekan určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný plán, v ktorom pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia určeného učebným plánom príslušného študijného odboru určí osobitnú organizáciu a dĺžku štúdia.

V prípadoch, ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe, môže ministerstvo školstva študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia.

Ako riadne štúdium sa môže organizovať medziodborové štúdium podľa osobitných učebných plánov, a to kombináciou študijných predmetov dvoch alebo viacerých študijných odborov. Uskutočňuje sa na fakulte, viacerých fakultách vysokej školy alebo na viacerých vysokých školách.

Študent, ktorému sa umožní medziodborové štúdium, je študentom tej fakulty alebo vysokej školy, na ktorej sa študuje hlavný študijný odbor.

Kombinácie študijných odborov a učebné plány medziodborového štúdia určuje ministerstvo školstva.

Na riadne štúdium na vysokej škole sa v súlade s potrebami socialistickej spoločnosti prijímajú uchádzači podľa vedomostí, schopností, nadania, záujmu a zdravotného stavu, so zreteľom na ich občianske a morálne vlastnosti. Prijať možno len uchádzača, ktorá získal úplné stredné vzdelanie a úspešne vykonal prijímaciu skúšku. Ministerstvo školstva ustanoví podmienky, za ktorých možno prijímaciu skúšku odpustiť.

Prihlášku na štúdium podáva uchádzač na strednej škole, na ktorej študuje, alebo v organizácii, s ktorou je v pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu; v ostatných prípadoch na miestnom (mestskom) národnom výbore v mieste svojho trvalého bydliska. Riaditeľ strednej školy, organizácia alebo národný výbor postúpi prihlášku v lehote určenej ministerstvom školstva aj s osobnou charakteristikou uchádzača fakulte alebo vysokej škole, ak sa nečlení na fakulty, na ktorej sa uchádza o štúdium. Prijímacie konanie sa začína dňom, keď prihláška uchádzača došla na fakultu (vysokú školu). Termíny prijímacích skúšok určuje ministerstvo školstva.

O prijatí uchádzača na riadne štúdium rozhoduje dekan do 15 dní odo dňa skončenia prijímacích skúšok. Na posúdenie predpokladov uchádzačov o štúdium (odsek 1) zriaďuje dekan komisie ako svoj poradný orgán.

V osobitne odôvodnených prípadoch môže minister školstva právoplatné rozhodnutie o neprijatí na štúdium zrušiť a rozhodnúť, že uchádzač sa prijíma na riadne štúdium na vysokej škole.

Právoplatným rozhodnutím o prijatí na riadne štúdium sa stáva uchádzač o štúdium na vysokej škole študentom.

Študenti sa zapisujú do príslušného ročníka na začiatku školského roku.

Študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom za predchádzajúci ročník do konca školského roku, zapisuje sa do vyššieho ročníka. Do vyššieho ročníka možno zapísať študenta aj podmienečne. Študentovi, ktorý nesplnil podmienky na zápis do vyššieho ročníka, môže dekan povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia možno študentovi povoliť opakovanie len dvoch ročníkov. Druhé opakovanie toho istého ročníka a opakovanie dvoch ročníkov v prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

Študentovi, ktorý nemôže splniť počas školského roku všetky študijné povinnosti v určených termínoch z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov, môže dekan prerušiť riadne štúdium. O prerušení štúdia rozhodne dekan na žiadosť študenta alebo z vlastného podnetu. Po uplynutí času prerušenia štúdia sa študent spravidla zapisuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo. Toto zaradenie možno podmieniť vykonaním osobitných skúšok. Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, možno na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím času prerušenia. Prerušiť štúdium možno najdlhšie na dva roky. Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.

Študentovi možno povoliť prestup na príbuzný študijný odbor tej istej fakulty alebo vysokej školy, prípadne na rovnaký alebo príbuzný študijný odbor inej fakulty alebo vysokej školy, respektíve na inú formu riadneho štúdia rovnakého študijného odboru. Tomuto študentovi možno započítať vykonané skúšky.

Študent, ktorý skončí štúdium (§ 40 ods. 1) alebo zanechá štúdium, alebo sa nezapíše v určenom termíne do príslušného ročníka a do piatich dní po jeho uplynutí sa neospravedlní alebo nesplní podmienky na postup do vyššieho ročníka a nepovolí sa mu opakovanie ročníka alebo ktorému sa nepovolí opakovanie záverečnej skúšky (§ 40 ods. 1), prestáva byť študentom; študentom prestáva byť aj vtedy, ak bol zo štúdia vylúčený.

Študent, ktorý skončil štúdium, prestáva byť študentom odo dňa vykonania záverečnej skúšky alebo jej poslednej časti. Študent, ktorý zanechá štúdium, prípadne sa nezapíše v určenom termíne, prestáva byť študentom odo dňa, keď oznámil zanechanie štúdia, alebo odo dňa, keď sa mal zapísať; ak sa mu nepovolí opakovanie ročníka alebo záverečnej skúšky alebo ak je zo štúdia vylúčený, prestáva byť študentom odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dekana.

Ak študent neukončil štúdium v termíne určenom na vykonanie záverečnej skúšky a povolí sa mu jej opakovanie, zachovávajú sa mu všetky práva a povinnosti študenta do konca školského roku, v ktorom mal štúdium ukončiť; po tomto termíne nemá práva a povinnosti študenta, s výnimkou práva konať záverečnú skúšku.

Tomu, kto prestal byť študentom a na základe nového prijímacieho konania bol znovu prijatý na štúdium na vysokú školu, možno započítať vykonané skúšky do ďalšieho štúdia.

Podrobnosti na vykonanie § 30, 31, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a 3, § 34, 35, 36 a § 38 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Štúdium na vysokých školách sa ukončuje vykonaním záverečných skúšok podľa tohto zákona (§ 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 43 a § 45 ods. 1) po splnení študijných povinností určených učebným plánom.

Ukončením štúdia podľa odseku 1 sa študenti stávajú absolventmi vysokej školy a získavajú vysokoškolské vzdelanie.

Na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho smeru sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej záverečnej skúšky.

Vysoké školy priznávajú absolventom vysokých škôl uvedených v odseku 1 titul „inžinier" (v skratke „Ing."), absolventom študijného odboru architektúra a študijného odboru urbanizmus a územné plánovanie na vysokých školách technického smeru titul „inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").

Na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej rigoróznej skúšky.

Absolventom lekárskych fakúlt priznávajú vysoké školy titul „doktor medicíny" (v skratke „MUDr.“), absolventom vysokých škôl veterinárskych titul „doktor veterinárskej medicíny“ (v skratke „MVDr.“).

Na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru - s výnimkou uvedenou v § 42 ods. 1 - sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej záverečnej skúšky.

Absolventi vysokých škôl univerzitného smeru, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou, môžu v nadväznosti na skončené štúdium vykonať štátnu rigoróznu skúšku.

Po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky priznávajú vysoké školy tieto tituly:

Tituly uvedené v odseku 2 môžu priznať vysoké školy bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky podľa odseku 1 absolventom, ktorí počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním.

Na vysokých školách a na fakultách umeleckého smeru sa štúdium ukončuje štátnou záverečnou skúškou.

Vysoké školy umeleckého smeru priznávajú absolventom v študijnom odbore architektonická tvorba titul „akademický architekt", v študijných odboroch výtvarné umenie a reštaurátorstvo výtvarných diel titul „akademický maliar" alebo „akademický sochár".

Absolventi študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou, môžu v nadväznosti na skončené štúdium vykonať štátnu rigoróznu skúšku.

Vysoké školy priznávajú absolventom uvedených v odseku 1 po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky titul „doktor filozofie" (v skratke „PhDr.").

Titul uvedený v odseku 2 môžu priznať vysoké školy bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky podľa odseku 1 absolventom, ktorí počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním.

Štátne záverečné skúšky a štátne rigorózne skúšky upravuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

Študijné predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky alebo štátne rigorózne skúšky, určuje ministerstvo školstva.

Vysoké školy vydávajú absolventom vysokej školy diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 41, 42, § 44 ods. 3, § 45 a § 46 ods. 3, sa v diplome uvedie aj priznaný titul.

Vysoké školy vydávajú absolventom, ktorí vykonali štátnu rigoróznu skúšku po skončení štúdia, diplom, v ktorom sa uvedie priznaný titul.

Obsah a formu diplomov a spôsob ich vydávania ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých študijných predmetov na jednej fakulte alebo vysokej škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách; neposkytuje vysokoškolské vzdelanie.

Mimoriadne štúdium sa môže organizovať pre študentov vysokých škôl popri riadnom štúdiu alebo pre absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

Na prijímanie na mimoriadne štúdium sa vzťahujú primerane ustanovenia § 36 a na priebeh mimoriadneho štúdia sa vzťahujú primerane ustanovenia § 38.

Vysoké školy môžu organizovať podľa požiadaviek praxe doplňujúce a rozširujúce štúdium a kurzy na zvyšovanie kvalifikácie pracujúcich.

Podrobnosti na vykonanie § 49 a 50 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Študenti sú oprávnení najmä používať zariadenia vysokých škôl v súlade s úlohami a cieľmi vysokej školy, zúčastňovať sa na vedeckej a umeleckej činnosti študentov vysokých škôl a na zdokonaľovaní výučby a politickovýchovnej práce.

Študenti sú povinní plniť svoje študijné a občianske povinnosti, najmä osvojovať si požadované odborné vedomosti a zručnosti a vedecké metódy práce, získavať poznatky a skúsenosti z praxe a pripravovať sa na obranu vlasti.

Študenti sa zúčastňujú prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže na činnosti a riadení vysokej školy, najmä na upevňovaní študijnej disciplíny, na zvyšovaní úspešnosti štúdia, na organizovaní vedeckej a umeleckej činnosti študentov, na spoločensky užitočnej práci a na organizovaní využívania ich voľného času, na ukladaní výchovných opatrení a na poskytovaní hmotného a finančného zabezpečenia študentov.

Za vzorné plnenie študijných alebo občianskych povinností a za účasť na spoločensky užitočnej práci môže minister školstva, rektor alebo dekan udeliť študentom pochvaly, odmeny a ceny.

Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického spolunažívania môže dekan študentom uložiť: napomenutie, pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

Výchovné opatrenia podľa odseku 2 možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o porušení povinnosti študentom dekan dozvedel, najneskoršie však do jedného roku odo dňa, keď študent povinnosť porušil, alebo odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bol študent odsúdený.

Štát poskytuje študentom bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Študenti sú nemocensky a dôchodkovo zabezpečení v rozsahu ustanovenom predpismi.²)

Študentom denného štúdia sa poskytujú štipendiá, prípadne príspevky, stravovanie v študentských jedálňach a ubytovanie v študentských domovoch za podmienok určených ministerstvom školstva. Študujúcim popri zamestnaní poskytujú organizácie pracovné úľavy v zamestnaní a hmotné zabezpečenie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

Ustanovenia odseku 1 a prvej vety odseku 2 sa vzťahujú primerane aj na študentov vyslaných na štúdium na zahraničných vysokých školách (§ 92).

Podrobnosti na vykonanie § 52 až 55 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Vo veciach týkajúcich sa štúdia a študentov rozhoduje dekan, ak tento zákon neustanovuje inak.

Proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 34, 36, 38, § 54 ods. 2, § 55 ods. 2 prvej vete a odseku 3 a § 93 možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak tento orgán nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď odvolanie došlo.

O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor; o odvolaní proti rozhodnutiu rektora podľa § 23 ods. 3 rozhoduje ministerstvo školstva. O odvolaní treba rozhodnúť do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

Vysoké školy rozvíjajú v súlade s potrebami rozvinutej socialistickej spoločnosti vedeckú alebo umeleckú činnosť.

Vysoké školy ako organizácie rozvíjajúce vedeckú činnosť sú súčasťou výskumnej a vývojovej základne Československej socialistickej republiky.

Vysoké školy v rámci svojej vedeckej činnosti riešia v súlade s cieľmi štátnej vedecko-technickej politiky úlohy štátnych a rezortných plánov rozvoja vedy a techniky; pritom spolupracujú s Československou akadémiou vied, Slovenskou akadémiou vied, s ich ústavmi a pracoviskami, s ústrednými orgánmi a socialistickými organizáciami a s ich výskumnými a vývojovými pracoviskami (ďalej len „orgány a organizácie").

Vysoké školy v rámci medzištátnych dohôd spolupracujú pri riešení vedeckých úloh s vysokými školami a inými vedeckými zariadeniami v zahraničí, najmä vo Zväze sovietskych socialistických republík a v ostatných socialistických štátoch, koordinujú a podľa utváraných podmienok integrujú s nimi svoju vedeckú činnosť.

Vysoké školy pripravujú študentov už počas vysokoškolského štúdia na vedeckú a umeleckú činnosť a vyhľadávajú na túto činnosť nadaných a talentovaných študentov; podrobnosti ustanovuje ministerstvo školstva.

Vysoké školy vychovávajú nových vedeckých pracovníkov a zabezpečujú ďalšie zvyšovanie vedeckej kvalifikácie učiteľov vysokých škôl, vedeckých pracovníkov a vedecko-technických pracovníkov vysokých škôl podľa osobitných predpisov.³)

Vysoké školy udeľujú vedecké hodnosti podľa osobitných predpisov. Vedecká rada vysokej školy a vedecká rada fakulty rozhodujú o udeľovaní vedeckých hodností podľa osobitných predpisov.⁴)

Absolventom vysokých škôl umeleckého smeru, s výnimkou absolventov umenovedných študijných odborov, sa na vysokých školách umeleckého smeru umožňuje ďalšie zvyšovanie ich umeleckej úrovne formou internej alebo externej umeleckej ašpirantúry. Interná umelecká ašpirantúra trvá tri roky. Externá umelecká ašpirantúra trvá najdlhšie päť rokov.

Umelecká ašpirantúra sa uskutočňuje na školiacom pracovisku, ktorým je fakulta, prípadne vysoká škola, ak sa nečlení na fakulty. Školiace pracoviská, ako aj odbory umeleckej výchovy určuje ministerstvo školstva. Vedením ašpiranta poveruje dekan školiteľa, ktorý zodpovedá za vedenie zvereného ašpiranta.

Na rozhodovanie vo veciach umeleckej ašpirantúry sa nevzťahujú predpisy upravujúce všeobecné konanie pred správnymi orgánmi.

Spôsob prijímania ašpirantov, obsah, priebeh a spôsob ukončovania umeleckej ašpirantúry ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Na pracovnoprávne vzťahy umeleckých ašpirantov a na poskytovanie štipendia ašpirantom sa vzťahujú primerane ustanovenia platné pre účastníkov vedeckej výchovy.⁵)

Vysoké školy pri zabezpečovaní ďalšieho zvyšovania vedeckej alebo umeleckej kvalifikácie učiteľov vysokých škôl a ostatných vedeckých a umeleckých pracovníkov a pri výchove nových vedeckých a umeleckých pracovníkov spolupracujú s orgánmi a organizáciami; koordinujú s nimi svoju činnosť a po dohode s nimi využívajú aj ich výskumné, vývojové a umelecké zariadenia.

Vysoké školy spolupracujú navzájom, spolupracujú s vysokými školami a inými vedeckými a umeleckými inštitúciami v zahraničí, najmä vo Zväze sovietskych socialistických republík a v ostatných socialistických štátoch.

Vysoké školy vo svojej výchovno-vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti spolupracujú s orgánmi a organizáciami (§ 59), pomáhajú spoločenskej praxi využívať výsledky svojej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, podľa svojich možností vykonávajú pre socialistické organizácie niektoré práce a zúčastňujú sa na budovaní spoločných výskumných ústavov a pracovísk.⁶)

Orgány a organizácie poskytujú vysokým školám pomoc pri výchovno-vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a rozvoji vysokých škôl, najmä pri modernizácii obsahu výchovy a vzdelávania, pri rozvoji študentskej vedeckej a odbornej alebo študentskej umeleckej činnosti a pri utváraní kádrových a materiálno-technických podmienok na túto činnosť.

Odborná prax a spoločensko-politická prax študentov ako súčasť výchovno-vzdelávacej činnosti vysokých škôl sa uskutočňuje v organizáciách riadených alebo spravovaných ministerstvom školstva a inými ústrednými orgánmi alebo národnými výbormi. Orgány a organizácie sú povinné pre tieto praxe utvárať potrebné podmienky. Odborná prax a spoločensko-politická prax študentov sa môžu uskutočňovať aj v zahraničí.

Ústredné orgány a národné výbory, socialistické organizácie, Československá akadémia vied a Slovenská akadémia vied uzavierajú v súlade s cieľmi a úlohami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva s vysokými školami dohody o obsahu a rozsahu pomoci vysokým školám podľa odseku 2 a o podmienkach uskutočňovania odbornej praxe a spoločensko-politickej praxe študentov podľa zásad, ktoré ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky.

Vysoké školy môžu vykonávať pre socialistické organizácie vedecké, umelecké, projektové, prieskumové a iné práce.

Prostriedky získané činnosťou uvedenou v odseku 1 sú mimorozpočtovými prostriedkami a využívajú sa na rozvoj činnosti vysokých škôl; hospodári sa s nimi podľa zásad, ktoré určuje ministerstvo školstva Českej socialistickej republike po dohode s Ministerstvom financií ČSR, Ministerstvom práce a sociálnych vecí ČSR a Českou plánovacou komisiou, v Slovenskej socialistickej republike po dohode s Ministerstvom financií SSR, Ministerstvom práce a sociálnych vecí SSR a Slovenskou plánovacou komisiou. Časť týchto prostriedkov, ktoré určí ministerstvo školstva, odvádzajú vysoké školy ministerstvu školstva; so zvyšnou časťou hospodária vysoké školy.

Na vysokých školách pôsobia učitelia vysokých škôl, vedeckí a vedecko-technickí pracovníci, hospodárskosprávni, technicko-hospodárski a iní odborní pracovníci a pracovníci vykonávajúci robotnícke povolania.

Učitelia vysokých škôl sú profesori, docenti, odborní asistenti, asistenti a lektori.

Profesori, docenti, odborní asistenti a asistenti sú vedecko-pedagogickí pracovníci alebo umelecko-pedagogickí pracovníci.

Označenie „profesor" (v skratke „Prof.") a „docent" (v skratke „Doc.") je vedecko-pedagogický a v umeleckých odboroch umelecko-pedagogický titul.

Označenia „odborný asistent", „asistent" a „lektor" sú funkčné označenia učiteľov vysokých škôl.

Učitelia vysokých škôl sú povinní najmä

K povinnostiam učiteľov vysokých škôl, ktorí tým boli poverení, patrí aj vychovávať nových vedecko-pedagogických pracovníkov, nových vedeckých alebo umeleckých pracovníkov.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na lektorov v rozsahu určenom ministerstvom školstva.

Učitelia vysokých škôl sú oprávnení najmä

Podrobnosti týkajúce sa práv a povinností učiteľov vysokých škôl upravuje ministerstvo školstva v pracovných poriadkoch.

Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul „profesor" a „docent" sa získava vymenúvaním.

Profesorov vymenúva prezident Československej socialistickej republiky na návrh vlády republiky.

Za profesora určitého odboru možno vymenovať docenta, vedeckého alebo umeleckého pracovníka alebo významného odborníka z praxe, ktorý vo svojej výchovno-vzdelávacej a vedeckej alebo umeleckej práci vychádza z vedeckého svetového názoru, preukázal pedagogickú spôsobilosť, preukázal vedeckú alebo umeleckú spôsobilosť vytvorením spoločensky významných prác a má potrebnú prax.

Docentov vymenúva minister školstva.

Za docenta určitého odboru možno vymenovať odborného asistenta, vedeckého alebo umeleckého pracovníka alebo významného odborníka z praxe, ktorý vo svojej výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo umeleckej práci vychádza z vedeckého svetového názoru, preukázal pedagogickú spôsobilosť a schopnosť tvorivo vedecky alebo umelecky pracovať a má potrebnú prax.

Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul možno odňať tomu, kto sa spreneveril občianskej, pedagogickej alebo vedeckej cti. O odňatí titulu rozhoduje orgán, ktorý profesora alebo docenta vymenoval.

Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul stráca ten, kto bol súdom právoplatne odsúdený na stratu čestných titulov a vyznamenaní.

Minister školstva môže v súvislosti s vymenúvaním profesorov a docentov po dohode s nimi určiť ich pôsobisko.

Počet pracovných miest učiteľov vysokých škôl pre jednotlivé vysoké školy určuje ministerstvo školstva.

Voľné pracovné miesta učiteľov vysokých škôl sa obsadzujú spravidla konkurzom.

Podrobnosti o postupe pri vymenúvaní profesorov a docentov, o postupe pri obsadzovaní voľných miest učiteľov vysokých škôl konkurzom a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie učiteľov vysokých škôl ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

S profesormi a docentmi vysokých škôl uzaviera a mení pracovnú zmluvu a rozväzuje pracovný pomer rektor po predchádzajúcom súhlase ministra školstva.

V odôvodnených prípadoch môže s profesormi a docentmi vysokých škôl uzavierať pracovnú zmluvu a rozväzovať pracovný pomer namiesto rektora minister školstva.

S ostatnými pracovníkmi vysokej školy uzaviera a mení pracovné zmluvy a rozväzuje pracovný pomer rektor v mene vysokej školy okrem prípadov, v ktorých štatút vysokej školy určuje inak.

Pracovný pomer učiteľov vysokých škôl sa končí koncom školského roka, v ktorom dovŕšili šesťdesiaty piaty rok veku, ak sa pracovný pomer neskončil z iného dôvodu skôr. Minister školstva môže na návrh rektora alebo na vlastnú žiadosť učiteľa vysokej školy povoliť výnimku.

Učitelia vysokých škôl môžu dočasne pôsobiť

Na vysokých školách môžu pôsobiť vedeckí pracovníci z výskumných ústavov a významní odborníci z praxe; výchovno-vzdelávaciu činnosť môžu vykonávať, len ak spĺňajú podmienky určené v § 69.

Na vysokých školách môžu so súhlasom ministra školstva pôsobiť učitelia zahraničných vysokých škôl a iní významní odborníci zo zahraničia.

Vysoké školy sú oprávnené vyrábať, vydávať a distribuovať na vysokých školách a vo vlastných účelových zariadeniach na to určených (§ 10) učebné texty a v rozsahu určenom ministerstvom školstva aj vedecké a účelové publikácie. Zariadenie zriaďuje rektor, a ak zariadenia vykonávajú takúto činnosť aj pre viaceré vysoké školy, zriaďuje ich minister školstva.

Na zabezpečenie výroby, vydávania a distribúcie vysokoškolských učebníc môže minister školstva zriaďovať podľa osobitných predpisov⁷) nakladateľstvá a výrobno-distribučné organizácie riadené ministerstvom školstva.

Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa je vysokou školou univerzitného smeru; postavenie tejto školy upravujú osobitné predpisy.⁸)

Vojenské vysoké školy sú vysoké školy univerzitného smeru, technického smeru alebo ekonomického smeru podľa tohto zákona.

Na vojenské vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou ustanovení § 4, § 5 ods. 2, § 8 ods. 2 a 3, § 12 ods. 2, § 32 ods. 3, § 33 ods. 1 a § 74 ods. 1. Ustanovenia § 13, 14, 15, § 16 ods. 2, § 18, 23 až 27, 36, 53, 54, 55, 57, 67, 68, 79, 80, 81, 97 a 103 sa na ne vzťahujú obdobne.

Vojenské vysoké školy riadi Federálne ministerstvo národnej obrany; pri riadení vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo školstva alebo minister školstva, vykonáva, ak ide o veci vojenských vysokých škôl, Federálne ministerstvo národnej obrany alebo minister obrany Československej socialistickej republiky.

Ak sa na vojenských vysokých školách vyučujú študijné odbory alebo študijné predmety ako na ostatných vysokých školách, vzťahujú sa na vyučovanie týchto odborov alebo predmetov na vojenských vysokých školách obdobne predpisy platné pre ostatné vysoké školy.

Ak sa na príprave vojenských odborníkov zúčastňuje súčasne vojenská vysoká škola a iná vysoká škola, postupujú tieto vysoké školy pri uskutočňovaní tejto prípravy podľa zásad spolupráce vysokých škôl na splnenie výchovno-vzdelávacích cieľov určených Federálnym ministerstvom národnej obrany po dohode s ministerstvom školstva.

Na služobné pomery študentov a učiteľov, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹)

Podrobnosti vo veciach riadenia vojenských škôl podľa odseku 1 upravuje Federálne ministerstvo národnej obrany.

Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti je vysokou školou univerzitného smeru. Na Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou ustanovení § 8 ods. 3, § 12 ods. 2 a § 74 ods. 1. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 10, 13 až 16, § 18, 23 až 28, 31, 33, 34, 36, 53 až 55, 57, 67 až 73, § 74 ods. 2, § 75 až 81, 97, 98 a 103 sa na ne vzťahujú obdobne.

Vláda Československej socialistickej republiky podáva prezidentovi Československej socialistickej republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie rektora Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na vymenovanie profesorov Vysokej školy národnej bezpečnosti.

Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti riadi Federálne ministerstvo vnútra; pri riadení vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo školstva alebo minister školstva, vykonáva, ak ide o veci Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Federálne ministerstvo vnútra alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Študijné odbory na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti určuje minister vnútra Československej socialistickej republiky so súhlasom vlády Československej socialistickej republiky.

Na služobné pomery študentov a učiteľov - príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, vojakov vojsk ministerstva vnútra, vojakov a príslušníkov zborov nápravnej výchovy - sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹),¹⁰)

Prijímanie cudzincov na štúdium na československých vysokých školách upravuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi. Na štúdium cudzincov sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane.

Ministerstvo školstva vysiela študentov vysokých škôl na ich žiadosť a podľa potrieb spoločnosti na štúdium na zahraničných vysokých školách. Vysielanie študentov na štúdium na zahraničných vysokých školách, podmienky spojené s týmto štúdiom a postavenie vysielaných študentov upravuje ministerstvo školstva.

Diplomy, prípadne iné doklady o vysokoškolskom štúdiu alebo o vykonaných skúškach vydané zahraničnou vysokou školou platia na území Československej socialistickej republiky, iba ak boli výslovne uznané (nostrifikované).

O nostrifikácii rozhoduje vysoká škola, na ktorej sú rovnaké alebo obdobné študijné odbory; ak niet v Československej socialistickej republike takej vysokej školy, rozhoduje ministerstvo školstva. Pri nostrifikácii sa rozhodne aj o priznaní titulu podľa tohto zákona.

Bližšie podmienky nostrifikácie a postup pri nej ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Vysoké školy a fakulty zriadené podľa doterajších predpisov sú vysokými školami a fakultami podľa tohto zákona.¹¹)

Akademické tituly a stavovské označenia absolventov vysokých škôl priznané do roku 1953, a ak ide o lekárov, priznané do roku 1954, ako aj tituly priznané absolventom vysokých škôl podľa zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách zostávajú nedotknuté. Titul MSDr. sa nahrádza titulom MUDr.

Absolventom vysokých škôl, ktorí skončili štúdium predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ale nedosiahli titul, priznávajú vysoké školy tituly uvedené v § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky podľa tohto zákona.

Na ubytovanie študentov v študentských domovoch sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti prvej a druhej hlavy Občianskeho zákonníka.

Ministerstvo školstva môže so súhlasom vlády republiky overovať na jednej alebo viacerých vysokých školách alebo fakultách návrhy na zdokonaľovanie štúdia, organizácie a riadenia vysokých škôl.

Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzné právne prepisy na vykonanie § 22, 48, 64 a 93 tohto zákona a všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú podrobnosti

Ministerstvo školstva po dohode s ministerstvom financií republiky, s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky a ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade so zásadami určenými vládou Československej socialistickej republiky podrobnosti o starostlivosti o študentov, najmä o ich hmotnom a finančnom zabezpečení.

Ministerstvo školstva podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky ustanovuje po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o odbornej praxi študentov a o spoločensko-politickej praxi študentov.

Na študentov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v druhom a vyšších ročníkoch riadneho štúdia na vysokých školách, sa vzťahujú doterajšie predpisy o študijných odboroch a dĺžke štúdia.

Na študentov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v štádiu záverečných skúšok, sa vzťahujú doterajšie predpisy o štátnych záverečných skúškach.

Samostatné fakulty zriadené podľa doterajších predpisov majú postavenie vysokých škôl podľa tohto zákona.

Na čele samostatnej fakulty je dekan, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva; vymenúva ho z profesorov a docentov fakulty.

Dekana zastupujú prodekani ustanovovaní alebo odvolávaní na návrh dekana ministrom školstva. Ustanovujú sa z profesorov a docentov fakulty.

Na právomoc dekana a prodekanov samostatnej fakulty sa vzťahujú ustanovenia § 8, 9, 10, 15 a 23 obdobne.

Na pôsobnosť dekanátu a právomoc tajomníka samostatnej fakulty sa vzťahujú ustanovenia § 24 a 25 obdobne.

Do vydania osobitných predpisov o postgraduálnom štúdiu sa postupuje podľa doterajších predpisov upravujúcich postgraduálne štúdium.

Dovtedy, kým nadobudnú účinnosť vykonávacie predpisy podľa tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov o štipendiách a o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov, o nostrifikácii štúdia a o uznávaní dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.

Riadni profesori a mimoriadni profesori vymenovaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa stávajú dňom nadobudnutia účinnosti zákona profesormi. Ak sa o návrhoch na vymenovanie riadnych profesorov a mimoriadnych profesorov podaných ministerstvu školstva predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo do tohto dňa, rozhodne sa o nich ako o návrhoch na vymenovanie profesorov.

Rektori a prorektori vysokých škôl, dekani a prodekani fakúlt a vedúci katedier a riaditelia ústavov marxizmu-leninizmu, ktorí boli vymenovaní, ustanovení, potvrdení alebo poverení do týchto funkcií podľa skorších predpisov, zostávajú vo funkciách dovtedy, kým budú vymenovaní alebo ustanovení funkcionári podľa tohto zákona.

Odborní inštruktori prijatí na vysoké školy podľa doterajších predpisov zostávajú naďalej v tejto funkcii.

Zrušujú sa

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.