Zákon č. 164/1982 Zb. o dôchodkovej dani

Dôchodkovej dani (ďalej len „daň“) podliehajú:

Od dane sú oslobodené:

Dani nepodliehajú:

Predmetom dane je všetka činnosť príjmy z nej plynúce s výnimkami uvedenými v odsekoch 2, 4 a 5.

Pri stavebných bytových družstvách, pri ľudových bytových družstvách, pri družstvách pre výstavbu a správu garáží, pri družstvách pre výstavbu rodinných domčekov, pri družstvách vzájomnej občianskej pomoci, pri zväzoch bytových družstiev (ďalej len „bytové družstvá“) a u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. c) a f) sú predmetom dane príjmy plynúce z trvalej hospodárskej činnosti.

Trvalou hospodárskou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumejú všetky činnosti smerujúce k dosahovaniu zisku, pokiaľ prevyšujú príjmy z nich plynúce v súčte sumu 150 000 Kčs v zdaňovanom období. Za trvalú hospodársku činnosť sa však vždy považuje vykonávanie obchodnej činnosti pri priznaní nároku na obchodné zrážky.

Pri cirkvi a ich organizáciách nie sú predmetom dane príspevky členov cirkví, dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony.

U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) sú predmetom dane príjmy plynúce z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni na území Československej socialistickej republiky a ďalej všetky ostatné príjmy, ktorých zdroj je na území Československej socialistickej republiky, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Základom dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až g) a i) je zisk z činností tvoriacich predmet dane, zistený v účtovníctve a zvýšený:

Základ dane podľa odseku 1 sa znižuje o sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka podrobené dani, ak sú súčasťou zisku.

Výdavky, ktorých rozsah alebo výška je upravená pre štátne hospodárske organizácie osobitnými predpismi, zahrnú sa pre výpočet základu dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) až g) a i) do nákladov maximálne v rozsahu a do výšky ustanovenej podľa týchto predpisov.²) Toto ustanovenie sa nepoužije u daňovníkov, ktorým rozsah alebo výšku výdavkov upravili zväzy družstiev alebo vyššie orgány spoločenských organizácií po dohode s príslušným ministerstvom financií.

U daňovníkov, u ktorých predmetom dane sú príjmy plynúce z trvalej hospodárskej činnosti (§ 3 ods. 2), a u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) sa uznávajú ako náklady iba výdavky vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov, ktoré sú predmetom dane.

U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až g) a i), ktorí nevykážu zisk alebo vykážu stratu, je základom dane súčet súm uvedených v odseku 1 prevyšujúci súčet vykázanej straty a súm uvedených v odseku 2.

U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g) s výnimkou cirkví a ich organizácií a pri malých družstvách služieb je základ dane najmenej 30 % nákladov na hrubé mzdy.

Základom dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) sú:

Náklady na hrubé mzdy podľa odsekov 6 a 7 zahŕňajú aj príspevok na sociálne zabezpečenie (§ 7) alebo poistné nemocenského poistenia.

U daňovníkov v likvidácii a u daňovníkov zaniknutých bez vykonania likvidácie, pokiaľ nemožno základ dane určiť podľa predchádzajúcich odsekov, je základom dane likvidačný zvyšok.

Sadzba dane je zo základu dane:

Pokiaľ u daňovníkov, pre ktorých je sadzba dane ustanovená v odseku 1 písm. a), d), e), j) a k), základ dane nepresahuje 100 000 Kčs, je sadzba dane 20 %, ak je pre daňovaníka výhodnejšia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady, keď základom dane je likvidačný zvyšok.

Organizáciám riadeným národnými výbormi, ktoré obstarávajú verejnoprospešné služby, platené služby alebo miestnu výrobu, a výrobným družstvám s výnimkou malých družstiev služieb sa daň znižuje.

Percento podielu redukovaných výkonov služieb obyvateľstvu na celkových redukovaných výkonoch a percento zľavy podľa odseku 1 sa vypočítajú s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia). Zľava môže byť najviac 70 %.

Daňovníkom, u ktorých celková rentabilita vypočítaná ako pomer zisku k redukovaným výkonom presahuje 30 %, sa za každé percento prekročenia uvedenej rentability znižuje vypočítané percento zľavy podľa odseku 1 o 0,8 bodu. Maximálne zníženie percenta zľavy je 80 %. Výška rentability aj zľavy sa vypočítava s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia).

Výrobným družstvám invalidov sa daň znížená podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o 30 %.

Zľavy na dani nepatria daňovníkom v prípade, že platia daň sadzbou podľa § 5 ods. 2 alebo u ktorých základom dane je likvidačný zvyšok.

Príspevku na sociálne zabezpečenie (ďalej len „príspevok") podliehajú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. a), b), d), e) a i) a podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií s výnimkou bytových družstiev, ich zväzov, daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) až c) a ďalej s výnimkou podnikov a hospodárskych zariadení priamo napojených na rozpočty politických riadení priamo napojených na rozpočty politických strán, ústredných orgánov Revolučného odborového hnutia a ďalších podnikov a hospodárskych zariadení vyšších orgánov spoločenských organizácií v ekonomickej pôsobnosti Národného frontu s nakladateľskou a vydavateľskou činnosťou a podniku Sazka.

Základom príspevku je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku včítane doplnkových odmien, znížený o odmeny poskytnuté podľa predpisov autorského práva zúčtované na výplatu v bežnom roku.

Sadzba príspevku je 50 % zo základu príspevku s týmito odchýlkami:

Príspevok zahŕňa aj poistné nemocenského poistenia.⁴) Príspevok je súčasťou nákladov daňovníka.

Daňovníci, u ktorých predmetom dane sú príjmy zo všetkých činnosti, sú povinní sa prihlásiť na orgáne vykonávajúcom správu dane a príspevku (ďalej len „orgán vykonávajúci správu dane“) na daňovú registráciu do 15 dní od svojho vzniku.

Zánik daňovníka uvedeného v odseku 1 je povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď nastal, orgánu vykonávajúcemu správu dane jeho právny nástupca alebo orgán poverený likvidáciou, a ak ich niet, orgán, ktorý o zrušení rozhodol.

Daňovníci, u ktorých predmetom dane sú príjmy z trvalej hospodárskej činnosti, sú povinní sa prihlásiť na orgáne vykonávajúcom správu dane na daňovú registráciu do 15 dní odo dňa, keď povolenie vykonávať hospodársku činnosť nadobudlo účinnosť, a ak je na jej vykonávanie potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy, do 15 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Ak sa povolenie neudeľuje, urobia tak do 15 dní odo dňa, keď sa začala činnosť smerujúca k dosahovaniu zisku. Ukončenie trvalej hospodárskej činnosti alebo odobratie povolenia sú povinní oznámiť do 15 dní odo dňa, keď sa táto činnosť skončila alebo rozhodnutie o odobratí povolenia nadobudlo právoplatnosť.

Daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. h) sú povinní prihlásiť sa na daňovú registráciu na orgáne vykonávajúcom správu dane do 15 dní odo dňa zriadenia stálej prevádzkárne na území Československej socialistickej republiky. Zrušenie stálej prevádzkárne sú povinní oznámiť najmenej 30 dní vopred. V oznámení sú povinní uviesť výšku očakávanej daňovej povinnosti.

Daňovníci sú povinní oznámiť orgánu vykonávajúcemu správu dane zmenu svojho sídla, a to do 15 dní odo dňa, keď nastala.

Orgán vykonávajúci správu dane môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 Kčs daňovníkom, ktorí sa neprihlásia na daňovú registráciu alebo neoznámia zmenu svojho sídla v lehotách uvedených v § 8.

V konaní o uložení pokuty sa postupuje podľa správneho poriadku.⁵)

Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán vykonávajúci správu dane o skutočnostiach podľa § 8 dozvedel, najdlhšie však do desiatich rokov odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Daňovník je povinný podať priznanie k dani a príspevku (ďalej len „priznanie“) tomu orgánu vykonávajúcemu správu dane, v obvode ktorého mal sídlo 31. decembra zdaňovacieho obdobia, a to do 15. februára po uplynutí zdaniteľného obdobia a pripojiť k nemu účtovnú uzávierku a ďalšie podklady určené príslušným ministerstvom financií. Orgán vykonávajúci správu dane môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť lehotu na podanie priznania.

Daňovník je povinný v priznaní daň a príspevok sám vypočítať a uviesť aj prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich výšku.

Daňovníci so sídlom na území Československej socialistickej republiky si môžu od dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane pripadajúcej podľa tohto zákona na príjmy plynúce z cudziny.

Pokiaľ príjmy plynú zo štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta najviac sumou, ktorá sa v druhom zmluvnom štáte môže vybrať v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

Ak daňovník zanikne bez vykonania likvidácie, je jeho právny nástupca povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jeho zániku priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia.

V prípade likvidácie trvá daňová povinnosť i povinnosť podávať každoročne priznanie až do skončenia likvidácie. Po skončení likvidácie je orgán poverený likvidáciou povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie za uplynulú časť zdaňovacie obdobia a v priznaní uviesť aj likvidačný zvyšok. Priznanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a výkazom o použití likvidačného zvyšku.

Pri zrušení stálej prevádzkárne na území Československej socialistickej republiky sú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. h) povinní podať priznanie najneskoršie do konca nasledujúceho mesiaca za uplynulú časť roka.

Ak daňovník po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1 zistí, že predložené priznanie je neúplné alebo nesprávne, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie. Rovnakú povinnosť má daňovník aj vtedy, ak zistí, že daň alebo príspevok majú byť vyššie, ako boli vyrubené.

Ak sa priznanie alebo dodatočné priznanie nepodalo včas, môže orgán vykonávajúci správu dane zvýšiť daň a príspevok až o 10 %.

Daň a príspevok vyrubí orgán vykonávajúci správu dane po uplynutí zdaniteľného obdobia; v prípadoch uvedených v § 11 ods. 5 až 8 môže orgán vykonávajúci správu dane vyrubiť daň a príspevok aj pred uplynutím zdaniteľného obdobia.

Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane a príspevku sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

O vyrubení dane a príspevku upovedomí orgán vykonávajúci správu dane daňovníka platobným výmerom.

Ak u daňovníka dôjde k zmene vo výške daňovej povinnosti alebo príspevku, oznámi orgán vykonávajúci správu dane novoupravenú výšku daňovej povinnosti, prípadne príspevku daňovníkovi dodatočným platobným výmerom.

Daň a príspevok sa zaokrúhľujú na celé stovky Kčs hore. Základy dane a príspevku sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dole. Zvýšenie dane a príspevku (§ 11 ods. 9) i penále (§ 18) sa zaokrúhľujú na celé desiatky Kčs dole.

Daňovníci, ktorí sú povinní predkladať výkaz o výsledku hospodárenia mesačne, platia mesačné preddavky na daň najneskoršie tretieho dňa pred koncom každého mesiaca takto:

Ostatní daňovníci platia mesačné preddavky na daň najneskoršie tretí deň pred koncom každého mesiaca vo výške jednej dvanástiny plánovanej (predpokladanej) ročnej daňovej povinnosti alebo vo výške jednej tretiny plánovanej (predpokladanej) štvrťročnej daňovej povinnosti, ak ide o daňovníka so značne diferencovanou plánovanou tvorbou zisku. Po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou IV. štvrťroka) vypočíta daňovník s výnimkou daňovníkov, ktorí nezostavujú výkazy o výsledku hospodárenia, aká je daň zo zisku uvedeného vo výkaze o výsledku hospodárenia od začiatku roka, a rozdiel, o ktorý je daňová povinnosť vyššia alebo nižšia ako súčet splatných preddavkov na daň od začiatku roka, sa zúčtuje s preddavkom splatným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka.

Daňovníci, u ktorých daň za uplynulé zdaniteľné obdobie bola:

Ak daňovníkovi vznikne preplatok preddavkov na daň (s výnimkou mesiaca decembra alebo IV. štvrťroka), zúčtuje sa s najbližším splatným preddavkom na daň alebo na žiadosť daňovníka sa môže zúčtovať na preddavky na príspevok, prípadne sa môže vrátiť.

Daňovníci sú povinní platiť preddavky na príspevok:

Ak príspevok za uplynulé zdaniteľné obdobie bol menší ako 100 000 Kčs, neplatia sa v priebehu bežného roka preddavky a daňovník uhradí celoročnú povinnosť príspevku v lehote na podanie priznania.

Ak daň a príspevok vypočítané v priznaní sú vyššie ako zaplatené preddavky, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote určenej na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky vyššie ako daň a príspevok vypočítané v priznaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé zdaniteľné obdobie na preddavky dane a príspevku v bežnom roku alebo sa na žiadosť vráti daňovníkovi.

Rozdiel vyplývajúci z dodatočného priznania je daňovník povinný zaplatiť v lehote určenej na predloženie dodatočného priznania (§ 11 ods. 8).

Ak daň a príspevok určené platobným výmerom sú vyššie ako daň a príspevok vypočítané v priznaní, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

V odôvodnených prípadoch môže orgán vykonávajúci správu dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak; daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. h) môže určiť povinnosť zložiť na zabezpečenie dane preddavok na daň už pri začatí činnosti.

Preddavky na daň a na príspevok sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dole.

Daň, ktorej základom sú príjmy z licenčných a im podobných poplatkov, z autorských a prevádzkových práv a príjmy z úrokov a nájomného [§ 4 ods. 7 písm. a) až c)], ktorú sú povinní platiť daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. h), sa vyberá zrážkou. Zrážku vo výške podľa § 5 ods. 1 písm. h) a i) je povinný vykonať dlžník, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Československej socialistickej republiky (ďalej len „dlžník“).

Dlžník je povinný zrazenú daň odviesť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane najneskoršie do 15 dní odo dňa, v ktorom daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje dlžné sumy v prospech a súčasne oznámiť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane sumu, ktorú daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech, a právny dôvod svojho záväzku.

Ak dlžník nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa na ňom vymáhať ako jeho dlh. Ak sa dlžník zaviaže platiť daň za daňovníka uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h), zvyšuje sa základ dane o túto daň.

Daňová povinnosť daňovníka, pokiaľ ide o príjmy uvedené v odseku 1, sa považuje za splnenú zaplatením dane zrážkou.

Na zabezpečenie dane z ostatných príjmov podliehajúcich dani [§ 4 ods. 7 písm. d)] u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) sú dlžníci povinní zrážať preddavok vo výške 5 % za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 3.

Orgán vykonávajúci správu dane môže, ak to vyžaduje zabezpečenie dane, zvýšiť preddavok podľa odseku 5 až na 10 %, prípadne môže rozhodnúť o tom, že preddavok bude nižší alebo že sa nebude zrážať. Proti rozhodnutiu o zmene výšky preddavku sa nemožno odvolať. Orgán vykonávajúci správu dane môže považovať daň z ostatných príjmov podliehajúcich dani za vyrovnanú zrazeným preddavkom.

Základ dane vyberanej zrážkou sa zaokrúhľuje na celé stovky Kčs dole a daň vyberaná zrážkou (preddavok na túto daň) na celé desiatky Kčs hore.

Ak daň alebo príspevok (včítane zvýšenia dane a príspevku podľa § 11 ods. 9), prípadne preddavky na ne neboli včas a v plnej výške zaplatené, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z nedoplatkov dane alebo príspevku zistených k dňom splatnosti. Penále v rovnakej výške je povinný platiť aj dlžník, ktorý včas a v plnej výške neodviedol daň vyberanú zrážkou, prípadne preddavok na túto daň.

Ak daňovník v priznaní (dodatočnom priznaní) uvedie daň alebo príspevok nižšou sumou, než akú mal uviesť, predpíše orgán vykonávajúci správu dane penále vo výške 10 % z tohto rozdielu. Z rozdielu medzi dodatočným priznaním podaným na základe výsledkov vnútropodnikovej kontroly alebo kontroly nadriadených orgánov a už podaným priznaním alebo vyrubenou daňou a príspevkom predpíše penále v polovičnej výške.

Predpis penále podľa predchádzajúcich odsekov sa oznámi daňovníkovi, prípadne dlžníkovi platobným výmerom. Penále je splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Proti platobnému výmeru o predpise penále môže daňovník, prípadne dlžník podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Penále sa nepredpíše, ak nepresiahne sumu 100 Kčs.

Orgán vykonávajúci správu dane môže penále odpustiť, znížiť, prípadne upustiť aj od jeho predpisu za podmienok a v rozsahu ustanovených príslušným ministerstvom financií.

Daň, príspevok a penále nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie, prípadne dlžník zraziť daň alebo preddavok na túto daň.

Ak sa v tejto lehote vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane, príspevku alebo penále, plynie lehota na vyrubenie alebo vymáhanie znovu od konca roka, v ktorom bol daňovník, prípadne dlžník o tomto úkone upovedomený; vyrubiť a vymáhať daň, príspevok a penále možno však najneskoršie do desiatich rokov počítaných od konca zdaniteľného obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie, prípadne dlžník zraziť daň alebo preddavok na túto daň.

Pre konanie vo veciach dane a príspevku platia osobitné predpisy,⁶) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie osobitných predpisov o výkone rozhodnutia v konaní vo veciach daní a poplatkov, platné pre štátne hospodárske organizácie,⁷) platí pre všetkých daňovníkov. Použije sa obdobne aj pre úhradu dlžných súm z účtov v ostatných peňažných ústavoch.

Orgán vykonávajúci správu dane môže daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. h) a i) určiť inak lehotu oznamovacej povinnosti (§ 8 ods. 4), zdaňovacie obdobie (§ 10), odchylnú lehotu na podanie priznania (§ 11), určiť daň paušálom v prípadoch, keď by určenie základu dane bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, prípadne dlžníkom určiť inak lehotu na odvod dane vyberanej zrážkou alebo zrazeného preddavku na túto daň (§ 17 ods. 2).

Výnos dane, príspevku a pokuty od daňovníkov riadených orgánmi federácie, od Ústrednej rady družstiev a organizácií ňou riadených a od daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f), h) a i) plynie do štátneho rozpočtu československej federácie.

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením znížiť, prípadne zvýšiť sadzbu dane, sadzby zľavy na dani a sadzbu príspevku daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. a) až e) a i) až o jednu štvrtinu v nadväznosti na zásadné úpravy ekonomických nástrojov.

Federálne ministerstvo financií môže urobiť vo vzťahu k cudzine opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti a na zjednodušenie vyberania dane.

Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie, Ústrednú radu družstiev a organizácie ňou riadené a daňovaníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f), h) a i), a Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ostatných daňovníkov, môžu:

Federálne ministerstvo financií upraví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti k § 2 až 6, 8, 11, 14 až 18.

Oslobodenia od dane ustanovené podľa doterajších predpisov⁸) zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty určenej v rozhodnutí o oslobodení.

Na vyberanie dane od daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) z príjmov uvedených v § 4 ods. 7 písm. a), pokiaľ boli zmluvy dojednané pred účinnosťou zákona, sa nepoužije druhá veta § 17 ods. 3 a platí sadzba dane 40 %.

Daňovníci, ktorým bolo udelené povolenie na vykonávanie hospodárskej činnosti alebo ktorí začali činnosť smerujúcu k dosahovaniu zisku pred účinnosťou tohto zákona a ktorí sa dosiaľ neprihlásili k daňovej registrácii (§ 8), sú povinní tak urobiť najneskoršie do konca januára 1983. Ak sa v tejto lehote neprihlásia, môže im orgán vykonávajúci správu dane uložiť pokutu podľa § 9.

Daň a príspevok sa vyrubia podľa tohto zákona po prvý raz na základe výsledkov dosiahnutých v roku 1983.

Na daňovú povinnosť a povinnosť príspevku vzniknutú pred 1. januárom 1983 sa použije zákon č. 113/1971 Zb. v znení neskorších predpisov a predpisov vydaných na základe tohto zákona.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1983.