Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)

Základné školy a stredné školy sú súčasťou československej výchovno-vzdelávacej sústavy a svojimi výchovno-vzdelávacími cieľmi a obsahom tvoria jednotný celok.

Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej republike a Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej socialistickej republike (ďalej len „ministerstvá školstva“) ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom typy a názvy jednotlivých druhov škôl uvedených v odseku 1.

Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v českom alebo slovenskom jazyku. Občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich jazyku.

Výchova a vzdelávanie sú bezplatné.

V rozsahu určenom vládou Československej socialistickej republiky sa žiakom bezplatne poskytujú učebnice a učebné texty a základné školské potreby.

Základná škola poskytuje základy všeobecného polytechnického vzdelania; zabezpečuje rozumovú výchovu, výchovu k vedeckému svetonázoru, ideovo-politickú výchovu, výchovu k socialistickému vlastenectvu, socialistickému a proletárskemu internacionalizmu, mravnú, pracovnú, estetickú, telesnú výchovu a brannú výchovu žiakov.

Základná škola pripravuje žiakov na štúdium na všetkých druhoch stredných škôl.

Základnú školu navštevujú žiaci najdlhšie do splnenia povinnej školskej dochádzky (§ 34).

Základná škola má osem ročníkov; ročníky prvý až štvrtý tvoria prvý stupeň základnej školy, ročníky piaty až ôsmy tvoria druhý stupeň základnej školy. Prvý stupeň základnej školy poskytuje základné vedomosti a zručnosti, základné poznatky o prírode a spoločnosti, základné pracovné návyky a návyky kolektívneho konania. Druhý stupeň obsahovo nadväzuje na prvý stupeň a rozvíja výchovný a vzdelávací základ získaný na prvom stupni.

V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých ôsmich ročníkov základnej školy, môže sa zriadiť základná škola len s ročníkmi prvého stupňa. Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v povinnej školskej dochádzke na základnej škole so všetkými ročníkmi, do obvodu ktorej patrí základná škola s ročníkmi prvého stupňa.

Stredné školy poskytujú žiakom, ak nejde o žiakov podľa § 19 ods. 3, stredné vzdelanie a úplné stredné vzdelanie a pripravujú ich na výkon povolania a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre a v ostatných oblastiach života socialistickej spoločnosti; pripravujú žiakov aj na štúdium na vysokých školách.

Stredné školy uplatňujú jednotu výchovy a vzdelávania, spojenie školy so životom a usilujú sa o všestranný harmonický rozvoj osobnosti mladého človeka; pritom formujú jeho marxisticko-leninské svetonázorové presvedčenie, socialistické ideovo-politické uvedomenie, jeho intelektuálny a mravný rozvoj, vychovávajú ho k socialistickému vlastenectvu, socialistickému a proletárskemu internacionalizmu, k triednej uvedomelosti a odbornej zdatnosti, pripravujú ho na tvorivú prácu a odbornú činnosť v povolaní, na obranu socialistickej vlasti a na bohatý kultúrny život; poskytujú estetickú a telesnú výchovu.

Stredné školy sa členia na tieto druhy: stredné odborné učilište, gymnázium a stredná odborná škola.

Stredné vzdelanie zahŕňa všeobecné polytechnické vzdelanie a základy odbornej prípravy; získava sa úspešným ukončením druhého ročníka strednej školy.

Úplné stredné vzdelanie zahŕňa stredné vzdelanie, obsahovo širšie a hlbšie všeobecné polytechnické vzdelanie a odbornú prípravu diferencovanú podľa študijných odborov; získava sa úspešným vykonaním maturitnej skúšky na strednej škole.

Odborná príprava je súčasťou výchovy a vzdelávania na stredných školách, v ktorej si žiaci osvojujú vedomosti a zručnosti umožňujúce kvalifikovaný výkon povolania a odborných činností; ukončuje sa v učebných odboroch úspešným vykonaním záverečnej skúšky, v študijných odboroch úspešným vykonaním maturitnej skúšky.

Stredné odborné učilište pripravuje v najmenej dvojročnom štúdiu na výkon robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou.

Stredné odborné učilište pripravuje vo štvorročnom štúdiu na výkon robotníckych povolaní zodpovedajúcich príslušnému študijnému odboru, ako aj na niektoré technicko-hospodárske činnosti prevádzkového charakteru; pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.

Stredné odborné učilište zabezpečuje teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania.

Doba štúdia na strednom odbornom učilišti sa delí v súlade s učebnými plánmi a učebnými osnovami na prípravné obdobie a na obdobie odborného rozvoja.

Stredné odborné učilište zriaďuje a zrušuje

Stredné odborné učilištia sa zriaďujú a zrušujú podľa ustanovenej siete škôl.¹) Na zriadenie (zrušenie) stredného odborného učilišťa uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) je potrebný súhlas národného výboru a príslušného ústredného orgánu.

Organizačné začlenenie stredného odborného učilišťa určuje štatút, stanovy alebo iný obdobný organizačný predpis vydaný príslušným orgánom podľa osobitných predpisov.²)

Vnútorné organizačné usporiadanie stredného odborného učilišťa upravuje organizačný poriadok vydaný orgánom, ktorý stredné odborné učilište zriadil.

Orgány, ktoré zriaďujú stredné odborné učilištia, zodpovedajú za prípravu mládeže na povolanie na týchto učilištiach a v rozsahu svojej pôsobnosti ich riadia.

Ústredné orgány a národné výbory vo svojej pôsobnosti riadia a plánujú prípravu mládeže na povolanie na stredných odborných učilištiach.

Ministerstvá školstva ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom postup ústredných orgánov a národných výborov pri riadení a plánovaní prípravy mládeže na povolanie na stredných odborných učilištiach.

Ministerstvá školstva a národné výbory vykonávajú štátnu správu voči stredným odborným učilištiam podľa osobitných predpisov.³)

Finančné a materiálne prostriedky na prevádzku a rozvoj stredných odborných učilíšť s výnimkou nákladov uvedených v odseku 3 zabezpečujú orgány, ktoré zriadili stredné odborné učilištia; tieto orgány zabezpečujú stredné odborné učilištia aj kádrovo.

Ak sa na strednom odbornom učilišti pripravujú žiaci aj pre organizáciu mimo pôsobnosti orgánu, ktorý stredné odborné učilište zriadil (ďalej len „iná organizácia“), je táto organizácia povinná uhradiť pomerný podiel nákladov vynaložených na ich prípravu.

Osobné náklady na učiteľov teoretického vyučovania stredných odborných učilíšť a náklady na učebnice, učebné texty a na základné školské potreby bezplatne poskytované žiakom uhrádzajú národné výbory zo svojich prostriedkov.

Finančné a materiálne prostriedky uvedené v odseku 1 zabezpečuje národný výbor, ktorý zriadil stredné odborné učilište podľa § 10 ods. 1 písm. b), od organizácií, pre ktoré je stredné odborné učilište zriadené.

Náklady na prevádzku a rozvoj stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť (§ 30) a osobitných odborných učilíšť (§ 32) môžu uhrádzať národné výbory celkom alebo sčasti zo svojich prostriedkov.

Orgány, ktoré zriadili stredné odborné učilištia, zabezpečujú žiakom týchto stredných odborných učilíšť prípravu na budúce povolanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Organizácia, ku ktorej je stredné odborné učilište organizačne pričlenené, sa podieľa na vytváraní podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov; pritom je povinná najmä

Orgán, ktorý rozhodol o zrušení, rozdelení, zlúčení alebo o zmene hospodárskej činnosti organizácie uvedenej v odseku 2, súčasne určí organizáciu, ktorá prevezme povinnosti voči žiakom stredných odborných učilíšť.

Národný výbor po prerokovaní s orgánom, ktorý stredné odborné učilište zriadil, môže v súlade s národohospodárskym plánom určiť, že na strednom odbornom učilišti sa budú pripravovať žiaci aj pre iné organizácie (§ 12 ods. 2).

Gymnázium je všeobecnovzdelávacou polytechnickou školou poskytujúcou aj odbornú prípravu. Pripravuje na štúdium na vysokých školách a na výkon niektorých odborných činností a povolaní v národnom hospodárstve, správe, kultúre a v ďalších oblastiach včítane robotníckych povolaní.

Štúdium na gymnáziu trvá štyri roky a ukončuje sa maturitnou skúškou.

Stredná odborná škola pripravuje na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, ekonomických, pedagogických, umeleckých, kultúrnych činností a na výkon robotníckych povolaní; pripravuje aj na štúdium na vysokej škole.

Štúdium na strednej odbornej škole trvá štyri roky a ukončuje sa maturitnou skúškou.

Konzervatórium je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre odbory spevu, hudby, tanca, hudobno-dramatického a dramatického umenia. Pripravuje aj na štúdium na vysokej škole.

Štúdium na konzervatóriu trvá štyri roky a ukončuje sa maturitnou skúškou.

Na štúdium podľa odsekov 1 a 2 nadväzuje pomaturitné štúdium na konzervatóriu organizované spravidla dennou formou. V ňom sa žiaci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon svojho umeleckého povolania. Toto štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou.

Na štúdium na stredných školách sa prijímajú žiaci, prípadne pracujúci podľa schopností, vedomostí, záujmov a zdravotného stavu a v súlade s potrebami socialistickej spoločnosti.

Na štúdium na stredných školách sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili základnú školu.

Žiakom, ktorí neboli prijatí na štúdium na strednej škole, do ktorej sa prihlásili, alebo prihlášku na štúdium na strednej škole nepodali ani si nevybrali nijakú strednú školu, ktorú im národný výbor ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách, zabezpečí po prerokovaní s ich zákonnými zástupcami dokončenie povinnej školskej dochádzky národný výbor na stredných školách ním určených za podmienok uvedených v § 18 a s prihliadnutím na miesto bydliska žiaka.

Žiaci, ktorí skončili vzdelávanie na základnej škole v nižšom ako ôsmom ročníku alebo ôsmy ročník neukončili úspešne a nepokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky na základnej škole, prijímajú sa na stredné odborné učilište do učebných odborov s osobitne upravenými učebnými plánmi, kde sa im zabezpečí odborná príprava na výkon povolania zodpovedajúceho zvolenému učebnému odboru a ich schopnostiam.

Na štúdium na stredných školách sa prijímajú aj pracujúci, ktorí získali základy vzdelania na základnej škole alebo základné vzdelanie podľa skorších predpisov.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi

Štúdium na stredných školách sa organizuje ako denné štúdium, štúdium popri zamestnaní alebo ako kombinované štúdium podľa študijných odborov a na stredných odborných učilištiach aj podľa učebných odborov.

Pri štúdiu na strednej škole sa umožňuje zmena štúdijného alebo učebného odboru, prestup na inú školu, opakovanie ročníka a prerušenie štúdia.⁴)

Ministerstvá školstva ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah, podmienky, dĺžku, priebeh štúdia na stredných školách a sústavu študijných a učebných odborov; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s ministerstvami zdravotníctva.

Štúdium popri zamestnaní sa organizuje ako večerné (smenové), diaľkové alebo externé.

Štúdium popri zamestnaní možno kombinovať s denným štúdiom (kombinované štúdium).

Vzdelanie dosiahnuté na stredných školách štúdiom popri zamestnaní alebo kombinovaným štúdiom je rovnocenné so vzdelaním získaným v dennom štúdiu.

Na prehĺbenie dosiahnutého vzdelania môžu stredné školy organizovať aj štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov.

Ministerstvá školstva ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom dĺžku a organizáciu štúdia popri zamestnaní a kombinovaného štúdia, ako aj organizáciu štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s ministerstvami zdravotníctva.

Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania na stredných školách a na osobitných odborných učilištiach; uskutočňuje sa v ňom spojenie výchovy a vzdelávania s praxou, dôsledné osvojenie príslušných zručností a získanie schopností využívať vedomosti v praxi.

Hlavnými formami praktického vyučovania sú odborný výcvik, cvičenie, učebná prax a odborná (umelecká) prax. Odborná (umelecká) prax sa môže uskutočňovať aj v období školských prázdnin po dobu určenú pre jednotlivé študijné (učebné) odbory učebnými plánmi a učebnými osnovami.

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách a v školských zariadeniach a v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo národných výborov. Orgány a organizácie sú povinné vytvárať na praktické vyučovanie potrebné podmienky, bezplatne poskytovať určené učebné pomôcky a uhrádzať osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním, ktoré sa v týchto orgánoch a organizáciách uskutočňuje.

Spoločensky užitočná práca žiakov stredných škôl a žiakov osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, je súčasťou ich výchovy a vzdelávania. Vo výnimočných prípadoch sa môžu na spoločensky užitočnej práci zúčastniť aj žiaci starší ako pätnásť rokov. Spoločensky užitočná práca sa organizuje na zásade dobrovoľnosti.

Účasť žiakov na spoločensky užitočnej práci sa organizuje podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky.

Žiakom stredných odborných učilíšť a osobitných odborných učilíšť sa poskytuje z prostriedkov socialistických organizácií finančné a hmotné zabezpečenie, ktorým sa sledujú výchovné ciele v súlade s potrebami národného hospodárstva. Finančné zabezpečenie sa poskytuje formou odmien. Okrem týchto odmien možno poskytovať odborové štipendium diferencované podľa potrieb národného hospodárstva. Hmotné zabezpečenie zahŕňa najmä stravovanie a ubytovanie; žiakom sa môže poskytnúť aj ďalšie hmotné zabezpečenie. Finančné a hmotné zabezpečenie možno poskytovať aj v období školských prázdnin. Žiakom študijných a učebných odborov, v ktorých je to odôvodnené perspektívnou potrebou kvalifikovaných pracovníkov alebo komplexnosťou ich výchovy, ako aj žiakom, u ktorých je to odôvodnené ich sociálnymi pomermi alebo zdravotným stavom, možno poskytnúť v prípravnom období ubytovanie a stravovanie bezplatne.

Žiakom gymnázií a stredných odborných škôl sa môže poskytnúť štipendium a hmotné zabezpečenie s prihliadnutím na ich sociálne pomery a prospech. Hmotné zabezpečenie zahŕňa najmä stravovanie a ubytovanie. Žiakom sa môže poskytnúť štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov alebo z prostriedkov socialistických organizácií.

Podrobnosti o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstvá školstva a Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej republike a Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej socialistickej republike (ďalej len „ministerstvá práce a sociálnych vecí“) po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky.

Na gymnáziu, strednej odbornej škole a na študijných odboroch stredného odborného učilišťa sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou, na učebných odboroch stredného odborného učilišťa záverečnou skúškou. Dňom následujúcim po dni, keď žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

Ak žiak stredného odborného učilišťa nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku v učebnom odbore úspešne a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, keď mal záverečnú skúšku vykonať.

Ak žiak v určenom termíne maturitnú skúšku úspešne nevykonal a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku.

Žiakom prestáva byť aj ten žiak, ktorý po splnení povinnej školskej dochádzky zanechá štúdium alebo ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku alebo ktorý je zo štúdia vylúčený.

Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom bližšie podmienky ukončovania štúdia na stredných školách; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s ministerstvami zdravotníctva.

Stredné školy organizujú pomaturitné štúdium, ktoré je určené pre uchádzačov, ktorí získali úplné stredné vzdelanie. V pomaturitnom štúdiu si študujúci dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie, zdokonaľujú sa na kvalifikovaný výkon povolania, špecializujú sa pre konkrétne činnosti alebo získavajú odbornú kvalifikáciu štúdiom v inom študijnom odbore než v tom, v ktorom vykonali maturitnú skúšku.

Pomaturitné štúdium sa organizuje spravidla formou štúdia popri zamestnaní.

Ministerstvá školstva, a pokiaľ ide o zdravotnícke študijné odbory ministerstvá zdravotníctva, ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, obsah, organizáciu, formu, dĺžku, odbory pomaturitného štúdia a spôsob jeho ukončovania.

Podmienky prijímania a štúdia cudzincov na československých stredných školách upravujú osobitné predpisy.

Školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú pomocou osobitných výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie mentálne, zmyslove alebo telesne postihnutým žiakom, žiakom s chybami reči, žiakom s viacerými chybami, ťažko vychovateľným žiakom a chorým a oslabeným žiakom umiestneným v zdravotníckych zariadeniach; pripravujú týchto žiakov na začlenenie do pracovného procesu a do života spoločnosti.

Školami pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sú základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť; vzdelanie získané na týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným na základnej škole a na ostatných stredných školách.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na základnú školu, a na stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na stredné školy.

Školami pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sú aj osobitné školy, osobitné odborné učilištia a pomocné školy.

Do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitných škôl a do pomocných škôl zaraďuje žiakov národný výbor.

Ministerstvá školstva po prerokovaní s ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami práce a sociálnych vecí ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky zaradenia žiakov do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitných škôl, do pomocných škôl a podmienky prijímania žiakov na osobitné odborné učilištia.

Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom primeraným ich postihnutiu; zriaďujú sa ako školy pre sluchovo postihnutých žiakov, pre zrakovo postihnutých žiakov, pre žiakov s chybami reči, pre telesne postihnutých žiakov, pre žiakov s viacerými chybami, pre ťažko vychovateľných žiakov a pre chorých a oslabených žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach.

Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť majú osem ročníkov; ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom školy, ktoré majú deväť ročníkov.

Stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie podľa § 7 a 8 spôsobom primeraným ich postihnutiu; na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sa vzdelávajú zmyslovo alebo telesne postihnutí žiaci a ťažko vychovateľní žiaci, pokiaľ sa nemôžu vzdelávať spoločne so žiakmi ostatných stredných škôl.

Stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sa členia na tieto druhy: stredné odborné učilištia, gymnáziá a stredné odborné školy.

Národné výbory môžu zriaďovať stredné odborné učilištia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť aj na prípravu mládeže na robotnícke povolania, ktorá sa nebude pripravovať pre určitú organizáciu.

Ministerstvá školstva po prerokovaní s ministerstvami zdravotníctva a s ministerstvami práce a sociálnych vecí môžu všeobecne záväzným právnym predpisom predĺžiť dĺžku štúdia na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť až o dva roky.

V osobitnej škole sa vzdelávajú žiaci s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôžu s úspechom vzdelávať na základnej škole ani na základnej škole pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

V osobitnej škole sa žiaci s ohľadom na stupeň rozumovej vyspelosti vyučujú podľa rozdielnych učebných osnov. Podľa učebných osnov pre rozumovo vyspelejších sa vyučujú žiaci, u ktorých možno predpokladať, že po skončení vzdelávania na osobitnej škole budú môcť získať odbornú prípravu. Podľa učebných osnov pre rozumovo zaostávajúcich sa vyučujú žiaci, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Osobitnú školu navštevujú žiaci najdlhšie do splnenia povinnej školskej dochádzky (§ 34 ods. 4).

Osobitné odborné učilište poskytuje odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učebnými plánmi.

Osobitné odborné učilište pripravuje na výkon povolaní zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Príprava trvá dva až tri roky. Príprava na osobitnom odbornom učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky.

Osobitné odborné učilište môže tiež poskytovať prípravu na výkon jednoduchých činností žiakov, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Osobitné odborné učilište sa zriaďuje a zrušuje podľa § 10 a vzťahujú sa naň ustanovenia § 11 až 14, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 1, 2, 4, 5 a 6; národné výbory môžu zriaďovať osobitné odborné učilište aj na prípravu mládeže na robotnícke povolania, ktorá nebude pripravovaná pre určitú organizáciu.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi sústavu učebných odborov, dĺžku prípravy na jednotlivých učebných odboroch a dĺžku prípravy na výkon jednoduchých činností a spôsob jej ukončenia na osobitných odborných učilištiach.

Pomocná škola vychováva a vzdeláva ťažko vzdelávateľných žiakov s takými nedostatkami rozumového vývoja, pre ktoré sa nemôžu vzdelávať ani v osobitnej škole, sú však schopní osvojiť si aspoň niektoré prvky vzdelania. Obsah výchovno-vzdelávacej činnosti sa zameriava na vypestovanie návykov sebaobsluhy, osobnej hygieny a na rozvíjanie primeraných poznatkov a pracovných zručností s predmetmi dennej potreby. Pomocnú školu navštevujú žiaci do splnenia povinnej školskej dochádzky (§ 34 ods. 2).

Povinná školská dochádzka sa začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Dieťa, ktoré dovŕši šiesty rok veku v čase od začiatku školského roka do konca kalendárneho roka, môže byť prijaté do školy, ak je telesne aj duševne primerane vyspelé a ak o to požiada jeho zákonný zástupca, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nie je telesne alebo duševne primerane vyspelé, odloží mu národný výbor začiatok povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok.

Povinná školská dochádzka trvá desať rokov. Povinná školská dochádzka do pomocnej školy trvá osem rokov.

Povinnú školskú dochádzku plnia žiaci, ak nejde o žiakov podľa § 42 ods. 1, v základnej škole a v prvom a druhom ročníku strednej školy, pokiaľ ju nesplnili len v základnej škole; žiaci škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť plnia povinnú školskú dochádzku v týchto školách. Povinnú školskú dochádzku splnia žiaci ukončením obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšia posledný rok povinnej školskej dochádzky.

Žiaci osobitnej školy plnia povinnú školskú dochádzku v tejto škole a v prvom a druhom ročníku osobitného odborného učilišťa, pokiaľ ju nesplnili len v osobitnej škole (§ 31).

Žiaci, ktorí úspešne ukončili základnú školu a nemajú povinnú školskú dochádzku splnenú a neboli prijatí na štúdium na strednej škole, na ktorú sa prihlásili, alebo prihlášku na štúdium na strednej škole nepodali ani si nevybrali žiadnu strednú školu, ktorú im národný výbor ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách, dokončia plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách určených národnými výbormi (§ 19 ods. 2).

Zákonný zástupca dieťaťa, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy, je povinný prihlásiť školopovinné dieťa na zápis do školy a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas; je tiež povinný vyjadriť sa k prihláške žiaka na strednú školu. Ak prihlási žiaka na dochádzku do školskej družiny alebo do školského klubu, je povinný dbať o to, aby aj tam dochádzal žiak pravidelne a včas.

Žiaka, ktorý pre svoj zdravotný stav nemôže dochádzať do školy, oslobodí národný výbor trvale alebo dočasne od tejto povinnosti; súčasne rozhodne o inom spôsobe jeho vzdelávania.

Dieťa, ktoré pre svoj duševný stav nie je schopné sa vzdelávať, oslobodí národný výbor od povinnej školskej dochádzky.

Školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii školského roka.

V školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydávajú ministerstvá školstva.

Učebné plány a učebné osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy vydávajú ministerstvá školstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre tieto školy vydávajú ministerstvá zdravotníctva po dohode s ministerstvami školstva. Učebné plány a učebné osnovy pre ostatné stredné školy vydávajú ministerstvá školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

Pri výchove a vzdelávaní sa používajú učebnice a učebné texty, ktoré schvaľujú ministerstvá školstva.

Učebnice a učebné texty všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy schvaľujú ministerstvá školstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva; učebnice a učebné texty odborných predmetov pre tieto školy schvaľujú ministerstvá zdravotníctva.

V základných a stredných školách sa vytvárajú podmienky na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov. Môžu sa tiež zriaďovať školy alebo triedy s rozšírenou výukou niektorých predmetov alebo skupín predmetov a školy poskytujúce výchovu a vzdelávanie, ktoré sa inak získava na základnej škole alebo na strednej škole, prípadne na základnej škole a na strednej škole spoločne.

Mimoriadne nadaný a talentovaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za osem rokov.

Mimoriadne nadaným a talentovaným žiakom stredných škôl môže riaditeľ školy v odôvodnených prípadoch povoliť štúdium podľa individuálneho študijného plánu, v ktorom pri zachovaní obsahu a rozsahu určeného učebným plánom a učebnými osnovami príslušného študijného odboru je určená osobitná organizácia výuky a dĺžka štúdia.

Ministerstvá školstva ustanovujú po dohode s ministerstvami zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov.

V súlade s potrebami spoločnosti sa môže zriaďovať základná škola, stredné školy a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ako školy s celodennou výchovou alebo ako internátne školy. Školy s celodennou výchovou poskytujú žiakom okrem vzdelávania aj celodennú výchovu a stravovanie, internátne školy aj ubytovanie.

Pre žiakov, ktorých treba zo závažných dôvodov ubytovať v mieste školy, možno na základnej škole alebo na škole pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť zriadiť internát a na strednej škole domov mládeže ako súčasti školy, v ktorých sa žiakom poskytuje okrem výchovy aj ubytovanie a stravovanie.

Súčasťou škôl sú školská družina, školský klub, školská knižnica, internát, domov mládeže, prípadne iné súčasti, ktoré určia ministerstvá školstva.

Ak to vyžaduje účelnejšia organizácia výchovno-vzdelávacej práce alebo iný závažný dôvod, môže sa namiesto súčasti školy zriadiť mimoškolské výchovné zariadenie podľa osobitných predpisov.⁵)

Školám, školským zariadeniam, orgánom a zariadeniam národných výborov zabezpečujúcim starostlivosť o deti a mládež a rozmiestnenie mládeže, organizáciám, žiakom a ich zákonným zástupcom a pestúnom sa v otázkach výchovy a vzdelávania detí a mládeže poskytuje poradenská služba výchovného poradenstva. Úlohy a organizáciu výchovného poradenstva upravujú osobitné predpisy.⁶)

Na výchovnom procese so žiakmi sa podieľa Socialistický zväz mládeže a jeho pionierska organizácia, a to na základnej škole a osobitnej škole Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže a na stredných školách a na osobitnom odbornom učilišti Socialistický zväz mládeže.

Školy spolupracujú so Socialistickým zväzom mládeže a jeho pionierskou organizáciou najmä pri rozvoji ideovo-politickej výchovy, spoločenskej, študijnej a pracovnej aktivity žiakov, pri vytváraní organizačnej základne týchto organizácií v školách a pri záujmovej činnosti žiakov.

Zásady spolupráce škôl so Socialistickým zväzom mládeže a jeho pionierskou organizáciou dohodnú ministerstvá školstva s príslušným ústredným výborom Socialistického zväzu mládeže.

Ústredné orgány a socialistické organizácie poskytujú základným školám, stredným školám a školám pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť pomoc pri výchovno-vzdelávacej činnosti, pri rozvoji škôl, najmä pri modernizácii obsahu výchovy a vzdelávania a pri vytváraní kádrových a materiálno-technických podmienok pre činnosti škôl a pomáhajú učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom v ich spoločensky dôležitej práci.

Orgány, organizácie a školy, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie, zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov pri ich výchove a vzdelávaní a pri činnostiach, ktoré s tým priamo súvisia; sústavne vytvárajú podmienky pre bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov a kontrolujú ich dodržiavanie. Osobitné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia zostávajú nedotknuté.

Ministerstvá školstva môžu vydávať po dohode s ministerstvami zdravotníctva a s Českým úradom bezpečnosti práce v Českej socialistickej republike a so Slovenským úradom bezpečnosti práce v Slovenskej socialistickej republike všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov pri vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania.

Pedagogickými pracovníkmi sú učitelia a ďalší pracovníci, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí, mládeže alebo dospelých v odvetví školstva alebo v inom odvetví zabezpečujúcom prípravu na povolanie, v pracovnej náplni ktorých prevažuje výchovno-vzdelávacia činnosť.

Učitelia vyučujú a vychovávajú deti a mládež alebo dospelých na základných školách, na stredných školách alebo na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť alebo vykonávajú obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov.

Pedagogickým pracovníkom môže byť ten, kto má odbornú a pedagogickú spôsobilosť, je občiansky bezúhonný a morálne vyspelý.

Pedagogický pracovníci vychovávajú žiakov v súlade s cieľmi a úlohami štátnej školskej politiky; sú povinní sa na svoju prácu svedomite pripravovať a ďalej sa vzdelávať.

Ministerstvá školstva ustanovujú po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu, obsah, rozsah a formy ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov.

Riaditelia a ostatní pracovníci stredných odborných učilíšť a osobitných odborných učilíšť s výnimkou učiteľov⁷) sú pracovníkmi výrobnej hospodárskej jednotky alebo organizácie, ku ktorej je stredné odborné učilište alebo osobitné odborné učilište organizačne pričlenené.

Na ustanovenie do funkcie riaditeľa stredného odborného učilišťa a osobitného odborného učilišťa a na uvoľnenie z tejto funkcie je potrebný súhlas národného výboru.⁸)

Vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, 37, § 42 ods. 1, § 46, 52, § 54 až 57, § 60 až 63, § 64 ods. 1, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67.

Vojenské stredné školy riadi Federálne ministerstvo národnej obrany. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči vojenským stredným školám Federálne ministerstvo národnej obrany alebo minister národnej obrany Československej socialistickej republiky.

Služobné pomery žiakov a učiteľov vojenských stredných škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa spravujú osobitnými predpismi.⁹)

Stredné školy Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52, 53, § 55 až 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra riadi Federálne ministerstvo vnútra. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra Federálne ministerstvo vnútra alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Služobné pomery žiakov a učiteľov stredných škôl Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov v činnej službe vojsk ministerstva vnútra, sa spravujú osobitnými predpismi.¹⁰)

Stredné školy požiarnej ochrany sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, 10, 11, § 12 ods. 2, 3, 4 a 5, § 13 ods. 3, § 14, 15, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 25 ods. 2 a 3, § 28 až 37, § 38 ods. 1, § 42 ods. 1, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 54, § 56, 57, § 58 písm. b), § 60 až 63, § 64 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 69; ustanovenie § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy požiarnej ochrany v Českej socialistickej republike riadi Ministerstvo vnútra Českej socialistickej republiky, stredné školy požiarnej ochrany v Slovenskej socialistickej republike riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupujú tieto ministerstvá po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl požiarnej ochrany Ministerstvo vnútra Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej republike a Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej socialistickej republike.

Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky a stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 55, § 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky, stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupujú tieto ministerstvá po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky.

Služobné pomery žiakov a učiteľov stredných škôl zborov nápravnej výchovy, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sa spravujú osobitnými predpismi.¹¹)

Na stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia, v ktorých sa pripravujú na povolanie občania vo výkone trestu odňatia slobody, sa vzťahujú ustanovenia § 1 až 4, § 7 až 9, § 20, 22, § 25 ods. 1, § 32, § 34 ods. 2, 3 a 4, § 39, 40, § 48 až 51, § 56 ods. 2 a 3, § 58 písm. a) a § 59; ustanovenia § 10 až 13, § 21, § 25 ods. 2 a 3, § 28 a 30 sa na ne vzťahujú primerane.

Stupne vzdelania získané podľa doterajších predpisov zostávajú nedotknuté.

Pre občanov, ktorí nezískali vzdelanie, ktoré poskytuje základná škola, môže základná škola organizovať kurzy na získanie tohto vzdelania.

Vo výnimočných prípadoch sa môže so súhlasom ministerstva školstva zriadiť stredné odborné učilište, ktoré zabezpečuje iba teoretické vyučovanie. Pre jeho zriaďovanie a zrušovanie platí § 10 s tým, že ak ide o stredné odborné učilište, ktoré sa zriaďuje podľa § 10 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), podáva návrh príslušný ústredný orgán s vyjadrením národného výboru.

Pre žiakov stredného odborného učilišťa, ktoré zabezpečuje iba teoretické vyučovanie, zabezpečuje praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania stredisko praktického vyučovania. Stredisko praktického vyučovania zriaďuje riaditeľ (vedúci) organizácie, pre ktorú sa žiaci pripravujú na výkon povolania, so súhlasom generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánu, ktorý plní funkciu obdobnú funkcii generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky, so súhlasom národného výboru, príslušného ústredného orgánu a ministerstva školstva. V stredisku praktického vyučovania sa môžu pripravovať žiaci aj pre iné organizácie; ustanovenia § 12 ods. 2 a § 14 platia obdobne. Národný výbor môže zriadiť stredisko praktického vyučovania pre prípravu mládeže vyžadujúcu osobitnú starostlivosť aj pre potrebu organizácií, ktoré neriadi ani nespravuje, prípadne pre prípravu mládeže, ktorá sa nebude pripravovať pre určité organizácie.

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky na návrh ministerstiev školstva ustanovujú nariadením dobu, od ktorej nemožno postupovať podľa odsekov 1 a 2, a deň, ktorým stredné odborné učilištia zabezpečujúce iba teoretické vyučovanie a strediská praktického vyučovania zaniknú.

Vedúci a ostatní pracovníci stredísk praktického vyučovania sú pracovníkmi organizácie, v ktorej je toto stredisko organizačne začlenené.

Vedúceho strediska praktického vyučovania ustanovuje do funkcie a z nej uvoľňuje riaditeľ (vedúci) organizácie, pre ktorú sa žiaci pripravujú na výkon robotníckych povolaní, so súhlasom generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánu, ktorý plní funkciu obdobnú funkcii generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky, a národného výboru.

Vedúci strediska praktického vyučovania je podriadený riaditeľovi (vedúcemu) organizácie, ktorý zriadil toto stredisko, a zodpovedá za odbornú úroveň praktického vyučovania a za výchovu mimo vyučovania. V otázkach výchovy a vyučovania metodicky riadi vedúceho strediska praktického vyučovania riaditeľ stredného odborného učilišťa, ktoré poskytuje žiakom teoretické vyučovanie.

Organizácia, v ktorej je stredisko praktického vyučovania organizačne začlenené, uhrádza náklady na jeho prevádzku a rozvoj. Ak sa v stredisku praktického vyučovania pripravujú aj žiaci pre iné organizácie, sú tieto organizácie povinné uhrádzať pomerný podiel nákladov vynaložených na ich prípravu.

Žiaci stredných odborných učilíšť a žiaci osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, vykonávajú v období školských prázdnin odbornú prax v určených organizáciách v rozsahu najviac štyroch týždňov. Ministerstvá školstva môžu po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi dĺžku tejto praxe v období školských prázdnin skrátiť.

Žiaci deviateho ročníka základnej deväťročnej školy v školskom roku 1983/84 ukončia základnú deväťročnú školu a získajú základné vzdelanie podľa doterajších predpisov.

Žiaci, ktorí sú k 1. septembru 1984 žiakmi druhého alebo vyššieho ročníka stredných škôl, ukončia štúdium podľa doterajších predpisov.

Stredné školy pre pracujúcich sa zrušujú 31. augustom 1984; študujúci týchto škôl pokračujú v štúdiu na stredných odborných učilištiach.

Pracovnoprávne vzťahy žiakov stredných odborných učilíšť a žiakov osobitných odborných učilíšť, s ktorými bola uzavretá učebná zmluva pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravujú až do skončenia učebného pomeru ustanoveniami tretej časti Zákonníka práce o učebnom pomere.

Osobitné školy, základné deväťročné školy pre nevidomých, základné deväťročné školy pre deti so zvyškami zraku, osobitné školy pre nevidomých, osobitné školy pre deti so zvyškami zraku, osobitné školy pre slabozrakých, osobitné školy pre nedoslýchavých, osobitné školy pre telesne chybných, osobitné školy pri zdravotníckych zariadeniach, osobitné školy pri detských diagnostických ústavoch a osobitné školy pri detských výchovných ústavoch zriadené podľa zákona č. 186/1960 Zb. zaniknú 31. augustom 1986. Úspešným ukončením posledného ročníka získajú žiaci týchto škôl základné vzdelanie.

Základné deväťročné školy pre nepočujúcich, základné deväťročné školy pre deti so zvyškami sluchu, osobitné školy pre nepočujúcich a osobitné školy pre deti so zvyškami sluchu zriadené podľa zákona č. 186/1960 Zb. zaniknú 31. augustom 1987. Úspešným ukončením posledného ročníka získajú žiaci týchto škôl základné vzdelanie.

Žiaci základnej školy pre nepočujúcich, základnej školy pre žiakov so zvyškami sluchu, základnej školy pre nedoslýchavých, základnej školy pre nehovoriacich, osobitnej školy pre nepočujúcich, osobitnej školy pre žiakov so zvyškami sluchu, osobitnej školy pre nedoslýchavých a osobitnej školy pre nehovoriacich,¹²) ktorých povinná školská dochádzka podľa doterajších predpisov trvá jedenásť rokov,¹³) plnia povinnú školskú dochádzku podľa tohto zákona.

Pri praktickom vyučovaní žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť (§ 22) sa spravuje škola aj organizácia príslušnými učebnými plánmi a učebnými osnovami.

Na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú pracovný čas a čas odpočinku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, starostlivosť o pracovníkov a pracovné podmienky žien a mladistvých (§ 83 a 84, § 87 až 89, § 90 ods. 1, § 92 ods. 1 a 2, § 93 a 94, § 99, § 132 až 140, § 148, § 150 ods. 2 a 3, § 163, § 165 až 168 Zákonníka práce).

Za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva.

Kde sa v pracovnoprávnych predpisoch upravuje odmieňanie a hmotné zabezpečenie žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných alebo študijných odboroch, rozumejú sa tým aj žiaci pripravujúci sa na robotnícke povolania na stredných odborných učilištiach a osobitných odborných učilištiach; kde sa v právnych predpisoch upravuje financovanie učňovských zariadení, rozumejú sa týmito zariadeniami aj stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984 s výnimkou ustanovení § 18 až 20, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia zákona.