Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

Právo na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa zaručuje všetkým občanom. Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Dávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú dani.

Právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

Výška dávok dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od pracovných zásluh, a to od dĺžky doby zamestnania, a od výšky dosahovaných zárobkov. Zároveň sa uplatňujú aj sociálne hľadiská, najmä v zabezpečení pozostalých pri strate živiteľa, v zabezpečení invalidných občanov a pri zvyšovaní výmer dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcov a ich rodín.

Dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a v súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich.

Organizácie a občania platia na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie poistné podľa osobitného predpisu.¹)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa:

Zabezpečenie liečebno-preventívnou starostlivosťou, nemocenské zabezpečenie, zabezpečenie rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami a zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich osobitnými sociálnymi dávkami upravujú osobitné predpisy.¹)

Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona a podľa predpisov sociálneho zabezpečenia sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia.

Spôsobilosť občana mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku. Občan, mladší ako pätnásť rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom; kto je zákonným zástupcom občana mladšieho ako šestnásť rokov, ustanovuje zákon o rodine.

O obmedzení a zbavení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi občana, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo ktorý bol tejto spôsobilosti zbavený, a o vyhlásení občana za mŕtveho platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú

Za spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú

Organizáciami sa na účely predpisov sociálneho zabezpečenia rozumejú právnické osoby a občania, ktorí zamestnávajú iných občanov.

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení

Na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom, pokiaľ nie sú zúčastnení podľa odseku 1 alebo 2, aj

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom aj pozostalí po pracujúcich a občanom uvedeným v odsekoch 1 až 3 a pozostalí po dôchodcoch.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v odseku 1 písm. c) najneskôr do 30. júna bežného roka výpisom z daňového priznania.

Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c) účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^1ha) nebol vyšší ako 100 000 Sk.

Spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia alebo zánikom účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osobe.

Osobe zárobkovo činnej v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia.

Samostatne zárobkovo činnej osobe a spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na dôchodkovom zabezpečení zaniká vždy odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 4a ods. 1 písm. d) vyhlásením, že činnosť nevykonáva sústavne.

Výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 6 ods. 1 písm. c) a v § 6a ods. 1 sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2001 o 10 % výšky tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka.

Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c). Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov.

Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1.októbrom 1988 sa hodnotí ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa predpisov platných pred týmto dňom.

Účasť na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako zamestnanie, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.^1j) Ak toto poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotia sa tieto obdobia ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného.

Účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, sa hodnotí ako zamestnanie, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.^1j) Druhá veta v odseku 4 platí rovnako. Ako zamestnanie sa hodnotí aj obdobie jedného roka spätne od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu,^1k) ak toto poistné bolo zaplatené.

Osoba zárobkovo činná v cudzine je osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, ak

Ako doba zamestnania sa započítava, ak sa už nezapočítala,

Ako doba zamestnania podľa predchádzajúceho odseku sa nezapočítava doba služby osobám, ktoré

Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, sa započítavajú do doby zamestnania vykonávaného mimo profesionálnej služby náhradné doby uvedené v odseku 1, ak vykonávali najmenej rok zamestnanie, ktoré sa nezapočítava do profesionálnej služby.

Profesionálna služba na účely tohto zákona je služba podľa osobitného predpisu.^3d)

Vykonávací predpis ustanoví, v akom rozsahu a za akých podmienok sa započítavajú náhradné doby uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a ktoré deti sa považujú za deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby.

Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom.¹) Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom,

Päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.

Ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami.

Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2 500 Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk sa neprihliada.

Vykonávací predpis ustanoví, ktoré doby sa vylučujú pri zisťovaní hrubých zárobkov a priemerného mesačného zárobku, a spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku.

Starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, sa nesmie vymerať z nižšieho primeraného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral predošlý dôchodok; ak sa tento priemerný mesačný dôchodok určil podľa prv platných predpisov, upraví sa podľa § 12 ods. 6.

Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.

Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.

Pracovným úrazom na účely tohto zákona je úraz, ktorý občan utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý občan utrpel

Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovných úrazoch, rozumejú sa tým aj choroby z povolania, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanoví vykonávací predpis.

Občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania

Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítava profesionálna služba, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával túto službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 8 111 Sk mesačne.

Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).

Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 9 219 Sk mesačne.

Starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov.

Policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky pomerného starobného dôchodku určenej podľa § 26a nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa § 23.

Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a 25.

Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,^4a) nárok na invalidný dôchodok nevzniká z dôvodu tejto invalidity.

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v odseku 4 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby  sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky invalidného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku

K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

Pre zvýšenie podľa odseku 4 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

K základnej výmere sa podľa odseku 4 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 3 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného § 14 ods. 2 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.

Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 8 111 Sk mesačne.

Invalidný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

Nárok na invalidný dôchodok má aj

Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.

Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 a 31.

Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov.

Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.

Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožniť výkon doterajšieho zamestnania.

Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu, alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným úrazom, považuje sa vznik nároku na dôchodok; invalidný dôchodok sa novo vymeria na základe žiadosti požívateľa dôchodku.

Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa považuje v tomto prípade vždy za splnenú.

Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,^4a) nevzniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu tejto invalidity.

Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 4 až 6.

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

Občan má po splnení podmienok ustanovených v odseku l nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas 12 kalendárnych mesiacov od priznania čiastočného invalidného dôchodku. Po uplynutí tohto obdobia občan má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas každých ďalších 12 kalendárnych mesiacov, ak má pokles zárobku. Pokles zárobku sa nezisťuje u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa odseku 3 písm. c).

Pokles zárobku sa zisťuje za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

Podmienka poklesu zárobku je splnená, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 je najmenej o tretinu nižší ako porovnateľný zárobok.

Podmienka poklesu zárobku je splnená aj vtedy, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy^7a) platná ku dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

Hrubým zárobkom občana na zistenie poklesu zárobku je hrubý zárobok uvedený v § 12 ods. 2, neobmedzený podľa osobitného predpisu.^7aa) Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítava do hrubého zárobku, aj keď činnosť vykonávaná na základe takejto dohody nezakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 a zvýšený podľa odseku 12.

Priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6, sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po poslednom kalendárnom roku rozhodného obdobia na určenie tohto zárobku do 31. decembra 1989 o 2 %; za rok 1990 sa zvyšuje o 4 %, za rok 1991 sa zvyšuje o 16,5 %, za rok 1992 sa zvyšuje o 21,2 %, za rok l993 sa zvyšuje o 18,4 %, za rok 1994 sa zvyšuje o 17 %, za rok 1995 sa zvyšuje o 14,3 %, za rok l996 sa zvyšuje o 13,3 % a za každý ďalší kalendárny rok nasledujúci po roku l996 sa zvyšuje o 12 %.

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok vypočítaný z pevne určenej sumy, táto suma sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, podľa odseku 12.

Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa dostatočne invalidným stal za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1 a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 5.

Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí § 36.

Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako

Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov

Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je

Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.

Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania potrebnou na nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava aj doba zamestnania v doterajšom odbore.

Do doby zamestnania potrebnej na nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa nezapočítava profesionálna služba, ktorú vykonával policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravenej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.

Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca, alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.

Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba tohto zamestnania započítava pre zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky dôchodku za výsluhu rokov nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6.

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

Nárok na vdovský dôchodok nevzniká vdove po manželovi, ktorý bol policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorý zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone profesionálnej služby alebo v súvislosti s ňou a bol jej priznaný vdovský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^7ab) (ďalej len „vdovský výsluhový dôchodok“).

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.

Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak

Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znova, ak

Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom.

Vdovský dôchodok tvorí 60% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti.

Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti dôchodcu.

Vdovský dôchodok je najmenej 450 Sk mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by úhrn bol vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 4 500 Sk mesačne; po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých zárobkov spätne neupravuje.

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3.

Vdovecký dôchodok je 2 356 Sk mesačne.

Nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo.

Nárok na vdovecký dôchodok nevzniká vdovcovi, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^7ac) (ďalej len „vdovecký výsluhový dôchodok“).

Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.

Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky^7f) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie^7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,^7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré v dobe školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, vstúpilo do zamestnania, s výnimkou príležitostného zamestnania.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.^7c)

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia.

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu, ktorému po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^7ga) (ďalej len „sirotský výsluhový dôchodok“).

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30% a obojstranne osirelého dieťaťa 50% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.

Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, ak nie je zárobkove činná, nemá nárok na iný dôchodok a

Dôchodok manželky je 570 Sk mesačne.

Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené, ak

Sociálny dôchodok sa môže priznať až do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7ca) ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu. Ak poberateľ sociálneho dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať v takej sume, aby úhrn dôchodkov, úhrn sociálneho dôchodku a iného príjmu alebo úhrn dôchodkov a iného príjmu sa rovnal sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak je na sociálny dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 6, tento dôchodok sa môže priznať do úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.^7cb) Ak poberateľ sociálneho dôchodku alebo jeho rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo iný príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať v takej sume, aby úhrn dôchodkov, úhrn sociálneho dôchodku a iného príjmu alebo úhrn dôchodkov a iného príjmu sa rovnal úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), sociálny dôchodok sa môže priznať iba manželovi (druhovi), a to do sumy rozdielu medzi úhrnom súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a úhrnom dôchodkov alebo úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).

Pri zvýšení sumy životného minima sa sociálny dôchodok môže priznať do sumy životného minima zvýšeného podľa osobitného predpisu^7cc) na základe žiadosti oprávneného, najskôr odo dňa podania žiadosti.

Iným príjmom podľa odseku 2 je príjem podľa osobitného predpisu^7cd) s výnimkou prídavkov na deti a príspevku na bývanie podľa osobitného predpisu.^7cda)

Ak starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je jediným zdrojom príjmu poberateľa takéhoto dôchodku a nedosahuje 1,1-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7ca) zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1-násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu nedosahuje 1,1-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu sa rovnal 1,1-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Na určenie iného príjmu platí rovnako § 52 ods. 4.

Ak je na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom^7ca) a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7cb) odkázaný aj rodinný príslušník poberateľa takéhoto dôchodku, zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1-násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku alebo jeho rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov sa rovnal 1,1-násobku úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete. Na určenie iného príjmu platí rovnako § 52 ods. 4.

Dôchodok sa podľa odsekov 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.

Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.

Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.

Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, pokiaľ žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského a sirotského dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné dôchodky sa vyplácajú vo výške jednej polovice. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej polovice vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského dôchodku sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.

Najvyššia výmera úhrnu vyplácaných dôchodkov je 9 219 Sk mesačne.

Ak úhrn dôchodkov presahuje najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži sa vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov najvyššiu výmeru nepresiahol, alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.

Pre nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platia obdobne ustanovenia predchádzajúcich odsekov o nároku na výplatu vdovského dôchodku.

Ak priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, vdovského dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po úprave dôchodku, prípadne dôchodkov podľa osobitného predpisu^7ce) s výnimkou prípadov, v ktorých úprava dôchodkov je vylúčená podľa osobitného predpisu;^7cf) ak sa priznáva starobný dôchodok zvýšený za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po úprave podľa osobitného predpisu.^7ce)

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, vykoná sa najskôr úprava podľa § 56 a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa § 48.

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa § 44.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b) alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov.

Príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 a 8 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému patrí, a tvorí s ním naďalej jeden celok; na výšku tohto príplatku sa však neprihliada pri úprave dôchodku podľa § 54, § 64 ods. 2 a 3 a § 68 ods. 1. Zánikom nároku na dôchodok, s ktorým sa príplatok k dôchodku zlúčil, však nie je dotknutý nárok na tento príplatok podľa zákona o súdnej rehabilitácii.

Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“). Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.

Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:

Nároky účastníkov odboja z I. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis.

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.

Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto ustanovenia.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja

Ustanovenia § 22 ods. 2 a 4 a § 30 ods. 4 a 6 platia s tým, že

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja

Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 9 219 Sk mesačne.

Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

Najvyššie výmery úhrnov, vyplácaných dôchodkov sú 8 697 Sk mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja.

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.

Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.

Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Sk mesačne.

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2.

Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne.

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2.

Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods. 6 za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení, pokiaľ sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia; na účely vymedzenia okruhu rodinných príslušníkov požívateľov dôchodkov sa podmienka spoločnej domácnosti a podmienka odkázanosti rodinného príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú.

Ak pohreb požívateľa dôchodku vypravil niekto iný než rodinný príslušník, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac v sume 2 000 Sk. Pohrebné nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

(Poznámka redakcie: Ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 238/1998 Z. z. znie: „Ustanovenia § 72 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., ktoré upravujú pohrebné, sa od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepoužijú.". Zákon č. 238/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999.).

Kúpeľná starostlivosť sa neposkytuje profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia priznaného podľa osobitného predpisu.^10a)

Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov.

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.

Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavenia jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,^13a) pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania. U samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby, starostu obce a primátora mesta a hlavného kontrolóra vykonávajúceho činnosť podľa osobitného predpisu^13b) sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.

Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.

Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,²⁷) vykonávateľ dôchodkového zabezpečenia^27a) zúčtuje za túto dobu priznaný dôchodok občana a poskytnuté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie a

Dávky sa vyplácajú dopredu v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jeho časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca.

Osobitným príjemcom je

Príslušny štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

Príslušny štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušny šátny orgán ustanoví iného príjemcu.

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

Ak je dávka vyplácaná osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. a) a c), môže sa vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného príjemcu.

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy a ustanovenia o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu.^27ba) Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.

Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií, na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 84 ods. 2, § 85 až 87, 90, 92, § 97 ods. 3 a § 101 zákona č.121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich, je príslušny štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do výšky 500 000 Sk.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov, alebo ak ide o orgán (útvar), vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty uvedené v § 108 ods. 2.

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia, dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie, pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;¹⁴) pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné uplatňovanie sociálnej politiky.

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík - a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy - federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík.

Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo iného pomeru.

Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok na príslušnom štátnom orgáne.

Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.

Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená potrebnými dokladmi.

Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa podáva na príslušnom štátnom orgáne.

Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, a upraví povinnosť organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov a prikladať tieto výpisy k žiadostiam o dávku.

Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v § 7 písm. a) a b) sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného za vydanie rozhodnutia.

Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).

V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.

Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti písomné rozhodnutie nevydáva.

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 až 8 a písm. b) rozhoduje súd;¹⁵) ak však ide o rozhodnutie o zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku, rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

Opravný prostriedok nie je prípustný

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady doručili.

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa § 106 ods. 4 nemá odkladný účinok.

V konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia včítane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť na dôkaz tlačené alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej obdobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa obsahu ktorého boli vyhotovené.

Do vlastných rúk sa doručujú a) rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej starostlivosti nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia, ktorými sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy, b) predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálnej starostlivosti podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.

Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.

Príslušny štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie orgánu uvedeného v § 118 alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.¹⁶)

Pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

Právny úkon (žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou predpismi sociálneho zabezpečenia uvedenými v § 112 ods. 1, je neplatný.

Inak pre právne úkony, ich neplatnosť a dôsledky tejto neplatnosti platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty; ak v mesiaci taký deň nie je, pripadá posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo na národnom výbore alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu; pre lehoty pri úkonoch urobených voči súdu platí Občiansky súdny poriadok.

Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.

Ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vojak z povolania naposledy skončil službu.

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu ako päť kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za kalendárne roky trvania služby vojaka z povolania.

Priemerný mesačný zárobok pre vymeranie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku vojaka z povolania je najmenej suma ustanovená vykonávacím predpisom.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, pokiaľ nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok zistený podľa § 12.

Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

K základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 rokov služby (zamestnania),

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

Ustanovenia § 24 ods. 2 až 4 platia aj tu.

Vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 29 a

Invalidný dôchodok vojaka z povolania, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním patrí vždy podľa tejto časti zákona bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá uplynula od skončenia služby.

Základná výmera invalidného dôchodku tvorí

K základnej výmere sa vojakom z povolania uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) pripočítajú od 21. roku služby (zamestnania) a ostatným vojakom z povolania od 26. roka služby (zamestnania) za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 (25) rokov služby (zamestnania),

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

Ustanovenia § 30 ods. 1 a § 31 ods. 2 platia obdobne.

Vojak z povolania má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 37 ods. 1 až 13 a

Ustanovenie § 134 ods. 2 platí obdobne.

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby stanovenej pre vznik nároku na dôchodok vojakov z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť ku dňu dosiahnutia veku stanoveného pre vznik nároku na dôchodok alebo pre skončenie služby zo zdravotných dôvodov.

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov má za podmienok a vo výške ustanovených pre výkonného letca aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkcie osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti; okruh funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti a funkcií vedúcich letovej prevádzky, ktoré zakladajú nárok na dôchodok za výsluhu rokov, určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky.

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov umelca má za podmienok a vo výške ustanovených pre umelcov aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkciu dirigenta alebo člena orchestra uvedeného v § 40 ods. 2 a ktorého určil príslušný orgán Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra alebo ministerstva vnútra a životného prostredia republiky po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky, ak sa jeho služba skončila.

Najvyššia výmera úhrnu vyplácaných dôchodkov je 8 697 Sk mesačne.

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 8 697 Sk mesačne.

Na nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platí § 56 ods. 3 a 4 rovnako.

Dávky dôchodkového zabezpečenia sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac. termín a spôsob výplaty dávok určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky a ministri spravodlivosti republík.

Dohodu o zrážkach z dôchodku možno uzavrieť aj pre pohľadávku útvaru ozbrojených síl alebo zboru, ktorá vznikla za trvania služobného pomeru vojaka z povolania.

Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra a ministerstvá vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.

Sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti republík.

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak

orgány uvedené v odseku 4 poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom, ktorí nie sú dôchodkovo zabezpečení, aj peňažné dávky sociálnej starostlivosti, a to

Federálne ministerstvo obrany môže zriaďovať ústavy sociálnej starostlivosti a poskytovať aj ďalšie služby a dávky sociálnej starostlivosti pre

Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko-slovenskej armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonáva službu; pozostalý po príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo po vojakovi z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o túto dávku v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na príslušnom ministerstve.

Príslušník Zboru nápravnej výchovy podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonáva službu; to tiež platí, ak žiadosť o túto dávku podáva pozostalý po príslušníkovi Zboru nápravnej výchovy. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na správe Zboru nápravnej výchovy príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Žiadosť o peňažnú dávku sociálnej starostlivosti podáva oprávnený u platiteľa dôchodku.

Posudky o tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje poskytnutie dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, podávajú príslušné šátne orgány.

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení, než v ktorom pôvodne rokovala.

Schopnosť vojakov z povolania vykonávať službu posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík; na účely konania o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku a o dôchodkoch pozostalých po vojakovi z povolania rozhodujú tieto komisie o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

Proti rozhodnutiu o dávke možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý ho vydal; odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti a proti rozhodnutiu o povolení výnimky podľa § 137.

Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám naplno vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný najneskôr do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu príslušnému rozhodnúť o odvolaní.

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania; pokiaľ nemožno v tejto lehote o odvolaní rozhodnúť, musia sa oprávnenému písomne oznámiť dôvody a čas, v priebehu ktorého sa o odvolaní rozhodne.

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách neplatia ustanovenia § 122 ods. 1 až 3 a 5 a § 126.

Na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.

Na nemocenskom poistení môžu byť zúčastnené

Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na nemocenskom poistení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^1ha) nebol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.

Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 2 písm. a) účasť na nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z nemocenského poistenia.

Spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z nemocenského poistenia alebo zánikom účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činnej osobe.

Samostatne zárobkovo činnej osobe a spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na nemocenskom poistení zaniká vždy odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou.

Na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb sa vzťahujú ustanovenia predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov,^16a) ak sa v tejto časti neustanovuje inak.

Z nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „samostatne zárobkovo činná osoba“) sa poskytujú tieto dávky:

Samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na dávku, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky s výnimkou obdobia, za ktoré nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu,^16b) najneskôr v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Ak vznikol dôvod na poskytnutie dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom samostatne zárobkovo činnej osobe prvýkrát vznikla účasť na nemocenskom poistení, nárok na dávku vznikne, ak za tento mesiac s výnimkou obdobia, za ktoré nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu,^16b) zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v poslednom dni splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

Samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 145a ods. 2 má po splnení podmienky ustanovenej v odseku 2 alebo 3 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola zúčastnená na nemocenskom poistení aspoň 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie, v ktorom fyzická osoba bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

Podmienka straty príjmu podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov^16a) na nárok na dávky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa počas trvania dôvodu na ich poskytovanie považuje za splnenú.

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa nemocenské určuje z priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, najviac však zo sumy 250 Sk, a poskytuje sa za kalendárne dni.

Priemerná denná suma vymeriavacieho základu sa zisťuje tak, že sa súčet vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie¹) v rozhodnom období delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na rozhodné obdobie.

Rozhodným obdobím, z ktorého sa zisťuje priemerná denná suma vymeriavacieho základu, je predchádzajúci kalendárny rok.

Ak účasť na nemocenskom poistení netrvala po celý predchádzajúci kalendárny rok, ale trvala najmenej šesť kalendárnych mesiacov, je rozhodným obdobím, z ktorého sa zisťuje priemerná denná suma vymeriavacieho základu, táto časť roka; v ostatných prípadoch je rozhodným obdobím posledných 12 kalendárnych mesiacov pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského, a ak účasť na nemocenskom poistení trvala kratšiu dobu, je rozhodným obdobím celá táto kratšia doba pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského.

Rozhodným obdobím samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 145b ods. 3 je obdobie od vzniku účasti na nemocenskom poistení do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského.

Ak účasť na nemocenskom poistení vznikla alebo zanikla v priebehu kalendárneho mesiaca, ktorý patrí do rozhodného obdobia, zahŕňa sa z tohto kalendárneho mesiaca do rozhodného obdobia len tá časť kalendárneho mesiaca, po ktorú trvala účasť na nemocenskom poistení.

Z rozhodného obdobia uvedeného v odsekoch 3 až 6 sa vylučujú obdobia, za ktoré samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu.^16b)

Ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne nárok na nemocenské za to isté obdobie aj podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov^16a) alebo podľa osobitného predpisu,^16c) nemocenské sa určí najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov^16a) alebo podľa osobitného predpisu^16c) neprevyšuje za kalendárny deň sumu 230 Sk, ak ide o prvé tri kalendárne dni dočasnej pracovnej neschopnosti, sumu 300 Sk za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň dočasnej pracovnej neschopnosti a sumu 330 Sk pri zvýšení nemocenského pre aktívnu tuberkulózu za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa nemocenské z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania nezvyšuje.

Na určenie výšky peňažnej pomoci v materstve a jej poskytovanie platia ustanovenia § 145ba ods. 1 až 8 primerane.

Náhrada zárobku patrí samostatne zárobkovo činným osobám pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.²⁵)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.

Zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí od prvého dňa služby; ak sa splnia podmienky pre nárok na tento príspevok až po nástupe služby, vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za čas po nástupe služby, patrí príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada.

Nárok na zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však služba trvá aspoň po časť mesiaca, patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, platia pre dávky zo zabezpečenia občanov vykonajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín obdobne spoločné ustanovenia o dávkach sociálnej starostlivosti (§ 94 a nasl.).

Starobné a invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa zvyšujú takto:

rok priznania výška zvýšenia

dôchodku dôchodku mesačne Sk

Rokom priznania dôchodku sa rozumie rok, do ktorého spadá deň, od ktorého sa dôchodok priznal, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrí.

Starobné a invalidné dôchodky priznané zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 ďalej zvyšujú o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z I. pracovnej kategórie, a o 40 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z II. pracovnej kategórie. Ako dôchodky zo zamestnania I. pracovnej kategórie sa zvyšujú aj invalidné dôchodky občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách, ak sa taký občan stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto služby alebo v priamej súvislosti s ním.

Ako dôchodok priznaný zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa zvyšuje aj starobný alebo invalidný dôchodok priznaný z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, pokiaľ vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií alebo sa stal plne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone takej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Ako dôchodok priznaný zo zamestnania II. pracovnej kategórie sa zvyšuje aj dôchodok priznaný zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa predpisov platných pred 1. januárom 1965, pokiaľ sa tento dôchodok stal podľa predpisov platných po 31. decembri 1964 starobným alebo invalidným dôchodkom a platila preň najvyššia výmera dôchodku určená pevnou sumou pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do II. kategórie funkcií.

Čiastočné invalidné dôchodky sa zvyšujú o polovicu sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k invalidnému dôchodku priznanému v tom istom roku ako čiastočný invalidný dôchodok.

Vdovské dôchodky sa zvyšujú o 60 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

Sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí sa zvyšujú o 30 % a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí o 50 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa sirotský dôchodok vymeral.

pokiaľ sirotské dôchodky po zvýšení podľa odseku 2 nedosahujú najnižšie výmery uvedené v § 50 ods. 2 zvýšia sa na tieto najnižšie výmery.

Osobné dôchodky sa zvyšujú o sumu, ktorá by patrila k dôchodku(dôchodkom), ktorý osobný dôchodok nahrádza.

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku 1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa § 147 a 148 ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v § 150 ods. 1. Ustanovenie § 150 ods. 2 platí tu obdobne.

Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkovi odboja nedosahujú spolu so všetkými zvýšeniami podľa § 146 až 151 a podľa prv platných predpisov¹⁷) sumy uvedené v § 64 ods. 2 a 3, § 65 ods. 2, 3, 5 a 6 a § 66, zvyšujú sa na tieto sumy.

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku, a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súhrn nárokov na výplatu dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,¹⁷) pokiaľ boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov¹⁷) sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú so starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl. III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie patriace podľa prv platných predpisov¹⁷) patrí, ak keď dôchodok spolu s takým zvýšením presiahne najvyššiu výmeru dôchodku alebo úhrnu dôchodkov ustanovenú predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

Dôchodky vyplácané do cudziny sa zvyšujú podľa predchádzajúcich ustanovení. K čiastočným dôchodkom priznaným podľa medzinárodnej zmluvy patrí zvýšenie v plnej výške, a to aj v prípade ich výplaty do cudziny. Ak podľa medzinárodnej zmluvy patrí dôchodcovi pri jeho trvalom pobyte na území Československej socialistickej republiky dôchodok len podľa československých predpisov, zvýši sa dôchodok podľa roka jeho priznania v zmluvnom štáte, z ktorého dôchodca presídlil do Československej socialistickej republiky.

Ak ide o dôchodky upravené ako jediný zdroj príjmu, patrí zvýšenie podľa ustanovení § 146 až 156 k sume dôchodku pred jeho úpravou.

Zvýšenie podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1 sa poskytnú na žiadosť; na žiadosť sa zvýšia i čiastočné invalidné, vdovské a sirotské dôchodky, a ak ide o ich zvýšenie zo súm zvýšenia podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1. Ostatné zvýšenia sa poskytnú bez žiadosti. Zvýšenia dôchodkov vyplácaných orgánmi uvedenými v § 142 sa poskytnú vždy bez žiadosti.

Dôchodky priznané po 30. septembri 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú podľa § 146 až 158; za deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje 30. september 1988.

Organizácia môže v prospech svojich zamestnancov dojednať v poisťovni zmluvu o dôchodkovom pripoistení (ďalej len „pripoistenie“).

Poistné na pripoistenie uhrádza organizácia alebo v dohodnutom pomere organizácia a zamestnanci. Poistné uhrádzané z prostriedkov organizácie nesmie tvoriť súčasť nákladov činnosti organizácie.

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu nariadením ustanoviť podmienky, za ktorých sa vykonáva pripoistenie.

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1988 a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa prv platných predpisov s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Dávky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa považujú za dávky podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, a to vo výške, v akej patrili k 30. septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa prv platných predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Občanom, ktorí pred 1. októbrom 1988 splnili podmienky nároku na dôchodok ustanovené prv platnými predpismi okrem podmienky trvania zamestnania,¹⁸) vznikne nárok na dôchodok po 30. septembri 1988, len ak chýbajúcu podmienku splní po tomto dni, a to za podmienok ustanovených prvšími predpismi a vo výške podľa tohto zákona; ak tento občan po 30. septembri 1988 splní vekovú podmienku vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vymeria sa mu tento dôchodok, ako by šlo o vznik nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie predchádzajúcej vety však neplatí, ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania pre nárok na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie; za deň vzniku nároku sa v tomto prípade považuje 1. október 1988.

Výška dôchodkov po zápočte doby zamestnania podľa § 8a priznaných pred účinnosťou tohto zákona sa určí podľa predpisov, podľa ktorých bol dôchodok priznaný.

Výška dôchodkov vrátane vdovských a sirotských dôchodkov priznaných pred účinnosťou tohto zákona sa upraví po preukázaní skutočností podľa odseku 3, a to najskôr od splátky dôchodku splatnej po účinnosti tohto zákona.

Skutočnosti potrebné na započítanie doby zamestnania podľa § 8a sa preukazujú osvedčením orgánu určeného všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na jeho priznanie posudzujú podľa § 37 ods. 1.

V konaniach o invalidite alebo čiastočnej invalidite, ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na uznanie invalidity alebo čiastočnej invalidity posudzujú podľa § 29 ods. 2 alebo § 37 ods. 2.

V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 1994, sa posudzuje podmienka podstatného poklesu zárobku podľa tohto zákona.

Porovnateľným zárobkom pri posudzovaní podstatného poklesu zárobku v čase od 1. januára 1995 do 31. decembra 1995 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, neobmedzený podľa § 12 ods. 6 po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok; za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný rok o 20 %.

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý v čase od 1. septembra 1994 do 31. decembra 1994 pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, na žiadosť občana sa znovu rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok, pričom podmienka podstatného poklesu zárobku sa skúma podľa odseku 2; čiastočný invalidný dôchodok sa prizná odo dňa zastavenia jeho výplaty.

V konaní o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré nebolo právoplatne skončené pred 1. júnom 1998, sa rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 účinného po 31. máji 1998. Ak vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok bol podmienený splnením podmienky podstatného poklesu zárobku, jej splnenie sa posudzuje podľa § 37 ods. 5 až 12 účinného po 31. máji 1998, ak je to pre občana výhodnejšie.

Ak pred 1. júnom 1998 občanovi vznikol nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku na obdobie šiestich kalendárnych mesiacov a toto obdobie sa končí po 31. máji 1998, obdobím, za ktoré sa prvýkrát zisťuje pokles zárobku podľa § 37 účinného po 31. máji 1998, je obdobie týchto šiestich kalendárnych mesiacov.

Ak občanovi zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok pred 1. júnom 1998 z dôvodu nesplnenia podmienky podstatného poklesu zárobku, na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 účinného po 31. máji 1998; nárok na čiastočný invalidný dôchodok vzniká najskôr od 1. júna 1998, ak občan spĺňa podmienku poklesu zárobku.

Pokles zárobku občana uvedeného v odseku 3 sa zisťuje za obdobie l2 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, od ktorého občan žiada priznať čiastočný invalidný dôchodok.

Zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok pred 1. júnom 1998 z dôvodu nesplnenia podmienky podstatného poklesu zárobku sa od 1. júna 1998 považuje za zánik nároku na výplatu tohto dôchodku. Na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku. Nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku vzniká najskôr od 1. júna 1998, ak občan spĺňa podmienku poklesu zárobku podľa § 37 účinného po 31. máji 1998.

Pokles zárobku podľa odseku 1 sa zisťuje za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, od ktorého občan žiada o výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

Ak občan požiadal v období od 1. januára 1999 do 30. júna 1999 o priznanie starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku a deň priznania tohto dôchodku patrí do obdobia od 1. januára 1999 do 30. júna 1999, konanie o jeho alebo ich priznaní nebolo do 30. júna 1999 právoplatne skončené a jeho, prípadne ich priznaním dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po úprave dôchodku, prípadne dôchodkov podľa osobitného predpisu,^25a) o ktorého alebo ktorých priznanie občan požiadal v období od 1. januára 1999 do 30. júna 1999 s výnimkou prípadov, v ktorých úprava dôchodku je vylúčená podľa osobitného predpisu;^25b) ak sa priznáva starobný dôchodok zvýšený za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po úprave podľa osobitného predpisu.^25a)

Ak bol občanovi v období do 31. decembra 1993 priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok a v období od 1. januára 1994 do 30. júna 1999 došlo k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov alebo k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov došlo ich priznaním v období od 1. januára 1994 do 30. júna 1999, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa na žiadosť občana rozhodne najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1999 po úprave dôchodku alebo dôchodkov priznaných po 31. decembri 1993. Úpravou dôchodku je jeho úprava podľa osobitného predpisu;^25c) ak sa priznáva starobný dôchodok zvýšený za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po úprave podľa osobitného predpisu.^25c)

Výška starobného dôchodku, invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý vznikne nárok v čase od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990 nesmie byť nižšia ako jeho výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, a to ani ak sa výška uvedených dôchodkov zisťuje pre vymeranie čiastočného invalidného, vdovského alebo sirotského dôchodku; ak vznikol nárok na uvedené dôchodky po 31. decembri 1990, vymeria sa dôchodok vo výške podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 iba na žiadosť. K dôchodku však nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti tohto zákona. Ustanovenia § 12 ods. 1 až 5 a 7 však platia aj v prípade, že sa uvedené dôchodky vymeriavajú podľa predpisov prv platných.

Výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní k 30. septembru 1988 a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, sa určí podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená podľa prv platných predpisov.

K starobnému dôchodku vymeranému podľa odseku 1 prvej vety nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti a ani podľa prv platných predpisov.¹⁷)

Zvýšenie starobného dôchodku priznaného podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. septembri 1988 patrí až do najvyšších výmer ustanovených týmto zákonom.

Najvyššie výmery úhrnu dôchodkov pri súbehu ustanovené týmto zákonom tiež platia, ak jedným z dôvodov je starobný dôchodok vymeraný podľa § 164 ods. 1.

Ak občan splnil pred 1. januárom 2000, alebo najneskôr 1. januára 2000, podmienky na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2000, o nároku na tento dôchodok a o jeho výške po 31. decembri 1999 sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2000.

Občanovi, ktorému bol priznaný mimoriadne poskytovaný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2000, sa tento dôchodok nezvyšuje podľa § 23 pri ďalšom zamestnaní vykonávanom v období do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok.

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku priznaného pred 1. októbrom 1988 stal čiastočne invalidným (invalidným), vymeria sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Čiastočný invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako polovica doterajšieho invalidného dôchodku; invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok.

Čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 sa prizná najskôr od 1. októbra 1988.

Ak zanikol nárok na invalidný, čiastočný invalidný alebo vdovský dôchodok, ktorý vznikol pred 1. októbrom 1988, a po 30.septembri 1988 do dvoch rokov po zániku tohto nároku vznikol znova nárok na taký dôchodok, nesmie byť novopriznaný dôchodok nižší ako predošlý dôchodok patriaci ku dňu zániku nároku včítane zvýšení, ktoré by k nemu patrili, keby nárok naň trval k 1. októbru 1988. Ustanovenie predchádzajúcej vety obdobne platí pre sirotský dôchodok; nie je pritom rozhodujúce, kedy naň znova vznikol nárok.

Vdovský dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov preddavkovo krátené k 1. októbru 1988 pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa krátia podľa prv platných predpisov až do konca zúčtovacieho obdobia ustanoveného podľa týchto predpisov a potom podľa § 44 a 48; vyplatené preddavky sa však už nezúčtovávajú. Zvýšenie k týmto dôchodkom podľa šiestej časti patrí k vyplácanému preddavku v plnej výške až do konca zúčtovacieho obdobia.

V konaní o krátení vdovského dôchodku z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti, ktoré nebolo právoplatne skončené pred 1. júlom 1998, sa postupuje podľa § 48 ods. 1 účinného po 30. júni 1998.

Ak je dôchodok manželky k 1. októbru 1988 menší ako 200 Sk mesačne, upraví sa na túto sumu od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; ak je väčší ako 200 Sk mesačne, výška dôchodku sa nemení.

Od 1. októbra 1988 sa čiastočné dôchodky za výsluhu rokov považujú za čiastočné invalidné dôchodky, vdovské dôchodky družky priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 za vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 za sociálne dôchodky.

Doby zamestnania a náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov platných pred týmto dňom; pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na pobyt v cudzine.

Hrubým zárobkom do 31. decembra 1992 je zárobok podliehajúci dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Hrubým zárobkom od 1. januára 1993 do 31. decembra 1994 je vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ustanovený osobitným predpisom.^27a) Hrubým zárobkom od 1. januára 1995 do 31. decembra 1995 je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom.¹) Vykonávací predpis ustanoví, čo je hrubým zárobkom občana, ktorého zárobok do 31. decembra 1992 nepodliehal dani zo mzdy, ktoré ďalšie príjmy a za akých podmienok sú započítateľné do hrubých zárobkov a v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy.

Doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná.

Doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.

Zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 do I. alebo II. pracovnej kategórie sa určuje po 30. septembri 1988 podľa tohto zákona, ak je to pre občana výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 1. októbrom 1988; pokiaľ však bolo zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 výhodnejšie podľa predpisov platných počas výkonu zamestnania, určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie podľa týchto predpisov.

Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v obchodných spoločnostiach uvedených v § 16 sa hodnotí aj doba zamestnania pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od vzniku obchodnej spoločnosti.

Občanovi, ktorý vykonával zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie v obchodných spoločnostiach uvedených v § 16 a výkon takého zamestnania skončil pred účinnosťou tohto zákona, obchodná spoločnosť na jeho žiadosť potvrdí dobu zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

O nárokoch na dávky dôchodkového zabezpečenia, o ktorých sa právoplatne rozhodlo do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii má vplyv na nárok a výšku dôchodku, sa na žiadosť občana znovu rozhodne podľa tohto zákona.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov, platných pred 1. októbrom 1988 priznalo v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v § 70 ods. 1, alebo sa nepriznalo, pretože by dôchodok spolu s ním presiahol sumu 2000 Sk mesačne, prípadne sa z tohto dôvodu priznalo v nižšej sume, sa na žiadosť prizná alebo zvýši na sumy uvedené v § 70 ods. 1 od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; najvyššie výmery ustanovené v § 70 ods. 2 a § 139 ods. 2 platia aj tu.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000 sa od 1. januára 2001 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2000.

O nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktorý vznikol do 31. decembra 2000 a o ktorom do tohto dňa nebolo právoplatne rozhodnuté, sa od 1. januára 2001 rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.

Nárok na výchovné k čiastočnému invalidnému dôchodku zaniká od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Zvýšenie výchovného pre bezvládnosť priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa poskytuje v doterajšej výške; potom ho možno len znížiť alebo odobrať za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

Príslušný orgán národného výboru najneskôr do 30. septembra 1988 posúdi, ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienky pre uznanie za dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok k výchovnému vo výške 700 Sk mesačne.

Zaopatrovací príspevok dieťaťu sa zvýši na sumu 400 Sk mesačne bez žiadosti od 1. októbra 1988.

Pokiaľ zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona už nepatrí, bude sa poskytovať podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, ak patril k 30. septembru 1988.

V konaní o krátení zaopatrovacieho príspevku z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti, ktoré nebolo právoplatne skončené pred 1. júlom 1998, sa postupuje podľa § 145g ods. 2 účinného po 30. júni 1998.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorému v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak profesionálny vojak, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo o priznanie pomerného starobného dôchodku a konanie o priznaní týchto dávok nebolo do 30. júna 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Profesionálnemu vojakovi, ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu invalidity zakladajúcej nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nárok na invalidný dôchodok a nárok na čiastočný invalidný dôchodok zaniká od 1. júla 1999.

Ak profesionálny vojak požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu invalidity zakladajúcej nárok na invalidný výsluhový dôchodok a konanie o ich priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 invalidný dôchodok z dôvodu inej invalidity, než v dôsledku ktorej profesionálnemu vojakovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa o nároku na invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľ invalidného výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu inej invalidity, než v dôsledku ktorej profesionálnemu vojakovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu čiastočnej invalidity, ktorá nezakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa o nároku na čiastočný invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľ invalidného výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu čiastočnej invalidity, ktorá nezakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na čiastočný invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľovi výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa o nároku na invalidný dôchodok a o nároku na čiastočný invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak poberateľ výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku a konanie o ich priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na invalidný dôchodok a o nároku na čiastočný invalidný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorému Sociálna poisťovňa v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 priznala dôchodok za výsluhu rokov, nárok na tento dôchodok zaniká od 1. júla 1999.

Ak profesionálny vojak, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku za výsluhu rokov a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na dôchodok za výsluhu rokov rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak vdove, ktorej vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 vdovský dôchodok, Sociálna poisťovňa o nároku na tento dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Ak vdova, ktorej vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, požiadala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na vdovský dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Vdovcovi, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 vdovecký dôchodok, nárok na tento dôchodok zaniká od 1. júla 1999.

Ak vdovec, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok, požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie vdoveckého dôchodku a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na vdovecký dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Nezaopatrenému dieťaťu, ktorému vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok a ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 sirotský dôchodok po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, po ktorom bol priznaný sirotský výsluhový dôchodok, nárok na sirotský dôchodok zaniká od 1. júla 1999.

Ak nezaopatrené dieťa, ktorému vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok, požiadalo v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie sirotského dôchodku po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, po ktorom bol priznaný sirotský výsluhový dôchodok, a konanie o priznaní sirotského dôchodku nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na sirotský dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Poberateľovi výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, nárok na výplatu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť priznaného Sociálnou poisťovňou zaniká od 1. júla 1999.

Ak poberateľ výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 o priznanie zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa o nároku na výplatu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť rozhodne podľa predpisov účinných po 30. júni 1999.

Policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorým v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, požiadali v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo o priznanie pomerného starobného dôchodku a konanie o priznaní týchto dávok nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorým Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu invalidity zakladajúcej nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nárok na invalidný dôchodok a nárok na čiastočný invalidný dôchodok zaniká od 1. júla 2003.

Ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby požiadali v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu invalidity zakladajúcej nárok na invalidný výsluhový dôchodok a konanie o ich priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 invalidný dôchodok z dôvodu inej invalidity, než v dôsledku ktorej policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľ invalidného výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu inej invalidity, než v dôsledku ktorej policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu čiastočnej invalidity, ktorá nezakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľ invalidného výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu čiastočnej invalidity, ktorá nezakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľovi výsluhového dôchodku Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak poberateľ výsluhového dôchodku požiadal v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku a konanie o ich priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorým Sociálna poisťovňa v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 priznala dôchodok za výsluhu rokov, nárok na dôchodok za výsluhu rokov zaniká od 1. júla 2003.

Ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, požiadali v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku za výsluhu rokov a konanie o ich priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak vdove po policajtovi, profesionálnom vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorej vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 vdovský dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Ak vdova po policajtovi, profesionálnom vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorej vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, požiadala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Vdovcovi po policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 vdovecký dôchodok, nárok na vdovecký dôchodok zaniká od 1. júla 2003.

Ak vdovec po policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok, požiadal v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie vdoveckého dôchodku a konanie o jeho priznaní nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Nezaopatrenému dieťaťu po policajtovi, profesionálnom vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorému vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok a ktorému Sociálna poisťovňa priznala v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 sirotský dôchodok po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, po ktorom bol priznaný sirotský výsluhový dôchodok, nárok na sirotský dôchodok zaniká od 1. júla 2003.

Ak nezaopatrené dieťa po policajtovi, profesionálnom vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorému vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok, požiadalo v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie sirotského dôchodku po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, po ktorom bol priznaný sirotský výsluhový dôchodok, a konanie o priznaní sirotského dôchodku nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na sirotský dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003.

Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Vdovecké dôchodky a dôchodky manželky priznané pred 1. júlom 1997 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1997.

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku a dôchodku manželky priznaných pred 1. júlom 1997 sa poukáže občanovi najneskôr do 30. septembra 1997.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1997 vyplácalo v nižších sumách, než aké sú ustanovené v § 70 ods. 1, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2, sa zvýši od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1997 na sumy ustanovené v § 70 ods. 1; úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 6 220 Sk mesačne.

Ak podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1997 sa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť nevyplácalo, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2, na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť podľa § 70 ods. 1; úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 6 220 Sk mesačne. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa prizná najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1997.

Doplatok zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť podľa odseku 3 sa poukáže občanovi najneskôr do 30. septembra 1997.

Dôchodok manželky podľa § 168, ktorý sa k 1. júlu 1997 vypláca v nižšej sume, ako je 570 Sk mesačne, sa upraví na túto sumu; ak sa vypláca vo vyššej sume, jeho výška sa nemení.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenského a peňažnej pomoci v materstve vznikol pred 1. júlom 1997 a trvá aj po 1. júli 1997, uvedené dávky sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1997.

Dôchodky vyplácané ku dňu účinnosti osobitného predpisu,^7e) ktoré boli upravené ako jediný zdroj príjmu, sa zvýšia bez žiadosti od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti osobitného predpisu.^7e)

Starobné dôchodky, invalidné dôchodky, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky obojstranne osirelého dieťaťa, ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu^7e) neboli upravené ako jediný zdroj príjmu a nedosahujú sumu ustanovenú v § 54, sa zvýšia na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti osobitného predpisu.^7e)

Ak občan mal nárok na dôchodok alebo nárok na výplatu dôchodku k 31. máju 1996 v najvyššej výmere a z dôvodu zvyšovania dôchodkov podľa osobitných predpisov^27b) nedosiahol najvyššiu výmeru ustanovenú k 1. júnu 1996 a najvyššiu výmeru ustanovenú k 1. júlu 1997, upraví sa dôchodok po zvýšení o 8 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje, na najvyššiu výmeru ustanovenú k 1. júlu 1998; pri súbehu nároku na viacero dôchodkov a ich výplatu úprava patrí k dôchodku, ktorý sa v dôsledku súbehu nárokov na viacero dôchodkov a ich výplatu vyplácal v obmedzenej výške alebo sa nevyplácal. Úprava dôchodku sa vykoná od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. júlom 1998 sa upraví na sumu 1 588 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998.

Na úpravu dôchodku alebo úhrnu dôchodkov podľa odseku 1 a na úpravu vdoveckého dôchodku podľa odseku 2 platí rovnako osobitný predpis.^27c)

Dôchodok, ktorý sa k 30. júnu 1998 vyplácal upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa upraví podľa § 54 ods. 1 alebo 2 účinného od 1. júla 1998 od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998.

Ak sa splnia podmienky na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu po 30. júni 1998, dôchodok sa upraví podľa § 54 ods. 1 alebo 2 účinného od 1. júla 1998 na žiadosť občana, najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1998 vyplácalo v nižších sumách, než aké sú ustanovené v § 70 ods. 1, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, ustanovenú v § 70 ods. 2, sa zvýši od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998 na sumy ustanovené v § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 6 718 Sk mesačne.

Ak podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1998 zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevyplácalo, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, ustanovenú v § 70 ods. 2, na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť podľa § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 6 718 Sk mesačne. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa prizná najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1998.

Doplatok úpravy dôchodku alebo úhrnu dôchodkov podľa odseku 1, doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 2, doplatok úpravy dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa odseku 4 a doplatok úpravy zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť podľa odseku 6 sa poukáže občanovi najneskôr do 30. septembra 1998.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenského a peňažnej pomoci v materstve vznikol pred 1. júnom 1998 a trvá aj po 31. máji 1998, uvedené dávky sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. júnom 1998.

Ak sa vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok v období do 30. júna 1999 nevyplácal alebo sa vyplácal v obmedzenej výške z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú v § 56 ods. 2 a v § 139 ods. 1 účinnú v období, v ktorom vznikol súbeh nárokov na výplatu dôchodkov, a nárok na takýto dôchodok trvá aj po 30. júni 1999, sa na žiadosť občana rozhodne o nároku na výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1999 tak, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol sumu 7 154 Sk mesačne. Pri rozhodovaní o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, ktorý vznikol pred 1. júlom 1999, sa nepoužijú ustanovenia o najvyšších výmerách úhrnu vyplácaných dôchodkov uvedené v § 56 ods. 2 písm. b) až d) a v § 139 ods. 1 písm. b) až d) účinné v období, v ktorom vznikol súbeh nárokov na výplatu dôchodkov.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. júlom 1999 sa upraví na sumu 1 752 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1999. Na úpravu vdoveckého dôchodku platí primerane osobitný predpis.^27c)

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1999 vyplácalo v nižších sumách, než aké sú ustanovené v § 70 ods. 1, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2 účinnú do 30. júna 1999, sa upraví od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1999 na sumy ustanovené v § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 7 154 Sk mesačne.

Ak podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1999 sa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť nevyplácalo, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2 účinnú do 30. júna 1999, na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť podľa § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 7 154 Sk mesačne. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa prizná najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 1999.

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 2 a doplatok úpravy zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť podľa odseku 3 sa poukáže občanovi najneskôr do 30. septembra 1999.

Poberateľovi dôchodku, ktorému sa dôchodok k 30. júnu 1999 nevyplácal z dôvodu, že vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe a výkon trestu odňatia slobody alebo väzba trvajú aj po 30. júni 1999, sa výplata dôchodku uvoľní na jeho žiadosť s účinnosťou od 1. júla 1999. To platí aj vtedy, ak sa poberateľovi dôchodku vyplácala časť dôchodku potrebná na úhradu jeho potrieb alebo záväzkov.

Ak sa k 30. júnu 1999 manželke a deťom poberateľa dôchodku uvedeného v odseku 1 vyplácala časť dôchodku potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, poberateľovi dôchodku sa vypláca aj po 30. júni 1999 do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo do skončenia väzby dôchodok znížený o sumu vyplácanú jeho manželke a deťom podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1999.

Poberateľovi dôchodku, ktorý k 30. júnu 1999 bol vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace a výkon trestu odňatia slobody skončí v období od 1. júla 1999 do 31. júla 1999, sa vyplatí dôchodok aj za jún 1999. Ak sa poberateľovi dôchodku, jeho manželke a deťom vyplácala časť dôchodku potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, poberateľovi dôchodku sa za jún 1999 vyplatí dôchodok vo výške rozdielu.

Poberateľovi dôchodku, ktorému sa dôchodok k 30. júnu 1999 nevyplácal z dôvodu väzby, z ktorej bol prepustený po 30. júni 1999 bez toho, aby bol odsúdený, sa vyplatí dôchodok aj za obdobie od vzatia do väzby do 30. júna 1999. Ak sa k 30. júnu 1999 poberateľovi dôchodku, jeho manželke a deťom vyplácala časť dôchodku potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, poberateľovi dôchodku sa vyplatí za obdobie od vzatia do väzby do 30. júna 1999 dôchodok vo výške rozdielu.

Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. augustom 2000 sa upraví na sumu 1 977 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 31. júli 2000. Na úpravu vdoveckého dôchodku platí primerane osobitný predpis.^27c)

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov účinných pred 1. augustom 2000 vyplácalo v nižších sumách, ako sú ustanovené v § 70 ods. 1, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2 a účinnú do 31. júla 2000, sa upraví od splátky dôchodku splatnej po 31. júli 2000 na sumy ustanovené v § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 7 740 Sk mesačne.

Ak podľa predpisov účinných pred 1. augustom 2000 sa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť nevyplácalo, pretože úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť presiahol najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť ustanovenú v § 70 ods. 2 a účinnú do 31. júla 2000, na žiadosť občana sa rozhodne o nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť podľa § 70 ods. 1. Úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 7 740 Sk mesačne. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa prizná najskôr od splátky dôchodku splatnej po 31. júli 2000.

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 a doplatok úpravy zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť podľa odseku 3 sa poukáže občanovi najneskôr do 31. októbra 2000.

Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu^27aa) za rok 1999 nebol vyšší ako 100 000 Sk, povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení zaniká od 1. januára 2001.

Povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb podľa § 4a ods. 1 písm. d), f) a g) a ich spolupracujúcich osôb, u ktorých bola do 31. decembra 2000 účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení viazaná na ich vyhlásenie, že zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne, prvýkrát sa bude posudzovať podľa ich príjmov za rok 2001.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. októbrom 2001 sa upraví na sumu 2 116 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 2001. Na úpravu vdoveckého dôchodku primerane platí osobitný predpis.^27c)

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 sa poukáže občanovi najneskoršie do 31. decembra 2001.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. júlom 2002 sa upraví na sumu 2 222 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 2002. Na úpravu vdoveckého dôchodku primerane platí osobitný predpis.^27c)

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 sa poukáže občanovi najneskoršie do 30. septembra 2002.

Vdovecký dôchodok priznaný pred 1. júlom 2003 sa upraví na sumu 2 356 Sk mesačne od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 2003. Na úpravu vdoveckého dôchodku primerane platí osobitný predpis.^27c)

Doplatok úpravy vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 sa poukáže občanovi najneskoršie do 30. septembra 2003.

Na príslušníka Slovenskej informačnej služby sa tento zákon vzťahuje rovnako ako na príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Slovenskej informačnej služby vykonáva Slovenská informačná služba.

Tam, kde sa v tomto zákone uvádza Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a minister vnútra, rozumie sa tým aj Slovenská informačná služba a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.