Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani

Daňovníkom dane z pozemkov je každý užívateľ pozemkov uvedených v § 3. Pre daňovú povinnosť je rozhodujúce, kto je ako užívateľ pozemkov zapísaný v evidencii nehnuteľností.¹) Ak v evidencii pozemkov nie je zapísaný užívateľ pozemkov, je daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Z pozemkov prenechaných občanom alebo organizáciám do dočasného užívania podľa osobitných predpisov²) platí daň z pozemkov dočasný užívateľ.

Z pozemkov, ktoré sa užívajú ako záhumienky, platí daň družstvo (poľnohospodárske družstvo) alebo obchodná spoločnosť s prevažne poľnohospodárskou výrobou.

Ak je v evidencii nehnuteľností zapísaná ako užívateľ spoločenská organizácia, ktorá prenechala pozemok svojim členom na dočasné užívanie, sú daňovníkmi dane z pozemkov jednotliví členovia.

Ak pozemok užíva niekoľko daňovníkov, sú povinní platiť daň spoločne a nerozdielne.

Predmetom dane z pozemkov sú všetky pozemky vedené v evidencii nehnuteľnosti ako poľnohospodárska pôda,³) bez ohľadu na to, či sú skutočne obrábané alebo nie, alebo ak slúžia na iné účely než na poľnohospodársku výrobu.

Z nepoľnohospodárskej pôdy podliehajú dani okrasné záhrady³) v užívaní občanov.

Poľnohospodárska pôda, ktorá bola trvalo odňatá poľnohospodárskej výrobe, je vyňatá zo zdanenia počnúc rokom, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bol pozemok vyňatý z evidencie poľnohospodárskej pôdy.⁴)

Od dane z pozemkov sú oslobodené:

Daňovník uplatní nárok na oslobodenie od dane podľa odseku 1 písm. a) až c) v daňovom priznaní.

Za rekultivované pozemky podľa odseku 1 sa považujú pozemky, ktoré sú v evidencii nehnuteľností¹) vedené ako poľnohospodárska pôda a na ktorých sa pred rekultiváciou dolovalo, povrchovo ťažilo alebo ktoré boli úvozmi a cestami, a ďalej pozemky, ktoré neboli obrábané pre značný stupeň ich znehodnotenia a ktoré po rekultivácii sú opäť vhodné pre poľnohospodársku výrobu. Za rekultivované sa považujú aj pozemky, ktoré pred rekultiváciou boli vedené v evidencii nehnuteľností ako nepoľnohospodárska pôda a po rekultivácii boli prevedené do poľnohospodárskej pôdy.

Základom dane z pozemkov je celková výmera všetkých pozemkov podliehajúcich dani.

Do celkovej výmery všetkých pozemkov podliehajúcich dani sa nezapočítavajú pozemky patriace k rodinným domčekom a pozemky poľnohospodárskej pôdy členov družstva (poľnohospodárskeho družstva) alebo obchodnej spoločnosti s prevažne poľnohospodárskou výrobou, ktoré súvisia s pozemkom, na ktorom je obytná budova, alebo ktoré sú v zastavanom území obce,⁵) ak ich úhrnná výmera mimo zastavanej plochy je najviac 800 m².

Ak výmera pozemkov prevýši rozsah ustanovený v odseku 2, započítava sa do celkovej výmery všetkých pozemkov celá ich výmera.

Daň z pozemkov pripadajúca na 1 ha pozemkov je odstupňovaná podľa produkčných ekonomických skupín a je určená v sadzobníku, ktorý tvorí prílohu č. 1.

Do produkčných ekonomických skupín sa zaraďujú ako celok jednotlivé štátne podniky hospodáriace na pôde, družstvá (poľnohospodárske družstvá) alebo obchodné spoločnosti s prevažne poľnohospodárskou výrobou, školské majetky a spoločné podniky⁶) hospodáriace na pôde. Organizačné jednotky semenárskych, šľachtiteľských a plemenárskych podnikov, Agrokomplexu Nitra a štátnych hospodárskych organizácií vojenských lesov a majetkov sa zaraďujú do produkčných ekonomických skupín samostatne.

Pre ostatných užívateľov pôdy platí zaradenie územno-technickej jednotky (katastrálne územie),⁷) v ktorej užívajú pozemky, do produkčnej ekonomickej skupiny.

Zaplatená daň z pozemkov je v organizáciách položkou znižujúcou výnosy.

Orgán vykonávajúci správu dane (ďalej len „správca dane“) môže znížiť daňovníkom daň z pozemkov až o 50 %, ak nimi obhospodarované pozemky sú podstatne horšie v porovnaní s ostatnými pozemkami v tom istom katastrálnom území. Daň nemožno znížiť organizáciám zaradeným ako celok do niektorej produkčnej ekonomickej skupiny (§ 6 ods. 2).

Správca dane môže na žiadosť daňovníka znížiť alebo odpustiť daň z pozemkov, ktoré sú zaplavené, na ktorých sa vykonávajú vodohospodárske úpravy, z pozemkov, ktoré boli počas roka rozhodnutím príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu úplne alebo sčasti odňaté dočasne alebo trvale poľnohospodárskej výrobe, z pozemkov využívaných ako letiskové pozemky a vojenské pásma, z pozemkov, na ktorých je zriadený národný park alebo chránená krajinná oblasť, štátna prírodná rezervácia, chránené nálezisko, chránený park a záhrada, chránená študijná plocha, chránený prírodný výtvor, chránená prírodná pamiatka⁸) a ochranné pásma zriadené podľa osobitných predpisov.⁹)

Pri znížení alebo odpustení dane sa prihliada na to, do akej miery nemožno pozemky úplne využívať na poľnohospodársku výrobu a najmä na ekonomické dôsledky z toho vyplývajúce.

Daňovníkmi dane z objemu miezd a odmien sú:

Za daňovníkov s prevažne poľnohospodárskou výrobou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona považujú tí daňovníci, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby a z agrochemickej činnosti boli v predchádzajúcom zdaňovacom období viac ako 50 % z celkových tržieb; u daňovníkov, ktorých daňová povinnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodný pomer skutočne vykázaných tržieb.

Základom dane z objemu miezd a odmien je objem mzdových prostriedkov a odmien za prácu zúčtovaných na výplatu v bežnom roku, znížený o odmeny poskytované podľa predpisov autorského práva a priemyselného práva¹²) zúčtované na výplatu v bežnom roku.

Pri družstvách (poľnohospodárskych družstvách) alebo obchodných spoločnostiach s prevažne poľnohospodárskou výrobou sa započíta do základu dane uvedeného v odseku 1 aj príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia.¹³)

Daň z objemu miezd a odmien zahŕňa aj poistné nemocenského poistenia.¹⁴)

Sadzba dane z objemu miezd a odmien je 50 % zo základu dane.

Ak daňovník poskytuje služby verejného stravovania včítane veľkovýroby jedál, verejného ubytovania, cestovného ruchu, opravy a údržbu osobných automobilov a jednostopových motorových vozidiel včítane ich prívesov a príslušenstva a ďalšie služby, do cien ktorých sa nepremietla daň z objemu miezd a odmien (príspevok na sociálne zabezpečenie) vo výške 50 %, je sadzba dane z časti základu pripadajúceho na tieto služby 20 %.

Do časti základu dane podľa odseku 2 sa zahŕňajú všetky preukázateľné a samostatne evidované mzdové prostriedky pripadajúce na uvedené služby. Pokiaľ sa tento základ dane samostatne nesleduje, určí sa podľa podielu výkonov za uvedené služby z celkových výkonov s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia).

Sadzbu dane uvedenú v odseku 2 nie je daňovník povinný uplatňovať.

Daňovníkom podliehajúcim dani z objemu miezd a odmien (§ 8) sa daň z objemu miezd znižuje o:

Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla hore).

Daň z objemu miezd a odmien po odpočítaní zliav podľa odseku 1 nemôže byť menej ako 10 % základu dane z objemu miezd a odmien (§ 9 ods. 1 a 2).

Daňovníkmi dane zo zisku sú organizácie uvedené v § 8.

Predmetom dane zo zisku sú príjmy zo všetkej činnosti daňovníkov dane.

Základom dane zo zisku je zisk zistený v účtovníctve zvýšený o:

Základ dane zo zisku sa zníži o:

Daň z objemu miezd a odmien je súčasťou nákladov daňovníka.

Výdavky, ktorých rozsah alebo výška je záväzne upravená pre štátne podniky a pre štátne hospodárske organizácie osobitnými predpismi, sa zahrnú pre výpočet základu dane zo zisku u všetkých ďalších daňovníkov do nákladov maximálne v rozsahu a do výšky ustanovenej podľa týchto predpisov.¹⁷)

U daňovníkov, ktorí nevykážu zisk alebo vykážu stratu, je základom dane zo zisku rozdiel úhrnu súm zvyšujúcich a znižujúcich zisk podľa odsekov 1 a 2 znížený o vykázanú stratu.

U daňovníkov v likvidácii alebo ktorí zanikli bez likvidácie, pokiaľ nemožno základ dane určiť podľa predchádzajúcich odsekov, je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok.

Sadzba dane zo zisku je 50 % zo základu dane; v bankách založených ako spoločný podnik¹⁰) je sadzba 55 % s výnimkou uvedenou v odseku 2.

Sadzba dane zo zisku je 25 % zo základu dane, ktorým je príjem z cenných papierov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a daň zo zisku sa vyberá zrážkou.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) k dani z pozemkov je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane na rok 1989 do 15. februára 1989, pokiaľ je povinný túto daň platiť. V ďalších rokoch je povinný do 15. februára bežného zdaňovacieho obdobia podať priznanie iba daňovník, ktorému vznikne nanovo povinnosť k dani alebo u ktorého došlo k zmenám v okolnostiach rozhodných pre vyrubenie dane (zmena výmery využívaných pozemkov, zmena zaradenia katastrálneho územia, v ktorom daňovník užíva pozemky, do produkčnej ekonomickej skupiny a skončenie doby oslobodenia pozemkov od dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) až c).

Priznanie k dani z objemu miezd a odmien a k dani zo zisku je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane každoročne do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Každý, kto je povinný platiť daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby a komu sa neurčila daň paušálnou sumou, je povinný podať do 15. februára príslušnému správcovi dane priznanie k dani z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby za uplynulé zdaňovacie obdobie.

Ak pozemok užívajú niekoľkí daňovníci (§ 2 ods. 5) alebo ak poľnohospodársku výrobu vykonáva na spoločný účet viac občanov (§ 15 ods. 2), je povinný podať priznanie jeden z nich.

Priznanie je daňovník povinný podať vždy, ak ho na to vyzval správca dane.

Daňovník je povinný si daň v priznaní sám vypočítať. Organizácia je povinná pripojiť k priznaniu účtovnú uzávierku za zdaňovacie obdobie, prípadne ďalšie podklady ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Organizácie si môžu v priznaní odpočítať od dane zo zisku obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane zo zisku pripadajúcej podľa tohto zákona na príjmy plynúce z cudziny.

Pokiaľ plynú organizácii príjmy zo štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vybraná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

Ak organizácia zanikne bez vykonania likvidácie, je jej právny nástupca povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jej zániku priznanie k dani z objemu miezd a odmien a k dani zo zisku za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia.

V prípade likvidácie trvá daňová povinnosť aj povinnosť podávať každoročne priznanie až do skončenia likvidácie. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie k dani z objemu miezd a odmien a k dani zo zisku za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia a v priznaní uviesť aj likvidačný zvyšok. Priznanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a výkazom o použití likvidačného zvyšku. Likvidačný zvyšok sa pripočíta k základu dane zo zisku toho roka, v ktorom sa likvidácia skončila.

Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie priznania zistí, že predložené priznanie je neúplné alebo nesprávne, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie. Rovnakú povinnosť má daňovník aj vtedy, ak zistí, že daň má byť vyššia, než bola vyrubená.

Ak priznanie, prípadne dodatočné priznanie nebolo podané včas, môže správca dane zvýšiť daň až o 10 %.

Základ dane z pozemkov sa zaokrúhľuje na celé stovky m² nadol, základ dane z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa zaokrúhľuje na celé stovky Kčs nadol a základ ostatných daní na celé tisícky Kčs nadol.

Daň z pozemkov platená občanmi, daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby a ich zvýšenie (§ 25 ods. 12) sa zaokrúhľujú na celé Kčs nahor. Pri organizáciách sa jednotlivé dane a zvýšenie (§ 25 ods. 12) zaokrúhľujú na celé stovky nahor. Penále pri organizáciách a u občanov sa zaokrúhľuje na celé desiatky Kčs nadol.

Poľnohospodársku daň vyrubuje správca tejto dane.

Daň z pozemkov sa vyrubuje na zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru. Na zmeny, ktoré nastanú počas zdaňovacieho obdobia vo výmere obhospodarovaných pozemkov, sa pri vyrubení dane neprihliada.

Zmeny v zaradení katastrálnych území a organizácií, prípadne organizačných jednotiek hospodáriacich na pôde do produkčných ekonomických skupín, ku ktorým dôjde počas zdaňovacieho obdobia, sú rozhodné pre vyrubenie dane z pozemkov na nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Daň z objemu miezd a odmien, daň zo zisku a daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa vyrubujú za každý kalendárny rok po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V prípadoch uvedených v § 25 ods. 9 až 11 môže správca dane vyrubiť daň aj pred uplynutím zdaňovacieho obdobia.

Skutočnosti rozhodné pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

V prípadoch uvedených v § 2 ods. 5 a § 15 ods. 2 sa vyrubia jednotlivé dane daňovníkovi, ktorý podal priznanie k dani; ak priznanie k dani nebolo podané, vyrubí sa daň ktorémukoľvek z nich.

Ak daňovník nie je povinný podľa § 25 ods. 1 podávať každoročne priznanie k dani z pozemkov, platí vyrubenie dane na rok, keď daňovník podal priznanie, aj na ďalšie zdaňovacie obdobie.

Daň paušálnou sumou (§ 20) určí správca dane po prerokovaní s daňovníkom do 30. apríla zdaňovacieho obdobia. Takto určená daň, ak nedôjde k jej úprave alebo zrušeniu podľa § 20 písm. b), platí aj pre ďalšie zdaňovacie obdobie.

Daň z pozemkov a daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa nevyrubí, ak po prípadnom zvýšení alebo znížení nepresiahne 100 Kčs.

O vyrubení dane upovedomí správca dane daňovníkov platobným výmerom. Ak sú daňovníkmi dane občania, ktorí majú trvalé bydlisko v obvode príslušného správcu dane, možno ich o vyrubení dane upovedomiť hromadne predpisovým zoznamom.

Predpisový zoznam sa vyloží na verejné nazretie po dobu 30 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Začiatok, miesto a čas vyloženia predpisového zoznamu vyhlási správca dane verejnou vyhláškou alebo iným spôsobom v mieste obvyklým.

Ak u daňovníka dôjde k zmene vo výške dane, oznámi správca dane novoupravenú výšku dane dodatočným platobným výmerom.

Daň z pozemkov všetkých daňovníkov je zročná v troch splátkach, a to 20 % najneskôr do 30. apríla, 30 % do 31.augusta a 50 % do 30. novembra bežného zdaňovacieho obdobia.

Ak daň z pozemkov vyrubená občanovi nepresahuje 300 Kčs a daň vyrubená organizácii 2000 Kčs, je daňovník povinný zaplatiť ju celú najneskôr do 30.apríla bežného zdaňovacieho obdobia.

Ak daň nebola k dátumu zročnosti vyrubená, je pre platenie dane rozhodná výška dane vypočítaná daňovníkom v priznaní.

Daňovníci dane z objemu miezd a odmien, s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 2, sú povinní platiť mesačné preddavky na túto daň najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca takto:

Družstvá (poľnohospodárske družstvá) alebo obchodné spoločnosti s prevažne poľnohospodárskou výrobou, štátne podniky poľnohospodárskej výroby a štátne hospodárske organizácie vojenských lesov a majetkov sú povinné platiť mesačné preddavky na túto daň najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca takto:

Družstvá (poľnohospodárske družstvá) alebo obchodné spoločnosti s prevažne poľnohospodárskou výrobou, štátne podniky poľnohospodárskej výroby, spoločné podniky, štátne hospodárske organizácie vojenských lesov a majetkov a ďalej daňovníci, u ktorých bola daň zo zisku za uplynulé zdaňovacie obdobie menej než 400 000 Kčs, platia preddavky na daň zo zisku štvrťročne. Za prvý a druhý štvrťrok zaplatia preddavok vo výške dane vypočítanej zo zisku vykázaného vo výkaze o výsledku hospodárenia od začiatku roka zníženého o rozdiel, o ktorý platené úroky prevyšujú prijaté úroky, pokiaľ sa neuhrádzali z nákladov [§ 13 ods. 2 písm. a)], a o jednu štvrtinu celoročného odpočítateľného minima [§ 13 ods. 2 písm. b)] za každý štvrťrok, po odpočítaní už skôr zročných preddavkov. Za tretí štvrťrok zaplatia preddavok vo výške 50 % dane vypočítanej podľa predchádzajúcej vety. Preddavky sú (s výnimkou posledného štvrťroka) zročné najneskôr tretieho dňa pred koncom prvého mesiaca po skončení štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa neplatí a daňovník vyrovná celoročnú daňovú povinnosť v lehote pre podanie priznania.

Ostatní daňovníci dane zo zisku sú povinní najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca platiť mesačné preddavky na daň zo zisku takto:

Pri preddavkoch platených podľa odseku 2 sa od vykázaného zisku odpočíta rozdiel, o ktorý platené úroky prevyšujú prijaté úroky, pokiaľ sa neuhrádzali z nákladov [§ 13 ods. 2 písm. a)].

Ak daň zo zisku bola za uplynulé zdaňovacie obdobie menej než 100 000 Kčs, neplatia sa preddavky na daň. Daňovník uhradí celoročnú daňovú povinnosť v lehote pre podanie priznania.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok preddavkov na dani zo zisku (s výnimkou mesiaca decembra alebo štvrtého štvrťroka), zúčtuje sa s najbližším zročným preddavkom na túto daň alebo na žiadosť daňovníka môže byť zúčtovaný na iné dane alebo ich nedoplatky, prípadne sa môže vrátiť.

Daňovníci dane z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby platia preddavok na túto daň takto: do 30. apríla vo výške 20 %, do 31. augusta vo výške 30 % a do 30. novembra vo výške 50 % daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Novým daňovníkom môže správca dane určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ďalšie pomery podľa § 21 rozhodné pre vyrubenie dane.

Ak daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby bola za uplynulé zdaňovacie obdobie menej než 300 Kčs, neplatia sa preddavky a daňovník uhradí celoročnú daňovú povinnosť v lehote pre podanie priznania.

Daň určená správcom dane paušálnou sumou je zročná naraz do 30.septembra zdaňovacieho obdobia.

Ak daň z objemu miezd a odmien, daň zo zisku a daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby vypočítané v priznaní sú vyššie než zaplatené preddavky, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote určenej pre podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky vyššie než daň vypočítaná v priznaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé zdaňovacie obdobie na preddavky, prípadne splátky poľnohospodárskej dane v bežnom zdaňovacom období.

Ak je daň z pozemkov, daň z objemu miezd a odmien, daň zo zisku alebo daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby určená platobným výmerom vyššia než daň vypočítaná v priznaní, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Preddavky na daň z objemu miezd a odmien a na daň zo zisku sa zaokrúhľujú na celé tisícky Kčs nadol. Preddavky na daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa zaokrúhľujú na celé desiatky Kčs nadol.

V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť na žiadosť daňovníka preddavky inak.

Ak sa daňovník počas zdaňovacieho obdobia stane členom družstva (poľnohospodárskeho družstva) alebo obchodnej spoločnosti s prevažne poľnohospodárskou výrobou alebo ak sa jeho pozemky odovzdajú do užívania socialistickej organizácii, odpíšu sa mu splátky dane z pozemkov, pokiaľ ku dňu vstupu do družstva alebo ku dňu odovzdania pozemkov socialistickej organizácii neboli zročné. Ak družstvo (poľnohospodárske družstvo) alebo obchodná spoločnosť s prevažne poľnohospodárskou výrobou povolí novoprijatému členovi, aby do konca zdaňovacieho obdobia ešte realizoval príjmy z poľnohospodárskej výroby na svoj vlastný účet, je povinný zaplatiť daň z pozemkov na celé zdaňovacie obdobie. Odpis splátok vykoná správca dane bez žiadosti na základe oznámenia podľa § 23. Daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa vyrubí po uplynutí zdaňovacieho obdobia zo základu podľa § 18.

Ak organizácia nezaplatila daň (včítane zvýšenia podľa § 25 ods. 12), prípadne preddavky na daň včas a v plnej výške, je povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z nedoplatkov príslušnej dane zistených ku dňom zročnosti.

Ak občan nezaplatil daň (splátku alebo preddavok na daň) včas a v plnej výške, je povinný zaplatiť penále vo výške 10 % z nedoplatkov dane (preddavkov na daň) zistených ku dňom zročnosti.

Ak daňovník uvedie v priznaní daň nižšou sumou, než akú mal uviesť, predpíše správca dane penále vo výške 10 % tohto rozdielu. Z rozdielu na dani vyplývajúceho z dodatočne podaného priznania a už podaného priznania alebo vyrubenej dane predpíše penále v polovičnej výške.

Predpis penále oznámi správca dane daňovníkovi platobným výmerom. Penále je zročné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Penále sa nepredpíše, ak nepresiahne sumu 50 Kčs.

Správca dane môže penále odpustiť, znížiť, prípadne upustiť aj od jeho predpisu za podmienok a v rozsahu ustanovenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvami financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

Proti vyrubeniu daní, proti ich zvýšeniu a proti predpisu penále môže daňovník podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru alebo odo dňa doručenia predpisovým zoznamom (§ 27 ods. 10).

Odvolanie nemá odkladný účinok.

Daň, jej zvýšenie a penále nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani, prípadne zaplatiť daň paušálnou sumou.

Ak sa v tejto lehote vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane alebo penále, plynie lehota na vyrubenie alebo na vymáhanie znova od konca roka, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený. Vyrubiť a vymáhať daň, jej zvýšenie a penále možno však najneskôr do 10 rokov počítaných od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani, prípadne zaplatiť daň paušálnou sumou.

Pre konanie vo veciach poľnohospodárskej dane platia predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov,²¹) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia o výkone rozhodnutia v daňovom konaní²¹) platné pre štátne podniky a pre štátne hospodárske organizácie platia pre všetkých daňovníkov dane z objemu miezd a odmien, dane zo zisku a pre organizácie platiace daň z pozemkov; použije sa obdobne aj pre úhradu dlžných súm z účtov v ostatných peňažných ústavoch.

Pre výnos poľnohospodárskej dane neplatí ustanovenie § 3 písm. a) zákona č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá).

Príjmom štátneho rozpočtu československej federácie je výnos poľnohospodárskej dane od organizácií v pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany a Federálneho ministerstva vnútra.

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením zvýšiť, prípadne znížiť sadzbu dane z objemu miezd a odmien a sadzbu dane zo zisku až o jednu štvrtinu, a to do 30.júna roka predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom má takto upravená sadzba nadobudnúť účinnosť.

Vláda Československej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov poľnohospodárskej dane v pôsobnosti orgánov československej federácie, a vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ostatných daňovníkov, môžu nariadením oslobodiť od dane niektoré druhy príjmov, prípadne skupiny daňovníkov v určitých oblastiach.

Federálne ministerstvo financií na návrh Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra môže ustanoviť odchylný spôsob zdanenia a odvod poľnohospodárskej dane pri organizáciách v pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra.

Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov poľnohospodárskej dane v pôsobnosti orgánov československej federácie, a ministerstvá financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ostatných daňovníkov, môžu:

Federálne ministerstvo financií vydá všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 8 písm. e), § 13 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 6 a § 41 písm. b) bod 3.

Oslobodenie od dane z pozemkov podľa § 3 zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty rozhodnej pre oslobodenie.

Oslobodenie od dane zo zisku priznané podľa § 9 a § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani stráca platnosť k 31.decembru 1988.

Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných pre daňovníkov poľnohospodárskej dane používa pojem príspevok na sociálne zabezpečenie, rozumie sa ním aj daň z objemu miezd a odmien podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

Daň z pozemkov sa vyrubí podľa tohto zákona po prvý raz na rok 1989 podľa stavu k 1. januáru 1989.

Daň zo zisku, daň z objemu miezd a odmien a daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby sa vyrubí po prvý raz v roku 1990 za zdaňovacie obdobie roka 1989.

Pre daňovú povinnosť a povinnosť príspevku na sociálne zabezpečenie vzniknutú pred 1. januárom 1989 sa použije zákon č. 103/1974 Zb. v znení neskorších predpisov a predpisy vydané na základe tohto zákona.

Príjmy z pestovania zvláštnych kultúr a zo špecializovanej živočíšnej výroby za rok 1988, pokiaľ nepresiahli hranicu uvedenú v § 32 ods. 2 zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani, zdania sa za rok 1988 s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona daňou z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby podľa zákona č. 103/1974 Zb.

Pre platenie preddavkov na daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby v zdaňovacom období roka 1989 je rozhodná celková výška dane za rok 1988 platená podľa zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani a zákona č. 162/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov obyvateľstva, sa mení takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.