Zákon o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach č. 247/1990 Zb. (autorský zákon) (úplné znenie, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 89/1990 Zb.) 2026

Účelom tohto zákona je upraviť vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a spoločenským uplatnením literárnych, vedeckých a umeleckých diel tak, aby boli chránené záujmy autorov a aby boli zabezpečené priaznivé podmienky pre rozvoj literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby.

Predmetom autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel užitého umenia, filmové, fotografické a kartografické diela. Za predmet ochrany sa považujú aj programy počítačov, pokiaľ spĺňajú pojmové znaky diel podľa tohto zákona.

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na právne predpisy a rozhodnutia, verejné listiny, úradné spisy, denné správy, ani na prejavy prednesené pri prerokúvaní verejných vecí; na súborné vydanie takých prejavov alebo na ich zaradenie do zborníka treba však privolenie toho, kto ich predniesol.

Predmetom autorského práva sú aj nové pôvodné diela, ktoré vznikli osobitým tvorivým spracovaním diela iného.

Predmetom autorského práva sú ďalej i preklady diel do iných jazykov.

Dielo možno spracovať alebo preložiť do iného jazyka len s privolením jeho autora. Privolenie autora netreba na preklad do iného jazyka pri dielach uvedených v § 2 ods. 2.

Predmetom autorského práva sú i zborníky, časopisy, pásma, výstavy a iné súborné diela, ak ich usporiadanie je výsledkom tvorivej činnosti; zaradiť dielo do súborného diela možno len s privolením autora.

Autorské právo na súborné dielo ako celok patrí tomu, kto ho usporiadal; tým nie sú dotknuté práva autorov diel zaradených do súboru.

Autorské právo na vydaný zborník, kartografické dielo a časopis vykonáva vydavateľ.

Spojiť diela možno len s privolením ich autorov. So spojenými dielami nakladajú všetci autori spoločne.

Práva autorov nakladať so spojenými dielami iným spôsobom zostávajú nedotknuté.

Na vykonávanie hudobného diela s textom stačí privolenie autora hudobnej časti.

Autori jednotlivých zložiek filmového diela alebo diela vyjadreného podobným spôsobom udeľujú výrobcovi privolenie na použitie diela zmluvou. Autorské právo na dielo takto vytvorené ako celok vykonáva výrobca.

Autorské právo na dielo, ktoré vzniklo tvorivou činnosťou niekoľkých autorov ako dielo jediné, patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedielne.

Totožnosť autora, dielo ktorého bolo uverejnené bez udania mena alebo s krycím menom, nie je dovolené bez jeho súhlasu prezradiť.

Dokiaľ sa autor verejne nevyhlási, môže autorské právo na dielo uplatniť ten, kto dielo prvý raz oprávnene vydal, a pokiaľ vydané nebolo, uverejnil. Verejné vyhlásenie autora netreba, ak jeho pravé meno je všeobecne známe.

Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe.

Autorské právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela, ako aj na jeho jednotlivé časti.

Dielo je uverejnené v ten deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané alebo vystavené, vydané alebo inak uvedené na verejnosť.

Dielo je vydané v ten deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

Za krajinu pôvodu diela sa považuje

Na dielo, ktoré bolo vydané súčasne na území Československej socialistickej republiky aj inde, pozerá sa ako na dielo vydané v Československej socialistickej republike; za súčasné vydanie diela sa považuje vydanie v rozpätí najviac 30 dní.

Autor má právo

Právo na ochranu autorstva je neprevoditeľné.

Pri každom použití diela patrí autorovi, s výnimkami uvedenými v § 15, autorská odmena. Výška tejto odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a jeho významu pre spoločnosť.

Autorovi diel, ktoré možno vzhľadom na ich povahu rozmnožovať pre vlastnú osobnú potrebu [§ 15 ods. 2 písm. a)] na podklade

Sadzby autorských odmien za použitie diela a spôsob ich platenia, ako aj rozdelenie odmeny uvedenej v odseku 2 medzi jednotlivé skupiny oprávnených subjektov môže upraviť Ministerstvo kultúry Českej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

Použiť dielo, pokiaľ to nie je dovolené priamo zákonom, možno len s privolením autora. Privolenie na použitie diela udeľuje autor zmluvou.

Ministerstvo kultúry môže vydať pre jednotlivé spôsoby použitia diel vzorové zmluvy.

Autorovo oprávnenie vyplývajúce zo zákona nemožno dohodou strán vylúčiť ani ukrátiť.

Bez privolenia autora môže sa dielo použiť iba v prípadoch ustanovených v § 15 a 16, na základe súdneho rozhodnutia podľa § 17 ods. 2 alebo s úradným privolením podľa § 18.

Autorské právo neporušuje, kto použije námet obsiahnutý v cudzom diele na vytvorenie nového pôvodného diela.

Autorovo privolenie na použitie diela nepotrebuje a odmenu nie je povinný poskytnúť, kto

Autorovo privolenie nepotrebuje a odmenu za použitie diela nie je tiež povinná poskytnúť organizácia pri zpravodajstve o aktuálnej udalosti fotografiou, filmom, rozhlasom alebo televíziou, ak sa v odôvodnenej miere použije i dielo, ktoré sa pri takej udalosti vykonáva alebo je vystavené.

Oprávnený vlastník rozmnoženiny počítačového programu nie je povinný získať autorovo privolenie na vyhotovenie rozmnoženiny alebo úpravy takého programu, ak potrebuje túto rozmnoženinu alebo úpravu pre vlastnú prevádzku počítača, pre ktorý bol tento program získaný, na archívne účely, prípadne na nahradenie oprávnene získanej rozmnoženiny, ktorá sa stratila, zničila alebo inak znehodnotila; za vyhotovenie takej rozmnoženiny nie je ani povinnosť poskytnúť autorovi osobitnú odmenu.

Rozhlasové a televízne organizácie môžu vysielať bez autorovho privolenia diela už uverejnené, sú však povinné uviesť autora i dielo a poskytnúť autorovi odmenu za každé vysielanie.

Za súčasť bezdrôtového rozhlasového alebo televízneho vysielania sa považuje súčasný, úplný a nezmenený prenos takého vysielania po drôte alebo iným spôsobom uskutočnený tou istou organizáciou. Umožnenie príjmu rozhlasového alebo televízneho vysielania na prijímačoch obyvateľov toho istého domu, prípadne domov bezprostredne súvisiacich pomocou anténových zariadení (tzv. spoločné televízne antény) sa za osobitné použitie nepovažuje.

Organizácie oprávnené na verejné oznamovanie diel po drôte alebo iným spôsobom môžu prenášať diela tvoriace súčasť rozhlasového alebo televízneho programu vysielaného inou organizáciou, sú však povinné uviesť autora a dielo a poskytnúť autorovi odmenu za každý prenos.

Zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh patriacich do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia.

Zamestnávateľ, do ktorého predmetu činnosti patrí vydávať alebo inak uverejňovať diela, môže vydať alebo inak uverejniť dielo svojho pracovníka vytvorené na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru len s privolením autora. Ak mu autor odopiera udeliť privolenie bez závažných dôvodov, môže sa zamestnávateľ domáhať tohto privolenia na súde.

Autor diela, ktoré bolo vytvorené na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru k zamestnávateľovi, môže udeliť privolenie na vydanie alebo iné uverejnenie diela len s jeho súhlasom. Ak mu zamestnávateľ odopiera udeliť súhlas bez závažného dôvodu, môže sa autor domáhať tohto súhlasu na súde.

Podrobnejšie podmienky použitia diela vytvoreného na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru k zamestnávateľovi upravuje zmluva. Ak táto zmluva neurčuje inak, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby mu autor z prijatej autorskej odmeny primerane prispel na náhradu nákladov, ktoré na vytvorenie diela vynaložil.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne pre diela vytvorené na splnenie povinností vyplývajúcich z členského pomeru k organizácii.

Ministerstvo kultúry môže svojím výrokom nahradiť autorovo privolenie na preklad diel cudzích štátnych príslušníkov do jazykov národov Československej socialistickej republiky, pokiaľ to pripúšťajú medzinárodné zmluvy a za podmienok v nich ustanovených.

Autor môže prevádzať len právo dielo použiť.

Nadobúdateľ smie získané oprávnenie previesť na tretiu osobu len s privolením autora.

Právo použiť dielo jeho uvedením na verejnosť môže autor previesť len na osobu oprávnenú uvádzať diela na verejnosť príslušným spôsobom.

zrušený

Ak zanikne právnická osoba alebo ak zomrie fyzická osoba, na ktorú bolo prevedené právo použiť dielo, bez právneho nástupcu, autor opäť nadobudne právo rozhodovať o ďalšom použití diela.

Zmluvou o rozširovaní diela udeľuje autor organizácii¹) za odmenu privolenie rozširovať svoje dielo; podmienky šírenia diela môžu obsahovať i hromadné zmluvy.

Zmluvami o rozširovaní diela sú najmä nakladateľská zmluva, zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o rozširovaní snímok zvukového záznamu diela a zmluva o vysielaní diela rozhlasom alebo televíziou.

Zmluva o rozširovaní diela musí určiť spôsob a rozsah rozširovania diela, čas, kedy sa tak stane, autorskú odmenu, súčinnosť autora, dobu, na ktorú je zmluva dojednaná, a záväzok organizácie, že rozširovanie diela vykoná na svoj účet.

Pokiaľ ministerstvo kultúry neustanoví inak, musí sa zmluva o rozširovaní diela dojednať písomne.

Autor je povinný odovzdať organizácii dielo včas a upravené tak, aby sa mohlo bez ťažkostí rozširovať dohodnutým spôsobom.

Organizácia môže od zmluvy odstúpiť, ak jej autor bez závažného dôvodu dielo riadne neodovzdal ani v dodatočnej lehote, ktorú mu organizácia poskytla; dodatočnú lehotu netreba poskytnúť, ak zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že organizácia nemôže mať na oneskorenom splnení záujem. V takom prípade môže organizácia požadovať vrátenie toho, čo už autorovi plnila.

Autor môže od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie diela, ak sa rozširovanie diela neuskutoční v lehote dojednanej v zmluve; tým nie je dotknutý jeho nárok na autorskú odmenu.

Nakladateľskou zmluvou autor nakladateľstvu udeľuje privolenie vydať slovesné dielo, hudobno-dramatické alebo hudobné dielo, dielo výtvarných umení alebo fotografické dielo a nakladateľstvo sa zaväzuje na svoj účet dielo vydať, urobiť opatrenia na jeho rozširovanie a vyplatiť autorovi odmenu.

Dokiaľ trvá pomer založený nakladateľskou zmluvou, nemôže autor udeliť inej organizácii privolenie na vydanie diela bez súhlasu nakladateľstva, okrem ak ide o súborné vydanie jeho diel alebo o vydanie diela v periodickej publikácii.

Ak bude dielo rozobraté skôr, než uplynie doba, na ktorú bola zmluva dojednaná, môže autor, aj keď sa nedojednalo vydanie ďalšie, žiadať od nakladateľstva, aby vydalo dielo znova. Ak sa potom zmluva o novom vydaní diela nedojedná do 6 mesiacov, autor má voľnosť dojednať zmluvu s nakladateľstvom iným.

Autor je oprávnený vykonať autorskú korektúru svojho diela.

Ak sa autorovi neumožní autorskú korektúru diela vykonať, môže od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie diela, ak by došlo k použitiu diela spôsobom znižujúcim jeho hodnotu; tým nie je dotknutý jeho nárok na autorskú odmenu.

Zmluvou o verejnom vykonávaní diela autor organizácii udeľuje privolenie vykonávať divadelné alebo hudobné dielo a organizácia sa zaväzuje na svoj náklad dielo vykonávať a zaplatiť autorovi odmenu.

Zmluvou o vytvorenie diela autor sa zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa za odmenu literárne, vedecké alebo umelecké dielo a udeľuje privolenie, aby objednávateľ dielo použil na účel vymedzený zmluvou.

Autor je povinný vytvoriť dielo osobne v určenej lehote. Ak nie je dohodnuté inak, vznikne autorovi nárok na dojednanú odmenu odovzdaním diela.

Ak má dielo vady, ktoré bránia, aby sa mohlo dielo použiť na účel určený zmluvou, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Ak sú vady odstrániteľné, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak autor vady neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ na ten účel poskytol.

Ustanovenie § 23 ods. 2 platí obdobne pre zmluvu o vytvorenie diela.

Na zmluvy o inom použití diela sa primerane vzťahujú ustanovenia § 22 ods. 3 a § 23.

Autorské právo prechádza na dedičov. Ustanovenia tohto zákona o autorovi platia, pokiaľ nevyplýva z ich povahy iné, i pre jeho dedičov.

Ak spoluautor nemá dedičov, prirastá jeho podiel ostatným spoluautorom.

Kto nadobudne originál diela alebo jeho rozmnoženinu, nenadobúda týmto prevodom právo na použitie diela, ak nie je výslovne dojednané inak.

Autor, ktorý previedol za odplatu originál svojho diela, môže sa domáhať slušného vyporiadania od každého nadobúdateľa, ktorý ďalším prevodom vlastníctva diela získal spoločensky neodôvodnený majetkový prospech. Tohto práva sa nemožno vopred vzdať.

Autor, právo ktorého bolo porušené, môže sa domáhať najmä toho, aby rušenie jeho práva bolo zakázané, následky porušenia odstránené a poskytnuté mu primerané zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo na zadosťučinenie v peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo postačujúce; výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ak vznikla autorovi porušením jeho práv škoda, má právo na jej náhradu podľa Občianskeho zákonníka.

Pri diele vytvorenom spoluautormi patrí oprávnenie podľa odsekov 1 a 2 aj jednotlivým spoluautorom samostatne.

Autorské právo trvá, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu autorovho života a 50 rokov po jeho smrti, pri dielach spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených na účely používania v tomto spojení 50 rokov po smrti toho z nich, ktorý ostatných prežil.

Trvanie autorského práva na pozostalé dielo, uverejnené prvý raz v posledných desiatich rokoch lehoty podľa odseku 1, predlžuje sa na 10 rokov od uverejnenia diela.

Pri anonymných a pseudonymných dielach, pri ktorých totožnosť autora nie je známa, trvá autorské právo 50 rokov po uverejnení diela.

Autorské právo na filmové diela trvá 50 rokov po uverejnení diela.

Pri zborníkoch a časopisoch vydaných organizáciami trvá autorské právo 10 rokov po uverejnení diela.

Autorské právo na fotografické diela trvá po dobu autorovho života a 10 rokov po jeho smrti.

Právo na ochranu autorstva je však časove neobmedzené.

Doba trvania autorského práva sa počíta vždy až od konca roka, v ktorom došlo k udalosti rozhodujúcej pre jej počítanie.

Ak autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, stanú sa jeho diela, s výnimkou uvedenou v § 29 ods. 2, voľnými, a to i pred uplynutím lehôt uvedených v § 33.

Ak sa skončí doba trvania autorského práva alebo ak je dielo voľné z iného dôvodu, nie je užívateľ povinný vyžadovať na použitie diela privolenie, ani poskytnúť autorskú odmenu. Voľné dielo smie sa však použiť len spôsobom zodpovedajúcim jeho hodnote a musí sa uviesť autor diela, ak je známy. O zachovanie tejto podmienky starajú sa autorské zväzy a organizácie uvedené v § 44.

Za použitie voľného diela je organizácia povinná odviesť osobitný príspevok. Výšku tohto príspevku, spôsob jeho platenia a zásady hospodárenia s takto získanými prostriedkami určí vláda; môže ustanoviť aj výnimky z tejto povinnosti.

Predmetom práv výkonných umelcov podľa tohto zákona sú ich umelecké výkony, t. j. výkony hercov, spevákov, hudobníkov, tanečníkov a iných osôb, ktoré predstavujú, spievajú, hrajú, recitujú alebo inak vykonávajú literárne alebo umelecké dielo.

Bez privolenia výkonných umelcov nemožno použiť ich výkony pre

Za použitie výkonu patrí výkonným umelcom odmena.

Privolenie výkonného umelca netreba

Za použitie výkonu spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. a) až c) patrí výkonnému umelcovi odmena.

Práva výkonných umelcov trvajú 50 rokov od konca roku, v ktorom bol záznam výkonu vyhotovený.

Ustanovenia § 5 až 9, § 12, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 3, § 16 ods. 2 a 3, § 19, § 21 až 23, § 26 a 27, § 29, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 7, § 34 a § 35 ods. 2 sa vzťahujú obdobne na výkonných umelcov a ich výkony; to isté platí o § 35 ods. 1 s tým, že trvanie práva sa spravuje podľa § 38.

Ministerstvo kultúry môže ustanoviť spôsob, ktorým výkonní umelci uplatňujú svoje práva podľa tohto zákona, ak sa ich zúčastní niekoľko na uskutočnení jediného výkonu.

O uskutočňovanie spoločenského záujmu, najmä o dosiahnutie cieľov uvedených v § 1 tohto zákona starajú sa orgány štátu a spoločenské organizácie, predovšetkým umelecké zväzy, ako aj kultúrne fondy (§ 41) a organizácie zastupujúce autorov a výkonných umelcov (§ 44).

Podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti zabezpečujú kultúrne fondy, a to literárne, hudobné a výtvarných umení, ktoré sa najmä starajú o rozvoj jednotlivých oblastí umenia a vedy, napomáhajú vznik umeleckých diel a vytvárajú priaznivé podmienky pre tvorivú činnosť autorov a výkonných umelcov.

Činnosť, právne pomery a postavenie, organizáciu a zásady hospodárenia kultúrnych fondov ustanoví vláda, ktorá takisto určí zloženie a pôsobnosť orgánov, ktoré ich spravujú. V rámci úpravy organizácie kultúrnych fondov môže vláda pre niektoré odbory tvorivej činnosti vytvoriť osobitné sekcie, príp. zriadiť i ďalšie kultúrne fondy.

Kultúrne fondy ako organizácie vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene; môžu prevádzkovať i podniky, činnosť ktorých je v súlade s poslaním fondov.

Príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných umelcov sú povinní odvádzať kultúrnym fondom príspevky.

Organizácia, ktorá používa dielo, je povinná odviesť za toto použitie príspevok, a to i v prípade, ak ide o voľné dielo, použitie ktorého podlieha povinnosti podľa § 35 ods. 3.

Výšku príspevkov podľa odsekov 1 a 2, spôsob ich platenia a zásady hospodárenia s týmito prostriedkami ustanovuje vláda; môže ustanoviť aj výnimky z tejto povinnosti.

Popri príspevkoch, ktoré plynú kultúrnym fondom, tvoria zdroje príjmov kultúrnych fondov výnosy ich majetku, prebytky nimi prevádzkovaných podnikov, dary a dedičstvá, príp. ďalšie príjmy určené vládou.

Ministerstvo kultúry môže priznať organizáciám zastupujúcim autorov alebo výkonných umelcov vo výkone práv podľa tohto zákona výhradné oprávnenie, aby v rámci svojej pôsobnosti

Priznanie výhradného oprávnenia podľa odseku 1 nebráni tomu, aby autor alebo výkonný umelec vykonával svoje práva podľa tohto zákona bez prostredníctva organizácií tam uvedených.

Ministerstvo kultúry môže upraviť povinnosti organizácií a osôb, ktoré na použitie diela potrebujú privolenie organizácií uvedených v odseku 1 alebo sú povinné vyplatiť im odmenu.

Predmetom práv výrobcov zvukových záznamov podľa tohto zákona sú zvukové záznamy výkonov výkonných umelcov alebo iných zvukov.

Privolenie výrobcu zvukových záznamov treba

Za privolenie podľa odseku 2 má výrobca právo na náhradu, ktorej výšku môže upraviť ministerstvo kultúry všeobecne záväzným právnym predpisom; pritom môže ustanoviť i výnimky z povinnosti poskytnúť náhradu.

Ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 sa vzťahujú obdobne na výrobcov zvukových záznamov.

Právo výrobcu zvukových záznamov trvá 50 rokov od konca roka, v ktorom bol záznam vyhotovený.

Predmetom práv rozhlasovej alebo televíznej organizácie sú ich vlastné vysielané programy.

Rozhlasový alebo televízny program možno ďalej vysielať, zhotoviť jeho záznam pre inú než vlastnú osobnú potrebu a taký záznam ďalej rozmnožovať alebo inak verejne rozširovať len s privolením organizácie, ktorá program uskutočnila; za privolenie má organizácia právo na náhradu, ktorej výšku môže upraviť ministerstvo kultúry všeobecne záväzným právnym predpisom; pritom môže ustanoviť i výnimky z povinnosti poskytnúť náhradu.

Ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 sa vzťahujú obdobne na rozhlasové a televízne organizácie.

Právo rozhlasových a televíznych organizácií trvá 50 rokov od konca roka, v ktorom sa vysielanie po prvý raz uskutočnilo.

Privolenie výrobcu zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií ani poskytovanie náhrady nie je potrebné, ak ide o zhotovenie záznamu alebo snímky a jej použitie výhradne pre účely spravodajstva o aktuálnych udalostiach alebo pre vedecké alebo vyučovacie účely.

Vláda môže ustanoviť, za akých podmienok sa priznáva právo uvedené v § 45 a 46 zahraničným výrobcom zvukových záznamov a rozhlasovým a televíznym organizáciám podľa medzinárodných zmlúv.

zrušený

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na diela autorov, ktorí sú československými občanmi, nech vznikli alebo boli uverejnené kdekoľvek. To isté platí o dielach autorov, ktorí používajú v Československej socialistickej republike právo azylu.

Na diela cudzích štátnych príslušníkov vzťahujú sa ustanovenia tohto zákona podľa medzinárodných zmlúv, a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť.

Ak nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v odseku 2, vzťahuje sa tento zákon na diela autorov, ktorí nie sú československými občanmi, ak boli prvý raz v Československej socialistickej republike vydané alebo uverejnené alebo ak má tu autor bydlisko.

Trvanie autorského práva pri dielach cudzích štátnych príslušníkov nemôže byť dlhšie ako v krajine pôvodu diela.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne i pre výkonných umelcov a ich výkony.

Doba trvania autorského práva sa spravuje týmto zákonom i vtedy, ak sa začala pred jeho účinnosťou. Ak tento zákon ustanovuje dlhšiu dobu, vzťahuje sa toto predĺženie len na diela, pri ktorých pred účinnosťou tohto zákona práva doteraz nezanikli.

To isté platí o právach výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií.

Ochrana diel užitého umenia podľa tohto zákona nevylučuje, aby tieto diela boli chránené takisto podľa predpisov o ochrane priemyselných vzorov.

Pokiaľ z ustanovení tohto zákona alebo z predpisov na jeho vykonanie nevyplýva niečo iné, spravuje sa právny vzťah autorov a výkonných umelcov, ktorý vznikol v súvislosti s vytvorením a použitím ich diel alebo výkonov, všeobecnými právnymi predpismi.

Spory o nárokoch vyplývajúcich z tohto zákona rozhodujú súdy.

Zrušuje sa zákon č. 115/1953 Zb. o autorskom práve.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1965.

Zákon č. 88/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), nadobudol účinnosť 1. júnom 1990.