Devízoví tuzemci – fyzické osoby, ktoré sú členmi Českej numizmatickej spoločnosti
alebo Slovenskej numizmatickej spoločnosti alebo Českej spoločnosti priateľov drobnej
plastiky, nemajú povinnosť uložiť na devízový účet v peňažnom devízovom ústave
a)
platné mince cudzích štátov v množstve najviac 3 kusov toho istého druhu, ročníka
a proveniencie,
b)
platné bankovky a štátovky cudzích štátov v najnižšej vydanej nominálnej hodnote
v množstve najviac 2 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,
v sume presahujúcej protihodnotu česko-slovenskej meny uvedenej v § 17 zákona.
(2)
Devízoví tuzemci – fyzické osoby uvedené v odseku 1 môžu vzájomne medzi sebou obchodovať
bez prostredníctva devízového peňažného ústavu s devízovými prostriedkami uvedenými
v odseku 1 písm. a) a b), ktoré majú vo svojich zbierkach. O obchodoch s devízovými
prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. b) vedú devízoví tuzemci – fyzické osoby
písomné záznamy.
Nadácie a štátom registrované cirkvi, rehoľné rády a kongregácie nemajú povinnosť
podľa § 11 ods. 1 zákona, pokiaľ ide o devízové prostriedky, ktoré získajú darom, dedením alebo odkazom.
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia
sumu uhradenú v zahraničí na splnenie jej pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi,
ktorej prevod do tuzemska nemožno uskutočniť na základe zahraničného právneho predpisu.
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný
záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský
účet vedený v cudzej mene alebo do zahraničia, nad rámec prípadov uvedených v § 23 ods. 1 zákona, ak ide o:
a)
príspevky z členstva v medzinárodnej nevládnej organizácii, pokiaľ preukáže, že jeho
členstvo registroval príslušný tuzemský orgán,
b)
nepredvídané výdavky spojené s dopravou alebo odťahom poškodených a havarovaných
motorových vozidiel zo zahraničia na česko-slovenské štátne hranice,
c)
výdavky za nevyhnutné lekárske ošetrenie v zahraničí,
d)
výdavky spojené s úmrtím osôb, ktoré zomreli pri pobyte v zahraničí, ako aj s ich
pohrebom v zahraničí, alebo s prevozom zomretých, resp. ich pozostatkov do tuzemska,
e)
poplatky za obstaranie úradných dokladov v zahraničí potrebných na prejednanie dedičstva,
výživného alebo dôchodku,
f)
sumy na úhradu kaucií a pokút vymeraných príslušnými zahraničnými orgánmi,
g)
sadzby a colné poplatky uhrádzané poštovej správe krajiny určenia za poštové zásielky
dodané bez poplatkov a dávok,
h)
poplatky za prihlášky na účasť na medzinárodných výstavách, prehliadkach, súťažiach
a obdobných akciách v zahraničí,
i)
náhrady za krytie čistokrvných zvierat v zahraničí,
j)
podpory devízovým cudzozemcom do výšky 5000 Kčs ročne, ak preukáže devízový tuzemec
– fyzická osoba originálnymi dokladmi alebo ich overenými odpismi, že ide o naliehavý
a sociálne odkázaný prípad,
k)
výdavky spojené s údržbou hrobov v zahraničí.
(2)
Výšku platov uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať
dokladmi.
(3)
Nevyhnutnosť lekárskeho zákroku uvedeného pod písmenom c) je povinný devízový tuzemec
– fyzická osoba preukázať potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia;
výšku kaucie uvedenej pod písmenom f) potvrdením česko-slovenského zastupiteľského
úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí; doklad o nevyh-nutnosti a
naliehavosti podpory uvedenej v písmene j) môže devízový tuzemec – fyzická osoba nahradiť
svojím čestným vyhlásením.
(4)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok
voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. h), i), j), k) len vtedy, ak
mu potvrdí devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku, že si môže v ňom nakúpiť
za česko-slovenskú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.
Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – právnickej osobe pre
devízového tuzemca – fyzickú osobu alebo devízového cudzozemca – fyzickú osobu za
česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu ich výdavkov spojených so zahraničnou
pracovnou cestou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.1)
na úhradu zahraničných daní a poplatkov z pohľadávok devízových tuzemcov voči devízovým
cudzozemcom,
b)
na úhradu preukázateľnej odmeny a výdavkov cudzozemským splnomocnencom zastupujúcim
devízových tuzemcov pri prejednávaní ich dedických nárokov, nárokov na výživné a dôchodok
zo zahraničia alebo pri predaji ich nehnuteľností v zahraničí,
c)
na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním zahraničných nehnuteľností
devízových tuzemcov, z pohľadávok vzniknutých v zahraničí z výnosov týchto nehnuteľností,
ako aj na platenie bežných úrokov a splátok hypotekárnych pôžičiek dohodnutých v súlade
so zákonom,
d)
na úhradu depozitných poplatkov a výdavkov platených zahraničným peňažným ústavom
za úschovu a správu cenných papierov na ťarchu pohľadávok z ich výnosov.
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže v cestovnom styku bez devízového povolenia
vyvážať do zahraničia peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs.
(2)
Devízový tuzemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový cudzozemec
– fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku, môže pri prekročení štátnej hranice za
účelom výkonu zamestnania na území druhého štátu vyvážať bez devízového povolenia
najviac 100 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie
ich späť do tuzemska.
(3)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť do tuzemska
a vyviezť z tuzemska prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 100 Kčs v hotovosti.
(4)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť peňažné
prostriedky v česko-slovenskej mene vo výške nad 100 Kčs v hotovosti, pokiaľ preukáže
orgánom colnej správy potvrdením banky svojej krajiny, že mu na základe medzinárodnej
zmluvy tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Až do výšky tejto dovezenej
hotovosti môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene v hotovosti
vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.
(5)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť platobné
dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu vo výške uvedenej v potvrdení banky svojej
krajiny, že mu ich predala na cestu do tuzemska. Najvyššie do tejto výšky môže devízový
cudzozemec v tuzemsku nepoužité platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu
opäť vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.
(6)
Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia
za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod.
bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odsekoch 3 a
4 peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 500 Kčs v hotovosti s podmienkou,
že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný si nechať pri vývoze
potvrdiť orgánmi colnej správy.
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia
najviac päť ročníkových sád platných česko-slovenských mincí okrem súm uvedených v
§ 8 tejto vyhlášky.
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať okrem
súm ustanovených v § 8 tejto vyhlášky česko-slovenské platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov od
každej hodnoty.
Vyjadrenie, že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské
múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť
a Slovenská numizmatická spoločnosť. Vyjadrenie je oprávnená vydať ktorákoľvek z týchto
právnických osôb.
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím
alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet
sumy 1000 Kčs sa vykoná kurzom platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu
do zahraničia.
(2)
Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti
devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. K žiadosti je devízový tuzemec povinný
najmenej jedenkrát v kalendárnom roku priložiť potvrdenie Ústredia pre medzinárodnoprávnu
ochranu mládeže (ďalej len „Ústredie“) o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť voči
devízovému cudzozemcovi trvá a že sú splnené podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. b) zákona. Ústredie rovnako potvrdí výšku výživného ustanoveného rozhodnutím súdu alebo súdnym
zmierom.
Minister financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:
Ing. Klaus CSc. v. r.
Predseda Štátnej banky česko-slovenskej:
Ing. Tošovský v. r.
Poznámky pod čiarou
1)
Vyhláška Ministerstva financií č. 18/1960 Zb. o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách.
Smernice Federálneho ministerstva financií č. 65 o náhradách výdavkov pri zahraničných
pracovných cestách, publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1972.