Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 583/1990 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon

Devízoví tuzemci – fyzické osoby, ktoré sú členmi Českej numizmatickej spoločnosti alebo Slovenskej numizmatickej spoločnosti alebo Českej spoločnosti priateľov drobnej plastiky, nemajú povinnosť uložiť na devízový účet v peňažnom devízovom ústave

Devízoví tuzemci – fyzické osoby uvedené v odseku 1 môžu vzájomne medzi sebou obchodovať bez prostredníctva devízového peňažného ústavu s devízovými prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b), ktoré majú vo svojich zbierkach. O obchodoch s devízovými prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. b) vedú devízoví tuzemci – fyzické osoby písomné záznamy.

Nadácie a štátom registrované cirkvi, rehoľné rády a kongregácie nemajú povinnosť podľa § 11 ods. 1 zákona, pokiaľ ide o devízové prostriedky, ktoré získajú darom, dedením alebo odkazom.

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia sumu uhradenú v zahraničí na splnenie jej pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi, ktorej prevod do tuzemska nemožno uskutočniť na základe zahraničného právneho predpisu.

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský účet vedený v cudzej mene alebo do zahraničia, nad rámec prípadov uvedených v § 23 ods. 1 zákona, ak ide o:

Výšku platov uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať dokladmi.

Nevyhnutnosť lekárskeho zákroku uvedeného pod písmenom c) je povinný devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia; výšku kaucie uvedenej pod písmenom f) potvrdením česko-slovenského zastupiteľského úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí; doklad o nevyh-nutnosti a naliehavosti podpory uvedenej v písmene j) môže devízový tuzemec – fyzická osoba nahradiť svojím čestným vyhlásením.

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. h), i), j), k) len vtedy, ak mu potvrdí devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku, že si môže v ňom nakúpiť za česko-slovenskú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – právnickej osobe pre devízového tuzemca – fyzickú osobu alebo devízového cudzozemca – fyzickú osobu za česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu ich výdavkov spojených so zahraničnou pracovnou cestou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.¹)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyvážať zahraničné cenné papiere.

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže v cestovnom styku bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs.

Devízový tuzemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový cudzozemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku, môže pri prekročení štátnej hranice za účelom výkonu zamestnania na území druhého štátu vyvážať bez devízového povolenia najviac 100 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie ich späť do tuzemska.

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť do tuzemska a vyviezť z tuzemska prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 100 Kčs v hotovosti.

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene vo výške nad 100 Kčs v hotovosti, pokiaľ preukáže orgánom colnej správy potvrdením banky svojej krajiny, že mu na základe medzinárodnej zmluvy tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Až do výšky tejto dovezenej hotovosti môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene v hotovosti vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu vo výške uvedenej v potvrdení banky svojej krajiny, že mu ich predala na cestu do tuzemska. Najvyššie do tejto výšky môže devízový cudzozemec v tuzemsku nepoužité platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu opäť vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.

Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod. bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odsekoch 3 a 4 peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 500 Kčs v hotovosti s podmienkou, že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný si nechať pri vývoze potvrdiť orgánmi colnej správy.

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia najviac päť ročníkových sád platných česko-slovenských mincí okrem súm uvedených v § 8 tejto vyhlášky.

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať okrem súm ustanovených v § 8 tejto vyhlášky česko-slovenské platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov od každej hodnoty.

Vyjadrenie, že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť a Slovenská numizmatická spoločnosť. Vyjadrenie je oprávnená vydať ktorákoľvek z týchto právnických osôb.

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet sumy 1000 Kčs sa vykoná kurzom platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu do zahraničia.

Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. K žiadosti je devízový tuzemec povinný najmenej jedenkrát v kalendárnom roku priložiť potvrdenie Ústredia pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže (ďalej len „Ústredie“) o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť voči devízovému cudzozemcovi trvá a že sú splnené podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. b) zákona. Ústredie rovnako potvrdí výšku výživného ustanoveného rozhodnutím súdu alebo súdnym zmierom.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.