Civilnou službou je verejnoprospešná služba občana, ktorou je podľa tohto zákona
povinný, ak mu náboženské vyznanie alebo morálne presvedčenie bráni vo výkone vojenskej
činnej služby.1)
(2)
Občan vykoná civilnú službu formou pomocných činností v organizáciách nezainteresovaných
na zisku, a to v oblasti zdravotníctva, sociálnej oblasti, v oblasti ochrany životného
prostredia, pri likvidácii následkov živelných pohrôm a v iných všeobecnoprospešných
činnostiach, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky.
(3)
Civilná služba je o polovicu dlhšia než vojenská činná služba, namiesto ktorej sa
vykonáva.
(4)
Výkonom civilnej služby nesmú občanovi, ktorý ju vykonáva, vzniknúť neodôvodnené
výhody proti tým občanom, ktorí vykonávajú vojenskú činnú službu.
Povinnosť vykonávať civilnú službu vzniká občanom po dovršení veku 18 rokov a trvá
do veku 38 rokov.
(2)
Občania, ktorí majú vykonávať civilnú službu, sú povinní uposlúchnuť povolávací rozkaz,
dostaviť sa v určenom termíne do ustanoveného miesta v určenej organizácii a plniť
riadne úlohy spojené s výkonom tejto služby.
(3)
Povolávací rozkaz nastúpiť civilnú službu vydáva národný výbor, v ktorého obvode
pôsobnosti má občan, ktorý má byť povolaný na výkon civilnej služby, trvalý pobyt.
Skutočnosť, že občan vykonáva civilnú službu, sa vyznačí v jeho občianskom preukaze,
v ktorom sa vyznačuje aj jej skončenie.
(4)
Povinnosť občana nastúpiť a vykonávať civilnú službu v príslušnej organizácii vzniká
dňom, ktorým národný výbor pridelil občana na výkon služby v tejto organizácii, a
končí sa rozhodnutím národného výboru o ukončení tohto pridelenia.
(5)
Dňom nástupu občana na výkon civilnej služby začína občanovi plynúť obdobie nepretržitého
trvania tejto služby, pokiaľ nedôjde k jej prerušeniu podľa § 4.
(6)
Občanovi prislúcha náhrada cestovného pri nástupe na výkon civilnej služby a návrate
z nej. Náhradu poskytuje organizácia, v ktorej bude alebo bola táto služba vykonávaná.
Občanom možno na ich žiadosť zo zdravotných, rodinných, sociálnych dôvodov a iných
dôvodov hodných osobitného zreteľa povoliť odklad alebo prerušenie výkonu civilnej
služby.
(2)
Príslušný národný výbor povoľuje odklad alebo prerušenie výkonu civilnej služby tak,
aby ju občan nastúpil najneskôr vo veku 27 a ukončil do veku 38 rokov.
(3)
Príslušný národný výbor zbaví občana civilnej služby, pokiaľ sa stal trvale neschopným
na jej výkon.
Občan je povinný podľa pokynov organizácie osobne vykonávať v organizácii všetky
činnosti v súlade s týmto zákonom, pokiaľ pre neho nie sú nevhodné vzhľadom na jeho
zdravotný stav a fyzické schopnosti.
(2)
Občan môže opustiť obec, kde vykonáva civilnú službu, len so súhlasom vedúceho organizácie
alebo jeho štatutárneho zástupcu.
(3)
Občan vykonávajúci civilnú službu nesmie byť zárobkovo činný v pracovnom alebo obdobnom
pomere.
(4)
Duchovní cirkví a náboženských spoločností majú právo vykonávať pastoračnú činnosť
po splnení povinností ustanovených v tomto zákone.
Na povinnosti občana vyplývajúce z výkonu činností podľa § 6 ods. 1 sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o základných povinnostiach pracovníkov.2)
(2)
Pri závažnom alebo opätovnom menej závažnom porušení povinností vyplývajúcich pre
občana z výkonu civilnej služby môže vedúci organizácie uložiť občanovi kárne opatrenie
spočívajúce v predĺžení doby trvania civilnej služby až o sedem dní.
(3)
Proti rozhodnutiu vedúceho organizácie o predĺžení civilnej služby sa môže občan
odvolať na národný výbor, ktorý mu výkon služby prikázal, a to v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.
(4)
Národný výbor, ktorý občanovi výkon civilnej služby prikázal, môže na jeho žiadosť
odpustiť povinnosť vykonať predĺženú dobu trvania civilnej služby, o ktorej bolo rozhodnuté
podľa odseku 2.
Organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, je povinná zabezpečiť občanovi
vykonávajúcemu túto službu bezplatné ubytovanie, poskytnúť mu bezplatne pracovný odev,
stravu najmenej trikrát denne a služné vo výške zodpovedajúcej služnému vojaka v základnej
službe. Organizácia poskytne občanovi aj primeraný príspevok na ošatenie.
(2)
Pokiaľ pracovníkovi organizácie pri výkone práce patria príplatky za prácu v mimoriadne
sťažených a zdravotne vysoko rizikových pracovných podmienkach podľa mzdových predpisov
alebo pokiaľ má nárok na dodatkovú dovolenku, je organizácia povinná poskytnúť tieto
príplatky alebo dodatkovú dovolenku aj občanovi vykonávajúcemu civilnú službu v rovnakých
podmienkach.
(3)
Pokiaľ organizácia nemôže zabezpečiť bezplatné ubytovanie alebo stravovanie, uhrádza
občanovi, ktorý v nej vykonáva civilnú službu, skutočné náklady vynaložené na jeho
primerané ubytovanie alebo stravovanie alebo mu poskytne určenú paušálnu sumu.
Skutočný výkon činnosti v civilnej službe nesmie prekročiť týždenný pracovný čas
ustanovený v pracovnoprávnych predpisoch pre obdobnú prácu; do skutočného výkonu činnosti
sa nezapočítava doba služobnej pohotovosti.
(2)
Doba skutočného výkonu činnosti a doba nariadenej služobnej pohotovosti tvorí služobnú
smenu. Občan má nárok na nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými smenami v rozsahu
najmenej 8 hodín a raz týždenne na nepretržitý odpočinok v rozsahu najmenej 24 hodín.
(3)
Vedúci organizácie môže nariadiť občanovi služobnú pohotovosť; pritom sa musí občanovi
zachovať doba nepretržitého odpočinku podľa odseku 2.
Riadna dovolenka sa občanom v civilnej službe poskytuje v rozsahu zodpovedajúcom
dovolenke vojaka v základnej službe.
(2)
Dobu čerpania riadnej dovolenky určuje vedúci organizácie.
(3)
Vedúci organizácie môže občanovi v civilnej službe poskytnúť osobitnú dovolenku z
dôvodov a v rozsahu, ktoré zodpovedajú osobitnej dovolenke poskytovanej vojakom v
základnej službe.
O zodpovednosti občana v civilnej službe za škodu spôsobenú organizácii a o zodpovednosti
organizácie za škodu spôsobenú občanovi v civilnej službe platia primerane právne
predpisy upravujúce zodpovednosť za škodu medzi vojakmi základnej služby a vojenskou
správou.