Tento zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií,1) u ktorých dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k
rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu
pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,2) (ďalej len „uvoľňovaný pracovník“).
uvoľňovaných pracovníkov, ktorí vykonávajú v organizácii práce vo vedľajšom pracovnom
pomere,
b)
pracovníkov, u ktorých pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach
dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na inú organizáciu,3)
c)
príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených služieb v činnej
službe.
Uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné, ako jednorazový príspevok, vo výške
dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov4) naposledy pred skončením pracovného pomeru.
(2)
V kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným
odborovým orgánom možno odstupné podľa odseku 1 zvýšiť až o trojnásobok priemerného
zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné prislúcha; to sa vzťahuje
aj na organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.
(3)
Odstupné vypláca organizácia po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom
termíne určenom v organizácii pre výplatu mzdy, pokiaľ sa organizácia nedohodne s
uvoľňovaným pracovníkom na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo
na neskoršom termíne výplaty.
Odstupné podľa tohto zákona sa poskytuje aj v organizáciách, v ktorých sa na pracovnoprávne
alebo obdobné pracovné vzťahy vzťahuje Zákonník práce podľa osobitných predpisov,7) pokiaľ tieto osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2)
Na právne vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní odstupného, sa vzťahuje Zákonník práce, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Priemerným zárobkom uvoľňovaného pracovníka sa na účely odstupného podľa tohto zákona
rozumie jeho priemerný mesačný zárobok.4)
Pokiaľ uvoľňovaný pracovník po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť do zamestnania
v doterajšej organizácii pred uplynutím doby určenej podľa výšky poskytnutého odstupného
(§ 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 3), je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa
určí podľa počtu kalendárnych dní od opätovného nástupu do zamestnania do uplynutia
doby určenej podľa prvej vety.
Nároky na hmotné zabezpečenie uvoľňovaného pracovníka, u ktorého došlo ku skončeniu
pracovného pomeru predo dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších
predpisov. Podľa doterajších predpisov sa tiež posudzuje poskytovanie odstupného,
ak sa dojednalo v dohode o rozviazaní pracovného pomeru uzavretej podľa doterajších
predpisov predo dňom účinnosti tohto zákona, na základe ktorej sa pracovný pomer skončí
po tomto dni.
(2)
Nároky na hmotné zabezpečenie pracovníka, u ktorého pri organizačných zmenách alebo
racionalizačných opatreniach došlo k zmene pracovnej činnosti vyžadujúcej zmenu dojednaného
druhu práce predo dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 7 a 17 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov
v súvislosti s vykonávaním racionalizačných opatrení, v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania
v znení vyhlášky č. 312/1990 Zb.