519/1991 Z. z.Pripravované zmeny Dôvodové správy

Zákon č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok 2026

Znenie účinné:

od 01.04.1994 do neurčito

Najbližšia zmena:

Žiadna (najnovšie znenie)

Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)

Čl. I

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb. a zákona č. 328/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 sa slová „záujmov občanov a organizácií“ nahrádzajú slovami „záujmov účastníkov“ a vypúšťajú sa slová „a pravidiel socialistického spolužitia“.

§ 2 znie:

„§ 2

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju činnosť na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.“.

V § 3 sa vypúšťa slovo „socialistickej“ a slová „dovolať sa“ sa nahrádzajú slovami „domáhať sa“.

§ 4 sa vypúšťa.

§ 5 znie:

„§ 5

Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.“.

§ 6 znie:

„§ 6

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.“.

V § 7 ods. 1 sa slová „rodinných a družstevných vzťahov“ nahrádzajú slovami „rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov)“.

Za § 8 sa vkladá nový § 8a, ktorý včítane nadpisu znie:

„§ 8a

Spory o právomoc

(1)

Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujú spory o právomoc medzi súdmi a štátnymi notárstvami, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami a orgánmi štátnej správy tej istej republiky.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo orgánmi štátnej správy druhej republiky, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami a federálnymi orgánmi štátnej správy.“.

§ 9 včítane nadpisu znie:

„Príslušnosť

§ 9

(1)

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

(2)

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a ochrany proti uverejňovaniu informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova a tlače podľa právnych predpisov o hromadných informačných prostriedkoch,

o nárokoch vychádzajúcich z autorského zákona,

vo veciach pôvodcovstva k predmetom priemyselného vlastníctva, práva ich prihlásiť na ochranu, spolumajiteľstva a o nárokoch z týchto vecí, prípadne z porušenia práv v týchto veciach,

v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,

v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,

v sporoch o neplatnosť skončenia pracovného alebo služobného pomeru podľa § 18 ods. 2 zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky,

v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci česko-slovenských súdov,

v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,

v konaní o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii.¹)

(3)

Krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory

z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti,

aa)

ak sú obaja účastníci zapísaní v obchodnom registri; na tieto účely majú banky postavenie podnikateľa zapísaného v obchodnom registri,

bb)

ak je navrhovateľ podnikateľom, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri, a odporca je podnikateľom, ktorý je v obchodnom registri zapísaný, pričom suma požadovaná navrhovateľom prevyšuje 50 000 Kčs,

bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory

aa)

z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním obchodných spoločností alebo družstiev,

bb)

z burzových obchodov a ich sprostredkovania,

cc)

zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,²)

dd)

zo zmluvy o kontrolnej činnosti,³)

ee)

zo zasielateľskej zmluvy,⁴)

ff)

zo zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku,⁵)

gg)

zo zmluvy o tichom spoločenstve,⁶)

hh)

zo zmluvy o otvorení akreditívu,⁷)

ii)

zo zmluvy o inkase,⁸)

jj)

zo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt,⁹)

kk)

zo zmluvy o bežnom účte,¹⁰)

ll)

zo zmluvy o vkladovom účte,¹¹)

mm)

z cestovného šeku,¹²)

nn)

zo zmluvy o úvere,

oo)

zo záväzkových vzťahov zo sľubu odškodnenia,¹³)

pp)

z právnych vzťahov vzniknutých pri zabezpečení záväzkov uvedených pod aa) až nn),

rr)

z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových výrobkov ako predmetu obchodu,

qq)

zo záväzkových vzťahov z bankovej záruky;

bez zreteľa na to, že nejde o obchody podľa písmena a) alebo b), spory

aa)

z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi (spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,

bb)

z právnych vzťahov medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý prokúru udelil, a ak bola prokúra udelená viacerým osobám, z právnych vzťahov medzi týmito osobami navzájom, a z právnych vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, ktorý obchodného zástupcu poveril, ibaže ide o spor z pracovnoprávneho vzťahu,

cc)

z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, včítane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov,

dd)

z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže¹⁴) a týkajúcich sa nekalej súťaže,¹⁵)

ee)

z práv k obchodnému menu,¹⁶) ochranným známkam¹⁷) a označeniu pôvodu,¹⁸)

ff)

z poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti,

gg)

o návrhu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na jej zrušenie pre porušovanie spoločenskej zmluvy iným spoločníkom,¹⁹)

hh)

o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,²⁰)

ii)

o návrhu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie spoločnosti,²¹)

jj)

o návrhu člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze o jeho vylúčení,²²)

kk)

o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy,²³)

ll)

zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických osôb včítane sporov, v ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomnou zmluvou účastníkov.²⁴)

(4)

Krajské súdy konečne ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach ďalej

prejednávajú konkurzy a vyrovnania, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,

rozhodujú o návrhoch na zrušenie spoločnosti a jej likvidácii,²⁵)

rozhodujú o vymenovaní likvidátora spoločnosti, ak k likvidácii spoločnosti došlo na základe rozhodnutia súdu,²⁶)

rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti a jeho nahradení inou osobou,²⁷)

rozhodujú o určení odmeny likvidátora vymenovaného súdom,²⁸)

rozhodujú o vymenovaní likvidátora obchodnej spoločnosti,²⁹)

rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti a jeho nahradení,³⁰)

rozhodujú o návrhu na zrušenie družstva,³¹)

rozhodujú o návrhu na vyhlásenie členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné.³²)

10.

V § 10 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie:

„(2) O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhodujú Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.“.

11.

Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý znie:

„§ 10a

(1)

O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhodujú Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

(2)

O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.

12.

V § 11 ods. 3 sa slová „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

13.

V § 12 ods. 3 druhá veta znie: „Ak je jeden z týchto súdov na území Českej republiky a druhý na území Slovenskej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.

14.

V § 14 ods. 2 druhá veta znie: „To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.“.

15.

V § 16 ods. 1 druhá veta znie: „O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.“.

16.

§ 21 ods. 1 znie:

„(1)

Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.“.

17.

§ 25 sa dopĺňa novým odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak účastníka zastupuje komerčný právnik v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.³³)“.

18.

§ 26 sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý znie:

„(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v obchodných veciach.“.

19.

V § 27 ods. 2 sa slová „by odporovalo pravidlám socialistického spolužitia“ nahrádzajú slovami „zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne“.

20.

§ 27a sa vypúšťa.

21.

V § 29 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.“.

22.

§ 30 ods. 2 znie:

„(2)

Ak to vyžaduje ochrana záujmov účastníka, ustanoví mu predseda senátu v prípade uvedenom v odseku 1 zástupcu z radov advokátov.“.

23.

§ 32 až 34 sa vypúšťajú včítane nadpisu nad § 32.

24.

§ 35 včítane nadpisu znie:

„§ 35

Účasť prokurátora

(1)

Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach

spôsobilosti na právne úkony,

vyhlásenia za mŕtveho,

zápisu do obchodného registra.

(2)

Prokurátor je v takom konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, pokiaľ nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.“.

25.

§ 36 znie:

„§ 36

V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát alebo predseda senátu ako jediný sudca (samosudca). Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní.“.

26.

Za § 36 sa vkladajú nové § 36a, 36b, 36c a 36d, ktoré znejú:

„§ 36a

(1)

V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje senát:

v pracovných veciach,

v ďalších veciach, o ktorých to ustanovuje zákon.

(2)

V ostatných veciach koná a rozhoduje v konaní pred okresným súdom samosudca.

(3)

V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje s výnimkou prípadov uvedených v § 36b ods. 1 samosudca; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

§ 36b

(1)

V obchodných veciach koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvého stupňa v senáte, ak ide o spory

z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi (spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,

zo vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti,

z právnych vzťahov upravených predpismi o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalej súťaži,

z práv k predmetom priemyselného vlastníctva,

týkajúce sa námorných lodí, námornej plavby a právnych vzťahov s tým spojených,

o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy,

zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických osôb včítane sporov, pri ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomným dohovorom účastníkov.

(2)

V ostatných obchodných veciach koná a rozhoduje v konaní pred krajským súdom samosudca. To platí aj o vydávaní zmenkových (šekových) platobných rozkazov a o rozhodovaní vo veciach uvedených v § 200e.

§ 36c

Najvyššie súdy konajú a rozhodujú v senátoch.

§ 36d

(1)

Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.

(2)

V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu.“.

27.

V § 37 ods. 2 tretia veta znie: „Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.“.

28.

§ 38 sa vypúšťa.

29.

V § 39 ods. 1 sa vypúšťa slovo „okresný“ a v odseku 3 sa slová „sudca z povolania“ nahrádzajú slovom „samosudca“.

30.

V § 43 ods. 1 prvá veta znie: „Predseda senátu vyzve účastníkov, aby sa nesprávne alebo neúplné podanie opravilo alebo doplnilo.“.

31.

V § 45 sa slová „prostredníctvom miestneho národného výboru“ nahrádzajú slovami „prostredníctvom orgánu obce“ a slová „orgánu Verejnej bezpečnosti“ slovami „príslušného policajného orgánu“.

32.

V § 46 ods. 1 sa za slová „v byte“ vkladajú slová „v sídle (mieste podnikania)“ a v odseku 2 sa slová „na miestnom národnom výbore“ nahrádzajú slovami „na orgáne obce“.

33.

V § 47 ods. 2 sa slová „na miestnom národnom výbore“ nahrádzajú slovami „na orgáne obce“.

34.

V § 48 ods. 1 sa slovo „organizácia“ nahrádza slovami „právnická osoba“.

Odsek 2 znie:

„(2)

Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok; to platí primerane aj pre doručovanie písomností určených komerčnému právnikovi.“.

35.

Za § 50 sa vkladá nový § 50a, ktorý včítane nadpisu znie:

„§ 50a

Uverejňovanie vyhlášok

Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (§ 769 Obchodného zákonníka), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.“.

36.

V § 52 ods. 2 sa slová „príslušný orgán Verejnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovami „príslušný policajný orgán“.

37.

V § 53 ods. 1 sa číslovka „500“ nahrádza číslovkou „2000“ a číslovka „1000“ číslovkou „5000“.

38.

§ 59 až 66 sa vypúšťajú včítane názvu prvej hlavy a nadpisov nad § 59, 62 a 65; druhá hlava sa označuje ako prvá hlava a tretia hlava ako druhá hlava.

39.

§ 67 znie:

„§ 67

Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný súd.“.

40.

V § 68 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

41.

V § 73 ods. 2 sa slová „národnému výboru“ nahrádzajú slovom „orgánu“ a odsek 3 znie:

„(3)

Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.“.

42.

V § 79 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Tento návrh, ak sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), sa nazýva žalobou.“;

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.“;“.

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a pripája sa k nemu táto veta: „Navrhovateľ môže v obchodných veciach oboznámiť odporcu s obsahom návrhu tým, že popri rovnopise návrhu doručovanom súdom mu sám zašle ďalší rovnopis.“.

43.

V § 81 ods. 1 sa za slová „vo veciach starostlivosti o maloletých,“ vkladajú slová „konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti“.

44.

V § 82 sa v odseku 2 vypúšťajú slová „zmierovacej komisii alebo u zmierovacieho orgánu,“ a vypúšťa sa odsek 3.

45.

V § 85 sa v odseku 2 slová „organizácie“ a „organizácia“ nahrádzajú slovami „právnickej osoby“ a „právnická osoba“ a dopĺňa sa nový odsek 4, ktorý znie:

„(4)

Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.“.

46.

Za § 85 sa vkladá nový § 85a, ktorý znie:

„§ 85a

Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka.“.

47.

V § 86 sa v odsekoch 1, 2 a 3 nahrádzajú slová „Československej socialistickej republike“ slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“ a v odseku 3 slová „cudzej organizácii“ slovami „zahraničnej právnickej osobe“.

48.

V § 87 písm. c) znie:

„c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky;“,

v písmene d) sa slová „československej socialistickej organizácie“ nahrádzajú slovami „česko-slovenskej právnickej osoby“,

v písmene e) na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena f), ktoré znie:

„f) je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.“.

49.

V § 88 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1, v ustanovení písmena a) sa nahrádzajú slová „Československej socialistickej republike“ slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“, v ustanovení písmena b) sa slová „alebo o zrušenie práva spoločného užívania bytu, prípadne pozemku“ nahrádzajú slovami „alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu“,

ustanovenie písmena d) znie:

„d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého obvode je tento ústav“,

v ustanovení písmena f) sa nahrádzajú slová „Československej socialistickej republike“ slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“, v ustanovení písmena g) sa vypúšťajú slová „zmierovacia komisia alebo zmierovací orgán“, v ustanovení písmena ch) sa vypúšťajú slová „je štátne notárstvo, na ktorom“, v ustanovení písmena i) na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh“, pripájajú sa ustanovenia písmen j) a k), ktoré znejú:

„j) na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané,

v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na strane odporcu týka tejto jednotky.“

a pripája sa odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy, je príslušný súd, v ktorého obvode sa konalo rozhodcovské konanie, ak je toto miesto v tuzemsku. Inak je príslušný súd, do ktorého právomoci by vec patrila, keby nebola rozhodcovská zmluva.“.

50.

Za § 89 sa vkladá nový § 89a, ktorý znie:

„§ 89a

Účastníci konania v obchodnej veci sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje výlučnú príslušnosť. To platí aj v sporoch podľa § 9 ods. 3 písm. a), ak suma požadovaná navrhovateľom neprevyšuje 50 000 Kčs. Taká zmluva alebo jej overený odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania.“.

51.

V § 95 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo ak by zmena návrhu bola v rozpore so záujmom spoločnosti“.

52.

§ 96 znie:

„§ 96

(1)

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

(2)

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.“.

53.

V § 99 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo záujmom spoločnosti“.

54.

V § 101 ods. 2 druhá veta znie: „Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“.

55.

V § 102 sa na konci pripája táto veta: „V samosudcovských veciach tak urobí samosudca.“.

56.

§ 104 ods. 1 znie:

„(1) Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.“;

pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Ak sa súd, na ktorý sa účastník obrátil, domnieva, že nie je vecne príslušný, vysloví svoju nepríslušnosť a rozhodne, ktorému súdu vecne príslušnému vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi. Ak okresný súd takto vec postúpil krajskému súdu, môže krajský súd vrátiť vec okresnému súdu, ak vecná príslušnosť nebola predtým vyriešená uznesením odvolacieho súdu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

57.

V § 105 ods. 2 sa slová „Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

58.

§ 106 znie:

„§ 106

(1)

Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v konaní pred rozhodcami, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa česko-slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v konaní pred rozhodcami presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

(2)

Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie konania pred rozhodcami, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od doručenia uznesenia súdu o zastavení konania.

(3)

Ak sa konanie pred rozhodcami začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.“.

59.

V § 109 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája táto veta:

„Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

60.

V § 110 sa slová „alebo záujmu spoločnosti“ vypúšťajú.

61.

V § 111 ods. 3 sa v druhej vete bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa časť vety za bodkočiarkou.

62.

V § 114 ods. 2 písm. a) znie:

„a)

spravidla zistí stanovisko odporcu a pokúsi sa prípadne predbežne o zmierne vybavenie prípadu. V obchodných veciach môže odporcovi uložiť, aby sa vo veci vyjadril písomne a pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva;“.

63.

V § 116 ods. 1 sa vypúšťa druhá a tretia veta. V odseku 2 sa za slovo „hospodárske“ vkladá čiarka a slovo „obchodné“.

64.

V § 118 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

65.

V § 120 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak tvrdenia účastníkov o skutočnostiach sú zhodné, môže sa súd obmedziť pri zistení skutkového stavu na tieto nesporné tvrdenia.“.

V odseku 2 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „ak tak neurobia, rozhodne súd na podklade ostatných vykonaných dôkazov.“.

66.

V § 121 sa vypúšťa slovo „československé“ a slová „Československej socialistickej republiky“ sa nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

67.

V § 124 sa za slovo „hospodárske“ vkladá čiarka a slovo „obchodné“.

68.

V § 125 sa vypúšťa slovo „skutočný“ a slovo „organizácií“ sa nahrádza slovami „právnických osôb“.

69.

V § 128 sa vypúšťa odsek 1 a označenie odseku 2. Slová „Orgány a organizácie, aj keď sa nezúčastnia konania“ sa nahrádzajú slovami „Orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj právnické osoby“.

70.

V § 129 ods. 2 sa slovo „organizácie“ nahrádza slovami „právnickej osoby“.

71.

§ 135 ods. 1 znie:

„(1)

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.“.

72.

V § 137 sa na konci pripájajú slová „alebo komerčný právnik“.

73.

§ 140 ods. 2 znie:

„(2)

Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.“,“.

odsek 3 sa vypúšťa.

74.

V § 142 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a na návrh prokurátora, aby plnenie z neplatného právneho úkonu pripadlo štátu podľa ustanovení § 457 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.“.

75.

V § 147 ods. 1 sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa časť vety za bodkočiarkou.

76.

§ 149 znie:

„§ 149

(1)

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

(2)

Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení osobitného predpisu³⁴) o mimozmluvnej odmene.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne, ak účastníka zastupoval komerčný právnik v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.“.

77.

V § 152 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.“.

78.

V § 155 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak

predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo

niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.“.

79.

§ 157 ods. 1 znie:

„(1)

V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.“.

80.

V § 158 ods. 1 druhá veta znie: „Ak ho nemôže podpísať, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.“.

81.

§ 160 odsek 3 znie:

„(3)

Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.“.

82.

V § 172 sa v odseku 1 slová „neprevyšujúcej 5000 Kčs“ nahrádzajú slovami „neprevyšujúcej 20 000 Kčs, v obchodných veciach neprevyšujúcej 100 000 Kčs“.

83.

§ 173 ods. 2 znie:

„(2)

Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, predseda senátu ho uznesením zruší v plnom rozsahu.“.

84.

§ 174 ods. 2 znie:

„(2)

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je však aj tu odvolanie.“.

85.

V § 175 ods. 1 v prvej vete sa za slová „predseda senátu“ vkladajú slová „krajského súdu činného v obchodných veciach“.

86.

§ 176 znie:

„§ 176

(1)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takého opatrenia.

(2)

O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením.“.

87.

V § 178 ods. 1 sa slovo „organizácií“ nahrádza slovami „právnických osôb“.

V odseku 2 sa slová „národného výboru, spoločenskej organizácie alebo aj jednotlivých občanov“ nahrádzajú slovami „orgánu starostlivosti o deti, orgánu obce, prípadne aj jednotlivých občanov“.

88.

Za § 191 sa vkladajú nové § 191a, 191b, 191c, 191d, 191e, 191f a 191g, ktoré včítane nadpisu znejú:

„Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti

§ 191a

(1)

Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

(2)

Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.

§ 191b

(1)

O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

(2)

Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.

(3)

Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.

(4)

Do siedmich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).

§ 191c

(1)

Uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu.

(2)

Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade so zákonnými dôvodmi.

(3)

Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

§ 191d

(1)

Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.

(2)

Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.

(3)

Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.

(4)

V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 platia tu obdobne.

§ 191e

(1)

Účinnosť rozsudku podľa § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

(2)

Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.

§ 191f

Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník) a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné, žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo držanie v ústave povolené.

§ 191g

Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov uvedených v § 30 ods. 2 tohto zákona.“.

89.

V § 199 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo prokurátora“ a pripája sa ďalšia veta: „Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.“.

90.

Za § 200 sa vkladajú nové § 200a, 200b, 200c, 200d, 200e, 200f, 200g a 200h, ktoré včítane nadpisov znejú:

„Konanie vo veciach obchodného registra

§ 200a

(1)

Konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len „podnikateľ“), ktorej sa zápis v registri týka, alebo osôb oprávnených na to podľa zákona.

(2)

Súd môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom.

(3)

Osobitné predpisy ustanovujú, ktorí podnikatelia a ktoré skutočnosti ich sa týkajúce sa zapisujú do obchodného registra.

§ 200b

(1)

V konaní o vykonanie zápisu je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi.

(2)

Súd rozhoduje o obsahu zápisu bez pojednávania uznesením. Vo výroku uznesenia uvedie deň zápisu. Zápis treba vykonať do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o obsahu zápisu.

(3)

Ustanovenie o poriadkových pokutách sa použije aj v prípade, že podnikateľ neuposlúchne výzvu súdu, aby mu oznámil skutočnosti alebo predložil listiny potrebné na vykonanie zápisu podľa § 200a ods. 2.

§ 200c

(1)

Obchodný register je každému prístupný, každý má právo doň nahliadať a vyhotovovať z neho odpisy a výpisy.

(2)

Na požiadanie možno z registra vydať úradný odpis, výpis alebo potvrdenie o určitom zápise, prípadne potvrdenie o tom, že v registri určitý zápis nie je.

§ 200d

(1)

Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (ďalej len „registrový súd“) pre podnikateľov, ktorí majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Ak svoje sídlo nemajú, je príslušný súd podľa miesta podnikania; ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie obchodného registra príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa.

(2)

Zákon Českej národnej rady a zákon Slovenskej národnej rady ustanovuje, ktorý okresný súd alebo jemu na roveň postavený súd v sídle krajského súdu je registrovým súdom.

(3)

Obchodný register pre zahraničnú osobu (§ 21 ods. 2 Obch. zák.) vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený jej podnik alebo jeho organizačná zložka (§ 21 ods. 3 Obch. zák.).

§ 200e

Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(1)

Na konanie vo veciach uvedených v § 9 ods. 4 písm. b) až i) je príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach, v ktorého obvode má obchodná spoločnosť alebo družstvo svoje sídlo.

(2)

Ak ustanovenie uvedené v odseku 1 neustanovuje, že sa konanie začína na návrh, možno ho začať aj bez návrhu.

(3)

Účastníctvo vo veciach uvedených v odseku 1 sa spravuje ustanovením § 94. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Rozhoduje sa uznesením.

Konanie vo veciach voličských zoznamov

§ 200f

Ak príslušný orgán štátnej správy sám neodstráni chyby alebo nedostatky v zoznamoch voličov do zákonodarných zborov alebo do orgánov miestnej samosprávy, môže sa občan tým dotknutý obrátiť na súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu.

§ 200g

(1)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán štátnej správy.

(2)

Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do troch dní.

§ 200h

Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach

(1)

Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.

(2)

Účastníkom konania je prípravný výbor a príslušné ministerstvo.

(3)

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.

(4)

Rozhoduje sa bez pojednávania, uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.“.

91.

§ 201 znie:

„§ 201

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.“.

92.

V § 202 ods. 1 písm. f) znie takto:

„f)

sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;“,“.

v písmene h) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripája sa ďalšie písmeno i) tohto znenia:

„i)

sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu.“.

93.

§ 203 sa vypúšťa.

94.

V § 204 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.

95.

V § 207 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

96.

V § 208 prvej vete sa slová „rozhoduje o pripustení späťvzatia odvolací súd“ nahrádza slovami „odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia“ a druhá veta znie: „Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z vážnych dôvodov s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.“.

97.

V § 214 ods. 2 písm. a) sa slovo „zamieta“ nahrádza slovom „odmieta“.

Odsek 2 písm. d) znie:

„d)

ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;“.

98.

§ 217 sa vypúšťa.

99.

V § 218 ods. 1 sa slovo „zamietne“ nahrádza slovom „odmietne“ a v odseku 2 sa slovo „zamietnuť“ nahrádza slovom „odmietnuť“.

100.

§ 222 ods. 1 znie:

„(1)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.“.

Vkladá sa nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

101.

V § 228 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmen c) a d), doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno c); vypúšťa sa odsek 2 a doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

102.

V § 229 písm. b) sa za slovom „inak“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „nepočítajúc do toho sťažnosť pre porušenie zákona“.

103.

V § 230 ods. 2 prvá veta znie: „Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. c).“.

104.

V § 231 za slovom „schvaľoval“ sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a zostávajúca časť vety sa nahrádza slovami „to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.“.

105.

§ 235 ods. 2 znie:

„(2)

Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.“,“.

a pripája sa nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.“.

106.

Ustanovenia tretej hlavy (sťažnosť pre porušenie zákona) sa nahrádzajú včítane označenia tejto hlavy týmto znením:

„DOVOLANIE

Prípustnosť dovolania

§ 236

(1)

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

(2)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 237

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

§ 238

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak než v prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.

(3)

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení (popretí) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie.

§ 239

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g) a h).

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú tiež na uznesenia, ktorými sa vybavili odvolania proti rozhodnutiam štátnych notárstiev; ustanovenia § 236 a 237 tu platia obdobne.

Podanie dovolania

§ 240

(1)

Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde alebo štátnom notárstve, ktoré rozhodovali v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

(2)

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 241

(1)

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

(2)

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní,

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

(3)

Ustanovenia § 209 a 210 platia obdobne.

Konanie na dovolacom súde

§ 242

(1)

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(2)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý,

v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.

§ 243

Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.“.

107.

Za § 243 sa vkladajú nové § 243a, 243b, 243c a 243d, ktoré znejú:

„§ 243a

(1)

Dovolací súd spravidla nariadi pojednávanie o dovolaní proti rozsudku; pojednávanie nenariadi, ak ide o prípady uvedené v § 237 a § 241 ods. 2 písm. b) a d).

(2)

Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa § 215 a § 216 ods. 2. Dokazovanie však nevykonáva.

(3)

O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

§ 243b

(1)

Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.

(2)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo štátneho notárstva vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa alebo štátnemu notárstvu na ďalšie konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

(3)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa alebo štátneho notárstva z dôvodov uvedených v § 237 písm. a), b), d) a e), rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania.

(4)

Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

§ 243c

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 a 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

§ 243d

(1)

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania.

(2)

Ak spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo zrušené aj rozhodnutie štátneho notárstva, ktoré rozhodlo v prvom stupni, postupuje štátne notárstvo obdobne podľa odseku 1.

(3)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.“.

108.

Štvrtá hlava štvrtej časti sa nahrádza takto:

„PIATA ČASŤ

SPRÁVNE SÚDNICTVO“.

109.

§ 244 včítane nadpisov znie:

„Prvá hlava

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SPRÁVNOM SÚDNICTVE

§ 244

(1)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

(2)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

(3)

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.“.

110.

§ 245 znie:

„§ 245

(1)

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

(2)

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.“.

111.

§ 246 znie:

„§ 246

(1)

Na preskúmavanie rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Najvyšší súd Českej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky sú vecne príslušné na preskúmavanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej republiky alebo Slovenskej republiky, s výnimkou vecí dôchodkového a nemocenského zabezpečenia a hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov o zamestnanosti.

(4)

Okresné súdy sú vecne príslušné na preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon.".

112.

Za § 246 sa vkladajú nové § 246a, 246b a 246c, ktoré znejú:

„§ 246a

(1)

Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak.

(2)

V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.

§ 246b

(1)

Pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Samosudca koná a rozhoduje vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy, a vo veciach, pri ktorých to výslovne ustanovuje zákon.

§ 246c

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej a tretej časti tohto zákona.“.

113.

Označenie druhej hlavy včítane nadpisu a § 247 znie:

„Druhá hlava

ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV

§ 247

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

(2)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.“.

114.

§ 248 znie:

„§ 248

(1)

Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné (normatívne) akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.

(2)

Súdy ďalej nepreskúmavajú

rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú podľa tretej hlavy tejto časti alebo podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,

rozhodnutia správnych orgánov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach, v ktorých správny orgán vystupuje v mene štátu ako vlastníka alebo iného účastníka právneho vzťahu,

rozhodnutia orgánov vojenskej správy, ktoré sa vydali na prípravu a plnenie úloh za brannej pohotovosti štátu,

rozkazy funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,

rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách,

rozhodnutia správnych orgánov o disciplinárnych trestoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, pokiaľ sa nimi neobmedzuje osobná sloboda alebo pokiaľ nemajú za následok zánik služobného vzťahu, ďalej odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch, ako aj obvinených vo výkone väzby,

rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, pokiaľ samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickým osobám, pokiaľ samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

rozhodnutia o žiadostiach na plnenie, na ktoré nie je nárok, alebo o žiadostiach o odstránenie tvrdosti zákona, najmä rozhodnutia finančných orgánov o úľavách na odvodoch, daniach a poplatkoch,

rozhodnutia, ktorými sa zamietli žiadosti o povolenie výnimiek z bezpečnostných predpisov a z technických noriem.

(3)

Okrem toho sú z preskúmavania súdom vylúčené rozhodnutia správnych orgánov vydané na základe ustanovení uvedených v prílohe A, ktorá je súčasťou tohto zákona, ako aj rozhodnutia, ktorých preskúmanie vylúčia osobitné zákony.“.

115.

§ 249 znie:

„§ 249

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

(2)

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.“.

116.

§ 250 znie:

„§ 250

(1)

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

(2)

Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

(3)

Ak sa rozhodnutím správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2).

(4)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.“.

117.

Za § 250 sa vkladajú nové § 250a až 250s, ktoré znejú:

„§ 250a

Žalobca musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia.

§ 250b

(1)

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

(2)

Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe.

§ 250c

Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.

§ 250d

(1)

Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

(2)

Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

(3)

Predseda senátu uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

§ 250e

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

§ 250f

V jednoduchých prípadoch, najmä ak je nepochybné, že správny orgán vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, a ak ide len o posúdenie právnej otázky, môže súd bez pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom. Rovnako postupuje, ak je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

§ 250g

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.

(2)

Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

§ 250h

(1)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

(2)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

§ 250i

(1)

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; dokazovanie sa nevykonáva.

(2)

Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

(3)

Na vady konania pred správnym orgánom súd prihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 250j

(1)

Ak súd dôjde k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

(2)

Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke nesprávne alebo že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov alebo že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd zruší napadnuté rozhodnutia aj vtedy, ak sa ukáže až na pojednávaní, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

(3)

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250k

(1)

Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

Tretia hlava

ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV

§ 250l

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.³⁵)

(2)

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

§ 250m

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

(2)

Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

(3)

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

§ 250n

Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.

§ 250o

Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

§ 250p

Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne.

§ 250q

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f alebo 250o, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

(2)

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

§ 250r

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

§ 250s

(1)

Proti rozhodnutiu súdu nie sú s výnimkou prípadov podľa odseku 2 prípustné opravné prostriedky.

(2)

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodne najvyšší súd republiky; dovolanie je prípustné.“.

118.

Doterajšia piata časť sa označuje ako šiesta časť.

119.

V § 251 sa vypúšťa druhá veta.

120.

V § 252 ods. 2 sa slová „Československej socialistickej republike“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“.

121.

V § 258 sa odsek 3 vypúšťa.

122.

V § 259 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1, v ktorom sa na konci prvej vety dopĺňajú slová „a na vyhlásenie o svojom majetku“ a druhá veta sa vypúšťa.

123.

§ 260 ods. 1 znie:

„(1)

Ak ide o vymáhanie výživného pre maloleté dieťa, poskytne súd na žiadosť účastníka pomoc pri zisťovaní bydliska toho, komu z rozhodnutia vyplýva povinnosť. Súd pritom postupuje v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi.“.

124.

V § 261 ods. 1 v tretej vete sa slová „organizáciu, voči ktorej“ nahrádzajú slovami „toho, voči komu“ a v štvrtej vete sa slová „občana alebo organizáciu“ nahrádzajú slovami „fyzickú alebo právnickú osobu“.

125.

V § 264 ods. 2 sa slová „organizácii“ a „organizácie“ nahrádzajú slovami „právnickej osobe“ a „právnickej osoby“.

126.

V § 265 ods. 1 sa vypúšťa druhá a tretia veta.

127.

V § 267 ods. 2 sa slová „pravosti alebo výšku“ nahrádzajú slovami „pravosti, výšky alebo poradia“.

128.

V § 269 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

V prípadoch uvedených v § 268 ods. 1 písm. g) a h) sa rozhoduje spravidla po predošlom pojednávaní.“.

a doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

129.

§ 272 ods. 2 znie:

„(2)

Pred nariadením výkonu rozhodnutia predseda senátu písomne vyzve toho, kto odmieta podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.“.

V odseku 3 sa slová „národný výbor a spoločenské organizácie“ nahrádzajú slovami „príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti“.

130.

V § 273 sa v odseku 1 číslovka „1000“ nahrádza číslovkou „2000“ a v odseku 2 sa slová „s národným výborom“ nahrádzajú slovami „s príslušným orgánom obce“ a slová „s inými“ sa nahrádzajú slovom „so“.

131.

V § 274 sa v písmene c) vypúšťajú slová „komisií pre pracovné spory“ a písmená e) a f) znejú:

„e)

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú občianskoprávny záväzok a v ktorých sú vyznačené oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila;

vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy včítane platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi;“.

132.

§ 275 ods. 2 znie:

„(2)

Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.“.

133.

V § 277 ods. 1 sa slová „a prípadne aj zrážky pripadajúce štátu tam, kde bolo uložené nápravné opatrenie“ vypúšťajú.

V odseku 2 prvá veta znie: „Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere.“.

134.

V § 278 sa slová „Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

135.

§ 279 ods. 2 písm. c) znie:

„c)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;“,

v odseku 3 sa slová „Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

136.

V § 285 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:

„(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.“.

137.

V § 290 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

138.

§ 293 ods. 3 znie:

„(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.“.

139.

V § 294 ods. 1 znie:

„(1)

Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.“,“.

v odseku 2 sa slová „Ak zistí organizácia, v ktorej povinný nastúpil“ nahrádzajú slovami „Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil“,

odsek 3 znie:

„(3) Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.“.

140.

V § 299 ods. 1 prvá veta od slova „nemocenského“ znie: „peňažnej pomoci v materstve, štipendia, náhrady uchádzajúceho zárobku, náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.“,

druhá veta odseku 1 sa vypúšťa.

Odsek 2 znie:

„(2)

Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.“,“.

dopĺňajú sa nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3)

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

(4)

Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce podľa § 236 Zákonníka práce bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.“.

141.

V § 300 sa vypúšťajú odseky 1 a 3 a označenie odseku 2, v ktorom sa slovo „družstevníkom“ nahrádza slovami „členom družstiev“.

142.

V § 301 ods. 1 sa slová „na organizáciu alebo občana“ nahrádzajú slovami „na právnickú a fyzickú osobu“.

143.

§ 304 sa vypúšťa.

144.

§ 305 až 308 znie:

„§ 305

Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu uznesením, v ktorom

prikáže peňažnému ústavu, aby po tom, čo nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudne právoplatnosť, odpísal pohľadávku s príslušenstvom z účtu povinného a uhradil ju po právoplatnosti uznesenia oprávnenému,

zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

§ 306

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a peňažnému ústavu; peňažnému ústavu sa doručí do vlastných rúk.

§ 307

(1)

O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnosť, súd upovedomí peňažný ústav; toto upovedomenie súd doručí peňažnému ústavu do vlastných rúk.

(2)

Peňažný ústav vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.

§ 308

Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené peňažnému ústavu; ak sa mu toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne; ustanovenia § 316 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.“.

145.

V § 310 sa slovo „organizáciou“ nahrádza slovami „právnickými osobami“.

146.

§ 311 znie:

„§ 311

Ak peňažný ústav nepostupuje tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 305, 308 a 309, môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby mu peňažný ústav zaplatil sumu, na ktorú by mal právo, keby peňažný ústav postupoval správne.“.

147.

V § 312 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a to i vtedy, ak sa pohľadávka povinného stane zročnou len v budúcnosti“,

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.“,“.

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

148.

V § 317 sa pripájajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3)

Výkonu rozhodnutia nepodliehajú peňažné dávky sociálnej starostlivosti.

(4)

Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v peňažnom ústave nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo peňažnému ústavu doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.“.

149.

§ 318 sa vypúšťa.

150.

V § 319 ods. 1 sa citácia „§ 279 ods. 3“ nahrádza citáciou „§ 279 ods. 2“ a odsek 3 znie:

„(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.“.

151.

Doterajšie znenie § 320 sa označuje ako odsek 1, citácia „§ 314 až 316 a 321“ sa nahrádza citáciou „§ 313 až 316, 321, 327 a 330“ a pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.“.

152.

§ 322 znie:

„§ 322

(1)

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže výkon rozhodnutia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ako aj iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami.

(2)

Takto sú z výkonu rozhodnutia vylúčené najmä

bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti,

snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy,

zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

hotové peniaze do sumy 1000 Kčs.“.

153.

V § 326 ods. 1 sa v poslednej vete slová „miestneho národného výboru“ nahrádzajú slovami „orgánu obce“,

vkladá sa nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch vykonávateľ, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.“,“.

doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

154.

§ 328 znie:

„§ 328

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia spísané veci sa odhadnú, pokiaľ cena nie je určená úradne.³⁶) Vykonanie odhadu zabezpečí predseda senátu; znalca priberie, pokiaľ v jednoduchých prípadoch nestačí odhad vykonaný vykonávateľom pri spísaní vecí.“.

155.

Za § 328 sa vkladajú nové § 328a a 328b, ktoré znejú:

„§ 328a

(1)

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a po odhade spísaných vecí predseda senátu zabezpečí, aby

mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,

rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,

osobné pamiatky a korešpondencia zvlášť významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,

predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory,

sa ponúkli na predaj za hotové inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o také pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.

(2)

Ak tieto inštitúcie v lehote tridsiatich dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku a nezložia na súde odhadnú cenu, súd i tieto predmety predá spôsobom ďalej uvedeným.

§ 328b

(1)

Spísané veci sa predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo na súde.

(2)

Súd oznámi dražobný rok povinnému, oprávnenému, spoluvlastníkovi veci a miestnemu orgánu štátnej správy, v ktorého obvode sa bude dražba konať a v ktorého obvode má povinný bydlisko. Okrem toho sa dražobný rok uverejní spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Dražbu vykonáva vykonávateľ, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Vykonávateľ a povinný nesmú dražiť.“.

156.

§ 329 znie:

„§ 329

(1)

Najnižšie podanie sú dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, pokiaľ sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.

(2)

Súd udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne súd žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak tak neurobí, draží sa vec znova, bez jeho účasti.

(3)

Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznúce na veci.“.

157.

§ 330 znie:

„§ 330

(1)

Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie veriteľov.

(2)

Ak sa nenájde kupec pre dražené veci, nariadi súd opätovnú dražbu.

(3)

Veci, pre ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ochotnými inak na prevzatie, rozhoduje poradie (§ 332 ods. 1). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe.“.

158.

V § 333 ods. 1 sa citácia „§ 322 písm. d)“ nahrádza citáciou „§ 322 ods. 2 písm. d)“.

V odseku 2 sa slová „cudzozemské peniaze“ nahrádzajú slovami „valuty (§ 1 ods. 2 zákona č. 528/1990 Zb. devízový zákon)“.

159.

V § 335 odseky 2 a 3 znejú:

„(2)

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na nehnuteľnosť i s jej súčasťami a príslušenstvom.

(3)

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia musí obsahovať zákaz, aby povinný nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo ju zaťažil. Ďalej sa v ňom uloží povinnému, aby do 15 dní oznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo, s poučením, že pri neoznámení povinný zodpovedá za škodu tým spôsobenú.“,“.

pripája sa nový odsek 4, ktorý znie:

„(4)

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ďalej potom príslušnému finančnému orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ako aj miestnemu orgánu štátnej správy, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.“.

160.

Za § 335 sa vkladá nový § 335a, ktorý znie:

„§ 335a

(1)

Výkon rozhodnutia sa vykoná dražbou; vykonáva ho sudca.

(2)

Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku výkonu rozhodnutia je rozhodujúci čas, kedy na súd výkonu došiel návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dražbou.“.

161.

§ 336 znie:

„§ 336

(1)

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia súd zaobstará odhad nehnuteľnosti a jej príslušenstva. O čase a mieste odhadu súd upovedomí oprávneného, dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a okresný úrad.

(2)

Ak nehnuteľnosť bola odhadnutá v čase jedného roka predo dňom, keď nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, a ak sa nezmenili okolnosti rozhodujúce pre určenie ceny, môže súd od nového odhadu upustiť.“.

162.

Za § 336 sa vkladajú nové § 336a až 336p, ktoré znejú:

„§ 336a

(1)

Odhadom sa zistí, akú cenu má nehnuteľnosť. Okrem tohto sa jednotlivo odhadnú závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (§ 336m ods. 1), ako aj závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (§ 336m ods. 2).

(2)

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

(3)

Závady viaznúce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre obťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu doba dvadsiatich rokov, pri závadách neurčitého trvania pravdepodobný čas ich trvania, nie však viac ako dvadsať rokov, pri závadách presne určeného trvania táto doba. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(4)

Podľa výsledkov odhadu určí súd odhadnú cenu a rozhodnutie o tom doručí osobám uvedeným v § 336 ods. 1, ako aj osobám, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zjavné zo spisu.

§ 336b

(1)

Po právoplatnom určení odhadnej ceny ustanoví súd vyhláškou dražobné pojednávanie na dobu najmenej po 30 dňoch.

(2)

Dražobná vyhláška musí obsahovať:

čas a miesto dražby,

označenie nehnuteľnosti, príslušenstva a vlastníka,

odhadnú cenu, ktorá je zároveň najnižším podaním,

výšku zábezpeky,

spôsob zaplatenia najvyššieho podania,

závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,

ustanovenia o prechode závad a úžitkov nehnuteľnosti,

ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,

výzvu, aby všetci, kto sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov i s príslušenstvom ku dňu dražobného pojednávania a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov,

výzvu, aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením, že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred dražobným pojednávaním, môže vydražiteľ dlh prevziať,

výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu (§ 267 ods. 1), sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by také práva nemohli byť uplatnené na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný,

upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, ho môžu uplatniť len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.

§ 336c

(1)

Dražobná vyhláška sa doručí:

oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z evidencie nehnuteľností,

orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky a poistné nemocenského poistenia,

úradom uvedeným v § 335 ods. 4.

(2)

Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí do vlastných rúk.

(3)

Súd vyvesí dražobnú vyhlášku na úradnej tabuli súdu a požiada miestny orgán územnej samosprávy, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnil spôsobom v mieste obvyklým.

(4)

Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška do vlastných rúk tak, aby k doručeniu došlo ešte pred začatím dražby.

§ 336d

(1)

Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu odhadnej ceny, a to v hotovosti alebo šekom na účet súdu. Ak záujemca pri dražbe chce uplatniť svoje predkupné právo, musí ho súdu preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky. Súd ešte pred začatím dražby (§ 336f ods. 1) rozhodne, či predkupné právo je preukázané.

(2)

Najnižšie podanie sa rovná odhadnej cene.

(3)

Na zaplatenie najvyššieho podania určí súd v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa začína dňom právoplatnosti príklepu a nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace.

(4)

Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka a sumy pripadajúce na závady, ktoré vydražiteľ preberá so započítaním na najvyššie podanie (§ 336m ods. 1) a ktoré by sa uhradili z najvyššieho podania, pokiaľ by sa bolo celé najvyššie podanie zložilo v hotovosti.

§ 336e

(1)

Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, nariadi súd opätovnú dražbu nehnuteľnosti; opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nariadení opätovnej dražby.

(2)

O nariadení opätovnej dražby platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny. O dražbe upovedomí súd tiež vydražiteľa uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ je povinný zaplatiť rozdiel na najvyššom podaní, náklady opätovnej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie včas (§ 336l). Táto náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.

§ 336f

(1)

Po zložení zábezpeky sudca vyzve záujemcov, aby dražili.

(2)

Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.

(3)

Dražiť nemôže sudca riadiaci dražbu, zapisovateľ, povinný, vydražiteľ uvedený v § 336e ods. 1 a ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.

(4)

Dražba sa koná, dokiaľ dražitelia robia podania; dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, dokiaľ súd neudelí príklep. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.

§ 336g

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, nepokračuje súd v konaní. Návrh na pokračovanie v konaní možno urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od bezúspešnej dražby. Ak sa taký návrh neurobil do jedného roka, súd výkon rozhodnutia zastaví.

§ 336h

(1)

Pred skončením dražby sa sudca spýta osôb prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu.

(2)

Námietky, ktoré sa zapíšu do zápisnice, môžu podať dražitelia, povinný, oprávnený a zástupcovia orgánov štátnej správy (§ 335 ods. 4), ak sú prítomní na dražbe.

(3)

Príklep udelí súd tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko držiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne súd žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z takých dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.

(4)

Ak súd so zreteľom na vznesené námietky odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

§ 336i

Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť súd. Ak uznesenie o udelení príklepu nadobudne právoplatnosť, stáva sa vydražiteľ vlastníkom veci ku dňu udelenia príklepu.

§ 336j

(1)

Uznesenie o príklepe sa doručí oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tým, ktorí proti príklepu vzniesli námietky.

(2)

Proti uzneseniu, ktorým sa príklep udelil, môžu podať odvolanie len tí, ktorí boli prítomní pri dražbe a vzniesli námietky. Okrem toho môže do 15 dní odo dňa dražby podať odvolanie každý, komu v rozpore s ustanovením § 336c ods. 1 písm. a) nebola doručená dražobná vyhláška a nebol preto na dražbe prítomný.

§ 336k

(1)

Odvolaniu možno vyhovieť, len ak sú vytýkané vady na ujmu toho, kto odvolanie podal, alebo ak súd zistí podstatné porušenie zákona.

(2)

Rozhodnutie o odvolaní sa doručí odvolateľovi, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.

(3)

Ak odvolací súd zruší uznesenie o príklepe, ustanoví sa nové dražobné pojednávanie.

(4)

Ak sa príklep právoplatne odoprel, je vydražiteľ povinný vrátiť vydraženú vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.

§ 336l

(1)

O záväzkoch podľa § 336e ods. 2 a § 336k ods. 4 rozhodne súd po pojednávaní uznesením.

(2)

Sumy zodpovedajúce záväzkom uloženým podľa odseku 1 vymôže súd na návrh vykonávateľa z ostatného majetku vydražiteľa.

§ 336m

(1)

Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, a nájomné práva.

(2)

Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená len vtedy, ak sa na ne dostane plná úhrada z rozdeľovanej podstaty.

(3)

Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.

§ 336n

(1)

Po právoplatnom udelení príklepu nariadi súd pojednávanie o rozvrhu. Na pojednávanie predvolá vydražiteľa a iné osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (§ 336c) alebo ktoré prihlásili svoje nároky [§ 336b ods. 2 písm. i)], ak nezanikli dražbou.

(2)

Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu, než aká bola prihlásená [§ 336b ods. 2 písm. i)].

§ 336o

Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať. O nárokoch, ktoré nemôžu byť uspokojené z najvyššieho podania, a o nedoložených námietkach osôb, ktoré sa nedostavili, sa nepojednáva.

§ 336p

Rozdeľovanú podstatu tvoria najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedeného v § 336e ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 336l ods. 1.“.

163.

§ 337 znie:

„§ 337

(1)

Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú v tomto poradí:

pohľadávky trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vykonávaním dražby,

dane a poplatky, pokiaľ majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné záložné právo a len potiaľ, pokiaľ boli splatné v posledných troch rokoch pred udelením príklepu a boli riadne prihlásené,

pohľadávky vymáhajúceho veriteľa, pohľadávky založené hypotekárnymi záložnými listami, pohľadávky zabezpečené záložným právom (či už zmluvným alebo sudcovským), prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie a nároky na náhradu za vecné bremená, ktoré vydražiteľ podľa výsledkov dražby neprevezme, napospol podľa ich poradia,

pohľadávky nedoplatkov výživného splatné ku dňu rozvrhu,

pohľadávky daní a poplatkov prihlásené na rozvrh, ktoré neboli uspokojené podľa písmena b),

ostatné pohľadávky.

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(2)

Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu, ako aj súdne trovy sa uspokojujú v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.

(3)

Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí súd po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.“.

164.

Za § 337 sa vkladajú nové § 337a až 337e, ktoré znejú:

„§ 337a

(1)

Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa § 151a Občianskeho zákonníka pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.

(2)

Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal viac, než koľko by na neho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia sa na ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by prislúchalo uspokojenému veriteľovi.

(3)

Zásady uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa použijú primerane aj na pohľadávky, ktoré zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.

§ 337b

(1)

Súd určí podľa výsledku odhadu sumu, akou sa oceňujú vecné bremená, ktoré budú v poradí podľa doby svojho vzniku aspoň sčasti uspokojené z rozdeľovanej podstaty. Pri nárokoch na opakujúce sa plnenia a dávky určí takú sumu, ktorá postačí, aby sa z nej a z jej úrokov mohli poskytovať plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(2)

Pri vecných bremenách, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, vydá sa zrazená suma, ak ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania, vydražiteľovi; ak ide o vecné bremeno obmedzeného trvania, uloží sa suma na úrok a vydražiteľovi sa poskytuje náhrada po dobu, po ktorú vecné bremeno trvá. Ak však ide o nárok na dôchodky a iné opakujúce sa plnenia, uloží sa suma vždy na úrok a platby sa poukazujú priamo oprávnenému. Vyčerpaním sumy nárok oprávneného zanikne.

(3)

Vecné bremená, ktoré vydražiteľ neprevezme so započítaním na najvyššie podanie, sa zrušia a oprávnenému sa prikáže náhrada v hotovosti vo výške určenej súdom. Ak ide o nároky, ktoré oprávňujú na opakujúce sa plnenia a dávky, uloží sa zvyšok najvyššieho podania na úrok a oprávnenému sa poskytujú plnenia a dávky alebo náhrada za ne, dokiaľ uložená suma stačí alebo dokiaľ nárok nezanikne.

(4)

Suma, ktorá sa uvoľní prvším zánikom vecného bremena, pridelí sa ďalším oprávneným.

§ 337c

(1)

Rozvrhové uznesenie sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie, a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.

(2)

V rozvrhovom uznesení súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu poprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote tridsiatich dní od doručenia rozvrhového uznesenia podali návrh podľa § 267 ods. 2, prípadne návrh na začatie správneho konania, v ktorom sa o takých námietkach rozhoduje.

(3)

Rozhodnutie podľa § 267 ods. 2 alebo v správnom konaní je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.

§ 337d

Ak súd vyhovel návrhu podľa § 267 ods. 2 alebo ak sa vyhovelo návrhu v správnom konaní, nariadi súd nové rozvrhové pojednávanie. Naň však už nepredvoláva účastníkov, ktorých nároky boli už uspokojené.

§ 337e

(1)

Po právoplatnosti rozvrhového uznesenia a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže súd oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, ohľadne ktorých prebieha konanie o popretie prihlásenej pohľadávky.

(2)

Po právoplatnosti rozhodnutia o popretí prihlásenej pohľadávky súd podľa výsledku tohto konania buď vyplatí zadržané sumy podľa rozvrhového uznesenia, alebo určí dodatočné pojednávanie o rozvrhu.“.

165.

§ 338 ods. 2 znie:

„(2)

Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží na súde v hotovosti alebo šekom na účet súdu odhadnú cenu podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, naloží súd s touto sumou ako s výsledkom predaja.“.

166.

Za § 338 sa ako piata hlava s označením „Zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach“ vkladajú § 338a a 338b, ktoré znejú:

„§ 338a

(1)

Sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti sa zriaďuje nariadením výkonu rozhodnutia. Zriadenie sudcovského záložného práva musí byť zapísané do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov.

(2)

Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené sudcovské záložné právo, možno viesť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

§ 338b

(1)

Výkon rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva sa môže nariadiť, len ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

(2)

Pre poradie sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci čas, kedy na súd došiel návrh na zriadenie sudcovského záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.

(3)

Ak sa pre vymáhanú pohľadávku už prv zriadilo zmluvné záložné právo, riadi sa poradie sudcovského záložného práva poradím tohto zmluvného záložného práva.“.

167.

Doterajšia piata hlava (Uspokojenie práv na nepeňažné plnenie – § 339 až 351) sa označuje ako šiesta hlava a názov doterajšej šiestej hlavy a nadpisy nad § 352, 353 a 354 sa vypúšťajú.

168.

§ 340 znie:

„§ 340

(1)

Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý netreba zabezpečiť bytovú náhradu, súd nariadi výkon rozhodnutia a po právoplatnosti tohto uznesenia výkon rozhodnutia uskutoční.

(2)

Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, súd síce nariadi výkon rozhodnutia, ale s dodatkom, že o uskutočnení výkonu rozhodnutia rozhodne dodatočne. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi, až oprávnený súdu preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená vo vykonávanom rozsudku.“.

169.

V § 341 ods. 1 sa slová „miestneho národného výboru“ nahrádzajú slovami „orgánu obce“.

V odseku 2 sa slová „miestny národný výbor“ nahrádzajú slovami „orgán obce“.

170.

V § 342 ods. 3 sa slová „miestny národný výbor“ nahrádzajú slovami „orgán obce“.

171.

V § 343 ods. 2 sa slová „miestnemu národnému výboru“ nahrádzajú slovami „orgánu obce“.

172.

V § 344 ods. 1 sa slová „miestnom národnom výbore“ nahrádzajú slovami „orgáne obce“.

173.

V § 345 ods. 3 sa slová „miestneho národného výboru“ nahrádzajú slovami „orgánu obce“.

174.

V § 349 ods. 1 sa slová „miestneho národného výboru“ nahrádzajú slovami „orgánu obce“.

175.

V § 351 ods. 1 sa číslovka „20 000“ nahrádza číslovkou „100 000“.

Čl. II

Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení zákonov č. 158/1969 Zb., č. 29/1978 Zb. a č. 134/1982 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

§ 1 znie:

„§ 1

Štátne notárstvo pomáha vo svojom odbore činnosti fyzickým a právnickým osobám pri ochrane ich práv a pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Vo svojej činnosti sa štátne notárstvo stará o dodržiavanie zákonnosti, predovšetkým pri ochrane vlastníctva.“.

V § 2 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

V § 3 ods. 1 a 2 znejú:

„(1)

Pri plnení svojich úloh postupuje štátne notárstvo v úzkej súčinnosti s orgánmi obce a štátnymi orgánmi.

(2)

Orgány obce, súdy, prokuratúry, iné štátne orgány a právnické osoby poskytujú štátnym notárstvam účinnú pomoc pri plnení ich úloh.“.

V § 4 ods. 2 sa slová „občanom a organizáciám“ nahrádzajú slovami „fyzickým a právnickým osobám“ a odsek 3 sa vypúšťa.

§ 5 ods. 1 znie:

„(1)

Sídla a obvody štátnych notárstiev sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných súdov; v hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa zhodujú s obvodmi obvodných súdov.“.

V odsekoch 2 a 4 sa vypúšťa slovo „socialistickej“.

V § 7 ods. 1 a 2 sa slová „Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“, v odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „je oddaný socialistickému zriadeniu a“.

§ 9 znie:

„§ 9

(1)

Vedúci štátny notár a štátny notár vykoná pri ustanovení do funkcie do rúk ministra spravodlivosti príslušnej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou a ostatnými zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi budem rozhodovať samostatne a nestranne. V úradných veciach budem prísne zachovávať mlčanlivosť.“.

(2)

Sľub podľa odseku 1 vykoná pri svojom ustanovení notársky čakateľ do rúk predsedu krajského súdu.“.

V § 10 ods. 1 záver prvej vety za bodkočiarkou znie: „... a ak ide o štátne notárstva v obvodoch Českej republiky a Slovenskej republiky, rozhodne Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“;

v odseku 3 sa slová „Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

§ 11 ods. 3 znie:

„(3)

Štátne notárstvo môže určiť, že bude konať v niektorých miestach svojho obvodu pravidelné úradné dni.“.

10.

V § 12 ods. 3 sa slová „Českej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Českej republiky“, slová „Slovenskej socialistickej republiky“ sa nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky“ a slová „Československej socialistickej republiky“ sa nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

11.

V § 13 sa slová „záujem spoločnosti“ nahrádzajú slovami „verejný záujem“ a za slovo „hospodárske“ sa vkladá čiarka a slovo „obchodné“.

12.

V § 14 ods. 1 písm. c) sa slová „záujmov spoločnosti“ nahrádzajú slovami „verejného záujmu“;

v odseku 3 sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „orgán obce“.

13.

V § 22 sa odsek 3 vypúšťa.

14.

V § 27 ods. 2 sa slová „Miestny národný výbor“ nahrádzajú slovami „Orgán obce“.

15.

§ 30 ods. 1 znie:

„(1)

Ak to vyžaduje verejný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí štátne notárstvo aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti a postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov. V osobitných prípadoch, najmä ak je súčasťou dedičstva podnik, štátne notárstvo rozhodne o ustanovení správcu dedičstva alebo jeho časti z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu možno ustanoviť toho, kto s ustanovením súhlasí.“.

Pripájajú sa nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3)

Pri predaji hnuteľných vecí postupuje štátne notárstvo primerane podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom, ibaže by štátne notárstvo prikročilo k inému spôsobu predaja.

(4)

Ustanovený správca dedičstva alebo jeho časti robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom štátnym notárstvom. Ak to štátne notárstvo uloží, predkladá mu správca priebežne správy o svojej činnosti. Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom štátneho notárstva konečnú správu o svojej činnosti. Štátne notárstvo potom rozhodne o odmene a náhrade výdavkov, ktoré správcovi uhradia dedičia a v prípade § 462 Občianskeho zákonníka štát. Správca za svoju činnosť zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.“.

16.

V § 31 sa slová „národné výbory“ nahrádzajú slovami „miestne orgány štátnej správy“.

17.

V § 32 ods. 2 sa slová „nepatrný majetok“ nahrádzajú slovami „majetok nepatrnej hodnoty“.

18.

V § 38 ods. 1 v druhej vete sa slová „ani záujmu spoločnosti“ vypúšťajú.

19.

V § 39 ods. 2 sa slová „alebo záujmu spoločnosti“ nahrádzajú slovami „alebo dobrým mravom“.

Odsek 3 znie:

„(3)

Ak nedošlo k dohode alebo ak ju štátne notárstvo neschválilo, štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.“.

Odsek 4 sa vypúšťa.

20.

§ 40 ods. 1 písm. d) znie:

„d)

potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode.“.

Odsek 3 znie:

„(3)

Pokiaľ štátne notárstvo dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým dohoda nebola schválená.“.

21.

§ 42 ods. 3 znie:

„(3)

Hodnoty uvedené v odseku 2 možno však vydať dedičom, len ak boli zaplatené notárske poplatky.“.

22.

V § 50 ods. 1 sa slová „Československej socialistickej republike“ nahrádzajú slovami „Českej a Slovenskej Federatívnej Republike“.

23.

§ 63 ods. 1 znie:

„(1)

Štátne notárstvo preskúma zmluvu z hľadiska oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať, či je zmluva uzavretá v predpísanej forme, či zmluvné prejavy účastníkov sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť nie je obmedzená.“;“.

odsek 3 sa vypúšťa.

24.

§ 64 ods. 1 znie:

„(1)

Ak sú splnené podmienky § 63 ods. 1, štátne notárstvo rozhodne, že zmluvu registruje. V opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.“.

25.

V § 65 ods. 2 sa slová „veriteľovi pri obmedzení prevodu nehnuteľnosti, osobnému užívateľovi pri dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku“ nahrádzajú slovami „záložnému veriteľovi pri založení nehnuteľnosti“.

26.

V § 68 ods. 2 sa slová „alebo sa priečilo záujmom spoločnosti“ vypúšťajú.

27.

V § 70 sa posledná veta vypúšťa.

28.

Vypúšťa sa piata hlava štvrtej časti (§ 79 až 88).

29.

V § 89 sa slová „občanom a socialistickým organizáciám“ nahrádzajú slovami „fyzickým a právnickým osobám“.

30.

V § 90 ods. 1 prvej vete sa slová „alebo záujmu spoločnosti“ vypúšťajú.

31.

V § 99 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

32.

V § 100 ods. 2 druhej vete sa slová „alebo záujmom spoločnosti“ vypúšťajú.

33.

V § 101 ods. 1 a 2 znejú:

„(1)

Štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh a na žiadosť z nich vydáva výpisy.

(2)

Žiadatelia si môžu sami vyhotovovať odpisy, výpisy a poznámky z pozemkových a železničných kníh.“.

34.

V § 102 ods. 2 druhej vete sa slová „iba obmedzenie prevodu nehnuteľnosti“ nahrádzajú slovami „iba zriadenie zálohu na nehnuteľnosť“.

35.

V § 103 sa vypúšťajú slová „a ďalšie výpisy z nej už nevydáva“.

Čl. IIIPrechodné a záverečné ustanovenia

a) veci, ktoré by podľa čl. I § 9 ods. 2 patrili v prvom stupni do vecnej príslušnosti krajského súdu, ale konanie o nich sa začalo už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na okresnom súde, dokončia súdy doteraz vecne príslušné; odvolacím súdom v týchto prípadoch je krajský súd, dovolacím súdom najvyšší súd republiky.

Sťažnosti pre porušenie zákona podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona proti právoplatným rozhodnutiam súdov alebo štátnych notárstiev sa prejednajú podľa doterajších predpisov.

Na základe podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktoré došli na orgány prokuratúry alebo na ministerstvá spravodlivosti republík do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, môžu orgány na to príslušné podľa doterajších predpisov podať do 1 roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sťažnosť pre porušenie zákona; o týchto sťažnostiach rozhodnú súdy príslušné na vybavenie podľa predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Vo veciach, v ktorých rozhodnutia odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť v priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu účastníci podať do mesiaca po tom, čo tento zákon nadobudne účinnosť, dovolanie, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.

Návrhy na obnovu konania podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona z dôvodov uvedených v doterajšom § 228 ods. 1 písm. c) a d) sa prejednajú podľa doterajších predpisov.

V konaniach, do ktorých vstúpil prokurátor podľa § 35 ods. 1, zaniká jeho účasť dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť, pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení písmena i).

V konaniach, ktoré sa začali na návrh prokurátora, zaniká jeho účasť takisto dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Súd vyzve účastníka, ktorý bol označený ako navrhovateľ, aby sa vyjadril, či chce v konaní pokračovať. Ak sa tento účastník nevyjadrí v lehote mu danej tak, že si praje v konaní pokračovať, súd konanie zastaví; v takom prípade súd prípadné rozhodnutia zruší a o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.

Konanie o návrhoch prokurátora podľa § 457 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť, súd zastaví a prípadné rozhodnutia zruší; o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.

Generálny prokurátor môže v lehote do 31. 12. 1995 podať sťažnosť pre porušenie zákona podľa doterajších predpisov vo veciach, do ktorých môže vstúpiť (§ 35 ods. 1 tohto zákona), a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia; o týchto sťažnostiach rozhodujú súdy príslušné na vybavenie podľa predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tieto predpisy sa použijú aj pre konanie o sťažnosti.

a) Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na orgánoch hospodárskej arbitráže dokončia podľa tohto zákona krajské súdy pôsobiace v obchodných veciach, miestne príslušné podľa sídla arbitrážneho orgánu, na ktorom sa konanie začalo.

Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže, začaté a nedokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dokončia najvyššie súdy republík podľa tohto zákona.

Námietky proti arbitrážnym platobným rozkazom podané podľa doterajších predpisov včas, ale po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa postúpia krajskému súdu príslušnému podľa písmena a).

Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pred rozhodcami podľa § 32 zákona č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení zákona č. 106/1990 Zb. postúpia rozhodcovia na ďalšie konanie krajskému súdu pôsobiacemu v obchodných veciach, ktorý by bol pri začatí takého sporu príslušný podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

O návrhoch na preskúmanie rozhodnutí orgánov hospodárskej arbitráže mimo odvolacieho konania podaných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodne Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako o sťažnostiach pre porušenie zákona proti súdnym rozhodnutiam, a to podľa doterajších predpisov Občianskeho súdneho poriadku.

Vo veciach, v ktorých rozhodnutie odvolacieho orgánu hospodárskej arbitráže nadobudlo právoplatnosť v priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu účastníci podať do mesiaca po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dovolania, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.

Návrhy na obnovu konaní, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, postúpia sa na vybavenie krajskému súdu príslušnému podľa písmena a).

Proti právoplatným rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže možno aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podať návrh na obnovu konania v lehotách uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde príslušnom podľa písmena a).

Návrhy na obnovu konania, ktoré sa podľa § 32 zákona o hospodárskej arbitráži skončilo výrokom rozhodcu, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa postúpia na vybavenie krajskému súdu, ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Proti výrokom rozhodcov podľa § 32 zákona o hospodárskej arbitráži možno aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podať návrh na obnovu konania v lehotách uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde, ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

a) Ústavy zdravotníckej starostlivosti sú povinné do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona odovzdať súdu, v ktorého obvode je ústav, zoznam všetkých osôb, ktoré prevzal ústav do liečenia bez ich súhlasu, a osôb, ktoré síce s liečením v ústave súhlasili, ale sú obmedzené vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, pokiaľ sú v držaní ústavu ku dňu, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Podanie tohto zoznamu nahrádza oznámenie podľa § 191a. V zozname sa poznamená, u ktorých chorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a či toto rozhodnutie v rámci preskúmania potvrdil súd.

O všetkých takto držaných osobách s výnimkou tých, o ktorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 24 zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a toto potvrdil súd, začne súd konanie podľa § 191b; rozhodnutie podľa § 191b ods. 4 musí byť vydané do 3 mesiacov odo dňa, keď súdu došlo oznámenie podľa písmena a).

V ďalšom postupuje súd podľa § 191d; u chorých, u ktorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 24 zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a potvrdil ho súd, sa takto postupuje, ak od uvedeného rozhodnutia súdu uplynula doba 1 roka. Rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania treba vyhlásiť do 6 mesiacov odo dňa vydania uznesenia podľa § 191b.

a) Prejednávanie žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti možno len pri tých správnych rozhodnutiach, ktoré po vyčerpaní prípustných opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť začínajúc dňom účinnosti tohto zákona.

Obmedzenie podľa písmena a) neplatí, ak podľa predpisov doteraz platných možno žiadať o preskúmanie rozhodnutia správnych orgánov súdom, keď toto rozhodnutie bolo predtým preskúmané v správnom odvolacom konaní. Ak také konanie už prebehlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, postupuje sa v začatom konaní podľa § 247 až 250k; zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom nie je v týchto prípadoch potrebné.

Právoplatné rozsudky na vypratanie bytu vyhlásené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a ktorými je povinnosť vypratať byt viazaná na zabezpečenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania, sa vo vykonávacom konaní považujú za rozsudky ukladajúce vypratanie po poskytnutí náhradného bytu. Oprávnený sa však môže na súde, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia proti povinnému, domáhať určenia, že povinnému patrí len náhradné ubytovanie alebo že mu nepatrí bytová náhrada vôbec.

Aj naďalej sú vykonateľné

rozhodnutia orgánov hospodárskej arbitráže a rozhodnutia rozhodcov podľa § 32 zákona o hospodárskej arbitráži, pokiaľ práva v nich uvedené nezanikli podľa § 40 ods. 1 zákona o hospodárskej arbitráži (v znení platnom do 30. apríla 1990); vykonateľnosť týchto rozhodnutí potvrdzuje súd, ktorý by bol na prejednanie príslušný podľa bodu 2. a);

rozhodnutia rozhodcovských komisií pre pracovné spory a zmiery schválené týmito komisiami; ich vykonateľnosť potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode rozhodcovská komisia mala svoje sídlo;

zmiery schválené zmierovacím odborovým orgánom podľa § 128 zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; ich vykonateľnosť potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode mal zmierovací orgán svoje sídlo.

a) Pri vybavovaní návrhov podľa § 764 ods. 2, § 765 ods. 4, § 766 ods. 1 a § 768 ods. 3 Obchodného zákonníka postupuje súd podľa ustanovenia § 200e.

Neskončené konania v konkurze a vyrovnaní, v ktorých úpadcom (dlžníkom) je fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, sa prenesú na miestne príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach.

a) Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ustanovuje, že určité veci rozhodujú orgány hospodárskej arbitráže, rozumejú sa tým naďalej súdy.

V ustanoveniach zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, ktoré upravujú, že spory rozhodujú s výnimkou vecí, ktoré rozhoduje Úrad pre vynálezy, súd alebo arbitráž, sa slová „alebo arbitráž“ vypúšťajú.

10.

a) Štátne notárstva vrátia súdu, ktorý ich poveril predajom nehnuteľnej veci podľa § 335, spisy o výkone rozhodnutia; ak štátne notárstvo do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nehnuteľnú vec predalo, postúpi súdu, ktorý ho poveril, aj strhnutú sumu po zrážke nákladov predaja. Súd potom pokračuje vo výkone rozhodnutia podľa § 335 a nasl.; aspoň dodatočne doručí súd pôvodné uznesenie o nariadení výkonu osobám uvedeným v § 335 ods. 4, pokiaľ sa tak nestalo už prv, a povinného poučí podľa § 335 ods. 3.

Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použijú sa doterajšie predpisy.

11.

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby nariadením upravovala s prihliadnutím na meniace sa cenové pomery peňažné sumy v česko-slovenských korunách uvedené v § 9 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 1, § 89a, § 172 ods. 1, § 273 ods. 1, § 322 ods. 2 písm. d) a § 351 ods. 1.

12.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovil podrobnosti o obchodnom registri a spôsobe jeho vedenia.

13.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.), ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. IV

V § 14 ods. 2 tretej vete zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní sa slová „podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni“ nahrádzajú slovami „podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní neprávoplatných správnych rozhodnutí súdom“.

Zrušujú sa:

zákon č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení neskorších predpisov,

§ 10 vyhlášky ministra spravodlivosti č. 114/1964 Zb. o podnikovom registri,

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 116/1984 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní hospodárskych sporov rozhodcom,

úprava Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 4/1982, ktorou sa vydávajú pravidlá pre čakateľskú prax a arbitrážnu skúšku, reg. v čiastke 35/1982 Zb.,

výnos Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 352/1990, ktorým sa vydáva platový poriadok pre štátnych arbitrov a arbitrážnych čakateľov krajských štátnych arbitráží v Slovenskej republike, č. 366/1990 Zb.,

úprava hlavného arbitra Českej socialistickej republiky č. sekr. 894/14.1./85/VI, ktorou sa vydáva platový poriadok pre odborných pracovníkov krajských štátnych arbitráží v Českej socialistickej republike, reg. v čiastke 36/1985 Zb.,

výnos hlavného arbitra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. FD/59/SK/91 o odchylnom určení príslušnosti pri rozhodovaní niektorých sporov, č. 54/1991 Zb.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.

Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.

Príloha A (§ 248 ods. 3)

Príloha A
(§ 248 ods. 3)

Prípady, keď je vylúčená možnosť domáhať sa, aby rozhodnutie správneho orgánu preskúmal súd

Odbor	Názov predpisu a číslo §	Charakteristika rozhodnutia
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci	Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce § 4 písm. f)	zamietnutie, príp. odňatie oprávnenia na odbornú spôsobilosť na výrobu, montáž, opravy, údržbu a revízie vyhradených technických zariadení
	§ 4 písm. g)	zamietnutie, príp. odňatie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na skúšanie, revízie, opravy alebo obsluhu vyhradených technických zariadení
	§ 6 ods. 1 písm. b)	nariadenie, aby sa v primeraných lehotách odstránili závady zistené pri výkone dozornej činnosti
Colníctvo	Zákon č. 618/1992 Zb.,§ 39	rozhodovanie o zaradení tovaru
	§ 42
	zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole § 34	rozhodnutie o udelení alebo odňatí povolenia, rozhodnutie o žiadosti o nakladaní s kontrolovaným tovarom
Ceny	Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách §3	rozhodnutie o regulácii cien
Dane	Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona NR SR č. 165/1993 Z. z. a zákona NR SR č. 253/1993 Z. z.	rozhodnutie o povolení platenia dane alebo o jej zaplatení v splátkach, rozhodnutie o žiadosti o odpustenie predpísanej dane a penále, rozhodnutie o pozastavení činnosti
Devízové hospodárstvo	Zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon § 48	devízové povolenia
Energetika	Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon); vyhláška č. 9/1958 Ú. 1. § 6	súhlas so zriadením energetického diela
	§ 3 vyhlášky	súhlas energetického podniku so zriadením energetického diela
Geológia	Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.§ 3 ods. 3	rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom
Lesy - lesné hospodárstvo	Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch § 20	opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku
	Zákon SNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva § 5 ods. 2, § 6 ods. 1	rozhodovanie o hospodárskej úprave lesov
	§ 20 ods. 2	rozhodnutie o opatrení na vyhubenie škodcov a proti ich rozšíreniu v lesoch a ich okolí alebo v skladoch dreva
	§ 24	ustanovovanie a odvolanie lesnej stráže
Letecká doprava	Zákona. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov § 27 ods. 2	rozhodnutia o povinnosti správcov, vlastníkov alebo užívateľov objektov ohrozujúcich bezpečnosť leteckej premávky na svoje náklady označiť tieto objekty leteckým prekážkovým značením a toto značenie udržiavať a prevádzkovať
Nemocenské poistenie (zabezpečenie)	Zákon č. 54 /1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov	rozhodovanie v dávkových veciach nemocenského poistenia (zabezpečenia) s výnimkou rozhodovania o vrátení preplatkov na dávke neprávom vyplatenej
Obrana štátu	Zákon č. 92/1949 Zb. branný zákon - v úplnom znení č. 309/1990 Zb. § 4 a naši.	rozhodnutia v záležitosti brannej povinnosti občanov
	Zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb. § 5	povolenie na uzavretie alebo zmenu zmluvy týkajúcej sa založenia podniku so zahraničnou majetkovou účasťou
Odpadové hospodárstvo	Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona NR SR č. 255/1993 Z. z.
	§ 3 ods. 4	súhlas na dovoz
	§ 4 ods. 1 písm. e), f), g)	vývoz a tranzitnú prepravu odpadov
	§ 15	ustanovenie osobitných podmienok
Ochrana odrôd rastlín a plemien zvierat	Zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat § 21	udelenie šľachtiteľského osvedčenia
Ochrana ovzdušia	Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení zákona č. 218/1992 Zb.
	§ 12 ods. 2 písm. a)	rozhodnutie o obmedzení alebo zastavení prevádzky veľkého alebo stredného zdroja znečisťovania, ak tento zdroj pri vážnom a bezprostrednom ohrození alebo poškodení kvality ovzdušia nesplní povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. h)
Ochrana poľnohospodárskej výroby	Zákon č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby
	§ 5	povolenie odrôd
	§ 12	uznanie odrôd, chmeľníc, semenných ovocných stromov, materských ovocných rezbových stromov a kríkov
	§ 27	povolenie prostriedkov na ochranu rastlín
	SNR č. 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat
	§ 6	povoľovanie plemien hospodárskych zvierat
Plynárenstvo	Zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) § 5 § 7	súhlas so zriadením zariadení pre výrobu vyhrievacích plynov súhlas so zrušením zariadení pre výrobu vyhrievacích plynov a plynovodnej siete
Požiarna ochrana	Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane
	§ 36 ods. 1 písm. a)	rozhodnutie o vylúčení veci z používania v prípade, že vyvoláva bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru
	§ 36 ods. 1 písm. b)	rozhodnutie o zastavení prevádzky
Priemyselné vlastníctvo (vynálezy a priemyselné vzory)	Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch § 34 a 52	zamietnutie prihlášky vynálezu a priemyselného vzoru
Priemyselné vlastníctvo (ochranné známky)	Zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach § 12	zamietnutie prihlášky
Priemyselné vlastníctvo (ochrana označenia pôvodu)	Zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označenia pôvodu výrobkov § 7	zamietnutie prihlášky
Cestná doprava	Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb. § 3 ods. 3 písm. c)	rozhodnutie o zaraďovaní novovybudovaných ciest do cestnej siete, o ich preraďovaní, príp. vyraďovaní z tejto siete, ako aj o preraďovaní miestnych komunikácií a účelových komunikácií do tejto siete
	Vyhláška FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) § 10 ods. 3 písm. c)	rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke pri cestách II. a III. triedy a miestnych komunikácií
Rodičovský príspevok	Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku	okrem rozhodnutí preskúmateľných podlá § 250l všetky ďalšie rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí o nepriznaní príspevku a o zastavení jeho výplaty
Sociálne zabezpečenie	Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov	okrem rozhodnutí preskúmateľných podlá § 250l všetky ďalšie rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí o zaopatrovacom príspevku
	Vyhláška č. 76/1957 Ú. l. v znení vyhlášky č. 268/1990 Zb., vyhláška č. 183/1991 Zb.	rozhodnutie o invalidite (čiastočnej invalidite)
Štátne tajomstvo	Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb. § 21	rozhodnutie o zákaze fotografovania a filmovania
Stavebný poriadok	Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. § 32 písm. a), c) a d)	územné rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, o stavebnej uzávere a umiestnení stavby s výnimkou jednoduchých stavieb podľa § 2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov
	§ 91	rozhodnutie o príkaze na odstránenie stavby, ak sú bezprostredne ohrozené životy osôb a ak nemožno stavbu zachovať
	§ 94	nariadenie vykonania neodkladných zabezpečovacích prác vlastníkovi stavby, ktorá ohrozuje svojím stavom život alebo zdravie osôb, príp. značné národohospodárske alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť
	§ 96 ods. 1 a 2	nariadenie vypratania stavby, ktorá je v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb
Školstvo	Zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, § 3 ods. 3 a 4	rozhodnutia riaditeľa školy (školského zariadenia) robené na základe odborných posudkov alebo kapacitných možností
	§ 5 ods. 3	rozhodnutie školskej správy o odvolaniach proti rozhodnutiu riaditeľa podľa § 3 ods. 3 a 4
	Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách § 18 ods. 2	rozhodnutie rektora (pri vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, akademického senátu) vysokej školy o odvolaní do rozhodnutia dekana v otázkach prijatia alebo neprijatia na štúdium na vysokej škole
Telekomunikácie	Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách § 4	rozhodnutie o povolení zriadiť a prevádzkovať telekomunikačné zariadenia mimo jednotnej telekomunikačnej siete
	§ 6 ods. 3	rozhodnutie o povolení na zriaďovanie a prevádzkovanie telekomunikačných zariadení mimo jednotnej telekomunikačnej siete, ak sa majú zariadenia pripojiť na jednotnú telekomunikačnú sieť
Veterinárna starostlivosť	Zákon č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239 /1991 Zb. § 23	mimoriadne veterinárne opatrenia
Vodné hospodárstvo	Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách
	§ 8	rozhodnutia o povoleniach na nakladanie s vodami
	§ 9	rozhodnutia o povoleniach na zriadenie vodohospodárskeho diela
	§ 19	rozhodnutia o určení ochranných pásiem
Zahraničný obchod	Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č. 113/1990 Zb. § 19 ods. 1 písm. i)	udeľovanie, zmeny a odnímanie povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti predaja za devízové prostriedky
	§ 54	povolenie na vývoz alebo dovoz vecí (tzv. neobchodný vývoz alebo dovoz)
Zdravotníctvo	Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu	rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Poznámky pod čiarou

§ 7 ods. 4 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach.

§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 591 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 601 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 638 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 673 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 682 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 692 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 700 a nasl. Obchodného zákonníka.

10)

§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka.

11)

§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka.

12)

§ 720 a nasl. Obchodného zákonníka.

13)

§ 725 a nasl. Obchodného zákonníka.

14)

Zákon č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže.

15)

§ 44 a nasl. Obchodného zákonníka.

16)

§ 8 a nasl. Obchodného zákonníka.

17)

Zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach.

18)

Zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov.

19)

§ 90 Obchodného zákonníka.

20)

§ 148 ods. 1 Obchodného zákonníka.

21)

§ 152 Obchodného zákonníka.

22)

§ 231 ods. 4 Obchodného zákonníka.

23)

§ 20 – 23 zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.

24)

§ 37 ods. 1 a 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

25)

§ 68 ods. 3 Obchodného zákonníka.

26)

§ 71 ods. 2 Obchodného zákonníka.

27)

§ 71 ods. 3 Obchodného zákonníka.

28)

§ 75 ods. 5 Obchodného zákonníka.

29)

§ 71 ods. 1 Obchodného zákonníka.

30)

§ 71 ods. 4 Obchodného zákonníka.

31)

§ 257 ods. 1 Obchodného zákonníka.

32)

§ 259 ods. 4 Obchodného zákonníka.

33)

Zákon ČNR č. 209/1990 Zb. o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej.
Zákon SNR č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.

34)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 270/1990 Zb. o odmenách advokátov a komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky č. 573/1990 Zb.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb.

35)

V súčasnosti ide najmä o tieto prípady:
§ 57b ods. 1 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 180/1990 Zb., ak ide o rozhodnutie o povinnosti zamestnanca alebo iného príjemcu peňažnej dávky nemocenského poistenia alebo prídavkov na deti vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu v iných než dávkových veciach nemocenského poistenia,
§ 122 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení zákona č. 180/1990 Zb., ak ide o rozhodnutie o povinnosti príjemcu dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu v iných než dávkových veciach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa,
§ 112 ods. 3 zákona č. 44/1974 Zb. colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb. a zákona č. 5/1991 Zb..
§ 7, 8 a § 61 ods. 2 zákona č. 147/1983 Zb. o zbraniach a strelive v znení zákona č. 49/1990 Zb.,
§ 122 a 145a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb. a zákona č. 180/1990 Zb., ak ide o rozhodnutie o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 – 7, písm. b) a c) citovaného zákona,
§ 9 ods. 4 a 7 zákona ČNR č. 37/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami,
§ 8 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov,
§ 11 ods. 3 a § 13 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve,
§ 28 ods. 3 zákona ČNR č. 128/1990 Zb. o advokácii,
§ 27 ods. 3 zákona SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii,
§ 28 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách,
§ 25 zákona ČNR č. 209/1990 Zb. o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej,
§ 11 ods. 2 zákona č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku, ak ide o rozhodnutie vrátiť preplatok,
§ 28 zákona SNR č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch,
§ 9 ods. 3 a 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,
§ 18 ods. 1 zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky,
§ 17 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností,
§ 34 zákona č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch,
§ 8 ods. 5 zákona č. 424/1991 Zb.

36)

§ 5 zákona č. 526/1990 Zb. o cenách.