Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách

Vyhláška upravuje sústavu študijných a učebných odborov v stredných školách, zriaďovanie a zrušovanie gymnázií, stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť (ďalej len „stredné školy“), typy stredných odborných škôl, plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách, rozsah, podmienky, dĺžku a priebeh štúdia v stredných školách, pravidlá správania žiakov, ich hodnotenie a klasifikáciu, dĺžku a organizáciu štúdia popri zamestnaní, štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov, pomaturitné štúdium a nadstavbové štúdium.

Stredné školy sú gymnáziá, stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Poskytujú výchovu a vzdelávanie v študijných a učebných odboroch uvedených v prílohe tejto vyhlášky.

Ustanovujú sa tieto typy stredných odborných škôl: stredná priemyselná škola, stredná geodetická škola, stredná poľnohospodárska škola, stredná lesnícka škola, stredná záhradnícka škola, stredná vinársko-ovocinárska škola, stredná zdravotnícka škola, obchodná škola, obchodná akadémia, hotelová akadémia, sociálnoprávna akadémia, škola knihovníckych a informačných štúdií, stredná pedagogická škola, pedagogická a sociálna akadémia, pedagogická a kultúrna akadémia, stredná veterinárna škola, stredná škola podnikania, dievčenská odborná škola, škola úžitkového výtvarníctva, konzervatórium, tanečné konzervatórium, stredná umelecká škola a odborná škola.

Sústava študijných odborov a učebných odborov (ďalej len „sústava odborov") na stredných školách sa ustanovuje podľa jednotlivých druhov stredných škôl.¹) Sústava odborov určuje nadväznosť študijných odborov a učebných odborov na predchádzajúce študijné odbory a učebné odbory, nadväznosť študijných odborov a učebných odborov na prijímanie na nadstavbové štúdium na stredných školách a najvyšší počet žiakov v skupine na jedného majstra odbornej výchovy.

Sústava odborov sa člení na skupiny študijných odborov alebo skupiny učebných odborov. Skupina študijných odborov alebo skupina učebných odborov obsahuje príbuzné študijné odbory alebo príbuzné učebné odbory. Dĺžka štúdia v jednotlivých študijných odboroch alebo učebných odboroch sa uvádza v prílohe a v učebných plánoch.^1a) Študijný odbor alebo učebný odbor možno členiť na zamerania.

Súčasťou sústavy odborov na stredných školách je aj experimentálne overovanie riadenia, organizácie, obsahu a výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v nových študijných odboroch a učebných odboroch,^1b) ktoré sa každý rok zverejňujú.^1c)

Sústava odborov je v súlade s Klasifikáciou zamestnaní^1d) a v súlade s Klasifikáciou odborov vzdelania.^1e)

Stredné školy sa zriaďujú a zrušujú podľa siete ustanovenej Ministerstvom školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva),^1f) ak ide o stredné zdravotnícke školy, Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).²)

Na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov môžu zriaďovatelia zriaďovať školy poskytujúce výchovu a vzdelávanie, ktoré sa inak poskytuje od 5. ročníka základnej školy a v strednej škole.

Školské priestory, učebné a ďalšie zariadenia strednej školy sa vybavujú podľa technických a hygienických noriem. Ak škola nemá potrebné učebné a ďalšie zariadenia, riaditeľ školy zabezpečí ich prenájom od iných organizácií.

Riaditeľ strednej školy môže priestory a vybavenie školy prenajať iným organizáciám na činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie.

V stredných školách sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom najmenej 17 a najviac 34 žiakov. Riaditeľ školy môže zo závažných dôvodov, po vyjadrení rady školy zvýšiť počet žiakov v triede nad 34, najviac 38 žiakov. Počet žiakov nad 34 nemožno zvýšiť v prijímacom konaní. Triedy sa označujú arabskými číslicami a veľkými písmenami. Triedy gymnázií s dĺžkou štúdia viac ako štyri roky sa môžu označovať tiež tradičnými latinskými názvami a veľkými písmenami. Počty žiakov v triedach športovej školy upravujú osobitné predpisy³). V školách na národnostne zmiešaných územiach môže zriaďovateľ na žiadosť riaditeľa školy výnimočne povoliť aj zriadenie triedy s menším počtom žiakov ako 17, nie však menším ako 12. Do triedy možno zaradiť aj zdravotne postihnutých žiakov, ak ich postihnutie nie je kontraindikáciou na prijatie do príslušného študijného alebo učebného odboru. Za každého zdravotne postihnutého žiaka sa môže znížiť maximálny počet žiakov v triede o troch.

V stredných odborných učilištiach sa zriaďujú triedy denného štúdia pri celkovom počte žiakov v triede podľa odseku 1, spoločné triedy denného štúdia pre niekoľko príbuzných študijných alebo učebných odborov, ak na vyučovanie odlišných odborných predmetov možno zriadiť skupinu aspoň 10 žiakov toho istého študijného alebo učebného odboru. Pri početne málo zastúpených študijných odboroch a učebných odboroch a v odboroch, kde sa nezíska plánovaný počet žiakov, môže zriaďovateľ povoliť zriadenie skupiny s menej ako 10 žiakmi alebo takúto skupinu ponechať pri dodržaní celkového počtu žiakov v triede podľa odseku 1, ak nemožno vyučovanie zabezpečiť iným vhodným spôsobom.

Ak klesne počet žiakov pod 15, v školách na národnostne zmiešaných územiach pod 10 žiakov, trieda sa na konci školského roku zruší.

V štúdiu popri zamestnaní sa zriaďujú triedy s počtom najmenej 15 a najviac 30 študujúcich. Ak klesne počet žiakov pod 10, trieda sa na konci školského roku zruší a študujúci sa preradia do inej triedy štúdia popri zamestnaní alebo do inej strednej školy, prípadne sa im umožní dokončiť štúdium externe; ak počet študujúcich neklesne pod 10, môže sa trieda ponechať po celý čas štúdia. Zriaďovateľ môže v osobitne odôvodnených prípadoch, najmä v posledných ročníkoch, ponechať triedy s najmenej 8 študujúcimi. Zmeny v počte tried sa uskutočňujú k začiatku školského roku.

V stredných odborných učilištiach sa môžu zriaďovať spoločné triedy štúdia popri zamestnaní aj pre 2 – 3 rozdielne študijné alebo učebné odbory, ak na vyučovanie odborných predmetov možno zriadiť 2 – 3 oddelenia s najmenej 8 študujúcimi v každom oddelení, pri dodržaní celkového počtu študujúcich v triede podľa odseku 1. Vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov je spoločné.

Trieda externého štúdia sa môže zriadiť pre najmenej 15 študujúcich.

V strednej škole, kde sú zriadené aspoň dve triedy diaľkového štúdia s aspoň 40 študujúcimi, môže zriadiť riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa konzultačné stredisko.

Na vybraných stredných školách možno zriaďovať špeciálne triedy pre zrakovo, sluchovo a telesne postihnutých žiakov. Prijímanie žiakov, počty žiakov v triede a organizácia výchovnovzdelávacej činnosti sa riadi osobitným predpisom.⁴)

Názov strednej školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a úradného názvu sídla školy, vrátane názvu ulice a čísla hlavnej budovy. Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže škole na základe jej žiadosti výnimočne povoliť používanie jej historického názvu. Ak bol strednej škole udelený čestný názov, je súčasťou názvu školy. Názov školy musí byť zhodný s názvom školy uvedeným v sieti škôl.

Stredná škola, ktorá popri triedach s vyučovacím jazykom slovenským má aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským alebo ukrajinským, má vo svojom názve druh alebo typ školy uvedený v slovenskom a maďarskom jazyku, alebo v slovenskom a ukrajinskom jazyku.

Ak škola má iba triedy s vyučovacím jazykom maďarským alebo ukrajinským, je v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a typ školy sa uvádza v slovenskom a maďarskom jazyku, alebo v slovenskom a ukrajinskom jazyku. Sídlo školy sa uvádza iba v slovenskom jazyku.

Názov strediska praktického vyučovania sa skladá z označenia strediska a úradného názvu jeho sídla vrátane názvu ulice a čísla hlavnej budovy.

Strednú školu riadi riaditeľ školy⁵). Riaditeľ strednej školy zodpovedá za pedagogickú a odbornú úroveň výchovno-vzdelávacej práce, za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, za hospodárenie školy a za plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Stredisko praktického vyučovania riadi jeho vedúci. Vedúceho strediska praktického vyučovania vymenúva a odvoláva zriaďovateľ⁵). Vedúci strediska praktického vyučovania zodpovedá za pedagogickú a odbornú úroveň výchovno-vzdelávacej práce a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, za hospodárenie strediska a za plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Riaditeľ strednej školy môže podľa druhu, typu a veľkosti školy po vyjadrení rady školy⁶) vymenúvať a odvolávať

Nepedagogické činnosti na stredných školách môže v prípade, ak riaditeľ strednej školy nevymenuje zástupcu pre technicko-ekonomické činnosti, zabezpečovať technicko-hospodársky pracovník. Tieto nepedagogické činnosti môžu podľa potreby zabezpečovať na základe dohody aj iné právnické alebo fyzické osoby.

Činnosti súvisiace s materiálnou a organizačnou prípravou na demonštračné vyučovanie môže vykonávať asistent.

Riaditeľ strednej školy ustanovuje triednych učiteľov, výchovného poradcu a vedúcich metodických útvarov alebo predmetových komisií.

Riaditeľ strednej školy zriaďuje svoje poradné orgány, ktorými sú pedagogická rada, poradný zbor, metodické útvary, predmetové komisie; môže zriadiť aj ďalšie poradné orgány podľa potrieb a podmienok školy. V stredných odborných učilištiach umeleckoremeselných, školách úžitkového výtvarníctva, stredných umeleckých školách, konzervatóriách a tanečných konzervatóriách (ďalej len „umelecké školy“) zriaďuje aj umeleckú radu.

Riaditeľ strednej školy umožňuje zriadenie a činnosť žiackej rady.

Riaditeľ strednej školy vydáva po prerokovaní s radou školy vnútorný poriadok školy.

Žiak je povinný dochádzať do strednej školy pravidelne a včas podľa rozvrhu hodín a zúčastňovať sa na vyučovaní všetkých povinných a voliteľných vyučovacích predmetov, ktoré si zvolil (ďalej len „povinné predmety“), a nepovinných vyučovacích predmetov, ktoré si zvolil.

Ak sa neplnoletý žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní pre dôvody vopred známe, požiada rodič alebo iný zákonný zástupca žiaka (ďalej len „zákonný zástupca“) triedneho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy o uvoľnenie z vyučovania; ak je žiak ubytovaný v domove mládeže, upovedomí o tom vychovávateľa.

Ak sa neplnoletý žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní pre nepredvídaný dôvod, je zákonný zástupca, prípadne vychovávateľ povinný najneskôr do dvoch dní oznámiť triednemu učiteľovi alebo majstrovi odbornej výchovy dôvod neprítomnosti. Zákonný zástupca žiaka ubytovaného v domove mládeže oznámi dôvod neprítomnosti aj vychovávateľovi. Pri návrate na vyučovanie je neplnoletý žiak povinný predložiť triednemu učiteľovi alebo majstrovi odbornej výchovy ospravedlnenie podpísané zákonným zástupcom alebo jeho vychovávateľom. Ak neprítomnosť žiaka pre chorobu trvá dlhšie ako 5 vyučovacích dní, predloží žiak potvrdenie lekára.

Neprítomnosť žiačky pre tehotenstvo a materstvo sa ospravedlňuje rovnako ako neprítomnosť pre chorobu.

Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám, spôsobom uvedeným v odsekoch 2 až 4.

Triedny učiteľ alebo majster odbornej výchovy ospravedlní neprítomnosť žiaka na vyučovaní na základe ospravedlnenia podpísaného zákonným zástupcom, vychovávateľom alebo lekárom. Ak sa neprítomnosť žiaka pre chorobu opakuje častejšie, môže triedny učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyžadovať potvrdenie lekára aj za kratšie obdobie.

Riaditeľ strednej školy môže uvoľniť žiaka z vyučovania povinného predmetu alebo od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorých predmetov na základe vyjadrenia príslušného lekára, a ak ide o žiaka so zmenenou pracovnou schopnosťou, na základe vyjadrenia posudkového lekára sociálneho, zabezpečenia. Pri uvoľňovaní od vyučovania telesnej výchovy sa postupuje podľa osobitných predpisov.

Žiaka nemožno uvoľniť na celý školský rok alebo jeho prevažnú časť od vyučovania povinných predmetov, ktoré majú rozhodujúci význam pre odborné zameranie absolventa. Predmety určuje riaditeľ strednej školy.

Ak to dovoľuje charakter učiva, riaditeľ strednej školy umožní žiačke z dôvodu tehotenstva alebo materstva prípravu a vykonanie skúšok, v určených termínoch, ak je neplnoletá, so súhlasom jej zákonného zástupcu. Žiačka môže dochádzať len na vyučovanie predmetov obsahujúcich činnosti, ktoré jej osobitné predpisy⁸) nezakazujú.

V osobitných prípadoch, ak to dovoľuje charakter učiva, umožní riaditeľ strednej školy na žiadosť žiaka, ak nie je plnoletý so súhlasom zákonného zástupcu, a po odporúčaní príslušného lekára zdravotne postihnutému alebo dlhodobo chorému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok v určených termínoch.

Riaditeľ strednej školy umožní na žiadosť žiaka, a ak ide o neplnoletého so súhlasom zákonného zástupcu, mimoriadne nadanému a talentovanému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok podľa individuálneho študijného plánu.

Riaditeľ strednej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade a po porovnaní učebných plánov povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí. Štúdium v zahraničí môže povoliť aj opakovane, ale vždy len po úspešnom ukončení ročníka. V prípade potreby uloží žiakovi povinnosť vykonať rozdielové skúšky najviac z troch predmetov, pričom rozdielová skúška z vyučovacieho jazyka je povinná.

Prestup na inú strednú školu,⁹) na ten istý alebo iný študijný alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, na ktorú sa žiak hlási. Ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa, prestup prerokuje riaditeľ školy s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje. Ak v dôsledku prestupu na inú školu má dôjsť k zmene tejto organizácie, prestup žiaka povolí až po dohode s organizáciou, pre ktorú sa žiak má pripravovať.

Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru strednej školy⁹) povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku, u žiaka stredného odborného učilišťa po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa pripravuje. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Obsah, rozsah a termín rozdielovej skúšky určí riaditeľ strednej školy.

Zmena študijného odboru alebo učebného odboru a prestup na inú strednú školu sa povoľuje na žiadosť žiaka po vyjadrení zákonného zástupcu.

Riaditeľ strednej školy môže prerušiť štúdium žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, a to až na tri roky.¹⁰) Po uplynutí času prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené. Ak bolo štúdium prerušené po úspešnom ukončení ročníka, nastúpi žiak po uplynutí času prerušenia štúdia do nasledujúceho ročníka. Ak čas prerušenia štúdia uplynul v priebehu školského roka, riaditeľ strednej školy umožní žiakovi dodatočne vykonať skúšky za príslušné obdobie.

Riaditeľ strednej školy je povinný prerušiť štúdium žiačke pre tehotenstvo a materstvo, ak praktické vyučovanie obsahuje činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode podľa osobitných predpisov⁸) alebo ak praktické vyučovanie podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo žiačky.

Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže sa na žiadosť žiaka prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím určeného času prerušenia.

K prerušeniu štúdia alebo k ukončeniu prerušenia štúdia pred uplynutím určeného času sa k žiadosti neplnoletého žiaka vyjadruje jeho zákonný zástupca.

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

Ak žiak v niektorom školskom roku neprospel a nevykonal úspešne opravnú skúšku, riaditeľ strednej školy môže na jeho žiadosť povoliť opakovať ročník; k žiadosti neplnoletého žiaka sa vyjadruje jeho zákonný zástupca.

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak neplnoletý, s vyjadrením jeho zákonného zástupcu.

Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom nasledujúcim po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia. Ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa, informuje riaditeľ stredného odborného učilišťa o zanechaní štúdia organizáciu, pre ktorú sa žiak pripravuje.

Ak sa žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, nezúčastní na vyučovaní v trvaní najmenej 5 vyučovacích dní a jeho neúčasť na vyučovaní nie je ospravedlnená, riaditeľ strednej školy písomne vyzve žiaka, a ak je neplnoletý, zákonného zástupcu, aby v určenej lehote doložil dôvod svojej (žiakovej) neprítomnosti; súčasne upozorní, že v opačnom prípade sa žiak bude posudzovať tak, ako by štúdium zanechal. Ak do 10 dní od doručenia výzvy žiak do strednej školy nenastúpi, alebo nie je doložený dôvod jeho neprítomnosti v škole, posudzuje sa tak, akoby štúdium zanechal prvým dňom po uplynutí lehoty určenej riaditeľom strednej školy na ospravedlnenie; týmto dňom prestáva byť žiakom školy.

Žiaci majú tieto povinnosti:

Žiakom je zakázané:

Výchovnými opatreniami sú pochvaly a iné ocenenia a opatrenia na posilnenie disciplíny žiakov.

Pochvalu alebo iné ocenenie udeľuje žiakom triedny učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, vedúci strediska praktického vyučovania, riaditeľ strednej školy alebo zriaďovateľ; môže ich udeliť aj iná organizácia alebo orgán. Pochvala sa udeľuje spravidla na zhromaždení triedy alebo školy.

Žiakom možno podľa závažnosti previnenia uložiť niektoré z týchto opatrení:

Výchovné opatrenia uvedené v odseku 3 sa môžu ukladať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o previnení žiaka dozvedel príslušný pedagogický zamestnanec školy, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď sa žiak previnenia dopustil.

V rozhodnutí o podmienečnom vylúčení zo štúdia určí riaditeľ strednej školy skúšobnú lehotu, a to najdlhšie na jeden rok. Ak sa podmienečne vylúčený žiak v skúšobnej lehote osvedčil, upustí sa od vylúčenia. Ak sa žiak v tejto lehote dopustí ďalšieho závažného previnenia, riaditeľ strednej školy žiaka vylúči zo štúdia.

Výchovné opatrenia udelené neplnoletým žiakom oznámi riaditeľ školy ich zákonným zástupcom. U žiaka stredného odborného učilišťa, riaditeľ informuje o vylúčení žiaka zo štúdia organizáciu, pre ktorú sa žiak pripravuje.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v učebných plánoch.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,

4 – neuspokojivé.

Riaditeľ strednej školy zabezpečuje, aby sa o prospechu a správaní neplnoletého žiaka mohol priebežne informovať jeho zákonný zástupca.

Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ strednej školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby klasifikácia mohla byť ukončená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom strednej školy.

Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci prvého a druhého polroka, môže do troch dní odo dňa, odkedy sa dozvedel o jej výsledku, požiadať riaditeľa strednej školy o komisionálne skúšanie; ak je vyučujúcim riaditeľ strednej školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu už komisionálne skúšaný. Riaditeľ strednej školy môže nariadiť komisionálne preskúšanie žiaka na vlastný podnet.

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku sa vyjadruje takto:

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný prospech z povinných predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom predmete nemá prospech horší ako dobrý, priemerný prospech z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel, ak nemá nedostatočný prospech ani v jednom povinnom predmete.

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného predmetu aj po opravnej skúške nedostatočný prospech.

Žiak, ktorý má na konci druhého polroku nedostatočný prospech najviac z dvoch povinných predmetov, môže so súhlasom riaditeľa strednej školy robiť z týchto predmetov opravnú skúšku.

Opravnú skúšku môže robiť aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby opravné skúšky

Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, klasifikuje sa z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal robiť opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.

Žiak sa klasifikuje na základe výsledkov komisionálej skúšky v týchto prípadoch:

Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej 3-členná. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ strednej školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý má aprobáciu pre ten alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky; tento výsledok je pre klasifikáciu žiaka konečný.

Stredné školy vo svojej výchovnovzdelávacej činnosti zabezpečujú teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania diferencovane, podľa jednotlivých druhov stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov.

Teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie sa uskutočňujú podľa schválených učebných plánov a učebných osnov. Vyučovací predmet môže mať teoretický, praktický alebo kombinovaný charakter a jemu zodpovedajúce formy vyučovania. Teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie môže prebiehať súbežne, striedavo alebo cyklicky.

Riaditeľ strednej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy upravovať počty vyučovacích hodín v jednotlivých predmetoch a ich obsah v rozsahu určenom v učebnom pláne.

Riaditeľ strednej školy môže v súlade s požiadavkami praxe alebo územného celku navrhnúť a so súhlasom ministerstva školstva zaviesť nový študijný alebo učebný odbor (okrem odborov uvedených v prílohe A, B, C, D, E, F), alebo učebné zameranie alebo jednotlivé vyučovacie predmety; ak ide o stredné odborné učilište návrh prerokuje aj s príslušným orgánom.¹¹)

Riaditeľ strednej školy zabezpečí na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie v súlade s učebným plánom delenie tried na skupiny (na umeleckých školách aj v oddeleniach), pričom počet skupín (oddelení) a počet žiakov v skupine určuje podľa charakteru vyučovaného predmetu a podmienok školy a podľa požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v týchto hlavných formách: odborný výcvik, cvičenie, prax (učebná prax, odborná prax a umelecká prax).

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách, v školských zariadeniach, v orgánoch, organizáciách, v iných zariadeniach a na pracoviskách praktického vyučovania.

Ak sa praktické vyučovanie žiakov bude uskutočňovať v orgánoch, organizáciách alebo u občanov, riaditeľ školy uzavrie s nimi dohodu, ktorá obsahuje najmä

Žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí pri praktickom vyučovaní vykonávajú produktívnu prácu, patrí odmena ako žiakom stredných odborných učilíšť.

Ak niektoré z činností podľa odseku 1 zabezpečuje stredná škola mimo svojho sídla, zriadi riaditeľ strednej školy odlúčené pracovisko ako organizačnú súčasť školy. Odlúčené pracovisko riadi jeho vedúci, ktorého do funkcie vymenúva riaditeľ školy. Odlúčené pracovisko teoretického vyučovania do počtu 7 tried riadi vedúci učiteľ. Odlúčené pracovisko praktického vyučovania do počtu štyroch majstrov odbornej výchovy riadi hlavný majster odbornej výchovy.

Orgány, organizácie a občania (ďalej len „organizácia“), u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie, sú povinné pre praktické vyučovanie utvárať potrebné podmienky, bezplatne poskytovať učebné pomôcky a uhrádzať osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním.

Organizácie uvoľňujú pre praktické vyučovanie osvedčených a odborne vyspelých zamestnancov (ďalej len „inštruktori“).

Pri praktickom vyučovaní organizácia poskytuje, prípadne zabezpečuje žiakom závodné stravovanie za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom.

Žiakom, ktorí sa zúčastňujú na praktickom vyučovaní a praktickej časti maturitnej skúšky mimo sídla školy, uhrádza sa cestovné do miesta konania a späť z prostriedkov školy. Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej vozňovej triede alebo za autobus.

Odborný výcvik sa uskutočňuje cvičnou a produktívnou prácou spočívajúcou v zhotovovaní výrobkov, výkonom služieb alebo výkonom prác, ktoré majú materiálnu hodnotu.

Odborný výcvik vyučuje majster odbornej výchovy v skupinách. Vyučuje sa na stredných odborných učilištiach, na strediskách praktického vyučovania alebo na prevádzkových pracoviskách organizácií schválených riaditeľom stredného odborného učilišťa alebo vedúcim strediska praktického vyučovania. Na pracoviskách organizácií, prípadne i na pracoviskách stredných odborných učilíšť alebo stredísk praktického vyučovania sa precvičovanie zručností žiakov môže vykonávať pod vedením a dozorom inštruktorov. Pedagogickú činnosť inštruktora riadi a kontroluje majster odbornej výchovy, ktorý vyučuje príslušnú skupinu žiakov. Inštruktor vedie najviac troch žiakov.

Najvyšší počet žiakov v skupine na jedného majstra odbornej výchovy v strednom odbornom učilišti alebo v stredisku praktického vyučovania je uvedený v oddiele A, E a F prílohy. Ak sa odborný výcvik vykonáva na pracoviskách pod vedením a dozorom inštruktorov, môže riaditeľ stredného odborného učilišťa alebo vedúci strediska praktického vyučovania podľa charakteru učebného alebo študijného odboru a rozmiestnenia pracovísk určiť na jedného majstra odbornej výchovy až 40 žiakov.

Ak to určuje učebný plán študijného a učebného odboru, žiaci absolvujú časť odborného výcviku počas letných prázdnin.

Cvičenia sa konajú ako súčasť vyučovacích predmetov alebo ako samostatné vyučovacie predmety, na ktorých si žiaci overujú a prehlbujú teoretické poznatky, nacvičujú a získavajú zručnosti pri technologických, technických, ekonomických, grafických a iných činnostiach, v stredných zdravotníckych školách aj pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Prax žiakov gymnázií a stredných odborných škôl sa uskutočňuje podľa učebných plánov a učebných osnov ako samostatný predmet alebo ako súvislá odborná alebo umelecká prax.

Pri praxi žiaci získavajú základné zručnosti a návyky v odbore svojej prípravy.

Ak to určuje učebný plán študijného odboru, žiaci absolvujú časť praxe počas letných prázdnin.

Výchova v čase mimo vyučovania v stredných školách poskytuje žiakom aktívny oddych a využitie voľného času, rozvíja ich schopnosti, nadanie a záujmy, upevňuje ich zdravie, vedie ich k účasti na spoločenskom živote primerane ich veku, pomáha im pri príprave na vyučovanie a pri voľbe povolania.

K starostlivosti o žiakov v čase mimo vyučovania patrí ubytovanie, stravovanie a utváranie podmienok pre prípravu žiakov na vyučovanie; poskytuje sa žiakom ubytovaným v domovoch mládeže.

Výchovu mimo vyučovania v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania zabezpečujú vychovávatelia a inštruktori telesnej výchovy. Ich počet sa ustanovuje takto:

Vyučovacia hodina teoretických predmetov, cvičení a praxe trvá 45 minút; ak sa cvičenie alebo prax uskutočňuje v iných ako školských zariadeniach s výnimkou cvičení v zdravotníckych zariadeniach, trvá 60 minút.

Spravidla po tretej vyučovacej hodine je dvadsaťminútová prestávka. Medzi ostatnými vyučovacími hodinami sú desaťminútové prestávky. Ak vyučovanie žiakov tej istej triedy pokračuje aj popoludní, je medzi dopoludňajším a popoludňajším vyučovaním prestávka najmenej 45 minút. V odôvodnených prípadoch môže výnimočne riaditeľ strednej školy zaviesť maximálne dve päťminútové prestávky pri zachovaní jednej dvadsaťminútovej prestávky. Medzi vyučovacími hodinami 2-3 hodinových laboratórnych prác nemusí byť prestávka.

Vyučovacie hodiny cvičení alebo praxe a hlavných odborných predmetov sa podľa povahy a časovej náročnosti vyučovania spájajú v stredných poľnohospodárskych školách až do 6 hodinových celkov, v stredných zdravotníckych školách sa vyučovacie hodiny cvičení z odborných vyučovacích predmetov uskutočňovaných spravidla v zdravotníckych zariadeniach môžu spájať najviac do 7 hodinových celkov. Ak sa cvičenia alebo učebná prax uskutočňujú v školských zariadeniach alebo v prevádzkach organizácií, majú žiaci rovnaké prestávky ako zamestnanci týchto školských zariadení alebo organizácií.

Dopoludňajšie vyučovanie začína najskôr o 7.00 hodine, spravidla však o 8.00 hodine. Popoludňajšie vyučovanie žiakov mladších ako osemnásťročných sa končí spravidla do 18. hodiny, najneskôr do 20. hodiny. Teoretické vyučovanie v stredných odborných učilištiach s dvojsmenným vyučovaním, v štúdiu popri zamestnaní a v kombinovanom štúdiu skončí najneskôr do dvadsiatej hodiny.

Žiak môže mať v jednom dni vrátane nepovinných učebných predmetov (okrem športovej prípravy) najviac osem vyučovacích hodín; bez poludňajšej prestávky môže mať šesť, výnimočne sedem vyučovacích hodín. V diaľkovom štúdiu môže mať študujúci v jednom dni najviac osem konzultačných hodín.

V odbornom výcviku žiakov stredných odborných učilíšť je vyučovacou jednotkou vyučovací deň, ktorý v prvom a druhom ročníku trvá najviac šesť hodín, v treťom ročníku študijných odborov trvá najviac sedem hodín, v posledných ročníkoch študijných odborov a učebných odborov s dĺžkou štúdia najmenej tri roky trvá najviac sedem hodín.

Vyučovacia hodina v odbornom výcviku trvá 60 minút. Vyučovací deň sa začína spravidla o siedmej hodine; u žiakov druhého ročníka môže začať najskôr o šiestej hodine a u žiakov vyšších ročníkov najskôr o piatej hodine. Vyučovací deň sa skončí najneskôr o dvadsiatej hodine, u žiakov tretích a štvrtých ročníkov sa môže skončiť o dvadsiatej druhej hodine. Riaditeľ stredného odborného učilišťa upraví rozvrh vyučovania tak, aby medzi jednotlivými vyučovacími dňami mali žiaci odpočinok aspoň 12 hodín.

Po dvoch hodinách odborného výcviku je najmenej desaťminútová prestávka alebo najneskôr po piatich hodinách tridsaťminútová prestávka. Žiaci, ktorí vykonávajú odborný výcvik v prevádzkach organizácií, vrátane prevádzok organizácií vyčlenených pre stredné odborné učilištia, majú prestávky zhodné s prestávkami zamestnancov organizácie. Dĺžka prestávok sa započítava do vyučovacieho dňa.

Ak sa prax žiakov gymnázií a stredných odborných škôl nekoná v školských dielňach a školských zariadeniach, vyučovacia hodina trvá 60 minút. Žiaci prvého a druhého ročníka môžu mať v jednom dni najviac šesť hodín praxe, žiaci vyšších ročníkov najviac sedem hodín. Dopoludňajšie vyučovanie žiakov 1. a 2. ročníka sa začína najskôr o šiestej hodine, žiakov vyšších ročníkov výnimočne aj skôr ako o šiestej hodine. U žiakov prvého a druhého ročníka sa zaraďuje po dvoch hodinách praxe desaťminútová, po troch hodinách praxe pätnásť až tridsaťminútová prestávka. U žiakov vyšších ročníkov sú prestávky zhodné s prestávkami pre zamestnancov organizácie, kde žiaci konajú odbornú prax. Dĺžka prestávok sa započítava do doby odbornej praxe v príslušnom dni.

Riaditeľ strednej školy a vedúci strediska praktického vyučovania upravujú po dohode s hygienikom podrobnejšiu organizáciu vyučovania vo vnútornom poriadku školy alebo strediska praktického vyučovania.

Exkurzie uvedené v základných pedagogických dokumentoch sú súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov v stredných školách.

Školské výlety sa môžu organizovať raz v školskom roku a trvajú najviac dva vyučovacie dni. Pre žiakov, ktorí sa výletu nezúčastnia, zabezpečí riaditeľ strednej školy náhradné vyučovanie.

Žiaci, ktorí v čase plnenia povinnej školskej dochádzky v stredných školách sa liečia dlhšie ako dva mesiace v zdravotníckych zariadeniach, sa zaraďujú do náhradného spôsobu vzdelávania.

Vyučovanie v zdravotníckych zariadeniach sa uskutočňuje vo všeobecnovzdelávacích predmetoch, prípadne aj odborných predmetoch v rozsahu 17 hodín týždenne; zabezpečujú ho učitelia stredných škôl, ktoré sú najbližšie k sídlu zdravotníckeho zariadenia.

Štúdium popri zamestnaní na stredných školách sa uskutočňuje v študijných a učebných odboroch uvedených v prílohe tejto vyhlášky; štúdium môžu absolvovať aj občania, ktorí nie sú v pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere.

Štúdium popri zamestnaní v stredných odborných učilištiach sa organizuje v študijných a učebných odboroch uvedených v oddieloch A, D a E prílohy tejto vyhlášky, pričom:

Štúdium popri zamestnaní v gymnáziách a stredných odborných školách v študijných odboroch ukončených maturitnou skúškou sa organizuje v študijných odboroch uvedených v oddiele B a C prílohy a trvá:

Štúdium absolvované v stredných školách sa započítava na účely ďalšieho štúdia popri zamestnaní v stredných školách podľa osobitných predpisov.¹⁵)

Štúdium popri zamestnaní v stredných školách sa organizuje ako štúdium večerné (smenové), diaľkové, externé alebo striedaním týchto spôsobov štúdia. V stredných školách možno štúdium popri zamestnaní kombinovať s denným štúdiom (kombinované štúdium).

Večerné štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí sa môžu pravidelne niekoľkokrát v týždni zúčastňovať na vyučovaní. Večerné štúdium sa tiež organizuje ako smenové, ak sa vyučovanie koná striedavo v dopoludňajších a popoludňajších hodinách.

Diaľkové štúdium sa organizuje spravidla raz týždenne v rozsahu 6-7 konzultačných hodín.

Externé štúdium je samostatné štúdium podľa študijného plánu, v ktorom sa študujúci podľa pokynov školy samostatne pripravujú na skúšky. Termíny skúšok určí riaditeľ strednej školy. Skúšky sa konajú v súlade s učebným plánom a učebnými osnovami platnými pre večerné alebo diaľkové štúdium, prípadne podľa učebného plánu a učebných osnov denného štúdia v odboroch, v ktorých večerné a diaľkové štúdium nie je zavedené. Ak to vyžaduje charakter vyučovacieho predmetu súčasťou skúšky je aj písomná alebo praktická časť. Externe možno študovať aj v stredných školách, v ktorých nie je zavedené štúdium popri zamestnaní, okrem študijných odborov „veterinárstvo" a „učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo" a študijných odborov skupín „zdravotníctvo" a „umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba. Stredná škola organizuje spravidla štyrikrát do roka konzultácie v dňoch, ktoré určí riaditeľ strednej školy. Dĺžka externého štúdia je určená učebným plánom večerného alebo denného štúdia. Podľa potreby môžu byť súčasťou externého štúdia sústredenia na absolvovanie predmetov praktického vyučovania podľa učebných osnov.

V kombinovanom štúdiu na stredných školách sa strieda denné štúdium so štúdiom popri zamestnaní. Denné štúdium môže trvať v jednom školskom roku najmenej jeden mesiac a najviac päť mesiacov.

Vedomosti, ktoré žiaci alebo iní občania získali samostatným štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov môžu preukázať vykonaním skúšky. Skúškou preukazujú vedomosti v rozsahu celého vyučovacieho predmetu za všetky ročníky štúdia. Skúšky sa môžu konať zo všetkých vyučovacích predmetov s výnimkou odborných predmetov v študijných odboroch uvedených v § 31 ods. 4. Ak súčasťou vyučovacieho predmetu sú aj cvičenia, koná ich študujúci v predpísanom rozsahu. Štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov sa občania môžu pripraviť aj na vykonanie maturitnej alebo záverečnej skúšky.

Na skúšku sa môže uchádzač prihlásiť kedykoľvek cez školský rok; súčasne preukáže, že získal vzdelanie, ktoré poskytovala základná škola, alebo základné vzdelanie, a oznámi vyučovací predmet, z ktorého chce skúšku vykonať.

Riaditeľ strednej školy písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr do troch týždňov po prijatí žiadosti, či môže skúšku z uvedeného vyučovacieho predmetu konať; súčasne mu oznámi termín skúšky, ktorý určí najneskôr do dvoch mesiacov po podaní žiadosti.

Pri skúške uchádzač preukáže svoju totožnosť. Skúška sa koná pred komisiou.

Ak to vyžaduje charakter vyučovacieho predmetu a súčasťou učebných osnov je aj písomná skúška alebo praktická skúška, uchádzač vykoná aj tieto skúšky.

O úspešne vykonanej skúške vydá škola vysvedčenie. Ak skúšaný neprospeje, môže skúšku opakovať najviac dvakrát v termínoch určených riaditeľom strednej školy.

Nadstavbové štúdium organizujú stredné školy v študijných odboroch určených pre absolventov, ktorí vykonali záverečnú skúšku alebo záverečnú učňovskú skúšku v učebných odboroch uvedených v časti I oddielu E prílohy a v študijných odboroch uvedených v oddiele C prílohy tejto vyhlášky. Štúdium je spravidla dvojročné a ukončuje sa maturitnou skúškou.

Pomaturitné štúdium sa organizuje ako štúdium

Nadstavbové a pomaturitné štúdium sa organizuje formou štúdia popri zamestnaní alebo ako denné štúdium alebo ako kombinované štúdium.

Na stredných školách v Slovenskej republike môžu študovať cudzinci, ak preukážu potrebné vedomosti z vyučovacieho jazyka a z ďalších predmetov určených riaditeľom školy; ich zaradením do triedy nemožno prekročiť povolený počet žiakov.

Riaditeľ školy môže vo výnimočnom prípade povoliť dochádzku do školy najviac na jeden rok aj cudzincovi, ktorý nepreukázal potrebné vedomosti z vyučovacieho jazyka.

Na strednom odbornom učilišti umeleckoremeselnom vyučovanie odborných predmetov sa uskutočňuje v skupinách s počtom 2 – 6 žiakov. Oddelenie tvoria skupiny príslušného učebného alebo študijného odboru všetkých ročníkov. Prácu oddelenia organizuje vedúci, ktorého vymenúva riaditeľ z pedagógov príslušného študijného alebo učebného odboru.

Pri celkovom hodnotení

Hlavný odborný predmet určí riaditeľ školy po porade s pedagogickou a umeleckou radou školy.

Na školách úžitkového výtvarníctva sa štvorročné štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Dlhšie štúdium ako štvorročné sa ukončuje absolutóriom, žiaci po skončení štvrtého ročníka vykonajú maturitnú skúšku.

Vyučovanie odborných predmetov sa uskutočňuje v skupinách s počtom 5 – 9 žiakov. Prácu v oddeleniach podľa študijných odborov organizuje vedúci oddelenia, ktorého vymenúva riaditeľ školy z pedagógov príslušného študijného odboru.

Pri celkovom hodnotení žiaka na konci prvého a druhého polroka sa postupuje podľa § 16 ods. 2 písm. c), d) a § 36 ods. 2.

Štúdium na konzervatóriu je spravidla šesťročné a ukončuje sa absolutóriom. Po ukončení štvrtého ročníka vykonajú žiaci maturitnú skúšku.

Konzervatórium pre odbor tanec (ďalej len „tanečné konzervatórium“) sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou, alebo ako internátna škola. Štúdium je osemročné a končí sa absolutóriom. Zároveň s absolutóriom vykoná žiak maturitnú skúšku.

V triede je spravidla 15 – 25 žiakov. Vyučovanie sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

Riaditeľ organizuje vyučovanie podľa potrieb umeleckej prípravy a najmä odbornej (umeleckej) a pedagogickej praxe.

Ak sa v priebehu štúdia v tanečnom konzervatóriu ukáže, že žiak nie je schopný plniť požiadavky stanovené učebnými osnovami, možno ho v 1. – 4. ročníku preradiť na základnú školu:

Žiaci 1. – 4. ročníka tanečného konzervatória sa hodnotia podľa pravidiel hodnotenia a klasifikácie žiakov základnej školy, ostatní žiaci konzervatória sa hodnotia podľa § 15. Pri celkovom hodnotení žiaka na konci prvého a druhého polroka sa postupuje podľa § 16 ods. 2 písm. c), d) a § 36 ods. 2.

Podkladom pre hodnotenie študijných výsledkov žiakov v hlavných odborných predmetoch sú praktické skúšky (prehrávky, koncerty), ktoré sa konajú pred skúšobnou komisiou vymenovanou riaditeľom školy. Praktické skúšky sa konajú na konci každého polroka v rozsahu určenom učebnými plánmi.

Škola zabezpečuje prezentáciu výsledkov práce žiakov na koncertoch, divadelných a operných predstaveniach.

Žiakom sa poskytujú hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika, ďalšia výstroj a potrebný materiál na vyučovanie bezplatne podľa osobitných noriem.

Žiakom tanečného konzervatória sa poskytuje celodenná výchova, ubytovanie a stravovanie. Žiaci z miesta školy bývajú spravidla u rodičov a poskytuje sa im celodenná strava.

Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so stravovaním a ubytovaním žiakov prispievajú rodičia alebo osoby, ktoré majú voči žiakom vyživovaciu povinnosť, podľa osobitných predpisov.¹⁶)

V umeleckých školách sa môže organizovať denné, večerné, diaľkové a kombinované štúdium a na konzervatóriách aj mimoriadne štúdium a rozširujúce štúdium. Externé štúdium sa neorganizuje. Na tanečnom konzervatóriu je štúdium organizované len formou denného štúdia.

Umelecké školy organizujú na výmenu skúseností a na porovnanie výsledkov práce prehliadky a súťaže žiakov.

Opravná skúška sa nepovoľuje z praxe a z hlavného odborného predmetu a na tanečnom konzervatóriu a školách úžitkového výtvarníctva z praktických odborných predmetov. Na odporúčanie pedagogickej rady môže riaditeľ školy vo výnimočných prípadoch povoliť žiakovi opakovať ročník; na tanečnom konzervatóriu môže však opakovanie ročníka povoliť len z vážnych zdravotných dôvodov.

Pedagogickí zamestnanci umeleckých škôl sa prijímajú na základe výberového konania.

Riaditeľ umeleckej školy určuje podľa typu školy vedúcich odborov, vedúcich oddelení a zriaďuje svoje poradné orgány.

Súčasťou sústavy stredných odborných škôl je do 30. júna 1994 stredná ekonomická škola.

Na stredných školách triedy s počtom žiakov uvedeným v § 4 ods. 1 sa zriaďujú počínajúc prvým ročníkom od 1. 9. 1991.

Na pracoviská praktického vyučovania¹⁷) sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky § 3 ods. 7, § 5 ods. 2, § 9 až 18, § 19 ods. 2, 6 až 8, § 20, § 22 ods. 1 a 4, § 26 ods. 6. Ustanovenia tejto vyhlášky v § 7, § 8 ods. 3 a 4, § 22 ods. 2 a 3, § 26 ods. 7 a 8 sa na pracoviská praktického vyučovania vzťahujú primerane.

Ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na stredné odborné učilištia vzťahujú sa aj na učilištia¹⁸) okrem § 1, § 2, § 3 ods. 1 až 6, § 4 ods. 4 až 8, § 5, § 29 až 36.

Študijné odbory uvedené v prílohe tejto vyhlášky platia aj pre žiakov, ktorí boli v školskom roku 1991/92 v prvom ročníku.

Žiakovi strednej školy, ktorý začal štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore podľa predpisov platných do 1. októbra 2005, sa poskytne výchova a vzdelávanie v príslušnom študijnom odbore alebo v učebnom odbore podľa predpisov platných do 1. októbra 2005 alebo sa mu umožní zmena študijného odboru alebo učebného odboru podľa § 9 ods. 2.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.