Zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku a tovar z dovozu.

Na účely tohto zákona je zdaniteľným plnením

Na účely tohto zákona sa rozumejú

Osobami, ktoré sú povinné platiť daň, sú v tuzemsku osoby, v ktorých prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, a pri dovoze tovaru osoby, ktorým sa má prepustiť tovar, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Osobami podliehajúcimi dani sú fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia.

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace presiahne sumu 750 000 Sk, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu podľa osobitného predpisu^1a) najneskôr dvadsiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat, na osobitnom tlačive na registráciu pre daň (ďalej len „žiadosť o registráciu“).

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu uvedenú v odseku 1, ak ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu uvedenú v odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom, je povinná predložiť žiadosť o registráciu ku dňu uzavretia zmluvy. Ak túto povinnosť nesplní, je platiteľom dňom uzavretia tejto zmluvy.

Osoby podliehajúce dani sú povinné predložiť žiadosť o registráciu ku dňu začatia podnikania, ak môžu alebo mohli predpokladať, že ich obrat za najbližšie najviac tri po sebe idúce kalendárne mesiace od tohto dňa presiahne 1 500 000 Sk. Ak osoba podliehajúca dani túto povinnosť nesplní a jej skutočný obrat za to obdobie presiahne 1 500 000 Sk, je platiteľom dňom začatia podnikania.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nepresiahne sumu uvedenú v odseku 1, sú platiteľmi dňom účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii. Tieto osoby môžu predložiť žiadosť o registráciu platiteľa kedykoľvek.

Platiteľ podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej pri nadobudnutom majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane môže uplatniť iba pri majetku nadobudnutom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane nemôže uplatniť pri osobnom automobile s výnimkou osobných automobilov obstaraných za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci. Podmienkou na uplatnenie odpočtu dane podľa tohto odseku sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej dani. Na účely odpočtu dane podľa tohto odseku sa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok na odpočet dane sa uplatní v prvom zdaňovacom období určenom podľa § 38.

Osoby podliehajúce dani, ktoré v prvom zdaňovacom období uplatňujú odpočet dane spôsobom uvedeným v § 19 ods. 1 a 2, majú nárok na pomernú časť odpočtu určeného podľa odseku 5. Pomerná časť odpočtu dane sa vypočíta ako súčin koeficientu vypočítaného podľa § 19 ods. 2 za prvé zdaňovacie obdobie a nároku na odpočet dane podľa odseku 5.

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, ak jeho obrat nepresiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších dvanásť po sebe idúcich mesiacoch sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa § 5 ods. 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pri zániku subjektu práv a povinností.

Finančný orgán po obdržaní a posúdení žiadosti o zrušenie registrácie určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom.

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný odviesť z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet, daň, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu ukončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

Po vykonaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu^1a) vydá finančný orgán rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky,^1b) ktoré zanikajú podľa osobitného predpisu.^1c)

Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sa na účely tohto zákona považujú:

Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v ustanovení odseku 1 písm. d) sú osoby blízke,³) a osoby, ktoré žijú s osobami uvedenými v ustanovení odseku 1 písm. d) v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka a ktoré sa z toho dôvodu starajú o spoločnú domácnosť alebo sú odkázané výživou na túto osobu, strýcovia, tety, synovci, netere, ako aj bratranci a sesternice, ktoré majú spoločného prarodiča.

Kontrolou nad platiteľom sa podľa tohto zákona rozumie vlastníctvo viac ako 50 % jeho akcií alebo iných podielových účastí. Hlavným akcionárom sa rozumie vlastník viac ako 10 % akcií alebo iných podielových účastí.

Predmetom dane sú všetky zdaniteľné plnenia za odplatu aj bez odplaty včítane naturálneho plnenia v tuzemsku, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Za zdaniteľné plnenia sa na účely tohto zákona považujú i plnenia uskutočnené platiteľom na účely nesúvisiace s podnikaním.

Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru:

Miestom zdaniteľného plnenia pri prevode nehnuteľnosti a dodaní stavby je miesto, kde sa nehnuteľnosť a stavba nachádzajú.

Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služieb a pri prevode a využití práv je:

Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené:

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze sa považuje za uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo zistí iným spôsobom výšku obratu.

V prípade nájomných zmlúv⁵), zmlúv o kúpe prenajatej veci, zmlúv o dielo⁶) a v ostatných prípadoch, keď sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé čiastkové alebo opakované plnenie považuje za samostatne zdaniteľné plnenie.

Čiastkovým plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom rozsahu a v dohodnutých lehotách a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na ktoré je dohodnutá platná zmluva. Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené dňom uvedeným v zmluve alebo zaplatením každého čiastkového plnenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Opakovaným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa uskutočňuje podľa platnej zmluvy a v dohodnutých lehotách, pričom v rámci tejto zmluvy ide o plnenie rovnakého tovaru, služby a prevod a využitie práv. Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia.

Daňová povinnosť vzniká dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Platiteľ je povinný viesť záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach, v ktorých sú uvedené údaje rozhodné pre určenie dane. V prípade prijatých zdaniteľných plnení vedie záznamy v členení na plnenia z tuzemska a z dovozu podľa jednotlivých sadzieb dane a prijaté zdaniteľné plnenia bez dane. V prípade uskutočnených zdaniteľných plnení vedie záznamy v členení na plnenia do tuzemska podľa jednotlivých sadzieb dane, plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa § 24 a plnenia vo vzťahu k zahraničiu.

Platiteľ je povinný viesť evidenciu všetkých tržieb za uskutočnené zdaniteľné plnenia podľa určených sadzieb dane a za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vedenia záznamov na daňové účely.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Daňový doklad musí obsahovať:

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne plnenie oslobodené od daňovej povinnosti, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne výška ceny plnenia oslobodeného od daňovej povinnosti. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby podľa ods. 2 písm. ch).

Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, vystaví daňový doklad, je povinná oznámiť a zaplatiť daň na výstupe príslušnému finančnému orgánu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

Na účely uplatnenia odpočtu dane v prípade nájomných zmlúv a zmlúv o kúpe prenajatej veci môže plniť funkciu daňového dokladu aj splátkový kalendár uvedený v zmluve za predpokladu, že obsahuje náležitosti podľa § 12 ods. 2. Splátkový kalendár musí platiteľ uvádzať v súpise daňových dokladov za každé zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka.

Platiteľ, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie s úhradou za hotové, je povinný inému platiteľovi na požiadanie vystaviť zjednodušený daňový doklad, a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

Zjednodušený daňový doklad musí obsahovať:

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne plnenie oslobodené od daňovej povinnosti, musí sa v zjednodušenom daňovom doklade uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne výška ceny plnenia oslobodeného od daňovej povinnosti.

Za správnosť uvedených údajov zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie. Za vypočítanú výšku dane na účely uplatnenia odpočtu dane na základe obdržaného zjednodušeného daňového dokladu zodpovedá platiteľ, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daň sa vypočíta podľa ustanovenia § 17 ods. 3, zaokrúhli sa pre jednotlivé sadzby podľa § 12 ods. 2 písm. ch) a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa § 12 ods. 2 písm. b).

Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, vystaví zjednodušený daňový doklad, je povinná oznámiť a zaplatiť daň na výstupe príslušnému finančnému orgánu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

Na účely uplatnenia odpočtu podľa § 18 plní funkciu zjednodušeného daňového dokladu pri zdaniteľných plneniach pri preprave osôb doklad o zaplatení vystavený platiteľom, s výnimkou dokladu o zaplatení za medzinárodnú pravidelnú prepravu osôb. Na doklade o zaplatení musí byť uvedené obchodné meno prepravcu.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie na účely nesúvisiace s podnikaním doklad o použití, a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

Doklad o použití musí obsahovať:

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady a doklady o použití rozhodné pre určenie dane po dobu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Ak dôjde k oprave základu dane alebo výšky dane podľa § 15, platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, daňový dobropis alebo vrubopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

Daňovým dobropisom je daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane pri znížení ceny za zdaniteľné plnenie.

Daňovým vrubopisom je daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane pri zvýšení ceny za zdaniteľné plnenie.

Daňový dobropis a vrubopis obsahujú údaje ustanovené v § 12 ods. 2 písm. a), b), c), e), f), h) a ďalej:

Základom pre výpočet dane je cena⁸) za zdaniteľné plnenie, ktorá neobsahuje daň, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Základom pre výpočet dane pri uskutočnení zdaniteľného plnenia s úhradou za hotové v prospech platiteľa, pri uskutočnení zdaniteľného plnenia v prospech osoby, ktorá nie je platiteľom, a v prípade zdaniteľného plnenia podľa § 12a ods. 6 je cena vrátane dane.

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je v zmluve určená, je rozhodujúca obvyklá cena bez dane.

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,⁹) základ dane zahŕňa aj túto daň.

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční osobe majúcej osobitný vzťah k platiteľovi bez odplaty alebo odplata je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

Základom dane pri kúpe prenajatej veci je vstupná cena^10a) predmetu bez dane.

Základom dane v prípade zníženia alebo zvýšenia ceny je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po oprave.

Základom dane pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe je vydražená cena znížená o daň.

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva Národná banka Slovenska za vyššiu cenu, než sa nakúpilo, je rozdiel medzi cenou, za ktorú sa nakúpilo, a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Ak nemožno nákupnú cenu zistiť, je základom dane rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Pokiaľ sa predáva za nižšiu cenu, než ako sa nakúpilo, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji platných mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou bez dane, za ktorú sa predávajú. Pokiaľ sa predávajú za nižšiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za nižšiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktoré sa predávajú za vyššie ceny, než je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou bez dane, za ktorú sa predali. Pokiaľ sa predávajú za nižšie ceny, než je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

Platiteľ, ktorý prijal služby od iného platiteľa, uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je povinný za tieto zdaniteľné plnenia uplatniť daň minimálne z ceny bez dane, za ktorú služby prijal a vo výške platnej sadzby dane. V prípade, že platiteľ prijal služby od osoby, ktorá nie je platiteľom, a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je povinný uplatniť daň minimálne z ceny, za ktorú služby prijal a vo výške platnej sadzby dane. V prípade, že platiteľ prijal služby oslobodené od daňovej povinnosti podľa § 24 a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je oprávnený neuplatniť za tieto služby daň iba vtedy, ak použije cenu podľa platných taríf, sadzobníkov, cenníkov a pod.

Do základu dane sa nezahŕňa dotácia k cenám za zdaniteľné plnenie.

Platiteľ môže opraviť základ dane a výšku dane:

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa vyhotovil daňový dobropis alebo vrubopis vzťahujúci sa na toto zdaniteľné plnenie.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení.

Sadzba dane pri tovare je 25 %. Pri tovare uvedenom v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, a pri tepelnej energii je sadzba dane 6 %.

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi.

Sadzba dane pri službách je 6 %. Pri službách uvedených v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 25 %.

Sadzba dane pri stavbách vrátane stavebných objektov a stavebných prác zaradených podľa osobitného predpisu¹¹) do príslušných odborov je 6 %.

Sadzba dane pri prevode a využití práv je 6 %, s výnimkou prenájmu, kde sa po skončení nájomnej zmluvy prenajatá hnuteľná vec vracia prenajímateľovi, kde je sadzba dane 25 %.

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu¹²) do príslušných odborov, ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, výkony odbytu a zásobovania (vrátane skladového hospodárstva), výkony zahraničného obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare, prípadne službách, na ktoré sa uvedený výkon vzťahuje.

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci sa zo vstupnej ceny uplatní rovnaká sadzba ako pri tovare alebo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, a z prirážky, ktorá je na účely zákona určená ako rozdiel medzi celkovou dohodnutou sumou splátok a vstupnej ceny predmetu bez dane, je sadzba 6 %.

Platiteľ je povinný si sám daň vypočítať.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej výšky sadzby dane, pokiaľ je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa § 12 ods. 2 písm. ch).

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane, pokiaľ sa daň vypočítava z ceny vrátane dane. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa § 12 ods. 2 písm. ch).

Ak je odplata za zdaniteľné plnenie vyjadrená v devízových prostriedkoch¹³), prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu v stĺpci predaj vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska a platného v deň vzniku daňovej povinnosti.

Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor predmetov, pričom pre jednotlivé predmety, ktoré ho tvoria, platia rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená pre predmet, ktorý dáva tovaru podstatný charakter.

Pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

Spôsob výpočtu dane uvedený v odsekoch 2 až 4 môže použiť iba platiteľ, ktorý nakupuje tovar za účelom jeho ďalšieho predaja v nezmenenom stave a nevzťahuje sa na neho povinnosť vedenia evidencie tržieb podľa osobitného predpisu.^13a)

Platiteľ je povinný oznámiť použitie tohto spôsobu ustanovenia dane písomne finančnému orgánu a súčasne je povinný tento spôsob používať minimálne jeden kalendárny rok, a to od 1. januára roka nasledujúceho roku po roku, v ktorom oznámil finančnému orgánu použitie tohto spôsobu ustanovenia dane. Pokiaľ sa platiteľ rozhodne tento spôsob už nepoužívať, môže tak urobiť iba od 1. januára roka nasledujúceho po roku keď toto svoje rozhodnutie oznámil finančnému orgánu. V prípade začatia zdaniteľných plnení v priebehu kalendárneho roka je platiteľ povinný oznámiť použitie tohto spôsobu ustanovenia dane písomne finančnému orgánu a súčasne je povinný tento spôsob používať do konca roka, v ktorom začal zdaniteľné plnenia, a celý nasledujúci kalendárny rok.

Daň na výstupe určí platiteľ takto:

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odseku 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavby, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“) použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, ak oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane môže preukázať daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom a dokladom o zaplatení dane. Nárok na odpočet dane podľa § 5 ods. 5 a 6 má platiteľ v prvom zdaňovacom období určenom podľa § 38.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ nedoloží oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom alebo pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenia použije pre svoje zdaniteľné plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa § 24.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu, a to aj formou kúpy prenajatej veci, a pri nákupe vratných fliaš zo skla. Vylúčenie dane z nároku na odpočet sa musí v tomto prípade vykonať pred prípadnou úpravou odpočtu dane podľa § 19.

Odsek 4 sa nevzťahuje na nákup osobných automobilov za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou kúpy prenajatej veci, pokiaľ ho uskutočňuje platiteľ.

Ak platiteľ predá osobný automobil a vratné fľaše zo skla, pri ktorých kúpe neuplatnil nárok na odpočet podľa odseku 4, daň sa neuplatňuje.

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenia čiastočne pre svoje zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane, a čiastočne pre zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet dane nemá, určí sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá celkovej dani na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenej koeficientom. Koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočet, a v menovateli celkový súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia v tomto zdaňovacom období. Cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti a cena bez dane za prenájom pozemkov a stavieb, pokiaľ je oslobodený podľa § 29, sa nezapočítava do menovateľa koeficienta. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane za príslušné zdaňovacie obdobie, pokiaľ koeficient vypočítaný podľa odseku 1 je nižší ako 0,05.

Platiteľ má nárok na odpočet dane za všetky prijaté zdaniteľné plnenia v príslušnom zdaňovacom období, pokiaľ koeficient vypočítaný podľa odseku 1 je vyšší ako 0,95.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odsekov 1, 2 a 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Platiteľ, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, má nárok na odpočet dane zaúčtovanej pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú predmetom predaja a pri ktorých ešte nebol uplatnený odpočet, s výnimkou osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane podľa § 18 ods. 4.

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“, a to do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy budú účtovne sledované samostatne a daň sa vyporiada na samostatnom daňovom priznaní.

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane alebo výšku dane podľa § 15, opraví platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daň na účely odpočtu dane. Opravu dane na účely odpočtu dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaúčtoval alebo daňový vrubopis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaplatil.

Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu dane, ak nárok nemôže doložiť daňovým vrubopisom a dokladom o zaplatení dane.

Na odpočet dane podľa odseku 1 sa vzťahujú § 18 a 19.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ do 30 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 30 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desať dní od ukončenia kontroly.

Platiteľ, ktorého predmetom podnikania je nákup ojazdených osobných automobilov za účelom ich ďalšieho predaja, má nárok na odpočet dane na vstupe pri ich nákupe.

Nárok na odpočet dane má platiteľ vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby.

Ak je osoba, od ktorej platiteľ nakúpil ojazdený osobný automobil, osobou majúcou k nemu osobitný vzťah, výška nároku na odpočet sa ustanoví rovnakým spôsobom ako v odseku 2 s tým, že namiesto ceny, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, sa v čitateli uvedie jeho obvyklá cena včítane dane.

Od daňovej povinnosti sú oslobodené ďalej uvedené zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených v § 25 až 37:

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenia, ktoré sú oslobodené od daňovej povinnosti, nemá za tieto plnenia nárok na odpočet dane na vstupe, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Od daňovej povinnosti je oslobodené rozhlasové a televízne vysielanie vykonávané prevádzkovateľmi zo zákona,¹⁸) s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

Prevod stavieb s výnimkou nedokončených stavieb a prevodu uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii stavby je oslobodený od daňovej povinnosti.

Prenájom pozemkov a stavieb včítane prenájmu bytov a nebytových priestorov je oslobodený od daňovej povinnosti s výnimkou:

Platiteľ, ktorý prenajíma pozemky alebo stavby iným platiteľom na účely podnikania, sa môže rozhodnúť, či prenájom bude oslobodený od daňovej povinnosti alebo či bude dani podliehať. Toto svoje rozhodnutie je povinný oznámiť finančnému orgánu a je povinný sa ním riadiť najmenej do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom k oznámeniu finančnému orgánu došlo.

Výchovou a vzdelávaním sa na účely tohto zákona rozumie:

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb uskutočňované v rámci výchovnej a vzdelávacej činnosti osobami uvedenými v odseku 1.

Od daňovej povinnosti sú oslobodené služby zdravotníckej starostlivosti zaradené ako výkon podľa osobitného predpisu²⁸) do príslušného odboru poskytované oprávnenými subjektmi²⁹) a vymedzené osobitnými predpismi.³⁰)

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb oprávnenými subjektmi v súvislosti so zdravotnými výkonmi podľa odseku 1 včítane predaja ortopedických a protetických výrobkov a liekov za hotové.

Od daňovej povinnosti je oslobodené zdravotné poistenie podľa osobitných predpisov.³¹)

Od daňovej povinnosti sú oslobodené služby sociálnej starostlivosti zaradené ako výkon podľa osobitného predpisu³²) do príslušného odboru poskytované podľa osobitného predpisu³³) bez ohľadu na to, kto ich poskytuje.

Od daňovej povinnosti je oslobodené prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.³⁵)

Od daňovej povinnosti je oslobodený predaj podniku alebo jeho časti³⁶) platiteľovi.

Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Ak je obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok alebo predpokladaný ročný obrat nižší ako 10 000 000 Kčs, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok.

Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže zvoliť ako zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámiť finančnému orgánu. Zmenu zdaňovacieho obdobia možno vykonať začínajúc prvým mesiacom po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Svojím rozhodnutím je viazaný najmenej do konca kalendárneho roka.

Po registrácii osôb za platiteľov je ich prvým zdaňovacím obdobím

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia, s výnimkou dane pri dovezenom tovare. Dodatočne splatná daň, zvýšenie dane, penále a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia finančného orgánu.

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie spôsobom ustanoveným osobitným predpisom^36a).

Dodatočné daňové priznanie sa predkladá podľa osobitného predpisu^36a).

Postup pri registrácii a oznamovaciu povinnosť ustanovuje § 5 tohto zákona a osobitný predpis^36a).

Z kladného rozdielu medzi skutočnou vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 100 %, ak tento rozdiel zistí finančný orgán, a vo výške 20 %, ak ho platiteľ zistí sám a opravu dane vykoná v dodatočnom daňovom priznaní.

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a skutočným nadmerným odpočtom platiteľa sa zvýšenie dane určí podľa odseku 1, v prípade, ak nadmerný odpočet bol vrátený podľa § 22, prípadne podľa 47. V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 22, prípadne podľa § 47, uloží finančný orgán pokutu vo výške 10 % z tohto rozdielu.

Zo súčtu skutočnej vlastnej daňovej povinnosti platiteľa a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane podľa odseku 1 v prípade, ak nadmerný odpočet bol vrátený podľa § 22, prípadne § 47. V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 22, prípadne § 47, určí sa zvýšenie dane podľa odseku 1 zo skutočnej vlastnej daňovej povinnosti a finančný orgán uloží pokutu vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

Ak daň nebola zaplatená včas alebo v plnej výške, platiteľ je povinný zaplatiť dodatočne splatnú daň a penále vo výške 0,3 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Táto sankcia sa uplatní aj v prípade, ak platiteľ nezaplatí včas alebo v plnej výške zvýšenie dane a pokutu podľa odsekov 1, 2 a 3 a penále podľa tohto odseku.

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 10 % vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5 000 Sk.

Ak platiteľ nesplní riadne a včas registračnú alebo oznamovaciu povinnosť alebo nepredloží daňové priznanie vôbec, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Ak ide o osobu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 12 ods. 4 a § 12a ods. 5, uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Suma zvýšenia dane, vymeranej pokuty alebo penále sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

Zvýšenie dane, penále alebo pokuta sa nevyrubí, ak nepresiahne sumu 100 Sk.

Spôsob vyrubenia zvýšenia dane, penále a pokút a ich vymáhanie ustanovuje osobitný predpis^36a).

Pre konanie vo veciach dane včítane penále a pokút platí osobitný predpis^36a), pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

Pre uplatnenie dane pri dovoze tovaru platia ustanovenia colných predpisov, pokiaľ tento zákon ďalej neustanovuje inak.

Dani podlieha dovezený tovar, ktorým sa rozumie

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom vzniku colného dlhu³⁹).

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení druhej časti hlavy VI tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň zaplatil.

Tovar z dovozu je oslobodený od dane, pokiaľ sa naň vzťahuje oslobodenie od cla⁴⁰), pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Daň sa uplatní aj pri oslobodení od cla⁴⁰) v prípade:

Daňovým dokladom pri dovoze je písomné colné vyhlásenie.

Pri dovoze tovaru uskutočneného prostredníctvom nepriameho zástupcu⁴⁴) je povinný tento zástupca vymeranú daň preúčtovať zastúpenej osobe vo vzťahu k zahraničiu bez nároku na odpočet dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi a daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

Základom dane pri dovezenom tovare podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) je súčet

Clom podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie clo vypočítané podľa príslušnej sadzby colného sadzobníka neznížené podľa osobitných predpisov.⁴¹), ⁴²), ⁴³)

Pri dovezenom tovare podľa § 45 ods. 1 písm. c) je suma dane za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, 3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

Pri tovare prepustenom z režimu dočasného použitia do režimu voľného obehu sa výška dane stanoví rozdielom daní vypočítaných podľa § 45 ods. 1 písm. a) a podľa odseku 3.

Pri tovare prepustenom z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku do režimu voľného obehu sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.⁴⁵)

Pri dovezenom tovare sa uplatňujú sadzby dane podľa § 16.

Vývoz tovaru do zahraničia uskutočnený platiteľom je oslobodený od daňovej povinnosti, ak tovar nie je už oslobodený podľa § 24.

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený v režime vývozu a potvrdený colným orgánom v ods. C daňového dokladu.

Pri vývoze tovaru uskutočneného prostredníctvom nepriameho zástupcu⁴⁴) nemá tento zástupca nárok na oslobodenie od daňovej povinnosti a odpočet dane pri vyvážanom tovare. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca vo vzťahu k zahraničiu popri odosielateľovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Oslobodenie od daňovej povinnosti a nárok na odpočet uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyvážanom tovare podľa § 18 až 22, pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje § 22 ods. 1.

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ,

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný tovar za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Oprávnený vývozca, ktorý zároveň uskutočňuje zdaniteľné plnenia v tuzemsku, má v prípade vzniku nadmerného odpočtu nárok na vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Táto pomerná časť sa určí ako súčin celkovej dane na vstupe za zdaňovacie obdobie upravenej podľa § 19 a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie, okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa § 24. Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.

Vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu ustanovenej podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie obdobie nesmie prekročiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie. V prípade postupu podľa § 22 sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

Daňovým dokladom pri vývoze tovaru je písomné colné vyhlásenie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom osobitný spôsob vrátenia sumy dane viažúcej sa k poskytnutému zdaniteľnému plneniu osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Platiteľ môže podľa všeobecne záväzného právneho predpisu požiadať o udelenie povolenia

Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví podmienky udeľovania povolení na predaj tovaru za ceny bez dane podľa odseku 11 všeobecne záväzným právnym predpisom.

Poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia je oslobodené od daňovej povinnosti. Poskytovaním služieb a prevodom a využitím práv do zahraničia sa na účely tohto zákona rozumie tiež poskytovanie služieb a prevod a využitie práv s miestom plnenia v tuzemsku, keď sú služby a prevod a využitie práv určené na spotrebu alebo použitie v zahraničí.

Na účely odseku 1 sa poskytovanie finančných a poisťovacích činností do zahraničia nepovažuje za dodanie oslobodené od daňovej povinnosti podľa § 24 zákona.

Ustanovenia § 47 ods. 1, 5 až 9 platia pre poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Od daňovej povinnosti je oslobodené aj poskytovanie služieb zatriedených do odboru 954 osobitného predpisu⁴⁸) s miestom plnenia v tuzemsku, ak sú tieto služby poskytnuté osobe, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo stálu prevádzkareň.

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb, ktorou sa rozumie preprava dopravným prostriedkom:

Platiteľ uskutočňujúci medzinárodnú prepravu podľa odseku 1 má nárok na odpočet dane.

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

Služby súvisiace s medzinárodnou prepravou sú oslobodené od daňovej povinnosti, pokiaľ sa poskytujú v súvislosti s medzinárodnou prepravou podľa odseku 1.

Ustanovenia § 47 ods. 5 až 9 platia pre medzinárodnú prepravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje pre všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené začínajúc dňom účinnosti tohto zákona, pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, pokiaľ sa predo dňom účinnosti tohto zákona oprávnene nakúpil za cenu včítane dane z obratu alebo včítane dovoznej dane.

Osoba, ktorej obrat v roku 1991 presiahol 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ pred týmto dňom neukončí podnikanie.

Osoba, ktorej obrat od 1. januára 1992 do 30. septembra 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ do 31. decembra 1992 neukončí podnikanie.

Osoba, ktorej celkový obrat za rok 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. januára 1993, pokiaľ do 31. decembra 1992 neukončí podnikanie.

Osoby, ktorých obrat v roku 1991 a 1992 nepresiahol limit ustanovený v odsekoch 1 a 2 a ktoré sa chcú stať platiteľom od 1. januára 1993, môžu predložiť žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť na príslušnom finančnom orgáne najneskôr do 20. decembra 1992.

Osoby, ktoré budú k 31. decembru 1992 platiteľmi dane z obratu a nepredložia do 20. decembra 1992 žiadosť o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty, sú povinné odviesť daň z obratu pri majetku obstaranom za ceny bez dane zníženú o pomernú časť oprávok podľa účtovného stavu k 31. decembru 1992. Daň z obratu uvedú do posledného hlásenia o dani z obratu za rok 1992.

Rozpočtové a príspevkové organizácie, účelové fondy federácie a štátne fondy republík a obce, pokiaľ sú osobami podliehajúcimi dani, ktorých obrat v roku 1991 a 1992 nepresiahol limit ustanovený v odsekoch 1 a 2, môžu predložiť žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť na príslušnom finančnom orgáne do 20. decembra 1992. Pokiaľ tieto subjekty nepredložia žiadosť o registráciu k tomuto dňu, nie sú povinné odviesť daň z obratu pri majetku obstaranom za ceny bez dane.

V priebehu jedného roka od účinnosti tohto zákona môže požiadať osoba, ktorá predložila žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť, o zrušenie registrácie, a to za podmienok ustanovených zákonom národných rád. V týchto prípadoch neplatí ustanovenie § 5 ods. 5. V tomto prípade je platiteľ povinný odviesť daň z obratu pri majetku, ktorý oprávnene do 31. decembra 1992 nakúpil za ceny bez dane z obratu, a to podľa účtovného stavu ku dňu zrušenia registrácie. Ďalej je platiteľ povinný odviesť i daň z obratu, ktorá mu bola vrátená podľa § 53 a § 54, a to podľa účtovného stavu k dátumu zrušenia registrácie.

Obrat ustanovený v § 5 ods. 1 až 3 sa vzťahuje prvýkrát na prípady, ak ide o obrat za kalendárne mesiace, v ktorých je zahrnutý mesiac január 1994.

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má v evidencii k 1. januáru 1993 majetok okrem zásob materiálu a tovaru obstaraný oprávnene za ceny včítane dane z obratu alebo dovoznej dane, má nárok na odpočet tejto dane z obratu alebo dovoznej dane znížený o sumu dane zodpovedajúcu pomernej časti oprávok podľa osobitných predpisov. Nárok na odpočet nevzniká, ak ide o daň zaplatenú alebo zaúčtovanú pri nákupe osobného automobilu s výnimkou nákupov podľa § 18 ods. 5. Nárok na odpočet podľa ustanovení tohto zákona vzniká platiteľovi za predpokladu, že

Odpočet dane sa uplatní v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie po 1. januári 1993.

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má k 1. januáru 1993 zásoby materiálu a tovaru obstarané oprávnene za ceny včítane dane z obratu alebo dovoznej dane, s výnimkou výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, má nárok na odpočet tejto dane z obratu alebo dovoznej dane za predpokladu, že

Pri tovare podliehajúcom spotrebnej dani môže platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane vo výške 23 % zo zaplatenej dane z obratu alebo dovoznej dane zaplatenej alebo zaúčtovanej do doby uplatnenia nároku na odpočet.

Postup pri uplatnení nároku na odpočet zaplatenej dane z obratu a dovoznej dane upraví vyhláškou Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pri zmluvách uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční po dni, keď nadobudne účinnosť, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona na prvé zdaniteľné plnenie, ktoré sa uskutoční po dni účinnosti tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena zdaniteľného plnenia uvedená v zmluve sa zvýši alebo zníži o daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje.

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci uzavretých pred účinnosťou tohto zákona sa jeho ustanovenia vzťahujú na splátky nájomného zaplatené po 1. januári 1993. Na účely § 9 ods. 3 a § 14 ods. 6 sa v tomto prípade bude vychádzať zo vstupnej ceny bez dane zníženej o nájomné zaplatené do 31. decembra 1992 a zníženej o sumu pripadajúcu na finančné činnosti v pomernej časti zodpovedajúcej dĺžke prenájmu.

V prípade späť vyvážaného tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku pred účinnosťou tohto zákona a bol predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci, sa bude pri určení základu dane vychádzať zo základu pre vymeranie cla zníženého o nájomné zaplatené do 31. decembra 1992.

Pri zmluvách uzavretých pred 1. augustom 1993, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční v tento deň a neskôr, vzťahujú sa naň ustanovenia osobitného predpisu^45a) a dňom účinnosti tohto zákona sa platné podmienky zmlúv považujú za zmenené a cena zdaniteľného plnenia uvedená v zmluve sa zvýši alebo zníži, ak už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona. Pre daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky sa použijú doterajšie predpisy upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

Ak sa plnenie podliehajúce dani z obratu uskutoční do 31. decembra 1992 včítane a faktúra alebo iný doklad o predaji alebo o vnútropodnikovom použití tovaru⁴⁶) bude vystavený po 1. januári 1993, platiteľ dane z obratu uvedie údaje o tomto plnení do posledného hlásenia o dani z obratu za rok 1992. Ak faktúra alebo iný doklad bol vystavený po lehote pre vyhotovenie posledného hlásenia o dani z obratu za rok 1992 alebo ide o opravu zdaniteľného obratu,⁴⁷) vyhotoví dodatočné hlásenie o dani z obratu.

Zrušujú sa:

Ustanovenia § 52 ods. 1 a 2 nadobúdajú účinnosť 1. júlom 1992.

Ostatné ustanovenia tohto zákona nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1993.