Účelom Trestného zákona je chrániť spoločnosť a ústavné zriadenie Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií.
Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone.
(2)
Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom,
aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.
(3)
Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne,
že postačí zavinenie z nedbanlivosti.
(4)
Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu,
ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami,
za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a)
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí, alebo
b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, sa prihliadne,
a)
ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc
prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,
b)
ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých
tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní obzvlášť závažného
(§ 41, ods. 2) trestného činu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov
na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na taký trestný
čin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na
trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu trestného činu.
(2)
Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin,
ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.
(3)
Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo
b)
urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené.
Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto
toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný
čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.
Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného
činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
(2)
Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný
čin.
(3)
Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
b)
urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené.
Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto
toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný
čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.
Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne
a)
zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
b)
naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c)
poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,
odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom
čine (pomocník).
(2)
Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti
a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť
pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem
chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola
zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo
za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(2)
Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný
v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.
(3)
O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom
opatrení rozhoduje.
Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na
území republiky.
(2)
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,
a)
ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo
b)
ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu
nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.
(3)
Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný
na palube česko-slovenskej lode alebo česko-slovenského lietadla mimo územia republiky.
Miesto spáchania takého činu sa posudzuje obdobne podľa odseku 2.
Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal
česko-slovenský občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.
Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), útoku na štátny orgán podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), perzekúcie obyvateľstva (§ 263a), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264), zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov (§ 265) a trestného činu proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal v cudzine cudzí štátny príslušník
alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.
Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím
štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom
republiky, aj vtedy,
a)
keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a
b)
keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu
štátu.
(2)
Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu,
na území ktorého bol trestný čin spáchaný.
Trestnosť činu sa posudzuje podľa česko-slovenského zákona aj vtedy, ak to ustanovuje
vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.
(2)
Ustanovenia § 17 až 20 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská
Federatívna Republika viazaná.
Česko-slovenský občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na
výkon trestu.
(2)
Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky ani tu mať
iné účinky, ak vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna
Republika viazaná, neustanovuje niečo iné.
Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho
štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého
česko-slovenským súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (§ 35).
(2)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to
najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký
tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne
jeho výmery.
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život,
a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
(2)
Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.
Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť,
jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,
a)
ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne
očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo
b)
ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv
toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu páchateľa sa uloženie trestu
nejaví nevyhnutným.
(2)
Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (§ 72), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie
ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti
privodil, čo aj z nedbanlivosti, vplyvom návykovej látky.
Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov,
možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste,
ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť
aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej
časti taký trest neustanovuje.
(2)
Nemožno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.
Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich
piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže
uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje.
(2)
Trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť
iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a
možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená.
(3)
Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi, ktorý spáchal
trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine vlastizrady (§ 91), teroru podľa § 93 alebo § 93a ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 3 alebo genocídia (§ 259) zavinil smrť iného úmyselne, a to za podmienok, že
a)
stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom
na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú
pohnútku alebo na obzvlášť ťažký alebo ťažko napraviteľný následok,
b)
uloženie takého trestu vyžaduje učinná ochrana spoločnosti a
c)
nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť
až do dvadsiatich piatich rokov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného
činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa,
vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, a uloží trest so zreteľom
na túto okolnosť.
(2)
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a)
u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu,
b)
u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní
trestného činu,
c)
pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa
konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na
dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
(3)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na
poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.
Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani
z nedbanlivosti, neprivodil vplyvom návykovej látky, prihliadne súd na túto okolnosť
pri určení druhu trestu a jeho výmery.
(2)
Ak súd má za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za
súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 3, a uloží zároveň ochranné liečenie.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody
rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon
na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným
trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.
(2)
Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa
za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok
o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest
bol vyslovený už skorším rozsudkom.
(3)
Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy,
že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený
skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu
výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov
výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, rozumie
sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.
Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.
Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k
jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne
do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie
možné.
(2)
Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu
pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je
vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi
uložil úhrnný alebo súhrnný trest.
(3)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 a 2) možné, prihliadne súd na túto
skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.
Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.
(2)
Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje
jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by
vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu
trestu.
(3)
Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravno-výchovných ústavoch. Vo výkone trestu
je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.
Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch
nápravnovýchovných skupinách. Spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných
skupinách upravuje osobitný zákon.
(2)
Súd zaradí páchateľa spravidla
a)
do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin,
b)
do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá,
ako by nebol odsúdený,
c)
do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému
recidivistovi (§ 41) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.
(3)
Súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť
podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň
a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine
lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému
bol uložený výnimočný trest.
Ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to,
že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho
trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom.
(2)
Súd môže znížiť tresť odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy,
ak odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin alebo za pokus trestného činu a
vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu sa domnieva, že by použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
(3)
Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest
a)
pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť
rokov,
b)
pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov,
c)
pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.
Ukladanie trestu odňatia slobody obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
Páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol
pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, považuje sa za
obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom
na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti
trestného činu pre spoločnosť.
(2)
Obzvlášť závažnými trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov.
Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v tomto zákone sa u obzvlášť
nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
(2)
Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť
rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich
piatich rokov nesmie horná hranica prevyšovať dvadsaťpäť rokov.
Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na nepodmienečný
trest odňatia slobody najmenej na dva roky.
(2)
Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca česko-slovenské
vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako
aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.
Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný
trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia
slobody najmenej na dva roky.
(2)
Vojenský súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia
slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok
v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.
Strata vojenskej hodnosti záleží v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku
na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom zbore, ktorého
príslušníci podliehajú právomoci vojenských súdov.
Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
(2)
Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento
zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu
trestu nie je potrebné.
(3)
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia
slobody; započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku
oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté
podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto
činnosť vykonávať.
Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu
zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie.
(2)
Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť
trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje
na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ
získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že
tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest
môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného
činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je
potrebné.
Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd
určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne
potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu
alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.
Peňažný trest vo výmere od 2 000,- Kčs do 1 000 000,- Kčs môže súd uložiť, ak páchateľ
úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest iba v prípade, že
a)
tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje, alebo
b)
ukladá ho za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
neprevyšuje tri roky, a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody súčasne neukladá.
(3)
Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu
trestu nie je potrebné.
(4)
Súd môže určiť, že peňažný trest sa zaplatí v primeraných mesačných splátkach.
Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa;
peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
(2)
Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na dva roky. Náhradný trest nesmie
však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej
sadzby.
(4)
Ak páchateľ po výkone peňažného trestu nebol po dobu jedného roka znovu odsúdený,
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo
d)
ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písmenom c).
(2)
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
(3)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
(4)
Ak páchateľ po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku, ktorým mu bol uložený
trest prepadnutia veci, znova odsúdený, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť ako trest samostatný len v prípade, že tento
zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu
trestu nie je potrebné.
Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je česko-slovenským občanom, trest vyhostenia
z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť
ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný
čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania
činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku; trest zákazu
pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.
(2)
Trest zákazu pobytu sa môže uložiť ako samostatný trest za trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje
tri roky, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa
uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.
(3)
Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce
k tomu, aby viedol riadny život.
(4)
Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava;
rozhodnutie podľa odseku 3 robí súd až po výkone trestu odňatia slobody alebo po podmienečnom
prepustení.
(5)
Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu
zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste
alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.
Štvrtý oddiel
Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie a upustenie od výkonu zvyšku niektorých trestov
Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,
a)
ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že účel trestu sa
dosiahne i bez jeho výkonu, alebo
b)
ak prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku
ponúkol má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.
(2)
Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných
trestov uložených popri tomto treste.
Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná
doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.
(2)
Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu,
ktorú trestným činom spôsobil.
(3)
Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel
uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej pri podmienečnom
odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného
alebo súhrnného trestu.
Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby, že sa trest vykoná.
(2)
Ak záruku za nápravu podmienečne odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma
jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní
svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v
platnosti.
(3)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez
toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený
sa osvedčil.
(4)
Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa
osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
(5)
Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe
výkonu trestu.
Podmienečné prepustenie a podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného
trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci preukázal polepšenie
a
a)
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, alebo
b)
prijme záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného.
(2)
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej
skupiny je odsúdený zaradený.
(3)
Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne
upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života
preukázal, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku
za dovŕšenie nápravy odsúdeného.
Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), vojnovej zrady (§ 114), nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171b ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa
§ 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok a jedov podľa § 187 ods. 3, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, brania rukojemníkov podľa § 234a ods. 3, znásilnenia podľa 241 ods. 2, 3, pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 3, 4, krádeže podľa § 247 ods. 4, sprenevery podľa § 248 ods. 4, podvodu podľa § 250 ods. 4, genocídia (§ 259), alebo perzekúcie obyvateľstva podľa § 263a ods. 3, trestný čin proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na
výnimočný trest odňatia slobody (§ 29 ods. 2) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia
slobody.
(2)
Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po najmenej dvadsiatich rokoch výkonu tohto trestu.
Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná
doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
(2)
Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však na dobu kratšiu ako zvyšok trestu;
skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia o tomto upustení.
(3)
Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú
trestným činom spôsobil.
Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny
život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a
to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.
(2)
Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne
upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má
sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti alebo zákazu pobytu.
(3)
U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest
bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo
zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej
doby rozhodnutie podľa odseku 1.
(4)
Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice
zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.
(5)
Ak záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma
jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo
podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie
alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
ponechá v platnosti.
Trestnosť činu, ktorý bol v čase spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom
na zmenu situácie alebo vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného
činu pre spoločnosť.
Trestnosť vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), ohrozenia hospodárskeho tajomstva (§ 122), porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (§ 124), porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami (§ 124a, 124b, 124c), ohrozenia devízového hospodárstva (§ 146 a 147), skrátenia dane (148), vzbury väzňov (§ 172), ohrozenia služobného tajomstva (§ 173), všeobecného ohrozenia (§ 179 a 180), ohrozenia životného prostredia (§ 181a a 181b), poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 až 184), šírenia nákazlivej choroby (§ 189 až 192), ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (§ 193 a 194), šírenia poplašnej správy (§ 199), brania rukojemníkov (§ 234a), genocídia (§ 259) a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
b)
urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo
byť ešte zabránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu;
vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,1) ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje
uložiť výnimočný trest,
b)
desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,
c)
päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,
d)
tri roky pri ostatných trestných činoch.
(2)
Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť
pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.
(3)
Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a)
oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako
aj po ňom nasledujúcimi úkonmi vyhľadávacieho orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo
súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo
b)
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby,1) ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na výnimočný trest,
b)
pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,
c)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,
d)
päť rokov pri odsúdení na iný trest.
(2)
Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou
rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú
nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine,
alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz činnosti,
peňažný trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú bol
na odsúdenom vykonávaný trest odňatia slobody.
(3)
Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,
a)
ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo
b)
ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo
po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej
a)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b)
päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
c)
tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok, na
trest prepadnutia majetku alebo na trest zákazu pobytu.
(2)
Ak ide o odsúdenie na stratu čestných titulov a vyznamenaní alebo na stratu vojenskej
hodnosti, spravuje sa doba uvedená v odseku 1 podľa dĺžky trestu odňatia slobody,
popri ktorom bol uvedený trest uložený.
(3)
Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu
svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci, že sa napravil, môže súd zahladiť
odsúdenie na žiadosť odsúdeného alebo toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za dovŕšenie
nápravy odsúdeného, i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.
(4)
Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného má za to,
že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou
skutočného výkonu trestu; v prípade, že trest bol zmiernený rozhodnutím prezidenta
republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.
Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
(2)
Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, dokiaľ
neuplynie doba pre zahladenie toho trestu, na zahladenie ktorého tento zákon ustanovuje
najdlhšiu dobu.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane aj na prípad, že páchateľovi sa uložilo
popri sebe viac trestov, ohľadne ktorých môže podľa tohto zákona nastať účinok, že
sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.
Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
(2)
Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď
a)
páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode
je nebezpečný, alebo
b)
páchateľ, ktorý sa oddáva zneužívaniu návykovej látky, spáchal trestný čin pod jej
vplyvom alebo v súvislosti s jej zneužívaním; ochranné liečenie však neuloží, ak je
vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť.
(3)
Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste alebo pri upustení od potrestania.
(4)
Ak sa ukladá trest odňatia slobody, ochranné liečenie sa spravidla začína po nástupe
výkonu trestu v nápravnovýchovnom ústave. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie
vykonáva spravidla v liečebnom zariadení. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné
možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento
spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na ambulantné liečenie alebo
naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave nepostačí
na splnenie účelu liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo
ambulantnom zariadení.
(5)
Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia
uloženého podľa odseku 2 písm. b) však môže byť ukončené, ak sa počas jeho výkonu
zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje
súd.
(6)
Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti,
pre ktoré bolo uložené.
Pri trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a
neprekročila osemnásty rok svojho veku (mladistvý), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť,
ktorú spoločnosť venuje mládeži.
(2)
Pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné
ustanovenia tohto zákona.
Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to so
zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého
pochádza.
Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať toho, kto je oprávnený ponúknuť
záruku za jeho nápravu, aj keď takú záruku neponúkol, aby pomáhal vytvárať podmienky
pre to, aby mladistvý žil riadnym životom.
(2)
Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova
(§ 84), ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest.
Mladistvému môže súd uložiť iba tresty odňatia slobody, prepadnutia veci, vyhostenia,
a ak je zárobkovo činný, peňažný trest; trest zákazu činnosti môže súd mladistvému
uložiť len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná
hranica sadzby tohto trestu nesmie prevyšovať päť rokov.
Trestné sazby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú
na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov
a dolná hranica jeden rok.
(2)
V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť výnimočný trest, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre
spoločnosť vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť
zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napravitelný následok je
mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov,
ak má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu
nepostačoval.
(3)
Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy,
keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný
čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a takým
trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou
ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore, a ak
súd má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu
nepostačoval.
Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak
pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil,
postupuje podľa ustanovenia § 35, prípadne § 37, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než
prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia § 79.
Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva
v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.
(2)
Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý
už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a
na stupeň a povahu narušenia mladistvého.
Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri
roky.
(2)
Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na
výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti
prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane
predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.
Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach; ak to však vyžaduje
zdravotný stav chovanca, vykonáva sa v liečebnom ústave.
(2)
Vo výkone ochrannej výchovy treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu
chovanca na jeho budúce povolanie.
(3)
Ochranná výchova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia
osemnásteho roku veku chovanca; ak to vyžaduje záujem chovanca, môže ju súd predĺžiť
do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.
(4)
Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre
ktoré bola uložená.
(5)
Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení,
ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení, bude sa riadne správať a pracovať, avšak
dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže
súd mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia.
(6)
Ak mladistvý nesplní očakávanie, že i mimo výchovného zariadenia sa bude riadne správať
a pracovať, súd podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia zruší a rozhodne,
že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje vo výchovnom zariadení.
Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť
rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný
trest, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu; súd tak môže urobiť
aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť
rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom.
O tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie
mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest
podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo bol
mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.
(2)
Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody
osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.
(3)
Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako by nebol odsúdený,
len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne
upustilo.
(4)
Na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci, sa hľadí, ako by nebol
odsúdený, len čo nabudol právoplatnosť rozsudok, ktorým sa tento trest uložil.
Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy,
keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť.
Trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo,
návod a pomoc.
(2)
Konaním sa rozumie i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností
a svojich pomerov povinný.
(3)
Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou
zadovažuje po dlhší čas prevažný zdroj príjmov.
(4)
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a)
obsahom tlačoviny alebo rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom, televíziou alebo
iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b)
pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými.
(5)
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo
spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo
ak ju na ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
(6)
Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou.
(7)
Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie.
Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví
a)
zmrzačenie,
b)
strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c)
ochromenie údu,
d)
strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e)
poškodenie dôležitého orgánu,
f)
zohyzdenie,
g)
vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h)
mučivé útrapy, alebo
ch)
dlhší čas trvajúca porucha zdravia.
(8)
Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom
blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako
ujmu vlastnú.
(9)
Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej
správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušník ozbrojených
síl alebo ozbrojeného zboru, pokiaľ sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu
a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh
zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých
ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho
právomocou a zodpovednosťou.
(10)
Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme
politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou.
(11)
Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť
a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.
(12)
Služobný tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou orgánu
štátnej správy a samosprávy, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného
štátneho orgánu a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanou osobou.
(13)
Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo sociálne správanie.
(14)
Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej polovicu najnižšej mesačnej
mzdy ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, škodou nie malou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej trojnásobok takej mzdy, väčšou škodou suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej päťdesiatnásobok
takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej dvestopäťdesiatnásobok
takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne pre určenie výšky prospechu a hodnoty
veci.
(15)
Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom
útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody nemožno zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci
alebo uvedenie veci do predošlého stavu.
(16)
Vecou sa rozumie aj ovládateľná prírodná sila.
(17)
Vlámaním sa rozumie vniknutie do uzavretého priestoru ľsťou, nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily.
(18)
Kde tento zákon spája s uplynutím určitej doby nejaký účinok, nezapočítava sa do
nej deň, keď nastala udalosť určujúca jej začiatok.
(19)
Za organizáciu sa na účely Trestného zákona považuje aj fyzická osoba, ktorá prevádzkuje
podnikateľskú činnosť podľa osobitného zákona.
Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť
alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu
len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Páchateľom
alebo spolupáchateľom trestného činu vojenského podľa dvanástej hlavy osobitnej časti
tohto zákona môže byť len vojak.
(2)
Organizátorom, návodcom alebo pomocníkom trestného činu uvedeného v odseku 1 môže
byť aj osoba, ktorá nemá vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie tam vyžadované.
(3)
Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakovi, rozumie sa ním
a)
vojak v činnej službe,
b)
osoba, ktorá sa povolaním na zvláštnu službu stala príslušníkom ozbrojených síl,
c)
príslušník vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú
podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, ak je v činnej
službe,
d)
vojak alebo príslušník zboru uvedeného pod písmenom c) mimo činnej služby, ak je
v služobnej rovnošate, alebo
e)
vojnový zajatec.
(4)
Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie
sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3.
Česko-slovenský občan, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha
trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa
odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť
republiky alebo zničiť jej samostatnosť zúčastní sa na násilných akciách proti republike
alebo jej orgánom, potresce sa odňatím slobody na osem až dvanásť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ
potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
c)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky iného úmyselne usmrtí alebo sa o
to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným
trestom.
Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví
alebo inú ujmu, s cieľom vynútiť si splnenie podmienok poškodzujúcich ústavné zriadenie
republiky, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak je pri takom čine rukojemníkom osoba mladšia ako osemnásť rokov,
c)
ak sú pri takom čine rukojemníkmi viaceré osoby, alebo
d)
ak takým činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť.
Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky
a)
vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok
do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo
škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok
alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),
alebo
b)
všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ
potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin opätovne,
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
d)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
Kto v úmysle uvedenom v § 95 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa
odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky zneužije
svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného
konania pre to, aby
a)
maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo
ozbrojeného zboru, hospodárskej organizácie alebo inej inštitúcie, alebo
b)
spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu
alebo inú závažnú škodu,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
b)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
c)
ak zorganizuje taký čin za brannej pohotovosti štátu.
Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo
vlády, alebo Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Ústavný súd Českej
republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na
dva roky.
Kto verejne hanobí prezidenta republiky pre výkon jeho právomoci alebo vôbec pre jeho
činnosť v politickom živote, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho cudzej moci,
kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo
kto štátne tajomstvo cudzej moci úmyselne vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto umožní alebo uľahčí činnosť páchateľovi činu uvedeného v
odseku 1 alebo organizácii, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať
štátne tajomstvo.
b)
ak spácha taký čin, hoci mu bolo uchovávanie štátneho tajomstva osobitne uložené,
c)
ak spácha taký čin pre zárobok alebo v značnom rozsahu, alebo
d)
ak sa týka taký čin štátneho tajomstava obzvlášť dôležitého.
(4)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.
Kto za brannej pohotovosti štátu zadovažuje nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek
podporuje, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody na jeden
rok až desať rokov.
Česko-slovenský občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu koná službu v nepriateľskom
vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom zbore, potresce sa odňatím slobody na desať
až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
Česko-slovenský občan, ktorý bez povolenia koná službu vo vojsku cudzej moci alebo
v cudzom ozbrojenom zbore, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu poskytuje služby alebo vykonáva výrobné alebo iné
zárobkové podnikanie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak používa na čin uvedený v odseku 1 iného ako pracovnú silu, alebo
Kto neoprávnene obchoduje s devízovými prostriedkami
a)
vo väčšom rozsahu alebo
b)
bol za taký alebo obdobný čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo v poslednom
roku za neoprávnenú kúpu, predaj alebo výmenu devízových hodnôt postihnutý,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin pre zárobok,
c)
ak bol za taký alebo obdobný čin v posledných dvoch rokoch potrestaný alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký alebo obdobný čin v posledných dvoch rokoch
prepustený, alebo
d)
ak získa takým činom značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným
v odseku 1 prospech veľkého rozsahu.
Kto na cudzom majetku spôsobí škodu nie nepatrnú tým, že poškodzuje spotrebiteľov
najmä tak, že ich klame na akosti, množstve alebo hmotnosti tovaru, alebo
kto uvedie vo väčšom rozsahu na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich
podstatné vady,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti alebo
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak získa takým činom značný prospech, alebo
c)
ak bol pre taký čin v posledných piatich rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený.
Kto podstatne ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu,
vývozu alebo prevozu tovaru, alebo kto výrazne skráti clo, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Porušovanie predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami
Kto poruší zákaz alebo obmedzenie týkajúce sa nakladania s tovarom a technológiami
kontrolovanými podľa osobitných predpisov,2) potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
(2)
Kto bez povolenia vyvezie tovar alebo technológie kontrolované podľa osobitných predpisov2) alebo ich prevedie na cudzí štát alebo na organizáciu, ktorá má sídlo v cudzine,
alebo na cudzieho činiteľa, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov
alebo peňažným trestom alebo prepadnutím majetku.
Kto poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia
alebo svojej funkcie a spôsobí tým, že sa neoprávnene vydá povolenie na nakladanie
s tovarom a technológiami kontrolovanými podľa osobitných predpisov2) alebo že taký tovar unikne z evidencie, potresce sa odňatím slobody až na tri roky
alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ
potresce,
a)
ak sa v dôsledku činu uvedeného v odseku 1 tovar dostal do cudziny,
b)
ak spácha taký čin v úmysle získať značný prospech, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo inú značnú ujmu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo
viacerých štátoch,
b)
ak spácha taký čin v úmysle získať prospech veľkého rozsahu, alebo
c)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo inú ujmu veľkého rozsahu.
Kto dosiahne na základe nepravdivého alebo neúplného údaja vydanie dokladu potrebného
pre orgány kontrolujúce tovar a technológie podľa osobitných predpisov,2) potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto podklady potrebné pre evidenciu tovaru a technológií kontrolovaných
podľa osobitných predpisov2) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají alebo evidenciu nevedie, alebo kto
urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, v ktorom sa vedie
evidencia tohto tovaru a technológií.
Kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody uvedie o závažných skutočnostiach
vo výkaze, hlásení, vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch
slúžiacich na kontrolu hospodárenia nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, alebo
kto uvedie nepravdivé údaje v podkladoch pre zápis do obchodného registra,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto v úmysle uvedenom v odseku 1
a)
urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo
b)
podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají alebo
nevedie.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 alebo 2 vážnu poruchu v chode národného hospodárstva alebo iný
obzvlášť závažný následok.
Kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému v značnom rozsahu neoprávnené výhody poruší
závažným spôsobom pravidlá hospodárskeho styku ustanovené všeobecne záväzným právnym
predpisom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v hospodárskej činnosti alebo vážnu poruchu v zásobovaní
alebo skrátenie príjmov štátu v značnom rozsahu.
Kto v úmysle zadovážiť sebe alebo inému výhodu alebo prospech neoprávnene použije
informáciu dosiaľ nie verejne prístupnú, ktorú získal z dôvodu svojho zamestnania,
povolania, postavenia alebo svojej funkcie a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje
rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy
alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto ako pracovník, člen orgánu, spoločník, podnikateľ alebo
účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých podnikov alebo organizácií s rovnakým
alebo podobným predmetom činnosti v úmysle uvedenom v odseku 1 uzavrie alebo dá popud
na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným
v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo iného značný prospech.
(4)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným
v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.
Kto v súvislosti s verejnou súťažou alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému
škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech dojedná niektorému súťažiteľovi alebo
účastníkovi dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa potresce páchateľ, ak
a)
spácha čin uvedený v odseku 1 ako vyhlasovateľ alebo usporiadateľ verejnej súťaže
alebo verejnej dražby, člen privatizačnej komisie, licitátor alebo ako člen organizovanej
skupiny,
b)
spôsobí takým činom značnú škodu alebo pre iného získa značný prospech.
(3)
Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto za okolností uvedených v odseku 1 žiada,
prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo iný prospech.
Kto falšované alebo pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá ako
pravé, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom alebo prepadnutím
veci.
Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný
predmet spôsobilý na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 pri výkone svojho povolania.
Ochrana podľa § 140 až 142 sa poskytuje aj cudzozemským peniazom, ako aj tuzemským a cudzozemským cenným papierom
hromadne vydaným, ktoré znejú na majiteľa alebo sú rubopisom prevoditeľné, a šekom.
Kto spôsobí devízovému hospodárstvu väčšiu škodu tým, že koná proti predpisom o devízovom
hospodárstve, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spácha taký čin preto, že porušil povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania,
postavenia alebo funkcie.
Kto pri predaji cudzozemských peňazí alebo platobných dokumentov znejúcich na cudziu
menu uvedie nepravdivé údaje a získa tým pre seba alebo iného neoprávnene výhodu,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím
veci.
(2)
Rovnako sa potresce, kto v úmysle spôsobiť devízovému hospodárstvu väčšiu škodu dosiahne
na základe nepravdivého alebo neúplného údaja pre seba alebo iného povolenie alebo
doklad potrebný podľa devízových predpisov.
Kto vo väčšom rozsahu skráti daň, poplatok alebo inú im podobnú dávku, potresce sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatním slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b)
ak poruší na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Štvrtý oddiel
Trestné činy proti predpisom o nekalej súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti autorskému právu
Kto konaním, ktoré je v rozpore s predpismi upravujúcimi súťaž v hospodárskom styku
alebo so zvyklosťami súťaže, poškodí dobrú povesť alebo ohrozí chod alebo rozvoj podniku
súťažiteľa, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím veci.
Kto uvedie do obehu výrobky neoprávnene označované ochrannou známkou, ku ktorej má
výhradné právo iný, alebo známkou ľahko s ňou zameniteľnou, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Rovnako sa potresce, kto na dosiahnutie hospodárskeho prospechu
a)
neoprávnene používa obchodné meno alebo akékoľvek označenie s ním zameniteľné, alebo
b)
uvedie do obehu výrobky neoprávnene opatrené označením pôvodu, na ktoré patrí výhradné
právo inému, alebo označením pôvodu ľahko s ním zameniteľným.
Kto neoprávnene zasiahne do práv k chránenému vynálezu, priemyselnému vzoru, úžitkovému
vzoru alebo topografii polovodičového výrobku, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo peňažným trestom.
Kto s dielom, ktoré je predmetom autorského práva alebo práva príbuzného autorskému
právu, neoprávnene nakladá spôsobom, ktorý prislúcha autorovi alebo inému nositeľovi
autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
TRETIA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJNÝCH VECIACH
Prvý oddiel
Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a verejného činiteľa
Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu štátnej správy a samosprávy,
súdu alebo iného štátneho orgánu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až
päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého
rozsahu
a)
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci štátneho orgánu, alebo
b)
pre výkon právomoci štátneho orgánu,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán pri výkone jeho právomoci alebo pre tento
výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého
rozsahu
a)
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b)
pre výkon právomoci verejného činiteľa,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1 so zbraňou.
(3)
Kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo
pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne
sťaží splnenie dôležitej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo
zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v činnosti podniku alebo organizácie,
alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť
úplatok, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.
(2)
Kto za okolností uvedených v odseku 1 úplatok žiada, potresce sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až tri roky.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ.
Kto inému v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo
sľúbi úplatok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.
Kto žiada alebo prijme úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až
na dva roky.
(2)
Kto z dôvodu uvedeného v odseku 1 inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
Trestnosť podplácania (§ 161) a nepriameho úplatkárstva (§ 162) zaniká, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný,
a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie prokurátorovi alebo bezpečnostnému
orgánu.
Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti
uloženej podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu,
trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody až
na tri roky; ak však pomáha takto páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon
ustanovuje trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný,
okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle
a)
pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105) alebo genocídia (§ 259), alebo
Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin vlastizrady
(§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106, vojnovej zrady (114), porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami (§ 124a, 124b, 124c), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171b ods. 2, 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa
§ 180a , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), lúpeže (§ 234), brania rukojemníkov (§ 234a), znásilnenia (§ 241), pohlavného zneužívania podľa § 242, krádeže podľa § 247 ods. 4, sprenevery podľa § 248 ods. 4, podvodu podľa § 250 ods. 4, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264), neposlúchnutia rozkazu podľa § 273 ods. 2 písm. a), sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť podľa § 275 ods. 2 písm. a), porušovania práv a chránených záujmov vojakov podľa § 279a ods. 3 a § 279b ods. 3, zbehnutia (§ 282) alebo ohrozenia morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 2 a spáchanie alebo dokončenie takého trestného činu neprekazí, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov
trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol trestný čin prekaziť
bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva
smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie
blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti,
ak sa týka neprekazenia trestného činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 alebo genocídia (§ 259).
(3)
Prekaziť trestný čin možno i jeho včasným oznámením prokurátorovi alebo bezpečnostnému
orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami (§ 124a, 124b, 124c), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa
§ 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), genocídia (§ 259) alebo používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262), a taký trestný čin neoznámi bez odkladu prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu
alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, veliteľovi alebo náčelníkovi, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov
trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez
toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na
zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva
trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neoznámenia trestného
činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) alebo genocídia (§ 259).
Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu
tým, že
a)
bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa zdržiava v mieste alebo obvode, na ktoré sa
vzťahuje trest zákazu pobytu, alebo nedodržiava obmedzenia, ktoré mu uložil súd v
súvislosti s výkonom tohto trestu,
b)
zdržiava sa na území republiky, hoci mu bol uložený trest vyhostenia,
c)
vykonáva činnosť, ktorá mu bola zakázaná,
d)
odmieta podrobiť sa ochrannému liečeniu alebo ochrannej výchove, ktoré mu uložil
súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,
alebo
e)
dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom.
(2)
Kto zmarí alebo podstatne sťaží výkon rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu
tým, že
a)
zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, scudzí alebo odstráni vec, ktorej
sa také rozhodnutie týka, alebo
b)
ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody,
potresce sa odňatím slobody až na päť rokov alebo peňažným trestom.
(3)
Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok.
Kto pre iného organizuje prekročenie štátnej hranice mimo vyznačeného hraničného
priechodu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo
Kto prekročí štátnu hranicu za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
ak
a)
čin uvedený v odseku 1 zorganizuje,
b)
spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,
c)
spácha taký čin v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d)
spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
e)
spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 smrť, alebo ak spácha taký čin ako vojak za brannej pohotovosti štátu.
Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch tým, že vnikne vzdušným dopravným prostriedkom
na územie republiky, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny väzňov dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému
poriadku, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak zorganizuje čin
uvedený v odseku 1.
Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom alebo pred vyšetrovateľom
alebo vyhľadávacím orgánom, pokiaľ vykonávajú vyšetrovanie alebo vyhľadávanie podľa
Trestného poriadku, alebo pred štátnym notárom alebo orgánom hospodárskej arbitráže,
pokiaľ vykonávajú rozhodovaciu činnosť, alebo pred vyšetrovacou komisiou zákonodarného
zboru,
a)
uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo pre
zistenie vyšetrovacej komisie zákonodarného zboru, alebo
b)
takú okolnosť zamlčí,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto inému násilím alebo hrozbou násilia alebo ľsťou bráni vo výkone volebného práva
alebo hlasovacieho práva v referende alebo iného takým spôsobom k výkonu volebného
práva alebo hlasovacieho práva v referende núti, alebo
kto falšuje údaje v doklade o počte členov politickej strany alebo na petícii na volebné
účely alebo v inom dokumente súvisiacom s voľbami alebo referendom alebo vedome použije
taký dokument ako pravý, alebo
kto vedome nesprávne sčíta hlasy alebo poruší tajnosť hlasovania, alebo
kto inak hrubým spôsobom marí prípravy alebo priebeh volieb do zákonodarných zborov
alebo orgánov miestnej samosprávy alebo prípravy alebo priebeh referenda,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo
cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo
povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných
látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),
alebo
kto všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin opätovne v krátkom čase, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť, škodu veľkého
rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ
potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 úmyselne smrť, alebo
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo alebo sťaží jeho
odvrátenie alebo zmiernenie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom
činnosti.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b)
ak spácha taký čin preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 2 písm. b)
a)
škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 2 písm. b) ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb.
Ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla
Kto oznámi nepravdivú informáciu, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo prevádzku vzdušného
dopravného prostriedku za letu alebo civilného plavidla za plavby, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
Kto sa za účelom zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny takého prostreidku
zmocní alebo neoprávnene použije taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, potresce
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom, prípadne popri
týchto trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 smrť.
Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva závažného poškodenia tým,
že poruší predpisy o ochrane životného prostredia a hospodárení s prírodnými zdrojmi
(ohrozenie životného prostredia), potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo
zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1 spôsobí na životnom prostredí značnú ujmu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1 spôsobí na životnom prostredí ujmu veľkého rozsahu.
Kto z nedbanlivosti spôsobí ohrozenie životného prostredia (§ 181a ods. 1), potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona,
alebo
b)
ak takým činom spôsobí na životnom prostredí značnú ujmu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 2 písm. a) na životnom prostredí ujmu veľkého rozsahu.
Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
Kto úmyselne zničí alebo urobí neupotrebiteľnou zreteľne označenú značku bodu astronomicko-geodetickej
siete alebo základného nivelačného bodu alebo oporného gravimetrického bodu, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 ods. 1), potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom.
Kto bez povolenia vyrobí alebo zadováži sebe alebo inému strelnú zbraň alebo ju prechováva,
potresce sa odňatím slobody až na tri mesiace alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím
veci.
(2)
Kto bez povolenia
a)
sebe alebo inému zadováži alebo prechováva hromadne účinnú zbraň alebo súčiastky,
ktoré sú na použitie takej zbrane nevyhnutne potrebné, alebo
b)
hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovažuje zbrane, strelivo alebo výbušniny,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 2 ako člen organizovanej skupiny,
Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, inému zadováži alebo pre iného
prechováva omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed, potresce sa odňatím slobody
až na tri roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo vo väčšom rozsahu,
b)
ak získa takým činom značný prospech,
c)
ak spácha taký čin voči osobe mladšej ako osemnásť rokov, alebo
d)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
alebo
b)
ak spácha taký čin v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch.
Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený na nedovolenú
výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu, potresce sa odňatím slobody až
na tri roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu, alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 voči osobe mladšej ako osemnásť rokov.
Kto zvádza iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu alebo ho v tom
podporuje alebo kto zneužívanie takej látky inak podnecuje alebo šíri, potresce sa
odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1 voči osobe mladšej ako osemnásť rokov.
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia
nákazlivej ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným
trestom.
Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby
domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby.
Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby
alebo škodcu úžitkových rastlín, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby alebo takého škodcu.
Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými potrebami
Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži potraviny alebo
iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému
zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť.
Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny
alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému
zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím veci.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanoví, čo sa považuje za omamné látky, psychotropné látky a za jedy podľa § 187 a 188, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé podľa § 189 až § 192 a na ktorých škodcov sa vzťahuje ustanovenie § 192.
Kto sa skupine obyvateľov vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením
škody veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Kto použije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi alebo sa im vyhráža
usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu pre ich politické
presvedčenie, národnosť, rasu, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce
sa odňatím slobody až na dva roky.
(3)
Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie takého
činu.
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo peňažným trestom.
Kto verejne podnecuje k nenávisti k niektorému národu alebo rase alebo k obmedzovaniu
práv a slobôd ich príslušníkov, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v
odseku 1.
Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľov nejakého
miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Kto správu uvedenú v odseku 1, hoci vie, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie
vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta,
oznámi podniku alebo organizácii alebo bezpečnostnému alebo inému štátnemu orgánu
alebo hromadnému informačnému prostriedku, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
alebo peňažným trestom.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 2 opätovne, alebo
b)
ak spôsobí takým činom vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo hospodárskej
činnosti podniku alebo organizácie alebo v činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť
závažný následok.
Kto za brannej pohotovosti štátu spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho
znepokojenia, malomyseľnosti alebo porazeneckej nálady aspoň u časti obyvateľstva
nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, potresce sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až tri roky.
Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
a)
hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený,
b)
hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch
postihnutý,
c)
ak spácha taký čin pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv
návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie hromadný dopravný prostriedok,
alebo
d)
ak spôsobí takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu
škodu na cudzom majetku alebo iný závažný následok,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným
trestom.
Kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky alebo inak privedie, hoci aj z nedbanlivosti,
do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného
činu, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania,
ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potresce
sa oným miernejším trestom.
(2)
Ustanovenie odseku 1, ako aj § 12 sa nepoužije, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný
čin.
Kto sa dopustí verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo
výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
hrob alebo iné pietné miesto alebo hrubým spôsobom ruší zhromaždenie alebo obrad občanov,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1 ako člen organizovanej skupiny.
Kto týra zviera, hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo
za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Kto utýra zviera, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti
alebo peňažným trestom.
(3)
Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2 verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom.
Kto uvádza do obehu, rozširuje, robí verejne prístupnými, vyrába alebo dováža písomné
pornografické diela, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenia alebo iné predmety ohrozujúce
mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie, alebo ktoré zobrazujú
sexuálny styk s dieťaťom, so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok, peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Kto písomné pornografické diela, nosiče zvuku alebo obrazu alebo zobrazenia
a)
ponúka, prenecháva alebo sprístupňuje osobe mladšej ako osemnásť rokov, alebo
b)
ich na mieste, ktoré je osobám mladším ako osemnásť rokov prístupné, vystavuje alebo
inak sprístupňuje,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok, peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho
vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy
alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným obdobne účinným
spôsobom.
Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo
iného, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc
poskytnúť, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.
Vodič dopravného prostriedku, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne
osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť
bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potresce sa odňatím slobody až na tri roky
alebo zákazom činnosti.
Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si samo nemôže zadovážiť
pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potresce sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Trestnosť zanedbania povinnej výživy (§ 213) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než súd prvého stupňa začal vyhlasovať rozsudok.
Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú
odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť
starať sa o nich, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech,
alebo
b)
ak takým činom ohrozí mravný vývoj unesenej osoby.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto za odmenu zverí dieťa do moci iného za účelom adopcie, využívania detskej práce
alebo na iný účel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak takým činom získa značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa
pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.
Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
(3)
Kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb preto,
že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní na ruvačke, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak je pri čine
uvedenom v odseku 1 inému spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
Kto tehotnej žene pomáha alebo ju zvedie k tomu, aby
a)
svoje tehotenstvo sama umele prerušila, alebo
b)
iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umele prerušené ináč
ako spôsobom prípustným podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Kto so súhlasom tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo ináč ako spôsobom prípustným
podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva, potresce sa odňatím slobody
na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok alebo
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3)
Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto bez súhlasu tehotnej ženy umele preruší jej
tehotenstvo.
(4)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 3 smrť.
Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umele preruší alebo iného o to požiada
alebo mu to dovolí, nie je pre taký čin trestná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi
a pomocníkovi.
Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, potresce sa, ak došlo
aspoň k pokusu samovraždy, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 na osobe mladšej ako osemnásť rokov, na tehotnej žene alebo na osobe postihnutej
duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej.
Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku
1 v úmysle uľahčiť iný trestný čin.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny.
(4)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto iného pozbaví osobnej slobody, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem
rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na dva roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo smrť.
Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví
alebo inú vážnu ujmu, s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel,
potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak je pri takom čine rukojemníkom osoba mladšia ako osemnásť rokov,
c)
ak sú pri takom čine rukojemníkmi viaceré osoby, alebo
d)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou alebo pre zárobok, alebo
c)
ak takým činom spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak použije pri
čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia, alebo ak prekoná
prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak použije pri čine
uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia a taký čin spácha
so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami.
Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone
jeho združovacieho alebo zhromažďovacieho práva, potresce sa odňatím slobody až na
dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Kto sa v súvislosti so zhromaždením, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, násilím
alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo
určených usporiadateľov takého zhromaždenia, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo peňažným trestom.
uzavretého listu alebo inej písomnosti, zasielaných poštou alebo iným dopravným zariadením,
alebo
b)
správy podávanej telefónom, telegrafom alebo iným takým verejným zariadením,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Pracovník poštovej, telegrafnej alebo telefónnej služby, ktorý
a)
spácha čin uvedený v odseku 1,
b)
inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo
c)
pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštou alebo iným dopravným zariadením
alebo správu podanú telefonicky, telegraficky alebo iným podobným spôsobom,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.
Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom
pohlavne zneužije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc jej závislosť.
(3)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.
(4)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
Kto do cudziny zláka, najme alebo prepraví ženu v úmysle, aby sa tam použila na pohlavný
styk s iným, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin na žene mladšej ako osemnásť rokov, alebo
c)
ak spácha taký čin v úmysle, aby žena bola použitá na prostitúciu.
Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti
alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným
trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť
záujmy poškodeného, alebo
b)
ak spácha taký čin ako člen organizovanej skupiny,
c)
ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
d)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(4)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Kto sa zmocní cudzej veci nie malej hodnoty alebo motorového vozidla v úmyslu ich
prechodne užívať, alebo
kto na cudzom majetku spôsobí škodu nie malú tým, že neoprávnene také veci, ktoré
mu boli zverené, prechodne užíva,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do
omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom
alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo pre zárobok,
alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(4)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Kto prevádzkuje peňažnú alebo inú podobnú hru alebo stávku, ktorej pravidlá nezaručujú
rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným
v odseku 1 značný prospech.
Kto inému umožní zastrieť pôvod alebo zistenie pôvodu veci získanej trestnou činnosťou,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok alebo ako člen organizovanej skupiny,
alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 vo vzťahu k veciam pochádzajúcim z obchodu s omamnými alebo psychotropnými
látkami alebo z iného obzvlášť závažného trestného činu.
Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty,
ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom.
Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie
dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia v hrubom nepomere, alebo
kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 pre zárobok.
Kto si prisvojí cudziu vec, nie nepatrnej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci
nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom
uvedeným v odseku 1 značný prospech.
Kto inému spôsobí škodu nie malú tým, že poruší podľa zákona mu uloženú alebo zmluvne
prevzatú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potresce sa odňatím slobody
až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť
záujmy poškodeného, alebo
Kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj
len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu.
Kto ako konkurzný veriteľ v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní alebo ako
veriteľ v súvislosti s hlasovaním na vyrovnacom pojednávaní prijme alebo si dá sľúbiť
majetkový alebo iný prospech, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným
trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto veriteľovi v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní
za súhlas s vyrovnaním poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech.
Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom
majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci svedka, znalca alebo tlmočníka pre výkon
ich povinnosti,
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu, alebo
c)
ak spácha taký čin na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo získať sebe alebo inému neoprávnený
prospech získa prístup k nosiču informácií a
a)
také informácie neoprávnene použije,
b)
informácie zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnými, alebo
c)
urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo ak získa sebe alebo inému značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo ak získa sebe alebo inému prospech
veľkého rozsahu.
Kto poškodí dôležitý kultúrny alebo iný dôležitý všeobecný záujem tým, že zničí, poškodí,
urobí neupotrebiteľnou alebo zašantročí vlastnú vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitných
predpisov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím veci.
Kto podporuje alebo propaguje hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu práv
a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú zášť (ako
napríklad fašizmus alebo komunizmus), potresce sa odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným
podobne účinným spôsobom,
b)
ak spácha taký čin ako člen organizovanej skupiny, alebo
nariadi použitie zakázaného bojového prostriedku alebo materiálu obdobnej povahy
alebo taký prostriedok alebo materiál použije, alebo
b)
nariadi vedenie boja zakázaným spôsobom alebo sám takto boj vedie,
potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.
(2)
Rovnako sa potresce veliteľ, ktorý v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva
o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne
a)
poškodí vojenskou operáciou civilné obyvateľstvo alebo civilné osoby na živote, zdraví
alebo majetku alebo vedie proti nim útok z dôvodu represálií,
b)
vedie útok proti nebránenému miestu alebo demilitarizovanému pásmu,
c)
zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo podobné zariadenie obsahujúce
nebezpečné sily, alebo
d)
zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú
kultúrnu alebo prírodnú pamiatku.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 obzvlášť závažný následok.
Kto za vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že neľudsky zaobchádza s bezbranným
civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí
zbrane už zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potresce sa odňatím slobody na tri
roky až desať rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto za vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že
a)
nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí,
žien a ranených, alebo takým opatreniam bráni, alebo
b)
zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej obrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného
štátu v plnení ich humanitárnych úloh.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Kto za vojny uplatňuje apartheid alebo pácha iné neľudské činy vyplývajúce z rasovej
diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou
jeho použitia, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto za vojny
a)
zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva
v obsadenom území alebo dotykovej zóne alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc
nevyhnutnú na prežitie,
b)
bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov,
c)
bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia,
d)
osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo
e)
svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich previnení
rozhodovalo v nestrannom súdnom konaní.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo
iný obzvlášť závažný následok.
Kto za brannej pohotovosti štátu alebo za vojny zneužije označenie Červeného kríža
alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom pre
označenie zdravotníckych inštitúcií alebo dopravných prostriedkov zdravotníckej pomoci
alebo evakuácie, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Rovnako sa potresce, kto za vojny zneužije znak Organizácie Spojených národov alebo
vlajku alebo štátny alebo vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu neutrálneho alebo
iného štátu, ktorý nie je stranou v konflikte.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 ako prostriedkom vojnovej vierolomnosti
obzvlášť závažný následok.
JEDENÁSTA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI A PROTI CIVILNEJ SLUŽBE
Kto seba alebo iného urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým
na plnenie brannej povinnosti alebo iných úloh pre obranu vlasti, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto sa neustanoví na odvod, na preskúšanie alebo na nemocničné alebo výberové vyšetrenie
v úmysle svoju odvodnú povinnosť nesplniť alebo jej splnenie oddialiť, potresce sa
odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe nenastúpi
službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v ozbrojených silách do 24 hodín po
uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Kto v úmysle vyhnúť sa trvale civilnej službe túto službu nenastúpi do 24 hodín po
uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky.
Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, civilnú službu do 24 hodín po uplynutí lehoty
určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
Kto sa v úmysle vyhnúť sa výkonu civilnej služby alebo plneniu povinností z nej vyplývajúcich
poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo
použije iný úskok, alebo
kto odopiera konať civilnú službu,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Kto zo zavrhnutiahodnej pohnútky odmieta plniť pokyny pri výkone civilnej služby,
alebo
kto také pokyny sústavne neplní,
potresce sa odňatím slobody až na osemnásť mesiacov.
Kto bez povolenia opustí miesto výkonu civilnej služby na dobu dlhšiu ako dva dni
alebo sa po túto dobu bez povolenia zdržiava mimo tohto miesta, potresce sa odňatím
slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Kto bez povolenia opustí miesto výkonu civilnej služby na dobu dlhšiu ako štrnásť
dní alebo sa po túto dobu bez povolenia zdržiava mimo tohto miesta, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky,
(3)
Kto v úmysle vyhnúť sa civilnej službe bez povolenia opustí miesto výkonu tejto služby
alebo sa bez povolenia zdržiava mimo tohto miesta, potresce sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až tri roky.
DVANÁSTA HLAVA
TRESTNÉ ČINY VOJENSKÉ
Prvý oddiel
Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti
Kto odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná rozkaz, potresce sa odňatím slobody až
na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so skupinou vojakov,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou,
c)
ak spácha taký čin za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie
dôležitej služobnej úlohy,
d)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
e)
ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný
následok.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Kto z nedbanlivosti nevykoná rozkaz za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne
sťažiť splnenie služobnej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak činom uvedeným v odseku 1 zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej
úlohy,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka rovnakej hodnosti
v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 proti vojenskej stráži,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami, alebo
Kto vojaka rovnakej hodnosti núti k osobným úsluhám alebo ho obmedzuje na právach
alebo svojvoľne sťažuje výkon jeho služby, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 násilím alebo hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy,
b)
ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým spôsobom alebo so zbraňou,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
c)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Kto podriadeného alebo nižšieho núti k osobným úsluhám alebo ho obmedzuje na právach
alebo svojvoľne sťažuje výkon jeho služby, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 násilím alebo hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy,
b)
ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým spôsobom alebo so zbraňou,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
c)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Druhý oddiel
Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu
Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby
Kto sa v úmysle vyhnúť sa plneniu služobného úkonu poškodí na zdraví, predstiera
chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Kto sa v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských povinností
poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo
použije iný úskok, alebo
kto odopiera konať vojenskú službu alebo plnenie vojenských povinností,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Kto sa za bojovej situácie urobí z nedbanlivosti nespôsobilým vykonávať službu tým,
že zneužije návykovú látku, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy
alebo pravidlá tejto služby alebo osobitné nariadenia podľa nich vydané, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý
štátny alebo vojenský význam,
b)
ak spácha taký čin obzvlášť hrubým porušením svojej povinnosti,
c)
ak spôsobí takým činom škodlivý následok, k odvráteniu ktorého výkon strážnej alebo
inej obdobnej služby mal smerovať, alebo
d)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie a je tu niektorá z okolností
uvedených v odseku 2 písm. a) a c).
Kto v dozornej alebo inej službe závažným spôsobom, čo aj z nedbanlivosti, poruší
predpisy alebo pravidlá tejto služby, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v
odseku 1 obzvlášť závažný následok, ktorému bol povinný zabrániť.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za bojovej situácie.
Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, pravidlá služby na rádiotechnických hláskach,
v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na zaistenie bezpečnosti
vzdušného priestoru, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak čin uvedený v odseku 1 spácha za brannej pohotovosti štátu a spôsobí ním obzvlášť
závažný následok.
Kto popudzuje vojakov proti vojenskej službe alebo proti nadriadenému,
kto šíri malomyseľnosť, alebo
kto ináč sústavne rozvracia kázeň,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Kto na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru neplnením uložených
služobných povinností, čo aj z nedbanlivosti, podstatne zníži použiteľnosť výzbroje,
výstroja alebo iných vecných prostriedkov, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo peňažným trestom.
(2)
Kto bez oprávnenia použije vecný prostriedok väčšej hodnoty uvedený v odseku 1 na
účel, na ktorý nie je určený, alebo na také použitie dá súhlas, alebo
kto zneužije alebo umožní zneužitie podriadených na mimoslužobné úkony,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak si zadováži činom uvedeným v odseku 2 sebe alebo inému značný prospech, alebo
b)
ak spôsobí úmyselne spáchaným činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 zníženie bojaschopnosti,
značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(4)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spácha úmyselne čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu alebo
za bojovej situácie.
Kto sa za bojovej situácie zo zbabelosti alebo malomyseľnosti vzdá do zajatia, potresce
sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
Kto sa bez dovolenia vzdiali za bojovej situácie, potresce sa odňatím slobody na
tri roky až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
(2)
Kto sa za bojovej situácie vyhýba povinnosti splniť bojovú úlohu alebo odoprie použiť
zbraň, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
Kto za bojovej situácie odhodí, opustí alebo urobí neupotrebiteľnou zbraň alebo iný
vojnový materiál, potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.
Veliteľ, ktorý bez toho, že by to bolo vyvolané bojovou situáciou, nepriateľovi vydá,
čo aj z nedbanlivosti, vojenské sily alebo ponechá mu opevnenia, bojovú techniku alebo
iné bojové prostriedky, potresce sa, ak nekonal v úmysle podporovať nepriateľa, odňatím
slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.
Čin, ktorý vykazuje znaky tresného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 270, neuposlúchnutia rozkazu podľa § 273 ods. 1 a § 274 ods. 1, sprotivenia a donútenia k porušeniu vojenskej povinnosti podľa § 275 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, § 277 ods. 1 a § 278 ods. 1, porušovania práv a chranených záujmov vojakov podľa § 279a ods. 1, vyhýbania sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby podľa § 280 ods. 1, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1, porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1, porušovania povinností služby pri obrane vzdušného priestoru podľa § 287 ods. 1, ohrozovania morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1 a porušovania služobných povinností podľa § 288a ods. 1, nie je trestný činom, ak stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.
(2)
Súd môže upustiť od potrestania páchateľa, ktorý ako osoba podliehajúca právomoci
vojenských súdov spáchal trestný čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť
je malý, tiež vtedy, ak veliteľ alebo náčelník ponúkol výchovné pôsobenie na páchateľa
a súd sa domnieva, že vzhľadom na to, na povahu spáchaného činu a na osobu páchateľa
sa uloženie trestu nejaví potrebným.
sa vzdialil bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,
b)
sa neprihlásil u svojho útvaru alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol
poslaný, alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení,
preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,
c)
bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny
odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo
d)
sa neprihlásil u niektorého vojenského útvaru po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského
zajatia.
Trest právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona za čin, ktorý nie je trestným
činom podľa tohto zákona, sa nevykoná; ustanovenie tohto zákona o súhrnnom treste
sa v takom prípade nepoužije.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na činy trestné podľa dekrétu prezidenta republiky
č. 16/1945 Zb. o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových
súdoch a podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní
fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva
v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich.
Ak ku dňu účinnosti tohto zákona nevykonaný trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok,
prípadne súčet takých trestov postupne uložených alebo ich zvyšok je viac ako pätnásť
rokov, súd tento trest, prípadne postupne uložené tresty skráti pomerne tak, aby nevykonaný
trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok bol ku dňu účinnosti tohto zákona pätnásť
rokov.
(2)
Ak ku dňu účinnosti tohto zákona je nevykonaný trest zákazu činnosti alebo jeho zvyšok
viac ako päť rokov, skráti súd tento trest alebo jeho zvyšok tak, aby ku dňu účinnosti
tohto zákona bol päť rokov.
(3)
Ak bol pred účinnosťou tohto zákona právoplatne uložený trest
a)
straty čestných práv občianskych alebo iný obdobný trest podľa zákona skôr účinného,
končí sa strata volebného práva a práva zastávať funkciu sudcu a sudcu z ľudu dňom
účinnosti tohto zákona,
b)
vylúčenia z vojska, považuje sa za neuložený,
c)
peňažný, nevykoná sa v prípade jeho nevymožiteľnosti náhradný trest odňatia slobody
alebo jeho zvyšok,
d)
zákazu pobytu, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná, prípadne jeho výkon dňom účinnosti
tohto zákona sa končí,
e)
uverejnenia rozsudku, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná.
Ustanovenia tohto zákona o podmienečnom prepustení a podmienečnom upustení od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti sa použijú, s výnimkou ustanovenia § 62, aj na tresty uložené pred účinnosťou tohto zákona.
Zákon č. 120/1962 Zb. z 19. decembra 1962 o boji proti alkoholizmu nadobudol účinnosť 27. decembrom 1962,
zákon č. 53/1963 Zb. z 9. júla 1963, ktorým sa mení § 203 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nadobudol
účinnosť 17. júlom 1963, zákon č. 56/1965 Zb. zo 17. júna 1965, ktorým sa mení a dopĺňa
Trestný zákon č. 140/1961 Zb., nadobudol účinnosť 1. augustom 1965, zákon č. 81/1966
Zb. z 25. októbra 1966 o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch
nadobudol účinnosť 1. januárom 1967, zákon č. 148/1969 Zb. z 18. decembra 1969, ktorým
sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb., nadobudol účinnosť 1. januárom 1970,
zákon č. 45/1973 Zb. z 25. apríla 1973, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, nadobudol
účinnosť 1. júlom 1973, zákon č. 43/1980 Zb. z 10. apríla 1980, ktorým sa mení a dopĺňa
Trestný zákon a Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 10. aprílom 1980, zákon č. 159/1989
Zb. z 13. decembra 1989, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch
a Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 1. februárom 1990, zákon č. 47/1990 Zb. z 27.
februára 1990 o voľbách do Federálneho zhromaždenia nadobudol účinnosť 27. februárom
1990, zákon č. 175/1990 Zb. z 2. mája 1990, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
nadobudol účinnosť 1. júlom 1990, zákon č. 457/1990 Zb. z 30. októbra 1990, ktorým
sa dopĺňa zákon č. 31/1989 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia a ktorým
sa mení Trestný zákon č. 140/1961 Zb., nadobudol účinnosť 30. októbrom 1990, zákon
č. 545/1990 Zb. z 5. decembra 1990, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, nadobudol
účinnosť 1. februárom 1991, zákon č. 490/1991 Zb. zo 6. novembra 1991 o spôsobe vykonávania
referenda nadobudol účinnosť 3. decembrom 1991 a zákon č. 557/1991 Zb. z 11. decembra
1991, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.