Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú
ideológiu ani náboženstvo.
(2)
Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto
bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech
svojich občanov a nasledujúcich generácií.
(2)
Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky
cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje;
zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských
obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských
obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci
v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a
vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon.
Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku
s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto
zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2)
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3)
Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok
za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej
bezpečnosti.
(4)
Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných
politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z
ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných
hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie
je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej
rady Slovenskej republiky.
(5)
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,
na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
(6)
Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity
tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života
a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny,
verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach
s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu
a dedenia.
(7)
Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky
s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich
v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy
s materskou krajinou.
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný
kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
(2)
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho,
modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky
je štátny znak Slovenskej republiky.
(3)
Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého
je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.
(4)
Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.
(5)
Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú
neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2)
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu
na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok,
rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať
alebo znevýhodňovať.
(3)
Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie
tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
(4)
Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva
a slobody.
Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný
záväzok.
(3)
Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených
zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a
najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu
alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných
trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej
prepustení na slobodu.
(4)
Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí
byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo
o jej prepustení na slobodu.
(5)
Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia
súdu.
(6)
Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej
starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24
hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
(7)
Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný
príkaz súdu.
Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám
vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody,
b)
vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného
nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d)
konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(2)
Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti
štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve
štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže
ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb
so sídlom v Slovenskej republike.
(3)
Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
(4)
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5)
Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý
nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv
a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom
býva.
(2)
Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný
a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
(3)
Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti,
takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie
úloh verejnej správy.
Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných
údajov sa zaručujú.
(2)
Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov,
či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou
sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom,
telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie
slobodne opustiť.
(3)
Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných
a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
(4)
Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno
nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
(5)
Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo
zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského
vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2)
Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne
s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov
alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3)
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje
orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú
rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
(4)
Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti
alebo práv a slobôd iných.
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2)
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví
zákon.
(3)
Cenzúra sa zakazuje.
(4)
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5)
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej
činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach
verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy
so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
(2)
Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných
miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre
bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať
v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
(2)
Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v
nich.
(3)
Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom,
ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného
poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
(4)
Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia
sú oddelené od štátu.
Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou
voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších
územných celkov.
(2)
Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené
zákonom.
(3)
Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky
výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4)
Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia
umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický
poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných
orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny
sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo
skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom
jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie
a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2)
Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok
ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a)
právo na vzdelanie v ich jazyku,
b)
právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c)
právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických
skupín.
(3)
Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených
v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej
republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
(2)
Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
(3)
Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov,
ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
(4)
Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.
Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych
záujmov.
(2)
Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií,
ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.
(3)
Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych
a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých.
(4)
Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia,
prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci
hasičských a záchranných zborov.
Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti
na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2)
Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného
dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné
sporenie na dôchodok.
(3)
Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia
v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť
aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený
počet odpracovaných rokov.
(4)
Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas
zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe.
(5)
Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej
s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá
osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Výkon
práva podľa prvej vety nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe.
(6)
Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie
základných životných podmienok.
(7)
Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon.
Vydávanie hotovosti ako zákonného platidla sa zaručuje.
(2)
Každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti
zákonným platidlom, pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných
alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo
pobočke zahraničnej banky sa zaručuje.
(3)
Zákon ustanoví podmienky a obmedzenia práva podľa odseku 2.
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo
na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.
Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo
všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou
zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(2)
Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž.
(3)
Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch
a zodpovedajúce pracovné podmienky.
(4)
Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(5)
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým
z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi
maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak je
osvojenie v záujme dieťaťa. O osvojení rozhoduje súd.
(6)
Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(7)
Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania
možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Vzdelávanie zamerané na ochranu
zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania
detí v podobe primeranej ich veku.
(8)
Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
(9)
Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 8 ustanoví zákon.
Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu
ustanoví zákon.
(2)
Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách,
podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
(3)
Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených
zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.
(4)
Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3)
Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,
prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4)
Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy
a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie
a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
(5)
Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú
ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
(6)
Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2)
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.
(3)
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
(4)
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkej osobe.
(2)
Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
(3)
Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
(4)
Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo
na tlmočníka.
Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
(2)
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3)
Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby
sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4)
Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(6)
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.
Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým
štátny občan Slovenskej republiky.
(2)
Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené
touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
(3)
Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý
človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne
občianstvo.
Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických
práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými
právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.
Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť
a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo
uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné
na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.
Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá
na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu
cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti,
pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná
banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,
ak je na to splnomocnená zákonom.
(2)
Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky
Slovenska.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia
s
a)
prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky
alebo vláda,
b)
majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami
štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí,
vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických
osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou
účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou
účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických
osôb založených obcami alebo právnických osôb založených vyššími územnými celkami,
c)
majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa
poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových
programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
d)
majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami,
za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e)
majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami
právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.
(2)
Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom
v odseku 1 na
a)
vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,
b)
štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo
zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c)
obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené
vyššími územnými celkami, na právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické
osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
d)
štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby,
v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou
účasťou štátu,
e)
Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou
účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(2)
Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan
Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného
úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach.
(4)
Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom
funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným
vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne
právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo
zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej
alebo umeleckej činnosti.
Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej
činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada
Slovenskej republiky.
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej
republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví
zákon.
Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2)
Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov,
ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce
a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno
domáhať len v medziach zákona.
Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu;
rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok.
Podmienky ustanoví zákon.
(2)
Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,
referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného
celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného
celku ustanoví zákon.
(2)
Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému
celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
(3)
Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným
zákonom.
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu
zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na
štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov
sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3)
Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.
Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.
Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.
(4)
Orgány vyššieho územného celku sú
a)
zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b)
predseda vyššieho územného celku.
(5)
Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného
celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(6)
Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom
obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu
vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda
vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu
vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.
Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej
štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
(2)
Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej
pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia.
Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a
kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
(2)
Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a
presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
(3)
Prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno
skrátiť na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa určí čas
vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia
o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky môže predložiť najmenej
pätina poslancov. Uznesenie o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej
republiky sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Skrátené volebné obdobie
Národnej rady Slovenskej republiky uplynie dňom konania volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky.
Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po
prvý raz, skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať
tak, aby sa uvádzali do života.“.
(2)
Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného
ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca
Európskeho parlamentu.
(2)
Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca
počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca
stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
(2)
Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky
alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
(4)
Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný
to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor
Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí
byť ihneď prepustený.
(5)
Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky
alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec
musí dostať odpoveď do 30 dní.
(2)
O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava,
ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne
do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca
zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný
trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v
jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej
republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak
neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov
volieb.
(3)
Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka
prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú
svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
(4)
Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať
schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy,
ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.
(5)
Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia
alebo jej rozpustením.
Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.
(2)
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej
republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade
zvolá schôdzu do siedmich dní.
(3)
Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.
(4)
Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade,
že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých
poslancov.
Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina všetkých jej poslancov.
(2)
Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.
(3)
Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(4)
Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
na podanie obžaloby na prezidenta, na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia
Národnej rady Slovenskej republiky, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie
rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
(5)
Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na voľbu kandidáta
na sudcu ústavného súdu; ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí touto väčšinou
potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu ani v opakovanej voľbe, v novej
voľbe a každej ďalšej voľbe postačuje na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu súhlas
aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej
republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi,
alebo na schôdzi jej orgánu.
uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b)
ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky
s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
c)
rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,
d)
pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami
vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike
členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej
povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj
s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy
podľa čl. 7 ods. 5,
e)
zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
f)
rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády
a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,
g)
schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný
účet,
h)
rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a
inej politiky,
i)
uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne
záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,
j)
voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
k)
uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva
zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení
vojny o uzavretí mieru,
l)
vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak
nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),
m)
vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
n)
uznášať sa o návrhu na skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda
Slovenskej republiky.
(2)
Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej
republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon
vyhlásený.
(3)
Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej
republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky
po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej
republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez
podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
(4)
Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných
zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje
Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
(2)
Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina
jej poslancov.
Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná
rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda
je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.
(2)
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
a)
zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c)
prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej
republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy,
e)
vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f)
vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(3)
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného
obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.
Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním
ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej
rade Slovenskej republiky.
(2)
Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň
350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to
do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť
na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej
republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet
referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania
návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.
Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda
môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.
(2)
Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených
voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
(2)
Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako
zákon.
Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku
navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.
Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný
príkazmi.
(2)
Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním
na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej
rady Slovenskej republiky.
(3)
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky,
a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
(4)
Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov,
koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti,
ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta
zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.
(5)
Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov,
prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať
vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal
ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti,
druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási
do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.
(6)
Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o
ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
zúčastnených voličov.
(7)
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou
radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie
v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
(8)
Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj
sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli
vyhlásené výsledky volieb.
(9)
O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej
republiky.
zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo
so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b)
môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
s ústavou alebo s ústavným zákonom,
c)
prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
d)
zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
e)
môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky
v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej
programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch
mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná
rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci
jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu,
alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas,
ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov
svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident
rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta nebol prezident odvolaný,
f)
podpisuje zákony,
g)
vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje
ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády
odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,
h)
vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a
ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov
vysokých škôl, vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje
generálov,
i)
udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,
j)
odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou
individuálnej milosti alebo amnestie,
k)
je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l)
vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je
Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv
o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
m)
môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť
vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
n)
vyhlasuje referendum,
o)
môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od
doručenia schváleného zákona,
p)
podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o
závažných politických otázkach,
r)
má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné
na plnenie svojich úloh,
s)
vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky a sľub generálneho prokurátora,
t)
vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, generálneho
prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov,
u)
rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3.
(2)
Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister;
v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
(3)
Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu,
vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.
(4)
Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť
zákon.
Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný
za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
(2)
Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach.
(3)
Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa
prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho
prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda
Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby
sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.
(4)
Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády
Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.
(5)
Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť
a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.
(6)
Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí
dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
(7)
Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho
slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať
ústavu a ostatné zákony.“.
(2)
Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.
Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený
nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo
ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta
podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu
vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase
hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd
Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia
sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.
Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním.
Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej
republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to
do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od
jeho vyhlásenia.
(2)
Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná
väčšina všetkých oprávnených voličov.
(3)
Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu
Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom
prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej
rozpustenia.
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní
obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou
hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu
opätovne získať.
Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
(2)
Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom
funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov
vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať
občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať
tak, aby sa uvádzali do života.“.
Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej
republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná
rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
(2)
Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery.
(3)
Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním
o dôvere vláde.
Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej
návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
(2)
Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej
funkcie až do vymenovania novej vlády.
(3)
Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do
vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom
jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.
(2)
Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky.
(3)
Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi
vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.
(4)
Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda
vlády.
(5)
Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
(6)
Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident
Slovenskej republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie
vlády.
(7)
Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí,
ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal.
Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej
republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.
o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej
republiky,
e)
o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
f)
o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na
vládu prezident Slovenskej republiky,
g)
o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
h)
o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
s ústavou a s ústavným zákonom,
i)
o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j)
o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k)
o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l)
o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m)
o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených
zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n)
o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených
síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení
a skončení núdzového stavu,
o)
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou
zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných
ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p)
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov
z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas
60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.
(2)
Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej
dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi
na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných
zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.
(3)
Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
(4)
Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu
vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto
všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b)
nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c)
všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d)
všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje
iný súd.
(2)
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie
môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný následok.
(3)
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými
v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou,
s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom,
a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide
o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak
tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich
mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4)
Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade
ústavného zákona s ústavou.
(5)
Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich
častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného
súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu
ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6)
Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný
súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2)
Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej
republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie
Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný
súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe
petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2)
Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej
republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré
sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3)
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak
ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť
na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky
a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhoduje kompetenčné
spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory
rozhoduje iný štátny orgán.
(2)
Ústavný súd rozhoduje v sporných prípadoch o tom, či je daná kontrolná pôsobnosť
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
(2)
Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa
odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie
konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred
porušením.
(3)
Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho
práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4)
Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo
inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
(5)
Spolu so sťažnosťou podľa odseku 1 možno podať návrh, aby senát ústavného súdu podal
návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie,
ktoré sa týka podanej sťažnosti, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej
zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Ak senát ústavného súdu dospeje k záveru, že tento návrh je dôvodný,
konanie o sťažnosti preruší a podá návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre senát ústavného súdu záväzný.
Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému
alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do
vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2)
Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva
neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci
územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím
alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo
ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať
v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie
ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.
Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky,
volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu.
(3)
Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti
výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.
(4)
Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti
politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými
zákonmi.
(5)
Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi
Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady.
(6)
Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového
stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s
ústavou alebo s ústavným zákonom.
(7)
Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány
verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán
verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení
amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety
bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa
čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
h)
verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské
práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
i)
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2,
j)
každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,
k)
každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
(2)
Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak
rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť
v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident
Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet
kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať; o návrhoch
hlasuje Národná rada Slovenskej republiky verejne po vypočutí osôb navrhnutých Národnej
rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet
kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia
sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného
súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného
súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.
(3)
Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu je dvanásť rokov. Sudca ústavného súdu ostáva
vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom ústavného
súdu.
(4)
Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je
voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, je bezúhonný,
má vysokoškolské právnické vzdelanie, najmenej 15 rokov vykonával právnu prax a jeho
doterajší život a morálne vlastnosti sú zárukou, že funkciu sudcu ústavného súdu bude
vykonávať riadne. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného
súdu.
(5)
Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených
práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou,
ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho
presvedčenia, nezávisle a nestranne.“.
(6)
Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie.
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a
podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.
Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a
to ani po zániku jeho funkcie.
(2)
Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný
orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu ústavného
súdu, podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez
súhlasu ústavného súdu.
(3)
Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky.
Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického
hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2)
Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie
je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,
s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(3)
Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo
vo vláde Slovenskej republiky.
Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného
súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom
bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2)
Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak
bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b)
na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c)
ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie
ako jeden rok alebo
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného
súdu dosiahol vek 72 rokov.
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu, ak je odvolaný
alebo ak mu zanikla funkcia podľa čl. 138 ods. 3, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie podľa
čl. 134 ods. 2.
Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity.
(2)
Predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada
Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a)
jeden sudca volený a odvolávaný sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcami
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo sudcov týchto súdov,
b)
ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia ostatných súdov vo viacerých volebných
obvodoch, ktoré sa vytvárajú tak, aby na zvolenie alebo odvolanie bol potrebný porovnateľný
počet hlasov sudcov,
c)
traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
d)
traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
e)
traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(3)
Za predsedu, podpredsedu a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku
2 písm. c) až e) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe; za člena Súdnej rady Slovenskej republiky
podľa odseku 2 písm. c) až e) možno ďalej ustanoviť len osobu, ktorá nie je sudcom.
(4)
Výkon funkcie predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný
s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom
alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani
s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(5)
Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu
možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať
za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
Predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím
ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.
(6)
Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej
spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c)
predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov
a návrhy na odvolanie sudcov,
d)
rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e)
predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
f)
predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali
pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g)
vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu
štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu
rozpočtu súdov,
h)
dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku,
že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
i)
vykonávať dohľad a konať vo veciach majetkových pomerov sudcu,
j)
vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k)
ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(7)
Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých jej členov.
(8)
Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(9)
Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť ústavnému súdu návrh na
začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.
(10)
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky,
o spôsobe ustanovenia a odvolania členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti,
o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch
k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o výkone pôsobnosti
podľa čl. 141b, ustanoví zákon. Zákon tiež ustanoví volebné obvody pre voľbu a odvolávanie členov
Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. b).
Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanoviská podľa čl. 141a ods. 6 písm. b), h) a i) na základe vlastného preverovania, ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov získaných
podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby.
(2)
O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu, ktoré dávajú záruku, že funkciu
sudcu bude vykonávať riadne počas trvania výkonu funkcie sudcu, sa rozhoduje v disciplinárnom
konaní.
Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
(2)
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhoduje aj
a)
o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,
b)
o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,
c)
o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných
osôb.
(3)
Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.
Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z
radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.
Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,
o ktorom rozhoduje vždy sudca.
(4)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
(2)
Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho
jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej
republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej
rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie
a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu
bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup,
ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3)
Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej
rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident
Slovenskej republiky na päť rokov. Predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na
päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu a podpredsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky alebo za predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím
funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu a podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.
(4)
Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: »Sľubujem na svoju
česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia,
nezávisle a nestranne.«.
Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný
vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2)
Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s
funkciou v inom orgáne verejnej moci, vrátane funkcie predsedu a podpredsedu Súdnej
rady Slovenskej republiky, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s
obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou
hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej
republiky.
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky.
Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo
písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2)
Sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov.
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu
odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne
vykonávať sudcovské povinnosti.
Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe disciplinárneho
rozhodnutia. Súhlas sudcu s preložením sa nevyžaduje pri zmene sústavy súdov, ak je
to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva; podrobnosti ustanoví zákon.
(2)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu nesmie zasahovať do nezávislého výkonu
súdnictva. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie, podmienky na dočasné pridelenie
sudcu a ďalšie podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu ustanoví zákon.
(3)
Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.
(4)
Za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z
radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, ak by tým bol
spáchaný trestný čin; disciplinárna zodpovednosť sudcu tým nie je dotknutá.
(5)
Proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže dotknutý sudca podať sťažnosť,
o ktorej rozhoduje generálny prokurátor.
ÔSMA HLAVA
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a
spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je
ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom
ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti
osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo
alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú
verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
(2)
Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné
právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(3)
Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich
rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý
je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol
vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického
hnutia. Verejný ochranca práv ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do
zloženia sľubu novým verejným ochrancom práv.
(4)
Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol
odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(5)
Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný
stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti
vyplývajúce z jeho funkcie.
(6)
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach
výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na začatie konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. h) a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.
Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej
republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné
orgány Slovenskej republiky.
(2)
Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie
zákonov.
(3)
O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa
návrhu osôb uvedených v čl. 130.
(4)
Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými
je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným
zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou.
Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť
ako Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej
rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady.
Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej
republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostávajú vo
funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy.
(4)
Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych
predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto
ústavy.
Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda
Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného
podľa čl. 101 ods. 10.
Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona
vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh
Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň
vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2)
Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú
za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3)
Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti
tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
(2)
Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú
súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších
predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do skončenia
funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení
sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
(5)
Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení
Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a
vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za
členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona; na ich členstvo
sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov
volia vo voľbách v roku 2017 obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode
vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva
tajným hlasovaním na päťročné obdobie.
(2)
Ustanovenia čl. 69 ods. 5 druhej vety a ods. 6 prvej vety sa pre volebné obdobie poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov
a predsedov vyšších územných celkov pre volebné obdobie začínajúce v roku 2017 nepoužijú.
Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené
pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo
dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.
(2)
Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1
a)
sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené
na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a
b)
zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach
uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích
dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú.
Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami, zvolení Národnou radou
Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou
Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady
Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona.
(2)
Ustanovenie čl. 138 ods. 3 sa nevzťahuje na sudcu ústavného súdu vymenovaného do funkcie do 31. decembra 2020.
(3)
Sudcovi, ktorý k 1. januáru 2021 vykonáva funkciu a ktorý dosiahol vek 67 rokov pred
1. januárom 2021, zanikne funkcia sudcu uplynutím 31. januára 2021.
(4)
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začne svoju činnosť dňom, ktorý ustanoví
zákon.
(5)
Až do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vykonávajú
jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali podľa predpisov účinných pred začatím
činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
(6)
Konania začaté pred príslušnými orgánmi podľa odseku 5 predo dňom začatia činnosti
Najvyššieho správneho súdu dokončia tieto orgány, ak zákon neustanoví, že ich dokončí
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
(7)
Prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej
republiky navrhne Súdna rada Slovenskej republiky zo sudcov súdov podľa čl. 143 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo osôb, ktoré nie sú sudcami a ktoré spĺňajú
podmienky podľa čl. 134 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2021. Ak je do funkcie prvého predsedu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky vymenovaný sudca, ktorý nie je sudcom Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, alebo osoba, ktorá nie je sudcom, dňom vymenovania
do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa stáva sudcom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
(8)
Súdna rada Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa čl. 141a ods. 5 písm. g)
v znení účinnom do 31. decembra 2020 do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky. Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho
senátu zvoleného podľa čl. 141a ods. 5 písm. g) v znení účinnom do 31. decembra 2020
alebo podľa prvej vety zanikne dňom, keď začne vykonávať svoju činnosť Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.
(9)
Funkčné obdobie v poradí
a)
prvých štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 uplynie 30.
októbra 2037,
b)
ďalších štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch
ústavného súdu podľa písmena a) uplynie 30. októbra 2041,
c)
ďalších piatich sudcov ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch
ústavného súdu podľa písmena b) uplynie 30. októbra 2045.
(10)
Ak má funkčné obdobie sudcu ústavného súdu podľa odseku 9 presiahnuť 15 rokov, funkcia
sudcu ústavného súdu zanikne uplynutím 12 rokov; na zvyšok funkčného obdobia podľa
odseku 9, najmenej však na šesť rokov, sa vymenuje nový sudca ústavného súdu.
(11)
Pri súčasnom vymenovaní viacerých sudcov ústavného súdu na rôzne funkčné obdobia
podľa odseku 9 poradie vymenovaných sudcov ústavného súdu sa určí podľa počtu hlasov
získaných vo voľbe v Národnej rade Slovenskej republiky; v prípade rovnosti hlasov
sa rozhodne žrebom.
Ustanovenia čl. 73 ods. 3, čl. 84 ods. 4 a čl. 86 písm. n) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia tohto ústavného zákona sa vzťahujú aj na volebné
obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej
republiky,
2.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej
rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom
období Slovenskej národnej rady,
3.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Táto Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie
generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré
nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.