Zákon árodnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína

Tento zákon upravuje zdaňovanie vína spotrebnou daňou (ďalej len „daň“).

Víno sa podľa tohto zákona zdaňuje jednorazovo.

Predmetom dane podľa tohto zákona je víno v tuzemsku vyrobené alebo do tuzemska dovezené.

Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch.

Sadzby dane sa určujú takto:

Ak bol medziprodukt vyrobený v tuzemsku a súčet spotrebnej dane z liehu a dane podľa tohto zákona, ktoré sa už uplatnili na lieh a víno použité na výrobu medziproduktu, je nižší ako sadzba dane pripadajúca na medziprodukt podľa odseku 1 písm. d), uplatní sa na medziprodukt daň, ktorá je rozdielom medzi sadzbou dane pripadajúcou na medziprodukt a súčtom daní pripadajúcich na lieh a víno, ktoré boli použité na výrobu medziproduktu.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane podľa § 6.

Daň z vyskladneného vína je platiteľ povinný sám si vypočítať. Daň z dovezeného vína vypočíta správca dane.

Platiteľ je povinný pri tuzemskej výrobe vyhotoviť daňový doklad v deň vyskladnenia vína v prospech každého odberateľa.

Daňový doklad musí obsahovať

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia vína do číselného kódu podľa odseku 2 písm. d) záväznú informáciu o sadzobnom zaradení vína colnými orgánmi.

Ak vystaví daňový doklad osoba, ktorá nie je zaregistrovaná ako platiteľ dane, je povinná oznámiť a zaplatiť daň uvedenú na daňovom doklade najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

Daňovým dokladom pri dovoze vína a daňovým dokladom preukazujúcim uskutočnenie vývozu vína je písomné colné vyhlásenie. Na účely tohto zákona je vývoz vína uskutočnený, ak je víno prepustené v režime vývozu potvrdeného pohraničným colným úradom v odseku C písomného colného vyhlásenia.

Platiteľ je povinný okrem dokladov uvedených v odsekoch 1, 3 a 5 mať doklady preukazujúce uplatnené nároky na vrátenie dane podľa § 11 ods. 1.

Platiteľ je povinný uchovávať všetky doklady rozhodné na určenie dane počas piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Registrovanému platiteľovi (§ 14) nárok na vrátenie dane vzniká odo dňa

Platiteľ má nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 len vtedy, ak

Platiteľ môže uplatniť nárok na vrátenie dane na príslušnom daňovom úrade v daňovom priznaní najskôr za mesiac, v ktorom nárok na vrátenie dane vznikol, najneskôr však do dňa, keď zanikne právo vyrubiť daň.

Platiteľ, ktorému vznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane, je povinný predložiť daňové priznanie daňovému úradu.

Daňové priznanie predkladá platiteľ mesačne, a to najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane. Daňové priznanie je platiteľ povinný predložiť aj v prípade, ak mu nevznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane.

Pokiaľ platiteľ zistí, že daňové priznanie, ktoré predložil, je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac.

Daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla.

Pri dovoze vína je daň splatná podľa osobitného predpisu.¹¹)

Splatnosť nároku na vrátenie dane je do 10 dní po lehote na predloženie daňového priznania alebo do 10 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania, pokiaľ platiteľ daňové priznanie nepredloží včas.

Ak je na platiteľa vyhlásený konkurz alebo ak je platiteľovi povolené vyrovnanie, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu, alebo dňom, ktorý predchádza dňu povolenia vyrovnania. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo dňom povolenia vyrovnania a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie; ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac.

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po dni zrušenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený.

Daňové priznania za zdaňovacie obdobia uvedené v odsekoch 1 a 2 je platiteľ povinný predložiť do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Daň za zdaňovacie obdobia uvedené v odsekoch 1 a 2 je splatná do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla.

Platiteľ je povinný registrovať sa na miestne príslušnom daňovom úrade najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni vzniku prvej daňovej povinnosti a najneskôr pred vznikom prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ je povinný oznámiť správcovi dane najneskoršie nasledujúci pracovný deň po dni zistenia zničenia vína, ak k nemu došlo pred vznikom daňovej povinnosti.

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí 12 mesiacov odo dňa registrácie, ak mu v tomto období nevznikla daňová povinnosť alebo nárok na vrátenie dane, s výnimkou podľa odseku 4.

Platiteľ je povinný písomne požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie do piatich pracovných dní odo dňa zrušenia právnickej osoby alebo odo dňa, v ktorom mu zaniklo oprávnenie na podnikanie, alebo odo dňa, v ktorom skončil činnosť, na ktorej základe sa stal platiteľom.

Daňový úrad zruší registráciu, ak zistí, že platiteľ nespĺňa podmienky na registráciu.

Daňový úrad pred zrušením registrácie vykoná daňovú kontrolu, určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Po vykonaní daňovej kontroly daňový úrad rozhodne o zrušení registrácie. Daňový úrad o zrušení registrácie vydá rozhodnutie.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonala predaj vína platiteľa podľa osobitného predpisu¹³) na dražbe alebo iným spôsobom a z výťažku predaja uspokojuje svoju pohľadávku alebo pohľadávku inej osoby, je povinná tento predaj oznámiť daňovému úradu platiteľa najneskôr do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom víno predala, a v tej istej lehote je povinná tomuto daňovému úradu zaplatiť daň.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba vykonala predaj vína podľa odseku 1 osobe, ktorá je platiteľom, vyhotoví doklad o predaji, ktorý sa považuje za daňový doklad podľa § 9. V tomto doklade okrem náležitostí daňového dokladu podľa § 9 uvedie svoje obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt a právny dôvod núteného predaja vína. Kópiu tohto dokladu odovzdá platiteľovi, ktorého víno sa predalo.

Platiteľ, ktorého víno sa predalo spôsobom podľa odseku 1, uvedie daň, ktorá sa viaže k tejto skutočnosti, v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňová povinnosť vznikla, a svoju výslednú daň upraví o sumu dane, ktorú je povinná zaplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1.

Ak sa víno predalo podľa odseku 1 osobe, ktorá je platiteľom, zaplatenie dane týmto platiteľom právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonala predaj vína, sa považuje za zaplatenie dane platiteľovi, ktorého víno sa predalo, a za splnenie podmienky na účely nároku na vrátenie dane podľa § 11.

Ak sa predalo víno platiteľa pri výkone daňovej exekúcie,¹⁴) uhradí daň daňový úrad a o úhrade upovedomí platiteľa. Platiteľ dane uvedie daň, ktorá sa viaže k tejto skutočnosti, v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňová povinnosť vznikla, a svoju výslednú daň upraví o sumu dane, ktorú uhradil daňový úrad. Ak daňový úrad vykonal predaj vína osobe, ktorá je platiteľom, považuje sa doklad o predaji vína, ktorý vyhotovil daňový úrad, za daňový doklad podľa § 9. Zaplatenie dane daňovému úradu sa považuje za zaplatenie dane platiteľovi, ktorého víno sa predalo, a za splnenie podmienky na účely nároku na vrátenie dane podľa § 11.

Z rozdielu medzi daňovou povinnosťou platiteľa uvedenou v daňovom priznaní a skutočnou daňovou povinnosťou platiteľa určí zvýšenie dane vo výške 100 % z nedoplatku dane správca dane; pokiaľ platiteľ daňové priznanie nepredloží, i keď bol povinný tak vykonať, pozerá sa na túto skutočnosť rovnako, ako keby na daňovom priznaní bola uvedená nulová daňová povinnosť. Pokiaľ túto skutočnosť zistí platiteľ sám a ak o tom bez meškania upovedomí správcu dane spôsobom uvedeným v § 12 ods. 3 písm. a), predpíše správca dane zvýšenie dane vo výške 20 % z dlžnej dane.

Ak daň nebola zaplatená včas a v správnej výške, je platiteľ povinný zaplatiť nedoplatok dane a penále vo výške 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania.

Pokiaľ platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, správca dane mu uloží pokutu až do výšky 10 % z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 1 000 Sk.

Pokiaľ platiteľ nesplní riadne a včas povinnosť registrácie alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 14, správca dane mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Ak ide o osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 4, uloží jej správca dane pokutu vo výške dane uvedenej v daňovom doklade, najmenej však 5 000 Sk.

Zvýšenie dane, penále a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane.

Správcom dane je príslušný daňový úrad, pri dovoze vína colný úrad.

Daň podľa tohto zákona sa uplatní už na víno vyrobené v roku 1993 a skôr.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty na uplatnenie práv.

Daňový úrad ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zruší registráciu platiteľov uvedených v § 4 písm. c) platnom do 31. októbra 2001. V tomto prípade sa neuplatnia ustanovenia § 14 ods. 6. Daňový úrad oznámi platiteľom uvedeným v prvej vete zrušenie registrácie písomne.

Zrušujú sa § 34 až 37 zákona č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení zákona č. 595/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., ako aj prvá časť a tretia časť zákona, ak sa týkajú zdaňovania vína spotrebnou daňou.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 186/1994 Z. z. o spôsobe použitia dokladov a vedení evidencií spojených s výrobou a obehom vína.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.