skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka alebo
skupiny ľudí psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným
poznatkom psychologických vied a stavu praxe,
Psychologickú činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré absolvovali vysokoškolské štúdium
v odbore psychológia a spĺňajú ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom. Tým nie
je dotknuté oprávnenie vykonávať psychoterapeutickú činnosť podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Psychologickú činnosť podľa tohto zákona môžu vykonávať samostatne, vo svojom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach2) (ďalej len „psychologická činnosť") iba psychológovia, ktorí získajú na túto činnosť
osvedčenie (§ 12 ods. 3). Psychologická činnosť nie je živnosťou.3)
(3)
Psychológ, ktorý vykonáva psychologickú činnosť, môže v súlade so svojím osvedčením
(odsek 2) používať označenie „psychológ" a „psychoterapeut". Tým nie je dotknuté oprávnenie
na vykonávanie psychologickej činnosti a používanie označenia „psychológ" podľa osobitných
predpisov.4)
Psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel
v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom.
(2)
Povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca.
Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek
súhlasu na jeho porušenie.
(3)
Vo verejnom záujme môže bez súhlasu klienta alebo jeho zákonného zástupcu zbaviť
psychológa povinnosti mlčanlivosti Predsedníctvo Slovenskej komory psychológov.
Napríklad zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
2)
Napr. § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
3)
§ 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).