Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

Účelom tohto zákona je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov,¹) záchranu prírodného dedičstva,²) charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.³)

Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny.

Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.⁴)

Ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj zložkám životného prostredia,⁵) ak osobitné predpisy⁶) neustanovujú inak.

Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu

Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky, najmä za účelom ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.

Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Každý, kto zamýšľa vykonávať činnosť, ktorou môže ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, je povinný zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.¹²)

Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinné na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia. Opatrenia zabezpečujúce podmienky ochrany podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie sú tieto osoby povinné zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie, vypracúvanej podľa osobitných predpisov.¹³)

Fyzické osoby a právnické osoby sú pri vykonávaní akejkoľvek činnosti povinné postupovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich biotopov.

Rastliny vrátane ich plodov a plodníc húb možno bez súhlasu vlastníka pozemku trhať alebo zbierať len pre osobnú potrebu, ak nie sú osobitne chránené podľa tretej časti tohto zákona alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak.¹⁴)

Každý, kto obchoduje s rastlinami, je povinný na výzvu štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody”) preukázať, že ich nezískal v rozpore s odsekom 2.

Ak činnosť uvedená v odsekoch 1 a 2 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, orgán ochrany prírody môže túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedziť alebo zakázať.

Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy. Tento zákaz neplatí, ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy.¹⁵)

Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

Prvý stupeň ochrany ako všeobecná ochrana platí na celom území Slovenskej republiky. Druhý až piaty stupeň ochrany ako osobitná ochrana platí pre chránené územia a ochranné pásma podľa tretej časti tohto zákona.

Na území, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana podľa tohto zákona, platí prvý stupeň ochrany, podľa ktorého sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

V súhlase vydanom podľa tohto zákona môže orgán ochrany prírody určiť bližšie podmienky vykonávania činnosti, zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.

Orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, v dôsledku ktorej hrozí vznik značnej ujmy v prírode a krajine, alebo činnosť, ktorá takúto značnú ujmu spôsobila.

Orgán ochrany prírody môže tomu, kto činnosťou nevyžadujúcou súhlas orgánu ochrany prírody podľa tohto zákona poškodzuje alebo ničí prírodu, nariadiť rozhodnutím, aby v určenej lehote odstránil škodlivé následky tejto činnosti, a určiť podmienky na jej ďalšie vykonávanie. Ak škodlivé následky nebudú v určenej lehote odstránené, môže to urobiť orgán ochrany prírody na náklady povinného.

Orgán ochrany prírody môže obmedziť alebo zakázať činnosť tomu, kto nesplnil podmienky určené v rozhodnutí o súhlase podľa odseku 1, alebo tomu, kto nesplnil povinnosti uložené v ním vydanom rozhodnutí podľa odseku 3. Rovnako môže obmedziť alebo zakázať činnosť tomu, kto vykonáva činnosť vyžadujúcu súhlas orgánu ochrany prírody bez tohto súhlasu alebo vykonáva činnosť napriek zákazu podľa tohto zákona. Ak uvedenou činnosťou vznikli škodlivé následky na prírode a krajine, ktoré povinný v určenej lehote neodstráni, môže to urobiť orgán ochrany prírody na náklady povinného.

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody sa vyžaduje k všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom, a to k

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody sa vyžaduje aj k schváleniu a k zmene

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody k zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku, k jeho zalesneniu alebo k premene nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu podľa osobitného predpisu⁴¹) sa vydáva formou záväzného posudku.

Orgán štátnej správy vydávajúci podľa osobitných predpisov rozhodnutie o činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa tohto zákona, nevydá rozhodnutie, kým neobdrží takýto súhlas alebo vyjadrenie.

Územnou ochranou podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny vo vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany.

Významné alebo ohrozené časti prírody a krajiny možno vyhlásiť za chránené územia v týchto kategóriách:

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie alebo prírodnej pamiatky, môže orgán ochrany prírody vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje príslušnú kategóriu chráneného územia. Ak ochranné pásmo národného parku nebolo vyhlásené súčasne s vyhlásením národného parku, môže ho vyhlásiť Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozsiahlejšie územie, spravidla o výmere nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť za chránenú krajinnú oblasť.

Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany, podľa ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozsiahlejšie územie, spravidla o výmere nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.

Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany, podľa ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

Na území ochranného pásma národného parku (§ 12 ods. 2) platí druhý stupeň ochrany (§ 13 ods. 2).

Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup do národného parku alebo do jeho časti, ak je ohrozený účel, na ktorý bol národný park vyhlásený.

Výkon práva poľovníctva a práva rybárstva podľa osobitných predpisov⁴²) môže orgán ochrany prírody na území národného parku alebo v jeho častiach obmedziť alebo zakázať, ak je tým ohrozený účel, na ktorý bol národný park vyhlásený.

Podrobnosti o podmienkach ochrany národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením.

Okresný úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť národného parku, po dohode s okresnými úradmi životného pro-stredia, na území ktorých sú ostatné časti národného parku, po vyjadrení dotknutých obcí a po prerokovaní so správou národného parku vydá všeobecne záväznou vyhláškou návštevný poriadok národného parku; upraví v ňom najmä podrobnosti o povinnostiach návštevníkov, o rozsahu a spôsobe dopravy a o kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.

Menšie územie, spravidla o výmere do 1 000 ha, ktoré v prevažnej miere predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentrá miestneho alebo regionálneho významu, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený areál.

Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov alebo s náleziskami chránených druhov rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, najmä umelé vodné plochy, arboréta, parky, záhrady a lomy.

Na území chráneného areálu platí štvrtý stupeň ochrany, podľa ktorého sa zakazuje

Zákaz činnosti podľa odseku 3 písm. e) sa nevzťahuje na chránené areály alebo ich časti, ktoré sú určené na takúto činnosť, najmä na zoologické záhrady, arboréta, botanické záhrady a parky.

Na činnosti uvedené v § 14 ods. 2 tohto zákona, ak nie sú zakázané podľa odseku 3, sa na území so štvrtým stupňom ochrany vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Na území ochranného pásma chráneného areálu (§ 12 ods. 2) platí tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany chráneného areálu, jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Menšie územie, spravidla o výmere do 1 000 ha, ktoré predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.

Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu.

Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí piaty stupeň ochrany, podľa ktorého sa zakazuje

Na činnosti uvedené v § 14 ods. 2 tohto zákona, ak nie sú zakázané podľa odseku 3, je na území s piatym stupňom ochrany potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.

V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie môže orgán ochrany prírody zakázať v nej akúkoľvek hospodársku činnosť a zásahy do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov. V prípade jej ohrozenia nadmernou návštevnosťou môže rozhodnúť o jej uzavretí pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej. Zákaz alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.

Na území ochranného pásma prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie (§ 12 ods. 2) platí štvrtý stupeň ochrany (§ 16 ods. 3 až 5).

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie nebolo vyhlásené podľa § 12 ods. 2 tohto zákona, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie, jej ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa toto chránené územie a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla o výmere do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, prelomové doliny, presypy, časti vodných tokov, pramene, ponory, jazerá, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú pamiatku.

Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku.

Na území prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky platí piaty stupeň ochrany (§ 17 ods. 3 až 5).

Na území ochranného pásma prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky (§ 12 ods. 2) platí štvrtý stupeň ochrany (§ 16 ods. 3 až 5).

Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky nebolo vyhlásené podľa § 12 ods. 2 tohto zákona, je ním územie do vzdialenosti 30 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, jej ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa toto chránené územie a jeho ochranné pásmo vyhlasuje; pre prírodné pamiatky podľa § 19 tohto zákona ustanoví tieto podrobnosti ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Jaskyňou podľa tohto zákona je dutý priestor v zemskej kôre v dĺžke nad 3 m, ktorý vznikol pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu.

Priepasťou podľa tohto zákona je vertikálna dutina v zemskej kôre, ktorá presahuje hĺbku 5 m, vznikla pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu a jej šírka nepresahuje hĺbkový rozmer.

Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je útvar, v ktorom vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 1 m cez stupeň vo svojom koryte.

Jaskyne, priepasti a prírodné vodopády s ich skalnými stupňami sú prírodnými pamiatkami. Najvýznamnejšie z nich možno vyhlásiť za národné prírodné pamiatky (§ 18 ods. 2).

Poškodzovať a ničiť ekosystémy a výzdobu jaskýň a priepastí a znečisťovať ich priestory je zakázané.

Jaskyne a priepasti sú náučnými lokalitami. Na ich sprístupnenie a iné ako kultúrno-výchovné využitie sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Dokumentácia prác na sprístupňovaní jaskýň a priepastí musí zabezpečovať ich ochranu, najmä mikroklímy, vodného režimu, ekosystémov, výzdoby, paleontologických a archeologických nálezov.

Vstup do sprístupnenej jaskyne a priepasti ako náučnej lokality je možný len so sprievodcom. Podrob-nosti sa upravia v návštevnom poriadku, ktorý vydá okresný úrad životného prostredia po prerokovaní so správcom jaskyne alebo priepasti.

Na jaskyne, priepasti a prírodné vodopády sa nevzťahuje § 18 ods. 5 tohto zákona.

Zákaz činnosti vo štvrtom a piatom stupni ochrany neplatí, ak je taká činnosť preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo alebo v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia človeka.

Výnimky zo zákazov ustanovených týmto zákonom môže v odôvodnených prípadoch povoliť orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na vyhlásenie ochrany. Ak ide o národný park, je týmto orgánom ministerstvo. Ak ide o prírodnú pamiatku podľa § 19 ods. 4 tohto zákona, je týmto orgánom okresný úrad životného prostredia.

Chránenú krajinnú oblasť možno členiť najviac na štyri zóny a národný park najviac na tri zóny. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy prírodných hodnôt v nich tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený pre zónu A, štvrtý stupeň pre zónu B, tretí stupeň pre zónu C a v chránenej krajinnej oblasti aj druhý stupeň pre zónu D.

Vymedzenie jednotlivých zón ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zóny sa zaznamenávajú v mapových podkladoch vhodnej mierky (§ 41 ods. 4), uložených na územne príslušných orgánoch ochrany prírody. Orgán ochrany prírody vhodným spôsobom vyznačí hranice zón v teréne.

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál (§ 16), prírodnú rezerváciu (§ 17) alebo prírodnú pamiatku (§ 18) a nebol vyhlásený za chránený podľa § 12 ods. 1 tohto zákona, môže požiadať okresný úrad životného prostredia o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie”).

Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, okresný úrad životného prostredia uzavrie s vlastníkom pozemku písomnú dohodu o vyhlásení súkromného chráneného územia a o rozsahu práv a povinností pri zabezpečovaní jeho ochrany.

Na základe dohody podľa odseku 2 okresný úrad životného prostredia vyhlási pozemok navrhnutý na územnú ochranu všeobecne záväznou vyhláškou za súkromné chránené územie. Zriadená ochrana je k pozemku viazaná formou vecného bremena a vyznačí sa v katastri nehnuteľností.⁴⁴)

V súkromnom chránenom území platí stupeň ochrany zodpovedajúci príslušnej kategórii chráneného územia podľa tohto zákona.

Vlastník má na pozemku, na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie, oprávnenia stráže prírody (§ 58).

Druhovou ochranou podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín vrátane ich systematických jednotiek nižšieho rádu (ďalej len „chránený druh”).

Ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak význam-né druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené druhy v kategóriách

Za chránené rastliny a živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj druhy chránené medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná,⁴⁵) ak osobitný predpis^17a) neustanovuje inak.

Pri pochybnostiach, či ide o chránený druh, rozhodne obvodný úrad životného prostredia.

Chránené rastliny a chránené živočíchy sa podľa stupňa ich ohrozenia členia na

Zoznam a stupeň ohrozenia chránených druhov rastlín a živočíchov podľa odseku 4 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené rastliny je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať. Rovnako je zakázané poškodzovať a ničiť ich biotopy.

Pri dávaní vyjadrenia, súhlasu alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona prihliada orgán ochrany prírody aj na to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému poškodzovaniu alebo ničeniu chránených rastlín a ich biotopov.

Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na chránené rastliny v prípade, ak

Za bežné obhospodarovanie podľa odseku 3 písm. a) sa nepovažujú zásahy, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene hydrologických pôdnych pomerov, pôdneho povrchu alebo chemických vlastností prostredia.

Ak pri bežnom obhospodarovaní kultúr podľa odseku 3 písm. a) môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu veľmi ohrozených alebo kriticky ohrozených chránených rastlín (§ 24 ods. 4), môže orgán ochrany prírody uložiť náhradné ochranné opatrenie alebo rušivý zásah obmedziť alebo zakázať.

Na nález chránených rastlín v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁴⁶)

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených rastlín, o ich spoločenskom ohodnocovaní, vývoze a dovoze a o botanických záhradách a arborétach ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené živočíchy je zakázané rušiť v ich prirodzenom vývine, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať a premiestňovať. Zakázané je aj ničiť a poškodzovať ich biotopy a obydlia, najmä hniezda, nory a brlohy.

Pri dávaní vyjadrenia, súhlasu alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona prihliada orgán ochrany prírody aj na to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému rušeniu prirodzeného vývinu chránených živočíchov, ani k poškodzovaniu a ničeniu ich biotopov a obydlí.

Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na chránené živočíchy v prípadoch, v ktorých je zásah do ich prirodzeného vývinu preukázateľne nevyhnutný v súvislosti s bežným obhospodarovaním nehnuteľností alebo iného majetku, alebo z hygienických a veterinárnych dôvodov. V týchto prípadoch môže však orgán ochrany prírody určiť podmienky výkonu tejto činnosti, a ak ide o veľmi ohrozené alebo kriticky ohrozené chránené živočíchy (§ 24 ods. 4), môže takýto zásah obmedziť alebo zakázať.

Na nález chránených živočíchov v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁴⁶)

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených živočíchov, ich biotopov a obydlí, o ich spoločenskom ohodnocovaní, vývoze a dovoze, o nakladaní s uhynutými jedincami a o zoologických záhradách, iných chovných zariadeniach a záchytných strediskách pre živočíchy ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené nerasty a chránené skameneliny je zakázané poškodzovať a ničiť.

Na zber a spracúvanie chránených nerastov a chránených skamenelín, ako aj na obchodovanie s nimi je potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia.

Nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny je nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, povinná oznámiť bez zbytočného odkladu obvodnému úradu životného prostredia.

Obvodný úrad životného prostredia, ktorému bol nález oznámený, vydá nálezcovi na jeho požiadanie potvrdenie o oznámení nálezu a zabezpečí opatrenia potrebné na ochranu nálezu.

Ochrana sa zabezpečuje na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia nálezu v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti, zabezpečí sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierkach štátnych múzeí s prírodovedeckým zameraním.

Odber podľa odseku 5 môžu vykonávať iba právnické osoby a fyzické osoby, ktorých činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie alebo ochranu nerastov a skamenelín, a to na základe osobitného oprávnenia vydaného okresným úradom životného prostredia.

Ak chránenému nerastu alebo chránenej skameneline hrozí poškodenie, odcudzenie alebo zničenie, alebo ak by zabezpečenie jeho ochrany ohrozovalo plynulý chod prevádzkovej činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, je nálezca povinný vykonať jeho šetrný odber.

Ak obvodný úrad životného prostredia písomne neuplatní u nálezcu právo na vydanie nálezu v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, stáva sa jeho vlastníkom nálezca. V opačnom prípade má nálezca právo na nálezné do výšky desať percent spoločenskej hodnoty nálezu. Nálezca má právo aj na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s nálezom. O náleznom a náhrade rozhodne obvodný úrad životného prostredia bez zbytočného odkladu. Nárok na nálezné a náhradu nevyhnutných nákladov zanikne, ak ho nálezca neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa nálezu.

Na nález chránených nerastov a chránených skamenelín v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁴⁶)

Odobraté chránené nerasty a chránené skameneliny sa považujú za predmety muzeálnej hodnoty a vzťahujú sa na ne osobitné predpisy.⁴⁷)

Podrobnosti o ochrane a odbere chránených nerastov a chránených skamenelín a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vývoz chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (§ 24 ods. 1) okrem vývozu ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín upraveného osobitným predpisom^17a) je možný len so súhlasom ministerstva.

Súhlas podľa odseku 1 nenahrádza súhlas podľa osobitných predpisov.⁴⁸)

Kto vlastní, má v držbe, spracováva alebo inak nakladá s jedincom chráneného druhu mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný mať na túto činnosť súhlas obvodného úradu životného prostredia a viesť o nej a o chránenom druhu evidenciu, ktorej obsah ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Súhlas a vedenie evidencie podľa tohto zákona sa nevzťahujú na druhy podľa osobitného predpisu.^17a) Rozhodovanie o súhlase si môže v osobitných prípadoch vyhradiť ministerstvo.

Kto vlastní, má v držbe, spracováva, predáva, vyváža, dováža alebo inak nakladá s jedincom chráneného druhu mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný na výzvu orgánu ochrany prírody alebo stráže prírody preukázať svoju totožnosť a spôsob nadobudnutia jedinca chráneného druhu (najmä povolenie na dovoz, povolenie na zber alebo povolenie na chov živočíchov) a umožniť orgánu ochrany prírody vykonať identifikáciu a označenie jedinca chráneného druhu.

Ustanovenia § 32 až 34 tohto zákona sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách podľa § 23 až 25 tohto zákona.

Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza strom s obvodom kmeňa nad 50 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, alebo krovité porasty s výmerou nad 10 m², je povinný sa o takúto drevinu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody s výnimkou

Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie v chránenom území, v parkoch, verejných sadoch a záhradách, v cintorínoch, stromoradiach, vo vetrolamoch, v brehových porastoch, v opustených ťažobných priestoroch, haldách, výsypkách, odvaloch, prameniskách, rašeliniskách a v okolí zdravotníckych, školských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných hospodárskych objek-tov.

Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Orgán ochrany prírody môže v súhlase na výrub dreviny uložiť žiadateľovi, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na mieste vopred určenom, a to na náklady žiadateľa. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu obvodný úrad životného prostredia uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, môže orgán ochrany prírody uložiť finančnú náhradu vo výške spoločenskej hodnoty dreviny, ktorá bola vyrúbaná.⁵⁰) Finančná náhrada je príjmom obce.

Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi. Obce sú povinné zabezpečovať výsadbu drevín na vhodných obecných pozemkoch; uprednostňujú pritom najmä geograficky pôvodné a tradičné druhy.

Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy.

Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 31 a § 32 ods. 1 a 2 tohto zákona.

Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas okresného úradu životného prostredia. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 33 tohto zákona a okresný úrad životného prostredia zároveň zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.

Chránené stromy sa nevyhlasujú na území prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme platí primerane tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2), ak okresný úrad životného prostredia neurčí prísnejšie podmienky ochrany.

Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Zámer vyhlásiť chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku alebo chránený strom je okresný úrad životného prostredia príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou a dotknutej obci. Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru, miesto a čas jeho realizácie.

Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnutie doň na obvyklom mieste najmenej po dobu 15 dní.

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku a obec má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru podať k nemu písomné pripomienky okresnému úradu životného prostredia.

Okresný úrad životného prostredia je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal, a prihliadať na ne pri vyhlasovaní osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti prírody za chránenú bez zbytočného odkladu oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na jeho udelenie. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.

Ak okresný úrad životného prostredia najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného chráneného územia (§ 22).

Chránený areál, prírodnú rezerváciu a prírodnú pamiatku možno vyhlásiť aj v chránenej krajinnej oblasti a v národnom parku. V chránenom areáli možno vyhlásiť prírodnú pamiatku. V prírodnej rezervácii sa prírodná pamiatka nevyhlasuje.

Zámer vyhlásiť chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku alebo chránený strom prerokuje orgán ochrany prírody s orgánmi štátnej správy dotknutými podľa osobitných predpisov.⁵²)

Dotknuté orgány štátnej správy sa k zámeru podľa odseku 1 vyjadria najneskôr do 30 dní od jeho predloženia.

Osobitne chránené časti prírody a krajiny orgán ochrany prírody do 30 dní po vyhlásení zapíše do štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam”).

Štátny zoznam vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územie okresu a obvodu. Výpisy zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.

Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov z neho podľa odseku 2 ním zriadenú organizáciu.

Okresný úrad životného prostredia, ktorý vyhlásil ochranu časti prírody a krajiny, zašle do 15 dní od vyhlásenia ochrany ministerstvu podklady na vykonanie zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu.

Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu orgán geodézie a kartografie na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil, vyznačí chránené územie s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma v katastri nehnuteľností.⁵³) V prípade národného parku predkladá podklady ministerstvo.

V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny ministerstvo zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.

Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.⁵⁴)

Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené územia (§ 12 ods. 1) a chránené stromy (§ 34), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym znakom⁵⁵) Slovenskej republiky a s nápisom.

Označenie podľa odseku 1 obstaráva orgán ochrany prírody, ktorý osobitne chránenú časť prírody a krajiny vyhlásil, v prípade národného parku ministerstvo, a to do šiestich mesiacov odo dňa jej vyhlásenia.

Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno označovať so súhlasom obvodného úradu životného prostredia aj tabuľami s osobitnými symbolmi. Týmto spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia.

Podrobnosti o označovaní osobitne chránených častí prírody a krajiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vykoná, ak sa zistia nové skutočnosti, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým bola ochrana vyhlásená.

Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 35 až 37 tohto zákona. Na zrušenie prírodnej rezervácie je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva.

Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 22 a 37 tohto zákona.

Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria najmä

Programy starostlivosti o prírodu a krajinu sa vypracúvajú, najmä na účel uvedený v § 40 písm. a) tohto zákona, spravidla na obdobie 10 rokov. V prípade kritického ohrozenia osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vypracúvajú programy ich záchrany, ktorými sa určujú opatrenia potrebné na zlepšenie stavu a na odstránenie príčin ohrozenia.

Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vypracúva

Územné priemety ochrany prírody a krajiny sú podkladom na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability a predstavujú textovú a mapovú dokumentáciu národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane vymedzenia ich zón, okresov a obvodov; vypracúvajú sa najmä na účel uvedený v § 40 písm. b) tohto zákona.

Červené zoznamy vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov predstavujú východiskový dokument druhovej ochrany, slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a vyhlasovanie osobitne chránených druhov. Zoznam druhov, ktoré vyžadujú medzinárodnú ochranu, sa zostavuje a vydáva podľa medzinárodných dohovorov.⁴⁵)

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a programy starostlivosti o prírodu a krajinu národných parkov obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda; ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy.

Dokumentácia uvedená v odseku 1 písm. a) a b) je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej a ďalšej dokumentácie podľa § 9 ods. 2 tohto zákona a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody a obcí.

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná,⁵⁴) ak osobitné predpisy neustanovujú inak.⁵⁸)

Podrobnosti o obstarávaní, obsahu a vedení dokumentácie ochrany prírody a krajiny a o spôsobe a rozsahu poskytovania informácií z nej ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Prieskum alebo výskum (ďalej len „výskum”) prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady (ďalej len „oprávnená osoba”), a ak ide o výskum osobitne chránenej časti prírody a krajiny, aj súhlas okresného úradu životného prostredia.

Oprávnená osoba je povinná pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu o podmienkach jeho vykonania. Ak je výskum vo verejnom záujme a nedôjde k dohode o jeho vykonaní a o podmienkach, za ktorých sa môže vykonať, rozhodne okresný úrad životného prostredia.

Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť okresnému úradu životného prostredia začatie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a do 60 dní po jeho ukončení podať mu správu o jeho výsledku.

Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.

Ak bezprostredne hrozí zánik ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, môže okresný úrad životného prostredia nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním tohto výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto svojou činnosťou spôsobil ohrozenie ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov.

Okresný úrad životného prostredia môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu, ak porušuje podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo určené v súhlase okresného úradu životného prostredia podľa odseku 1.

Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.

Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok. Osobitné predpisy⁵⁹) môžu právo podľa odseku 1 obmedziť alebo upraviť odchylne.

Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí vlastník (správca, nájomca) pozemku technickými alebo inými opatreniami možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku.

Na účely regulácie využívania chránených území alebo ich častí, ako aj regulácie ich únosného zaťaženia⁵⁷) môže okresný úrad životného prostredia alebo vlastník súkromného chráneného územia vyberať za vjazd a zotrvanie motorového vozidla⁶⁰) v chránenom území alebo za vstup do jeho vybraných častí mimo zastavaných území obcí vstupné. Vstupné sa určí podľa cenových predpisov.⁶¹)

Vstupné podľa odseku 1 neplatia fyzické osoby pracujúce v chránenom území, fyzické osoby, ktoré v ňom majú trvalý alebo prechodný pobyt, ani vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v chránenom území. Vstupné sa nevyberá pri činnostiach spojených so zabezpečením starostlivosti o chránené územie, s ochranou zdravia a majetku a za vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nemobilných zdravotne postihnutých osôb.

Vstupné podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu s výnimkou vstupného do súkromného chráneného územia, ktoré je príjmom jeho vlastníka.

Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný

Pracovník orgánu ochrany prírody je povinný pri výkone činnosti podľa odseku 1 čo najviac šetriť do-tknutý pozemok, ako aj práva a právom chránené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku.

Za pracovníkov orgánu ochrany prírody podľa odseku 1 a 2 sa považujú aj pracovníci týmto orgánom poverenej právnickej osoby a členovia stráže prírody.

Orgán ochrany prírody vopred oznámi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku rozsah a čas trvania výkonu činnosti podľa odseku 1.

Škody spôsobené pri výkone činnosti podľa odseku 1 hradí štát.⁶²) Nárok na náhradu škody môže oprávnený uplatniť na príslušnom orgáne ochrany prírody do šiestich mesiacov od skončenia činnosti podľa odseku 1, inak právo zaniká.

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,⁶³) podľa ktorých je vykonávanie činnosti podľa odseku 1 vylúčené, obmedzené alebo viazané na osobitný súhlas alebo povolenie.

Ak je to potrebné na zabezpečenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny [§ 3 písm. l)] a významných krajinných prvkov [§ 3 písm. c)], môže orgán ochrany prírody alebo ním poverená právnická osoba uzavrieť s vlastníkom (správcom, nájomcom) dotknutého pozemku písomnú dohodu o zabezpečení starostlivosti o pozemok.

Ak sú so zabezpečením starostlivosti o pozemok podľa odseku 1 spojené náklady, orgán ochrany prírody navrhne poskytnúť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku finančný príspevok zo štátneho rozpočtu.

Podrobnosti o podmienkach poskytovania príspevku a jeho výške ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vlastník majetku je povinný strpieť obmedzenie vyplývajúce zo zákazov a z iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak mu takýmto obmedzením vlastníckeho práva k majetku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, vznikne majetková ujma, patrí mu primeraná náhrada.

Za obmedzenie vlastníckeho práva sa považuje také obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vlastníkovi neumožňuje bežné obhospodarovanie

Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na poľnohospodárskych pozemkoch v chránených územiach s druhým až piatym stupňom ochrany, orgán ochrany prírody požiada do šiestich mesiacov od vyhlásenia ochrany alebo od uverejnenia národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania. Podmienkou náhrady majetkovej ujmy na poľnohospodárskych pozemkoch podľa tohto zákona je vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody a krajiny.

Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na lesnom pôdnom fonde počas platnosti lesného hospodárskeho plánu, vlastník dotknutých pozemkov požiada o zmenu lesného hospodárskeho plánu, ktorá vyjadruje obmedzenie bežného hospodárenia. Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí vlastníkovi náhrada majetkovej ujmy, ktorá je vyjadrením rozdielu nákladov vynaložených na zmenu hospodárenia podľa zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu oproti pôvodnému predpisu lesného hospodárskeho plánu.

Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy je vlastník majetku, ktorému vznikla v dôsledku obmedzenia vlastníckeho práva majetková ujma (ďalej len „osoba uplatňujúca si nárok"). Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou uplatňujúcou si nárok sú spoluvlastníci s väčšinovým podielom.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje

Nárok na náhradu majetkovej ujmy môže uplatniť na povinnom orgáne osoba uplatňujúca si nárok len v prípade, ak požiadala o vydanie súhlasu alebo o povolenie výnimky podľa tohto zákona.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje písomnou žiadosťou, ktorá obsahuje najmä

Nárok na náhradu majetkovej ujmy na lesných pozemkoch sa uplatňuje v jednoročnej lehote po vykonaní hospodárskeho predpisu pre príslušnú jednotku priestorového rozdelenia lesa podľa platného lesného hospodárskeho plánu alebo rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade úplného obmedzenia obhospodarovania sa nárok uplatňuje v jednoročnej lehote od skončenia platnosti lesného hospodárskeho plánu.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy na iných ako lesných pozemkoch sa uplatňuje v jednoročnej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje.

Po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 9 a 10 nárok na náhradu majetkovej ujmy zaniká. Nárok na náhradu majetkovej ujmy zaniká aj v prípade nedodržania obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona alebo podmienok vykonávania činností určených na jeho základe, ak sa vzťahuje k majetku, na ktorý sa náhrada ujmy uplatňuje.

O nároku na náhradu majetkovej ujmy rozhoduje povinný orgán. Rozhodnutie povinného orgánu preskúma na návrh účastníka súd.

Výška náhrady majetkovej ujmy sa zníži

Náhrada majetkovej ujmy sa poskytuje v slovenských korunách do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o náhrade majetkovej ujmy.

Podrobnosti o podmienkach a spôsobe stanovenia majetkovej ujmy a spôsobe jej výpočtu ustanoví vláda nariadením.

Pozemky a vodné plochy v chránených územiach s tretím až piatym stupňom ochrany, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo vlastníctve štátu, nemožno scudzovať. Tým nie sú dotknuté práva fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii.⁶⁷)

Orgány ochrany prírody vedú v rozsahu svojej pôsobnosti informácie o ochrane prírody a krajiny, ktoré obsahujú najmä

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia”) je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany prírody v rozsahu § 56 ods. 2 tohto zákona.

Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie, obce a úradu životného prostredia sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút.⁷²) Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty.

Úrady životného prostredia a obce vykonávajú štátny dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj nad dodržiavaním nimi vydaných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a pokuty.

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho dozoru, ako úrady životného prostredia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Pri výkone hlavného štátneho dozoru ministerstvo dozerá, ako právnické osoby a fyzické osoby dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a rozhodnutia úradov životného prostredia vo veciach ochrany prírody a krajiny.

Osoby vykonávajúce štátny dozor podľa § 55 a 56 tohto zákona a členovia stráže prírody (§ 58) sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať na pozemky, do objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov.

Oprávnenie člena stráže prírody sa nevzťahuje na vstup a vykonávanie kontroly v súkromnom chránenom území (§ 22).

Pri výkone štátneho dozoru sú osoby uvedené v odseku 1 povinné

Okresný úrad životného prostredia vo svojom územnom obvode ustanovuje a odvoláva stráž prírody z radov spôsobilých občanov na zabezpečenie starostlivosti o prírodu a krajinu podľa tohto zákona.

Člen stráže prírody sa pri výkone svojej funkcie preukazuje osobitným preukazom. Člen stráže prírody je oprávnený

V prípade ohrozenia záujmov chránených týmto zákonom člen stráže prírody o tom upovedomí príslušný obvodný úrad životného prostredia.

Člen stráže prírody oprávnený držať a nosiť zbraň podľa osobitných predpisov,⁷⁶) ktorého osobitne určí okresný úrad životného prostredia, je pri zabezpečovaní starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny oprávnený nosiť zbraň a túto zbraň použiť iba

Pri použití zbrane je člen stráže prírody povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje.

Člen stráže prírody je povinný o použití zbrane proti osobe bezodkladne upovedomiť políciu a okresný úrad životného prostredia.

Oprávnenia člena stráže prírody majú aj ministerstvom určení pracovníci organizácií podľa § 51 písm. i) tohto zákona.

Podrobnosti o organizácii a úlohách stráže prírody a o ustanovení a predpokladoch výkonu funkcie člena stráže prírody ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Pracovníci orgánov a organizácií ochrany prírody, ktorí vykonávajú svoju činnosť v teréne, môžu nosiť rovnošatu ochrany prírody a odznak so štátnym znakom Slovenskej republiky. Toto označenie môže mať aj člen stráže prírody.

Podrobnosti o spôsobe zavedenia rovnošaty a označenia pracovníkov ochrany prírody ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Všeobecné predpisy o správnom konaní⁷⁸) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

Výkon právoplatného rozhodnutia orgánu ochrany prírody uskutočňuje tento orgán.⁷⁹)

Ak sa územie, ktoré má byť vyhlásené za chránené, nachádza na území viacerých okresov, príslušný na jeho vyhlásenie je ten okresný úrad životného prostredia, v územnom obvode ktorého je najväčšia časť tohto územia.

Kto poškodí, zničí alebo naruší časť prírody a krajiny chránenú týmto zákonom, je povinný, ak je to možné alebo účelné, navrátiť ju do pôvodného stavu. K spôsobu a podmienkam navrátenia do pôvodného stavu je potrebné vyžiadať si stanovisko orgánu ochrany prírody.

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá zodpovednosť za škodu podľa všeobecných právnych predpisov.

Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

Pokutu do 250 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

Pokutu do 500 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

Pri určovaní výšky pokuty podľa § 64 tohto zákona sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody.

Orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne povinnému uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 2 splniť.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.

Výnosy pokút uložených podľa § 64 tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosov z pokút uložených obcou, ktoré sú príjmom obce.

Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 5 000 Sk fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku tým, že

Pokutu do 10 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 64 ods. 2 tohto zákona.

Pokutu do 20 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 64 ods. 3 tohto zákona.

Na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov,⁷⁴) ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnosy pokút uložených za priestupky podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosov z pokút uložených obcou, ktoré sú príjmom obce.

Orgán ochrany prírody môže v prípade nedovoleného držania jedincov chránených druhov rozhodnúť o ich zhabaní, a ak je to možné alebo účelné, zabezpečí ich navrátenie do prírody. Trovy spojené so zhabaním chráneného druhu je povinný hradiť ten, komu bol chránený druh zhabaný.

O zhabaní podľa odseku 1 môže orgán ochrany prírody rozhodnúť aj v prípade, ak držiteľ jedinca chráneného druhu nepreukáže jeho pôvod podľa § 30 ods. 2 tohto zákona.

Písomné rozhodnutie o zhabaní podľa odsekov 1 a 2 musí orgán ochrany prírody vydať najneskôr do 15 dní odo dňa zhabania, inak je zhabanie neplatné.

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Ak orgán colnej správy uloží podľa osobitného predpisu⁸⁰) sankciu prepadnutia alebo zhabania tovaru, ktorým je živý jedinec chráneného druhu, informuje o tom bezodkladne ministerstvo. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

Kto ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva činnosť, na ktorú je potrebný súhlas podľa tohto zákona, je povinný požiadať o jeho vydanie príslušný orgán ochrany prírody najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Orgán ochrany prírody o žiadosti podľa odseku 1 rozhodne najneskôr do 31. decembra 1995. Po tejto lehote strácajú platnosť všetky povolenia a výnimky orgánu ochrany prírody z podmienok ochrany chránených častí prírody a krajiny vydané podľa doterajších predpisov.

Kto ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní alebo drží chránenú rastlinu alebo chráneného živočícha, je povinný oznámiť to obvodnému úradu životného prostredia najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V takých prípadoch sa obdobne použije ustanovenie § 30 ods. 1 tohto zákona.

Chránené krajinné oblasti (chránené krajiny a oblasti) vyhlásené podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona, sa stávajú chránenými krajinnými oblasťami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Národné parky vyhlásené podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody a podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku a nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1987 Zb. o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 272/1991 Zb., uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona, sa stávajú národnými parkmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami národných parkov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská a chránené prírodné výtvory vyhlásené podľa § 6, 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, uvedené v prílohe č. 3 tohto zákona, sa stávajú prírodnými rezerváciami alebo národnými prírodnými rezerváciami podľa tohto zákona a na ich území platia podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami prírodných rezervácií alebo národných prírodných rezervácií podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ak nepredstavujú parky, záhrady, sady, súvislé porasty, stromy a ich skupiny, sa stávajú prírodnými pamiatkami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami prírodných pamiatok podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví, ktoré z nich sa vyhlasujú za národné prírodné pamiatky; v tej istej lehote zostaví a uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky⁸¹) aj zoznam prírodných pamiatok.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ktoré predstavujú parky, záhrady, sady a súvislé porasty, ďalej chránené študijné plochy, chránené parky a záhrady vyhlásené podľa § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody a ostatné chránené územia vyhlásené podľa doterajších predpisov, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 tohto zákona, sa stávajú chránenými areálmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami chránených areá-lov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona ministerstvo zostaví a uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky⁸¹) zoznam chránených areálov.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ktoré predstavujú stromy a ich skupiny, sa stávajú chránenými stromami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami chránených stromov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona okresný úrad životného prostredia zostaví a všeobecne záväznou vyhláškou vyhlási zoznam chránených stromov vo svojom územnom obvode.

Úplne a čiastočne chránené rastliny vrátane rastlín chránených na území Tatranského národného parku vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými rastlinami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené druhy živočíchov vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými živočíchmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené druhy nerastov a skamenelín vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými nerastmi a chránenými skamenelinami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Zrušujú sa:

V § 2 druhej vete zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí sa vypúšťajú slová „ekosystémy a energia”.

V § 9 druhej vete zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí sa vypúšťajú slová „druhov organizmov”.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995.